PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 09.05 hod.)

  Predseda. - Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 10. a 11. decembra 2009.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predseda, pán Barroso, vážené poslankyne, vážení poslanci. Je skvelé, že mám príležitosť viesť s vami rozpravu pred ďalším zasadnutím Európskej rady. Bude to, samozrejme, druhá riadna schôdza, ktorá sa bude konať počas švédskeho predsedníctva, a zároveň to bude poslednýkrát, čo ju bude viesť rotujúce predsedníctvo.

Ako viete, Lisabonská zmluva nadobudne platnosť 1. decembra, ale v súlade s vyhlásením Európskej rady prijatým v decembri 2008 bude rotujúce predsedníctvo predsedať Európskej rade aj naďalej, až do svojho skončenia na konci tohto roku. Všetky členské štáty už túto zmluvu ratifikovali a svoje ratifikačné listiny uložili v Ríme. Preto ma teší, že môžem potvrdiť, že Lisabonská zmluva skutočne 1. decembra nadobudne platnosť.

Tejto chvíli však, ako Parlament dobre vie, predchádzala dlhá a namáhavá práca. Nová zmluva zmení spôsob fungovania EÚ z viacerých hľadísk. Vďaka nej budeme mať lepšie príležitosti na riešenie dôležitých problémov, ktorým EÚ čelí, a môžeme tak urobiť demokratickejším, transparentnejším a účinnejším spôsobom. Zmluva so sebou prináša aj mnoho dôležitých reforiem, ktoré sa budú dotýkať aj vás v Parlamente.

Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo minulý týždeň, sa vedúci predstavitelia štátov alebo vlád dohodli na vymenovaní Hermana Van Rompuya za predsedu Európskej rady. Povedie a bude podporovať prácu Európskej rady od 1. januára.

Taktiež sa po schválení predsedom Komisie dosiahla dohoda o vymenovaní Catherine Ashtonovej za vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V súlade s touto zmluvou prevezme pani Ashtonová 1. decembra všetky svoje funkcie vrátane funkcie podpredsedníčky Komisie. Keď Európsky parlament zaujme stanovisko ku všetkým členom Komisie, bude, samozrejme, viesť vypočutie aj s pani Ashtonovou. Domnievam sa, že pani Ashtonová sa čoskoro predstaví Výboru pre zahraničné veci a zodpovie jeho otázky.

Európska rada sa dohodla aj na tom, že za generálneho tajomníka sekretariátu Rady bude vymenovaný Pierre de Boissieu.

Práca na prípravách nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy pokračuje, ako predsedníctvo podrobne uvádza vo svojej októbrovej správe o stave pre Európsku radu. 1. decembra sa prijme množstvo rozhodnutí, aby sa Lisabonská zmluva začala plne uplatňovať napríklad v súvislosti s revidovaným rokovacím poriadkom Rady a rokovacím poriadkom Európskej rady. Na decembrovom zasadnutí Európskej rady predložíme novú správu o stave vecí, ktorými sa zaoberáme v súvislosti s realizáciou a praktickým uplatňovaním Lisabonskej zmluvy. Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude jednou z týchto záležitostí. Správa bude obsahovať aj plán, ktorý ukáže smer práce v tejto oblasti.

Decembrové zasadnutie Európskej rady sa sústredí v prvom rade na hospodárske a finančné otázky. Následky krízy budeme pociťovať ešte dlho – najmä na trhu práce. Dôležité však je aj to, aby sme vnímali dlhodobé hľadisko a dôležité úlohy riešili zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska.

EÚ, členské štáty a európske centrálne banky prijali množstvo opatrení, napríklad garančné programy pre banky a plán hospodárskej obnovy Európy. Tieto opatrenia vo veľkej miere prispeli k zvýšeniu finančnej stability a zníženiu účinkov krízy na rast a zamestnanosť.

Hospodárske vyhliadky sú optimistickejšie, stále však pretrvávajú veľké riziká. Preto ešte nie je čas na stiahnutie podporných opatrení, ktoré sme prijali. V Rade sme však otvorili diskusiu o tom, ako by sa tieto špeciálne krízové opatrenia postupne mali stiahnuť a kedy s ich stiahnutím možno začať. Európska rada preskúma prácu Rady v súvislosti s východiskovými stratégiami. Budeme monitorovať aj plán hospodárskej obnovy EÚ.

Čo sa týka finančných trhov, je potešiteľné, že situácia na finančnom trhu sa značne zlepšila. Potreba podporných opatrení vo finančnom sektore sa zmenšuje. Musíme preto sformulovať stratégie toho, ako možno opatrenia stiahnuť koordinovaným spôsobom. Dôležité je však zdôrazniť, že na začatie všeobecného sťahovania podporných opatrení vo finančnej oblasti je stále príliš skoro.

Švédske predsedníctvo sa snaží o dohodu v niekoľkých hlavných zásadách v súvislosti s načasovaním, koordináciou a postupnosťou sťahovania podporných opatrení.

Teraz prejdem k problematike finančného dohľadu. Zhodneme sa, že predovšetkým po skúsenostiach s finančnou krízou je zvýšená a zlepšená spolupráca v súvislosti s finančným dohľadom v rámci EÚ nevyhnutná.

Návrh štruktúry a zamerania práce v Európskej rade pre systémové riziká prijali ministri financií EÚ na zasadnutí Rady Ecofin 20. októbra. Predsedníctvo potom dostalo mandát na začatie rokovaní s Európskym parlamentom, čo sme urobili.

Čo sa týka troch „mikroorgánov“, cieľom predsedníctva je prísť na všeobecný prístup pre tieto orgány a tým pre celý balík dozoru na ďalšom zasadnutí Rady Ecofin, ktoré sa bude konať 2. decembra, aby sme mohli podať správu Rade v decembri.

Mať takúto štruktúru je veľmi významné pre odvetvie finančných služieb, svet mimo Európy a pre našich občanov. Balík bude zahŕňať požiadavku na preskúmanie plánu po troch rokoch. Potom budeme schopní odstrániť nedostatky v prípadoch, že bude niečo fungovať slabšie alebo to bude menej účinné.

Súčasnej stratégii EÚ pre pracovné miesta a rast, lisabonskej stratégii, končí platnosť na budúci rok. Preto je nevyhnutné, aby sa EÚ dohodla na novej stratégii, ktorá bude môcť podporovať víziu dlhodobého rastu a prosperity. Toto bude jedna z najdôležitejších otázok na nadchádzajúce mesiace a jedna z prioritných otázok pre budúce španielske predsedníctvo.

Hospodárska a finančná kríza vytvorila tlak na okamžité prijatie opatrení, aby sa minimalizoval jej dosah na rast a trh práce. Zároveň sa jasnejšie prejavili štrukturálne slabé stránky a dlhodobé problémy našich hospodárstiev.

Udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti Európy na globálnom trhu, boj so zmenou klímy a riešenie problémov, ktoré vznikajú následkom starnutia obyvateľstva, sú náročnými úlohami Európskej únie a jej členských štátov v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Vyžadujú si spoločné a koordinované riešenia, spoločnú víziu a posilnený európsky reformný program na ďalších desať rokov.

Víziou je premeniť problémy na príležitosti. Ide o to, aby sme plne uplatnili potenciál vnútorného trhu a zužitkovali výhody zahraničného obchodu a otvorenosti. Ide o to, aby sme si uvedomili príležitosti, ktoré nám ponúka premena Európy na ekologicky účinné alebo klimaticky inteligentné hospodárstvo a vytvorenie trhu práce s vysokou zamestnanosťou, trvalo udržateľnými verejnými financiami a sociálnou súdržnosťou.

Počas švédskeho predsedníctva sa vykonáva druhé následné posudzovanie stratégie EÚ súvisiacej s trvalou udržateľnosťou. V mnohých oblastiach sme dosiahli pokrok. Zároveň sme však v niekoľkých oblastiach zistili neudržateľné trendy. Tieto oblasti zahŕňajú rýchly nárast dopytu po prírodných zdrojoch, zmenšovanie biologickej diverzity, nárast spotreby energie v odvetví dopravy a pretrvávanie globálnej chudoby.

Predniesli sme otázku, ako môžeme stratégiu monitorovať a kontrolovať lepšie a efektívnejšie vrátane toho, ako môžeme využiť výhody koordinácie, ktoré vyplývajú zo vzájomnej súčinnosti s inými stratégiami EÚ, napríklad lisabonskou stratégiou.

Na zasadnutí Európskej rady sa bude diskutovať aj o integrovanej námornej politike. Komisia nedávno predložila svoju správu o pokroku. Európska rada ju preskúma a vydá svoje stanovisko o budúcom smerovaní tejto dôležitej medziodvetvovej práce. V súvislosti s tým by som chcela zdôrazniť náš pohľad na trvalo udržateľný hospodársky rast a ekologicky účinnú prácu a inováciu.

Teraz prejdem k ďalšej veľmi dôležitej problematike zo zasadnutia Európskej rady, a to k prijatiu nového päťročného pracovného programu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Štokholmský program má nahradiť Haagsky program, ktorý je momentálne v platnosti a bol prijatý v roku 2004.

Víziou Štokholmského programu je bezpečnejšia a otvorenejšia Európa, v ktorej sú chránené práva jednotlivcov. Program je výsledkom intenzívneho kontaktu a diskusií v Rade a s Európskym parlamentom. Cenným prínosom programu boli aj príspevky národných parlamentov, občianskej spoločnosti, orgánov EÚ a rôznych agentúr a orgánov.

Moji švédski kolegovia, ministerka spravodlivosti Beatrice Asková a minister pre migráciu Tobias Billström, tu včera boli a predstavili Štokholmský program vo veľmi dlhej rozprave. Preto nebudem opakovať, čo povedali, ale chcela by som využiť príležitosť a zdôrazniť, že Štokholmský program sa zameriava na špecifické opatrenia, ktoré prinášajú pridanú hodnotu každodennému životu našich občanov. Týka sa to aj spolupráce mimo EÚ. Bezpečnejšia a otvorenejšia Európa si žiada skutočné partnerstvo s našimi partnerskými krajinami.

Budúca práca v tejto oblasti by sa mala tiež zakladať na rovnováhe medzi opatreniami zameranými na vytvorenie bezpečnej a zabezpečenej Európy a opatreniami zameranými na ochranu práv jednotlivcov.

Ambiciózna práca, ktorú vykonávame, a naše budúce metódy práce s posilneným spolurozhodovaním Parlamentu by nám mali pomôcť vytvoriť akčný plán, ktorý nám umožní lepšie riešiť tieto hlavné problémy.

Čo sa týka zmeny klímy, v čase zasadnutia Európskej rady, budú, samozrejme, prebiehať aj rokovania o klíme v Kodani. Tieto otázky sú dôležité pre Európu aj budúcnosť celej našej planéty. Pred dvoma týždňami premiér Fredrik Reinfeldt vystúpil v Parlamente v Bruseli a predstavil výsledky októbrového zasadnutia Európskej rady vrátane najdôležitejších prvkov pozície EÚ pred konferenciou v Kodani. Teraz je nutné, aby sme našim partnerom na celom svete naďalej vysvetľovali, aké sú pre nás dôležité a že budeme hybnou silou rokovaní. Švédske predsedníctvo vloží do tejto práce všetku svoju energiu.

Budúci mesiac Európska rada posúdi situáciu v rokovaniach, ktoré budú zároveň stále pokračovať, aby sme prijali rozhodnutia potrebné na úspešný záver v Kodani.

Ako zvyčajne na zasadnutí Európskej rady sa môže vynoriť aj niekoľko sporných otázok zahraničnej politiky, ale ešte je príliš skoro, aby sme vedeli, aké otázky by to mohli byť.

Najvyššou prioritou švédskeho predsedníctva je reagovať na potreby spojené so zmenou klímy a zabezpečiť, aby si EÚ udržala svoje vedúce postavenie pred rokovaniami v Kodani. Zároveň sme zodpovední za pokračovanie riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Tieto otázky budú mať na poslednom samite najvyššiu prioritu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, pri mnohých príležitostiach sme diskutovali o skvelých možnostiach, ktoré Európskej únii ponúka Lisabonská zmluva. Dovoľte mi teda ešte raz vyjadriť spokojnosť s tým, že keď sa nabudúce stretneme, bude už Lisabonská zmluva v platnosti. S nadobudnutím platnosti tejto zmluvy nadišiel čas prejsť ešte rozhodnejšie od inštitucionálnych diskusií k politikám a výsledkom pre občanov.

Vymenovania z minulého týždňa, vymenovanie Hermana Van Rompuya za predsedu Rady a Catherine Ashtonovej za vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie, sú prvými krokmi smerom k plnému uplatneniu Lisabonskej zmluvy. Viem, že predseda Van Rompuy ani vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka barónka Ashtonová sa nevedia dočkať nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Vymenovanie Hermana Van Rompuya – na základe konsenzu – bolo rozhodnutím vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád. Toto rozhodnutie vítam a osobne veľmi podporujem. Herman Van Rompuy si vyslúžil veľkú úctu ako premiér Belgicka. Predstavuje kombináciu inštinktívneho európanstva Belgicka – zakladajúceho člena našej Únie, krajiny, ktorá vždy bola na čele tohto európskeho projektu –, a svojich vlastných schopností ako človeka, ktorý vie dosahovať kompromisy, teda, presne tých dvoch najcennejších kvalít, ktoré ako predseda Európskej rady môže mať.

Teším sa na spoluprácu s pánom Van Rompuyom a na to, že sa k nemu pripojím tu na plenárnych rozpravách o Európskej rade. Podstatné je, že zatiaľ čo každá inštitúcia musí pracovať s ohľadom na vlastné kompetencie a kompetencie iných inštitúcií, všetci pracujeme spolu v záujme európskeho dobra.

Som nesmierne hrdý a šťastný, že Catherine Ashtonová bola vymenovaná za prvú podpredsedníčku a vysokú predstaviteľku. Toto vymenovanie som podporil a schválil počas zasadnutia Európskej rady, pretože v súlade so zmluvami bolo potrebné. Pani Ashtonovú všetci dobre poznáme ako ženu s politickými zručnosťami aj zmyslom pre riadenie, ktoré jej umožňujú prevziať náročnú úlohu vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie. Môžem vás z vlastnej skúsenosti s ňou ako členkou Komisie uistiť o jej hlbokej oddanosti európskemu projektu.

Ako som povedal včera, všetky nominácie na členov Komisie sú podané. Zvlášť ma teší to, že sa nám v priebehu jedného týždňa podarilo strojnásobiť počet nominácií žien z troch na deväť. V ďalšej Komisii bude teda zastúpených deväť žien, o jednu viac ako v súčasnej Komisii. Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým vám, ktorí ste ma podporili v tejto náročnej úlohe dostať do budúcej Komisie aspoň rozumný – nie ideálny, ale rozumný – počet žien.

Teraz prejdem k prideľovaniu portfólií. Je mojou výsadou ubezpečiť tento Parlament, že tak urobím s plným rešpektom priorít definovaných v politických smerniciach, ktoré som vám predstavil a ktoré prostredníctvom vášho hlasovania schválil Parlament, a taktiež budem rešpektovať všetky záväzky, ktoré som Parlamentu dal pri tejto príležitosti. Potom môže Parlament v januári uskutočniť samostatné vypočutia a hlasovať o ďalšom kolégiu.

Budúci mesiac nám dá Európska rada prvú významnú príležitosť ukázať, že sme sa zamerali na podstatu politiky, ukázať, že to bude iné. Rád by som sa veľmi stručne sústredil na tri kľúčové oblasti, ktoré budú stredobodom pozornosti.

Po prvé zmena klímy. Európska rada týždeň pred ukončením samitu v Kodani je určite dobre načasovaná. Európska únia sa ukázala ako priekopník v opatreniach proti zmene klímy. Sme prví, ktorí ukázali, že obchodovanie s emisiami môže fungovať. Boli sme prví, ktorí predložili záväzný a tvrdý cieľ znižovania emisií. Udávali sme tón pri definovaní toho, ako môže rozvojový svet skutočne prispieť k financovaniu nákladov spojených so zmenu klímy v rozvojových krajinách.

Ako sa však s prípravami na konferenciu v Kodani končí, tlak sa stupňuje. Musíme byť aj naďalej jednotní a neprestávať sa sústreďovať na náš cieľ znížiť globálne emisie a získať potrebné financie – to je naša úloha. Musíme jasne povedať, že toto nesmie byť len úloha Európy: potrebujeme, aby k týmto ambicióznym cieľom prispeli aj ostatní, konkrétne veľké hospodárstva.

Čo by malo byť hlavným posolstvom Európskej rady? Po prvé chceme v Kodani vidieť ambicióznu a zmysluplnú dohodu, ktorá v prvom rade zachová cieľ 2 °C. To je nevyhnutné. Niekedy vidíme politikov a diplomatov, ako rokujú. Môžu spolu rokovať – my môžeme spolu rokovať –, ale nemôžeme rokovať s vedou. Nemôžeme rokovať proti vede o prírode. Nemôžeme rokovať proti vedeckému poradenstvu, a to je to najmenej: dosiahnuť dohodu v súlade s cieľom 2° C. Musíme teda určiť skutočné a účinné ciele v oblasti znižovania emisií pre rozvinuté krajiny, ako aj významné opatrenia pre rozvojové krajiny, najmä rýchlo rastúce rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, ktoré musia byť úplné a musia v plnom rozsahu pokrývať záležitosti v pláne z konferencie na Bali.

Po druhé, ak by aj v Kodani, žiaľ, nebolo možné uzavrieť novú zmluvu, musia rokovania priniesť operatívnu dohodu založenú na skutočných záväzkoch na všetkých stranách, ku ktorej prispejú všetci hlavní aktéri a ktorá bude schválená na najvyššej politickej úrovni. Potrebujeme jasný a jednoduchý politický text, ktorým dokážeme, že sa presúvame od rečí o boji so zmenou klímy k skutočným činom. Malo by byť pritom jasné, že text sa čo najskôr zmení na plnohodnotnú zmluvu.

Dohoda by mala byť jasná. To znamená podrobné čiastkové čísla na znižovanie emisií a podrobný finančný balík, aby sme pomohli rozvojovým krajinám vyvinúť programy na zmiernenie dosahov zmeny klímy a prispôsobiť sa jej. Dôležité bude najmä rýchle počiatočné financovanie.

A napokon, myslím si, že hlavná bude angažovanosť vedúcich predstaviteľov, pretože ide o zložité rozhodnutia, ktoré treba urobiť na najvyššej úrovni vlád. Rád počujem, že sa na pozvanie premiéra Rasmussena plánuje zúčastniť konferencie v Kodani už minimálne 65 alebo približne toľko najvyšších predstaviteľov štátov alebo vlád. Ja sám sa jej zúčastním.

Ďalšou kľúčovou oblasťou je Štokholmský program v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Ľudia chcú žiť v prosperujúcej a mierovej Európskej únii, v ktorej sa rešpektujú ich práva a chráni sa ich bezpečnosť. Chcú mať možnosť voľne cestovať a dočasne alebo natrvalo sa presúvať do iných európskych krajín, aby tam mohli študovať, pracovať, založiť si rodinu, zriadiť si firmu alebo odísť do dôchodku.

Za posledných desať rokov sme prešli dlhú cestu. Odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore umožňuje viac ako 400 miliónom občanov 25 krajín cestovať bez hraničných kontrol od Pyrenejského polostrova až po pobaltské štáty, od Grécka až po Fínsko.

Lisabonská zmluva nám teraz ponúka novú príležitosť posunúť sa ďalej. Všetci vieme, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť prejdú vďaka tejto zmluve najvýznamnejšími zmenami. Túto oblasť politiky privádza táto zmluva plne do pôsobnosti našich bežných postupov. Ozrejmuje, aké opatrenia možno prijať, a predovšetkým rozširuje demokratický rámec týchto politík prostredníctvom plnej účasti vášho Parlamentu.

Štokholmský program, ktorý je vo veľkej miere založený na vklade a návrhoch Komisie, bude hlavnou pákou na dosiahnutie toho, aby sa tak stalo. Mal by vytvoriť podmienky pre komplexný a účinný akčný program, ktorý našim občanom prinesie skutočnú zmenu a bude pre nich ozajstným prínosom.

Program, ako sa vyvíja v Európskej rade, musí určiť vodiace priority pre spravodlivosť a vnútorné veci na nasledujúce roky a ukázať, ako sa budú uplatňovať v praxi. Účinnejšie rešpektovanie základných práv, lepší prístup k súdom, rozhodnejšie opatrenia proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a terorizmu, účinné riadenie prisťahovalectva – to všetko sú oblasti, v ktorých by mal Štokholmský program určiť konkrétne kroky. Tieto oblasti si vyžadujú aj odhodlaný prístup k našim partnerom z tretích krajín, ktorý som pri spoločnej práci v záujme maximalizovania našich globálnych záujmov odhodlaný sledovať.

Aj naďalej sa musíme sústreďovať na riešenie hospodárskej krízy. V poslednom roku k nemu Európska únia prispela svojimi krokmi vo veľkej miere. Teraz sa musíme držať sily účelu a zmyslu zamerania. Musíme pozorne dohliadať na opatrenia obnovy, predovšetkým preto, lebo nezamestnanosť stále rastie. Našou najvyššou prioritou musí ostať udržanie práce pre ľudí a pomoc tým, ktorí o prácu prišli, aby pracovať opäť začali.

Okrem toho musíme začať vytvárať program na obdobie po kríze na využívanie nových zdrojov rastu a hľadanie nových pracovných príležitostí, program, ktorý sme načrtli v stratégii do roku 2020, konzultačný dokument, ktorý Komisia včera dala do obehu. Veľmi sa teším na vypočutie názorov Parlamentu a zahrnutie vašich stanovísk do konečného dokumentu.

Európska rada prejde takisto testom svojich ambícií v pokroku týkajúcom sa balíka finančného dohľadu. Viem, že tento cieľ má spolu s Parlamentom, preto vás vyzývam, aby ste pracovali spolu s Radou a umožnili tak jeho posledné prijatie v polovici roku 2010, aby mohli účinné nové orgány fungovať už koncom spomínaného roku.

Aby som to uzavrel, zmena klímy, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť a reakcia na hospodársku a finančnú krízu sú tri oblasti, ktoré vplývajú na každodenný život občanov, a tri oblasti, v ktorých môže Európska rada ukázať, že Lisabonská zmluva skutočne otvorila novú kapitolu histórie európskeho projektu.

Musíme pracovať v partnerstve, aby sme dosiahli zmysluplné výsledky – v partnerstve medzi Komisiou a Parlamentom, ktorému som vďačný za trvalú podporu politických ambícií, ktoré Komisia v týchto oblastiach predkladá; v partnerstve so švédskym predsedníctvom Rady, ktorému skutočne blahoželám k usilovnej práci, ktorú vykonalo; a v partnerstve s našimi dánskymi priateľmi, ktorí pripravujú konferenciu v Kodani.

Využime z toho, čo máme pred sebou, čo najviac vo svoj prospech. Pracujme spoločne za európske verejné dobro. Komisia aj ja sme pripravení prijať túto úlohu. Som si istý, že tento Parlament, s posilnenými právomocami v súlade s novou zmluvou, taktiež preukáže zmysel pre zodpovednosť a svoj záväzok voči občanom Európy.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, konečne sa nám to podarilo.

Vedúci predstavitelia štátov alebo vlád zvolili Hermana Van Rompuya za prvého predsedu Európskej rady a Catherine Ashtonovú za vysokú predstaviteľku. Ďakujem Fredrikovi Reinfeldtovi, poslednému premiérovi, ktorý viedol rotujúce predsedníctvo Európskej rady. Vďaka za konsenzus pri dvoch osobnostiach, ktoré ponesú ťažké bremeno vykonávania nových funkcií vytvorených Lisabonskou zmluvou.

Dnes by som chcel tu v rokovacej sále pochváliť prvé vyjadrenia predsedu Van Rompuya, podľa ktorého, citujem, „obraz Rady budú vytvárať jej výsledky“ a ktorý je zástancom postupného riešenia. Vďaka tejto metóde – opísal by som ju ako „metódu Jeana Monneta“, spôsob efektívneho konania, ale bez akýchkoľvek politických póz – nachádza Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) svoje smerovanie. Táto metóda nás preniesla od včerajších konfliktov k dnešným výmenám názorov. Táto metóda nás preniesla od dlhého čakania na hraniciach schengenského priestoru, od kolísavých menových kurzov k stabilnému euru. Naozaj vďaka za túto postupnú integráciu Európy. Dosiahol sa významný pokrok, to nemôže nikto poprieť.

Chcel by som vás, dámy a páni, varovať pred povrchnými kritickými vyjadreniami, ktoré sme počuli v posledných dňoch. Mám na mysli najmä tých, ktorí v snahe o vtipnú poznámku znemožnili samých seba nezodpovednými vyhláseniami.

Ako všetci ostatní, aj poslanci skupiny PPE majú sny, no rozdiel medzi nami a ostatnými je ten, že my sa tieto sny snažíme premeniť na skutočnosť. Dokázali sme to s integráciou Európy, dokázali sme to s opätovným zjednotením a aj s Lisabonskou zmluvou, ktorá nás aj napriek svojim nedostatkom povedie ešte trochu ďalej tým správnym smerom. Toto Európania očakávajú, dámy a páni, nie iba senzačné vyhlásenia, ktoré nemajú dlhú životnosť.

Sme presvedčení, že predseda Van Rompuy sa do svojej úlohy pustí s rovnakým odhodlaním a rovnakou silou vôle, aké preukázal vo svojej krajine, s kvalitami, ktoré sú korunované úspechom a získavajú si všeobecné uznanie. Predseda Van Rompuy má plnú podporu skupiny PPE a ja mu ponúkam našu pomoc s úlohou, ktorá bude nepochybne veľmi náročná.

Očakávam od Rady, že sa bude vyvíjať. Očakávam, že sa vyvinie v transparentnejšiu inštitúciu a bude ešte užšie spolupracovať s Parlamentom a Komisiou. Očakávam od ministrov, že prestanú vyhlasovať národné víťazstvo nad svojimi partnermi, len čo sa vrátia z Bruselu, a prestanú viniť Európu za všetko, čo sa nedarí. A napokon od Rady očakávam, že prestane meniť svoje pozície v závislosti od toho, kto je jej predsedom. To všetko očakávam spolu so skupinou PPE od prvého stáleho predsedníctva Rady. Pani Malmströmová, keďže ste už bola vymenovaná za komisárku svojou krajinou, vás sa to netýka. Preto už nemáte inú možnosť, ako hovoriť o Európe.

V mene skupiny PPE blahoželám aj Catherine Ashtonovej, novej vysokej predstaviteľke a podpredsedníčke 1. Barrosovej Európskej komisie. Vítame jej vymenovanie a na budúcom januárovom vypočutí komisárov budeme pozorne počúvať jej odpovede na naše otázky. Na konci tohto postupu bude plne poverená svojimi úlohami podpredsedníčky 2. Barrosovej Komisie.

Vážený pán predseda, dámy a páni, som rád, že čas kladenia otázok o jednotlivcoch je za nami a že sa konečne a s pokojom v duši môžeme pustiť do dôležitých problémov. Vieme, že Európskej rade budú v decembri dominovať dve hlavné témy. Prvou je obnova rastu, ktorá nesmie prebehnúť bez obnovy zamestnanosti. V tejto súvislosti očakávame konkrétne záväzky Európskej rady.

Druhou témou je zmena klímy. Každý vie, že Rada bude zasadať uprostred samitu v Kodani, čo by nemalo viesť iba k politickým cieľom, ale aj merateľným záväzkom. To je nevyhnutné. Táto prvá Európska rada, ktorá sa uskutoční v súlade s Lisabonskou zmluvou, musí Európe umožniť plne zohrávať svoju úlohu. Preto dúfam, že bude schopná využiť svoj vplyv a presadiť svoje pozície s väčším odhodlaním ako v minulosti.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, či už prítomní, alebo neprítomní, v posledných niekoľkých dňoch, ktoré nasledovali po zasadnutí Európskej rady, sme veľa hovorili o ľuďoch a funkciách. Dnes by som opäť raz chcel smerovať svoje poznámky na vás, pán Barroso. Je pre nás dôležité, aby sme o ľuďoch a funkciách diskutovali. Pokiaľ ide o funkcie, naša skupina mala jednu jasnú prioritu. Povedali sme, že ako druhá najväčšia skupina v tomto Parlamente chceme, aby druhú funkciu v Komisii, inak povedané vysokého predstaviteľa, ktorý koná ako podpredseda Komisie, obsadil človek z našej strany, pretože si myslíme, že Komisia, ktorá nie je neutrálnou organizáciou, ale politickým orgánom, by mala odrážať realitu v Parlamente. Dosiahli sme, za čo sme bojovali. Viem, že aj vy ste za to bojovali, a preto by som vám chcel úprimne poďakovať napriek kritike, ktorej sa vám v tomto Parlamente odo mňa zvyčajne dostáva.

Vysiela to pozitívny signál, keďže to naznačuje, že nároky, ktoré si v tomto Parlamente my sociálni demokrati robíme, beriete vážne, pretože stále máme pred sebou ešte dlhú cestu ku konečnému hlasovaniu o Komisii. Taktiež očakávame, že štruktúra portfólií, ktoré stanovíte pre jednotlivých komisárov, bude odrážať obsah a úlohy, pred ktorými títo ľudia stoja. Podľa môjho názoru je toto omnoho dôležitejšie ako diskusia o funkciách a ľuďoch.

Samozrejme nás teší, že Cathy Ashtonová teraz zastáva funkciu vysokej predstaviteľky. O pánovi Van Rompuyovi sa toho povedalo už dosť a ja súhlasím s rečníkmi, ktorí vystúpili predo mnou. Omnoho dôležitejšia je však otázka, za vykonávanie akých úloh budú títo ľudia zodpovední. Nemyslím si, že občania Európy sa vážne zaujímajú o to, akým spôsobom boli pán Van Rompuy a barónka Ashtonová zvolení. Dôležitou otázkou je to, ako môžeme znížiť nezamestnanosť, ktorá v súčasnosti v Európe neklesá, ale stúpa. Ľudí zaujíma to, či naozaj ešte stále môžeme zabrániť zmene klímy a či Kodaň bude úspechom alebo zlyhaním. Ani to však nestačí. Myslím si, že o zmene klímy nehovoríme dosť. Nevedieme dostatočné diskusie napríklad o tom, že v prekonávaní zmeny klímy a investovaní do ekologickej technológie v priemysle sa ukrýva obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest, že zelená technológia je projektom pre budúcnosť a že priemyselná politika a ochrana životného prostredia sa navzájom nevylučujú, ale možno ich navzájom spájať.

Predstavy o štruktúre Komisie, ktoré ste nám priblížili, ukazujú správnym smerom. Toto je otázka, ktorú treba v Kodani vyriešiť, rovnako ako globálnu politiku v oblasti zdravia, otázku, či by Európa mala prejaviť solidaritu s umierajúcim kontinentom, akým je napríklad Afrika, bojovať s AIDS a sprístupniť zdroje pre budúcnosť. Možno problémy Európy s energetickou bezpečnosťou vyriešiť mierovo? Alebo nám na európskych hraniciach hrozí zintenzívnenie konfliktov spojených so zaobstarávaním plynu, ropy a iných surovín? Toto je úloha pre vysokého predstaviteľa Európskej únie. Otázka ovládnutia finančných trhov je prvoradým cieľom európskej politiky, pretože je skutočne pohoršujúce, že uprostred obdobia, v ktorom európski daňoví poplatníci nesú následky krízy, sa znovu otvorilo kasíno a hazardní hráči opäť začali cestovať po svete. V tomto prípade nepotrebujeme diskusiu o prideľovaní funkcií, ale jasné pravidlá pre finančné trhy v Európskej únii. To je omnoho dôležitejšie.

(potlesk)

Preto hovorím: áno, Herman Van Rompuy a Cathy Ashtonová boli zvolení, ale teraz sa musia pustiť do práce a treba zostaviť Komisiu. Preto by som nakoniec zopakoval svoje poznámky pánovi Barrosovi. My sociálni demokrati sme s vami prediskutovali naše predstavy. Jedna z našich požiadaviek bola splnená k našej spokojnosti, a to funkcia vysokého predstaviteľa. Domnievame sa, že štruktúra vašej Komisie v oblasti životného prostredia, sociálnych a finančných záležitostí bude zodpovedať tomu, čo od vás žiadajú sociálni demokrati, pokiaľ možno pod vedením sociálnodemokratických komisárov. Potom bude všetko dobre.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, nebudem sa vracať k nomináciám z minulého týždňa. Dovoľte mi iba povedať, že sme sa dozvedeli dobré aj zlé správy. Zlou správou bolo to, že v predsedníckom kresle nesedel liberál, ale tou dobrou, že to bol Belgičan. Ako povedal predseda Komisie, Belgicko je skutočne krajinou všeobecnej zhody, určite aspoň v otázkach európskych záležitostí a budúcnosti Európy.

Takže, pán Barroso, teraz dúfame, že novú Komisiu budeme mať čo najskôr. Dúfam, že v nej bude veľký počet liberálnych komisárov – niektorí hovoria, že ich je príliš veľa, ale pre mňa by bolo ideálnych 50 %. Myslím, že takmer jedna tretina liberálnych komisárov je dobrý počet. Som však rád, že z ôsmich liberálnych komisárov, ktorí boli predstavení ako kandidáti do Komisie, štyri z nich sú ženy, takže v liberálnom zastúpení Komisie sa vytvorila rodová rovnosť.

Pokiaľ ide o priority, myslím si, že na nasledujúce dni a týždne máme tri hlavné priority. Predovšetkým je to Kodaň. Musíme v nej dosiahnuť úspech. Myslím, že ostávajú ešte dve otázky: ako riešiť záujmy rozvojového sveta a ako dosiahnuť, aby bola zmluva právne záväzná, pretože to je tá hlavná otázka. Čo bude podstatou zmluvy, je dôležité, ale myslím, že dôležitejší je jej právne záväzný charakter.

Druhou prioritou je Štokholmský program. Pre našu skupinu je základným bodom rovnováha medzi bezpečnosťou a slobodou. Je samozrejmé, že musíme chrániť našich občanov pred terorizmom a organizovaným zločinom, ale po 11. septembri sme sa možno na bezpečnosť a ochranu sústreďovali až príliš. Domnievam sa, že Štokholmský program – a filozofia vášho predsedníctva – musí znovu túto rovnováhu obnoviť v prospech rešpektovania základných práv a väčšej otvorenosti v spoločnosti. Myslím, že toto je veľká ambícia a to, čo musí Štokholmský program dosiahnuť. Názor našej skupiny, skupiny ALDE, je, že je to ambicióznejší program ako Tamperský a Haagsky program, ale s dôležitejším zameraním na základné práva ľudí. Chrániť a organizovať bezpečnosť je síce dobrá vec, ale musí sa to robiť vyváženým spôsobom s rešpektovaním základných práv.

Treťou veľkou úlohou na nasledujúce dni bude, ako povedal predseda Komisie, finančný dohľad. Pán Barroso, myslím, že je asi stále jasnejšie, že nakoniec je to, čo potrebujeme, jeden európsky orgán pre finančný dohľad. Potrebujeme dobrý dozorný orgán pre cezhraničné finančné inštitúcie, ktorý by prepojil mikrodozor s makrodozorom a možno ich čo najviac prepojil s Európskou centrálnou bankou – prečo nie? – a samozrejme, aj s tým, čo sa deje v Komisii.

Teraz je dôležité, že Rada neredukuje predložené návrhy. Toho sa ja momentálne obávam. V Parlamente tlačíme na ambicióznejšie návrhy, ale myslím, že v Rade je teraz pokušením práve opak. Preto je v tejto veci absolútne nevyhnutné dobré porozumenie medzi Komisiou a Parlamentom, ktorého súčasťou bude to, že sa Rade povie: toto je spolurozhodovací postup, takže ak prídete s návrhmi a Rada príde s návrhmi, ktoré sa oslabia na úroveň návrhov Komisie, v Parlamente to neprejde. My sa uberáme opačným smerom.

Myslím, že väčšina Parlamentu je za smerovanie k jednému dozornému orgánu. Ten v budúcnosti budeme potrebovať a myslím si, že je to pre vás dôležitý odkaz, ktorý odovzdáte predsedníctvu, pretože na ďalšom zasadnutí Európskej rady 10. a 11. decembra určite prebehne rozsiahla diskusia.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, určite pochopíte, že ako vedúcu predstaviteľku skupiny v tomto Parlamente ma teší, že sa nám ženám podarilo viacej zviditeľniť ženy na čele Európskej únie. Dôležité je však pre nás aj to, že sa ženy neberú do úvahy len súvislosti s číslami. Môžete sa na nás spoľahnúť, že pomôžeme zabezpečiť, aby tieto ženy v Komisii získali vplyvné funkcie. Nechceme len formálne gestá.

Okolo ľudí v najvyšších funkciách, Hermana Van Rompuya a barónky Ashtonovej, bolo veľa publicity. Poslanci a poslankyne v tomto Parlamente lepšie poznajú barónku Ashtonovú ako Hermana Van Rompuya. Budeme mať príležitosť spoznať ich ešte lepšie počas vypočutí. Odporúčam vám navrhnúť pánovi Hermanovi Van Rompuyovi, nech sa príde stretnúť so skupinami v Parlamente, aby sme sa o ňom dozvedeli viac. Každý hovorí, že Belgičania sú na neho veľmi pyšní. Prečo sa nezapojí do dobrovoľnej rozpravy so skupinami v tomto Parlamente, aby sme sa navzájom lepšie spoznali ešte na začiatku jeho funkčného obdobia?

Toľko môj pohľad späť na uplynulý týždeň. Ďalší samit je tu čoskoro. Pán Schulz, nemyslím si, že o Kodani hovoríme príliš málo. Iba z diskusií vyvodzujeme príliš málo logických záverov. Tento týždeň bude Parlament hlasovať o uznesení, ktoré zahŕňa všetko, čo by v Kodani bolo správne, ak veríme Organizácii Spojených národov a vedcom. Európania ale časom od týchto odporúčaní stále viac upúšťajú. Moje vysvetlenie hlavného problému za tým všetkým je, že ochrana klímy sa považuje za záťaž a že príležitosti prezentované dôslednou politikou v oblasti klímy ostávajú nepochopené.

Ďalším bodom programu nadchádzajúceho samitu je lisabonská stratégia. Jednou z dlhodobých úloh tejto stratégie je podpora trvalo udržateľného rozvoja, ale dosiahnuť ju sme neboli schopní. Rôznym pilierom lisabonskej stratégie sa vždy prisudzovali rozdielne stupne dôležitosti. Životné prostredie, sociálna spravodlivosť a trvalá udržateľnosť sa vždy odsúvali na okraj záujmu v prospech starších a podľa môjho názoru zastaraných priorít, ktoré súvisia s priemyselnou, hospodárskou a dokonca výskumnou politikou. Ak plánujete na ďalšom samite rozhodnúť, že by sme revidovanú lisabonskú stratégiu mali prijať na jar, potom nemáme čas na analýzu slabých stránok tejto podľa mňa neúspešnej stratégie. Prečo sme sa dostali do takej katastrofálnej hospodárskej krízy? Prečo máme v Európskej únii toľko sociálnych problémov a problémov s trhom práce? Nemyslíme si, že pripraviť lisabonskú stratégiu a preskúmať ju bez starostlivej reflexie, bez sebakritiky a bez skutočného konzultačného procesu, aký žiadajú odbory a sociálna platforma, je dobrý nápad, pretože lisabonská stratégia je veľmi dôležitá pre nás všetkých aj pre perspektívu Európskej únie.

Nakoniec by som sa chcela pozrieť na Štokholmský program. Ako mnoho týchto veľkých programov, znie to ako dobrá vec, aj sa tak o ňom stále hovorí a zdá sa, že ľudia si to vo všeobecnosti o ňom aj myslia. Naša skupina však nadobudla dojem, že tu existuje nerovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou. Nesúhlasíme s týmto vývojom a budeme na to poukazovať na príklade dohody SWIFT. Nezaradiť SWIFT do programu bolo obrovskou chybou. Pán Barroso, s touto predbežnou dohodou SWIFT sa pokúšate obísť Parlament a ignorujete obavy spojené s ochranou údajov. To je znakom skutočnosti, že sloboda a bezpečnosť sú momentálne v nerovnováhe.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, predovšetkým mi dovoľte pánovi Van Rompuyovi a barónke Ashtonovej zaželať všetko dobré v ich nových úlohách. Dúfam, že si pre svoje funkcie budú vedieť stanoviť model, ktorý pretrvá.

Ak má mať Európska rada polostáleho predsedu, mal by to byť niekto s rezervovaným, ale praktickým prístupom k vytváraniu konsenzu medzi členskými štátmi v prípadoch, kde je to možné a potrebné. Ak máme mať vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci s posilnenými právomocami, jeho hlavnou úlohou by mala byť úzka spolupráca s členskými štátmi na koordinácii spoločných politík tam, kde majú spoločné ciele.

Tieto vymenovania by mali byť príležitosťou raz a navždy skoncovať s hroznou víziou ešte centralizovanejšej a byrokratickejšej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v prospech politiky, ktorá je založená na dobrovoľnej spolupráci členských štátov.

Predovšetkým vymenovanie barónky Ashtonovej, zastávajúcej úrad komisárky, muselo byť pre pána predsedu Barrosa veľkým potešením, hoci sa pre Komisiu nesmie stať príležitosťou na to, aby väčšie právomoci preniesla skôr na seba než na demokratické inštitúcie Európy.

Po desaťročí posadnutosti vlastnými inštitúciami potrebuje Európska únia pokračovať v práci. Často sa hovorí, že občania členských štátov Európe nerozumejú, ale ak by jej rozumeli, bola by populárnejšia. Pritom nám však uniká veľmi dôležitá pointa. Naši občania rozumejú zaujatosti Európy samej sebou až príliš dobre. Nerozumejú však tomu, prečo sa tak veľa času, námahy a zdrojov venuje inštitucionálnym postupom a tak málo výsledkom politiky, ktoré by do ich životov mohli priniesť zmenu.

Naši občania vidia, že naše hospodárstva sú v kríze, že stúpa nezamestnanosť, že podniky čoraz ťažšie vytvárajú rast, že situácia v súvislosti so zmenou klímy sa zhoršuje a že ostatné časti sveta stále viac a dramaticky zvyšujú svoju konkurencieschopnosť.

Ak sa však pozrú späť na Európu, vidia Úniu, ktorá celé roky venovala svojim inštitucionálnym hádkam. Prečo by sa mali starať o podrobnosti hlasovania kvalifikovanej väčšiny, keď nemajú prácu? Prečo by ich mala zaujímať komplikovanosť spolurozhodovania, keď ich deti majú takú neistú budúcnosť?

Dúfam, že vymenovaniami z minulého týždňa urobíme definitívnu bodku za týmito rokmi sebapozorovania. Európska únia sa musí posunúť ďalej a sústrediť sa na skutočnú prácu, ktorú má pred sebou, na budovanie dynamických a konkurencieschopných hospodárstiev a vytváranie silného globálneho systému obchodovania a najmä v najbližších týždňoch na zabezpečenie skutočne účinnej dohody o zmene klímy.

Priznávam, že slová švédskeho predsedníctva a pána predsedu Barrosa sú v tomto smere povzbudivé. Dúfajme, že budú nasledovať praktické činy v iných oblastiach, ktoré sú dôležité pre všetkých našich občanov.

(Rečník súhlasil, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  John Bufton (EFD). – Vážený pán predseda, po pekných slovách, ktoré sme si vypočuli od pán Kirkhopa v súvislosti so situáciou, v ktorej sa nachádzame, by som sa ho rád opýtal jednu otázku. Nemáte pocit, že ste britským občanom odopreli referendum, ktoré v Spojenom kráľovstve prisľúbil David Cameron? Teraz ste tu, nemáte žiaden mandát a konečný výsledok je, že ľudia v Spojenom kráľovstve a vo väčšine Európy nemali v otázke Lisabonskej zmluvy žiadne slovo.

David Cameron by sa mal za seba hanbiť. Čo sa týka konzervatívcov v tomto Parlamente, spôsob, akým hlasujú, je zelená, zelená, zelená. Zakaždým len súhlas, súhlas, súhlas. Sú za EÚ. Myslím, že je čas, aby ste priznali farbu a povedali ľuďom doma, na koho strane stojíte.

  Timothy Kirkhope (ECR). – Vážený pán predseda, veľmi ma mrzí, že v dnešnej rannej rozprave, zdá sa, prevláda domáca politika Spojeného kráľovstva. Rád by som objasnil, že sa nehanbím absolútne za nič, čo vedúci predstaviteľ Konzervatívnej strany hovorí a robí, a najmä, všetkým nám je jasné to, že sme stále naznačovali, že ak by Lisabonská zmluva nebola ratifikovaná, žiadali by sme jej predloženie britským občanom. Myslím si, že sme zaujali čestný postoj.

Myslím si, že tí, ktorí hovoria v súvislosti s Európou o nereálnych cieľoch, tí, ktorí sa vyjadrujú radikálne a fanaticky, neprinesú ľuďom, o ktorých som vo svojom prejave hovoril – občanom nielen Európy, ale aj našej krajiny, ktorí chcú prosperitu, ktorí chcú vo svojich životoch a v budúcnosti istotu –, nič dobré. Toto inštitucionálne bezvýsledné rozmýšľanie sa u takýchto ľudí objavuje tak často, ako v akejkoľvek inej európskej inštitúcii.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, v mene skupiny GUE/NGL by som chcel uvítať dvoch kandidátov. Predovšetkým vítame skutočnosť, že bola zvolená žena. Domnievame sa, že títo dvaja kandidáti na vysoké funkcie sa nebudú len sústreďovať na obsah svojich zodpovedností, ale vyvinú aj kooperatívny prístup k Parlamentu.

Očakávame, že Rada sa bude podrobnejšie zaoberať sociálnymi otázkami, ktoré vyplynuli z krízy, a že dospeje k správnym záverom. Bankárom sme zaplatili už miliardy, ale bežným ľuďom sme neposkytli žiadnu skutočnú pomoc. Pán Schulz má pravdu, keď hovorí, že kasíno je znova otvorené, ale zároveň narastá chudoba, najmä detská chudoba.

Následkom krízy sme v Európe prišli o štyri milióny pracovných miest. Podľa správ Komisie by sa toto číslo mohlo v priebehu budúceho roka zvýšiť na sedem miliónov. Vieme, že odhady tohto druhu sú často nižšie než skutočné čísla. Napríklad v Nemecku má 1,5 milióna ľudí skrátený pracovný čas a to je dôležité zdôrazniť.

Rastúca nezamestnanosť a chudoba sú však prvým znakom ešte väčšej nerovnosti príležitostí, ktorá bude mať veľký dosah na možnosti vzdelávania. Musíme diskutovať aj o tejto téme. Ponúka sa otázka, či vedúci predstavitelia štátov alebo vlád nájdu cestu z krízy, ktorá by v sebe spájala európsky koncept integrácie s pokrokom v sociálnej oblasti a mala by skutočný vplyv na občanov Európy. Namiesto východiskových stratégií programov hospodárskej obnovy a povinnej konsolidácie rozpočtu potrebujeme zmenu politiky. Mám k tomu iba tri poznámky. Po prvé od Rady očakávame, že vydá vyhlásenie o svojej pozícii v súvislosti s plánmi stratégie do roku 2020, ktorá má nahradiť neúspešnú lisabonskú stratégiu. Inovácie a vedomosti, boj proti vylúčeniu, ekologické hospodárske stratégie, digitálna Európa – ako zoznam sloganov to neznie zle. Nutne však potrebujeme konkrétne návrhy, ktoré budú popisovať, ako sa to všetko bude realizovať.

Po druhé sa musí Rada konečne zaviazať k prísnemu kontrolnému systému pre finančné trhy. Mám niekoľko opodstatnených otázok týkajúcich sa toho, ako môže Rada všetko prispôsobiť existujúcim zmluvám, pretože v niektorých prípadoch obmedzenia voľného pohybu kapitálu a platieb nie sú povolené alebo želané. Zaujíma nás, ako to dosiahnete.

Po tretie by som chcel ešte raz zdôrazniť, že Rada musí dať po Kodani jasne najavo, že potrebujeme záväznú dohodu o zmene klímy. Dobrovoľnými záväzkami sa ešte nikdy nedosiahol očakávaný cieľ.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predseda, všetci ste dnes ráno veľmi pesimistickí. Myslel som si, že to bude veľkolepá a hrdá chvíľa! Trvalo vám to osem a pol roka šikanovania, klamania a ignorovania demokratických referend. Osem a pol roka vám trvalo, aby sa táto zmluva schválila, a 1. decembra ju budete mať.

Tvorca tohto všetkého, pán Giscard, samozrejme, chcel, aby vďaka tejto ústavnej zmluve získala Európska únia veľký a celosvetový hlas. Bohužiaľ, vedúci predstavitelia utrpeli kolektívnu stratu rozvahy. Rozhodli sa, že chcú, aby bolo ich tváre vidno na svetovej scéne, nie ako niekoho z Európskej únie. A tak sme vymenovali zopár politických trpaslíkov.

Na otázku pána Kissingera o tom, komu v Európe zavolať, ešte nikto naozaj neodpovedal, či áno? Myslím, že jedinou odpoveďou môže byť pán Barroso, pretože iba o ňom už vôbec niekto na svete počul a je spomedzi týchto ľudí pravdepodobne veľkým víťazom. Niet divu, pane, že dnes ráno vyzeráte taký šťastný.

Máme aj nového prezidenta Európy, Hermana Van Rompuya. Nehovorí sa to ľahko, však? Nezdá sa mi, že by zastavoval premávku v Pekingu alebo Washingtone. Pochybujem, že by vôbec niekto z Bruselu vedel, kto to je. A predsa bude dostávať plat, ktorý je väčší ako plat Barracka Obamu, a to vám povie všetko, čo potrebujete vedieť o tejto európskej politickej triede, a tiež o tom, ako sa o seba starajú.

Ale aspoň bol zvoleným politikom na rozdiel od barónky Cathy Ashtonovej, ktorá je pravou predstaviteľkou politickej triedy súčasnosti. Nie je v určitom zmysle ideálna? Ešte nikdy poriadne nepracovala a v živote ju za nič nezvolili. Takže sa domnievam, že pre túto Európsku úniu je dokonalá.

(Predseda požiadal rečníka, aby ukončil svoje vystúpenie.)

Ešte nikdy ju za nič nezvolili a nikto nevie, kto je. Dokonca aj premiér o nej hovoril ako o barónke „Ashdownovej“ a nie „Ashtonovej“. Chcem tým povedať, že nikto o nej nikdy nepočul. Je dokonca menej známa ako Herman Van Rompuy! Chcem tým povedať, že je to zložité, však?

Stala sa slávnou z ničoho. Je súčasťou tejto éry, ktorá prišla po období demokracie. Dobre sa vydala. Zobrala si poradcu, priateľa a podporovateľa Tonyho Blaira a dostala sa do Snemovne lordov. Keď bola v Snemovni lordov, dostala jednu veľkú úlohu, a to presadiť Lisabonskú zmluvu a pritom predstierať, že sa úplne líši od ústavy EÚ. Pani barónka je dobrá v zachovávaní kamennej tváre a s odhodlaním zničí v Snemovni lordov akýkoľvek pokus o to, aby mal britský ľud referendum.

Tak ju tu máme: nikdy nezastávala verejnú funkciu, nikdy riadne nepracovala, ale tu dostala jedno z najlepších pracovných miest v Únii. Jej vymenovanie Britániu strápňuje.

(poznámka zo zadných lavíc)

Nuž aspoň mňa, pane, na rozdiel od nej zvolili. Ona zvolená nebola a ľudia nemajú moc ju odvolať.

Ale vypočujte si aj ďalšiu časť. Existuje niečo o mnoho závažnejšie. Cathy Ashton bola aktívnou členkou organizácie Kampaň za jadrové odzbrojenie. V skutočnosti bola pokladníčkou tejto organizácie v čase, keď Kampaň za jadrové odzbrojenie prijímala veľké dotácie a odmietala prezradiť zdroj. Vie sa, že tieto dotácie získal muž, ktorý sa volá Will Howard a ktorý bol členom Komunistickej strany vo Veľkej Británii. Chce pani barónka Ashtonová poprieť, že kým bola pokladníčkou, prijímala finančné prostriedky od organizácií, ktoré boli proti západnému štýlu kapitalizmu a demokracie? Túto otázku musíme položiť.

Sme naozaj radi, že žena, ktorá bude zodpovedná za našu zámorskú bezpečnostnú politiku, bola pred pár rokmi aktivistkou v zoskupení ako Kampaň za jadrové odzbrojenie? Ak si to skutočne myslíme, úprimne povedané, musíme to pocítiť! Nemyslím si, že je spôsobilá a tá pravá osoba na výkon tejto práce. Nemá skúsenosti a musí na tieto otázky odpovedať. Brala peniaze od nepriateľov Západu? Na tú otázku musí odpovedať.

Nuž tak máme našich dvoch trpaslíkov. Nevýrazný bude viesť nevýrazného. Neoslavujem však, pretože sa budú snažiť presadiť prostredníctvom politickej únie. Zatiaľ čo si naši vedúci predstavitelia možno na chvíľu na medzinárodnej scéne zachovali tvár, svoje štátne demokracie podviedli. Máme tu európsky štát. Každú chvíľu sa vďaka Lisabonskej zmluve spustí lavína nových zákonov. V mojej mysli niet pochýb o tom, že musíme mať úplné, slobodné a spravodlivé referendum v Spojenom kráľovstve o tom, či zostaneme súčasťou takejto Únie alebo nie. Veľmi si prajem, aby sme hlasovali za vystúpenie. Či už je to tak alebo onak, ľudí sa musíme jednoducho spýtať.

(Rečník súhlasil, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Predseda. – Pánovi Farageovi by som rád niečo povedal. Veľmi by sme ocenili, keby sme trochu upokojili atmosféru, pretože niektoré slová a výrazy sa nie vždy ľahko prijímajú.

  Edit Herczog (S&D). – Vážený pán predseda, pán Farage povedal, že pre ľudí, ktorí boli zvolení minulý týždeň, sa premávka nezastaví. Práve preto sme ich zvolili – pretože sme chceli zvoliť ľudí, ktorí donútia premávku, aby sa hýbala v záujme európskych občanov s cieľom získať lepší život pre seba, a toto aj urobia.

Pán Van Rompuy a pani Cathy Ashtonová sú tu pre ľudí a 480 miliónov Európanov to bude čoskoro vedieť. Myslím si, že o to tu ide. Musíme sa ich zastať. Musíme ochrániť ich osobnú bezúhonnosť. Rada by som vám povedala maďarské príslovie, pán Farage. Je dobré, že ste tu, pretože keď bude opica liezť na strom, bude lepšie vidno jej zadok.

  Nigel Farage (EFD). – Vážený pán predseda, pri všetkej úcte si myslím, že pani poslankyni unikla pointa, pretože dvakrát povedala, že išlo o ľudí, ktorí boli zvolení minulý týždeň. Oni neboli zvolení. To sa tu snažím povedať a čo sa týka barónky Ashtonovej, za celý život nebola nikdy zvolená do verejnej funkcie. Zastáva nesmierne mocné miesto a národy Európy, Británie a všetkých ostatných krajín nemajú moc ju volať na zodpovednosť a odvolať. Toto rozhodne nie je v poriadku, čo sa týka celej Európskej únie. Všetko je to o vzťahu byrokracia verzus demokracia. Dopadlo to veľmi, preveľmi zle.

Môžem sa, pán predseda, vrátiť k téme a položiť vám jednu otázku? Zdalo sa mi, že naznačujete, že som povedal niečo nevhodné alebo prehnané či nesprávne. Mohli by ste vysvetliť, čo to bolo? Chcel by som to vedieť.

  Predseda. – Spôsob, akým opisujete výber ľudí, ktorí sú pre Európsku úniu takí dôležití, a tiež to, čo hovoríte o celej záležitosti s tým spojenej, je v súvislosti s celou situáciou podľa mňa vonkoncom nevhodné.

(protesty)

To je môj názor, vážení kolegovia.

  Nigel Farage (EFD). – Pán predseda, keď vás zvolili za predsedu, povedali ste, že budete konať ako neutrálny predseda, aby ste zaistili, že všetky strany rozpravy dostanú príležitosť vyjadriť svoj názor. Ak ma kritizujete za politický obsah toho, čo hovorím, potom nerobíte svoju prácu ako neutrálny predseda.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predseda, po všetkom tom vzrušení možno potrebujeme praktickejší prístup. Energiechtivé a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, ale aj rozhadzovačné priemyselné krajiny neboli ani len pripravené na zavedenie Kjótskeho protokolu. Pochybujem preto o tom, či sa po konferencii v Kodani vôbec niečo zmení. Pochybný je aj účel obchodovania s certifikátmi. Míňajú sa naň milióny, pričom skutočné alternatívy, ako je napríklad obnoviteľná energia, sa odbíjajú za haliere. Rozhodne to nesmie viesť k tomu, aby sa presadili jadrové elektrárne ako alternatíva, ktorá je v súlade so záväzkami Kjótskeho protokolu.

Druhá naliehavá kríza, inými slovami dotačné preteky v súvislosti s krachujúcim výrobcom automobilov Opel sú rovnako vypätou záležitosťou. Náznaky, ako napríklad pokles množstva objednávok, nebral nikto dosť vážne a EÚ pravdepodobne prispela k úpadku kedysi prekvitajúceho priemyslu vďaka obrovskému počtu nariadení. Z tohto si musíme zobrať ponaučenie, že v budúcnosti jej nutné stanoviť základné podmienky, ktoré možno plánovať a predpovedať pre všetky odvetvia priemyslu. Kým nebudeme mať fungujúce a plne rozvinuté predstavy, je nezodpovedné vyhadzovať na tento problém miliardy eur z peňazí európskych daňových poplatníkov. Je dôležité, aby sme zabezpečili aspoň to, že tieto peniaze nepôjdu Spojeným štátom. Okrem toho je nutné, aby sa zaviedli pravidlá splácania.

Ak už nič iné, tak by malo byť možné položiť základy na dokončenie „transparentného“ európskeho občana na ďalšom stretnutí. Štokholmský program poskytuje ľuďom menej práv a nie viac, pretože nemajú kontrolu nad spôsobom, ako sa údaje použijú. Niet ani známky konca monitorovania cestujúcich, kontroverzná otázka ochrany údajov sa ešte nevyriešila a ak chceme zaviesť európsky azylový systém, mali by sme podľa mňa uplatniť tie najprísnejšie kritériá, ako napríklad tie, ktoré sa používajú v Dánsku.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predseda, ďakujem vedúcim predstaviteľom skupín za ich veľmi inšpiratívne príspevky. Zdá sa, že rovnako ako švédske predsedníctvo, tak aj drvivá väčšina, hoci nie všetci, je rada, že sme mohli do dvoch funkcií úspešne vymenovať Hermana Van Rompuya a Catherine Ashtonovú. Obaja prispievajú k súdržnosti, stabilite a zlepšeniu koordinácie v Európskej únii, čo je nevyhnutné, ak máme byť schopní sa zamerať na hlavné problémy, ktoré presahujú šesť mesiacov trvania predsedníctva. Myslím, že je to veľmi dobré.

Ako už povedal pán Schulz, teraz po vymenovaní sa už môžu zamerať na svoje úlohy a my sa môžeme pohnúť ďalej a skončiť s touto rozpravou. Možno keď Lisabonská zmluva 1. decembra nadobudne platnosť, budeme môcť nechať britskú domácu politiku pred dverami tejto rokovacej sály. Európska únia potrebuje pravidlá postavené na moderných základoch a Lisabonská zmluva nám ich poskytne. Budeme lepšie vybavení na riešenie hlavných problémov, ktorým čelíme.

V nasledujúcom období pred európskym samitom sú tu tri hlavné otázky, v ktorých švédske predsedníctvo dúfa v dosiahnutie pokroku spolu s vami a vďaka pomoci Komisie. Otázka klímy, v ktorej sa zo všetkých síl snažíme dosiahnuť ambicióznu politickú dohodu s časovým harmonogramom, aby sa nakoniec stala právne záväznou. S výsledkami konferencie v Kodani a s tým, čo bude nasledovať, budeme musieť žiť dlho. Naše spoločnosti musíme premeniť postupne tak, aby sa stali klimaticky inteligentnejšími.

Čo sa týka hospodárskych otázok, i napriek tomu, že situácia na finančných trhoch vyzerá optimistickejšie, čelíme vysokej miere nezamestnanosti v mnohých krajinách, a to bude charakteristickou črtou našich hospodárstiev v mnohých nasledujúcich rokoch.

V súvislosti s otázkami pána Verhofstadta týkajúcimi sa dohľadu som rada, že v tejto záležitosti predsa len dosahujeme pokrok. Až doteraz sme mali problém s finančným dohľadom, a to taký, že sa dohľad príliš veľmi zameriaval na jednotlivé spoločnosti a príliš málo na finančný systém ako celok. Nefungovala ani spolupráca medzi rôznymi dozornými orgánmi. S novými fungujúcimi európskymi dozornými orgánmi budeme schopní tento problém vyriešiť. Budú mať komplexný pohľad a posilnenú spoluprácu. Budú sa tiež, samozrejme, zodpovedať Rade a Európskemu parlamentu. Ďalšie podrobnosti tejto záležitosti sa budú preberať na stretnutí Ecofin 2. decembra, kde, dúfam, dosiahneme ďalší pokrok.

Nakoniec, čo sa týka Štokholmského programu: toto je veľmi dôležité rozhodnutie, s ktorým tiež budeme musieť žiť počas nasledujúceho dlhého obdobia a na ktoré bude mať Európsky parlament v budúcnosti veľmi veľký vplyv. Ako už povedali mnohí z vás, je to otázka nájdenia riešení hrozných problémov, ktorým čelíme v súvislosti s cezhraničnou trestnou činnosťou, nezákonným obchodovaním a hrozbou terorizmu, a jeho vyvážením s politikou, ktorá dáva občanov do stredobodu záujmu a zabezpečí, aby bola rešpektované súkromie jednotlivca.

Dúfam, že dokážeme vytvoriť dlhodobý program na riešenie týchto otázok v rámci Štokholmského programu. Tieto tri záležitosti spolu s niekoľkými ďalšími sú prioritami švédskeho predsedníctva a s veľkou radosťou dúfam, že sa nám ich podarí dotiahnuť v decembri do úspešného konca. Veľká vďaka. Na konci tejto rozpravy budem mať, samozrejme, príspevok znovu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, táto istá záležitosť sa týkala programu SWIFT a chcel by som objasniť pozíciu v tejto veci, pretože si myslím, že je to nesmierne dôležité. Súvisí to aj so Štokholmským programom.

Program SWIFT je pravdaže veľmi cenný nástroj pre členské štáty v ich boji proti terorizmu. Umožnil orgánom členských štátov predísť teroristickým útokom v Európe. Nehovoríme o teoretických prípadoch. Hovoríme o skutočných prípadoch.

Návrh dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje, je dočasnou dohodou s maximálnou dĺžkou platnosti 12 mesiacov. Potrebujeme ju ako zákonnú náhradu za existujúcu dohodu po presunutí archivácie údajov mimo Spojených štátov.

Ak sa dočasná dohoda príjme do 1. decembra a zmení sa právny základ, vyhneme sa medzere v bezpečnosti a vážnemu úderu vzťahom medzi Európskou úniou a USA.

Na nedávnom stretnutí, ktoré sme mali a ktorého sa zúčastnili Európska únia a prezident Obama, predložil pán prezident ako prvú otázku spolupráce medzi Spojenými štátmi a Európou v boji proti terorizmu. Poskytol nám názvy konkrétnych európskych krajín, ktoré prednedávnom unikli pred teroristickými útokmi vďaka našej vzájomnej spolupráci v tejto záležitosti.

Môžem vám o tom poskytnúť údaje, ak chcete. Viac ako 5 450 prípadov patriacich do Programu na sledovanie financovania terorizmu doteraz prešlo na európske vlády s viac ako 100 novými vygenerovanými stopami, ktoré boli poskytnuté európskym krajinám od januára do septembra tohto roku.

Môžem uviesť konkrétne príklady. Tieto informácie predstavovali značnú pomoc európskym vládam počas vyšetrovania tajného plánu útoku na zámorské lety medzi Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi, ktorý zosnovala al-Káida.

V polovici septembra 2009 boli usvedčení traja jednotlivci a každý z nich bol odsúdený na minimálne 30 rokov väzenia. Začiatkom roka 2009 sa tento systém použil na identifikovanie finančnej činnosti príslušníka európskej odnože al-Káidy, ktorý sa zúčastnil plánovania údajného útoku na lietadlo. Táto informácia bola poskytnutá vládam Európy a Blízkeho východu.

V lete 2007 bol použitý tento istý systém na identifikovanie finančných činností členov Únie islamského džihádu pochádzajúcich z Nemecka. Tieto informácie prispeli k vyšetrovaniu a nakoniec aj zatknutiu členov Únie islamského džihádu, ktorí tajne plánovali útoky na rôznych miestach v Nemecku. Nakoniec sa k týmto činnostiam priznali.

Takže tento systém už zachránil mnoho životov, a to nielen v Európe. Hovoríme o mimoriadne závažnej veci. Plne súhlasím s tým, aby celý boj proti terorizmu prebiehal pri plnom rešpektovaní základných práv a záruk našich otvorených a slobodných spoločností. Ako prví na svete sme prezidentovi Bushovi povedali, že musí zatvoriť Guantánamo – my Európania. A za tým si stojíme. Zároveň sa musíme postarať o to, aby sme zostali jednotní a odhodlaní v boji proti terorizmu.

Preto vás chcem čo najviac uistiť, že vám poskytneme nový mandát na základe novej Lisabonskej zmluvy presne na riešenie tejto otázky, v rámci ktorého bude mať Európsky parlament plnú právomoc.

Takže začiatkom roka 2010 predstavíme nový základ, ktorý, samozrejme, ponúkne Parlamentu v súlade s Lisabonskou zmluvou všetku kapacitu na konanie v tejto veci, pretože chceme tiež, aby bol Parlament na čele tohto boja proti terorizmu a boja za bezpečnosť a aby boli, samozrejme, dodržané naše základné práva a právne záruky.

Nakoniec, keďže toľkí z vás vystúpili – a ja vám ďakujem za pripomienky – v otázke rodovej rovnováhy, ktorá je pre mňa taká dôležitá, ako aj pre Komisiu a európske inštitúcie, dovoľte mi upozorniť na skutočnosť, že dnes je desiate výročie medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách. Myslím si, že aj toto je program, v ktorom musíme niečo v Európe urobiť. V Európe je, bohužiaľ, ešte stále veľa prípadov žien postihnutých útokmi svojich partnerov alebo bývalých partnerov. Rád by som využil túto príležitosť a preukázal náš záväzok v súvislosti s týmto dôležitým programom, ktorý sa tiež nachádza v našej európskej spoločnosti.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, keď medzinárodná tlač komentovala menovania do funkcií na začiatku obdobia novej Európskej únie, veľmi často použila výrazy ako „kandidáti, ktorí nie sú schopní túto prácu zvládnuť“ alebo „neuspokojiví kandidáti“.

Rád by som sa postavil proti tomuto trendu. Pán Verhofstadt nikdy nepovedal pravdivejšie slová ako vtedy, keď povedal, že na pohár sa môžeme pozerať ako na poloplný alebo poloprázdny. Premýšľam preto nad tým, aký dôvod mala Rada na to, aby si zvolila týchto ľudí. Som presvedčený, že tento dôvod bol v záujme Spoločenstva. Pokúsim sa vysvetliť, čo tým myslím. Zvolenie odchádzajúceho člena Európskej komisie za európskeho ministra zahraničných vecí vysiela jasný odkaz. Hovorí o tom, že zámerom je vykonávať zahraničnú politiku Spoločenstva a nie zahraničnú politiku, ktorá sa pridŕža filozofie niektorého konkrétneho národa. Pokiaľ ide o mňa, novinkou preto nie je to, že pani Ashtonová je Britka, ale to, že pochádza z Komisie. Inými slovami, prijala prístup Spoločenstva k záležitostiam zahraničnej politiky, ktorý nie je prepojený s názorom konkrétneho jedného národa.

Čo sa týka kandidátskej nominácie belgického premiéra, táto bola spochybnená tak, že ho porovnávali s ľuďmi, ktorí sa radi ukazujú na verejnosti. Som presvedčený, že od predsedu Európskej rady, ktorý bude zastávať túto funkciu dva a pol roka, žiadame, aby nevykrikoval hlasnejšie ako iní ani aby nepresadzoval svoju autoritu vo väčšej miere ako ostatní, ale aby presvedčil ostatných hovoriť jednohlasne. Preto verím, že to bola dobrá voľba, keď sme navrhli pána Van Rompuya.

Musí nás poháňať prístup Spoločenstva, pretože ak skutočne chceme budovať Európu, je správne, aby sme si vybrali týchto ľudí na základe tohto kritéria. Budeme môcť pozorovať efektívnosť a účinnosť tejto voľby, keď ich uvidíme konať. Vyzývam však všetkých, aby výrazne podporili ich prácu, pretože v opačnom prípade by sme skutočne premrhali najlepšiu príležitosť v živote.

PREDSEDÁ: PÁN PITTELLA
podpredseda

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, včera som sa ujal slova počas plenárneho zasadnutia, aby som vyzdvihol význam Štokholmského programu, ktorý je na programe počas zasadnutia Európskej rady 10. decembra. Mojím dôvodom bolo upozorniť na jeho obsah a hlavne požiadať o čo najrozsiahlejšiu parlamentnú podporu s cieľom posunúť dopredu správu, ktorú navrhli tri výbory pracujúce spolu. Hovorím o Výbore pre právne veci, Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbore pre ústavné veci. Včera som sa preto zameral na dôležitosť vytvorenia Európy pre občanov, ako aj trh.

Myslím, že teraz je ten pravý čas na zdôraznenie významu tejto záležitosti z ústavného hľadiska, záležitosti, ktorá je na programe zasadnutia Európskej rady 10. a 11. decembra. Koniec koncov, Parlament bude posilnený v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Parlament bude posilnený hlavne v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a prostredníctvom rozvoja akčného plánu, ktorý sa má prijať počas španielskeho predsedníctva. Je to preto, lebo takáto spolupráca sa požaduje v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii a článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe týchto článkov sa od nás žiada, aby sme sa zapájali do medziinštitucionálnej spolupráce a dosiahli dohodu o medziinštitucionálnej spolupráci s cieľom spoločne vybudovať stratégiu na zavedenie Lisabonskej zmluvy. Okrem toho sa od nás požaduje, aby sme to urobili v súlade so zásadami čo najväčšej transparentnosti, subsidiarity a spolupráce s národnými parlamentmi. Národné parlamenty sa budú preto zapájať do rozvoja lisabonskej stratégie.

Znamená to, že budeme musieť pracovať oveľa usilovnejšie. Život pre nás nebude ľahší. Stane sa naopak komplikovanejším. Budeme tiež nútení vziať si na starosť hodnotiaci proces, aby sme sa zo skúseností poučili. Hlavným cieľom tejto úlohy bude zaistenie súladu s európskym modelom a so základnými právami. Európsky parlament sa bude musieť tiež viac zapájať v súvislosti s ochranou údajov. Mám tým na mysli nadväznosť na dohodu SWIFT, o ktorej sa už dnes hovorilo a ktorá je taká dôležitá v súvislosti s naším dvojstranným vzťahom so Spojenými štátmi.

Najvýznamnejšie je však to, že sa Európsky parlament zapojí do hodnotenia a sledovania výkonu agentúr v rámci inštitucionálnej štruktúry Európy. Hovorím o Europole, Európskom podpornom úrade pre azyl, Eurojuste a Frontexe.

Pre všetky tieto dôvody by som chcel, aby program Európskej rady odrážal význam posilnenia záväzku konať a pracovať spolu s Európskym parlamentom, a to hlavne v súvislosti s prípravou a následným sledovaním akčného plánu počas nasledujúcich šiestich mesiacov španielskeho predsedníctva.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dokázali sme to – Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. Rád by som poďakoval Cecilii Malmströmovej, švédskemu predsedníctvu a celému tímu, všetci pracovali veľmi usilovne. Ide o veľký úspech.

V tejto súvislosti by som rád v krátkosti hovoril o dvoch záležitostiach, ktoré boli súčasťou témy tejto rozpravy. Prvou záležitosťou je predseda Rady. Pán Barroso, práve ste povedali, že chcete úzko spolupracovať s Hermanom Van Rompuyom. Myslím, že je to veľmi dobrý nápad. Je správne, že budete spolupracovať s Radou. Rád by som však dosť jasne povedal jednu vec. Predseda Rady sa nezodpovedá Európskemu parlamentu ani žiadnemu inému parlamentu. Znamená to, že vo svojej úlohe predsedu Komisie ste zákonnou demokratickou inštitúciou a zákonným demokratickým predsedom Európy. Z tohto dôvodu v každom prípade úzko spolupracujte, ale postarajte sa o to, aby ste sedeli vpredu a tandem viedli vy.

Mojou druhou pripomienkou je to, že zástupca Rady povedal, že Cathy Ashtonová začne 1. decembra 2009 zastávať tak funkciu vysokej predstaviteľky, ako aj podpredsedníčky Komisie. Po prvé, je to iba jedna funkcia – vysoká predstaviteľka, podpredsedníčka Komisie – a po druhé, nemôže prevziať funkciu bez súhlasu Parlamentu. Od 1. decembra je prvá Komisia pána Barrosa v akejsi zákonnej zemi nikoho od ukončenia platnosti Zmluvy z Nice do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Cathy Ashtonová prevezme funkciu úplne až po tom, čo dostane súhlas Parlamentu na konci januára 2010.

Ešte posledné slovo o kultúre vedenia rozpráv v tomto Parlamente. Stačí, aby sme si vypočuli pána Faragea. Ak sa on a jeho strana vôbec niekedy dostanú do vlády v Spojenom kráľovstve, Briti by si naozaj začali vážiť slobodu usadiť sa v Európskej únii, pretože by sa obrovský počet z nich presťahoval do Francúzska, Nemecka, Španielska, Talianska a Portugalska, pán Barroso.

  Jill Evans (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, zasadnutie Rady sa bude konať menej ako dva týždne po tom, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť. Ako povedal pán minister, prešli sme dlhým a náročným procesom, aby sme sa dostali až sem. Mnohí z nás však majú pocit, že sme premrhali rozhodujúcu príležitosť. Ešte stále chýba prepojenie – nevyhnutný demokratický prvok vo vzťahu medzi EÚ a občanmi Európy, a to vláda na regionálnej alebo na nižšej ako štátnej úrovni.

Mnohí voliči sa domnievajú, že Európa je taká vzdialená ako vždy. Toto musíme naliehavo riešiť. Nie všetci z nás mali referendum a príležitosť vyjadriť svoj názor na budúci vývoj Európy. V celej EÚ sa však dejú veci, ktoré majú priamy vplyv na našu prácu súvisiacu s vyrovnávaním sa s problémami a otázkami politiky, o ktorých sa už hovorilo – zamestnanosť, sociálne práva, hospodárske riadenie, boj proti terorizmu, mier a spravodlivosť – som hrdý, že môžem zhodou náhod hovoriť ako predsedníčka Kampane za jadrové odzbrojenie vo Walese.

Do samitu v Kodani, najväčšej výzvy zo všetkých, zostáva už iba niekoľko týždňov. Na miestnej a regionálnej úrovni sa zavedie až 80 % politík na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie. Mnohé regionálne vlády, ako aj vláda vo Walese, stoja na čele procesu prijímania radikálnych politík na boj proti zmene klímy. Tu sa plnia akékoľvek dosiahnuté medzinárodné dohody. Preto sa musíme dívať až za úroveň členských štátov smerom k národom Európy.

V nedeľu 13. decembra sa vo viac ako 150 katalánskych obciach koná referendum o nezávislosti Španielska. Aká je na to reakcia EÚ? Bude to na programe Rady? Mám o tom veľké pochyby, ale malo by to tam byť. Európa sa mení a dúfam, že nový predseda si to uvedomí a bude na to reagovať.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) V prvom rade by som chcel vyjadriť svoj obdiv švédskemu predsedníctvu za úsilie, ktoré vynaložilo za posledných pár mesiacov. Zaslúži si osobitné uznanie za spôsob, akým poskladalo Rubikovu kocku v súvislosti s vymenovaním pána Van Rompuya a pani Ashtonovej.

S týmto vymenovaním som veľmi spokojný, pretože pán Van Rompuy už povedal, že jeho osobné názory sú úplne nepodstatné. Jeho slová sú svedectvom múdrosti a dobrého zmyslu pre porozumenie. Pánovi Van Rompuyovi blahoželám k tomuto realistickému prístupu k európskym otázkam a budem mu to v budúcnosti neustále pripomínať bez ohľadu na to, či bude toto pripomínanie očakávať alebo či bude potrebné.

Bohužiaľ, počul som aj vyjadrenia nesúhlasu od tých, čo sa boja, že prvý stály predseda Rady nemá dostatočné schopnosti na výkon tejto práce. Očividne niektorí z nich dúfali, že to bude nejaký európsky superman. Rozhodne mám odlišný názor a prvé vyjadrenia pána Van Rompuya ma upokojili. Nikdy nenaznačil, že sa chce stať takýmto európskym supermanom.

Pán predsedajúci, hlavy európskych vlád budú musieť byť na nasledujúcom zasadnutí Rady puntičkárski v súvislosti s kodanskou stratégiou, aby boli schopní dosiahnuť čo najlepší výsledok. Prajem pánovi predsedovi Van Rompuyovi a pánovi Bildtovi, úradujúcemu predsedovi Rady, veľa technických úspechov v tejto veľmi dôležitej úlohe. Okrem toho želám nám všetkým pozitívny a predovšetkým pokrokový výsledok.

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, nasledujúce zasadnutie Rady bude čeliť veľkej otázke, a to otázke rozširovania. Keď už hovoríme o rozširovaní, predpokladáme, že Turecko je v tejto rozprave dlhou kapitolou. Tak Cyprus, ako aj naša strana – a chcem to povedať pred Európskym parlamentom veľmi jasne – sú rozhodne za pristúpenie Turecka k Európskej únii. Nebudeme sa však otravovať opakovaním, že toto pristúpenie sa neuskutoční, ak sa Turecku nepodarí splniť všetky záväzky, ktoré sľúbilo Cypru a Európskej únii, ako to urobili všetky ostatné krajiny.

Na Cypre sa začínajú dialógy medzi dvomi vedúcimi predstaviteľmi. Ak sa dosiahne riešenie, bude to symbolom víťazstva pre celú Európsku úniu. Toto víťazstvo povzbudí Európsku úniu pri zaujímaní svojho miesta v modernom svete. Musíme však znovu zvážiť skutočnosť, a to, že 40 000 tureckých vojakov okupuje polovicu územia Cypru a údajne chráni 80 000 tureckých Cyperčanov. Znamená to, že dvaja tureckí vojaci stoja pred domom každého tureckého Cyperčana. Nepoznám žiadneho poslanca Európskeho parlamentu s takou ochrankou. Takže hovoríme o izolácii tureckých Cyperčanov a sme verejne za odstránenie izolácie tureckých Cyperčanov okupujúcou armádou.

Na záver by som rád zdôraznil, že hoci Cyprus podporuje pristúpenie Turecka, nemôže súhlasiť s otvorením kapitoly o energetike, pokým Turecko nesplní svoje záväzky voči Európskej únii a Cypru a neodstráni prekážky, ktoré kladie do cesty Cyperskej republike v jej úsilí rozšíriť svoj hospodársky priestor.

  Zoltán Balczó (NI). – (HU) V súlade s Lisabonskou zmluvou boli len prednedávnom urobené dve významné personálne rozhodnutia. Európska únia má v súčasnosti stáleho predsedu a vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci. Tlmočia nám tieto personálne rozhodnutia dôležitý odkaz? Samozrejme, že áno. V tejto rokovacej sále hovoríme veľa o rovnováhe, ktorá existuje medzi Európskou komisiou, Radou a Parlamentom. Podľa mňa je tam nerovnováha, pretože vláda EÚ, teda Komisia, má monopol na iniciovanie právnych predpisov. V niektorých prípadoch koná takmer ako sudca. Riadi hlavnú silu, zatiaľ čo my v Parlamente pridáme pečiatku demokracie. Lisabonská zmluva nešpecifikuje povinnosti stáleho predsedu. Evidentne to závisí od toho, do akej miery je charizmatická a odhodlaná osoba, ktorá skončí v tejto funkcii. Rozhodnutie si môžeme vykladať tak, že moc a kontrola by mali zostať – vašimi slovami – Komisii, ktorá zastupuje nadnárodný spoločný záujem. My však hovoríme, že zostali v rukách hlavy ríše, ktorá centrálne riadi životy 500 miliónov ľudí.

Na druhej strane by bolo tiež veľmi dôležité, aby sme zaistili, že budeme konať rozhodne, keď pôjde o našu vlastnú úlohu, keď budeme hovoriť o konferencii o zmene klímy. Toto však znamená urobiť rázny krok proti Spojeným štátom. Som si takmer istý, že predseda Barroso práve odskočil preto, aby si mohol v tejto veci zatelefonovať.

  Marietta Giannakou (PPE) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, je dôležité, že Lisabonská zmluva konečne nadobudla platnosť. Samozrejme, európski občania sa desať rokov prizerali, ako sa Európskej únii nedarí nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby inštitúcie pracovali efektívne po rozšírení a pristúpení dvanástich nových členských štátov. Dnes sa však veci zmenili. Máme predsedu Rady – a všetci nás presviedčajú, že je to osoba, ktorá sa bude usilovať o súhlas a dohodu – a máme aj vysokú predstaviteľku pre zahraničnú politiku.

Komentovanie ex ante toho, či sú alebo nie sú vhodní v porovnaní s tými, ktorých mená sa predtým omieľali, alebo v porovnaní s tými, ktorí sa údajne špecializovali na tieto záležitosti, je bezvýznamné. Dôležitý je spôsob, akým sa bude táto zmluva uplatňovať. Nesmierne významná je tu spolupráca medzi Európsku komisiou a Európskym parlamentom. Úloha Parlamentu sa posilnila, ale aby sa posilnila v samej podstate a aby to európski občania pochopili, Európska komisia musí nevyhnutne klásť otázky, keďže má v Európskej rade iniciatívu.

Rada vraj bude fungovať rýchlejšie, keďže už viac nebude pracovať ako predtým pod predsedníctvami členských štátov. Vlády nebudú mať príležitosť manipulovať zasadnutia Rady, aby mohli tvrdiť, že všetko dobré pochádza od vlád a všetko zlé a poburujúce pochádza z Bruselu.

Samozrejme, že na decembrovom zasadnutí Rady zaznejú otázky o rozširovaní, avšak ani minister, ani predseda Komisie nám neposkytli žiadne podrobnosti. Hovorili s nami iba vo všeobecnosti o iných záležitostiach. Je pravda, že rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu a Turecko na základe návrhov Európskej komisie musí čeliť mnohým pochybnostiam a otázkam i napriek cieľu začleniť tieto krajiny do Európskej únie.

  Catherine Trautmann (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vo štvrtok vymenovala Európska únia pána Van Rompuya za svojho prvého stáleho predsedu Rady a pani Ashtonovú za osobu zodpovednú za európsku diplomaciu. Dámy a páni, chcela som sa vrátiť k rozprave, ktorá prebieha v našich inštitúciách od oznámenia týchto menovaní.

Podľa mňa je tu okrem otázky mien a funkcií určite ústrednou i otázka štátov. Vysvetlím vám, čo tým myslím. Sme svedkami niečoho, čo by mohlo byť najhoršou nočnou morou tých, ktorí tlmočili ideál Európskeho spoločenstva a svoju túžbu po únii. Vtedy sa verilo, že korene Únie možno nájsť v štátnej legitimite a jej budúcnosť spočívala v prekračovaní národného sebectva. Napätie medzi dvomi protichodnými médiami, ktoré môže byť niekedy bolestivé, často vytvorí originálne mechanizmy, ale predovšetkým slúži politickému prístupu, ktorý je na svete jedinečný.

Táto nočná mora, dámy a páni, je predstava Európy, ktorá sa obmedzuje iba na spoločenstvo medzivládnych akvizícií. Ako dnes môžeme vidieť, výsledkom by bolo podozrenie z nedostatočných schopností, dohady o nelegitímnosti a napätie medzi politickými rodinami.

Touto rečou sa nechcem vracať k vyslovovaniu súdov z čistého zámeru, ako by ste si mohli myslieť. Radšej by som si s vami pripomenula práva a povinnosti nás ako poslancov Európskeho parlamentu. Našou úlohou je pýtať sa na nezrozumiteľné handrkovanie, ktoré obklopuje menovania do funkcií, ktoré vyplynulo z Lisabonskej zmluvy. Našou povinnosťou v budúcnosti je donútiť Radu, aby ukončila túto nedemokratickú a zastaranú metódu súvisiacu s menovaním do funkcií, ktorá podporuje myšlienku, že Európa je ochránená pred národmi.

Musíme použiť všetky naše nové parlamentné práva na ovplyvnenie politík, ktoré budú viesť k tomu, že budeme mať zaručené nové právomoci v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Parlament, ktorý sa nachádza medzi oslabenou Komisiou a posilneným medzivládnym stredom, sa musí stať inštitucionálnym rovnovážnym bodom. Dúfam, že podpredsedovia Komisie sa v tejto záležitosti podrobia rovnakému vypočúvaniu zo strany Európskeho parlamentu ako ostatní komisári. Samozrejme, že máme právo na vykonanie tohto procesu, zmluvy nám ho udeľujú. Tiež podporujem návrh pani Harmsovej, ktorá navrhla stretnutie nového predsedu s celými skupinami.

Máme za úlohu odštartovať európsku integráciu, ktorá je vo vážne zlom stave. Nikto nemôže opodstatnene chcieť, aby zlyhali mandáty, ktoré sme zverili pánovi Van Rompuyovi a pani Ashtonovej. Najmä pani Ashtonovej prajem veľa úspechov, pretože som hrdá, že na miesto vysokej predstaviteľky bola vymenovaná žena.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade ďakujem švédskemu predsedníctvu, že nás koncom roka opúšťa s tým najlepším zo seba. To je dobrá správa pre Komisiu a tiež dobrá správa pre náš Parlament.

Na základe toho by som sa chcela venovať niekoľkým bodom. Po prvé je to otázka menovania do funkcií. Nesnažím sa spochybniť otázku ľudí, ale otázku postupov. Okrem toho naozaj dúfam, že to prebehne takto naposledy. Európania očakávali transparentnú, demokratickú a zrozumiteľnú rozpravu a to, čo v podstate dostali, boli nejasné rokovania na poslednú chvíľu, ktoré sa konali za zatvorenými dvermi Európskej rady. Toto sa nesmie opakovať. Som presvedčená, že navrhovanie nových postupov a nových pravidiel bude závisieť v budúcnosti od nášho Parlamentu.

Pokiaľ ide o zmenu klímy, želám si, aby po konferencii v Kodani Únia hovorila jednohlasne a konala spoločne bez ohľadu na to, aký bude rozsah záverov tejto konferencie. Posuňme sa ďalej! Dajme si za cieľ momentálne zníženie emisií skleníkových plynov o 30 %! Keď hovorím „momentálne“, znamená to, že jedného dňa bude nakoniec nevyhnutné, aby sa predniesla otázka výnimiek a obchodovania s emisiami. Posuňme sa dopredu a urobme znovu pevný finančný záväzok smerom k rozvojovým krajinám. Dlžíme im to.

Nakoniec, čo sa týka hospodárskej a sociálnej situácie, musíme pracovať na vytvorení nového hospodárskeho modelu, ktorý dá prednosť zamestnanosti, sociálnemu pokroku a dlhodobému hľadisku, inými slovami udržateľnosti vo všetkých jej podobách. Potrebujeme preto dohľad a reguláciu, politiku, ktorá je výhodnejšia pre malé a stredné podniky, a spoločné zmýšľanie o daňovom systéme, ktorý uprednostňuje dlhodobé hľadisko pred krátkodobým.

  Gerald Häfner (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aké postavenie máme teraz v Európe pred týmto samitom? Podľa niektorých príspevkov sa zdá, že by bolo všetko v poriadku, keby sme jednoducho mali dostatok komisárov z radov sociálnych demokratov alebo liberálov – áno, pán Schulz. Myslím si, že je to chyba. Všetko bude v poriadku, keď sa dohodneme v súvislosti s hlavnými úlohami, ktorým Európa čelí.

V Európe sme pred 20 rokmi zbúrali železnú oponu a pripisujem veľký význam tomu, že to boli ľudia, občania, ktorí to dosiahli a nie ozbrojené sily, vlády alebo tajné služby. Verím, že aj v budúcnosti budeme môcť budovať Európu iba spolu s občanmi.

Po druhé, sú tu ďalšie múry, ktoré treba zbúrať vrátane tých v našich hlavách. Napríklad, mnohí ľudia sa ešte stále domnievajú, že môžu proti sebe postaviť slobodu a bezpečnosť, hoci vieme, že sloboda je účinná len vtedy, keď ju chránime. Táto ochrana však nesmie ísť na úkor našich základných práv a viesť k vytvoreniu dozorného štátu, ak berieme do úvahy napríklad dohodu SWIFT a ostatné otázky.

Mnohí ľudia tiež veria, že Európu možno postaviť proti demokracii. Z dlhodobého hľadiska však môže byť úspešná iba demokratická Európa. Mnohí ľudia sa domnievajú, že ekológia a hospodárstvo sú dva protichodné pojmy, pritom jediný spôsob, ako zaistiť dlhodobú prosperitu, je vybudovať ekologické hospodárstvo.

Nakoniec by som chcel povedať jednu vec. Sme momentálne pred konferenciou v Štokholme a ak neurobíme všetko možné bez ohľadu na náklady – a mnohí ľudia sú ochotní minúť stovky miliónov na záchranu bánk, ale skúpi, pokiaľ ide o klímu – ak nebudeme konať rýchlo a dôsledne, potom to, čo pre mňa platí teraz ako pre rečníka, bude platiť aj pre ľudské pokolenie. Jeho čas vyprší.

  Roberts Zīle (ECR). – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Minulý týždeň zažila európska spoločnosť dve udalosti. Futbalová spoločnosť bola svedkom toho, ako rozhodca vybral tím, ktorý sa zúčastní finále Svetového pohára. Nikto zo spoločnosti však nechápe, ako a prečo vybrali určití arbitri majstrov do európskych funkcií. Ak sa však niekto spýta, komu zavolá obyvateľ Bieleho domu alebo Kremľa v budúcnosti, odpoveď je, že zavolajú tým istým ľuďom, čo minule. Pokiaľ ide o opatrenia z decembrového zasadnutia Rady, vzhľadom na hospodársku, finančnú a ekologickú situáciu žiadam švédske predsedníctvo, aby v tejto súvislosti nezabúdalo na dobre známu situáciu pobaltských štátov. Vzhľadom na agresívne investície do týchto krajín boli tieto nútené naliehavo dodržiavať kurz svojich národných mien voči euru, ktorý bol striktný a ohľaduplný voči investorom. V praxi to znamená znehodnotenie ich hospodárstiev, a tak sa pobaltské národy stávajú majstrami v nezamestnanosti, pričom ich demografická spoločnosť krváca na smrť. O akej európskej solidarite môžeme rozprávať svojim občanom, ak ich sociálna a ekonomická situácia je ešte ďalej za európskym priemerom ako pred ich vstupom do Európskej únie?

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy by malo priniesť väčšiu transparentnosť, väčšiu demokraciu a väčšiu efektívnosť rozhodovacieho procesu. Ako sme si však všetci dobre vedomí, efektívnosť a demokracia nejdú vždy rovnakým smerom, hlavne vtedy, keď chýba koordinácia medzi inštitúciami a vzťahmi s občanmi. Niet pochýb, že je to demokratickejšie, ak nájdeme vhodný spôsob na to, aby sa európski občania zapojili do voľby predsedu Rady. Európska únia sa tak bude môcť dostať bližšie k svojim občanom. Myslím si, že to bude úloha do budúcnosti. I napriek tomuto všetkému prajem vymenovanému predsedovi a vysokej predstaviteľke veľa úspechov.

Pokiaľ ide o nasledujúce zasadnutie Rady 10. a 11. decembra, do veľkej miery dúfam, že sa na ňom príjme ambiciózny program inštitucionálnych vecí týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. Mám na mysli Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Musia nám byť jednoznačne vysvetlené jej zloženie, právne postavenie a právomoci. V tomto zmysle hlasuje náš Parlament o svojej pozícii v súvislosti so správou pána Broka. Tiež očakávam, že od Rady dostanem jasné vysvetlenie výsledkov koordinovaných stratégií, ktoré boli použité a navrhnuté na vyvolanie krízy vrátane balíka hospodárskych a finančných opatrení. Rád by som poznal predovšetkým názor Rady na budúce európske orgány pre finančný dohľad, ktoré by mali v budúcnosti znížiť riziko finančných priestupkov, ktoré v podstate prispeli k súčasnej kríze.

Ďalšia dôležitá záležitosť, o ktorej očakávam, že Rada rozhodne, je napríklad jednotná stratégia po Lisabonskej zmluve. Počuli sme, že má byť prijatá v marci 2010. Dúfam, že Parlament bude v tejto stratégii zohrávať aktívnu úlohu. Občania Európy musia byť stredobodom tejto stratégie. Poskytovanie pracovných miest prostredníctvom investícií, výskumu, inovácií, ekologických technológií a ekologickej účinnosti musí byť činiteľom, ktorý prispieva k udržateľnému hospodárskemu rozvoju a nie naopak. Čo sa týka Štokholmského programu, bol by som aj ja rád, keby sa rozšíril schengenský priestor, samozrejme, aby čo najskôr zahrnul Bulharsko a Rumunsko. Ďakujem a na zasadnutí vám prajem veľa úspechov.

  Glenis Willmott (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade, by som rada povedala, že vítam nové menovanie pána Van Rompuya a som nesmierne hrdá, že za prvú vysokú predstaviteľku máme mimoriadne schopnú a talentovanú Britku Cathy Ashtonovú.

Čo sa týka decembrového zasadnutia Rady, tento týždeň sme boli svedkami vplyvu nepriaznivého počasia v Cumbrii na severozápade Anglicka, ktoré prekonalo rozsiahle záplavy. Počasie spôsobuje neočakávané ťažkosti nielen v Európe. Nepriaznivé počasie spôsobuje nepredvídanú ľudskú tragédiu na celej našej planéte.

Popieranie je jednoduchá voľba, ale do politiky som nešla, aby som bojovala za jednoduché voľby. Nechcem, aby sa ma deti alebo vnúčence pýtali, prečo som nekonala. V mojom regióne zastupuje konzervatívcov Roger Helmer, ktorý opisuje človekom zapríčinenú zmenu klímy ako mýtus. I napriek vyhláseniam vedúceho predstaviteľa toryovcov Davida Camerona, že sú stranou životného prostredia, pán Helmer predstavuje riziko a nespoľahlivosť environmentálnej politiky konzervatívcov.

Musíme konať, ale bojovať osamote nepomôže. Musíme konať na všetkých úrovniach, čo zahŕňa zníženie množstva uhlíka, ktorý vyprodukujeme, minimálne o 2 %. Podporujem takých ľudí, akým je náš premiér, ktorý prisľúbil znížiť emisie uhlíka do roku 2050 o 80 %. Labouristická vláda v Spojenom kráľovstve chce dohovor, ktorý bude ambiciózny, účinný a spravodlivý, a podporiť najchudobnejšie krajiny, aby znížili emisie a prispôsobili sa zmene klímy.

Akékoľvek dohodnuté financovanie v oblasti klímy musí dopĺňať existujúce ciele rozvojovej pomoci a nesmie pochádzať z existujúcich rozpočtov. Akékoľvek financovanie, na ktorom sa dohodneme v Kodani, sa musí zaoberať zvlášť vplyvmi zmeny klímy na rozvojový svet a nemalo by nahradiť iné cenné zdroje pomoci. Zdá sa, že v súčasnosti je najdôležitejšie krátkodobé financovanie s rýchlym štartom, ale potrebujeme aj dlhodobé záväzky. Môže pán Barroso zaručiť, že prijme finančné záväzky na obdobie po roku 2012, ktoré sa stanú prioritou akejkoľvek kodanskej dohody?

  Diana Wallis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, nachádzame sa na začiatku novej éry a možno by sme si mali položiť tri otázky: kto?, ako? a čo? Otázka „kto?“ bola viac-menej zodpovedaná minulý týždeň a nikoho to nemôže tešiť viac ako mňa. V týždni, ktorý sme začali len s tromi ženami v Komisii, sme skončili s deviatimi.

Niektoré z nich môžem povzbudiť, že poslankyne v oblekoch a kravatách na chvíľu odstúpili, ale o päť rokov sa vrátia, ak sa tento proces nezlepší. Nabudúce by sme mohli uplatniť postup, pri ktorom všetky členské štáty nominujú na kandidátov ženu a muža, aby sme sa nemuseli ponáhľať na poslednú chvíľu.

Presne o tom chcem ešte hovoriť: „ako?“. Tento postup bol netransparentný. Spomínalo sa, že teraz musíme uvažovať o praktických dôsledkoch Lisabonskej zmluvy. Nech je transparentnosť heslom pre naše tri inštitúcie, ktoré by vyjadrovalo spôsob, ako k sebe pristupujeme, a akí sme otvorení k verejnosti. V budúcnosti musí byť transparentnosť najdôležitejšia.

Otázka „čo?“ sa musí zamerať na našich občanov. Nový Štokholmský program je dobrý začiatok, oveľa viac zameraný na občanov ako ktorýkoľvek jeho predchodca, ale musíme naďalej ochraňovať práva našich občanov tým, že im poskytneme ochranu, ale aj zabezpečíme, že každodenný život ľudí v celej Európe bude jednoduchší.

  Mirosław Piotrowski (ECR). –(PL) Vážený pán predsedajúci, nasledujúcemu samitu Európskej rady budú ešte stále dominovať nedávne voľby predsedu Rady a šéfky diplomacie EÚ. Pre mnohých bolo prekvapením nielen zvolenie určitých osôb, ale aj chýbajúce jasné vymedzenie ich sfér zodpovednosti. Už dlho nám hovoria, že nová Lisabonská zmluva zlepší prácu EÚ, ale teraz na začiatku sa zdá, že zmluva vyvoláva konflikty v personálnych otázkach. Ani jeden z kandidátov nepredstavil svoj program, na rozdiel napríklad od pána Barrosa, ktorý predstavil svoj program pred svojím zvolením.

Prechádzame do experimentálnej etapy, v ktorej bude veľa závisieť od osobnosti a predstavivosti nových vedúcich predstaviteľov. Môžeme iba dúfať, že zatiaľ čo sa budú zaoberať záležitosťami, ako sú reorganizácia Komisie a cyklické zmeny v prírode, ktoré sú do veľkej miery nezávislé od ľudskej činnosti, budú riešiť aj špecifické problémy občanov EÚ, ako sú hospodárska kríza, pomoc pre najchudobnejšie regióny v EÚ a boj proti terorizmu.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že potom čo sa Lisabonská zmluva stane realitou, po stretnutí Európskej rady minulý týždeň a nominácii komisárov nastal teraz čas určiť si nové ciele a zamerať sa na nové úlohy, ktoré sú ešte len pred nami.

Jednou z najmarkantnejších výziev je práca po samite v Kodani, ktorá bude rovnako náročná ako práca pred týmto stretnutím a zostane aj naďalej jednou z hlavných úloh Európskej únie a novej Komisie. Mali by sme však tiež vziať do úvahy skutočnosť, že je načase zabudnúť na prežitú koncepciu Východu a Západu, alebo starého a nového v Európe a vnímať Európu ako jeden celok.

Po všetkých tých diskusiách sprevádzajúcich Lisabonskú zmluvu nastal tiež čas vnímať nový silný impulz pre proces rozšírenia.

Bol by som rád, keby sa krajiny ako Chorvátsko a Island uchádzali o poradové číslo 28, musíme však tiež vziať do úvahy krajiny západného Balkánu a, samozrejme, rokovania s Tureckom. Tieto otázky sú teraz pred nami a predstavujú spôsob, ako posilniť Európsku úniu v novom svete, v ktorom potrebujeme zaujať silnú a vedúcu pozíciu v oblasti ideí a hodnôt.

Aktuálnou otázkou je však tiež zaistenie nového budúceho programu pre sociálnu Európu – to znamená pracovných miest, inovácie a prosperity –, pričom jediný prostriedok, akým je to možné dosiahnuť, je zabezpečiť, aby sa Európa po kríze stala konkurencieschopnou ekonomikou zaujímajúcou popredné postavenie.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že v právomoci novej Komisie je zaistiť to, aby neexistoval už žiadny protekcionizmus, aby malé a stredné podniky mohli rásť, vznikať a rozvíjať svoje aktivity bez prekážok v celej Európe, a aby sme mohli zabezpečiť, že Európa bude dynamickou ekonomikou. A čo je dôležité a hovorím to predsedovi Komisie a všetkým komisárom: musíme zaistiť, aby Európa bola najprv konkurencieschopnou ekonomikou, aby sme potom mohli hovoriť aj o sociálnej Európe.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). –(HU) Vážený pán predsedajúci, pani Wallströmová, ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy je za nami a hlavní predstavitelia štátov a vlád zvolili pani komisárku Catherine Ashtonovú za prvú ministerku zahraničných vecí EÚ, hoci to nie je oficiálny titul.

Ďalšou úlohou bude teraz zostavenie diplomatického zboru Európskej únie. Myslím si, že počas zostavovania tohto zboru je dôležité prihliadať na skutočnosť – a žiadam švédske predsedníctvo a najmä pani Ceciliu Malmströmovú, aby zabezpečili, že v diplomatickom zbore sa bude tejto skutočnosti venovať pozornosť –, že nové členské štáty sú v Generálnom riaditeľstve pre vonkajšie vzťahy a Generálnom riaditeľstve pre rozširovanie zastúpené v extrémne nízkej miere. V procese prideľovania národných kvót členským štátom musíme vziať do úvahy fakt, že v týchto dvoch generálnych riaditeľstvách sú nové členské štáty zastúpené v zásade veľmi sporo. Aby diplomatický zbor získal v očiach verejnosti dôveru, musíme venovať pozornosť pomernému zastúpeniu, a preto by tu tiež nemal vznikať žiadny priestor na diskrimináciu. Je veľmi dôležité, aby v rámci diplomatického zboru boli presadzované princípy pomerného zastúpenia a rovnakého zaobchádzania. Je to v záujme nás všetkých.

Vyzývam Európsku komisiu, ako aj Radu, aby tomuto aspektu venovali mimoriadny záujem. Zo 143 zahraničných zastúpení EÚ iba jediný veľvyslanec pochádza z nového členského štátu. Táto skutočnosť hovorí sama za seba.

  Charles Goerens (ALDE). –(FR) Vážený pán predsedajúci, to, čo chcem povedať, sa netýka úradujúceho švédskeho predsedníctva v Rade, ktoré bolo vynikajúce a ktorému by som chcel zablahoželať, ale moje pripomienky sa vzťahujú najmä na celé kolégium Európskej rady.

Čo všetko sme neurobili, len aby sme zachránili Lisabonskú zmluvu? Roky sme bojovali za to, aby sa Európa stala transparentnejšou a efektívnejšou, aby sme ju viac zviditeľnili a priblížili občanom.

Podľa nás je logické, že mimoriadne zasadnutie Európskej rady z 19 novembra 2009 by sa nebolo bývalo spreneverilo princípom Lisabonskej zmluvy vymenovaním predsedu Rady a vysokého predstaviteľa až po tom, čo nová zmluva vstúpila do platnosti. Bojovali sme za túto zmluvu 10 rokov a Rada nechcela počkať 10 dní na uplatnenie nových ustanovení týkajúcich sa obsadenia týchto dvoch postov.

Princípom Lisabonskej zmluvy, za ktorú sme tak ťažko bojovali, by sa nepriečilo ani to, keby bola funkcia predsedu zverená Jeanovi-Claudeovi Junckerovi, lojálnemu európskemu občanovi, výbornému učiteľovi zapálenému za európsky projekt s vynikajúcimi skúsenosťami a odbornými vedomosťami. Len zriedka môžeme stretnúť niekoho, kto v sebe zjednocuje tak veľa výnimočných schopností. Otázka, ako mohli tieto neodškriepiteľné kvality predstavovať prekážku pre jeho vymenovanie, ako sa nám v tomto prípade naozaj javí, zostala ešte stále nezodpovedaná. Nie som jediný, kto by rád dostal vysvetlenie tejto záležitosti.

Prejdem teraz od riadneho zasadnutia Európskej rady k jej mimoriadnemu zasadnutiu, keď ani minulé stretnutie vo štvrtok nebolo schopné zakryť zásadný rozdiel medzi medzivládnymi princípmi a metódami Spoločenstva. Nie som jediný, kto odsudzuje takýto stav vecí. Hoci po referende v Írsku toľko ľudí verilo, že Európa sa prebudila k novému životu, toľko ich aj s ľútosťou sledovalo nanajvýš nepresvedčivý začiatok nového volebného obdobia Parlamentu.

Už len slovo na záver: zostáva mi len dúfať, že zvolenému predsedovi, ktorého ľudské kvality a politické schopnosti sú dobre známe, sa čo najskôr podarí vdýchnuť Európe nový život, ktorý tak nutne potrebuje.

  Simon Busuttil (PPE). –(MT) Naša každodenná pracovná rutina nás niekedy tak pohltí, že ani nedokážeme plnou mierou oceniť historické chvíle, ktoré sa odohrávajú. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy je jedným z takýchto okamihov, ktoré vojdú do histórie a o ktorých sa napokon naše deti a budúce generácie budú učiť. Pri takýchto príležitostiach sa však musíme zamyslieť aj nad významom takéhoto historického momentu. Rád by som uviedol dve krátke úvahy.

Po prvé, vďaka tejto zmluve sa teraz konečne skončia podľa mňa zbytočné debaty o európskych inštitúciách a ústave Európskej únie. Namiesto toho sa teraz zlepší naša pozícia a budeme sa tak môcť lepšie postaviť skutočnostiam, s ktorými sa Európa musí zaoberať, ako sú hospodárska situácia, zamestnanosť, zmena klímy a prisťahovalectvo. Toto sú otázky, ktoré podľa našich voličov musíme vyriešiť.

Druhá úvaha sa týka úlohy Parlamentu. Toto je posledný krát, čo sa Parlament stretne na plenárnom zhromaždení s kompetenciami, ktoré doposiaľ mal. Súčasný Parlament sa zrodil pred päťdesiatimi rokmi a jeho členov vymenovávali národné parlamenty. Dnes je to Parlament, ktorý sa o svoju právomoc rozhodovať, schvaľovať a vypracovávať zákony delí s Radou ministrov. Verím, že to povedie k vytvoreniu zákonov Európskej únie, ktoré budú lepšie odrážať záujmy našich občanov. Parlament by sa mal zaviazať chrániť záujmy občanov prostredníctvom prijímaných zákonov.

Predpokladám, že Rada sa na svojom stretnutí na budúci týždeň bude podrobne zaoberať historickým významom tejto chvíle a že budeme spoločne pracovať na vyriešení problémov, s ktorými bojujeme.

  Jörg Leichtfried (S&D). –(DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, do budúcnosti existuje pre mňa, pre nás všetkých a aj pre celú Európsku úniu len jedna priorita a tou je pracovný trh. Vytváraniu nových a zaisteniu existujúcich pracovných miest musíme venovať oveľa, oveľa viac pozornosti. Táto nanajvýš dôležitá sféra, ktorá môže byť kľúčovým prvkom úspešnej Európy a jej trvalo udržateľného rozvoja, bola podľa môjho názoru v posledných mesiacoch vážne zanedbávaná. Musíme si uvedomiť, že nízka miera nezamestnanosti má pozitívny vplyv na veľa iných oblastí. Uistime sa, že tento nátlakový prostriedok použijeme na tom správnom mieste.

Okrem toho nechápem mnohých rečníkov v tejto sále, ktorí sa sťažujú, že niektorí európski politici sa pred svojím zvolením netešili celosvetovej popularite. Prečo by mali byť známi? Ako Európania musíme byť dostatočne sebavedomí nielen na to, aby sme povedali, koho si vážime a koho považujeme za vhodného kandidáta, ale aj na to, aby sme potom týchto ľudí zvolili a nerozhodovali sa na základe toho, či iní ľudia týchto kandidátov poznajú alebo nie, alebo či vyhovujú našim partnerom vo svete. Každý iný prístup by bol smiešny rovnako, ako sú smiešne rečnícke vystúpenia mnohých ľudí, ktorí, ak sú vôbec prítomní, sa skrývajú za svoje krikľavé pestrofarebné zástavy.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na radosť z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa tento advent začína dobre.

Nie je to však len dar od Boha. Musíme sa rozhodne usilovať o to, aby sme náš európsky projekt obohatili o novú pridanú hodnotu. V prvom rade sa teraz spoločnej európskej politike otvára nová cesta. Neexistujú už viac žiadne formálne ospravedlnenia, aby sme sa jej aj naďalej zriekali. Je teraz úlohou Rady začať intenzívnu spoločnú zahraničnú bezpečnostnú a energetickú politiku, ktorá by sa stala úplne dôveryhodnou pre našich partnerov. Jednou z prioritných úloh bude finalizácia jednotného energetického trhu, vytvorenie celoeurópskych sietí zásobovania energiou a uskladňovacích systémov, ako aj implementácia energetickej doložky o solidarite.

Druhý problém má pôvod v hospodárskej kríze. Krajiny mimo eurozóny boli v skutočnosti najviac zasiahnuté dramatickým poklesom investícií a nárastom nezamestnanosti. Stali sa tiež zraniteľnejšími v dôsledku menšej konkurencieschopnosti v porovnaní s členmi eurozóny. Z tohto dôvodu sú dočasné opatrenia EÚ ako dodatočné úverové mechanizmy na podporu malých a stredných podnikov a projektov v oblasti energetiky a infraštruktúry veľmi potrebné. Okrem toho by prechodné zníženie vnútroštátnych požiadaviek na spolufinancovanie mohlo zlepšiť prístup k európskym fondom.

Ako viete, pán predsedajúci, naša krajina, Estónsko, sa rozhodne usiluje o začlenenie do eurozóny do roku 2011. Estónsko má jednu z najnižších mier zahraničného dlhu a podarilo sa mu dostať rozpočtový schodok pod kontrolu. Nedávne uznanie úsilí Estónska, akého sa nám dostalo zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a komisára Almuniu, je pre nás povzbudením, že sme na správnej ceste.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) V decembri sa bude Európska rada venovať veľmi dôležitým otázkam. Bude to prvé stretnutie Rady od ratifikácie Lisabonskej zmluvy a moji poslaneckí kolegovia už spomenuli, aké témy to budú.

Ja osobne by som rád upriamil vašu pozornosť na jednu veľmi dôležitú otázku, ktorá je obyčajne prehliadaná, ale ktorá sa dotýka stability Európy a Európskej únie ako celku: je to otázka Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (FYROM).

Pred štyrmi rokmi sa Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko stala kandidátskou krajinou a už 18 rokov prebieha medzi touto republikou a Gréckom, jej južným susedom a dlhoročným členom Európskej únie, prakticky zmrazený konflikt. V podstate by sme mohli teda povedať, že v srdci Európy máme nevyriešený spor.

Tento rok bol pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko veľmi úspešný. V roku 2009 dosiahla táto krajina významné pokroky. Dostala pozitívnu správu od Komisie, ktorá vyslovila odporučenie, aby Rada dala tejto krajine zelenú na začatie rokovaní o plnohodnotnom členstve. 20. decembra dôjde k zrušeniu vízovej povinnosti a pred malou chvíľou boli v Grécku voľby.

Vyzývam zástupcov Rady a Komisie na jednej strane, ako aj členské štáty na strane druhej, aby poskytli svoju podporu premiérom Papandreouovi a Gruevskému, týmto dvom odvážnym mužom, aby napokon našli také riešenie, ktoré by Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko priviedlo do kruhu našej veľkej európskej rodiny.

  Andrzej Grzyb (PPE). –(PL) Vážený pán predsedajúci, na stretnutí Európskej rady 11. a 12. decembra bude zhrnuté úspešné pôsobenie švédskeho predsedníctva. Chcel by som zablahoželať pánovi premiérovi a celej vláde, pretože priviedli do konca veľmi zložitý ratifikačný proces. Ďalej sa začína proces implementácie Lisabonskej zmluvy. Zmluva tiež predpokladá vznik nových inštitúcií, ako sú predseda Európskej rady a vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci. Sme si vedomí, že tieto nominácie viedli k diskusiám a sporom vrátane tých v tejto rokovacej sále.

Želáme kandidátom veľa šťastia, ale radi by sme tiež povedali, že ich skutočným testom bude okrem iného kvalita východnej dimenzie európskej politiky a proces zostavenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Ľutujeme však, že v tomto tíme nie je žiadny zástupca zo strednej a východnej Európy. Myslím, že ďalšia reorganizácia by v budúcnosti túto požiadavku mohla určite splniť.

Na samite o klíme v Kodani má okrem iného prísť k schváleniu ambicióznych cieľov, ktoré si Európska únia stanovila. Touto otázkou sa tiež bude zaoberať Rada na svojom nasledujúcom stretnutí. Predmetom tohto stretnutia bude aj Štokholmský program, ktorý je dôležitý z pohľadu bezpečnosti občanov, ako aj nových ustanovení Lisabonskej zmluvy. Okrem toho všetky otázky súvisia s hospodárskou krízou.

Naše očakávania spojené s uvedením Lisabonskej zmluvy sa týkajú najmä efektívnejšej EÚ, schopnej ďalej sa rozširovať a prinášať výhody ako občanom, tak aj členským štátom. Od Lisabonskej zmluvy ďalej očakávame, že prinesie nový začiatok pre spoločný trh tým, že zmenší priepasť medzi politickou a ekonomickou integráciou. Tiež by sme veľmi uvítali, keby vymenovanie novej Európskej komisie prebiehalo s ohľadom na Európsky parlament a jeho práva, keby bola nová funkcia národných parlamentov uvedená do praxe pri zachovaní zásady subsidiarity a keby prebiehala diskusia, ako sa bude Európa vyvíjať po Lisabonskej zmluve. Praktické uvedenie Lisabonskej zmluvy do platnosti si však vyžaduje, aby sme uznali, že solidarita, ako aj energetická politika tiež patria medzi otázky riadiace sa súčasnými právnymi predpismi, napríklad nariadením o zabezpečení dodávok plynu.

  Ivari Padar (S&D). –(ET) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel hovoriť o vysokej predstaviteľke vymenovanej minulý týždeň. Niektorí predchádzajúci rečníci kritizovali ako predsedu, tak aj vysokú predstaviteľku, čo považujem za nie celkom vhodné. Nikdy nikto nebude úplne spokojný, ale ja osobne vnímam vymenovanie oboch predstaviteľov pozitívne, keďže sa nám podarilo nájsť rovnováhu medzi záujmami všetkých zúčastnených: medzi malými a veľkými štátmi, medzi mužmi a ženami a medzi rozdielnymi pólmi politického spektra.

Pravdepodobne jediná vec, ktorá mi prekáža, je skutočnosť, že ani jeden z týchto postov nebol obsadený predstaviteľmi nových členských štátov, hoci sa tak možno stane nabudúce. V každom prípade sa chcem poďakovať všetkým kandidátom z môjho regiónu, najmä estónskemu prezidentovi Toomasovi Hendrikovi Ilvesovi a lotyšskej prezidentke Vaire Vīķeovej-Freibergovej. Myslím si však, že by sme teraz mali pokračovať v riešení podstatných problémov a prestať sa zaoberať personálnymi otázkami.

Druhým dôležitým bodom, o ktorom by som chcel hovoriť, je riešenie finančnej krízy, čo si Rada, ako si myslím, stanovila za svoju prioritu. Občania Európy od nás očakávajú, že sa budeme zaoberať problémami nezamestnanosti a balíkom opatrení pre finančný dohľad. V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aký charakter bude mať nová Komisia a ako efektívne bude pracovať. Vzťahuje sa to tiež na moju vlasť, Estónsko, pretože naším najdôležitejším cieľom je zabezpečiť hospodársky rast, aby sme sa stali plnohodnotným členom eurozóny, k čomu máme už veľmi blízko, keďže existuje veľká pravdepodobnosť, že maastrichtské kritériá splníme. Ďakujem vám.

  Alojz Peterle (PPE). –(SL) Som rád, že pred nami je prvé stretnutie Rady, ktoré sa uskutoční podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy. Želám pánovi Hermanovi Van Rompuyovi, prvému predsedovi Rady, veľa úspechov. Máme celkom podobné názory na to, ako by sme mali konať jednotne, a pritom si zachovávať našu rozdielnosť.

Boli prijaté nové inštitucionálne dohody, aby sa náš proces rozhodovania viac priblížil občanom a bol jednoduchší, demokratickejší, transparentnejší a efektívnejší. V tejto súvislosti sa veľa hovorilo o silnej Európe. Základnou otázkou, ktorú si však teraz musíme položiť, je, akú koncepciu sily by sme mali vypracovať, alebo na akých základoch môžeme postaviť silnú Európu. Sila a úspech Európskej únie pramení doposiaľ z dvoch kľúčových myšlienok zakladateľov Európy: prvou je rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a druhou spolupráca. To znamená, že zatiaľ čo sa usilujeme chrániť svoje záujmy, mali by sme tiež brať ohľad na iných, či už sú to jednotlivci, národy, menšiny alebo štáty.

Dnes si musíme opäť so všetkou vážnosťou položiť otázky, čo znamená rešpektovať ľudskú dôstojnosť a čo znamená priznať osobnosti človeka prioritné postavenie v rámci našich záujmov. Tieto otázky sú veľmi úzko späté so Štokholmským programom. Veľa z vás tu dnes prednieslo výzvu, aby sa venovala pozornosť základným slobodám a potrebe ich ochrany, ale zdá sa, že na to, kde ľudské práva skutočne začínajú, máme rozdielne názory. Dúfam, že sa zhodneme aspoň v tom, že ľudské práva začínajú skôr, ako je osobe udelené občianstvo danej krajiny.

Patrím k tým, ktorí pevne veria, že článok 1 Charty základných práv Európskej únie by sa mal aplikovať na ľudský život v jeho celistvosti, t. j. od začiatku až po koniec života človeka. Musíme chrániť najmä tých, ktorí sa nedokážu chrániť sami. Skôr ako budeme chrániť ľudské slobody, musíme chrániť ľudský život.

Potešilo ma, že som dnes mnohých z vás počul používať slová „postupovať spoločne“ a „konať korporatívne“. Sila Európy spočíva v spoločnom úsilí, či už hovoríme o metódach v humanitárnej alebo medzivládnej oblasti. Možno budeme čeliť náročnejším výzvam, ktoré si budú vyžadovať, aby sme ukázali spoločnú politickú vôľu, ale intenzívnejšia spolupráca neznamená, že stratíme našu identitu.

  Göran Färm (S&D). –(SV) Vážený pán predsedajúci, stále počúvame kritiku, že na vedúce pozície v EÚ boli vymenovaní dvaja celkom neznámi politici. Som toho názoru, že táto kritika nie je spravodlivá. Pani Ashtonovú sme aspoň my tu v Parlamente spoznali ako vynikajúcu vedúcu osobnosť. S touto kritikou sa však musíme zaoberať, pretože veľa ľudí teraz prichádza k záveru, že členské štáty chcú, aby EÚ fungovala iba ako medzivládny koordinujúci orgán a nie samostatná politická štruktúra, ktorej úlohou je nachádzať spoločné riešenia pre závažné problémy, akými sú rast, pracovné miesta, mier a životné prostredie. Keby to tak bolo, bolo by to úplne absurdné.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je znepokojujúce, že pre Komisiu a Radu bolo ťažké reagovať na jednu z najväčších vnútorných úloh, akým EÚ čelí, a to reforme dlhodobého rozpočtu EÚ. Je nevyhnutné teraz zabezpečiť potrebné prostriedky, ktoré by sme mohli investovať do vnútorného trhu. Najviac diskutovanými otázkami sú doprava a infraštruktúra v energetickej oblasti. Potrebné prostriedky musíme zabezpečiť, aby sme boli schopní stáť za svojimi vyjadreniami v rámci novej lisabonskej stratégie s výhľadom na rok 2020. Problém financovania klímy musíme aspoň do určitej miery vyriešiť pomocou rozpočtu EÚ a musíme sa tiež pripraviť na budúce rozšírenie.

Moja otázka pre predsedníctvo a Komisiu preto znie: kedy uvidíme vecné návrhy predbežného prieskumu, ktoré budú mať vplyv aj na chýbajúce hraničné hodnoty rozpočtu na zostávajúce tri roky tohto finančného výhľadu, kde súčasné obmedzenia znemožňujú prijatie akéhokoľvek opatrenia na riešenie problémov, ktoré nemôžu čakať až do roku 2013, a tiež návrh vypracovaných smerníc na reformu dlhodobého rozpočtu?

  Seán Kelly (PPE). –(GA) Vážený pán predsedajúci, rád by som v tomto historickom okamihu v živote Európskej únie povedal v mene Írska niekoľko slov.

Lisabonská zmluva, ktorá práve vstupuje do platnosti aj vďaka 67 % podpore vyjadrenej v írskom referende, predstavuje pre každého v Európskej únii významný impulz. Myslím si, že toto odzrkadľuje aj podporu, ktorú občania preukazujú dobrému fungovaniu európskeho projektu v priebehu mnohých rokov.

Vymenovanie predsedu a vysokej predstaviteľky prinieslo, nanešťastie, veľa negatívnej kritiky, čo podľa môjho názoru nie je spravodlivé.

Ak sú nejakí ľudia menovaní do úradu, mali by sme im predovšetkým poskytnúť čas na zapracovanie sa a mali by sme ich súdiť podľa výsledkov a nie podľa zaujatých predstáv o ich schopnostiach danú funkciu vykonávať.

V prípade pána Van Rompuya sa o ňom hovorilo, že je nadovšetko schopný nachádzať kompromisy a efektívne vyjednávať, ako keby tieto vlastnosti boli negatívne. V čase, v ktorom žijeme, sú to však veľmi dôležité prívlastky. Čo vlastne chceme? Prezidentského guru, ktorý sa pyšne predvádza na svetovom javisku a robí problémy? Ničiteľa, kazisveta? Nie, pretože teraz potrebujeme schopného, efektívneho a rozumného predsedu a myslím si, že ho aj máme. Želám mu všetko dobré.

V súvislosti s barónkou Ashtonovou sa hovorilo, že nikdy predtým nebola zvolená do úradu, čo je pravda, ale to samo osebe vôbec nevypovedá o kvalitách jej osobnosti alebo o jej schopnostiach efektívnej političky. Odkedy som sem prišiel, videl som ju len aktívne pracovať a podrobne som sa jej pýtal najmä na obchodnú dohodu s Kórejskou republikou, pričom si myslím, že sa osvedčila veľmi dobre.

Zastávam názor, že niektoré poznámky, ktoré dnes nešťastne vyjadril pán Farage, boli prehnané, ale v tomto štádiu si začínam uvedomovať, že poslanec Farage je ako dlhohrajúca platňa. Opakuje stále ten istý politický program pripomínajúci dni, ktoré sa niesli v znamení vlasteneckej piesne Rule, Britannia! vzájomne bojujúcich národov. Táto doba už pominula. Európska únia predstavuje najväčší mierový proces v histórii. Malo by to tak byť aj naďalej a my poslanci musíme tvrdo pracovať, aby sme zabezpečili, že toto bude cesta, po ktorej budeme odteraz kráčať.

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitá rozprava, pretože verím, že je posledná, v ktorej budeme hovoriť o menách. Skutočne nastal čas obrátiť stranu a hovoriť o politikách a problémoch, ktorým Európska únia čelí. Rád by som poukázal na jeden z týchto problémov: otázku boja proti kríze. Je to jedna z otázok, v ktorých sú európske politické inštitúcie najviac jednotné.

Je čas zablahoželať Rade k jej záujmu a predovšetkým švédskemu predsedníctvu. Je čas zablahoželať Komisii a jej predsedovi, ktorý vždy prejavoval veľký záujem o boj proti kríze, a zdôrazniť, že samotný Parlament preukázal značnú pripravenosť na diskusiu o tomto probléme zriadením špeciálneho výboru.

Je však aj čas, keď sa vyskytujú nezrovnalosti medzi tým, čo hovoria politickí predstavitelia, a tým, čo hovoria guvernéri centrálnych bánk na národnej i európskej úrovni.

V prvom rade musíme byť opatrní v súvislosti s koncom krízy. To nie je čas na stiahnutie podporných opatrení pre hospodárstva jednotlivých štátov a spoločnosti. Ale je to aj čas na plánovanie cesty vpred. Vedúci predstavitelia centrálnych bánk varovali vlády pred ctižiadostivým plánom na úpravu deficitov.

Časy sa menia. Navyše v správe adresovanej niekoľkým vládam vyjadrili svoj nesúhlas s niektorými stratégiami, ako sú tie, ktoré majú za cieľ znižovanie daní. Je mi ľúto, že portugalská vláda sa neuberá cestou znižovania daní. Správna cesta je cesta konkurencieschopnosti a posolstvo tejto myšlienky musí byť jasné: väčšia konkurencieschopnosť, viac stimulov, väčší rast, viac podpory spoločnostiam, ako aj viac podpory rastu a zamestnanosti zo strany Európy.

  János Áder (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, konferencia v Kodani figuruje ako štvrtý bod v programe Európskej rady. Existujú dva dôležité sporné body, ktoré bránia Európskej únii v dosiahnutí jednotného stanoviska v tejto veci. Jeden sa týka predaja emisných kvót oxidu uhličitého po roku 2012. Komisia a niektoré zo starých členských štátov EÚ chcú zakázať predaj kvót po roku 2012. Avšak deväť krajín – Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, tri pobaltské štáty, Slovensko a Bulharsko – trvá na tom, aby mohlo predávať svoje kvóty aj po roku 2012.

Spomenuté krajiny vrátane Maďarska buď splnili, nesplnili alebo prekročili plnenie svojich záväzkov Kjótskeho protokolu. Napríklad Maďarsko, ktoré sa zaviazalo znížiť emisie o 8 %, dosiahlo zníženie až o 23 %. Preto Maďarsko pokladá postoj Komisie za úplne neakceptovateľný a čo najpevnejšie trvá na tom, aby mohlo predávať svoje kvóty oxidu uhličitého aj po roku 2012. Rád by som vyzval aj svojich kolegov poslancov z Bulharska, Poľska, Českej republiky, pobaltských štátov a zo Slovenska bez ohľadu na príslušnosť k strane, aby sa rovnako rozhodne pridŕžali tohto stanoviska.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel vám, pani Malmströmová, srdečne zablahoželať k vášmu postupu, takpovediac z Parlamentu do vlády a z vlády do Európskej komisie. Želám vám len to najlepšie.

Máme posledné zasadnutie podľa Zmluvy z Nice a hovoríme o prvom zasadnutí podľa Lisabonskej zmluvy. Tento významný krok vpred, táto zmena, táto nová kapitola musí byť na prvom samite citeľná. Európa sa zmenila. Diskusia o inštitúciách sa skončila a dúfam, že aj diskusia o personálnych otázkach. Presúvame sa k tvorbe politík v novom kontexte. Posilnia sa práva občanov a parlamenty, upevní sa schopnosť Európskej únie a inštitúcií konať a my, všetky tri inštitúcie, získame práva, ktoré nám uľahčia zastupovať náš kontinent vo svete.

Na papier sa dá napísať čokoľvek. Avšak to, či dokážeme presvedčiť ľudí, že máme politickú vôľu konať, formulovať nové ciele a zapájať občanov do projektov, bude závisieť od všetkých týchto zasadnutí v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov. Očakávam, že tento samit vytvorí novú dynamiku, nový zmysel pre zodpovednosť a seriózny prístup k rozličným témam. To, čo sme videli v posledných dňoch, bolo hľadanie najnižšieho spoločného menovateľa: znárodňovanie a politizácia. Na druhej strane, Lisabonská zmluva je výzvou na europeizáciu a tvorbu politík.

Preto očakávam, že vieme, ako naložíme s modelom sociálneho trhového hospodárstva. Ako budeme riešiť finančnú a hospodársku krízu? Nedokážeme to bránením jestvujúcich práv, ale hľadaním globálnych riešení. Tiež očakávam, že prehodnotíme naše financie. Je nevyhnutné, aby sme vedeli, koľko peňazí treba vynaložiť na naše politiky. Samit musí preniesť zodpovednosť za túto finančnú revíziu na Komisiu. Musíme vážne, úprimne a otvorene diskutovať o rozličných témach a stanoviť si nové ciele. Želám vám veľa šťastia.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dnes by sme sa mali tešiť, pretože sa dostávame z inštitucionálneho problému. Máme Lisabonskú zmluvu, máme rovnocennosť, máme vlastné tváre, a predsa, ako vám mám vysvetliť nepokoj, ktorý cítim?

Dnes v tejto takmer prázdnej rokovacej sále necítim žiadny život, zúčastňujeme sa neuspokojivej rozpravy ohľadom zasadnutia Európskej rady. Neviem vysvetliť tento pocit nepokoja, ktorý sa týka prípravy posledného zasadnutia Európskej rady so systémom rotujúceho predsedníctva.

Aký rozdiel oproti radosti národov v roku 2004, keď bývalé komunistické krajiny vstúpili do Európskej únie! Aký rozdiel oproti oslavám 20. výročia pádu Berlínskeho múru! Áno, teraz už vieme, že riešenie nepríde zo strany členských štátov. Riešenie príde zo strany národov, z Európskeho parlamentu.

Preto sa spolieham na Komisiu, ktorá by nemala byť jednostranná, ale mala by vytvoriť politickú alianciu s Európskym parlamentom, aby nám táto aliancia národov umožnila snívať o našich túžbach súvisiacich s Európskou úniou, úniou národov.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s väčšinou predchádzajúcich rečníkov, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy predstavuje novú etapu v európskej integrácii. Pre občanov v celej Európe však pomyslenie na to nie je vždy dôvodom na oslavu. Veľa ľudí má obavy, že Lisabonská zmluva by mohla mať za následok prehĺbenie centralizmu v Európe.

Veľa ľudí má obavy z toho, že malé členské štáty EÚ, napríklad moja domovská krajina Rakúsko, budú mať menší vplyv, pretože v dôsledku nového systému hlasovania budú veľké členské štáty môcť rozhodovať o všetkom. Občania majú tiež pocit, že výber ľudí do najvyšších funkcií v Európskej únii bol založený na najslabšom a najnižšom spoločnom menovateli. Nechcem tým povedať nič proti osobným kvalitám pána Van Rompuya a barónky Ashtonovej. Ale ľudia si uvedomujú, že tento proces nezahŕňal demokratickú voľbu.

Ak chceme viesť Európsku úniu smerom k produktívnej budúcnosti, my v tomto Parlamente musíme nástojiť na väčšej demokracii, a to aj v procese výberu ľudí do najvyšších funkcií.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani Malmströmová, pani komisárka, dámy a páni, v treťom štvrťroku 2009 sa Európska únia vrátila k rastu, na základe čoho sme si mohli myslieť, že to najhoršie je už za nami.

Pretrváva však znepokojujúca situácia, ktorou je explózia nezamestnanosti, a preto musíme byť aj naďalej mimoriadne opatrní. Komisia okrem toho v správe z 23. novembra uvádza, že v čase medzi druhým štvrťrokom 2008 a polovicou roka 2009 finančná kríza spôsobila zánik viac ako 4 miliónov pracovných miest.

Je veľmi dôležité, aby sa na ďalšom zasadnutí Európskej rady diskutovalo o probléme nezamestnanosti v kontexte lisabonskej stratégie po roku 2010. Lisabonská stratégia po roku 2010 musí rozhodne obsahovať odvážne ciele a inovačné opatrenia.

Myslím si, že odteraz by sa diskusia mala zamerať na prispôsobenie lisabonskej stratégie tomuto zmätenému obdobiu. Naši spoluobčania očakávajú – a vidíme to v každodennej praxi, že Európa nájde riešenia na krízu zamestnanosti. Nesklamme ich.

Avšak takisto pozorujem a som sklamaná podobne ako môj kolega pán Audy v súvislosti s takmer prázdnou rokovacou sálou napriek mimoriadne znepokojujúcej situácii pre našich európskych spoluobčanov.

  Aldo Patriciello (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať švédskemu predsedníctvu za veľké úsilie vynaložené v priebehu týchto mesiacov, ktoré viedlo okrem iného k prijatiu Lisabonskej zmluvy.

Po 10 rokoch patovej inštitucionálnej situácie môže Európska únia posilnením spolurozhodovacieho postupu konečne pokračovať na svojej ceste rastu, ktorá sa pred nejakým časom prerušila.

Odhliadnuc od akýchkoľvek diskusií o kvalitách vybraných jednotlivcov, menovania, ktoré sa uskutočnili v posledných dňoch, sú iste dôkazom, že menovacie postupy majú ďaleko od zásad transparentnosti a zodpovednosti voči občanom, ktoré Európska únia zastáva. Tento Parlament musí zabezpečiť väčšiu účasť na rokovaniach, ktoré nemôžu a nesmú viesť členské štáty v rámci Rady v tajnosti.

Napokon dúfam, že sa nám podarí uzavrieť rok 2009 dosiahnutím ambicióznej dohody na konferencii v Kodani, na ktorej musí Európska únia jednohlasne vyjadriť svoje stanovisko k zmene klímy.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, najdôležitejšou zásluhou švédskeho predsedníctva je predovšetkým Lisabonská zmluva, ktorá Európe otvára nové možnosti. Potrebujeme vypracovať plán na jej uvedenie. Obsadzovanie voľných pracovných miest je iba začiatok. Po druhé potrebujeme prijať plán hospodárskej obnovy. Musíme pamätať nielen na pomoc bankám, ale aj na pomoc obyčajným ľuďom, najmä v oblasti obmedzujúcej nezamestnanosti. Po tretie pracujeme na stratégii boja proti zmene klímy – a to je dobré. Rozhodujeme sa, čo by sme mali urobiť v tejto oblasti, ale majme na pamäti, že čo sa týka finančnej pomoci, prednosť má boj proti kríze. Po štvrté, Štokholmský program znamená bezpečnú a otvorenú Európu, Európu postavenú na princípe slobody – až potom to môže byť spoločná Európa. Medzi týmito dôležitými hodnotami je nevyhnutné dosiahnuť určitú rovnováhu. Nakoniec, rozvoj oblasti Baltského mora si vyžaduje väčšiu spoluprácu členských štátov v tejto oblasti a práve Švédsko tu odviedlo veľký kus práce.

  Petru Constantin Luhan (PPE). - (RO) Najskôr by som chcel zablahoželať švédskemu predsedníctvu k spôsobu, akým vykonalo prípravy na prechod na Lisabonskú zmluvu. Táto priorita programu švédskeho predsedníctva bola úspešne splnená. Myslím si, že Rada by mala na svojom decembrovom zasadnutí pracovať na hľadaní riešení zameraných na boj proti dvojnásobnému problému, ktorému Európa čelí: hospodárskej kríze a zmene klímy.

V tejto chvíli je potrebné obnoviť dôveru vo finančné trhy zavedením monitorovacieho systému určeného na zvládanie a predchádzanie výskytu podobnej krízy v budúcnosti. Čo sa týka zmeny klímy, myslím si, že návrh politiky ochrany životného prostredia by nemal ovplyvňovať ostatné druhy politík alebo vyčleňovanie európskych finančných prostriedkov na politiky, akou je napríklad regionálny rozvoj.

  Cecilia Malmström, úradujúca predsedníčka Rady. – (SV) Vážený pán predsedajúci, odpoviem na niekoľko krátkych otázok. V priebehu rozpravy bola reč o Turecku. Samozrejme, teší nás, že Turecko má aj naďalej európsku integráciu ako dominantný cieľ. Rokovania s Tureckom napredujú – možno nie tak rýchlo ako by sme chceli, ale napredujú a dúfame, že koncom roka budeme schopní otvoriť kapitolu o životnom prostredí.

Prirodzene, podporujeme aj rokovania medzi Tureckom a Cyprom a rozhovory, ktoré na ostrove prebiehajú s cieľom nájsť riešenie jeho rozdelenia. Za tento proces sú zodpovedné zúčastnené strany a pomoc poskytuje OSN, čo podporuje, samozrejme, aj EÚ. Nedávno som bola na Cypre, kde som hovorila s rôznymi stranami zapojenými do tejto záležitosti, pretože by bolo úžasné, keby sa čoskoro dospelo k riešeniu. Dnes popoludní sa uskutoční aj rozprava za prítomnosti ministra zahraničných vecí Carla Bildta na tému rozšírenia týkajúceho sa Turecka a ostatných kandidátskych krajín, na ktorej budú mať poslanci príležitosť pýtať sa na túto a iné záležitosti.

V krátkosti sa vyjadrím k stratégii pre oblasť Baltského mora. Ešte raz by som chcela poďakovať Európskemu parlamentu za podporu, ktorú preukázal švédskemu predsedníctvu v tejto záležitosti. Myšlienka stratégie pre oblasť Baltského mora sa zrodila, samozrejme, tu v Parlamente, preto nás veľmi teší, že je dnes zavedená a platná. Bude veľmi dôležitým faktorom v schopnosti riešiť environmentálne problémy v tejto oblasti, ale okrem iného aj v prehlbovaní spolupráce s cieľom prosperity, inovácie a bezpečnosti.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť je jednou z najväčších a najdôležitejších zmien vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy. Európska rada schválila na októbrovom samite všeobecný rámec pre túto službu. Pani Ashtonová bude teraz spolu s Európskym parlamentom pokračovať v práci na tomto rámci a najneskôr v apríli budúceho roku predloží konečný návrh. Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa bude, samozrejme, zavádzať postupne a je dôležité, aby sa tak robilo vhodným a konštruktívnym spôsobom. Európsky parlament bude mať príležitosť diskutovať o jej forme.

Pokiaľ ide o revíziu rozpočtu, úplne sa stotožňujem, pán Färm, s vaším názorom, že teraz, keď sa o týždeň zavedie Lisabonská zmluva spolu s novými modernými základnými pravidlami pre Európsku úniu, nepochybne potrebujeme aj moderný rozpočet, ktorý dokáže čeliť súvisiacim výzvam. Verím, že nová Komisia bude schopná predložiť takýto návrh čo najskôr. Domnievam sa, že sa o tom včera počas hodiny otázok zmienil aj pán predseda Barroso.

Teraz, osem rokov po deklarácii z Laekenu, sa nachádzame na prahu novej zmluvy. Je to historický okamih, začiatok novej éry pre Európsku úniu. Veľmi ma teší, že sa švédske predsedníctvo mohlo podieľať na jej realizácii. Teraz môžeme do určitej miery odložiť inštitucionálne otázky a sústrediť sa na hlavné politické problémy, o ktorých vieme, že znepokojujú občanov Európy, pretože je to, samozrejme, občianska Európa, za ktorú všetci bojujeme.

O mnohých z týchto otázok sa bude diskutovať aj na zasadnutí Európskej rady v decembri. Pokiaľ ide o zmenu klímy – kľúčový problém našej generácie – zasadnutie Európskej rady sa bude konať v rovnakom čase ako rokovanie o zmene klímy v Kodani a na samite budeme mať príležitosť podľa potreby doladiť našu rokovaciu pozíciu v Kodani.

Čo sa týka finančných otázok a hospodárskej krízy, môžeme zaviesť niekoľko nástrojov a tiež vypracovať usmernenia, ako obnoviť konkurencieschopnosť Európy a zabezpečiť prosperitu a sociálnu súdržnosť, a najmä pozerať sa dopredu na novú lisabonskú stratégiu, ktorá by z dlhodobého a strednodobého hľadiska mohla byť pre Európu v tomto smere veľmi osožná.

Nakoniec, Štokholmský program prinesie občanom Európy bezpečnosť a ochranu a je veľmi dôležité, aby sme tento program prijali. Všetky tieto otázky tu zostanú aj po samite a pri ich riešení budeme potrebovať veľmi úzku spoluprácu Európskeho parlamentu. Pán premiér Reinfeldt bude prítomný na decembrovom rokovaní, potom podá správu o výsledku samitu a poskytne aj všeobecné zhrnutie švédskeho predsedníctva. Ďakujem veľmi pekne za dobrú a konštruktívnu rozpravu.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. Vážený pán predsedajúci, v tento istý deň, keď slávime skutočnosť, že v novej Komisii bude zrejme najmenej deväť žien – a vnímam to aj ako víťazstvo nás všetkých, ktorí sme za to aktívne bojovali, počúvame v ranných správach, že len vo Francúzsku bolo minulý rok zabitých 156 žien v dôsledku domáceho násilia. Keďže dnes je Medzinárodný deň boja proti násiliu páchaného na ženách, toto je niečo, čo by nás malo prinútiť zastaviť sa a rozmýšľať, a dúfajme, že v budúcnosti aj konať na európskej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Azda by sme mali diskutovať o tejto problematike na viacerých zasadnutiach po zvyšok dnešného dňa.

Toto je dôležitý krok vpred. Hovorí to veľa aj o postupe pri menovaní komisárov, ktorý by mal byť odteraz otvorenejší. Dúfam, že v budúcnosti členské štáty a vlády budú nominovať rovnako mužov, ako i ženy. Myslím si, že to je skvelý nápad.

Dovoľte mi tiež vyjadriť sa k vymenovaniu novej vysokej predstaviteľky a nového predsedu Rady. Pani Cathy Ashtonová bola nominovaná do Komisie s plnou dôverou vlády Spojeného kráľovstva. V skutočnosti za ňu pred rokom veľkou väčšinou – 538 hlasov, ak sa nemýlim, hlasoval aj tento Parlament. Ako sme počuli od niekoľkých z vás, veľmi úzko spolupracovala s Parlamentom a vždy sa snažila zapojiť ho do rôznych problematík. Bola vymenovaná jednohlasne 27 hlavami štátov alebo predsedami vlád, preto si myslím, že je plne oprávnená vykonávať svoju prácu a získať si rešpekt zahraničných partnerov Európskej únie. Páčila sa mi metafora, ktorá tu odznela, že namiesto niekoho, kto by zastavoval premávku alebo riadil semafory, by sme mali operátora, ktorý by napomáhal k plynulej premávke alebo prijímaniu rozhodnutí demokratickým a správnym spôsobom v rámci Európskej únie. Spoznala som ju ako veľmi dobrú kolegyňu a môžem povedať, že je aj presvedčenou Európankou. To je veľmi dôležitý východiskový bod.

Počas tejto rozpravy už odznelo niekoľko dobrých poznámok. Myslím si, že to bola plodná a konštruktívna diskusia, a ďakujem vám za všetky príspevky. Ešte mi dovoľte reagovať na priamu otázku pána Görana Färma o revízii rozpočtu. Môžem iba zopakovať to, čo už povedal pán predseda Komisie, že revízia sa posunie novej Komisii. Je to po prvé preto, lebo nová Lisabonská zmluva bude obsahovať ustanovenia, ktoré si vyžadujú nové inštitucionálne usporiadanie, a tým bude mať aj dobrý základ pre rozhodovanie týkajúce sa rozpočtu. Po druhé, nová Komisia si bude musieť stanoviť politické priority, a potom začať správne hospodáriť, aby bol rozpočet v súlade s týmito politickými prioritami. Môžem povedať, že toto je dôležitá inovácia a príležitosť pre nasledujúcu Komisiu. Toto tiež všetci s radosťou zveríme pani Cecílii Malmströmovej. Komisia však môže povedať, že návrh na revíziu rozpočtu bude predložený začiatkom budúceho roku a stane sa okamžitou úlohou budúcej Komisie.

Chcela by som reagovať len na jednu vec týkajúcu sa Štokholmského programu. Prijatie Štokholmského programu sa kryje s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, kde bude mať Európsky parlament rozhodujúcu úlohu v rozvoji týchto politík. Tým sa opäť zvýši demokratická legitímnosť dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa otázok spravodlivosti a vnútorných vecí. Toto je dobrá správa pre európskych občanov i pre všetky inštitúcie EÚ.

Čo sa týka zmeny klímy, počúvam, že máme spoločný názor na aktívnu úlohu, ktorú by mala Európska únia zohrávať v Kodani a aj naďalej.

Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za túto rozpravu. S novou Lisabonskou zmluvou sme získali text, ktorý nám pomôže riešiť všetky dôležité otázky, o ktorých sme tu diskutovali – zmena klímy, boj proti hospodárskej kríze a jej sociálnym a iným vplyvom – a samozrejme, zabezpečiť do budúcnosti demokratickú Európsku úniu.

  Predsedajúci. - Týmto uzatváram rozpravu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zámerom blížiaceho sa zasadnutia Európskej rady je položiť základy budúcnosti lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Koná tak v čase, kedy nezamestnanosť v Európe dosahuje historickú úroveň a hospodárstvo je v recesii, topiace sa v hlbokej kríze. Po ôsmich rokoch sa musíme skloniť pred skutočnosťou: stanovené ciele sa úplne rozpadli. Príčiny tohto zlyhania spočívajú v tom, čo sa čoskoro ukázalo ako pravdivý program tejto stratégie: deregulácia pracovných vzťahov a s tým súvisiace znehodnocovanie práce, útok na sociálne práva, likvidácia dôležitých verejných služieb, privatizácia a liberalizácia kľúčových odvetví hospodárstva a kladenie trhu na najvyššie miesto v rastúcich oblastiach verejného života. Pracujúci a ostatní ľudia majú všetky dôvody, aby dúfali v radikálne odbočenie od tohto programu: v zmenu smeru, ktorú je potrebné urobiť. Takáto zmena si okrem iného vyžaduje: uznanie vzdelávania ako práva, nie služby alebo iba ďalšieho odvetvia trhu; demokratizáciu prístupu k poznatkom a kultúre; cenenie si práce a práv zamestnancov; ochranu výrobných odvetví, ako aj mikropodnikov, malých a stredných podnikov; kvalitné verejné služby pre všetkých a spravodlivejšie rozdelenie bohatstva.

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, od členských štátov sa očakáva, že sa na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady dohodnú na základných pravidlách, ktoré budú predstavené na konferencii o zmene klímy v Kodani. Myslím si, že je dôležité, aby otázka energetickej účinnosti nebola odsunutá na vedľajšiu koľaj emisnými kvótami a finančnou pomocou rozvojovým krajinám. Inými slovami, Európska únia má tendenciu zabúdať na túto jednoduchú vec. Dôvod, prečo by to bolo zvlášť škodlivé je, že v niektorých európskych regiónoch môžeme znížiť úroveň emisií lacnejšie zlepšením energetickej účinnosti ako akýmkoľvek iným spôsobom. Môžeme z toho vyvodiť dva závery. Po prvé, Európska únia sa musí usilovať o zabezpečenie globálnej konvergencie štandardov energetickej účinnosti prijatím nového systému ochrany klímy. Po druhé, dotácie na energetickú účinnosť musia zohrávať významnejšiu úlohu v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ, pričom treba klásť osobitný dôraz na programy rekonštrukcie stavieb bývalých socialistických krajín. Dôvodom je skutočnosť, že v tejto oblasti možno značne ušetriť pri relatívne nízkych finančných výdavkoch.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Kľúčovou témou Štokholmského programu je „Budovanie občianskej Európy“. Pre mňa to znamená, že odteraz musia európske inštitúcie spolu s členskými štátmi dosiahnuť pokrok smerom k odstráneniu vnútorných hraníc EÚ, pretože občania musia ešte stále čeliť administratívnym a právnym prekážkam, ktoré im, zdá sa, bránia v uplatňovaní svojich práv žiť a pracovať v nimi zvolenom členskom štáte. Preto musí Štokholmský program dosiahnuť, aby sa táto kľúčová téma stala skutočnosťou, a predložiť jasne definované nástroje na uľahčenie prístupu na pracovný trh Spoločenstva pre všetkých pracujúcich v EÚ, čo je hlavným symbolom európskeho občianstva.

Súčasná hospodárska kríza okrem toho ešte viac poukazuje na potrebu podpory plného uplatňovania práva na voľný pohyb. Zlepšenie mobility v rámci EÚ, v spoločnom priestore slobody, práv a povinností, znamená upevnenie schengenského priestoru a následne potrebu čo najskôr integrovať zostávajúce členské štáty. Toto navyše zahŕňa dobré riadenie vonkajších hraníc EÚ, ktoré sa musí vykonávať čo najjednotnejším spôsobom.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať švédskemu predsedníctvu za návrh nového pracovného programu pre spravodlivosť a vnútorné veci.

Vďaka Štokholmskému programu bude Európska únia schopná zlepšiť každodenný život všetkých občanov EÚ. Bezpečnosť, blaho a rovnosť sú výsledkom pevnej oddanosti princípom právneho štátu, solidarity a nediskriminácie v rôznych oblastiach politiky a pri návrhu právnych predpisov.

Bola by som rada, keby sa venovalo oveľa viac pozornosti zlepšovaniu každodenného života imigrantov, menšín a tých, ktorí sú z nejakého dôvodu terčom diskriminácie. Toto sa netýka len okrajových javov: podľa nového prieskumu Eurobarometra, jeden zo šiestich Európanov povedal, že za posledných päť rokov mal skúsenosti s diskrimináciou.

V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť dôležitosť smernice o zákaze diskriminácie v oblasti dodávok tovarov a poskytovania služieb, o ktorej teraz diskutuje Rada. Nanešťastie sú však pokroky tejto smernice v Rade veľmi pomalé a stretla sa so značným nesúhlasom niektorých členských štátov. Základné hodnoty Európskej únie sú štruktúrované okolo dodržiavania ľudských práv a rovnosti. Tieto princípy sa musia v plnej miere zaviesť do právnych predpisov na celoeurópskej úrovni.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.40 hod.)

(Od 11.45 hod. do 12.05 hod. sa poslanci zhromaždili z dôvodu udeľovania ceny LUX.)

(Rokovanie pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

  Predseda. - Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Nicole Sinclaire (EFD). – Vážený pán predseda, na základe článku 173 sa chcem vyjadriť k článku 2 rokovacieho poriadku. Citujem: „Poslanci Európskeho parlamentu budú vykonávať svoj mandát nezávisle.“ Pri rozprave o vyhláseniach Rady a Komisie dnes dopoludnia ste, pán predseda, povedali, že pripomienky pána Faragea sú neprijateľné. Ako nová poslankyňa v Parlamente by som vás chcela požiadať o objasnenie, pokiaľ ide o článok 2, či poslanec tohto Parlamentu môže slobodne vyjadriť svoj názor bez akejkoľvek cenzúry.

  Predseda. – S vaším dovolením, s pánom Farageom sa stretneme a priateľsky si o tom pohovoríme. To navrhujem ja. Ďakujem veľmi pekne.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, aj ja som sa zúčastnil predpoludňajšej rozpravy. Nemal som dojem, že by ste boli nespravodlivý alebo že by ste akokoľvek zneužili svoju funkciu. Práve naopak...

(rozruch)

Chcel by som povedať, že ste naopak počúvali s veľkou trpezlivosťou a rešpektom, keď nám predseda tejto takzvanej skupiny predviedol, že je profesionálnym ohováračom. Lebo o to v príspevku pána Faragea v skutočnosti išlo.

(potlesk)

  Søren Bo Søndergaard, spravodajca. – Vážený pán predseda, chcel by som požiadať o hlasovanie podľa mien o absolutóriu za rozpočet Rady za rok 2007. Myslím, že je dôležité, aby Rada videla širokú podporu Parlamentu za našimi požiadavkami, aby viac spolupracovala s Parlamentom a jeho príslušnými výbormi na budúcom postupe udeľovania absolutória.

– Pred začiatkom hlasovania:

  Ivo Belet, spravodajca. – Vážený pán predseda, chcel by som len stručne poďakovať švédskemu predsedníctvu za vynikajúcu spoluprácu. Myslím, že táto dohoda je ambiciózna a realistická zároveň. Presvedčí nás, aby sme volili palivovú úspornosť, nízku hlučnosť a, samozrejme, bezpečnosť. Chcem sa tiež poďakovať Komisii a tieňovým spravodajcom Matthiasovi Grooteovi a Jorgovi Chatzimarkakisovi za fantastickú prácu.

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predseda, moje zariadenie nefunguje, ale to nie je to hlavné, čo chcem povedať.

Táto správa, vážený pán predseda, obsahovala aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol odstránený, a to pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 86. Moja procedurálna námietka sa zakladá na článku 24 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ako som mal tú česť vysvetliť vám v mene mnohých mojich kolegov, podľa tohto článku si majú nezávislí poslanci medzi sebou vybrať delegáta na konferenciu predsedov. Po zablokovaní administratívou sa táto povinnosť už od júla neplní.

Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 86 sa však toto ustanovenie malo zmeniť, aby ste sa mohli rozhodnúť, ktorí zástupcovia nezávislých poslancov by sa konferencie predsedov mali zúčastniť. To je, vážený pán predseda, skutočná pohroma, a to ešte opatrne volím slová. Vnímajú to tak všetci naši kolegovia. Skoro to vyzerá, že sme jediní, koho prinútili menovať svojho zástupcu na konferenciu predsedov.

Dúfam, pán predseda, že rozhodne odmietnete možnosť, ktorú vám ponúka Skupina socialistov a Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanskí demokrati), ku ktorej patríte.

  Predseda. – Chápem, o čo vám ide. Chcel by k tomu niečo povedať pán spravodajca? Môžem požiadať pána spravodajcu, aby sa k tomu vyjadril?

  David Martin, spravodajca. – Vážený pán predseda, nemusíme tomu venovať veľa času, pretože nezávislí si nezasluhujú, aby sme im venovali veľa času. O tom teraz nehlasujeme. Keby sa obťažovali prísť na zasadania výborov, na ktorých majú právo sa zúčastniť, vedeli by, že o tom nehlasujeme dnes, ale že o tom budeme hlasovať v januári. Ostanem pri odporučení, aby ste, pán predseda, nezávislých vyzvali na účasť na konferencii predsedov.

– Pred začiatkom hlasovania:

  Satu Hassi (Verts/ALE). – Vážený pán predseda, pokiaľ ide o poradie hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 43 a 54, moja skupina si všimla, že poradie hlasovania na tomto zozname je nesprávne.

Prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 43 by nemalo spôsobiť neprijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 54, pretože sú v ňom ďalšie otázky, ktoré návrh č. 43 nerieši.

Ak niečo z toho spôsobí neprijatie iného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, malo by sa najskôr hlasovať o návrhu č. 54 a potom o návrhu č. 43.

Toto nie je prvé hlasovanie, ale hlasovanie o druhej strane. Chcela som to oznámiť, aby ste to vedeli, keď sa k tomu miestu dostaneme pri hlasovaní.

  Predseda. Chcel by k tomu niečo povedať zástupca Komisie? Možno pán Leinen? Navrhujete zmenu poradia hlasovania? Musím povedať, že sme túto zmenu neočakávali. Žiadny taký návrh nebol predložený.

  Jo Leinen, predseda Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. – (DE) Vážený pán predseda, áno, pani Hassiová má pravdu. Môžeme sa držať postupu, ktorý navrhla.

(Návrh bol prijatý.)

  Markus Ferber (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, práve teraz tlmočník požiadal o článok 20 a nie o článok 22, takže je ťažké urobiť, čo máte v úmysle. Dúfam, že teraz tlmočníci preložia poľské číslovky správne.

  Predseda. – Možno to bola moja chyba. Prepáčte.

  Jo Leinen (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, v Kodani bude Parlament zastupovať oficiálna delegácia. Vy tam budete tiež prítomný a po prvý raz si v meste nemusíme prenajať kanceláriu. Miesto toho budeme mať oficiálne zastúpenie v pavilóne EÚ. To je dobre a sme za to vďační. Článok 61 preto nie je potrebný.

Lisabonská zmluva zaručuje nielen to, že sa Parlament bude môcť vyjadriť k medzinárodným dohodám, ale aj to, že ich bude musieť odsúhlasiť. To je pre nás začiatok novej éry, a preto žiadame, v súlade s článkom č. 60, aby nás pustili na koordinačné schôdzky EÚ a nie aby nás nechali stáť za dverami. Komisia sa k nám musí správať rovnako ako sa správa k Rade, keď poskytuje informácie o rokovaniach o dohodách, a my ju žiadame, aby začala Kjótskym dohovorom. O to chceme Komisiu požiadať. Možno by k tomu chcela niečo povedať pani Redingová.

(potlesk)

  Viviane Reding, členka Komisie. – (DE) Vážený pán predseda, beriem toto posolstvo do úvahy a odovzdám ho predsedovi Komisie a ďalším komisárom.

  Jeanine Hennis-Plasschaert (ALDE). – Vážený pán predseda, chcela by som vás požiadať, aby ste, prosím, trocha zrýchlili, lebo ak budeme pokračovať týmto tempom, bude plenárne hlasovanie o polnoci.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, znova sa stalo to, na čo sa právom sťažoval pán Ferber. Počuli sme tri rôzne čísla odseku, o ktorom sa práve chystáme hlasovať. Neviem, či je to preto, lebo sa čísla neprečítali správne, alebo preto, lebo neboli správne preložené. Počul som 33, potom 30 a potom 43, takže je to veľmi neprehľadné.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, môžem vás uistiť, že tempo hlasovania je perfektné. Vy ste veľmi zdvorilý človek a my sme vám za to veľmi vďační, ale mohli by sme pokračovať rýchlejšie, keby ste neďakovali za každým hlasom, ale len na konci hlasovania!

Ďakujem vám, pán predseda!

  Predseda. – Ďakujem vám za pripomienku!

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k odseku č. 131:

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, predmetom je ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 131, na ktorom sa zhodnem s ďalšími dvomi spravodajcami, pánom Lópezom Aguilarom a pánom Berlinguerom.

V súčasnom texte sa hovorí: „vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili a preskúmali súčasné medzinárodné, európske a vnútroštátne právne predpisy a politiky o drogách a podporovali politiky na obmedzenie škodlivých dôsledkov, najmä s prihliadnutím ku konferenciám o týchto otázkach na úrovni OSN.“

Podľa ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa majú do textu vložiť slová „prevencia“ a „uzdravenie“, takže výzva na vyhodnotenie a preskúmanie právnych predpisov by sa týkala „politík na obmedzenie škodlivých dôsledkov, prevenciu a uzdravenie“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Søren Bo Søndergaard (A7-0047/2009)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, prvoradou povinnosťou každého zhromaždenia je požadovať od výkonnej moci skladanie účtov. Sme tu ako tribúni ľudu. Medzi nami a výkonným orgánom – teda Komisiou – by malo existovať tvorivé napätie.

Keď však príde na rozpočtové otázky, Európsky parlament je ako jediný z volených zhromaždení na svete z dôvodu prehĺbenia integrácie na strane výkonnej moci proti svojim voličom.

Európsky rozpočet každoročne narastá a Dvor audítorov nám každoročne predkladá správu, podľa ktorej sa strácajú alebo kradnú desiatky miliárd eur. A napriek tomu nerobíme to, na čo sme oprávnení: nepozastavujeme dodávky – inými slovami, nepovieme, že kým sa neurobí poriadok v účtovných postupoch, nedáme k dispozícii viac peňazí.

Znova dávame tomuto rozpočtu zelenú napriek všetkým chybám, ktoré obsahuje, a tak zrádzame ľudí, vďaka ktorým sme tu – svojich voličov a zároveň daňovníkov. Väčšina poslancov tohto Parlamentu totiž zaujala „správny alebo nesprávny európsky postoj“ a budú radšej, ak niečo urobí Brusel zle, než keby to mali kompetentne zabezpečiť členské štáty.

– Správa: Reimer Böge (A7-0044/2009)

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica hlasovala za mobilizáciu 24 miliónov EUR na podporu prepustených pracovníkov v Belgicku.

Hlasovali sme za, pretože sme na strane tých, ktorí sú v núdzi, ktorí zasvätili svoj pot a svoje mozgy spoločnostiam a ktorí sa nakoniec stávajú obeťami nespravodlivého hospodárskeho systému a nekontrolovaného súťaženia o zisky s ničivými sociálnymi účinkami.

Je však potrebné zhodnotiť úlohu tohto Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

V roku 2009 bolo z potenciálnych 500 miliónov EUR zmobilizovaných len 37 miliónov EUR. Fond neodráža dôvod, pre ktorý bol založený.

Po druhé, fond namiesto priamej podpory nezamestnaných podporuje vnútroštátne systémy zabezpečenia zamestnanosti. Keďže sa navzájom veľmi odlišujú, fond v konečnom dôsledku reprodukuje zjavné nerovnosti, ktoré existujú medzi našimi vlastnými systémami prerozdeľovania.

V Portugalsku fond poskytuje nezamestnanej osobe podporu 500 EUR. V Írsku poskytuje nezamestnanému podporu 6000 EUR.

Po tretie, prípad firmy Dell ukazuje, akým spôsobom je možné podporiť prepustených pracovníkov v Írsku a zároveň samotnú nadnárodnú spoločnosť, ktorá ich prepustila. Tá je totiž momentálne príjemcom iného druhu verejnej podpory v Poľsku.

Spoločnosť Dell získala finančné prostriedky na založenie nového závodu v Poľsku, zatiaľ čo získavala nové pozície na americkom trhu a za tretí štvrťrok tohto roka oznámila v regióne zisk v hodnote 337 miliónov USD.

Z tohto dôvodu je potrebné starostlivo prehodnotiť všetky aspekty Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, už som to uviedol mnohokrát a poviem to bezpochyby znova: bez ohľadu na motívy svojich zakladateľov Európska únia už dávno prestala byť ideologickým projektom a stala sa kšeftom – spôsobom prerozdeľovania peňazí od ľudí mimo systému osobám v jeho vnútri. Ide teda o veci, o ktorých dnes hovoríme – tieto úplatky pre vybrané protežované spoločnosti.

Prenesme sa nad podozrivé načasovanie podpory pre spoločnosť Dell v Írsku, ktorá bola z procesného hľadiska ohlásená diskutabilným spôsobom v období príprav na írske referendum o Európskej ústave alebo Lisabonskej zmluve. Zo širšieho hľadiska by som rád upozornil, že ako svetadiel sme sa o toto už raz pokúsili: v 70. rokoch sme sa vydali cestou podpory nekonkurencieschopných odvetví, čo malo katastrofálne následky. Vieme, kam táto cesta vedie. Výsledkom je stagnácia, inflácia a napokon hromadný bankrot. Nechoďme touto cestou aj po druhý raz.

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, so záujmom som si prečítal prvú vetu, v ktorej sa uvádza, že fond sa zriadil s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu.

Nediali sa však v usporiadaní svetového obchodu veľké zmeny vždy? V našom volebnom obvode v Londýne sme mali textilné podniky, ktoré na globalizáciu reagovali a pripravovali sa tak, že niektoré funkcie si zabezpečili v chudobnejších štátoch, čím v rozvojových krajinách vytvorili pracovné miesta, a zároveň zachovali pracovné miesta s vysokou hodnotou vo výskume, vývoji a marketingu v Londýne, vo svojom volebnom obvode, v Európskej únii.

Prečo teda, ak tieto spoločnosti dokážu reagovať, odmeňujeme neefektívne textilné podniky a podniky z oblasti IT, ktoré si strkajú hlavy do piesku a dúfajú, že globalizácia pominie?

Tieto peniaze by sa určite dali vrátiť daňovníkom, aby ich mohli minúť, ako uznajú za vhodné. Nepochybne je čas, aby sa vlády zamerali na vytváranie správnych podmienok na to, aby v prípade rušenia pracovných miest mohli ísť podnikatelia ďalej a vytvárať nové pracovné miesta.

– Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vraciam sa k ozajstnému zneužitiu úradnej moci, ku ktorému takmer došlo, a to pod zámienkou novelizácie rokovacieho poriadku určenej na jeho prispôsobenie podmienkam Lisabonskej zmluvy. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 86, ktorým si administratíva udelila právo menovať zástupcu nezávislých poslancov v konferencii predsedov.

Je absolútne škandalózne, že k tomuto menovaniu, ktoré by sa malo uskutočniť ako vo všetkých orgánoch nášho Parlamentu na základe voľby, konsenzu alebo voľby v prípade nedosiahnutia konsenzu, ešte nedošlo z dôvodu úmyselného zásahu úradníkov, ktorí sú proti.

Je tiež znepokojivé, že títo úradníci získali pre svoju vec politické skupiny, ktoré nám nie sú naklonené a ktoré by sa jednoznačne nemali de facto ani de jure vyjadrovať k menovaniu nášho zástupcu. Ak sa o tomto rozhodnutí bude opäť diskutovať, napadneme ho na Súdnom dvore.

– Návrh uznesenia (B7-0141/2009) Príprava kodanského samitu o zmene klímy

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, ak chceme zabezpečiť dosiahnutie skutočných a záväzných výsledkov v boji proti zmene klímy, je potrebné zaručiť štyri zásady, ktoré by som rada zdôraznila. Dnes sa tu o nich aj hlasovalo.

Prvá spočíva v tom, že musíme dosiahnuť právne záväznú dohodu.

Druhá je taká, že je potrebné zaručiť presné politické ciele vrátane cieľov v oblasti znižovania emisií. V tomto smere musíme mať ambiciózne ciele. Som presvedčená, že sme mohli ísť ďalej, než sme urobili dnes.

Tretí bod spočíva v tom, že je potrebné zaručiť verejné financovanie nevyhnutné na to, aby sme sa mohli venovať problému zmeny klímy.

Štvrtý a posledný bod – ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý a treba ho vziať do úvahy – je ten, že musí ísť o celosvetovú dohodu, nielen dohodu medzi niektorými regiónmi. Malo by k nej dôjsť prostredníctvom procesu založeného na demokratickej účasti všetkých krajín.

Som presvedčená, že uznesenie, ktoré sme tu dnes prijali, nie je také dobré – ak to tak môžem povedať – ako uznesenie prijaté v minulosti Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Verím však, že je tu skutočne potrebné zachovať dosiahnutý výsledok a úsilie vynaložené počas tohto procesu. Do Kodane teda odchádzame s tým, že Parlament vykonal pomerne dobrú prácu. Naozaj dúfam, že budeme tvrdo bojovať a že sme schopní splniť, čo sme tu dnes prijali.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, podporil som toto uznesenie. Zmena klímy je celosvetovou politickou prioritou na kodanskom samite. Nemal by priniesť len čisto politické záväzky, ale aj záväzné dohody a postihy v prípade ich neplnenia.

Boj proti zmene klímy je celosvetová záležitosť, na ktorej sa musia aktívne zúčastňovať vyspelé i rozvojové krajiny. Bohaté krajiny však musia zohrať vedúcu úlohu. Musia sa dohodnúť na záväzných cieľoch v oblasti znižovania emisií a zároveň nájsť peniaze na to, aby mohli rozvojovým krajinám pomôcť bojovať proti zmene klímy.

  Jan Březina (PPE). – (CS) Dnešným prijatím uznesenia o kodanskom samite o ochrane klímy vydal Parlament jasný signál, že tejto problematike prisudzuje mimoriadny význam. Odráža sa to aj na autentickom prístupe, v rámci ktorého Parlament stanovuje zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti. V súlade s tým majú priemyselné krajiny zohrať vedúcu úlohu, zatiaľ čo rozvojovým krajinám a hospodárstvam ako Čína, India a Brazília bude poskytnutá primeraná podpora v podobe technológie a budovania kapacít. Na druhej strane musím povedať, že predpoklad, podľa ktorého by dohoda v Kodani mohla predstavovať impulz pre iniciatívu green new deal, je podľa môjho názoru prehnane optimistický a ideologicky jednostranný. V idealistickom úsilí o znižovanie emisií CO2 nesmieme mať klapky na očiach a kráčať cez mŕtvoly priemyselných podnikov. Takýto nerealistický prístup by som nepovažoval za udržateľnú alternatívu pre celú Európu.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorú práve náš Parlament definitívne prijal, sleduje „politicky korektnú“ líniu, ktorá je tu najvyšším pánom bez spochybňovania vžitých dogiem.

Lenže ak sa niečo tisíckrát opakuje, neznamená to ešte, že je to aj opodstatnené. Globálne otepľovanie vždy existovalo. Globálne otepľovanie je tu napríklad od poslednej doby ľadovej a, napokon, predchádzajúce stupne globálneho otepľovania neboli zapríčinené autami človeka neandertálskeho.

To, čo nám je opakované stokrát, tisíckrát, nie je nijako spochybňované, nie sú nijaké otázky. A z akého dôvodu? Jednoznačne môžeme vidieť, že existuje minimálne jeden veľmi významný dôvod: príprava na nastolenie svetovej vlády. Druhým dôvodom je opäť raz vyvolať v obyvateľoch Európy a západného sveta pocit viny, pretože panuje nesprávny názor, že sú zodpovední za všetky neduhy sveta.

Týmto končím, vážený pán predsedajúci, pretože nemám právo na šesťdesiatjeden sekúnd. Ďakujem, že ste moje slová vzali na vedomie.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pán Van Rompuy na svojej prvej tlačovej konferencii ako nový prezident alebo vymenovaný prezident vyhlásil, že kodanský proces bude krokom ku globálnemu riadeniu našej planéty. Určite nie som jediný, koho znepokojuje spôsob, ktorým sa programu v oblasti životného prostredia zhostili tí, čo majú iný program, pokiaľ ide o presun moci z národných demokracií.

Environmentalizmus je príliš dôležitý na to, aby uplatňovanie jeho riešení zostalo len na jednej strane politickej diskusie. Ako konzervatívec sa považujem za prirodzeného konzervatívca. Marx učil, že príroda je zdrojom, ktorý treba využívať, a táto doktrína našla kruté uplatnenie v ťažkom priemysle štátov RVHP. Nikdy sme však nevyskúšali riešenia voľného trhu v rozširovaní vlastníckych práv, v získavaní čistého vzduchu a čistej vody povolením vlastníctva namiesto tragédie spoločného, kde sa očakáva, že tieto ciele sa dosiahnu činnosťou štátu a globálnych technokracií.

Environmentalizmus je teda príliš dôležitý na to, aby sme ho zanechali.

– Návrh uznesenia (B7-0155/2009) Viacročný program na roky 2010 – 2014 týkajúci sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, uznesenie o Štokholmskom programe, o ktorom dnes náš Parlament hlasoval, je výsledkom veľkého úsilia o spoluprácu a úplne nového procesného pravidla, s ktorým zatiaľ nemáme veľké skúsenosti.

Toto pravidlo v skutočnosti stanovuje naozaj ambiciózne ciele, ale ak chceme mať Európu, ktorá je otvorená a zároveň bezpečná, musíme byť schopní nájsť správnu rovnováhu medzi stále účinnejšou spoluprácou v boji proti trestnej činnosti a terorizmu na jednej strane a silným záväzkom ochrany verejných práv na súkromie na strane druhej.

Zaviazali sme sa uplatňovať spoločnú azylovú politiku, dodržiavať ochranu základných ľudských práv a spoločnú prisťahovaleckú politiku prostredníctvom prísnejšej kontroly hraníc.

Ďalšou úlohou je vytvorenie európskeho justičného priestoru. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme podporovať všetky podoby spolupráce zameranej na šírenie spoločnej európskej justičnej kultúry. Ako príklad môžeme uviesť vzájomné uznávanie bežných rozsudkov a predpisov, zrušenie doložky vykonateľnosti a uplatňovanie opatrení zameraných na zjednodušenie prístupu k spravodlivosti a podporu výmen medzi sudcami a prokurátormi.

Potom je tu aj viacročný program zdôrazňujúci koncepciu európskeho občianstva, ktoré by sa malo považovať za doplnenie občianstva jednotlivých štátov, nie za jeho obmedzenie.

Som presvedčený, že tieto ciele si vyžadujú väčšiu angažovanosť všetkých...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, dnes som hlasovala za stratégiu EÚ pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, inými slovami Štokholmský program. Keď sa však skutočný legislatívny návrh Rady vráti prostredníctvom Komisie do Parlamentu, mám v úmysle byť veľmi prísna a tvrdá, pokiaľ ide o otázku otvorenosti a transparentnosti legislatívnej práce.

Je to dôležité, najmä čo sa týka azylového konania. Možnosť požiadať o azyl je základným právom a európska spolupráca je o rúcaní múrov, nie o ich budovaní. Členské štáty preto musia rešpektovať definíciu utečenca a žiadateľa o azyl v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a ja som teraz predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je na to zameraný. Štokholmský program musí vo svojej konečnej podobe obhajovať európske hodnoty, ako sú sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Stoja za to, aby sme za ne bojovali, a presne to aj urobím.

  Daniel Hannan (ECR). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som vám a vašim úradníkom chcel poďakovať za trpezlivosť počas týchto vysvetlení hlasovania.

Vážený pán predsedajúci, bývalý britský minister vnútra Willie Whitelaw raz povedal svojmu nástupcovi v tejto funkcii, že to bola najlepšia práca vo vláde, pretože sa nemusel zaoberať žiadnymi cudzincami.

Žiadny minister vnútra v nijakom členskom štáte by to dnes nemohol povedať. V oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí nastala najúžasnejšia harmonizácia. Vo všetkom od prisťahovalectva a azylu cez víza a občianske právo až po trestné súdnictvo a políciu sme Európskej únii naozaj dali najvyšší atribút štátnosti: monopol na donucovaciu právnu silu vo vzťahu k občanom, čiže systém trestného súdnictva.

Kedy sme o tom vlastne rozhodli? Kedy sme sa vôbec spýtali na názor svojich voličov? Akceptujem, že sa to neudialo v tajnosti. Nebola v tom žiadna konšpirácia, alebo prinajmenšom išlo azda o niečo, čo H. G. Wells nazval otvorenou konšpiráciou. V žiadnej fáze sme však nemali slušnosť opýtať sa ľudí, či chcú byť občanmi štátu s vlastným právnym systémom.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Podobne ako mnohých európskych občanov, ktorí nedostali možnosť vyjadriť sa k Lisabonskej zmluve, aj mňa celkom znepokojil vývoj v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európska únia absorbuje čoraz viac právomocí v oblasti azylu a prisťahovalectva a táto problematika je stále viac vylúčená z rámca demokratickej občianskej kontroly. Výsledkom bude ešte intenzívnejšie prisťahovalectvo a všetky problémy, ktoré to prinesie.

Otázka udelenia práv bez stanovenia povinností, ktorá je ďalšou záležitosťou vyplývajúcou z tohto uznesenia, poskytuje prisťahovalcom ospravedlnenie, ak sa neprispôsobia predpisom hostiteľských krajín. Príkladom toho, čo mi prekáža, je pasáž, ktorá sa zaoberá takzvanou „viacnásobnou diskrimináciou rómskych žien“, pretože sa v nej neuvádza, že takáto diskriminácia je v mnohých prípadoch dobrovoľná. Len vezmite do úvahy skutočnosť, že od mnohých rómskych žien a maloletých detí sa vyžaduje, aby išli...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, požiadal som o slovo na tému Štokholm.

Ako už bolo uvedené, pán predsedajúci, táto správa obsahuje dve znepokojivé veci.

Prvou je jej veľmi výrazné hľadisko podporujúce prisťahovalectvo. Druhá nefiguruje v obsahu správy ani v jej záveroch. Dozvedeli sme sa o nej len prostredníctvom zámerov pána komisára Barrota: ide o kriminalizáciu slobody prejavu, výskumu a myslenia.

V mnohých európskych krajinách sú dnes ľudia prenasledovaní, zatýkaní, prísne trestaní a väznení len preto, lebo chcú vyjadriť kritický uhol pohľadu napríklad na dejiny druhej svetovej vojny, na súčasné dejiny alebo na jav prisťahovalectva. Toto právo je im upierané a sú veľmi prísne trestaní. Toto je hlavný dôvod na obavy, pretože je to v úplnom protiklade s európskym duchom.

– Návrh uznesenia (B7-0153/2009) Odškodnenie cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti

  Aldo Patriciello (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred niekoľkými mesiacmi sme boli svedkami náhleho a neočakávaného kolapsu niektorých nízkonákladových leteckých spoločností, napríklad Myair a Sky Europe, s následným okamžitým zrušením všetkých plánovaných letov. Spôsobilo to nevýslovné problémy tisícom cestujúcich, ktorým bolo odopreté právo absolvovať riadne zarezervovaný let. Ešte vážnejšia je ale skutočnosť, že tým istým spotrebiteľom bola odopretá aj možnosť vrátenia peňazí za lety, ktoré boli zrušené v dôsledku konkurzných opatrení prijatých voči týmto leteckým spoločnostiam.

Z tohto dôvodu sa zdá, že je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby Komisia, ktorá uvádza prosperitu a blahobyt spotrebiteľov medzi svojimi zásadami a hodnotami, urýchlene prijala náležité opatrenia, ktorými zabráni, aby nastali podobné situácie na úkor európskych občanov.

Musíme predovšetkým urýchliť proces revízie smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, tak ako sa na jednej strane potrebujeme vybaviť...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Za posledných deväť rokov podalo návrh na vyhlásenie konkurzu 77 leteckých spoločností. Teda nie iba jedna, dve či tri a nielen včera: opakujem, je to za posledných deväť rokov. Tisíce cestujúcich v dôsledku toho zostali na zahraničných letiskách bez akejkoľvek ochrany. Nedostali žiadne odškodnenie alebo prinajmenšom nedostali včas primerané odškodnenie. Vzhľadom na to som hlasovala za toto uznesenie a súhlasím s myšlienkou, že v odvetví leteckej dopravy musíme regulovať aj túto medzeru v právnom systéme, ktorá dnes prevláda.

Podporujem aj presný termín navrhnutý v uznesení, ktorým je 1. júl 2010 – čo je relatívne skoro – do ktorého musí Komisia prísť so skutočnými konkrétnymi návrhmi na riešenie tohto problému. V budúcnosti by mali byť práva cestujúcich v leteckej doprave chránené aj…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, táto problematika je veľmi dôležitá. Hlasoval som za toto uznesenie, lebo som presvedčený, že potrebujeme právny predpis na ochranu občanov v prípade konkurzu leteckých spoločností. Každý deň využívajú služby nízkonákladových leteckých spoločností milióny našich občanov. Vysoký počet konkurzov nízkonákladových leteckých spoločností v Európskej únii od roku 2000 a nedávny prípad spoločnosti Sky Europe sú však jasným dôkazom citlivosti nízkonákladových dopravcov na zmeny cien ropy a ťažké hospodárske podmienky v súčasnosti.

Túto situáciu musíme napraviť a Komisiu žiadame, aby uvažovala o najvhodnejších opatreniach na odškodnenie cestujúcich.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku nedávnych prípadov zahŕňajúcich pozastavenie a odobratie licencií mnohým leteckým spoločnostiam utrpel veľké straty významný počet cestujúcich a majiteľov leteniek, ktoré nemohli použiť, ale ani za ne nedostali naspäť peniaze.

Som preto presvedčená, že je potrebné navrhnúť osobitné nariadenie stanovujúce najlepšie riešenia problémov vyplývajúcich z konkurzov, čo sa týka finančnej straty a návratu do vlasti.

Je teda dôležité poskytnúť cestujúcim odškodnenie v prípade konkurzu a tiež stanoviť príslušné finančné a administratívne postupy. Mám na mysli zásadu vzájomnej zodpovednosti na ochranu cestujúcich všetkých leteckých spoločností, ktoré lietajú na rovnakých trasách a majú voľné miesta. Umožnilo by to návrat do vlasti cestujúcim, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii na zahraničnom letisku. Návrhy na zriadenie garančného fondu alebo povinného poistenia leteckých spoločností by v tomto zmysle mohli predstavovať prijateľné riešenia a bolo by potrebné zvážiť ich vo vzťahu ku kompromisnému riešeniu, ktorým by bolo zvýšenie cien pre spotrebiteľov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je veľmi dôležité hovoriť o bezpečnosti cestujúcich v leteckej doprave a predovšetkým o odškodňovaní v situáciách, keď idú spoločnosti do konkurzu, ako práve uviedla pani Oviirová. Za posledných deväť rokov došlo k 77 prípadom konkurzov a odvetvie leteckej dopravy údajne čelí väčším otrasom než kedykoľvek predtým.

Neľútostná hospodárska súťaž je istým druhom baráže. Novým javom sú lacné letecké spoločnosti, ktorým sa, zdá sa, momentálne darí a dosahujú obrovské zisky. Mnohé ďalšie letecké spoločnosti to priviedlo do nezdravej konkurenčnej situácie. Ako už bolo povedané, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa neopakovali nešťastné prípady z minulosti, aby letecké spoločnosti niesli istú zodpovednosť za svojich cestujúcich a aby boli zodpovedné za odškodnenie v prípade zrušenia letu v dôsledku konkurzu. Aby sme to zabezpečili...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

– Návrh uznesenia: „made in“ (označenie pôvodu)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Pomocou lisabonskej stratégie chcela Európska únia posilniť hospodársku úniu. Je preto dôležité zlepšiť aj konkurencieschopnosť hospodárstva. V tomto smere je však najdôležitejšie, aby na trhu prevládala spravodlivá hospodárska súťaž. Znamená to, že pre každého výrobcu, vývozcu a dovozcu musia platiť jasné pravidlá. Podporila som návrh tohto uznesenia, pretože nastolenie povinnosti určiť krajinu pôvodu tovaru dovezeného z tretích krajín do Európskej únie je spoľahlivým spôsobom dosiahnutia transparentnosti, poskytnutia primeraných informácií spotrebiteľovi a zabezpečenia dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu. Ďakujem.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, rozpravou o označovaní pôvodu sa v žiadnom prípade neuprednostňujú záujmy jedného alebo niekoľkých členských štátov, ako sa ľudia často mylne domnievajú. Naopak, ide o zhmotnenie základnej hospodárskej zásady rovnakých podmienok.

Cieľom tejto zásady je v súlade s Lisabonskou zmluvou uplatnenie európskej konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni prostredníctvom jasných a vyvážených pravidiel pre naše výrobné spoločnosti a spoločnosti, ktoré dovážajú výrobky z tretích krajín.

Diskutujeme teda o záležitostiach, ktoré sa týkajú Európy ako celku. Verím preto, že je dôležité dosiahnuť dohodu o označovaní pôvodu, ktorá presiahne rámec záujmov jednotlivých štátov alebo politických skupín a poskytne priestor na vôľu vytvoriť jednotný trh pomocou podpory konkurencieschopnosti a transparentnosti.

Predloženie návrhu nariadenia o označovaní pôvodu Parlamentu, ako to Európska komisia naformulovala v roku 2005, predstavuje v tomto smere krok vpred.

V súlade s Lisabonskou zmluvou bude teda vďaka spolurozhodovaciemu postupu medzi Parlamentom a Radou veľmi dobre možné urýchliť schvaľovanie nariadenia, ktoré je také dôležité pre hospodárstvo a európskych spotrebiteľov.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Søren Bo Søndergaard (A7-0047/2009)

  Robert Atkins (ECR-DE), písomne. – Britskí konzervatívci nemohli schváliť absolutórium za plnenie európskeho rozpočtu za rok 2007, oddiel Európska rada. Už štrnásty rok bol Európsky dvor audítorov schopný vydať len vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov Európskej únie.

Sme si vedomí pripomienok audítorov, že okolo 80 % transakcií EÚ vykonávajú agentúry pôsobiace v členských štátoch na základe dohôd o spoločnom riadení. Audítori neustále informujú, že úroveň kontroly a skúmania využívania fondov EÚ v členských štátoch je nedostatočná.

S cieľom riešiť tento pretrvávajúci problém uzavrela Rada v roku 2006 Medziinštitucionálnu dohodu, ktorá im nariaďuje zaviesť certifikáciu na tie transakcie, za ktoré sú zodpovedné. So znepokojením konštatujeme, že väčšina členských štátov si doteraz nesplnila povinnosti v uspokojivej miere, a preto napriek tradičnej „džentlmenskej dohode“ medzi Parlamentom a Radou neudelíme absolutórium dovtedy, kým si členské štáty nesplnia povinnosti v zmysle Medziinštitucionálnej dohody.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za udelenie finančného absolutória Rade za rozpočet za rok 2007. Zdôrazňujem však svoj nesúhlas s tým, akým spôsobom sa Výbor pre kontrolu rozpočtu zhostil tejto situácie, keď pán spravodajca Søndergaard vypracoval dve protichodné správy. Zmena stanoviska medzi návrhom na odklad absolutória v apríli 2009 a návrhom na udelenie absolutória bola odôvodnená tvrdeniami vyplývajúcimi zo stretnutí bez práce na audite a Európsky dvor audítorov sa k riadeniu Rady nijako nevyjadril. Je mi ľúto, že nebola vypracovaná žiadna právna štúdia na potvrdenie právomocí Európskeho parlamentu, a teda aj Výboru pre kontrolu rozpočtu, najmä čo sa týka vonkajšej a vojenskej činnosti Rady. V čase, keď budeme v rámci uplatňovania Lisabonskej zmluvy rokovať o politických vzťahoch s Radou, je dôležité, aby bola práca inštitúcií založená na právnych predpisoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Na konci minulého legislatívneho obdobia, v apríli, Parlament rozhodol o odklade udelenia absolutória Rade v súvislosti s plnením rozpočtu za rok 2007 predovšetkým v dôsledku nedostatočnej transparentnosti účtovníctva, čo sa týka použitia rozpočtu Spoločenstva. Parlament najmä dospel k záveru, že je dôležité zvýšiť transparentnosť a sprísniť parlamentnú kontrolu výdavkov Rady na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku/európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (SZBP/EBOP).

Dnes prijatá správa napokon Rade udeľuje absolutórium, pretože Parlament podľa nej získal od Rady uspokojivú odpoveď na požiadavky uvedené v uznesení z apríla tohto roka. Obsahuje však niekoľko varovaní pre budúci postup udeľovania absolutória. Parlament predovšetkým overí pokrok, ktorý Rada dosiahla v súvislosti s uzávierkou všetkých svojich mimorozpočtových účtov, zverejňovaním všetkých svojich správnych rozhodnutí (ak slúžia ako právny základ pre rozpočtové položky) a predkladaním svojej výročnej správy Parlamentu. Hoci Rada mierne pokročila dopredu, čo sa týka skladania účtov v súvislosti s použitím rozpočtu Spoločenstva, sme presvedčení, že pokiaľ ide o výdavky na SZBP/EBOP, poskytnuté informácie sú ešte veľmi vzdialené od primeranej úrovne. Z tohto dôvodu máme stále isté výhrady.

– Odporúčanie do druhého čítania: Ivo Belet (A7-0076/2009)

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za toto nariadenie o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť. Energetická účinnosť je životne dôležitá, pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť životného prostredia a zachovania obmedzených zdrojov. Je jasné, že vďaka informačnému označovaniu sa budú môcť európski spotrebitelia odteraz lepšie rozhodovať. Ich rozhodnutia nebudú založené len na cene, ale aj na palivovej úspornosti. Ďalšia výhoda takéhoto označovania spočíva v tom, že označovaním adhézie pneumatík na mokrom povrchu sa zvýši bezpečnosť na cestách.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu pána Beleta o označovaní palivovej úspornosti pneumatík, ktorá je v súlade so spoločnou pozíciou Rady. Vzhľadom na skutočnosť, že 25 % celkových emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy a 30 % celkovej spotreby paliva vo vozidlách súvisí s pneumatikami, zavedenie povinnosti označovať pneumatiky predstavuje kľúčový nástroj boja za zdravšie životné prostredie.

Rozhodnutie, ktoré dnes Parlament prijal, bude mať za následok zníženie emisií oxidu uhličitého až o štyri milióny ton ročne. Na ilustráciu môžeme uviesť, že to zodpovedá odstráneniu jedného milióna automobilov z ciest EÚ. Nespochybniteľný prínos schváleného právneho predpisu spočíva v zlepšení kvality, a teda aj bezpečnosti pneumatík. Nemalo by to viesť k zvyšovaniu cien, čo spotrebitelia určite ocenia, najmä tí, ktorí sa o kúpe výrobku rozhodujú na základe jeho ceny. Podľa môjho názoru to potvrdzuje výsledky prieskumu trhu, podľa ktorých spotrebitelia majú záujem o nákup ekologickejších výrobkov. Výhoda schváleného predpisu pre výrobcov podľa mňa spočíva v tom, že vďaka jednotným normám na uvádzanie informácií o úspornosti pneumatík budú mať lepšie šance súperiť o zákazníkov na základe iných faktorov než len ceny výrobku.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Nové nariadenie o označovaní pneumatík je súčasťou stratégie Spoločenstva v oblasti CO2 stanovujúcej ciele, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom zníženia emisií vozidiel. Od novembra 2012 sa budú v EÚ pneumatiky označovať v súvislosti s palivovou úspornosťou, adhéziou na mokrom povrchu a hlukovými emisiami. Pneumatiky sú v dôsledku svojho valivého odporu zodpovedné za 20 až 30 % energie spotrebovanej vozidlami. Ak nariadime používanie palivovo úsporných pneumatík, ktoré sú bezpečné a majú nízke hlukové emisie, prispievame poklesom spotreby paliva k zníženiu poškodzovania životného prostredia a prostredníctvom trhovej hospodárskej súťaže k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa. Vítam preto vytvorenie ďalšieho nástroja, ktorý predstavuje ďalší krok smerom k trvalo udržateľnej Európe, pokiaľ ide o energiu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, schvaľujem rozhodnutie Parlamentu konečne prijať nariadenie, ktorým sa zvýši bezpečnosť, ako aj ekologická a hospodárska účinnosť cestnej dopravy. Cieľom je podpora používania bezpečnejších a tichších pneumatík. Podľa niektorých štúdií je možné významne znížiť (až o 10 %) podiel paliva spotrebovaného vozidlom, ktorý je závislý od vlastností pneumatiky.

Toto nariadenie je v súlade s mojou angažovanosťou v oblasti ochrany spotrebiteľa. Stanovuje účinný regulačný rámec pomocou jasného a presného označovania a informovania. Vďaka tomu je možné zachovať transparentnosť a spotrebiteľ si je lepšie vedomý možností nákupu, pretože má k dispozícii brožúry, letáky a predaj cez internet.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam skutočnosť, že namiesto smernice máme nariadenie o označovaní pneumatík, ktoré je výsledkom návrhu Parlamentu.

Od novembra 2012 sa budú pneumatiky označovať v súvislosti s palivovou úspornosťou, adhéziou na mokrom povrchu a hlukovými emisiami. Európski občania budú mať viac informácií, na základe ktorých si budú môcť vybrať správne pneumatiky, čo sa týka znižovania nákladov na palivo a prispievania k znižovaniu spotreby energie. Budú si teda môcť vybrať ekologickejšie a zmenšiť svoju uhlíkovú stopu.

Označovanie navyše povedie k zvýšeniu hospodárskej súťaže medzi výrobcami. Toto označovanie je prospešné z hľadiska životného prostredia. Je potrebné uvedomiť si, že cestná doprava má na svedomí 25 % emisií oxidu uhličitého v Európe.

Pneumatiky môžu pri znižovaní emisií CO2 zohrať významnú úlohu, pretože sú zodpovedné za 20 až 30 % celkovej spotreby energie vo vozidlách.

Pri osobných automobiloch môžu energeticky účinnejšie pneumatiky usporiť až 10 % nákladov na palivo.

Preto som hlasoval za.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za kompromisný balík o označovaní pneumatík. Tento Parlament sa zaoberá mnohými záležitosťami, ktoré sa javia mimoriadne technické a na prvý pohľad nie sú na popredných miestach politického programu mnohých osôb. Táto problematika je pravdepodobne jednou z nich. Podrobnejšie preskúmanie však ukáže, že takmer štvrtina emisií CO2 pochádza z cestnej dopravy a že pneumatiky zohrávajú významnú rolu pri určovaní palivovej úspornosti. Navrhnutý právny predpis má preto dôležitú úlohu v širšom úsilí EÚ o boj proti globálnemu otepľovaniu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu najmä preto, lebo prispieva k dvom základným bodom: k zlepšovaniu dostupných informácií, ktoré uľahčujú ekologickejší výber pneumatík, a k skutočnosti, že takýmto výberom prispejeme k zvýšeniu energetickej účinnosti. Pneumatiky sú totiž zodpovedné za 20 až 30 % celkovej spotreby energie vo vozidlách.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh nariadenia o označovaní pneumatík, ktorý dnes schválil Parlament, je zásadným krokom vpred smerom k uvádzaniu bezpečných a tichých výrobkov na trh. Umožňuje tiež minimalizáciu spotreby paliva. Osobitne vítam skutočnosť, že právna forma návrhu bola zmenená zo smernice na nariadenie.

Umožní nám to dosiahnuť okamžité rovnaké uplatňovanie všetkých ustanovení vo všetkých členských štátoch, čím sa zabezpečí účinnejšia harmonizácia európskeho trhu pneumatík. Úsilie o pružnosť pri zobrazovaní označenia, ktoré pri rokovaniach vynaložil Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, navyše poskytne spotrebiteľom primeranú ochranu a zároveň zabezpečí, že výrobcovia nebudú zaťažení prílišnou byrokraciou.

Predbežné ustanovenie, podľa ktorého budú pneumatiky vyrobené pred rokom 2012 vyňaté z povinností ustanovených v nariadení, tiež predstavuje nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie postupného zavádzania nových európskych nariadení na trh. Z týchto dôvodov teda môžeme uviesť, že sme spokojní s dosiahnutou spoločnou pozíciou, pričom sme si istí, že zodpovedá cieľom pôvodného návrhu Komisie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za nariadenie o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť. Toto nariadenie je súčasťou legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej účinnosti a prispeje k zníženiu škodlivých emisií produkovaných odvetvím dopravy. Podľa nariadenia musia dodávatelia pneumatík pomocou značiek a nálepiek používateľom poskytovať informácie o spotrebe paliva, jazdnom odpore, adhézii na mokrom povrchu a vonkajšom hluku valenia. Z praktického hľadiska označenie určí pre tieto parametre úroveň A až G, do ktorej je pneumatika zaradená. Dodávatelia pneumatík majú tiež povinnosť zverejniť na svojej internetovej stránke vysvetlenia o týchto ukazovateľoch, ako aj odporúčania týkajúce sa správania vodiča. Medzi tieto odporúčania patrí potreba ekologického vedenia vozidla, pravidelná kontrola tlaku v pneumatikách a dodržiavanie brzdnej vzdialenosti. Do 1. novembra 2011 zverejnia všetky členské štáty zákonné ustanovenia a správne opatrenia potrebné na transpozíciu nariadenia do vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia tohto nariadenia budú účinné od 1. novembra 2012. Odvetvie dopravy je zodpovedné približne za 25 % škodlivých emisií. Z tohto dôvodu nariadenie prispeje k zníženiu týchto emisií.

– Správa: Reimer Böge (A7-0044/2009)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Účelom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) je poskytnúť podporu pre pracujúcich, ktorých sa osobne dotklo prepúšťanie v dôsledku veľkých zmien v usporiadaní svetového obchodu. EFPG financuje konkrétne pomoc pri hľadaní nového zamestnania, rekvalifikáciu na mieru, podporu podnikania, pomoc pri samostatnej zárobkovej činnosti a osobitné dočasné doplnkové príjmy.

Z dlhodobejšieho hľadiska sú tieto opatrenia zamerané na pomoc pracovníkom pri hľadaní a udržaní nového zamestnania.

Naša krajina, Portugalsko, bola poberateľom podpory z fondu EFPG dvakrát: v roku 2008 po prepustení 1 549 pracovníkov automobilového priemyslu v lisabonskom regióne a v meste Alentejo a v roku 2009 po prepustení 1 504 osôb z textilných závodov v severných a stredných oblastiach krajiny.

Rozhodujúca úloha tohto fondu je jednoznačná. Otázka, ktorú položila pani Berèsová, však poukazuje na to, že Európska komisia by mala objasniť situáciu. Musíme zabrániť poskytovaniu finančných prostriedkov alebo štátnej pomoci v členskom štáte, ktoré spôsobí stratu pracovných miest v iných oblastiach EÚ.

Súhlasím preto s tým, že je potrebné zaručiť účinnú koordináciu európskej finančnej pomoci a zabrániť spoločnostiam, aby sa dosahovali zisky tak, že budú vytvárať a rušiť pracovné miesta.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem poskytnutie 14,8 milióna EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) na podporu 2 840 pracovníkov spoločnosti Dell v Limericku, ktorí prišli o prácu po zatvorení závodu. Z týchto peňazí totiž nebude mať úžitok spoločnosť Dell, ale priamo prepustení pracovníci. Zdá sa totiž, že zatiaľ čo Dell zatváral svoj výrobný závod v Írsku, získal od poľskej vlády štátnu pomoc v sume 54,5 milióna EUR na otvorenie nového závodu v meste Lodž. Túto štátnu pomoc schválila Európska komisia. Aká konzistentnosť panuje v jadre tejto politiky Komisie? Spoločnosť Dell reálne zbavuje povinnosti čeliť sociálnym následkom jej stratégie a umožňuje podnikom pustiť sa do pretekov o dosiahnutie dna za podpory finančných prostriedkov členských štátov i EÚ. Je naliehavo potrebné vyjasnenie koordinácie politiky Európskej komisie v oblasti štátnej pomoci a jej sociálnej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už mal príležitosť uviesť, aj pred príchodom momentálnej finančnej krízy, ktorá prehĺbila a zhoršila niektoré predchádzajúce symptómy, už bol zjavný vážny vplyv globalizácie a z nej vyplývajúceho premiestňovania podnikov na životy mnohých ľudí. Jedinečný problém časov, v ktorých žijeme, a výnimočná potreba použiť mechanizmy, ktoré sú samy výnimočné, na pomoc nezamestnaným a podporu ich opätovného začlenenia na trh práce sa jasne ukážu, keď k týmto problémom pridáme momentálnu nedostatočnú dôveru v trhy a scvrkávajúce sa investície.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol už v tomto smere viackrát použitý. Vždy to bolo s cieľom zmierniť vplyv, ktorý má na európskych pracovníkov ich vystavenie celosvetovému trhu. Prípady popísané v správe pána Bögeho opäť raz stoja za zváženie, hoci sú tu naďalej isté pochybnosti, čo sa týka toho, či bude naozaj každý spĺňať podmienky. Preto by bolo v budúcnosti lepšie, keby sa žiadosti predkladali osobitne.

Rád by som opäť vyjadril svoje presvedčenie, že Európska únia musí prijať opatrenia na podporu silnejšieho, voľnejšieho a kreatívnejšieho európskeho trhu, ktorý bude vytvárať investície a pracovné miesta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EFPG) je nástrojom reakcie na osobitnú európsku krízu spôsobenú globalizáciou, vzťahuje sa na momentálnu situáciu. Tento fond poskytuje individuálnu, jednorazovú a časovo obmedzenú podporu priamo prepusteným pracovníkom. Argumentuje sa, že pri poskytovaní tejto podpory pracovníkom by nemalo dochádzať k nepomernosti, akej sme boli svedkom.

Európsky sociálny fond (ESF) navyše podporuje európsku stratégiu zamestnanosti a politiky členských štátov v oblasti plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce, podporuje sociálne začlenenie, najmä prístup znevýhodnených osôb k zamestnaniu, a znižuje nerovnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Má zásadnú úlohu pri posilňovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Momentálna situácia si vyžaduje masívne, náležité a svižné uplatňovanie ESF.

Je jasné, že EFPG a ESF majú rôzne ciele, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a nemôžu jeden druhý nahradiť. EFPG je mimoriadnym opatrením, preto by mal mať samostatné financovanie, a bude veľmi vážnou chybou, ak bude EFPG ako krátkodobé opatrenie financovaný z ESF alebo iného štrukturálneho fondu.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu o schválení pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre pracovníkov spoločnosti Dell. Prepúšťanie v spoločnosti Dell má vážny vplyv na miestne hospodárstvo v meste Limerick a okolité oblasti. Musíme uskutočniť primerané rekvalifikačné opatrenia, aby sme zabezpečili, že ľudia, ktorí prišli o prácu v spoločnosti Dell, si v blízkej budúcnosti nájdu zamestnanie. Schválenie írskej žiadosti o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prispeje k rekvalifikácii a zvýšeniu kvalifikácie dotknutých pracovníkov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prípade Belgicka a Írska, pretože si myslím, že by sme mali použiť všetky dostupné prostriedky na pomoc pracovníkom, ktorí sa stali obeťami škôd spôsobených globalizáciou a hospodárskou a finančnou krízou.

Napriek tomu pochybujem o konzistencii európskych politík, ak Európska komisia popri mobilizácii tohto fondu povolí Poľsku poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti Dell na otvorenie závodu v krajine, hoci v Írsku závod zatvára. Ako môžu mať európski občania dôveru vo „výhody“ Európy, ak povoľuje takéto „kúsky“?

V tejto súvislosti sú na mieste pochybnosti o oprávnenom použití verejných prostriedkov a ľútosť, že našim spoločnostiam chýba sociálna zodpovednosť a sú vedené len úsilím o ziskovosť bez ohľadu na zničené pracovné miesta.

  Jacky Hénin (GUE/NGL), písomne. – (FR) Skupina Dell, včera na prvom mieste, dnes na treťom mieste na svete v oblasti informačných technológií, s odhadovanou hodnotou na akciovom trhu vo výške 18 miliárd USD, ktorá za tretí štvrťrok 2009 zaznamenala zisk 337 miliónov USD a za štvrtý štvrťrok očakáva ešte vyšší zisk...

Áno, stojím za zamestnancami spoločnosti Dell!

Áno, dúfam, že si čo najskôr nájdu zamestnanie a začnú opäť žiť dôstojný život!

Ale nie, k ožobračovaniu európskych daňovníkov sa nepripojím. Za žiadnych okolností sa nepridám k ďalším prejavom pohŕdania zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v strašnom zmätku.

Je na vinníkovi, aby platil, a na Európe, aby uplatňovala silnú priemyselnú politiku v súlade s potrebami obyvateľstva, skôr než povolí vyplácanie dividend!

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európsky parlament dnes schválil finančné prostriedky v sume 14 miliónov EUR na vzdelávanie 1 900 pracovníkov spoločnosti Dell, ktorí boli prepustení v dôsledku rozhodnutia premiestniť závod z Írska do Poľska. Tento fond môže podporiť ľudí, ktorí prišli o prácu, aby sa preškolili a získali kvalifikáciu potrebnú na opätovné nájdenie zamestnania. Fond posunie peniaze ďalej, nebude ich priamo rozdávať. Budú totiž zaslané na vzdelávacie inštitúcie tretieho stupňa v oblasti Munster na pokrytie školného pre bývalých zamestnancov spoločnosti Dell. Schválenie tohto financovania predstavuje kľúčový príklad záväzku Európy pomôcť Írsku dostať sa z recesie. Finančné prostriedky by mali prispieť k spomaleniu trendu zvyšovania nezamestnanosti v oblasti Munster a poskytnú stimul miestnemu hospodárstvu, keď sa osoby postihnuté zatvorením závodu Dell vrátia naspäť do práce.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL) , písomne. – (FR) Za túto správu a za udelenie pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii hlasujeme mysliac na írskych a belgických pracovníkov ako obete neoliberálnej globalizácie.

Rozhodne však odmietame úvahy, že sociálne a ľudské tragédie, ktoré zažívajú európski pracovníci, by sa mali považovať len za „prispôsobenie“ nevyhnutné na hladký chod neoliberálnej globalizácie. Je absolútne neprijateľné, aby EÚ podporovala práve tie strany, ktoré nesú zodpovednosť za tieto tragédie, tým, že politicky a finančne podporí procesy premiestňovania a presunu, ktoré uskutočňujú z čisto ziskuchtivých dôvodov.

Trhové chúťky kapitalistických predátorov, akým je texaská spoločnosť Dell, druhá najväčšia telekomunikačná spoločnosť na svete, nemožno tolerovať bez ohľadu na všeobecný záujem občanov Európy. Toto v žiadnom prípade nie je naša predstava o Európe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je v súlade s touto koncepciou. Táto podpora je zásadná, ak chceme pomáhať nezamestnaným a obetiam premiestňovania, ku ktorému došlo v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností premiestňuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. EFPG má pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností. Zásadným spôsobom im pomáha získať prístup k novým pracovným miestam v budúcnosti. EFPG už v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, najmä Portugalsko a Španielsko. Teraz je čas poskytnúť takúto pomoc Belgicku a Írsku.

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) EÚ zriadila legislatívny a rozpočtový nástroj na poskytovanie podpory osobám, ktoré prišli o prácu v dôsledku „veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a aby im pomohla pri opätovnom začlenení do trhu práce“.

Sme presvedčení, že voľný obchod a trhové hospodárstvo sú priaznivé pre hospodársky rozvoj, a preto sme v zásade proti finančnej pomoci krajinám a regiónom. Finančná kríza však veľmi silno zasiahla hospodárstva členských štátov a hospodársky pokles je tentoraz hlbší než akýkoľvek pokles, ktorý Európa zažila od 30. rokov minulého storočia.

Ak EÚ neprijme opatrenia, postihne to veľmi ťažko nezamestnaných v tých oblastiach Belgicka a Írska, ktoré požiadali o pomoc z EÚ. Nebezpečenstvo sociálnej marginalizácie a trvalého vylúčenia je veľmi veľké, čo ako liberáli nemôžeme prijať. Hlboko súcitíme so všetkými, ktorých postihli následky hospodárskeho poklesu, a radi by sme videli, že opatrenia ako vzdelávanie ľuďom pomôžu prekonať tieto problémy. Podporujeme preto pomoc postihnutým nezamestnaným v textilnom odvetví belgických regiónov východného a západného Flámska a mesta Limburg a v počítačovom priemysle v írskych grófstvach Limerick, Clare a North Tipperary, ako aj v meste Limerick.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Podporil som mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, pretože hromadné prepúšťanie je nepochybne negatívnym dôsledkom hospodárskej krízy a napriek populárnemu názoru kríza stále pretrváva. Je nepochybné, že osobám v dotknutých krajinách, ktoré prišli o prácu, treba pomôcť. Strata zamestnania je obrovskou tragédiou v živote týchto ľudí a ich rodín. Preto si myslím, že úloha Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je v ťažkých časoch krízy mimoriadne dôležitá. Podľa môjho názoru by sa mal rozpočet fondu v budúcnosti podstatne zvýšiť, aby dokázal pokryť sociálne potreby. Hospodárska kríza si i naďalej vyberá svoju daň v podobe hromadného prepúšťania, ktoré často vedie k ľudským drámam, nárastu sociálnych problémov a mnohých ďalších nepríjemných javov. Myslím si preto, že by sme mali spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme čo najúčinnejšie pomohli ľuďom, ktorí trpia vplyvom hospodárskej krízy.

– Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy rokovacieho poriadku v súvislosti so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Rada by som zdôraznila jeden z aspektov, ktoré v súčasnosti považujem za nanajvýš významné, pretože sme svedkami rokovaní o novej dohode, ktorá v januári 2013 nahradí Kjótsky protokol. Lisabonská zmluva robí z medzinárodného boja proti zmene klímy osobitný cieľ politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Lisabonská zmluva pridáva podporu medzinárodných opatrení zameraných na boj proti zmene klímy na zoznam cieľov, ktoré tvoria jej politiku v oblasti životného prostredia. Lisabonská zmluva dáva Európe aj nové právomoci v oblasti energetiky, vedeckého výskumu a politiky v oblasti kozmického priestoru. Energetika je teraz spoločnou zodpovednosťou, čím sa otvára cesta spoločnej európskej politike.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Martina o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu Lisabonskej zmluve, pretože je potrebné novelizovať niektoré vnútorné pravidlá Parlamentu vzhľadom na väčšie právomoci vyplývajúce zo vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Ide najmä o väčšiu zákonodarnú právomoc, ktorá Parlamentu umožní prijímať právne predpisy na rovnakej úrovni ako vlády členských štátov vo viacerých oblastiach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sme dnes hlasovali, budú zapracované do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorý je potrebné zosúladiť s blížiacim sa vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, ku ktorému má dôjsť 1. decembra. Verím, že výrazné rozšírenie právomocí Parlamentu, ktoré si od všetkých poslancov vyžaduje plnenie nových úloh, je dôležitou skúškou jeho schopnosti navrhovať právne predpisy a jeho zmyslu pre zodpovednosť.

V dôsledku toho môžem len uvítať zmenu rokovacieho poriadku, ktorá umožní, aby Parlament pracoval vo väčšom súlade s ustanoveniami zmlúv.

Teší ma hlavne zvýšenie významu úlohy, ktorú zohrávajú národné parlamenty a iniciatívy členských štátov v oblasti európskej integrácie.

Dúfam, že všetky európske orgány s rozhodovacou právomocou budú čoraz viac plniť a dodržiavať zásadu subsidiarity, ktorej európsky zákonodarca venuje osobitnú pozornosť.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Davida Martina o reforme rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, pretože tomuto Parlamentu umožní prijať nové základné pravidlá súvisiace so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti.

Táto správa obsahuje predovšetkým: privítanie nových „pozorovateľov“, ktorí by mali byť čo najskôr schopní stať sa plnoprávnymi poslancami Európskeho parlamentu; zavedenie pravidiel súvisiacich s novou úlohou národných parlamentov v legislatívnom procese prostredníctvom kontroly dodržiavania zásady subsidiarity – reformu, ktorú s radosťou vítam, pretože prispeje k prehĺbeniu demokratickej diskusie; a predovšetkým udelenie významnejšej úlohy pri navrhovaní európskych právnych predpisov Európskemu parlamentu.

Tento text napokon objasňuje, aký druh opatrení má Európsky parlament prijať v prípade „porušenia základných zásad členským štátom“, čo je zvlášť pozitívne pri ochrane základných práv.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Podľa starého článku 36 rokovacieho poriadku tohto Parlamentu sme mali „venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných práv“. Podľa nového článku 36 musíme „plne dodržiavať“ tieto práva, ako sú ustanovené v Charte základných práv. Je to malá zmena, ale považujem ju za významnú. Všetkých poslancov Európskeho parlamentu zaväzuje k dodržiavaniu práv každého občana.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 znamená, že je nevyhnuté prispôsobiť rokovací poriadok a zosúladiť ho s novými pravidlami a právomocami.

Týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi rokovacieho poriadku sa Parlament pripravuje na väčšie právomoci, ktoré bude mať po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a zohľadnení príchodu 18 nových poslancov, zvýšenia zákonodarných právomocí a nového rozpočtového postupu. Dôležitá tu je aj budúca spolupráca s národnými parlamentmi.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Je vidieť veľmi málo z toľko ospevovaného nárastu demokracie a silnejšieho hlasu parlamentov, ktoré mala zaviesť Lisabonská zmluva. Existuje naozaj len zopár nových postupov. Postup hodnotenia dodržiavania základných práv sa v žiadnom prípade nesmie zneužívať na povinné nastoľovanie politickej korektnosti alebo protidiskriminačnej mánie.

Nedostatok demokracie v EÚ sa Lisabonskou zmluvou nemení. Nezmenilo sa veľa, keď má Európsky parlament vybrať predsedu Komisie spomedzi neúspešných politikov, ktorí prehrali voľby. Fakt, že Štokholmský program sa presadzuje tak rýchlo, že nemôžeme predložiť svoje obavy o ochranu údajov, je ukážkou toho, aký je náš hlas silný v skutočnosti. Zmeny rokovacieho poriadku v dôsledku Lisabonskej zmluvy v skutočnosti nepriniesli žiadny nárast transparentnosti ani posilnenie hlasu parlamentov. Z tohto dôvodu som hlasoval proti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva zvýši rýchlosť, legitimitu a demokraciu rozhodovacieho procesu Európskej únie, ktorý prináša opatrenia, ktoré sa nás ako občanov každý deň dotýkajú.

Parlamentu sa zvýši najmä zákonodarná právomoc, pretože vo väčšine záležitostí, ktorými sa inštitúcie zaoberajú, sa bude rovnakým dielom deliť o zodpovednosť s Európskou radou. Podľa Lisabonskej zmluvy sa totiž takzvané spolurozhodovanie stane pravidlom a bežným legislatívnym postupom.

Čo sa mňa týka, ako poslanec EP som si vedomý problémov, ktoré táto zmena prináša.

Táto správa predovšetkým nadväzuje na prácu začatú a takmer dokončenú v predchádzajúcom volebnom období. Išlo o prispôsobenie rokovacieho poriadku, ktorým sa riadi práca Parlamentu, novej zmluve, ktorá má nadobudnúť platnosť začiatkom budúceho mesiaca.

Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú čisto technickej povahy a iné sa týkajú aktualizácií, ktoré Parlament pri tejto príležitosti uskutočnil. Správa ako celok predstavuje kompromis, ktorý je uspokojivý pre politickú skupinu, do ktorej patrím, Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Vyváženým spôsobom sú do nej totiž zapracované otázky ako subsidiarita a proporcionalita, ako aj posilnenie spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi.

Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Komunistická strana Grécka nesúhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi na prispôsobenie rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu ustanoveniam Lisabonskej zmluvy a hlasovala proti nim. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zachovávajú a posilňujú reakcionársku a protidemokratickú povahu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorý predstavuje škrtiaci rámec pre každý hlas, čo sa zdvihne proti zvrchovanosti politických predstaviteľov kapitálu.

Nie je pravda, že Lisabonská zmluva „dáva EÚ demokratickejší rozmer“, pretože údajne zvyšuje úlohu Európskeho parlamentu. Európsky parlament je súčasťou reakcionárskej konštrukcie EÚ. Preukázal svoju oddanosť reakcionárskej politike EÚ, svoju podporu záujmov monopolov, svoju úlohu orgánu, ktorý dáva údajnú zákonnú dôveru protiľudovej politike EÚ. Európsky parlament nezastupuje ľud, zastupuje záujmy kapitálu. Záujem ľudu stojí na opačnej strane, nie je v súlade s protiľudovou politikou EÚ a Európskeho parlamentu, ktorý ju podporuje, a vyžadoval by si úplnú zmenu konštrukcie na zjednotenie Európy.

– Návrh uznesenia (B7-0141/2009)/REV 1: Príprava kodanského samitu o zmene klímy

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktorého cieľom je dosiahnutie ambicióznej a právne záväznej medzinárodnej dohody v Kodani. Verím totiž, že uzavretie tejto dohody môže viesť k novému trvalo udržateľnému modelu, ktorý stimuluje sociálny a hospodársky rast, podporuje rozvoj trvalo udržateľných technológií z hľadiska životného prostredia, ako aj obnoviteľné energie a energetickú účinnosť, znižuje spotrebu energie a umožňuje vytváranie nových pracovných miest.

Verím, že schválenie tohto uznesenia – ktoré zdôrazňuje, že medzinárodná dohoda by mala byť založená na zásade spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti, pričom vyspelé krajiny by mali prevziať vedúcu úlohu pri znižovaní emisií a prijať zodpovednosť za poskytovanie finančnej a technickej podpory rozvojovým krajinám – prispeje k určitej celosvetovej rovnováhe.

Je preto rozhodujúce, aby Únia prevzala v tejto oblasti vedúce postavenie s cieľom chrániť blahobyt budúcich generácií.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o kodanskom samite, pretože našou zodpovednosťou ako volených poslancov je ochraňovať planétu pre budúce generácie. Svet v najbližších mesiacoch dá do hry svoju budúcnosť. Je nemysliteľné, že by medzinárodné spoločenstvo nedokázalo dosiahnuť dohodu, ktorá by štáty zaväzovala ísť cestou rozumu. Vedúci predstavitelia štátov a vlád, máte v rukách zodpovednosť za Zem zajtrajška. Odložte nabok svoje národné záujmy a krátkodobé záležitosti, pretože ľudstvo nemá času nazvyš.

  Frieda Brepoels (Verts/ALE), písomne. – (NL) V uznesení, ktoré dnes prijal Európsky parlament, zdôrazňuje osobitná kapitola veľký význam regiónov a miestnych orgánov najmä v procese konzultácií a pri šírení informácií o klimatickej politike a jej uplatňovaní. Až 80 % politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy sa zavedie na miestnej a regionálnej úrovni. Viaceré regionálne vlády už stoja na čele a prijali radikálny prístup k boju proti zmene klímy.

Ako poslankyňa za Európsku slobodnú alianciu zastupujúcu európske národy a regióny plne podporujem priamu účasť regionálnych vlád na podpore trvalo udržateľného rozvoja a účinnej reakcii na zmenu klímy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť prácu Siete regionálnych vlád pre trvalo udržateľný rozvoj (nrg4SD). Táto sieť už vytvorila úzke partnerstvo s Rozvojovým programom OSN (UNDP) a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP). Poslanci EFA preto žiadajú o výslovné uznanie regionálnych vlád v súvislosti s kodanskou dohodou, uznanie ich úlohy v rámci politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je rozhodujúce, aby kodanská konferencia vyústila do politicky záväznej dohody. Táto dohoda musí obsahovať operačné prvky, ktoré sa budú môcť okamžite realizovať, a harmonogram, ktorý umožní vypracovanie právne záväznej dohody v priebehu roku 2010. Do dohody sa musia zapojiť všetky krajiny, ktoré podpísali dohovor, a je veľmi dôležité, aby boli jasne definované všetky záväzky, či už pokiaľ ide o zníženie emisií, alebo o financovanie. Zatiaľ čo na jednej strane by priemyselné krajiny mali udávať tón pri znižovaní emisií skleníkových plynov, hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny by mali tiež zohrať istú úlohu a prispievať podľa svojich záväzkov a schopností. Porovnateľné úsilie by mali vyvinúť priemyselné krajiny a rozvíjajúce sa krajiny s vyspelejšími hospodárstvami. Len tak bude možné znížiť deformácie medzinárodnej hospodárskej súťaže. Je tiež veľmi dôležité, aby sme definovali takú štruktúru financovania, ktorá bude udržateľná v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Financovanie musí prísť zo súkromného sektora, trhu s emisiami, verejného sektora priemyselných krajín a hospodársky vyspelejších rozvojových krajín.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Je mimoriadne dôležité, aby EÚ pred blížiacim sa kodanským samitom prijala opatrenia a stala sa svetovým lídrom v znižovaní emisií uhlíka. Parlament už ukázal, že má vyššie ambície než členské štáty, čo sa týka znižovania uhlíkových emisií. Dnešné uznesenie je potrebné uvítať s výzvou na skutočné financovanie, výzvou na ambiciózne ciele až do 25 – 40 % v súlade s vedeckými poznatkami a trvaním na právne záväznej dohode.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL) , písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania po prvé z toho dôvodu, že bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13, ktorý považuje jadrovú energetiku za významný faktor pri znižovaní emisií oxidu uhličitého, a po druhé, že bol zamietnutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 predložený našou skupinou, ktorý vyzýva vyspelé krajiny na zníženie emisií skleníkových plynov o 80 a 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Uznesenie obsahuje množstvo pozitívnych bodov, napríklad záväzok EÚ vyčleniť každoročne až do roku 2020 sumu 30 miliárd EUR na splnenie požiadaviek rozvojových krajín v oblasti zmierňovania vplyvu zmeny klímy a prispôsobovania sa jej. Myslím si však, že návrat k jadrovej energetike ako protijed skleníkového efektu nie je riešením v boji proti zmene klímy. Naopak, ide o nebezpečné riešenie. V Kodani sa stretnú tri tábory vyspelých, rozvojových a menej rozvinutých krajín a tri tábory vlád, základných hnutí a národov. Zmena klímy totiž do veľkej miery marí úsilie o znižovanie chudoby a hladu vo svete. Kodanský samit je skutočným problémom, ktorý musíme riešiť. Nesmieme dopustiť, aby sa slávnymi víťazmi stali priemyselné a jadrové loby.

  Jürgen Creutzmann, Nadja Hirsch, Holger Krahmer, Britta Reimers a Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa z nasledujúcich dôvodov zdržali hlasovania o kodanskom uznesení. Uznesenie obsahuje vyhlásenia o financovaní opatrení na ochranu klímy v tretích krajinách bez toho, aby definovalo osobitné kritériá a účel financovania. To nemôžeme odôvodniť pred daňovníkmi. Sme navyše presvedčení, že všeobecná kritika Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) nie je správna.

ICAO je organizácia, ktorá sa zaoberá leteckými záležitosťami na medzinárodnej úrovni. Kritika ICAO i vyhlásenie o údajnom neúspechu rokovaní ICAO sú nesprávne a neprimerané. Výzva na osobitné podmienky systému obchodovania s emisiami CO2 pre letecký priemysel je v protiklade s momentálnymi právnymi predpismi Únie a nerealistickými požiadavkami predstavuje prílišné bremeno pre rokovaciu pozíciu EÚ o medzinárodnej klimatickej dohode.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Vplyvy zmeny klímy už cítime: teploty stúpajú, morské a horské ľadovce sa topia a extrémne počasie je stále častejšie a intenzívnejšie. Organizácia Spojených národov odhaduje, že v roku 2007 všetky jej naliehavé výzvy na humanitárnu pomoc až na jednu súviseli s klímou. Potrebujeme celosvetovú energetickú revolúciu smerom k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, ktorý zabezpečí kvalitu životného prostredia ruka v ruke s hospodárskym rastom, tvorbou bohatstva a technologickým pokrokom. Uhlíkové emisie Írska na obyvateľa sú 17,5 tony ročne. Do roku 2050 je potrebné znížiť ich o jednu až dve tony. Je jasné, že to znamená radikálne zmeny v oblasti výroby a spotreby energie. Prvým krokom bude komplexná dohoda v Kodani zaväzujúca medzinárodné spoločenstvo k povinnému zníženiu emisií a stanovujúca postihy za neplnenie na medzinárodnej úrovni. Medzinárodné spoločenstvo naozaj musí ukázať väčšiu angažovanosť než pri boji s finančnou krízou. Reakcia na zmenu klímy spočíva v silnom medzinárodnom riadení a finančných záväzkoch. Pomoc rozvojovým krajinám musí byť prídavkom k zahraničnej rozvojovej pomoci, inak bude hroziť nebezpečenstvo, že nedosiahneme rozvojové ciele tisícročia. Zmena klímy si bude naozaj vyžadovať zvýšenie investícií do verejného sektora.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Spoločné uznesenie, ktoré Parlament práve prijal, vysiela jasné posolstvo. Únia musí po Kodani hovoriť jednohlasne a konať spoločne bez ohľadu na to, aký bude rozsah záverov konferencie. Musíme si dať za cieľ momentálne zníženie emisií skleníkových plynov o 30 %. Keď hovorím „momentálne“, znamená to, že jedného dňa bude nakoniec nevyhnutné, aby sa predniesla otázka výnimiek a obchodovania s emisiami. Parlament dúfa, že kodanský samit bude príležitosťou predstaviť silnú Európsku úniu, ktorá dáva rozvojovým krajinám pevné finančné záväzky, pretože im to dlžíme.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) V Kodani bude od 7. do 18. decembra takmer 200 národov rokovať o medzinárodnej zmluve o boji proti zmene klímy, ktorá bude následníčkou Kjótskeho protokolu a vstúpi do platnosti v roku 2013…

Prijaté uznesenie bude Európskej únii slúžiť ako plán rokovaní. Ako súčasná členka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín som k uzneseniu prispela prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré podporujú najmä právne záväznú podobu dohody.

Pri hlasovaní sú mojimi požiadavkami dosiahnutie celosvetovej politickej dohody, ktorá bude ambiciózna a záväzná a rýchlo vydláždi cestu skutočnej zákonnej dohode; dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, pričom ďalší znečisťovatelia ako Spojené štáty a Čína prijmú ambiciózny, kvantifikovateľný, ale flexibilný záväzok, a zníženia o 80 % do roku 2050 v súlade s požiadavkami odborníkov; a vyjasnenie zásadného spoločného záväzku priemyselných krajín, čo sa týka financovania a pomoci rozvojovým krajinám. V kontexte krízy je ťažké určiť presnú sumu, ale bude potrebné zabezpečiť, aby prinajmenšom zodpovedala prijatým záväzkom.

Neúspech v Kodani bude ekologickým, politickým a morálnym nešťastím!

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o kodanskej konferencii o zmene klímy, pretože som presvedčená, že predstavuje dobrý parlamentný kompromis týkajúci sa základných aspektov, ktoré by mali viesť rokovania o budúcej medzinárodnej dohode v tejto súvislosti, predovšetkým pokiaľ ide o problematiku prispôsobovania, mechanizmy financovania a odlesňovanie. Chcela by som zopakovať, že dosiahnutie právne záväznej medzinárodnej dohody v Kodani, ktorá bude ambiciózna, realistická a zúčastnia sa na nej všetky strany, je tiež vecou sociálnej spravodlivosti.

  Jill Evans (Verts/ALE), písomne. – V uznesení, ktoré prijal EP, zdôrazňuje osobitná kapitola veľký význam regiónov a miestnych orgánov pri konzultáciách, informovaní a uplatňovaní klimatickej politiky. Na miestnej a regionálnej úrovni sa uskutoční až 80 % politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy. Viaceré vlády na regionálnej alebo nižšej než štátnej úrovni už stoja na čele radikálnej politiky boja proti zmene klímy.

Ako poslanci za Európsku slobodnú alianciu zastupujúcu európske národy a regióny plne podporujeme priamu účasť vlád na regionálnej a nižšej než štátnej úrovni na podpore trvalo udržateľného rozvoja a účinnej reakcii na zmenu klímy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť prácu Siete regionálnych vlád pre trvalo udržateľný rozvoj (nrg4SD). Táto sieť už vytvorila partnerstvo s Rozvojovým programom OSN a Programom OSN pre životné prostredie. Žiadame preto o výslovné uznanie regionálnych vlád v súvislosti s kodanskou dohodou, uznanie ich kľúčovej úlohy v rámci politík na prispôsobenie a zmiernenie zmeny klímy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už povedal, je dôležité prijať právne záväznú, globálnu politickú dohodu o zmene klímy, aby sme európsky priemysel nevystavili situácii, ktorá bude narúšať hospodársku súťaž. Európske úsilie musí byť zamerané na snahu o dosiahnutie dohody, čo si vyžaduje spoločné úsilie, nielen úsilie EÚ.

Podľa môjho názoru nie je myšlienka zavedenia dane na medzinárodné finančné transakcie ako riešenie pre rozvojové krajiny na financovanie prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenie jej vplyvu primeraná, pretože by to bolo na úkor hospodárstva (najmä v krízových situáciách ako je tá, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame), obchodu a vytvárania bohatstva.

Náklady, ktoré by takáto daň predstavovala pre spoločnosť vo všeobecnosti (zvýšenie daňovej záťaže, čo by ovplyvnilo všetkých daňových poplatníkov a spotrebiteľov), a jej vplyv na finančný trh (zníženie potrebnej likvidity a úverového toku pre podniky a domácnosti), nie je možné ignorovať.

Domnievam sa, že toto nie je spôsob, ako regulovať trh, a že je potrebné nájsť iné alternatívy, ktoré budú pre globálne hospodárstvo menej škodlivé.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za návrh uznesenia, pretože si myslím, že EÚ by mala ísť v boji proti zmene klímy naďalej príkladom. Stojí za zmienku, že EÚ prekonala ciele stanovené v Kjótskom protokole.

Som presvedčený, že kodanská dohoda by mala byť záväzná. V tejto súvislosti som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu Parlamentu v tejto veci, v ktorom žiadam o zahrnutie súboru medzinárodných sankcií do konečného textu.

Domnievam sa, že táto dohoda by mala byť globálna, ambiciózna a mala by obsahovať jasný časový rámec. Ak nebudeme ambiciózni, vytvoríme len akýsi čiastočný nástroj, ktorý bude ešte menej účinný ako Kjótsky protokol, v ktorom sú už zahrnuté medzinárodné sankcie. Preto dúfajme, že sa vytvorí účinná regulácia a že táto dohoda bude obsahovať ustanovenie o revízii, aby sa mohla jednoduchým spôsobom aktualizovať.

Takisto sa domnievam, že Čínu a Indiu nemožno zbaviť všetkej zodpovednosti, keďže produkujú vysoké percento globálnych emisií, zatiaľ čo naše priemyselné odvetvia vynaložia enormné úsilie na zníženie svojich emisií.

Za úspech tohto samitu sú do veľkej miery zodpovedné aj USA. Dúfam, že prezident Spojených štátov pán Barack Obama dokáže, že si zaslúži Nobelovu cenu za mier, pretože boj proti zmene klímy prispeje k mieru a šťastiu všetkých národov.

  Elisa Ferreira (S&D), písomne. – (PT) Prijaté uznesenie obsahuje pozitívne aspekty, napríklad: význam dodržania medzinárodného záväzku na obdobie po roku 2012; potrebu zosúladiť ciele zamerané na zníženie emisií s najnovšími vedeckými údajmi; výzvu určenú USA urobiť záväznými ciele sľúbené (hoci nesplnené) v poslednej volebnej kampani; dôraz na historickú zodpovednosť priemyselných krajín za emisie skleníkových plynov; podporu energetickej účinnosti a zvýšenie aktivít v oblasti výskumu a vývoja.

Význam, ktorý sa pripisuje tzv. trhovým riešeniam, a najmä obchodovaniu s emisnými kvótami, je nepopierateľný. V podstate je to politická a ideologická voľba, ktorá nielenže nezaručuje splnenie stanovených cieľov týkajúcich sa zníženia emisií, ale sama osebe najviac ohrozuje dosiahnutie uvedených environmentálnych cieľov. Dôkazom toho je fungovanie systému obchodovania Európskej únie s emisnými kvótami skleníkových plynov od roku 2005. Obchodovanie s emisnými kvótami je zamerané na komercializáciu schopnosti Zeme recyklovať uhlík a tým regulovať klímu. V dôsledku toho hrozí, že táto schopnosť – ktorá, ako vieme, zaručuje život na Zemi – skončí v rukách veľkých podnikov, ktoré znečisťujú planétu, jej prírodné zdroje a klímu.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o zmene klímy, pretože Európsky parlament, ako je jeho zvykom, prejavuje úctyhodné názory bez toho, aby vzal do úvahy skutočnosť. Európska únia produkuje približne 11 % celosvetových emisií CO2. Nemôže ísť príkladom a zároveň platiť za zvyšok sveta.

Je nelogické zakázať členským štátom, aby využívali mechanizmy čistého rozvoja, aj keď to stanovuje Kjótsky protokol, a zároveň žiadať 30 miliárd EUR ročne na pomoc pre rozvojové krajiny, bez akýchkoľvek podmienok alebo náležitého posúdenia, ak mám uviesť len jednu nezrovnalosť v tomto uznesení.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o problematiku zmeny klímy, je nevyhnutne potrebné konať a nenechať rozvojové krajiny bez pomoci. V prvom rade sú najviac postihnuté práve tieto krajiny, ktoré však zároveň nemajú potrebné zdroje na ovplyvnenie tohto javu, ktorý zapríčinili rozvinuté krajiny! Ak dnes neprijmeme žiadne celosvetové opatrenia, budúce generácie budú voči vplyvom zmeny klímy bezmocné. Preto je potrebné, aby naše vlády prevzali politické vedenie a povzbudili ostatné štáty, ako sú Spojené štáty a Čína, aby dospeli k dohode. Tento záväzok musí zahŕňať aj zavedenie dane za finančné transakcie, ktorá sa nevyužíva na financovanie dohľadu nad bankovým sektorom, ale rozvojových krajín a celosvetových verejných statkov, ako je klíma.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Nasledujúci mesiac sa všetky pohľady vo svete uprú na Dánsko. Na opačnej strane Severného mora, v krajine, ktorá jej je podobná svojou rozlohou, škótska vláda vo významnej miere prispieva k úsiliu zameranému na boj proti zmene klímy. Podľa oficiálnej webovej stránky kodanského samitu prevzalo Škótsko vedúcu úlohu v boji za ochranu klímy. Úsilie škótskej vlády je potrebné v plnej miere podporovať a musíme dúfať, že ostatné národy nasledujúci mesiac takisto prispejú k tomuto globálnemu úsiliu.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie o stratégii Európskej únie v rámci kodanského samitu o zmene klímy, pretože som presvedčená, že komplexná medzinárodná dohoda môže skutočne zmeniť trend nekontrolovaného rastu emisií skleníkových plynov.

Environmentálna politika vo všeobecnosti, a najmä klimatická politika, sú takisto stimulom pre technologické inovácie a môžu vytvárať nové perspektívy rastu pre naše spoločnosti.

Som veľmi rada, že Európa zohráva vedúcu úlohu pri presadzovaní energetickej a klimatickej politiky zameranej na zníženie emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990. Som rozhodne proti ďalším reštriktívnym cieľom bez komplexnej medzinárodnej dohody. Na jednej strane Európa, ktorá je zodpovedná za 11 % svetových emisií, sa sama v dostatočnej miere nezasadzuje za zvrátenie tohto trendu, a na strane druhej sa obávam premiestnenia priemyselných odvetví náročných na energiu a CO2.

Len komplexná dohoda so strednodobým a dlhodobým zameraním zabezpečí predvídateľnosť potrebnú na spustenie veľkých výskumných a rozvojových projektov a bude záväzkom pre zaistenie významných investícií potrebných na oddelenie hospodárskeho rastu od trvalého rastu emisií skleníkových plynov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je veľmi dôležité, aby sa na konferencii v Kodani dosiahla ambiciózna a právne záväzná dohoda o zmene klímy.

Takisto je však dôležité, aby sa do nej zapojili všetky krajiny, najmä Čína, India a Brazília, a to vzhľadom na ich významnú hospodársku úlohu a intenzívnu priemyselnú činnosť. Tieto krajiny sa takisto musia zaviazať, že sa budú snažiť dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré budú porovnateľné s cieľmi ostatných krajín, a to prostredníctvom pomoci od bohatších, väčšmi industrializovaných krajín. Zároveň je dôležité, aby v tejto mimoriadne dôležitej veci zohrávali úlohu aj Spojené štáty.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) EÚ sa príliš dlho bezmocne snažila znížiť koncentráciu skleníkových plynov, zatiaľ čo rozvíjajúce sa hospodárstva náročné na spotrebu energie a nehospodárne priemyselné krajiny neboli pripravené ani na uplatňovanie Kjótskeho protokolu. Budeme musieť počkať, do akej miery túto skutočnosť zmení konferencia v Kodani. Za týchto okolností potrebujeme pravidlá pre proces financovania, ako aj sankcie v prípade ich nedodržiavania.

Aby sme tieto zmeny mohli dosiahnuť, musíme reštrukturalizovať našu environmentálnu politiku tak, aby sa milióny nepresúvali len hore-dole ako súčasť procesu obchodovania s emisnými kvótami, ale aby bolo možné podporiť skutočné alternatívy, ako je obnoviteľná energia, a znížiť objem prepravy tovarov v celej Európe, ktorá je dotovaná z prostriedkov EÚ. Správa nerieši tento problém v dostatočnej miere, a preto som hlasoval proti.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože v Kodani je potrebné dosiahnuť povinnú, globálne záväznú dohodu, na základe ktorej sa rozvinuté, ako aj rozvojové krajiny zaviažu dosiahnuť ciele zamerané na zníženie objemu emisií, ako sú ciele EÚ. Cieľ udržania globálneho otepľovania na úrovni 2°C a zníženia emisií skleníkových plynov môžeme dosiahnuť len vtedy, ak investujeme do čistých technológií, výskumu a inovácií. Bude potrebné vyčleniť aj ďalšie prostriedky, a to z príspevkov štátov, ktoré podpísali globálnu dohodu, odrážajúcich hospodársky vývoj a solventnosť týchto štátov.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Toto uznesenie predstavuje jasnú a reálnu stratégiu zameranú na riešenie kľúčových oblastí s cieľom dosiahnuť v Kodani nasledujúci mesiac efektívnu dohodu. Máme text, ktorý je vyvážením ambícií a reálnych cieľov a ktorý sa zaoberá zložitými otázkami, ktoré musia vyjednávači vyriešiť. Európsky parlament vyzval rokovací tím EÚ a členské štáty, aby vyvíjali tlak na činnosť v týchto bodoch: obchodovanie s emisiami; globálny trh s uhlíkom; spravodlivý systém financovania na prispôsobenie a zmiernenie; lesy; letecká a námorná doprava.

Parlament zachoval svoje predchádzajúce záväzky týkajúce sa zníženia emisií do roku 2020, a do roku 2050 stanovil ešte ambicióznejšie ciele v súvislosti s novými odporúčaniami vedeckej komunity. Ochota EÚ zohrávať vedúcu úlohu v tejto záležitosti môže byť kľúčovým faktorom pri vytváraní medzinárodne záväznej dohody zameranej na riešenie zmeny klímy.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy je dôležitým legislatívnym dokumentom a významným hlasom v medzinárodnej diskusii a rokovaniach predchádzajúcich samitu o zmene klímy, a dopĺňa pozíciu Európskej únie v tejto otázke. Ak chce Európska únia naďalej zohrávať v boji proti zmene klímy vedúcu úlohu, mala by pokračovať v stanovovaní ambicióznych cieľov zameraných na zníženie emisií a plniť predchádzajúce záväzky týkajúce sa zníženia týchto emisií. Takýmto spôsobom by mohla ísť príkladom pre ostatné krajiny, a to aj napriek mnohým ťažkostiam.

Hlas Európskeho parlamentu ako jedinej demokratickej inštitúcie EÚ je v tejto diskusii kľúčový, a preto by naše uznesenie malo poukazovať na smer, ktorým by sme sa mali vydať, a sformulovať skutočne dôležité priority. Samotný text uznesenia nesmie byť len súborom požiadaviek a želaní bez akéhokoľvek základu, ale mal by byť koherentný a najmä by mal odrážať jednotný hlas občanov EÚ, založený na zásade spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti členských štátov v otázke boja proti zmene klímy.

Európska únia ako seriózny rokovací partner musí v Kodani zaujať svoje miesto ako zjednotený orgán, ktorý zohľadňuje záujmy všetkých členských štátov. Európska únia by mala preukázať pripravenosť zvýšiť ciele v oblasti zníženia emisií o 30 % za predpokladu, že aj ostatné krajiny preukážu ochotu stanoviť si takéto vysoké ciele v oblasti zníženia emisií. Takisto treba mať na pamäti, že EÚ neakceptovala žiadne bezpodmienečné povinnosti, len podmienečné.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som za uznesenie, pretože Európsky parlament vyzýva vyjednávačov EÚ na poskytnutie 30 miliárd EUR rozvojovým krajinám na boj proti zmene klímy. Parlament preto vysiela jasný signál vyjednávačom, ktorí sa zúčastnia na klimatickom samite v Kodani v mene Európy o dva týždne. O svojom finančnom vklade na tomto samite sa až doteraz vyjadrovali len vágne. Teraz ich však Parlament vyzval, aby sa konkrétnejšie vyjadrili o aktuálnych sumách a percentách. Tým prehodili loptičku na stranu Spojených štátov. Existujú náznaky, že Američania sú zaneprázdnení vypracúvaním cieľa týkajúceho sa znižovania emisií CO2, ktorý chcú predložiť. Toto uznesenie urýchľuje tlak na prezidenta Obamu, aby predložil konkrétne návrhy, pretože sa tým o málo zvýši šanca na úspech v Kodani.

Takisto sa tým zvyšuje šanca krajín, ako sú Čína, India a Brazília, aby sa pripojili ku globálnemu boju proti zmene klímy. Podobne ako moji kolegovia zo Skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie som s veľkým entuziazmom hlasoval za toto ambiciózne uznesenie. Nevýhodou je, že sa sem zahrnula aj výroba jadrovej energie. Teraz je však dôležité, aby Komisia a členské štáty dosiahli v Kodani výhodnú dohodu.

  Konrad Szymański (ECR), písomne. – (PL) Na dnešnom hlasovaní o stratégii EÚ na klimatickú konferenciu v Kodani zaujal Európsky parlament radikálne a nereálne stanovisko. Parlament v žiadosti o zdvojnásobenie reštrikcií na emisie CO2 v krajinách EÚ podrýva klimatický balík, ktorý bol nedávno prerokovaný s ťažkosťami (v bode 33 sa vyzýva na zníženie o 40 %). Parlament pri súčasnej žiadosti o príspevky vo výške 30 miliárd EUR ročne na čisté technológie v rozvojových krajinách očakáva, že krajiny, ktorých energetický priemysel je založený na uhlí, ako je Poľsko, budú platiť dvojnásobok za emisie CO2: raz vo forme poplatku v rámci systému obchodovania s emisiami a druhýkrát vo forme príspevku na pomoc rozvojovým krajinám v oblasti boja proti zmene klímy (v bode 18 sa hovorí o príspevku, ktorý by nemal byť nižší ako 30 miliárd EUR ročne). Parlament pri žiadosti, aby bol výpočet príspevkov členských štátov na čisté technológie v rozvojových krajinách založený na stanovenej úrovni emisií CO2 a HDP, prehliadol kritérium schopnosti znášať tieto náklady. To predstavuje náklady pre Poľsko vo výške 40 miliárd EUR v nasledujúcich 10 rokoch (ako dôsledok zamietnutia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 31 a 27). Toto je dôvod, prečo poľská delegácia hlasovala proti celému uzneseniu o stratégii EÚ na konferenciu v Kodani o zmene klímy (COP 15).

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zvýšenie rizika pre životné prostredie a zdravie, najmä nebezpečnej zmeny klímy, je spolu s prehrievaním planéty výsledkom priemyselného rozvoja založeného na kapitálových ziskoch a komercializácii pôdy, vzduchu, energie a vody. Tento jav nemôžu účinne riešiť vedúci predstavitelia kapitalizmu, ľudia, ktorí sú zodpovední za jeho vznik.

Cesta k samitu v Kodani je zablokovaná nárastom imperialistického boja. EÚ sa návrhom na perspektívne ekologické hospodárstvo a nárast nízkouhlíkového hospodárstva snaží vydláždiť cestu pre viac investícií zo strany monopolov snažiacich sa zjednotiť Európu a zároveň uspokojiť špekulatívne očakávania kapitálu výmenou za znečistenie.

S cieľom naplánovať a uplatňovať priebeh rozvoja, ktorý pomôže vyvážiť partnerstvo medzi človekom a prírodou a uspokojiť potreby obyvateľstva, musíme v záverečnej analýze zmeniť kapitalistické vzťahy výroby. Grécka komunistická strana preto hlasovala proti uzneseniu Európskeho parlamentu. Navrhuje kombinované uspokojenie potrieb ľudu v súlade s bohatstvom produkovaným v našej krajine. Politickými predpokladmi na realizáciu tohto cieľa sú zoštátňovanie základných prostriedkov výroby a centrálne plánovanie hospodárskeho života pod kontrolou obyvateľstva a pracujúcich tried, inými slovami moc a hospodárstvo v rukách ľudu.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti návrhu uznesenia, pretože vopred stanovuje, že EÚ od začiatku poskytne veľké množstvo finančných prostriedkov bez toho, aby počkala na ostatných partnerov. Nemôžem odôvodniť svojim voličom, že ich prostriedky budú vynaložené takýmto spôsobom. Ochrana klímy je dôležitým cieľom, ale panikárenie pred klimatickým samitom v Kodani je neprijateľné a neodráža vedecké fakty.

– Návrh uznesenia (B7-0155/2009) Viacročný program na roky 2010 – 2014, týkajúci sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa zaoberá prioritami v základných kapitolách ako sú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a integrácie prisťahovalcov, boj proti diskriminácii, najmä z dôvodu sexuálnej orientácie, prístup k spravodlivosti a boj proti korupcii a násiliu.

Boj proti diskriminácii je veľmi dôležitý, bez ohľadu na to, či je založená na rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácii, veku, zdravotnom postihnutí, náboženskom presvedčení, farbe pleti, predkoch, národnom či etnickom pôvode, rovnako ako boj proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii, homofóbii a násiliu.

Pre všetkých občanov EÚ a ich rodiny by mala byť zaručená aj sloboda pohybu.

Zároveň by mala byť zaručená aj ochrana občanov pred terorizmom a organizovaným zločinom, na základe čoho by sa mal posilniť regulačný rámec, aby sme mohli čeliť týmto aktuálnym hrozbám vzhľadom na ich globálny rozmer.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Grécka komunistická strana je kategoricky proti Štokholmskému programu, tak ako bola proti predchádzajúcim programom zameraným na uplatňovanie čohosi, čo sa zavádzajuco nazvalo priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Jeho cieľom, a to aj napriek demagogickým vyhláseniam EÚ, je harmonizovať alebo homogenizovať vnútroštátne právne predpisy na dosiahnutie jednotného uplatňovania protiľudovej politiky EÚ a posilniť existujúce a vytvárať nové mechanizmy zamerané na prenasledovanie a útlak na úrovni EÚ pod zámienkou terorizmu a organizovaného zločinu.

Medzi hlavné priority Štokholmského programu patrí stupňovanie antikomunistickej hystérie v EÚ, čo sa už v plnej miere deje, ktorá vyvrcholí do historicky nesprávneho a neprijateľného stotožňovania komunizmu s národným socializmom. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ a programy zamerané na ich realizáciu nie sú v záujme občanov; práve naopak, tvoria súbor opatrení, ktoré potláčajú individuálne a sociálne práva a demokratické slobody, stupňujú autoritatívny režim a útlak na úkor pracujúcich, prisťahovalcov a utečencov, zabezpečujú politický systém a suverenitu monopolov a zameriavajú sa na útlak pracujúcej triedy a ľudového hnutia, čo je nevyhnutným predpokladom pre začiatok krutého útoku kapitálu na zamestnanosť a sociálne práva pracujúcich tried a obyvateľov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Som presvedčená, že ochrana práv detí je veľmi dôležitým aspektom Štokholmského programu. Chcela by som zamerať pozornosť na fakt, že v posledných rokoch vyvoláva rastúce obavy násilie voči deťom vrátane sexuálneho vykorisťovania detí, sexuálnej turistiky spojenej so zneužívaním detí, obchodovania s deťmi a detskej práce. Vzhľadom na skutočnosť, že ochrana práv detí je sociálnou prioritou Európskej únie (EÚ), vyzývam Radu a Komisiu, aby venovali viac pozornosti ochrane práv tých najzraniteľnejších.

Práva detí sú súčasťou ľudských práv, ktoré sa EÚ a členské štáty zaviazali dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Dohovorom OSN o právach dieťaťa. EÚ musí zvýšiť svoje záväzky, aby pomohla zlepšiť situáciu detí v Európe a na celom svete a účinne zabezpečiť podporu práv detí a ich ochranu. Rada by som zdôraznila, že len stratégia založená na koordinovanom a spoločnom prístupe môže povzbudiť členské štáty, aby ctili a dodržiavali zásady Dohovoru OSN o právach dieťaťa v celej Európskej únii a za jej hranicami. S cieľom náležite zabezpečiť práva detí by som chcela navrhnúť, aby sme vo všetkých členských štátoch EÚ prijali povinné normy. Dodržiavanie práv detí však, žiaľ, doteraz nebolo univerzálne zabezpečené. Preto pri vykonávaní Štokholmského programu vyzývam Radu a Komisiu, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany práv detí.

  Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie, pretože ukazuje správnym smerom, pokiaľ ide o posilnenie európskej jednoty v oblasti základných hodnôt, ktoré tvoria jej identitu.

Nemôžeme klamať sami seba, že bude možné dosiahnuť dohodu o tzv. spoločných hodnotách. Môžeme však dúfať, že tento dôvod môže pomôcť rôznym politickým zložkám zamerať sa pri napredovaní smerom k európskej jednote na to, čo je správne a spravodlivé.

Jasné rozlišovanie medzi právom na voľný pohyb a zásadou nediskriminácie na jednej strane a hodnotou rodiny ako prirodzenej spoločnosti založenej na manželstve na strane druhej viedlo k sformulovaniu odseku, ktorý podporuje nezávislosť jednotlivých štátov v oblasti rodinného práva a zákaz diskriminácie ľudí.

Tí, ktorí tak ako ja plne podporujú zásadu rovnosti, potvrdzujúc rovnosť medzi narodenými a ešte nenarodenými deťmi, môžu len podporiť zásadu nediskriminácie osôb s odlišným sexuálnym zameraním, no nemôžu akceptovať zničenie pojmu manželstva alebo rodiny. Význam tohto pojmu, ako ho uznáva článok 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je základom pre pretrvanie generácií a výchovných možností heterosexuálnych párov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL) , písomne. – (EL) Hlasoval som proti tomuto návrhu z mnohých dôvodov, pričom hlavné dôvody sú uvedené nižšie. Jeho základným rozmerom je v podstate filozofia bezpečnosti a strachu na úkor základných práv a slobôd. Bezpečnosť je možné zachovať práve ochranou a rešpektovaním týchto práv v súlade so zákonom. Posilňuje sa tým vnímanie pevnosti Európa, ako aj nástroj realizácie, ktorý zaobchádza s prisťahovalcami ako s potenciálnymi teroristami a kriminálnikmi a v najlepšom prípade akceptuje ich prítomnosť nie ako ľudí s rovnakými právami, ale ako ľudí závislých od potrieb pracovného trhu EÚ.

Podporuje hromadné prepúšťanie, neposilňuje právo prístupu k azylu, pripravuje cestu pre aktívnu účasť EÚ v utečeneckých táboroch mimo svojich hraníc a pre zavedenie jednostranne nevýhodných dohôd s tretími krajinami, ako aj ľahostajnosť voči rešpektovaniu ľudských práv. A nakoniec, aj keď by som mohol poukázať na viac vecí, toto uznesenie zavádza politiky, ktoré znásobujú počet rôznych orgánov, ktoré monitorujú, zhromažďujú a vymieňajú osobné údaje o občanoch, čím porušujú ich kolektívnu a osobnú dôstojnosť a pošliapavajú právo na slobodu prejavu. Toto uznesenie je venované spoločnosti, ktorá má len nepriateľov a v ktorej sú všetci podozriví. Toto nie je spoločnosť, akú chceme.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE) , písomne. – (SV) Domnievame sa, že je dôležité, aby ženy neboli objektom násilia alebo obchodovania s bielym mäsom. Takisto je úplne evidentné, že by sme mali rešpektovať ľudské práva a dodržiavať medzinárodné dohovory týkajúce sa utečencov. Pre nás ako občanov EÚ je faktom stabilný právny systém, v rámci ktorého sú si pred zákonom všetci rovní, rovnako ako skutočnosť, že dôverujeme tomu, ako orgány zachovávajú naše súkromie.

Mnohé zo 144 bodov v návrhu uznesenia a 78 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k uzneseniu Parlamentu, ktoré boli predložené, si zaslúžia podporu. Uznesenie a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy takisto obsahujú množstvo bodov, napríklad o ľudských právach, diskriminácii a ochrane súkromia, ktoré už boli zahrnuté do predchádzajúcich programov, ako aj do Lisabonskej zmluvy. Rozhodli sme sa hlasovať proti niekoľkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom s cieľom dospieť k uzneseniu, ktoré bude rozhodnejšie v otázkach, ktoré ešte neboli zahrnuté do predchádzajúcich programov a zmlúv. Hoci sa v uznesení nachádza niekoľko bodov, o ktorých sa hlasovalo a ktoré neboli zahrnuté, rozhodli sme sa hlasovať za toto uznesenie, pretože jeho prínos ďaleko prevažuje nad negatívnymi aspektmi. Je oveľa dôležitejšie vyslať z Európskeho parlamentu jasný signál o podpore Štokholmského programu.

  Marije Cornelissen a Bas Eickhout (Verts/ALE), písomne. – (NL) Uznesenie Európskeho parlamentu ako také, v ktorom sa žiada zaistiť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude slúžiť občanom, je progresívnym riešením a jedným z tých, ktoré pozastavia žiadosť Rady ministrov o povolenie voľnej výmeny osobných údajov o občanoch. Je to zároveň uznesenie, ktoré zaručuje ochranu utečencov a migrantov.

Toto uznesenie je krokom smerom k progresívnej európskej legislatíve o migrácii. Niektoré z kľúčových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane návrhov, ktoré sa týkajú zavedenia zákazu núteného vrátenia, oslabenia úlohy agentúry Frontex, ktorá nebude zohrávať žiadnu úlohu pri presídľovaní migrantov do tretích krajín, pozitívneho postoja voči masovej legalizácii nezákonných prisťahovalcov a tvrdenia, že bezpečnosť by mala slúžiť záujmom slobody, majú rozhodujúci význam. Odseky o boji proti nezákonnej migrácii je možné interpretovať rôznym spôsobom, hoci sa podľa môjho názoru nemýlia v otázke jeho represívneho charakteru. Veľmi ma mrzí skutočnosť, že toto uznesenie bolo oslabené vzhľadom na dokumenty o nediskriminácii.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o niektoré aspekty týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pokrok v tejto záležitosti bol až doteraz pomalý, keďže právo na pohyb a slobodu usadenia v rámci EÚ je teraz zaručené viac ako 500 miliónom občanov! Je dôležité, aby sme túto problematiku zvládli, a uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré bolo dnes schválené, je v tejto súvislosti veľkou pomocou.

Vítam toto uznesenie, pretože sa v prvom rade zameriava na občanov a zhoduje sa s mojimi prioritami: európske právo a spravodlivosť (ochrana základných práv a boj proti všetkým formám diskriminácie); Európa, ktorá chráni bez toho, aby sa správala ako Big Brother (posilnenie agentúry Europol a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach z operatívneho a správneho hľadiska, zlepšenie medzištátnej spolupráce medzi políciou a informačnými službami, vytvorenie európskej oblasti trestného súdnictva založenej na zásade vzájomného uznávania, ochrana osobných údajov); a Európa, ktorá je zjednotená, zodpovedná a spravodlivá, pokiaľ ide o otázky azylu a prisťahovalectva, prostredníctvom skutočnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi, a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ich sexuálnemu a hospodárskemu zneužívaniu.

Ďalším krokom je zasadnutie Európskej rady 9. a 10. decembra 2009.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o Štokholmskom programe, pretože sa domnievam, že návrhy, ktoré obsahuje, jasne a presne stanovujú priority pre nadchádzajúce roky v oblasti európskej legislatívy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súvislosti s uplatňovaním Lisabonskej zmluvy.

Je dôležité dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi zárukou bezpečnosti občanov a ochranou ich individuálnych práv. Ďalej by som rada zdôraznila význam uplatňovania zásady vzájomného uznávania v prípade párov rovnakého pohlavia v EÚ, ako aj zriadenia Európskeho súdneho dvora pre kybernetické veci a prijatia opatrení, ktoré väzňom poskytnú nové práva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V tomto Parlamente sa stalo bežnou praxou podporovať rozvratné záležitosti, ktoré sú mimo kompetencie Európskej únie, tým, že sa zahrnú do textov o všeobecnejších otázkach, ktoré by za bežných okolností získali širokú podporu. Znovu musím odsúdiť využívanie tohto nedovoleného spôsobu, ktorý len diskredituje tento Parlament a prehlbuje priepasť medzi poslancami Európskeho parlamentu a voličmi.

Našťastie záležitosti týkajúce sa rodinného práva patria do kompetencie členských štátov, a preto je absolútne nezákonné a zároveň nehoráznym útokom na zásadu subsidiarity, aby sa Parlament snažil začleniť ich do spoločného porozumenia o týchto otázkach tým, že bude podporovať radikálne programy.

Zväzky párov rovnakého pohlavia, ktoré uznal Parlament a ktoré platia len v štyroch členských štátoch, nie je možné uznať aj v ostatných štátoch, pričom ide o primitívnu snahu o ovplyvnenie zákonodarcov a národnej verejnej mienky, čo je mimoriadne odsúdeniahodné.

Keď bola prijatá Charta základných práv, vznikli obavy, že sa bude v budúcnosti uplatňovať nezákonným spôsobom a že bude v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Súčasná situácia potvrdzuje, že tieto predpovede boli správne.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Toto uznesenie skutočne potvrdzuje niektoré dôležité zásady: spoločnú zodpovednosť v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu, rozdelenie žiadateľov o azyl a navracanie zadržaných osôb cudzej štátnej príslušnosti. Na druhej strane sa domnievam, že časť, ktorá sa týka rešpektovania práv menšín, a najmä rómskej menšiny, je veľmi nepostačujúca a politicky priveľmi korektná. V texte sa úplne prehliada zhoršujúca sa situácia, v akej v niektorých štátoch, ako je Taliansko, žijú rómske komunity, nie však pre nedostatok integračných politík, ale práve naopak, pre cielené rozhodnutie odmietať akékoľvek pravidlá spoločenského spôsobu života.

Nenájdete tu odsúdenie nezákonných činností (krádež, vreckové krádeže, dotieravé žobranie a prostitúciu maloletých), ktoré sa vo zvýšenej miere spájajú s nezákonnými obydliami Rómov na okraji väčších miest v Taliansku a inde. Nie je tu žiadna zmienka, dokonca ani v časti o ochrane maloletých, o potrebe zabezpečiť, aby sa malé deti nestávali obeťami zotročenia niektorých hláv rómskych rodín. Dokonca tu nie je ani zmienka o tom, ako by sa vlastne mala uplatňovať smernica 2004/38/ES o odsúvaní občanov Spoločenstva, ktorí po troch mesiacoch pobytu v niektorom štáte EÚ nie sú schopní preukázať určitú výšku príjmu. Integrácia sa nemôže uskutočniť bez toho, aby boli rešpektované pravidlá, a rómske menšiny takisto podliehajú dodržiavaniu tejto zásady.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Väčšina Parlamentu schválila hlavný zámer návrhu Európskej komisie pre tzv. Štokholmský program, ktorý je silným útokom na kľúčový prvok suverenity členských štátov, akým je spravodlivosť. Zintenzívnenie spoločnej činnosti v oblasti politickej a súdnej spolupráce a spolupráce medzi tajnými službami, ako aj zavedenie stratégie pre vnútornú bezpečnosť a nových opatrení na výmenu údajov v rámci EÚ, sa deje na úkor práv, slobôd a záruk všetkých občanov žijúcich v krajinách EÚ.

Rozvojom spoločnej migračnej politiky založenej na klasifikácii prisťahovalcov podľa miery želateľnosti a využívaním agentúry Frontex v jej najrepresívnejšej podobe dochádza k porušovaniu práv migrantov a ignorovaniu ľudskej tragédie, ktorá sa odohráva v mnohých krajinách.

Nárast využívania kontroly a monitorovania ľudí je znepokojujúci, rovnako ako vytváranie profilov, založené na technikách získavania údajov a univerzálnom zhromaždení údajov bez ohľadu na to, či sú občania nevinní alebo vinní, a to na účely tzv. prevencie a kontroly. Znepokojujúce je aj veľké množstvo prostriedkov vložených do vojensko-priemyselného komplexu a jeho vyšetrovanie v oblasti vnútornej bezpečnosti.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, politická stratégia zameraná na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Štokholmský program – bude prijatá v Rade v decembri tohto roka, hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. V tomto mimoriadnom okamihu, keď sa do veľkej miery zvýšia rozhodovacie právomoci Európskeho parlamentu, sa v procese vytvárania právnych predpisov Spoločenstva zvýši aj úloha národných parlamentov. Hlas občanov, ktorý sa týmto spôsobom posilní, bude mať takisto silnejší mandát, pokiaľ ide o realizáciu zásad Štokholmského programu.

Podľa môjho názoru je veľmi dôležité a naliehavé prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi Európskej únie bez ohľadu na ich rodovú príslušnosť, sexuálnu orientáciu, vek, zdravotné postihnutie, náboženské presvedčenie, svetonázor, farbu pleti, pôvod alebo etnický pôvod. Preto je dôležité, aby Rada prijala komplexnú smernicu o nediskriminácii, ktorá by zahŕňala všetky oblasti, ktoré som práve spomenula. EÚ nemá takýto právny predpis, ako sme to v Európskom parlamente viackrát spomenuli.

Dúfam, že sa tento nedostatok odstráni v rámci realizácie Štokholmského programu. Samotný zákonodarný proces však nestačí. Ak má byť Štokholmský program úspešný, musia občania EÚ poznať svoje práva. Úlohou novej Európskej komisie preto bude zvýšiť informovanosť verejnosti o právnych predpisoch týkajúcich sa nediskriminácie a rodovej rovnosti.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože umožňuje dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi rešpektovaním osobných slobôd a prevažne represívnymi vyhliadkami na bezpečnostné opatrenia, ktorých účinnosť sa dnes dá len ťažko odhadnúť. Prostredníctvom tohto programu opätovne potvrdzujeme oddanosť Európe solidarity a hodnôt, ktorej povinnosťou je chrániť slobodu vierovyznania, rovnaké príležitosti, práva žien, práva menšín a práva homosexuálov.

Z tohto dôvodu dôrazne podporujem prijatie smernice o nediskriminácii, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Rade a ktorú Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nechcela počas posledného parlamentného obdobia prijať. Skupina PPE opätovne potvrdila svoj negatívny postoj voči tomuto textu. Takisto vítam prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov so žiadosťou o odstránenie prekážok pre uplatňovanie práva na zjednotenie rodiny a o zákaz zadržiavania maloletých osôb alebo maloletých osôb bez sprievodu cudzej štátnej príslušnosti.

Ľutujem však, že ciele migračných politík sa znovu odignorovali a ustúpili otázke boja proti nezákonnému prisťahovalectvu a posilneniu agentúry Frontex. Pokiaľ ide o otázku azylu, návrhy na spoločný azylový systém preskúma Európsky parlament ako spoločný zákonodarca, ktorý bude podrobne monitorovať skutočnú politickú vôľu na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti.

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Zatiaľ čo skupina ECR podporuje mnohé z bodov, ktoré tvoria obsah Štokholmského programu, ako sú spolupráca a solidarita v otázkach dohľadu, boja proti cezhraničnému zločinu a korupcii, ochrana základných práv a hľadanie riešení pre problematiku prisťahovalectva prostredníctvom pomoci tým krajinám v južnej Európe, ktoré čelia vážnym imigračným problémom, nepodporujeme návrhy na Európsku bezpečnostnú stratégiu ani opatrenia, ktoré by odovzdali kontrolu nad naším systémom trestného súdnictva a azylovou politikou EÚ, alebo ktoré vyzývajú na povinnú a neodvolateľnú solidaritu. Veríme skôr na spoluprácu než na nátlak; z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Štokholmský program sa zaoberá otázkou posilnenia bezpečnosti, najmä v oblasti boja proti cezhraničnému zločinu a terorizmu za súčasného rešpektovania práv občanov. Na základe tohto úsilia, ktoré je takisto výsledkom novej reality Lisabonskej zmluvy, by sme očakávali zodpovedné rokovanie o dôležitých bodoch týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý má slúžiť občanom.

Bohužiaľ, poniektorí chceli do tejto diskusie zaradiť takú základnú otázku, akou je Štokholmský program, spolu s otázkou manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorá je irelevantná a vôbec nesúvisí s predmetom diskusie, pričom nezohľadňuje legitímne rozdiely vo vnútroštátnych právnych riešeniach každej krajiny Európskej únie. Tých, ktorí takto konali len v záujme politického manévrovania, nezaujímal osud Štokholmského programu.

A naopak, moje hlasovanie odráža význam diskusie o potrebách v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti slúžiacom občanom. Bolo výrazom odsúdenia stratégie tých, ktorí chceli do tejto diskusie zatiahnuť rozvratnícku agendu, ktorá s ňou vôbec nesúvisí.

  Judith Sargentini (Verts/ALE), písomne. – (NL) Uznesenie Európskeho parlamentu ako také, v ktorom sa žiada zaistiť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude slúžiť občanom, je progresívnym riešením a jedným z tých, ktoré pozastavia žiadosť Rady ministrov o povolenie voľnej výmeny osobných údajov o občanoch. Je to zároveň uznesenie, ktoré zaručuje ochranu utečencov a migrantov.

Toto uznesenie je krokom smerom k progresívnej európskej legislatíve o migrácii. Niektoré z kľúčových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane návrhov, ktoré sa týkajú zavedenia zákazu núteného vrátenia, oslabenia úlohy agentúry Frontex, ktorá nebude zohrávať žiadnu úlohu pri presídľovaní migrantov do tretích krajín, pozitívneho postoja voči masovej legalizácii nezákonných prisťahovalcov a tvrdenia, že bezpečnosť by mala slúžiť záujmom slobody, majú rozhodujúci význam. Odseky o boji proti nezákonnej migrácii je možné interpretovať rôznym spôsobom, hoci sa podľa môjho názoru nemýlia v otázke jeho represívneho charakteru. Veľmi ma mrzí skutočnosť, že toto uznesenie bolo oslabené vzhľadom na dokumenty o nediskriminácii.