Zoznam 
Doslovný zápis z rozpráv
PDF 2449k
Streda, 2. februára 2011 - Brusel Verzia Úradného vestníka
1. Pokračovanie prerušeného zasadania
 2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 3. Vyhlásenia predsedníctva
 4. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
 5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu
 6. Korigendum (článok 216): pozri zápisnicu
 7. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu
 8. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu
 9. Otázky na ústne zodpovedanie (predložené dokumenty): pozri zápisnicu
 10. Vykonávacie opatrenia (článok 88): pozri zápisnicu
 11. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 12. Program práce
 13. Uznanie genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny, ktoré vyjadrila EÚ
 14. Príprava zasadnutia Európskej rady (4. februára 2011) (rozprava)
 15. Situácia v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte (rozprava)
 16. Referendum o budúcom štatúte južného Sudánu (rozprava)
 17. Vymenovania riadiacich pracovníkov ESA (rozprava)
 18. Dohoda o obchode s banánmi – Zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány – Dohoda o obchode s banánmi (rozprava)
 19. Iniciatíva Vakcína proti tuberkulóze (rozprava)
 20. Jednominútové vystúpenia (článok 150 rokovacieho poriadku)
 21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 22. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 15.00 hod.)

 
1. Pokračovanie prerušeného zasadania
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 20. januára 2011.

 

2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

3. Vyhlásenia predsedníctva
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. − Prostredníctvom úvodných pripomienok by som chcel predniesť päť nových vecí.

Najskôr by som sa chcel zmieniť o situácii v oblasti Stredozemia, ktorá sa, ako všetci vieme, veľmi rýchlo mení. Európsky parlament bol a je pripravený podporiť demokratické zmeny iniciované samotnými občanmi, ktorí sú našimi európskymi susedmi. Pri dnešnej rozprave o Tunisku budeme diskutovať o partnerskej krajine, ktorá už podnikla prvé kroky na ceste k skutočnej demokracii. Iba pred chvíľou som sa v sprievode piatich ďalších poslancov Európskeho parlamentu stretol s tuniským ministrom zahraničných vecí.

Situácia v Egypte je odlišná a nie je ľahké predpovedať, akým smerom sa uberú zmeny, ktoré sú už teraz nezvratné. Tieto zmeny však nesmú stratiť svoju dynamiku. Obe krajiny majú jedno spoločné: všetky demokratické sily musia bezodkladne urobiť všetko možné, aby podnikli politické reformy a následne aj hospodárske a sociálne reformy. Musia tiež pripraviť pôdu pre slobodné a demokratické voľby, aby požiadavka občanov na nastolenie demokracie nezostala bez odpovede. Tiež musíme otvorene deklarovať – a urobíme to počas tejto schôdze dnes aj zajtra počas hlasovania –, že demokracia v susedných krajinách je pre Európsku úniu rovnako dôležitá ako ich stabilita. Na výber nie je buď demokracia, alebo stabilita; životne dôležité sú obe.

Po druhé, 20. januára 2011 sme si pripomenuli 20. výročie historickej udalosti známej pod názvom lotyšská „krvavá nedeľa“. V tento deň prosovietske jednotky OMON zaútočili na strategické budovy v hlavnom meste práve obnoveného štátu. Pri obrane lotyšskej nezávislosti prišlo o život sedem ľudí a mnohí ľudia utrpeli zranenia.

29. januára 2011, po súdnom procese, ktorý bol urážkou medzinárodných noriem, bola v Iráne obesená holandská občianka, a teda aj občianka EÚ, Zahrá Bahrámíová. Chcel by som iránske orgány vyzvať, aby objasnili obvinenia vznesené proti pani Bahrámíovej a tiež netransparentné súdne konanie. Európska únia zastáva názor, že trest smrti nemožno nikdy považovať za akt spravodlivosti.

26. januára 2011 bol v Ugande zavraždený obhajca ľudských práv a aktivista v oblasti občianskych práv David Kato. Chcel by som ugandské orgány vyzvať, aby zadržali páchateľov tohto zločinu. Všetci odsudzujeme skutočnosť, že v tejto krajine sa homosexualita ešte stále považuje za trestný čin.

A napokon posledná novinka: v súvislosti s dnešnou rozpravou o príprave Európskej rady, ktorá sa bude konať 4. februára, by som vás chcel informovať, že 8. februára − alebo, inak povedané, na budúci týždeň − sa uskutoční Konferencia predsedov, na ktorú majú prístup všetci poslanci Európskeho parlamentu. Predseda Európskej rady pán Van Rompuy bude hosťom na tomto osobitnom stretnutí, na ktorom predstaví závery piatkového samitu v súlade s Lisabonskou zmluvou, podľa ktorej nám má predseda podávať správy o takýchto záležitostiach.

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman (S&D). - Dúfam, že Parlament i vy budete mať chvíľu strpenia, aby som vám mohol krátko zablahoželať k vyhláseniu v mene Davida Kata, ktorý bol zavraždený v Ugande. Ako ste povedali, išlo o obhajcu ľudských práv, ktorý obhajoval práva lesbičiek, homosexuálov a bisexuálov.

Chcem len povedať, že v tomto Parlamente sme schválili návrh uznesenia o udalostiach v Ugande. Je životne dôležité, aby sme podporovali ugandskú občiansku spoločnosť a pripomenuli si, že David nesmierne prevyšoval tých, ktorí hlásali nenávisť a diskrimináciu, a v tejto smutnej chvíli by sme si mali spomenúť na jeho rodinu.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. − Ďakujem.

 

4. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

6. Korigendum (článok 216): pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

7. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

8. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

9. Otázky na ústne zodpovedanie (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

10. Vykonávacie opatrenia (článok 88): pozri zápisnicu

11. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

12. Program práce
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý po konzultácii s politickými skupinami navrhla Konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 20. januára 2011 v súlade s článkom 137 rokovacieho poriadku, bolo rozdané. Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

[Streda/schôdza v Bruseli]:

Bod 1: Po mojom vyhlásení o uznaní genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny zo strany Európskej únie budú nasledovať tieto body: vyhlásenie Rady, vyhlásenie Komisie a kolo vystúpení rečníkov z jednotlivých politických skupín o genocíde Rómov.

Bod 2: Názov rozpravy o situácii v Tunisku bude zmenený týmto spôsobom: „Vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte“.

Bod 3: Hlasovanie o návrhoch uznesení o Tunisku sa uskutoční zajtra podľa plánu. Hlasovanie o návrhoch uznesení o Egypte sa uskutoční v priebehu druhej februárovej schôdze v Štrasburgu.

Bod 4: Rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie o rastúcich cenách potravín je odložená na druhú februárovú schôdzu. Namiesto nej sa uskutoční rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie o vymenovaní riadiacich pracovníkoch ESA, po ktorých bude nasledovať kolo vystúpení rečníkov z jednotlivých politických skupín.

[Štvrtok/schôdza v Bruseli]:

Chcel by som poslancov informovať, že správa pána Speroniho o žiadosti o zbavenie imunity poslanca EP Tamása Deutscha bude prednesená počas hlasovania.

(Program práce bol prijatý.)(1)

 
  
MPphoto
 

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). - Vážený pán predseda, bol by som rád, keby ste spolu s Konferenciou predsedov zvážili zaradenie jednominútových vystúpení na skorší čas, pretože na posledných schôdzach boli odsunuté na záver našich rozpráv. Celkovým dôsledkom toho je, že sa na nich zúčastňuje čoraz menej ľudí, a naozaj nerád by som si myslel, že to je vlastne dôvod ich odsúvania na neskôr.

Zvážte preto, prosím, ich zaradenie do harmonogramu na skorší čas, aby ste nám dali možnosť zúčastňovať sa na jednominútových vystúpeniach tak ako predtým.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Ďakujem vám za pripomienku. Ubezpečujem vás, že o tejto otázke budeme rokovať a uskutočníme rozhodnutie o ďalších krokoch v tomto ohľade.

 
  

(1) Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k programu práce: pozri zápisnicu.


13. Uznanie genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny, ktoré vyjadrila EÚ
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. − Ďalším bodom programu je vyhlásenie predsedníctva, týkajúce sa uznania genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny, ktoré vyjadrila EÚ (2010/3020(RSP)).

Rómovia sú dnes najväčšou etnickou menšinou v Európskej únii. V súčasnosti sú tiež najutláčanejšou komunitou v Európe. Počas druhej svetovej vojny ich nacisti na základe rasy prenasledovali rovnako ako židov. Vyvraždené boli státisíce Rómov, ktorých predkovia boli po celé generácie európskymi občanmi. 66. výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, ktorý sme si pripomenuli 27. januára tohto roku, nám pripomína, že Rómovia boli treťou najväčšou skupinou spomedzi obetí tohto tábora. Bohužiaľ, nie všetci európski občania si to uvedomujú. Iba zopár členských štátov EÚ oficiálne uznalo genocídu Rómov. Je načase postarať sa o to, aby si európski občania uvedomili, že Rómovia, ktorí medzi nami žijú, prežili kolektívnu traumu spojenú s genocídou. Vzdelávanie je najlepším spôsobom boja proti diskriminácii. Európsky parlament verejne vyjadruje postoje EÚ v oblasti boja za ľudské práva. Dnes pozdvihneme hlas v mene svojich rómskych bratov a sestier. Chceli by sme, aby sa na ich utrpenie pamätalo a aby ich situácia získala viac pochopenia.

Vážení kolegovia, nasleduje veľmi krátka diskusia o tejto téme, takže neopúšťajte rokovaciu sálu. Najskôr je na rade vyhlásenie Rady, a ako viete, integrácia Rómov je jednou z priorít maďarského predsedníctva. Po ňom bude nasledovať vyhlásenie podpredsedu Komisie a potom stručné vyhlásenia v mene politických skupín.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. (HU) Dovoľte mi na úvod zacitovať slová Frideriky Kolompárovej, ktorá prežila rómsky holokaust (tzv. Porajmos): „Otca sme našli 2. augusta 1994 alebo 1995, keď sme šli do Osvienčimu. Ich mená boli zoradené na veľkej pamätnej tabuli. Vedeli sme, že ich odvliekli do Nemecka, nepoznali sme však presné miesto. Ak by ma nezadržal Cigán z Fehérváru, siahla by som do pece a kúsok by som z nej vybrala. Myslela som si, že ho vyberiem a vezmem domov na pamiatku. V tej chvíli môj syn Józsi povedal:

‚Nedotýkaj sa toho, mama, môžeš sa nakaziť.’

‚Je mi to jedno, syn môj,‘ povedala som.

Položil mi otázku: ‚Ako vieš, že to patrilo tvojmu bratovi alebo otcovi?’ Omdlela som a z krematória ma vyniesli.“

V mene maďarského predsedníctva by som sa chcela pripojiť k ušľachtilej iniciatíve, prostredníctvom ktorej si Európsky parlament a pán predseda Buzek osobne chcú na tomto rokovaní pripomenúť obete rómskeho holokaustu (Porajmos). Prečo je dôležité nezabúdať? Nemali by sme sa namiesto toho zaoberať budúcnosťou? Americký historik George Santayana v roku 1905 napísal: „Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený na to, aby si ju zopakoval.“

Aj podľa tých najnižších odhadov bolo počas druhej svetovej vojny a tesne po nej zavraždených 220 000 Rómov a Sintov. Zavraždení boli iba preto, že patrili k týmto dvom etnickým skupinám alebo z hľadiska ich prenasledovateľov k tejto rase. Mali maďarskú, českú, rumunskú, francúzsku, nemeckú, poľskú, srbskú a ktovie ešte akú inú štátnu príslušnosť. Muži a ženy, starší ľudia a deti. Veľa, veľa detí. Ak by boli nažive, mnohí z nich by dnes boli občanmi EÚ. Pri spomienkových slávnostiach sa nám neustále pripomína, že na rozdiel od židovských zajatcov mohli rodiny v cigánskom tábore Osvienčim-Brezinka zostať spolu. Ako spomína maďarský občan, ktorí prežil holokaust: „... dokonca aj SS vedela, že cigánske rodiny nemožno rozdeliť. Mohli spolu zostať až do noci z 2. na 3. augusta 1944, keď boli tí zajatci, ktorí z 30 000 obyvateľov tábora prežili, zavraždení a ich baraky spálené.“

EÚ sa po druhej svetovej vojne znovu zrodila z tejto tragédie; z pekla Šoa a Porajmos. Sen otcov zakladateľov bol, aby všetky európske národy spoločne odmietli všetko, čo viedlo k takej krajnej ľahostajnosti voči ľudskému životu, k Osvienčimu a Brezinke. Európske národy spoločne vrátane momentálne 10- až 12-miliónového rómskeho obyvateľstva v Európe. Mohli by sme povedať: „Aj tak je to len minulosť.“ „Kde je v tom budúcnosť?“ Maďarské predsedníctvo je presvedčené, že o minulosti a budúcnosti musíme naozaj hovoriť jedným dychom. Keď maďarský premiér Viktor Orbán 19. januára predstavil Európskemu parlamentu program maďarského predsedníctva EÚ, povedal: „Rómska stratégia je prioritným aspektom maďarského predsedníctva, lebo Európa nemôže byť múdra bez toho, aby mala srdce. Európa však bude mať srdce iba vtedy, ak vytvorí príležitosti na sociálne začleňovanie najväčšmi znevýhodnených sociálnych skupín.“

Osobne by som bola veľmi hrdá, ak by sme všetci spoločne pred skončením tohto predsedníctva prijali európsku rámcovú stratégiu pre rómsku otázku. Vďaka záväzku Európskeho parlamentu a Európskej komisie práca napreduje. Rada a maďarské predsedníctvo by k nej radi prispeli. Chceli by sme prispieť k posilneniu vedomia, že Rómovia rovnako ako všetky európske národy a etnické skupiny a celý svet nepredstavujú problém, ale hospodársky, kultúrny a ľudský zdroj.

 
  
MPphoto
 

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. Pred pár dňami sme si v Európskom parlamente spolu s tými, ktorí prežili holokaust, pripomenuli Pamätný deň holokaustu. V mene Komisie vysoko oceňujem to, že si dnes pripomíname aj obete genocídy Rómov.

Po návšteve Osvienčimu, pamätníku Jad Vašem alebo Múzea holokaustu vo Washingtone je človek vždy šokovaný neľudskosťou páchateľov holokaustu. Tí z vás, ktorí navštívili detský pavilón v Jeruzaleme, by so mnou súhlasili v tom, že človek z pavilónu odchádza otrasený a nemôže uveriť, že sa to mohlo stať v Európe, a to iba pred 60 či 70 rokmi.

Musíme preto o tom hovoriť. Svoje deti musíme o tejto smutnej časti dejín poučiť, pretože, ako vieme, história sa často opakuje. Musíme preto skutočne zabezpečiť, aby sme na tieto hrozby nikdy nezabudli a aby sa nikdy nezopakovali. Bojujme všetci spolu proti duchom minulosti.

História nám uštedrila trpké ponaučenie o tom, čo môže spôsobiť rasová nenávisť a neznášanlivosť. Európska únia je preto vybudovaná na základných právach a hodnotách, medzi ktoré patrí ochrana menšín, zásada voľného pohybu a zákaz diskriminácie, pričom všetky tieto práva a hodnoty sa v plnej miere vzťahujú na Rómov.

Je neprijateľné, aby Rómovia v 21. storočí ešte stále museli čeliť diskriminácii na základe svojho etnického pôvodu. Priveľa Rómov je ešte stále obeťou rasizmu, diskriminácie a sociálneho vylúčenia. Priveľa rómskych detí je ešte stále na ulici namiesto toho, aby chodili do školy. Príliš veľkému počtu Rómov sa ešte stále upierajú spravodlivé príležitosti na trhu práce a priveľa rómskych žien je ešte stále obeťou násilia a vykorisťovania.

Začlenenie Rómov je prioritou EÚ a vyžaduje si záväzok a spoločné úsilie vnútroštátnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a inštitúcií EÚ. Komisia je hlboko oddaná cieľu zlepšiť situáciu Rómov, a najmä ich sociálnu a hospodársku integráciu.

Na týchto cieľoch vytrvalo pracujeme: ide o náš trvalý a dlhodobý záväzok. Musíme však uznať, že zodpovednosť za integráciu Rómov nesú v prvom rade členské štáty, a preto sme im v oznámení, ktoré sme prijali minulý rok, poskytli konkrétny zoznam krokov, ktoré by mohli zefektívniť ich politiky v oblasti integrácie Rómov. Išlo o úplne prvý politický dokument venovaný výslovne Rómom.

Naše hodnotenie však ukazuje, že v členských štátoch je potrebné pokračovať v dôležitej práci, ktorou by sa zlepšila efektivita ich politík v oblasti integrácie Rómov. Z tohto dôvodu Komisia v apríli v úzkej spolupráci s maďarským predsedníctvom prijme európsky rámec pre vnútroštátne stratégie v oblasti integrácie Rómov, ktorý bude obsahovať návrhy na boj proti vylúčeniu Rómov.

Na záver mi v tejto slávnostnej chvíli dovoľte v mene Komisie znova zdôrazniť význam ochrany základných práv v Európe a zabezpečenia harmonickej integrácie všetkých občanov do spoločnosti. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa história skutočne už nikdy nezopakovala.

 
  
MPphoto
 

  Lívia Járóka, v mene poslaneckého klubu PPE. (HU) V mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som chcela vyjadriť spokojnosť s tým, že Európsky parlament si po prvý raz pripomína rómske obete holokaustu. Som za to vďačná. Presne toto musíme my ako ich potomkovia urobiť: nezabúdať a poučiť sa. Musíme preukázať úctu pred utrpením obetí a tieto bolestné ponaučenia jednotne a pri vzájomnej tolerancii začleniť do svojich spoločných dejín a pamäti. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme podporovali univerzity, vedecké spoločnosti a výskumné ústavy, ktoré pomáhajú odhaľovať a zverejňovať útrapy, ktorým boli Rómovia vystavení a ktoré znášali v priebehu našej dlhej histórie. Podľa mňa by mali vnútroštátne učebné osnovy vo všetkých európskych krajinách predkladať stáročné spoločné dejiny väčšinových spoločností a Rómov.

Dnešok je tiež príležitosťou upevniť túto jednotu a znovu potvrdiť, že my Rómovia sme občanmi svojich krajín a štátotvorným faktorom; sme slobodní európski občania s rovnakými právami. Nemali by sme sa uspokojiť s ničím menším.

Za nami je sedemsto rokov spoločnej histórie; sedem storočí plných bojov, počas ktorých sme pri nespočetných príležitostiach preukazovali lojalitu domovským krajinám a Európe. Pri spomienke na temné doby segregácie a prenasledovania musíme z týchto povznášajúcich momentov spoločnej histórie čerpať silu a nádej, že zjednotením môžeme vytvoriť dôstojné a harmonické spoločenstvo. Rovnako ako máme spoločnú históriu, máme aj spoločnú budúcnosť, ako všetci vieme; a chcela by som dúfať, že spolu dokážeme všetko, pretože som si istá, že všetko môžeme dosiahnuť iba spoločne.

Oddané úsilie všetkých ďalších generácií bude potrebné, ak sa chceme všetci usilovať vybudovať prijateľnejší a lepší svet za svojho života a vo svojom vlastnom okolí. Naši predkovia nespočetnekrát preukázali, že naše národy sa dokážu zjednotiť, ak je v stávke náš osud. Pokiaľ ide o nás, situácia európskych Rómov je osudovou otázkou. Teraz je rad na nás a prvý krok musíme urobiť už dnes.

Ak mi dovolíte poslednú myšlienku, druhý krok bude potrebné podniknúť do dvoch týždňov na plenárnej schôdzi, keď bude možné konečne začať s európskou stratégiou riešenia rómskej otázky podľa očakávaní nás všetkých.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. (DE) Vážený pán predseda, ďakujem vám za vyhlásenie. Tiež by som chcel poďakovať úradujúcej predsedníčke Rady a podpredsedovi Komisie. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí navrhovali túto rozpravu – z našej skupiny predovšetkým pani Gönczovej. Ako ste dnes uviedli, pán predseda, keď hovoríme o vyhladzovaní židov, vyhladzovanie Rómov sa často dostáva na okraj záujmu. Existovali však aj ďalšie obete nacistických zverstiev. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť aj homosexuálov, o ktorých ste sa dnes zmienili v inom kontexte, pán predseda.

Súhlasím s úradujúcou predsedníčkou Rady a tiež s predchádzajúcou rečníčkou v tom, že najvhodnejšou formou, ako si tieto udalosti pripomínať, je myslieť na budúcnosť. So súčasným postavením Rómov na našom kontinente nemôžeme byť spokojní. Ešte stále sú diskriminovaní a ešte stále existujú predsudky. Keď teraz určitá krajina zvažuje, že s cieľom zabrániť všetkým nejasnostiam sa vráti k pomenovaniu „Cigáni“ namiesto používania pomenovania „Rómovia“, potom to určite nebudem kritizovať, chcem len poznamenať, že dôležitý je boj proti predsudkom a boj proti diskriminácii a nie prispôsobenie sa diskriminácii zmenou pomenovania.

O rómskej otázke vedieme v tomto Parlamente rozpravu už dlhé roky a musíme priznať – dokonca aj pri svojich návštevách v rozličných krajinách –, že ešte stále existujú veľmi veľké problémy, že cyklus diskriminácie a znevýhodňovania ešte stále nebol prelomený a že veľa detí dnes ešte stále navštevuje oddelené školy. Som preto veľmi vďačný maďarskému predsedníctvu za to, že sa touto problematikou zaoberá. Napriek všetkým našim názorovým rozdielom, pani Győriová, v tejto veci, dúfajme, dosiahneme spoločne významný úspech.

Naša skupina bola istú dobu prostredníctvom pána Schulza v kontakte s nemeckým spisovateľom Günterom Grassom, ktorý tiež vytvoril nadáciu venovanú Rómom a rómskej otázke. Günter Grass raz povedal: „Vy Rómovia v trvalom stave rozptýlenia ste – prísne vzaté – Európanmi v tom zmysle, ktorý by sme my, uväznení v hraniciach svojich národností, mali mať na pamäti, ak sa zo zjednotenej Európy nemá vyvinúť byrokratický administratívny a všemocný hospodársky kolos. Prinajmenšom v tomto jednom ohľade, svojou cezhraničnou mobilitou, nás ľudia, ktorých voláme Cigáni, predstihli. V prvom rade by mali mať možnosť preukazovať svoju totožnosť európskym pasom, ktorý im zaručí právo zdržiavať sa kdekoľvek od Rumunska až po Portugalsko.“ (Koniec citátu.)

Mali by sme vytvoriť podmienky, za ktorých sa budú všetci Rómovia cítiť doma tam, kde žijú. Tiež by sme mali vytvoriť podmienky, ktoré by im umožnili voľne cestovať po celej Európe bez toho, aby boli zase deportovaní. Keď sa táto predstava konečne naplní, potom sme skutočne urobili veľký kus práce pre Rómov a potom sa strašné veci, ktoré nacisti napáchali na Rómoch holokaustom počas druhej svetovej vojny, stanú minulosťou.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. (RO) „Samudaripen“ je slovo, ktorým sa v rómčine označuje „peklo na Zemi“, inak povedané, genocída alebo holokaust. Peklo na Zemi je opis toho, ako európski Rómovia žili počas druhej svetovej vojny, keď boli státisíce z nich zavraždení iba z toho dôvodu, že sú Rómovia. Presné číslo vlastne nepoznáme. Múzeum holokaustu vo Washingtone odhaduje, že išlo o približne štvrť milióna ľudí. Ďalšie štúdie sa zmieňujú o vyše milióna Rómov zavraždených v tom období. Tieto neurčité údaje sú spôsobené tým, že Rómom, ktorí sa stali obeťami holokaustu, väčšinová spoločnosť nevenovala veľkú pozornosť. Je to ďalší dôkaz toho, že títo ľudia boli stáročia systematicky diskriminovaní alebo prehliadaní.

Dnešné vyhlásenie Európskeho parlamentu z úst jeho predsedu preto predstavuje historickú chvíľu. Nemôžeme však zostať iba pri tom. Po tejto udalosti musia nasledovať konkrétne opatrenia na úrovni EÚ aj členských štátov. K takémuto uznaniu genocídy Rómov musí prikročiť každý členský štát a okrem toho je nutné šíriť medzi európskymi občanmi vedomie o tejto kapitole v našich dejinách.

Kým sa o tomto holokauste a o stáročiach, ktoré Rómovia prežili ako otroci v mnohých krajinách, ktoré sú dnes členskými štátmi EÚ, nebudú učiť deti v škole a kým si európska spoločnosť neuvedomí, že máme historickú povinnosť voči tomuto obyvateľstvu, naše kampane proti rasizmu budú nedostatočné a naše vnútroštátne či európske stratégie začleňovania Rómov nebudú veľmi úspešné.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Grèze, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Dnes popoludní tu vystupujem v citovom pohnutí. V prvom rade by som sa vám, pán predseda, chcela osobne poďakovať za váš záväzok.

Uznanie genocídy Rómov je historickou chvíľou pre tie milióny Európanov, ktorí patria k skupinám Jenišov, Sintov, Rómov, Manušov a kočovníkov. Státisíce ich príbuzných prišli v tých temných dobách o život, pričom boli neraz hanebne ociachovaní za vydedencov spoločnosti.

Je to však aj historická chvíľa pre nás všetkých, občanov Európskej únie. Nezabúdajme, že Rómovia boli prvými, ktorí sa presúvali medzi rozličnými európskymi krajinami dávno predtým, ako sme vytvorili spoločný priestor. V súčasnosti sú pri počte obyvateľstva 10 miliónov najväčšou menšinou. Ich dejiny sú aj našimi dejinami.

Je najvyšší čas, dámy a páni, aby sme obnovili dôveru týchto európskych občanov v európske inštitúcie. Naše spoločnosti od nich bočili a oni sú ešte stále trestaní dvakrát. K hrôzam vojny sa pridalo prehliadanie, ľahostajnosť a mlčanie. Uznanie genocídy Rómov je preto skutočným spomienkovým aktom. Tento akt zjavne poskytuje možnosť pohľadu do minulosti, predovšetkým by však mal byť zárukou inej budúcnosti.

Poslanci Európskeho parlamentu a poslanci národných parlamentov tak z Východu, ako aj zo Západu minulý týždeň v dolnej komore nemeckého parlamentu (Bundestagu) prijali zodpovednosť voči histórii tým, že podporili uznanie tejto genocídy. Ide o prvý krok k zmene spôsobu, akým naši spoluobčania vnímajú týchto Európanov. Ešte máme pred sebou dlhú cestu. Zabezpečme, aby sa z Rómov stali plnohodnotní európski občania.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski, v mene skupiny ECR. – (PL) To, že Rómovia boli obeťami genocídy počas druhej svetovej vojny, je rovnako zrejmé ako to, že obeťami toho istého procesu boli židia. S každým, kto túto skutočnosť popiera, by sa malo zaobchádzať rovnako nekompromisne ako s tými, ktorí popierajú holokaust židov. Správne uvádzate, že Rómovia predstavovali tretiu najväčšiu etnickú skupinu z tých, ktoré boli hromadne vyvražďované v Osvienčime. Druhou najväčšou skupinou boli Poliaci. Pripomínať by sme si mali všetky národy a národnosti, ktoré boli počas druhej svetovej vojny obeťami holokaustu. Aby sa takéto udalosti nikdy neopakovali, pripomínať by sme si mali všetko, čo sa stalo v Osvienčime a v ďalších koncentračných táboroch, ako aj vraždy spáchané v Katyni a na ďalších miestach počas tých strašných piatich či šiestich rokov. Európsky parlament má morálnu a politickú povinnosť zabezpečiť, aby táto pamiatka pretrvala, a naša dnešná rozprava je jednou z ciest, ako to dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 

  Cornelia Ernst, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Toto je skutočne významná chvíľa, pretože dnes si v Európskom parlamente po prvý raz pripomíname obete holokaustu z radov Rómov a Sintov.

Dovoľte mi začať rozlúčkovým listom, ktorý napísal 14-ročný chlapec Robert Reinhard v roku 1943 pred svojou deportáciou do Osvienčimu z detského domova v Nemecku. Napísal: „Opäť som našiel svojich rodičov. Prevážajú nás do koncentračného tábora. Po dlhom sebaskúmaní som dospel do bodu, keď môžem čeliť smrti. Ešte raz vám ďakujem za všetko, čo ste pre mňa urobili. Všetkých pozdravujem. Uvidíme sa v nebi. Robert.“

Tento mladý chlapec sa rovnako ako 500 000 ďalších Rómov a Sintov nikdy nevrátil a napriek tomu, že Rómovia a Sintovia boli spolu so židmi prvými obeťami hromadného vyvražďovania, dnes – o 66 rokov neskôr – zostáva nevypovedaná celá pravda o tom, čo sa stalo. Často sa ignoruje aj kolektívna vina väčšinovej spoločnosti. Potrebujeme vedieť celú pravdu o tejto kapitole dejín.

Aby sme zabezpečili, že sa to nikdy nezopakuje, je namieste odplata za Rómov a Sintov a je potrebné uznať holokaust ako zločin proti ľudskosti. Musíme zápalisto bojovať za odstránenie predsudkov voči týmto ľuďom. Musíme skoncovať s rasovou neznášanlivosťou aj s násilím, napríklad takými, aké sme videli predminulý rok v Maďarsku, a mali by sme odvážne konať podľa svojho presvedčenia. Sloboda, rovnosť a solidarita nie sú výsadou niekoľkých vyvolených, ale právom pre všetkých, pretože ľudské práva a občianske práva sú nedeliteľné.

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. (EL) Chcela by som podporiť doterajšie vyjadrenia. Rómovia rozhodujúcou mierou prispeli k rozvoju Európy, najmä k rozvoju jej kultúry. Chcela by som predniesť pripomienku, racionálnu pripomienku, že všetky programy týkajúce sa Rómov v Európskej únii, ktoré pochádzajú od Komisie, sú roztrieštené a často sú obsiahnuté v rámci témy sociálneho vylúčenia. Navrhovala by som racionálnejší prístup. Inak povedané, aby Komisia prijala mimo rámca sociálneho vylúčenia iniciatívu len pre Rómov, aby existoval program, ktorý sa bude týkať výlučne Rómov. Umožnilo by nám to účinnejšie pracovať v záujme Rómov na vnútroštátnej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. − Vážená pani úradujúca predsedníčka Rady, pán podpredseda Komisie, kolegovia, chcel by som vám všetkým poďakovať za pripomienky. Ide o veľmi dôležitú rozpravu pre nás všetkých a pre Európsky parlament ako celok.

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. (RO) S veľkou radosťou vítam výzvu, aby Európska únia uznala genocídu Rómov počas druhej svetovej vojny. Niektoré členské štáty tento krok už podnikli a ja verím, že ich bude nasledovať čo najviac ďalších členských štátov a aj Európska únia ako inštitúcia. Bohužiaľ, prevažná väčšina európskych občanov o genocíde Rómov nevie. Ako už zdôraznil aj rumunský prezident vo svojom prejave v októbri 2007, ktorým uznal genocídu Rómov, z tohto dôvodu sa nesmieme zastaviť pri symbolickom geste. Musíme podporovať začlenenie informácií o holokauste Rómov do učebných osnov pre európskych žiakov. Na druhej strane je neprijateľné, že 66 rokov po oslobodení zajatcov z koncentračného tábora Osvienčim čelí jedna etnická menšina takej rozsiahlej diskriminácii v celej Európskej únii. Som preto presvedčený, že sociálne začlenenie Rómov, ktoré je jednou z priorít maďarského predsedníctva, sa musí dostať do centra záujmu európskej politiky založenej na konkrétnych, účinných a merateľných opatreniach.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. (PL) Záležitosti týkajúce sa obetí diktatúry tretej ríše počas druhej svetovej vojny sú ešte stále mimoriadne chúlostivou témou, ale aj témou, ktorú sa oplatí skúmať bližšie. Dnes chceme rozšíriť kontext, v rámci ktorého sa nazerá na pojem holokaustu, pretože široká verejnosť ho chápe ako hromadné vyhladzovanie židov. Nemali by sme zabúdať ani na „čistky“ iných etnických, národnostných a sociálnych skupín počas druhej svetovej vojny a mali by sme si ich pripomínať. Primálo ľudí, predovšetkým mladých Európanov, vie, čo sa dialo. Práve z tohto dôvodu sa počas dnešnej rozpravy snažíme predniesť bolestnú a do istej miery zanedbávanú otázku vyhladzovania Rómov. Porajmos, čo je rómske označenie tohto vyhladzovania, si vyžiadalo životy 500 000 až 2 miliónov Rómov v celej Európe. Z hľadiska národnosti boli Rómovia po židoch a Poliakoch treťou najväčšou skupinou vyhladzovanou v Osvienčime. Tieto fakty nenechávajú nikoho na pochybách, pokiaľ ide o obrovské straty, ktoré Rómovia utrpeli, čo nás Európanov zaväzuje k tomu, aby sme si pripomínali tých, ktorí zažili príkorie a stali sa obeťou genocídy, a aby sme šírili vedomie o ich osude. Zvyšovanie informovanosti o týchto udalostiach je prioritou súčasných a budúcich generácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Rómovia sú v súčasnosti najväčšou etnickou menšinou v EÚ, v dlhodobej histórii boli však aj najviac utláčanou skupinou. Počas druhej svetovej vojny prišli o život státisíce prenasledovaných Rómov. Bohužiaľ, iba niektoré členské štáty uznali, že vyhladzovanie Rómov bolo skutočne aktom genocídy. Rumunský prezident v roku 2007 na počesť pamiatky obetí a na znak hlbokej úcty voči tým, ktorí prežili rómsky holokaust, uznal zverstvá, ktorým boli vystavení Rómovia, a udelil Národný kríž za „vernú službu“ 3. rádu trom Rómom, ktorí genocídu prežili. Rómovia sú súčasťou budúcnosti Rumunska, európskeho Rumunska. Tragédia spojená s holokaustom je teraz súčasťou našej kolektívnej pamäti. Túto príležitosť chcem využiť, aby som privítala jednu z priorít maďarského predsedníctva, konkrétne stratégiu pre integráciu Rómov. Najlepšou formou pripomienky je pohľad do budúcnosti. V každom členskom štáte musíme preskúmať tie storočia dejín, ktorých súčasťou boli Rómovia, a musíme posilniť rómsku iniciatívu v súčasnosti. Rómovia sú slobodní európski občania s rovnakými právami. Mali by sme tiež vytvoriť predpoklady na voľný pohyb Rómov bez toho, aby znovu dochádzalo k ich vyhosťovaniu. Potrebujeme komunitu, ktorá bude plne integrovaná do modernej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Vítam iniciatívu predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka, ktorou od Európskej únie žiada oficiálne uznanie genocídy rómskeho obyvateľstva, ktorú počas druhej svetovej vojny spáchali nacisti a ich spojenci, pretože táto iniciatíva predstavuje krok vpred v boji za práva najrozšírenejšej etnickej menšiny v Európe.

Desiatky tisícov príslušníkov rómskeho obyvateľstva bolo mučených alebo zavraždených na okupovaných východných územiach a tisíce ďalších zomreli v koncentračných táboroch nacistického režimu. Historik Michael Billig zhrnul zásadu doktríny rasovej nadradenosti v tomto tvrdení: „Človek nie je zabitý pre to, čo robí, ale pre to, čím je.“ Túto vetu možno použiť na zhrnutie smutnej skutočnosti z doby útlaku vyše milióna Rómov, keď boli Rómovia zbavení všetkých slobôd vrátane slobody mať potomstvo.

Som presvedčená, že na boj proti rasizmu a sociálnemu vylúčeniu potrebujeme konkrétne opatrenia na úrovni EÚ. Zastávam názor, že potrebujeme lepšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov na úrovni EÚ medzi vnútroštátnymi a európskymi stratégiami sociálneho začleňovania Rómov.

 

14. Príprava zasadnutia Európskej rady (4. februára 2011) (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. - Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách na zasadnutie Európskej rady 4. februára 2011. Ako prvá v mene Rady prehovorí pani Győriová, úradujúca predsedníčka Rady. Nech sa páči.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. (HU) Som rada, že k vám môžem prehovoriť pred najbližším zasadnutím Európskej rady, hoci za prípravu zasadnutí Európskej rady podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá definuje aj úlohu úradujúceho predsedníctva, je zodpovedný najmä stály predseda. Úradujúce predsedníctvo však úzko spolupracuje so stálym predsedom na príprave zasadnutia Európskej komisie, ako to bolo napríklad aj v prípade Rady pre všeobecné záležitosti, ktorej zasadnutie sa konalo v pondelok počas maďarského predsedníctva. Prirodzene, sledujeme tiež vykonávanie záverov Európskej rady, a to tak záverov Rady pre všeobecné záležitosti, ako aj iných zoskupení Rady.

Dovoľte mi, aby som najprv načrtla hlavné témy programu februárového zasadnutia, ktoré sa sústredí najmä na energetiku a inovácie. Pri definovaní stratégie Európa 2020 sa v marci 2010 Európska rada rozhodla, že bude viesť rozpravu o otázke energetiky a inovácií. Som presvedčená, že nie je potrebné zdôrazňovať mimoriadnu dôležitosť týchto dvoch sektorov pre európsky hospodársky rast a zamestnanosť. Úlohou Európskej rady totiž nie je len reagovať na priame krízové situácie, ale tiež formulovať strategické usmernenia do budúcnosti.

Začnime otázkou energetiky. Energetická bezpečnosť je pre nás všetkých prioritou. Vyžaduje si však lepšiu mieru integrácie a vzájomného prepojenia trhu s energiou. Musíme zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, zlepšiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť hospodárstva a upevniť spoluprácu medzi hlavnými tranzitnými krajinami, krajinami vyrábajúcimi energiu a krajinami, v ktorých sa energia spotrebúva. Prvou zložkou je preto integrovaný a vzájomne prepojený trh s energiou. Je nevyhnutné vytvoriť kompletný vnútorný trh s energiou. Európska rada musí preto prijať rozhodnutie o niekoľkých dôležitých krokoch.

V prvom rade musí vykonávať právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou. Stále máme pred sebou aj regulačné úlohy. Musíme napríklad zjednodušiť autorizačné postupy v súvislosti s budovaním novej infraštruktúry. Musíme tiež vyvinúť značné úsilie, aby sme zmodernizovali a rozšírili európsku energetickú infraštruktúru a aby sme prepojili trhy prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. Nesmieme dovoliť, aby niektorá krajina alebo región EÚ zostal izolovaný. Všetky tieto kroky musí financovať najmä súkromný sektor. Takisto je potrebné stanoviť primerané zásady rozdeľovania nákladov v prípadoch cezhraničných investícií. Po tretie, objavia sa projekty, ktoré napriek výnimočnej dôležitosti pre energetickú bezpečnosť nebudú pre súkromný kapitál dostatočne atraktívne, aby sa z neho v plnej miere financovali. V takýchto prípadoch by bolo oprávnené zabezpečiť obmedzené verejné financovanie projektov zo zdrojov členského štátu alebo EÚ. Cieľom tejto diskusie však nie je vopred hodnotiť rozpravu, ktorá je naplánovaná na koniec júna a bude sa zaoberať viacročným finančným rámcom.

Druhou dôležitou témou v oblasti energetiky je energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. Netreba ani hovoriť, že tieto prvky, samozrejme, zvyšujú konkurencieschopnosť a podporujú bezpečnosť dodávok energie a tiež ponúkajú udržateľnosť za nižšie náklady. V roku 2011 Rada preskúma návrh týkajúci sa nového plánu energetickej účinnosti, ktorý predloží Komisia. V návrhu sa bude zohľadňovať doposiaľ dosiahnutý pokrok v súvislosti s cieľmi v oblasti energetickej účinnosti EÚ stanovenými do roku 2013 a predstavia sa aj ďalšie opatrenia. V energetickej politike sú mimoriadne dôležité aj zahraničné vzťahy. Potrebná je systematickejšia koordinácia činností EÚ a členských štátov týkajúcich sa kľúčových výrobcov, tranzitných krajín a spotrebiteľských krajín. Bolo by napríklad vhodné, keby si členské štáty navzájom poskytovali informácie týkajúce sa nielen dohôd uzavretých v súvislosti so zemným plynom, ako to robia v súčasnosti, ale aj informácie týkajúce sa iných druhov energie. Ak chceme vybudovať partnerstvo s kľúčovými aktérmi, musíme začať konkrétne konať s ohľadom na regulačné prístupy vo všetkých otázkach spoločného záujmu. Týka sa to, samozrejme, Ruska, ale aj všetkých partnerských a susediacich krajín EÚ.

Prejdime k téme inovácií. Inovácie sú prostriedkom na vyriešenie najkritickejších sociálnych problémov tohto obdobia, ako sú napríklad problémy zdravotníctva, potravinovej bezpečnosti, energetickej bezpečnosti, udržateľného rozvoja, zmien klímy a starnutia populácie, pričom zároveň prinášajú príležitosti pre nové trhy. Inovácie by tiež mohli pomôcť vyriešiť dilemu medzi prísnou rozpočtovou politikou a politikou rastu. Odkiaľ získame prostriedky na financovanie rastu, kým zabezpečíme to, že bude sám osebe udržateľný? Nie z úveru, pretože takúto možnosť nechceme využívať. Veď nám napokon ide o zastavenie narastania dlhu. A preto práve sú inovácie tým, čo môže odhaliť rezervy tvorivosti a poskytnúť nám správne riešenia. V rámci inovácií sa preto musíme sústrediť na riešenie významných sociálnych problémov a dosahovanie pokroku smerom k Európskej výskumnej oblasti. Musíme zabezpečiť voľnú mobilitu výskumných pracovníkov, zlepšiť rámcové podmienky týkajúce sa inovačných podnikov a Európska rada sa tiež musí zamerať na otázku klasifikácie štátnej pomoci.

Investície do energetiky a inovácií – to sú investície do budúcnosti. Európska rada sa však musí zaoberať aj súčasnými hospodárskymi a finančnými otázkami, keďže všetci vieme, že kríza stále nie je zažehnaná. Nachádzame sa v chúlostivej situácii. Musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme ochránili svoju spoločnú menu euro a upokojili trhy. Preto je potrebné posilniť Európsky nástroj finančnej stability a diskutovať aj o záťažových testoch bánk. Maďarské predsedníctvo sa venuje najmä balíku šiestich právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskeho riadenia. Chceli by sme o tom hlavám štátov a predsedom vlád podať správu, o tom, ako prebiehajú konzultácie v Rade a v Parlamente. A nakoniec sa musíme zaoberať tým, aké ďalšie spoločné opatrenia sú potrebné na zabezpečenie konkurencieschopnosti, pričom v súčasnej a akútnej situácii budú hlavy štátov a predsedovia vlád, samozrejme, hovoriť aj o Tunisku a Egypte.

Dámy a páni, verím, že táto Európska rada sa bude zaoberať veľmi zložitými témami, pri ktorých je možné formulovať špecifické otázky, ktoré tiež určia smerovanie práce Rady počas nadchádzajúcich mesiacov. Pán predseda Herman Van Rompuy vás o tom bude informovať po zasadnutí.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. Toto zasadnutie Európskej rady sa koná v momente, ktorý je veľmi dôležitý pre našich susedov, konkrétne pre Egypt, Tunisko a Bielorusko. Hoci rešpektujeme rozdiely medzi špecifickými situáciami v týchto krajinách, očakávam, že Európska rada veľmi jasne uvedie, že je potrebné uzákoniť a dodržiavať zásady právneho štátu a dodržiavať základné práva a pluralitnú demokraciu. Demokracia je skutočne najlepším spôsobom, ako dosiahnuť stabilitu a prosperitu v týchto krajinách rovnako ako všade inde.

Tento piatok sa bude Európska rada zaoberať dvomi témami, ktoré sú veľmi dôležité aj pre budúcnosť Európy a jej hospodárstva, a to energetikou a inováciami. Obe témy sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2020 a sú základnou zložkou dosiahnutia nášho cieľa, ktorým je obnovenie udržateľného rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie. Nezabúdajme ani na to, že energetika a inovácie sú tiež dvomi oblasťami, kde prístup Spoločenstva a európsky rozmer môžu priniesť veľkú pridanú hodnotu. V súčasnej situácii na to treba skutočne poukázať.

Prostredníctvom stratégie Európa 2020 sme už vyjadrili súhlas so skupinou ambicióznych cieľov a úloh v oblasti energetických inovácií. Mohol by som spomenúť pilotnú iniciatívu Inovácia v Únii, ktorá bola prijatá minulý rok v októbri, alebo pilotnú iniciatívu s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje, ktorá bola prijatá len minulý týždeň a ktorá sa v prevažnej miere zaoberá energetickými otázkami.

Európska rada by teda na svojom tohtotýždňovom zasadnutí mala identifikovať jasné a konkrétne výsledky. Diskusia a jej výsledok by mali byť čo najoperatívnejšie a najproduktívnejšie.

Energetickú politiku som charakterizoval ako ďalší veľký projekt európskej integrácie a nie je ťažké pochopiť, prečo sú bezpečné, spoľahlivé, udržateľné a dostupné dodávky energie kľúčom k našim hospodárskym a strategickým záujmom ako globálneho hráča. V minulosti sme urobili veľký pokrok v súvislosti so svojím klimatickým a energetickým balíkom a s právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu. Musíme stavať na týchto základoch, využívať príležitosti, ktoré nám poskytuje Lisabonská zmluva, prehlbovať svoju existujúcu spoluprácu a zavádzať iniciatívy v nových oblastiach, ako je napríklad energetická bezpečnosť.

Prvým testom dôveryhodnosti našej energetickej politiky teda bude to, či splníme, na čom sme sa už dohodli.

Komisia predstavila opatrenia, ktoré považuje za naliehavo potrebné v rámci našej stratégie v oblasti energetiky do roku 2020 a v rámci sietí energetickej infraštruktúry. Chcem, aby Európska rada podporila tieto priority a aby sa najmä jasne zaviazala, že do roku 2014 dokončí náš vnútorný trh s energiou. V tomto roku by sa mala stanoviť aj spoločná technická norma pre systémy nabíjania elektromobilov a do konca roku 2012 by sa mala určiť aj spoločná technická norma pre inteligentné siete a merače.

Skutočne integrovaný vnútorný trh s energiou je kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastu, väčšieho počtu pracovných miest, podpore technologického pokroku, modernizácii našej infraštruktúry, zníženiu našej závislosti od dovozu a k obmedzeniu rizika kolísania cien.

Musíme tiež zabezpečiť, aby v súvislosti s energiou nezostal žiaden členský štát izolovaný od zvyšku Európy. Žiadam členské štáty, aby súhlasili s tým, že v roku 2015 prestanú v Európe existovať energetické ostrovy.

Dokázali sme dobre pripojiť pobaltské krajiny ku kontinentálnemu systému. Teraz sa zameriam na strednú a východnú Európu, aby sme pokročili v budovaní severojužných energetických prepojení. Chcel by som, aby sme na jeseň dospeli k dohode o pláne projektov, ktoré sú potrebné na prepojenie Baltského mora s Jadranským morom.

Sme síce na ceste k dosiahnutiu svojich cieľov v oblasti obnoviteľnej energie, ale pri súčasnej výkonnosti splníme iba polovicu svojich cieľov týkajúcich sa energetickej účinnosti. Účinnejšie využívanie energie je pritom kľúčom k získaniu obrovských environmentálnych a hospodárskych výhod a tým aj k zníženiu ročných výdavkov Európy na energiu o približne 200 miliárd EUR. Do roku 2020 by sa tak zabezpečilo aj vytvorenie dvoch miliónov pracovných miest.

Budem teda žiadať Európsku radu, aby nám dala nové podnety v našom úsilí o dosiahnutie energetickej účinnosti. Na skutočné podnietenie rozvoja v oblasti energetickej účinnosti môžeme v EÚ využiť aj verejné obstarávanie a to znamená zvyšovanie počtu miestnych pracovných miest, ktoré nie je možné presunúť na iné spoločnosti, zvyšovanie počtu pracovných miest pre malé a stredné podniky a skutočné úspory v oblasti priemyslu aj domácností.

Komisia v najbližších týždňoch prijme plán energetickej účinnosti, ktorý navrhuje konkrétne opatrenia na podnietenie energetickej účinnosti. Do 1. januára 2012 by napríklad všetky členské štáty mali začleniť normy energetickej účinnosti do rámca verejného obstarávania. Komisia potom prehodnotí postup dosiahnutý pomocou týchto opatrení do roku 2013 a v prípade nutnosti zváži ďalšie opatrenia vrátane navrhnutia právne záväzných cieľov.

Členské štáty by sa mali dohodnúť na termíne, do ktorého začlenia normy energetickej účinnosti do všetkých prípadov verejného obstarávania týkajúceho sa verejných budov a služieb. Komisia je v tejto súvislosti pripravená preskúmať nové opatrenia v oblasti úspor energie pre mestá, v oblasti udržateľných biopalív, inteligentných sietí a uskladňovania energie.

Musíme sa tiež zamerať na vonkajší rozmer európskej energetickej politiky. Len pred dvomi týždňami som viedol podnetný rozhovor s prezidentmi Azerbajdžanu a Turkménska o prístupe Európy ku kaspickým plynovým poliam, vďaka čomu by bolo možné realizovať južný koridor. Podpis spoločného vyhlásenia s Azerbajdžanom a konkrétny prísľub Turkménska o dodávkach plynu do Európy predstavujú dôležitý zlom.

Zo stretnutia som si odniesol toto ponaučenie: ak prijímame kľúčové rozhodnutia o energii spoločne v celej Európe, sme silným hráčom v celosvetových pretekoch o zdroje energie. Kľúčovým odkazom Európskej rady by malo byť zdôrazňovanie významu vonkajšieho rozmeru energetickej politiky Európskej únie. Teším sa preto na veľmi dôležitú diskusiu o energetických otázkach na tomto zasadnutí Európskej rady a s potešením môžem povedať, že aj tu v Európskom parlamente. Viem, že tento Parlament výrazne podporuje silnú európsku energetickú politiku a že predseda Parlamentu presadzuje dôraznejšie záväzky Európy z pohľadu energetickej politiky.

Prejdem teraz k téme inovácií. Myslím si, že už panuje všeobecná zhoda na tom, čo sa očakáva od Európskej rady. Menej evidentná je naliehavosť, zúfalá naliehavosť konania, to, prečo práve teraz musíme podnietiť rozvoj a inovácie, teraz, keď členské štáty prijímajú náročné rozhodnutia o tom, kde v rozpočtoch dokážu znížiť výdavky.

Fiškálne hľadiská a verejná podpora inovácií nie sú nezlučiteľné politiky. Niekoľko členských štátov je dôkazom toho, že je možné znížiť celkový rozpočet a zároveň udržať výdavky v prospech rastu zvlášť v oblasti výskumu a inovácií. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože vytváranie inovačného hospodárstva znamená výraznú a kľúčovú štrukturálnu zmenu. Naši konkurenti to vedia a už stavajú na inováciách.

Ak nechceme zostať pozadu, potrebujeme, aby Európska rada podporila náš strategický a integrovaný prístup k inováciám. Inovácie musia byť súčasťou našej hospodárskej politiky a nielen nástrojom výskumu, ako si to niektorí ľudia myslia.

Vylepšením rámcových podmienok výskumu a inovácií v Európskej únii môžeme na európskej úrovni pridať skutočnú hodnotu. Európa sa musí stať prirodzeným domovom inovácií prostredníctvom účinnej štandardizácie, lepšieho uplatňovania práv duševného vlastníctva, verejného obstarávania v prospech inovácií a opatrení, ktoré malým inovačným spoločnostiam zabezpečia financovanie.

Na väčšinu z toho nie sú potrebné peniaze, ale politická vôľa. Politická vôľa prijímať opatrenia, ktoré využívajú európsky prístup a európsky rozmer.

Oveľa viac dokážeme vyťažiť aj z Európskej výskumnej oblasti, ak v plnej miere využijeme jednotný trh a zlepšíme napríklad mobilitu výskumných pracovníkov.

Musíme síce zachovať výdavky, no zároveň musíme finančné prostriedky vynakladať lepšie. Pri preskúmaní rozpočtu sme začali rozpravu o tom, ako zjednodušiť spôsob využívania peňazí Európskej únie a ako zabezpečiť financovanie spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie. Inými slovami to znamená, že ak chceme dosiahnuť viac za tie isté peniaze, musíme obmedziť byrokraciu a umožniť vedcom, ktorí získali financie od EÚ, aby mohli tráviť viac času v laboratóriách alebo pri svojej práci a nie plnením byrokratických požiadaviek. S nelogickou skupinou nástrojov financovania založenou na zložitých a byrokratických pravidlách sa nám nikdy nepodarí prilákať tých najlepších vedcov a najinovačnejšie spoločnosti.

Na zasadnutí Európskej rady sa teda tento mesiac bude diskutovať o energetických otázkach a o inováciách. Nevyhne sa však ani diskusii o hospodárstve. Hospodárstvo a problémy nezamestnaných sú stále najdôležitejšími otázkami, ktoré trápia našich občanov.

Práve sa začal prvý európsky semester, v rámci ktorého sme zaviedli do praxe hospodárske riadenie. Ročný prieskum rastu bol prijatý pozitívne. Odkazy boli presne zamerané a jasné. Poskytuje nám potrebné usmernenia na európskej úrovni, aby členské štáty mohli pri vlastných politických rozhodnutiach zohľadňovať našu vzájomnú prepojenosť.

Dobrý pokrok sme dosiahli aj v oblasti legislatívnych návrhov, ktoré podporia náš nový systém hospodárskeho riadenia. Rád by som sa poďakoval maďarskému predsedníctvu. Maďarské predsedníctvo má moju plnú podporu, čo sa týka urýchľovania prác, aby sa do júna zabezpečilo prijatie.

V rámci tejto komplexnej reakcie bude okrem toho podobné vyriešiť aj zostávajúce problémy týkajúce sa Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Namiesto potreby rozširovania pôsobnosti ENFS je teraz potrebné zvýšiť jeho účinnú úverovú kapacitu, ako to uvádza Komisia v ročnom prieskume rastu.

Túto otázku je, samozrejme, potrebné riešiť v kontexte komplexnej reakcie. Rozhovory na piatkovom zasadnutí Európskej rady sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou zaoberať potrebou posilnenia koordinácie hospodárskych politík v Európskej únii a v eurozóne. Vítam takúto diskusiu, ktorá sa veľmi dobre hodí do ročného prieskumu rastu Komisie. Európsky semester sa v skutočnosti nezaoberá len koordináciou rozpočtových politík, ale venuje sa aj širšej problematike, ako napríklad makroekonomickým nerovnováham a rozdielom v konkurencieschopnosti.

Nedávno sme navyše počuli niekoľko autoritatívnych ohlasov, ktoré obhajovali prehĺbenie hospodárskeho riadenia, pričom zároveň vyhlasovali, že je to možné dosiahnuť len prostredníctvom medzivládnej metódy.

V tejto oblasti musíme mať jasno. Komisia víta prehlbovanie a urýchľovanie hospodárskeho riadenia a koordinácie politík aj v rámci eurozóny. Sme však pevne presvedčení, že zmluva poskytuje ten najlepší rámec a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. Nijako by sme si nepomohli, keby tu vznikali paralelné štruktúry, ktoré by v konečnom dôsledku fungovali nejednotne.

Zavedenie systému posilneného hospodárskeho riadenia pre EÚ a osobitne pre eurozónu mimo rámca Únie vyvoláva dôležité a politicky veľmi chúlostivé otázky. Členské štáty by v skutočnosti mali prijať opatrenia, ktoré sú v plnej miere zlučiteľné s metódou Spoločenstva a rámcom, ktorý poskytuje zmluva. Pokiaľ opatrenia patria do vnútroštátnej kompetencie – a za niektoré z nich sú, samozrejme, zodpovedné jednotlivé štáty –, je potrebné túto právomoc vykonávať v súlade s celkovým rámcom Únie.

Skutočne som presvedčený, že táto záležitosť je mimoriadne dôležitá, pretože v otázkach týkajúcich sa hospodárskeho riadenia môžeme dosiahnuť naozaj veľký pokrok. Potrebujeme väčšiu koordináciu politík a lepšie hospodárske riadenie, ktoré aj presadzujeme, ale musíme to urobiť spôsobom, ktorý bude v súlade so zmluvami a prístupom Spoločenstva a bude s nimi zlučiteľný.

Komisia sa bude osobitne zaoberať týmito otázkami. Zmluva s metódou Spoločenstva, ktorá z nej vyplýva, predpokladá úplné rešpektovanie úlohy všetkých európskych inštitúcií.

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Čo si odnesie európska verejnosť zo zasadnutia svojich vedúcich predstaviteľov tento piatok v Bruseli? Pochopí, že o európsku reakciu na európske otázky, akými sú otázky eura, energetiky, výskumu a inovácií a zamestnanosti, sa usilujeme v dobrej viere? Alebo skôr to, že sa tu znovu uchyľujeme k úbohému divadielku o rozdelení moci a boji o moc? Aké titulky sa objavia v najznámejších novinách? O čom sa budú ľudia rozprávať v sobotu v blogoch a v službe Facebook, keď sa budú odvolávať na rozhodnutia Európskej rady? O tom, aká je Európa bojazlivá, keď musí čeliť situácii v stredozemských krajinách, ktoré chcú, aby sa dodržiavali ich práva, alebo, naopak, o jej vedúcom postavení? V tejto súvislosti je úloha Európy úplne jasná: musí využiť všetky svoje zdroje a všetky diplomatické skúsenosti, aby napomohla prechod na demokratické a otvorené voľby a ich organizovanie.

Vážené dámy a vážení páni, čo sa týka Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), myslíme si, že riešenie našich problémov spočíva v ďalšom posilňovaní Európy, nie v jej oslabovaní. Riešenie nespočíva vo väčšom počte tzv. národných víťazstiev, ale v spoločných víťazstvách a koordinovanejších reakciách. Riešenie nespočíva v nedbalom prístupe k uplatňovaniu našich spoločných pravidiel, ale vo väčšej disciplíne. Riešenie, dámy a páni, nespočíva vo väčších rozdieloch medzi našimi rozpočtami, našimi pracovnými právami a našimi výškami daní, ale vo väčšej konvergencii.

Čo sa týka poslaneckého klubu PPE, myslíme si, že z tejto krízy si môžeme odniesť jedno ponaučenie, a to, že bez spoločnej vízie a bez spoločných zdrojov sa naše krajiny ponoria do pomalého rastu a upadnú do sociálnej krízy. Ak si z tejto krízy môžeme odniesť len jedno ponaučenie, malo by to byť to, že ak myslíme, pracujeme a investujeme ako Európania, naše krajiny sa dostanú zo zložitého obdobia, ktorým teraz prechádzajú, a vzídu z neho navždy ešte silnejšie.

Čo iné nás donúti zareagovať ako jednotný celok, ak nie ťažkosti, ktoré práve zažívame? Spolu s Európskou komisiou, väčšinou kolegov v tomto Parlamente a som presvedčený, že aj s väčšinou z 500 miliónov Európanov, chceme Európskej rade položiť túto otázku: kedy začneme konať a reagovať vo väčšej miere ako jednotný celok?

Čo sa týka eura, teraz už viem, že naše vlády situáciu zvládnu a nedovolia, aby špekulanti zničili 60 rokov európskej integrácie. Vyzývam ich teraz, aby sa sústredili na konsolidáciu finančného stabilizačného mechanizmu, pretože to je teraz rozhodujúce. Osobitne ich vyzývam, aby posilnili svoju rozpočtovú disciplínu a pokračovali v snahe o zníženie verejného dlhu. Európske riadenie je nevyhnutným predpokladom úspechu nášho spoločného projektu. Naša skupina ho podporuje tak, ako podporuje aj euro, teda absolútne.

Ako som už uviedol na začiatku svojho prejavu, riešením našich problémov je posilňovanie pozície Európy a nie jej oslabovanie. Platí to v prípade zamestnanosti a hospodárstva a takisto to platí aj v prípade energetiky, teda témy, ktorou sa Rada bude zaoberať v piatok. Viac Európy znamená v prvom rade úplné vykonávanie právnych predpisov, ktoré už existujú v súvislosti s vnútorným trhom s energiou. Treba neustále zdôrazňovať, že ak zabezpečíme riadne fungovanie tohto trhu, zvýši to našu konkurencieschopnosť, zaistí to bezpečnosť našich dodávok a zaručí výrazné zvýšenie výroby z obnoviteľných zdrojov energie.

Viac Európy znamená tiež povzbudzovanie našich štátov k tomu, aby sa pustili do riešenia problému a aby do roku 2020 zvýšili svoju energetickú účinnosť o 20 %. Tento cieľ si stanovili samy. Musíme zabezpečiť, aby sa im to podarilo, lebo inak budeme musieť zvýšiť svoje normy, ktoré musia na tento účel splniť. No a napokon, viac Európy v oblasti energetiky znamená viac investícií. Komisia odhaduje, že dosiahnutie požadovanej úrovne infraštruktúry bude stáť 1 miliardu EUR. Ak to máme dosiahnuť, očakávame od Európskej rady ambiciózne rozhodnutia. Európa potrebuje bezpečnú a čistú energiu presne tak, ako potrebuje politiku v oblasti výskumu a vývoja a politiku na podporu priemyselných inovácií. Aj v tomto prípade spočíva riešenie v posilňovaní pozície Európy a zvýšenej pozornosti venovanej malým a stredným podnikom. Riešenie spočíva v znížení byrokracie na minimum a nakoniec v dosiahnutí dohody o európskom patente. V oblasti inovácií tiež očakávame od svojich vedúcich predstaviteľov spoločné riešenia a nie dedinské hádky.

Dámy a páni, nastal čas, aby sme prestali reagovať bez rozmýšľania a na základe ideológií ako v minulosti. Podporovanie našich rozdielov je dobré a je v poriadku, ale ak sa v nich budeme navzájom dopĺňať, bude to ešte lepšie. Prijímanie individuálnych iniciatív môže byť užitočné, ale zápasy vyhrávajú tímy. Prechovávanie národných ambícií je úplne oprávnené, ale budúcnosť pre Európanov zaručíme len vtedy, keď pochopíme, že vyhrať na medzinárodnej úrovni môžeme len ako tím.

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D.(DE) V Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa včera konalo vypočutie, počas ktorého sme sa pripravili na tohtovíkendový samit o energetických otázkach. Naša kolegyňa pani Ulvskogová neskôr podrobnejšie vysvetlí, o čom sme diskutovali. Preto by som sa rád obmedzil na dva základné prvky.

Ak vyhodnotíme úroveň vykonávania cieľov 20 – 20 – 20, ktoré sme prijali a ktoré niektoré vlády Európskej únie oslavovali, na vnútroštátnej úrovni, za súčasných okolností je možné dosiahnuť maximálne 9 % z toho, čo sme si sami stanovili. Čo sa teda týka energetickej politiky, tohtovíkendový samit je krízovým samitom, a ak nebudeme v tejto veci skutočne a riadne konať a nezaviažeme sa, tieto ciele sa nedosiahnu.

Druhá vec, ktorú chcem spomenúť, je to, že na trhu s energiou sme svedkami trendu, ktorý vedie k energetickej chudobe v Európe. Energiu a dodávky energie začína veľká časť domácností vnímať ako privilégium. Ďalšie náklady zahrnuté v prenájme sa zvyšujú až do takej miery, že v budúcnosti ľudia s nižším príjmom budú musieť chodiť teplo naobliekaní, pretože si nebudú môcť doma zakúriť. Odpájanie ľudí od dodávok energie je otázkou sociálnej nespravodlivosti. A práve aj týmto sa treba zaoberať na takomto energetickom samite.

(potlesk)

Na tomto samite však budeme, samozrejme, diskutovať aj o iných veciach a chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán predseda Komisie. Vláda Nemeckej spolkovej republiky, na ktorej čele stojí spolková kancelárka, urobila úplnú zmenu. Všetko, čo predtým bolo zlé na hospodárskom riadení, ktoré je socialistickou myšlienkou, je zrazu správne. Nuž, lepšie neskoro než nikdy. Pán predseda Komisie však má pravdu v jednej veci. Táto úplná zmena nesmie viesť k zmene smerovania, ktorá by narušila rovnováhu európskych inštitúcií.

Jedna vec je celkom jasná, a to, že všetkými európskymi politikami, ktoré v súčasnosti existujú v rámci aktuálnych dohôd, je potrebné sa zaoberať v rámci existujúcich inštitúcií. Ich jadrom je pritom jedine Komisia a môžem dodať, že hlavným dôvodom je to, že Komisia je inštitúcia, ktorá je z tohto hľadiska spätá s Parlamentom, a základom je parlamentné schvaľovanie krokov vo veciach suverenity, pričom menové otázky sú kľúčovými záležitosťami suverenity. Preto hovoríme „áno“ hospodárskemu riadeniu, ale s jeho praktickým zavádzaním so základom v Komisii a za predpokladu dôkladnej kontroly zo strany Európskeho parlamentu. Ide o základnú podmienku udržania rovnováhy európskych inštitúcií.

(potlesk)

Sme v situácii, keď Európa čelí vnútorným problémom a tiež problémom v oblasti medzinárodnej politiky. Poviem to tu celkom otvorene. Som znepokojený vyhláseniami niektorých európskych politikov. Som znepokojený neprítomnosťou Európy v historickom procese. Vážený pán Barroso, vyjadrili ste svoje stanovisko. Výborne. Pán Van Rompuy tiež vyjadril svoje stanovisko. Aj to je výborné. Pani barónka Ashtonová vyjadrila stanovisko. Vynikajúce. Potom pani Merkelová, pán Sarkozy a pán Cameron vyjadrili stanovisko v rámci spoločného oznámenia, hoci neviem, čo je za touto novou alianciou. Aj to je vynikajúce. Nenájde sa však nikto, nikto v reálnom svete, kto by v priamom rozhovore s ľuďmi bojujúcimi za svoju demokraciu hovoril o tom, ako môžu Európania pomôcť v tomto procese a podporiť ho.

Na papier sa dá napísať čokoľvek, ale papier nám nepomôže. Nesmieme premrhať príležitosť, ktorú máme. Pripúšťam, že len minulý týždeň som si vďaka pánovi Cohnovi-Benditovi uvedomil vynikajúcu príležitosť, ktorá sa objavila. Musím pripustiť, že som si to v prvom momente neuvedomil, ale ľudia demonštrujúci na uliciach, ľudia, ktorí sú vodcami tejto revolúcie, myslia na všetko možné, len nie na náboženstvo. Chcú sekularizmus. Chcú občiansku demokraciu. Títo ľudia sú našimi partnermi. Musíme spolupracovať s týmito ľuďmi a vytvoriť z toho obrovskú príležitosť pre Európu.

(potlesk)

V tomto smere je tiež dôležité, aby pán Mubarak odstúpil. Bol by to pozitívny a povzbudivý signál. Keďže hovoríme o svojich hodnotách, svojej demokracii a svojej slobode prejavu, som rád, že je tu pani Győriová. Chcel by som vám povedať jednu vec, pani Győriová. Čítal som teraz odpoveď maďarskej vlády na list od Komisie. Musím povedať, že list Komisie bol vynikajúci. Bola to slušná žiadosť, či by maďarská vláda nebola taká dobrá a nepovedala nám, či je tu možnosť, že bude súhlasiť s tým, že zákon, ktorý vypracovala, možno nie je úplne v poriadku – a ešte raz sa ospravedlňujeme za opýtanie! Odpoveď bola takáto: Ako sa nás vôbec môžete na niečo také pýtať? Tu je všetko v poriadku. Toto by sa v Európe nemalo stávať. Poviem to znovu: tento zákon nie je zlučiteľný so základnými európskymi pravidlami.

(potlesk)

Nie je zlučiteľný so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách. Pani Kroesová to sama povedala veľmi elegantne. Ak sa tento zákon nezmení a nedoplní, budem sa cítiť podvedený úradujúcim predsedníctvom Rady. Maďarský prezident a premiér v tomto Parlamente povedali: „Ak bude Komisia namietať, zákon zmeníme a doplníme.“ Komisia vyjadrila pripomienky, a preto očakávam, že Maďarsko zmení a doplní tento zákon. Ako sa inak chceme rozprávať o demokracii v Stredomorí, aby to znelo dôveryhodne, keď ju sami v Európe neuplatňujeme?

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. V čase krízy sú potrebné dve stratégie: jedna na zastavenie bezprostrednej hrozby a druhá na využitie príležitostí a napredovanie.

Pokiaľ ide o energetickú a klimatickú krízu, ako reaguje Rada? Budem úprimná, považujem to za sklamanie aj hanbu.

Svet okolo Európy sa stavia k energetickým problémom priamo. Spojené štáty investujú do ekologických technológií obrovské sumy peňazí. V minulotýždňovom prejave o stave Únie prezident Barack Obama zdôrazňoval energetickú účinnosť a možnosti, ktoré ponúkajú ekologické technológie.

(Predseda stručne zasiahol do prejavu v procedurálnej veci.)

Prezident Obama dokonca prirovnal tieto nové technológie k vesmírnym pretekom a nazval ich „sputnikovským momentom našej generácie“.

Vážená Rada, kde je náš projekt „vyslania človeka na Mesiac“? Veď vy sa ani neodvážite hovoriť o záväzných cieľoch v oblasti energetickej účinnosti. Energetická účinnosť je obľúbenou témou každého rečníka alebo politika pôsobiaceho v oblasti energetiky a Rada túto tému odloží do roku 2012.

Čína výrazne investuje do výskumu a nových technológií. Dnes je v Číne viac než 400 fotovoltaických spoločností. Pred desiatimi rokmi pritom bol ich podiel na celosvetovom trhu nula percent. Teraz majú 23 %. Pred desiatimi rokmi bol ich podiel na trhu s veternou energiou nula percent. Dnes majú 50 %.

A čo robíme my v Európe? Program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) bojuje o podporu a financovanie Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET) sa znížilo na menej ako polovicu. Tak toto robíme my, len pre porovnanie s Čínou a USA. Máme dokonca aj členské štáty, ktoré už plánujú 30 % zníženie emisií, ako napríklad Nemecko, ale Rada sa neodváži nijako v tomto napredovať a, mimochodom, ani Komisia. Podľa najnovšej spoločnej správy spoločností Barclays a Accenture vedie presun k nízkouhlíkovému hospodárstvu k pozoruhodnému vývoju udržateľných nízkouhlíkových technológií. Banky sa teda hýbu.

A kde je európske vodcovstvo? Rada sa dohaduje o energetických cieľoch. Ani nevidíte, že členské štáty napĺňajú tretí balík o trhu s energiou a dokonca sa vedie diskusia o financovaní výskumu a inovácií v dlhodobom rozpočte. Takáto je situácia v Európe a Rada neprejavuje absolútne žiadne vodcovstvo v oblastiach energetiky, klímy, konkurencieschopnosti a pracovných miest. Takáto je naša situácia.

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI).(otázka podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 adresovaná pánovi Schulzovi) (HU) Videli sme, že pán Martin Schulz, vodca európskych socialistov, je mimoriadne znepokojený z demokracie a ľudských práv v Maďarsku. Musím sa vás opýtať, pán Schulz, kde ste boli v rokoch 2002 až 2010, keď vaši socialistickí druhovia, ktorí v Maďarsku boli pri moci, násilím rozohnali všetky protivládne protesty? Kde ste boli 23. októbra 2006, keď bolo 14 ľudí zasiahnutých do očí gumenými projektilmi vypálenými vo výške hlavy? Kde ste boli na jeseň 2006, keď boli stovky ľudí, ako v tejto veci už aj rozhodol s konečnou platnosťou súd... (Predseda prerušil rečníčku.) Podľa rokovacieho poriadku mám jednu minútu, pán predseda, či nie? Kde ste boli vtedy? A chcela by som sa tiež opýtať, prečo sa vás vláda Fideszu a vaši kamaráti už nepýtajú na to isté? Čo v tom bráni vláde Fideszu?

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Veľmi pozorne sledujem vnútornú politiku Maďarska. V rokoch 2002 až 2010 som bol v Maďarsku celkom často. Zažil som aj demonštrácie vašej zjednotenej strany Jobbik v Budapešti. Nebudem vám hovoriť, čo mi tieto demonštrácie pripomenuli. Ako Nemec to tu nebudem rozvádzať.

V rokoch 2002 a 2010 – aby som vám jasne odpovedal – bolo Maďarsko tak ako teraz demokratickým štátom na základe zásad právneho štátu s ľavicovou vládou riadiacou krajinu podľa demokratických pravidiel. Doposiaľ nemám žiadne pochybnosti o tom, že to tak v Maďarsku zostane aj naďalej s konzervatívnou vládou. Som si však istý jednou vecou, a to tým, že vaša strana je pravicovou extrémistickou a neofašistickou stranou.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Najnovšie správy z južného Stredozemia a z Egypta uvádzajú, že v Káhire sa strieľa. Situácia sa stáva naliehavou. Na základe týchto správ môžem jedine naliehať na európske hlavy štátov a predsedov vlád, aby s dohodou o správnom odkaze, ktorý vyšleme do Egypta, nečakali do piatkového obeda. S tým, aby sme pánovi Mubarakovi povedali, že musí okamžite odstúpiť, už dlho meškáme. Je to pritom potrebné, aby sa tieto nepokoje v Egypte ešte viac nevystupňovali a aby sa zaistilo, že vývoj bude pokračovať podobne, ako to bolo predtým v Tunisku. Bolo by jednoducho nehanebné, ak by sme len tak čakali na to, čo sa v Egypte stane.

(potlesk)

Tento samit mal byť v skutočnosti o energetických otázkach. Keď však vidím prebiehajúce prípravy na tento samit, vlastne ma vôbec neprekvapuje, že sa do programu dostávajú aj ďalšie témy. Na základe hesla, že potrebujeme zabezpečiť dodávky energie, dochádza k rozsiahlym kontaktom – najmä z vašej strany, pán Barroso – s krajinami ako Azerbajdžan a Turkménsko. Pán Oettinger nedávno vystúpil vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a hovoril o tom, ako rozvinieme svoje vzťahy v oblasti energetiky s Irakom, Gruzínskom a Turkménskom.

Vzhľadom na udalosti v južnom Stredozemí, kde vidíme aj následky svojich politík týkajúcich sa našich vlastných záujmov a našej vonkajšej energetickej politiky, to považujem za značne rizikové. Viem, že potrebujeme diverzifikáciu, pretože aj smerom na východ je situácia s Ruskom a tranzitnými krajinami Bieloruskom a Ukrajinou veľmi problematická a náročná. Diverzifikácia však nemusí znamenať, že nadviažeme vzťahy s despotami a s krajinami v kríze.

Riešením lepších a bezpečnejších dodávok energie sú energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a musím povedať, pán Barroso, že v tejto súvislosti ste boli veľmi tolerantný. Pán Oettinger opomenul oblasť, ktorú dobre riadil pán Piebalgs, alebo – dá sa na to pozrieť aj negatívne – sa znovu rozhodol nepodporovať technológie budúcnosti, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť, a vrátil sa späť k starému energetickému mixu. Zrazu zisťujeme, že na samite sa bude hovoriť o výkupných sadzbách pre jadrové elektrárne, pre jadrovú energiu. Dobrý bože, aké je vlastne naše stanovisko v tejto rozprave o modernizácii a inováciách? Teraz som už celkom stratila trpezlivosť.

(potlesk)

V skutočnosti sme možno boli až príliš trpezliví, pokiaľ ide o hospodárske riadenie. Zdá sa, že Nemecko sa vybralo smerom navrhnutým pánom Schäublem. To, čo momentálne máme na stole, však nie je nič závratné. Potrebujeme viac než len malú zmenu a doplnenie nástroja stability. Naliehavo musíme prijať rozhodnutie o zmene a doplnení úverových podmienok pre Grécko a Írsko, lebo inak tieto krajiny napokon zničíme. Potrebujeme viac peňazí v rámci krízového nástroja, inak môžeme zabudnúť na poskytnutie pomoci Španielsku a Portugalsku v blízkej budúcnosti.

A aby sme sa v tomto bode veľmi jasne chápali, potrebujeme konečne návrh toho, akým spôsobom plánujeme riešiť reštrukturalizáciu dlhu. Nedá sa tomu vyhnúť, to všetci dobre vieme, a my ako Parlament o tom chceme tiež viac diskutovať.

 
  
MPphoto
 

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – (CS) Energetická bezpečnosť je oblasťou, v ktorej by sa Európska únia mala angažovať a v ktorej by mala postupovať čo najjednotnejšie a koordinovanejšie na rozdiel od mnohých iných európskych iniciatív, a preto my ako skupina Európskych konzervatívcov a reformistov podporujeme vytvorenie spoločného trhu s energiou. Posilní sa tým totiž pozícia členských štátov voči hlavným dodávateľom a tiež sa obmedzí zneužívanie dominantného postavenia niektorých dodávateľov strategických surovín na zahraničné politické hry. Zároveň však hovoríme, že aj v rámci energetickej integrácie sa musia zohľadňovať národné osobitosti, teda národné energetické mixy vrátane využívania jadrovej energie.

K hospodárskemu hľadisku mi dovoľte povedať, že našu frakciu tvoria v prevažnej miere strany zo štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, a ktoré teda nepoužívajú euro. Ale neznamená to, že by sme si želali slabú a nestabilnú eurozónu alebo že by sme chceli, aby euro skrachovalo. Na druhej strane jasne hovorím, že ozdravenie hospodárstva Európskej únie a finančná stabilita nesmú viesť k ďalším nadnárodným tendenciám, nesmú viesť k fiškálnej federalizácii, nesmú sa stať zámienkou na ďalšie prevádzanie právomocí z vnútroštátnej úrovne na úroveň európsku. To jednoducho odmietame!

Niekoľko poznámok k tomu, čo sa deje v severnej Afrike – v Tunisku a v Egypte. Do veľkej miery to pripomína to, čo sa v roku 1989 odohrávalo v strednej a východnej Európe. Demokratizačné tendencie v týchto štátoch určite vítame a mali by sme ich podporovať. Stojíme o to, aby bezprostredné susedstvo Európskej únie bolo stabilné a demokratické. Zároveň si ale dajme pozor na to, aby tieto oprávnené snahy a volanie ľudu týchto krajín neskĺzli na druhú stranu a aby neviedli k nedemokratickým, autoritárskym a náboženským diktatúram. Európska únia by mala postupovať tak, aby takémuto vývoju zabránila.

 
  
MPphoto
 

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Ako vieme, sektor energetiky je rozhodujúci pre vytváranie nových pracovných miest, preto by hlavnou úlohou a sloganom zasadnutia Rady, na ktoré sa momentálne pripravujeme, mala byť príležitosť. Ale, bohužiaľ, to tak nie je.

Potrebujeme osobitné investície, ktoré by v našich mestách riešili problém energetickej účinnosti, najmä v krajinách, ktoré zažívajú najzávažnejšie špekulatívne útoky, a predovšetkým v krajinách s najvyššími mierami nezamestnanosti. Vlády v reakciách na túto problematiku však naďalej postupujú podľa starých vzorcov a my sa ich stále pokúšame presadzovať.

Na tomto zasadnutí Rady potrebujeme energetickú revolúciu. Nepotrebujeme len ďalšie verejno-súkromné partnerstvá, pretože to je len pokračovanie v zlyhávaní. Až príliš sa stále viažeme na staré zdroje energie – na fosílne palivá a jadrovú energiu – a chýbajú nám ambície využívať nové zdroje energie, pričom len práve tieto zdroje môžu zaistiť rovnosť prístupu a len práve tieto zdroje môžu zaistiť to, že veľké projekty budú mať rovnaký význam ako miestne projekty. Len kombináciou možností by sme dosiahli skutočne integrovanú politiku a presne z tohto dôvodu plánuje Rada pokračovať ako doteraz a neurobiť zlom oddeľujúci minulosť, ako by to urobiť mala.

Pán predseda, chcem požiadať o vaše dovolenie vysloviť ešte jednu žiadosť. Krízové situácie si vyžadujú krízové výzvy, a preto vás žiadam o dovolenie vyzvať vedúcich predstaviteľov Európy, aby v súvislosti s tým, čo sa deje v Egypte, prejavili aspoň toľko solidarity s ľuďmi na uliciach, koľko jej prejavili s autoritárskymi režimami, ktorých vládnutie bolo len o hospodárstve a nerešpektovalo demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. Chcela by som nášmu drahému pánovi Barrosovi úprimne zaželať veľa šťastia. Veľa šťastia nám všetkým s Azerbajdžancami a Turkménmi na trhu. Hovoria, že dodávky plynu už prisľúbili ešte ďalším piatim stranám.

A preto tu vzniká jedna veľká otázka. Pred niekoľkými rokmi sme zažili rusko-ukrajinskú krízu a doteraz s tým bojujeme. Teraz tu máme severoafrickú krízu. Cena ropy už stúpa.

Je teda načase zaradiť do programu piatkového zasadnutia aj to, že Európa by mala hľadať svoje vlastné zdroje a nerastné suroviny. Je načase zaradiť do programu ťažbu, dobývanie zdrojov a podobne. Myslím si, že by ste mohli požiadať členské štáty, aby pripravili mapy ťažby zdrojov energie a ďalších surovín v jednotlivých členských štátoch, aby vyhodnotili najsľubnejšie projekty, prijali stimuly, ktoré podnietia aj súkromné podniky, aby sa zapojili do ťažby, a aby zistili, čo sa dá robiť s našimi vlastnými surovinami.

Máme pred sebou najhrozivejší scenár straty Suezského prieplavu. Pre Egypt aj pre všetkých nás teda platí: usporiadaný prechod. Inak budeme mať obrovské problémy.

 
  
MPphoto
 

  Francisco Sosa Wagner (NI).(ES) Vďaka mnohým rokom usilovnej práce sú nám teraz ciele v oblasti energetickej politiky v Európe úplne jasné: vytvorenie domáceho trhu, bezpečné dodávky, podpora obnoviteľných zdrojov energie a energetická účinnosť.

Vzhľadom na tieto ciele, ktoré sme navrhli my sami, je dokument, na ktorom bude pracovať Európska rada, veľmi neambiciózny a do istej miery nezaujímavý. Ak má hnacia sila spoločnej európskej energetickej politiky pochádzať od hláv štátov a predsedov vlád, môžeme len dúfať a zúfať, pretože sa zdá, že u nich prevládajú národné, neprezieravé a zastarané názory.

Nehovoríme tu pritom o žiadnej maličkosti, pretože energetická politika je základnou oporou Európy. Jej zásady treba po celom svete obhajovať jednotne, ale od toho máme, žiaľ, veľmi ďaleko.

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE).(FR) Samit Európskej rady sa koná v čase, keď je tu okrem témy, o ktorej je naplánovaná rozprava, aj absurdne veľa ďalších naliehavých tém.

Pán Schulz veľmi správne poznamenal, že od Európskej rady očakávame vyhlásenie vo vzťahu k Egyptu a k tomu, čo sa tam deje, a očakávame, že sa touto vecou bude zaoberať. To je správne. Pán Schulz, v tomto by som bol s vami aj úplne súhlasil, keby ste v druhej časti svojho prejavu znovu neurobili chybu a neuchýlili sa k lacnému politickému straníckemu predstaveniu a naťahovaniu sa s Maďarmi. To s vecou nemá absolútne nič spoločné, pretože teraz hovoríme o zasadnutí Rady a o témach, ktoré sú na programe.

Pani Harmsová, chcel by som sa tiež jasne vyjadriť k jednej veci, ktorú ste povedali. Keď správne hovoríte, že všetky tieto naliehavé záležitosti – hospodárske problémy, problémy týkajúce sa eura a Egypta – treba riešiť, nemôžete potom obviniť pána komisára Oettingera za to, že sa už primerane nezaoberá energetickou problematikou. To je absurdné. Veď je to preto, že Rada sa musí zaoberať aj inými záležitosťami.

Či už vám energetická politika vyhovuje, alebo nevyhovuje alebo či majú ďalší ľudia iný názor, to neurčuje, či je dobrá alebo zlá. Nedá sa hodnotiť podľa takéhoto kritéria. Myslím si, že Komisia sa v priebehu posledných mesiacov veľmi dôkladne a rozumne pripravovala na samit. Neriadila sa zásadou, že treba stále žiadať niečo nové. Namiesto toho venuje čas dôslednej a dôkladnej príprave a potom prijíma opatrenia, ktoré skutočne povedú k zmene.

Mimochodom, pán Schulz,... on ani nepočúva, ale veď na tom nezáleží, toto je len parlamentná diskusná hra, v ktorej si očividne hovoríme každý o niečom inom.

(protestné pokrikovanie)

Hovorili ste o chudobe, ktorá môže vzniknúť v dôsledku cien za energie. Máte úplnú pravdu. Ak však máme byť spravodliví, pán Schulz, musíme si tiež položiť otázku, prečo sú ceny energie také vysoké. Aký to má dôvod? Akú úlohu v tom zohrávame my, keď prijímame politické opatrenia, ktoré ceny sústavne dvíhajú? Aj tento faktor k tomu prispieva a nie je jediný, a preto by sa mal spomenúť v úprimnej rozprave. Zohľadniť musíme aj nové požiadavky, ktoré sa tu od rána do noci sústavne prijímajú.

Podľa mňa tento samit predstavuje obrovskú príležitosť, aby sme sa konečne pohli vpred, čo sa týka infraštruktúry, a aby sme zaistili realizáciu investícií do infraštruktúry a energetiky, pretože všetky ostatné témy závisia od toho, ako zvládneme tento bod. Vzniká tu otázka cien, spoľahlivosti a tiež toho, či dokážeme správne začleniť obnoviteľné energie do siete, a na to, žiaľ, potrebujeme značné investície. Štát navyše nebude schopný znášať tieto náklady sám.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty na základe článku 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Libor ROUČEK
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Rebecca Harms (Verts/ALE).(DE) Čo sa týka dôkladných príprav na samit o energetických otázkach a politických prioritných oblastí, pán Reul, aký máte názor na to, že vo veľkom rozhovore, ktorý dnes vyšiel v Nemecku v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung, pán Oettinger varoval Európsku úniu pred stanovovaním si príliš ambicióznych cieľov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie? A to hovorí len pár týždňov po tom, čo nadobudla účinnosť smernica o obnoviteľnej energii, na ktorú sme tu všetci veľmi hrdí. A čo sa týka dôkladných príprav v oblasti energetickej účinnosti, aký je váš názor na to, že akčný plán v oblasti energetickej účinnosti stále leží v zásuvke a že vlastne nebude žiadna šanca hovoriť o ňom na tomto samite?

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE).(DE) Existujú politici, ktorí stále žiadajú niečo nové, ale nikdy nedovedú nič do konca. Existujú aj politici, ktorí sa dôsledne pripravujú a vykonávajú iniciatívy. A presne o to ide. Nedomnievam sa, že predkladanie ďalších nových požiadaviek je správne, a preto má pán Oettinger absolútnu pravdu. Najprv urobme to, k čomu sme sa už zaviazali.

Pán Schulz celkom správne poukázal na to, že v mnohých členských štátoch sa otázkou účinnosti ešte ani nezačali poriadne zaoberať a že mnohé členské štáty zatiaľ nedosiahli svoje kvóty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie. Postupujeme celkom dobre, ale nie dosť dobre. Inými slovami, stále sme ešte veľmi ďaleko od toho, kde chceme byť. Niekedy je rozumnejšie dosiahnuť najprv to, čo ste si stanovili ako prvé, a až potom podniknúť ďalší krok. Sú ľudia, ktorí sa pokúšajú ísť príliš rýchlo a potom sa potknú o vlastné nohy.

 
  
MPphoto
 

  Marita Ulvskog (S&D).(SV) Ako už spomínal pán Schulz, v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa včera konal alternatívny samit o energetických otázkach. Konal sa v čase, keď si čoraz viac rodín a občanov nemôže dovoliť vykurovanie svojich domovov a keď zároveň priemysel, ktorý od energie závisí a ktorý musí byť konkurencieschopný, zaplavili ťažkosti. Ďalším dôvodom jeho konania bolo to, že iniciatív na najvyššej politickej úrovni v EÚ je pomenej a sú v tejto oblasti mimoriadne slabé. Zareagujem aj na to, čo povedal pán Reul. Iniciovali sa nejaké veci, ale potom len jednoducho zostali na papieri a dostali sa maximálne do zásuvky v kancelárii.

Náš odkaz z alternatívneho samitu o energetických otázkach pre zajtrajší samit EÚ je veľmi jednoduchý a jasný. Konajte, robte niečo – tu a teraz. Zaistite, aby sme mali záväzné ciele v oblasti energetickej účinnosti, ktoré sa budú naozaj dodržiavať. V EÚ je napríklad približne 190 miliónov budov, ktoré treba vykúriť. Investície do týchto budov, ktoré by zabránili súčasným únikom energie, by zabezpečili finančné prínosy aj nové pracovné miesta. Investujte do obnoviteľných zdrojov energie, ak sa teda nedomnievate, že existujúce zdroje, ktoré máme, sú nekonečné, a investujte do distribučných sietí, ktoré sú moderné a účinné pre všetky typy energie. Dajte spotrebiteľom a občanom silné a jasné práva vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Postarajte sa o to, aby bol trh s energiou transparentný a aby ho zároveň bolo možné monitorovať. Rovnako ako nechceme finančný trh, ktorý nefunguje správne a ktorý je uzatvorený a úplne neregulovaný, nechceme ani trh s elektrinou, ktorý by fungoval podobne ako finančný trh pred krízou.

Využite radikálne iniciatívy a ukážte, že dopyt po energii je otázkou sociálnej zodpovednosti a politických rozhodnutí a nie súkromnou záležitosťou jednotlivých občanov, s ktorou si musia dať rady sami. Ukážte, ako práve povedal pán Schulz, že chápeme, že energetická politika je aj sociálnou politikou, priemyselnou politikou a politikou budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Fiona Hall (ALDE). - Predpokladá sa, že samit sa tento piatok bude strategicky orientovať na energetiku a inovácie. Dúfam, že pozornosť hláv štátov a predsedov vlád veľmi neodpúta situácia v Egypte. Dúfam tiež, že pozornosť venovaná diskusiám o energetickej infraštruktúre a cezhraničnej spolupráci, teda o strane ponuky energie, neodvedie pozornosť od diskusie o strane dopytu po energii, ktorá je rovnako dôležitá.

Čo sa týka cieľa 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020, už veľmi dlho ideme po nesprávnej ceste. Od svojich vedúcich predstaviteľov potrebujeme v piatok počuť dôrazný záväzok, že podniknú okamžité kroky, aby sme sa vrátili na tú správnu. Najjednoduchšie by bolo to, keby sa cieľ 20 % stal okamžite záväzným. Inak budeme len výrazne strácať na strane ponuky energie, ktorú tak draho získavame. Toto nie je dobré hospodárenie a už vôbec nie v čase krízy.

 
  
MPphoto
 

  Claude Turmes (Verts/ALE). - Myslím si, že význam energie je jasne vidieť z toho, že pán Van Rompuy tu nie je, pretože sa zúčastňuje tlačovej konferencie, a pán Barroso odišiel. Len toľko k tomu, aký význam prikladajú tomu, aby si nás vypočuli.

Na základe pozvánky skupiny S&D bol včera v Bruseli pán Jeremy Rifkin, ktorý jasne predstavil novú hospodársku víziu. Po prvé, obnoviteľné zdroje energie, teda myšlienka, ktorú sme zaviedli smernicou. Po druhé, každá budova, ktorá dnes spotrebúva 40 % energie, sa dá transformovať na nízkoenergetickú budovu pomocou obnoviteľných zdrojov energie, dokonca na budovu s kladnou energetickou bilanciou. Po tretie, myslím si, že sa celkovo zhodneme na tom, že treba urýchliť rozvodné siete elektrickej energie. Po štvrté, musíme využívať ďalší výskum a vývoj na vytvorenie technológií uskladňovania. A po piate, elektromobily.

Pomocou týchto bodov a, samozrejme, s tým, čo spomínala Fiona v rámci účinnosti vo všetkých odvetviach, by sme v prvom rade zabezpečili oveľa menšiu geopolitickú závislosť európskeho hospodárstva. Po druhé by sme ušetrili 300 miliárd EUR prevádzaných mimo európskeho hospodárstva a využili by sme ich na investície do pracovných miest a ďalšie investície tu. Po tretie, preteky o ekologické technológie sa už začali, stačí si len prečítať nový čínsky päťročný plán.

Ak v najbližších mesiacoch nevytvoríme rámec, aby sa Európa stala vedúcim trhom všetkých týchto technológií, stratíme jeden z mála sektorov, kde máme vo svetovom hospodárstve stále vedúcu pozíciu. Je taká škoda, že tento samit nie je dobre pripravený, za čo sčasti zodpovedá pán Van Rompuy a vlastne aj pán Oettinger. Nepripravil v oblasti účinnosti a obnoviteľných zdrojov nič dobre premyslené a posledné tri mesiace strávil ako trójsky kôň pre dve alebo tri veľké nemecké spoločnosti, ktoré chceli zničiť odvetvie obnoviteľných zdrojov energie.

Na záver niečo, čo sme dosiahli: je šanca 26 k 1, že pán Oettinger utrpí porážku pri ničení vnútroštátnych systémov podpory. Podporuje ho len Holandsko. To je výrazné víťazstvo a obnoviteľné zdroje budú pokračovať. Toto je energia budúcnosti číslo jeden.

 
  
MPphoto
 

  Konrad Szymański (ECR).(PL) Chystáme sa prijať rozhodnutie o vyčlenení 1 miliardy EUR na rozšírenie energetickej infraštruktúry v Európskej únii. Míňanie verejných peňazí na energetické záležitosti má zmysel len vtedy, keď to pomôže naplniť požiadavky v oblasti bezpečnosti. Energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od rozsiahlej diverzifikácie, čo predpokladá nielen nové prenosové trasy, ale aj prístup k novým zdrojom palív. Inak budeme opakovať chyby programu TEN-T, ktorý za európske považoval aj také projekty, ako napríklad Nord Stream. Nepotrebujeme žiadne ďalšie nové spôsoby, ako napumpovať viac rovnakého ruského paliva na európsky trh. Ak budeme opakovať tie isté staré chyby, naša 1 miliarda EUR nám kúpi len atrapu trhu a hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Remek (GUE/NGL). (CS) Od energetického samitu očakávam predovšetkým komplexný, ale zároveň rozumný a zodpovedný prístup k záujmom občanov. Podľa posledných prieskumov Eurostatu je pre veľkú časť obyvateľov Únie jednou z hlavných priorít stabilita cien energií. Nie je náhoda, že tieto štatistiky vedie Česká republika. U nás nezodpovedná politicko-hospodárska loby presadila neprimeranú finančnú podporu fotovoltaických elektrární. Divoký nástup podnikavcov vrátane zahraničných a ich honba za rozprávkovými ziskami stavia verejnosť všeobecne proti obnoviteľným zdrojom, pretože ľudia čelia zbytočne vysokému nárastu cien elektrickej energie. Iste, nie je jednoduché zaistiť dostatok energie za prijateľné ceny, ale môžeme sa k tomu aspoň približovať. Cestou je podľa mňa okrem iného aj snaha o vyvážený energetický mix od obnoviteľných zdrojov po jadrovú energiu pri odbúraní extrémnych stanovísk z oboch strán. Len tak budeme mať dôveru občanov Únie, kvôli ktorým tu koniec koncov sme.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Na zasadnutí Rady sa bude treba venovať tomu, že výrobný systém Európy nemá žiadnu obranu proti kolísaniu cien ropy na trhoch, pretože trhy s futuritami sa stali rukojemníkmi premyslenej medzinárodnej finančnej špekulácie, čo znamená, že ceny teraz majú už len veľmi málo spoločné so základnými zásadami dopytu a ponuky. Rada si musí dať za cieľ poskytnúť Európskej únii praktický nástroj, ktorým sa vytvorí regulovaný trh otvorený pre vybraných obchodníkov a spravovaný úplne dôveryhodným európskym partnerom.

To je kľúčová myšlienka návrhu talianskej vlády na vytvorenie európskej burzy s ropou s cieľom vytvoriť stabilný trh s ropou, ktorý by priniesol obrovské prínosy podnikom aj spotrebiteľom. Nadšenie špekulantov z komodít ovplyvňuje ceny ropy, ktoré už nie sú založené na spotovom trhu, keďže kumulatívny účinok nákupov vopred a špekulačných ťahov napokon ovplyvní dopyt a ponuku na skutočnom trhu. Európska burza by premenila súčasný „netrh“ s papierovými barelmi na účinný, regulovaný a monitorovaný skutočný trh založený na skutočných bareloch ropy. Aj o tomto by sme mali diskutovať s Radou.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI).(HU) Teší ma, že na zasadnutí Európskej rady sa bude diskutovať súčasne o témach energetickej bezpečnosti aj inovácií. Niet pochýb o tom, že o energetickej bezpečnosti nemožno hovoriť bez toho, aby sa hovorilo aj o inováciách. Sme, prirodzene, presvedčení, že vybudovanie severojužného plynovodu ako doplnku k východozápadnému je dôležité, ale tým sa ani zďaleka nevyriešia problémy týkajúce sa dodávok energie. Dokonca sa tým ani nijako výrazne nezníži závislosť, zmení sa len smerovanie tejto závislosti. Závislosť sa dá zminimalizovať len v dlhodobom časovom horizonte a len ak odteraz presunieme dôraz z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie.

A presne v tomto duchu som si všimol, že medzi prioritami v oblasti inovácií sa kladie nedostatočný dôraz na tému obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti treba spomenúť osobitne dve veci. Na jednej strane musia byť obnoviteľné zdroje energie cenovo dostupné, čo znamená, že obyvateľstvo nesmie niesť ďalšiu záťaž v dôsledku používania energie z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane sa závislosť voči krajinám mimo Európskej únie nesmie premeniť na závislosť v rámci EÚ. To znamená, že menej rozvinuté nové členské štáty vrátane Maďarska, Poľska a Českej republiky musia dostať možnosť dohnať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie staré členské štáty, ktoré sú momentálne hlavnými mocnosťami v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako napríklad Belgicko, Holandsko alebo Rakúsko.

Len úzkou integráciou energetickej bezpečnosti a inovácií zabránime blížiacej sa energetickej kríze, ktorá by ovplyvnila aj Európu.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE).(FR) Sociálny pokrok sa nedosiahne bez rastu a rast sa nedosiahne bez energie.

Energia je základom európskeho sociálneho paktu za prosperitu. Z krajín mimo Únie pochádza 50 % našich dodávok energie. Je naliehavo potrebné, aby sme diverzifikovali dodávky, zvýšili ich bezpečnosť a postarali sa o menší podiel uhlíka. Svojim občanom dlhujeme svoju energiu a bezpečnosť.

To ma vedie k tomu, vážená pani úradujúca predsedníčka Rady, aby som aj vás vyzval na podporu záväzkov, ktoré sme prijali na medzinárodnej scéne s projektom ITER, teda s projektom jadrovej syntézy. Táto technológia je bezpečná, je udržateľná, je bezplatná a je nevyčerpateľná. Bolo by dobre, keby Európska rada ako najvyššia politická autorita tento projekt podporila pri svojich rozhovoroch s medzinárodným spoločenstvom.

To ma privádza k téme výskumu a inovácií. Už od 80. rokov minulého storočia sú rámcové programy výskumu a vývoja nástrojmi, ktorými Európa zasahuje do situácie. Na obdobie rokov 2007 – 2013 bola vyčlenená suma 53 miliárd EUR. A kde sme teraz? Už štyri mesiace čakáme, pán komisár, na vaše oznámenie o revízii siedmeho rámcového programu pre výskum. Pán Barroso povedal: „Menej byrokracie.“ Má pravdu. Uviazli sme v administratívnom zovretí a tí, ktorí sa výskumu zúčastňujú, sa odvracajú od európskych programov.

Chcel by som vás upozorniť na naliehavú potrebu nielen zjednodušiť budúce postupy, ale aj vyriešiť konflikty minulosti, pretože v súvislosti s výskumnými inštitútmi máme problém dôvery. V tejto súvislosti chcem poďakovať pani komisárke Geogheganovej-Quinnovej za jej vynikajúcu prácu.

Vzťahy s priemyselnou politikou nie sú uspokojivé a musíme ich vyhodnotiť. Po neistom začiatku teraz spoločné technologické iniciatívy dosahujú pozitívne výsledky z pohľadu rozpoznávania priemyselných potrieb.

A napokon, ako plánujeme zorganizovať svoj európsky priestor? Európska rada pre výskum sa musí stať riadnou organizáciou, aby bol náš výskum skutočne európsky. To je Európa výsledkov, ktorú naši európski občania očakávajú.

 
  
MPphoto
 

  Teresa Riera Madurell (S&D). (ES) Včera sa v našej skupine konal alternatívny samit o energetických otázkach, na ktorom sme požadovali záväzný cieľ 20 % zvýšenia energetickej účinnosti a 30 % podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020.

Nebudem sa zameriavať podrobne na naše požiadavky, ako to urobili niektorí naši kolegovia, ale chcela by som zdôrazniť, že bez jednej veci nebude možné zrealizovať ciele, ktoré som spomenula, a to bez infraštruktúry. Otázka znie: naozaj chceme európsky trh, kde tretina energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov? Ak je odpoveď áno, nemali by sme hovoriť aj o záväznom 10 % vzájomnom prepojení sietí do roku 2020?

Plnenie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie si vyžaduje vytvorenie siete, ktorá bude inteligentnejšia a predovšetkým bude vzájomne prepojenejšia, aby sa dala náležite riadiť jej variabilita. Od dosiahnutia tohto cieľa 10 %, ktorý stanovila Európska rada na zasadnutí v Barcelone takmer pred 10 rokmi, sme však stále ďaleko. Deväť štátov tento cieľ ani do dnešného dňa nesplnilo. Som presvedčená, že so mnou budete súhlasiť, že ak chceme byť úspešní, tento cieľ sa musí plniť rovnako ako predchádzajúce.

Preto by som chcela pani úradujúcej predsedníčke Rady predniesť želanie našej skupiny, aby ďalší samit priniesol ambicióznejšie závery, závery, ktoré budú hovoriť o 30 % podiele obnoviteľnej energie, 20 % účinnosti a 10 % vzájomnom prepojení sietí, pričom všetky tieto ciele by boli záväzné.

Chcela by som sa ešte dotknúť témy inovácií. Väčšiu ambicióznosť v záveroch Rady by sme radi videli aj v oblasti inovačného štátneho obstarávania. Vo svojej skupine považujeme uzatváranie zmlúv na inovačné produkty, procesy a služby za jeden z kľúčových prvkov podpory inovácií na trhoch.

Máme osobitný záujem o podporu a analýzu jeho prepojenia s európskymi združeniami pre inovácie v rámci EÚ pre inovácie. Je to ďalší bod, ktorý by Rada nemala ignorovať.

 
  
MPphoto
 

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). - Investície do energetickej infraštruktúry považujem za východiskový bod plnenia našich politických cieľov, ktorým by sa zaistilo, že naši občania a podniky by mali prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii na fungujúcom vnútornom trhu a že sa dosiahne ambiciózny balík Komisie v oblasti energetickej infraštruktúry, čo považujem za pozitívny krok.

Rovnako ako ambiciózni by sme však mali byť aj pragmatickí. Namiesto nalievania peňazí do veľkých projektov by sme sa mali sústrediť na identifikáciu a financovanie menších, nákladovo efektívnejších a pragmatických projektov, ktoré dokážu zabezpečiť skutočnú zmenu, ako sú napríklad lepšie vzájomné prepojenia. Myslím si, že by sme mali pouvažovať o projektových dlhopisoch EÚ ako o riešení, ktorým by sa mohli podnietiť potrebné investície do infraštruktúry.

Celkovo nás však táto kríza núti prijímať rozumný, otvorený a integrovaný prístup k našej energetickej politike. V prvom rade musíme zohľadniť všetky zložky energetického mixu bez toho, aby sme ich (alebo aspoň niektoré z nich) považovali za morálne neprípustné. A po druhé musíme pomocou integrovaného plánu zladiť svojee niekedy protichodné ciele v oblastiach klímy, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Vieme už, že rozširovanie jednotného trhu bude znamenať väčšiu liberalizáciu, a teda aj zvýšenú koncentráciu monopolov v prospech najväčších hospodárskych zoskupení vo vyspelejších krajinách Európskej únie.

Chceli by sme jasne vysloviť, že sme proti tomuto smerovaniu napríklad v oblastiach, ktoré súvisia s energiou, ktoré majú strategický význam pre hospodársky a sociálny rozvoj, a to najmä krajín v okrajových oblastiach. Najzávažnejším problémom však je to, že všetko, čo tu spomínala Rada a Komisia – hlavne vo vzťahu k posilňovaniu tzv. hospodárskeho riadenia –, ignoruje realitu sociálnych problémov, zhoršovania nerovností, nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a energetickej chudoby. S rastom cien elektriny a paliva sa pritom energetická chudoba v niektorých krajinách zvyšuje exponenciálne.

Hospodárska politika a energetická politika by mali sledovať jeden hlavný cieľ: sociálny pokrok a zlepšenie životných podmienok našich ľudí. Deje sa však presný opak. A presne to je dôvodom rozhorčenia, ktoré stále narastá a ktoré vidíme v uliciach mnohých krajín, teraz aj v Tunisku a v Egypte. Vyjadrujeme svoju solidaritu s ľuďmi týchto krajín a chceme, aby sa ich práva rešpektovali, aby ich rešpektovala najmä Rada, ktorá by k celému tomuto dianiu mala zaujať jasné stanovisko.

 
  
MPphoto
 

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). - Ak sa pozrieme na problematiku energetickej bezpečnosti, geopolitickú situáciu okolo nás a samotnú energetickú politiku, bude nám úplne zrejmé, v akej veľkej miere sa dnes EÚ potrebuje „nabiť energiou“.

Únia by nemala prestať držať krok s vývojom, ako sa to stalo v Egypte a Tunisku. Ak však budem citovať nášho kolegu pána Gahlera, USA sú jeden krok za vývojom, členské štáty sú jeden krok za USA a Brusel je jeden krok za členskými štátmi.

Pred štyrmi rokmi sme tu mali vážnu energetickú krízu a v roku 2007 sme prijali tu v Parlamente správu o energetickej bezpečnosti. A o štyri roky neskôr sme v úplne úvodnej etape spoločnej energetickej politiky a energetickej bezpečnosti. Je veľmi dôležité, aby táto Rada na svojom nadchádzajúcom samite preniesla túto zmenu od slov k činom.

Potrebujeme fyzickú bezpečnosť a nielen plány a dokumenty a slová a papiere. Je čas zobudiť sa. Čo ak sa z geopolitického hľadiska zhorší situácia v severnej Afrike a na Blízkom východe? Pred našimi očami dochádza k veľkej tektonickej zmene. Ropa teraz znovu stojí 100 USD. Ak by došlo k zablokovaniu Suezského prieplavu, čo je najhorší scenár, ako sme ako Únia pripravení zaistiť bezpečnosť dodávok? Kde sa nachádzame? Po štyroch stratených rokoch nie sme pripravení na ďalšiu energetickú krízu, ak by k nej došlo.

Práve preto od Európskej rady očakávame najmä to, že zabezpečí reálnu zmenu, pokiaľ ide o skutočný vnútorný trh s energiou a skutočnú bezpečnosť dodávok v materiálnom a fyzickom zmysle.

 
  
MPphoto
 

  Jo Leinen (S&D).(DE) V piatok sa uskutoční prvý samit o energetických otázkach v histórii Európskej únie, pretože po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy nesie Únia po prvýkrát priamu zodpovednosť za vývoj v tomto sektore. Súhlasím s pánom Barrosom, že energetická politika sa môže stať ďalším veľkým integračným projektom Európskej únie. Táto problematika má veľa aspektov a pán predseda Buzek stále hovorí, že v EÚ potrebujeme energetické spoločenstvo.

Pokiaľ ide o tento samit, mnohí sme dúfali a očakávali, že prinesie odpovede na strategické otázky Európskej únie týkajúce sa dodávok energie. Aké sú tieto strategické otázky? Áno, pán Saryusz-Wolski, ide aj o závislosť EÚ od dovozu energie. Ide o obrovské objemy energie, ktoré sa stále strácajú, a ide aj o negatívne vplyvy súčasného energetického systému na ekosystémy a najmä na atmosféru Zeme. Keď sa pozriem na závery Rady, musím povedať, že tento samit o energetických otázkach bude veľkým sklamaním, pretože na žiadnu z týchto významných otázok neodpovie. V skutočnosti je slabo pripravený z pohľadu spoločnej vízie, ktorú potrebujeme, a je slabo pripravený aj z pohľadu spojitosti medzi prostriedkami a nástrojmi, ktoré používame.

Chcem znovu spomenúť, že včera bola na alternatívnom samite o energetických otázkach, ktorý sa konal v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, navrhnutá koncepcia piatich pilierov, ktorá ukazuje možnosti riešenia týchto strategických otázok, možnosti obmedzenia dovozu energie a mrhania energiou a, samozrejme, možnosti zmiernenia negatívneho dosahu na životné prostredie. V navrhovaných prostriedkoch na dosiahnutie týchto cieľov sa opierame o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, o energetickú účinnosť a o využívanie informačných technológií na vzájomné prepojenie týchto rôznych zdrojov energie. To je inovačný samit. Doposiaľ som nepočul, že by sa informačné technológie využívali ako strategický faktor. Domnievam sa preto, že potrebujeme technologickú revolúciu, a tento samit by nám mal ukázal správnu cestu. Mám však pocit, že tá cesta bude nesprávna.

 
  
  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 
  
MPphoto
 

  Georgios Toussas (GUE/NGL).(EL) Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady bude prebiehať na pozadí pokračujúcej kapitalistickej krízy a zostrujúcej sa konkurencie medzi monopolmi v oblasti energetiky a inovácií, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj medzi Európskou úniou a ostatnými imperialistickými centrami. Ide o dve rozhodujúce oblasti pre kapitál. Veľké oblasti, ako napríklad Blízky východ, Ázia a Afrika, sú miestami, kde panuje ostrá imperialistická hospodárska súťaž a zásahy s cieľom ovládať hojné zdroje a prepravné trasy energie, čo spôsobuje obrovskú chudobu, kruté využívanie a potláčanie v spolupráci s domácimi buržoáznymi triedami na úkor ľudí. Táto spiatočnícka politika spôsobuje vznik ľudových povstaní, ktoré teraz napríklad prepukli v Egypte a v iných krajinách, čo dokazuje, že práve ľudia sú tvorcami histórie.

Komunistická strana Grécka vyjadruje svoju solidaritu s ľuďmi protestujúcimi v Egypte. Vyzýva ľudí, aby vyjadrili svoju skutočnú podporu a solidaritu. Základnou prioritou samitu, ktorá nie je formálne zahrnutá do jeho programu, ale o ktorej sa bude hovoriť, je stratégia EÚ 2020. Tým istým smerom sa budú uberať aj priority vykonávania posilneného hospodárskeho riadenia.

 
  
MPphoto
 

  Paulo Rangel (PPE).(PT) Vôbec nepochybujem, že toto zasadnutie Rady bude veľmi dôležité, v zásade preto, že sa bude zaoberať otázkami týkajúcimi sa obnovy hospodárstiev Európy a najmä energetikou a inováciami. Musím preto zdôrazniť, že toto zasadnutie Rady je v podstate súčasťou vykonávania stratégie Európa 2020. Je súčasťou jednej jej časti, jednej strany mince, ktorú tvorí rast, hospodárska súťaž a obnova hospodárstva.

Práve preto, že ide o významnú vec, by som tu chcel predniesť jednu výzvu, pre ktorú som tiež žiadal o slovo. Vyzývam Radu, aby sa okrem takých dôležitých tém, ako sú energetika a inovácie, zaoberala aj témou finančnej krízy, ktorú Európska únia zažíva, a vypracovala riešenie. Domnievam sa, že už nemôžeme strácať viac času.

Ak navyše nemožno od piatkového zasadnutia Rady očakávať riešenie tohto problému a ak dokonca musíme na toto riešenie počkať až do marcového zasadnutia Rady, je rozhodujúce, aby sa hlavy štátov a predsedovia vlád pripravili a zabezpečili väčšiu flexibilitu fondu stability počnúc 4. februárom a aby sa rovnako pripravili na opätovné spustenie európskej hospodárskej vlády.

Považujem túto tému za základ, a preto nemôže zostať na okraji programu tohto zasadnutia Rady. Teraz, ak mi dovolíte, by som povedal ešte jednu poznámku k Rade. Dúfam, že vypracuje aj európsku stratégiu pre Stredozemie, dúfam, že vypracuje reakciu na situáciu, ktorá je momentálne v Tunisku a v Egypte. Inými slovami, aj napriek významu tém energetiky a inovácií dúfam, že sa táto Rada bude na svojom zasadnutí zaoberať aj problematikou finančnej krízy a politickej krízy v severnej Afrike.

 
  
MPphoto
 

  Kathleen Van Brempt (S&D). - (NL) Chcela by som požiadať poslancov, aby sa pozreli na pozvánku pána Van Rompuya na ďalšie zasadnutie Rady. Hovorí v nej, že sa bude diskutovať o energii a že by sa rád zameral najmä na dodávky energie a energetickú bezpečnosť. Rada však plánuje nesprávnu diskusiu. Dodávky energie a energetická bezpečnosť sú naozaj dôležité, to je samozrejmé, ale predovšetkým v rámci globálnejšieho cieľa a najmä v rámci energetického systému, ktorý bude úplne nezávislý a úplne udržateľný z dlhodobého hľadiska.

Súhlasím, prirodzene, s mnohým z toho, čo tu odznelo, ale rada by som nasmerovala túto rozpravu o niečo ďalej do budúcnosti. Pán Reul, predseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, aj keď tu práve nie je, povedal, že politici by nemali predkladať príliš veľa nových návrhov. Nuž, v tom sa mýli. Je úlohou politikov mať predstavu o budúcnosti a primerane tomu formulovať ciele.

Naším cieľom by mal byť úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie do roku 2050. Nehovorí to len niekoľko jednotlivých politikov alebo niekoľko politických skupín. Nie, hovoria to vedci. Hovoria, že ak začneme robiť správne veci hneď teraz, že je úplne reálne, aby sme tento cieľ do roku 2050 skutočne dosiahli. Potom je tu aj otázka energetickej účinnosti, na ktorú poukázali mnohí poslanci. Mimochodom, pán Barroso na túto tému povedal veľa dobrých vecí a ja úprimne dúfam, že príslušný zodpovedný komisár bude schopný tieto výsledky dosiahnuť.

Okrem toho musíme výrazne investovať do využívania obnoviteľných zdrojov energie, a to miestne, na úrovni okresov, ale aj v rámci mnohých špeciálnych významných projektov, ako sú napríklad severomorský energetický okruh a veľké projekty súvisiace so solárnymi panelmi.

A napokon potrebujeme energetickú sieť, ktorá zaručí, že toto všetko sa stane realitou. A v tejto oblasti má Európa veľmi špeciálnu úlohu. Je zodpovednosťou Európskej únie zabezpečiť toto financovanie. A Rada by mala v piatok prijať rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Samit o energetických otázkach možno vráti Európsku úniu späť na cestu k hospodárskemu rastu. Ambícia stať sa najudržateľnejším svetovým hospodárstvom si vyžaduje vytvorenie novej energetickej vízie Európy. Na zaistenie výroby aj účinnosti je potrebný premyslený prístup Spoločenstva.

Výroba znamená zdroje, dopravu a distribúciu. Oblasti Čierneho mora a Kaspického mora majú nové energetické zdroje, ktoré sa dajú využívať dlhý čas. V tomto regióne sa dajú vytvoriť nové prepravné trasy. V tejto súvislosti majú prvoradý význam južný koridor a najmä plynovod Nabucco. Aj stratégia pre podunajskú oblasť môže pomôcť pri rozvoji nových trás dodávok zemného plynu a ropy. Nemôžeme hovoriť o spoločnej politike, ak nebudeme mať spoločnú energetickú sieť. Prvým krokom k jednotnému vnútornému trhu s energiou je vzájomné prepojenie vnútroštátnych sietí.

Nevyhnutnosťou je energetická účinnosť. Podnikli sa síce už kroky týmto smerom, ale Únia musí v nasledujúcich rokoch vykonávať akčný plán v tejto oblasti. Energetická účinnosť bude mať obrovský vplyv na hospodársky rast, na spôsoby používané na obmedzenie emisií CO2 a na vytváranie pracovných miest v takých oblastiach, ako sú informačné technológie, výstavba a služby.

Čo sa týka situácie v severnej Afrike, musíme zabezpečiť, aby návrhy akcií predložené Radou zaručili pokojný prechod v tomto regióne a aby nové organizácie prevzali moc demokraticky.

 
  
MPphoto
 

  Edite Estrela (S&D).(PT) Energetika a inovácie sú veľmi dôležitými otázkami, ktoré sú významnou súčasťou stratégie EÚ do roku 2020 a ktoré môžu prispieť k inteligentnému, trvalo udržateľnému rastu a k vytváraniu ďalších a lepších pracovných miest.

Energetika a inovácie sú vlastne oblasti, v ktorých naša krajina, Portugalsko, už istý čas uskutočňuje rozsiahle investície, ktoré prinášajú dobré výsledky. V uplynulých rokoch zdvojnásobilo Portugalsko svoje investície do výskumu a vývoja a dosiahlo prvú päťku, pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu: Už teraz pochádza 31 % spotrebovanej elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom sa očakáva, že v roku 2020 to bude 60 %.

Ako však už bolo povedané, táto Rada nemôže ignorovať to, čo sa deje v Egypte: ľudová revolúcia. Nemôže ignorovať ani finančnú a hospodársku krízu. Členské štáty patriace do eurozóny, ktoré majú najväčšie ťažkosti, robia to, čo musia, prijímaním úsporných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na zmiernenie deficitu a upokojenie trhov. Tieto opatrenia si vyžadujú veľké obete od rodín a podnikov.

Pokiaľ ide o EÚ, robí to, čo by mala? Myslím si, že nie. Európska reakcia na útoky na euro zo strany špekulantov – pretože špekulanti útočia na jednotnú menu prostredníctvom vládneho dlhu – bola kusá, oneskorená a neúčinná. Diagnóza bola určená a recept je dobre známy: Európska únia musí zlepšiť hospodársku koordináciu a posilniť a spružniť Európsky finančný a stabilizačný fond, aby mohol skupovať verejný dlh krajín, ktoré sa nachádzajú pod najväčším tlakom trhov. Inými slovami, čelíme globálnym problémom, ktoré si vyžadujú globálne riešenia. Aj to očakáva verejnosť od nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady.

 
  
MPphoto
 

  Lambert van Nistelrooij (PPE).(NL) Mimoriadne časy si vyžadujú mimoriadne opatrenia a teraz, keď sa snažíme zotaviť z krízy, je určite dobré, že sa v programe Rady našlo miesto konkrétne pre energiu a inovácie. Sú to kľúčové faktory pre udržanie európskej konkurencieschopnosti a tiež pre vytváranie pracovných miest v blízkej budúcnosti. Už bolo dosť čísel a správ. Teraz sa musíme pohnúť dopredu a dosiahnuť nejaký pokrok.

Zvlášť zaostávame v oblasti cezhraničnej infraštruktúry a vzájomných prepojení. Mali by sme sa teraz pohnúť dopredu pomocou nových nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, a začať využívať záruky Európskej investičnej banky na to, aby sme mohli vyvinúť väčšie úsilie s cieľom umožniť investície.

Druhý bod sa týka, prirodzene, inovácií. Tento týždeň bol zverejnený prieskum European Scoreboard on Innovation, z ktorého jasne vyplýva, že niektoré krajiny zaostávajú. V čase krízy je to pochopiteľné, lenže nemali by sme mobilizovať aj iné nástroje? Napríklad štrukturálne fondy, pri ktorých si dokončenie iniciatív vyžaduje verejné spolufinancovanie. Absolútne sa nám to nedarí robiť presne v čase, keď treba klásť oveľa väčší dôraz na verejné investície a inovácie. To naznačila aj pani ministerka. Tento druh inovácií by mal posunúť veci dopredu bez toho, aby sme museli byť ihneď pripravení investovať ďalšie peniaze. To by nám v konečnom dôsledku pomohlo dosiahnuť ciele stratégie EÚ do roku 2020, pokiaľ ide o udržateľnosť, inteligentné opatrenia a vytváranie pracovných miest. Želám vám veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Na európskom samite o energii, ktorý sa bude konať 4. februára, musí Európska únia dosiahnuť dohodu na najvyššej politickej úrovni o prioritných opatreniach zameraných na vytvorenie vnútorného trhu s energiou a energetickej infraštruktúry, ako aj o opatreniach na zníženie spotreby energie, posilnenie energetickej účinnosti a podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Potrebujeme najmenej 10-ročný akčný plán, ktorý zabezpečí solidaritu medzi členskými štátmi v prípade akýchkoľvek vážnych narušení dodávok energie, ako aj posilnenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom diverzifikácie trás a zdrojov dodávok energie. Únia musí modernizovať svoje energetické infraštruktúry a zabezpečiť prepojenia medzi energetickými infraštruktúrami členských štátov. V tejto súvislosti musím zdôrazniť geostrategickú dôležitosť širšieho regiónu Čierneho mora pre energetickú bezpečnosť Európskej únie.

Spoločný trh s energiou musí fungovať tak, aby slúžil radovým občanom, pre ktorých musí cena energie zostať dostupnou, a pomohol dosiahnuť ekologickú účinnosť európskeho priemyslu, a to jednak vytváraním pracovných miest v Európskej únii, ako aj prostredníctvom rozvoja priemyslu.

 
  
MPphoto
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE).(SL) V oblasti energetiky sme si stanovili ciele, ktoré pokrývajú všetky tri piliere spoločnej energetickej politiky: konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a bezpečnosť dodávok. S cieľom dosiahnuť tieto ciele sme už prijali dva rozsiahle balíky: prvým je klimatický a energetický balík a druhým je liberalizačný balík. Z tohto dôvodu si nemyslím, že v oblasti energetiky potrebujeme ďalšie právne predpisy; skôr si myslím, že by sme sa mali viac zamerať na uplatňovanie existujúcich právnych predpisov.

Aký má zmysel dávať na papier ďalšie požiadavky, navyše stále prísnejšie požiadavky, ak nedokážeme plniť už existujúce požiadavky. Musíme zlepšiť dôveryhodnosť Únie, a preto hovorím, že na to, aby došlo k zlepšeniu energetickej účinnosti, nepotrebujeme žiadne nové požiadavky. Podniky a domácnosti sa musia rozhodovať podľa podmienok na trhu. Zlepšovanie účinnosti sa doteraz ukázalo ako ekonomicky najvýhodnejšie opatrenie, ako situácia, ktorá je, takpovediac, prínosom pre všetkých, a preto naozaj nevidím žiadnu potrebu nových záväzných cieľov.

Musíme tiež vytvoriť prostredie, ktoré bude podporovať investovanie do infraštruktúry. Konať musí trh, nie verejné prostriedky z európskych a vnútroštátnych rozpočtov. Musíme sa vyhýbať vládnym dotáciám a netrhovým mechanizmom, ktoré vedú k centralizácii hospodárstva, bránia hospodárskej súťaži a potláčajú tvorivosť. Energetika je súčasťou systému obchodovania s emisiami, pričom hlavným motorom rozvoja musí byť cena uhlíka.

V oblasti energetiky tiež potrebujeme zlepšenú cezhraničnú koordináciu a strategické plánovanie novej infraštruktúry. Preto by mala byť Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov (ACER), ktorá začne svoju prácu v marci v Ľubľane, poskytnutá všetka možná podpora, aby si dokázala účinne plniť svoje úlohy.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predseda, v zásade podporujem myšlienku európskeho paktu hospodárskej súťaže, ktorý vytvorí podmienky pre harmonizáciu dôchodkového veku a najmä urýchli proces vzájomného uznávania akademických a odborných kvalifikácií a tiež bude viesť k lepšej koordinácii úsilí v oblasti výskumu a vývoja.

Zdôrazňujem potrebu vytvorenia plne integrovaného trhu s energiou do roku 2015. Môžem dúfať, že v priebehu štyroch rokov prestanú byť Estónsko, Lotyšsko a Litva izolovanými energetickými ostrovmi z hľadiska dodávok plynu?

Od maďarského predsedníctva očakávame skutočný zlom vo vytváraní integrovanej európskej siete plynovej, ropnej a elektrickej infraštruktúry a prepojení od Baltiku až po Jadranské more.

Tiež vyzývam Radu, aby chránila trvalo udržateľnú miestnu výrobu elektriny vytváraním rovnakých podmienok hospodárskej súťaže pre výrobcov z EÚ a z krajín mimo EÚ. Takisto je už načase, aby sa začal na úrovni EÚ riešiť problém úniku uhlíka v sektore elektrickej energie.

Na záver chcem povedať, že je poľutovaniahodné, že sa ministri zahraničných vecí EÚ nedokázali dohodnúť na jasnom odsúdení sektárskych útokov proti kresťanom v Egypte a Iráne. Pred dvoma týždňami poskytol Parlament solídny základ, aby mohol zaujať pevnú a jednotnú pozíciu k tejto dramatickej otázke. Z neschopnosti Európskej rady včas reagovať môže vzniknúť dojem, že bránenie tradičných kresťanských menšín mimo Európy nie je prioritou EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – V prvom rade treba povedať, že občania arabských štátov majú rovnaké právo na demokraciu a ľudské práva ako ktokoľvek iný. Podľa mňa je teraz dôležité, aby politika Európskej únie podporovala demokratické sily vo všetkých krajinách, kde vidíme, že dochádza k zmenám. Musíme zabezpečiť, aby tá zmena viedla k demokracii a dodržiavaniu ľudských práv, pretože sme svedkami zmeny v celom európskom susedstve. Sme svedkami zmeny v krajinách Východného partnerstva, ako aj v krajinách severnej Afriky. Musíme byť rozhodní, dôslední a dôrazní vo vyjadrovaní podpory demokratickým silám, kdekoľvek ich nájdeme, a musíme čo najviac prispieť k ich posilneniu.

Po druhé, v oblasti energetiky potrebujeme energetickú účinnosť. Dosiahnuť nám to pomôže množstvo programov, ktoré máme. Takisto však musíme na európskej úrovni zabezpečiť spoločné rozvodné siete a systémy distribúcie plynu a elektriny. To je jeden spôsob účinného využitia zdrojov energie. Po druhé, musíme tiež zabezpečiť, aby sme mali k dispozícii výrobu nevyhnutnú na to, aby sme mohli zanechať fosílne palivá a umožniť dosiahnutie nízkych cien bez emisií oxidu uhličitého. Postupné vyraďovanie používania jadrovej energie nás brzdí. Používanie našich zdrojov energie spolu so spoločnou rozvodnou sieťou a spoločným trhom s energiou je jednou z ciest, ako sa pohnúť dopredu.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE).(DE) Budem úplne úprimný. Nevidím žiadne odhodlanie, úprimnosť alebo dynamiku. Čas sa kráti. Niekedy mám pocit, akoby sme sa stále pokúšali popriať veľa šťastia vedúcim predstaviteľom štátov a vlád namiesto toho, aby sme sa pokúšali zistiť, čo treba robiť. Na to, aby sme mali viac Európy, naliehavo potrebujeme viac odvahy. Majte odvahu dohodnúť sa na tom, čo je potrebné, nielen na tom, čo je možné. Porušte tradíciu večného blokovania alebo odďaľovania toho, čo treba urobiť, z dôvodov vnútropolitických záujmov. Nevytvárajte zoznamy vecí, ktoré sú nemožné z dôvodu národného egoizmu a protekcionizmu, ale vecí, ktoré musíme ako Európa spoločne urobiť, aby sme dosiahli konkurencieschopnosť a našli správne riešenie krízy.

Udalosti si vyžadujú nové akty solidarity. Vyžadujú si podniknutie ďalšieho kroku smerom k integrácii. Vyžadujú si rýchlu nápravu štrukturálneho nedostatku v rámci menovej únie, konkrétne nápravu hospodárskej a sociálne únie. Podporujem pakt hospodárskej súťaže a podporujem vnútorný trh s energiou, pretože ten môže okrem iného viesť k poklesu cien, zvýšeniu našej nezávislosti a vytváraniu rastu a pracovných miest. Musíme však tiež povedať „áno“ priestoru výskumu, inovácií a vzdelávania, inými slovami väčšej europeizácii politiky vzdelávania a výskumu. Tiež podporujem hospodárske riadenie za predpokladu, že doň bude zapojená aj Komisia, ale nepodporujem nový medzivládny prístup, ktorý podkopáva Lisabonskú zmluvu.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – Očakáva sa, že Európska rada prijme opatrenie na to, aby po roku 2015 žiadny členský štát EÚ nezostal energetickým ostrovom.

Prepojenia spravidla chýbajú v tých členských štátoch, kde v odvetví zemného plynu dominuje oficiálny prevádzkovateľ. Akýkoľvek pokrok v oblasti infraštruktúry, ktorý by umožnil prístup novej strane, je veľmi pomalý, pretože vertikálne integrované monopoly investujú najmä do ďalšieho upevňovania svojho dominantného postavenia a je veľmi ťažké pritiahnuť nových investorov do zatvoreného trhu.

Uplatnenie smernice EÚ o plyne – t. j. plné oddelenie vlastníctva – je jediným účinným a rozumným spôsobom, ako podporiť investície do infraštruktúry (v tomto prípade v Litve), zaviesť hospodársku súťaž a urýchliť integráciu do vnútorného trhu EÚ s energiou.

Je však absurdné, aby bol členský štát EÚ vystavený hrozbám alebo dokonca diskriminovaný za to, že uplatňuje právne predpisy EÚ, kým samotná EÚ, zdá sa, stojí bokom.

Preto by som vás chcela požiadať, kolegovia a členovia Komisie a Rady, aby ste využili každú príležitosť na vyjadrenie otvoreného nesúhlasu s vyvíjaním tlaku na členský štát, aby upustil od uplatňovania acquis EÚ, a aby ste posilnili jeho podporu na zasadnutí Európskej rady. Chcela by som ešte uviesť, že uplatňovanie smernice EÚ o plyne v Litve pozorne sledujú iné členské štáty, kde vládnu podobné podmienky.

Bez tohto prístupu bude ohrozený cieľ dosiahnuť do roku 2014 plne integrovaný a fungujúci vnútorný trh EÚ s energiou.

 
  
MPphoto
 

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE).(LV) Názory na to, čo má z hľadiska rozvoja energetiky v Európe najväčší význam, sa v tomto Parlamente rôznia. Niektorí si myslia, že odpoveďou sú obnoviteľné zdroje energie, kým iní si myslia, že je to jadrová energia; iní si zase myslia, že najdôležitejšie sú úspory energie. Všetci sa však zrejme zhodneme na tom, že v Európe potrebujeme spoločné energetické siete, aby sa skončila situácia, keď sú niektoré členské štáty úplne odrezané od ostatných, či už v oblasti trhu s elektrinou alebo v odvetví plynu. V súvislosti s tým prebehne na zasadnutí Rady, ktoré sa má konať tento piatok, diskusia o tom, ako vybudovať spoločné energetické siete v Európe, pričom podľa mňa sú najdôležitejšou otázkou v tejto oblasti zdroje financovania. Zdroje financovania treba nájsť aj pre tie projekty, ktoré nie sú z krátkodobého hľadiska priamo komerčne perspektívne – spoločné financovanie eliminácie energetických ostrovov.

Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D).(HU) Chcel by som zablahoželať maďarskému predsedníctvu k tomu, že sa na najvyššej úrovni v Rade konečne diskutuje o tejto mimoriadne dôležitej téme. Cenovo prijateľná a všeobecne dostupná energia je v záujme všetkých členských štátov EÚ. Európska únia musí využiť všetky potenciálne zdroje energie. Ušlo nám však niečo, čo si nikto nevšimol. György Oláh, nositeľ Nobelovej ceny narodený v Maďarsku, objavil metanolové hospodárstvo. Obrovské množstvo metanolových staníc už existuje v Číne, ale v Európe sa tento zdroj energie používa len na Islande. V rámci EÚ neexistuje žiadne hospodárstvo založené na výrobe energie na báze metanolu, hoci je to mimoriadne lacné, pretože energia sa vyrába z oxidu uhličitého, vody a elektriny, čo možno využiť na pohon áut, výrobu elektriny, kúrenie a iné účely.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Jednou z otázok, o ktorých sa bude diskutovať na zasadnutí Európskej rady, je vylepšenie rámcových podmienok – nech už je to čokoľvek – v oblasti výskumu a inovácií v Európskej únii.

Je, samozrejme, rozdiel medzi vynálezom a inováciou a medzi týmito dvoma vecami a žiadosťami o udelenie patentu. Keby ste však hľadali geografický zdroj akejkoľvek z týchto vecí alebo ich všetkých, nevideli by ste rovnomerné geografické rozšírenie vo svete.

Zistili by ste, že neúmerne veľa ich pochádza z určitých krajín sveta s priamymi alebo historickými väzbami na Európu. Prečo by to malo byť tak? Mohol by byť dôvod vysvetlením toho, prečo inovačná únia tak sústredene hľadá rámcové podmienky? Aké by mohlo byť vysvetlenie? Nuž, keď sme zavrhli klímu, niečo vo vode, tradičnú stravu a plienkový tréning v studenej klíme, čo by ešte mohlo zostať?

Nuž, obávam sa, že mi nikto neodpovie. Ale nech je to už čokoľvek, nesmieme to zavrhnúť len z nevedomosti.

 
  
MPphoto
 

  András Gyürk (PPE).(HU) Energetický samit, ktorý sa bude konať 4. februára, by mohol byť skutočným zlomom v tom zmysle, že slová by sa už konečne mohli premeniť na skutky. Pred Radou stojí otázka stratégie a zároveň otázka infraštruktúry potrebnej na jej realizáciu. Dúfam, že výsledok potvrdí naše očakávania a že 4. februára budeme svedkami vytvorenia skutočnej spoločnej európskej energetickej politiky.

Dovoľte mi ešte poslednú myšlienku, pán predseda. Chcel by som uviesť, že vítam dialóg medzi Európskou komisiou a maďarskou vládou v otázke maďarského mediálneho zákona. Som rád, že tento dialóg prebieha podľa procedurálneho postupu obvyklého v takýchto záležitostiach. To by malo upokojiť všetkých, ktorým záleží na vyriešení tohto problému. Som presvedčený, že táto vec by sa mohla uzavrieť v priebehu niekoľkých týždňov. Akékoľvek ďalšie zákerné a neopodstatnené politické útoky budú zbytočné. Som presvedčený, že práve to je v záujme EÚ a nie to, čo bolo dnes, žiaľ, predvedené v tomto Parlamente v rámci jedného vystúpenia.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D).(LT) Nadchádzajúce desaťročie bude kľúčovým pre celú Európsku úniu, pretože členské štáty budú musieť prijať vážne rozhodnutia: nahradiť existujúce zdroje a infraštruktúru a uspokojiť rastúci dopyt po energii, čo bude kľúčové z hľadiska budúceho hospodárskeho rozvoja Európy. Toto zasadnutie Európskej rady o energii je naozaj veľmi dôležité. Môže sa z neho stať historická udalosť, ak sa dosiahne dohoda o konkrétnych zásadách rozvoja vnútorného trhu s energiou. To by naozaj umožnilo všetkým 27 členským štátom Európskej únie koordinovať svoje kroky a zamerať svoje úsilie na zväčšenie rozsahu a zvýšenie konkurencieschopnosti nášho hospodárskeho prostredia, na vytváranie nových pracovných miest a na znižovanie sociálneho vylúčenia. Podľa mňa je veľmi dôležité stanoviť osobitné kalendáre, ktoré by umožnili zredukovanie alebo odstránenie energetických ostrovov v členských štátoch. Aby sa to dosiahlo, je osobitne dôležité zaistiť potrebnú politickú vôľu a solidaritu a zabezpečiť, aby projekty, ktoré vypracujeme, boli nielen komerčne atraktívne, ale aj užitočné pre Európsku úniu. Takisto si myslím, že je veľmi dôležité stanoviť záväzné harmonogramy pre členské štáty, aby si včas plnili svoje záväzky, pokiaľ ide o realizáciu týchto projektov. Hoci investičné rozhodnutia zvyčajne závisia od účastníkov trhu, veľmi významnú úlohu vo vytváraní stabilného a transparentného investičného prostredia zohrávajú aj politické rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Táto rozprava jasne potvrdzuje, že energetika aj inovácie majú pre budúcnosť Európy a európskeho hospodárstva absolútne kľúčový význam. Určite by sme sa všetci zhodli na tom, že ak teraz podnikneme správne kroky, môžeme nielen z krátkodobého hľadiska pozitívne prispieť k hospodárskemu zotaveniu, ale tiež môžeme z dlhodobého hľadiska dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Takisto súhlasím so všetkými z vás, ktorí požadovali konkrétne ciele a podniknutie konkrétnych krokov. Komisia sa preto veľmi snaží o stanovenie veľmi jasných cieľov. Chceli by sme mať skutočný vnútorný trh v oblasti energetiky do roku 2014. Musíme konečne odblokovať potenciál v tejto veľmi dôležitej oblasti hospodárstva. Uvediem len jeden údaj: ak to urobíme správne, môžu spotrebitelia ušetriť 13 miliárd EUR tým, že budú mať možnosť získať elektrinu od lacnejšieho poskytovateľa. Je to viac ako 100 EUR ročne na spotrebiteľa a to je len začiatok. Preto musíme tlačiť na Európsku radu, aby sa skutočne chopila vnútorného trhu v oblasti energetiky a aby dohliadla na samotnú dôležitú transpozíciu právnych predpisov, a to nielen na európskej úrovni, ale aj na vnútroštátnej úrovni v každom členskom štáte.

Veľmi pozorne som si vypočul našich poslancov z pobaltských krajín. Myslím si, že je najvyšší čas prekonať situáciu, keď máme izolované energetické ostrovy. Rok 2015 je preto tým správnym časom na dokončenie práce na tomto veľmi dôležitom projekte a na skutočné pripojenie našich pobaltských členských štátov k európskej rozvodnej sieti.

Ak bolo niečo, s čím som úplne nesúhlasil, tak to bolo vyhlásenie v správe o stave Únie Baracka Obamu. Vypočul som si ho a musím povedať, že bolo do veľkej miery inšpirované tým, čo robíme tu v Európe – čo sme navrhli v rámci stratégie EÚ do roku 2020. Hovoril o energetickej účinnosti, dôležitosti vzdelávania, novom impulze pre ochranu životného prostredia a znižovaní chudoby. To sú presne ciele, ktoré sme si stanovili na nasledujúcich 10 rokov.

Naozaj som presvedčený, že v oblasti environmentálnych politík stojíme na čele my. Môžete si preveriť pozíciu Európskej únie na všetkých samitoch týkajúcich sa životného prostredia a uvidíte, koľko energie sa investovalo do úsilia nasmerovať svet na správnu cestu v tejto konkrétnej oblasti. Pokiaľ ide o naše ciele – naše slávne ciele do roku 2020 –, v oblasti znižovania emisií si počíname celkom dobre. Takisto si počíname celkom dobre, pokiaľ ide o zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v rámci celej našej výroby energie.

Je však pravda – a to tu musím priznať –, že zaostávame v plnení cieľov v oblasti energetickej účinnosti. Preto budeme ako Komisia veľmi dôkladne monitorovať vývoj v tejto oblasti a v roku 2013 uskutočníme revíziu cieľov. Môžem vám sľúbiť, že ak ciele nebudú dosť ambiciózne, budeme vážne zvažovať stanovenie aj právne záväzných cieľov v tejto oblasti. Všetci vieme, že najčistejšia energia je najbezpečnejšia energia.

Pokiaľ ide o pripomienky k inovačnému hospodárstvu, myslím si, že je úplne jasné, že musíme zvýšiť úroveň inovačných priorít a inovačných politík. Musíme odblokovať potenciál, ktorý v Európe v tejto oblasti existuje už mnoho rokov. Vidíme, že pokiaľ ide o zužovanie inovačnej priepasti, ktorá nás oddeľuje od USA a Japonska, nepočíname si tak dobre, ako by sme očakávali. Vidíme, ako nás doháňajú rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, čo znamená, že sa na túto oblasť musíme zamerať čo najviac.

Musíme analyzovať skutočné príčiny svojho nedostatočne ambiciózneho napredovania v tejto oblasti. Jedna z nich bola spomenutá, konkrétne problém byrokracie a príliš komplikovaných pravidiel. Preto Komisia už navrhla – bolo to prijaté minulý týždeň – zjednodušenie pravidiel všetkých inovačných politík v rámci siedmeho rámcového programu. Podľa mňa sa nám v rámci diskusie o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci všetkým naskytne výborná príležitosť na zlepšenie spôsobu uskutočňovania a plnenia európskych programov, pretože budeme diskutovať aj o rozpočtových pravidlách. Musíme sa usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi náležitou kontrolou a nevyhnutnou pružnosťou pri uskutočňovaní programov, aby sme nevytvárali ďalšiu byrokraciu vo vzťahu k programom, ktoré majú osobitný význam pre podporu inovačných politík v Európe.

Bude sa diskutovať, samozrejme, aj o hospodárstve. Februárové zasadnutie Európskej rady bude zasadnutím prechodu a hľadania komplexného prístupu k súčasným hospodárskym problémom v Európe, či už vo vzťahu k eurozóne, alebo v oblasti zlepšovania hospodárskeho riadenia v celej Európskej únii. Môžem vás uistiť, že Komisia nepoľavuje v navrhovaní opatrení na stabilizáciu situácie na finančnom trhu a v hľadaní dlhodobých riešení. Sme presvedčení, že musí ísť o komplexné riešenie, ktoré nám umožní konečne opustiť reaktívny režim a plánovať dlhodobé opatrenia a dlhodobé posilnenie európskeho hospodárstva.

Pokiaľ ide o pripomienky týkajúce sa zmeny zmluvy a vytvorenia trvalého európskeho mechanizmu stability, Komisia je presvedčená, že zmluva poskytuje správny rámec pre ďalšie posilňovanie hospodárskeho riadenia. Je úplne jasné, že uskutočňovanie tohto procesu mimo rámca Únie nastoľuje politické a inštitucionálne otázky, ktoré bude musieť Komisia veľmi dôkladne preskúmať. Som si istý, že o tejto otázke budú diskutovať aj vedúci predstavitelia na piatkovom zasadnutí Európskej rady.

O situácii v Egypte a Tunisku sa diskutovalo dnes ráno v kolégiu komisárov. Bola vyjadrená jasná podpora legitímnym ašpiráciám obyvateľov Egypta a jasné potvrdenie toho, že Komisia je pripravená zintenzívniť svoju pomoc Egyptu a jeho obyvateľom počas tohto transformačného procesu. Diskusia o situácii v Tunisku a Egypte bude pokračovať a som si istý, že mojej kolegyni pani Cathy Ashtonovej sa podarí vyjadriť sa k nej presnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Chcela by som sa rečníkom poďakovať za všetky ich pripomienky a vystúpenia. Bola som tu v Parlamente svedkom mimoriadne hodnotnej diskusie, ktorá prispeje k piatkovej diskusii vedúcich predstaviteľov štátov a vlád k otázke energetiky a inovácií.

Plne chápem Parlament, keď hovorí, že to, čo robíme pre energetiku alebo inovácie, nie je dosť. Sme plne odhodlaní presadzovať ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa vytvorenia európskeho vnútorného trhu s energiou; sme pevne odhodlaní pohnúť sa týmto smerom. Prirodzene, aby sme v tejto oblasti dokázali urobiť viac, potrebujeme vašu podporu. Nechcem ísť do detailov, pretože pán podpredseda Šefčovič sa podľa mňa vyjadril dostatočne podrobne k všetkým aspektom budúcej spoločnej energetickej politiky v Európe.

To isté platí pre inovácie. Všetci si myslíme, že v oblasti inovácií musíme predložiť viac návrhov; inovačná únia je vynikajúcou investíciou do budúcnosti.

Silná Európa nemôže žiť bez silných spoločných politík, z ktorých jednou by mala byť európska energetická a inovačná politika.

Moja otázka pánovi Schulzovi znie, prečo mi umožnil odpovedať ako predstaviteľke maďarskej vlády. Pán Schulz zrejme čítal iný list ako list, ktorý sme zaslali Komisii. Povedal, že maďarská vláda ignoruje konsenzus dosiahnutý v Komisii a nechystá sa vziať ho do úvahy. Dovoľte mi citovať niekoľko riadkov z tohto listu, počnúc vyhlásením, že vláda Maďarskej republiky je pripravená zmeniť a doplniť zákon o médiách. „Mohla by sa zvážiť úprava právneho predpisu.“ „Maďarská vláda je tiež ochotná v prípade potreby preskúmať možnosť nájdenia iných právnych riešení.“ A nakoniec, „ak Komisia... stále považuje za potrebné“ po konzultáciách „zmeniť a doplniť maďarský právny predpis..., sme pripravení začať s vypracovávaním týchto úprav“.

Takže by som vás len chcela informovať, že, ako sa jasne uvádza v liste, prebiehajú konzultácie. Sme pripravení. Komisia včera vyjadrila potešenie nad príchodom tejto odpovede. Odborníci sa dajú do práce a je našou úlohou nájsť riešenie takéhoto problému. Pevne dúfam, že v budúcnosti sa bude čo najviac diskusií venovať energetike a inováciám a pozornosť predsedníctva nebudú rozptyľovať rôzne pohľady určitých politických strán.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto Rada prijíma ako témy na rozpravu energetiku a inovácie. Navrhuje sa integrácia a „dokončenie“ jednotného trhu pre elektrickú energiu a zemný plyn. Dobre si uvedomujeme, že tento proklamovaný cieľ je synonymom obmedzovania plného uplatňovania sociálnej úlohy členských štátov prostredníctvom náležite vybavených, financovaných a aktívnych verejných služieb a synonymom liberalizácií a privatizácií, za ktorými skôr či neskôr nasleduje nevyhnutná monopolná koncentrácia na úrovni EÚ. V tejto strategickej, nesmierne dôležitej oblasti to preto nebude iné. Uprostred tohto všetkého a ako najľahší prostriedok spriechodnenia tejto cesty sa nastoľujú otázky (demagogicky) týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie: tie sú určite dôležité a treba sa nimi zaoberať a vyriešiť ich, lenže na základe iného rámca. Inovácie sa už teraz považujú predovšetkým len za prostriedok, ako dať hodnotu myšlienkam v rámci trhu, a nie za to, za čo by sa mali: za nevyhnutný prostriedok pomáhajúci riešiť mnohé problémy, ktorým čelí ľudstvo. Počas rozpravy sa však jasne ukázalo, že tieto otázky nie sú ničím iným ako dymovou clonou pre inú diskusiu: pre diskusiu o prehlbovaní katastrofálnych a protidemokratických mechanizmov takzvaného „hospodárskeho riadenia“ a upevňovania kontroly nad národmi a krajinami, ako je medzi inými Portugalsko.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Oblasti energetiky a inovácií majú kľúčový význam pre rast a zamestnanosť. Energetika je obrovským projektom európskej integrácie, tak ako bol v minulosti vnútorný trh. Európa potrebuje v oblasti inovácií a energetiky ambicióznu víziu a konkrétny plán. Dúfam, že piatkové zasadnutie Európskej rady bude v tomto zmysle dôležitým míľnikom. V oblasti európskej energetickej a klimatickej stratégie sa toho už urobilo veľa, ale musíme ísť ešte ďalej. Musíme si udržať popredné postavenie v oblasti technológie tým, že investujeme viac do výskumu a inovácií s cieľom vybudovať potrebnú infraštruktúru a vyškoliť viac inžinierov, vedcov a technikov. V tejto rozhodujúcej chvíli, keď prechádzame hospodárskou krízou, je naliehavo potrebné konať. A existuje spôsob, ako to dosiahnuť: radikálnou zmenou spôsobu výroby a využívania energie v našej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne.(PL) Cieľom energetického samitu, ktorý sa bude konať tento týždeň, bude poukázať na dôležitosť energetickej solidarity. Najúčinnejšími spôsobmi, ako zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie, sú plne spoločný trh, celoeurópska sieť, presadzovanie právnych predpisov a transparentné pravidlá. Niektorí vedúci predstavitelia našich krajín to, žiaľ, nechápu. Radšej sa spoliehajú na svoje vlastné vnútroštátne riešenia energetických otázok a rokujú s dodávateľmi z tretích krajín. Mali by sme preto vziať na vedomie nedávne výzvy európskych energetických spoločností na liberalizáciu trhu a plné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky. Pri príprave infraštruktúrneho balíka si musíme byť istí, že európske projekty, do ktorých chceme investovať, budú vybraté na základe jasných a transparentných kritérií. Pri vytváraní celoeurópskej siete musíme klásť osobitný dôraz aj na investovanie do krajín, ktoré majú veľmi slabo vyvinutú a zastaranú energetickú infraštruktúru, ako povedal pán Barroso. Trh sa o to sám nepostará, vyžaduje si to verejné opatrenia. V oblasti energetiky si nemôžeme dovoliť dvojrýchlostnú Európu. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Aby mohla Európska únia splniť stanovené ciele, hlavnou prioritou musí byť správna a rýchla realizácia tretieho balíka pre trh s elektrinou a plynom. Vývoj energetickej infraštruktúry zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že osobitnú pozornosť treba venovať financovaniu tejto infraštruktúry v časovom rámci až do roku 2020. Európska komisia musí uviesť konkrétne čísla k investičným požiadavkám a čo najskôr predložiť nový nástroj financovania energetickej infraštruktúry. Okrem opatrení, ktoré musí prijať Európska komisia, je dôležité posilniť partnerstvá Európskej únie s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom identifikovať inovatívne finančné nástroje. Tiež treba vytvoriť vhodný rámec financovania, zvlášť zlepšením pravidiel prideľovania finančných prostriedkov na cezhraničné projekty alebo technologicky pokročilé projekty.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. (PL) Domnievam sa, že na svojom nadchádzajúcom samite 4. februára by sa Európska rada pre energetiku mala usilovať o zabezpečenie toho, aby sa k všetkým zdrojom energie, tradičným aj netradičným, pristupovalo rovnako. Osobitný dôraz treba klásť na domáce zdroje energie vrátane minerálnych palív (uhlie a bridlicový plyn), aby sa zaručila energetická bezpečnosť EÚ. Využívanie týchto zdrojov, s náležitou podporou EÚ, bude rozhodujúcim faktorom nielen bezpečnosti dodávok energie, ale aj konkurencieschopnosti a úrovne zamestnanosti EÚ. Zároveň by som chcel podotknúť, že zabezpečením náležitých investícií do energetickej infraštruktúry EÚ zaručíme ďalší rozvoj členských štátov. Dúfam, že závery zasadnutia Európskej rady budú verným odrazom doterajších rozpráv k cieľom do roku 2050 a že nebudú zverejnené pred rozpravou k týmto cieľom, ktorá sa má konať v marci 2011. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Iuliu Winkler (PPE), písomne.(RO) V rámci EÚ momentálne funguje 27 trhov s energiou. Výsledkom ich nedostatočného prepojenia je neschopnosť plniť ciele EÚ v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti. Dôsledkom neexistencie jednotného integrovaného trhu je neschopnosť energetickej politiky EÚ poskytnúť účinné riešenia problémov súvisiacich so zmenšovaním sa európskych zásob ropy a plynu, rastom cien ropy a zemného plynu, rastom globálneho dopytu po energii a globálnym otepľovaním. Vítam oznámenie pána komisára Oettingera týkajúce sa ambiciózneho termínu navrhovaného Európskou komisiou, podľa ktorého bude konečným termínom dokončenia vnútorného trhu s energiou rok 2015. Tiež vítam zámer prepojiť plynové a elektrické siete 27 členských štátov a vytvoriť infraštruktúru nevyhnutnú na to, aby mohla EÚ dosiahnuť svoje ciele. Dúfam, že angažovanosť Komisie budú európski vedúci predstavitelia chápať ako výzvu postaviť do popredia skutočné dlhodobé záujmy členských štátov. Iniciovať vytvorenie a posilnenie jednotného trhu s energiou a spoločnej politiky v tejto oblasti bude možné len vtedy, ak sa čo najrýchlejšie prijmú pevné rozhodnutia. To sú jediné faktory, ktoré môžu všetkým zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zaručiť energetickú bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Kastler (PPE), písomne. – (DE) Je šokujúce, že na celom svete pokračuje prenasledovanie a vraždenie kresťanov. Je skutočne dôkazom slabosti Európy, že ministri zahraničných vecí členských štátov na to nedokážu v rámci Rady reagovať. Vôľou parlamentu pohŕdajú. EÚ musí niečo urobiť. Vyzývam Radu, aby prejavila zodpovednosť za základné právo na slobodu náboženstva, rýchlo vypracovala realizovateľnú stratégiu ochrany kresťanov v celom svete a vytvorila osobitný útvar pre medzikultúrne a náboženské záležitosti v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Tieto veci treba urobiť teraz, nie niekedy v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Mám pripomienky k dvom záležitostiam: 1. Energetická politika: Ak pôjdeme cestou, na ktorej sa v súčasnosti nachádza naša energetická politika, bude nám dosahovanie cieľa trvať príliš dlho. Prostredníctvom zjednodušených a urýchlených postupov pri rozvoji energetickej infraštruktúry môže EÚ dosiahnuť významný pokrok vo vytyčovaní svojho smeru, pričom to však v žiadnom prípade nesmie byť na úkor občanov a nesmie to viesť k porušeniu Aarhuského dohovoru. Transparentnosť a vysledovateľnosť činností sú nevyhnutnými predpokladmi. Malé a stredné podniky so svojimi inovačnými schopnosťami musia byť do toho, prirodzene, zapojené ako rovnocenní partneri. 2. Finančná kríza: Svet finančných trhov sa točí oveľa väčšou rýchlosťou, akou bola doteraz schopná reagovať Rada. Zmierňovanie výslednej všeobecnej neistoty medzi občanmi a vo finančnom svete si vyžaduje rozhodné kroky.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne.(PL) Počas nadchádzajúceho samitu Európskej rady plánovaného na 4. februára budú vedúci predstavitelia štátov a vlád diskutovať o dvoch témach; o energetickej politike Spoločenstva a o výskume a vývoji. Základnými otázkami pri prvej téme budú energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie a bezpečnosť dodávok (otázka osobitného významu pre Poľsko), kým základnými otázkami pri druhej téme budú medzinárodná vedecká spolupráca a racionalizácia vedeckých programov EÚ. Mám však dojem, že samit, ktorý bol zvolaný pod heslami energetiky a inovácií, sa zmení na konferenciu o aktuálnych záležitostiach – týkajúcich sa jednak Európskej únie (hospodárska politika), ako aj zdanlivo vzdialeného zahraničia (politická situácia v Tunisku, Egypte a Bielorusku). EÚ sa musí skrátka zaoberať stále väčším množstvom problémov, pričom tento problém nevyrieši ani častejšie konanie samitov EÚ, ako navrhuje predseda EÚ pán van Rompuy. EÚ musí rýchlo nájsť odpovede na rôzne otázky, ako je napríklad to, či je potrebné zvýšiť financovanie európskeho nástroja finančnej stability, ako treba koordinovať hospodársku politiku členských štátov, aby sa zabezpečilo, že nástroj už v budúcnosti nebude potrebný, a nakoniec, ako by sme mali reagovať na udalosti s výrazným medzinárodným rozmerom, aby sa zabezpečilo, že hlas EÚ bude vypočutý. Pri formulovaní odpovedí nebudú mať mimoriadnu dôležitosť len čísla, t. j. energetické ukazovatele, ktoré treba dosiahnuť do roku 2020, ale aj skutočná politická vôľa členských štátov. Európa spotrebúva jednu pätinu svetovej energie; koľko času sa bude venovať energetike na piatkovom stretnutí v Bruseli?

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Na problém energetickej politiky Európskej únie sa upozornilo počas rozpravy o prípravách na samit Európskej rady, ktorý sa má konať 4. februára 2011. Energetická bezpečnosť je prioritnou oblasťou a vytvorenie spoločného trhu s energiou by malo byť spoločným európskym cieľom, o dosiahnutie ktorého sa musíme usilovať pomocou integrovaných opatrení. Ďalším kľúčovým bodom v tejto rozprave boli alternatívne zdroje energie, ktoré začínajú v Európe zohrávať stále väčšiu úlohu. Na energetickú politiku sú úzko napojené rozvoj moderných technológií a vytváranie ekologických pracovných miest. Osobitnú pozornosť treba venovať potrebe rozšírenia Európskej výskumnej oblasti. To sú ideálne príklady opatrení, ktoré zapadajú do myšlienok, z ktorých vychádza stratégia EÚ do roku 2020, v rámci ktorej sú prioritami inovácie a rozvoj vedeckého výskumu, ako aj vytváranie ekologických pracovných miest. Európa by mala spojiť svoje sily aj v tejto oblasti.

 

15. Situácia v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Všetci veľmi pozorne sledujeme posledné udalosti v Tunisku a v poslednej dobe aj v Egypte.

Ľudia v oboch krajinách prejavili legitímnu nespokojnosť a ambície a očakávajú primeranú reakciu nielen od vlastných krajín, ale aj od svojich partnerov vrátane Európskej únie. Ich posolstvo je jasné: ich politické systémy dosiahli bod, odkiaľ niet návratu, a teraz musí prísť zmena.

Využívam túto príležitosť na vyjadrenie svojho obdivu voči ich dôstojnosti a odvahe a v súvislosti s tým, čo teraz vidíme na televíznych obrazovkách najmä z Egypta, vyzývam na pokoj, zdržanlivosť a dialóg.

Najskôr budem hovoriť o Tunisku. Zmeny, ktoré sa tam udiali, sú pozoruhodné a pripravili pôdu pre demokratickejší rozvoj krajiny. Napriek mnohým problémom už môžeme v Tunisku vidieť pozitívny vývoj a snahu splniť požiadavky obyvateľstva. Prechodná vláda uskutočnila niekoľko dôležitých krokov, keď predovšetkým prepustila politických väzňov, umožnila slobodu prejavu a začala stíhať členov rodiny bývalého prezidenta bin Alího za korupciu.

Navyše, boli zriadené tri nezávislé komisie, ktoré už začali pracovať: Komisia pre vyšetrovanie korupcie a zneužívania verejných prostriedkov, Komisia pre vyšetrovanie násilností počas represálií v priebehu nedávnych udalostí a Vysoká komisia pre politickú reformu.

Zaznamenala som aj poslednú reorganizáciu vlády v reakcii na požiadavky ľudu. Vláda získala podporu hlavných opozičných strán a hlavného odborového zväzu – Tuniského všeobecného odborového zväzu. Mier a stabilita sú dôležité z hľadiska prípravy demokratických a transparentných volieb v Tunisku a uskutočnenia nevyhnutných politických, hospodárskych a sociálnych zmien. Európska únia je tu, aby podporila krajinu a jej ľud v tejto ťažkej chvíli premeny, a zareagovali sme okamžite – nie s cieľom vnucovať svoje názory či myšlienky, ale s úmyslom ponúknuť pomoc a spolupracovať.

Minulý týždeň som hovorila s novým ministrom zahraničných vecí pánom Ounaiesom po jeho vymenovaní a dnes sme sa stretli v Bruseli. Mali sme tu dôležitú diskusiu – toto je prvé miesto, ktoré navštívil od menovania do úradu – o najlepšom spôsobe, ako môže Európska únia podporiť premenu a pomôcť tuniským ľuďom. Dnes potvrdil žiadosť o podporu zo strany EÚ v prípravnej fáze volieb a pri monitorovaní budúcich volieb. Čoskoro vyšleme do Tuniska misiu odborníkov s cieľom preskúmať volebný zákon a poskytnúť právne poradenstvo orgánom zodpovedným za zmenu. Minulý týždeň bol priamo v Tunisku výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Hugues Mingarelli a diskutoval s ľuďmi o ich potrebách.

Čo sa týka iných foriem pomoci, zvýšili sme objem finančných prostriedkov na spoluprácu s občianskou spoločnosťou. To skombinujeme so zmenou orientácie svojich programov pomoci na priamejšiu podporu ľudí. Liberálne politiky samy osebe nemôžu priniesť potrebný hospodársky a sociálny blahobyt a rozdelenie bohatstva pre všetkých tuniských občanov. Takže spolu s Tuniskom preskúmame svoje priority a s ohľadom na novú situáciu prispôsobíme svoju pomoc ich sociálnym potrebám.

Dnes ma minister podrobne informoval o problémoch a plánoch, ktoré majú, aby sme spolu s ďalšími medzinárodnými partnermi mohli zareagovať.

Ponúkla som konkrétnu podporu, najskôr v oblastiach podpory volieb, riadenia a prechodu na demokraciu, podpory občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, podpory princípov právneho štátu a reformy súdnictva, hospodárskeho riadenia a boja proti korupcii, hospodárskeho a sociálneho rozvoja (vrátane podpory chudobných oblastí v strede a na juhu Tuniska).

Spolu s členskými štátmi sme tiež pripravení uvažovať o opatreniach týkajúcich sa mobility a o zlepšenom prístupe na trh. Kontakty na pracovnej úrovni sú v súvislosti s týmito všetkými otázkami už nadviazané a budeme pokračovať v dialógu. O dva týždne plánujem cestovať do Tuniska.

Čo sa týka požiadavky tuniských orgánov na zmrazenie majetku pána bin Alího a ľudí blízkych jeho režimu, už sme podnikli prvotné kroky. Urýchlili sme postupy, ktoré Rade pre zahraničné veci umožnia v pondelok prijať rozhodnutie o reštriktívnych opatreniach s cieľom zmraziť majetok osôb stíhaných za spreneveru štátnych prostriedkov v Tunisku. Tuniské orgány nám poskytli zoznam osôb, ktorých by sa mali týkať tieto opatrenia.

Ako som povedala, náš výkonný riaditeľ Hugues Mingarelli cestoval do tejto oblasti minulý týždeň. Diskutoval s dočasnou vládou a s predsedami všetkých troch novozaložených komisií a stretol sa s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

Chcem privítať aj iniciatívu Európskeho parlamentu vyslať do Tuniska delegáciu. Domnievam sa, že je dôležité, aby Tunisania v kritickom okamihu prechodu na demokraciu cítili silnú podporu zo strany EÚ a najmä zo strany Európskeho parlamentu. Musíme posilniť všetky možné medziľudské kontakty a osloviť občiansku spoločnosť a to zahŕňa podporu mimovládnych organizácií, profesijných združení a výmen študentov.

Teraz máme príležitosť posilniť partnerstvo medzi Tuniskom a Európskou úniou na základe potvrdenia demokracie a hospodárskej a sociálnej reformy. Dúfam, že budeme môcť stavať na vzájomnom rešpekte a dôvere medzi svojimi ľuďmi s cieľom zaistiť stabilitu a demokratickú a prosperujúcu budúcnosť pre Tunisko. V tejto súvislosti sa teším na nadchádzajúce slobodné a demokratické voľby a vytvorenie novej vlády. S tuniským ministrom zahraničných vecí sme sa dohodli na skorom obnovení rokovaní o rozšírenom štatúte, ktoré by sa mali dokončiť po ustanovení novej, demokraticky zvolenej vlády.

A nakoniec, minister zahraničných vecí opísal atmosféru ako atmosféru zmierenia. Dúfam, že dokážeme spolupracovať s Tuniskom s cieľom premeniť túto atmosféru na novú, slobodnejšiu demokraciu.

Teraz sa vyjadrím k situácii v Egypte. Len pred viac ako týždňom sme tam boli svedkami vzniku mimoriadneho hnutia. Protivládne protesty – jednoznačne inšpirované udalosťami v Tunisku a inde a organizované predovšetkým prostredníctvom sociálnych médií a ústneho podania – prekvapili podľa mňa celý svet.

Veľkou silou tohto ľudového povstania je to, že prebieha v celom Egypte. Státisíce ľudí, mladých i starých, mužov i žien, vychádzajú do ulíc a žiadajú svoje legitímne politické a sociálno-hospodárske práva. Protesty sa rozšírili z Káhiry do Alexandrie a Suezu a ďalej do celého Egypta, veľkosť a rozmanitosť davov stále rastie a protestujúci sú jednotní vo svojich požiadavkách na zmenu režimu a dodržiavanie základných ľudských práv.

Pôvodne pomerne pokojné protesty sa menia na čoraz násilnejšie, keď polícia používa slzný plyn, gumené náboje a vodné delá. Máme obavy, že mohli byť použité aj ostré náboje. Tak ako všetky vážené poslankyne a vážení poslanci odsudzujem značné obete na životoch počas demonštrácií a moje myšlienky sú s tými, ktorí stratili svojich milovaných. Veľký počet zranených a uväznených osôb je takisto dôvodom veľkých obáv a všetky strany musia prejaviť zdržanlivosť a zastaviť násilie.

Na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v pondelok sme na základe svojich záverov pripravili výzvu, aby egyptské orgány okamžite prepustili všetkých pokojných demonštrantov, ktorí sú zadržiavaní. Sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú základné ľudské práva pre všetkých a štát je povinný ich chrániť. Nariadené obmedzenia médií vrátane internetu sú neprijateľné a naliehavo vyzývam egyptské orgány, aby bezodkladne obnovili všetky komunikačné siete.

Celonárodnými demonštráciami egyptskí občania vyjadrujú svoju túžbu po zmene. Na jednotlivých zhromaždeniach po celej krajine sa stretávajú státisíce ľudí. Rozhodujúce je, aby boli tieto hlasy teraz vypočuté a aby sa táto situácia riešila prostredníctvom naliehavých, konkrétnych a rozhodných opatrení. Nastal čas náležitej premeny a pokojnej a rozsiahlej transformácie.

Orgány sa musia snažiť o otvorený dialóg s politickými silami a musia ho brať vážne. Dôležité je, aby v tomto dialógu zohrávala kľúčovú úlohu občianska spoločnosť. Egyptské orgány musia rýchlo vytvoriť širokospektrálnu vládu a prostredníctvom skutočného procesu rozsiahlych demokratických reforiem pripraviť pôdu pre slobodné a spravodlivé voľby.

Egyptu, ktorý sa bude snažiť o transformáciu na demokratickejšiu a pluralitnejšiu krajinu, ponúkneme svoju plnú podporu. Máme spoločný záujem o mier a prosperitu v oblasti Stredozemia a na Blízkom východe.

Teraz musíme prispôsobiť a posilniť prostriedky, ktoré máme k dispozícii na podporu potrebných politických, hospodárskych a sociálnych reforiem. V našej spolupráci sú demokracia, ľudské práva a princípy právneho štátu už teraz podstatnými prvkami a túto prácu musíme zintenzívniť a posilniť.

Pre mňa je politika o zmene vecí: o pomoci ľuďom formovať ich životy. V celom arabskom svete vidíme veľa potenciálne pozitívnych zmien, ktorých motorom sú požiadavky ľudí.

Našou ponukou ako Európskej únie tomuto regiónu a ľuďom je solidarita a podpora zavádzania reforiem. Sme únia demokracií – máme demokratické poslanie, takže tento proces zmeny podporíme kreativitou a odhodlaním.

 
  
  

PREDSEDÁ: Stavros LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene poslaneckého klubu PPE.(ES) Bez ohľadu na to, ako dopadne situácia v Egypte, sa domnievam, že môžeme s istotou hovoriť o období pred udalosťami v Tunisku a po nich.

Podľa môjho názoru by sme nemali v tomto Parlamente hľadať vinníkov, pretože kríza zastihla Európsku úniu nepripravenú, myslím si však, že by sme mali v tejto veci urobiť isté závery.

Po prvé, Európska únia musí byť viditeľnejšia, musí vystupovať jednotne a vyhýbať sa akejkoľvek kakofónii. Práve z tohto dôvodu sme vytvorili Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a funkciu vysokej predstaviteľky.

Po druhé, mali by sme sa poučiť z lekcií, ktoré nám dali politiky tolerovania nepriateľov slobody, počnúc Bieloruskom, cez krajiny Stredozemia až po Kubu. Musíme si položiť otázku, či je tu naozaj viac stability, viac prosperity a viac demokracie, čo bolo zámerom Barcelonského procesu.

Po tretie, pán predsedajúci, myslím si, že musíme rozlišovať medzi tým, čo musí Európska únia robiť v strednodobom výhľade, a tým, čo musí robiť v krátkodobom výhľade. V krátkodobom výhľade – myslím si, že pani barónka Ashtonová pripravila stratégiu – musí Európska únia poskytnúť jednoznačnú podporu týmto procesom premien, aby nefrustrovala nádeje týchto priateľských krajín na slobodu. Našou povinnosťou, pán predsedajúci, je aj varovať ich pred rizikami, ktoré zahŕňajú tieto procesy, aby neboli zneužité nepriateľmi slobodnej spoločnosti.

Zo strednodobého hľadiska, pán predsedajúci, je dôležité, aby Európska únia dôkladne prehodnotila strategický prístup k reforme našej susedskej politiky, o čo sme požiadali aj pána Füleho na včerajšom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci.

Toto všetko treba urobiť, pán predsedajúci, a pritom mať na pamäti, že často je náročnejšie udržať rovnováhu slobody ako striasť sa jarma tyranie.

 
  
MPphoto
 

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Aktuálne udalosti v Tunisku, Egypte a v iných krajinách tohto regiónu nám musia pripomenúť, že stabilita bez slobody je iba ilúzia alebo aspoň neudržateľná realita.

Musíme tiež pamätať na to, že revolúcia alebo sociálny prevrat sú zárukou zmeny, ale nie sú zárukou zmeny k lepšiemu. Dúfam, že nájdeme inšpiráciu pomáhať v tomto procese, aby to bol proces, ktorý prinesie zmenu k lepšiemu, nie k horšiemu.

Je potrebná dôkladná analýza situácie v Tunisku i Egypte (a nielen tam), pretože ak chceme zabrániť týmto krízam, musíme pochopiť, či sme v minulosti konali správne. Aké kroky by sme mali v budúcnosti podniknúť na to, aby sme dokázali predpovedať podobné krízy alebo sa im vyhnúť? A nakoniec, čo môžeme urobiť, ak chceme zaistiť, aby súčasná kríza posunula veci smerom k slobode ľudí, ktorých sa to týka, a k stabilite regiónu a aby nedošlo k vývoju smerom k ešte väčšej nestabilite či k inému typu nestability, totalitarizmu alebo útlaku?

Musíme v tejto súvislosti zaujať preventívny a aktívny postoj a to si vyžaduje stratégiu. Naše posolstvo bolo rozhodne správne, keď sme kľúčové slovo „reforma“ vyvážili kľúčovými slovami „poriadok“ či „stabilita“. Diabol je však práve v detailoch a mnohí z nás naozaj cítia, že sme sa ešte nevenovali detailom a že sme ešte neukázali dosť vízie či dosť sily pri reakcii na tieto problémy. Ďalším dôležitým faktorom je naša schopnosť diskutovať so všetkými relevantnými aktérmi vrátane islamských síl takým spôsobom, aby sme dokázali všetkých integrovať do pozitívneho procesu.

Dúfame, že Komisia a Rada budú schopné vytvoriť v budúcnosti takúto stratégiu, a boli by sme radi, keby nám o tom mohli povedať viac.

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE.(FR) Domnievam sa, že udalosti, ktoré v tejto chvíli prebiehajú v Tunisku a najmä počas posledných niekoľkých hodín v Egypte, sú historické a zároveň veľmi tragické.

Teraz sme počuli, že v priebehu posledných niekoľkých hodín boli zranené stovky a stovky ľudí. Hovorím o tom predovšetkým preto, lebo vidím podobnosť medzi tým, čo sa teraz odohráva na Blízkom východe, v severnej Afrike, a tým, čo sa stalo v Európe v roku 1989. Práve preto som prekvapený, šokovaný a sklamaný tým, že Európa robí v súčasnosti presne tie isté chyby, ktoré urobila v roku 1989, a to chcem jasne povedať.

Je neuveriteľné, pán predsedajúci, že my, takzvaný demokratický kontinent, sme stále nedokázali vyjadriť bezvýhradnú podporu davom v uliciach – davom, ktoré nežiadajú nič iné než našu podporu.

(potlesk)

Dámy a páni, nepočul som, že by pani barónka Ashtonová už ponúkla našu podporu, či už včera, alebo dnes.

Prečo, pani Ashtonová, reaguje Európa tak chabo? V podstate sme takmer nijako nezareagovali. Zareagovali ste vy a potom Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo takisto vydali vyhlásenia bez vzájomnej konzultácie, akoby Európa ani neexistovala. Musím povedať, že jediný uspokojivý európsky prejav prišiel zvonku Únie, konkrétne od tureckého premiéra pána Erdogana, ktorý povedal pánovi Mubarakovi, že by mal počúvať požiadavky svojho ľudu, a preto by mal odstúpiť. To bolo jediná slušná reakcia na európskej úrovni.

(potlesk)

Myslím si, že váš dnešný prejav je veľmi dôležitý pre ľudí v uliciach, ktorí možno dokonca bojujú o svoje životy. Domnievam sa, že Európa urobila v posledných dňoch dve chyby.

Po prvé, neuvedomujeme si, aký historický moment to je, a po druhé, a to je omnoho dôležitejšie, zle sme vyhodnotili situáciu. Máme strach – a preto je tu táto zle vyhodnotená komunikácia –, že po voľbách sa k moci dostane islamský režim. Nuž, dovoľte mi povedať, že ja strach nemám. Dôverujem ľuďom v Tunisku a ľuďom v Egypte.

(potlesk)

Oni chcú demokraciu a skutočnosť, že kopti a moslimovia teraz kráčajú plece pri pleci, je dostatočným dôkazom toho, že chcú skutočne otvorenú demokraciu.

Dám vám ešte jeden príklad, aby som vám ukázal, prečo sa nemusíme báť vyzývať na otvorenú demokraciu v týchto krajinách. Všetci poznáte Muhammada Bouaziziho, muža, ktorý svojím sebaobetovaním v podstate spustil revolúciu v Tunisku. Nuž, pani Ashtonová, na rakve pána Bouaziziho neboli žiadne zelené vlajky islamu. Bola na nej červená vlajka Tuniska, takže to, čo dnes vidíme, nie sú islamské revolúcie. Práve naopak, sú to revolúcie za slobodu.

(potlesk)

Preto teraz, keď sa v Káhire už takmer týždeň zhromažďujú tisíce ľudí a keď prebiehajú demonštrácie v Jordánsku, Jemene, Sýrii a Alžírsku, vyzývam vás, pani Ashtonová, aby ste zmenili pozíciu Európskej únie. Chcel by som, aby ste hovorili v našom mene a jasne dnes v tomto Parlamente povedali, že Európska únia na 100 % stojí za ľuďmi v Egypte a ich požiadavkami. Chceme, aby prezident Mubarak konečne vypočul svojich ľudí a svojím odstúpením oslobodil krajinu, aby sa dnes mohla tešiť z demokracie a slobody. Toto je posolstvo, ktoré chcem počuť v reakcii, ktorú o chvíľu prednesiete.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Pani barónka Ashtonová, vyzývate na pokoj. Musíme však nazývať veci pravými menami. Násilie na námestia Egypta dnes neprinášajú demonštranti, ale jednotky pána Mubaraka. Nežiadajte preto, aby všetci boli pokojní. Požiadajte pána Mubaraka, aby zastavil útoky proti demonštrantom, pretože to robí preto, aby potom mohol povedať: „Urobím poriadok v tomto chaose.“ To je pasca, ktorú pre nás pripravuje, a jediné, čo dokážeme urobiť, je povedať obom stranám, aby sa upokojili. Nie, rozhodne nie. Musíme povedať pánovi Mubarakovi, aby sa upokojil, a najlepším spôsobom, ako veci upokojiť, je, aby odstúpil, odišiel. Potom bude v Káhire pokoj.

Videli ste, že ľudia, ktorí prišli s nožmi, boli Mubarakovi policajti? Boli to chudobní ľudia privezení dnes ráno autobusom z odľahlých miest Egypta, kto spôsobil problémy. To treba povedať, pani Ashtonová, a nesmieme pred tým zatvárať oči. Niečo ma na vás udivuje: dnes ste pochopili všetko, čo sa stalo, čo sa dialo pred troma týždňami v Tunisku. Keď sme vás však pred troma týždňami v Európskom parlamente vyzvali, aby ste zastavili rokovania o zlepšení postavenia Tuniska, pretože je to diktatúra, povedali ste nám, že to nie je možné. Dnes to už možné je. Ste bojovníčkou odporu v poslednej chvíli. Tým sa všetko vyjasňuje. Preto vás, pani Ashtonová, žiadam o jednu vec: povedzte nám, kde v Tunisku Európa investovala svoje peniaze. Povedzte nám, ktoré firmy dostávali európske peniaze, povedzte nám, ktoré zo spoločností pána bin Alího a jeho ženy boli podporované európskymi peniazmi. Môžete nám to povedať. Tento Parlament má právo to vedieť.

Po druhé, pani Ashtonová, keďže vravíte, že teraz podporíte ľudí v Tunisku, chcem vás požiadať, aby ste zaistili jednu vec: aby počas demokratického procesu v rámci premeny existovala rovnosť príležitostí. Ak budú nové voľby – ako viete, tuniské Demokratické ústavné zhromaždenie (RCD) má peniaze, ale opozičné strany, ktoré boli roky zakázané, nie –, Európska únia musí zohrať úlohu pri podpore demokratickej spravodlivosti a rovnosti. V prípade Egypta, pani Ashtonová, je dnes jasná jedna vec: ak sa nám nepodarí podporiť Egypťanov v oslobodzovacom procese, ľudia na Blízkom východe, Arabi, sa nám opäť otočia chrbtom, a to v čase, keď tú máme mimoriadnu situáciu, situáciu, o ktorej ste ani vy, pán Verhofstadt, nehovorili: v Gaze sa uskutočnila demonštrácia na podporu Egypťanov a Hamas túto demonštráciu zakázal. To je dôkazom, že proti teokraciám na Blízkom východe a aj v arabských krajinách teraz zavial vietor slobody, a našou úlohou je pomôcť im. Roky sme nariekali, že jedinou možnosťou bola voľba medzi diktatúrami a teokraciami. Nuž, inšaláh! Je tu tretia možnosť a tou je sloboda a boj za slobodu proti diktatúram a teokraciám a našou úlohou ako Európanov je podporiť tých, ktorí vedú tento boj.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela (EFD). – Pri všetkej úcte k pánovi Verhofstadtovi a k pánovi Cohnovi-Benditovi chcem povedať pani vysokej predstaviteľke, že mám veľmi veľké výhrady voči tomu, čo povedali títo dvaja páni. Celá táto situácia mi pripomína Irán. Prosím, buďte obozretní, keď ide o severnú Afriku. Táto časť sveta nie je Európa.

Otázka znie: nespomínate si, čo sa stalo v Iráne? Nevidíte žiadnu podobnosť? Nesúhlasíte s tým, že tu musíme zaistiť dobre organizovanú premenu?

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE).(FR) Pani Tzavelová, neodvážil by som sa dávať vám lekcie z histórie, chcem však aj tak pripomenúť, že v Iráne to bol práve Západ, Spojené štáty, kto podporoval iránskeho šacha, a že až do poslednej chvíle, dokonca aj za vlády Bachtiara, sme boli na nesprávnej strane a dali sme iránskej teokracii všetky zbrane, ktoré potrebovala na víťazstvo.

A to je presne to, čo som vám chcel povedať: ak nedokážeme podporiť tých, ktorí bojujú za slobodu, skončia v slepej uličke a vyhrá druhá strana. Presne toto sme sa naučili v Iráne, pani Tzavelová. Lekciu, ktorú sme dostali v Iráne, zhrnul pán Gorbačov: „História potrestá tých, ktorí prídu príliš neskoro.“

Žiadam, aby Európa aspoň raz neprišla do tohto regiónu príliš neskoro.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Francúzsko, samozrejme, chránilo ajatoláha Chomejního a potom ho poslalo späť do Teheránu.

Prejdem ale k ďalšej téme: Egypt je republikou od roku 1956, ale Mubarak je len tretím prezidentom tejto krajiny. V Tunisku bol bin Alí len druhým lídrom od vyhlásenia nezávislosti pred 53 rokmi. Keď politická situácia poskytuje tak málo nádeje na zmenu, frustrácia nevyhnutne prekročí únosnú hranicu – ako to teraz vidíme na hurikáne zmien, ktorý zmieta celým regiónom.

Naša skupina, skupina ECR, vyzýva na skutočnú demokratickú a pokojnú premenu v Egypte. Dnes vidíme znepokojujúci trend smerom k násiliu. Je ťažké predstaviť si inú dôveryhodnú úlohu Mubaraka v tejto premene ako jeho odstúpenie.

Stále to vrie aj v Tunisku a čím dlhšie to bude trvať, tým je väčšie nebezpečenstvo, že politickej iniciatívy sa chopia islamisti. Tunisko možno bolo autoritárske a skorumpované, bolo však hlboko sekulárne a prozápadne orientované, na to nesmieme zabúdať.

Takéto riziko hrozí aj v Egypte, kde sa práve v tejto chvíli snaží islamské Moslimské bratstvo zaplniť politické vákuum. Radikalizácia egyptskej politiky by bola katastrofou pre túto krajinu i pre susedný Izrael. Mohla by však mať aj vážne dôsledky na prevádzku Suezského prieplavu.

Diplomatické úsilie EÚ v Tunisku a v Egypte sa musí zamerať výlučne na zaistenie stability a poriadku a na obranu proti tým, ktorí by chceli šíriť násilie a strach, ako to vidíme dnes. Ak chceme v týchto krajinách bez liberálnych tradícií vybudovať liberálnu demokraciu, EÚ, USA a naše politické skupiny expertov v Európe musia teraz investovať značné zdroje do umiernených demokratických politikov a nových strán, ktoré musia byť oddané demokratickému pluralizmu a slobodným a spravodlivým voľbám a ktoré musia byť na rozdiel od Moslimského bratstva pripravené odovzdať moc v prípade porážky vo voľbách. Toto je obrovská výzva a, samozrejme, možno sme práve svedkami historického okamihu pádu Berlínskeho múra v moslimskom svete.

V krajinách s moslimskou väčšinou už existujú dobré demokratické vzory, ktoré by Egypt a Tunisko mohli napodobniť, napríklad Indonézia, Turecko a Bangladéš. Dúfajme, že budúca voľba v moslimskom svete nebude medzi sekulárnou tyraniou a islamskou teokraciou, ale bude to voľba trvalej demokracie.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Marc Tarabella (S&D).(FR) Chcel by som sa len obrátiť na pána Tannocka a odsúdiť jeho postoj voči tým, ktorí dnes demonštrujú, a tiež doplniť to, čo povedali pán Verhofstadt a pán Cohn-Bendit.

Toto je ľudové povstanie, pretože ľudia trpia biedou. Lídri, ktorých sme podporovali, i keď len s cieľom zaistiť istú úroveň stability a odvrátiť hrozbu islamizmu, vládnu násilím a držia ľudí v chudobe. Preto by som sa vás chcel spýtať, či súhlasíte s tým, že ľudia majú právo vzbúriť sa, keď sú držaní v chudobe.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (ECR). – Myslím si, že som vo svojom prejave veľmi jasne povedal, že nechcem, aby akúkoľvek krajinu v našom susedstve riadil sekulárny tyran či islamská teokracia. Samozrejme, chcel by som liberálneho demokrata, ktorý by súhlasil so slobodnými a spravodlivými voľbami. Myslím si, že hospodárska situácia a vysoká úroveň nezamestnanosti v Tunisku a v Egypte sú vážnym problémom a musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme ho vyriešili. O to však teraz nejde. Teraz ide v zásade o to, aby v týchto krajinách došlo k pokojnej a mierovej premene a nedošlo k zlyhaniu práva a poriadku. Vo svojom susedstve chceme vidieť stabilitu, mier a, samozrejme, demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Len poznamenám, pán Tannock, že vaša pozitívna zmienka o liberálnych demokratoch vyvolala veľa radosti v strede miestnosti. Možno budete mať neskôr čo vysvetľovať.

(smiech)

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Nechcela som sa veľmi venovať minulosti, počula som však niekoľko prekvapujúcich prejavov. Myslím si, že v poslednej dobe – teraz to už bude niekoľko mesiacov – sme boli prakticky jediní, kto spolu s niekoľkými poslancami EP zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie vyzýval na rozpravu o situácii v Tunisku. Ako správne povedal pán Cohn-Bendit, je tu naozaj veľa bojovníkov odporu v poslednej chvíli. Mohli by sme toho veľa povedať o minulosti, ale povedali sme to vo svojom uznesení a myslíme si, že predovšetkým by sme sa mali sústrediť na budúcnosť.

V prvom rade sa musíme vyhnúť akémukoľvek zasahovaniu do vnútorných záležitostí týchto krajín. Nie je našou úlohou ako Európanov hovoriť, aké by malo byť zloženie vlád týchto krajín. Tunisania sa sami dokázali oslobodiť od diktátorského režimu. Musíme im umožniť, aby sa sami vyjadrili, a podporiť ich na ceste k demokracii. Každý, kto sleduje situáciu v Tunisku, vie, že minulosť ešte nie je mŕtva a pochovaná a že sú tam ľudia, ktorí ťahajú za nitky a intrigujú za scénou.

Násilie, ku ktorému dnes dochádza v Egypte, tiež ukazuje, že veci sú zložité. Takže, áno, dôrazne odsúďte všetko násilie a nežiadajte len jeho zmiernenie, ako ste to urobili v prípade Tuniska. Policajné násilie je vždy neprijateľné. Je neprijateľné dnes rovnako ako v minulosti, je neprijateľné v Tunisku a v Egypte rovnako ako všade inde. Spýtajme sa tuniských orgánov a tuniských občanov, čo očakávajú, bez toho, aby sme im čokoľvek vnucovali.

Hovorili ste o svojich rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí, ale dodali ste – zjavne bez toho, aby sa vás na to niekto pýtal –, že chcete zlepšiť prístup na trh v Tunisku. To je podľa mňa pomerne nevhodné, keďže v tejto oblasti nechýbala pomoc zo strany Európskej únie.

Zdá sa, že dnes sa všetci zobúdzajú, pokiaľ ide o korupciu režimu pána bin Alího. Áno, z hospodárskej liberalizácie v Tunisku profitovali rodiny bin Alího a Trabelsího vďaka pomoci Európskej únie. Áno, Európska únia musí byť neústupná v súvislosti so všetkými prípadmi porušovania ľudských práv. Európska únia stratila veľa zo svojej dôveryhodnosti v týchto krajinách. A nakoniec, áno, musíme podporovať demokratov a odsúdiť všetky diktatúry.

 
  
MPphoto
 

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD.(IT) V Maghrebe sa mení starý poriadok a táto kríza prináša množstvo problémov, ktoré nebude ľahké vyriešiť.

Sú tu riziká, ako aj nádeje. Môže sa stať, že sekulárne autoritárske režimy nahradia agresívne, destabilizujúce islamské fundamentalistické teokracie. Mali by sme pamätať na to, čo sa stalo v Iráne: je ťažké, aby demokratický vývoj šiel ruka v ruke s revolúciou. Z udalostí v Iráne sa rozhodne môžeme poučiť.

Ďalším nebezpečenstvom je to, že hospodárska kríza v tejto oblasti sa pravdepodobne zhorší, čo bude viesť k ešte vyššej nezamestnanosti mladých ľudí a veľkému prílivu migrantov, s ktorými si už Európa nedokáže poradiť.

Tieto udalosti sú známkou toho, že naša európsko-stredomorská politika je nedostatočná, a ukazujú, že doteraz realizovaná politika spolupráce nedokáže plniť úlohu vytvárať podmienky pre rozvoj a demokraciu. To, čo sa deje, nespôsobila len hospodárska kríza, hoci bola vážna, ale aj chýbajúca sociálna stabilita, inými slovami, chýbajúce nástroje zastupujúce záujmy ľudí, ako sú odborové zväzy, slobodná tlač, politický pluralizmus, dobrovoľnícky sektor, princípy právneho štátu a rovnaké príležitosti pre všetkých.

Podpora krajín tohto regiónu na ich ceste by mala byť prioritou politiky Európy spolu s hospodárskou a obchodnou pomocou. To je spôsob, ako dosiahnuť skutočnú stabilitu: nie stabilitu poskytovanú autoritárskymi režimami, ale stabilitu vychádzajúcu zo sociálneho konsenzu, účasti a demokratických inštitúcií.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Momentálne, keď sa pripravujem na zajtrajšiu ad hoc delegáciu do Tuniska – som rada, že som jej súčasťou –, je u mňa na prvom mieste dobro tuniských občanov a potreba, aby sme všetci pamätali na to, aké je to veľmi dôležité a prečo rešpektujeme ich kultúrne hodnoty a ich identitu, keď im budeme pomáhať budovať novú budúcnosť založenú na princípoch právneho štátu a demokratických myšlienkach.

Ľudia očakávajú zmenu a očakávajú pomoc bez podmienok. Veľmi ma teší, že pán Cohn-Bendit nadviazal na to, o čom som hovorila v delegačnom výbore dnes ráno, teda čo sa dialo s peniazmi EÚ počas celých tých rokov. Predstaviteľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v tejto krajine povedal, že sa minuli na reformy. Aké reformy? Ak by sa uskutočnili riadne reformy, ľudia by sa nevzbúrili takým spôsobom, akým sa vzbúrili. Môžeme dostať nejaké pravdivé odpovede? Musíme tlačiť na dočasnú vládu, aby vyšetrila, kam tieto peniaze išli, a zaistiť, aby sa akékoľvek peniaze EÚ v budúcnosti použili správne.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Arabský svet je naším partnerom v Únii pre Stredozemie. Pri všetkých svojich kontaktoch s ním sme vždy presadzovali zásady pluralitnej demokracie, slobodu médií, prejavu a zhromažďovania, dodržiavanie ľudských práv, nezávislé súdnictvo a dobrú správu vecí verejných. Vždy sme však trvali na tom, že tieto zásady sa musia realizovať zvnútra, nesmú byť vnucované zvonka.

Ľudia v Tunisku dokázali zvnútra vzdorovať útlaku, policajnému štátu a mučeniu a vydobyť si slobodu a demokraciu. Tuniské orgány musia rešpektovať vôľu ľudu, okamžite začať s procesom demokratizácie a vyvodiť zodpovednosť za prípady korupcie alebo útlaku zo strany prisluhovačov bin Alího.

Z podobných dôvodov ľudia v Egypte vzdorujú zabíjaniu, zatýkaniu, slznému plynu a guľkám a požadujú chlieb a slobodu, dôstojnosť a emancipáciu.

Pozor: demokracia neznamená voľby. Znamená omnoho, omnoho viac. Jednoznačne podporujeme ľudí v Egypte a vyzývame ich súčasných vedúcich predstaviteľov, aby načúvali múdrosti svojho ľudu a nestali sa prekážkou realizácie ich ambícií.

Našim európskym predstaviteľom, Rade a podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke hovorím: je sklamaním počuť prezidenta Obamu či Hillary Clintonovú, ako hovoria odvážne a načas, kým vy, ako vždy, hráte druhé husle, ktoré sotva počuť.

 
  
MPphoto
 

  Véronique De Keyser (S&D).(FR) Sú časy, keď človek musí vedieť, ktorú stranu si zvoliť. V Európskej únii mi to bolo už mnohokrát povedané. Dnes je celkom zrejmé, ktorú stranu si treba zvoliť: ako povedali moji kolegovia, je to strana slobody, je to hlas ľudu.

Presne v tejto chvíli je múzeum v Káhire v plameňoch, začína sa bojovať v uliciach a myslím si, že prinajmenšom v prípade Egypta sme sa nevyjadrili dostatočne jasne. Prezident Mubarak musí odísť, to treba jasne povedať. Prezident Mubarak vo svojom súčasnom postavení – a rešpektujem jeho dlhý boj – nie je schopný viesť politickú premenu. Je bláznovstvo žiadať to od neho a nechať Mubarakov klan merať si dnes sily s El Baradejovým klanom v uliciach Káhiry. V tejto záležitosti musíme prevziať zodpovednosť.

Chcem vám tiež povedať, že počas niekoľkých posledných dní a nocí som neprestala myslieť na chybu, ktorú sme urobili. Urobili sme obrovskú chybu: podporovali sme skorumpované režimy v mene stability bez ohľadu na sociálnu spravodlivosť či túžbu ľudí po slobode.

(potlesk)

To je chyba, ktorú musíme napraviť, a teraz je čas urobiť to.

Druhou chybou, obávam sa, dámy a páni, je to, že sme nepochopili politický islam. Nehovorím, že sme neprijali politický islam. Je rozdiel medzi teroristami, fundamentalistami a niektorými Moslimskými bratmi. Je na nás, aby sme videli tento rozdiel, začali dialóg, odsunuli na bok tých, ktorých nechceme. Dnes sme však vydláždili cestu pre týchto fundamentalistov. Vydláždili sme cestu pre niektorých teroristov.

Nastal čas prehodnotiť tieto pozície a, nakoniec, musíme sa držať minulých úspechov týchto krajín, Tuniska, Egypta a ďalších. Hovorím o sekulárnych štruktúrach týchto krajín a o právach žien, ktorých bolo v týchto krajinách veľa, v ich sekulárnych štruktúrach a ústavách nesúvisiacich so zákonom šaría. Demokracie možno budovať s mimoriadne odlišnými stranami. Nevylievajme so špinavou vodou aj dieťa. Držme sa tejto myšlienky sekulárneho štátu a rešpektovania rôznych náboženstiev a vierovyznaní a politickej rozmanitosti.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Myslím si, že dnes je najnaliehavejšou otázkou situácia v Egypte. V roku 2005 som bol predsedom malej pozorovacej misie počas tamojších volieb. Boli sme požiadaní, aby sme sa zúčastnili na prvom kole a potom na druhom kole, ale prvé kolo bolo také chaotické a neuveriteľne zle zorganizované, také skorumpované, že sme sa rozhodli nevrátiť sa na druhé kolo.

Egypt je krajinou, v ktorej približne 30 rokov vládol diktátor – v osobe Mubaraka – s absolútnou mocou mimoriadne brutálnym, tyranským a svojvoľným spôsobom. Všetci oceňujeme úžasný vývoj v uliciach Egypta, ale zároveň v Mubarakovej reakcii vidíme reakciu človeka, ktorý cíti, že má podporu, a to nielen v Egypte, ale aj inde.

Uvedomujeme si aj to, že Európska únia nemá šiestu flotilu. Sme schopní vyvíjať len morálny nátlak, takže keď pani barónka Ashtonová hovorila na začiatku tejto rozpravy veľmi opatrne, nepoužila, žiaľ, príliš veľký bič. Takže musíme sa vyjadrovať opatrne, to áno, ale aj jednotne a myslím si, že problémom Európy v súčasnosti je to, že nehovorí jednotným hlasom na úrovni Cathy Ashtonovej a ďalších predstaviteľov.

Už sa o tom hovorilo – premiéri Británie, Francúzska a Nemecka vydali samostatné vyhlásenia. Hovorme spoločne. Hovorme úplne jasne svoje názory – na podporu demokracie a ľudských práv, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete, a najmä teraz v Stredozemí.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE).(DE) Pani barónka Ashtonová, chcela by som zopakovať výzvu, aby ste nám poskytli zoznam prijímateľov peňazí EÚ v týchto krajinách. Existujú oprávnené obavy, že klan bin Alího a jeho podniky využívajú aj peniaze EÚ.

Myslím si, že musíme prehodnotiť svoju činnosť v tomto regióne. Musí sa objasniť, ako sa používajú naše peniaze, a jednoznačne musíme zmeniť kurz. Ak chceme dosiahnuť túto jednoznačnú zmenu kurzu, v prvom rade potrebujeme v Tunisku nového vedúceho delegácie. Chcela by som vám prečítať, čo nám dnes napísal v e-maile:

(FR) Európsku stratégiu v Tunisku netreba revidovať. Budeme mať väčšiu voľnosť pri výbere partnerov, ale odvetvia, v ktorých zasahujeme, a naše dohody s touto krajinou sa dnes ukazujú ako ešte dôležitejšie.

Myslím si, že je neuveriteľné, že vedúci delegácie píše, že nemusíme revidovať svoje politiky voči Tunisku. Vyzývam vás, aby ste prebrali zodpovednosť za výmenu vedúceho delegácie.

Chcem dodať ešte jednu vec v súvislosti s tým, čo povedala pani De Keyserová: myslím si, že je tiež čas, aby ste v rámci tejto premeny podporili ženy. Prečo napríklad nezorganizovať veľkú konferenciu s vašou podporou, na ktorú by ste išli a na ktorej by ste podporili ženy v tejto premene, zdôraznili ich úlohu a podporili ich s cieľom posilniť a podčiarknuť laické a sekulárne procesy v týchto krajinách? To by bola pre vás dobrá feministická agenda.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Politické mocnosti na celom svete sú šokované masovými protestmi v Tunisku a najmä v strategicky dôležitom Egypte. Sú možné rôzne scenáre, počnúc pokojným prevzatím moci demokratickými silami až po hospodársky chaos a vypuknutie ozbrojeného konfliktu, pričom sa nedá vylúčiť ani použitie jadrových zbraní.

Situácia sa neustále vyvíja a je ťažko predvídateľná. Arabská spoločnosť, ktorej boli celé roky odopierané základné práva, ako sú sloboda prejavu či právo zúčastniť sa na slobodných voľbách, je odhodlaná dosiahnuť zmenu moci za každú cenu. Európsky parlament by mal dospieť k spoločnej pozícii a podniknúť kroky na zaistenie toho, aby nedošlo k destabilizácii celého regiónu. Nesmieme zabúdať na uznesenie o prenasledovaní kresťanov, ktoré nedávno prijal náš Parlament a v ktorom sa spomínal aj Egypt. Mali by sme zvážiť prijatie konkrétnejších opatrení a vyslať do Egypta pozorovaciu misiu.

 
  
MPphoto
 

  Willy Meyer (GUE/NGL).(ES) Európska únia musí revidovať svoju susedskú politiku, pretože je jasné, že naše správanie vyvoláva dojem, že nás viac zaujíma uzatváranie dohôd o voľnom obchode ako osud ľudí a ich ľudských práv. Problémom, pani Ashtonová, nie je dnešný postoj Európskej únie k režimom bin Alího či Mubaraka, ale postoj, ktorý Európska únia zaujala predvčerom, keď nevyjadrila ani najmenšiu podporu zmenám, ktoré žiadajú ľudia v uliciach.

Toto je problém, ktorý musí Európska únia vyriešiť: že neprejavujeme žiadnu podporu zmenám, ktoré ľudia žiadajú, a to nielen v Tunisku, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku a Jemene. Týka sa to veľkého množstva ľudí, ktorí už nemôžu znášať autokraciu či krízu, ktorá postihuje tých najslabších. Túto revíziu musí Európska únia urobiť a musí byť v čele vývoja prostredníctvom zmeny smerovania svojej susedskej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Neprekvapuje, že vzrušujúci politický vývoj v Tunisku a v Egypte pozorne sleduje Iránska islamská republika. Hlasy v uliciach podporujú iránska vláda i opozícia. Zaujímavé je, že obe strany si pripisujú zásluhy za toto arabské ľudové povstanie. Iránsky režim tlieska príchodu revolučnej vlny, ktorá vznikla v jeho vlastnej krajine v roku 1979 a ktorá, ako sa domnieva, sa teraz šíri v celom arabskom svete, kým iránska opozícia sa považuje za iniciátora masových ľudových protestov v Tunise a Káhire.

Keďže pragmatický arabský tábor na Blízkom východe sa blíži k neodvratnému kolapsu, iránske vedenie má viac dôvodov na optimizmus ako opozícia. Európska únia by nemala zatvárať oči pred touto hrozbou. Radikalizácia arabského sveta je rozhodne nezlučiteľná s dôstojným životom, ktorý je túžbou tuniských a egyptských protestujúcich, ako oprávnene tvrdia. Iránska islamská republika by v žiadnom prípade nemala byť považovaná za vzor, ale za výstrahu.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) To, čo sa teraz deje v krajinách ako Tunisko a Egypt, je mimoriadne dôležité. Ľudia sa búria proti diktátorským despotom a to je dobré.

Veľkou otázkou, samozrejme, je, čo bude nasledovať po týchto udalostiach. V súvislosti s demokratizáciou islamského sveta platí určitý paradox, že viac demokracie často prináša viac islamizmu, čo následne oslabuje demokraciu. Samozrejme, my v Európe by sme mali podporiť demokratický proces. Podporu by sme však mali poskytnúť skutočne demokratickým silám a nikdy by sme nemali zámerne pomáhať organizácii, ako je Moslimské bratstvo, v zavádzaní teokratickej diktatúry v Egypte tým, že jej poskytneme podporu EÚ. V opačnom prípade sa celý región ocitne v situácii podobnej tej v Iráne.

Buďme teda opatrní pri výbere partnerov. Koniec koncov, bin Alí a jeho strana boli až do obdobia len pred niekoľkými týždňami členmi Socialistickej internacionály. Teraz, keď sa vietor otočil, z nej bol zo dňa na deň vylúčený. Nuž, dámy a páni, buďte v budúcnosti opatrní, dôsledne si vyberajte partnerov a neuľahčujte veci islamistom.

 
  
MPphoto
 

  Hans-Gert Pöttering (PPE).(DE) Naša reakcia na udalosti v arabskom svete musí byť založená na našej zásade ľudskosti. Každý človek, či už moslim, žid, kresťan, alebo človek bez konkrétnej viery, má rovnakú hodnotu a rovnaké právo na dôstojný život. Ak je to tak, potom to tiež znamená, že ľudia v arabských krajinách majú právo žiť v slobode, v demokracii a takým spôsobom života, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť.

Dnes je teda našou povinnosťou, našou zodpovednosťou a dôležitou úlohou pre budúcnosť povedať ľuďom v arabskom svete, ktorí pokojne povstali za slobodu a demokraciu, že solidárne stojíme na ich strane. Vyjadrujeme svoju solidaritu s mierumilovnými moslimami v arabskom svete.

(potlesk)

Už sme raz urobili chybu, keď sme zatvárali oči v súvislosti s totalitným komunizmom, pretože sme hovorili, že potrebujeme stabilitu. Dnes nesmieme túto chybu urobiť znova, pretože stabilita zahŕňa aj slobodu a demokraciu, a tie by sme mali podporiť.

Ak je pravda to, čo teraz počúvame – predtým som nevedel, že sa v Káhire strieľa, a armáda bola doteraz v Tunisku i v Egypte tiež zdržanlivá –, že armáda používa násilie, potom to môže trvať len krátko. V Európe sme mali povstania vo Východnom Nemecku v roku 1953, v Maďarsku v roku 1956, v Československu v roku 1968 a potom prišlo hnutie Solidarita.

Sloboda nakoniec zvíťazí, a preto musíme všetkým, ktorí dnes používajú násilie, povedať: zastavte streľbu a dajte ľuďom slobodu prostredníctvom slobodných volieb. Mali by sme vynaložiť svoje maximálne úsilie na podporu tohto procesu slovami i činmi, a to aj v tomto Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Niektorí ľudia hovoria, že z histórie sa nedá poučiť. Aj tak by sme sa však o to mali pokúsiť. Čo sa týka negatívnych poznámok v súvislosti s Iránom – a pán Cohn-Bendit už na to odpovedal –, chcel by som ešte raz povedať, čo sa vtedy stalo v Iráne. Podporovali sme špinavý režim. Viac-menej sme tolerovali tajnú políciu, ktorá v tom čase pracovala proti ľuďom a mučila ich. Spojené štáty spolu so Spojeným kráľovstvom zvrhli Muhammada Mossadegha, ktorý chcel pokojnú revolúciu.

Dosiahli sme už v tejto súvislosti určitý pokrok, ale stále ešte nie dostatočný. Domnievam sa, že musíme veľmi jasne povedať – a v tejto veci súhlasím s kolegom poslancom, ktorý to už povedal –, že musíme byť na strane ľudí, ktorí začali túto revolúciu a posúvajú ju ďalej – a to neboli islamisti. Mala by nás tešiť veľká príležitosť, ktorú predstavuje skutočnosť, že revolúciu nezačali islamisti, ale ľudia v uliciach, obyčajní občania, ktorí boli nespokojní so sociálnou nespravodlivosťou, hospodárskou situáciou a chýbajúcou demokraciou. Práve toto sa tu stalo.

Pani Ashtonová, dámy a páni, pozrime sa na seba kritickým okom, pretože časť našej susedskej stratégie zlyhala práve z tohto dôvodu. Navyše, časť našej susedskej stratégie vychádzala z toho, že tam bude stabilita. Potrebujeme mier na Blízkom východe. Očakávali sme, že s diktatúrami a diktátormi zostane na Blízkom východe mier, a to nie je možné ani prijateľné.

Preto musíme prehovoriť a jasne vyjadriť svoj názor. Mier na Blízkom východe bude trvalý len vtedy, keď bude založený na demokracii a nie na diktatúre. Preto, pani Ashtonová, musíme svoj názor vyjadriť nahlas a jasne. Viem, že ste známa svojím miernym prístupom, ale v tomto prípade súhlasím s kolegami poslancami, že sa musíme vyjadriť jasne a nahlas. Musíte hovoriť tak nahlas, aby ste prekričali mnohé hlasy našich ministrov zahraničných vecí, a niekedy dokonca tak nahlas, aby sme nepočuli hlas Hillary Clintonovej, ale hlas Catherine Ashtonovej. Presne to tento Parlament očakáva. To, že očakávame, že sa budete vyjadrovať veľmi jasne, berte aj ako dôkaz našej dôvery voči vám.

 
  
MPphoto
 

  Metin Kazak (ALDE).(BG) Protesty v Tunisku a v Egypte, ktoré sa začali v dôsledku hnevu a neochoty tolerovať stúpajúcu nezamestnanosť mladých ľudí, brutálne metódy polície, korupciu a autoritárstvo, ako aj pohŕdanie ľudskými právami, slobodou prejavu a demokratickými zásadami, sú výzvy, ktorým čelia aj ďalšie arabské krajiny, ktoré už chcú zmenu.

Udalosti v Tunisku, ktoré bolo považované za oázu stability a hospodárskej bezpečnosti, sú pozoruhodne podobné tým, ktoré spustili pád sovietskeho bloku vo východnej Európe. Sú iskrou, ktorá predznamenáva kolaps arabského pseudomodelu stability a spustí demokratické zmeny v regióne.

Požiadavky sú jasné a tuniský a egyptský ľud nebude súhlasiť so žiadnymi polovičatými opatreniami. Mnohé z predpokladov demokratickej premeny sa už dostávajú do popredia, napríklad aktívna, dobre organizovaná občianska spoločnosť, slobodná tlač, uznávané osobnosti opozície a existujúce politické strany. Ale, pani Ashtonová, musíme úplne prehodnotiť svoju súčasnú zahraničnú politiku.

Európska únia by mala urobiť strategickú voľbu a nájsť rovnováhu medzi svojimi politickými a hospodárskymi záujmami a demokratickými hodnotami, ktoré nás zjednocujú. Európa musí dokázať, že rozhodne stojí za demokraciou a nejde jej len o podporu stability v regióne. Dôvodom je to, že keď dôjde k tejto zmene, ľudia si budú pamätať, kto stál na ich strane a kto podporoval súčasný neudržateľný stav.

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Pred 60 rokmi znamenala revolúcia v arabskom svete koniec európskej koloniálnej nadvlády. Druhá revolúcia v arabskom svete prebieha teraz pred našimi očami. Toto je chvíľa, keď sa Európska únia musí rozhodnúť, či sa postaví na správnu alebo nesprávnu stranu histórie.

Úlohou je podporiť rozvoj nezávislej občianskej spoločnosti v arabskom svete. Musíme vykonať revíziu rozpočtu EÚ s cieľom riešiť naliehavé potreby Tuniska, ktoré trpelo 23-ročnou autokraciou.

Väčšina Tunisanov neverí tejto dočasnej, nezvolenej vláde. Proces pravdy v Tunisku sa už začína, ale Európska únia samotná potrebuje proces pravdy – až taká veľká bola jej ľahostajnosť voči ľudským právam a demokratickým hodnotám v arabskom svete za celé tie roky. Toto je naozaj čas ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Strejček (ECR). – Nestotožňujem sa s názorom, že prebiehajúce povstanie v Egypte riadia hlavne sily túžiace po demokracii v európskom štýle. Súčasné nepokoje a chaos považujem za revolúciu za zmenu motivovanú túžbou po lepšom živote.

Zásadnou otázkou pre nás Európanov je však hrozba, že túto dramatickú situáciu by mohli zneužiť radikálni islamisti. Ak by došlo k takejto dramatickej politickej zmene, Európa i Amerika by stratili umierneného arabského spojenca a egyptská mierová zmluva by bola ohrozená. Egypt sa rýchlo a ľahko môže zmeniť na režim, ktorý je nepriateľský voči Európe, Izraelu i Amerike, a priblížiť sa k Hamasu. Pozícia EÚ musí jednoznačne zostať na strane tých, ktorí bojujú za slobodu a neúnavne podporujú slobodné voľby.

 
  
MPphoto
 

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL).(EL) Prevažná väčšina v Parlamente evidentne podporuje povstanie v Egypte a to je, samozrejme, úplne správne, hoci je tu aj pár výnimiek, ako sme práve počuli. Myslím si však, a mali by ste so mnou súhlasiť, že politika znamená konať rýchlo a včas, a domnievam sa, že my všetci si musíme priznať, že v posledných desaťročiach sme nevideli, čo sa deje v Egypte.

Kde sme všetci boli, keď Spojené štáty vynakladali miliardy dolárov na podporu tohto režimu v Egypte? Sme s Egypťanmi, ktorí protestujú za svoje práva na prosperitu, zdravie a vzdelanie. Práve preto by mal Parlament aj naďalej vyjadrovať svoju jednomyseľnú podporu. Chcem pripomenúť, že počas celého tohto procesu musíme myslieť aj na Palestínčanov, aby sa nestali obeťami. Tí z nás, ktorí tu zastupujú Cyprus, jedného zo susedov Egypta, udalosti veľmi pozorne monitorujú a, opakujem, podporujeme práva Egypťanov v tomto povstaní.

 
  
MPphoto
 

  Lorenzo Fontana (EFD).(IT) Ako mnohí povedali, je rozhodne žiaduce, aby sa v severnej Afrike vybudovala demokracia, tak ako máme demokraciu aj tu v Európe.

Sú tu však aj riziká, ktorým musíme čeliť. Všetci si pamätáme na útok na koptských kresťanov, ku ktorému došlo priamo tu v Egypte počas Vianoc. Máme strach, pani Ashtonová, že jedného dňa môžeme skončiť s islamskou diktatúrou v severnej Afrike.

Z tohto pohľadu je dôležité, aby bola Európa v strehu, aby sme sa nedostali do situácie, keď budú v severnej Afrike, ktorá, na to musíme pamätať, má veľa obchodných kontaktov s Európou, nepriateľské krajiny. Niet pochýb, že v súčasnej hospodárskej kríze nebudú naše hospodárstva dobre reagovať na takúto destabilizáciu. Musíme tiež mať na pamäti, že táto destabilizácia bude mať rozhodne negatívne dôsledky na prisťahovalectvo, najmä do juhoeurópskych krajín.

Preto vyzývam Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby boli v týchto veciach obozretní.

 
  
MPphoto
 

  Barry Madlener (NI).(NL) Pani barónka Ashtonová, nebuďte taká naivná. Pán Verhofstadt, ani vy nebuďte naivný. Koniec koncov, Moslimské bratstvo chce šaríu a šaría nie je demokracia.

Najdôležitejšia opozičná strana Moslimské bratstvo chce vojnu s Izraelom. Pani Ashtonová, o tom ste nepovedali ani slovo. Tvárite sa tu naivne, keď žiadate lepšiu budúcnosť pre Egypt, ale zároveň odmietate priznať nebezpečenstvá, ktoré predstavuje islam. Pretože islam a demokracia nemôžu existovať vedľa seba.

Chcel by som, aby ste to nahlas a jasne povedali, pretože nechcem vidieť naivnú pani Ashtonovú, ako ide do Egypta s nesprávnym posolstvom. Pani Ashtonová, buďte si vedomá rizík, ktoré čakajú Egypt i nás, a hovorte o nich. Varujte Egypťanov, že šaría znamená katastrofu, katastrofu pre nás všetkých.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Nirj Deva (ECR). – Otázka, ktorú chcem položiť kolegovi poslancovi, znie: ako môže demokracia prekvitať v spoločnosti, v ktorej nie sú inštitúcie ani história demokratickej tradície?

Demokracia sa len tak neobjaví na neúrodnom poli. Stále hovoríme o budovaní demokratických štátov, ale nepracujeme na budovaní demokratických inštitúcií, z ktorých demokracia vyrastá.

 
  
MPphoto
 

  Barry Madlener (NI).(NL) S pánom Devom môžem iba súhlasiť. Samozrejme, demokracia sa neobjaví len tak, pre Egypt však nevidím žiadnu inú alternatívu. Naozaj nie som schopný menovať nikoho v Egypte, kto by mohol prevziať riadenie štátu. Koniec koncov, je na Egypťanoch, aby si vybrali svojich predstaviteľov.

Môžeme však urobiť to, že budeme vyzývať Egypťanov, aby nevolili Moslimské bratstvo, ale sekulárnych lídrov.

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Pani barónka Ashtonová, možno som bol na vás v minulosti prísny, musím však priznať, že táto záležitosť vám musí veľmi komplikovať život, takže dúfam, že to, čo poviem, vám pomôže.

Prvá vec, ktorú chcem veľmi jasne povedať, je, že úlohou štátu je chrániť svojich občanov, nie riadiť ich životy. Keď vláda riadi životy občanov namiesto toho, aby ich chránila, prestáva byť vládou a stáva sa režimom. Presne toto sa stalo v Tunisku a v Egypte, pretože politická situácia, ktorá sa začala obrovským idealizmom s cieľom získať nezávislosť, sa zmenila na dlhoročné režimy. Našou úlohou je brániť slobodu a demokraciu v srdciach tých, ktorí ich dnes bránia v uliciach.

Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, sa týka nás, Európskej únie. Musíme si priznať, že nemáme politickú stratégiu pre európsko-stredomorský región, čo znamená priznať si, že Barcelonský proces a Únia pre Stredozemie zlyhali. Je to len pretvárka: sú to len politické hry, ktoré nemajú žiaden účel a nič nedosiahli. V tejto veci musíme konať rozhodne. Musíme začať rozvíjať túto stratégiu. Musíme ju naplánovať a zrealizovať tak, ako sme to urobili v prípade východnej Európy a Balkánu, hoci k tomu museli byť prinútení. Ak nebudeme mať túto stratégiu, bude jedno, či budeme vystupovať jednotne alebo nie, pretože naše slová nebudú mať žiaden význam.

 
  
MPphoto
 

  Pier Antonio Panzeri (S&D).(IT) Pani Ashtonová, mám dojem, že si ešte dostatočne neuvedomujete, čo sa deje v oblasti Stredozemia. Musím povedať, že pomalosť inštitúcií EÚ pri riešení otázky Stredozemia možno vysvetliť jedine nedostatkom informácií o situácii a neschopnosťou cítiť blížiace sa zmeny.

Dostávame sa na koniec politickej a historickej éry, v ktorej bola politika Európy voči juhu zmätená a kontraproduktívna. Hospodárska kríza, ťažkosti spojené s migráciou a chýbajúca výmena medzi vládnucimi triedami vytvorili výbušnú kombináciu, ktorá teraz pôsobí v Tunisku a v Egypte, ale pravdepodobne sa rozšíri aj do ďalších krajín.

V reakcii na niektorých kolegov poslancov chcem povedať, že sa z toho nedostaneme tým, že si budeme myslieť, že stačí jednoducho podporiť demonštrácie, ktoré momentálne prebiehajú. Európa musí ukázať väčšiu politickú dospelosť. Na to musíme preladiť politickú anténu Európy. Zahraničná politika Európy sa musí vymaniť zo svojho polotajnostkárskeho režimu a prevziať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne pri podpore procesov demokratických premien, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

Konkrétne potrebujeme jasné politiky vo viacerých oblastiach: novú partnerskú a susedskú politiku, novú bezpečnostnú politiku pre oblasť Stredozemia, väčšiu ochotu celej Európy riešiť otázku Stredozemia a politiku spoločnej činnosti, aby Európa pôsobila v tejto oblasti spolu s ďalšími aktérmi, ako sú Spojené štáty a Turecko.

Potrebujeme zásadnú zmenu kurzu a to si vyžaduje značnú skromnosť zo strany Komisie pri opätovnom otváraní diskusie o zahraničnej politike voči Stredozemiu a pri novom pohľade na Úniu pre Stredozemie, pričom zároveň musí zaistiť, aby v nej Európa zohrávala svoju úlohu. To je pre Európu kľúčové a musíme si to plne uvedomiť.

 
  
  

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Marielle De Sarnez (ALDE).(FR) Svet sa posúva a mení a nikde to neplatí viac ako v arabskom svete, kde, chcem vám pripomenúť, 40 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a mladí ľudia majú najvyššiu mieru nezamestnanosti na svete.

Arabi túžia po rozvoji a demokracii, a keďže tie idú ruka v ruke, v Tunisku a Egypte títo ľudia zobrali osud do vlastných rúk, aby si vynútili zmenu, na ktorú majú právo. Navyše, napriek všetkým provokáciám – ako sme dnes opäť videli v Káhire – a všetkým ťažkostiam, nikto a nič toto hnutie nezastaví.

V prípade Tuniska včera a Egypta dnes sme počuli jediný hlas, hlas Spojených štátov, ktorý sa dôrazne postavil na stranu demokratov. Verím v Európu, verím však aj tomu, že by nemala zmysel, ak by sa aj ona pri každej príležitosti dôrazne nepostavila za demokratov. Bolo by to mojím snom, keby sa Európa chopila tejto príležitosti, bola by som nadšená. Ale neurobila to. Netýka sa to len úlohy, ktorú ste zohrali, ale aj prehnanej opatrnosti jej vedúcich predstaviteľov, ktorí príliš často uprednostňujú nečinné postávanie pred konaním.

Viac ako 20 rokov po páde Berlínskeho múra sme svedkami historickej zmeny. Naliehavo vás vyzývam, aby sme sa jej chopili a nepremeškali príležitosť písať svetovú históriu.

 
  
MPphoto
 

  Derk Jan Eppink (ECR). – Všetko, čo som chcel povedať, už vlastne bolo povedané, takže sa obmedzím na jedinú otázku pre vysokú predstaviteľku.

Pán Blair, bývalý britský premiér, ktorého pravdepodobne poznáte, dnes veľmi chválil egyptského prezidenta Husního Mubaraka. Pre televíziu CNN dnes povedal, že Mubarak je mimoriadne odvážny a je silou dobra. Pán Blair tiež varuje pred unáhlením sa, čo sa týka volieb v Egypte.

Pán Blair je v súčasnosti vyslancom izraelsko-palestínskeho mierového procesu, ktorý podporuje Európska únia. Čo si myslíte o vyhlásení Tonyho Blaira?

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten (EFD). – Veľkým nebezpečenstvom pre Egypt a ďalšie severoafrické krajiny je, samozrejme, to, že zvrhnutie ich vlád nepovedie k liberálnej demokracii západného typu, ale skôr k islamskej fundamentalistickej vláde a novému veku temna, ako sme to videli v Iráne.

V každom prípade prináša vidina toho, že utláčaný ľud zvrhne svoje nedemokratické a nereprezentatívne vlády, určité uspokojenie. Všetky vlády, dokonca i tyranie, čerpajú svoju moc v prvom rade od súhlasu ľudí, ktorým vládnu. A môžete ľudí utláčať veľmi dlho a veľmi silno, ale vždy je tu možnosť, že budú rebelovať.

Ponúka sa aj paralela s Britániou, kde po sebe idúce vlády všetkých politických farieb neprestajne zrádzali našu krajinu a odovzdávali naše práva na demokratické sebaurčenie Európskej únii. Podľa Magny Charty majú Angličania právo na zákonné povstanie. Uvažujem o tom, ako ďaleko to ešte musí zájsť, aby vyšli do ulíc ako Egypťania.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Všetci by sme mali tlieskať pádu alebo blížiacemu sa pádu represívnych režimov, ale možno len vtedy, keď vieme – alebo sme si tým dostatočne istí –, kto alebo čo ich pravdepodobne nahradí.

Tunisko, tak ako Irak a Egypt, bolo politicky represívnym režimom aj na pomery Blízkeho východu, ale bolo tiež na pomery Blízkeho východu sekulárnym či dokonca sociálne liberálnym režimom. Je tu nebezpečenstvo, že sociálne liberálnu autokraciu môže nahradiť sociálne represívna autokracia alebo dokonca sociálne represívna demokracia.

Tí, ktorí očakávajú pokojnú a civilizovanú výmenu moci vo všetkých týchto krajinách alebo v niektorých z nich, by sa mali znova zamyslieť. Ak v týchto krajinách dôjde k občianskym vojnám, zverstvám a zničeniu hospodárstva, môžeme dávať dobré rady a naši obyvatelia môžu posielať pomoc, ale dúfam, že nebudeme považovať za svoju povinnosť poslať tam na smrť svojich vojakov. Rozhodne nie je našou úlohou zachraňovať obyvateľov týchto krajín a voziť ich do Európy.

 
  
MPphoto
 

  Mário David (PPE).(PT) Svet a najmä Európa nemôžu zostať ľahostajní voči sile intenzívneho hnutia ľudového odporu vo viacerých krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu a musia si uvedomiť význam a legitimitu týchto demonštrácií. Všetkým ľuďom, ktorí túžia po demokracii a slobode, musíme ponúknuť úplnú solidaritu, čo sme urobili aj pre svojich priateľov z východnej Európy v nedávnej minulosti.

V súčasnosti prežívame výnimočný historický okamih: jeden z tých, ktoré menia smer dejín a vytvárajú novú skutočnosť. Objektívne treba povedať, že islamský extrémizmus sa objavil ako politická – a nie náboženská – reakcia na niektoré z týchto problémov a živí ho sociálne vylúčenie. Budúcnosť tejto oblasti potrebuje pevné a tolerantné demokracie, ktoré rešpektujú menšiny a v ktorých štát slúži všetkým a nie je zneužívaný len niektorými.

Hneď vedľa nás je časť sveta, ktorá musí využiť tento okamih znovuzrodenia a vydať sa cestou mieru a sociálneho pokroku. Musí dokázať, že v tomto susediacom regióne dokážu všetci žiť spolu v mieri a so vzájomným rešpektom bez ohľadu na náboženskú vieru, politickú voľbu či etnický pôvod.

Pani predsedajúca, už budem končiť. Pani Ashtonová, je potrebné, aby namiesto hŕstky vedúcich činiteľov, ktorí konajú spoločne či sami – v Portugalsku hovoríme, že je ťažké byť kňazom vo vlastnej farnosti –, prevzala vedúcu úlohu pri podpore týchto reforiem Európa ako celok a našla pre Blízky východ nový model, ktorý zabráni radikalizmu a bude rešpektovať ľudské práva a najmä práva žien.

 
  
MPphoto
 

  Saïd El Khadraoui (S&D).(NL) Práve v tejto chvíli dochádza k násilným stretom medzi podporovateľmi a odporcami prezidenta Mubaraka. Musíme pánovi Mubarakovi vyslať jasný signál a vyzvať jeho podporovateľov, aby sa okamžite stiahli a zabránili zbytočnému krviprelievaniu.

To, čo sa deje v Egypte, nás všetkých prekvapilo. Mali by sme sa k tomu postaviť ako k neuveriteľnej príležitosti pomôcť zmene tohto regiónu po rokoch politickej a hospodárskej stagnácie na skutočnú demokraciu s príležitosťami pre všetkých. Tu mám na mysli predovšetkým milióny mladých ľudí, ktorí sú hladní po slobode a po možnosti rozvoja. Význam tejto príležitosti nemožno podceniť. Niektorí hovoria o podobnom okamihu pre arabský svet, akým bol rok 1989, uvidíme však, či to tak nakoniec bude alebo nie.

Európska únia by mohla prejaviť o niečo viac vôle výrazne podporiť proces premeny a, samozrejme, bol by som rád – ako už povedali aj iní poslanci –, keby ste o tejto veci hovorili. Veľmi skoro by sme mali jasne povedať, že tento proces premeny sa musí začať ihneď a že pán Mubarak už jednoznačne nemá žiadne oprávnenie viesť alebo riadiť tento proces.

Preto musíme čo najskôr vypracovať harmonogram, jasný program opatrení a reforiem, ktoré by mali viesť k prvým slobodným a transparentným voľbám v septembri tohto roku. To napríklad znamená novelizovať ústavu a volebný zákon a zmeniť spôsob, akým médiá informujú o politických otázkach, aby mohli všetci kandidáti predstaviť svoje kampane ľuďom.

Všetky demokratické sily by si mali čo najskôr sadnúť k stolu, aby tento vývoj nasmerovali správnym smerom, a Európa by v tom mala zohrať pozitívnu a konštruktívnu úlohu.

Zároveň si však musíme byť vedomí zložitosti situácie. Armáda napríklad dostala pochvalu za svoj zmierlivý a rozhodný postoj. Dostalo sa jej za to veľa chvály, je to však aj veľmi dôležitý hospodársky hráč. Ak chceme uskutočniť skutočné demokratické reformy, budú potrebné aj hospodárske reformy a to nebude ľahké.

 
  
MPphoto
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE).(NL) S veľkým záujmom som si vypočula to, čo povedali pani vysoká predstaviteľka a moji kolegovia poslanci. Mnohí z vás ste povedali, že ste úplne prekvapení tým, čo sa deje v Tunisku a v Egypte. Dovolím si povedať, že takýmito vyhláseniami som šokovaná, pretože už dlho vieme, že toto nie sú práve demokratické režimy, ale autoritárske či veľmi autoritárske režimy, ktoré majú svojich občanov pod palcom.

Rozhodli sme sa neriešiť túto situáciu priamo, pretože sme si mysleli, že to bude najlepší spôsob, ako zaistiť stabilitu v tomto regióne a v celom Stredozemí. A tak máme teraz ďalší dôkaz toho, že podpora autoritárskych a skorumpovaných režimov s cieľom dosiahnuť stabilitu a vyhnúť sa chaosu zvyčajne končí nestabilitou, chaosom a stratou veľkých budúcich príležitostí.

Dúfam, že budeme rozumní a že podporíme demokratický proces rozumným spôsobom. V tejto súvislosti vás chcem požiadať, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť podpore celej škály politických strán v Tunisku i v Egypte. Sú to slabé strany. V posledných rokoch mali len málo príležitostí vytvoriť si nejaké štruktúry. Budú preto potrebovať všetku možnú pomoc, aby dokázali zohrať svoju úlohu v azda spravodlivých a skorých voľbách.

 
  
MPphoto
 

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Chcem konkrétne povedať, že pri príliš mnohých príležitostiach vidíme, že útočisko našich slobodných spoločností na Západe využívajú extrémisti, ktorí sa nakoniec vrátia do svojich rodných krajín s nenávisťou k našim hodnotám a prinesú tam revolúciu. Včera bolo 32. výročie návratu ajatoláha Chomejního z Paríža do Iránu. Vieme, k čomu to viedlo.

Rašíd Ghannouchi, ktorý obhajuje zničenie štátu Izrael, sa práve vrátil do Tuniska po dvoch desaťročiach v Londýne. Vedenie Palestínskej samosprávy považuje za nelegitímne a podporuje Hamas. Hamas je, samozrejme, odnožou Moslimského bratstva, jedinej dobre organizovanej politickej skupiny v Egypte. Takéto organizácie budujú svoju mocenskú základňu prostredníctvom riešenia každodenných potrieb ľudí a potom upevňujú svoju moc pomocou násilia.

Musíme prijať dôraznejšie opatrenia na predídenie inkubácii extrémizmu vo svojich hlavných mestách a musíme sa viac snažiť osloviť legitímnu občiansku spoločnosť v krajinách ako Egypt a Tunisko prostredníctvom správne cielenej pomoci vrátane dobre kontrolovanej finančnej pomoci.

 
  
MPphoto
 

  Vito Bonsignore (PPE).(IT) Súhlasím s tým, čo už povedali moji kolegovia z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Chcem však zdôrazniť to, že nedávne udalosti v Stredozemí nás všetkých šokovali, pretože len pred niekoľkými týždňami boli úplne nepredvídateľné.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť vedená barónkou Ashtonovou sa zdá byť zaskočená prekvapením a podľa môjho názoru teraz ukazuje slabú schopnosť reagovať. Momentálne rozmýšľam o tom, či sa vyplatí míňať toľko peňazí na službu, ktorá je takto organizovaná. Opäť vidíme úplnú neprítomnosť Európy na európsko-stredomorskej scéne.

Podporujeme právo všetkých ľudí vybrať si svoju vládu a svoju vládnucu triedu prostredníctvom slobodných, demokratických volieb, nie prostredníctvom opatrení vnútených hrubou silou a extrémizmom. Ako bolo povedané, je čas, aby stabilita a demokracia išli ruka v ruke. Preto teraz využívame všetky legitímne prostriedky na posilnenie demokracie a politického pluralizmu s dodržiavaním princípov právneho štátu, ľudských práv a bezpečnosti občanov.

Celý svet a predovšetkým my Európania potrebujeme Stredozemie, v ktorom vládne mier. Európska únia musí zmeniť svoju politiku a bez ďalších odkladov poskytnúť primeranú pomoc a spoluprácu s cieľom priniesť potrebný sociálno-hospodársky rozvoj do všetkých krajín Stredozemia.

 
  
MPphoto
 

  Carmen Romero López (S&D).(ES) Tuniskí demokrati nám v poslednej dobe dávajú príkladnú lekciu z vyspelosti. Takže v týchto okamihoch napätia, ktoré prežívame, a vzhľadom na masaker, ku ktorému dochádza v Egypte, by sme chceli mať v Európskej únii jednotný hlas, aby sme mohli skutočne zastaviť tento masaker a aby tento vietor slobody mohol aj v Egypte priniesť skutočné hlboké zmeny smerom k demokracii.

V prípade Tuniska však stále máme čas. Tu v Parlamente budeme zajtra hlasovať o uznesení – do krajiny bude vyslaná delegácia – a naša podpora, naša demokratická záruka je v týchto chvíľach takisto veľmi dôležitá, a to najmä pre Tunisko a potom pre Egypt a všetky ostatné krajiny, ktoré žiadajú viac slobody.

Ešte stále toho môžeme veľa urobiť, pretože náklady hospodárskeho krachu spôsobeného rozvratom a revolúciou tohto typu sa musia udržať na minime. Je príliš veľa nepriateľov, ktorí chcú zmeniť Tunisko na vzor, ktorý je úplne odlišný od toho, ktorý chceme. Tunisko sa zmenilo na vzor a v skutočnosti vidíme koniec postkoloniálnej éry a začiatok skutočnej nezávislosti.

Hospodárska situácia Tuniska je preto príležitosťou – okrem pomoci, o ktorej hovorila pani Ashtonová – pre Európsku centrálnu banku, aby zaujala takú pozíciu, aby neprišla o skúsenosti, ktoré môžu byť dôležité pre budúcnosť Stredozemia. Je kľúčové, aby sa toto rozhodnutie prijalo naliehavo.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake (ALDE). – Práve teraz, keď tu stojíme, sú občania Egypta chytení v pasci na námestí Tahrír a armáda a polícia na nich údajne útočia namiesto toho, aby ich chránili. Prostredníctvom pokojných protestov Egypťania rôzneho pôvodu žiadajú rešpektovanie ľudských práv a demokracie, politickú reformu, dobrú správu vecí verejných a sociálno-hospodársky rozvoj.

Možno vám tieto požiadavky znejú povedome, pretože sú to presne ciele programov EÚ na Blízkom východe a konkrétne v Egypte. Samotná Komisia na to minula sumu takmer 3 miliardy EUR za posledných 15 rokov. Keďže požiadavky ľudí sú už teraz v súlade s našimi politickými cieľmi, prečo je také ťažké rýchlo vydať rozhodné vyhlásenie EÚ?

Potreba silnej, aktívnej Európy je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Slnko slobody a demokracie stúpa nad Blízkym východom, ale mraky rozdelenia ohrozujú európsku jednotu a schopnosť prevziať zodpovednosť. Naliehavo vás žiadam, aby ste sa pozreli na to, čo sa deje vo chvíli, keď sa tu rozprávame, a jednohlasne podporili ľudí. Ich práva a dôveryhodnosť EÚ sú prepojené.

Ďalším fenoménom, ktorý sa stabilne vyskytuje vo vzťahoch medzi ľuďmi a diktatúrami, sú komunikačné a informačné technológie. Tuniská vláda patrila medzi najintenzívnejších používateľov technológií cenzúry, dohľadu a filtrovania s cieľom utláčať občanov. Európske spoločnosti, napríklad Vodafone a French Telecom, majú v Egypte silné zastúpenie a podieľali sa na prerušovaní spojenia, čím Egypt odpájali od siete. Chcela by som vidieť prešetrenie úlohy, ktorú zohrali európske spoločnosti pri porušovaní ľudských práv obmedzovaním slobody prejavu, slobodnej tlače a prístupu k informáciám a vytváraním prostredia, v ktorom nie je možné zdokumentovať porušovanie ľudských práv.

 
  
MPphoto
 

  Tomasz Piotr Poręba (ECR).(PL) Európska únia podľa môjho názoru urobila vo svojich minulých vzťahoch s Tuniskom a Egyptom viacero chýb. Čo sa týka Tuniska, urobili sme chybu, keď sme sa neozvali po tom, ako bin Alí vyhral prezidentské voľby v roku 2009. Chcem len pripomenúť, že získal 90 % hlasov, ale voľby neboli ani slobodné, ani demokratické. To isté platí aj o novele trestného zákonníka v Tunisku, ktorý ukončil činnosť mimovládnych organizácií a organizácií v oblasti ľudských práv. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré dnes musí Európa prijať v regióne severnej Afriky, nemôžeme si dovoliť takúto politiku pasivity a nečinnosti. Bude veľmi ťažké vrátiť regiónu stabilitu, ak nezohráme aktívnu úlohu a neukážeme odhodlanie dosiahnuť tento cieľ. Vlády, ktoré rešpektujú ľudské práva, slobodu prejavu a médiá, sa vrátia k moci v severnej Afrike len vtedy, keď zvolíme aktívny a rozhodný prístup k udalostiam v týchto krajinách. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(FR) Pred rokom sme v tomto Parlamente diskutovali o vzťahoch Európskej únie s Tuniskom a vtedy som povedal, že sociálne úspechy, na ktoré boli Tunisania takí hrdí, by mali byť sprevádzané politickým pokrokom.

Navyše, v priebehu posledných týždňov sme videli, že došlo k politickému pokroku prinajmenšom v tom zmysle, že začínajúca vzbura je mimoriadne jasným a evidentným prejavom túžby po slobode. Situácia v Egypte je podobná, hoci veci sa hýbu rýchlo. Nevieme, aký bude výsledok, a v budúcnosti sa takáto túžba po slobode nepochybne rovnako jednoznačne prejaví aj na iných miestach.

Zároveň, ako sme dnes večer videli, niektorí z nás sa boja, že tento vietor zmeny nemusí nevyhnutne viesť k sekularizmu či k vytvoreniu sekulárneho štátu, k umiernenosti a k stabilite. Domnievam sa, že si musíme byť vedomí toho, že je naozaj možné, že v priebehu nasledujúcich týždňov a rokov nebude mať tento región politické režimy, ktoré budú stabilné a zároveň inšpirované slobodou a umiernenosťou. To je úplne možné a myslím si, že musíme byť pripravení aj na túto možnosť.

Chcel by som preto povzbudiť pani barónku Ashtonovú, aby možno nasmerovala stratégiu Únie späť na kurz, ktorý naplánovala Komisia v roku 2005 vo svojej správe pre barcelonský samit.

 
  
MPphoto
 

  Kader Arif (S&D).(FR) Až doteraz som mal podozrenie, že ľudia majú vždy náskok pred svojimi politickými elitami. Dnes som si tým už celkom istý. V prvom rade by som chcel vzdať hold odvahe a odhodlaniu Tunisanov a Egypťanov. Pripomenuli nám, že hodnoty, ktorých sa zastávame vo svete – ľudské práva a demokracia –, nie sú len hodnotami Západu, ako niektorí tvrdia, ale univerzálnymi hodnotami, s ktorými sa všetci stotožňujú.

Európa už podľa môjho názoru nemôže robiť chyby v tejto časti sveta a tackať sa medzi chybnými analýzami a pomýlenými projektmi. Títo ľudia očakávajú od nás reakciu, ktorá bude rovnocenná ich odvahe a ambíciám. Nežiadajú o charitu, ale rozhodne žiadajú o solidaritu a ešte viac o zodpovednosť. V týchto neistých časoch nikto nechce chaos, ale nikto by už viac nemal akceptovať ani súčasný stav.

Musíme podporiť nádej, ktorú priniesli udalosti v Tunisku a Egypte, s cieľom pomôcť vyhlásiť a vybudovať demokracie, ktoré budú prínosom pre tieto krajiny a ich obyvateľov, ale ktoré budú prínosom aj pre nás. Domnievam sa, že ste to vyjadrili veľmi rozhodne, pani Ashtonová.

Na záver odcitujem jedného básnika: „Svet spí pre nedostatok impulzívnosti.“ Títo ľudia celkom oprávnene impulzívne žiadajú slobodu, predovšetkým však dúfam, že sa im podarilo prebudiť naše svedomie.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Pani barónka Ashtonová, chcem vás požiadať, aby ste boli odvážnejšia. Choďte do Káhiry ešte pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí. Porozprávajte sa s tamojšími vládnymi predstaviteľmi a s opozíciou. Vráťte sa do Bruselu a povedzte svojim kolegom, čo ste tam videli a počuli. Stanovte program a nepočúvajte 27 rozdielnych názorov, s ktorými je potom veľmi ťažké naozaj niečo urobiť.

Keď pán Mingarelli ide do Tuniska – čo považujem za veľmi pozitívne –, informujte nás o tom, aby sme o tom vedeli a aby aj verejnosť vedela, že Európa je tam prítomná. Najskôr som sa dozvedel, že je tam Američan, a až potom som počul, že je tam aj pán Mingarelli. Ste ministerkou zahraničných vecí Európy a ja vám vážne radím, aby ste na jednej strane naozaj boli našou ministerkou zahraničných vecí. Na druhej strane však ako ministerka zahraničných vecí Európy nesmiete skočiť na všetko, čo pred vás ľudia postavia.

Objavili sa tu dnes porovnania s rokom 1989 a myslím si, že to je správne. Myslím si, že námestie Tahríh v Káhire v roku 2011 je ekvivalentom námestia Alexanderplatz v Berlíne v roku 1989. Odohráva sa tam revolúcia. Keď si však na okamih spomenieme na revolúciu z roku 1989, vybaví sa nám, že vtedy sme mali tú istú dilemu. Chceli sme slobodu, stabilitu a demokraciu a prehliadli sme skutočnosť, že tento proces, premena zo stabilnej diktatúry na demokraciu, je málokedy mierový, pokojný a stabilný. Z tohto pohľadu majú svoje miesto aj diplomacia, organizácia a opatrnosť.

To by nás ale nemalo odvádzať od skutočnosti, že táto revolúcia nás mimoriadne teší. Je to revolúcia proti diktatúre a za slobodu. Som presvedčený, že Európa môže riadiť procesy v týchto krajinách. Naša radosť však musí byť viditeľná a evidentná je aj ďalšia vec, a to, že rozhodne nebude možné budovať štát s pánom Mubarakom, a to ani s obmedzeným vplyvom. S dnešným násilím na námestí Tahrír sa stratili aj posledné pozostatky legitímnosti jeho vlády v Egypte.

 
  
MPphoto
 

  Sajjad Karim (ECR). – Táto chvíľa prichádzala už dlho. Na jej čele stoja starší ľudia i tí, ktorí nepoznali v Egypte nič iné ako Mubaraka. Našou reakciou bolo, že Egypt by sa už nemal destabilizovať viac, ako je to teraz, a že ľudia v Egypte si majú vybrať vládu, akú chcú, prostredníctvom svojej slobodnej vôle.

Nuž, to je pravda, ale to nestačí. A potom tu dnes z lavíc tohto Parlamentu počúvam varovania pred islamským cunami, ktoré čaká na to, aby nás všetkých zničilo.

Obávam sa, že jediné, čo prezentáciou takýchto argumentov robíte, je to, že sa prihovárate za totalitný režim jemne prekrytý veľmi tenkou vrstvou demokracie, pričom nijako neoceňujete ľudí, ktorí zaplatili svojou krvou a svojimi životmi v Tunisku i v Egypte. Zaplatili svojimi životmi v boji za slobodu svojich krajanov a vašu slobodu si nebudú ceniť o nič menej. Tí v uliciach, hoci ich je veľmi veľa, predstavujú hlasnú menšinu, ktorá v skutočnosti zastupuje ešte väčšiu tichú väčšinu.

Pani vysoká predstaviteľka, toto nie je čas ochabnutých pästí. Buďte vo svojom konaní silná, vyšlite jasné posolstvo: Mubarak musí teraz odísť.

 
  
MPphoto
 

  Simon Busuttil (PPE).(MT) Niet pochýb, že Európa mohla urobiť omnoho viac na pomoc arabskému svetu a jeho krajinám na ich ceste k demokracii. Ak by sme však mali uviesť jeden pozitívny výsledok dramatických udalostí, ktorých sme svedkami, rozhodne to musí byť to, že Arabi prevzali kontrolu nad svojím osudom, aby zlepšili svoju situáciu.

Koniec koncov, história je plná príkladov zásahov zo strany Západu, ktoré napáchali viac škôd ako úžitku. Musíme sa preto zbaviť myšlienky, že musíme bežať na pomoc vždy, keď treba niečo napraviť, a diktovať a kázať druhým, ako konať. Dnes by sme sa mali v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrávajú, spýtať samých seba, ako by sme mali odteraz postupovať.

Podľa môjho názoru musíme urobiť dve veci. V prvom rade musíme zasiahnuť so všetkou ráznosťou, ktorú dokážeme pozbierať, a so všetkou pomocou, ktorú môžeme ponúknuť, s cieľom zlepšiť demokratické prostredie v týchto krajinách a najmä posilniť demokratické inštitúcie. Takto budú môcť prekvitať a zároveň potláčať nových extrémistov a diktátorov.

Po druhé, musíme si položiť otázku, kde sme urobili chybu. Musíme sa spýtať, či naša európsko-stredomorská politika neboli len slová a žiadne činy. Akú úlohu v tomto všetkom zohrala Únia pre Stredozemie? Prestane niekedy Európa len reagovať a namiesto toho sa rozhodne sama konať?

 
  
MPphoto
 

  Rosario Crocetta (S&D).(IT) Nastal čas, aby sa Európa pokúsila poskytnúť tuniskému ľudu a jeho dočasnej vláde konkrétnu podporu a obnoviť európsko-stredomorský dialóg, ktorý bol v posledných rokoch vážne zanedbávaný.

Výbuch hnevu medzi mladými ľuďmi a chudobnými v Maghrebe a v Egypte bol spôsobený nerovnomerným rozdelením bohatstva a obmedzovaním ľudí, ktorí si uplatňovali svoje základné slobody. Severná Afrika je rozvášnená a žiada viac demokracie, lepšie hospodárstvo, viac účasti a vyššiu zamestnanosť, pričom sa neveriacky pozerá na starý európsky kontinent, ktorý je nehybný a neschopný uchopiť sociálnu transformáciu, ktorá sa odohráva v tomto regióne, či vytvoriť skutočné politiky pokroku a mieru.

Európa sa musí viac venovať ľudským právam a demokracii a musí podporovať intenzívnejší dialóg, lepšiu spoluprácu a viac skutočnej hospodárskej pomoci. Európa musí otvoriť dvere a srdce severnej Afrike, aby sa Stredozemné more mohlo stať morom mieru. Nesmie už dochádzať k odmietaniu migrantov prostredníctvom násilnej spolupráce s krajinami, ako je Líbya. Potrebujeme viac investícií, viac otvorenosti, viac pomoci a viac európsko-stredomorskej politiky. Žiada to od nás história.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR).(PL) Nemôžeme porovnávať vnútornú situáciu Tuniska a Egypta. Hlavná príčina masových protestov bola rovnaká, ale majú úplne odlišné dôsledky na medzinárodnú situáciu.

Zásadné zmeny v Tunisku spôsobené stratou verejnej podpory bin Alího môžu znamenať šancu na lepšiu budúcnosť pre túto krajinu. Naopak, pri posudzovaní situácie v Egypte je potrebná istá opatrnosť. Napriek svojej feudálnej vláde pôsobil Husní Mubarak ako garant stability v Egypte. Ak bude teraz zvrhnutý, tak vzhľadom na to, že doteraz chýbajúce vhodné podmienky znamenali, že sa nevytvorila žiadna demokratická opozícia – a tento fakt chcem zdôrazniť –, sa zdá, že Egypt by sa mohol ocitnúť v rukách extrémnych politických skupín spojených s Moslimským bratstvom. Mali by sme zvážiť medzinárodné dôsledky takéhoto vývoja udalostí. Možné spojenectvo s Hamasom, tvrdá politika voči Izraelu, intenzívnejšie prenasledovanie kresťanov a zhoršenie situácie v regióne – sú tieto možnosti lepšie ako stabilita za Mubaraka? Hoci poznáme jeho zásadné nedostatky a uznávame legitímnosť protestov proti tomu, čo sa deje za jeho režimu, mali by sme sa zamyslieť nad tým, aké je optimálne riešenie tejto situácie a aký prístup by mala zvoliť Európska únia.

 
  
MPphoto
 

  Francisco José Millán Mon (PPE).(ES) Udalosti, ktoré sa odohrávajú v Tunisku a v Egypte, sú veľmi dôležité a je možné, že tieto procesy zmeny sa rozšíria aj do ďalších krajín oblasti Stredozemia, ktorá má pre Európsku úniu obrovský význam. Tieto krajiny sú priamo na našom prahu a máme s nimi mnohé silné priateľské väzby.

V uplynulom desaťročí Európska únia nebola schopná presvedčiť ich orgány, aby uskutočnili potrebné reformy. V poslednom volebnom období som aj ja zdôrazňoval, že stabilita by sa už nemala používať na ospravedlnenie chýbajúcich zmien, ale že tieto krajiny potrebujú hlboké politické, hospodárske a sociálne reformy. Teraz túto zmenu a reformy žiadajú ľudia v uliciach.

Dámy a páni, vítam skutočnosť, že Rada si v pondelok konečne všimla tieto udalosti a zaujala stanovisko. Aj ja mám dojem, že proces premeny sa v Tunisku uberá správnym smerom. Všeobecný názor je však, bohužiaľ, taký, že Európska únia v týchto procesoch počas uplynulých týždňov takmer úplne chýbala. Počuli sme viacero prejavov prezidenta Obamu, počuli sme vyhlásenia ministerky zahraničných vecí Clintonovej a počuli sme aj o kontakte medzi tuniskou armádou a predstaviteľmi armády USA…

Viditeľnosť Únie nebola v žiadnom prípade porovnateľná. Nové mechanizmy Lisabonskej zmluvy mali byť aktívnejšie a viditeľnejšie, a to vrátane predsedu Európskej rady.

Pani Ashtonová, vítam vašu cestu do Tuniska o dva týždne, ale tiež si myslím, že musíme zlepšiť svoju schopnosť predpovede a reakcie. Chceme byť veľkým globálnym hráčom? Potom musíme začať byť relevantní minimálne na regionálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D).(RO) Európska únia veľmi pozorne monitoruje situáciu v Tunisku a podporuje snahu tuniských občanov o pokojnú demokratickú premenu. Prvé opatrenia dočasnej vlády v Tunisku sa uberajú správnym smerom. Vyzývame nové orgány, aby plne zrealizovali svoje záväzky týkajúce sa riadenia, dodržiavania princípov právneho štátu a základných slobôd, ako aj hospodárskych a sociálnych reforiem. Myslím si, že všetky tieto reformy sú jedným z najlepších spôsobov, ako investovať do budúcnosti Tuniska a pomôcť mu vybudovať stabilnú demokraciu.

Európa sa snaží o stabilné partnerstvo s Tuniskom v rámci projektu EUROMED a musí zmobilizovať všetky nástroje, ktoré má, s cieľom uľahčiť proces premeny, vytvoriť silné demokratické inštitúcie a podporiť vznik aktívnej občianskej spoločnosti, ktorá sa bude podieľať na realizácii reforiem. Naším veľkým záujmom je stabilné, prosperujúce a demokratické Tunisko, s ktorým môžeme rozvíjať vzájomne prospešnú spoluprácu založenú na spoločných záujmoch a hodnotách.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Už mnohokrát bolo povedané, čo teraz treba urobiť – v tom existuje všobecná zhoda. Naše uznesenie je jednoznačné, pokiaľ ide o Tunisko, ale čo sa týka Egypta, budeme ho musieť podľa potreby rozšíriť prostredníctvom ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Myslím si, že máme dôvody na sebakritiku. Naše riadiace orgány v Bruseli a v členských štátoch sa príliš dlho držali súčasnej situácie. Ak by sme v každodennej politike brali vážne vlastné zásady, čo sa týka univerzálneho charakteru ľudských práv a demokracie, museli by sme s Tuniskom a Egyptom jednoznačne hovoriť o ich zjavných nedostatkoch. Vedeli sme, že opatrenia proti islamistom a fundamentalistom neboli zamerané výlučne na tieto skupiny, ale aj na akúkoľvek kritiku politiky príslušnej vlády. Ešte stále nie je neskoro. Žiadanie demokracie a ľudských práv nie je zasahovaním do vnútorných záležitostí ani ho nemožno odsúdiť ako niečo, čo prispieva k destabilizácii situácie. Žiadna diktatúra, žiaden autoritársky režim nie je sám osebe stabilný. So svojou súčasnou politikou sme len jednoducho získavali čas, ale nie stabilitu.

Tunisko a Egypt slúžia ako príklady pre ostatných. Každý vie aj o ďalších v tomto regióne. Mnohí ľudia sa boja pomenovať ich. Podľa mňa je možným kandidátom napríklad Saudská Arábia. Táto situácia si vyžaduje politické vedenie zo strany vysokej predstaviteľky. Našich 27 členských štátov nemá odlišné záujmy. Ak je váš úsudok správny, nečakajte, kým posledný diplomatický skeptik opäť neinformuje svojho ministra zahraničných vecí. To, čo predvčerom povedal senátor John Kerry a dnes večer Barack Obama v súvislosti s Egyptom, mohlo prísť aj od vás. Emancipujte sa v záujme Únie, aby jedine samotná EÚ formulovala svoje budúce politiky vo svojom susedstve. Možno by ste dokonca mohli ísť na budúci týždeň do Tuniska a Egypta a potom nám o dva týždne v Štrasburgu podať správu.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Spolu so všetkými ostatnými v tejto rozprave hlboko súcitím s pokojnými protestujúcimi v Egypte, a to najmä vo svetle ďalšieho dnešného násilia.

Chcem v rámci tejto rozpravy vysloviť obavy v súvislosti s pretrvávajúcim zatvorením al-Džazíry, o ktorom Európa doteraz mlčala, a so zatknutím šiestich novinárov al-Džazíry. Chcem tiež upozorniť na nutnosť, aby sme s informačnými spoločnosťami a s internetovými a mobilnými operátormi vrátane spoločnosti Vodafone z našej krajiny diskutovali o rozhodnutiach, ktoré uskutočnili v Egypte v priebehu posledných týždňov.

Takisto by som si želal, aby predstavitelia EÚ povedali už skôr to, čo hovoria dnes. Prezident Sarkozy v decembri 2007 povedal: „Chcem povedať prezidentovi Mubarakovi, ako veľmi si cením jeho skúsenosti, múdrosť a umiernený pohľad. … Prezident Mubarak je náš priateľ.“ Dnes vyzýva na zmeny.

Alebo je tu Alistair Burt, minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, ktorý hovorí, že chce stabilitu v Egypte viac ako čokoľvek iné. William Hague, ktorý odmietal povedať, ako skoro by si želal konanie volieb, teraz vyzýva na zmeny.

A nakoniec, súhlasím s pani barónkou Ashtonovou, našou vysokou predstaviteľkou. Európa je dobrá v oblasti justície v prechodnom období, volieb a budovania demokracie, v oblasti rozvoja spoločnosti. Bez ohľadu na chyby a problémy minulosti by sme to spolu s ňou mali vidieť ako krízu v tomto regióne, ale aj ako príležitosť pre Európu, aby venovala svoje zdroje na budovanie rešpektu voči demokracii a ľudským právam. Toto nie sú hodnoty, ktoré vnucujeme z Európy. Žiadajú ich ľudia v uliciach Tunisu a Káhiry a našou povinnosťou je počúvať.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE).(PL) Každá revolúcia prináša riziko, že požiadavky ľudu na demokraciu a chlieb si privlastnia nepriatelia princípov právneho štátu postaveného na zákonných a skutočne demokratických základoch. Nemáme žiadnu záruku, že vzbury v Tunisku, Egypte a v iných krajinách v tejto oblasti sa nestanú zámienkou na uchopenie moci islamskými extrémistami, ako sa to stalo v Iráne. Blíži sa aj okamih pravdy pre európske inštitúcie. Európska únia má skvelú príležitosť konečne zohrať úlohu, na ktorú bola vytvorená. Mala by účinne podporovať pluralistické politické sily. Mala by tiež revidovať susedskú politiku, pretože je úplne zrejmé, že spôsob, akým sa doteraz vykonávala, viedol k jej zneužitiu na podporu vlád skorumpovaných lídrov. Podstatná časť peňazí vyčlenených na rozvoj susedných oblastí a na slobodu, demokraciu a prosperitu by sa mala dostať k občanom týchto krajín prostredníctvom úzkej spolupráce s mimovládnymi organizáciami a s akademickými a kultúrnymi obcami. Prioritou by mala byť aj podpora projektov zameraných na mladých ľudí a združenia žien.

Pani Ashtonová, doterajšia politika Európskej únie v tomto regióne sveta skončila fiaskom. Mali by sme zariskovať a podporiť Egypt bez Mubaraka na ceste k pluralitnej, sekulárnej republike, k Egyptu, ktorý rešpektuje svoje menšiny. Nastal už čas, aby Mubarak odišiel. Jeho čas uplynul. Ten, ktorý mal, premárnil.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI).(kladie pánovi Howittovi otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.) Uviedli ste niekoľko vyjadrení prezidenta Sarkozyho a pána Burta. Neviem, či ste boli v sále pred chvíľou, keď jeden kolega spomínal vyhlásenia pána Blaira v súvislosti s pánom Mubarakom. Môžete povedať, či súhlasíte alebo nesúhlasíte s pánom Blairom?

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Zopakujem, čo som povedal vo svojom prejave, a to, že máme za sebou veľa chýb minulosti, o ktorých by sme všetci mali rozmýšľať a poučiť sa z nich.

Ale to by nás ako Európsku úniu nemalo odradiť od pôsobenia v Egypte a v arabskom svete s cieľom podporovať demokraciu a ľudské práva a očakávam od svojej kolegyne, že napriek svojim rozdielnym pohľadom na Európu bude súhlasiť s týmto mojím názorom.

 
  
MPphoto
 

  Dominique Vlasto (PPE).(FR) Povedalo sa už veľa vecí, ale chcela by som zopakovať všetky slová solidarity a podpory, ktoré boli venované ľuďom v Tunisku a v Egypte. Sú symbolom nádeje pre všetkých tých, ktorí bránia slobodu. Moje myšlienky sú aj s obeťami.

Chcela by som teraz povedať, že Európska únia, ktorá je známa svojou nedostatočnou reakciou, ako povedali ostatní, musí skutočne podporiť ľudí z Tuniska a Egypta a pomôcť im úspešne otvoriť ich krajiny reformám a vybudovať demokraciu.

Európska únia sa rozhodla podporiť tuniských predstaviteľov v ich úsilí začať pokojnú premenu, zorganizovať nasledujúce voľby, v ktorých zvíťazí sloboda, a pomôcť tuniským občanom dosiahnuť prosperitu, ktorá pochádza z rozvoja a sociálneho zmierenia a z hospodárstva, ktoré dáva prácu mladým ľuďom.

Na záver chcem povedať, že Únia pre Stredozemie má pred sebou dôležitú úlohu, pretože jazmínová revolúcia spustila vlnu vo všetkých štátoch severnej Afriky a Blízkeho východu. Musí vypracovať silnú stratégiu v súvislosti s týmito krajinami. Chcem však varovať: tvárou v tvár tomuto legitímnemu demokratickému hnutiu musí Európa nájsť rovnováhu medzi nezasahovaním do vnútorných záležitostí, podporou legitímnych ambícií týchto ľudí a stabilitou.

 
  
MPphoto
 

  Alf Svensson (PPE).(SV) V Európskom parlamente často hovoríme o rešpektovaní demokracie a ľudských práv a slobôd, pravda však je – a to určite musíme dnes večer uznať –, že sme často dávali prioritu niečomu inému, konkrétne politickej stabilite a dobrým obchodným vzťahom. Teraz sme si zrazu takmer ako blesk z jasného neba uvedomili, že aj ľudia v arabskom svete chcú slobodu a túžia po nej. Veľa teraz hovoríme o rizikách spojených s touto premenou. Je jasné, že naozaj jestvujú. Zrejme tu nie je nikto, kto by sa postavil a zatlieskal Moslimskému bratstvu. Vieme však, že z dlhodobého hľadiska každý jednotlivec túži po slobode a dodržiavaní ľudských práv a slobôd a má aj právo to dosiahnuť.

Teraz sa musíme postarať o to, aby EÚ už nebola len divákom, ktorý nechá prebiehať veci tak, ako sa dejú. Naopak, musíme prevziať iniciatívu a pokúsiť sa podieľať na budovaní demokracií, presne ako tu zdôraznila pani barónka Ashtonová. Je pôsobivé, že tieto vzbury začali mladí ľudia, čiastočne možno vďaka komunikačným prostriedkom, ktoré sú dnes dostupné. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnosti mali príliš pozerať na tieto hnutia z ideologického či náboženského pohľadu. Ale bez ohľadu na to, čo chcú, musí byť pre nás, ktorí sme tu teraz v tomto Parlamente, i pre Európsky parlament ako taký z dlhodobého hľadiska prioritou sloboda a dodržiavanie ľudských práv a slobôd.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Vďaka monitoringu už viac ako dva roky pozorujeme postupnú degradáciu demokracie, slobody prejavu, zhromažďovania, vierovyznania v krajinách, ktoré sú predmetom našej diskusie. Výsledky volieb v týchto krajinách sú jasným dôkazom.

Totalitné režimy nevzniknú z jedného dňa na druhý. Napriek nepopierateľným signálom sa Európska únia jasne nepostavila na stranu dodržiavania ľudských práv. Bohužiaľ, aj teraz sme jedným z posledných, kto zaujíma spoločnú pozíciu.

Pýtam sa: prečo sme počas francúzskeho predsedníctva vytvorili Stredomorskú úniu? Nemali sme diplomatické prostriedky negociovať stabilitu v tejto časti sveta?

Počas desaťročí štáty Európskej únie podporovali tieto vlády, a to hlavne ekonomickými prostriedkami. Dnes tí istí začínajú rozmýšľať, ako zmraziť kontá, ako podporovať odporcov vlád. Nie je to istá forma pokrytectva? Situácia v Stredomorí nám dáva lekciu z nerešpektovania ľudských práv. Ako napríklad sloboda vierovyznania nie je rešpektovaná a môže sa stať zbraňou radikálov a teroristov, a vtedy je to začiatok totalitného režimu.

Hovorím to preto, že je ešte veľa krajín, ktoré majú obdobný vývin.

 
  
MPphoto
 

  Ernst Strasser (PPE).(DE) Rozprava v tomto Parlamente, ktorú so záujmom sledujete, pani Ashtonová, má jedného spoločného menovateľa a tým je požiadavka na vás. Zdvihnite hlas. Spravte krok dopredu, buďte o niečo odvážnejšia a tiež o niečo hlasnejšia. Zastaňte sa tých, ktorí v modernej civilizovanej spoločnosti podporujú demokraciu a slobodu prejavu a tlače.

V Tunisku, Egypte a možno v niektorých ďalších krajinách dochádza k zložitým zmenám. Potrebujú pri tom našu podporu, preto je chybou, keď váš hlavný zástupca v tejto krajine povie, že nie je potrebná žiadna zmena stratégie. Naopak, potrebujeme stratégiu pre Stredozemie a možno aj stratégiu pre Blízky východ alebo možno zmenu uvažovania o spolužití za hranicami Stredozemia. Samozrejme, hlavnou prioritou a niečím, čo musíme urobiť veľmi rýchlo, je adaptácia a príprava na voľby a ich podpora.

Pozornosti hlavného predstaviteľa EÚ v tejto krajine by nemalo uniknúť, že dočasná vláda v Tunisku chce teraz uzavrieť štyri medzinárodné dohody o ochrane ľudských práv, že boli prepustení všetci politickí väzni, vrátili sa disidenti a pripravuje sa usporiadanie demokratických volieb. Tento proces musíme podporiť a Parlament chce, aby ste o tejto otázke hovorili dôraznejšie.

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria (PPE).(IT) Táto kríza by nám mala dať podnet prehodnotiť, či Európska únia naozaj chce zohrávať úlohu v zahraničnej politike.

Zahraničná politika je vážna vec: potrebuje stratégie, pevné ciele a jasné spojenectvá. Nemôžeme ďalej cestovať po svete, potľapkávať všetkých po pleciach a predstierať, že všetko je vždy v poriadku. Pred niekoľkými týždňami sa v Egypte uskutočnili voľby a my sme nepovstali do zbrane, pretože sme si uvedomili, že je tam diktatúra, ktorá nás všetkých klame. Teraz, keď milióny ľudí vyšli do ulíc, všetci hovoríme o demokracii a ľudských právach. Toto chceme a pokúsime sa dosiahnuť, aby sa to podarilo, ale mali by sme byť opatrní pri nasledovaní davu. Spomínam si na to, ako povstali Iránci, aby sa zbavili šacha, a vieme, ako to dopadlo: režimom, ktorý ešte aj dnes vešia desiatky ľudí.

Dúfam napríklad, že egyptská vláda dokáže udržať extrémistov na uzde a zohrá stabilizujúcu úlohu v izraelsko-palestínskej kríze. Pani Ashtonová, v tejto časti sveta rozhodne treba viac demokracie, ale aj viac európskej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Sme svedkami silného napätia a konfliktov medzi vládou a občianskou spoločnosťou v Tunisku a v Egypte, ktoré museli zákonite vzniknúť vzhľadom na vážne, dlhodobé a štátnymi orgánmi ignorované problémy v ekonomickej a sociálnej sfére.

Fyzické násilie počas zrážok je nanajvýš poľutovaniahodné a len potvrdzuje silnú potrebu podpory mierového prechodu k demokracii aj zvonku. A preto Európska únia by mala pohotovo zamerať všetky svoje prostriedky na posilnenie právneho štátu a ľudských práv v týchto krajinách vrátane náboženských práv a neželáme si, aby vládu získali netolerantní a militantní islamisti.

V rámci zachovania dobrých susedských vzťahov a bezpečnosti v regióne sa treba zamerať na aktivity smerujúce k posilneniu občianskych spoločností, vytváraniu zdravej opozície a zabezpečeniu demokratických volieb, aby sa zabránilo uzurpovaniu moci extrémistickými radikálnymi skupinami.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Samotná skutočnosť, že diskutujeme o Tunisku – našej pôvodnej téme – v čase, keď Egypt dosiahol bod varu, ukazuje, ako veľmi zaostávame za realitou, hoci názov našej rozpravy možno ľahko zmeniť.

Naša verejná reakcia bola ustráchaná, vyjadrujúca obavy a zbožné výzvy na zdržanlivosť a dialóg vo víre revolúcií, čím sme prejavili nedostatok zdravého rozumu. Dokonca aj očakávania, že revolúcie povedú k spoločnostiam založeným na našom súbore hodnôt, ignorujú kultúrne a náboženské rozdiely, ktorými sa tieto spoločnosti líšia od našich.

Ako teda reagovať? Najskôr by sme si mali uvedomiť, že toto je úloha, ktorá vyžaduje spoločnú koordinovanú odpoveď, nie súťaž v tom, kto ako prvý prejaví najviac súcitu. Pani Ashtonová, vaše slová budú mať u poslucháčov potrebnú autoritu len vtedy, keď ich verejne podporí celá Rada.

Po druhé, mali by sme sa začať zaoberať konečným výsledkom týchto revolučných pohybov. Aké režimy z nich vzídu? Nakoniec by sme však mali rešpektovať ich právo na samostatné rozhodnutie.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Vajgl (ALDE).(SL) Keď sa skončí revolúcia, ktorá momentálne prebieha v uliciach Káhiry, egyptskí občania si zvolia politický systém a svojich predstaviteľov. Existuje možnosť, že tam budú aj takí, ktorí budú pripisovať zásluhy prezidentovi Mubarakovi za pozitívnu úlohu, ktorú zohral pri udržiavaní určitého stupňa stability na Blízkom východe. To však nie je to, čo chcem teraz povedať.

Vývoj v Tunisku a Egypte odhalil okrajovú úlohu, ktorú zohráva Európska únia v Stredozemí a vo všetkých regiónoch, ktorých sa týka naša susedská politika. Musíme zreformovať európsku susedskú politiku, potrebujeme dynamickú stratégiu, ktorá sa bude týkať riešenia aktuálnych otázok, počnúc Bieloruskom, Osetskom, Abcházskom, Náhorným Karabachom, Podnesterskom, Cyprom, Palestínou až po Západnú Saharu. Potrebujeme stratégiu pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v strednej Ázii a v Zakaukazsku. Aj ich zasiahne vietor demokratizácie – nemusíte byť prorokom, aby ste to videli. Je pred vami veľa práce, pani Ashtonová. Buďte ambiciózna a my vás podporíme.

 
  
MPphoto
 

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE).(FR) Keďže sme omylom podporovali diktátorské režimy na južnom pobreží Stredozemia, údajne ako ochranu pred islamským fundamentalizmom, musíme sa teraz chopiť úlohy, ktorú prinášajú tieto historické udalosti.

Európa musí revidovať svoju súčasnú politiku v súvislosti s autoritárskymi režimami a diktatúrami. Prezident Mubarak musí teraz odstúpiť. Je našou povinnosťou podporiť demokracie a demokratické procesy, pre ktoré sa rozhodli ľudia v týchto krajinách, nielen im vnucovať našu víziu. Počúvajme ich hlasy, prejavme skromnosť, nemýľme si sekularizmus s bezpečnosťou. V týchto krajinách už dochádza k zmene. Naše finančné nástroje sa musia upraviť, aby mohli poskytnúť spoľahlivú podporu zástancom demokracie…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Marisa Matias (GUE/NGL).(PT) Myslím si, že tieto dve krajiny i ďalšie v tomto regióne ukazujú, že pri viacerých príležitostiach v posledných rokoch boli európski predstavitelia častejšie na strane obchodu ako na strane demokracie a častejšie na strane diktátorov ako na strane chudobných.

Súčasná situácia v Egypte a dnešný vývoj ma úprimne znepokojujú, takže si myslím, že nesmieme prejavovať pokoj, ale skôr solidaritu. Musíme prejaviť solidaritu s miliónmi Egypťanov v Káhire a v celej krajine, ktorí už majú dosť hladovania, majú dosť útlaku a majú dosť nezamestnanosti. Preto po dnešnom prejave prezidenta Mubaraka, po tom, ako režim vypustil svojich psov, a po tom, ako pripravuje cestu násiliu, musíme povedať, že budeme stáť po boku týchto ľudí. Nesmieme dovoliť, aby vznikla stratégia strachu, ktorá ich donúti ísť domov.

Keby sme počuli tieto návrhy pred 36 rokmi v Portugalsku, išli by sme domov. Je dobré, že sme nešli domov, pretože to znamenalo, že sme mali demokratickú revolúciu.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Európska zahraničná služba disponuje veľkým počtom zamestnancov, odborníkov či analytikov. Preto by naši experti mali vedieť profesionálne posúdiť spoločenské dianie tak v Tunise, ako aj v Egypte a odporučiť Vám zvoliť vhodné kroky, ktorými Európa pomôže obyvateľom týchto krajín prekonať problémy s neželanými politickými lídrami. Pštrosia politika, ktorú doposiaľ vo vzťahu k občianskym nepokojom v afrických krajinách prezentujeme, však vyvoláva isté pochybnosti o akcieschopnosti našej zahraničnej služby.

Vážená pani vysoká predstaviteľka Európskej únie, pri dlhšom otáľaní s profesionálnou reakciou na aktuálne dianie v Tunise aj v Egypte sa naši daňoví poplatníci budú oprávnene pýtať: začo platíme to množstvo všelijakých úradníkov v zahraničnej službe Európskej únie, keď nie sú schopní pripraviť pre Vás okamžitú profesionálnu reakciu na búrlivé dianie v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Optimisti veria, že revolučné udalosti v Tunisku a v Egypte by mohli byť začiatkom niečoho ako arabská Jar národov – udalostí ako tie, ktorých svedkami sme sa stali napríklad vo východnej Európe v roku 1989. Ako Európania by sme, samozrejme, mali byť vždy na strane slobody a demokracie a veľmi by nás potešilo, keby to bolo tak. Nemali by sme však zabúdať, že aj my Európania a Západ ako celok sme do istej miery uzavreli dohody s najnepríjemnejšími a najbrutálnejšími diktatúrami v arabskom svete.

Nemali by sme si robiť žiadne ilúzie. Hoci Facebook, internet a Twitter sú modernými prostriedkami na vedenie revolúcie, nenahradia demokratické štruktúry a právny štát, ktoré musia existovať v pozadí, ak má revolúcia zabezpečiť prechod na demokratický systém. My Európania však môžeme a mali by sme urobiť to, že vyjasníme svoje stanovisko a prispejeme k vybudovaniu týchto demokratických štruktúr, čo nám napokon umožní priniesť do týchto regiónov právny štát a slobodné trhové hospodárstvo, ktoré sú pre demokraciu nevyhnutné.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Dovoľte mi na úvod vyjadriť sa úplne jasne. Neakceptujem princíp, že Európa je nejakým spôsobom pomalá alebo pozadu. Ako prví sme vydávali vyhlásenia týkajúce sa Tuniska i Egypta. O Tunisku sme začali hovoriť 10. januára a vyhlásenia týkajúce sa Egypta som vydala minulý týždeň. Urobili sme to skôr než všetci ostatní. Nejde o súťaž a nejde ani o pretek, ale túto kritiku neprijímam.

Neakceptujem ani to, že sme konali pomaly. Každú hodinu sme v kontakte s ľuďmi v Tunisku a v Egypte, s našimi delegáciami, ktorým vzdávam hold za to, čomu sa museli za posledných pár týždňov venovať. Sme v priamom kontakte aj s vládou a so službami. Určite viete aj o ďalších veciach, ktorým sa pritom venujeme, takže neakceptujem vyhlásenia, že sme príliš ticho. Nesúhlasím s tým, že nerobíme dosť.

Nesúhlasím s tým, že môžeme urobiť viac. Dali ste mi s Lisabonskou zmluvou všetky nástroje, ktoré potrebujem? Pravdepodobne nie. Dali ste mi všetky potrebné prostriedky? Asi nie, ale urobíme všetko, čo bude možné, v situácii, keď máme Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a funkciu, ktorú zastávam. Nie som človek, ktorý môže niekam ísť a vyjadrovať osobné názory. Hovorím za Európsku úniu. Počúvam vás, počúvam členské štáty a počúvam Komisiu. Túto úlohu ste stanovili v Lisabonskej zmluve a práve to budem robiť.

Pre tých z vás, ktorí tu predtým neboli, uvediem, že tuniský minister zahraničných vecí bol dnes u mňa v kancelárii. Bola to jeho úplne prvá návšteva mimo Tuniska práve v Európskej únii, pretože som ho pozvala a pretože vie, akí sme dôležití nielen dnes, ale aj budúci týždeň, budúci mesiac a budúci rok. Keď sa s ním rozprávam, hovorím v mene Európy. Vie, že za mojimi slovami bude stáť 27 krajín – dúfam, že s podporou Európskeho parlamentu a tiež s podporou Komisie.

Pre týchto ľudí to niečo znamená. Znamená to, že naše slová predstavujú jedno posolstvo, hoci nie nevyhnutne – ako ľudia stále hovoria – jeden hlas. Ide o rovnaké posolstvo, či už sa vyjadruje nemecká kancelárka, britský premiér, alebo prezident ďalšej krajiny Európskej únie, ktorejkoľvek z 27. Hovoríme to isté. Preto je pre ľudí v teréne také dôležité pondelkové stretnutie ministrov zahraničných vecí, závery, ku ktorým dospeli, a tlačové konferencie, ktoré usporiadali v súvislosti so všetkými záležitosťami, ktorým sa venujeme vo svojom susedstve i ďalej. Musíme to mať na zreteli pri všetkom, čo robíme.

Súhlasím s vami, že musíme byť aktívnejší v teréne, ak chceme viac dosiahnuť, a úplne súhlasím s tým, že musíme prehodnotiť susedskú politiku. Hovorím to už dlho. Musíme zabezpečiť, že prístup bude diverzifikovanejší, že si vezmeme každú krajinu a určíme, čo s jej obyvateľmi chceme dosiahnuť. Áno, ide o to, aby sme zvýšili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, zamerali sa na ľudské práva a na demokraciu a venovali sa spoločným otázkam spoločnej zahraničnej politiky. Súhlasím. Usilujem sa to robiť. Ak sa pozriete na prácu, ktorú sme vykonali za posledné dva či tri mesiace, uvidíte v mojich slovách spoločný prvok – potrebu byť aktívnejší v našom susedstve. Po vytvorení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by to mala byť naša prvoradá priorita. Táto politika musí byť lepšia, inteligentnejšia a viac zodpovedať ich potrebám.

Nemôžem niesť zodpovednosť za to, čo sa stalo pred mojím nástupom do funkcie. Prijímam však zodpovednosť za pretvorenie zdedených záležitostí do stratégie do budúcnosti, na ktorú budete môcť byť takí hrdí, ako to mám v úmysle. Začína sa to tým, čo robíme teraz, a tým, do akej miery sme schopní niesť zodpovednosť a posunúť sa dopredu.

Nepodceňujem zložitosť situácie a rýchlosť, akou sa mení. Súhlasím s tými, ktorí poukazujú aj na to, že demokracia nie je okamih v čase. Je to proces. Vybudujete demokraciu a vytvoríte organizácie, ktoré môžu pracovať s ľuďmi, aby im pomohli chápať, aké sú ich demokratické práva, čo znamená demokracia a čo môže spôsobiť – transformáciu spoločnosti. Toto slovo používame v záveroch Rady odôvodnene, pretože ja verím v transformáciu nielen dnes a zajtra, ale z dlhodobého hľadiska. Práve to ponúka Európa. Európa to ponúkla našim susedom, ktorí sa stali našimi partnermi, a rovnako to ponúkla vlastným členom. Priniesla transformáciu, ktorá potrvá generácie. To je náš zámer. Naším zámerom nie sú neuvážené reakcie. Máme v úmysle urobiť niečo, čo dáme ľuďom na celý život, na celý život ich detí a ešte dlhšie.

A, samozrejme, pri tomto všetkom nezabúdam na všetky ďalšie problémy. Sledujem udalosti v Jordánsku. Som s nimi v kontakte. Samozrejme, zaoberám sa udalosťami, ku ktorým dochádza v Iráne. Predminulý víkend som strávila rokovaniami s Iráncami a zo všetkých mojich vyhlásení a všetkých vecí, na ktoré poukazujeme, viete, ako zanietene sa venujem ľudským právam v Iráne.

Určite nezabúdam na mierový proces na Blízkom východe. Včera som sa rozprávala s pánom Georgeom Mitchellom. Zajtra sa stretneme s premiérom Fajjádom. Konáme v rámci Kvarteta. V sobotu sa stretnú na konferencii o bezpečnosti v Mníchove, kde budem pri tejto príležitosti predsedať Kvartetu.

Nezabúdam na žiadny z ďalších problémov. Nezabúdam ani na Albánsko, kam sa v mojom mene tento týždeň vracia pán Miroslav Lajčák, aby pokračoval v dialógu. Nezabúdame na nič iné, čomu sa treba venovať, a už vôbec nie na záležitosti, o ktorých bude dnes večer tento Parlament viesť rozpravu.

A nezodpovedám za slová Tonyho Blaira. Možno používam ten istý jazyk, možno som z rovnakej politickej strany, no nie som zaňho zodpovedná a ani nebudem niesť zodpovednosť za jeho osobu.

Budúci týždeň idem aj vo vašom mene do Bezpečnostnej rady. V Bezpečnostnej rade máme znova príležitosť ukázať, čo môže Európska únia dnes a zajtra ponúknuť týmto ľuďom. Je skutočne dôležité, aby ste ma v tom podporili – nebudem to robiť potichu, dokážem hovoriť veľmi nahlas –, no poriadne, aby tam bola súdržnosť, smerovanie, zámer, stratégia a plán, nech môžem tuniskému ministrovi zahraničných vecí predložiť plán, keď príde za mnou do kancelárie. Nehovorím, že ho veľmi rada uvidím, nech príde a budeme sa päť minút rozprávať pred televíznymi kamerami. Nie. Povedala som mu, že si sadneme na hodinu a vypracujeme plán obsahujúci veci, ktoré mu podľa mňa môžeme ponúknuť. Koľko peňazí? Čo môžem urobiť? Čo musím zmeniť? Aké nástroje musíme dať dohromady? Aká je momentálna pružnosť? Koľko jej ešte potrebujem získať? Čo potrebujete od nás, od Európskej investičnej banky, od banky Africkej únie, od Spojených štátov a od ďalších partnerov? Ako pripravíme plán?

Potom som sa stretla s jemenským ministrom zahraničných vecí a urobili sme to isté. Ako zostaví skupina krajín, ktoré sú priateľmi Jemenu, nový rozvojový fond? Urobíme to s arabskými krajinami, s ktorými rokujem? Čo urobíme?

Takto by podľa môjho názoru mala Európa pracovať a práve to každý deň robím a naďalej budem robiť vo vašom mene.

Teraz dúfam, že budem môcť čoskoro odísť z tejto rozpravy a požiadať ďalšieho komisára, aby ma zastúpil. Ospravedlňujem sa za to, no udalosti v Egypte, ako správne uvádzate, napredujú a môžem vám povedať, čo sme robili, kým sa tu rozprávame. Poslali sme správy a hovorili sme so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí v mojom mene. Správy teraz priamo prišli. Bezpečnostné sily musia okamžite zasiahnuť, aby zastavili stupňovanie násilia. Toto moje posolstvo bolo odoslané, kým tu sedím a rozprávam sa s vami. Musia prijať zodpovednosť. Vláda je zodpovedná za to, že príde armáda a bude pomáhať ľuďom. Musí tiež teraz zabezpečiť ochranu občanov. Je potrebné umožniť vjazd a výjazd sanitiek z námestia, pretože sa dozvedáme, že im vjazd nie je povolený. Len čo odídem z Parlamentu, budem hovoriť s pánom viceprezidentom Sulejmanom. Momentálne sa nadväzuje telefonické spojenie, preto musíte ospravedlniť môj odchod.

Prebieha stretnutie, ktoré sa usiluje vypracovať plán s opozíciou, keď sú teraz európski lídri zaneprázdnení tým, že v našom mene rokujú s ďalšími lídrami v regióne a usilujú sa dosiahnuť, aby aj oni telefonovali. Musí to byť nevídaný telefonický pavúk lídrov rozprávajúcich sa s lídrami a komunikujúcich posolstvo do Egypta. Zatiaľ čo sa toto všetko deje, v mojich kanceláriách prebieha krízové stretnutie, ktoré má presne určiť, čo budeme robiť bez ohľadu na to, v akej situácii sa ocitneme.

Práve to robím každý deň od začiatku tejto krízy, pokiaľ ide o udalosti v Albánsku a v Bielorusku a o naše aktivity v Sudáne, kde náš osobitný zástupca viedol pracovnú skupinu a kde pani Véronique De Keyserová na vlastné oči videla v teréne, čo Európa robí.

Toto robíme. Mohli by sme urobiť viac? Samozrejme. Chcela by som robiť štvornásobne viac? Áno. Myslím si, že nástroje sú správne? Nie. Myslím si, že dosahujeme pokrok? Áno. Myslím si, že môžeme urobiť oveľa viac? Samozrejme.

Ak odo mňa chcete len to, aby som sa zviditeľnila a objavovala sa vedľa každého, neurobím to. Vykonám však pre vás to, na čo bola podľa mňa Európa vytvorená. Ide o to, že demokracia a ľudské práva musia byť stredobodom každého opatrenia, ktoré prijímame, a že dnes musíme podporiť obyvateľov Egypta a Tuniska.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o návrhoch uznesení o Tunisku sa uskutoční vo štvrtok.

Hlasovanie o návrhoch uznesení o Egypte sa uskutoční počas druhej schôdze vo februári.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne.(IT) Situácia v Tunisku a v ďalších krajinách na južnom brehu Stredozemného mora vrcholí počas niekoľkých posledných dní. Desiatky osôb, ktoré sa zúčastnili na násilných demonštráciách proti vysokým životným nákladom a proti neexistencii voľného trhu v krajine, prišli o život. Rád by som pri tejto príležitosti pripomenul, že v roku 1995 spustila EÚ v Barcelone partnerský program pre oblasť Stredozemia, ktorý mal priniesť hospodársku, politickú, vojenskú a sociálnu spoluprácu. Tieto ciele sme však v súčasnosti zďaleka nedosiahli. Dramatická situácia v Tunisku je dôkazom naliehavej potreby európskej vízie pre oblasť Stredozemia alebo dokonca zapojenia krajín na južnom pobreží do súčasnej partnerskej a susedskej politiky. Len za pár posledných hodín sa situácia v Egypte ešte viac zhoršila. Správy hovoria o tom, že viacero ľudí sa zranilo a prišlo o život počas nepokojov, ku ktorým dochádza po celej krajine medzi políciou a obyvateľmi protestujúcimi proti vláde prezidenta Mubaraka. Som presvedčený, že cesta, ktorou sa musíme vydať v záujme týchto krajín, no najmä v záujme Európy, spočíva v podpore hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré dokážu splniť očakávania väčšiny obyvateľov a ktoré by mali priniesť mier a postupné zlepšenie životných podmienok v severoafrických krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Falbr (S&D), písomne. – (CS) V roku 1995 si Európska únia vytýčila ambiciózny cieľ vytvoriť v Stredozemí oblasť mieru, stability a prosperity. Stredozemské krajiny získali finančné prostriedky pod podmienkou, že prijmú potrebné hospodárske a politické reformy. Nič z toho sa však nestalo. Pokus EÚ o pomoc južným susedom viedol vo väčšine prípadov strach, že by sa k moci mohli dostať islamskí radikáli, čo by ohrozilo stabilitu v regióne. Ako ukazujú dejiny, podpora autoritárskych režimov sa nevypláca. Nevyplatila sa Spojeným štátom v Južnej a Strednej Amerike a nevypláca sa ani EÚ. Niektorí kritici nás celkom oprávnene nazývajú pokrytcami. Hovoríme o ľudských právach, o potrebe sociálneho dialógu a o hospodárskom rozvoji a zároveň už niekoľko desaťročí ignorujeme skutočnosť, že v Tunisku a v ďalších severoafrických krajinách vládnu kruté a nedemokratické režimy. Je potrebné povedať, že ide o dramatické zlyhanie ľudí, ktorí presadili takúto politiku. Trápna výzva zástupcov EÚ, aby Mubarak usporiadal demokratické voľby, je len smutným výsledkom tejto neúspešnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Vlna rozhorčenia v afrických krajinách a boj ich obyvateľov, najmä obyvateľov Tuniska a Egypta, si od nás vyžaduje veľkú pozornosť a solidaritu. Konkrétne v prípade Egypta, ktorého obyvatelia ďalej bojujú za svoje sociálne a pracovné práva, za sociálnu spravodlivosť, za demokraciu a za slobodu, dôrazne odsudzujeme represiu, ktorá na príkaz vlády prezidenta Mubaraka bola a stále je namierená proti bojujúcim pracovníkom a obyvateľom. Zároveň vzdávame hold takmer 100 egyptským občanom, ktorí boli obeťou štátneho násilia.

Rovnako ako v Tunisku a v niekoľkých ďalších krajinách arabského sveta a Afriky aj situácia v Egypte neoddeliteľne súvisí s prehlbovaním krízy kapitalizmu a s násilnou protisociálnou ofenzívou, ktorá je pre ňu charakteristická, v neposlednom rade vzhľadom na exponenciálny nárast nezamestnanosti postihujúci mladých ľudí a exponenciálny nárast cien potravín.

Nedávne udalosti v Egypte a rozsiahle sociálne hnutie, ktoré je pre ne charakteristické, neoddeliteľne súvisia aj s odvahou, vytrvalosťou a odhodlaním organizácií, ktoré zastupujú pracovníkov, a ďalších hnutí pokrokových ľudí, ktoré dlhé roky vo veľmi zložitých podmienkach podnikajú dôležité kroky v tomto boji. Naďalej presadzujeme politické riešenie dosiahnuté v rámci prísneho dodržiavania zvrchovanej vôle egyptského národa bez vonkajších zásahov, manipulácie alebo nátlaku.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne.(PL) Momentálne udalosti v Tunisku a Egypte by mohli byť kľúčom k budúcnosti celého regiónu. Spoločnosti v tomto regióne veľmi dlho nemali príležitosť vyjadriť svoje ambície, sny alebo obavy. Zatiaľ nevieme, aký bude výsledok udalostí v severnej Afrike. Isté však je, že by sme sa mali usilovať viac ovplyvniť vývoj situácie. K týmto udalostiam napokon dochádza v krajinách v našom bezprostrednom susedstve. Európa sa totiž významne angažuje v oblasti, o ktorej diskutujeme. Už dlho vieme, že miestne vlády nie vždy spĺňajú očakávania spoločnosti. Protesty boli vyvolané problémami, ktoré najčastejšie podnecujú sociálnu nespokojnosť – chudobou, beznádejou a aroganciou úradov. Neverím, že Tunisko a Egypt snívajú o demokracii v západnom zmysle slova. Ľudia jednoducho snívajú o lepšom živote a lepší život neznamená nevyhnutne demokraciu. Zaslúžia si lepší život? Áno, celkom určite zaslúžia. Každý má právo na lepší život a právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu a rozvoj. Azda sa ich nádeje naplnia rýchlo a bez krviprelievania. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Prvý záver, ktorý treba vyvodiť z hĺbkových zmien, ku ktorým dochádza v Tunisku, Egypte a ďalších krajinách, je, že demokratický svet na ne vôbec nebol pripravený. EÚ i USA boli zaskočené a pri reagovaní a prispôsobovaní sa tomuto revolučnému vývoju musia stále improvizovať.

To isté sa stalo pred 20 rokmi pri páde Sovietskeho zväzu. Ukázalo sa, že tisícky sovietológov vo svojich analýzach nebrali do úvahy skrytú mocnú silu, ktorá napokon zneškodnila sovietsku diktatúru – túžbu zotročených ľudí po slobode.

Súčasná situácia odhaľuje vnútornú slabosť vznikajúcej spoločnej európskej zahraničnej politiky. Odhaľuje chronickú krízu hodnôt, na ktorých je EÚ oficiálne založená. V reálpolitike sa tieto hodnoty systematicky zanedbávajú alebo podceňujú v prospech stability alebo krátkozrakých pragmatických vzťahov.

Je to správna chvíľa na to, aby sme pochopili, že ak prehliadame potláčanie slobody pod zámienkou ochrany stability a hospodárskych záujmov, musí to viesť k zničujúcim politickým omylom. Len skutočná demokracia môže zabezpečiť dlhodobú stabilitu. Spoliehanie sa na autokratické režimy znamená rast bubliny sebaklamu, ktorá skôr či neskôr praskne, čo ich demokratickým partnerom spôsobí ťažké morálne straty.

 
  
MPphoto
 
 

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne.(PL) Odborníci sú presvedčení, že nepokoje v Tunisku vyvolali domino efekt. Je vysoko pravdepodobné, že po Tunisku a Egypte bude Jemen ďalšou krajinou regiónu, v ktorej nastanú zmeny. Spomínajú sa aj Líbya, Alžírsko, Jordánsko, Sýria a Maroko. Globalizácia a s ňou spojený voľný tok informácií otvárajú občanom týchto režimov oči. Chcú zmenu, dôstojný život v modernom demokratickom štáte a právne predpisy prijaté podľa transparentných zásad. V takýchto situáciách by mala EÚ podporovať tieto hodnoty a robiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že v arabských krajinách nedôjde k občianskej vojne ani k prevzatiu moci extrémistami. Rád by som zdôraznil, že naša podpora sa musí obmedziť na politické opatrenia a nesmie zahŕňať vojenské operácie. Ako EÚ by sme mali arabské krajiny podporovať v pokojnom presadzovaní reforiem. Jednoznačne je potrebný dialóg jednak so zástupcami odstupujúcich orgánov a jednak s opozíciou vrátane islamských hnutí. EÚ musí zvýšiť svoju prítomnosť v regióne a celú európsku susedskú politiku je potrebné prehodnotiť. Umožní sa tým účinnejšie presadzovanie demokracie nielen v arabských krajinách, ale aj v krajinách, s ktorými susedíme na východe, napríklad v Bielorusku. Potrebujeme účinné strategické plány, ktoré budú obsahovať primeranú finančnú pomoc EÚ na podporu demokracie, občianskej spoločnosti a ľudských práv. Som presvedčený, že EÚ by mala vystupovať jednotne a vyjadriť jednoznačné odsúdenie protidemokratických režimov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne.(PT) Udalosti, ku ktorým dochádza v mnohých arabských krajinách, najmä v Tunisku a v Egypte, sú prejavom toho, čo bude zaznamenané v dejinách oslobodzovania národov spod autoritárskych režimov, ktoré nedodržiavajú základné pravidlá demokratickej spoločnosti: právny štát a ochranu ľudských práv.

Myslím si, že teraz bude dôležité prehodnotiť krátkodobé a dlhodobé stratégie pre Tunisko a Egypt v dlhom procese demokratickej premeny s cieľom zabrániť nástupu extrémistov k moci. Vítam misiu EÚ v Tunisku zameranú na zhodnotenie právneho stavu v období pred voľbami a volebnú pozorovateľskú misiu: rovnaké opatrenia je potrebné prijať, len čo sa v Egypte dosiahne stabilita.

Považujem však za mimoriadne dôležité prehodnotiť susedskú politiku, pretože sme boli svedkami toho, že zlyhala pri plnení jedného zo svojich cieľov – podpory demokracie a ľudských práv. Myslím si, že euro-stredomorské dohody by mali mať diverzifikovanejší prístup, čo by malo priamo ovplyvniť občiansku spoločnosť. Dialóg s Tuniskom, Egyptom a susednými krajinami musí mať za cieľ zabezpečenie demokratickej stability. Ak to chceme dosiahnuť, je potrebné vytvoriť stratégie a zvýšiť prostriedky, ktoré sú k dispozícii na nevyhnutné sociálno-hospodárske a politické reformy.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Hoci je potrebné podporiť demokratický proces v arabskom svete, strategické záujmy EÚ by nemali byť ohrozené. Udalosti v Tunisku a v Egypte ukázali, že autokracia nie je riešením. Samotné udalosti však nie sú zárukou demokratického výsledku. Nedávna história ukázala, že dobre organizovaný militantný islam môže zneužiť demokratické revolúcie. Iránska revolúcia z roku 1979 je známym príkladom toho, ako sa demokratický prevrat stal autokratickým. Mali by sme nájsť správnu rovnováhu medzi sociálnou politikou prezidenta Mubaraka a strategickým smerovaním Egypta. Egypt je vytrvalý spojenec. Pripojil sa k vojskám, ktoré oslobodili Kuvajt, a viac ako 30 rokov zabezpečoval mier s Izraelom. Prebiehajúce udalosti v Egypte prinášajú nádej a tiež nebezpečenstvo. Demonštranti a ich legitímne požiadavky sú skutočným vyjadrením potreby otvorenej diskusie. V rámci egyptskej spoločnosti však existuje obrovský potenciál tyranského správania, postupov a politiky. Rozšírená je ženská obriezka, schvaľovanie verejných popráv, mučenie a striktný výklad islamského práva. Moslimské bratstvo, ktoré má podporu 20 % voličov, otvorene presadzuje tento program. Ak má byť demokracia budúcnosťou Egypta, momentálne je potrebná opatrnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonio Masip Hidalgo (S&D), písomne.(ES) Nestabilita v oblasti Stredozemného mora a Suezu dáva našim tvrdeniam týkajúcim sa dôležitosti uhlia väčší význam.

Podporujme energiu vyrábanú v EÚ, ktorá je bezpečným zdrojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne.(RO) Nepokoje, ktoré vyvolal v arabskom svete mladý Muhammad Bouazizi tým, že sa upálil, nemajú v sebe vôbec žiadny zjavný náboženský ani ideologický prvok. Sociálno-hospodárske požiadavky sú prirodzene prvoradou obavou v čase, keď v Egypte nárast cien potravín zhoršuje ťažké podmienky, v ktorých bojuje o prežitie polovica z 80 miliónov obyvateľov krajiny, ktorí žijú pod prahom chudoby za dva doláre denne. Som presvedčená, že náš postoj k udalostiam prebiehajúcim v arabskom svete musí na jednej strane zohľadniť prirodzenú podporu túžby po slobode, no na druhej strane nemôžeme ignorovať ohrozenie svetovej stability, ktoré by mohlo vyplynúť zo zrútenia tohto regiónu, ktorý je stále viac nepredvídateľný, chaotický alebo pod islamským vplyvom. Varovné znamenia ukazujú, že mnohí demonštranti vôbec nemajú za cieľ západný model demokracie, práve naopak. Na záver musím pripomenúť vpád Ruska do Gruzínska pred dvoma rokmi, keď sa zaskočený západný svet len ticho prizeral a ignoroval ho. Opäť dochádza k dôležitému vývoju pozdĺž hraníc EÚ a my na to nie sme pripravení. Opäť sa na udalostiach nezúčastňujeme, hoci v mnohých ohľadoch priamo ovplyvňujú stabilitu Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Prvá zahraničná návšteva nového tuniského premiéra smerovala do Európskej únie. Pani barónka Catherine Ashtonová premiéra privítala a jednoznačne ocenila, že cieľom jeho prvej zahraničnej návštevy bola EÚ. Toto rozhodnutie je dôležité, pretože tuniský premiér chcel vyslať jasný signál týkajúci sa cesty, ktorou sa podľa neho má jeho krajina uberať. EÚ predstavuje demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Predstavuje stabilitu a bezpečnosť, v tomto prípade v oblasti Stredozemia. Tunisko je jedným z najbližších susedov Malty v severnej Afrike. Udalosti tohto prechodného obdobia nie sú dôležité len pre našu krajinu, ale aj pre región. Keďže ide o umiernený štát, som optimista a verím, že zahraničná politika Tuniska bude pokračovať tým istým smerom. Dúfam tiež, že sa zlepší jeho vnútorná situácia. Je dôležité, aby sa EÚ zviditeľnila v rámci jednotlivých programov pomoci a rozvojových programov, ktoré môže ponúknuť Tunisku. Krajiny, ktoré presadzujú demokratické hodnoty a prispievajú k stabilite a bezpečnosti regiónu, je potrebné oceniť za ich úsilie. Preto je veľmi dôležité, aby EÚ viditeľne i hmatateľne prejavila svoje uznanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne.(PL) OSN včera oznámila, že v dôsledku nepokojov sprevádzajúcich revolúciu v Tunisku zahynulo viac než 200 osôb. Je to tragická stránka udalostí na juhu, ktoré sú takým prekvapením. Malo by nás to všetkých viesť k vynaloženiu čo najväčšieho úsilia na dosiahnutie demokratizácie tejto krajiny i celej oblasti najmä vzhľadom na to, že starý režim sa pred našimi očami rúca aj v Egypte. Žiaľ, jednota Európskej únie neprichádza do úvahy. Nemali by sme si klamať, že novovytvorená diplomacia EÚ zohrá vedúcu úlohu už od začiatku, keď majú jednotlivé členské štáty také silné osobitné záujmy. V prípade Tuniska sú však nástroje, ktoré máme k dispozícii, možno menej pozoruhodné, no môžu priniesť veľmi hmatateľné výsledky. Patrí medzi ne susedská politika EÚ, ktorá sa momentálne reviduje a ktorú by bolo potrebné vzhľadom na momentálne udalosti primerane pozmeniť. Patrí medzi ne aj možnosť vyslať pozorovateľskú misiu EÚ a pravdepodobne už nikoho netreba presviedčať o tom, že je to potrebné. To sú konkrétne úlohy, na ktoré musí Európsky parlament upriamiť svoju pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Rada by som zopakovala obdiv vyjadrený v rozprave vo vzťahu k odvahe obyvateľov Tuniska a Egypta, ktorí vyjadrili nespokojnosť a sklamanie zo svojich režimov. Nepokoje už prerástli do stavu, ktorý nie je možné zvrátiť, a Európska únia musí prispieť k transformačnému procesu, ktorý bol spustený. Niekoľko opatrných hlasov požaduje zachovanie statusu quo najmä v Egypte. Argumentujú tým, že zvrhnutie režimu by mohlo viesť k občianskej vojne, ktorá by zas mohla umožniť nástup fundamentalistov k moci. Myslím si, že našou úlohou nie je predpovedať možný vývoj v týchto krajinách. Rada by som vám pripomenula, že keď už bol východný blok na spadnutie, niektorí mu chceli zabrániť zo strachu z budúcej nestability v regióne. Neurobme túto chybu a radšej pomôžme obyvateľom Tuniska a Egypta položiť základy skutočnej demokracie najlepšie, ako dokážeme. Verím, že islam a demokracia nie sú nezlučiteľné – Indonézia, ktorá je demokratická, má najväčšiu moslimskú populáciu na svete.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


16. Referendum o budúcom štatúte južného Sudánu (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o referende o budúcom štatúte južného Sudánu.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Chcela by som prečítať svoje vyhlásenie a potom bude v rozprave pokračovať kolega Michel Barnier, čo ma veľmi teší, a aj ju uzavrie z dôvodov, ktoré, myslím si, vážené poslankyne a vážení poslanci chápu.

Sme svedkami historickej chvíle pre Sudán a v skutočnosti aj pre celú Afriku. Obyvatelia južného Sudánu veľmi dlho čakali na možnosť uplatniť svoje právo na sebaurčenie. Dobre načasované, pokojné a dôveryhodné uskutočnenie referenda bolo obrovským úspechom, na ktoré by mal byť každý hrdý.

Predbežné výsledky referenda v desiatich južných štátoch boli vyhlásené 30. januára a ukázali, že prevažná väčšina obyvateľstva (99,5 %) hlasovala za osamostatnenie. Stále čakáme na konečné výsledky, ktoré budú zverejnené v nasledujúcich týždňoch.

Blahoželáme obyvateľom južného Sudánu k odhodlaniu, dôstojnosti a trpezlivosti, ktoré preukázali tým, že sa zúčastnili referenda v takom veľkom počte. Zároveň chválime južné strany, ktoré uzavreli Dohodu o úplnom prímerí, za ich vedenie a sudánske orgány zodpovedné za referendum za vynikajúcu prácu, ktorú odviedli pri organizácii referenda napriek obrovským problémom, ktorým museli čeliť.

Úspech tohto referenda je predovšetkým sudánskym úspechom, ale odráža aj podporu Africkej únie a vykonávacieho panelu AÚ na vysokej úrovni pod vedením prezidenta Mbekiho, ktorý pomohol stranám pohnúť sa vpred, ako aj trvalú diplomatickú podporu zo strany medzinárodného spoločenstva vrátane OSN, Spojených štátov a, samozrejme, Európskej únie.

Sudán mal v posledných mesiacoch popredné miesto v našom politickom programe. Hovorili sme o ňom počas zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo v novembri a v decembri. Tento týždeň sme opäť súhlasili so závermi zasadnutia Rady pre zahraničné veci a budeme pokračovať v monitorovaní situácie.

Najviac však chcem poďakovať pani Véronique de Keyserovej, hlavnej volebnej pozorovateľke referenda v južnom Sudáne, a jej tímu v pozorovateľskej misii EÚ za dôležitú úlohu, ktorú zohrali pri vytváraní dôvery v tento proces medzi obyvateľstvom Sudánu. Vyslanie veľkej a skúsenej pozorovateľskej misie bolo dôležitým a hmatateľným európskym príspevkom a chcem sa vám čo najúprimnejšie poďakovať, pretože viem, že ste osobne zohrali významnú úlohu, ktorú si veľmi ceníme.

Sudánskym orgánom zodpovedným za referendum sme poskytli aj technické odborné znalosti a finančnú podporu.

Kým čakáme na konečné výsledky, chcela by som opäť zdôrazniť, že EÚ bude rešpektovať výsledky referenda vyjadrujúce želanie ľudí južného Sudánu. Potešili nás vyjadrenia prezidenta al-Bašíra, ktoré predniesol 4. januára v Džube a opätovne ich zdôraznil na minisamite o Sudáne, ktorý sa konal 31. januára v Addis Abebe, že sudánska vláda prijme výsledky referenda a ako prvá uzná nový štát a nadviaže s ním plnú spoluprácu. Naliehavo žiadame všetky zainteresované strany, aby naďalej postupovali rozvážne a aby zaistili pokoj v krajine, ako aj bezpečnosť a ochranu všetkých obyvateľov Sudánu.

Aj keď bolo referendum o sebaurčení pre južný Sudán obrovským úspechom, nesmieme sa uspokojiť s tým, čo sme dosiahli. Máme pred sebou obrovské úlohy.

Referendum o oblasti Abyei, ktoré sa malo uskutočniť spolu s referendom o južnom Sudáne, sa ešte stále nekonalo. Znepokojuje nás násilie, ktoré sa v predvečer referenda odohralo v oblasti Abyei, a naliehavo žiadame všetky strany, aby zabránili ďalšiemu násiliu a aby našli skutočné riešenie na vytvorenie základov pre dlhodobé spolužitie miestnych komunít v tejto oblasti.

V súvislosti s Dohodou o úplnom prímerí ešte stále existujú nedoriešené otázky, ktoré treba vyriešiť, napríklad vymedzenie hraníc medzi severnou a južnou časťou krajiny a zorganizovanie ľudových konzultácií v štátoch Modrý Níl a Južný Kordofán. Dúfame, že strany teraz presmerujú svoje úsilie o vyriešenie týchto záležitostí, ako aj o hlavné otázky po referende vrátane otázok týkajúcich sa občianstva, bezpečnostných opatrení, ziskov z predaja ropy a ďalších hospodárskych otázok. Sme radi, že obidve strany sa dohodli na niekoľkých zásadách, najmä na zásade budovať dva životaschopné štáty s „mäkkými“ hranicami a rozvíjať konštruktívne vzťahy. Treba však urobiť ešte veľa práce a budeme aj naďalej podporovať sprostredkovateľské úsilie prezidenta Mbekiho.

Stojíme tiež pred dôležitou humanitárnou úlohou. Každý deň sa zo severu vracia do južného Sudánu okolo 2 000 ľudí, ktorí potrebujú pomoc pri opätovnom začleňovaní do svojich miestnych komunít.

Naďalej mám veľké obavy, pokiaľ ide o narastajúce násilie v Dárfúre, ktoré nedávno viedlo k presídleniu desiatok tisícov ľudí, a vážny dosah, ktorý to má na humanitárne operácie. Traja európski občania sú ešte stále držaní ako rukojemníci.

Naďalej nás znepokojuje aj zadržiavanie obhajcov ľudských práv, novinárov, opozičných politikov a pokojne protestujúcich študentov. Jednou so základných zásad Dohody o úplnom prímerí bolo zavedenie demokratického riadenia založeného na rešpektovaní rozmanitosti a slobôd a chceme, aby sa základné slobody a zásada demokratického riadenia skutočne prístupného každému dodržiavali v severnom aj južnom Sudáne.

Pokiaľ ide o budúcnosť, môžem vás uistiť, že táto záležitosť ostane na popredných miestach nášho programu. Budeme naďalej spolupracovať s Chartúmom aj s Džubou. Sme pripravení zintenzívniť spoluprácu s Chartúmom a posilniť svoj dialóg. Sme naďalej odhodlaní poskytovať pomoc ľuďom na severe a predovšetkým vo vojnou postihnutých oblastiach, ako je východná časť, prechodná oblasť a Dárfúr. Južný Sudán nebude stabilný, ak nebude stabilný severný Sudán, a naopak. Ministri zahraničných vecí EÚ oznámili, že sú pripravení dôkladne sa zaoberať podporou zo strany EÚ, pokiaľ ide o medzinárodné odpustenie dlhov Sudánu v súlade s politickým pokrokom.

EÚ musí výrazne prispieť k stabilizácii, rozvoju a budovaniu inštitucionálnych kapacít v južnom Sudáne. Okrem dôležitých bilaterálnych programov členských štátov už podporujeme aj základné služby a rozvoj poľnohospodárstva a zaoberáme sa dlhodobejšou stratégiou rozvojovej spolupráce s južným Sudánom.

Uvedomujeme si však, že aj Dárfúr si zaslúži rovnakú úroveň pozornosti, ktorá sa v poslednej dobe venovala vykonávaniu Dohody o úplnom prímerí. Preto vyzývame všetky strany, aby ukončili prejavy nepriateľstva, uzatvorili dohodu o prímerí a posunuli sa smerom ku komplexnému a spravodlivému politickému riešeniu, a my zefektívnime svoje úsilie podporovať všetky strany, aby sa skutočne zapojili do mierového procesu v Dauhe.

Na záver poviem pár slov o spravodlivosti. Trvalý mier v Dárfúre nemožno dosiahnuť bez spravodlivosti a zmierenia. Treba skoncovať s beztrestnosťou. Rada opakovane upozornila na to, že vláda Sudánu je povinná plne spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom.

Som presvedčená, že EÚ musí zohrávať dôležitú úlohu v podpore pokojnej, stabilnej a demokratickej budúcnosti pre sudánsky ľud, či už v jednej krajine, alebo v dvoch. Dlhujeme to sudánskemu ľudu na severe i na juhu, aby sme pri ňom stáli a ponúkli mu podporu a povzbudenie v týchto kritických časoch.

 
  
MPphoto
 

  Mariya Nedelcheva, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Sudánska vláda v Chartúme vysiela pozitívne signály, ktoré zahŕňajú hladký priebeh referenda a ochotu prijať výsledky referenda v južnom Sudáne.

Nebudem preháňať, ak poviem, že po desaťročiach občianskej vojny ide o historický okamih pre Afriku. Historické okamihy sú však dočasné, netrvajú večne. Ak chceme obrátiť stranu a posunúť sa do nového obdobia v histórii, aktéri zmeny nesmú zaspať na vavrínoch. Musia vytvoriť jasné, rozumné a životaschopné základy, ktoré zabezpečia lepšiu budúcnosť.

Južný Sudán sa nachádza v prechodnom období, pretože do 9. júla, keď oficiálne získa nezávislosť, sa môže stať ešte veľa vecí. Tieto dva štáty musia ešte veľa vecí vyriešiť. Najnaliehavejšou otázkou je otázka hraníc. Štatút oblasti Abyei ostáva nejasným. Treba nájsť riešenie, aby sa predišlo vzniku konfliktov.

Potom tu je otázka takzvaných navrátilcov. Ako budú títo ľudia prijatí? Dokáže tento mladý štát začleniť toľko ľudí v takom krátkom čase? Treba vytvoriť stabilné inštitúcie – súdnictvo, políciu, armádu a rozsiahly administratívny systém –, aby sa zabezpečilo, že títo jednotlivci budú môcť využívať občianstvo, nájdu si prácu a budú žiť v dôstojných podmienkach.

Referendum však predstavuje náročnú úlohu aj pre severný Sudán: orgány sa budú musieť prispôsobiť novej politickej realite. Tento víkend sa tam už konali demonštrácie. Bude vláda podporovať politickú, etnickú, kultúrnu a náboženskú rozmanitosť? Jedno je isté: nemôžeme si dovoliť opakovať chyby z minulosti.

Pre obe krajiny je kľúčom k úspechu zabezpečenie pluralistickej politickej scény založenej na etnickej a náboženskej rozmanitosti, ktorá je v súlade so základnými zásadami právneho štátu. Až potom budú tieto dve krajiny tvoriť skutočné demokracie.

Chcela by som doplniť ešte poslednú vec. Hospodárska, sociálna a politická vzájomná závislosť by mali povzbudiť orgány v oboch krajinách, aby viedli neustály dialóg a navzájom spolupracovali. Európska únia bude ponúkať skutočné rozvojové projekty, a tak bude kľúčovým partnerom v budúcnosti oboch krajín.

 
  
MPphoto
 

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D.(FR) V nadväznosti na diskusie o Tunisku, Egypte a ďalších krajinách, ktoré v súčasnosti žiadajú slobodu, by som chcela povedať, že naša pozorovateľská misia pre referendum v južnom Sudáne bola vynikajúcou a príkladnou skúsenosťou. Referendum bolo príkladné, pretože bolo úspešné napriek všetkým katastrofickým scenárom. Bolo tiež vynikajúcou skúsenosťou, pretože bolo zrejmé, že obyvateľstvo južného Sudánu hlasovalo so slzami v očiach po takom dlhom očakávaní tejto chvíle (v niektorých prípadoch viac ako 50 rokov), po prežití občianskej vojny, a prijímalo tento mierový prechod s neopísateľnou radosťou.

Je pravda, že nasledujúce mesiace budú náročné, ale musíme sa tešiť z tohto zlomového bodu. Musím povedať, že vzhľadom na nástroje Európskej únie a na to, ako som kritizovala iné pozorovateľské misie, ktoré neboli svedkami úspešného výsledku, misia, ktorej som sa zúčastnila, bola skutočným požehnaním.

Južný Sudán sa 9. júla stane päťdesiatym štvrtým štátom Afriky. Ako povedala pani barónka Ashtonová, v súčasnosti stojí pred niekoľkými otázkami.

V prvom rade ide o ropu v oblasti Abyei nachádzajúcej sa na hraniciach medzi severným a južným Sudánom, pre ktorú však neboli určené jasné hranice a ktorá nemala vlastné referendum. Pre oblasť Abyei treba nájsť riešenie, ale v tejto chvíli je táto otázka ešte stále otvorená. V tejto oblasti, ako aj v štáte Jednoty a v Južnom Kordofáne došlo počas referenda k násiliu. Tento región má potenciál destabilizovať situáciu v celej krajine.

Potom tu je otázka, ktorú spomenula pani Marija Nedelčevová (Mariya Nedelcheva) – ktorej by som chcela poďakovať za jej účasť v pozorovateľskej misii – aj pani barónka Ashtonová, a tou je občianstvo. Desaťtisíce až státisíce obyvateľov južného Sudánu, ktorí žili a pracovali na severe a v niektorých prípadoch dokonca vlastnili majetok, utiekli na juh. Teraz bude zrejme potrebné opätovne ich začleniť do hospodárstva južného Sudánu. Títo ľudia nedôverujú severnému Sudánu a nevedia, či sa im podarí udržať pracovné miesta – takmer určite nie tie vo verejnom sektore –, čo je závažný problém.

Na záver, je tu problém v súvislosti s Medzinárodným trestným súdom. Prezident južného Sudánu Salva Kiir chce nadviazať spoluprácu so severným Sudánom pod podmienkou, že severný Sudán uzná výsledok referenda. Už sa mu podarilo presvedčiť prezidenta al-Bašíra, aby navštívil južný Sudán, kde bol oficiálne privítaný v Džube. Bol to ohromujúci krok a predstavoval zmierenie a novú éru. Salva Kiir nám povedal, že ak by mal teraz podpísať rímsky štatút, musel by prezidenta al-Bašíra pri jeho nasledujúcej návšteve zatknúť. Pýtal sa, ako budú za takýchto podmienok spolupracovať a ako dosiahnu toľko oslavované zmierenie medzi severom a juhom. „Nežiadajte to od nás,“ povedal. My, samozrejme, máme záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu, ale zároveň si uvedomujeme, že spolupráca medzi severným a južným Sudánom je kľúčom k mieru.

Preto sa obávam, že treba vyriešiť ešte veľa problémov. Ako som povedala, misia bola vynikajúcou skúsenosťou, ale Sudán ostane jednou krajinou až do 9. júla.

 
  
  

PREDSEDÁ: Rainer WIELAND
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE.(FR) Už viac ako dvadsať rokov vieme, že obyvateľstvo južného Sudánu sa nechce riadiť právom šaría, ktoré zaviedol Chartúm. To bol dôvod vzniku občianskej vojny, ktorá si vyžiadala životy viac ako dvoch miliónov ľudí. Dohoda o úplnom prímerí, ktorá bola podpísaná v roku 2005, ukončila túto vojnu.

Minulý týždeň obyvatelia južného Sudánu oficiálne vyjadrili želanie získať nezávislosť a osamostatniť sa od severného Sudánu. Želanie však nestačí. Krajina musí byť schopná každý deň riadiť túto nezávislosť.

Nový štát ešte nemá oficiálne hranice so severom. Nevieme ani, ako sa budú deliť zisky z ťažby ropy. Tisíce ľudí sa stále sťahujú zo severu na juh. Potenciál na rozvoj je ešte stále dosť nejasný vzhľadom na obmedzené zdroje v južnom Sudáne na jednej strane a neuveriteľne nízku úroveň vzdelania na strane druhej. Tento nový štát sa v podstate bude musieť vytvoriť od nuly.

Aj keď vytvorenie nového štátu je predovšetkým záležitosťou obyvateľstva južného Sudánu, nezávislosť so sebou prinesie niekoľko zásadných zmien. Odteraz bude akýkoľvek konflikt medzi severom a juhom medzinárodnou otázkou a nielen vnútorným problémom, ako to bolo v minulosti. Preto sa pravidlá zmenia aj pre Bezpečnostnú radu OSN.

Naliehavo potrebujeme jasnú stratégiu na určenie hlavných politických a hospodárskych priorít, ktoré vymania obyvateľstvo južného Sudánu z extrémnej chudoby. Keďže Európska únia rešpektuje právo všetkých národov na sebaurčenie, ako hlavný poskytovateľ pomoci musí spĺňať očakávania ľudí v tejto oblasti. Európska únia musí tiež prevziať zodpovednosť za vedenie všetkých tých, ktorí budú spolupracovať s novým štátom na herkulovskej úlohe reformovať túto časť Afriky.

 
  
MPphoto
 

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE.(NL) Sme svedkami zrodu nového štátu. Veľmi ma to teší, mám však aj obavy. Napokon, južný Sudán je jednou z najchudobnejších krajín Afriky. Je to tiež krajina, ktorá má na svojom území obrovské zásoby ropy. Okrem toho je to aj krajina, do ktorej sa vracia mnoho ľudí a utečencov, ktorí nemajú domov, sú bez jedla a bez práce. To je recept na katastrofu a dokonca aj na ozbrojený konflikt.

Kým tí, ktorí majú kontrolu nad zdrojmi ropy v južnom Sudáne a nad prístavmi v severnej časti krajiny, cez ktoré sa ropa prepravuje, nedospejú k dohode, potom naozaj môže vzniknúť medzinárodný konflikt, ako povedal kolega poslanec pán Goerens. Čo teda môžeme robiť?

Európa tam musí mať zastúpenie a musí tam ostať. Napríklad by mohla do južného Sudánu vyslať misiu EUPOL, ktorá by pomohla zaviesť zásady právneho štátu a poskytla by krajine nové vlastné príležitosti, a ktovie, tá krajina sa skutočne môže stať príkladom pre ostatné krajiny Afriky. Veľmi dúfam, že sa tak stane.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Nikdy som nepochyboval, že rozdelenie Sudánu je jediný spôsob, ako zaručiť mier, spravodlivosť a rozvoj južného Sudánu. Preto ma veľmi teší, že ľud južného Sudánu hlasoval s takým obrovským odhodlaním za suverénnu a nezávislú budúcnosť.

Skutočnosť, že viac ako 99 % voličov hlasovalo za osamostatnenie, je jasnou obžalobou mesta Chartúm a prezidenta Bašíra za desaťročia trvajúce úsilie poraziť kresťanov a animistov južného Sudánu a podrobiť ich extrémnemu islamizmu a právu šaría.

Južný Sudán by teraz mal byť najvyššou prioritou EÚ v oblasti humanitárneho rozvoja. Referendum nie je koniec procesu, ale jeho začiatok. Južný Sudán musí mať istotu, že záväzok EÚ voči nemu je absolútny a neochvejný, a jednou z vecí, ktoré žiadam, je, aby pani vysoká predstaviteľka zabezpečila, žeby sa všetky finančné prostriedky z Európskeho rozvojového fondu (ERF) hneď teraz poskytli novému štátu ešte pred ratifikáciou Dohody z Cotonou.

Vyzývam tiež všetkých 27 členských štátov EÚ, aby 9. júla ihneď uznali tento nový africký národ, ako je ustanovené v Dohode o úplnom prímerí. Ak tak neurobia, všetok pokrok, ktorý južný Sudán dosiahol v posledných rokoch, bude zbytočný. Ďalšia vojna by mala nepredstaviteľné následky pre celú Afriku.

Na záver dúfam, že sa prijímajú opatrenia, ktoré zaručia, že personál a finančné prostriedky vyčlenené na delegáciu EÚ v Džube budú primerané.

Zároveň verím, že pani vysoká predstaviteľka bude môcť čoskoro navštíviť južný Sudán. Ako britského občana ma tiež veľmi teší, že nová vláda v Džube sa zaviazala uznať nezávislosť Somálskej republiky, ktorá bola pôvodne protektorátom Britského Somálska, a som presvedčený, že mnoho ďalších afrických a európskych štátov bude čoskoro nasledovať tento príklad.

Chcel by som tiež pozdraviť pána doktora Francisa G. Nazaria, vedúceho predstaviteľa misie južného Sudánu do EÚ a budúceho veľvyslanca južného Sudánu, ktorý je prítomný na galérii. Pán doktor Nazario, chcem vás poprosiť, aby ste sa vy a delegácia južného Sudánu, ktorá tam tiež sedí, postavili.

(potlesk pre Dr. Nazaria a delegáciu južného Sudánu)

 
  
MPphoto
 

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Naozaj sa situácia pre obyvateľstvo južného Sudánu zlepší alebo je rozdelenie skôr v záujme Západu, aby sme mohli získať kontrolu nad zásobami ropy? V každom prípade južný Sudán má pred sebou mnoho úloh. Bez fungujúcej infraštruktúry a pri súčasnej katastrofickej hospodárskej situácii bude ešte dlho potrebná civilná a humanitárna pomoc.

Žiaľ, nebezpečenstvo násilných konfliktov zrejme nebolo natrvalo odstránené. Odborníci si však myslia, že sa to nevyrieši vojenskými prostriedkami. Práve naopak, sústredenie sa na vojenské prostriedky bráni tomu, aby sa našlo skutočné riešenie konfliktov. Potrebnú civilnú pomoc možno poskytovať oveľa účinnejšie bez vojenského zásahu. Presun civilných úloh na armádu brzdí udržateľný rozvoj civilných štruktúr.

Príkladom je Dárfúr. Obrovský vojenský aparát tam teraz prebral úlohy humanitárnych a rozvojových organizácií, čo tieto organizácie ostro kritizujú. Požadujeme, aby sa dôraz kládol na čisto civilné riadenie konfliktov a pomocné opatrenia, inými slovami, aby sa misie OSN zredukovali na civilné zložky a aby nebolo možné využívať bojové zoskupenia EÚ. Okrem toho v záujme rozvoja krajiny vyzývame, aby sa odpustil dlh Sudánu.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD.(NL) Všetko nasvedčuje tomu, že výsledkom referenda, ktoré sa uskutočnilo 9. januára v južnom Sudáne, bude prakticky jednomyseľná podpora nezávislosti. Je to celkom pochopiteľné aj rozumné a skutočne to treba privítať.

Napokon, južný Sudán za sebou nedávno zanechal 23 rokov občianskej vojny s arabským severom, v ktorej prišlo o život 2,5 milióna ľudí a viac ako 4 milióny ľudí bolo vyhnaných. A to nespomínam otroctvo na severe, ktorého obeťami boli zrejme státisíce žien a detí z južného Sudánu. Na tomto historickom pozadí je úplne samozrejmé, že pri vytváraní tohto najmladšieho štátu bude potrebná všetka medzinárodná pomoc, ktorú mu možno poskytnúť na budovane inštitúcií.

Takýto proces si však určite vyžaduje spoľahlivé policajné sily. Len minulý týždeň som v súvislosti s tým dostal niekoľko znepokojujúcich správ o závažnom nezákonnom konaní novej policajnej akadémie v Radžafe. Preto chcem Európu požiadať, aby upriamila pozornosť a úsilie na pomoc pri riešení tohto problému, ale rovnako aj na pomoc pri všetkých naliehavých štátnych záležitostiach, ktorým bude južný Sudán čeliť.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI).(DE) Z návštevy Sudánu som si priniesol dve veci. Po prvé, vieru v životaschopnosť južného Sudánu a po druhé, fakt, že k tejto viere v životaschopnosť južného Sudánu neexistuje iná alternatíva. Tak ako v prípade malého dieťaťa, aj tu je potrebné podporovať tento mladý štát, až kým nebude schopný byť nezávislý. To jednoducho žiadame od medzinárodného spoločenstva.

Chcel by som sa vyjadriť k dvom veciam. V prvom rade k zrušeniu dlhu. Ako rakúskeho poslanca Európskeho parlamentu ma táto záležitosť zvlášť zaujíma, pretože, koniec koncov, Rakúsko je najväčším veriteľom v Parížskom klube. Som presvedčený, že tu musíme ísť príkladom, a aj keď ide o úlohu pre členské štáty, je veľmi dôležité, aby existovala vynikajúca koordinácia členských štátov pod dohľadom Európskej únie.

Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že sa nachádzame v patovej situácii: na jednej strane máme zatýkací rozkaz od Medzinárodného trestného tribunálu a na strane druhej vôľu a potrebu vyplatiť finančné prostriedky z 10. Európskeho rozvojového fondu. Myslím si, že musíme nájsť rýchle, ale veľmi pragmatické riešenie.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE).(PL) Sme veľmi radi, že referendum v južnom Sudáne prebehlo mierumilovne. Naši pozorovatelia spoločne chvália udalosti, ktorých boli svedkami počas pozorovateľskej misie. Pozitívne hodnotia aj samotné referendum z hľadiska noriem, ktoré presadzujeme. Referendum bolo dôveryhodné a dobre zorganizované a poskytlo voličom príležitosť vyjadriť ich názory. Bolo tiež jasne vidieť, že občania južného Sudánu prikladali tomuto referendu veľký význam, keďže na štvrtý deň sa dosiahla účasť 60 %. Je to jasným dôkazom odhodlania obyvateľstva dosiahnuť sebaurčenie.

Prezident Bašír bol týmto Parlamentom často kritizovaný, teraz ho však musíme pochváliť za vyhlásenie, ktoré predniesol 24. januára v Džube a o ktorom hovorila pani Ashtonová. Vyhlásil, že uzná akékoľvek rozhodnutie vyplývajúce z referenda, aj keby to znamenalo osamostatnenie južného Sudánu, a všetko nasvedčuje tomu, že ľudia žijúci v tejto oblasti vyjadrili svoju vôľu veľmi jasne. Zopakujem želania a nádeje, ktoré vyjadrili iní kolegovia, že ak sa Sudán naozaj rozdelí na dve krajiny, tieto krajiny budú spolunažívať v mieri.

Teraz je dôležité, aby pokojná atmosféra, ktorá vládla počas referenda, pokračovala pokojným obdobím, v ktorom budú oznámené výsledky a v ktorom tieto dva štáty prejdú zmenami. Mnoho pozorovateľov sa obáva, že súčasná vlna nepokojov a demokratických požiadaviek v niekoľkých krajinách vrátane Sudánu by mohla byť zámienkou na zmrazenie mierového procesu a mohla by znemožniť realizáciu ambicióznych plánov. Na druhej strane, z niektorých oblastí máme pozitívne signály, napríklad z Africkej únie, ktorá, ako vieme, je pripravená uznať nezávislosť nového afrického štátu. Musíme si však tiež uvedomiť, že referendum neuzavrie túto záležitosť a že definitívnym úspechom bude splnenie želaní občanov Sudánu. Ako vieme, ich želania sa môžu splniť 9. júla 2011, keď bude vyhlásená nezávislosť Sudánu, a až potom budeme môcť oslavovať koniec tohto krvavého a dlhotrvajúceho konfliktu.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) V nadväznosti na správu z roku 2005 a referendum, ktoré sa uskutočnilo pred mesiacom, je osamostatnenie južného Sudánu reakciou na etnickú a náboženskú neznášanlivosť po štyroch desaťročiach občianskej vojny, ktorej výsledkom sú viac ako 2 milióny mŕtvych a 4 milióny utečencov. Zainteresované strany súhlasili s týmto rozdelením a pevne verím, že to urýchli a uľahčí prijatie južného Sudánu do medzinárodného spoločenstva. Kontinentu, ktorý traumatizujú vojny spôsobené umelými hranicami, ktoré sú dedičstvom z koloniálnych čias, však hrozí riziko domino efektu. Preto je šesťmesačné obdobie prechodu k úplnému rozdeleniu rozhodujúce z hľadiska vymedzenia cesty, ktorou sa nový štát bude v budúcnosti uberať.

Na jednej strane čelí vojenským a strategickým úlohám, ožívaniu násilia medzi bývalými vojenskými predstaviteľmi separatistického hnutia, zásahom zo strany milície, privatizácii vnútornej bezpečnosti, incidentom na hraniciach s islamským Sudánom a problému, ako si s ním rozdeliť zisky z predaja ropy. Na druhej strane tu ide aj o veľký humanitárny problém a Európska únia by sa mala vo významnej miere zapojiť do jeho riešenia. V opačnom prípade budeme čeliť katastrofe, ktorá zvýši nestabilitu v oblasti. V Sudáne zomrie počas prvého roka života jedno z desiatich detí a pred dovŕšením piatich rokov je to jedno zo siedmich detí. V krajine je obmedzený prístup k pitnej vode a k službám zdravotnej starostlivosti, pričom štyri pätiny obyvateľstva sú negramotné. Polovica obyvateľstva na juhu je mladšia ako 18 rokov, a ak sa im podarí uniknúť nástrahám detskej úmrtnosti, hrozí im chudoba, nedostatok vyhliadok či riziko, že skončia ako strelivo pre delá v konfliktoch, ktoré môžu oslabiť nezávislosť nového štátu.

Dúfam, že Európska únia vezme do úvahy zložitosť tohto problému.

 
  
MPphoto
 

  Marielle De Sarnez (ALDE).(FR) Som rada, že občania južného Sudánu dostali možnosť vybrať si svoju budúcnosť. Som hrdá na to, že môžem povedať, že konečný nespochybniteľný výsledok sa dosiahol vďaka silnej podpore zo strany medzinárodného spoločenstva a Európskej únie.

Blížime sa k historickému zlomovému bodu: k vytvoreniu trvalého mieru a nového štátu v krajine, ktorá prekonala takmer 40 rokov občianskej vojny z 55 rokov svojej nezávislosti. Znamená to začiatok novej éry, éry rokovaní medzi severným a južným Sudánom o otázkach, ktoré treba vyriešiť, aby sa mohla vykonávať Dohoda o úplnom prímerí z roku 2005, a tými sú občianstvo, vymedzenie hraníc, rozhodnutie, či oblasť Abyei bude pripojená k severnému alebo južnému Sudánu, rozdelenie zdrojov ropy a záležitosti týkajúce sa dlhu.

Európska únia musí, samozrejme, podporovať tento politický proces, ako aj rozvoj nového štátu. Medzinárodné spoločenstvo a Európska únia však nesmú zabúdať na severný Sudán a nesmú zabúdať ani na Dárfúr, kde sa konflikt ešte ani zďaleka nevyriešil a kde sa násilie za posledných 12 mesiacov výrazne zvýšilo, pričom viac ako 270 000 osôb muselo opustiť svoje domovy a viac ako tri milióny ešte stále žijú v táboroch.

 
  
MPphoto
 

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE).(ES) Základnou zásadou Európskej únie je demokracia a vzhľadom na to, že prevažná väčšina obyvateľov južného Sudánu hlasovala za nezávislosť, Európska únia musí podporiť okamžité vytvorenie nového štátu. Musíme tak urobiť, pretože demokracia je okrem iného základom stability, bezpečnosti a prosperity v Afrike, ako aj v Stredozemí. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že právo na sebaurčenie ako nástroj medzinárodných vzťahov nadobúda medzinárodný význam. Videli sme to v Kosove a teraz to vidíme v južnom Sudáne.

Samotný Medzinárodný trestný súd dospel k názoru, že demokratické procesy za nezávislosť sú v rámci medzinárodných právnych predpisov úplne zákonné. Vymedzenie hraníc sa opäť stáva tým, čím by malo byť: otázkou demokracie. Preto s cieľom posilniť samotnú Úniu, EÚ musí byť pripravená uznať právo na sebaurčenie európskych krajín, napríklad Katalánska, Škótska alebo Flámska, ktoré sa demokraticky rozhodli pre nezávislosť.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Žijeme v apokalyptických časoch. Od Mauritánie až po Omán ľudia neustále prechádzajú zmenami. Na celom svete umierajú počas prírodných katastrof tisíce ľudí. V Amerike a Európe je tanec okolo zlatého teľaťa v podobe eura a dolára čoraz divší. Kresťania sú prenasledovaní v mnohých krajinách.

Nikto nevie, kedy nastane koniec sveta, ale Biblia nám prikazuje, aby sme boli obozretní a pripravení.

Práve uprostred tohto celosvetového nepokoja sme však svedkami vynikajúceho vývoja: zrodenia južného Sudánu. Po mnohých rokoch utláčania a vojny sú ľudia južného Sudánu vyslobodení z otroctva. Ľudia južného Sudánu sú vyslobodení z domu otroctva vedeného medzinárodne hľadaným zločincom Omarom al-Bašírom. To je dôvod na skutočnú vďačnosť a radosť.

V tejto súvislosti srdečne blahoželám priateľom z južného Sudánu, ktorí tu sú dnes prítomní. Dúfam, že táto nová krajina sa bude riadiť múdrosťou, aby právo a spravodlivosť mohli rozkvitať. Nech je to krajina, v ktorej sa spája milosrdenstvo a viera. Nech je to národ, v ktorom sa prepája mier so spravodlivosťou.

Chcel by som konkrétne požiadať Komisiu, ktorú tu dnes zastupuje pán Barnier, aby ihneď uznala nový štát južného Sudánu, teda hneď, ako to bude možné. Žiadam ju tiež, aby po tomto uznaní začala konať, aby podporovala južný Sudán všade, kde to je možné, a aby dala tejto krajine prioritu vo svojej zahraničnej politike. Teším sa na konkrétnu odpoveď Komisie na moju požiadavku.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE). – Toto je príležitosť pre obyvateľov severnej aj južnej časti krajiny sústrediť sa na rozvoj ich hospodárstiev a využívať bohatstvo, ktoré im môžu priniesť zásoby ropy, na zabezpečenie potravín a vzdelávania pre ich ľudí, aj my však musíme pomôcť a musíme tak urobiť ihneď.

V súčasnosti 80 % obyvateľov južného Sudánu nemá prístup k hygienickým zariadeniam. Jedno z desiatich detí zomrie skôr, než dovŕši jeden rok. V najchudobnejších častiach južného Sudánu dokončí školu menej ako jedno percento detí. Sudán každoročne vyvezie ropu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Ak severný a južný Sudán nájdu diplomatické a mierové riešenie, a oni ho nájdu, potom obe strany môžu využívať svoje bohaté prírodné zdroje na to, aby sa dostali zo strašnej chudoby, ktorá ničí ich krajinu, a v tom im budú pomáhať ich priatelia.

Budúcnosť obidvoch vlád bude, samozrejme, závisieť od otázok, ako napríklad vymedzenie hraníc, rozdelenie ziskov za predaj ropy a štatút oblasti Abyei, spornej pohraničnej oblasti bohatej na ropu, ktorá sa nachádza medzi severným a južným Sudánom. Naliehavo žiadam pani vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby podporovali rýchle uskutočnenie diplomatických rokovaní medzi severným a južným Sudánom s cieľom v čo najkratšom čase vyriešiť zostávajúce otázky a najmä aby tejto záležitosti dali v programe Európskej únie vysokú prioritu.

Teším sa, že čoskoro privítame poslancov z oboch strán, ktorí budú plnohodnotne zastupovať svoje krajiny na budúcom zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia krajín AKT a tohto Parlamentu. Bude to známkou toho, že sa im podarilo dosiahnuť štátnu suverenitu. Myslím si, že by sme to čo najskôr mali podporiť.

 
  
MPphoto
 

  Guido Milana (S&D).(IT) Nechcem pokaziť túto radostnú atmosféru.

Je pravda, že sme sa dostali na koniec obdobia, ktoré sa začalo v roku 2005 a počas ktorého diplomacia pomohla zabezpečiť, aby bol priebeh udalostí čo najlepší. Ešte však treba vyriešiť množstvo problémov. Je to mladá krajina a bude to mladá krajina, keď sa osamostatní. Je to krajina, ktorá ešte musí vymedziť svoje hranice a riešiť otázky týkajúce sa oblasti Abyei, ktorá už bola niekoľkokrát spomenutá, ropovodu, ktorý je najdôležitejšou záležitosťou krajiny, ako aj systému medzinárodnej pomoci.

Preto by som chcel pani komisárke povedať veľmi jednoduchú skutočnosť. Musíme urobiť dve alebo tri veci. Musíme vytvoriť stratégiu pre južný Sudán a 7. februára uznať vznik tohto nového štátu. Nemali by sme čakať do 9. júla, keď budú výsledky referenda oficiálne. Tiež by sme mali ihneď zaviesť medzinárodné služby a zriadiť delegáciu v južnom Sudáne.

To je jediný spôsob, ako podporiť demokratický proces, a jediný spôsob, ako môže rozumná a strategická diplomacia podporiť krajinu na ceste k demokracii. Chcel by som poznamenať, že krajina by v prvom rade mala vytvoriť ústavu a Európa jej v tom môže veľmi pomôcť.

 
  
MPphoto
 

  Niccolò Rinaldi (ALDE).(IT) Začal som pracovať v Európskom parlamente ako politický poradca v roku 1991 a už v tom čase predstavoval konflikt medzi severným a južným Sudánom opakujúcu sa krízu. Po 20 rokoch sa konečné zdá, že je nádej na ukončenie tohto dlhého a zložitého konfliktu.

Ako už poznamenal pán Milana a ďalší rečníci, ešte treba veľa urobiť, ale mnohí z nás sa pripravovali na to najhoršie a očakávali, že sa opäť začne občianska vojna. Preto blahoželám severnej aj južnej časti krajiny k počiatočnému výsledku referenda. Teraz sa až do vyhlásenia nezávislosti počíta každý deň. Nikto z nás si nemôže dovoliť urobiť nesprávny krok či už v Chartúme, v Džube, v Bruseli, alebo v Africkej únii v Addis Abebe. Napríklad myšlienka zriadiť delegáciu EÚ, ktorá by mala až do vyhlásenia nezávislosti osobitné postavenie, je jednoznačne vítaná. Sudán sa nám, medzinárodnému spoločenstvu, chystá dať vynikajúcu lekciu o cynizme a krízach, ktoré skôr z pocitu rezignácie ako z iného dôvodu považujeme za neriešiteľné.

 
  
MPphoto
 

  Frank Engel (PPE).(FR) Vítam budúcu nezávislosť južného Sudánu a blahoželám obyvateľstvu južného Sudánu k jej dosiahnutiu.

Ako práve povedal kolega poslanec pán Goerens, ktorý bol veľmi láskavý a pri tejto príležitosti sa na mňa obrátil, ľudia majú právo neriadiť sa zákonom šaría. Je to právo, ktoré musíme rešpektovať. Musím tiež zdôrazniť, že existuje niekoľko národov, ktoré dostali príležitosť získať právo na túto slobodu. Obyvatelia neďalekého Somálska takúto príležitosť nemajú.

Chcel by som tiež, aby sme zrevidovali svoju politiku, keďže ešte stále neuznáva úsilie obyvateľov Somálskej republiky, ktorí v oblasti vybudovali slobodný a demokratický islamský štát, ale ku ktorému sa správame, akoby neexistoval.

Pokiaľ ide o južný Sudán, aj ja by som chcel povedať niekoľko slov o štatúte krajiny. Južný Sudán je stále najchudobnejšou krajinou Afriky napriek skutočnosti, že počas uplynulých piatich rokov mal prístup k polovici zdrojov ropy celého Sudánu. Vidím, že krajina je neuveriteľne zaostalá, čo bolo až doteraz vo veľkej miere dôsledkom nedbalosti a prehliadania zo strany Chartúmu.

Chcel by som však, aby Európska únia odteraz zdôrazňovala potrebu riadenia a rozvoja a aby nepomáhala financovať zaostalosť, ktorá by sa mohla stať budúcnosťou južného Sudánu.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE).(PL) Mali by sme odolať pokušeniu byť počas dnešnej rozpravy príliš optimistickí. Predpovedanie udalostí v Sudáne je len pohľadom do krištáľovej gule. Napriek všetkým nádejam, ktoré vzbudilo nedávne referendum, nesmieme predpokladať, že vec je už uzavretá. Ani zďaleka to nie je tak a nikto ešte nevie, či sa krajina rozdelí podľa želaní ľudí žijúcich na juhu.

Ďalším problémom je, že južnú časť krajiny momentálne spája averzia voči islamskému severu. Keď tieto emócie oslabnú a nastane čas budovať štátne inštitúcie, veľmi rýchlo sa ukáže, aká je rovnováha medzi týmito troma kultúrne a jazykovo odlišnými kmeňmi. Táto otázka bude mať obrovský význam a hneď teraz by sme na ňu mali upriamiť pozornosť.

Ďalšia otázka, ktorú si musíme položiť a na ktorú musíme nájsť odpoveď, je, prečo zrazu dúfame v mierové ukončenie konfliktu, ktorý trval pol storočia? Odpoveď je jasná: ropa. Vôňu dolárov z obchodu s ropou zachytili nielen zahraničné koncerny, bez ktorých by nebolo možné ťažiť ropu v takej chudobnej krajine, ale aj predstavitelia obidvoch častí krajiny.

Dúfajme, že nás nezaslepí chamtivosť a že naša túžba pomôcť nielenže zabezpečí, že finančné prostriedky sa budú poskytovať na opatrenia, ktoré prispejú k budovaniu štátu, ale zároveň nám umožní realizovať programy, ktoré budú pre spoločnosť prospešné.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Pred referendom sme mali veľké obavy zo sprievodných nepokojov a som rada, že referendum dopadlo pokojne a bolo platné. Je však nutné zabezpečiť, ako povedala lady Ashton, korektné dodatočné referendum v Abyei, ale i v oblasti, kde sa nachádza ropa. Pozorovateľská misia Európskeho parlamentu bude nutná aj pri tomto doplňujúcom hlasovaní.

Aj po vyhlásení nezávislosti Južný Sudán zostane jednou z najchudobnejších krajín sveta. V oblasti pracujú aj viaceré slovenské MVO a bude dôležité, či budú mať podmienky pre svoju prácu. Zdôrazňujem aj úlohu lokálnej cirkvi a cirkevných organizácií, ktoré by mali nájsť miesto v našej podpore. Založili a spravujú viaceré školy a zdravotnícke zariadenia a sú v oblasti veľmi rešpektované.

Ešte jednu vec, po rozdelení Sudánu by sme nemali zabudnúť na menšinu Juhosudáncov, ktorí ušli na sever pred prenasledovaním a žijú tam už veľa rokov. Ak Severný Sudán neuzná dvojité občianstvo, ako to sľubuje prezident al-Bašír, bude platiť šaría, a mohli by sa stať druhoradými občanmi.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Dnes diskutujeme o úspešnom príbehu, o tom, že Sudán po rokoch konfliktu pokojne a mierumilovne prešiel zložitým procesom osamostatnenia v súlade s kritériami ustanovenými v medzinárodnom práve: právom na sebaurčenie každého národa, ktorý je pod zahraničnou, koloniálnou alebo rasovou nadvládou, a každého národa, ktorý súhlasí s osamostatnením prostredníctvom uznesenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo dohody medzi zainteresovanými stranami.

Bol to aj úspech pre Európsku úniu, ktorá podporovala a monitorovala volebný proces a čoskoro tak bude konať aj v Čade a Ugande. Dúfajme, že Európska únia prevezme v rámci medzinárodného spoločenstva vedúcu úlohu v podpore nového štátu, ktorý vznikne na základe výsledkov referenda v južnom Sudáne, aby pomohla vyriešiť všetky zostávajúce problémy, ktoré tu boli spomenuté, od navrátilcov až po prírodné zdroje. Dúfajme teda, že Európska únia poskytne svoju plnú podporu.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Chcela by som tu vzdať hold ukončeniu referenda v južnom Sudáne. Vďaka demokratickému procesu sa komplexnej spoločnosti s etnickými a náboženskými rozdielmi a závažnými hospodárskymi spormi podarilo ukončiť konflikt, ktorý si vyžiadal dva milióny životov. Preto by som chcela zablahoželať hlavným aktérom procesu a uznať úlohu Organizácie Spojených národov, ktorá splnila svoju mierovú misiu. Okrem toho by som chcela, aby aj iné konflikty nasledovali tento príklad, a dúfam, že niektoré tu prítomné štáty sa už nebudú obávať zásad, akými sú právo ľudí na voľbu a uplatňovanie práva na sebaurčenie.

Ambície, neústupnosť, neschopnosť uznávať menšiny a ich práva a neschopnosť akceptovať pluralitu v mnohých prípadoch spôsobujú napätie. Dialóg a politické opatrenia slúžia na riešenie tohto napätia. Včasné využívanie dialógu a politických opatrení zabraňuje konfliktom, ale ak budeme popierať to, čo sa deje, a pokúšať sa o predchádzanie konfliktov bez toho, aby sme hovorili pravdu, určite to nakoniec budeme ľutovať.

 
  
MPphoto
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL) . – (EL) Žiaľ, nestotožňujem sa s obrovským optimizmom, ktorý vyjadrila väčšina rečníkov v Parlamente. Po prvé, musíme si položiť otázku, prečo práve južný Sudán dosiahol nezávislosť „tak jednoducho“ v čase režimu v Západnej Sahare, ktorý, ako vieme, neuznal jeho právo na nezávislosť. Pre mňa a Komunistickú stranu Grécka je odpoveď veľmi jednoduchá. Južný Sudán má šťastie, že má zásoby ropy.

Dúfame, že ropa sa pre obyvateľstvo južného Sudánu nestane prekliatím, ako to bolo v prípade obyvateľstva Iraku a iných národov. Ešte stále sú tam vážne a nevyriešené problémy. Žiaľ, myslíme si, že hospodárska súťaž medzi veľmocami o túto oblasť sa zvýši, a preto vyzývame robotníkov južného Sudánu, aby sa nepoddali stratégii rozdelenia a vládnutia, ale spojili sa s robotníkmi severného Sudánu s cieľom vytvoriť iné vyhliadky pre svoju krajinu.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) V nedávnom referende v južnom Sudáne sa ľudia rozhodli, že staré svojvoľné hranice z koloniálnych čias by mali padnúť. V júli oficiálne vznikne 193. štát sveta. Za nezávislý štát hlasovalo 3,8 milióna ľudí a len 45 000 hlasovalo za to, aby sa nič nezmenilo. To znamená, že prevažná väčšina uplatnila právo na sebaurčenie, a to je dôvod na veľkú radosť.

Samotné rozdelenie však nevytvorí stabilitu v krajine. Sudán je stále problematickou krajinou a na severe je všadeprítomný radikálny islamizmus. Okrem iných opatrení je preto nevyhnutné, aby sa vytvorili správne štruktúry, pretože nové hranice treba riadiť a monitorovať.

To si vyžaduje účinnú bezpečnostnú politiku v celom regióne – v Somálsku, v Sudáne a južnom Sudáne. Vyzývame pani vysokú predstaviteľku EÚ, ako aj medzinárodných aktérov, aby podporovali bezpečnosť a stabilitu v tomto regióne a najmä aby bojovali proti radikálnym tendenciám a statočne podporovali južný Sudán.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Konečne tu máme príbeh s dobrými správami po všetkých tých katastrofických scenároch. Som veľmi hrdý, že Európska únia zohrala v tomto príbehu veľmi dôležitú úlohu. Skladám poklonu pani barónke Ashtonovej a jej kolegom, ako aj poslancom Parlamentu, ktorí dohliadali na referendum.

Skutočná práca sa, samozrejme, práve začína, a tou je prechod k slobode a národnej zvrchovanosti južného Sudánu. Je to veľmi náročné a svetové dejiny ukázali, že to často vedie k občianskej vojne.

Európska únia však môže zohrať kľúčovú úlohu pri uskutočnení tohto prechodu, ktorý ľuďom južného Sudánu zaručí základné ľudské práva, ktoré spomínal pán Mitchell, ako napríklad vzdelanie a dokonca hygienické zariadenia.

Myslím si, že kľúčovými otázkami budú najmä hranice a rozdelenie zdrojov ropy. Slávny írsky hrdina Michael Collins raz povedal, že územie v okolí hraníc je a vždy bude problematické.

Európska únia, ktorá sa vníma ako nezávislá a objektívna, môže zohrať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o dosiahnutie zmeny v krajine, ktorá to nevyhnutne potrebuje. Ďakujem veľmi pekne. Želáme sudánskemu obyvateľstvu veľa šťastia.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pani barónka Ashtonová ma požiadala, aby som si každého vypočul a počúval som veľmi pozorne. Chcel by som sa vám poďakovať za pochopenie, keďže pani barónka Ashtonová musela z naliehavých dôvodov opustiť Parlament po tom, ako z pozície vysokej predstaviteľky vysvetlila svoje stanovisko k mimoriadne citlivej otázke Sudánu.

V tomto obrovskom regióne Afriky jasne vidieť, že čo sa stane v jednej krajine, môže ovplyvniť všetky ostatné krajiny z hľadiska rozvoja, mieru a stability, a na to ste, dámy a páni, poukázali vo všetkých svojich prejavoch. Nesmieme zabúdať, že so Sudánom susedí deväť krajín. Preto je dianie okolo referenda také dôležité.

Chcel by som oceniť úlohu pani De Keyserovej ako hlavnej volebnej pozorovateľky, ktorá nám podobne ako pani barónka Ashtonová pripomenula úspech tohto referenda – príkladného procesu a prechodu, ktorý má byť pokojný. Tak ako pani poslankyňa, aj ja by som chcel poďakovať poslancom Európskeho parlamentu a ostatným za dobrú spoluprácu, ktorú v tomto procese prejavili európske inštitúcie a najmä Európsky parlament.

Dámy a páni, viacerí z vás hovorili o Dárfúre. Čo sa mňa týka, nezabudol som na to, keď som ešte ako francúzsky minister odišiel v roku 2004 v čase vrcholiacej krízy do Al-Fašíru hlboko v Dárfúre, ani na to, čo som tam počul a videl.

Preto som rád, že som dostal príležitosť vyjadriť sa k tejto situácii v mene barónky Ashtonovej. Venujeme tomu veľa pozornosti a, samozrejme, s veľkými obavami sledujeme vývoj situácie a súčasné dianie a zároveň odsudzujeme mnohé porušenia ľudských práv a únosy pracovníkov Organizácie Spojených národov. Preto od všetkých strán očakávame, že sa zapoja do tohto mierového procesu. Tento mierový proces musíme, samozrejme, podporovať. Je to cieľom našej politickej činnosti a všetkých opatrení, ktoré sa prijímajú na vytvorenie stability, a ešte konkrétnejšie, je to, samozrejme, cieľom našej humanitárnej pomoci.

Chcel by som zdôrazniť, že od roku 2003 Európska únia prispela sumou 776 miliónov EUR na humanitárnu spoluprácu so Sudánom, a najmä s Dárfúrom, ktorý to nevyhnutne potrebuje, a s južným Sudánom. Chcel by som tiež zdôrazniť alebo potvrdiť, že úrad Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) bude aj naďalej aktívny, a chcel by som poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí spolupracovali s úradom ECHO, ako aj s Organizáciou Spojených národov, pokiaľ ide o opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do južného Sudánu zo severu.

Pokiaľ ide o spoluprácu s južným Sudánom, Európska únia bude poskytovať v tejto veľmi konkrétnej oblasti väčšiu pomoc s cieľom podporovať rozvoj vidieka a schopnú poľnohospodársku výrobu, čo títo obyvatelia nevyhnutne potrebujú, aby neboli navždy závislí od dovozu, ktorý sa stáva čoraz drahším z dôvodu nestálosti cien. Tí, ktorí ma poznajú, vedia o mojom neochvejnom záväzku voči tejto záležitosti, ktorý dnes mám z pozície komisára a predtým som mal v iných funkciách. Komisia podrobne hovorila o tejto otázke vo svojom vyhlásení, ktoré predniesla dnes dopoludnia. Komisia bude preto naďalej zvyšovať svoju pomoc vo veľmi dôležitých oblastiach, ako je rozvoj vidieka, rozvoj poľnohospodárstva, základné služby, vzdelávanie a zdravie. Momentálne plánujeme vytvoriť osobitné fondy, ktoré by mali k dispozícii asi 150 miliónov EUR určených najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva v Sudáne a, samozrejme, v južnom Sudáne.

Toto som chcel povedať. V krátkosti by som chcel uviesť ešte tri poznámky. Pokiaľ ide o otázku občianstva, ktorú spomenulo niekoľko poslancov Parlamentu, chcel by som povedať, že plne podporujeme prácu vykonávacieho panelu pod vedením prezidenta Mbekiho, ktorý uľahčuje proces rokovaní týkajúcich sa budúceho občianstva a iných otázok spojených s týmto závažným problémom občianstva.

Pokiaľ ide o medzinárodný tribunál, Európska únia bude naďalej podporovať Medzinárodný trestný súd bez akýchkoľvek výhrad. Opakovane sme vyzvali všetky orgány, najmä orgány v Sudáne, aby plne spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom.

Na záver by som sa chcel vyjadriť k téme, ktorú niektorí z vás spomenuli, a tou je dlh. Chcel by som vám pripomenúť nedávne závery Rady, ktoré boli veľmi jasné: Európska únia bude podporovať odpustenie dlhov tejto krajine, pričom tak ako aj iní partneri vezme do úvahy pokrok, ktorý očakávame a ktorý chceme sprevádzať a podporovať politickými a hospodárskymi opatreniami s cieľom zabezpečiť stabilitu krajiny.

Tieto odpovede som chcel poskytnúť v mene pani barónky Ashtonovej.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

 
  
MPphoto
 
 

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – Situácia v celej severnej Afrike je naozaj nebezpečná, ale zároveň nádejná. Regionálne charakteristiky si budú vyžadovať, aby sa osobitná pozornosť venovala humanitárnym a vojenským kapacitám s cieľom zaručiť bezpečnosť a stabilitu. Keď sme sa však prizerali, ako EÚ predáva Rusku moderný vojenský materiál, ako napríklad vojnové lode Mistral, uvedomil si niekto, že Rusko ešte neprešlo takouto demokratickou revolúciou?

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Skutočnosť, že južný Sudán hlasoval v referende za rozdelenie, sa dala očakávať. Tiež sa dalo očakávať, že sa tým v žiadnom prípade nevyriešia problémy v regióne. V prvom rade preto, lebo juh je ešte stále nestabilný a najskôr sa musí preukázať ako nezávislý štát. To sa môže stať ešte pred predpokladaným termínom v júli, pretože strata 25 % územia a 20 % obyvateľstva nezasiahne severný Sudán ani zďaleka tak ťažko ako strata značného podielu na ziskoch z predaja ropy. Z toho dôvodu musí EÚ pomôcť novému štátu udržať si nezávislosť a musí chrániť jeho zvrchovanosť, pretože rozvojová pomoc pre južný Sudán môže hrať dôležitú úlohu aj v súvislosti s budúcim zásobovaním Európy ropou. EÚ by si mala vziať príklad od Číny najmä preto, lebo Peking veľmi šikovne prepojil rozvojovú pomoc s dodávkami surovín. A tak majú obidve strany úžitok z čínskeho modelu. Ignorovať sa nesmie ani problém nezákonnej migrácie do Európy. Preto treba s vládou južného Sudánu uzavrieť dohodu o readmisii vlastných občanov, ktorí do Európskej únie vstúpili nezákonne. Potom musíme pozorne sledovať, či je južný Sudán skutočne pripravený na splnenie tejto dohody.

 

17. Vymenovania riadiacich pracovníkov ESA (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o vymenovaniach riadiacich pracovníkov európskych orgánov dohľadu (ESA).

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. − Chcela by som poďakovať pánovi komisárovi a váženým poslancom – svojim drahým bývalým kolegom – za to, že mi poskytli príležitosť vyjadriť sa v mene Rady k postupu vymenovania predsedov a výkonných riaditeľov nových európskych orgánov dohľadu – orgánov ESA – a k zásadám, ktorými by sa malo riadiť vykonávanie ich úloh.

Nariadenia ESA, ktoré sme prijali ani nie pred tromi mesiacmi, nedávajú Rade žiadnu osobitnú úlohu pri vymenúvaní predsedov a výkonných riaditeľov jednotlivých orgánov ESA, ktoré vykonáva príslušná dozorná rada.

Podľa nariadení ESA predsedov jednotlivých orgánov ESA menuje dozorná rada. Nariadenia ESA udeľujú okrem toho významnú úlohu Európskemu parlamentu, ktorému bola poskytnutá možnosť vzniesť námietky proti vymenovaniu týchto riadiacich pracovníkov a na základe rozhodnutia dozornej rady odvolať predsedu z funkcie.

Aká je teda úloha Rady v tomto procese? Rada sa ako spoluzákonodarca s Parlamentom dohodla, že sa do týchto nariadení začlenia ustanovenia, ktorých cieľom bude zabezpečiť, aby boli členovia dozornej rady, správnej rady, predseda a výkonný riaditeľ každého orgánu ESA chránení a viazaní nekompromisnou nezávislosťou tak, aby konali výhradne v záujme Únie.

Nebudem citovať celé znenie ustanovení týchto nariadení, osobitne články 42, 46, 49 a 52, ale ich podstata je jasná. Žiadny z hlasujúcich členov rady, predseda a ani výkonný riaditeľ nesmú žiadať ani prijímať inštrukcie od inštitúcií a orgánov EÚ, vlád členských štátov, verejných alebo súkromných orgánov a tie sa zas nesmú pri plnení svojich úloh snažiť ovplyvňovať predsedu alebo výkonného riaditeľa.

Nariadenia ESA podliehajú služobnému poriadku prijatému inštitúciami EÚ. Obsahujú tiež mnoho zásadných ustanovení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby predseda a výkonný riaditeľ všetkých orgánov boli vyberaní najobjektívnejším možným spôsobom striktne na základe kritérií stanovených v článku 48 a článku 51 týchto nariadení.

Chcela by som poukázať na to, že okrem manažérskych skúseností príznačných pre profil výkonného riaditeľa uvádzajú tieto články ako kritériá zásluhy, kvalifikáciu, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúsenosti súvisiace s finančným dohľadom a reguláciou.

Pokiaľ ide o financovanie, Rada vkladala pri prijímaní týchto nariadení veľké ambície do orgánov ESA a som si istá, že to tak bolo aj v prípade Parlamentu. Teraz je úlohou obidvoch inštitúcií ako rozpočtových orgánov zabezpečiť, aby sa tieto ambície na základe rozpočtového návrhu Komisie každý rok odrazili v podobe primeraných prostriedkov.

Predsedníctvo prikladá tiež veľký význam tomu, aby všetky členské štáty plnili svoje povinnosti voči novým orgánom. Pre Radu ako spoluzákonodarkyňu je veľmi dôležité, aby všetky ustanovenia nariadení boli vykonávané úplne a presne. Od Európskej komisie ako strážkyne zmlúv očakávame, že zaistí, aby to tak naozaj bolo.

Ako vážení poslanci určite vedia, Komisia je v článku 55 nariadení poverená aj úlohou vypracovať užší zoznam kandidátov na usmernenie procesu výberu prvého predsedu každého orgánu. Parlament a Rada pri prijímaní týchto nariadení súhlasili s týmto počiatočným postupom.

Dúfam, že predsedovia teraz budú môcť začať svoju prácu. Je mimoriadne dôležité, aby nové orgány existovali a fungovali čo najskôr. Sú podstatnou súčasťou odpovede EÚ na problémy zapríčinené finančnou krízou. Nemôžeme si dovoliť čakať a som si istá, že môžem počítať s plnou podporou Parlamentu, aby sa zabezpečilo bezproblémové zriadenie a fungovanie nových orgánov.

Výsledkom dobrej spolupráce Parlamentu a Rady je to, že EÚ má úplne novú štruktúru orgánov dohľadu. Našou spoločnou zodpovednosťou je zabezpečiť, aby orgány ESA začali čím skôr pracovať.

Ako zástupkyňa predsedníctva priateľského voči Parlamentu som plne odhodlaná pracovať v maximálnej zhode s Európskym parlamentom a tiež dúfam, že budem môcť pracovať s Parlamentom, ktorý bude dôveryhodným partnerom.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Európska únia má pre finančný sektor od 1. januára nový systém dohľadu.

Tento systém v kombinácii so zásadnou reformou regulácie trhov a finančných subjektov zlepší finančnú stabilitu v Únii a verím, že rozšíri možnosti a položí stabilné základy pre finančné odvetvie, ktoré je v našich krajinách mimoriadne dôležité.

Na úvod by som chcel zablahoželať Európskemu parlamentu ku kľúčovej úlohe, ktorú v tomto procese zohrával niekoľko rokov. Za skutočnosť, že teraz máme účinnejší systém dohľadu nad finančným odvetvím a získavame ponaučenia z krízy v tejto oblasti a takisto aj v iných, vďačíme vo veľkej miere Európskemu parlamentu.

Teraz, keď sa v najbližších dňoch budú menovať predsedovia a výkonní riaditelia európskych orgánov dohľadu, blížime sa k záverečnej fáze vzniku tejto novej architektúry troch orgánov ESA. Dámy a páni, tieto menovania sa uskutočnili absolútne transparentným spôsobom a v úplnom súlade s nariadeniami, ktorými sa orgány vytvorili, ako aj v súlade s ostatnými pravidlami upravujúcimi menovania riadiacich pracovníkov regulačných orgánov Únie.

Dostali sme približne 275 žiadostí o prácu na týchto šiestich postoch, o ktorých som práve hovoril. Všetky boli starostlivo a objektívne posúdené. Svedomito boli dodržané úlohy pridelené jednotlivým zainteresovaným stranám, Európskemu parlamentu, dozornej rade a samotnej Komisii. V budúcnosti budeme naďalej zaisťovať, aby bol tento proces transparentný a náležite naplánovaný, aby mohol Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) Európskeho parlamentu čo najúčinnejšie plniť svoju veľmi dôležitú úlohu.

Tento Parlament kládol a kladie na tieto orgány veľké požiadavky a považujem to za správne. Chápem kladenie požiadaviek. Komisia má rovnako ako Parlament názor, že predsedovia a výkonní riaditelia týchto orgánov sa musia vyberať na základe zásluh, skúseností, nezávislosti, ich oddanosti Európe a podľa ich znalostí otázok týkajúcich sa dohľadu nad finančnými trhmi a ich reguláciou. Dámy a páni, v tomto duchu sa zatiaľ uskutočňovali výberové konania na základe žiadostí, ktoré sme dostali.

Okrem toho, keďže Parlament a Rada v článku 68 nariadení, ktorými sa zriadili tieto orgány, rozhodli, že predsedovia a výkonní riaditelia budú podliehať pravidlám platným pre zamestnancov inštitúcií Únie, Komisia zaisťuje, aby sa to robilo a aby sa v tejto oblasti, ako aj v ostatných dodržiavali predpisy.

Dámy a páni, vyjadrili ste obavy týkajúce sa platov a maximálneho veku riadiacich pracovníkov týchto orgánov. V tejto súvislosti sme preskúmali všetky možné spôsoby, aby sme dosiahli maximálnu pružnosť, a táto otázka sa v prípade potreby môže opäť zvážiť pri preskúmaní fungovania týchto orgánov, ktoré je naplánované na koniec roka 2013.

Podporujem tiež úmysel tohto Parlamentu dosiahnuť optimálne vyvážené zastúpenie žien a mužov vo vedení týchto orgánov. V predbežnom výberovom konaní Komisia na základe prijatých žiadostí starostlivo uplatňovala zásadu rovnakých príležitostí. V tomto ohľade chcem poukázať na skutočnosť, že v poslednom procese menovania výkonných riaditeľov, ktorý prebieha a zatiaľ sa neskončil, sú v užšom výbere na miesto výkonného riaditeľa dve veľmi schopné ženy.

Plne súhlasím s Parlamentom v tom, že potrebujeme silné orgány, ktoré budú nezávislé od politického a iného zasahovania. Predsedovia, výkonní riaditelia a hlasujúci členovia jednotlivých rád musia byť úplne nezávislí a musia konať výhradne v záujme Únie. Parlament a Rada zahrnuli túto zásadu do predpisov, ktorými sa zriadili tieto orgány, najmä do článkov 42, 46, 49 a 52, o ktorých sa práve zmienila pani štátna tajomníčka Győriová.

Komisia ako strážkyňa právnych predpisov EÚ absolútne a v plnej miere prevezme svoju zodpovednosť zabezpečiť starostlivé dodržiavanie týchto článkov. Chcel by som dodať, že Komisia bude zastúpená v správnych orgánoch týchto orgánov a bude tak, samozrejme, dávať pozor, aby bolo každé prijaté rozhodnutie v záujme Únie.

Pokiaľ ide o zloženie dozornej rady, Komisia už zdôraznila, že z právneho hľadiska je nutné a z politického hľadiska dôležité zabezpečiť, aby boli tieto rady zložené z najvyšších predstaviteľov príslušných vnútroštátnych orgánov. Osobne som napísal týmto orgánom, aby som im vysvetlil stránky tejto problematiky, ktoré bolo potrebné ujasniť. Niektoré vnútroštátne orgány odvtedy zmenili svoje zastúpenie. Ostatné tak ešte musia urobiť. Môžete si byť istí, že Komisia bude tento bod veľmi pozorne sledovať a zostane neoblomná.

Zloženie rád týchto orgánov musí plne odrážať vaše želania a želania zákonodarcu vo všeobecnosti a osobne dohliadnem na to, aby boli najvyšší predstavitelia vnútroštátnych orgánov naozaj prítomní najmenej, opakujem, najmenej dvakrát do roka v súlade s článkom 40 nariadení, ktorými sa zriadili tieto orgány.

Dámy a páni, na záver by som chcel podporiť zámer Parlamentu zabezpečiť, aby mali tieto orgány potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje na dôveryhodné vykonávanie svojich úloh. Rozpočtový orgán môže počítať s technickou podporou Komisie na zabezpečenie súdržnosti medzi zodpovednosťami pridelenými týmto orgánom na jednej strane a, prirodzene, prostriedkami, ktoré im boli vyčlenené na prevzatie týchto zodpovedností, na druhej strane.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, teraz je nevyhnutné, aby boli procesy menovania a potvrdenia predsedov a výkonných riaditeľov týchto orgánov úspešne dokončené. Tieto orgány sa musia pustiť do práce. Môžem vás ubezpečiť, že každý deň dostávam dôkaz o užitočnosti týchto nových orgánov, keďže sa v súčasnosti s nimi takmer každodenne radíme.

Úlohy, ktoré tieto orgány v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká musia prevziať, sú mimoriadne dôležité. Chceli sme, aby začali naplno fungovať od 1. januára. Teraz je zodpovednosťou každého z nás vo vlastnej konkrétnej úlohe umožniť im vykonávať ich úlohy rýchlo a za dobrých podmienok. Na dosiahnutie toho potrebujú plnú podporu vašej inštitúcie.

Chcel by som tu ešte raz potvrdiť, že Komisia zabezpečí, aby bol zámer zákonodarcu plne dodržiavaný a aby tieto orgány pracovali výlučne v záujme Európskej únie.

 
  
  

PREDSEDÁ: Dagmar ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Táto rozprava teraz nie je právnou rozpravou, je to skutočne politická rozprava. Je to rozprava o budúcnosti finančnej regulácie v Európe. Je to vyvrcholenie jedného aspektu práce Parlamentu vykonávanej v spolupráci s Radou pod vedením Komisie. Preto sa vyjadrím celkom jednoznačne.

Pre nás nejde o žiadny druh revolúcie, ani o to, aby sme len tak zo zábavy ukazovali svoje svaly. Ide o zabezpečenie toho, aby sa naozaj dodržiaval princíp, ktorým sa riadili dohody medzi Radou a Parlamentom. To nie je hodina práva. Texty nie sú podstatné. Texty poznáme. Podstatný je spôsob, akým sa tieto texty uplatnia. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať pánovi komisárovi za jeho jednoznačné vyjadrenie.

Nikdy nám nešlo o to, aby sme spochybnili Komisiu, a slová pána komisára sú úplne v súlade so želaniami Parlamentu. Hovoríme tu o politickom akte, ktorý spočíva vo výroku: „Tieto inštitúcie boli zriadené, takže im musíme dať reálne prostriedky na riadne fungovanie.“

Myslím si však, že nemáme len pochybnosti, ale aj podozrenia týkajúce sa spôsobu, akým tieto ustanovenia v skutočnosti zrealizovali viaceré členské štáty, ktoré chcú destabilizovať európsky dohľad a zabrániť finančnej regulácii na európskej úrovni. Sme proti tomu, pretože si myslíme, že ak to tak bolo, v rokovaniach o dohľade nás podviedli. Rokovania boli dlhé, boli zložité. Každý urobil kompromisy. Belgické predsedníctvo vykonalo pozoruhodnú prácu a komisár tomu dodal výnimočný podnet. Dnes by sme mohli mať inštitúcie bez skutočnej moci: z dôvodu nízkej prestíže vymenovaných pracovníkov, z dôvodu, že členské štáty nevybrali najlepších, a možno preto, že platy neboli atraktívne.

V každom prípade dnes Parlament potrebuje konkrétnu odpoveď. Pani štátna tajomníčka, musím povedať, že napriek priateľstvu, ktoré k vám cítim, keďže sme sedeli v rovnakých laviciach, v rovnakom poslaneckom klube a v rovnakom výbore, list, ktorý som videl a o ktorom uznávam, že je len prvý návrh, je nepostačujúci.

Dám vám odpoveď Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Je jednoduchá. V mene Rady hovoríte, že plne podporujete to, čo práve povedal pán komisár. Môžem vám povedať, že to bude pre nás uspokojivé vyhlásenie. Vyhlásenie pána komisára je konkrétne. Zaoberá sa problémami ľudských zdrojov a finančných prostriedkov. Vo vašom liste by malo byť uvedené: „Súhlasíme prakticky so všetkým, čo povedal pán komisár.“ Pani Győriová, to je veľmi dôležité.

Súhlasíme prakticky so všetkým, čo dnes večer v pléne povedal pán komisár.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D.(DE) Prečo sme tu? Pán Barnier povedal, že tu sme preto, lebo Európskemu parlamentu sa podarilo zriadiť európske orgány dohľadu, ktoré sú hodné svojho mena. To nebolo súčasťou programu Rady. Nebolo to súčasťou programu členských štátov. Komisia mala tiež pochybnosti o tom, ako dlho naozaj vydržíme vo veci zriadenia tejto novej inštitúcie. Rada pochopí, bude musieť pochopiť, a Komisia tiež pochopí, a možno dokonca sama od seba, prečo sme znepokojení.

Nie, tento Európsky parlament – a myslím si, že toto vyhlásenie sa týka všetkých skupín, nielen nás sociálnych demokratov – nedovolí, aby sa hrali vnútroštátny hry, ktoré oslabia právomoci týchto nových orgánov dohľadu. Preto nás, samozrejme, zaujíma menovanie pracovníkov. V tejto súvislosti máme práva – musíme byť konzultovaní.

Existuje však jedna alebo dve veci, ktoré pre nás predstavujú naozaj dôvod na obavy. Dostávame zoznamy jednotlivcov a dostávame zoznamy, z ktorých, keď sa na ne pozrieme, nemôžeme naozaj povedať, či bolo uplatnené kritérium pohlavia. Dostávame návrhy kandidátov, o ktorých si po posúdení – a hovorím to vo všetkej úcte k dotknutým osobám – nemyslíme, že by niekto z nich nevedel vykonávať riadnu prácu. Sú to evidentne dobrí ľudia, ktorí už vo svojej práci dokázali, že vedia vykonať dobrú prácu, ale ľudia, ktorí nám boli predstavení, nie sú ľudia, ktorí by na základe akejkoľvek právomoci, ktorú mohli preukázať vo svojej minulej práci, mohli vnútroštátnym orgánom dohľadu povedať, kde by stáli v prípade konfliktu. Keď ide o európsky dohľad, idú národné pohnútky bokom. To nás prekvapuje a hnevá a musí nás to prebudiť k činnosti.

Nie, takéto postupy sú neuspokojivé a ja sa sám seba pýtam, prečo nemôžeme napríklad zvoliť rovnaký prístup, aký sme zvolili v prípade osôb zodpovedných za úrad Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), v prípade ktorého vás, samozrejme, zaujíma názor tohto Parlamentu. Prečo to tak nemôžeme urobiť? Pokiaľ ide o výkonných riaditeľov, ešte máme ďalšiu šancu. Ešte môžete dokázať, že vás zaujíma názor Európskeho parlamentu. Ešte máte ďalšiu šancu. Chcel by som vyzvať úradujúcu predsedníčku Rady a zároveň našu bývalú kolegyňu poslankyňu pani Győriovú a pána komisára Barniera, aby využili túto príležitosť. Môžete si vziať k srdcu námietky tohto Parlamentu. Môžete nám veľmi jasne povedať, ako chcete s nami v budúcnosti spolupracovať. Môžete nám veľmi jasne povedať, aké ciele budete podporovať v reforme na obdobie po roku 2013 a ako vybavíte inštitúcie. Tiež nám budete môcť veľmi jasne povedať, či vás zaujíma náš názor na pracovníkov, ktorí ešte nie sú vymenovaní. Preto vás vážne žiadam, aby ste sa v záujme Európy rýchlo postarali o tieto predpisy.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Goulard, v mene skupiny ALDE.(FR) Pani Győriová, pán komisár, ďakujem, že tu dnes večer s nami ste. Všetci veľmi dobre vieme, že čas k dispozícii bol obmedzený, a preto vám ešte viac ďakujeme za to, že ste sa pustili do toho odpovedať nám. Považujem za dôležité objasniť našu motiváciu v kontexte, ako to urobili naši kolegovia poslanci.

Motivuje nás to, že sme spoločne mesiace bojovali za to, aby existovalo obdobie „pred krízou“ a obdobie „po kríze“, aby sa v tomto vnútornom trhu, ktorý umožnil rozšírenie finančných služieb a bankovej činnosti, a my plne podporujeme všetku cezhraničnú prácu tohto odvetvia, upravili spoločné pravidlá a dohľad. Budem úprimná a poviem, že počas rokovaní – a navyše s podporou Komisie – sme jasne pochopili, že robíme problémy. Príliš jasne sme videli, že niektoré členské štáty si chceli ponechať kontrolu nad dohľadom a nechceli, aby niekto strkal nos do ich záležitostí.

Pani Győriová, hovoríte nám, že Rada nemá čo hovoriť do vymenovania týchto riadiacich pracovníkov, čo je z právneho hľadiska správne, ale niektoré členské štáty číhajú v úkryte. Okrem toho pán komisár poukázal na to, že jeho útvary museli niektorým krajinám povedať, aby poslali prvotriednych ľudí. Tento Parlament teda vykonáva svoju prácu a snaží sa zaistiť nezávislosť, zdroje a odhodlanie pokračovať vpred.

Samozrejme, sme si vedomí svojich povinností. Viac ako ktokoľvek iný chceme, aby sa tieto orgány pustili do práce, keďže sme osobne prispeli k ich vzniku. Nechceme odďaľovať ich prácu; mám na mysli napríklad stresové testy bánk, ktoré sú také dôležité. Je to však jednoducho tak, ako už bolo zdôraznené, že budeme nároční, vyspíme sa na to a vezmeme si čas potrebný na to, aby sme starostlivo zvážili, čo ste nám obaja povedali, a s čistým svedomím prijmeme rozhodnutie.

Chcela by som poďakovať pánovi Barnierovi za niektoré veľmi jasné vyhlásenia a chcela by som vás, pani Győriová, požiadať, aby ste neboli naivná. Ide o veľa.

 
  
MPphoto
 

  Sven Giegold, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Podľa mňa tu ide o to, čo najlepšie využiť možnosti, ktoré poskytuje právo, na skutočné zabezpečenie silného finančného dohľadu v Európe, a pochybujeme o tom, či sa v inštitúciách tieto možnosti využívajú naozaj v najlepšej možnej miere. Vidíme nedostatky v postupe. Ako Parlament sme doteraz nevideli vopred zoznam kandidátov, len hotový výsledok. Poslať nám zoznam výkonných riaditeľov by bolo teraz veľmi jednoduché. Pokiaľ ide o obsadzovanie miest, máme úplne jasne nedostatočnú rodovú rovnosť a niektoré udalosti v priebehu tohto procesu zapríčinili, že pochybujeme o tom, či členské štáty miesta v tejto inštitúcii obsadia v záujme Európy.

Tento bod a aj iné body v našom liste nás oprávňujú položiť zásadnú otázku. Okrem toho tu však existuje, samozrejme, aj otázka vhodnosti jednotlivcov a v tomto ohľade musí byť každá osoba posudzovaná individuálne na základe svojich zručností. V tom vidíme dva väčšie problémy. Počas vypočutí sme zistili, že jeden z kandidátov spochybňoval skutočnosť, že ide o európsku inštitúciu, namiesto toho hovoril o sieti orgánov dohľadu a ani keď sa ho na to pýtali, nebol ochotný opraviť svoje tvrdenie.

Nedostali sme nijaké jednoznačné odpovede na svoju otázku, či sú ochotní zabezpečiť transparentnosť všetkých kontaktov lobistov s finančným odvetvím. Všetkým trom kandidátom sme poslali list a pokiaľ ide o nás, výsledok hlasovania závisí od toho, či na to dostaneme jasné a vyčerpávajúce odpovede.

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) vítajú možnosť, že dnes večer môžeme v Parlamente diskutovať o týchto záležitostiach.

Chcela by som ujasniť, že naša skupina považuje všetkých troch kandidátov na post predsedu orgánu ESA, ako boli včera predstavení Výboru pre hospodárske a menové veci, za plne kvalifikovaných a kompetentných vykonávať príslušné dôležité úlohy.

Akékoľvek moje dnešné komentáre sa týkajú len procesu, ktorý doteraz prebehol. Chcela by som preto požiadať, aby sa budúce výberové konania zamerali na nábor kandidátov z najširšieho možného okruhu talentov, aby sa u riadiacich pracovníkov týchto orgánov zabezpečilo nezávislé myslenie a nová rozmanitosť. Preto musia platové tabuľky zodpovedať predpokladanému hodnostnému zaradeniu týchto miest. V každom prípade by sa malo vyhnúť zbytočným vekovým obmedzeniam alebo iným kritériám okrem technických zručností a spôsobilosti.

Pokiaľ ide o postup a transparentnosť, ktoré by sa mohli uplatniť vo vzťahu k Parlamentu, môžeme podať lepší výkon ako tentokrát. Dúfam, že si to do budúcnosti zapamätáme.

 
  
MPphoto
 

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Myslím si, že tieto pozície v orgánoch dohľadu nie sú potrebné, pretože samotné tieto orgány nie sú potrebné. Predstavuje vznik ďalšej úrovne dohľadu nazývanej Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) v porovnaní s existujúcimi orgánmi dohľadu zlepšenie? Myslím si, že tým len spôsobíme zmätok v tom, kto je za čo zodpovedný.

Bude orgán dohľadu vypracúvať predpisy vhodné pre najväčšiu finančnú oblasť sveta? Pochybujem o tom. Myslím si, že namiesto toho sa prijmú neobjektívne teórie ľudí, ktorí sú naladení proti trhom, a nanútia sa londýnskemu finančnému trhu. Problémy spôsobené finančnou činnosťou v posledných rokoch boli zapríčinené tým, že ľudia, ktorých prácou bolo uplatňovať pravidlá, ich porušovali alebo ignorovali.

Neexistuje žiadna istota, že tieto orgány budú lepšie. Navyše nám bol pre každé miesto predstavený len jeden kandidát, čo je absolútne nedemokratický postup. Samozrejme, je to rovnaký postup ako pri vymenovaní predsedu Komisie, ostatných komisárov a vysokej predstaviteľky. Mohla by som ešte dlho pokračovať. Všetkých vás vyzývam, aby ste hlasovali proti týmto alebo akýmkoľvek iným kandidátom.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie. − (FR) Budem stručný, keďže som sa už vyjadril najotvorenejším a najjasnejším možným spôsobom. Starostlivo som zvážil každé slovo svojho prejavu, ktorý potvrdím písomne v podobe listu, ktorý som podpísal spoločne s podpredsedom Šefčovičom, aby bolo všetko absolútne jasné.

V odpovedi na všetky vaše vystúpenia, za ktoré vám ďakujem, by som chcel spomenúť len tri problematiky.

Prvá problematika sa týka nezávislosti a právomocí predsedov orgánov. Veľmi ma teší a vôbec ma neprekvapuje absolútne odhodlanie Parlamentu, s ktorým sa Komisia stotožňuje, obraňovať túto nezávislosť a právomoc a zabezpečiť, aby boli stále rešpektované. Je to veľmi potrebné a je to dôležité pre budúcnosť vzhľadom na množstvo úloh a náročnosť úloh, s ktorými sa budú tieto orgány stretávať. Spomenuli sa aj otázky ratingových agentúr a stresových testov. Kvôli týmto veciam potrebujeme tieto orgány a ich dôveryhodnosť. To bol prvý bod, ktorý som chcel uviesť a s ktorým, samozrejme, Parlament a Komisia súhlasia a dúfam a verím, že aj Rada.

Druhá problematika sa týka výberového konania. Dámy a páni, pamätám sa na diskusie počas trojstranných rokovaní, keď bolo toto konanie predmetom mnohých diskusií a nakoniec dohody spoluzákonodarcov. Je aké je a určite má svoje chyby. Ja osobne som v záujme jeho skvalitnenia do dohody začlenil doložku rendez-vous. Nemám dôvod si myslieť – a to vám hovorím s čistým svedomím –, že to neumožnilo výber dobrých kandidátov. Nemám dôvod spochybňovať motívy vybraných kandidátov. Keď som dostal užšie zoznamy kandidátov a s každým som sa osobne stretol, osobne som prevzal zodpovednosť za vypracovanie systému podľa kritérií, ktoré som s pokojným svedomím považoval za najužitočnejšie a najdôveryhodnejšie. Na to, aby sme našli týchto dobrých kandidátov, sme sa však spoľahli na poskytnuté zoznamy a na 275 žiadostí od orgánov dohľadu členských štátov. Máme doložku rendez-vous na zlepšenie týchto konaní, ktoré sa nepochybne dajú zlepšiť. Chcel by som však s čistým svedomím povedať, že pokiaľ ide o mňa, nemám dôvod povedať alebo myslieť si, že sme nevybrali dobrých kandidátov schopných plniť si svoje povinnosti.

Posledná, tretia problematika, ktorú mnohí z vás spomenuli, je úroveň zastúpenia orgánov. Komisia vždy zaistí, aby bolo toto zastúpenie v plnom súlade s predpismi a na najvyššej úrovni. Chcel by som srdečne poďakovať Európskemu parlamentu za to, že nás podporil v tejto absolútne rozhodujúcej otázke, ktorá je aj jednou z kľúčových prvkov vierohodnosti.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, to som chcel povedať predtým, ako sa všetci poberieme vyspať sa na to, ako povedala predchádzajúca rečníčka. To som vám chcel dať ako uistenie, ktoré som chcel osobne vyjadriť v mene všetkých komisárov, že sa starostlivo usilujeme zabezpečiť úspech týchto orgánov. Zabezpečí to skutočný európsky dohľad, ktorý nenahradí vnútroštátne orgány dohľadu, ale privedie ich k účinnejšej spolupráci, a ktorý bude mať svoje vlastné právomoci, keď bude čeliť problémom a rizikám, ktoré sú teraz nepochybne nadnárodné.

Potrebovali sme a teraz vďaka vám z veľkej časti máme popri Európskom výbore pre systémové riziká tieto tri radary, tieto tri orgány. Dámy a páni, teraz je potrebné, aby sa všetci rýchlo pustili do práce, pretože, otvorene povedané, vidím, že trhy sa v tomto našom období demokracie hýbu veľmi rýchlo, omnoho rýchlejšie ako my, a orgány musia pracovať veľmi rýchlo.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Dovoľte mi najprv odpovedať na otázku, ktorá v tejto rozprave zaznela veľmi často: bude Rada súhlasiť s preskúmaním postupu vymenovania v nariadení?

Viem, že v rovnakom ustanovení je uvedené, že sa má v správe preskúmať možnosť, že by Komisia vypracúvala užšie zoznamy pre nasledujúce menovania predsedov.

Tiež viem, že v článku 81 nariadenia je tiež ustanovené, že Komisia musí vykonať preskúmanie, ktoré pošle Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 2. januára 2014 a následne každé tri roky. To nám poskytne príležitosť v stanovenom termíne zlepšiť nariadenie na základe praktických skúseností a v tomto duchu sa teším na konštruktívny dialóg medzi našimi inštitúciami, ktorý pripraví cestu pre budúce posúdenie.

(HU) Vystúpenie pána komisára a moje vystúpenie boli poznačené našimi príslušnými kompetenciami. Dostali sme list predsedu hospodárskeho výboru a obidvaja sme sa snažili odpovedať na otázky patriace do našich príslušných oblastí kompetencií. Snažila som sa vás presvedčiť, že existujú záruky nezávislosti a že pri tvorbe rozpočtu je úlohou Rady a Parlamentu ako dvoch inštitúcií s finančnou zodpovednosťou zabezpečiť, aby tieto inštitúcie mohli fungovať. V tejto súvislosti mám pocit, že máme jasné rozdelenie úloh a jednoznačný záväzok všetkých inštitúcií.

List, ktorý dnes poslal predseda Rady ECOFIN minister György Matolcsy ako odpoveď na list, ktorý predseda Výboru pre hospodárske a menové veci poslal dnes ráno, bol napísaný v tomto duchu a ja verím, že to budete spoločne s názorom Komisie považovať za uspokojivú odpoveď. Rada a úradujúce predsedníctvo to plne podporujú. To bola otázka pána Gauzèsa, na ktorú Komisia odpovedala, pokiaľ išlo o témy v rámci jej kompetencií. Preto dúfam, že po tomto nebude nič prekážať tomu, aby Parlament zajtra podporil kandidátov, a orgány dohľadu budú môcť konečne začať pracovať.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Na ukončenie rozpravy boli predložené tri návrhy uznesení v súlade s článkom 120 rokovacieho poriadku.(1)

Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Tento Parlament významne prispel k vzniku nových európskych orgánov pre finančný dohľad. Preto chce aj dnes večer zdôrazniť svoju úlohu a vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zaviazali zabezpečiť, že tieto orgány budú fungovať nezávisle a že budú mať potrebný personál a prostriedky. To platí bez ohľadu na to, kto bude vymenovaný. Kandidáti na post predsedov orgánov ESA sa v skutočnosti ukázali byť kompetentní a kvalifikovaní a som si istý, že budú schopní vykonávať svoje úlohy nestranným a viac ako uspokojivým spôsobom. Myslím si, že je mimoriadne dôležité podporiť kandidátov a zabezpečiť, aby mohli tieto orgány čo najskôr začať pracovať, keďže sa musí riešiť mnoho problémov a tie si vyžadujú okamžité konanie. Táto potreba nás podnietila k vytvoreniu týchto orgánov a zajtra pri hlasovaní by sme si mali na ňu spomenúť.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


18. Dohoda o obchode s banánmi – Zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány – Dohoda o obchode s banánmi (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– odporúčanie (A7-0002/2011) k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Brazíliou, Kolumbiou, Kostarikou, Ekvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Mexikom, Nikaraguou, Panamou, Peru a Venezuelou a Dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, ktoré predkladá Francesca Balzaniová v mene Výboru pre medzinárodný obchod [07782/2010 – C7-0148/2010 – 2010/0057(NLE)],

– správa (A7-0003/2011) o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány, ktorú predkladá Francesca Balzaniová v mene Výboru pre medzinárodný obchod [KOM(2010)0096 – C7-0074/2010 – 2010/0056(COD)],

– otázka na ústne zodpovedanie o uzatvorení Ženevskej dohody o obchode s banánmi, ktorú Rade predkladajú Vital Moreira a Francesca Balzaniová v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-000012/2011 – B7-0007/2011), a

– otázka na ústne zodpovedanie o uzatvorení Ženevskej dohody o obchode s banánmi, ktorú Komisii predkladajú Vital Moreira a Francesca Balzaniová v mene Výboru pre medzinárodný obchod (O-000013/2011 – B7-0008/2011).

 
  
MPphoto
 

  Francesca Balzani, spravodajkyňa.(IT) Parlament bol vyzvaný, aby vyjadril svoj názor na dve dohody, ktoré boli podpísané so Spojenými štátmi a s jedenástimi latinskoamerickými krajinami a ktoré urobia hrubú čiaru za dlhou a zložitou záležitosťou. Táto záležitosť bola svedkom spochybňovania Európskej únie na pôde Svetovej obchodnej organizácie, a čo je závažnejšie, bola svedkom toho, ako EÚ prehráva.

Je to chúlostivá otázka, keďže spory sa týkajú zásady nediskriminácie v medzinárodnom obchode. Európa je obviňovaná z toho, že v rámci spôsobu, akým sa organizuje dovoz banánov v Únii, túto zásadu porušuje. Dôvodom je, že máme dvojaký systém. Jeden systém uplatňujeme v prípade afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) a iný systém uplatňujeme, pokiaľ ide o ostatné krajiny. Tento systém dovoľoval krajinám AKT dovážať banány na európsky trh bez zaplatenia akéhokoľvek dovozného cla, na rozdiel od ostatných krajín, ktoré musia platiť clo vo výške 176 EUR za tonu.

Táto dohoda preto vracia situáciu späť do rovnováhy a, čo je dôležitejšie, umožňuje krajinám AKT, ktorých vývoj je nestabilný, bezcolne vyvážať ich produkty do EÚ. Ostatné krajiny, ktoré podpísali dohody, zároveň budú môcť vyvážať banány do EÚ po zaplatení dovozných ciel, ktoré však budú postupne v rokoch 2011 – 2017 znížené zo súčasnej sadzby 176 EUR za tonu na 114 EUR za tonu.

Okrem toho, že EÚ sa ako člen Svetovej obchodnej organizácie napokon opäť dostane do súladu so svojimi záväzkami a na základe toho istým spôsobom obnoví svoju dôveryhodnosť aj ako inštitúcia, však najdôležitejším aspektom je, že tieto dohody berú ohľad na krajiny AKT v zraniteľnom stave rozvoja, pretože zaisťujú nástroje, ktoré im poskytnú finančnú podporu. Vďaka týmto nástrojom budú môcť spomínané krajiny investovať do diverzifikácie svojej produkcie, na základe čoho sa, dúfajme, posilnia ich hospodárstva. Tieto opatrenia v hodnote 190 miliónov EUR sa teraz majú poskytnúť do roku 2013.

Myslím si, že tieto dohody sú pozitívnym krokom, a to nielen preto, lebo robia hrubú čiaru za spormi, v ktorých EÚ prehrávala – čo malo následne isté dôsledky z hospodárskeho a disciplinárneho hľadiska a z hľadiska jej inštitucionálnej dôveryhodnosti, ako som už spomínala –, ale aj preto, lebo vedú k vyváženému riešeniu, ktoré rešpektuje potreby ako týchto krajín AKT, tak aj európskych producentov v najvzdialenejších regiónoch, ktorých určite nemôžeme ponechať bezuzdnej hospodárskej súťaži.

Preto navrhujem, aby Parlament tieto dohody schválil, pričom Radu a Komisiu žiadam o pevné záväzky. V prvom rade by mali čo najrýchlejšie zabezpečiť zhodnotenie vplyvu, ktorý budú mať tieto dohody odteraz do roku 2020 – čo je teda dosť dlhý časový rámec – na krajiny AKT a na európskych producentov v najvzdialenejších regiónoch, ktorých hospodárstva sú úzko späté s banánmi. Po druhé, Parlament by mal požiadať o pevný záväzok týkajúci sa zhodnotenia účinkov finančných sprievodných opatrení vyčlenených pre krajiny AKT osemnásť mesiacov pred uplynutím ich plnenia. To by zaistilo, že tieto krajiny by v prípade potreby mohli získať ďalšiu pomoc a podporné opatrenia, aby sme ich do toho nenechali ísť samé a pomohli im bojovať a pôsobiť proti akýmkoľvek negatívnym dôsledkom, ako aj do istej miery zmierňovať tieto negatívne dôsledky, ktoré môže mať nadobudnutie platnosti týchto dohôd v rámci Európskej únie z dôvodu úprav cien, a tým aj zmien v konkurencieschopnosti banánov z iných krajín.

Preto si myslím, že vďaka vyriešeniu zložitej otázky táto dohoda určite poskytuje východisko, ktoré berie do úvahy aj potreby týchto slabších krajín, ktoré – ako som už povedala – boli vždy naším hlavným záujmom, a to aj počas dlhej diskusie, ktorú sme viedli vo Výbore pre medzinárodný obchod. Dúfam, že v týchto sprievodných opatreniach nájdu silnú podporu a priaznivé riešenie, a to najmä z hľadiska monitorovania a záväzku, ktorý Parlament žiada od Komisie a Rady, preskúmať vplyv dohody a účinky pomocných opatrení a v prípade potreby ich v budúcnosti rozšíriť a zväčšiť.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady.(IT) Chcela by som sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste dali úradujúcemu predsedníctvu Rady a Rade príležitosť hovoriť o tejto otázke, ktorá je dôležitá z hľadiska medzinárodného obchodu aj z hľadiska solidarity a rozvoja.

Dúfam, že budem schopná odpovedať na otázky, ktoré položil pán Moreira, a zareagovať na pochybnosti a obavy, ktoré spomenula pani Balzaniová. Ak smiem, budem teraz pokračovať v maďarčine.

(HU) Pokiaľ ide o živobytie producentov banánov v EÚ a krajinách AKT, Rada si uvedomuje, že produkcia banánov má pre tie regióny EÚ, v ktorých sa pestujú banány, zásadný sociálny a hospodársky význam. Návrh nariadenia uvádza, že program sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov musí byť zhodnotený 18 mesiacov pred uplynutím doby plnenia programu. Dámy a páni, ako však viete, vypracovanie tejto hodnotiacej správy a akýchkoľvek ďalších návrhov patrí do kompetencie Komisie a nie Rady. Som si však istá, že pán komisár Cioloş to podrobnejšie rozvedie. To isté platí o posúdení vplyvu, ktoré sa spomína v otázke na ústne zodpovedanie.

Uplatnenie sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov, ktoré sa vzťahujú na krajiny AKT, si vyžaduje zmenu a doplnenie nariadení o súbore nástrojov EÚ v oblasti zahraničných vzťahov. V záujme prijímajúcich krajín Rada počíta s konštruktívnou spoluprácou Európskeho parlamentu pri riešení inštitucionálnych otázok, ktoré v súčasnosti zdržujú prijatie potrebných ustanovení.

Pokiaľ ide o rozdeľovanie prostriedkov vyčlenených na sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov medzi prijímajúce krajiny, Rada vo svojej pozícii prijatej v prvom čítaní podporila návrh nariadenia o sprievodných opatreniach týkajúcich sa banánov, v ktorom sa stanovujú jednoznačné ukazovatele a kritériá rozdeľovania. Ide o tieto ukazovatele: objem obchodu s EÚ týkajúceho sa banánov, význam vývozu banánov pre hospodárstvo danej krajiny AKT a úroveň rozvoja krajiny.

Pokiaľ ide o program POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter), Komisia predložila 24. septembra 2010 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, v ktorom sú stanovené jednotlivé poľnohospodárske opatrenia pre najvzdialenejšie regióny EÚ. Tento návrh v súčasnosti skúmajú prípravné orgány Rady. Pokiaľ ide o clá na banány, o ktorých sa hovorí v dohodách o voľnom obchode, ktoré má Komisia uzatvoriť s Kolumbiou, Peru a Strednou Amerikou, chcela by som zdôrazniť, že Rada si ešte neutvorila názor na tieto dohody, a preto vám v tejto chvíli nemôžem oznámiť jej oficiálne stanovisko.

EÚ začala rokovať s celým Andským spoločenstvom s cieľom vytvoriť medziregionálnu dohodu o pridružení. Rozhovory boli prerušené v júni 2008, pretože andské krajiny sa nevedeli dohodnúť na cieľoch a obsahu kapitoly o obchode. Nové rokovania začali v januári 2009 s ochotnými andskými krajinami – konkrétne s Kolumbiou, Ekvádorom a Peru – s cieľom dosiahnuť mnohostrannú dohodu o voľnom obchode. Po tom, ako Ekvádor v júli 2009 pozastavil svoju účasť, rozhovory pokračovali s Peru a Kolumbiou. Európska komisia uzavrela svoje rokovania s Peru a Kolumbiou 1. marca 2010.

Do mnohostrannej dohody dosiahnutej s týmito dvomi krajinami sa môžu zapojiť ďalší členovia Andského spoločenstva vrátane Ekvádoru. V minulých mesiacoch aj Ekvádor oficiálne oznámil, že je pripravený obnoviť rokovania a zapojiť sa do mnohostrannej dohody. Rada toto rozhodnutie víta. Ak budú rokovania s Ekvádorom pokračovať, úroveň ambícií záväzkov v oblasti otvorenia trhu musí odrážať úroveň ambícií záväzkov dohodnutých s Kolumbiou a Peru.

Na záver preto vážené poslankyne a vážených poslancov žiadam, aby udelili svoj súhlas s uzatvorením dohody o banánoch a zároveň aby zajtra hlasovali za návrh zrušiť nariadenie, ktorým sa zavádzajú clá na banány. Počítam s vašou spoluprácou a chcela by som sa vám poďakovať za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Dacian Cioloş, člen Komisie. (FR) V prvom rade s potešením konštatujem, že pani spravodajkyňa podporuje hlavné aspekty a všeobecné zameranie návrhu Komisie o banánoch. Okrem toho pani Balzaniová na úvod veľmi dobre vykreslila kontext, v akom tieto rokovania prebiehali a v akom bola táto dohoda podpísaná.

Komisia bezvýhradne podporuje závery návrhu odporúčania pani spravodajkyne, ako aj návrh správy o tejto problematike. Je pravda, že ženevské dohody o obchode s banánmi z roku 2009 sú veľmi dôležité a pani Balzaniová veľmi dobre zdôraznila dôvody, prečo je to tak. Chcel by som poukázať aj na to, že tieto dohody vnesú mier do tejto chúlostivej témy a že zároveň uľahčia proces rokovaní v Dauhe a vytvoria podmienky nevyhnutné pre vybudovanie stabilného európskeho trhu s banánmi, ktorého vznik sa bude v nasledujúcich rokoch očakávať.

Chcel by som sa vrátiť k niektorým najdôležitejším problémom, na ktoré upozornila pani spravodajkyňa a poslanci EP vo svojich otázkach na ústne zodpovedanie a v písomných otázkach, ako aj k problémom spomínaným v návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou balíka.

Pokiaľ ide o podporu poskytovanú európskym producentom, veľmi dobre si uvedomujem dôležitú sociálno-hospodársku úlohu produkcie banánov v príslušných regiónoch Európskej únie – predovšetkým v najvzdialenejších regiónoch – a obavy o hospodársku životaschopnosť produkcie banánov v týchto regiónoch.

V najnovšej správe o systéme POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter), ktorá bola Európskemu parlamentu a Rade predložená v septembri 2010, Komisia objasňuje dôsledky ženevských dohôd a skutočnosť, že tieto dôsledky boli už v roku 2006 zapracované do reformy systému uplatňovaného na banány.

S cieľom ochrániť európskych producentov v súvislosti so zvýšenou liberalizáciou sa rozpočet pre odvetvie banánov značne zvýšil, pričom posúdenie vplyvu, ktoré sa v tom čase vykonalo, vzalo do úvahy skutočnosť, že clá klesli viac, ako bolo dohodnuté.

Napriek tomu Komisia ukázala, že je ochotná pozorne sledovať vplyv dohôd na trh a v prípade potreby prijať potrebné opatrenia na zmiernenie ich účinkov.

Pokiaľ ide o otázku posilnenia postavenia producentov banánov v odvetví, chcel by som zdôrazniť predovšetkým to, že táto otázka sa netýka iba odvetvia banánov, ale celého agropotravinárskeho odvetvia. Tieto problémy v odvetví producentov – problémy s rokovacou silou a rozdeľovaním pridanej hodnoty v potravinovom dodávateľskom reťazci – ovplyvňujú aj ďalšie odvetvia. Okrem toho s cieľom vyriešiť túto záležitosť v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky Komisia predloží návrhy na posilnenie organizácií producentov, ich úlohy v odvetví a ich rokovacej sily.

Navyše Komisia vytvorila skupinu na vysokej úrovni pre agropotravinársky priemysel spájajúcu niekoľkých komisárov, ktorí môžu v tomto smere predkladať návrhy, pretože zodpovednosť a právomoc komisára pre poľnohospodárstvo sú obmedzené. Sú tu však štyria komisári, ktorí sú zapojení do týchto skupín a riadia tieto skupiny na vysokej úrovni: skupina na vysokej úrovni má stratégiu a návrhy, ktoré bude Komisia predkladať v niekoľkých najbližších mesiacoch a rokoch, aby sa pokúsila odpovedať na tento problém s transparentnosťou v potravinovom dodávateľskom reťazci a s rokovacou silou. V tejto súvislosti z toho teda budú môcť mať producenti banánov v odvetví úžitok.

Ako viete, pokiaľ ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov na sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov (BAM) pre krajiny AKT, Európsky parlament 21. októbra schválil návrh nariadenia, ktoré stanovuje BAM a určuje podmienky rozdeľovania týchto prostriedkov. Kritériá, ktoré ste žiadali, sa už teda uplatňujú a okrem toho sa realizujú aj výsledky a rozdeľovanie tohto balíka.

Komisia na tejto téme úzko a plodne spolupracovala s Európskym parlamentom a podarilo sa nám dosiahnuť dobrý kompromis, pokiaľ ide o obsah týkajúci sa tohto bodu. Návrh nariadenia, ktorého cieľom je poskytnúť túto podporu krajinám AKT, bol navyše schválený aj zo strany Európskeho parlamentu. Tento návrh nariadenia zároveň definuje kritériá prideľovania prostriedkov rôznym prijímajúcim krajinám, ale okrem toho zabezpečuje to, čo tu žiadate – posúdenie trhových podmienok v týchto krajinách 18 mesiacov pred uplynutím doby plnenia programu. Toto posúdenie nám naznačí, či adaptačné procesy napredujú dobre alebo či treba potenciálne uvažovať o ďalších opatreniach.

Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu týkajúce sa účinkov dohôd na producentov banánov v rozvojových krajinách a najvzdialenejších regiónoch Európy do roku 2020, som naozaj pripravený zvážiť takúto analýzu, ak sa ukáže ako potrebná. Zároveň však musíme byť realistickí, pokiaľ ide o rozsah štúdie, pretože sa zameriava na veľký počet krajín po celom svete, ktoré sú producentmi banánov – ako aj na veľký počet krajín, v ktorých sú banány základnou potravinou –, a preto bude ťažké vykonať túto štúdiu a vyvodiť z nej závery. Napriek tomu som však pripravený uskutočniť štúdiu tohto druhu alebo použiť akékoľvek údaje o interných alebo externých štúdiách, ktoré už má Komisia k dispozícii. Ako som už povedal, vykonáme posúdenie vplyvu BAM na krajiny AKT 18 mesiacov pred uplynutím doby plnenia programu.

Na záver chcem povedať, že v súvislosti s rokovaniami o dohode o voľnom obchode s niektorými latinskoamerickými krajinami, najmä Ekvádorom, určite viete, že rokovania o obchodnej dohode s Kolumbiou, Peru a stredoamerickými krajinami boli ukončené na technickej úrovni. Dohoda s Kolumbiou a Peru sa môže uplatňovať aj na iné členské krajiny Andského spoločenstva vrátane Ekvádoru, ak sa bude chcieť vrátiť k týmto rokovaniam. Mimochodom, Ekvádor oficiálne požiadal o návrat k rokovaniam o obchodnej dohode a ekvádorská administratíva a Komisia v súčasnosti skúmajú možnosť obnoviť rokovania, a tým aj možnosť dosiahnuť dohodu o tom, ako pokračovať ďalej.

To je niekoľko poznámok, ktoré som chcel uviesť v súvislosti s vašou správou a otázkami, ktoré ste položili. Hovoril som trochu dlho, ale chcel som už na začiatku zodpovedať tie otázky, ktoré som mohol.

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. (FR) Jedným z ustanovení medzinárodného práva je zásada nediskriminácie. To je veľmi dobré. Teoreticky to nemožno spochybňovať. Skutočnosť je však trochu iná.

Krajiny AKT neplatia dovozné clá na banány, ak ich vyvážajú do Európskej únie. Taká je dohoda – acquis – a táto dohoda na tejto skutočnosti nič nemení. Na druhej strane krajinám, ktoré nepatria medzi krajiny AKT a ktoré doteraz platili 176 EUR za tonu, sa dovozné clá znížia na 141 EUR. Zníženie dovozných ciel o 35 EUR mení situáciu aj v súvislosti s hospodárskou súťažou. Krajiny AKT, ktoré boli doteraz väčšmi chránené, budú v budúcnosti chránené o trochu menej. Komisia rokovala o podmienkach tejto dohody v mene Európskej únie. Pre mňa ako spravodajcu požiadaného o stanovisko otázka znie, či mohla konať nejako inak. Moja odpoveď je veľmi jasná: nemohla. Ak by konala inak, ak by sa odmietla zapojiť do týchto rokovaní, o tejto otázke by rozhodoval orgán na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Je namieste povedať, že výsledky by sa nepochybne líšili od výsledkov dosiahnutých počas rokovaní, o ktorých tu diskutujeme. Znamená to koniec dobrý, všetko dobré? To určite nie.

Som spravodajca požiadaný o stanovisko k tejto dohode a zároveň som spravodajca pre sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov a zajtra predložím správu v druhom čítaní. V súvislosti s touto otázkou uvediem tieto pripomienky.

Po prvé, rozpočet pre odvetvie banánov sa značne zvýšil. Ako nám práve pripomenul pán komisár, je to veľmi dobré – to uznávam. Zároveň to odpovedá na otázku pani De Sarnezovej, ktorú veľmi znepokojuje situácia, ktorá práve vznikla pre producentov banánov v zámorských departementoch a v najvzdialenejších regiónoch.

Po druhé, ďalšia vec, ktorá znepokojuje pani De Sarnezovú aj mňa a obavy z ktorej vyjadrujú aj členovia nášho Výboru pre rozvoj, je, že klesajúci trend sa nezastaví na sume 114 EUR, pretože Komisia v súčasnosti rokuje o ďalších dohodách, ktoré toto číslo znížia hlboko pod úroveň 114 EUR. Dokonca sa tu hovorí o sume 75 EUR. V súlade so zásadou nediskriminácie teda budeme musieť monitorovať aj tento klesajúci trend, čo je veľmi znepokojujúce.

Po tretie, pokiaľ ide o sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov – o ktorých budem podrobnejšie hovoriť zajtra ráno –, myslím si, že Parlamentu sa podarilo – a ďakujem pánovi komisárovi za to, že zdôraznil tento bod – zaviesť niekoľko noviniek, a to najmä posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutoční 18 mesiacov pred uplynutím doby plnenia programu. To nám umožní trochu nazrieť aj do obdobia po roku 2013, pretože si nemyslím, že problém v odvetví banánov sa do roku 2013 vyrieši.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė, v mene poslaneckého klubu PPE. – V mene poslaneckého klubu PPE vyzývam Európsky parlament, aby dal tejto veľmi dôležitej dohode zelenú. Veríme, že to uľahčí kolo rokovaní v Dauhe a zároveň dá impulz našim dvojstranným rokovaniam s krajinami Mercosuru o dohode o voľnom obchode.

Vítame celkový trend smerujúci k liberalizácii globálneho obchodu s banánmi vrátane súčasnej dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj dvojstranné dohody so stredoamerickými a s andskými krajinami a jedného dňa možno aj s krajinami Mercosuru.

Návrh uznesenia – za ktorý vzdávam pani spravodajkyni hold – je dobre vyvážený, a to najmä preto, lebo sme vzali do úvahy záujmy našich partnerov z krajín AKT, ako aj záujmy miestnych európskych producentov banánov.

Som hlboko presvedčená o tom, že kým sa posunieme k väčšej liberalizácii globálneho obchodu s banánmi, mali by sme sa uistiť, že nezničíme priemyselné odvetvia alebo sektory, ktoré tradične hrajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu v určitých európskych regiónoch, ako sú Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Martinik, Madeira, Azory a iné.

Na záver dúfame, že Komisia vezme tieto obavy do úvahy a podnikne kroky na upravenie podporného balíka pre domácich producentov z EÚ vyčleneného v rámci balíka POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter) a v prípade potreby podnikne ďalšie kroky s cieľom zabezpečiť, aby súbežne s trendom liberalizácie globálneho obchodu s banánmi dokázali domáci producenti z EÚ zostať na trhu a posilniť svoje tradičné činnosti. Dobrá príležitosť urobiť to sa naskytne počas diskusií o nasledujúcom finančnom výhľade EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis, v mene skupiny S&D.(EL) Všetci poznáme význam slovného spojenia „banánová republika“. Je to krajina, v ktorej veľké spoločnosti, ktoré sú pestovateľmi banánov, zostavujú a rozpúšťajú vlády, ako sa im zachce. Keď im vlády robia ťažkosti prostredníctvom toho, že sa snažia udržať si aspoň minimálne práva, ktoré vláde patria, alebo zvýšiť základné mzdy, tieto spoločnosti proti nim použijú dokonca aj štátne prevraty.

V týchto krajinách tie isté spoločnosti naďalej produkujú banány. Ničenie lesov a životného prostredia, nevyhovujúce pracovné podmienky a používanie pesticídov, ktoré sú v Európskej únii zakázané, sú na dennom poriadku. Zároveň vďaka týmto nadnárodným spoločnostiam je 99 % banánov, ktoré konzumujeme, jedného druhu, hoci existuje niekoľko tisíc druhov banánov, pričom tomuto druhu hrozí špecifická choroba, choroba, ktorú spôsobuje pestovanie len jedného druhu plodiny.

Opatrenia na podporu afrických, karibských a tichomorských krajín boli veľmi dôležité a ich obmedzenie by malo závažný vplyv na producentov v týchto krajinách. Sú to veľmi chudobné krajiny, ktoré potrebujú našu pomoc. Európska únia je celosvetovo najväčším a najvýnosnejším trhom s banánmi. V nasledujúcich rokoch budeme naozaj svedkami toho, že sa tieto obrovské nadnárodné spoločnosti budú snažiť získať absolútnu kontrolu nad trhom EÚ prostredníctvom vytlačenia menších producentov, a tomu veru musíme venovať pozornosť. Komisia musí byť v strehu, aby zaistila dôsledné dodržiavanie európskych právnych predpisov o hospodárskej súťaži, aby sme mohli veľkým nadnárodným spoločnostiam zabrániť v zneužívaní ich dominantného postavenia na trhu tým, že na začiatku umelo znížia ceny s cieľom vytlačiť malých producentov a následne vytvoria kartely a zvýšia ceny, aby boli pre európskych spotrebiteľov veľmi drahé.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Grèze, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Pokiaľ ide o schválenie obchodných dohôd v odvetví banánov, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia bude hlasovať proti.

Tieto dohody sú zamerané na otvorenie trhu s banánmi prostredníctvom posilnenia dominantného postavenia veľkých nadnárodných spoločností z USA, ktoré už ovládajú viac ako 80 % svetového trhu. Ak dohody tohto druhu schválime, budeme konať predovšetkým proti záujmom krajín AKT, najvzdialenejších regiónov a Ekvádora. Znovu opakujem, budú trpieť práve malí producenti. Treba naliehavo a radikálne prepracovať pravidlá medzinárodného obchodu s cieľom zaručiť potravinovú sebestačnosť a rozvoj miestnej produkcie pre všetkých.

Finančné opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia na podporu týchto producentov, sú nedostatočné. Európska únia musí zabezpečiť nielen to, aby sa v súvislosti s týmito dohodami vykonalo posúdenie vplyvu, ale zároveň musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť svoje právne predpisy, aby podporila udržateľnú výrobu a udržateľné hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Elie Hoarau, v mene skupiny GUE/NGL.(FR) Tieto dohody podľa môjho názoru nie sú pozitívne. Ukazujú, ako sa malí producenti banánov v krajinách AKT a v najvzdialenejších regiónoch stali rukojemníkmi v rámci dohôd uzavretých v roku 2009 v Ženeve a v rámci rokovaní v Dauhe, ktoré v súčasnosti prebiehajú, teda v rámci dohôd a rokovaní, ktoré chcela a uložila Svetová obchodná organizácia.

Je pravda, že osud malých producentov v krajinách AKT a v najvzdialenejších regiónoch nestojí za veľa v porovnaní so silnými záujmami, ktoré sú v stávke – a tu nejde len o záujmy latinskoamerických gigantov, ale aj o záujmy Európskej únie.

Reforma trhu s banánmi a reforma trhu s cukrom sú v podstate vyjadreniami toho istého neúprosného posunu smerom k veľkému globálnemu trhu, ktorý, bohužiaľ, likviduje tých najslabších a najzraniteľnejších. Okrem toho, pani predsedajúca, predpokladané kompenzačné opatrenia nebudú stačiť na to, aby sme nakoniec zabránili zničeniu, ktoré čaká malých pestovateľov, ani na to, aby sme krajiny AKT, ktoré patria medzi tie najchudobnejšie krajiny vôkol, priviedli k skutočnému rozvoju.

V skutočnosti na nás naliehajú, aby sme tieto dohody podpísali pre záchranu rokovaní v Dauhe. Keby tak na našich vedúcich predstaviteľov naliehali, aby preukázali rovnakú ochotu zachrániť globálne dohody zamerané na ochranu životného prostredia a lepšiu harmonizáciu práv a životnej úrovne pracovníkov. Keby to bolo tak, myslím si, že ľudia by v súvislosti s globalizáciou boli oveľa menej váhaví, ako sú dnes.

 
  
MPphoto
 

  David Campbell Bannerman, v mene skupiny EFD. – Tento banán je predmetom vojny – obchodnej vojny s Amerikou, ktorú podnietila EÚ a ktorá trvá 16 rokov. Teraz sme ju ukážkovo prehrali.

EÚ teraz dostala od Svetovej obchodnej organizácie pokutu vo výške 200 miliónov USD a je nútená znížiť svoje nezákonné clá – a to všetko pre protekcionizmus, ktorý je podstatou EÚ. V tomto prípade ide o ochranu francúzskych kolónií. Dovolím si povedať, že práve tento banán, ktorý som si dnes kúpil v supermarkete Európskeho parlamentu, je nezákonný. Nespĺňa predpisy EÚ z hľadiska dĺžky, šírky ani rovnosti banánov. Čo sa deje?

Pri takom nenormálnom protekcionizme a takých bláznivých predpisoch, ako sú tieto, si človek musí položiť otázku: je Európska únia šialená alebo sa úplne zbláznila?

 
  
MPphoto
 

  Laurence J.A.J. Stassen (NI).(NL) Európska únia už desiatky rokov vedie protekcionistickú obchodnú politiku, ktorá sa vzťahuje okrem iného aj na banány. Zámerom našej dovoznej dane je držať latinskoamerické banány mimo nášho trhu, pričom zároveň poskytujeme dotácie vyvážajúcim krajinám, ktoré sú z hľadiska konkurencieschopnosti slabé.

Väčšina týchto dotácií, takmer 300 miliónov EUR ročne, ide do najvzdialenejších regiónov Európskej únie: je to čistý protekcionizmus, pre ktorý už Svetová obchodná organizácia (WTO) viackrát klepla EÚ po prstoch. Európska únia sa s veľkým nadšením prezentuje ako zástankyňa medzinárodného práva a voľného obchodu a je vždy pripravená pohroziť morálnym prstom iným.

Keď však ide o Európsku úniu, radšej prižmurujeme oči. Všetko je dovolené, pokiaľ sa ochráni nevýnosné odvetvie banánov na ostrovoch, ako sú Francúzska Guyana, Azory a Kanárske ostrovy. Zdá sa, že všetci nadšene tolerujeme skutočnosť, že európski daňoví poplatníci musia každoročne zaplatiť účet vo výške stoviek miliónov eur použitých na takéto nehospodárne dotácie. Je najvyšší čas, aby sme zastavili toto zlé európske hospodárenie a aby Európska únia prestala dotovať túto hospodársku neefektívnosť.

 
  
MPphoto
 

  Gabriel Mato Adrover (PPE).(ES) Chcel by som pána Campbella Bannermana pri všetkej úcte informovať, že jeho banán nepochádza z Kanárskych ostrovov.

Dámy a páni, na tomto plenárnom zasadnutí budem hovoriť o banánoch a myslím si, že je pozitívne, že tu hovoríme o banánoch. Je to pozitívne, lebo je dôležité zopakovať, že treba chrániť európskych producentov banánov vrátane tých na Kanárskych ostrovoch. Myslím si to, pretože som presvedčený, že uzatvorenie Ženevskej dohody o obchode s banánmi nie je pre európskych producentov dobrá správa. Okrem toho niektoré aspekty uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme, nie sú celkom uspokojivé ani z hľadiska poľnohospodárstva, ani z hľadiska ochrany európskych producentov banánov.

Uvedomujem si však, že tento návrh vznikol vo Výbore pre medzinárodný obchod, ktorého kritériá týkajúce sa viacerých otázok sa veľmi líšia od tých, ktoré môžem mať ja. Zhodnotím preto pozitívne aspekty tohto návrhu a nie tie negatívne.

Je pozitívne, že ukončuje dlhoročné spory na pôde Svetovej obchodnej organizácie, čím obnovuje pokoj v odvetví, ktoré potrebuje do budúcnosti predovšetkým istotu a stabilitu. Producenti EÚ patria k najvzdialenejším regiónom, ktoré majú pri produkcii banánov – inak v každom prípade banánov vynikajúcej kvality – obrovské problémy. Ich produkcia banánov je v každom ohľade úplne iná ako v tretích krajinách, a to aj z hľadiska nákladov, pracovnej sily, životného prostredia či opatrení na ochranu rastlín.

Z poľnohospodárskeho hľadiska je dôležité zdôrazniť, že dohoda škodí európskym producentom. Máme pred sebou drastické zníženie ciel zo 176 EUR na 114 EUR za tonu a 75 EUR za tonu v prípade dohôd s Kolumbiou a Peru.

Preto vám, pán komisár, môžem pri všetkej úcte povedať, že sa nedá uveriť tomu, že ustanovenia pre tento pokles ciel boli uvedené vo finančných podrobnostiach programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) z roku 2006, lebo to nie je pravda. Pán komisár povedal, že to bolo ustanovené v súvislosti so ženevskou dohodou. Uvedomme si, že výška tohto cla je 114 EUR. V roku 2006 tu za žiadnych okolností nemohlo byť ustanovenie, podľa ktorého by malo clo klesnúť na 75 EUR, ako je to na základe týchto dohôd.

Preto si myslím, že by sa mali vykonať potrebné hodnotenia, pričom sa potvrdí, že je absolútne nevyhnutné aktualizovať finančné podrobnosti tejto dohody, a to okrem iného preto, lebo už v čase, keď bolo zavedené samotné clo vo výške 176 EUR za tonu, ho Komisia považovala za nízke. Európski producenti teda nežiadajú nič, čo by nebolo úplne oprávnené, a my v Parlamente sme povinní chrániť ich, rovnako ako Komisia.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler (S&D). – Chcem sa zamerať na banány pochádzajúce zo spravodlivého obchodu. Význam podpory producentov banánov z najchudobnejších karibských krajín je absolútne kľúčový. Hoci pre africké a karibské krajiny vyvážajúce banány bolo vyčlenených 200 miliónov EUR, musíme túto záležitosť preskúmať.

Ktokoľvek by videl, ako sa zaobchádza s ľuďmi pracujúcimi v tomto odvetví, a to najmä zo strany veľkých nadnárodných spoločností, bol by poriadne znechutený. Preto sú banány pochádzajúce zo spravodlivého obchodu také dôležité – pre menších producentov určite. Dôležité je však aj zaistiť lepšie zaobchádzanie s pracujúcimi ľuďmi.

Banány patria v Škótsku medzi obľúbené ovocie, a preto chcú moji voliči vedieť, že to, čo jedia, sa produkuje podľa tých najprísnejších noriem a s maximálnou starostlivosťou. Chcela by som kolegom odporučiť, aby sa snažili kupovať len banány pochádzajúce zo spravodlivého obchodu a aby sa sťažovali, ak zistia, že v supermarkete nie sú na sklade.

Ako dnes večer vidíme, politika obchodu s banánmi je sporná. Musíme konať, aby sme pomohli tým najzraniteľnejším pracovníkom a najzraniteľnejším krajinám na svete.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni La Via (PPE).(IT) Európski producenti často doplácajú na dvojstranné obchodné dohody a liberalizácia nariadení o dovoze im škodí.

Dohody, o ktorých budeme zajtra hlasovať, zabezpečujú zníženie dovozných ciel na banány dovážané z Latinskej Ameriky. Kým na jednej strane tieto dohody pomohli vyriešiť konflikt, ktorý trval už desaťročie, na druhej strane hrozí, že európskym producentom banánov spôsobia vážne ťažkosti. Je očividné, že zníženie ciel, ktoré sa dohodlo s latinskoamerickými krajinami, v kombinácii s programom podpory pre africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT) a s programom sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov vážne ohrozuje konkurencieschopnosť európskych producentov.

Až doteraz sa finančná podpora pre našich producentov banánov poskytovala prostredníctvom grantov POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter), ale posledná reforma POSEI z roku 2006 nijakým spôsobom nezohľadňuje tieto najnovšie dohody. Preto si myslím, že je dôležité požiadať Radu, aby zvážila potrebu určiť vhodné nástroje a prostriedky na pokrytie finančných potrieb európskych producentov, čím by sa zlepšila ich situácia a zároveň by sa im nahradila akákoľvek škoda, ktorú im môžu spôsobiť takéto dohody a zníženie dovozných ciel.

Nemyslím si, že je pre nás zvládnuteľné každoročne hľadať prostriedky na pokrytie potrieb európskych producentov banánov. Myslím si, že musíme nájsť stabilné a dlhodobé riešenie, ako nahradiť škodu, ktorá im vznikla v dôsledku rozšírenia a otvorenia trhov.

 
  
MPphoto
 

  Elisabeth Köstinger (PPE).(DE) Po mnohoročnom spore medzi Európskou úniou na jednej strane a latinskoamerickými producentmi banánov na strane druhej sa teraz vďaka dohode o obchode s banánmi urobil dôležitý krok. Podporujem túto dohodu, pretože zároveň ukončuje spor na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

Ústupky EÚ a latinskoamerických producentov banánov však nesmú spôsobiť, že sa zabudne na všeobecnú situáciu krajín AKT. Podpora, ktorú EÚ poskytuje krajinám AKT, musí byť pozorne monitorovaná a v prípade potreby sa musí zintenzívniť. Posúdenie vplyvu, ktoré Európsky parlament žiada, je v tejto súvislosti dôležité a treba to jasne zdôrazniť. Napriek všetkej pomoci, ktorá je nepochybne zásadná a dôležitá, nesmie dôjsť k žiadnemu prerozdeľovaniu rozpočtu EÚ. Až príliš často sa peniaze poskytnuté pre konkrétne oblasti prerozdeľujú a používajú na iné účely. Tento postup musí skončiť, či už sa týka ako v terajšom prípade Európskeho rozvojového fondu, alebo iných fondov vrátane poľnohospodárskeho fondu, o ktorom sa teraz často diskutuje. Európska únia musí pamätať na svoje záväzky voči krajinám AKT a najvzdialenejším regiónom a byť vo svojom konaní dôsledná.

Keď sa teraz pozrieme na túto povzbudivú dohodu z globálnej perspektívy, jedným okom sledujem rokovania v Dauhe. Zdá sa, že Svetové ekonomické fórum v Davose dalo určitý impulz. Skupina G20 chce uzavrieť rokovania Svetovej obchodnej organizácie do roku 2012. Zostáva zistiť, či sa slová naozaj premenia na činy. Zdá sa však, akoby dohoda o obchode s banánmi pridala dielik do veľkej skladačky rokovaní v Dauhe.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Pred niekoľkými týždňami sme šaleli pre včely. Dnes večer bzučíme ako včely pre banány a najmä pre túto navrhovanú dohodu.

Ako vidíte, vyvoláva zmiešanú reakciu – nečudo. Má svoje výhody, a to najmä pre producentov, ktorí vďaka tejto dohode získajú, ale zároveň vzbudzuje obavy – obavy v súvislosti s vplyvom na životné prostredie a najmä obavy týkajúce sa vplyvu na producentov v Európskej únii.

Myslím si, že je veľmi dôležité vziať to do úvahy, pretože hlavnou zodpovednosťou akéhokoľvek orgánu, akejkoľvek krajiny či únie je postarať sa o svojich vlastných producentov. Len tak vlastne môžete podať priateľskú ruku iným. To isté platí pre navrhovanú dohodu s krajinami Mercosuru. Mnohí ľudia v Európskej únii majú pocit, že bude diskriminovať a zničí odvetvie výroby a spracovania hovädzieho mäsa v Európskej únii a najmä v našej krajine. Preto musíme byť veľmi opatrní. Áno, podajme priateľskú ruku, ale nie na úkor svojich vlastných producentov.

 
  
MPphoto
 

  Nuno Teixeira (PPE).(PT) Už som to v tomto Parlamente povedal a zopakujem to dnes znova: najvzdialenejšie regióny a najmä región Madeira, z ktorého pochádzam, v žiadnom prípade nenamietajú ani proti podpísaniu ženevskej dohody, ani proti podpísaniu následných dvojstranných dohôd. Všetci uznávame, že sú nielen dôležité, ale aj nevyhnutné. Zároveň však všetci vieme, že v týchto dohodách sú víťazi aj porazení. Je jasné, že predovšetkým v týchto dohodách stoja na strane porazených najvzdialenejšie regióny, ktorým spomínané dohody škodia.

Nemôžem akceptovať argumenty, na ktorých dnes opäť trval pán komisár, že revízia programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) z roku 2006 predvídala takúto situáciu a že preto už odškodnila producentov za to, čo tu bolo v stávke, keď vieme, že v roku 2006 sa uvažovalo o cle vo výške 176 EUR za tonu, a teraz uvažujeme o cle vo výške 148 EUR, 114 EUR alebo dokonca 75 EUR za tonu. Žiadame kompenzačné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Otvorením – alebo ešte lepšie otvorením dokorán – dverí európskeho trhu nadnárodným spoločnostiam zo Spojených štátov, ktoré teraz ovládajú viac ako 80 % svetového obchodu s banánmi, bude mať táto dohoda vážne dôsledky, ktoré neskrývajú dokonca ani tí, ktorí tu za ňu budú hlasovať.

Európski producenti v Portugalsku, Španielsku, Grécku, na Cypre a vo Francúzsku, ktorí v roku 2008 dodali na európsky trh skoro 600 000 ton banánov, budú ťažko postihnutí. Sama spravodajkyňa pripúšťa, že dohoda ohrozuje ich budúcu existenciu. V tejto súvislosti je okrem podstaty správy veľmi vážne to, že Komisia, zatiaľ čo uznáva vplyv, nerobí žiadne konkrétne opatrenia na podporu európskych producentov, konkrétne prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k nariadeniu a rozpočtu na program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI), ktoré boli prijaté v roku 2006.

Producenti z afrických, karibských a tichomorských krajín, na ktorých sa ani neprihliadalo, ani neboli prítomní počas rozpravy o tejto dohode, budú jej dôsledkami tiež ťažko postihnutí a ohlásené zmierňujúce opatrenia týmto dôsledkom nezabránia. Každý, kto hlasuje za túto správu, musí prevziať zodpovednosť za dôsledky a nemá zmysel sem chodiť a vyjadrovať prázdne a bezvýznamné obavy vo forme otázok a žiadostí adresovaných Komisii a Rade.

 
  
MPphoto
 

  Dacian Cioloş, člen Komisie. (FR) Pokúsim sa odpovedať priamo na niektoré otázky a body, ktoré tu odzneli.

V prvom rade tu hovoríme o vyriešení konfliktu, ktoré nám môže pomôcť pri viacstrannej dohode. V prípade dvojstranných dohôd dosiahnutých s krajinami Strednej Ameriky a určitými krajinami Latinskej Ameriky hovoríme o inom kontexte, keďže aj v tejto oblasti má Európska únia ofenzívne záujmy a tiež dostala svoje za to, čo ponúkala.

Potom tu bola pripomienka o nadnárodných spoločnostiach a skutočnosti, že práve ony profitujú v krajinách AKT, a o tom, že finančné opatrenia nie sú pre krajiny AKT dostatočné. Samozrejme, Európska únia nemôže prijímať rozhodnutia namiesto vlád krajín AKT. Je presvedčená, že sa môže urobiť veľa s dostupným finančným balíkom, ak sa dobre použije. Okrem toho si myslím, že to je tiež prípad najvzdialenejších regiónov alebo prinajmenšom tých regiónov Európskej únie, ktoré produkujú banány.

Páni Mato Adrover a Teixeira, môžem vám ukázať čísla. Keď hovorím, že v roku 2006 sme okrem balíka, ktorý sa poskytol na POSEI, urobili výpočty – a mám tu čísla –, mám na mysli to, že sme poskytli zníženie dane a znížili sme ju zo 176 EUR na 137 EUR v roku 2009. Povedali sme tiež, že je možné, že na rokovaniach v Dauhe, ktorých výsledky vtedy neboli známe, by sa mohli tieto dane znížiť na 79 EUR za tonu. Z tohto dôvodu sme pridali 8,4 % k 245 miliónom EUR, ktoré boli poskytnuté na balík POSEI. To zodpovedá dodatočným 22 miliónom EUR ročne, ktoré sú špeciálne určené na predchádzanie možným vplyvom tohto druhu. Z tohto dôvodu bol podľa posúdenia vplyvu rozpočet vypočítaný na program POSEI v roku 2006 oveľa vyšší než skutočná situácia v roku 2006. Nepovedal som, že tam skončíme alebo že nezvážime možnú dodatočnú potrebu kompenzácie. Dovoľte, aby som sa vyjadril jasne: som pripravený vykonať túto analýzu. Navyše, v súvislosti s nariadením o programe POSEI, o ktorom teraz tiež diskutujeme s Radou a s vami, môžeme v prípade potreby uvažovať o dodatočnej kompenzácii. Veľká časť potrebnej kompenzácie sa však už pokryla. Dokazujem to tu číslami a výpočtami z posúdenia vplyvu. Veľa sme diskutovali s členskými štátmi, ktorých sa to týka, a môžem vám povedať, že keď niečo poviem, tak je to založené na číslach.

Čo teraz s týmito peniazmi? Veľa ste hovorili o malých producentoch. Skutočne si myslím, že v týchto regiónoch vrátane našich najvzdialenejších regiónov by sme možno mali viac ochraňovať malých producentov. Na úvod peniaze z programu POSEI sa v prvom rade musia použiť pre malých producentov. Nie vždy je to tak a možno v určitom bode v diskusii o POSEI budeme musieť uvažovať o začatí reformy, úpravy, aby sa tieto peniaze skutočne použili na pomoc pri reštrukturalizácii sektora. Ak sa však tieto peniaze, ktoré už boli vyčlenené na POSEI, spolu s akoukoľvek kompenzáciou skutočne použijú na pomoc reštrukturalizácii, potom okrem tejto kompenzácie by sme v priebehu niekoľkých rokov tiež mohli nájsť iné riešenia pre týchto malých producentov. Môžem vás ubezpečiť, že som veľmi otvorený hľadaniu nových riešení, podľa možnosti aj v kontexte POSEI, aby sa tieto peniaze ešte lepšie využili.

Chcel by som len odpovedať pánovi Campbellovi Bannermanovi, ktorý má iný názor, pokiaľ ide o užitočnosť tejto kompenzácie. Som presvedčený, že producenti v najvzdialenejších regiónoch sú tiež európski občania a daňoví poplatníci. Považujem to len za správne, že by sme ich mali podporiť, ak je to odôvodnené. Pokiaľ ide o banán, ktorý ste nám ukázali, myslím si, že ak by nezodpovedal predpisom, ktoré spomínate, nemohli by ste si ho kúpiť. Skutočnosť, že ste si ho mohli kúpiť, znamená, že jeho veľkosť a zakrivenie zodpovedajú európskym normám.

Myslím si teda, že som sa vyjadril k hlavným bodom. Na záver vás môžem ubezpečiť, že v diskusii o POSEI som vždy pripravený pozrieť sa na to, ako môže na základe predložených čísiel existujúca kompenzácia alebo možno iné druhy kompenzácie reagovať na tieto provokácie. Celkovo si však myslím, že je to dohoda, ktorá, ako povedala aj pani spravodajkyňa, nám pomáha v mnohých ohľadoch a ukončuje historický spor.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Chcela by som sa poďakovať pánovi komisárovi za to, že sa už zaoberal niekoľkými otázkami a obavami. Napriek tomu mi dovoľte, aby som niektoré spomenula aj ja. Mnohí vyjadrili obavy o to, čo sa stane s krajinami AKT. Návrh sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov bol vytvorený práve z dôvodu pomôcť týmto krajinám a odškodniť ich a odškodnia ich, ako vieme, ročnou sumou vo výške približne 190 miliónov EUR za veľkú záťaž, ktorú im prinesie ukončenie bezcolného režimu týkajúceho sa dovozu banánov. Ďalšia obava bola vyjadrená v súvislosti s tým, čo sa stane, ak znížime dane ešte viac a budeme pokračovať v liberalizácii. Teraz nezabúdajme, že aktuálnou témou je uzatvorenie a posilnenie Ženevskej dohody o obchode s banánmi, a Európsky parlament a Rada budú mať ešte stále príležitosť diskutovať, či majú v úmysle neskôr podporiť ďalšie dohovory o voľnom obchode s andskými krajinami a Strednou Amerikou, keď, samozrejme, Komisia predloží príslušný návrh.

Dámy a páni, domnievam sa, že uzatvorenie dohody o banánoch ukončí diskusiu o obchode, ktorá trvá už pätnásť rokov, a tento vývoj je určite vítaný. Tento výsledok posilní rokovaciu pozíciu EÚ v medzinárodných obchodných rokovaniach, najmä v prebiehajúcich rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie v Dauhe. Domnievam sa, že je potrebné stále ponechať v programe všetky obavy a otázky, ktoré ste tu vyslovili v súvislosti so solidaritou – obavy, ktoré sa týkajú práve najchudobnejších krajín –, a hľadať spoločné riešenia, ale dať aj zelenú tejto dohode o obchode s banánmi a právnemu predpisu, ktorý ruší predchádzajúcu dohodu. Preto žiadam Európsky parlament, aby zajtra rozhodol o vyjadrení súhlasu s dohodou o obchode s banánmi.

 
  
MPphoto
 

  Francesca Balzani, autorka.(IT) Myslím si, že táto rozprava bola veľmi zaujímavá a čiastočne zopakovala niektoré z obáv a otázok, ktorými sme sa už zaoberali vo Výbore pre medzinárodný obchod.

Rada by som znovu zdôraznila dôležitú skutočnosť, na ktorú, myslím si, občas zabúdame. Tieto dohody predstavujú realizáciu konkrétneho záväzku Európskej únie v úlohe člena Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na to nesmieme zabúdať. Prostredníctvom týchto dohôd sa EÚ zaväzuje vyriešiť vážny problém s dôležitými krajinami, ktorý musí vyriešiť, pretože porušila zásadu nediskriminácie. Tieto dohody preto obnovujú našu dôveryhodnosť a riadnu pozíciu člena WTO.

Táto dohoda preto vyplýva zo sporov a napätia a vzniká v atmosfére, ktorá určite škodí iným oblastiam našich vzťahov. Ako dohoda o konečnom urovnaní sa snaží a darí sa jej vytvoriť novú rovnováhu s osobitnou pozornosťou, ako sme povedali a tiež uviedli v uznesení, venovanou krajinám, ktoré sú v zraniteľnom stave rozvoja.

Sprievodné opatrenia sa budú teraz určite monitorovať a podľa mňa je toto najdôležitejší bod. Je dôležité, že sme zaviedli sprievodné opatrenia, ale bude ešte dôležitejšie mať hodnotenia ich vplyvu a záväzok, ktorý som dnes rada počula od Rady a Komisie: neustále sledovať vývoj situácie a predovšetkým ochotu pomôcť s ďalšími opatreniami, ak budú potrebné.

Samotný POSEI (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter) bol zapracovaný do uznesenia ako citlivá otázka, ktorá sa musí monitorovať vzhľadom na krehkú rovnováhu medzi finančnými príspevkami v rámci POSEI a novou situáciou týkajúcou sa najvzdialenejších regiónov. Preto sa bude tiež pozorne monitorovať a sledovať vplyv dohôd na najvzdialenejšie regióny EÚ, kde sa produkujú banány.

Rada tiež spomenula potrebu pracovať na transparentnosti v agropotravinárskom reťazci, čo ma teší, keďže je to dôležitý bod. Celý čas hovoríme o producentoch, ale je tu aj veľký problém distribúcie banánov v rámci EÚ.

Preto sa musí urobiť ešte veľa vecí. Musíme monitorovať účinky dohôd, vykonávanie sprievodných opatrení a to, či je program POSEI vhodný na ochranu európskych producentov. Musíme tiež použiť ďalšie nástroje, ako je transparentnosť v agropotravinárskom reťazci, a tak rozšíriť rozsah vyšetrovania, ktoré sa má vykonať, aj na distribučný reťazec, ktorý má významný vplyv na konečnú cenu ovocia. Musíme sa zaoberať ochranou spotrebiteľa, ktorá si zasluhuje našu pozornosť rovnako ako všetky ostatné záujmy súvisiace s týmto obchodom. Všetky tieto veci, najmä ochrana spotrebiteľa, však musia začať so súčasnou situáciou a stanovením výsledku týchto sporov, v ktorých EÚ musí robiť ústupky Spojeným štátom a krajinám Latinskej Ameriky.

Dúfam preto, že tieto dohody sa prijmú, pretože si myslím, že tvoria nevyhnutný základ fungovania nástrojov spojených s krehkou rovnováhou trhu s banánmi a môžu zaručiť jasné postupy, ktoré prinesú úžitok aj iným záujmom, ako je ochrana spotrebiteľa, ktorá súvisí s transparentnosťou v agropotravinárskom reťazci. Tieto zasa prinesú zlepšenia pre trh s banánmi a pre našich európskych producentov, ktoré nie sú možné bez pevného základu, akým je ten, ktorý poskytne ukončenie týchto sporov v rámci WTO, do ktorej Európska únia patrí.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. − Na ukončenie rozpravy bol predložený návrh uznesenia v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku(1).

Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Uzavretie týchto dohôd umožnilo ukončiť jeden z najzložitejších a najdlhších sporov proti EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Treba spomenúť, že počas celého procesu rokovaní sme upozorňovali Komisiu na potrebu starať sa o: – záujmy a špecifiká producentov banánov v najvzdialenejších regiónoch, najmä zvýšením financovania v rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI), keďže príjmy producentov a uvádzanie ich výrobkov na trh by mohli byť ohrozené tlakom vytvoreným posilňovaním narastajúcej liberalizácie globálneho obchodu s banánmi; – záujmy a špecifiká producentov banánov v afrických, karibských a tichomorských krajinách (AKT). Preto považujem závery odporúčania pani spravodajkyne, podľa ktorých by sa mali zvážiť aj záujmy najvzdialenejších regiónov, za veľmi dôležitý prínos a Parlament by mal súhlasiť s dohodami, ak Komisia a Rada čo najskôr predložia Parlamentu posúdenie vplyvu dôsledkov dohôd na rozvojové krajiny a najvzdialenejšie regióny, ktoré sú producentmi banánov; uskutočnia konkrétne opatrenia zamerané na posilnenie obchodného postavenia producentov banánov a prijmú opatrenia na financovanie programu v prospech krajín AKT, ktoré produkujú banány.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne.(RO) Európska únia, Spojené štáty a skupina krajín Latinskej Ameriky podpísali 15. decembra 2009 dohodu o clách EÚ na obchod s banánmi. Táto dohoda ukončila komplikovaný spor, ktorý trval skoro dve desaťročia. Dokazuje záväzok EÚ v tejto oblasti a bude zahrnutá do konečných výsledkov kola rokovaní v Dauhe. Bohužiaľ, tento úspech si nemôžeme plne vychutnať. Schválené zníženie ciel pre latinskoamerický vývoz banánov bude mať pravdepodobne nepriaznivý hospodársky a sociálny vplyv na skupinu afrických, karibských a tichomorských krajín, ktorých producenti nemajú také isté technické zariadenia ako ich konkurenti. Preto vítam program finančnej pomoci, ktorý je zahrnutý v dohode a pomocou ktorého krajiny AKT získajú 190 miliónov EUR až do roku 2013 ako podporu zameranú na povzbudenie konkurencieschopnosti a diverzifikácie produkcie. Európska komisia však musí do roku 2020 predložiť posúdenie vplyvu dohody, ako aj programu pomoci spolu s akýmikoľvek odporúčaniami na jeho rozšírenie a poskytnutie dodatočnej finančnej pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. (FI) Je vynikajúce, že EÚ dosiahla dohodu s krajinami Latinskej Ameriky a Spojenými štátmi v spore týkajúcom sa banánov, ktorý bol dlho emocionálnou otázkou. Je lepšie dosiahnuť dohodu ako sa naďalej hádať v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Tvrdí sa, že táto dohoda a znižovanie ciel prinesú prospech krajinám s veľkou produkciou banánov a nadnárodným spoločnostiam. Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že v budúcnosti budú aj naďalej záujmy chudobných krajín AKT lepšie v porovnaní s krajinami Latinskej Ameriky. Okrem toho EÚ tiež využíva obrovský balík pomoci na pomoc krajinám AKT diverzifikovať svoje hospodárstva, aby boli menej závislé od vývozu banánov. Uvidí sa, či teraz dosiahnutá dohoda bude mať vplyv na spotrebiteľské ceny v Európe. Nech už je to akokoľvek, dohoda je to historická, pretože dokazuje, že EÚ ja schopná ukázať vnútornú dôslednosť a prijímať rozhodnutia aj v nepríjemných situáciách a uprostred ťažkých rokovaní. Budem hlasovať za dohodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Ženevská dohoda o obchode s banánmi predstavuje príležitosť pre rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva Latinskej Ameriky, ale vyvoláva tiež novú hospodársku súťaž medzi producentmi banánov zo skupiny afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT), ktorých hospodársky rozvoj je v podstate závislý od využívania ich prírodných zdrojov. Musíme preto dať pozor, aby táto nová hospodárska súťaž bola spravodlivá. Mám tiež obavy o dvojstranné dohody s EÚ, o ktorých rokujú Peru a Kolumbia, aby mohli mať zvýhodnenú sadzbu cla, ktorá je nižšia ako tá, ktorú stanovuje ženevská dohoda. Za týchto okolností považujem teraz za naliehavé vykonať sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov zahrnuté v tejto dohode, ktoré umožnia krajinám AKT modernizovať tento sektor a zvládnuť globálnu hospodársku súťaž. Preto vyzývam Radu, aby bezodkladne ohlásila svoju pozíciu k novému návrhu Parlamentu, aby krajiny AKT mohli využívať výhody opatrení, ktoré boli oznámené na rok 2010, a žiadam Komisiu, aby zaistila, že producenti a vývozcovia mimo krajín AKT budú vzájomne rešpektovať sociálne a environmentálne požiadavky. Podľa môjho názoru toto je nevyhnutné, ak majú mať všetci producenti rovnaké podmienky, čo v súčasnosti zďaleka tak nie je.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne.(FR) Dohodu o banánoch, ktorú EÚ uzatvorila v decembri 2009 vo WTO a ktorú dnes ratifikujeme, musia sprevádzať podporné mechanizmy pre našich producentov. Tým, že EÚ zníži clá na banány dovezené z Latinskej Ameriky, spôsobí ťažkosti niekoľkým európskym regiónom, ako sú francúzske zámorské departementy Guadeloupe a Martinik, Grécko, Portugalsko a španielske Kanárske ostrovy, keďže tieto regióny sa budú musieť vyrovnať s otvorením trhu. Preto budeme musieť monitorovať skutočný vplyv finančnej pomoci, ktorá je určená na podporu investícií a politík v oblasti hospodárskej diverzifikácie a na posilnenie sociálneho a environmentálneho vplyvu. Toto posúdenie vplyvu nám musí povedať, či je táto pomoc dostatočná na vyváženie novej medzinárodnej situácie na trhu s banánmi.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


19. Iniciatíva Vakcína proti tuberkulóze (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o iniciatíve Vakcína proti tuberkulóze, ktorú Komisii položili Louis Michel, Charles Goerens, Antonija Parvanovová (Antonyia Parvanova), Frédérique Riesová, Olle Schmidt, Maria Da Graça Carvalhová, Nessa Childersová, Marc Tarabella, Bart Staes a Marina Yannakoudakisová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-0203/2010 – B7-0006/2011).

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens, autor.(FR) Som rád, že môžem podporiť paneurópsky projekt, ktorý je veľmi ambiciózny pre Európsku úniu i pre rozvojové krajiny a ktorého cieľom je odstrániť tuberkulózu pomocou programu vakcinácie.

Pripomeňme si, že v roku 2009 zomrelo na tuberkulózu viac než 1,7 milióna ľudí. To znamená, že každý deň zomrelo približne 4 700 ľudí. Prirátajte k tomu každoročné hospodárske straty, ktoré sa len v prípade Afriky odhadujú na vyše 50 miliárd USD. Ak by sme na základe týchto údajov obmedzovali tuberkulózu na problém typický pre rozvojové krajiny, veľmi by sme klamali samých seba.

Prípady nahlásené v Spojenom kráľovstve a v Írsku počas leta 2010 nám skutočne pripomínajú, že táto choroba je tu, v našich krajinách, nehovoriac o pohrome, ktorú táto choroba spôsobuje na východe nášho kontinentu, najmä v Rusku a Moldavsku. Nadácia Vakcína proti tuberkulóze (TBVI) je iniciatívou, ktorej cieľom je vytvoriť účinné vakcíny na ochranu rozvojových krajín za prijateľnú cenu. Vzhľadom na to by som chcel, ak smiem, uviesť tieto pripomienky.

Po prvé, zdravie nemožno vyjadriť cenou, ale sú s ním spojené náklady. Zatiaľ čo prístup k zdravotnej starostlivosti musí byť univerzálny, schopnosť financovania zostáva obmedzená na priemyselné krajiny. Vzhľadom na to je dôležité rozložiť náklady. Je jasné, že pacienti na severe, to znamená v priemyselných krajinách, musia zaplatiť vysokú cenu, inak by sa veľmi rýchlo vyčerpali zdroje na financovanie výskumu. No vzhľadom na to, že finančný príspevok krajín na juhu, ak vôbec nejaký je, nepresahuje čisto symbolickú výšku, naša solidarita je nevyhnutná, aby sme preklenuli tento výpadok.

Po druhé, iniciatíva TBVI má miesto aj v stratégii EÚ 2020. Je dokonalou ilustráciou toho, čo môžeme dosiahnuť, ak dokážeme stanoviť priority v oblasti zdravotníctva v primeranom čase.

Moja tretia a záverečná pripomienka znie, že to v žiadnom prípade nevylučuje dodatočné alebo doplňujúce financovanie zo strany veľkých inštitucionálnych úverových subjektov, a to predovšetkým Svetovej banky. Iné krajiny, napríklad Spojené štáty, Kanada alebo viaceré rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré bojujú s problémom tuberkulózy, či už priamo, keď zasahuje ich obyvateľstvo, alebo nepriamo v rámci medzinárodnej solidarity, by celkom logicky mali tiež prispieť k tejto iniciatíve. Aby som bol konkrétny, hovorím tu o modeli verejno-súkromného partnerstva.

Tento nový prístup môže byť výhodný za predpokladu, že sa solidarita obmedzí na tých, ktorí to zo zdravotného a finančného hľadiska potrebujú. Alternatívou by bolo chrániť len ekonomicky silné obyvateľstvo.

 
  
MPphoto
 

  Dacian Cioloş, člen Komisie.(FR) V roku 2008 bola vytvorená nadácia Vakcína proti tuberkulóze (TBVI) vo forme verejno-súkromného partnerstva s podporou programu spolupráce v oblasti zdravotníctva v rámci 7. rámcového programu pre výskum s cieľom mobilizovať dodatočné zdroje pre túto dôležitú oblasť.

V súčasnosti sa väčšina nedávno vyvinutých nových kandidátskych vakcín nachádza ešte stále v predklinickej vývojovej fáze alebo začiatočnej klinickej vývojovej fáze. Ako kľúčovú je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že nemáme klinické údaje, ktoré by podporili myšlienku, že jedna z kandidátskych vakcín, ktoré sa vyvíjajú, by sa mohla osvedčiť ako účinnejšia než súčasne využívaná vakcína BCG (Bacillus Calmette-Guérin).

Aby sa nové kandidátske vakcíny dostali na trh, musia byť účinnejšie než BCG alebo ju musia nahradiť ako lepšie vakcíny. V skutočnosti však stále nemáme k dispozícii tieto dôležité údaje. Iniciatíva TBVI by sa nemala vnímať izolovane od iných iniciatív na podporu klinických skúšok.

Aby sa vyriešili ťažkosti v oblasti klinického výskumu, bolo vytvorené Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických testov (EDCTP) ako prvá iniciatíva na základe článku 185, v rámci ktorej 14 členských štátov, 2 pridružené štáty a Komisia spoločne vyhradili 400 miliónov EUR – pričom 200 miliónov pochádza z Európskej únie – na podporu výskumu vo fázach 2 a 3 klinických testov napríklad na AIDS, maláriu a tuberkulózu v subsaharskej Afrike. Predpokladá sa, že všetky testy, ktoré momentálne prebiehajú v rámci programu, vrátane ôsmich testov vakcíny proti tuberkulóze sa ukončia do roku 2015. Táto alternatíva je preto už zavedená a funguje. Komisia má takisto veľký záujem o takzvaný obchodný model, ktorý vypracovali verejno-súkromné partnerstvá vrátane partnerstva, ktoré predstavuje iniciatíva TBVI.

Iniciatíva TBVI navyše navrhla model, ktorý sa potenciálne môže stať užitočným nástrojom v budúcnosti. To si však vyžaduje hĺbkovú analýzu komerčného projektu a hodnotenie rizika. Z toho vyplýva, že aj keď iniciatíva TBVI dostáva významnú finančnú podporu, jej úspech nie je zaručený práve preto, lebo nemáme dosť informácií o tom, či vakcíny, ktoré sa teraz testujú, prinesú neskôr zodpovedajúce výsledky.

Komisia však bude pokračovať v týchto interných diskusiách a okrem toho bude analyzovať model s finančnými inštitúciami a prispeje k vývoju koncepcie, aby sa mohla stať súčasťou praktickej realizácie stratégie EÚ 2020. Z tejto perspektívy by sa potom mohla preskúmať táto možnosť.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho, v mene poslaneckého klubu PPE.(PT) Výskyt tuberkulózy na celom svete je naďalej príčinou veľkého znepokojenia napriek dosiahnutému pokroku. Zvyšujúca sa rezistencia tejto choroby a nedostatočný vedecký výskum znamenajú, že dnes na túto chorobu každý rok zomierajú takmer 2 milióny ľudí.

Vítame iniciatívy EÚ na boj proti tuberkulóze prostredníctvom tohto uznesenia, ale žiadame, aby sa uskutočňoval rozsiahlejší vedecký výskum zameraný na vývoj nových foriem vakcín proti tejto chorobe. Vakcíny sú najúčinnejším opatrením verejného zdravia na ochranu Európanov pred infekčnými chorobami, ale dôležité je aj to, aby sa zdravotná starostlivosť dostala do rozvojových krajín a prispela tak k zvýšeniu priemernej dĺžky života a k boju proti chudobe.

Ako som povedala, dosiahol sa určitý pokrok a sme na dobrej ceste, ale EÚ musí zdvojnásobiť svoje úsilie a vyzvať na koordinovanejšie opatrenia a integráciu európskeho výskumu na boj proti chorobám súvisiacim s chudobou. To je jediný spôsob, ako dokážeme zmierniť tragickú situáciu, ktorá existuje vo viacerých rozvojových krajinách.

Chcela by som sa spýtať Komisie, ako plánuje nadviazať na vedecký výskum v tejto oblasti, ako chce zintenzívniť úsilie v tejto oblasti a preniesť výsledky tohto výskumu do praxe, aby boli na prospech ľuďom v rámci stratégie Európa 2020.

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, vždy som rád, že predsedáte tomuto zasadnutiu, keď diskutujeme o ťažkej situácii iných ľudí. Viem, že sa stotožňujete s našimi obavami.

Chcem sa pripojiť k slovám pána Goerensa a vlastne aj posunúť Komisiu o kúsok ďalej. Je pravda, že tuberkulóza je významným globálnym zdravotným problémom, a ako vieme, je to druhá najčastejšia príčina úmrtí na celom svete, pokiaľ ide o infekčné choroby. Ako sme počuli, každý rok na túto chorobu zomrie 1,6 až 2 milióny ľudí. Financovanie EÚ pomohlo vytvoriť širokú škálu inovačných kandidátskych vakcín proti TBC, ako uviedla Komisia, pričom sa umožnil ich počiatočný vývoj vo fáze 1 a fáze 2A klinických testov.

Žiaľ, a to je problém, súčasné finančné mechanizmy vrátane Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických testov vyhradzujú veľmi obmedzené prostriedky na veľmi nákladné neskoršie fázy klinických testov – fázu 2B a fázu 3 –, ktoré sú veľmi dôležité na to, aby sa preukázala bezpečnosť vakcíny. Máme vakcíny, ale je veľmi dôležité preukázať ich bezpečnosť a účinnosť, čo je potrebné na vydanie licencie.

Teraz vítam skutočnosť, že Komisia povedala, že poskytne dodatočné financovanie, ale dovolia pravidlá pre nové rozpočtové ustanovenia Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických testov (EDCTP), aby finančné prostriedky smerovali do vývoja a vybudovania zariadení na klinické testy vrátane epidemiologických štúdií? Uvažuje Komisia o zavedení konkurencieschopných mechanizmov financovania neskoršej fázy klinického vývoja inovačných nových vakcín, ktoré budú určené na zanedbávané choroby, akou je napríklad TBC?

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Tuberkulóza je dnes ešte stále veľmi rozšírená najmä v chudobnejších krajinách. Tretina svetovej populácie je infikovaná a každoročne na TBC zomrie 2,5 milióna ľudí. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie sa len v Európe každú hodinu objaví 49 nových prípadov a zomrie sedem ľudí. Tuberkulóza sa začína vracať do priemyselných krajín najmä ako sekundárna choroba pacientov s HIV a AIDS, ale aj ako dôsledok migrácie a cestovného ruchu.

Prevencia, diagnostika a liečba môžu naozaj dostať šírenie tejto choroby pod kontrolu. Ľudia sú jediným hostiteľom mikrobaktérie tuberkulózy a jej eliminácia je v každom prípade možná. Existujú však obavy v súvislosti s rastúcim počtom rezistentných baktérií. Existujú nové vakcíny a podľa jednej štúdie skracuje podávanie vitamínu D čas liečby tuberkulózy. Do akej miery už Komisia zintenzívnila svoju činnosť v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE).(PL) Štyri roky pred termínom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je počet nových prípadov tuberkulózy diagnostikovaných na celom svete stále alarmujúci. Tuberkulóza je choroba, ktorá sa dá liečiť. Žiaľ, v rozvojových krajinách, predovšetkým v Ázii a subsaharskej Afrike, je naďalej veľmi vážnym problémom. Podľa najnovších odhadov sú bacilom tuberkulózy nakazené dve miliardy ľudí, alebo inými slovami tretina obyvateľstva sveta. Ak to vyjadríme štatisticky, tuberkulóza prepukne u každého desiateho infikovaného človeka. Najchudobnejšie regióny sveta sú osobitne rizikové z hľadiska nárastu počtu nových prípadov tuberkulózy, pretože nedostatočná výživa, zlé životné podmienky a stres vytvárajú priaznivé prostredie na vývoj tejto choroby. Prístup k účinnému liečeniu choroby je v mnohých krajinách obmedzený a neexistuje koordinácia liečby AIDS a tuberkulózy. To je dôsledkom skutočnosti, že vlády rozvojových krajín nevynakladajú dosť prostriedkov na zdravotníctvo. Systémy zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach okrem toho trpia nedostatkom personálu a chýbajú im prostriedky na liečenie takýchto chorôb. V krajinách s obmedzenými finančnými možnosťami sa preto účinky prejavujú najvážnejšie vo vidieckych oblastiach. Rozvinuté krajiny vynakladajú približne 5 % HDP na verejnú zdravotnú starostlivosť, zatiaľ čo rozvojové krajiny vynakladajú polovicu tohto objemu. Pre chudobnejšie krajiny je preto nemožné zvýšiť finančné výdavky na zdravotníctvo bez vonkajšej pomoci, čo konštatoval aj pán Goerens. Tuberkulóza okrem toho nie je len zdravotným problémom, ale aj sociálnym a hospodárskym problémom, keďže spôsobuje pokles produktivity a má hospodárske dôsledky. To všetko znamená, že naša reakcia by mala byť rozhodná a mali by sme skutočne vyvinúť maximálne úsilie zamerané na širšiu dostupnosť vakcín.

 
  
MPphoto
 

  Ricardo Cortés Lastra (S&D).(ES) Stav zdravotníctva patrí medzi problémy, ktoré ešte musíme vyriešiť v rámci boja proti chudobe. V Deklarácii tisícročia sme sa zaviazali predovšetkým znížiť úmrtnosť detí, po druhé zlepšiť zdravie matiek a po tretie bojovať proti AIDS, malárii a mnohým ďalším chorobám vrátane tuberkulózy.

Všetci tu však dnes vieme, že najviac zaostáva práve dosahovanie týchto cieľov. Musíme prijať opatrenia, musíme zvýšiť financovanie zdravotných programov v rozvojových krajinách. Prístup k systémom bezplatnej zdravotnej starostlivosti by mal byť hlavným cieľom Európskej únie v tejto oblasti.

Myslím si, že treba podporiť globálne iniciatívy, ako napríklad vertikálne fondy na podporu boja proti AIDS, malárii a tuberkulóze. Pán komisár, je však tiež nevyhnutné podporiť krajiny politicky a hospodársky, aby mohli budovať účinné systémy zdravotnej starostlivosti. Som presvedčený o tom, že by to bol najlepší spôsob, ako zabezpečiť zásadu prideľovania rozpočtových prostriedkov a umožniť najzraniteľnejším častiam obyvateľstva prístup k zdravotnej starostlivosti.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Tuberkulóza je jedna z veľkých pandémií tak ako malária a AIDS, ktoré decimujú populáciu rozvojových krajín, hlavne Afriku a Áziu. Priamym dôsledkom v týchto krajinách je zhoršenie ich sociálno-ekonomickej situácie.

Ale ani štáty Európy sa s vysokým výskytom tuberkulózy nevyrovnali. Toto ochorenie nemožno jednoducho považovať len za problém medicínsko-farmaceutický alebo len za problém správania ľudstva. Sú to aj otázky rozvoja a integrity človeka a spravodlivosti, ktoré si vyžadujú globálny prístup. Tí, ktorí sú chorí na tuberkulózu v rozvojových krajinách, sú aj obeťou nespravodlivosti, lebo ich liečba je nedostatočná a nie rovnakej kvality ako v rozvinutom svete.

Potrebný je ďalší výskum, stále nové lieky a očkovacie látky, ktoré dokážu odpovedať na nové komplikácie a rezistentné kmene rôznych patogénov. Rada by som však upútala vašu pozornosť na tých jednoduchých hrdinov, ktorí s tuberkulózou bojujú, aby sme mohli pokračovať v liečbe chorých, zdolať ťažkosti, ktoré vytvárajú kombinované infekcie tuberkulózy a AIDS, a pomôcť všetkým krajinám realizovať miléniové výzvy, musíme podporiť zdravotnícky personál v rozvojových krajinách. Zdravotnícki pracovníci odchádzajú do bohatších krajín aj preto, že sa rozpočty na zdravotníctvo v ich krajinách redukujú.

Podporujem iniciatívu Vakcína proti tuberkulóze, ale náš prístup k zvládnutiu tohto ochorenia musí byť globálny, a nestačí len podporovať výskum a farmaceutický priemysel, aj vzhľadom k tomu, že ten výskum ešte bude trvať dlho.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Chcel by som zdôrazniť, že tuberkulóza zďaleka nie je eradikovanou chorobou, a vidíme tu, že prakticky takmer dva milióny ľudí ročne podľahne tejto vážnej chorobe.

Chcem povedať, že je dobre, že sme si uvedomili, a vítam iniciatívu Komisie v tom zmysle, že nehovoríme už len o AIDS ako o pandémii, ale hovoríme jedným dychom už aj o TBC, ktorá pripravuje milióny ľudí o život.

Súhlasím s tým, že treba dávať viac prostriedkov do vývoja nových očkovacích látok. Samozrejme, ale ako bolo práve povedané aj z úst Komisie, ešte stále tie nové očkovacie látky nemáme, stále sme len v tých predklinických štádiách, a ešte sa len testuje vlastne ich účinnosť v skutočnom podaní u človeka. Rád by som vyzval (už končím pani predsedníčka) na nové financovanie, na ďalšie zdroje.

 
  
MPphoto
 

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (S&D).(RO) Ročná miera úmrtnosti 1,6 až 2 milióny ľudí znamená, že tuberkulóza patrí medzi dve hlavné príčiny úmrtí spôsobených infekčnými ochoreniami na celom svete. To zdôvodňuje rastúce celosvetové znepokojenie verejných zdravotníckych organizácií.

V dobe, keď medicína robí úžasné pokroky, musíme uznať, že nastal čas, aby tradičná vakcína proti tuberkulóze BCG bola nahradená novou, modernejšou a oveľa účinnejšou vakcínou. To však nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme na jednej strane poskytli veľkorysejšie finančné zdroje EÚ na dokončenie výskumu v tejto oblasti a na druhej strane našli ďalšie zdroje financovania prostredníctvom prehodnotenia modelu alternatívnych, inovačných metód financovania, ktorý navrhla TBVI.

Poskytnutie finančných záruk môže tento model zatraktívniť pre európsku podnikateľskú komunitu a zaručiť tak jej účasť a potrebnú finančnú podporu.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Tuberkulóza alebo TBC, ako bola známa v našej krajine, vyčíňala v Írsku pred vyše pol storočím a usmrtila veľa ľudí, mladých i starých.

S rastúcou prosperitou krajiny choroba zmizla a vakcinácia sa na 36 rokov prerušila. Ako však zdôraznil autor, TBC sa v posledných rokoch vracia. Len za minulý rok sa touto chorobou v mojom volebnom obvode nakazilo jedno dieťa v škole a jedno malé dieťa v jasliach.

Na celom svete ide o väčší problém, keďže touto baktériou sú nakazené 2 miliardy ľudí a každých 20 sekúnd jeden človek zomiera. Ak chceme dosiahnuť cieľ odstrániť túto chorobu do roku 2050, máme preto ťažkú úlohu.

Kľúčom je výskum a Európska únia si v tejto oblasti zaslúži veľké uznanie, pretože zatiaľ čo vo výskume vo všeobecnosti zaostávame za USA a Japonskom, v tejto oblasti vedieme, keďže 60 % výskumu sa uskutočňuje v EÚ a vakcínu vyvinuli predovšetkým inštitúcie a vedeckí pracovníci z Dánska.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Štyri roky pred termínom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia ukončí tuberkulóza každoročne 2 milióny životov. Tuberkulóza je strašným príkladom nerovnosti nášho sveta. Nezabúdajme, že ide o chorobu, ktorá vôbec nie je rozšírená v priemyselných krajinách.

Problém tuberkulózy a ostatných chorôb sa nevyrieši bez vysokokvalitných verejných zdravotných služieb prístupných pre celé obyvateľstvo vrátane primárnej zdravotnej starostlivosti. Politika rozvojovej spolupráce a pomoci tu zohráva rozhodujúcu úlohu, čo musí, samozrejme, zahŕňať programy vakcinácie. Je však potrebné urobiť viac. Musíme raz a navždy skoncovať s mechanizmami dlhu a dlhovej služby, ktoré vysávajú zdroje z rozvojového sveta a umožňujú udržiavať tieto krajiny v zaostalosti, závislosti, područí a chudobe.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI).(HU) Počet prípadov tuberkulózy a úmrtí spôsobených touto chorobou v Maďarsku vzrástol v posledných rokoch znepokojujúcim tempom. Je to okrem iného dôsledok liberálneho zmýšľania, ktoré ničí národy. Narážam tým na hanebný maďarský zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 2006, ktorý bol založený na zatváraní nemocníc a zameraní zdravotných služieb na zisk. Dôležitým faktorom vo vývoji choroby je chudoba vrátane rastúceho počtu ľudí bez domova a systém zdravotnej starostlivosti, prístup ku ktorému je čoraz ťažší. Myslím si, že je dôležité posilniť liečebnú a preventívnu úlohu zdravotnej starostlivosti, rozšíriť kontroly a nielen rozšíriť kvalitnejšiu vakcináciu, ale aj zabezpečiť jej dostupnosť pre všetkých. Tieto kroky by mohli viesť z dlhodobého hľadiska k zdravšiemu národu a zdravšej Európe a spoločnosti.

 
  
MPphoto
 

  Dacian Cioloş, člen Komisie. (FR) Pokúsim sa dať odpoveď na niektoré vyslovené pripomienky.

Predovšetkým musíme zintenzívniť výskum, ako som už uviedol vo svojich úvodných slovách. Komisia hľadá spôsoby, ako zvýšiť financovanie programov boja proti tuberkulóze, a jedným riešením by mohlo byť zvýšenie prostriedkov na program EDCTP, o ktorom som vám rozprával. Program momentálne disponuje sumou 400 miliónov EUR, z ktorej Komisia poskytuje 200 miliónov. Komisia zvažuje napríklad aj možnosť vytvorenia programu EDCTP 2. Musím tiež zdôrazniť, ako som už povedal pánovi Tănăsescovi, že Komisia už venuje podstatný objem zdrojov na program výskumu tuberkulózy. Môžem dokonca uviesť sumu: na tento program už bolo vyčlenených 65 miliónov EUR. Je však jasné, že to nestačí a je potrebné preskúmať aj verejno-súkromné partnerstvo.

Čo sa týka otázky financovania kandidátskych vakcín v klinickej fáze, na základe uvedeného je potrebné zohľadniť otázku účinnosti. Ako som vám povedal, informácie, ktoré momentálne máme, nám neposkytujú záruku, že významný objem zdrojov by mohol viesť k pozitívnym výsledkom. Vitamíny sú ďalším prístupom, ktorý sa v súčasnosti skúma, ale musíme zabrániť tomu, aby sa vytvorila rezistencia. To je možno jeden smer, ktorý treba preskúmať, ale musíme si uvedomovať existenciu tohto rizika.

Hovorme teraz všeobecnejšie o systémoch zdravotnej starostlivosti v Európskej únii a v rozvojových krajinách. Okrem toho je zdravotníctvo v Európskej únii aj jedným z cieľov, ktoré sa Komisia snaží presadzovať v členských štátoch prostredníctvom rôznych programov vrátane stratégie Európa 2020. Inými slovami, presadzuje investície do zdravotníctva. V oblasti výskumu, v rámci jednej z výskumných a inovačných iniciatív, Komisia – a najmä jedna skupina komisárov – pracuje na tejto otázke s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné posilniť v členských štátoch inovácie v oblasti výskumu, ktorý sa týka zdravotníctva, súbežne s otázkami starnutia obyvateľstva.

Čo sa týka rozvojových krajín, Európska únia už v oblasti zdravotníctva dosahuje veľmi veľa prostredníctvom rozvojového fondu a toto je otázka, ktorej bude Komisia aj v budúcnosti venovať veľkú pozornosť.

Dúfam, že som dokázal v mene Komisie poskytnúť odpovede na vaše otázky. Môžem vás len uistiť, že výskum bude naďalej jednou z hlavných priorít Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Na ukončenie rozpravy boli predložené štyri návrhy uznesení v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Ako členka delegácie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ som za to, aby sa výsledky výskumu EÚ v oblasti vývoja vakcín proti tuberkulóze sprístupnili rozvojovým krajinám a aby sa týmto krajinám pomohlo s financovaním liečby ľudí, ktorí trpia touto chorobou. Tuberkulóza patrí spolu s HIV a maláriou medzi tri najčastejšie sa vyskytujúce infekčné ochorenia. Tretina obyvateľstva sveta je nakazená bacilom tuberkulózy. Každý rok diagnostikujú túto chorobu ôsmim miliónom ľudí a zomiera na ňu 2,6 až 2,9 milióna ľudí. Vyše 95 % prípadov sa vyskytuje v rozvojových krajinách. Každú sekundu si bacil tuberkulózy vyžiada ďalšiu obeť. Choroba prepukne približne u 10 % nakazených osôb, ak sa nelieči, môže skončiť smrteľne. Väčšina prípadov je diagnostikovaná v Indii, Číne, Indonézii, Južnej Afrike, Nigérii, Bangladéši a Etiópii. V Ázii a Afrike pripadá na 100 000 obyvateľov 100 až 120 nakazených osôb. Prístup k účinnej liečbe je v mnohých krajinách obmedzený. Tuberkulóza je vážnym hospodárskym problémom. Celosvetový pokles produktivity práce spôsobený touto chorobou dosahuje každoročne 13 miliárd USD. Odstránenie tuberkulózy je jedným z rozvojových cieľov tisícročia, ktoré chce EÚ dosiahnuť do roku 2015. Máme na to už len štyri roky. Tuberkulóza je choroba, ktorá sa v súčasnosti dá úplne vyliečiť. Potrebujeme rozsiahle programy zamerané na prevenciu a liečbu tuberkulózy. Informačná kampaň o tuberkulóze a spôsoboch, ako sa jej vyhnúť a ako ju liečiť, by sa mala spustiť čo najskôr a mal by sa začať program vakcinácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – V celých dejinách ľudstva usmrtila tuberkulóza viac ľudí než akákoľvek iná choroba. Táto veľmi nákazlivá baktéria prenášaná vzduchom môže nakaziť desať až pätnásť ďalších ľudí ešte skôr, než sa prejavia symptómy choroby.

Preplnené byty, vytváranie slumov a nedostatočná hygiena boli vždy vážnymi rizikovými faktormi tuberkulózy, a preto je TBC chorobou, ktorá sa najviac spája s chudobou a čiastočne je ňou aj spôsobená.

Napriek úsiliu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a vnútroštátnych orgánov dosahuje počet ľudí, ktorí zomierajú na tuberkulózu, 1,5 milióna ročne a toto číslo stále rastie. Jednoznačne podporujem iniciatívu Vakcína proti tuberkulóze a úprimne dúfam, že dokáže poskytnúť viac vakcín postihnutým ľuďom v Európe a na celom svete.

Treba však zdôrazniť, že boj proti TBC musí ísť ruka v ruke s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je potrebné identifikovať zraniteľné skupiny a určiť a odstrániť prekážky, ktoré týmto skupinám bránia v prístupe k plnému rozsahu prevencie proti TBC, diagnostiky a liečby.

Bolo by tiež vhodné zmeniť program služieb v súvislosti s TBC s cieľom lepšie reagovať na miestne potreby a na rozšírené diskriminačné postupy v systémoch zdravotnej starostlivosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Musíme bojovať proti tuberkulóze, pretože každý rok na túto chorobu zomierajú na celom svete takmer dva milióny ľudí a takmer tretina obyvateľov sveta je ňou nakazená. Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že tuberkulóza je citlivou otázkou svetového zdravotníctva a že je to druhá najčastejšia príčina smrti na celom svete spomedzi infekčných chorôb. Tuberkulóza je výrazne spätá so sociálnymi a hospodárskymi problémami, ako napríklad s chudobou, nezamestnanosťou, alkoholizmom, drogovou závislosťou a HIV/AIDS, ako aj s nízkou a nedostatočnou úrovňou systémov zdravotnej starostlivosti v chudobných krajinách a neskorou diagnostikou. Preto ma teší, že sa vytvoril model nadácie Vakcína proti tuberkulóze, pretože všetci pacienti na celom svete, ktorí trpia touto chorobou, budú mať prospech z výsledkov výskumných a pracovných činností. Tento projekt by okrem toho prispel k realizácii cieľov stratégie Európa 2020 a k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015. Chcela by som zdôrazniť, že v boji proti tuberkulóze vládne nedostatok finančných prostriedkov a financovanie zo strany Európskej únie je veľmi dôležité na vytvorenie silného balíka nových potenciálnych vakcín proti tuberkulóze. Dúfam, že sa čo najskôr dosiahne pokrok v udelení licencie súčasným potenciálnym európskym vakcínam proti tuberkulóze a že budú dostupné tým, ktorí ich najviac potrebujú. Okrem toho je dôležité nájsť príležitosti na realizáciu konkurencieschopných mechanizmov financovania s cieľom zrealizovať záverečné fázy klinického výskumu nových vakcín proti tuberkulóze.

 
  
MPphoto
 
 

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne.(PL) V rámci našej rozpravy by som chcela poznamenať, že tuberkulóza na začiatku 21. storočia každoročne zabíja približne 3 milióny ľudí na celom svete. Štatistiky hovoria, že tretina obyvateľov sveta je nakazená bacilom tuberkulózy. Tento problém je dôvodom na znepokojenie. Musíme zabezpečiť, aby sa používali len tie najlepšie a najinovačnejšie vakcíny ako základný nástroj v boji proti tejto chorobe. Musíme zintenzívniť medzinárodné opatrenia a zvážiť financovanie vakcín najmä v rozvojových krajinách. Okrem toho je potrebná aktívna mediálna kampaň s cieľom informovať spoločnosť o tomto probléme a o cestách nákazy a spôsoboch, ako chorobe predchádzať, pretože mnohí ľudia si myslia, že tuberkulóza je choroba, ktorá sa nás v modernom svete netýka. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Znepokojujú ma závery, ku ktorým dospeli autori otázky na ústne zodpovedanie. Päť rokov pred termínom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia došlo k miernemu poklesu celosvetového výskytu tuberkulózy. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, vyše 73 % lekárov v strednej a východnej Európe pripúšťa, že sa necítia byť dostatočne zaškolení na diagnostikovanie a liečbu tuberkulózy. Všeobecný pocit medzi lekármi je taký, že situácia sa významne zhoršila: 75 % lekárov si myslí, že počet nových prípadov tuberkulózy sa zvyšuje. Čo môže byť dôvodom takého rozdielu medzi oficiálnymi štatistikami a stanoviskom lekárov v praxi? Systém zberu údajov nových prípadov tuberkulózy je zastaraný a inštitúcie zdravotnej starostlivosti v tejto súvislosti často zanedbávajú svoje povinnosti. Malo by sa zdôrazniť, že kľúčovými zbraňami v boji proti tejto chorobe sú naďalej prevencia, vzdelávanie a dodržiavanie zásad hygieny, čo umožňuje zabrániť nákaze bacilom tuberkulózy. Súhlasím s autormi otázky, že jedným z riešení tohto problému by mohlo byť zavedenie programu vakcinácie súčasne s rozsiahlou informačnou kampaňou.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne.(RO) Hoci sa dosiahol určitý pokrok, tuberkulóza patrí medzi hlavné príčiny úmrtí na celom svete a predovšetkým v rozvojových krajinách, pričom každoročne si vyžiada takmer 2 milióny obetí. Je tiež potrebné spomenúť situáciu v Rumunsku, kde je zaznamenaných 110 prípadov na 100 000 obyvateľov, pričom európsky priemer je 39 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Prístup k zdravotnej starostlivosti je univerzálnym právom a nemali by nás zaujímať jeho finančné náklady. Pretrváva nerovnováha medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Musíme prejaviť solidaritu, poskytnúť podporu a využiť každú dostupnú metódu v rámci programu Stop tuberkulóze, ktorý iniciovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Je povinnosťou Európy hľadať životaschopné, inovačné metódy, aby sa zaručili finančné prostriedky na výskum s cieľom bojovať proti tuberkulóze a iným prenosným chorobám. Nadácia Vakcína proti tuberkulóze (TBVI), organizácia, ktorú podporuje Európska únia, ponúka riešenie súčasnej situácie vytvorením dostupných vakcín za primerané ceny, ktoré možno dodávať obyvateľstvu prostredníctvom štruktúrovaného programu vakcinácie. Začlenenie iniciatívy TBVI do stratégie EÚ 2020 by mohlo byť riešením, ktoré by Európe umožnilo posilniť jej strategickú nezávislosť v boji proti tuberkulóze a jej postavenie vedúceho inovátora.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


20. Jednominútové vystúpenia (článok 150 rokovacieho poriadku)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu v súlade s článkom 150 rokovacieho poriadku.

 
  
MPphoto
 

  Theodoros Skylakakis (PPE).(EL) Najprv niekoľko slov k Egyptu. V ťažkom období, ktoré je pred nami, bude musieť Európska služba pre vonkajšiu činnosť vyvinúť maximálnu aktivitu, aby ochránila európskych občanov v Egypte, práva menšín v Egypte a historické inštitúcie, ktoré ich zastupujú, ako napríklad grécky pravoslávny patriarchát v Alexandrii.

Teraz sa vrátim k svojej základnej téme: k odpadu. Hoci máme legislatívny rámec na vysokej úrovni, takmer každý členský štát čelí problémom s porušovaním predpisov. Mnohé predkladajú správy o kríze s odpadom a v niektorých odvetviach, napríklad v cezhraničnej preprave odpadu, dochádza k závažným porušeniam práva Spoločenstva. Zároveň z politických dôvodov, pre slávnu politiku „nie na mojom dvore“, sa členské štáty nezapájajú do vyvíjaného úsilia tak účinne, ako by sa mali.

Komisia preto musí navrhnúť nové dodatočné nástroje, ako napríklad rozšírenie právomocí Európskej environmentálnej agentúry a možnosť Únie vyslať misie na kontrolu informácií v členských štátoch. Komisia si to musí v súvislosti s návrhmi na rok 2012 premyslieť.

 
  
MPphoto
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D).(RO) Chcela by som poukázať na situáciu v Rumunsku vzhľadom na hrubé porušovanie zásad právneho štátu zo strany súčasnej vlády. Zadržanie prominentného člena opozície Constantina Nicolesca, zadržanie oznámené pred začiatkom súdneho pojednávania a bez akýchkoľvek jednoznačných dôkazov, predstavuje nedemokratický spôsob, akým postupuje súčasná vláda. Zadržanie uskutočnené na základe politickej objednávky spolu s opovrhovaním bežnými občanmi, čo sa prejavuje antisociálnymi opatreniami, ktoré vláda prijala, spôsobilo, že ľudia, ktorí boli ponížení a odsúdení na život v chudobe, vyšli do ulíc. S cieľom potlačiť nespokojnosť s antisociálnymi a antidemokratickými opatreniami zabezpečila vláda nákup zariadení na potlačenie občianskych nepokojov v hodnote 10 miliónov EUR.

To všetko načrtáva jasný obraz politickej diktatúry a toho, čo sa stane v budúcnosti, ak tieto opatrenia, ktoré sú v rozpore s európskymi hodnotami, nebudú potrestané. Neprotestujeme proti spravodlivosti, ale proti politicky motivovaným neprávostiam. Európska únia požaduje rešpektovanie demokracie v krajinách, akými sú napríklad Tunisko a Egypt, ale treba ju prísne dodržiavať aj v členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Metin Kazak (ALDE).(BG) Nevyriešené problémy pestovateľov tabaku v Bulharsku viedli k eskalácii napätia v určitých regiónoch krajiny a k protestom, na ktorých sa zúčastnilo viac než 10 000 ľudí. Vyjadrili svoj nesúhlas vo vyhlásení prijatom k presadzovanej politike, ktorá je príčinou ich zlej finančnej situácie v súvislosti so zastavením vnútroštátnych dodatočných platieb na výrobu tabaku v roku 2010.

V Európe sa tabak pestuje v 17 z 27 členských štátov, pričom každá vláda naň poskytuje dotácie. Bulharsko je podľa všetkého jediným členským štátom, ktorý pozastavuje schválený vnútroštátny systém dodatočných platieb pre tabak, ktoré boli schválené zákonom a oznámené Európskej komisii. Ide o podporu, ktorá sa má vyplatiť bulharským pestovateľom tabaku vo výške 76 miliónov EUR, pričom táto platba je momentálne pozastavená. Pozastavenie poskytnutia tejto podpory odsudzuje stovky rodín na hladovanie a emigráciu a ohrozuje sociálny mier v krajine.

 
  
MPphoto
 

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE).(EL) Európsky parlament dnes pozoruhodnou jednomyseľnosťou schválil výzvu predsedu pána Buzeka, aby Európska únia oficiálne uznala genocídu Rómov, ktorí boli obeťou nacistov počas druhej svetovej vojny. Ako povedal, Rómovia sú veľmi dlhý čas najutláčanejšou menšinou.

Ale komu to hovoríme? Kto zrealizuje naše spoločne prijaté politiky? Komisia si v júli 2008 dala vypracovať správu o európskych politikách týkajúcich sa Rómov v 18 krajinách a od júna má túto správu k dispozícii. Predložil som otázku v tejto veci, pretože si myslím, že nie je odôvodnené zdržiavať zverejnenie takej dôležitej správy. Objavila sa dokonca aj medzinárodná výzva na jej zverejnenie. Pani Redingová odpovedala na moju otázku a sľúbila, že správu zverejní do konca decembra 2010. Je už február 2011 a správa ešte stále nebola zverejnená. Veľmi rád by som vedel prečo.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR).(PL) Počas rozpráv v Európskom parlamente som veľakrát vyjadril svoj názor o politike EÚ v oblasti obmedzenia emisií skleníkových plynov, politike, ktorú veľmi dôrazne podporujú Európsky parlament a Európska komisia. Upozornil som však na skutočnosť, že táto politika tiež spôsobuje veľmi negatívne hospodárske zmeny. V mnohých odvetviach to vedie k premiestňovaniu priemyselných závodov do iných krajín mimo Európskej únie.

Európska komisia, žiaľ, nezobrala tento vývoj na vedomie napriek tomu, že mnohí kolegovia poslanci zdôraznili negatívne aspekty radikálneho obmedzenia emisií CO2. Nedávno sme sa tak dozvedeli o najaktuálnejších plánoch veľkých priemyselných podnikov, ktoré chcú premiestniť výrobu z Nemecka a Poľska do krajín bývalého Sovietskeho zväzu alebo dokonca do Afriky alebo Južnej Ameriky. Tento vývoj si vyžaduje konkrétne opatrenia Komisie, ktorá naďalej prejavuje nedostatok prezieravosti a dlhodobého plánovania.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Ako bolo prisľúbené na občianskej agore, ktorú minulý týždeň zorganizoval Európsky parlament, chcela by som tu sprostredkovať rozhorčenie rôznych spoločenských organizácií, ktoré sa s nami zapojili do diskusie o hospodárskej a finančnej kríze a jej vážnych dôsledkoch v podobe zvýšenej nezamestnanosti, sociálnej nerovnosti a chudoby, a to napriek skutočnosti, že rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Boli tam predložené požiadavky, aby činnosť a práca Európskeho parlamentu vzhľadom na sociálne dôsledky krízy a závažnosť a rozsah chudoby zohľadnili rozhorčenie organizácií, ktoré sú zapojené do boja proti chudobe.

Z obrovského množstva jednoznačných príkladov vykorisťovania, chudoby, diskriminácie a sociálneho vylúčenia a z rôznych návrhov, požiadaviek a podnetov by som zdôraznila tie, ktoré sa vzťahujú na úlohu, ktorú by mal zohrávať Európsky parlament pri odsúdení situácie. Konkrétne by mal vytvoriť pracovnú skupinu poverenú monitorovaním dôsledkov krízy v sociálnej oblasti a opatrení prijatých Radou a Komisiou na základe rozhodnutí Európskeho parlamentu, ako napríklad rozhodnutí týkajúcich sa minimálneho príjmu...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE).(RO) Pracovná skupina pre schengenské hodnotenie prijala všetky hodnotiace správy týkajúce sa Rumunska. Jej závery naznačujú, že Rumunsko spĺňa všetky schengenské požiadavky vyplývajúce z acquis. Žiaľ, Európska rada odmieta poskytnúť správy Európskemu parlamentu, čím vytvára prekážku pre ďalší postup Parlamentu. Poslanci EP nemôžu hlasovať, ak sa neoboznámia s obsahom správy. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci žiadal o dokumenty a Rumunsko navrhlo, že ich zverejní. Rada však bezdôvodne odkladá prijatie rozhodnutia.

Myslím si, že v tejto situácii má Rumunsko právo poskytnúť Parlamentu všetky správy o svojom pristúpení k schengenskému priestoru. Tieto správy sú jedinými kritériami, ktoré možno použiť ako základ rozhodnutia o pristúpení. Žiadosť o doplnenie ďalších kritérií nie je v súlade s európskymi zmluvami. Nie je to európsky prístup a žiadosť sa nezakladá na odôvodnených argumentoch. Rumunsko splnilo svoju právnu povinnosť pripraviť sa na ochranu vonkajších hraníc Únie a musí dostať primeranú odpoveď zo strany inštitúcií EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Rovana Plumb (S&D). – Chcela by som vás informovať, že demokracia v Rumunsku podľa všetkého ešte nebola za posledných 20 rokov pod takým silným tlakom. Už sme vás upozornili na predsedu snemovne poslancov, ktorý sfalšoval hlasovanie pri mimoriadne dôležitom zákone o dôchodkoch. Nedávny prípad sociálneho demokrata Constantina Nicolesca, predsedu rady oblasti Argeş v Rumunsku, opätovne dokazuje, že metódy, ktoré používa vládnuca strana v Rumunsku, mimoriadne ohrozujú základné práva a slobody občanov.

Všetky opatrenia, ktoré prijala vláda, ukazujú, že Demokraticko-liberálna strana v Rumunsku vstúpila do vojny s celým rumunským ľudom. Nemôžeme dovoliť, aby sa demokratický člen Európskej únie správal nedemokraticky, aby svojvoľne väznil ľudí a používal verejné inštitúcie na vykonávanie osobnej pomsty. Musíme spolu brániť svoje práva, slobody a demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Ako írska poslankyňa EP žiadam EÚ, aby sa zlou finančnou situáciou v Írsku zaoberala spravodlivo.

Áno, musíme prevziať zodpovednosť za mnohé zlyhania, ale nekonali sme len my. Investície kasínového typu z mnohých krajín zaplavili írske banky. Zrútili sa ako domček z karát a írski daňoví poplatníci musia niesť neúnosné bremeno.

Platíme sankčnú úrokovú mieru 5,8 % a predpokladom našej schopnosti splácať, ktorý stanovila EÚ v štvorročnom úspornom pláne, je rast, ale tento rast nemôže nastať. Prečo? Nezamestnanosť sa zvyšuje a zároveň dramaticky rastie emigrácia. Podniky kolabujú a HNP poklesol už štvrtý rok za sebou.

Európska centrálna banka (ECB) naliala prednými dverami do írskych bánk 132 miliárd EUR, ale zadnými dverami z tých istých bánk v roku 2010 uniklo 110 miliárd EUR, v decembri 2010 to bolo 40 miliárd EUR.

Situácia sa rýchlo stáva neudržateľnou, a ak má byť Európa súčasťou riešenia, ako povedal pán predseda Barroso, potrebné sú teraz rozhodné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Len minulý týždeň v mojom volebnom obvode v Severnom Írsku umiestnili disidentskí republikánski teroristi dve funkčné bomby v okolí Antrim Road na severe Belfastu. Skutočne len vďaka Božej milosti dnes nehovoríme o viacerých obetiach. Stovky ľudí evakuovali z domovov a bezpečnostné jednotky zatiaľ odstraňovali nebezpečenstvo, ktoré hrozilo tejto komunite.

Cieľom tohto zmareného útoku boli policajti v rámci najnovšej série pokusov o zavraždenie policajtov v službe policajného zboru Severného Írska.

Tieto útoky sa nedostanú do správ v Spojenom kráľovstve a už vôbec nie v Európe, pripomínajú nám však, že zatiaľ čo sa v Severnom Írsku dosiahol obrovský pokrok, stále existujú ľudia, ktorí nás chcú zastaviť.

Predseda Barroso sa pred Vianocami stretol s premiérom Severného Írska Petrom Robinsonom a zopakoval, že bude ďalej podporovať činnosť svojej pracovnej skupiny. Vítam túto činnosť a vítam aj počiatočnú prácu, ktorá sa vykonala v rámci tohto Parlamentu v súvislosti s financovaním mieru.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE).(HU) Počuli sme veľa sťažností a rozhorčených vyhlásení v súvislosti s maďarským predsedníctvom. Je zaujímavé, že žiadne z nich sa netýka programu EÚ úradujúceho predsedníctva. Niektorí sa vyjadrili k mediálnemu zákonu. Európska komisia už formulovala svoje námietky a maďarská vláda prejavila ochotu zákon doplniť a pozmeniť.

Zišla mi na um otázka, prečo nevznikol rovnaký medzinárodný záujem o zákon o štátnom jazyku, ktorý je dodnes v platnosti na Slovensku a ktorý naďalej udeľuje pokuty za používanie materinského jazyka. Prečo sa hlasy, ktoré začali biť na poplach vzhľadom na dodržiavanie základných práv v súvislosti s mediálnym zákonom, neozvali vtedy, keď bolo spochybnené jedno z najprirodzenejších ľudských práv maďarskej menšiny na Slovensku? Iných znepokojil obrovský koberec položený v budove Rady, na ktorom bola zobrazená mapa Maďarska z obdobia pred 160 rokmi. Táto mapa vyjadruje skutočnosť, že silnú Európu môžeme budovať len na základe znalosti a rešpektovania spoločnej histórie a národných hodnôt.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler (S&D). – Štrnásty február, deň svätého Valentína, je po prvýkrát vyhlásený za Európsky deň epilepsie. Samotný svätý Valentín údajne tiež trpel epilepsiou.

Touto chorobou v súčasnosti trpí šesť miliónov Európanov. V Škótsku to je približne 39 000 ľudí, no toto ochorenie je diagnostikované a liečené len u 20 000 Škótov. To znamená, že 19 000 ľudí žije každý deň so strachom, že opäť dostane záchvat. Ak sa to prenesie na celú EÚ, znamená to, že s týmto strachom žijú milióny ľudí.

Štrnásteho februára musíme zvýšiť informovanosť o epilepsii. Musíme sa pokúsiť aj o to, aby ľudia s týmto ochorením boli riadne diagnostikovaní, a vyzvať členské štáty, aby mali viac neurológov špecializovaných na epilepsiu. Pätnásteho februára prebehne niekoľko podujatí v Parlamente a vyzývam kolegov, aby sa na nich zúčastnili. Prítomných bude veľa vašich voličov.

Chcela by som využiť túto príležitosť aj na privítanie Joanne Hillovej, zdravotnej sestry so špecializáciou na epilepsiu, a Fiony Nicholsonovej, manažérky Škótskeho strediska pre epilepsiu.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI).(HU) Dovoľte mi, aby som čas, ktorý mi bol vyhradený, venoval prípadu ľudí z oblasti Székely. V uplynulých dňoch prezident Rumunska, žiaľ, opäť vyhlásil, že nepodporuje územnú autonómiu oblasti Székely. Privítal by som, keby sme tu v Európskom parlamente mohli raz a navždy tieto veci vyjasniť a vyhlásiť, že ľudia z oblasti Székely majú právo na územnú autonómiu. Toto nie je otázka dobrej vôle Traiana Băsesca; ľudia z oblasti Székely majú na autonómiu právo. Chcel by som každému pripomenúť, že autonómia je medzinárodné uznávané, záväzné právo, a dvojaký meter, ktorý uplatňuje Európska únia tým, že vyhlasuje, že niektoré etniká majú právo na autonómiu a niektoré nie, je neprijateľný. Baskovia a Katalánci majú právo na autonómiu, zatiaľ čo ľudia v oblasti Székely nie. Na základe tejto logiky musím s absolútnym presvedčením povedať, že tí, ktorí nepodporujú snahu obyvateľov oblasti Székely o autonómiu, nie sú Európania.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Chcel by som poukázať na to, že sloboda patrí medzi základné ciele Európskeho spoločenstva: ide o právo slobodne cestovať, slobodne obchodovať a slobodne pracovať. Nemáme právo slobodne pracovať, pretože nefunguje vzájomné uznávanie kvalifikácií.

Dnes som počul o lekárovi, ktorý pracoval v Taliansku a ktorému trvalo deväť mesiacov, kým dostal povolenie pracovať v Írsku. Nemá to vôbec žiadny zmysel. Mali by sme sa pozrieť na systém UPMC v Spojených štátoch: je to pre nás užitočný príklad. Musíme zabezpečiť toto uznávanie kvalifikácií najmä vtedy, ak chceme mať elektronické zdravotné služby. Inak nemôžeme dosiahnuť pokrok.

 
  
MPphoto
 

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (S&D).(RO) Opätovné zneužívanie moci vládnucich kruhov v Rumunsku, ku ktorému v súčasnosti dochádza, uvrhlo krajinu do najtemnejšieho obdobia histórie od roku 1989. Hoci Rumunsko má demokratickú ústavu, jej články sú často hrubo porušované. Hoci teoreticky existuje deľba štátnej moci v súlade s demokratickými zásadami, v praxi kontroluje všetku moc v Rumunsku jeden človek: prezident Traian Băsescu, ktorý svojvoľne diktuje svoje príkazy a denne zneužíva svoju moc, a to všetko v snahe zničiť politickú opozíciu a umlčať každý hlas, ktorý by chcel ponúknuť životaschopnú alternatívu katastrofálnej vláde Băsesca a Boca.

Inštitúcie EÚ ani zástupcovia ostatných členských štátov EÚ by sa nemali stavať k osudu Rumunska ako členského štátu Európskej únie ľahostajne a mali by zaujať k tejto veci stanovisko. Prosím vás, nenechajte sa ovplyvniť nesúvislými vysvetleniami a niekedy až trápnymi ospravedlneniami zo strany vládnucich ľudí v Rumunsku alebo tých, čo ich otvorene podporujú, či už je to zo strachu, alebo s cieľom presadiť svoje drobné záujmy. Ich konanie dostatočne dokazuje tým, čo chcú vidieť, aká smutná realita nastala v našej krajine.

 
  
MPphoto
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Rozhodol som sa, že budem pánovi Buzekovi pravidelne pripomínať, ako sa vyvíja demokracia v Rumunsku. Bol v rumunskom parlamente a podporil Bocovu vládu a Traiana Băsesca. Chcem pánovi Buzekovi povedať, že rumunský parlament nemá žiadne právomoci a že všetky zákony prijíma a presadzuje vláda. Ani rumunská vláda nemá žiadne právomoci, pretože ministrov vymenúva Traian Băsescu, ktorý ich aj odvoláva a robí vyhlásenia, keď sa prijímajú dôležité opatrenia. V Rumunsku sú aj nevinní ľudia väznení na 30 dní a potom sú postavení pred súd.

Žiadal som pána Buzeka o oficiálne stanovisko a dostal som odpoveď formou tlačovej správy od Demokraticko-liberálnej strany (PD-L) a Traiana Băsesca. Ešte raz žiadam pána Buzeka o oficiálne stanovisko, na ktoré čakám.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Mirsky (S&D).(LV) Prečo Európsky parlament podľa vášho názoru prijíma uznesenia? Práve preto, aby sa mohli zrealizovať. Zdá sa však, že lotyšská vláda nemá v pláne realizovať uznesenie z 11. marca 2004. Uznesenie jasne uvádza, že právo hlasovať v komunálnych voľbách sa musí poskytnúť ľuďom, ktorí majú trvalý pobyt na lotyšskom území. Na otázku, kedy Lotyšsko zrealizuje toto uznesenie, dostaneme pravdepodobne odpoveď: Kad pūcei aste ziedēs (v lotyštine). V ruštine by sa mohlo povedať: Kogda rak na gore svistnet. A po anglicky: When pigs fly (Na svätého Dindy). To znamená, že musí nastať deň svätého Dindy alebo musíme spoločne ukončiť diskrimináciu 335 000 ľudí žijúcich v Lotyšsku.

Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Enciu (S&D).(RO) Dnes sme svedkami udalostí, ktoré zmenia dejiny severnej Afriky a celého sveta. Diktátorské režimy nemôžu odolávať dlho nikde na svete. Chcem vás však upozorniť na skutočnosť, že sa môžu objaviť nové formy diktatúry, dokonca aj v členskom štáte Európskej únie, ktorý je považovaný za demokratický, konkrétne v Rumunsku. Podľa zásad právneho štátu treba človeka považovať za nevinného, kým ho neodsúdi súd. Musí sa teda postaviť pred súd ako slobodný občan, ak nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

Tieto univerzálne zásady práva už neplatia v Rumunsku, pokiaľ ide o prezidenta Băsesca a Demokraticko-liberálnu stranu, ktorá je pri moci. Vyhlásenie prezidenta Băsesca v Štrasburgu päť hodín pred zadržaním Constantina Nicolesca je jasným dôkazom toho, že zatýkanie sa v Rumunsku uskutočňuje na politickú objednávku, citujem: „Dôležitý člen opozície bol zadržaný.“ Koniec citátu. A to napriek tomu, že tento človek ešte nebol predvolaný pred súd. Aký jasnejší dôkaz je potrebný, aby sa ukázalo, že prezident Băsescu rozhoduje, kto bude zadržaný a kedy?

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Aj ja sa stotožňujem s pocitmi kolegov, ktorí upozornili na prenasledovanie politickej opozície v Rumunsku s využitím právnych nástrojov vlády, čo dokazuje, že sa čoraz častejšie používajú autoritárske spôsoby. Rumunská vláda používa čoraz násilnejšie nedemokratické metódy, aby sa udržala pri moci v situácii, keď jej popularita prudko klesá a keď sa má zaviesť súbor mimoriadne tvrdých úsporných opatrení s drastickými dôsledkami na životnú úroveň.

Ako povedali moji kolegovia, neodôvodnené a surové zadržanie prominentného člena opozície, zvoleného priamo občanmi, je najčerstvejším a znepokojujúcim príkladom série hrozieb a zastrašovania opozičných skupín. Štátny rozpočet zároveň plienia politickí podporovatelia vlády, ktorej chaotické opatrenia prehlbujú hospodársku a sociálnu krízu a zvyšujú sociálne napätie na alarmujúcu úroveň. Preto tiež spoločne protestujeme proti útokom, ktoré sa uskutočňujú so snahou zastrašiť opozičných politikov a odborové organizácie. Myslím si, že fóra EÚ musia zaujať postoj proti hrubému porušovaniu demokratických práv v Rumunsku.

 
  
MPphoto
 

  Ricardo Cortés Lastra (S&D).(ES) Chcel by som sa s vami všetkými podeliť o niečo, čo vo mne vyvoláva veľké uspokojenie. Nedávno bol podpísaný veľký sociálny a hospodársky pakt medzi vládou, odborovými predákmi a vedúcimi predstaviteľmi podnikateľskej sféry v Španielsku. Touto dohodou sa Španielsko stáva krajinou schopnou spojiť sily pri prekonávaní ťažkostí, postaviť sa problémom a posilniť štát blahobytu. Dámy a páni, v tejto globálnej kríze je táto dohoda jedinečným príkladom toho, ako vytvorením spoločnosti ako celku, ktorá preberá zodpovednosť, robíme dohody so zámerom pripraviť sa na budúcnosť a vybudovať silné Španielsko v Únii, ktorá zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.

 

21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

22. Skončenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení
 

(Rokovanie bolo prerušené o 23.25 hod.)

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia