Ďalšie dostupné webové stránky
Po prvých všeobecných voľbách do Európskeho parlamentu bola dna 17. júla 1979 Simone Veilová zvolená jeho predsedníckou. Zbierka dokumentov kancelárie predsednícky Veilovej predstavuje prvý veľmi dôležitý dokumentačný korpus, pretože sa v ňom nachádzajú niektoré časti už stratených fondov predsedov, ktorí boli menovaní pred priamymi voľbami.
Táto zbierka nám poskytuje súhrnné informácie o činnosti najdôležitejšieho politicko-administratívneho orgánu Parlamentu nielen v rámci jej predsedníckeho funkčného obdobia (od 17. júla 1979 do 19. januára 1982), ale aj v predchádzajúcich rokoch a v niektorých rokoch po skončení funkčného obdobia. Koniec sedemdesiatych rokov a začiatok nasledujúceho desaťročia bol obdobím bohatým na mimoriadne významné udalosti zo sociálneho a z ekonomického hľadiska, ako aj z hľadiska medzinárodnej politiky. Kancelária predsednícky sa tak stala križovatkou a privilegovaným miestom na pozorovanie týchto udalostí, ktorými sa Simone Veilová zaoberala na najvyššej inštitucionálnej úrovni.
Archívne a dokumentačné stredisko CARDOC preto vybralo obmedzený počet dokumentov, ktoré považuje za dôležité a ktoré ilustrujú činnosť kancelárie predsednícky v súvislosti s niektorými významnými udalosťami, ktoré sa udiali koncom storočia.
Zborník je usporiadaný podľa tém, pričom každej téme zodpovedajú určíte dokumenty zo zbierky Simone Veilovej.
Jednou z najcitlivejších tém v súvislosti so vzťahmi s ostatnými inštitúciami je bezpochyby otázka rozpočtovej právomoci. Už od sedemdesiatych rokov po prijatí Bruselskej a Luxemburskej zmluvy vyvoláva táto téma diskusiu medzi tromi hlavnými inštitúciami Spoločenstva (Parlamentom, Radou a Komisiou), hraničiacu s rozvratom. Prvý výrazný spor sa týkal neschválenia rozpočtu na rok 1980. Súčasne nastal problém európskych rozvojových fondov, v otázke ktorých Parlament žiadal, aby bol konzultovaný.
Ide o natoľko dôležitú otázku, že každá inštitúcia využíva na podporu svojich dôvodov všetky prípustné prostriedky. Táto „dôverná“ poznámka, ktorá ilustruje úsilie Parlamentu na obnovenie rovnováhy právomocí, pochádza z roku 1973.
Avšak aj vo výlučne procedurálnej oblasti sa vyskytujú spory. Dňa 15. júna 1976 navrhla konzervatívna skupina, aby sa v pléne rokovalo o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii, ktorá nekonzultovala s Parlamentom v rámci medziinštitucionálneho postupu. Tento návrh nezískal potrebný počet hlasov a bol zamietnutý.
Bezprostredne po skončení svojho predsedníckeho funkčného obdobia zhodnotila Simone Veilová úlohu Parlamentu v prejave, predniesla v Španielsku vo februári 1982.
Pripomeňme si jednu konkrétnu udalosť týkajúcu sa vzťahov medzi Parlamentom a Radou ministrov. V roku 1981 Simone Veilová oficiálne vyzvala Margaret Thatcherovú, vtedajšiu predsedníčku Európskej rady, aby vystúpila pred zhromaždením. Zdá sa, že práve pri tejto príležitosti vznikol zvyk Rady informovať Parlament o záveroch Európskej rady. Ako poznamenala predsedníčka Veilová, tento postup môže určite prispieť k diskusii o budúcej európskej integrácii a posilniť prestíž inštitúcií Spoločenstva.
Ľudské práva, ktoré boli počas celej histórie Parlamentu kľúčovou témou, predstavujú významnú časť zbierky predsedníčky Veilovej, ktorá v priebehu svojho funkčného obdobia dostávala z celého sveta stovky listov o prípadoch porušovania ľudských práv.
Tlač zohrávala v politickom živote predsedníčky zásadnú úlohu, najmä od zavedenia priamych volieb. Nasledujúce štyri rozhovory ilustrujú, ako verejnosť vnímala Simone Veilovú v jej jednotlivých úlohách, a to ako predsedníčky, štátničky a bývalej židovskej väzenkyne v koncentračnom tábore.
Dňa 9. mája 1980 predniesla Simone Veilová uprostred svojho predsedníckeho funkčného obdobia spomienkový prejav pri príležitosti tridsiateho výročia slávnej deklarácie Roberta Schumana. Jej prejav bol príležitosťou pripomenúť si jednotlivé etapy ťažkého procesu európskej integrácie.
Vzťahy s rozvojovými krajinami, najmä s bývalými kolóniami, sú predmetom širokej diskusie medzi členskými krajinami Spoločenstva. V roku 1980 Simone Veilová práve pri príležitosti uplynutia platnosti Dohovoru z Lomé predniesla nižšie uvedený prejav.
V prejave, ktorý Simone Veilová predniesla na plenárnom zasadnutí Parlamentu, vyjadrila svoj názor na úlohu, ktorú zohrával Parlament v inštitucionálnej legislatívnej oblasti rok po prvých priamych voľbách.
Táto zbierka dokumentov by nebola úplná bez prejavu Simone Veilovej predneseného počas diskusie o Spinelliho správe týkajúcej sa Európskej únie, ktorá sa uskutočnila v roku 1984 a do ktorej sa Simone Veilová zapojila ako členka liberálnej politickej skupiny.
Zbierka Simone Veilovej obsahuje veľké množstvo dokumentov týkajúcich sa politických udalostí medzinárodného významu. Niektoré boli zaznamenané formou stručných poznámok, iné formou obšírnejšej korešpondenčnej výmeny; všetky sa však vyznačujú tým, že sa venujú medzinárodnej politickej situácii.
Prejav pri príležitosti oficiálnej návštevy Grécka dňa 29. marca 1980.
Telegram odoslaný pri príležitosti úmrtia maršala Tita, prezidenta Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky.
Žiadosť Christofera J. Dodda, člena Kongresu USA, o bojkot olympijských hier v Moskve z dôvodu sovietskej invázie do Afganistanu a odpoveď Simone Veilovej.
Pozvánka, ktorou prezident Iránskej islamskej republiky Abolhassan Bani-sadr pozval Simone Veilovú na návštevu svojej krajiny, a s ňou súvisiaca korešpondencia.
Spis týkajúci sa vzťahov s Čínou.
Blahoprajný list adresovaný prezidentovi španielskeho parlamentu Cortes v nadväznosti na neúspešný pokus o štátny prevrat v Španielsku.
Prejav Simone Veilovej pri príležitosti návštevy Anouara el Sadata, prezidenta Egyptskej arabskej republiky.
Bez obáv, že by sme si protirečili, môžeme prehlásiť, že to, čo bolo povedané v súvislosti s medzinárodnou politickou situáciou, platí aj pre medzinárodnú ekonomickú situáciu. Pri príležitosti jedného z najdôležitejších medzinárodných stretnutí na európskej úrovni venovaného ekonomickej situácii – študijných dní usporiadaných strediskom Pio Manzù – predložila Simone Veilová úvahy, či dokonca zhodnotenie na konci svojho funkčného obdobia.
Simone Veilová bola už niekoľkokrát vyzvaná, aby sa na túto tému vyjadrila. Ako žena vo funkcii predsedníčky Parlamentu, ktorý bol zvolený vo všeobecných voľbách, stelesňuje zavŕšenie dlhoročného boja za dosiahnutie funkcií, ktoré boli dovtedy určené výlučne mužom. Na ilustráciu angažovanosti predsedníčky Veilovej ponúka stredisko CARDOC jej prejav prednesený pri príležitosti seminára, ktorý dňa 28. novembra 1981 usporiadala organizácia „Women´s political Association”.
Poslednou, avšak nemenej dôležitou témou, ktorá je výrazne zastúpená v zbierke Veilovej, je citlivá otázka vzťahov s Izraelom a s medzinárodnou židovskou komunitou. Spomienkové vystúpenie na pamiatku Alberta Cohena s názvom Izrael a Európa z 18. marca 1982 v Ženeve je vhodným príkladom činnosti predsedníčky.