Kríza a správa ekonomických záležitostí V

 

Tento prieskum Eurobarometra o kríze a správe ekonomických záležitostí v Európe je piatym prieskumom, ktorý zrealizoval Európsky parlament. Prieskum uskutočnila spoločnosť TNS Opinion od 10. do 25. marca 2012 formou osobných rozhovorov s 26 593 Európanmi vo veku 15 rokov a viac.

Pred kľúčovými schôdzami hláv štátov a vlád na tému krízy sa väčšina Európanov domnieva, že EÚ musí prijať opatrenia na zníženie verejných výdavkov a zároveň na podporu hospodárskeho rastu (47 %), 25 % Európanov sa však domnieva, že prioritu musia mať opatrenia na podporu hospodárstva a 23 % uprednostňuje opatrenia na zníženie verejných výdavkov.

Zistenia prieskumu potvrdzujú známy trend, ktorý poukazuje na polarizáciu verejnej mienky. Počet respondentov, ktorí nemajú žiadny názor, od prieskumu k prieskumu skutočne klesá.

Napriek tomu, že súčasná diskusia členských štátov sa sústreďuje najmä na to, či majú alebo nemajú prijímať opatrenia spoločne, 55 % Európanov (=) by sa cítilo lepšie chránených v rámci opatrení prijatých spoločne s ostatnými krajinami EÚ, kým 38 % (+ 3) uprednostňuje individuálne opatrenia.

Pokiaľ ide o spôsoby riešenia krízy, existujú jasné rozdiely medzi krajinami v eurozóne (61 % uprednostňuje koordináciu činností) a krajinami mimo eurozóny (43 %).

Európania na jednej strane podporujú solidaritu, ale väčšina z nich sa domnieva, že finančná pomoc členským štátom s hospodárskymi či finančnými problémami musí byť podmienená dodržiavaním spoločných pravidiel (80 %). Domnievajú sa tiež, že v prípade porušenia týchto pravidiel sa majú uložiť pokuty (72 %).

Pokiaľ ide o rozpočtové otázky, predbežné konzultácie európskych a vnútroštátnych inštitúcií počas prípravy vnútroštátnych rozpočtov podporuje približne 65 % (– 2) respondentov. Opäť je tu veľmi veľký rozdiel medzi štátmi v eurozóne (70 %) a štátmi mimo nej (56 %).

Pri dani z finančných transakcií pozorujeme, tak ako pri iných otázkach, zreteľnú zmenu v názoroch medzi dvoma prieskumami. V prospech zásady zavedenia dane z finančných transakcií sa teraz vyslovilo 66 % Európanov (+ 5), 73 % v krajinách eurozóny a 53 % v krajinách mimo eurozóny, čo je rozdiel 20 percentuálnych bodov.

Stále v rozpätí týchto šiestich mesiacov konštatujeme zvyšujúcu sa informovanosť o európskych dlhopisoch. V súčasnosti takmer každý druhý Európan (49 %; + 7) počul o európskych dlhopisoch. Informovanosť je vyššia v eurozóne (53 %) ako mimo nej (42 %).

Hoci väčšina Európanov podporuje zlúčenie časti verejného dlhu členských štátov, ich analýza sa líši z hľadiska vplyvu, ktorý by to mohlo mať.

Informovanosť o ratingových agentúrach sa takisto zvýšila: za posledných šesť mesiacov ratingové agentúry znížili rating 13 krajinám. Preto neprekvapuje zistenie, že o ratingových agentúrach počulo 61 % (+ 11) Európanov. Na otázku, či by mala vzniknúť nezávislá európska ratingová agentúra, ktorá by vyvážila moc jestvujúcich agentúr, kladne odpovedalo 67 % (+ 2) Európanov. Na záver uvedieme, že 54 % Európanov sa domnieva, že v časoch vážnej krízy by ratingové agentúry nemali hodnotiť krajiny, ktorým pomohli iné členské štáty EÚ.

Preberite tudi:
 
 
 
Tools
 
 
Prieskumy verejnej mienky o Európskom parlamente

Európsky parlament pravidelne zadáva štúdie o stave verejnej mienky v členských štátoch.

Týmto postupom sa Európsky parlament snaží lepšie sledovať, ako občania vnímajú jeho činnosti a činnosti celej Európskej únie a aké sú ich očakávania. Tieto štúdie sú tiež mimoriadne nápomocné v prípravnej, rozhodovacej a hodnotiacej fáze práce Parlamentu.

Čitateľ na tomto mieste nájde nielen informácie o postojoch Európanov k zmene klímy alebo k súčasnej hospodárskej situácii, ale aj informácie o tom, ako občania vnímajú európske voľby, Európsky parlament a európsku integráciu a čo od nich očakávajú.