Proces menovania

Proces menovania predsedu Komisie bol modifikovaný Amsterdamskou zmluvou, Zmluvou z Nice a Lisabonskou zmluvou. Tieto zmluvy posilnili váhu Parlamentu tým, že mu v procese menovania Komisie zverili právomoc uvádzania do úradu. Menovanie predsedu Komisie upravuje článok 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ. Kandidáta na funkciu predsedu Komisie navrhuje Európska rada kvalifikovanou väčšinou, pričom musí zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov.

Rada kvalifikovanou väčšinou prijme zoznam ostaných osôb, ktoré navrhuje vymenovať za členov Komisie (vrátane vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku), a to po spoločnej dohode so zvoleným predsedom. Každého dezignovaného komisára vypočuje gestorský výbor. Následne všetci ako celok podliehajú hlasovaniu o schválení Európskym parlamentom. Na konci tohto procesu Európska rada kvalifikovanou väčšinou menuje celú Komisiu.

V súlade s článkom 17 ods. 8 Zmluvy o EÚ a článkom 234 ZFEÚ má Európsky parlament právomoc vysloviť nedôveru celej Komisii. Vyslovenie nedôvery umožňuje Parlamentu vykonávať demokratickú kontrolu Európskej únie. Aby bol návrh na vyslovenie nedôvery prípustný, musí byť predsedovi Parlamentu predložený aspoň desatinou poslancov EP. Návrh je potrebné odôvodniť.

Počas mandátu Komisie má Parlament právomoc odvolať ju väčšinou dvoch tretín odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu jeho členov.

Členovia dvora audítorov sú vyberaní spomedzi osobností, ktoré sa vo svojej krajine podieľajú alebo podieľali na externej kontrole alebo majú pre túto funkciu zváštnu kvalifikáciu.

Členovia Dvora audítorov sú menovaní Radou Európskej únie kvalifikovanou väčšinou po konzultácii s Európskym parlamentom na obdobie šiestich rokov.

Ak Parlament vyjadrí pri niektorej individuálnej kandidatúre nesúhlas, vyzve predseda Európskeho parlamentu Radu, aby kandidatúru stiahla a predložila Parlamentu novú.

Európska centrálna banka je najvyšším rozhodovacím orgánom, ktorý definuje európsku menovú politiku, a ktorý určuje, predovšetkým, úrokové miery.

Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov, ktorých sú menovaní Európskou radou na základe kvalifikovanej väčšiny spomedzi uznávaných a skúsených odborníkov v menovej alebo bankovej oblasti. Ich mandát je na 8 rokov a nemôžu byť znovuzvolení.

Členov Výkonnej rady menujú členské štáty na základe odporúčania Rady Európskej únie a po porade s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB.

Funkciu ombudsmana zaviedla Maastrichtská zmluva a bola zriadená za účelom posilnenia demokratizácie a administratívnej transparentnosti. Ombudsmana volia poslanci EˇP v tajnom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov, a to po každých voľbách do Európskeho parlamentu na jeho volebné obdobie.

Ombudsman koná nezávisle a nestranne. Počas svojho mandátu nemôže vykonávať žiadnu inú profesionálnu aktivitu, platenú ani neplatenú.

Jeho úlohou je prešetrovať sťažnosti, ktoré dostane od ktoréhokoľvek občana EÚ alebo akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby majúcej bydlisko či sídlo v jednom z členských štátov EÚ a ktoré sa týkajú nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Únie. Z iniciatívy Ombudsmana prijal Parlament Európsky kódex riadnej správnej praxe, ktorý informuje občanov o tom, čo majú právo očakávať od administratívy EÚ, a ukazuje úradníkom, ako sa správať vo vzťahu k verejnosti.