EP & The Lisbon Treaty

 

Lisabonská zmluva dáva Európskemu parlamentu nové zákonodarné právomoci: odteraz rozhoduje o drvivej väčšine legislatívy EÚ. Viac než 40 nových oblastí sa presúva pod spolurozhodovací postup Parlamentu a Rady ministrov, vrátane poľnohospodárstva, energetickej politiky, imigrácie a fondov EÚ. Parlament tiež získava posledné slovo pri rozhodovaní o rozpočte EÚ. S novými právomocami však prichádza aj viac zodpovednosti. Ako jediná priamo volená inštitúcia EÚ bude mať Parlament nové nástroje, aby sa EÚ viac zodpovedala svojim občanom.

 
 
Vyhlásenie predsedu EP Jerzyho Buzeka pri príležitosti nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy

1. december 2009 sa zapíše do dejín Európskej únie. V tento deň nadobudne platnosť Lisabonská zmluva, čím sa skončí takmer desaťročie vnútorných diskusií. Táto zmluva znamená posilnenie demokracie v Európskej únii. Predstavuje nesmierne zvýšenie právomocí Európskeho parlamentu. Nárast legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu je takmer dvojnásobný.

 
 
Nový Európsky parlament: viac právomocí, viac zodpovednosti

Lisabonská zmluva dáva Európskemu parlamentu viac právomocí formovať Európu než tomu bolo kedykoľvek predtým. Spoločne s právomocami prichádza aj väčšia zodpovednosť vo vzťahu k občanom, národným parlamentom a Európskej únii.

Každá nová zmluva o EÚ zvýšila legislatívne právomoci Európskeho parlamentu. Lisabonská zmluva teraz pri rozhodovaní o drvivej väčšine zákonov EÚ stavia Parlament na rovnakú úroveň ako Radu ministrov.

Viac právomocí

Lisabonská zmluva posilňuje zákonodarnú funkciu Európskeho parlamentu tým, že viac než 40 oblastí presúva pod "postup spolurozhodovania", kde má Parlament rovnaké práva ako Rada. Do týchto oblastí patrí poľnohospodárstvo, energetická bezpečnosť, imigrácia, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, zdravie a štrukturálne fondy.

Parlament tiež získava väčšiu úlohu pri rozhodovaní o rozpočte, nakoľko sa ruší predchádzajúce delenie na "povinné" a "nepovinné" výdavky. Parlament tak bude rozhodovať o celom rozpočte EÚ spoločne s Radou.

V oblastiach ako je medzinárodný obchod sa tiež bude vyžadovať súhlas europoslancov s medzinárodnými dohodami, o ktorých rokovala únia.

Viac zodpovednosti

Viac právomocí prináša väčšiu zodpovednosť. Rozhodnutia Parlamentu budú viac než kedykoľvek predtým priamo ovplyvňovať každodenný život európskych občanov. Parlament tiež má pri všetkých svojich aktivitách plne rešpektovať základné práva občanov EÚ v súlade s Chartou základných práv, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve.

Europoslanci získajú novú úlohu vo vzťahoch s inými inštitúciami EÚ. Odteraz budú výsledky európskych volieb priamo spojené s výberom kandidáta na post predsedu Európskej komisie. Celá Komisia, vrátane vysokého predstaviteľa únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, bude potrebovať schválenie Parlamentom, aby sa mohla ujať svojho úradu.

Lisabonská zmluva napokon dáva Parlamentu novú právomoc navrhovať zmeny zmluvy.

 
 
 
Európsky parlament a Lisabonská zmluva v 5 bodoch
 
1. Nový Parlament: lepšie nástroje pre aktuálne výzvy

Lisabonská zmluva zlepšuje schopnosť Európskej únie a Parlamentu konať a prinášať riešenia. V čase, keď Európa aj zvyšok sveta čelia novým výzvam, akými sú globalizácia, demografické zmeny, klimatické zmeny, energetická bezpečnosť a terorizmus, ich žiadny štát nedokáže úspešne riešiť samostatne. Len účinnejšou, zodpovednejšou, prehľadnejšou a súdržnejšou spoluprácou a spoločným vystupovaním môže Európa odpovedať na obavy občanov. Reformná zmluva poskytuje Vášmu Parlamentu lepšie nástroje pre dnešné a zajtrajšie výzvy v rastúcej EÚ. S Lisabonskou zmluvou tiež Parlament získava novú právomoc navrhovať v budúcnosti zmeny zmluvy.

 
 
2. Nový Parlament: viac právomocí pri formovaní Európy

S Lisabonskou zmluvou bude mať Európsky parlament viac právomocí pri formovaní Európy než tomu bolo v minulosti. Jeho plná legislatívna právomoc rozšírená na viac než 40 nových oblastí znamená, že Parlament sa stáva rovnocenným zákonodarcom s Radou ministrov, kde sú zastúpené vlády členských štátov. Poľnohospodárstvo, energetická bezpečnosť, legálna imigrácia, spravodlivosť a vnútorné veci, verejné zdravie a štrukturálne fondy sú len niekoľkými oblasťami, kde Parlament získava plnú moc. Jeho rozhodnutia tak odteraz budú mať silnejší vplyv na Váš každodenný život.

 
 
3. Nový Parlament: väčší vplyv nad peňaženkou EÚ

Po novom bude Parlament spoločne s Radou ministrov rozhodovať o celom rozpočte EÚ. Doposiaľ totiž nemal posledné slovo pri "povinných výdavkoch" (približne 45 % rozpočtu EÚ) ako sú výdavky súvisiace s poľnohospodárskymi a medzinárodnými dohodami. To sa mení a Parlament sa spolu s vládami krajín EÚ stáva zodpovedným za celý rozpočet EÚ. Váš Parlament bude mať nielen rozhodujúce slovo pri celkových výdavkových prioritách, ale aj väčšiu kontrolu nad peňaženkou EÚ.

 
 
4. Nový Parlament: väčšie slovo pri rozhodovaní o predstaviteľoch EÚ

Po aplikácii Lisabonskej zmluvy bude Parlament nielen rozhodovať, aké opatrenia sa príjmu a ako sa bude hospodáriť s peniazmi, ale získa aj väčšie slovo pri rozhodovaní o tom, ktorí muži a ktoré ženy budú viesť EÚ. Parlament bude voliť predsedu Európskej komisie na základe výberu, ktorý vopred uskutočnia hlavy členských štátov a vlád, pričom tí budú musieť vziať do úvahy výsledky európskych volieb a teda aj Váš hlas. Súhlas Parlamentu tiež bude potrebný pri menovaní nového hlasu EÚ vo svete a šéfa zahraničnej politiky - vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Európskej komisie.

 
 
5. Nový Parlament: silnejší hlas európskych občanov

Nové právomoci znamenajú väčšiu zodpovednosť. Ako jediná priamo volená inštitúcia EÚ získa Parlament nástroje posilňujúce hlas 500 miliónov občanov, ktorých zastupuje, a takisto nástroje, aby sa im EÚ viac zodpovedala. Parlament bude musieť zabezpečiť efektívne uplatňovanie nového katalógu občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv občanov EÚ - Charty základných práv, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, ako aj nového práva občianskej iniciatívy. Tá jednému miliónu signatárov umožní požadovať nový návrh. Parlament bude takisto chrániť právomoc národných parlamentov vzniesť námietky proti návrhu európskej legislatívy v prípade, že sa to týka záležitostí, ktoré by sa podľa ich názoru dali lepšie riešiť na národnej úrovni.