Powers and procedures

EP po Lisabonskej zmluve: významnejšia úloha pri formovaní Európy

 

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť koncom roka 2009, priniesla Európskemu parlamentu nové zákonodarné právomoci, čím sa Parlament ocitol pri rozhodovaní o tom, čo EÚ robí a na čo míňa peniaze, na rovnakej úrovni s Radou ministrov. Zmluva takisto zmenila spôsob, akým Parlament spolupracuje s ostatnými inštitúciami, a zvýšila vplyv poslancov pri rozhodovaní o tom, kto povedie EÚ. Vďaka všetkým týmto reformám môžete prostredníctvom hlasovania v európskych voľbách ešte do väčšej miery rozhodovať o smerovaní Európy.

 
 
 
 
 
 
Viac právomocí

Lisabonská zmluva rozšírila možnosti Únie a Parlamentu konať a dosahovať výsledky. Takisto rozšírila plnú zákonodarnú právomoc Parlamentu na viac ako 40 nových oblastí vrátane poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti, prisťahovalectva, spravodlivosti a fondov EÚ a postavila Parlament na rovnakú úroveň s Radou, ktorá zastupuje vlády členských štátov. Parlament nadobudol aj právomoc schváliť celý rozpočet Únie spolu s Radou.

Poslanci Európskeho parlamentu majú novú právomoc odmietnuť medzinárodné dohody, čo bez váhania využili pri blokovaní spornej Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA), v súvislosti s ktorou sa mnohí obávali, že ohrozí základné slobody. Ako dokazuje tento príklad, výsledkom posilnenia právomocí je, že rozhodnutia poslancov Európskeho parlamentu majú ešte silnejší vplyv na každodenný život Európanov.

 
 
Významnejšia úloha

Lisabonská zmluva nielenže dala Parlamentu rovnaké zákonodarné právomoci, ako má Rada, ale takisto mu poskytla nástroj na určovanie politického smerovania Európy. Podľa zmien vyplývajúcich zo zmluvy Parlament volí predsedu Komisie, ktorá je výkonným orgánom Únie, a toto rozhodnutie musí zohľadniť výsledky európskych volieb, a tým aj hlasovanie voličov.

 
 
Silnejší hlas pre občanov

Parlament ako jediná inštitúcia EÚ priamo volená občanmi má právomoci a povinnosť postaviť pred zodpovednosť ostatné inštitúcie EÚ. Parlament je strážcom Charty základných práv Európskej únie, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, ako aj novovytvoreného práva na iniciatívu občanov, ktoré umožňuje občanom žiadať nové návrhy politík za predpokladu, že žiadosť podporí formou petície milión ľudí .