Európsky parlament sa delí o legislatívnu právomoc s Radou Európskej únie. Je teda schopný prijímať európske zákony (smernice, nariadenia,...). Môže schváliť, zmeniť alebo zamietnuť obsah európskej legislatívy.
Poslanec v rámci parlamentného výboru vypracuje správu o návrhu „legislatívneho textu“ predloženého Európskou komisiou, ktorá má monopol na legislatívnu iniciatívu. Parlamentný výbor schváli túto správu, prípadne predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Parlament zaujme svoj postoj prepracovaním a odhlasovaním textu na plenárnej schôdzi. Tento postup sa bude raz alebo viackrát opakovať podľa typu postupu a podľa toho, či dôjde k dohode s Radou, alebo nie.
Pri prijímaní legislatívnych aktov rozlišujeme riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie), ktorý kladie Parlament na rovnakú úroveň ako Radu, a špeciálne legislatívne postupy, ktoré sa vzťahujú len na špecifické prípady, keď Parlament plní len poradnú funkciu.
Zdôrazňujeme, že pri určitých otázkach (napríklad dane) poskytuje Európsky parlament skutočne len poradné stanovisko, tento postup sa nazýva konzultačný. V niektorých prípadoch zmluva ustanovuje, že konzultácia je povinná, pretože to vyžaduje právny základ, a návrh môže nadobudnúť zákonnú platnosť, len keď Parlament dal svoje stanovisko. Pri takomto predpoklade Rada nie je oprávnená rozhodovať sama.
Môže žiadať od Komisie, aby predložila Rade legislatívne návrhy.
Zúčastňuje sa na realizácii nových legislatívnych textov, pretože posudzuje ročný pracovný plán Komisie a odporúča, ktoré akty by boli vhodné.