Riadny legislatívny postup

V hrubých rysoch sa tento postup odohráva takto:
Zvyčajne Komisia predloží návrh legislatívneho aktu. Európsky parlament sa však tiež môže ujať legislatívnej iniciatívy a v prípade priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti môže návrh pochádzať buď od Komisie, alebo od štvrtiny členských štátov. Žiadosť o prijatie legislatívneho aktu môže predniesť aj Súdny dvor alebo Európska investičná banka, pričom odporúčanie týkajúce sa legislatívneho aktu môže predložiť aj Európska centrálna banka.

Komisia predkladá legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade a sprístupní ho parlamentom členských štátov.

Do ôsmych týždňov môžu národné parlamenty poslať predsedom Európskeho parlamentu Komisie a Rady odôvodnené stanovisko k tomu, či je návrh legislatívneho aktu v súlade so zásadou subsidiarity.

Parliament Európsky parlament prijme svoju pozíciu v prvom čítaní legislatívneho návrhu. V prípade prvého čítanie nie je stanovená žiadna lehota.

Spravodajca Parlamentu vypracuje návrh správy, ktorý sa následne prerokuje v politických skupinách a zmení a doplní v gestorskom(-kých) výbore(-roch) EP.

Na plenárnej schôdzi Parlament prijme svoju pozíciu jednoduchou väčšinou.

Pozícia môže obsahovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pôvodnému legislatívnemu návrhu.

Parlament prijme alebo neprijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu Komisie.

Ak pozícia Parlamentu neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a Rada taktiež akceptuje pôvodný návrh, Rada prijme akt kvalifikovanou väčšinou, následne ho podpíše predseda Parlamentu a predseda Rady a uverejní sa v úradnom vestníku.

Ak Parlament prijme svoju pozíciu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
ak Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a inak nepozmení ani nedoplní pôvodný návrh, Rada akt prijme kvalifikovanou väčšinou a následne sa podpíše a uverejní.

ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo ich zamietne, prijme svoju pozíciu kvalifikovanou väčšinou a následne ju predloží Parlamentu do druhého čítania. Rada musí v plnom rozsahu informovať o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu jej pozície. Komisie informuje Parlament o svojom postoji.

V druhom čítaní Parlament preskúma pozíciu Rady. Do troch mesiacov (lehotu možno predĺžiť na štyri mesiace) môže:

schváliť pozíciu Rady alebo neprijať rozhodnutie v stanovenej lehote; právny akt sa tým považuje za prijatý a následne sa podpíše a uverejní;

zamietnuť pozíciu Rady absolútnou väčšinou svojich členov; postup sa definitívne skončil

navrhnúť absolútnou väčšinou svojich členov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady; pozícia Parlamentu sa následne predloží Rade a Komisii; Rada má tri mesiace (lehotu možno predĺžiť na štyri mesiace) na vydanie stanoviska;

• Ak Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce Parlamentu, akt sa považuje za prijatý a následne sa podpíše a uverejní.
• Ak Rada neprijme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, informuje o tom Parlament a do šiestich týždňov sa potom zvolá zasadnutie Zmierovacieho výboru.

Na texty, ktoré nebolo možné prijať v prvých dvoch čítaniach, sa vzťahuje zmierovací postup.

Zvolá sa zasadnutie Zmierovacieho výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov 27 členských štátov a rovnakého počtu poslancov Európskeho parlamentu zoskupených v delegácii EP, ktorej zloženie odráža relatívnu silu politických skupín.

Výbor posúdi pozíciu Rady a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania. Má k dispozícii šesť týždňov (lehotu možno predĺžiť na osem týždňov) na nájdenie kompromisu a vypracovanie spoločného návrhu.

Ak zmierovací výbor neodsúhlasí spoločný návrh v stanovenej lehote, akt sa považuje za neprijatý a postup sa skončí.

Ak Zmierovací výbor schváli spoločný návrh, tento sa predloží Rade a Parlamentu na schválenie. Rada a Parlament majú na jeho schválenie lehotu šiestich týždňov (lehotu možno predĺžiť na osem týždňov). Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou a Parlament väčšinou odovzdaných hlasov. Hneď po tom, ako obe inštitúcie schvália akt, tento sa podpíše a uverejní.

(1) Komisia predloží legislatívny návrh naraz (2) Parlamentu a (3) Rade.

Parlament prijme (4) svoju pozíciu a predloží ju Rade.

Ak Rada súhlasí s výsledkom prvého čítania v Parlamente : (5) legislatívny text je prijatý.

Ak (1) Rada neprijme pozíciu Parlamentu v prvom čítaní, vypracuje svoju (2) pozíciu.

(3) Parlament má tri mesiace (možno požiadať o predĺženie lehoty na 4 mesiace) na to, aby reagoval. Môže schváliť pozíciu Rady alebo sa nevyjadrí: (4) legislatívny text je prijatý v znení pozície Rady,

alebo Parlament môže navrhnúť zmeny a doplnenia pozície Rady (s určitými obmedzeniami). V takomto prípade:

• buď (5) Rada do troch mesiacov (možno požiadať o predĺženie lehoty na 4 mesiace) schváli zmeny a doplnenia Parlamentu a (6) legislatívny text je prijatý,
• alebo ich Rada zamietne a zvolá sa zasadnutie Zmierovacieho výboru (27 členov Parlamentu a 27 členov Rady), ktorý má za úlohu zosúladiť rozdielne pozície.
• Prípadne Parlament môže zamietnuť pozíciu Rady absolútnou väčšinou svojich členov a v takomto prípade je legislatívny text zamietnutý.

(1) Po dosiahnutí dohody (1) Zmierovací výbor prijme (2) spoločný návrh na základe pozície Rady a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP z druhého čítania.

Ak ho Rada a (3) Parlament chvália, (4) akt je prijatý.

Ak sa Zmierovací výbor nedohodne na spoločnom návrhu alebo ako ho Parlament alebo Rada neschvália, (5) akt sa považuje za neprijatý.