Legislatívna právomoc

 
Riadny legislatívny postup

Riadny legislatívny postup prikladá Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie rovnakú dôležitosť v rôznych oblastiach (ako je správa ekonomických záležitostí, prisťahovalectvo, energetika, doprava, životné prostredie a ochrana spotrebiteľov). Európsky parlament a Rada prijímajú spoločne prevažnú väčšinu európskych zákonov.

 
Počítačová grafika: Riadny legislatívny postup   Tu nájdete všetko, čo potrebujete vedieť o Riadnom legislatívnom postupe

Spolurozhodovací postup zaviedla Maastrichtská zmluva o Európskej únii (1992) a Amsterdamská zmluva (1999) ho rozšírila a upravila tak, aby sa posilnila jeho účinnosť. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa premenoval na riadny legislatívny postup a stal sa hlavným legislatívnym postupom systému rozhodovania EÚ.

 
 
Konzultačný postup
 

Podľa článku 289 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je konzultačný postup osobitným legislatívnym postupom, prostredníctvom ktorého je Parlament požiadaný, aby vyjadril svoje stanovisko k legislatívnemu návrhu pred tým, než ho prijme Rada.

Európsky parlament môže legislatívny návrh schváliť alebo zamietnuť alebo k nemu môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Rada nemá na základe právnych predpisov povinnosť zohľadniť stanovisko Parlamentu, ale v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nesmie prijať rozhodnutie pred tým, než dostane toto stanovisko.

Pôvodne sa Rímskou zmluvou z roku 1957 priznala Parlamentu poradná úloha v legislatívnom procese; návrhy predkladala Komisia a prijímala ich Rada.

Jednotným európskym aktom (1986) a Maastrichtskou zmluvou, Amsterdamskou zmluvou, Zmluvou z Nice a Lisabonskou zmluvou sa postupne rozšírili výsady Parlamentu. V súčasnosti je Parlament rovnocenným zákonodarným orgánom s Radou v prevažnej väčšine oblastí (pozri Riadny legislatívny postup) a konzultačný postup sa stal osobitným legislatívnym postupom (alebo dokonca nelegislatívnym postupom) používaným v obmedzenom počte prípadov.

Tento postup sa dnes uplatňuje v obmedzenom počte legislatívnych oblastí, ako sú výnimky týkajúce sa vnútorného trhu a právne predpisy o hospodárskej súťaži. Konzultácie s Parlamentom ako nelegislatívny postup sa vyžadujú aj pri prijímaní medzinárodných dohôd v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Pozri:
 
 
Postup súhlasu
 

Od Európskeho parlamentu sa vyžaduje, aby v istých legislatívnych oblastiach udeľoval súhlas na základe osobitného legislatívneho postupu podľa článku 289 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Postup súhlasu dáva Parlamentu právo veta. Úloha Parlamentu teda spočíva v schválení alebo zamietnutí legislatívneho návrhu bez ďalších zmien a doplnení a Rada nemôže nebrať postoj Parlamentu do úvahy. Postup súhlasu sa ako nelegislatívny postup vyžaduje aj pri prijímaní niektorých medzinárodných dohôd Radou.

Tento postup, ktorý je formálne známy ako postup súhlasu, bol zavedený v roku 1986 Jednotným európskym aktom v dvoch oblastiach: dohody o pridružení a dohody upravujúce pristúpenie k Európskej únii. Všetky následné úpravy zmlúv rozšírili rozsah pôsobnosti postupu.

Ako nelegislatívny postup sa zvyčajne uplatňuje pri ratifikácii určitých zmlúv dohodnutých Európskou úniou alebo sa využíva hlavne v prípadoch vážneho porušenia základných práv podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) alebo v prípade pristúpenia nových členov k EÚ či dohody o vystúpení z EÚ.

Ako legislatívny postup sa tiež používa pri prijímaní nových právnych predpisov o boji proti diskriminácii a dnes Európskemu parlamentu udeľuje právo veta aj v prípade, že sa v súlade s článkom 352 ZFEÚ uplatňuje zásada subsidiarity ako všeobecný právny základ.

Ďalšie informácie :
 
 
Iné legislatívne postupy
 

Okrem štyroch hlavných legislatívnych postupov existujú iné postupy, ktoré sa v Parlamente uplatňujú v špecifických oblastiach.

 
Stanovisko podla článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (menová únia)

Komisia a Európska centrálna banka podávajú Rade správy o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie.

Po doručení stanoviska Parlamentu rozhodne Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie o tom, ktoré z členských štátov, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú podmienky na prijatie jednotnej meny na základe kritérií stanovených v článku 140 ods. 1 ZFEÚ a zruší výnimky týchto členských štátov. Pri tomto postupe Parlament o zmenách a doplneniach rozhoduje v jedinom hlasovaní, ku ktorým nie sú prípustné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 
Postupy týkajúce sa sociálneho dialógu

Jedným z cieľov Únie je podporovať dialóg medzi sociálnymi partnermi, aby bolo možné uzatvárať zmluvy a dohovory.

V súlade s článkom 154 ZFEÚ Komisia má za úlohu podporovať porady sociálnych partnerov na úrovni Únie a po porade so sociálnymi partnermi predkladá Parlamentu návrhy o otázke možného zamerania činností Únie.

Všetky dokumenty Komisie alebo všetky dohody uzatvorené sociálnymi partnermi sa predkladajú gestorskému výboru Parlamentu. Ak sociálni partneri dosiahli dohodu a spoločne požadujú, aby bola dohoda vykonaná rozhodnutím Rady na návrh Komisie podľa článku 155 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, predloží gestorský výbor návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti.

  • clánok 84rokovacieho poriadku
 
Postupy pri posudzovaní dobrovoľných dohôd

Komisia informuje Parlament, ak zamýšľa používať dobrovoľné dohody ako alternatívu legislatívy. Príslušný parlamentný výbor môže podľa článku 48 vypracovať k danej veci správu. Komisia oznamuje Európskemu parlamentu, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu. Príslušný parlamentný výbor môže predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom upresní podmienky prijatia alebo zamietnutia.

  • rokovací poriadok: články 48, 85
 
Kodifikácia

Úradnou kodifikáciou sa rozumie postup, ktorý smeruje k zrušeniu aktov tvoriacich predmet kodifikácie a ich nahradeniu jediným aktom. Konsolidovaná verzia aktu zahŕňa všetky zmeny a doplnenia, ktoré sa ho dotkli od jeho prvého uvedenia do platnosti. Neprináša žiadnu zmenu ani doplnenie podstaty týchto aktov. Kodifikácia umožňuje sprehľadniť legislatívu EÚ, ktorá podlieha častým zmenám a doplneniam. Parlamentný Výbor pre právne veci preskúma návrh kodifikácie, ktorý predložila Komisia. Ak návrh neobsahuje podstatné zmeny, uplatní sa zjednodušený postup prijímania správy podľa článku 46 rokovacieho poriadku. Parlament rozhodne v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo uskutočniť rozpravu.

  • rokovací poriadok: články 46, 86
 
Vykonávacie opatrenia a delegované opatrenia

Komisia môže v rámci existujúcich právnych predpisov zaviesť vykonávacie opatrenia. Tieto opatrenia predloží výborom zloženým z expertov členských štátov a pre informáciu alebo na účely kontroly postúpi Parlamentu. Na návrh gestorského výboru môže Parlament prijať uznesenie odporujúce opatreniu, v ktorom uvedie, že návrh vykonávacieho opatrenia prekračuje rámec stanovený v dotknutom legislatívnom akte, nie je v súlade s cieľom alebo obsahom základného nástroja alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo zásadu proporcionality a že žiada Komisiu, aby stiahla alebo zmenila a doplnila návrh opatrení alebo predložila návrh na základe príslušného legislatívneho postupu.

Ak legislatívny akt deleguje na Komisiu právomoc doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu, gestorský výbor preskúma návrh delegovaného aktu, ak ho Parlament dostane na kontrolu, a môže predložiť Parlamentu vhodný návrh vo forme návrhu uznesenia v súlade s ustanoveniami legislatívneho aktu.

  • rokovací poriadok: články 87a, 88
 
 
Postup iniciatívy
 

Legislatívna iniciatíva prislúcha Komisii. Maastrichtská zmluva však priznala Európskemu parlamentu právo legislatívnej iniciatívy, posilnené Lisabonskou zmluvou, ktoré mu umožňuje požiadať Komisiu o predloženie návrhu.

 
Ročné a viacročné plánovanie

V súlade so zmluvou Komisia iniciuje ročné a viacročné plánovanie Únie. S cieľom dosiahnuť tento cieľ Komisia pripraví svoj pracovný program, ktorý predstavuje jej príspevok k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie. Európsky parlament spolupracuje s Komisiou na vypracúvaní jej pracovného programu a Komisia zohľadní priority, ktoré Parlament vyjadril v tomto štádiu. Po prijatí pozície Komisie sa naplánuje trialóg medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v záujme dosiahnutia dohody o plánovaní Únie.

Podrobné opatrenia vrátane časového rozvrhu sú stanovené v prílohe XIV rokovacieho poriadku (Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou).

Parlament prijíma uznesenie o ročnom plánovaní. Predseda požiada Radu o stanovisko k pracovnému plánu Komisie, ako aj k uzneseniu Parlamentu. Ak niektorá inštitúcia nie je schopná dodržať stanovený časový rozvrh, oznámi ostatným inštitúciám dôvod omeškania a navrhne nový časový rozvrh.

 
Iniciatíva podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Na základe správy pripravenej jeho príslušným výborom môže Parlament rozhodnutím väčšiny svojich členov v súlade s článkom 225 ods. 2 ZFEÚ požiadať Komisiu o predloženie vhodného legislatívneho návrhu. Parlament môže zároveň stanoviť konečný termín na predloženie takéhoto návrhu. Gestorský výbor Parlamentu musí najprv požiadať o povolenie Konferenciu predsedov. Komisia sa môže súhlasiť alebo nesúhlasiť s predložením požadovaného návrhu.

Návrh aktu Únie na základe práva na iniciatívu, ktoré Parlamentu udeľuje článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže predložiť jednotlivo aj poslanec Európskeho parlamentu. Takýto návrh sa predloží predsedovi Parlamentu, ktorý ho postúpi gestorskému výboru na prerokovanie. Môže rozhodnúť o predložení návrh v pléne (pozri vyššie).

 
Iniciatívne správy

V rozsahu, v akom zmluvy priznávajú Európskemu parlamentu právo iniciatívy, môžu parlamentné výbory pripraviť správu o veci týkajúcej sa jeho kompetencií a v tejto veci predložiť Parlamentu návrh uznesenia. Pred akýmkoľvek návrhom správy si musia vyžiadať súhlas konferencie predsedov.

 
 
 
Tools
 
 

Ako prebieha legislatívny proces?

Poslanec v rámci parlamentného výboru vypracuje správu o návrhu „legislatívneho textu“ predloženého Európskou komisiou, ktorá má monopol na legislatívnu iniciatívu. Parlamentný výbor schváli túto správu, prípadne predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Parlament zaujme svoj postoj prepracovaním a odhlasovaním textu na plenárnej schôdzi. Tento postup sa bude raz alebo viackrát opakovať podľa typu postupu a podľa toho, či dôjde k dohode s Radou, alebo nie.

Pri prijímaní legislatívnych aktov rozlišujeme riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie), ktorý kladie Parlament na rovnakú úroveň ako Radu, a špeciálne legislatívne postupy, ktoré sa vzťahujú len na špecifické prípady, keď Parlament plní len poradnú funkciu.

Zdôrazňujeme, že pri určitých otázkach (napríklad dane) poskytuje Európsky parlament skutočne len poradné stanovisko, tento postup sa nazýva konzultačný. V niektorých prípadoch zmluva ustanovuje, že konzultácia je povinná, pretože to vyžaduje právny základ, a návrh môže nadobudnúť zákonnú platnosť, len keď Parlament dal svoje stanovisko. Pri takomto predpoklade Rada nie je oprávnená rozhodovať sama.

Parlament má právomoc politickej iniciatívy.

Môže žiadať od Komisie, aby predložila Rade legislatívne návrhy.

Zúčastňuje sa na realizácii nových legislatívnych textov, pretože posudzuje ročný pracovný plán Komisie a odporúča, ktoré akty by boli vhodné.