Postup súhlasu

 

Od Európskeho parlamentu sa vyžaduje, aby v istých legislatívnych oblastiach udeľoval súhlas na základe osobitného legislatívneho postupu podľa článku 289 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Postup súhlasu dáva Parlamentu právo veta. Úloha Parlamentu teda spočíva v schválení alebo zamietnutí legislatívneho návrhu bez ďalších zmien a doplnení a Rada nemôže nebrať postoj Parlamentu do úvahy. Postup súhlasu sa ako nelegislatívny postup vyžaduje aj pri prijímaní niektorých medzinárodných dohôd Radou.

 
 

Tento postup, ktorý je formálne známy ako postup súhlasu, bol zavedený v roku 1986 Jednotným európskym aktom v dvoch oblastiach: dohody o pridružení a dohody upravujúce pristúpenie k Európskej únii. Všetky následné úpravy zmlúv rozšírili rozsah pôsobnosti postupu.

Ako nelegislatívny postup sa zvyčajne uplatňuje pri ratifikácii určitých zmlúv dohodnutých Európskou úniou alebo sa využíva hlavne v prípadoch vážneho porušenia základných práv podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) alebo v prípade pristúpenia nových členov k EÚ či dohody o vystúpení z EÚ.

Ako legislatívny postup sa tiež používa pri prijímaní nových právnych predpisov o boji proti diskriminácii a dnes Európskemu parlamentu udeľuje právo veta aj v prípade, že sa v súlade s článkom 352 ZFEÚ uplatňuje zásada subsidiarity ako všeobecný právny základ.

 
 
 
Tools