Ďalšie dostupné webové stránky
Podľa článku 289 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je konzultačný postup osobitným legislatívnym postupom, prostredníctvom ktorého je Parlament požiadaný, aby vyjadril svoje stanovisko k legislatívnemu návrhu pred tým, než ho prijme Rada.
Európsky parlament môže legislatívny návrh schváliť alebo zamietnuť alebo k nemu môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Rada nemá na základe právnych predpisov povinnosť zohľadniť stanovisko Parlamentu, ale v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nesmie prijať rozhodnutie pred tým, než dostane toto stanovisko.
Pôvodne sa Rímskou zmluvou z roku 1957 priznala Parlamentu poradná úloha v legislatívnom procese; návrhy predkladala Komisia a prijímala ich Rada.
Jednotným európskym aktom (1986) a Maastrichtskou zmluvou, Amsterdamskou zmluvou, Zmluvou z Nice a Lisabonskou zmluvou sa postupne rozšírili výsady Parlamentu. V súčasnosti je Parlament rovnocenným zákonodarným orgánom s Radou v prevažnej väčšine oblastí (pozri Riadny legislatívny postup) a konzultačný postup sa stal osobitným legislatívnym postupom (alebo dokonca nelegislatívnym postupom) používaným v obmedzenom počte prípadov.
Tento postup sa dnes uplatňuje v obmedzenom počte legislatívnych oblastí, ako sú výnimky týkajúce sa vnútorného trhu a právne predpisy o hospodárskej súťaži. Konzultácie s Parlamentom ako nelegislatívny postup sa vyžadujú aj pri prijímaní medzinárodných dohôd v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).