Priamy prístup na hlavné prehľadávanie (stlačte Enter)
Prístup k obsahu stránky (stlačiť Enter)
Priamy prístup na zoznam ďalších webových stránok (stlačte Enter)

Organizácie

 
 
Predseda

Predseda sa volí na dva a pol roka s možnosťou obnovenia, to znamená na polovicu volebného obdobia Parlamentu. Predseda reprezentuje Európsky parlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ.

Predseda dohliada na prácu Parlamentu a jeho orgánov, ako aj na rozpravy v pléne a dodržiavanie rokovacieho poriadku.

Pri otvorení každého zasadnutia Európskej rady vyjadruje predseda Parlamentu stanovisko a záujmy Parlamentu týkajúce sa bodov v programe rokovania a ďalších tém.

Po prijatí rozpočtu Európskej únie v Parlamente ho predseda podpisuje, čím sa rozpočet stáva platným. Predseda EP a predseda Rady podpisujú všetky legislatívne akty prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu.

 
 
 
Poslanci Európskeho parlamentu
Poslanci Európskeho parlamentu

V Európskom parlamente pôsobí 751 poslancov zvolených v 28 členských štátoch rozšírenej Európskej únie. Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie piatich rokov.

Každá krajina rozhoduje o tom, akou formou sa voľby uskutočnia, musí však pritom zaručiť rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Pri európskych voľbách platí zásada pomerného zastúpenia.

Kreslá sa prideľujú podľa počtu obyvateľov každého členského štátu. Niečo viac ako tretinu poslancov Európskeho parlamentu tvoria ženy. Poslanci Európskeho parlamentu sú zoskupení podľa politickej, a nie podľa štátnej príslušnosti.

 
 
 
Politické skupiny
Politické skupiny

Poslanci Európskeho parlamentu sú členmi politických skupín, v ktorých nie sú zoskupení na základe štátnej, ale politickej príslušnosti. V súčasnosti je v Parlamente sedem politických skupín.

Na vytvorenie politickej skupiny je potrebných 25 poslancov a v skupine musí byť zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov. Poslanci môžu byť členmi iba jednej politickej skupiny.

Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej politickej skupiny, sú známi ako nezaradení poslanci.

 
 
 
Politické skupiny v Európskom parlamente

Každá politická skupina sa stará o svoju vnútornú organizáciu tým, že vymenúva svojho predsedu (alebo dvoch spolupredsedov v prípade niektorých skupín), predsedníctvo a sekretariát.

Miesta v rokovacej sále sú rozdeľované podľa politickej príslušnosti zľava doprava na základe dohody s predsedami skupín.

Pred každým hlasovaním v pléne skúmajú politické skupiny správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k nim pozmeňujúce návrhy.

Pozícia prijatá politickou skupinou je výsledkom diskusie v rámci skupiny. Žiaden poslanec nemôže byť nútený, aby hlasoval istým spôsobom.

 
 
 
 
Výbory

Aby mohli vykonávať prípravnú činnosť v súvislosti s plenárnymi schôdzami Európskeho parlamentu, poslanci sú rozdelení do 20 špecializovaných stálych výborov. Výbor tvorí 25 až 71 poslancov Európskeho parlamentu a každý má svojho predsedu, predsedníctvo a sekretariát. Politické zloženie výborov odráža politické zloženie pléna Parlamentu.

Výbory vypracúvajú, menia a prijímajú legislatívne návrhy a iniciatívne správy. Zvažujú návrhy Komisie a Rady a v prípade potreby vypracúvajú správy, ktoré sa predkladajú plénu.

Parlament môže zriaďovať aj dočasné výbory zaoberajúce sa špecifickými otázkami a vyšetrovacie výbory na prešetrovanie prípadov porušovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Spoločenstva.

 
 
 
Delegácie
Delegácie

Delegácie Európskeho parlamentu udržiavajú vzťahy a vymieňajú si informácie s parlamentmi krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Prostredníctvom svojich delegácií Európsky parlament pomáha pri zastupovaní Európskej únie navonok a pri presadzovaní hodnôt, na ktorých je Európska únia založená, konkrétne zásady slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

Existuje niekoľko typov delegácií: spoločné parlamentné výbory, parlamentné výbory pre spoluprácu, iné medziparlamentné delegácie a delegácie pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach.

 
 
 
Politické orgány

V Európskom parlamente existujú rôzne politické orgány zodpovedné za organizáciu parlamentných záležitostí a legislatívneho plánovania alebo za parlamentné pravidlá, ako aj administratívne, finančné, personálne a organizačné veci.

 
 
 
Konferencia predsedov

Konferencia predsedov je politický orgán Parlamentu, do kompetencie ktorého spadá

  • organizácia práce EP a zostavenie legislatívneho programu,
  • pridelenie kompetencií výborom a delegáciám a určenie ich zloženia,
  • vzťah s inými inštitúciami Európskej únie, národnými parlamentmi a tretími krajinami.

Konferencia predsedov pripravuje harmonogram inštitúcie a program plenárnych zasadnutí a určuje zasadací poriadok v plenárnej rokovacej sále.

Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín.
Jej práce sa zúčastňujú aj dvaja predstavitelia nezávislých poslancov, ale títo nemajú hlasovacie právo.
Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia konsenzuálne alebo váženým hlasovaním podľa počtu členov každej politickej skupiny.

Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku.
Organizuje prácu Európskeho parlamentu a jeho orgánov.
Je konzultatívnym orgánom vo všetkých otázkach spojených s legislatívnym plánom a so vzťahmi s inými orgánmi a inštitúciami Európskej únie.
Konferencia predsedov sa obvykle schádza dvakrát za mesiac. Jej schôdze nie sú verejné.

Zápisnice z rokovaní Konferencie predsedov sa prekladajú do úradných jazykov, tlačia a doručujú všetkým poslancom.
Každý poslanec môže ohľadom práce konferencie predsedov vzniesť otázky.

Dáva všetkým poslancom, mimo plenárne zasadnutia príležitosť výmeny názorov s pozvanou osobnosťou alebo vopred sa oboznámiť s návrhmi predloženými Európskou komisiou.

 
 
Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiaci orgán Európskeho parlamentu. Do jeho kompetencie spadá príprava odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu a správa všetkých administratívnych, personálnych a organizačných otázok.

Predsedníctvo sa skladá z predsedu Európskeho parlamentu, 14 podpredsedov a 6 kvestorov volených zhromaždením na obdobie dva a pol roka s možnosťou znovuzvolenia. Ak sa hlasovanie v predsedníctve skončí rovnosťou hlasov, rozhoduje hlas predsedu. Kvestori majú v predsedníctve poradný hlas.

Predsedníctvo vykonáva rozličnú pôsobnosť vo vnútroparlamentnej administratívnej a finančnej oblasti. Do jeho kompetencie spadajú všetky otázky, ktoré sa týkajú vnútorného fungovania parlamentu. Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní, povoľuje konanie schôdzí výborov alebo delegácií mimo obvyklých rokovacích miest a pripravuje predbežný návrh odhadu výdavkov Parlamentu. Menuje generálneho tajomníka Parlamentu, ktorý zabezpečuje riadenie administratívnych služieb Parlamentu a určuje zloženie a organizáciu generálneho sekretariátu. Predsedníctvo sa obvykle schádza dvakrát za mesiac.

Zápisnice z rokovaní predsedníctva sa prekladajú do úradných jazykov, tlačia a doručujú všetkým poslancom. Každý poslanec môže ohľadom práce predsedníctva vzniesť otázky.

Predsedníctvo rozhoduje o čiastkach poskytovaných politickým stranám reprezentovaným v Európskom parlamente.

 
 
Kolégium kvestorov

Kolégium kvestorov je orgán Európskeho parlamentu, ktorý je zodpovedný za administratívne a finančné otázky, ktoré sa priamo týkajú poslancov a ich pracovných podmienok.

Počet kvestorov je 6 a sú členmi predsedníctva. Európsky parlament pristupuje k voľbe kvestorov po voľbe predsedu a 14 podpredsedov. Kvestori sú volení trojkolovým väčšinovým tajným hlasovaním: v prvých dvoch kolách sa vyžaduje absolútna väčšina odovzdaných hlasov, v poslednom kole postačuje relatívna väčšina. Ich mandát je stanovený na dva a pol roka a majú v rámci predsedníctva hlas poradný.

Kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov, ako napríklad sprístupnenie všeobecných zariadení a služieb poslancom. Môžu predkladať návrhy na zmeny, doplnenia alebo prepracovanie textov, ktoré sa týkajú všetkých úprav určovaných predsedníctvom. Kvestori sa obvykle schádzajú raz za mesiac.

Každý poslanec môže ohľadom práce kvestorov vzniesť otázky.

 
 
Konferencia predsedov výborov

Konferencia predsedov výborov je politický orgán Európskeho parlamentu, ktorý umožňuje zaistiť lepšiu spoluprácu medzi rôznymi parlamentnými výbormi.

Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych i dočasných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu. Konferencia predsedov výborov sa obvykle schádza raz za mesiac, v Štrasburgu počas plenárnych zasadnutí.

Konferencia predsedov výborov môže dávať konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu. Môže tiež konferencii predsedov radiť v prípade kompetenčného sporu medzi dvoma výbormi. Predsedníctvo a konferencia predsedov môžu poveriť konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh.

 
 
Konferencia predsedov delegácií

Konferencia predsedov delegácií, politický orgán Európskeho parlamentu, pravidelne posudzuje všetky otázky týkajúce sa dobrého fungovania medziparlamentných delegácií a delegácií v zmiešaných parlamentných výboroch.

Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu.

Konferencia predsedov delegácií môže dávať konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce delegácií. Konferencia predsedov delegácií vypracováva návrh ročného harmonogramu medziparlamentných stretnutí a schôdzí zmiešaných parlamentných výborov. Predsedníctvo a konferencia predsedov môžu poveriť konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh.

 
 
 
 
Medziskupiny

Medziskupiny môžu vytvoriť poslanci z rôznych politických skupín a parlamentných výborov s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov o špecifických otázkach a podporovať kontakty medzi poslancami a občianskou spoločnosťou.

Medziskupiny nie sú orgánmi Parlamentu, a preto nemôžu vyjadrovať názor Parlamentu.

Medziskupiny sa riadia vnútornými pravidlami prijatými Konferenciou predsedov 16. decembra 1999 (naposledy revidovanými 11. septembra 2014), ktoré stanovujú podmienky, ktorými sa riadi vytvorenie medziskupín na začiatku každého volebného obdobia a ich fungovanie.

Predsedovia medziskupín sú povinní priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú, ktorá by im bola poskytnutá podľa rovnakých kritérií, ktoré sa uplatňujú na poslancov ako jednotlivcov. Tieto vyhlásenia sa musia aktualizovať každý rok a uchovávať vo verejnom registri vedenom kvestormi.

Na schôdzi, ktorá sa konala 11. decembra 2014, Konferencia predsedov schválila zoznam medziskupín, ktoré sa majú vytvoriť v súčasnom volebnom období Parlamentu:

  • Aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami & rodinná politika
  • Boj proti rasizmu a rozmanitosť
  • Biodiverzita, vidiek, poľovníctvo a rekreačné rybárstvo
  • Práva detí
  • Zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj a biodiverzita
  • Verejné zdroje a služby vo verejnom záujme
  • Kreatívny priemysel
  • Digitálna agenda
  • Zdravotné postihnutie
  • Extrémna chudoba a ľudské práva
  • Rozvoj európskeho cestovného ruchu, kultúrne dedičstvo, cesta svätého Jakuba a iné európske kultúrne trasy
  • Sloboda náboženského vyznania a viery a náboženská tolerancia
  • Integrita – transparentnosť, boj proti korupcii a organizovanému zločinu
  • Práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI)
  • Dlhodobé investície a reindustrializácia
  • Vidiecke, horské a vzdialené oblasti
  • Moria, rieky, ostrovy a pobrežné oblasti
  • Malé a stredné podniky (MSP)
  • Vzdušný priestor a kozmický priestor
  • Sociálne hospodárstvo
  • Šport
  • Odborové zväzy
  • Tradičné menšiny, národné spoločenstvá a jazyky
  • Mestské oblasti
  • Dobré podmienky a ochrana zvierat
  • Západná Sahara
  • Vína, liehoviny a kvalitné potraviny
  • Záležitosti týkajúce sa mládeže
 
 
 
Plénum v panoramatickom zobrazení (360°)

Urobte si virtuálnu prehliadku rokovacej sály.

 
 
 
Rokovací poriadok

Na základe článku 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prijíma Európsky parlament rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok predstavuje pravidlá vnútornej organizácie a fungovania Parlamentu.