DEMOKRACIA V POHYBEVOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU – Už o rok 

Posledný prieskum Eurobarometra, zverejneného rok pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v máji 2019, svedčí o tom, že občania naďalej čoraz viac podporujú Európsku Úniu. Viac než dve tretiny respondentov (67 %) sú presvedčené, že členstvo v EÚ ich krajine prospieva. Toto je najlepší výsledok od roku 1983. Väčšina respondentov (48 %) si okrem toho prvýkrát myslí, že ich hlas v EÚ zaváži.

Takmer tretina respondentov (32 %) už teraz pozná dátum volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, pričom 50 % má o voľby záujem. Občania vnímajú postup navrhovania hlavných kandidátov, tzv. Spitzenkandidaten process, ako pozitívnu zmenu (49 % tvrdí, že ich povzbudí k účasti na ďalších voľbách do Európskeho parlamentu) – 70 % respondentov však chce, aby s ním bola spojená skutočná diskusia o európskych problémoch a o budúcnosti EÚ.

Väčšina respondentov navyše súhlasí s tým, že postup navrhovania hlavných kandidátov zvyšuje transparentnosť (63 %), ide o veľký pokrok v oblasti európskej demokracie (61 %) a zvyšuje legitímnosť Európskej komisie (60 %). Naopak, menej než polovica respondentov sa domnieva, že tento postup národným vládam zabráni vybrať najlepšieho kandidáta (46 %), kým 45 % verí, že to nemá reálny vplyv (45 %).

V nadchádzajúcej volebnej kampani chcú Európania počuť o bezpečnostných problémoch v najširšom zmysle vrátane imigrácie, pričom problémy súvisiace s osobným prospechom a blahobytom sú v ich rebríčku priorít na rovnakom mieste.

Väčšina respondentov je aj naďalej spokojná so spôsobom, ako funguje demokracia v ich krajine (55 %) a v EÚ (46 %). Kým respondenti z niektorých krajín sú spokojnejší s fungovaním demokracie v EÚ než vo svojej vlastnej krajine, občania z niektorých väčších členských štátov sú so spôsobom fungovania demokracie v EÚ oveľa menej spokojní. Ešte zjavnejšie je to vtedy, keď sa úroveň spokojnosti so spôsobom fungovania demokracie posudzuje v kontexte HDP krajiny na obyvateľa, ako aj aktuálnych mier nezamestnanosti.

 

Prieskum sa zameriaval aj na názory občanov na nové a vznikajúce politické strany. Medzi rokmi 2013 a 2018 vzniklo v členských štátoch EÚ viac než 70 nových strán a politických aliancií, pričom niektoré z nich boli úspešné v kampani proti politickému zriadeniu.

Väčšina opýtaných Európanov, ktorí mali vyjadriť svoj názor na tieto nové strany a hnutia, ich vnímalo skôr pozitívne. Polovica respondentov tieto strany či hnutia nepovažuje za ohrozenie demokracie, zatiaľ čo 38 % sa domnieva, že ju ohrozia. 70 % opýtaných občanov zastáva názor, že byť proti niečomu nestačí a že sa tým nič nezlepší. 56 % je však presvedčených, že nové strany a hnutia môžu priniesť skutočnú zmenu, zatiaľ čo 53 % občanov súhlasí s tvrdením, že môžu nájsť lepšie riešenia než aktuálne politické zriadenie.

Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu ide v tomto prieskume o to, zistiť, ako občania vnímajú voľby. Pri otázke, prečo ľudia budú voliť do Európskeho parlamentu, Európania ako prvé uvádzajú občianske dôvody – napríklad, že „je to ich občianska povinnosť“. Drvivá väčšina si myslí, že ľudia sa volieb nezúčastnia, lebo „sú presvedčení, že ich hlas nič nezmení“, „neveria politickému systému“ alebo „ich nezaujíma politika alebo voľby vo všeobecnosti“. Dôležitým prvkom, ktorý treba zvážiť, sú chýbajúce informácie. Významnú úlohu zohrávajú aj technické dôvody, keďže 15 % respondentov verí, že ľudia nebudú voliť, lebo možno „nebudú mať čas alebo budú mať niečo iné na práci“, zatiaľ čo 12 % „nevie, kde ani ako voliť“.