Krajiny Perzského zálivu, Irán, Irak a Jemen

EÚ má uzatvorené dohody o spolupráci s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (organizácia na regionálnej úrovni, ktorá zoskupuje Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty) a s Jemenom a dohodu o partnerstve a spolupráci s Irakom. EÚ v súčasnosti nemá zmluvné vzťahy s Iránom, ale je si vedomá, že tu existuje značný potenciál pre hlbšie vzťahy.

Právny základ

  • Hlava V (vonkajšia činnosť) Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).
  • Články 206 a 207 (obchod) a 216 až 219 (medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1. Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)

GCC bola zriadená v roku 1981. Skupina, ktorá stále pozostáva z pôvodných členov (Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty), slúži aj dnes ako hlavný sprostredkovateľ vzťahov medzi EÚ a uvedenými šiestimi krajinami. EÚ a GCC zaujali v mnohých prípadoch spoločné stanovisko v súvislosti s problémami na Blízkom východe.

Krajiny Perzského zálivu bohaté na ropu, ktoré pokrývajú približne 20 % spotreby energie EÚ, prechádzajú značnými sociálno-ekonomickými a politickými zmenami, aj keď sú medzi nimi rozdiely v tempe zavádzania reforiem. Vplyv arabských povstaní na monarchie v Perzskom zálive bol zneutralizovaný prostredníctvom preventívnych politík, ako napríklad štátnymi dotáciami a zvýšením zamestnanosti vo verejnom sektore, ako aj represívnymi opatreniami, konkrétne v Bahrajne a vo východnej provincii Saudskej Arábie. Krajiny GCC naďalej zohrávajú aktívnu úlohu v oblasti diplomacie na Blízkom východe, ktorá je niekedy poznačená vzájomnou rivalitou medzi nimi. To prispelo k súčasnej diplomatickej kríze medzi Katarom a ďalšími krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré obviňujú Katar z podporovania teroristických a náboženských skupín (vrátane Moslimského bratstva), financovania skupín spájaných s Iránom, porušovania zvrchovanosti jeho susedných krajín a podnecovania politického disentu v susedných krajinách.

Vzťahy medzi EÚ a GCC sú prevažne ekonomickej a obchodnej povahy, pričom Únia by rada prehĺbila politické vzťahy s regiónom. Objem obchodu medzi oboma stranami od 80. rokov 20. storočia ustavične rastie. Krajiny GCC boli v roku 2016 piatym najväčším vývozným trhom Únie a EÚ bola najväčším obchodným partnerom GCC.

EÚ a krajiny GCC v roku 1988 podpísali dohodu o spolupráci. Cieľom dohody je posilniť stabilitu v regióne strategického významu, uľahčiť politické a hospodárske vzťahy, rozšíriť hospodársku a technickú spoluprácu a prehĺbiť spoluprácu v oblasti energetiky, priemyslu, obchodu a služieb, poľnohospodárstva, rybolovu, investícií, vedy, techniky ako aj v oblasti životného prostredia. V dohode sú stanovené ročné stretnutia spoločných výborov a ministrov, ako aj výbory pre spoločnú spoluprácu na úrovni úradníkov na vysokej úrovni. V apríli 2016 sa spoločný výbor pre spoluprácu medzi EÚ a GCC dohodol na zavedení štruktúrovanejšieho neformálneho dialógu o obchode a investíciách. Posledné stretnutie ministrov EÚ a krajín GCC sa konalo v júli 2016 v Bruseli. V dohode sa nepočíta s parlamentným orgánom.

EÚ a GCC dosiahli dohodu o spoločnom akčnom programe na roky 2010 – 2013, ktorá je základom pre užšiu spoluprácu v oblastiach, ako sú informačné a komunikačné technológie, jadrová bezpečnosť, energia z čistých zdrojov, výskum a hospodársky dialóg. Obnovenie tohto programu sa však oddialilo, najmä z dôvodu nedostatku pokroku v obchodných otázkach. Rokovania o dohode o voľnom obchode sa začali v roku 1990, ale od roku 2008 sú na mŕtvom bode, pretože otázka vývozného cla zostáva naďalej zdrojom nezhody. Na financovanie opatrení zameraných na plnenie Dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC existuje od 1. januára 2007 možnosť čerpať prostriedky z nástroja partnerstva (a jeho predchodcu – nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI)). Krajiny GCC sa okrem toho zapájajú do programu Erasmus Mundus.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament prijal 24. marca 2011 uznesenie o vzťahoch medzi EÚ a krajinami GCC[1], v ktorom vyzval na vybudovanie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi. Túto pozíciu Parlament potvrdil vo svojom uznesení z 9. júla 2015 o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu[2]. Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Arabským polostrovom organizuje pravidelné medziparlamentné stretnutia s poradnými radami v regióne a monitoruje rozvoj vzťahov medzi EÚ a GCC. Podvýbor Parlamentu pre ľudské práva tiež pozorne monitoruje situáciu v krajinách Perzského zálivu.

Za súčasného volebného obdobia Parlament prijal uznesenia, v ktorých vyjadril konkrétne obavy v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v niektorých krajinách GCC vrátane Saudskej Arábie a Bahrajnu a v súvislosti s obnovením trestu smrti v Kuvajte a Bahrajne. Parlament taktiež vyzval na väčšiu spoluprácu s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive zameranú na riadenie migrácie. Európsky parlament 13. septembra 2017 prijal uznesenie o vývoze zbraní[3], v ktorom sa výslovne uvádza, že sa domnieva, že vývoz zbraní do Saudskej Arábie nie je v súlade s aspoň jedným z kritérií uvedených v spoločnej pozícii EÚ 2008/944/CFSP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2015 udelil Európsky parlament saudskoarabskému blogerovi Rá’ifovi Badawímu.

2. Jemen

Vzťahy medzi EÚ a Jemenom sú založené na dohode o spolupráci z roku 1997, ktorá zahŕňa obchod a rozvoj spolupráce v oblasti kultúry, komunikácií a informácií, životného prostredia, riadenia prírodných zdrojov a v oblasti politického dialógu. V marci 2015 medzinárodná vojenská koalícia pod vedením Saudskej Arábie začala vojenskú kampaň namierenú proti povstalcom, ktorí vyhnali úradujúceho prezidenta. EÚ podporuje mediáciu, ktorú vykonáva OSN s cieľom nájsť politické riešenie tohto konfliktu. Únia zintenzívnila svoju pomoc v záujme zmiernenia dramatickej situácie v krajine, v ktorej viac ako 82 % obyvateľstva potrebuje humanitárnu pomoc. EÚ sa zaviazala prispieť od roku 2015 na humanitárnu pomoc Jemenu celkovo 171 miliónmi EUR. To je suma navyše, ktorá dopĺňa 440 miliónov EUR vyčlenených na rozvojovú spoluprácu s Jemenom vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2016 – 2020. Od februára 2015 pôsobí delegácia EÚ v Jemenskej republike z ústredia v Bruseli.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament prijal uznesenia o Jemene v júli 2015[4], vo februári 2016[5] a v júni 2017[6], v ktorých vyjadril hlboké znepokojenie nad alarmujúcou humanitárnou a bezpečnostnou situáciou a vyzval na účinné uplatňovanie dohody o prímerí. Dňa 13. septembra 2017 Parlament prijal uznesenie o vývoze zbraní[7], v ktorom vyjadruje poľutovanie nad tým, že v jemenskom konflikte sa používajú vojenské technológie vyvážené členskými štátmi. Za vzťahy s Jemenom a za monitorovanie situácie v krajine je zodpovedná Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Arabským polostrovom.

3. Irak

EÚ je od vojny v roku 2003 kľúčovým poskytovateľom pomoci pre Irak. Dohoda o partnerstve a spolupráci (PCA) bola medzi EÚ a Irakom podpísaná v máji 2012. Poskytuje rámec na dialóg a spoluprácu v mnohých otázkach vrátane politických otázok, boja proti terorizmu, obchodu, ľudských práv, zdravia, vzdelávania a životného prostredia. V rámci PCA sa v januári 2014 konalo vôbec prvé zasadnutie Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Irakom a druhé zasadnutie sa konalo 18. októbra 2016. Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia prisľúbila poskytnúť Iraku 75 miliónov EUR na spoluprácu v oblasti ľudských práv a právneho štátu, vzdelávania a udržateľných zdrojov energie. EÚ a Irak podpísali v januári 2010 memorandum o porozumení v oblasti energetickej spolupráce. Toto memorandum umožňuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti energetických dodávok a obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti.

EÚ podporuje úsilie globálnej koalície zamerané na boj proti tzv. skupine Islamského štátu (IŠ alebo Dá’iš) v Sýrii a Iraku. Podporuje jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Iraku, pričom politickú inkluzívnosť a národné zmierenie považuje za nevyhnutné na porazenie IŠ. Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú a humanitárnu situáciu Komisia navýšila humanitárnu pomoc poskytnutú tejto krajine na 159 miliónov EUR v roku 2016 a v roku 2017 zatiaľ na 72,5 milióna EUR. Od roku 2015 Komisia poskytla viac ako 340 miliónov EUR na humanitárnu pomoc a umožnila záchranné operácie v celej krajine.

Úloha Európskeho parlamentu

Od začiatku súčasného volebného obdobia Parlament prijal niekoľko uznesení o situácii v Iraku, a to aj o ofenzíve IŠ, násilí medzi sektami, prenasledovaní menšín, situácii v severnom Iraku/Mosule, masových hroboch a o vývoze zbraní. Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Irakom organizuje pravidelné medziparlamentné stretnutia s Radou zástupcov Iraku. Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za rok 2016 získali Nádja Murád Básí a Lamjá’ Hadží Bašár, ktoré prežili sexuálne zotročovanie zo strany príslušníkov Islamského štátu (IŠ) v Iraku a neskôr sa stali hovorkyňami žien, ktoré boli takisto obeťami sexuálneho násilia páchaného IŠ. Verejne vystupujú na podporu jezídskej komunity v Iraku – náboženskej menšiny, na ktorej bojovníci IŠ páchajú genocídu.

4. Irán

EÚ zdieľala obavy medzinárodného spoločenstva v súvislosti s jadrovým programom Iránu a (prostredníctvom PK/VP) podporovala a koordinovala skupinu E3+3 (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Čína, Rusko a USA) pri jej dlhých rokovaniach s Iránom. Dňa 14. júla 2015 bol napokon vo Viedni schválený spoločný komplexný akčný plán, v ktorom sa Irán formálne zrieka vojenského využitia jadrovej energie a súhlasí s tým, že vykoná podstatnú transformáciu infraštruktúry, aby jeho jadrové zariadenia slúžili len civilné účely. Prijíma tiež niekoľko dôležitých obmedzení týkajúcich sa obohacovania uránu a plutónia počas vykonávacieho obdobia hlavných ustanovení dohody (10 – 15 rokov). Niektoré ďalšie ustanovenia, ako je dohľad nad iránskou výrobou oxidu uránu, tzv. žltého koláča, majú platiť 25 rokov. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zaviedla veľmi spoľahlivý systém inšpekcií a sledovania. OSN, USA a EÚ zrušili sankcie, ktoré zaviedli v súvislosti s iránskym jadrovým programom, keď sa preukázalo, že Irán dodržiava svoje záväzky. Tieto sankcie však môžu byť opätovne zavedené („snap-back“), ak Irán svoje záväzky prijaté v rámci komplexného akčného plánu poruší. Pretrvávajúce iránske skúšky balistických a riadených striel napriek tomu, že nimi technicky nebol porušený spoločný komplexný akčný plán, spôsobujú rozruch v EÚ i mimo nej. Aj napriek rastúcej kritike komplexného akčného plánu zo strany Bieleho domu agentúra MAAE opakovane potvrdila, že Irán koná v súlade s jeho ustanoveniami, pričom EÚ (spolu s troma ďalšími členmi E3+3) vyjadrila svoje pevné odhodlanie k jeho vykonávaniu. Sankcie EÚ zavedené v súvislosti s vážnou situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne nie sú súčasťou plánu komplexného akčného plánu a zostávajú v platnosti.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament vo svojich uzneseniach podporil dvojaký prístup EÚ (sankcie spolu s diplomatickými rokovaniami) a uvítal spoločný komplexný akčný plán a zdôraznil význam obhajovania ľudských práv v Iráne. Toto stanovisko opätovne pripomenul po rozhodnutí prezidenta Trumpa nepotvrdiť záväzok USA voči dohode.

V roku 2012 Parlament udelil Sacharovovu cenu právničke Nasrín Sutúdeovej a filmovému režisérovi Džaafarovi Panáhímu.

Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Iránom podrobne sleduje vývoj v krajine vrátane situácie menšín, otázky trestu smrti a úlohy Iránu v boji proti IŠ v regióne. Dňa 25. októbra 2016 Parlament schválil uznesenie o stratégii EÚ voči Iránu po dohode o jadrovom programe[8], v ktorom vyslovil želanie, aby bol Irán znovu začlenený do svetovej ekonomiky, no vyjadril znepokojenie nad tým, že úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine je veľmi slabá. V decembri 2017 Delegácia pre vzťahy s Iránom navštívila Teherán a Isfahán, aby sa zúčastnila na 6. medziparlamentnom stretnutí a aby posilnila priamy a kritický dialóg s Madžlisom a iránskou vládou.

 

[1]Ú. v. EÚ C 247E, 17.8.2012, s. 1.

[2]Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 98.

[3]Prijaté texty, P8_TA(2017)0344.

[4]Prijaté texty, P8_TA(2015)0270.

[5]Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.

[6]Prijaté texty, P8_TA(2017)0273.

[7]Prijaté texty, P8_TA(2017)0344.

[8]Prijaté texty, P8_TA(2016)0402.

Kirsten Jongberg / Fernando Garcés de los Fayos

01/2018