O výboroch

Image of a committee meeting taking place in the European Parliament. People in a meeting room.

Poslanci sú rozdelení do 20 stálych výborov, špecializovaných na jednotlivé oblasti.

Tieto výbory skúmajú legislatívne návrhy, a to formou správ, predkladajú plénu pozmeňujúce návrhy a vymenúvajú rokovacie skupiny, ktoré majú s Radou viesť rokovania o právnych predpisoch EÚ. Prijímajú tiež iniciatívne správy, organizujú vypočutia s odborníkmi a kontrolujú ostatné inštitúcie a orgány EÚ.


Výbor sa skladá z 25 až 73 riadnych členov a z rovnakého počtu náhradníkov.

Každý výbor si spomedzi svojich riadnych členov volí predsedu a štyroch podpredsedov, ktorí spolu tvoria predsedníctvo výboru a tieto funkcie vykonávajú dva a pol roka. Politické zloženie výborov odráža politické zloženie pléna Parlamentu.

Parlament môže zároveň zriadiť podvýbory a dočasné výbory, ktorých úlohou je riešenie osobitných otázok, a je splnomocnený zriaďovať vyšetrovacie výbory s cieľom vyšetriť údajné porušenia práva alebo nesprávny úradný postup v rámci práva EÚ.

Vo fáze zmierovacieho postupu sa zriaďuje Zmierovací výbor.

Schôdze parlamentných výborov sa konajú spravidla v Bruseli a podporu im poskytuje sekretariát. Ich rozpravy sú verejné a väčšinou sa vysielajú cez internet.

Predsedovia výborov koordinujú prácu výborov prostredníctvom Konferencie predsedov výborov.

Osobitné výbory

Parlament môže na riešenie osobitných otázok kedykoľvek zriadiť dočasný výbor. Dočasné výbory majú mandát v trvaní 12 mesiacov, ktorý môže byť predĺžený.

Vyšetrovacie výbory

Parlament môže zriaďovať vyšetrovacie výbory, ktoré majú vyšetriť porušenia práva Únie alebo nesprávny úradný postup v súvislosti s uplatňovaním práva Únie.

Tieto právomoci výborov sú založené na ustanoveniach, ktorými sa riadi vykonávanie práva Európskeho parlamentu viesť vyšetrovania.

Konferencia predsedov výborov

Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov. Predseda konferencie je volený z jej členov na dva a pol roka.

Ide o politický orgán, ktorý koordinuje činnosť výborov a zaručuje ich bezproblémovú spoluprácu. Predkladá odporúčania Konferencii predsedov v súvislosti s prácou výborov a programom schôdzí.

Zmierovací výbor

Zmierovací postup je treťou a zároveň poslednou fázou riadneho legislatívneho postupu (RLP) (známeho aj ako spolurozhodovanie). Zmierovací postup sa začne vtedy, ak Rada neschváli všetky zmeny, ktoré Parlament prijal v druhom čítaní.

Zmierovací výbor sa skladá z dvoch delegácií: z delegácie Rady, v ktorej má každý členský štát po jednom zástupcovi (ministri alebo ich zástupcovia), a z delegácie EP zloženej z rovnakého počtu poslancov. Zmierovací výbor je zodpovedný za vypracovanie spoločného textu, ktorý musia následne schváliť aj Parlament, aj Rada.