O delegáciách

Delegácie Európskeho parlamentu udržiavajú vzťahy a vymieňajú si informácie s parlamentmi tretích krajín. Európsky parlament sa prostredníctvom svojich delegácií podieľa na zastupovaní Európskej únie v zahraničí a presadzovaní hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, konkrétne zásad slobody a demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu, v tretích krajinách.

V súčasnosti existuje 44 delegácií. Počet členov jednotlivých delegácií sa pohybuje od 12 do vyše 70, ako je to v prípade parlamentných zhromaždení.

Rozlišujeme niekoľko typov delegácií:

  • spoločné parlamentné výbory,
  • parlamentné výbory pre spoluprácu,
  • iné medziparlamentné delegácie,
  • delegácie pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach.

Predsedovia delegácií koordinujú ich činnosť v rámci Konferencie predsedov delegácií.

Medziparlamentné stretnutia sa konajú jeden alebo dvakrát za rok, striedavo v jednom z pracovísk Európskeho parlamentu a na mieste, ktoré určí partnerský parlament v príslušnej tretej krajine.

Spoločné parlamentné výbory

Spoločné parlamentné výbory sa vytvárajú s parlamentmi štátov, ktoré sú pridružené k Únii, alebo štátov, s ktorými sa začali prístupové rokovania.

Členovia obidvoch týchto delegácií (delegácie Európskeho parlamentu a delegácií parlamentov tretích krajín) sa na spoločných stretnutiach navzájom informujú o svojich prioritách a vykonávaní dohôd o pridružení.

Spoločné parlamentné výbory môžu parlamentu krajiny uchádzajúcej sa o pristúpenie k EÚ, ako aj Európskemu parlamentu predkladať odporúčania. Tieto výbory sledujú priebeh prístupového procesu.

Pôsobnosť spoločných parlamentných výborov je vymedzená Európskym parlamentom a dohodami s tretími krajinami.

Pravidlá fungovania týchto výborov sú spresnené v príslušných dohodách. Tieto pravidlá vychádzajú z princípu rovnosti medzi delegáciou Parlamentu a delegáciou partnerského parlamentu. Spoločné parlamentné výbory sa vo všeobecnosti schádzajú dvakrát za rok.

Parlamentné výbory pre spoluprácu

Parlamentné výbory pre spoluprácu sa zriaďujú v súlade s dohodou o spolupráci podpísanou medzi Európskou úniou (EÚ) a príslušnou treťou krajinou.

Parlamentné výbory pre spoluprácu spolupracujú so štátmi, ktorých sa týka európska susedská politika, a štátmi, ktoré s EÚ podpísali dohodu o strategickom partnerstve.

Počet členov sa môže líšiť podľa jednotlivých výborov, pričom jeden výbor tvorí rovnaký počet poslancov Parlamentu a poslancov z príslušnej tretej krajiny.

Iné medziparlamentné delegácie

Iné medziparlamentné delegácie majú za úlohu udržiavať a podporovať vzťahy s parlamentmi krajín mimo Európskej únie a krajín, ktoré sa neuchádzajú o pristúpenie.

Svoje činnosti vykonávajú v spolupráci s Výborom pre zahraničné veci, Výborom pre rozvoj a Výborom pre medzinárodný obchod. Parlament stanovuje počet ich členov na návrh Konferencie predsedov.

Členovia týchto delegácií sú volení na celé volebné obdobie Parlamentu.

Výbor pre zahraničné veci koordinuje činnosť spoločných parlamentných výborov a parlamentných výborov pre spoluprácu, ako aj medziparlamentných delegácií a delegácií zriadených ad hoc a volebných pozorovateľských misií patriacich do jeho pôsobnosti.

Delegácie pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach

Existuje päť spoločných parlamentných zhromaždení:

  • Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ (afrických, karibských a tichomorských štátov a Európskej únie);
  • Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie;
  • Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (EUROLAT);
  • Parlamentné zhromaždenie EURONEST.
  • Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO
Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ (afrických, karibských a tichomorských štátov a Európskej únie)

Toto mnohostranné zhromaždenie, v ktorom spoločne zasadajú zástupcovia rôznych krajín, má za cieľ slúžiť ako parlamentné fórum pre spoluprácu medzi EÚ a štátmi AKT.

Toto partnerstvo je založené na dohode z Cotonou (dohoda o partnerstve AKT – EÚ).

Toto zhromaždenie má tieto ciele:

  • vytvoriť úzku spoluprácu medzi krajinami AKT a EÚ;
  • zlepšiť úroveň života a hospodárskeho rozvoja krajín AKT;
  • presadzovať ľudské práva a demokraciu.

Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie

Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie je tvorí 120 poslancov zastupujúcich európske štáty a rovnaký počet poslancov z 10 partnerských krajín stredozemnej oblasti. Toto zhromaždenie má za úlohu nastoľovať otázky spoločného záujmu politického, hospodárskeho alebo kultúrneho charakteru a diskutovať o prostriedkoch posilňovania euro-stredozemského partnerstva.

Plní poradnú úlohu, pokiaľ ide o všetky otázky súvisiace s euro-stredozemským partnerstvom.


Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (EUROLAT)

Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie má 120 členov.

EUROLAT ako parlamentná inštitúcia v rámci biregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a štátmi Latinskej Ameriky a karibskej oblasti predstavuje fórum pre diskusie, kontrolu a parlamentné monitorovanie s tromi veľkými oblasťami pôsobnosti:

  • otázky týkajúce sa demokracie, vonkajšej politiky, dobrej správy, integrácie, mieru a ľudských práv;
  • hospodárske, finančné a obchodné záležitosti;
  • sociálne veci, výmeny osôb, životné prostredie, vzdelanie a kultúra.

Riadi sa spoločnými pravidlami.


Parlamentné zhromaždenie Euronest

Delegácia Európskeho parlamentu pri Parlamentnom zhromaždení Euronest bola zriadená na začiatku siedmeho volebného obdobia (koncom septembra 2009). Toto zhromaždenie predstavuje parlamentný rozmer Východného partnerstva. Táto politika, ktorú začala vykonávať Európska únia, má za cieľ priblížiť Úniu k jej východným susedom a podporiť ich snahy o politické, hospodárske a sociálne reformy. Deje sa tak prostredníctvom nových dohôd o pridružení, vytváraním zón voľného obchodu a poskytovaním finančných prostriedkov.

Euronest tvorí 60 poslancov Európskeho parlamentu a 10 poslancov národných parlamentov každej partnerskej východnej krajiny: Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny.

Z politických dôvodov je účasť Bieloruska dočasne pozastavená. Poslanci majú v úmysle zapojiť svojich bieloruských kolegov, hneď ako to politické okolnosti umožnia, to znamená po usporiadaní slobodných a demokratických volieb.

Euronest je inštitúcia, ktorá sa venuje mnohostrannému parlamentnému dialógu v mnohých oblastiach spoločného záujmu ako stabilita, demokracia, aproximácia právnych predpisov a noriem, obchod, energetika, nadväzovanie kontaktov medzi národmi atď.


Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO

Parlamentné zhromaždenie NATO je medziparlamentnou organizáciou, v ktorej sú združení zákonodarcovia z členských krajín Severoatlantickej aliancie a 13 pridružení členovia vrátane Európskeho parlamentu.

Hlavný cieľom zhromaždenia je posilňovanie parlamentného povedomia a podpora vzájomného porozumenia medzi poslancami parlamentov aliancie v oblasti hlavných bezpečnostných problémov, ktoré transatlantické partnerstvo a politiky NATO musia riešiť.

Zhromaždenie každoročne organizuje asi 40 podujatí. Hlavnými stretnutiami zhromaždenia sú jarné zasadnutie a výročné zasadnutie. Na obidvoch zasadnutiach sa môže zúčastňovať najviac desať členov Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO.


Konferencia predsedov delegácií

Konferencia predsedov delegácií, politický orgán Európskeho parlamentu, pravidelne posudzuje všetky otázky týkajúce sa dobrého fungovania medziparlamentných delegácií a delegácií v zmiešaných parlamentných výboroch.

Konferencia predsedov delegácií, jej zloženie

Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu.

Konferencia predsedov delegácií, jej kompetencie

Konferencia predsedov delegácií môže dávať konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce delegácií.
Konferencia predsedov delegácií vypracováva návrh ročného harmonogramu medziparlamentných stretnutí a schôdzí zmiešaných parlamentných výborov.
Predsedníctvo a konferencia predsedov môžu poveriť konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh.