Úvod

O delegáciách

Delegácie Európskeho parlamentu sú oficiálne skupiny poslancov EP, ktorých úlohou je rozvíjať vzťahy s parlamentmi nečlenských krajín EÚ, regiónov alebo organizácií.

Členovia delegácii diskutujú o situácii v partnerských krajinách a o vzťahoch medzi EÚ a jej partnermi na pravidelných zasadnutiach v Bruseli a v Štrasburgu. Delegácie si prizývajú odborníkov, ktorí nie sú zamestnancami Európskeho parlamentu (napr. expertov z veľvyslaneckej či akademickej sféry či zamestnancov diplomatickej služby EÚ). Vedú prednáška a podieľajú sa na výmenách názorov s poslancami EP.

Hosťami delegácií sú často aj tí, ktorých hlas by inak zostal nevypočutý: opoziční politici a zástupcovia občianskej spoločnosti. Počas krátkych, často len hodinových schôdzí si poslanci vďaka ich prezentáciám prehlbujú a rozširujú svoje vedomosti.

Delegácie tiež organizujú medziparlamentné schôdze, kde majú možnosť diskutovať o otázkach priamo s volenými zástupcami krajín, na ktoré sa zameriavajú.

Schôdze sa konajú raz alebo dvakrát za rok a trvajú niekoľko hodín či dní. Miesto ich konania sa strieda: na jednu schôdzu vycestujú poslanci EP do iného parlamentu mimo EÚ a na ďalšej privítajú hostí priamo v priestoroch Európskeho parlamentu.

Pri vycestovaní mimo EÚ sa poslanci EP snažia stretnúť aj s ľuďmi mimo parlamentného prostredia a navštíviť miesta projektov financovaných EÚ.

Stále delegácie

V súčasnosti má Európsky parlament 44 stálych delegácií. V nasledujúcom volebnom období so začiatkom v roku 2019 sa ich počet môže zmeniť. Parlament sa tiež môže rozhodnúť zriadiť ad hoc delegácie, ktoré sa medzitým zameriavajú na konkrétnu oblasť.

Tesne po posledných voľbách parlament schválil uznesenie „o počte členov medziparlementných delegácií." V uznesení sa uvádza zoznam delegácií, ktoré pôsobia počas tohto funkčného obdobia, a tiež počet členov každej z nich.

Rozloženie a veľkosť delegácií môže v jednotlivých volebných obdobiach výrazne kolísať. Napr. v predchádzajúcom volebnom období (2009-2014) spolupracovala s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom jedna delegácia. Od polovice roka 2014 existujú pre tieto krajiny štyri samostatné delegácie.

Zloženie

Najpočetnejšie delegácie sa zvyčajne zúčastňujú na tzv. parlamentných zhromaždeniach, kde sa schádza viacero parlamentov.

Delegáciu Európskeho parlamentu, ktorá sa zúčastňuje na polročnom fóre združujúcom všetky vnútroštátne parlamenty afrických, karibských a tichomorských štátov (štáty AKT), tvorí 78 poslancov EP. Na zhromaždení sa poslanci EP stretnú so 78 ďalšími poslancami, pričom každý pochádza z jedného zo 78 štátov AKT.

Takáto početná delegácia je však skôr výnimkou. Väčšina parlamentných delegácií máva 15 a menej členov. Tie najmenšie ich majú len 8.

Štruktúra všetkých delegácií je rovnaká a nie je podmienená počtom členov: členovia delegácie si volia predsedu a dvoch podpredsedov. Všetkých členov delegácie nominujú politické skupiny Parlamentu, pričom konečné zloženie delegácie odzrkadľuje celkové rozloženie politických síl v Parlamente.

Každý poslanec EP je zároveň členom niektorej z delegácií. Niektorí poslanci sú členmi viacerých delegácií.

Rokovací poriadok

Delegácie musia dodržiavať prísny rokovací poriadok, ktorý je uvedený v oficiálnom dokumente s názvom Vykonávacie ustanovenia, ktorými sa riadi činnosť delegácií a misií mimo Európskej únie.

V dokumente sú vymedzené základné ciele delegácií: „udržiavanie a zlepšovanie kontaktov s parlamentmi štátov, ktoré sú tradičnými partnermi Európskej únie, a [...] podpore hodnôt, na ktorých je založená Európska únia."

Ustanovenia tiež definujú podobu spolupráce parlamentných delegácií s parlamentnými výbormi a zosúladenie ich operácií s stanoviskami a normami Parlamentu.

S cieľom minimalizovania nákladov sa prísne kontroluje počet členov delegácií, ktorí cestujú mimo EÚ. Všetky cesty mimo EÚ musia byť schválené vopred.

O delegáciách Európskeho parlamentu © European Parliament

Prezentácia a právomoci

Delegácie udržiavajú a rozvíjajú medzinárodné kontakty Parlamentu a prispievajú k posilneniu úlohy a väčšej viditeľnosti Európskej únie na svete.

Preto sa činnosti delegácie na jednej strane zameriavajú na udržiavanie a zlepšovanie kontaktov s parlamentmi štátov, ktoré sú tradičnými partnermi Európskej únie, a na druhej strane v tretích krajinách prispievajú k podpore hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, predovšetkým zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu (článok 6 Zmluvy o Európskej Únii).

Medzinárodné kontakty Parlamentu sa riadia zásadami medzinárodného verejného práva.

Medzinárodné kontakty Parlamentu sa zameriavajú na posilňovanie parlamentného rozmeru medzinárodných vzťahov všade, kde je to možné a vhodné.

(Článok 3, zásady upravujúce činnosti delegácií, ktoré prijala konferencia predsedov 29. októbra 2015)

Typy delegácií

Všetky delegácie Európskeho parlamentu nadväzujú spoluprácu s poslancami v iných štátoch, regiónoch a organizáciách. Forma a miesto stretnutí závisí od typu delegácie.

Parlamentné zhromaždenia

Jedna skupina delegácií sa zhromažďuje na parlamentných zhromaždeniach, t. j. pravidelných oficiálnych stretnutiach, kde sa schádzajú volení zástupcovia z viacerých parlamentov. Delegácia Európskeho parlamentu je len jednou z viacerých delegácií, ktoré sú na zhromaždeniach prítomné.

Delegácia Európskeho parlamentu je väčšinou najpočetnejšou samostatnou delegáciou zo všetkých, pričom počet poslancov EP predstavuje približne polovicu celkového počtu poslancov. Niekedy sú však zástupcovia Európskeho parlamentu voči ostatným delegátom v menšine.

V súčasnosti sa zo 44 delegácií Európskeho parlamentu na parlamentných zhromaždeniach zúčastňuje 5 delegácií. Ako príklad možno uviesť Delegáciu pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO (DNAT) a Delegáciu pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení (DLAT).

Medziparlamentné výbory

Delegácie Európskeho parlamentu pri medziparlamentných výboroch sa so svojimi partnermi stretávajú na pravidelných oficiálnych schôdzach. Väčšina medziparlamentných výborov je dvojstranná: tvorí ich delegácia Európskeho parlamentu a iná delegácia, väčšinou z jednej krajiny.

Medziparlamentné výbory sa v závislosti od viacerých faktorov tiež môžu nazývať parlamentné asociačné výbory, parlamentné výbory pre spoluprácu, spoločné parlamentné výbory či parlamentné výbory pre stabilizáciu a pridruženie.

Všetky výbory vznikli na základe dvojstranných dohôd medzi EÚ a partnerskou krajinou alebo organizáciou. Počas stretnutí sa musí dodržiavať prísny rokovací poriadok.

Európsky parlament disponuje v súčasnosti 15 delegáciami, ktoré sú prítomné pri 23 parlamentných výboroch. Je to napr. Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ - Mexiko (D-MX) a Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ - Ukrajina (D-UA).

Iné medziparlamentné delegácie

Najpočetnejšia skupina delegácií sa zameriava na vzťahy s inou krajinou, resp. so skupinou krajín.

Členovia týchto delegácií sa stretávajú s partnerskými zákonodarcami na riadnych medziparlamentných schôdzach. Frekvencia ich konania sa odvíja od harmonogramu a časových možností oboch partnerov. Schôdze sa neriadia internými pravidlami, dodržiavajú však všeobecné „ustanovenia" pre delegácie, ktoré vytvoril Európsky parlament.

Do kategórie medziparlamentných delegácií patrí väčšina delegácií Európskeho parlamentu (približne 25 z celkovo 44). Ako príklad možno uviesť Delegáciu pre vzťahy s Japonskom (D-JP) či Delegáciu pre vzťahy s Kanadou (D-CA).

Konferencia predsedov delegácií

Konferencia predsedov delegácií je politický orgán Európskeho parlamentu, ktorý koordinuje prácu jeho 44 stálych delegácií.

Konferencia má zaistiť, aby delegácie pracovali efektívne a v koordinácii s inými parlamentnými štruktúrami. Pravidelné stretnutia konferencie predstavujú diskusné fórum pre spoločné otázky a výzvy všetkých delegácií.

Zloženie a predsedníctvo

Členmi konferencie sú predsedovia 44 parlamentných delegácií a 3 výborov, ktoré sa zameriavajú na medzinárodné vzťahy.

Zo 44 predsedov sa zvolí jeden predseda konferencie. Predseda alebo predsedníčka sa volí na 2,5-ročné funkčné obdobie, teda na polovicu 5-ročného volebného obdobia Európskeho parlamentu.

Súčasnou predsedníčkou Konferencie predsedov delegácií je Inés Ayala Sender. Jej funkčné obdobie skončí na konci ôsmeho volebného parlamentného obdobia v roku 2019.

Španielka Ines Ayala Sender, členka Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, je zároveň predsedníčkou Delegácie pre vzťahy s krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu a tiež členkou Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie.

Plánovanie

Schôdze Konferencie predsedov delegácií sa zvyčajne konajú v utorky počas zasadnutí v Štrasburgu. To predstavuje 12 schôdzí ročne.

Konferencia dvakrát do roka pripravuje šesťmesačný harmonogram schôdzí delegácií. Návrh harmonogramu sa predloží Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj. Následne sa harmonogram postúpi Konferencii predsedov, orgánu Európskeho parlamentu, ktorý tvorí predseda Parlamentu a predsedovia politických skupín.

Úlohou Konferencie predsedov je schvaľovať harmonogram delegácií.

Odporúčanie pre a od iných politických orgánov

Konferencia predsedov delegácií môže niekedy predkladať návrhy týkajúce sa práce delegácií Konferencii predsedov.

Konferencia predsedov a Predsedníctvo Európskeho parlamentu -, politický orgán zložený z predsedu a podpredsedov Parlamentu - môžu Konferenciu predsedov delegácií poveriť určitými úlohami.

Spolupráca medzi delegáciami a medzi delegáciami a výbormi

Prijatím spoločných prístupov a usmernení pre činnosť delegácií Konferencia predsedov delegácií presadzuje tie najlepšie postupy.

Spolupracuje tiež s paralelným politickým orgánom, Konferenciou predsedov výborov, ktorá koordinuje činnosť jednotlivých výborov.

Vďaka tomu dochádza k zosúlaďovaniu činností výborov a delegácii Parlamentu.

V konečnom dôsledku sa tak posilňuje dohľad Európskeho parlamentu nad zahraničnými vzťahmi EÚ.

Rámec

Konferencia predsedov delegácií je definovaná v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu.

V článku 30 aktuálnej verzie rokovacieho poriadku sa Konferencia vymedzuje štyrmi ustanoveniami:

1. Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia predsedov delegácií si volí svojho predsedu.

2. V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu Konferencie predsedov jej najstarší prítomný člen.

3. Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií.

4. Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií vykonávaním určitých úloh.