Postup : 2013/0418(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0036/2014

Predkladané texty :

A8-0036/2014

Rozpravy :

PV 15/12/2014 - 15
CRE 15/12/2014 - 15

Hlasovanie :

PV 16/12/2014 - 5.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0075

ODPORÚČANIE     ***
PDF 219kWORD 110k
14.11.2014
PE 537.346v02-00 A8-0036/2014

k návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

(09412/2014 – C8-0042/2014 – 2013/0418(NLE))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Pilar Ayuso

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STRUČNÉ ODÔVODNENIE
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

(09412/2014 – C8-0042/2014 – 2013/0418(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–       so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09412/2014),

–       so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

–       so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0042/2014),

–       so zreteľom na článok 192 ods. 1, článok 207 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–       so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 a článok 39 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0036/2014),

1.      udeľuje súhlas s pristúpením k dohovoru;

2.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) je významným medzinárodným nástrojom slúžiacim na ochranu ohrozených druhov živočíchov a rastlín prostredníctvom kontrol medzinárodného obchodu s exemplármi daných druhov. Účinnosť nadobudol v roku 1975 a v súčasnosti má 178 zmluvných strán (vrátane všetkých členských štátov EÚ). Dohovor sa vzťahuje na 35 000 druhov uvedených v troch dodatkoch podľa potrebného stupňa ochrany a zabezpečuje, aby medzinárodný obchod s exemplármi daných druhov neohrozoval ich prežitie. V prípade morských druhov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sa všetok dovoz, vývoz, opätovný vývoz a uvádzanie (na trh) musí schváliť prostredníctvom systému licencií.

Ustanovenia dohovoru CITES sa od 1. januára 1984 uplatňujú jednotne vo všetkých členských štátoch, čo je upravené nariadením Rady (ES) č. 338/97 a rôznymi nariadeniami Komisie (nariadením Komisie (ES) č. 865/2006, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 792/2012 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 578/2013). Otázky, na ktoré sa vzťahuje dohovor CITES, sa týkajú ochrany životného prostredia a obchodu. V prvej oblasti sa Únia delí o právomoci s členskými štátmi. V druhej oblasti má Únia výlučnú právomoc.

V pôvodnom znení dohovoru sa stanovilo, že členmi dohovoru CITES môžu byť len štáty. Európska únia preto doteraz mala v rámci CITES štatút pozorovateľa.

Gaboronskou zmenou dohovoru CITES, ktorá bola prijatá na konferencii strán dohovoru v botswanskom hlavnom meste Gaborone 30. apríla 1983, sa upravilo znenie článku XXI dohovoru tak, že pristúpenie k dohovoru, ktorý bol pôvodne vyhradený len pre štáty, by mohlo byť umožnené regionálnym organizáciám pre hospodársku integráciu zriadeným zvrchovanými štátmi. Tieto organizácie majú právomoc rokovať o medzinárodných dohodách o veciach, ktoré im postúpili ich členské štáty a na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, uzatvárať takéto dohody a vykonávať ich.

Gaboronská zmena nadobudla účinnosť 29. novembra 2013 po ratifikácii dvoma tretinami z 80 krajín, ktoré boli v čase jej prijatia zmluvnými stranami dohovoru. Európska únia sa na základe nej môže stať zmluvnou stranou dohovoru CITES.

V súlade s postupom vyžadujúcim od strán dohovoru uhradenie príspevku bezprostredne po ich pristúpení sa očakáva, že EÚ bude každý rok prispievať 2,5 % celkovej výšky trustového fondu CITES (približne 115 000 EUR v roku 2015). Podľa toho sa znížia aj príspevky členských štátov.

Cieľom návrhu rozhodnutia Rady je schváliť pristúpenie Európskej únie k dohovoru CITES a vyzvať predsedu Rady, aby navrhol osobu oprávnenú uložiť v mene Európskej únie listinu o pristúpení, ako sa stanovuje v článku XXI ods. 1 dohovoru, ako aj vyhlásenie o právomoci uvedené v článku XXI ods. 3.

Európska únia na základe pristúpenia k dohovoru CITES bude môcť byť primerane zastúpená na rokovaniach zmluvných strán dohovoru a plnohodnotne prispievať k jeho práci v súlade so zmluvami a zaužívanou praxou v oblasti vonkajšieho zastupovania. Okrem toho Komisia bude môcť viesť rokovania v mene Európskej únie a byť katalyzátorom pri dosahovaní vyváženého kompromisu medzi pozíciami 28 členských štátov. Keď sa Európska únia stane zmluvnou stranou dohovoru CITES, uložia sa jej formálne povinnosti a voči ďalším stranám sa stane zodpovednou za uplatňovanie a presadzovanie dohovoru.

Treba poznamenať, že pristúpenie Európskej únie k dohovoru CITES neovplyvní práva a povinnosti členských štátov. Európska únia ako zmluvná strana dohovoru CITES prevezme všetky práva a povinnosti, ktoré patria do jej právomoci. Európska únia bude hlasovať o všetkých otázkach, na ktoré sa vzťahuje acquis alebo ktoré môžu ovplyvniť acquis, ako je nariadenie č. 338/97(1) alebo iné regulačné akty EÚ, a jednotlivé členské štáty budú naďalej hlasovať o ostatných veciach. Pristúpenie EÚ k dohovoru CITES nenaruší ani vnútorný rozhodovací proces EÚ. Neovplyvní to najmä spôsob, akým Únia a jej členské štáty v rámci právomocí a v súlade so zmluvami schvaľujú spoločné pozície určené na konferencie zmluvných strán dohovoru CITES.

Spravodajkyňa sa v prvom rade domnieva, že pristúpenie Európskej únie k dohovoru CITES zabezpečí väčšiu transparentnosť právneho postavenia Európskej únie v rámci CITES voči tretím stranám dohovoru. Súčasný štatút pozorovateľa na rokovaniach konferencie zmluvných strán dohovoru, ako aj mnohých dôležitých výborov a pracovných skupín v skutočnosti predstavuje v tomto kontexte negatívny faktor.

Spravodajkyňa sa navyše domnieva, že pristúpenie Európskej únie k dohovoru CITES je logickým a nevyhnutným krokom, ktorým sa zabezpečí schopnosť Európskej únie v plnej miere realizovať ciele v rámci politiky v oblasti životného prostredia. Pristúpenie by umožnilo Komisii zaujímať v mene Európskej únie jednotnú pozíciu k otázkam týkajúcim sa CITES a zastávať podstatnú úlohu na rokovaniach počas konferencií zmluvných strán.

Spravodajkyňa by okrem toho chcela zdôrazniť, že pristúpenie EÚ k CITES bude v praxi odrážať súčasné postupy a posilní ich. Členské štáty na konferenciách zmluvných strán v súčasnosti v skutočnosti hlasujú jednotlivo, no vždy v súlade s pozíciou Rady, na základe ktorej sa určuje pozícia EÚ vyjadrená na konferencii zmluvných strán. Len čo sa EÚ stane zmluvnou stranou, získa právo hlasovať na konferenciách zmluvných strán (28 hlasov) na základe pozície, ktorá by sa – ako je to v súčasnosti – schválila vopred spolu s členskými štátmi.

Spravodajkyňa vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúča, aby Európsky parlament súhlasil s pristúpením Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich zvierat a rastlín reguláciou obchodu s nimi, Ú. v. ES L 61, 3. marca 1997.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

pán Giovanni La Via

Predseda

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

v BRUSELI

Vec:                Stanovisko k právnemu základu Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) (COM(2013)0867 – C8-0042/2014 – 2013/0418(NLE))

Vážený pán predseda,

v liste z 18. septembra 2014 ste v súlade s článkom 39 ods. 2 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci, aby posúdil primeranosť právneho základu uvedeného návrhu Komisie.

I – Kontext

Právny základ, ktorý pôvodne navrhovala Komisia, bol článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), t. j. právny základ pre politiku Únie v oblasti životného prostredia, a článok 207 ZFEÚ o spoločnej obchodnej politike spolu s článkom 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ, t. j. procedurálny právny základ pre uzatváranie medzinárodných dohôd, podľa ktorého sa vyžaduje súhlas Parlamentu.

V žiadosti o súhlas, ktorú Rada zaslala Parlamentu, bol odstránený odkaz na článok 207 ZFEÚ a na dve vety v prílohe k návrhu o vnútornom trhu a výlučnej právomoci EÚ pre colnú úniu a spoločnú obchodnú politiku.

Právnym základom pre prebiehajúci legislatívny postup zameraný na prepracovanie nariadenia, v súlade s ktorým členské štáty vykonávajú Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)(1), s cieľom aktualizovať ho a zahrnúť doň ustanovenia o delegovaných a vykonávacích aktoch, je iba článok 192 ZFEÚ.

Návrh nariadenia Rady sa týka pristúpenia EÚ k CITES, a vzniká preto otázka, či by sa článok 207 UFEÚ mal začleniť do právneho základu.

II – Príslušné články zmluvy

V pôvodnom návrhu Komisie (s doplneným zvýraznením textu) sa ako právny základ uvádzali tieto články ZFEÚ:

Článok 192

(bývalý článok 175 ZES)

1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom rozhodnú o postupoch, ktoré má Únia prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 191.

[...]

Článok 207

(bývalý článok 133 ZES)

1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú prostredníctvom nariadení opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

[...]

Článok 218

(bývalý článok 300 ZES)

[...]

6. Rada na návrh vyjednávača prijme rozhodnutie o uzavretí dohody.

S výnimkou prípadov, keď sa dohoda týka výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Rada prijme rozhodnutie, ktorým sa uzaviera dohoda:

a) po udelení súhlasu Európskeho parlamentu v týchto prípadoch:

i) dohody o pridružení;

ii) dohoda o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

iii) dohody, ktoré zakladajú osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce;

iv) dohody s významnými rozpočtovými dôsledkami pre Úniu;

v) dohody, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup alebo mimoriadny legislatívny postup, pri ktorom sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

Európsky parlament a Rada sa môžu v prípade naliehavej situácie dohodnúť na lehote na udelenie súhlasu;

[...]

Článok 191 ZFEÚ znie takto (s doplneným zvýraznením textu):

Článok 191

(bývalý článok 174 ZES)

1. Politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

— udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

— ochrana ľudského zdravia,

— rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

[...]

4. Únia a členské štáty spolupracujú v oblasti svojich právomocí s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podmienky spolupráce Únie sa môžu stať predmetom dohody medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.

Predchádzajúci pododsek nemá dopad na právomoc členských štátov viesť rokovania s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné zmluvy.

III – Judikatúra týkajúca sa právneho základu

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „musí výber právneho základu pre opatrenie Spoločenstva spočívať na objektívnych faktoroch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah opatrenia“(2). Voľba nesprávneho právneho základu môže byť preto dôvodom na zrušenie príslušného aktu.

V tomto prípade teda treba určiť, či návrh buď:

1. sleduje dvojaký cieľ alebo má dve zložky a pritom jeden cieľ alebo jednu zložku možno označiť ako hlavné alebo prevažujúce, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka sú iba vedľajšie; alebo

2. súčasne sleduje niekoľko cieľov alebo má viacero zložiek, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jedna z nich nie je vo vzťahu k inej sekundárna ani nepriama.

Podľa judikatúry Súdneho dvora musí akt vychádzať v prvom prípade z jediného právneho základu, a to z toho, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci účel alebo zložka, a v druhom prípade akt musí vychádzať z rozličných príslušných právnych základov.(3)

Právna služba odkazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-94/03, Komisia/Rada, Zbierka 2006, s. I-0001, ktorý otvoril rovnakú otázku ako v tomto rozhodnutí Rady. Súdny dvor dospel k tomuto záveru:

51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy, a ako okrem iného výslovne vyplýva z ôsmeho odôvodnenia preambuly dohovoru, podľa ktorého sa má obchodná a environmentálna politika zmluvných strán dohovoru navzájom dopĺňať s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, treba vyvodiť záver, že dohovor obsahuje, tak čo sa týka sledovaných cieľov, ako aj jeho obsahu, dve neoddeliteľne prepojené zložky, z ktorých jedna vo vzťahu k druhej nie je druhoradá alebo nepriama, pričom jedna patrí do spoločnej obchodnej politiky a druhá do oblasti ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Uplatnením judikatúry citovanej v bode 36 tohto rozsudku musí byť rozhodnutie schvaľujúce dohovor v mene Spoločenstva založené na dvoch právnych základoch, v tomto prípade na článku 133 ES a článku 175 ods. 1 ES v spojení s relevantnými ustanoveniami článku 300 ES.

55. Na záver treba zdôrazniť, že Spoločenstvo tým, že založilo rozhodnutie o schválení dohovoru na dvojakom právnom základe článkov 133 ES a 175 ES, tiež vyslalo informáciu ostatným zmluvným stranám, jednak pokiaľ ide o rozsah právomoci Spoločenstva v súvislosti s týmto dohovorom, ktorý, ako sa už preukázalo, patrí tak do oblasti spoločnej obchodnej politiky, ako aj politiky životného prostredia Spoločenstva, jednak pokiaľ ide o rozdelenie právomocí medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi, pretože toto rozdelenie musí byť tiež zohľadnené v štádiu vykonávania dohody v rámci Spoločenstva.

56. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené treba zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že je založené výlučne na článku 175 ods. 1 ES v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou a ods. 3 prvým pododsekom ES.

IV. Cieľ a obsah návrhu

Cieľom návrhu je podľa jeho odôvodnenia 4 umožniť pristúpenie EÚ k dohovoru CITES, aby sa EÚ umožnila plná účasť na práci CITES a aby sa EÚ a jej členské štáty zákonne zaviazali k vykonávaniu a presadzovaniu dohovoru. Európskej únii vznikne na základe dohovoru formálna zodpovednosť týkajúca sa jej povinnosti zodpovedať sa ďalším stranám za vykonávanie dohovoru.

V odôvodnení 3 sa ďalej uvádza, že oblasti , na ktoré sa vzťahuje CITES, sa týkajú ochrany životného prostredia a obchodu, čo sú oblasti, v ktorých má EÚ právomoc prerokúvať, uzatvárať a vykonávať medzinárodné zmluvy.

Príloha k návrhu obsahuje vyhlásenie EÚ s týmto znením (s doplneným zvýraznením textu):

VYHLÁSENIE EURÓPSKEJ ÚNIE V SÚLADE S ČLÁNKOM XXI (ODSEKOM 3) DOHOVORU O MEDZINÁRODNOM OBCHODE S OHROZENÝMI DRUHMI VOĽNE ŽIJÚCICH ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN

„Európska únia vyhlasuje, že v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článkom 191, má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:

 udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

 ochrana ľudského zdravia,

 rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

 podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

Okrem toho Európska únia prijíma opatrenia na úrovni Európskej únie na zaručenie riadneho fungovania vnútorného trhu.

Európska únia má výhradnú právomoc, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa colnej únie medzi jej členskými štátmi a pokiaľ ide o jej spoločnú obchodnú politiku.

Európska únia vyhlasuje, že už prijala právne nástroje, ktoré sú záväzné pre jej členské štáty a vzťahujú sa na veci, ktoré upravuje tento dohovor, najmä ale nie výhradne nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a vykonávacie nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006.

Okrem toho Európska únia vyhlasuje, že je zodpovedná za dodržiavanie týchto záväzkov vyplývajúcich z dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

Výkon právomocí Únie podlieha svojou povahou nepretržitému vývoju.“

Oba podčiarknuté odseky boli v texte, ktorý Rada zaslala Parlamentu na vyjadrenie súhlasu, vypustené.

Preambula dohovoru CITES obsahuje toto štvrté odôvodnenie:

UZNÁVAJÚC ďalej, že pre záchranu určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín pred ich nadmernou exploatáciou medzinárodným obchodom je nevyhnutná medzinárodná spolupráca;

V – Určenie vhodného právneho základu

S prihliadnutím na to, že účelom návrhu je právne zaviazať EÚ a jej členské štáty k vykonávaniu a presadzovaniu dohovoru CITES, je preto samotný účel dohovoru kľúčový, aby sa mohlo určiť, či návrh súčasne sleduje oba ciele ochrany životného prostredia a obchodu alebo či je jeden z nich čisto vedľajší.

Treba najprv poznamenať, že nariadenie, podľa ktorého sa dohovor CITES vykonáva v členských štátoch, sa zakladá výhradne na environmentálnom právnom základe. Možno z toho vyvodiť, že cieľ ochrany životného prostredia by sa nemal považovať za podružný popri ktoromkoľvek inom cieli, ale treba ho považovať aspoň za jeden z hlavných cieľov.

Ovára sa teda otázka, či by sa cieľ v oblasti obchodu mal považovať za podružný k cieľu ochrany životného prostredia. Zo štvrtého odôvodnenia preambuly dohovoru CITES je jasné, že cieľom je zaručovať medzinárodnú spoluprácu v záujme ochrany druhov od nadmerného využívania prostredníctvom medzinárodného obchodu. Podľa článku 207 ZFEÚ sa spoločná obchodná politika uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, ktorá podľa článku 191, ako sa uvádza v článku 192 ZFEÚ, zahŕňa podporu opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia. Obchodný aspekt návrhu preto nemožno považovať za čisto podružný k cieľu ochranu životného prostredia, v neposlednom rade s prihliadnutím na to, že EÚ má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o spoločnú obchodnú politiku.

Návrh preto súčasne sleduje oba ciele – ochranu životného prostredia i spravodlivý medzinárodný obchod. Tieto dve zložky sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jedna z nich nie je vo vzťahu k inej sekundárna ani nepriama. Právny základ návrhu preto musí zahŕňať článok 207 ZFEÚ a návrh nemožno zakladať výhradne na článku 192 ZFEÚ.

VI – Záver a odporúčanie

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že vhodným právnym základom pre návrh sú články 192, 207 a 218 ZFEÚ.

Výbor preskúmal uvedenú vec na schôdzi 13. októbra 2014. Na tejto schôdzi sa následne rozhodol 15 hlasmi za a 6 proti, pričom nik sa nezdržal hlasovania(4), odporučiť, aby vhodným právnym základom pre návrh rozhodnutia Rady o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) boli články 192, 207 a 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ.

S úctou,

Pavel Svoboda

(1)

Pozri legislatívne uznesenie Parlamentu zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (recast) (P7_TA(2014)0397).

(2)

Vec C-45/86, Komisia/Rada (Všeobecné colné preferencie) Zbierka 1987, s. 1439, bod 5; Vec

C-440/05, Komisia/Rada, Zbierka 2007, s. I-9097; Vec C-411/06, Komisia/Parlament a Rada, Zbierka 2009, s. I-7585.

(3)

Pozri vec C-411/06 uvedenú vyššie, body 46 – 47.

(4)

Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Jean-Marie Cavada (úradujúci predseda, podpredseda), Max Andersson, Marie-Christine Boutonnet, Daniel Buda, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux (podpredsedníčka), Andrzej Duda, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Rosa Estaràs Ferragut, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Jiří Maštálka, Angelika Niebler, Julia Reda, Evelyn Regner, Virginie Rozière, Viktor Uspaskich a Tadeusz Zwiefka.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

61

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Lynn Boylan, Nessa Childers, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Ashley Fox, Elisabetta Gardini, Enrico Gasbarra, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Syed Kamall, Kateřina Konečná, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Teresa Rodriguez-Rubio, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Nils Torvalds, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Renata Briano, Soledad Cabezón Ruiz, Ulrike Müller, József Nagy, Aldo Patriciello, Alojz Peterle, Christel Schaldemose, Bart Staes

Právne oznámenie