Postup : 2014/2212(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0018/2015

Predkladané texty :

A8-0018/2015

Rozpravy :

PV 11/03/2015 - 7
CRE 11/03/2015 - 7

Hlasovanie :

PV 11/03/2015 - 9.17
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0069

SPRÁVA     
PDF 217kWORD 165k
2.2.2015
PE 541.454v02-00 A8-0018/2015

o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015

(2014/2212(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajkyňa: Ildikó Gáll-Pelcz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015

(2014/2212(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvomRočný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch – Príspevok k ročnému prieskumu rastu 2014 (COM(2013)0785),

–    so zreteľom na prvú správu Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Stav integrácie jednotného trhu 2013 – príspevok k ročnému prieskumu rastu na rok 2013 (COM(2012)0752),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh [COM(2012)0259],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130/2),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Európsky semester na rok 2014: odporúčania pre jednotlivé krajiny – Budovanie rastu (COM(2014)0400),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–    so zreteľom na správu na tému Nová stratégia pre jednotný trh: v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti, ktorú predložil Mario Monti 9. mája 2010 na žiadosť predsedu Európskej komisie,

–    so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–    so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Ukazovatele merania výkonu spoločného trhu: budovanie piliera jednotného trhu ako základu európskeho semestra vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–    so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Príspevok jednotného trhu a ochrany spotrebiteľa k rastu, vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–    so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z júla 2014,

–    so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014,

–    so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 20. – 21. marca 2014,

–    so zreteľom na rokovania Rady pre konkurencieschopnosť z 25. – 26. septembra 2014 o stratégii Európa 2020 pre rast a zamestnanosť;

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu(1)a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(2)a na nadväzujúce opatrenia Komisie prijaté 28. mája 2014,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(3),

–    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0018/2015),

A.  keďže v kontexte preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania by sa jednotný trh a jednotný digitálny trh mali považovať za dva kľúčové nástroje na oživenie hospodárskeho rastu a vytváranie kvalitných pracovných miest v EÚ, ktorý zároveň zaručí doplnkovosť s tradičnejšími stimulmi rastu, ako je podnietenie investícií do výskumu, vývoja a inovácií, odbornej prípravy a vzdelania, s osobitným dôrazom na potreby malých a stredných podnikov;

B.   keďže stratégia pre jednotný trh si vyžaduje celostný prístup zohľadňujúci záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP a premietajúci priority jednotného trhu do všetkých oblastí politiky s cieľom zabezpečiť dokončenie životaschopného jednotného trhu, ktorý by bol katalyzátorom hospodárskej obnovy a udržateľného rastu;

C.  keďže existuje potreba posilniť správu jednotného trhu v rámci európskeho semestra ako prierezovú prioritu rôznych politík Únie pri zachovaní potrebnej rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom a zlepšiť kvalitu transpozície, vykonávanie a presadzovanie predpisov, ktorými sa riadi jednotný trh, aby fungovali z praktického a ekonomického hľadiska, čím by sa tiež výrazne znížilo trvanie konaní o porušení povinnosti;

D.  keďže správou jednotného trhu sa v rámci európskeho semestra a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny inicioval veľmi pozitívny proces, ktorý sa usiluje o zvýšenie konkurencieschopnosti Európy, vytvára kvalitné pracovné miesta a vďaka rovnocennému rastu zvyšuje jej atraktivitu pre investorov;

E.   keďže jednotný trh nie je ani 20 rokov po jeho oficiálnom vytvorení celkom dokončený, a to predovšetkým preto, že členské štáty úplne netransponovali alebo nevykonávajú právne predpisy Únie;

F.   keďže k stratégii EÚ pre jednotný trh sa musí pristupovať jednotne a s odhodlaním a musí byť koordinovaná a založená na holistickom prístupe a na pragmatickej, komplexnej a ďalekosiahlej dohode podporenej všetkými členskými štátmi a inštitúciami EÚ; keďže na úplné vykonávanie a presadzovanie predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a zvýšenie dôveryhodnosti jednotného trhu a dôvery v neho a v jeho riadenie je aj naďalej potrebné silné vedenie, odhodlanie a koordinácia zo strany inštitúcií EÚ, najmä zo strany predsedov Komisie a Rady, ako aj jasná politická zodpovednosť, spolupráca a solidarita členských štátov;

G.  keďže v rámci európskeho semestra síce existuje mnoho nástrojov, a najmä konkrétnych ukazovateľov, na meranie hospodárskeho výkonu jednotného trhu, doposiaľ však nemali žiaden jednoznačný vplyv na politiku;

H.  keďže by sa malo vyvinúť maximálne úsilie nielen na zabezpečenie jednoznačnosti, jednoduchosti, funkčnosti a vykonateľnosti právnych predpisov, ale aj na zavedenie predvídateľného a stabilného rámca na posudzovanie toho, ako právne predpisy v oblasti jednotného trhu fungujú v praxi;

I.    keďže dobre fungujúci a účinný jednotný trh založený na udržateľnom a veľmi inovačnom a konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve je nutný na podporu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti, na prilákanie investícií, podporu sociálnej súdržnosti a vytváranie pracovných miest s cieľom oživiť európske hospodárstvo; keďže hlbší a spravodlivejší jednotný trh s posilnenou priemyselnou základňou patrí k hlavným prioritám pracovného programu Komisie na rok 2015; keďže členské štáty a EÚ by mali spoločne vypracovať európsku priemyselnú politiku a vychádzať pritom z už uskutočnenej práce v tejto oblasti v ostatných rokoch a zameriavať sa na strategické sektory, a to aj v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tomto pracovnom programe; keďže jednotný trh je tiež nutný na to, aby sa primerane zohľadňovali potreby občanov, spotrebiteľov a podnikov a aby sa zabezpečilo, že navrhované politiky môžu európskym občanom a ďalším aktérom priniesť pridanú hodnotu;

J.    keďže zvýšený dôraz na jednotný trh v kontexte európskeho semestra je potrebný na to, aby sa lepšie využil jeho potenciál týkajúci sa rastu a zamestnanosti, aby sa jeho posilnenie stalo stredobodom európskej priemyselnej stratégie, aby sa lepšie komunikovalo o jeho pozitívnych účinkoch a aby ho mohli občania a podniky naplno využívať;

K.  keďže členské štáty sa zaviazali dokončiť vnútorný energetický trh do roku 2014 a začleniť tzv. energetické ostrovy do vnútorného trhu s energiou do roku 2015;

L.   keďže plne integrovaný vnútorný energetický trh je nevyhnutný pre celkové ciele Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a udržateľnosti a má kľúčovú hodnotu pre jej konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, jej hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, ako sa uznáva v Akte o jednotnom trhu II a v stratégii Európa 2020;

I. Vybudovať pilier jednotného trhu v rámci európskeho semestra

1.   opakovane potvrdzuje svoju výzvu Komisii, aby zlepšila správu jednotného trhu tým, že pripraví analytické nástroje na správnejšie meranie hospodárskej a regulačnej výkonnosti jednotného trhu v rámci piliera jednotného trhu v európskom semestri; je presvedčený, že takýto analytický nástroj by mohol byť užitočným príspevkom k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, ročnému prieskumu rastu, usmerneniam Európskej rady pre členské štáty a k národným akčným plánom zameraným na vykonávanie usmernení k jednotnému trhu;

2.   zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, vzhľadom na ich príspevok k všeobecným prioritám stanoveným v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že sa správa o integrácii jednotného trhu na rok 2015 vynechala;

3.   ďalej považuje vynechanie správy o integrácii jednotného trhu za poľutovaniahodné i preto, lebo k nemu dochádza v čase, keď sa Parlament a Komisia zapojili do prípravy osobitných ukazovateľov, ktoré majú slúžiť na posúdenie integrácie vnútorného trhu a všetkých potenciálnych prínosov ďalšej cielenej integrácie v kľúčových oblastiach rastu; preto vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť lepšie vykonávanie a presadzovanie už zavedených pravidiel;

4.   vyzýva Komisiu, aby objasnila zmenu štruktúry ročného prieskumu rastu na rok 2015 a dôvod, prečo neuverejnila podpornú štúdiu o aktuálnom stave integrácie jednotného trhu so zreteľom na kľúčové oblasti s najväčším potenciálom rastu; žiada Komisiu, aby v záujme doplnenia tohtoročného prieskumu rastu uverejnila aspoň údaje, ktoré zhromaždila v súvislosti s jednotným trhom;

5.   žiada Komisiu, aby čo najskôr v roku 2015 predložila správu o stave integrácie jednotného trhu, aby táto správa mohla nasmerovať rozvoj piliera jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015; zdôrazňuje však, že v budúcnosti treba načasovanie tejto správy prehodnotiť; zastáva názor, že v záujme maximálneho dosahu, a to aj pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny, by sa táto správa mala uverejniť súbežne s ročným prieskumom rastu;

6.   naliehavo žiada Komisiu, aby každoročne predkladala povinnú správu zameranú na monitorovanie fungovania jednotného trhu v rámci postupu európskeho semestra, ktorá bude obsahovať analýzu stavu integrácie jednotného trhu v kľúčových oblastiach s najväčším potenciálom rastu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ročným prieskumom rastu určila politické priority, ktoré by mohli prispieť k úplnému uvoľneniu potenciálu rastu jednotného trhu a k odstráneniu zvyšných prekážok brániacich jeho ďalšej integrácii;

7.   berie na vedomie podporu, ktorá bola v ročnom prieskume rastu na rok 2015 vyjadrená integrovanému jednotnému trhu, ktorý ponúkne spotrebiteľom rovnaké možnosti, aké majú na svojich domovských trhoch, a zdôrazňuje, že rozsah práv spotrebiteľov pri elektronických transakciách by mal byť aspoň taký ako rozsah práv, ktoré sú im poskytované na ich tradičných trhoch;

8.   zdôrazňuje, že v ročnom prieskume rastu na rok 2015 sa uznalo, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v Európe sa musí odstrániť neodôvodnene zaťažujúca regulácia, najmä vo vzťahu k MSP, zlepšiť sa prístup k financovaniu a zabezpečiť kvalita investícií v oblasti výskumu a inovácií;

9.   berie na vedomie možné prínosy, ktoré ponúka modernizácia správy, ako je načrtnuté v ročnom prieskume rastu, ako aj spôsob, akým môže táto modernizácia prispieť k odstráneniu byrokratickej záťaže a regulačných prekážok, a pomôcť tak podnikom a občanom, pretože sa podporí hospodárska súťaž, zamestnanosť a rast v Európe;

10. žiada komplexné prepracovanie rámca správy jednotného trhu a posilnenie monitorovania a posudzovania vykonávania správneho, včasného a účinného uplatňovania predpisov jednotného trhu; zdôrazňuje potrebu používať jednotný trh ako tretí pilier európskeho semestra s cieľom zahrnúť jasný súbor priorít týkajúcich sa reálnej ekonomiky, a pritom v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality v rámci EÚ;

11. vyzýva Komisiu, aby pri budovaní jednotného trhu EÚ prispôsobeného 21. storočiu v plnej miere zohľadnila kľúčové oblasti rastu a vytvárania pracovných miest, ktoré predtým Komisia určila a bližšie spresnila v štúdii zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu vrátane služieb, jednotného digitálneho trhu a najmä elektronického obchodu, spotrebiteľského acquis, verejného obstarávania a koncesií, voľného pohybu tovaru; a vyzýva tiež Komisiu, aby dokončila jednotný trh v oblasti dopravy a energie;

12. nazdáva sa, že je potrebné vymedziť integrovaný merací systém, ktorý bude kombinovať rozličné metodiky ako zložené ukazovatele, systematický súbor ukazovateľov a sektorových nástrojov s cieľom merať výkonnosť jednotného trhu, aby sa mohol zakomponovať do európskeho semestra; zdôrazňuje, že na to, aby sa jednotný trh dal merať a aby sa podnietilo jeho prehĺbenie v hlavných prioritných oblastiach, mal by sa zvážiť hlavný ukazovateľ a cieľ pre tento ukazovateľ, pokiaľ ide o integráciu jednotného trhu;

13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla metodiku pre kvantitatívne ciele v oblasti znižovania administratívnej záťaže na európskej úrovni; berie na vedomie pozitívne skúsenosti z niektorých členských štátov spojené so stanovením cieľov v oblasti čistého zníženia v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie zásad; žiada, aby sa táto metodika posúdila v novej iniciatíve Komisie zameranej na zníženie administratívnej záťaže;

14. poznamenáva, že v súvislosti s hodnotením hospodárskych dosahov na jednotný trh v rámci európskeho semestra by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o presadzovanie poskytovania príslušných podrobných vlastností uplatňovanej metodiky a použitých údajov, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť a porovnateľnosť získaných výsledkov, nadviazali náležité prepojenia s hodnoteniami ex-post a poukázalo na medzery v údajoch potrebných na uskutočnenie hodnotení;

15. opakuje svoju výzvu na vytvorenie postupov zabezpečovania primeraného zapojenia Parlamentu do cyklu správy hospodárskych záležitostí, s možnosťou, aby Európsky parlament a Rada prijímali iné opatrenia potrebné na posilnenie riadenia jednotného trhu, najmä opatrenia zamerané na oblasti, v ktorých bol zavedený regulačný rámec Únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom uvedeným v článku 294 ZFEÚ;

16. vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny neboli dostatočne zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020; preto žiada väčšiu odhodlanosť v riadení a koordinácii vnútroštátnych politík a politík EÚ, ako aj to, aby sa prijali konkrétne opatrenia potrebné na posilnenie jednotného trhu a aby sa využil ich potenciál s cieľom posilniť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a konkurencieschopnosť a vytvárali sa pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí;

17. domnieva sa, že je nutné, aby národné parlamenty vzali odporúčania pre jednotlivé krajiny viac za svoje; nabáda členské štáty, aby poskytli Komisii možnosť prezentovať odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch pred ich prijatím Radou; ďalej žiada členské štáty, aby sa vážnejšie zaviazali vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny a aby dôsledne premietli ciele EÚ do svojich vlastných cieľov na vnútroštátnej úrovni; preto sa nazdáva, že členské štáty by mali predkladať každoročnú podrobnú správu o vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblastiach jednotného trhu; ďalej opakuje svoju žiadosť, aby Komisia podávala každý štvrťrok príslušnému výboru Parlamentu správu o opatreniach prijatých na zabezpečenie pokroku pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a o dosiaľ dosiahnutom pokroku; vyzýva členské štáty, aby príslušnému výboru Parlamentu vysvetlili dôvody významných odchýlok týkajúcich sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

18. podporuje dôraz, ktorý sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 kladie na dôležitosť odstránenia neopodstatnených obmedzení a prekážok brániacich prístupu do kľúčových odvetví, ako sú maloobchodný predaj, elektronický obchod a služby pre podnikateľov; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto odporúčania čo najviac zohľadnili a aby bezodkladne odstránili tieto prekážky, ktoré brzdia rast jednotného trhu;

19. žiada, aby ďalšie odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra odrážali zistenia správy o integrácii jednotného trhu dôslednejšie a dôraznejšie než v minulosti;

20. vyjadruje poľutovanie, že Komisia až doteraz nestanovila v rámci európskeho semestra podporu jednotného trhu za prioritu; vyzýva Komisiu, aby zo správy jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, urobila kľúčovú súčasť všetkých ďalších fáz procesu európskeho semestra; pripomína Komisii, že skutočný jednotný trh v týchto oblastiach by výrazne podnietil hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v EÚ; žiada, aby sa využila príležitosť, ktorú ponúka tento nový rámec a aby sa v maximálnej možnej miere rozvinuli kľúčové oblasti rastu a opatrenia zahrnuté v Aktoch o jednotnom trhu I a II, pričom upozorňuje na nutnosť zohľadňovať obavy a očakávania občanov;

21. zdôrazňuje, že v záujme napredovania sociálneho trhového hospodárstva je potrebný integrovaný prístup zo strany EÚ, členských štátov, regiónov, miestnych samospráv, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán k vykonávaniu a rozvoju politík; 

22. vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby zabezpečili plnú mieru čerpania finančných prostriedkov EÚ na obdobie 2007 – 2013; poznamenáva, že členské štáty a regióny majú príležitosť nasmerovať svoje politiky a investície v období 2014 – 2020 na odvetvia, v ktorých sa tvorí väčší rast a viac pracovných miest, určených najmä pre mladých ľudí, ako je jednotný digitálny trh, energetika, služby a zelené hospodárstvo, ako aj efektívne a kvalitne investovať do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom zabezpečiť všetkým občanom prístup k sieťovej infraštruktúre;

II. Nevyužitý potenciál jednotného trhu v kľúčových oblastiach rastu

23. pripomína, že jednotný trh predstavuje hlavnú hnaciu silu rastu a zamestnanosti a zohráva kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 zameraných na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; poznamenáva však, že tento potenciál je v mnohých smeroch nevyužitý;

24.     pripomína tri priority vymedzené stratégiou Európa 2020:

– rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje,

– podnecovanie hospodárstva s vysokou zamestnanosťou, ktoré umožňuje dosiahnuť vysokú mieru sociálnej a územnej súdržnosti;

25. víta nový prístup Komisie v ročnom prieskume rastu na rok 2015, v rámci ktorého koordinovane podnecuje investície v EÚ s cieľom zvýšiť domáci dopyt a podporiť konkurencieschopnejšie hospodárstvo; je rozhodne presvedčený o tom, že v záujme realizácie čo možno najväčších ambícií sa musí venovať priorita investíciám, ktoré v spolupráci s členskými štátmi povzbudia digitálne hospodárstvo a vytváranie konkurencieschopnejšieho vnútorného trhu;

26. je vážne znepokojený klesajúcimi úrovňami súkromných investícií v Európe a nedostatočnou dôverou súkromných investorov vedúcou k neochote investovať, čo je predovšetkým dôsledkom chýbajúcich štrukturálnych reforiem, nedostatku stratégie EÚ na podporu rastu a toho, že na jednotnom trhu pretrvávajú prekážky rastu v oblastiach, ako je elektronický obchod; vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali investičný plán a prispievali k Európskemu fondu pre strategické investície a dopĺňali sumy stanovené prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskou investičnou bankou s cieľom viesť a povzbudiť investície zo strany súkromného sektoru;

27. žiada Komisiu, členské štáty, regióny a všetky príslušné zúčastnené strany, aby sa pri formulovaní a tvorbe investičných politík, ktoré majú následne prilákať súkromné investície, sústredili na reálnu ekonomiku; ďalej žiada investície do odbornej prípravy jednotlivcov i podnikov zameranej na digitálnu dobu, a to vrátane najnovších technológií v odvetví energetiky, keďže vytvárajú pákový efekt a zabezpečujú globálnu digitálnu sieť, podporujú vzdelávanie a kvalitný výskum a inovácie a vedú k významnému pokroku pri dotváraní jednotného trhu v odvetví dopravy, čo nám umožní rovnocenne konkurovať hlavným svetovým veľmociam;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest zlepšili ich regulačný rámec; žiada, aby sa v maximálnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka program COSME, a to nielen vo vzťahu k podpore podnikania v Európe, ale aj v oblasti zlepšenia prístupu MSP k financovaniu a k trhom EÚ a svetovým trhom;

29. zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť investície s inováciami a podnikateľskými príležitosťami, čím sa maximalizujú príležitosti, ktoré prináša digitálne hospodárstvo a spoločnosť, a rozvinie inteligentná priemyselná európska politika; v rámci týchto investícií by sa mali zohľadniť najmä malé a stredné podniky, ktoré k nim majú najťažší prístup, a prostredníctvom konkrétnych opatrení by sa mali podporiť začínajúce podniky, podnikanie a sociálne inovácie ako zdroje pracovných miest do budúcnosti pre mladých ľudí;

30. zdôrazňuje, že v Európe je potrebné znovu zaviesť konkrétne opatrenia v podnikateľskom duchu, čo znamená zabezpečiť malým a stredným podnikom jednoduchý prístup k úverom, a najmä MSP pôsobiacim v kľúčových odvetviach; takisto žiada, aby sa v súvislosti s bankovým financovaním podporovali alternatívne spôsoby financovania;

31. vyzýva členské štáty, aby svoje hospodárstva s väčšou rozhodnosťou orientovali na inovácie a znalosti, keďže toto nás pripraví na úlohy a požiadavky budúcnosti v digitálnom veku; poznamenáva, že je to v záujme väčšej inovácie našich podnikov, ktoré budú odolnejšie na celosvetovom trhu, najmä pokiaľ ide o úplné začlenenie IKT;

Jednotný digitálny trh

32. zastáva názor, že tak ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu na rok 2015 je rozvíjanie jednotného digitálneho trhu rozhodujúce na povzbudenie rastu, vytváranie kvalitných pracovných miest, udržanie európskeho hospodárstva konkurencieschopného v celosvetovom meradle a na prínosy pre podniky i spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby vypracovala ambiciózny európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a pokračovala tak v podpore cieľov stratégie Európa 2020;

33. berie na vedomie význam investícií, a to aj do širokopásmových sietí, pre dosiahnutie prioritných cieľov v kľúčovej oblasti digitálneho trhu;  odporúča venovať podstatnú časť budúceho investičného plánu v hodnote 315 miliárd EUR na cielené a strategické investície do digitálneho sektora; ďalej poukazuje na to, že vzájomné prepojenie aspektov, ako sú vysoká miera využívania siete a rozsiahle zručnosti obyvateľov a podnikov vo využívaní IKT, je kľúčovým faktorom pri dosahovaní skutočného jednotného digitálneho trhu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali investície do infraštruktúry digitálnych sietí a do digitálnej odbornej prípravy svojich podnikov a občanov;

34. je presvedčený, že hlavným zdrojom obáv v tejto oblasti je roztrieštenosť a nedostatočná právna istota a že je nutné riešiť aj nesúdržné presadzovanie súčasných pravidiel EÚ v členských štátoch.

35. konštatuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu by mohlo v období do roku 2020 viesť k ďalšiemu rastu 0,4 % HDP (čo je 520 miliárd EUR v cenách roku 2014), a rastu v oblasti zamestnanosti zhruba 0,1 %, čo zodpovedá viac než 223 000 pracovným miestam vytvoreným do roku 2020, podľa informácií uvedených v štúdii Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu; domnieva sa, že riešenie problému prekážok brániacich elektronickému obchodu, investície do širokopásmových infraštruktúr a zavádzanie nových technológií, akými sú 4G a 5G, sú kľúčové pre rozvoj digitálnych riešení, keďže tie sa opierajú o rýchle a účinné spojenie; považuje prijatie všeobecného rámca EÚ pre ochranu údajov a smernice o bezpečnosti sietí a informácií za nevyhnutné pre dokončenie jednotného digitálneho trhu do roku 2015; žiada, aby sa pomocou investícií odstránil rozdielny prístup k širokopásmovému pripojeniu a sietiam 4G v EÚ;

36. zdôrazňuje súvislosť medzi vysokou mierou predaja online a zvýšením HDP na obyvateľa, a preto žiada o napredovanie pri dosahovaní skutočného cezhraničného elektronického obchodu a cloud computingu; ukončenie roztrieštenia 28 digitálnych trhov, zabezpečenie univerzálneho prístupu k sieti a zabezpečenie siete a dôvery spotrebiteľov sú základnými kameňmi jednotného digitálneho trhu, lebo bez dôvery neexistuje trh online;

37. zdôrazňuje, že podľa správy s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ by pokrok elektronického riadenia predstavoval úsporu vo výške 100 miliárd EUR ročne; žiada o zameranie a zvýšenie úsilia členských štátov pri modernizácii ich verejnej správy, aby občania a podniky mohli v čoraz väčšej miere vybavovať administratívu elektronickou formou, pokiaľ ide o využívanie svojich práv na vnútornom trhu, najmä na cezhraničnej úrovni;

38. zdôrazňuje, že predpisy EÚ týkajúce sa jednotného trhu musia byť funkčné pre digitálnu éru, a že to znamená vykonávanie pravidiel jednotného trhu pre online platby, rozvoj celoeurópskych bezpečných elektronických riešení (elektronického podpisu a elektronickej fakturácie), zreformovanie ochrany práv duševného vlastníctva, a podľa potreby vyjasnenie požiadaviek týkajúcich sa DPH, aby sa zvýšila dôvera v elektronický obchod, zvýšila kvalita informovania európskych spotrebiteľov o ich právach a zabezpečila dostupnosť rovnakej úrovne ochrany spotrebiteľov online, na akú sú zvyknutí na svojom tradičnom trhu;

39. zdôrazňuje, že revízia rámca správy hospodárskych záležitostí je skvelou príležitosťou naliehať na členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie jednotného digitálneho trhu, ktorý znamená nielen väčší rast a viac pracovných miest, najmä v odvetví MSP a medzi mladými ľuďmi, ale aj modernú Európsku úniu zameranú na budúcnosť;

40. domnieva sa, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie o modernizáciu svojej verejnej správy tak, aby občanom a podnikom poskytovali viac digitálnych služieb, ktoré sú lepšie prístupné, znížili náklady a zvýšili efektivitu, uľahčili cezhraničnú spoluprácu a zaviedli rámce interoperability pre verejnú správu;

41. zdôrazňuje význam elektronickej identifikácie a dôverných služieb pre zvýšenie objemu a kvality elektronického obchodu v perspektíve rastu; preto žiada členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby do 1. júla 2016 uplatňovali nariadenie o elektronických transakciách na vnútornom trhu;

42. považuje zlepšovanie digitálnych zručností v Únii za absolútnu prioritu;

Voľný pohyb tovaru

43. je presvedčený, že voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb poskytuje podnikom a občanom z hľadiska efektívnosti, rastu a vytvárania pracovných miest stále nevyužitý potenciál;

44. opakovane potvrdzuje svoju podporu komplexným dohodám o obchode a investíciách, ktoré by podporili tvorbu pracovných miest pre európskych pracovníkov a boli by s ňou v súlade, priniesli priame výhody pre európskych spotrebiteľov a otvorili nové príležitosti pre podniky EÚ, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), pričom sa dodržujú normy EÚ v sociálnej, environmentálnej a spotrebiteľskej oblasti ako kľúčový prvok poskytovania nových príležitostí rastu; zastáva názor, že Európsky parlament je nutné úzko zapojiť do rokovaní o acquis v oblasti jednotného trhu, a že pri akýchkoľvek zmenách súčasných právnych predpisov a akomkoľvek zavádzaní nových právnych predpisov treba v plnej miere rešpektovať úlohu Parlamentu ako spoluzákonodarcu;

45. vyzýva členské štáty, aby posilnili hodnotový reťazec v oblasti cezhraničnej výroby ako kľúčový prvok na podporu konkurencieschopnosti a rastu, vytváranie pracovných miest a odstránenie obchodných prekážok, ktoré existujú v pomerne veľkom počte odvetví, ale keďže nie sú dostatočne integrované, nemôžu maximalizovať prínosy, ktoré ponúka jednotný trh;

46. vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie prekážok na vnútornom trhu s tovarom;

Služby

47. zdôrazňuje, že do stratégie Európa 2020 by sa mali začleniť konkrétne politické opatrenia zamerané na odstraňovanie prekážok v odvetviach služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách, a napríklad vo finančných službách, a mali by klásť výslovný dôraz na prehĺbenie jednotného trhu;

48. zdôrazňuje, že v odvetví služieb existuje významný nevyužitý potenciál rastu, ako to vyplýva z odhadov v správe Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, ktoré uvádzajú potenciálny zisk 337 miliárd až 637 miliárd EUR;

49. odhaduje, že keďže sektor služieb je jednou z oblastí, ktorá má najväčší potenciál rastu v EÚ, je potrebné posilniť opatrenia zamerané na zvýšenie hospodárskej súťaže v tomto odvetví vrátane maloobchodu a zjednodušiť právne predpisy pre podniky, najmä malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť všetkým spotrebiteľom, rodinám a podnikom univerzálny prístup k verejným službám;

50. nazdáva sa, že by sa mala posilniť ochrana spotrebiteľa, jeho možnosť voľby a konkurencia v oblasti finančných služieb, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať rôznym potrebám spotrebiteľov vrátane tých najzraniteľnejších; nazdáva sa, že by sa mali zvýšiť schopnosti spotrebiteľov týkajúce sa informovanosti o finančnej oblasti, vzhľadom na to, aké závažné nedorozumenia môžu vzniknúť v súvislosti s finančnými produktmi a aké problémy to môže spôsobiť jednotlivým spotrebiteľom a jednotnému trhu;

51. opakovane zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť úsilie o boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, a preto žiada, aby sa kládol väčší dôraz na dobrú správu daní v súkromnom aj verejnom sektore EÚ; zdôrazňuje, že v správe Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ sa uvádza, že opatrenia, ako sú štandardizácia elektronických faktúr a koordinácia cezhraničných daňových systémov, by mohli viesť k úspore vo výške 9 miliárd EUR ročne; víta vyhlásenie predsedu Európskej komisie o automatizovanej výmene informácií týkajúcich sa vnútroštátnych fiškálnych rozhodnutí; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a zlepšiť fiškálnu koordináciu, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži, narušeniu trhu a zabezpečili sa rovnaké príležitosti na jednotnom trhu;

52. víta vyhlásenie, ktoré uskutočnila Komisia vo svojej správe o ročnom prieskume rastu na rok 2015, že „riešenie daňových podvodov a daňových únikov je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivosti a členským štátom umožňuje získať daňové príjmy, na ktoré majú nárok“;

53. znova potvrdzuje svoje stanovisko, že celková miera a kvalita investícií do výskumu a rozvoja by sa mala zvýšiť, aby sa povzbudili inovácie, pričom poukazuje na rozdielne úrovne investícií v jednotlivých členských štátoch; pripomína Komisii nutnosť vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti vedomostí, výskumu a inovácií a dokončiť Európsky výskumný priestor; zdôrazňuje, že v súčasnosti sa 85 % finančných prostriedkov vyčlenených na inovácie používa výhradne vnútroštátnou formou bez cezhraničnej spolupráce, čo následne bráni v plnom využívaní pridanej hodnoty na európskej úrovni;

Verejné obstarávanie a koncesie

54. víta skutočnosť, že v roku 2014 boli prijaté smernice o verejnom obstarávaní a o udeľovaní koncesií, ktoré zmodernizovali verejné obstarávanie v EÚ a podporili udržateľnosť verejných zákaziek; zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú prináša smernica o udeľovaní koncesií, najmä pokiaľ ide o uľahčenie a väčšie stransparentnenie postupov a o ponúknutie malým a stredným podnikom väčšieho množstva príležitostí, čo umožňuje prekonať problémy týchto zmlúv, zabezpečiť právnu istotu, pružnosť a transparentnosť a podporiť rozvoj kvalitnej hospodárskej infraštruktúry a kvalitných verejných služieb;

55. zdôrazňuje, že na zlepšenie kvality, efektívnosti a transparentnosti investícií a verejných výdavkov je potrebné úplné a urýchlené vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a udeľovania koncesií;

56. zdôrazňuje potrebu riadnej a včasnej transpozície právnych predpisov o verejnom obstarávaní a koncesiách; zdôrazňuje význam verejného obstarávania a hodnotu inovatívnych partnerstiev ako kľúčovej hnacej sily inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré treba podporiť pomocou konkrétnych opatrení na podporu hospodárskej súťaže a inovácie;

Spotrebiteľské acquis

57. považuje za poľutovaniahodné, že roztrieštené vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa v členských štátoch vedie k rozdielom v ochrane spotrebiteľa a v prísnosti a načasovaní akýchkoľvek prijatých opatrení zameraných na vymáhanie ich presadzovania; nazdáva sa, že toto obmedzuje súdržnosť a nadväznosť legislatívnych ustanovení v rovnakých odvetviach alebo medzi rozdielnymi odbytovými kanálmi;

58. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila urýchlené vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov, akými sú právne predpisy o právach spotrebiteľa a ustanovenia o alternatívnom riešení sporov a riešení sporov online, a to pri súčasnom zabezpečení zníženia administratívnej záťaže; žiada, aby bola spotrebiteľom pri cezhraničných predajoch poskytnutá primeraná ochrana v súlade s ich tradičným trhom a požaduje posilnenú ochranu údajov v digitálnom veku, pretože to pomôže podporiť dôveru spotrebiteľov v online nakupovanie; pripomína dôležitosť skutočného rešpektovania práv spotrebiteľov online a nutnosť dostupných a efektívnych prostriedkov nápravy v prípade sporu;

59. požaduje prijatie opatrení na povzbudenie udržateľnej spotreby, najmä v súvislosti s životnosťou produktu a na boj proti praktikám zameraným na úmyselné skracovanie tejto životnosti; v tomto smere dúfa, že Komisia vypracuje jednotný akčný plán;

60. zdôrazňuje, že smernica o právach spotrebiteľov bola významným krokom vpred z hľadiska zvýšenia právnej istoty spotrebiteľov a podnikov v online transakciách a dnes je hlavným nástrojom ochrany spotrebiteľov v oblasti online služieb;

61. konštatuje, že ďalší prínos môžu znamenať zlepšenia fungovania jednotného trhu, napríklad zavedenie systému riešenia sporov online (RSO) pre spotrebiteľské spory, ktorý by mohol priniesť úspory vo výške zhruba 22 miliárd EUR;

Energetika

62. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila fungujúci vnútorný trh s energiou s nediskriminačným prístupom na trh a vysokou úrovňou ochrany, ako aj primeranou úrovňou prepojovacej kapacity a adekvátnosti systému;

63. opakuje, že je potrebné zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy diverzifikáciou zdrojov a trás energie, a zdôrazňuje, že je potrebné prioritne dokončiť vnútorný trh s energiou a skoncovať s izoláciou energetických ostrovov v rámci Európskej únie;

64. domnieva sa, že na to, aby sa urýchlilo dokončenie vnútorného trhu, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečenie dodávok musia členské štáty naliehavo dosiahnuť minimálny cieľ 10 % kapacity elektrických prepojení, a ideálne dosiahnuť úroveň 30 %;

65. domnieva sa, že liberalizácia trhov s plynom a elektrickou energiou je veľmi dôležitá z hľadiska posilnenia postavenia spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby boli spotrebitelia postavení do centra pozornosti politiky EÚ pre vnútorný energetický trh;

III. Nástroje hodnotenia nástrojov integrácie a správy jednotného trhu

66. uznáva, že hodnotiaca tabuľka jednotného trhu môže byť považovaná za osvedčený postup monitorovania a hodnotenia toho, ako členské štáty dodržiavajú záväzky plynúce z jednotného trhu, keďže môže viesť k zlepšeniam a snahe jednotlivých krajín vyrovnať sa ostatným; zdôrazňuje však, že táto hodnotiaca tabuľka neobsahuje nástroje na kvalitatívne hodnotenie; zdôrazňuje význam zlepšovania dialógu s členskými štátmi a medzi nimi v záujme identifikácie a riešenia zložitých problémov, ktorým čelia pri zavádzaní právnych predpisov v oblasti jednotného trhu do praxe; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby členským štátom v prípade, že o to požiadajú, lepšie pomáhala so zavádzaním zložitých predpisov v oblasti jednotného trhu do praxe;

67. domnieva sa, že v súvislosti s regulačným výkonom jednotného trhu by sa mohol vypracovať zložený ukazovateľ na meranie nesúladu na jednotnom trhu, teda dodatočnej záťaže, ktorú občania a podniky znášajú pri cezhraničných činnostiach z dôvodu nedostatku predpisov riadiacich jednotný trh; trvá na tom, že takýto ukazovateľ uľahčí vypracovanie záverov, ktoré by mohli viesť k politickým odporúčaniam pre inštitúcie EÚ a členské štáty;

68. berie na vedomie hodnotiacu tabuľku digitálnej agendy ako dôležitý nástroj na hodnotenie pokroku dosahovaného členskými štátmi v tejto oblasti; domnieva sa, že zložený index merajúci medzery na jednotnom trhu by mal zahŕňať túto hodnotiacu tabuľku;

69. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť začleniť do textu svojich návrhov právnych nástrojov v oblasti jednotného trhu povinnosť uskutočňovať systematickú revíziu transpozície právnych nástrojov, ich dodržiavania, účinnosti a účelnosti vrátane metodiky a kritérií tejto revízie; domnieva sa, že takáto metodika a kritériá by umožňovali lepšie posúdenie toho, či sú právne nástroje riadne transponované, vykonávané a presadzované, aj či a v akej miere prispievajú k dosahovaniu svojich cieľov a nakoľko sú vhodné na účel, ktorý sledujú;

70. podporuje vytvorenie udržateľného jednotného trhu založeného na rozvoji inkluzívneho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje a vychádzajúceho zo znalostí, ako aj opatrení, prostredníctvom ktorých sa ďalšie inovácie akéhokoľvek druhu premietnu do udržateľných technológií, vyvážia sa záujmy spotrebiteľov a podnikov a vykonajú sa vylepšenia neformálneho mechanizmu na riešenie konfliktov problémov pre jednotný trh, akým je SOLVIT, pri súčasnom zlepšení informovanosti verejnosti o jednotných kontaktných miestach, aby bola lepšie informovaná o dostupných možnostiach vytvárania rastu a pracovných miest na jednotnom trhu;

71. berie na vedomie čoraz intenzívnejšie využívanie portálov Vaša Európa a Vaša Európa – Poradenstvo, ktoré by mali byť schopné poskytovať potrebné informácie všetkým občanom, ktorí bývajú, pracujú, študujú v členských štátoch EÚ alebo sa medzi členskými štátmi pohybujú;

72. víta skutočnosť, že priemerný transpozičný deficit v členských štátoch klesol pod limit 1 %, ktorý odsúhlasila Európska rada, a dosiahol mieru 0,6 %, čo predstavuje najlepší zaznamenaný výsledok od vytvorenia hodnotiacej tabuľky jednotného trhu; zdôrazňuje, že zásada nulovej tolerancie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musí byť pre členské štáty a Úniu prvoradá;

73. konštatuje, že náležité vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ je kľúčové na dokončenie jednotného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby dôsledne využívala všetky svoje právomoci na dosiahnutie tohto cieľa a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vynaložili väčšie úsilie na presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a na monitorovanie tohto presadzovania, okrem iného aj prostredníctvom pravidelných programov kontroly (tzv. sweeps), a súčasne aby sa neprestajne zamýšľali nad problémami v oblasti vykonávania predpisov a zabezpečovania toho, aby boli právne predpisy efektívnejšie a aby sa vo väčšej miere a účinnejšie využívalo následné hodnotenie; požaduje dôslednejší dohľad, pokiaľ ide o to, či sú práva spotrebiteľov v digitálnom prostredí účinné, a to najmä so zreteľom na to, ako rýchlo sa v ňom porušenia právnych predpisov v spotrebiteľskej oblasti môžu šíriť;

74. pripomína však, že proces konaní o porušení povinnosti odhalil viaceré obmedzenia, pokiaľ ide o urýchlené riešenie a nápravu nedostatkov pri vykonávaní a uplatňovaní ustanovení jednotného trhu; vyzýva členské štáty, aby v záujme urýchlenejšieho riešenia prípadov spolupracovali s Komisiou pružnejšie;

75. uznáva, že nevykonávanie predpisov môže byť dôsledkom zložitostí v pôvodnom texte; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v celom texte primárnych aj sekundárnych právnych predpisov uplatňovali zásady lepšej regulácie a aby sa využívali náležité konzultácie, posúdenia vplyvov a revízie po zavedení do praxe;

76. ďalej trvá na tom, že je potrebné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie efektívnejšieho využívania konaní o porušení povinnosti, pokiaľ ide o porušenie práva Únie v oblasti jednotného trhu, a že členské štáty a Európska rada by mali pokračovať v ďalšom rozvíjaní konaní o porušení povinnosti v rámci budúcich revízií Zmluvy o fungovaní EÚ; domnieva sa však, že konanie o porušení povinnosti by malo byť vždy krajným riešením a malo by sa k nemu pristúpiť až po niekoľkých pokusoch o koordináciu a nápravu;

°

°       °

77. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0130.

(3)

Prijaté texty, P8_TA-PROV(2014)0038.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Jednotný trh je jadrom konkurencieschopnosti Európy a je jej najväčšou hospodárskou silou. Tento trh s 500 miliónmi osôb dáva Európskej únii (EÚ) možnosť stať sa svetovou hospodárskou mocnosťou. Poskytuje podnikom na celom kontinente „domovský“ trh, na ktorom môžu predávať svoj tovar a služby, kam možno prilákať investície z celého sveta a ktorý je odrazovým mostíkom pre európsky obchod na vzdialenejšie trhy.

Kríza odhalila, že EÚ musí konať, aby zlepšila svoj hospodársky model a obnovila svoju konkurencieschopnosť. Toto si vyžaduje dostatočné verejné financie, štrukturálne reformy a cielené investície. Stratégia Európa 2020 je stratégiou EÚ zameranou na podnietenie trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti a jednotný trh v nej zohráva kľúčovú úlohu.

Jednotný trh však svoj potenciál v súčasnosti nevyužíva naplno. EÚ musí podporiť členské štáty, aby uskutočňovali omnoho intenzívnejší cezhraničný obchod so službami, a musí prijať naliehavé opatrenia na udržanie kroku s meniacimi sa digitálnymi technológiami. Európa potrebuje prispôsobiť jednotný trh 21. storočiu, aby sa európskym podnikom umožnilo obstáť v hospodárskej súťaži a spotrebiteľom využívať prístup k vysoko kvalitným výrobkom a službám v celej EÚ. Opätovné oživenie jednotného trhu slúži na reaktiváciu hnacej sily rastu a zamestnanosti Európy a v konečnom dôsledku na rozšírenie príležitostí pre občanov. Prvou výzvou je teda občanom umožniť, aby sa stali plnoprávnymi členmi jednotného trhu.

Aby sa mohli využívať výhody jednotného trhu, jeho predpisy sa musia riadne vykonávať a presadzovať. I keď Komisia pracovala na tomto cieli v partnerskom zväzku s členskými štátmi, situácia dnes dokazuje, že je ešte veľký priestor na zlepšenia. Priemerný transpozičný deficit mierne klesol a členské štáty si nechávajú na transpozíciu smerníc čas (priemerne 8 mesiacov) aj po uplynutí lehoty na transpozíciu. Priemerné trvanie konaní o porušení predpisov sa ďalej predĺžilo. A aj keď sa predpisy z formálneho hľadiska transponujú správne, ich vykonávanie často nefunguje dobre. Podniky a občania mnohokrát nerozumejú svojim právam a stretávajú sa s mnohými ťažkosťami, keď sa ich snažia uplatňovať.

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2012 uznala, že je potrebné posilniť správu jednotného trhu a zlepšiť jej vykonávanie a presadzovanie. Podobné výzvy vyslal aj Európsky parlament.

Toto je tretia správa o správe jednotného trhu vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a je súčasťou balíka troch parlamentných správ, ktoré sa zaoberajú európskym semestrom 2015. Zameriava sa konkrétne na správu Komisie s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť, ktorá bola priložená k ročnému prieskumu rastu a zaoberala sa stavom integrácie jednotného trhu.

Vybudovať pilier jednotného trhu v rámci európskeho semestra

Posilnenie správy jednotného trhu úzko súvisí s konkrétnou možnosťou vytvorenia špecializovaného piliera európskeho semestra. Spravodajkyňa sa domnieva, že koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti treba doplniť o zásadnú časť zahŕňajúcu všetky možné prostriedky podpory reálnej ekonomiky, ktoré by inak zostali mimo celkovej koordinácie európskeho semestra. Takýto pilier jednotného trhu by sa mal vzťahovať na jasný súbor priorít týkajúcich sa reálnej ekonomiky a kľúčových oblastí rastu.

Z uvedeného dôvodu spravodajkyňa nabáda na cielenú organizáciu práce Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá sa výslovne zameria na začlenenie uvedených priorít dôležitých pre reálnu ekonomiku do európskeho semestra. Dosiahnutie uvedených priorít má zásadný význam pre podnietenie rastu a odstránenie súčasného zaostávania pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a zároveň pre zaistenie hospodárskej konvergencie medzi členskými štátmi v rámci eurozóny a mimo nej, v centrálnych aj okrajových oblastiach EÚ. Iniciatíva talianskeho predsedníctva týkajúca sa nového „prístupu k vnútornému trhu“ v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania je krokom správnym smerom.

Spravodajkyňa venovala osobitnú pozornosť kľúčovým oblastiam rastu, ktoré majú náležitý potenciál pre oživenie hospodárstva a konvergenciu, s cieľom ďalej pracovať na dokončení a prehĺbení vnútorného trhu a zároveň posilniť ochranu občianskych práv. Na dosiahnutie týchto cieľov nestačia len čisto kvantitatívne štatistiky o vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu. Je potrebné sa zamerať na kvalitu vykonávania právnych predpisov v členských štátoch, a to na základe osobitných kľúčových ukazovateľov pre jednotlivé odvetvia jednotného trhu, vypracovaných na európskej úrovni.

Spravodajkyňa sa nazdáva, že je treba zlepšiť správu jednotného trhu, aby jednotný trh mohol plniť úlohu hnacej sily EÚ a podporil a uľahčil rast a zamestnanosť, ale tiež aby slúžil ako referencia pre záväzok k štrukturálnej reforme v členských štátoch. Toto znamená opätovne zaviesť politický dohľad na najvyššej úrovni, upustiť od akéhokoľvek neprirodzeného rozlišovania medzi tým, čo sa deje na úrovni EÚ a tým, čo sa deje na úrovni členského štátu, a zároveň vypracovať účinnejšie nástroje, ktoré zabezpečia, že jednotný trh bude fungovať aj pre občanov, ako aj pre podniky.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že príliš veľa problémov, s ktorými sa podniky a občania na jednotnom trhu stretávajú, je stále nedoriešených alebo sa riešia len na úkor nadmerného času a nákladov. Ak má jednotný trh v praxi naozaj fungovať, podniky a občania musia poznať svoje práva a príležitosti a efektívne ich využívať.

Na to, aby bolo presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu účinnejšie, je naliehavo potrebné ďalej pripravovať a posilňovať existujúce mechanizmy a dosiahnuť ich vzájomnú súčinnosť. Mali by sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa problémy účinne riešili na vnútroštátnej úrovni, a pokiaľ možno, prostredníctvom neformálnych prostriedkov. Týmto sa vytvárajú väčšie príležitosti pre spotrebiteľov, nastoľujú štandardy kvality a stimulujú konkurencieschopnejšie ceny. Pre oživenie tohto spoločného hospodárskeho priestoru sú kľúčovými oblasťami podnecovanie konkurencieschopnosti a tvorba nových príležitostí na jednotnom digitálnom trhu.

Správa Komisie o stave integrácie jednotného trhu, ktorá je sprievodným dokumentom ročného prieskumu rastu, poukázala na problémy a nedostatky, mala by však obsahovať aj jasný súbor priorít súvisiacich s reálnou ekonomikou a uviesť efektívne spôsoby posilnenia rastu a konkurencieschopnosti.

Spravodajkyňa je takisto presvedčená o tom, že priority koordinácie jednotného trhu v kontexte európskeho semestra treba ukotviť v hlbšom demokratickom procese vrátane úplného zapojenia národných parlamentov, rešpektovania výhradných práv Európskeho parlamentu a poskytnutia primeraného priestoru pre sociálnych partnerov a všetky ostatné zainteresované strany.

Využitie potenciálu jednotného trhu v kľúčových oblastiach rastu

V oznámení o lepšej správe jednotného trhu a v štúdii zo septembra 2014, ktorú vyžiadal výbor IMCO, s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu boli určené kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné zlepšenia, a to prostredníctvom metodiky, ktorá by sa mala pravidelne hodnotiť a revidovať, a tie sú: voľný pohyb tovaru, služby, verejné obstarávanie a koncesie, jednotný digitálny trh, súbor právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa (spotrebiteľské acquis) a energetika a doprava.

Spravodajkyňa je presvedčená o tom, že stále ide o prioritné oblasti a že je potrebné obnoviť koordinačné úsilie. Takisto sa domnieva, že koordinácia sa musí obohatiť a skombinovať s ďalšími aspektmi úzko súvisiacimi s politikami jednotného trhu, pre ktoré treba navrhnúť ďalšie opatrenia a predložiť návrhy.

Táto správa je príležitosťou na zhodnotenie súčasného stavu najdôležitejších návrhov, vzhľadom na to, aká dôležitá úloha sa im pripisuje z hľadiska fungovania trhu.

Nástroje hodnotenia nástrojov integrácie a správy jednotného trhu

Vzhľadom na súbor ustanovení týkajúcich sa jednotného trhu, ktoré už je rozsiahle, sa riadne vykonávanie a presadzovanie týchto predpisov stáva ešte dôležitejším v záujme účinného príspevku k hospodárskemu oživeniu. Štatistiky o deficite členských štátov v transpozícii predpisov v oblasti jednotného trhu a rastúci počet konaní vo veci porušenia právnych predpisov však vyvolávajú vážne obavy a jasne ukazujú, že stále ešte v plnej miere nevyužívame potenciálne výhody dokončeného jednotného trhu.

Zatiaľ čo transpozíciu práva EÚ do vnútroštátneho práva možno vnímať iba ako legislatívnu techniku členských štátov, aj v tejto fáze existuje značný potenciál na zlepšenie správy jednotného trhu.

Súčasná a spoločná transpozícia všetkých opatrení týkajúcich sa legislatívneho aktu Únie zvyšuje transparentnosť a súlad transpozície vďaka zohľadneniu dohody dosiahnutej na úrovni Únie. Navyše hoci už existujú nástroje na porovnávanie smerníc na úrovni Únie s príslušnými ustanoveniami na vnútroštátnej úrovni, ich pridaná hodnota z hľadiska transparentnosti nebola zďaleka využitá.

Záver

Vzhľadom na veľký počet ustanovení týkajúcich sa jednotného trhu je zrejmé, že nie všetky tieto ustanovenia majú rovnakú dôležitosť a rovnaký dosah na občanov a podniky. Zatiaľ čo v ideálnom prípade by sa všetky tieto ustanovenia vykonávali a monitorovali v rovnakej miere, s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenie jednotného trhu treba vybrať kľúčové oblasti opatrení. Na tento účel navrhujeme zameriavať sa najmä na hospodársky význam a rastový potenciál špecifických oblastí a nástrojov. Zatiaľ čo počet kľúčových oblastí a nástrojov by sa mal ďalej znižovať, každoročné hodnotenie týchto priorít by umožnilo zohľadniť aktuálny význam týchto oblastí, ako aj najnovší vývoj a jeho vplyv na jednotný trh.

Na základe týchto úvah spravodajkyňa zastáva názor, že s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenia je potrebná jednoznačnejšia a prísnejšia správa jednotného trhu. Na tento účel je vhodné vytvoriť transparentný a predvídateľný rámec, v ktorom by sa primerane a pravidelne zohľadňovali negatívne aj pozitívne výsledky členských štátov pri vykonávaní a uplatňovaní. Ako sa predtým žiadalo v správach výboru IMCO, takáto prísna správa jednotného trhu by sa mala usporiadať v rámci ročného cyklu správy jednotného trhu a mala by sa zohľadniť vzťahu k európskemu semestru. Vzhľadom na hospodársky význam jednotného trhu by pravidelné posúdenie jeho stavu predstavovalo pridanú hodnotu k týmto hodnoteniam a zabezpečilo by ucelený obraz.

V prípade uplatnenia všetkých týchto navrhovaných opatrení, silného vedenia všetkých európskych inštitúcií a jasnej politickej zodpovednosti členských štátov vyjadruje spravodajkyňa presvedčenie, že silnejšia správa jednotného trhu prispeje k odstráneniu zostávajúcich obmedzení a umožní všetkým zúčastneným stranám plne využívať výhody štyroch slobôd.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

3

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Eduard-Raul Hellvig, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Jiří Maštálka, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Marcus Pretzell, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Pascal Arimont, Othmar Karas, Emma McClarkin, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Igor Šoltes, Ivan Štefanec

Právne oznámenie