Postup : 2014/2221(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0037/2015

Predkladané texty :

A8-0037/2015

Rozpravy :

PV 11/03/2015 - 7
CRE 11/03/2015 - 7

Hlasovanie :

PV 11/03/2015 - 9.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0067

SPRÁVA     
PDF 250kWORD 174k
02.03.2015
PE 544.392v02-00 A8-0037/2015

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015

(2014/2221(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Dariusz Rosati

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Jean Arthuis, Committee on Budgets

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*)
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015

(2014/2221(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–       so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–       so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 (COM(2014)0400),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2014(9),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu 2015 (COM(2014)0902),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. februára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–       so zreteľom na diskusiu so zástupcami národných parlamentov o plnení priorít európskeho semestra na rok 2015,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(10),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0037/2015),

A.     keďže oživenie hospodárstva v EÚ sa v priebehu roku 2014 zreteľne spomalilo, existujú však vyhliadky dobehnúť ho v roku 2015 a dosiahnuť ešte lepšie výsledky v roku 2016; keďže šesť rokov po začiatku finančnej krízy v roku 2008 eurozóna stále čelí rekordnej miere nezamestnanosti na úrovni takmer 12 %; keďže slabý rast priniesol dezinflačné trendy; keďže v dôsledku finančnej krízy sa najmä eurozóna vyznačuje nedostatočným rastom, kým v mnohých krajinách dochádza k rýchlejšej obnove; keďže napriek deflačným tlakom Komisia predpokladá, že inflácia by sa mala zvýšiť v polovici roku 2015 a v priebehu roku 2016;

B.     keďže úroveň investícií klesla od vrcholu krízy o 470 miliárd EUR a schodok investícií dosahuje výšku 230 – 370 miliárd EUR v porovnaní s dlhodobými trendmi; keďže došlo k značnej reakcii na krízu štátneho dlhu a bola odhalená veľká neúčinnosť európskeho inštitucionálneho rámca, čo však nepostačovalo na to, aby hospodárstvo eurozóny dostalo dostatočne silný impulz na rýchly návrat na cestu rastu;

1.      zastáva názor, že eurozóna stále zápasí s dôsledkami výnimočne dlhého hospodárskeho poklesu po roku 2008; poukazuje na to, že oživenie je naďalej krehké a bolo by ho potrebné posilniť, ak má zabezpečiť oveľa väčší rast a pracovné miesta v strednodobom horizonte; konštatuje, že rast v roku 2014 vychádza zo širšieho základu; konštatuje, že teraz je potrebné riešiť krátkodobé cyklické, ako aj dlhodobé štrukturálne problémy; zdôrazňuje, že krátkodobé tlaky môžu viesť k opatreniam prechodnej povahy, ktoré by mohli oslabiť dlhodobú schopnosť rastu; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa krátkodobé a dlhodobé politiky navzájom posilňovali;

2.      berie na vedomie ročný prieskum rastu na rok 2015 uskutočnený Komisiou, ktorého cieľom je podpora návratu k vyšším úrovniam rastu a posilnenie oživenia; podporuje prístup na základe troch hlavných pilierov (podpora investícií, urýchlenie štrukturálnych reforiem a presadzovanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast) ako správny spôsob, ako dosiahnuť tieto ciele; domnieva sa, že tento prístup by sa mal plne začleniť do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny; podporuje návrhy Komisie na zlepšenie európskeho semestra prostredníctvom zjednodušovania existujúcich postupov vrátane jej harmonogramu a na väčšie zapojenie národných parlamentov s cieľom posilniť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na to, že iba približne 9 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny bolo plne realizovaných členskými štátmi v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila podrobné údaje pre vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2014; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné zefektívniť existujúce postupy európskeho semestra vrátane jeho harmonogramu a zvýšiť zaangažovanosť národných parlamentov s cieľom posilniť zodpovednosť za štrukturálne reformy na vnútroštátnej úrovni;

3.      zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, pretože prispeli k vytýčeniu všeobecných priorít v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že došlo k vynechaniu správy o integrácii jednotného trhu na rok 2015;

4.      zdôrazňuje skutočnosť, že európsky semester, zriadený v roku 2010, zavádza ročný cyklus koordinácie hospodárskych politík s podrobným rozborom plánov členských štátov EÚ v oblasti rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem;

5.      vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina členských štátov naďalej stráca podiely na celosvetovom trhu; domnieva sa, že hospodárstvo EÚ musí ako celok posilniť svoju konkurencieschopnosť v globálnom hospodárstve, a to najmä zvýšením hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a službami, aby sa zvýšila efektívnosť orientovaná na inovácie; trvá na tom, že náklady na prácu by mali zostať v súlade s produktivitou a že mzdy by mali prispieť k udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že členské štáty by pri riadení svojich výdavkov v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu (PSR) mali znížiť bežné náklady namiesto znižovania investičných záväzkov, aj napriek tomu, že tieto pravidlá nezohľadňujú skutočnosť, že investičné výdavky a bežné výdavky majú odlišný vplyv na rast; berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012), keďže objasňuje postup a vysvetľuje súvislosť medzi štrukturálnymi reformami, investíciami a fiškálnou zodpovednosťou a súčasným optimálnym využívaním flexibility, ktorá je obsiahnutá v pravidlách; víta návrh Komisie na zefektívnenie európskeho semestra; zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa univerzálnemu prístupu pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

Investície

6.      domnieva sa, že nedostatočné investície sú spôsobené nízkou dôverou, zníženým očakávaným dopytom, vysokou zadlženosťou súkromného sektora, absenciou opatrení na podporu produktívnych verejných investícií, fragmentáciou finančných trhov, pomalým znižovaním pákového efektu, zníženým očakávaným dopytom vystupňovaným úspornými opatreniami na nápravu nadmerných výdavkov, nedostatkom vhodných finančných kapacít a skutočnosťou, že v mnohých prípadoch členské štáty a EÚ neprijímajú vhodné opatrenia na riešenie týchto faktorov; zdôrazňuje, že nedostatok investícií je možné prekonať prostredníctvom cielených verejných investícií a významne vyššej úrovne investícií do súkromných spoločností a európskych podnikov; požaduje reformy uľahčením nového podnikateľského prostredia stimulujúceho nové podniky, nové investície a inovácie, pričom možná návratnosť investícií by sa mala stať rozhodujúcim faktorom pri získavaní finančného kapitálu pre európske hospodárstvo; zdôrazňuje, že vyššie financovanie investícií si vyžaduje dobre fungujúci finančný systém, v ktorom môžu zvýšená stabilita a existujúce cezhraničné inštitúcie uľahčiť likviditu a budovanie trhu, najmä pre malé a stredné podniky;

7.      víta investičný plán pre Európu, ktorý je dôležitým nástrojom na zvýšenie súkromných a verejných investícií; konštatuje, že plán je určený na začatie ďalších investícií, rozvoj nových projektov, prilákanie investorov a obnovenie dôvery; domnieva sa však, že je príliš skoro na to, aby bolo možné zmysluplne posúdiť skutočný vplyv plánu; konštatuje, že rast investícií by nemal byť chápaný ako alternatíva, ale skôr ako doplnok reforiem; trvá na tom, že zdroje Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa mali použiť na vynakladanie prostriedkov na projekty s ekonomickou návratnosťou alebo s pozitívnym vzťahom nákladov a prínosov v sociálnej oblasti; zdôrazňuje, že v rámci EFSI by sa nemali jednoducho nahrádzať projekty financované na národnej úrovni spolufinancovanými európskymi projektmi; zdôrazňuje, že európske fondy by mali viesť k dodatočným investíciám, nielen nahrádzať vnútroštátne investičné fondy, ktoré by sa vynaložili na spotrebu; domnieva sa, že investičný plán pre Európu by sa mal zamerať v prvom rade na projekty s európskou pridanou hodnotou, ktoré ešte nezískali prostriedky bánk; zdôrazňuje význam regulačných prvkov investičného plánu na zlepšenie prostredia pre investície; poznamenáva, že vykonávanie investičného plánu Komisie je veľmi dôležité, aby prinieslo potrebnú pridanú hodnotu; zdôrazňuje, že investičné projekty musia byť starostlivo zvolené, aby sa zabránilo tomu, že plán neprinesie trvalo udržateľný rast a zamestnanosť v Európe; pripomína, že výsledky investičného plánu Komisie je potrebné dôkladne vyhodnotiť, najmä skutočnosť, akým spôsobom sa projekty vyberali a boli stanovené priority, a zároveň zabrániť privatizácii ziskov alebo socializácii strát; zdôrazňuje vzájomnú závislosť medzi pákovým efektom investičného plánu a konkrétnymi vykonávanými projektmi; zdôrazňuje, že cieľ dosiahnuť vysoký pákový efekt by nemal byť na úkor riadneho výberu projektov, pričom by sa malo prihliadať na geografické umiestnenie projektov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú kvalitu riadenia a výberového procesu; konštatuje, že členské štáty zaradené do programu makroekonomických úprav očakávajú, že investičným plánom sa výrazne zlepší a uľahčí prideľovanie grantov a úverov pre malé a stredné podniky, ktoré nesú dôsledky krízy;

8.      vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali investičný plán a prispievali do Európskeho fondu pre strategické investície a dopĺňali sumy poskytované prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskou investičnou bankou s cieľom viesť a povzbudiť súkromný sektor k investíciám;

9.      zdôrazňuje, že by v rámci investičného plánu mal existovať osobitný režim pre MSP s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky, pretože MSP môžu byť ľahko znevýhodnené vzhľadom na ich veľkosť a pozíciu na trhu;

10.    zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k financovaniu, najmä pre malé a stredné podniky, je jednou z najväčších prekážok rastu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že MSP majú stále problém získať bankový úver; domnieva sa, že sú potrebné alternatívy bankového financovania, najmä zlepšením podnikateľského prostredia pre rizikový kapitál, prostriedky kolektívneho financovania a podporu úverových združení, ale v širšom zmysle aj vytváraním podmienok na efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu prostredníctvom kapitálových trhov; domnieva sa, že integrovanejšie kapitálové trhy a lepší dohľad nad finančnými inštitúciami majú zásadný význam pre dosiahnutie týchto cieľov v krátkodobom a strednodobom horizonte; zdôrazňuje, že MSP by mali mať privilegované postavenie, pokiaľ ide o využívanie investičného plánu;

11.    uznáva, že energia je dôležitým faktorom hospodárskej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je nutné odstrániť prekážky brániace jednotnému trhu s energiou tým, že sa okrem iného podporí energetická nezávislosť; žiada Komisiu, aby posúdila pokrok dosiahnutý v tejto oblasti na európskej i vnútroštátnej úrovni a podporila opatrenia zamerané na riešenie ťažkostí spojených s fragmentáciou a implementáciou;

12.    je stále znepokojený nedostatočným pokrokom pri znižovaní úrovne nadmerných súkromných dlhov; poukazuje na to, že to nie je len otázka finančnej stability, pretože sa tým obmedzuje aj potenciál rastu EÚ a znižuje účinnosť menovej politiky ECB; vyzýva Komisiu, aby predložila ďalšie návrhy na prípravu efektívnych postupov na znižovanie zadlženosti súkromného sektora vrátane konkurzných konaní a konaní pri platobnej neschopnosti a podporovala spravodlivú a transparentnú deľbu nákladov, keďže obrovské dlhové zaťaženie spoločnosti a domácnosti je jedným z kľúčových faktorov obmedzujúcich súkromné investície;

Štrukturálne reformy

13.    konštatuje, že štrukturálne reformy sú naďalej potrebné vo viacerých krajinách; takisto berie na vedomie skutočnosť, že tie členské štáty, ktoré úspešne vykonávajú plány makroekonomických úprav alebo finančné odvetvové programy, boli schopné vrátiť sa na kapitálové trhy, kde teraz majú prístup ku kapitálu za nízke úrokové sadzby; poukazuje na to, že tento návrat umožnili okrem iného opatrenia, ktoré prijala Európska centrálna banka (ECB); nabáda ostatné členské štáty eurozóny, aby boli nemenej ambiciózne v modernizovaní svojich hospodárstiev; konštatuje, že náležitá pozornosť by sa mala venovať sociálnym vplyvom reforiem a vplyvom na zamestnanosť; zdôrazňuje, že uvoľnenejšiu menovú politiku ECB by mali dopĺňať ambiciózne a sociálne udržateľné štrukturálne reformy v členských štátoch;

14.    vyzýva členské štáty, aby s cieľom zefektívniť svoje trhy práce vyvíjali aktívnejšie politiky trhu práce zamerané na vytvorenie dobre platených pracovných miest a na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkových systémov a zároveň zabezpečili inkluzívnosť, udržateľnosť a spravodlivosť a zlepšili a zjednodušili právne a administratívne prostredie pre podnikové investície; zdôrazňuje, že štrukturálne reformy sa musia viesť ku skutočnému a trvalému rastu, zamestnanosti, posilnenej konkurencieschopnosti a zvýšenej konvergencii, a mal by ich doplniť dobre cielené a dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií, infraštruktúry, priemyslu IKT, udržateľnej energetiky a ľudských zdrojov;

15.    vyzýva členské štáty, aby zachovali a posilnili začleňovanie, udržateľnosť a spravodlivosť sociálneho zabezpečenia, najmä pre tých, ktorí to najviac potrebujú, a zlepšili a zefektívnili právne a administratívne prostredie pre podnikové investície; zdôrazňuje, že pracovné miesta musia byť kvalitné, aby pôsobili proti chudobe zamestnaných, a mali by vplývať na znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že ekonomické reformy musia byť doplnené o dobre cielené, dlhodobejšie investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií, infraštruktúry, informačných a komunikačných technológií a udržateľnej energie;

16.    zdôrazňuje, že zníženie závislosti EÚ od vonkajších zdrojov energie musí byť súčasťou jej stratégie rastu; opätovne preto zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať vonkajšie dodávky energií, zmodernizovať energetickú infraštruktúru EÚ a dobudovať vnútorný trh EÚ s energiou, čo sú kľúčové priority stratégie energetickej bezpečnosti EÚ;

17.    zdôrazňuje, že EÚ nemôže konkurovať len na základe nákladov, ale musí zvýšiť produktivitu prostredníctvom udržateľných investícií do výskumu a vývoja, vzdelávania a kvalifikácií a efektívneho využívania zdrojov, a to na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; vyzýva Komisiu a vlády, aby týmto oblastiam prisúdili prioritu vo svojich rozpočtoch; zdôrazňuje, že členské štáty by mali pri navrhovaní reforiem venovať osobitnú pozornosť nezamestnanosti mladých ľudí s cieľom nepripravovať ich o príležitosti hneď na začiatku; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby použili dostupné finančné prostriedky vrátane prostriedkov získaných v rámci záruky pre mladých rýchlejšie a efektívnejšie;

18.    naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby finančnú pomoc a ad hoc systém trojky začlenili do lepšej právnej štruktúry spĺňajúcej nároky rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí a práva EÚ, čím sa zaistí demokratická zodpovednosť; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť opatrenia vyplývajúce zo správ trojky, ktoré Parlament prijal v marci 2014; vyzýva Komisiu, aby implementovala závery týchto správ; poukazuje na to, že finančná pomoc EÚ určitým členským štátom, poskytnutá na základe skĺbenia solidarity a podmienenosti, je najúspešnejšia v prípade silnej zodpovednosti a záväzku uskutočniť reformu na vnútroštátnej úrovni; pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné vykonať včasné komplexné posúdenie vplyvu programov finančnej pomoci;

19.    vyzýva Komisiu na urýchlené prijatie opatrení v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom; vyzýva vytvoriť daňový systém, ktorý je jednoduchý a transparentný; vyzýva členské štáty, aby dosiahli dohodu o návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb ako dôležitý nástroj v tomto boji, a domnieva sa, že jeho legislatívne uznesenie z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)(11) musí slúžiť ako základ pre rozumný kompromis; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu členským štátom presunúť dane z práce; poznamenáva, že opatrenia na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom by nemali narúšať výsadné práva členských štátov; víta však účinnú spoluprácu v oblasti daňových pravidiel na európskej úrovni;

20.    zdôrazňuje nutnosť reforiem v systémoch vzdelávania, aby bolo možné pripraviť budúce generácie na potreby rastúcich trhov práce budúcnosti;

21.    domnieva sa, že členské štáty a Komisia ešte nesplnili svoj záväzok dobudovať jednotný trh, najmä jednotný trh so službami, a digitálnu ekonomiku;

22.    opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii zlepšiť riadenie jednotného trhu; naliehavo žiada Komisiu zladiť ciele jednotného trhu s cieľmi európskeho semestra a zabezpečiť súlad ich monitorovacích mechanizmov; domnieva sa, že osobitné analytické nástroje, ktoré sa skladajú z ukazovateľov používaných na meranie budovania jednotného trhu, môžu poskytnúť užitočné usmernenie pre odporúčania pre jednotlivé krajiny a ročný prieskum rastu; zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, pretože prispeli k vytýčeniu všeobecných priorít v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že došlo k vynechaniu správy o integrácii jednotného trhu na rok 2015; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila všetky opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ na presadzovanie vykonávania európskeho semestra;

23.    vyjadruje znepokojenie nad protekcionistickými tendenciami v niektorých členských štátoch; upozorňuje, že v zmluve sa nestanovuje obmedzenie voľného pohybu osôb, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

24.    zdôrazňuje, že chýbajúci dobre fungujúci vnútorný trh práce a vyvážený prístup k prisťahovalectvu bránia rastu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad protekcionistickými tendenciami v niektorých členských štátoch; upozorňuje, že v zmluve sa nestanovuje obmedzenie voľného pohybu osôb, tovaru, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

25.    opakovane zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť mobilitu pracovnej sily (cezhraničnú aj naprieč odvetviami), zvýšenie produktivity práce (spojené s osvojovaním si kvalifikácií na zlepšenie zamestnateľnosti), kvalitu pracovných miest a pružnosť trhu práce, a súčasne zachovať potrebnú úroveň bezpečnosti práce, obmedziť využívanie neistej práce a zabezpečiť správne podmienky pre kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie ponuky kvalifikácií a dopytu po nich, ako aj pracovného a kariérneho poradenstva, bude mať veľký význam v budúcnosti; domnieva sa, že mobilita môže pomôcť znížiť vysokú úroveň neobsadených voľných pracovných miest, ktorá pretrváva spolu s vysokou nezamestnanosťou; zdôrazňuje význam investícií do zamestnávania žien a mladých ľudí, najmä v kontexte nových technológií a sektorov, vzhľadom na ich potenciál vytvárať pracovné miesta;

26.    víta opatrenia, vďaka ktorým sa proces európskeho semestra stáva účinnejším a demokratickejším; uznáva, že bilancia vykonávania je lepšia v oblasti verejných financií, kde sú k dispozícii silnejšie nástroje dohľadu; žiada vyváženú integráciu ukazovateľov zamestnanosti a sociálno-ekonomických ukazovateľov;

Fiškálna zodpovednosť

27.    víta prudký pokles počtu krajín, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, na 11 v roku 2014 z 24 v roku 2011; konštatuje, že v dôsledku tohto fiškálneho zlepšenia sa teraz očakáva, že fiškálna orientácia v EÚ zostane v roku 2015 viac-menej neutrálna; žiada Komisiu, aby posúdila, či je fiškálna politika EÚ v súlade s potrebou zvýšiť investície; vyjadruje však svoje znepokojenie v súvislosti s rastúcou nerovnosťou, poklesom kúpnej sily, vysokou dlhodobou nezamestnanosťou a nezamestnanosťou mladých ľudí a stále veľmi vysokým verejným a súkromným zadlžením viacerých členských štátov v eurozóne, čo je okolnosť, ktorá nielen bráni rastu, ale predstavuje aj značné riziko v prípade možných budúcich šokov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrný a konzervatívny výklad ukazovateľov rastu a preskúmala kvalitu predpovedí rastu, pretože predchádzajúce predpovede Komisie boli často revidované smerom nadol;

28.    súhlasí s Komisiou, že väčšina členských štátov musí pokračovať v presadzovaní fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast; vyzýva členské štáty s dostatočným fiškálnym priestorom, aby zvážili zníženie daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie s cieľom stimulovať súkromné investície a vytváranie pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne odporúčania pre členské štáty vrátane členských štátov, na ktoré sa vzťahujú programy makroekonomických úprav, ktoré by podporovali hospodársky rast s udržateľnými a sociálne vyrovnanými štrukturálnymi reformami, ktoré budú viesť k tvorbe kvalitných pracovných miest, posilnenej konkurencieschopnosti a zvýšenej konvergencii;

29.    berie na vedomie hodnotenie Komisie týkajúce sa návrhu rozpočtových plánov členských štátov; zdôrazňuje, že preskúmanie návrhov rozpočtových plánov by sa malo zamerať na udržateľné financovanie; zdôrazňuje význam uplatňovania fiškálnych pravidiel a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania;

30.    konštatuje, že iba päť členských štátov plne dodržiava ustanovenia Paktu stability a rastu; trvá na tom, že Pakt stability a rastu bol vypracovaný na základe konsenzu členských štátov; zdôrazňuje, že veľký podiel výdavkov vynaložených na pokrytie verejného dlhu zníži zdroje, ktoré môžu byť vynaložené v oblasti verejných služieb a investícií; uznáva preto, že zníženie deficitu vo vysoko zadlžených krajinách je naďalej potrebné, ale domnieva sa, že táto fiškálna konsolidácia by sa mala uskutočniť spôsobom, ktorý bude chrániť zraniteľných užívateľov verejných služieb, ochraňovať verejné investície a zvyšovať príjmy primeraným spôsobom prostredníctvom vyššieho rastu;

Posilnená koordinácia vnútroštátnych politík

31.    víta správu o mechanizme varovania; víta postupné znižovanie vnútornej nerovnováhy v členských štátoch; upozorňuje na vonkajšiu nerovnováhu viacerých členských štátov vrátane vysokých obchodných prebytkov; konštatuje stratu trhových podielov EÚ ako celku na svetových trhoch;

32.    poukazuje na to, že cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe nie je len to, aby sa zabránilo silným nepriaznivým vplyvom na rast a zamestnanosť v rámci krajiny, ale aj tomu, aby vplyvy zle navrhnutých vnútroštátnych politík presahovali do iných členských štátov eurozóny; berie na vedomie vyhlásenie Európskej rady z decembra 2014 o presunutí diskusie o užšej koordinácii hospodárskych politík v HMÚ na rok 2015, prostredníctvom správy štyroch predsedov;

33.    opakuje svoj názor na súčasný rámec riadenia hospodárstva, ktorému chýba dostatočná demokratická zodpovednosť pri uplatňovaní pravidiel a inštitúcií a orgánov; vyzýva Komisiu, aby predložila potrebné návrhy na riešenie nedostatku riadnej demokratickej zodpovednosti v oblasti správy hospodárskych záležitostí EÚ;

34.    poznamenáva, že by sa mala venovať pozornosť účinkom významného poklesu cien ropy a tomu, či by ho mali znášať výlučne alebo čiastočne spotrebitelia fosílnych palív prostredníctvom zvýšenia daní z fosílnych palív vládami s cieľom znížiť ich deficity, financovať investície, zabrániť oslabovaniu politiky v oblasti klimatických zmien a znížiť dezinflačné účinky;

Rozpočet EÚ

35.    podčiarkuje, že pri tvorbe národných rozpočtov a európskeho rozpočtu treba uplatňovať zásadu presnosti vo verejných rozpočtoch, aby sa zabezpečila konvergencia a stabilita v EÚ; vyjadruje presvedčenie, že táto presnosť je jedným z prvkov reakcie na krízu dôvery medzi členskými štátmi i medzi členskými štátmi a občanmi Európskej únie, dôvery, ktorej strata sa prehĺbila po prepuknutí nedávnej finančnej krízy;

36.    preto žiada zosúladenie ekonomických predpokladov používaných pri tvorbe národných rozpočtov; predovšetkým sa domnieva, že prvky medzinárodnej hospodárskej situácie by mali byť predmetom spoločného posúdenia;

37.    žiada zabezpečenie väčšieho súladu pri predkladaní verejných rozpočtov, a to v záujme ich porovnateľnosti a predchádzania nadmerným makroekonomickým nerovnováham; opakuje predovšetkým svoju žiadosť o štandardizáciu účtovania príspevku do európskeho rozpočtu jednotlivými členskými štátmi;

38.    vyzýva Komisiu, aby odstránila prípadný demokratický deficit v semestri balíkom opatrení na posilnenie hospodárskej a menovej únie ohláseným na rok 2015;

39.    domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby Európsky parlament úzko spolupracoval s národnými parlamentmi v rámci európskeho semestra správy hospodárskych záležitostí a rozpočtu; zaväzuje sa k prehĺbeniu svojich vzťahov s národnými parlamentmi v duchu konštruktívneho partnerstva;

40.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že objem nezaplatených účtov v rozpočte EÚ oslabuje dôveryhodnosť EÚ a je v rozpore s cieľmi v oblasti rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí, a podpory malých a stredných podnikov prijatými na najvyššej politickej úrovni, a obáva sa, že sa tým prehĺbi priepasť medzi Úniou a občanmi;

41.    žiada povolebné vyhodnotenie VFR s cieľom analyzovať, a tým posilniť pridanú hodnotu financovania EÚ využívaného na ciele v oblasti konkurencieschopnosti, rastu, zamestnanosti a energetickej transformácie stanovené Úniou; vyzýva Komisiu, aby prijala jasnejšiu metodiku lepšieho sledovania finančných prostriedkov a výdavkov EÚ spojených s cieľmi stratégie Európa 2020, a umožnila tým zlepšenie posudzovania vplyvu;

42.    ďalej vyzýva Komisiu, aby podala správu o potenciálnom negatívnom vplyve, ktorý by mal problém oneskorených platieb na záväzky prijaté členskými štátmi v súvislosti s európskym semestrom;

43.    poznamenáva, že efektívnosť verejnej správy v mnohých členských štátov sa doteraz nezlepšila, i keď by to prinieslo úspory vďaka racionalizácii organizácie a zníženiu administratívneho zaťaženia podnikov a občanov;

44.    víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu 2015 zdôraznila hospodársky význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí); pripomína, že tieto fondy predstavujú 10 % celkových verejných investícií v priemere v EÚ, ale že táto situácia je v jednotlivých krajinách rôzna a že v niektorých členských štátoch tieto fondy môžu predstavovať až 80 % verejných investícií; zdôrazňuje, že štrukturálne a investične fondy sú dobrým príkladom synergie medzi európskym rozpočtom a štátnymi rozpočtami na základe spoločne dohodnutých cieľov zakotvených v partnerských dohodách o raste a investíciách v súlade so stratégiou Európa 2020; podporuje všetky snahy zamerané na inteligentné združovanie európskych a národných rozpočtových prostriedkov s cieľom dosiahnuť zvýšenie efektívnosti, povzbudenie hospodárstva a nižšie schodky štátnych rozpočtov vďaka pozitívnemu účinku spoločne využívaných zdrojov;

45.    zdôrazňuje naliehavú potrebu účinne riešiť problém daňových podvodov, pre ktoré rozpočet EÚ prichádza o značné zdroje;

46.    vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu možného vplyvu presunutia finančných prostriedkov z programov EÚ, ako sú Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020;

47.    vyzýva členské štáty, aby doplnili prostriedky do investičného plánu, ktorého cieľom je čo najviac zvýšiť vplyv verejných výdavkov a pritiahnuť súkromné investície,

48.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. ES L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0129.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.

(11)

Ú. v. EÚ C 258E, 7.9.2013, s. 134.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*) (6.2.2015)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015

(2014/2221(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Jean Arthuis

(*)       Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podčiarkuje, že pri tvorbe národných rozpočtov a európskeho rozpočtu sa musí uplatňovať zásada presnosti verejného rozpočtu, aby sa zabezpečila konvergencia a stabilita v EÚ; vyjadruje presvedčenie, že táto presnosť je jedným z prvkov reakcie na krízu dôvery medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a občanmi Európskej únie, dôvery, ktorej strata sa po prepuknutí nedávnej finančnej krízy prehĺbila;

2.  preto žiada, aby ekonomické predpoklady používané pri tvorbe národných rozpočtov boli zosúladené; domnieva sa najmä, že prvky medzinárodnej konjunktúry by mali byť predmetom spoločného posúdenia;

3.  žiada zabezpečenie väčšieho súladu pri predkladaní verejných rozpočtov, a to v záujme ich porovnateľnosti a predchádzania nadmerným makroekonomickým nerovnováham; opakuje predovšetkým svoju žiadosť o štandardizáciu účtovania príspevku do európskeho rozpočtu jednotlivými členskými štátmi;

4.  vyzýva Komisiu, aby odstránila všetok nedostatok demokracie semestra v rámci svojho balíka opatrení na posilnenie hospodárskej a menovej únie ohláseného na rok 2015; opakuje svoju žiadosť, že akékoľvek dodatočné financovanie alebo nástroje, ako je mechanizmus solidarity, by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsahu kontroly rozpočtu Parlamentom a mali by byť financované nad rámec stropu VFR na obdobie rokov 2014 – 2020;

5.  považuje lepšie prepojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov v rámci európskeho semestra správy hospodárskych záležitostí a rozpočtu za zásadné; zaväzuje sa k prehĺbeniu svojich vzťahov s národnými parlamentmi vytvorením konštruktívneho partnerstva s cieľom posilniť parlamentnú kontrolu Komisie a Rady na jednej strane a vlád a národných verejných správ na druhej strane; želá si, aby európsky parlamentný týždeň a konferencia podľa článku 13 zmluvy o stabilite, koordinácii a správe naplánované na rok 2015 prispeli k tomuto cieľu;

6.  pripomína, že zásada presnosti rozpočtu sa uplatňuje aj pri rozpočte Únie, a požaduje primerané množstvo prostriedkov a súhlasných záväzkov; poznamenáva, že napriek varovaniam Parlamentu bola táto zásada oslabená súčasnou úrovňou dlhov a rozdiel medzi platbami a záväzkami sa zvýšil, čo viedlo k bezprecedentnému množstvu nezaplatených účtov vo výške 24,7 miliárd EUR na konci roka 2014; pripomína, že celkový strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky stanovený súčasným VFR je na historicky nízkej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento zákerný dlh oslabuje dôveryhodnosť EÚ a je v rozpore s cieľmi v oblasti rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí, a podpory malým a stredným podnikom prijatými na najvyššej politickej úrovni, a obáva sa, že sa tým prehĺbi priepasť medzi Úniou a občanmi;

7.  opakuje svoju požiadavku, aby povolebné hodnotenie VFR v polovici jeho trvania pripravilo podmienky – na základe odôvodnenia č. 3 nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020 a v súlade s pripojeným vyhlásením Komisie – pre najvhodnejšiu dĺžku trvania viacročného finančného rámca v období po roku 2020, s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi dĺžkou trvania volebného obdobia Parlamentu a funkčného obdobia Komisie a zabezpečiť tak demokratickú legitimitu v prípade rozhodnutí o finančnom výhľade Únie, a aby sa súčasne prijali opatrenia zamerané na zaistenie potrebnej stability programových cyklov a predvídateľnosť investícií;

8.  žiada, aby povolebné hodnotenie VFR analyzovalo a tým posilnilo pridanú hodnotu financovania EÚ využívaného na ciele v oblasti konkurencieschopnosti, rastu, zamestnanosti a energetickej transformácie stanovených Úniou; vyzýva Komisiu, aby prijala jasnejšiu metodiku lepšieho sledovania finančných prostriedkov a výdavkov EÚ spojených s cieľmi stratégie Európa 2020, aby sa umožnili zlepšené posúdenia vplyvu;

9.  víta záväzok Komisie zefektívniť európsky semester prostredníctvom jediného komplexného hospodárskeho posúdenia za každý členský štát a zefektívneného podávania správ; žiada, aby posúdenie zdôraznilo nutnosť využívať finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zdôrazňuje potrebu posilniť zodpovednosť členských štátov za európsky semester;

10. konštatuje, že Rada sústavne podceňuje skutočné potreby týkajúce sa platieb, čím umožňuje prvú fázu procesu krízy v oblasti platieb; opätovne žiada Radu, aby sa s Parlamentom a Komisiou dohodla na spoločnej metóde výpočtu úrovne platieb nutných na krytie skutočných potrieb, s cieľom splniť záväzky prijaté dvomi zložkami rozpočtového orgánu; ďalej vyzýva Komisiu, aby podala správu o potenciálnom negatívnom vplyve, ktorý by problém oneskorených platieb mal na záväzky prijaté členskými štátmi v súvislosti s európskym semestrom; zdôrazňuje, že zrušenie záväzku nie je riešenie platobnej krízy;

11. poznamenáva, že efektívnosť verejnej správy v mnohých členských štátov sa doteraz nezlepšila, i keď by to prinieslo úspory vďaka racionalizácii organizácie a zníženiu administratívneho zaťaženia podnikov a občanov;

12. vyzýva Radu a Komisiu, aby spoločne s Parlamentom vypracovali návrh preskúmania súčasného rozpočtového postupu a aby zodpovedajúcim spôsobom prispôsobili úlohu obidvoch zložiek rozpočtového orgánu a výkonnú úlohu Komisie;

13. poznamenáva, že VFR je navrhnutý tak, aby so systémom viacnásobných stropov zabezpečil počas celého programového obdobia stabilitu a predvídateľnosť; opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty stále považujú svoj príspevok do rozpočtu Únie za niečo, čo môže byť použité ako premenná, ktorú možno upraviť v závislosti od ich konsolidačného úsilia, čo následne vedie k umelému zníženiu platieb, ktoré sú k dispozícii v rozpočte Únie; preto navrhuje, aby sa pri skúmaní štátnych rozpočtov prijali osobitné ustanovenia s cieľom ukázať podiel jednotlivých štátov na nezaplatených faktúrach, aby sa upriamila pozornosť na skutočný stav, pokiaľ ide o finančné záväzky pripísateľné jednotlivým členským štátom; zdôrazňuje, že by to bolo v súlade s flexibilitou, ktorú Komisia presadzuje vo svojom oznámení z 13. januára 2015 o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012) a ktorá pre príspevky členských štátov do fondu pre strategické investície znamená priaznivé zaobchádzanie; poukazuje na to, že dôveryhodnosť tohto fondu je založená na spoľahlivosti rozpočtu EÚ, a tým na znížení počtu nezaplatených faktúr;

14. víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu 2015 zdôraznila hospodársky význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí); pripomína, že tieto fondy predstavujú 10 % celkových verejných investícií v priemere v EÚ, ale že táto situácia je v jednotlivých krajinách rôzna a že v niektorých členských štátoch tieto fondy môžu predstavovať až 80 % verejných investícií; zdôrazňuje, že štrukturálne a investične fondy sú dobrým príkladom synergie medzi európskym rozpočtom a štátnymi rozpočtami na základe spoločne dohodnutých cieľov zakotvených v partnerských dohodách o raste a investíciách v súlade so stratégiou Európa 2020; podporuje všetky snahy zamerané na inteligentné združovanie európskych a národných rozpočtových prostriedkov s cieľom dosiahnuť zvýšenie efektívnosti, povzbudenie hospodárstva a nižšie schodky štátnych rozpočtov vďaka pozitívnemu účinku spoločne využívaných zdrojov;

15. zdôrazňuje naliehavú potrebu účinne riešiť problém daňových podvodov, pre ktoré rozpočet EÚ prichádza o podstatné zdroje;

16. víta investičný plán vo výške 315 miliárd EUR, ktorý predstavil predseda Juncker, ako prvý krok jednak ku kompenzovaniu schodku v oblasti verejných a súkromných investícií, ktorý spôsobilo zníženie verejných výdavkov v kontexte hospodárskej krízy, a jednak k povzbudeniu rastu a vytvárania pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu možného vplyvu presunutia finančných prostriedkov z programov, ako sú Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020;

17. potvrdzuje svoju vôľu čo najdôslednejšie preskúmať, ako sú finančné záväzky EÚ voči EIB s ohľadom na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície zahrnuté do rozpočtu EÚ, najmä pokiaľ ide o rozpočet na rok 2015; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že EFSI by mal financovať projekty, ktorých hodnota sa prinajmenšom rovná hodnote, ktorá by vyplývala z ich financovania prostredníctvom programov EÚ, z ktorých sa finančné prostriedky presmerovávajú s cieľom ustanoviť záruku EÚ za EFSI; potvrdzuje svoj zámer dôsledne monitorovať spôsob, akým EIB použije svoje vlastné finančné prostriedky v EFSI;

18. vyzýva členské štáty, aby doplnili prostriedky tohto fondu, ktorý sa snaží čo najviac zvýšiť vplyv verejných výdavkov a pritiahnuť súkromné investície, a víta návrh Komisie prejaviť pružnosť, pokiaľ ide o národné príspevky do EFSI, ak by viedli k malému a dočasnému porušeniu trojpercentnej prahovej hodnoty deficitu členského štátu; odmieta akúkoľvek snahu o opätovné získanie finančných prostriedkov do vnútroštátnych rozpočtov či logiku spravodlivej návratnosti, ktoré by boli založené na národných príspevkoch; žiada, aby vybrané projekty mali transeurópsku a nadnárodnú povahu, aby si občania mohli spojiť pozitíva vyplývajúce z týchto projektov s činnosťou Európskej únie;

19. pripomína, že existujúci systém vlastných zdrojov je zložitý, nespravodlivý a pre občanov nepochopiteľný; zdôrazňuje, že fiškálnu situáciu členských štátov možno zmierniť prostredníctvom nového systému vlastných zdrojov, ktorým sa znížia príspevky na základe HND, čím sa členským štátom umožní vynaložiť svoje konsolidačné úsilie bez toho, aby ohrozili financovanie EÚ; pripomína preto, že udeľuje veľký význam skupine na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a podporuje diskusiu o novom systéme vlastných zdrojov, ktorá by mala viesť k skutočnej reforme financovania EÚ a zároveň nezvýšiť daňové zaťaženie občanov; verí, že tri inštitúcie podniknú primerané kroky nadväzujúce na konečnú správu uvedenej skupiny s cieľom urýchliť príchod éry skutočných zdrojov; poukazuje na to, že súhlas so zdaňovaním je jadrom parlamentnej demokracie v Európe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.2.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

7

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Carlos Iturgaiz, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureșan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Inese Vaidere, Marco Valli, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Andrey Novakov, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (29.01.2015)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015

(2014/2221(INI))

Spravodajca: Giorgos Grammatikakis

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že prechod na skutočne udržateľné hospodárstvo pomôže prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti ochrany životného prostredia a ku konkurencieschopnosti a tvorbe pracovných miest; považuje za poľutovaniahodné, že je možné, že v dôsledku chýbajúcej európskej stratégie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja počas hospodárskej krízy bude rast v EÚ ešte viac obmedzený;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že európsky semester, zriadený v roku 2010, zavádza ročný cyklus koordinácie hospodárskych politík s podrobným rozborom plánov členských štátov EÚ makroekonomických a štrukturálnych reforiem, aby sa tak dosiali ciele stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to i v oblastiach zmeny klímy a energetiky, sociálneho vylúčenia a boja proti chudobe;

3.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zakomponovanie európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na efektívne využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo do postupu európskeho semestra;

4.  je znepokojený tým, že nie je dostatočne jasné, ako bude navrhnutý Investičný plán pre Európu uprednostňovať oblasti podporujúce trvalo udržateľný rozvoj, ako je vzdelávanie, a  infraštruktúry podporujúce výskum a inovácie;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že Únii sa bez vyšších investícií nepodarí dosiahnuť jej ciele stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu a ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky; preto žiada Komisiu, aby nasmerovala nový investičný balík na investície, ktoré prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju a efektívnemu využívaniu zdrojov presadzovaním najnovších technológií cieľom maximalizovať jeho krátkodobý účinok na hospodársku činnosť a tvorbu pracovných miest, ako aj jeho dlhodobý vplyv na udržateľnosť rastu v Európe;

6.  poznamenáva, že v súlade s Plánom postupu v energetike do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, by dekarbonizácia nášho systému energetiky stála ročne 260 miliárd EUR, pričom by sa vytvorili úspory vo výške viac ako 310 miliárd EUR;

7.  uznáva, že energia je dôležitým faktorom hospodárskej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je nutné odstrániť prekážky brániace jednotnému trhu s energiou tým, že sa okrem iného podporí energetická nezávislosť; žiada Komisiu, aby posúdila pokrok dosiahnutý v tejto oblasti na európskej i vnútroštátnej úrovni a podporila opatrenia zamerané na riešenie ťažkostí spojených s rozdrobenosťou a vykonávaním;

8.  zdôrazňuje, že investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, distribúcie energie a rozsiahlej renovácie budov predstavujú veľký dopyt po pracovnej sile a významným spôsobom tak prispejú k riešeniu problému nezamestnanosti a zároveň ochránia európsky rast pred výkyvmi dovozov a cien energií v budúcnosti;

9.  opätovne pripomína ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vzájomne prepojené infraštruktúry a užšiu integráciu s odvetvím dopravy ako nákladovo efektívny spôsob zavádzania udržateľných technológií na výrobu elektrickej energie;

10. zdôrazňuje, že zníženie závislosti EÚ od vonkajších zdrojov energie musí byť súčasťou jej stratégie rastu; opäť preto zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať vonkajšie dodávky energií, zmodernizovať energetickú infraštruktúru EÚ a dokončiť vnútorný trh EÚ s energiou, čo sú kľúčové priority stratégie energetickej bezpečnosti EÚ;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že vnútroštátne politiky, ktoré sú predmetom koordinácie v rámci európskeho semestra, musia byť v súlade s európskou stratégiou pre trvalo udržateľný rozvoj; preto prízvukuje, že je potrebné postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá a odkloniť daňové zaťaženie od zdaňovania práce na zdaňovanie znečisťujúcich činností;

12. zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť úplné vykonávanie súčasného rámca v oblasti odpadu a potrebné dohodnúť sa na úrovni EÚ na novej ambicióznej politike v oblasti odpadu s cieľom podnietiť ekologický rast a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje zásadný a prierezový význam balíka predpisov o obehovom hospodárstve, ktorý sa vzťahuje na veľké množstvo oblastí politiky a ktorý bude kľúčovou hnacou silou prechodu k udržateľnému hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby nestiahla návrh na preskúmanie politiky EÚ v oblasti odpadu;

13. zdôrazňuje nutnosť reforiem v systémoch vzdelávania, aby bolo možné pripraviť budúce generácie na potreby rastúcich trhov práce budúcnosti, akými sú zelené technológie a zdravotná starostlivosť;

14. zdôrazňuje, že na to, aby členské štáty zvýšili zamestnanosť prostredníctvom využitia potenciálu ekologického hospodárstva, je potrebné konať v troch hlavných smeroch, konkrétne podporiť dopyt po pracovnej sile v ekologických odvetviach prostredníctvom primeraných mier investícií, predvídať a riadiť potreby v oblasti zručností v ekologických aj ekologizujúcich odvetviach a zabezpečiť kvalitu pracovných miest v povolaniach vyžadujúcich vysokú, strednú a nízku mieru zručností; zdôrazňuje, že z hľadiska politiky pracovného trhu by sa mala venovať väčšia pozornosť príprave primeraných programov odbornej prípravy s cieľom riešiť nedostatok konkrétnych zručností, a mal by sa zvážiť dynamický vzťah medzi ponukou zručností a vekovou štruktúrou pracovníkov v ekologických a tradičných odvetviach;

15. zdôrazňuje skutočnosť, že európsky semester by mal byť nástrojom, ktorý zabezpečí vysokú kvalitu a vysokú efektívnosť vnútroštátnych systémov zdravotníctva; vyzýva preto Komisiu, aby medzi priority európskeho semestra zaradila udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti a zároveň posilnila ich účinnosť, spravodlivosť, dostupnosť a primeranosť pri uspokojovaní sociálnych potrieb a pri znižovaní nerovností a chudoby;

16. zdôrazňuje význam udržateľnosti zdravotníctva, ktoré zohráva významnú úlohu v hospodárstve ako celku, keďže predstavuje 8 % európskych pracovných miest a 10 % hrubého domáceho produktu v Európskej únii; uznáva, že zdravie je samé o sebe hodnota a je základnou podmienkou stability a hospodárskeho rastu a že investície do zdravia i do primeraného prístupu k službám zdravotnej starostlivosti prispievajú k zdravej pracovnej sile a k pracovným príležitostiam v členských štátoch, k lepšej hospodárskej prosperite a sociálnej súdržnosti a môžu korigovať nepriaznivé vonkajšie vplyvy na zdravie obyvateľstva;

17. zdôrazňuje, že európsky semester by mal byť nástrojom, ktorým členské štáty zabezpečia záväzok posilniť svoje systémy zdravotnej starostlivosti tak, aby zabezpečovali veľmi kvalitnú, dostupnú a spravodlivú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov;

18. vyzýva členské štáty aj Komisiu, aby sa v tomto období hospodárskej krízy vyhýbali najškodlivejším opatreniam, akými sú krátkodobé úspory vedúce k vysokým nákladom v strednodobom až dlhodobom horizonte a aby sa namiesto toho sústredili na ďalší rozvoj vysokokvalitných a vysokoúčinných systémov zdravotnej starostlivosti;

19. víta opatrenia, vďaka ktorým sa proces európskeho semestra stáva účinnejším a demokratickejším; uznáva, že bilancia vykonávania je lepšia v oblasti verejných financií, kde sú k dispozícii silnejšie nástroje dohľadu; požaduje vyváženú integráciu s ukazovateľmi zamestnanosti a sociálno-ekonomickými ukazovateľmi umožňujúcimi účinnejšie reagovať na rozdiely medzi niektorými členskými štátmi, pokiaľ ide o zamestnanosť a ich sociálno-ekonomickú situáciu, ako sa zdôrazňuje v spoločnej správe o zamestnanosti priloženej k ročnému prieskum rastu na rok 2015;

20. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s európskym semestrom lepšie zohľadňovala ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zamestnanosti, výskumu a vývoja, zmeny klímy a energetickej udržateľnosti, vzdelania, chudoby a sociálneho vylúčenia a aby posúdila pokrok dosiahnutý smerom k udržateľnejšej spoločnosti a navrhla opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov účinnejším a včasnejším spôsobom;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.1.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

11

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Enrico Gasbarra, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Teresa Rodriguez-Rubio, Davor Škrlec, Renate Sommer, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mark Demesmaeker, Herbert Dorfmann, Giorgos Grammatikakis, Jan Huitema, Peter Jahr, Merja Kyllönen, Nuno Melo, Marijana Petir, Julia Reid, Bart Staes, Kay Swinburne

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Damian Drăghici


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.2.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

20

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Neena Gill, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Patrick O’Flynn, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Dariusz Rosati, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Sampo Terho, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Steven Woolfe, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Frank Engel, Ashley Fox, Eva Kaili, Syed Kamall, Barbara Kappel, Thomas Mann, Siegfried Mureșan, Andreas Schwab, Tibor Szanyi

Právne oznámenie