Postup : 2014/2148(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0123/2015

Predkladané texty :

A8-0123/2015

Rozpravy :

PV 27/04/2015 - 23
CRE 27/04/2015 - 23

Hlasovanie :

PV 28/04/2015 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0108

SPRÁVA     
PDF 188kWORD 131k
1.4.2015
PE 544.209v02-00 A8-0123/2015

o európskom filme v digitálnom veku

(2014/2148(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Bogdan Brunon Wenta

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom filme v digitálnom veku

(2014/2148(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(2),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(3),

–       so zreteľom na závery Rady o európskej audiovizuálnej politike v digitálnej ére z 25. novembra 2014(4),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–       so zreteľom na prvú správu Komisie zo 4. mája 2012 o uplatňovaní smernice 2010/13/EÚ – „smernice o audiovizuálnych mediálnych službách“ Audiovizuálne mediálne služby a pripojené zariadenia: Minulosť a budúce perspektívy (COM(2012)0203),

–       so zreteľom na prvú správu Komisie z 24. septembra 2012 o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2009 – 2010 Podpora európskych diel v plánovaných audiovizuálnych mediálnych službách a v službách na požiadanie (COM(2012)0522),

–       so zreteľom na tretiu správu Komisie zo 7. decembra 2012 s názvom O výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry (SWD(2012)0431) týkajúcu sa realizácie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností (2005/865/ES),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–       so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 24. apríla 2013 s názvom Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (COM(2013)0231),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2013 o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela (2013/C 332/01)(5),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére – Prepojenie kultúrnej rozmanitosti a konkurencieschopnosti (COM(2014)0272),

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o európskej kinematografii v digitálnom veku(6),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(7),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(8),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet(9),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0123/2015),

A.     keďže filmy sú tak kultúrnym, ako aj hospodárskym tovarom a vo veľkej miere prispievajú k európskej ekonomike, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, pričom súčasne pomáhajú formovať európske identity odzrkadľovaním kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporou európskych kultúr naprieč hranicami a uľahčovaním kultúrnej výmeny a vzájomného porozumenia medzi občanmi, a rovnako prispievajú k formovaniu a rozvoju kritického myslenia;

B.  keďže potenciál kultúrneho a tvorivého sektora v Európe, a najmä európskeho filmového priemyslu, stále nie je v plnej miere využívaný pri podpore európskej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a vytváraní udržateľného rastu a pracovných miest, ktoré môžu byť zasa prínosom pre ostatné hospodárske odvetvia, čo Európe zabezpečí konkurenčnú výhodu na celosvetovej úrovni;

C. keďže európsky filmový priemysel je s 1 500 filmami uvedenými do distribúcie v roku 2014 jedným z najväčších svetových producentov, no vyznačuje sa rôznorodou štruktúrou, čo sa týka financovania a typu produkcie;

D. keďže európske filmy sa vyznačujú kvalitou, originalitou a rozmanitosťou, ale trpia v dôsledku obmedzenej propagácie a distribúcie v rámci Únie, čo sa odráža v pomerne nízkom počte divákov, pričom zároveň sú vystavené silnej medzinárodnej konkurencii a ťažkostiam pri distribúcii v Európe a mimo nej;

E.  keďže cirkulácia inonárodných európskych filmov v členských štátoch je naďalej nedostatočná napriek tomu, že každoročne sa vyrobí veľké množstvo filmov, kým neeurópska produkcia je v Únii distribuovaná vo veľkej miere;

F.  keďže rozmanitosť európskych filmov, ktorá je zrkadlom bohatstva a sily európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, znamená, že európsky filmový trh je prirodzene fragmentovaný;

G. keďže podpora výroby kvalitných filmov je mimoriadne dôležitá v prípade menších členských štátov, ktorých jazyky majú málo používateľov;

H. keďže podprogram MEDIA (ďalej len „MEDIA“) programu Tvorivá Európa ponúka nové zdroje financovania a možnosti pre distribúciu a cirkuláciu európskych inonárodných filmov, ako aj na rozvíjanie publika a podporu mediálnej gramotnosti;

I.   keďže jedným z kľúčových cieľov jednotného digitálneho trhu by malo byť budovanie dôvery v internet a zlepšenie prístupu k legálnemu audiovizuálnemu obsahu, a teda prispievanie k investovaniu do európskych filmov;

J.   keďže kinematografické premietanie ako prvá forma uvedenia filmu má naďalej veľký podiel na príjmoch z filmov, a preto má zásadný význam pre financovanie európskej filmovej produkcie a distribúcie a zároveň značný vplyv na úspech príslušných filmov v nasledujúcich fázach ich uvádzania;

K. keďže však rastúci počet európskych filmov so skromným rozpočtom na produkciu a propagáciu by mal prospech z pružnejších distribučných stratégií a skoršej dostupnosti v rámci služieb videa na požiadanie (VOD);

L.     keďže lepšia organizácia termínov uvádzania by maximalizovala potenciálne publikum a zároveň by zabezpečila, že neoprávnená spotreba filmov by bola menej atraktívna;

M.    keďže v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; keďže toto ustanovenie bolo implementované odlišnými spôsobmi s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a táto skutočnosť viedla k tomu, že poskytovatelia sa usádzajú v tých členských štátoch, v ktorých platia najmiernejšie požiadavky;

N. keďže väčšina verejných finančných prostriedkov pre európsky filmový priemysel, a to tak z vnútroštátnych zdrojov, ako aj zo zdrojov Únie, je určená na filmovú produkciu;

O.     keďže článok 14 nariadenia č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa, uvádza, že Komisia zriadi „záručný mechanizmus zameraný na kultúrne a kreatívne sektory“ s cieľom uľahčiť prístup MSP k financovaniu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a umožniť zúčastneným finančným sprostredkovateľom účinnejšie posúdiť riziká spojené s projektmi, pre ktoré sa MSP usilujú získať úvery a finančné prostriedky;

P.     keďže vo svojej tretej správe zo 7. decembra 2012 o výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry Komisia poukázala na to, že doteraz sa digitalizovalo len 1,5 % európskeho filmového dedičstva; keďže toto percento sa dodnes nezmenilo, a to aj napriek opakovaným obavám, že veľká časť uvedeného dedičstva môže byť pre budúce generácie navždy stratená, o čom svedčí napríklad skutočnosť, že sa zachovalo len 10 % nemých filmov;

Q      keďže digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti pre distribúciu a propagáciu európskych filmov v zahraničí, ako aj väčší potenciál pre inovácie a flexibilitu, pričom vyvolávajú významné zmeny v správaní a očakávaniach divákov;

R.     keďže je nevyhnutné zabezpečiť financovanie digitalizácie, uchovávania a dostupnosti filmového dedičstva a ostatných materiálov na internete a stanoviť európske normy uchovávania digitálnych filmov;

S.     keďže mediálna a najmä filmová gramotnosť môže občanom poskytnúť možnosť na rozvíjanie kritického myslenia a porozumenia a môže podnietiť ich vlastnú kreativitu a schopnosť vyjadrenia;

T.     keďže autorské práva v digitálnom veku by mali naďalej stimulovať investície do filmovej produkcie a tvorby, zabezpečovať primeranú odmenu pre držiteľov práv a zároveň podporovať rozvoj nových služieb a cezhraničný prístup pre občanov a umožňovať kultúrnym a kreatívnym odvetviam, aby pokračovali v prispievaní k rastu a vytváraniu pracovných miest;

U.     keďže je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie smernice o určitých spôsoboch použitia osirelých diel (2012/28/EÚ) a zaistiť verejnú dostupnosť filmov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu osirelé diela;

Propagácia, cezhraničná distribúcia a dostupnosť

1.      nabáda európsky filmový priemysel, aby pokračoval vo vývoji inovatívnych služieb, nových obchodných modelov a distribučných kanálov s cieľom zlepšiť cezhraničnú dostupnosť európskych filmov v Únii a aby okrem toho umožnil divákom na území celej Únie prístup k ešte väčšej škále filmov prostredníctvom čoraz väčšieho počtu platforiem; v tejto súvislosti navrhuje, aby si európsky filmový priemysel vzal ponaučenie z najlepších obchodných praktík mimo EÚ;

2.      uznáva, že neoprávnené používanie kreatívnych diel má vplyv na kreatívny cyklus a práva tvorcov; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť legálnu ponuku vysokej kvality a zvýšiť povedomie mladých ľudí;

3.      navrhuje, aby sa vzhľadom na rýchly vzostup VOD a online transakcií v celej Únii dôkladnejšie preskúmal rozvoj cezhraničnej prenosnosti audiovizuálnych služieb, pretože by to divákom umožnilo získať prístup k filmom nezávisle od toho, kde sa nachádzajú;

4..     zdôrazňuje význam cieleného marketingu v celej Únii, ktorý zohľadňuje kultúrne špecifiká európskeho publika s cieľom zabezpečiť lepšiu a efektívnejšiu propagáciu európskych filmov;

5.      vyzýva preto na lepšiu dostupnosť filmov s titulkami s cieľom podporiť cezhraničnú cirkuláciu európskych filmov, zvýšiť povedomie divákov o európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zlepšiť vzájomné porozumenie;

6.      poukazuje najmä na úlohu, ktorú zohráva podprogram MEDIA pri podpore titulkovania a dabovania s cieľom zvýšiť dostupnosť európskych filmov, a to predovšetkým v originálnych verziách s titulkami, ktoré uľahčujú ich cirkuláciu a zlepšujú znalosti o európskych kultúrach a jazykoch a ich pochopenie;

7.      zdôrazňuje význam nedávno prijatej prípravnej akcie s názvom Kolektívne financovanie titulkovania s cieľom zvýšiť cirkuláciu európskych diel, ako aj krokov, ktoré musí Komisia podniknúť pri realizácii tejto akcie;

8.      podporuje aj iniciatívy, ako je pilotný projekt Komisie s názvom Podpora európskej integrácie prostredníctvom kultúry, ktorých cieľom je rozšíriť poskytovanie európskych filmov s titulkami zabezpečením nových, otitulkovaných verzií vybraných televíznych programov v rámci celej Európy;

9.      opätovne zdôrazňuje zásadný význam ďalšieho zlepšovania dostupnosti filmov pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom hlasového komentovania a titulkovania;

10.    zdôrazňuje mimoriadny význam súkromných a verejných európskych televíznych staníc pri filmovej produkcii, a to v prípade televíznej i kinematografickej koprodukcie, a vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pri zabezpečení budúcnosti početných, najmä malých a stredných filmových produkčných spoločností v EÚ;

11.    pripomína úlohu ceny Európskeho parlamentu LUX, ktorá rokmi získava čoraz väčšie uznanie, pri propagácii európskych filmov tým, že sa vďaka nej preložia titulky víťazného filmu do všetkých 24 úradných jazykov Únie a zabezpečí sa tak väčšia viditeľnosť a dostupnosť európskych filmov, ako aj väčšie povedomie o nich; vyzýva národné parlamenty, aby v členských štátoch v spolupráci s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu viac propagovali cenu LUX;

12.    konštatuje, že je potrebné presadzovať a podporovať európsku koprodukciu a že zvýšenie objemu takejto produkcie môže viesť k rozsiahlejšej distribúcii európskych filmov v rámci celej Európy;

13.    zdôrazňuje navyše rastúci úspech vysokokvalitných európskych televíznych seriálov a strategický význam ďalšej podpory produkcie, distribúcie a propagácie takýchto seriálov na európskych a svetových trhoch;

14.    vyzýva členské štáty, aby podporovali a propagovali mimoriadne podujatia, ako sú filmové festivaly a iniciatívy pojazdných kín, s cieľom podnecovať a podporovať šírenie a cirkuláciu európskych filmov na svojom území;

15.    navrhuje posilnenie existujúcich opatrení pre lepšiu optimalizáciu cien lístkov do kina, rozvoj inovatívnej propagácie a ponuky predplatného, ktoré by pomohli zabezpečiť atraktívnosť kín a ich dostupnosť pre všetkých;

Rozširovanie publika

16.    nabáda distribútorov a prevádzkovateľov kín, aby zvýšili viditeľnosť a dostupnosť inonárodných európskych filmov s cieľom osloviť širšie publikum;

17.    uznáva, že kiná sú stále najvýznamnejšími miestami na prezentáciu a propagáciu filmov, ako aj miestami s dôležitým spoločenským rozmerom, kde sa ľudia stretávajú a vymieňajú si názory; zdôrazňuje, že zánik malých a nezávislých kín, najmä v malých mestách a menej rozvinutých regiónoch, obmedzuje prístup k európskym kultúrnym zdrojom, dedičstvu a dialógu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vybavenie všetkých kinosál digitálnou projekčnou technikou a zvukovou technikou, aby sa takéto kiná zachovali;

18.    zdôrazňuje význam propagácie filmov v počiatočnom štádiu produkcie s cieľom zlepšiť ich cirkuláciu a zabezpečiť väčšiu informovanosť potenciálnych divákov v celej Európe;

19.    zdôrazňuje význam podprogramu MEDIA pri testovaní inovačných prístupov v rámci rozširovania publika, a to najmä podporou festivalov, iniciatív týkajúcich sa filmovej gramotnosti a akcií zameraných na rozširovanie publika;

Rovnaké podmienky

20.    pripomína, že v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; zdôrazňuje, že toto ustanovenie bolo implementované nerovnomerne s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a že táto skutočnosť by mohla viesť k tomu, že poskytovatelia sa budú usadzovať v tých členských štátoch, v ktorých budú platiť najmiernejšie požiadavky;

21.    domnieva sa, že všetci, čo majú hospodársky prospech z európskych kinematografických diel, či už nepriamo, z priamych príjmov, marketingu alebo šírenia vrátane odkazov alebo poskytovania prostredníctvom videa na požiadanie, by mali finančne prispievať na tvorbu európskych filmov; vyzýva Komisiu, aby takéto prispievanie stanovila ako hlavnú zásadu, a to aj pri skúmaní systémov financovania filmov v členských štátoch z hľadiska hospodárskej súťaže;

22.    vyzýva Komisiu, aby uvedenú skutočnosť vzala do úvahy pri navrhovaní revízie súčasného právneho rámca s cieľom zabezpečiť pre všetkých poskytovateľov spravodlivé a rovnaké podmienky na európskom audiovizuálnom trhu;

23.    vyzýva platformy poskytujúce služby videa na požiadanie (VOD) a služby predplateného videa na požiadanie (SVOD), aby sprístupnili verejnosti údaje o spotrebe každého filmu vo svojom katalógu s cieľom zabezpečiť riadne posúdenie vplyvu;

Financovanie

24.    domnieva sa, že na zlepšenie cirkulácie európskych filmov na európskych i medzinárodných trhoch je potrebné lepšie vyváženie verejného financovania produkcie a distribúcie s cieľom zvýšiť podporu určenú na rozvoj, propagáciu a medzinárodnú distribúciu;

25.    považuje za dôležité zvýšenie financovania distribúcie filmov, propagácie a marketingu v reálnych hodnotách, čo by sa však nemalo diať na úkor financovania produkcie;

26.    vyzýva najmä členské štáty, aby zvýšili verejné financovanie s cieľom podporiť už v počiatočnom štádiu distribúciu a propagáciu domácich filmov v zahraničí, ako aj inonárodných európskych filmov;

27.    vyzýva členské štáty, aby presadzovali stimuly na uľahčenie produkcie, distribúcie, dostupnosti a atraktívnosti európskych filmov; zastáva názor, že uplatňovanie rovnakých znížených sadzieb DPH v prípade kultúrnych audiovizuálnych diel predávaných či už online alebo offline stimuluje rast nových služieb a platforiem;

28.    zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory patriaci pod program Kreatívna Európa, pokiaľ ide o uľahčenie prístupu MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch k financovaniu a o podnietenie intenzívnejšieho investovania zo strany finančných sprostredkovateľov, a tým zvyšovanie možností financovania filmového priemyslu;

29.    navrhuje hodnotenie účinnosti a efektívnosti európskych a vnútroštátnych systémov na financovanie filmov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať kvalite a zameraniu filmov, ktoré získali finančné prostriedky, a zároveň by sa mala posúdiť dostupnosť a účinnosť nástrojov financovania pre marketing a rozširovanie publika; vyzýva Komisiu, aby informovala ostatné členské štáty o príkladoch najlepších postupov vyplývajúcich z výsledkov;

30.    pripomína, že produkcia a koprodukcia filmov si vyžaduje značné finančné investície, pričom platný právny rámec nebráni multiteritoriálnym licenciám, a preto zdôrazňuje, že by sa mala naďalej uplatňovať rôznorodosť systémov produkcie a distribúcie, aby sa podnecovali investície do európskych filmov s cieľom reagovať na európsky trh vyznačujúci sa jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a chrániť a podporovať kultúrnu rozmanitosť;

31.    zdôrazňuje, že európske filmy získavajú prostriedky z mnohých európskych, národných a regionálnych verejných fondov a že by sa mala podporovať väčšia komplementárnosť používania týchto fondov s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť;

Európske filmové fórum

32.    víta iniciatívu Komisie vytvoriť európske filmové fórum s cieľom uľahčiť štruktúrovaný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami v audiovizuálnom sektore o výzvach, ktorým je v súčasnosti tento sektor v digitálnej ére vystavený, aby sa zlepšila spolupráca, zhromažďovanie informácií a výmena najlepších postupov;

33.    vyzýva v tejto súvislosti na širokú účasť a spoluprácu medzi všetkými príslušnými inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom;

Mediálna gramotnosť

34.    vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mediálnej gramotnosti a najmä filmovej gramotnosti v rámci školských osnov a v inštitúciách kultúrneho vzdelávania a aby rozvíjali iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by zahŕňali všetky úrovne formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

35.    uvedomuje si osobitný význam kín ako medzigeneračných vzdelávacích miest pre filmovú a mediálnu gramotnosť a uvíta akékoľvek opatrenia na cielenú podporu tejto ich funkcie;

36.    upriamuje pozornosť na propagáciu vzdelávacích filmov pre mladých ľudí a podporuje súťaže, v ktorých majú vytvárať audiovizuálne diela poukazuje tiež na možnosti podprogramu MEDIA pri podpore projektov v oblasti filmovej gramotnosti;

Inovácia

37.    podporuje inovačné projekty a postupy, ako je prípravná akcia Komisie týkajúca sa cirkulácie európskych filmov v digitálnom veku, ktorej cieľom je preveriť pružnejšie uvádzanie filmov prostredníctvom rôznych médií vo viacerých členských štátoch, a víta začlenenie tejto akcie do programu Kreatívna Európa;

38.    domnieva sa, že takéto iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa fázy uvádzania stanú pružnejšími, môžu byť pre určité druhy európskych filmov prospešné z hľadiska zviditeľnenia, oslovenia publika, príjmov a úspor nákladov, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa týmito iniciatívami ďalej zaoberali;

Digitalizácia a archivácia

39.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili digitalizáciu kinematografických diel a zaviedli povinný mechanizmus na úschovu digitálnych formátov alebo takýmto formátom prispôsobili svoje súčasné mechanizmy tak, že budú v prípade digitálnych filmov vyžadovať úschovu medzinárodného štandardného digitálneho mastra;

40.    zdôrazňuje dôležitosť audiovizuálnych archívov, a to najmä v prípade inštitúcií pre uchovávanie filmového dedičstva a verejnoprávnych vysielateľov, a naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili primeranú úroveň financovania a systémy na vysporiadanie práv s cieľom uľahčiť plnenie ich poslania vo verejnom záujme vrátane uchovávania, digitalizácie a sprístupňovania filmového dedičstva verejnosti;

41.    zdôrazňuje dôležitú úlohu európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, ktorá je digitálnou knižnicou pre európske audiovizuálne dedičstvo (filmové a televízne);

° °

°

42.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(2)

Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(4)

Ú. v. EÚ C 433, 3.12.2014, s. 2.

(5)

Ú. v. EÚ C 332, 15.11.2013, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ C 153E, 31.5.2013, s. 102.

(7)

Ú. v. EÚ C 353E, 3.12.2013, s. 64.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0215.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0232.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vytváranie audiovizuálnych diel je rovnako ako v športe čisto tímová práca, v rámci ktorej má na konečnom úspechu tímu podiel každý jeho člen.

Každá fáza tvorby filmu, od pôvodného nápadu až po samotné natáčanie – výrobu filmu, jeho uvedenie na filmové plátna a distribúciu, sa vyznačuje tímovou prácou. Na plátne si návštevníci kina všímajú len filmové hviezdy, ale tie sú len malou viditeľnou časťou celého procesu tvorby filmu. Úspešný film je v prvom rade výtvorom všetkých tvorivých pracovníkov, ktorých mená sú uvedené v záverečných titulkoch filmu: scenáristi, režiséri, technické tímy, kameramani, hlavní kameramani, tímy pre špeciálne efekty atď. Je to práve ich spoločná práca, ktorá utvára našu kultúrnu identitu a prináša možnosti pre rôznorodosť v rámci našich miestnych, národných a európskych kultúr.

Wim Wenders vyjadril túto myšlienku presne: „Kultúra (...) rozhoduje o duši Európy. A kinematografia má prednostné postavenie v tejto oblasti (...) So žiadnym iným médiom sa nestotožňujeme toľko ako s filmom (...) Film nie je len prostriedkom premietajúcim obrazy, prináša skutočný obraz našej spoločnosti s jej hodnotami, zvykmi, túžbami a obavami (...) Film formuje tieto hodnoty, vytvára dané zvyky a ovplyvňuje smerovanie túžob a obáv.“

Napriek tomu zohráva film v spoločnosti dvojakú úlohu: má kultúrnu i ekonomickú hodnotu. Audiovizuálny sektor, ktorý je zjednotený vo svojej rozmanitosti, prispieva k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest a podnecuje inovácie na európskom digitálnom trhu.

Bez kreatívnej ekonomiky nemôže dôjsť k žiadnej tvorbe. Investície do audiovizuálneho sektora sú nevyhnutné na sprístupňovanie diel európskemu publiku. Hlavnými finančnými hráčmi, ktorí umožňujú tvorcom realizovať ich predstavy, sú producenti, vydavatelia, distribútori, kiná a poskytovatelia audiovizuálnych služieb na požiadanie. Výroba je možná len vtedy, keď títo investori neobmedzene spolupracujú a vynakladajú spoločné finančné úsilie.

Aby európsky filmový priemysel mohol naplno využiť svoj kultúrny a ekonomický potenciál, musí vznikať v správnom prostredí a mať oporu v stabilnom a prispôsobiteľnom právnom rámci, ktorý podporuje investície a rozmanitosť a umožňuje rozvoj nových služieb na internete. Autorské právo predstavuje dôležitú zložku tohto systému: stimuluje miestne a celoštátne investície do výroby filmov a zároveň vytvára základ príjmu pre všetky osoby zapojené do tvorby. Autorské právo ako také musí držiteľom práv, najmä autorom, zaručovať primeranú odmenu.

Mimoriadne dôležitá je aj potreba transparentnosti a medzinárodnej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o služby s pôvodom mimo Európy. Európske filmové fórum vytvorí v tejto súvislosti podmienky pre zástupcov tohto odvetvia, členské štáty a európske inštitúcie, aby spoločne našli primerané riešenia a prispeli k zlepšeniu distribúcie európskych filmov.

Potenciál európskeho filmového priemyslu

Proces digitalizácie kín sa v súčasnosti pomaly končí, hoci menšie kinosály stále potrebujú finančnú pomoc. Podľa Európskeho audiovizuálneho monitorovacieho centra (EAO) 87 % všetkých 30 000 filmových plátien v EÚ prešlo do konca roka 2013 digitalizáciou.

Nasledujúcou výzvou, pred ktorom stojí audiovizuálny sektor, je potreba zabezpečiť skutočnú a účinnú distribúciu európskych filmov, ktorou sa zaistí, že sa stanú známejšími a uvidí ich viac návštevníkov kín.

Rok 2014 bol najúspešnejším rokom, čo sa týka celkového počtu európskych filmov uvedených do distribúcie v Európe: do kín bolo uvedených 1 500 európskych filmov, čo predstavuje dvojnásobok uvedených amerických filmov. Počet návštevníkov európskych filmov bol však tomu nepriamo úmerný.

Finančné prostriedky vynakladané v Európe na propagáciu a reklamu dosahujú často len 1 % celkových nákladov na výrobu. Pri amerických filmoch sa naopak rozpočet na ich propagáciu môže rovnať nákladom na výrobu. Väčšina európskych filmov je navyše uvádzaná takmer výhradne v ich krajine pôvodu. Posilnenie distribúcie európskych filmov a ich šírenia mimo Európy je vierohodnou požiadavkou nielen z hľadiska možného finančného zisku, ale predovšetkým pre kultúrne hodnoty, ktoré európske filmy so sebou prinášajú.

Distribúcia, viditeľnosť a dostupnosť

Vnútroštátna, ako aj celoeurópska podpora významne prispieva k tvorbe európskych filmov, je však zameraná najmä na spolufinancovanie procesu výroby. Je to ale fáza distribúcie, keď film môže v skutočnosti začať prinášať zisk. Nepomer medzi výškami podpory udeľovanej v týchto rozdielnych fázach môže vskutku obmedziť rozsah propagácie filmu.

Financovanie z verejných prostriedkov treba lepšie vyvážiť, pričom ho treba vo väčšej miere zamerať na rozšírenie publika európskych filmov a posilnenie podpory pre činnosti ako riadenie projektu, propagácia a medzinárodná distribúcia. V súčasnosti je 70 % verejných finančných prostriedkov vyčleňovaných na výrobu, a nie na čo najväčšie zvýšenie možného počtu návštevníkov filmu. So zreteľom na zvyšujúci sa počet audiovizuálnych služieb na požiadanie, ako aj množstva online súborov dostupných na stiahnutie je ďalej nevyhnutné posúdiť flexibilitu a ďalšie možnosti audiovizuálneho sektora.

V súvislosti so skutočnou veľkosťou európskeho trhu sa oplatí zamyslieť nad množstvom prekážok, ktoré stoja v ceste filmu s malým rozpočtom na propagáciu. Jedným z odporúčaní je harmonizácia a koordinácia národných rámcov podpory, keďže len pomocou riadnej komunikácie medzi jednotlivými krajinami a zainteresovanými osobami možno stanoviť, aká vysoká podpora je potrebná na čo najväčšie zvýšenie možného počtu návštevníkov filmu.

Keďže národné a regionálne systémy podpory sa zameriavajú predovšetkým na fázu výroby, programy EÚ možno zacieliť na podfinancované oblasti distribúcie, reklamy a propagácie. Jasnou výhodou takéhoto riešenia je postavenie EÚ ako možného ústredného zdroja financovania distribúcie, čo by predstavovalo krok, ktorým by sa do značnej miery daný postup systematizoval.

V rámci propagácie európskeho filmu by sa mala zvážiť úloha nových distribučných kanálov, ako sú streamingové služby a audiovizuálne služby na požiadanie. Sektoru audiovizuálnych služieb na požiadanie a ostatným zákonným poskytovateľom online služieb musí byť navyše naďalej poskytovaná podpora ako hlavné opatrenie boja proti pirátstvu. Online distribúcia skutočne vdýchla filmom nový život. A kým televízia zostane do značnej miery bežnou súčasťou európskych domácností, zastávajú vysielatelia, najmä verejnoprávne televízie, kľúčovú úlohu a mali by byť podporovaní v tom, aby do svojich programov zahŕňali kvalitné európske filmy.

Treba tiež uznať, že kiná sú základným priestorom pre distribúciu európskych filmov. V tejto súvislosti samotné spojenie „európska kinematografia“ vyjadruje myšlienku, že jej sila spočíva práve v neustálej kultúrnej výmene, a to prostredníctvom koprodukcií a obsadzovania hosťujúcich hercov spoza hraníc do zahraničných filmov.

Financovanie a programy na podporu audiovizuálneho sektora

Program Kreatívna Európa s rozpočtom 1,5 miliardy EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 je mimoriadne dôležitým zdrojom financovania audiovizuálneho sektora. Viac ako polovica rozpočtu tohto programu je vyčlenená na podprogram MEDIA, ktorý slúži na podporu rozvoja európskej kinematografie, distribúcie, seminárov a inovácií. Rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými na nadchádzajúce roky sa podporí šírenie viac ako 800 európskych filmov v rámci Európy, ako aj mimo nej. Cieľom programu je okrem toho naďalej poskytovať podporu viac ako 80 európskym filmovým festivalom, ktoré propagujú regionálne filmy. Tento druh financovania zabezpečuje európskym audiovizuálnym dielam nových divákov a zároveň zaručuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

Nové metódy distribúcie a obchodných modelov môžu byť predzvesťou príchodu inovačných zdrojov financovania: premietanie filmov v kinách, vychádzanie filmov na DVD nosičoch a nové formy prístupu, ako sú streamingové služby alebo audiovizuálne služby na požiadanie, sa vzájomne nevylučujú, pretože majú rozdielnu sféru vplyvu a nespôsobujú žiadne straty. Každý subjekt, ktorý profituje z filmového priemyslu, vrátane audiovizuálnych služieb na požiadanie treba povzbudiť k tomu, aby podporoval výrobu filmov, čo predstavuje férovú požiadavku. Treba týmto smerom vyslať jasný politický signál. Podpora legálnych ponúk môže tiež zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa.

Nástroj na zaručenie financovania, ktorý sa má začať uplatňovať v roku 2016, je ďalší pozoruhodný nástroj tým, že umožní filmovým tvorcom brať si bankové pôžičky. Program bude riadený v rámci Európskeho investičného fondu, ktorý spravuje Európska investičná banka.

Filmová a mediálna gramotnosť

Filmová gramotnosť môže mať veľký dosah na jednotlivcov tým, že môže ovplyvniť vývoj mladých ľudí, ako aj ich vnímanie vonkajšieho sveta. Tri štvrtiny mladých divákov pripustilo, že videlo filmy, ktoré ich do značnej miery ovplyvnili. Zavedenie filmovej gramotnosti na všetky úrovne školských systémov v členských štátoch preto zohráva veľmi dôležitú úlohu a má dlhodobý prínos. Neoddeliteľnou súčasťou filmového vzdelávania je smerovať mladých k analytickému a pozornému hodnoteniu audiovizuálnych diel, ako aj k diskusii o otázkach zobrazených vo filme a vyvolaných emóciách. Pozeranie európskych filmov je jedným z najlepších spôsobom, ako spoznať históriu, kultúru, tradície a jazyk európskych susedov.

Ďalšou výhodou filmového vzdelávania je úloha, ktorú zohráva ako prvý krok k mediálnemu vzdelávaniu, ktoré predstavuje jednu z priorít EÚ v oblasti vzdelávania. Mediálne vzdelávanie pripravuje žiakov na výzvy digitálneho sveta, učí ich zručne používať nové technológie a vedie k zvýšenému povedomiu o tom, čo to znamená uprednostniť legálny pred pirátskym obsahom.

Nástroje propagácie a šírenia európskych filmov

Filmové festivaly sú jednou z možností propagácie európskej kinematografie a investovania do prístupu k nej v rámci Európy, keďže členské štáty a európske inštitúcie sú povzbudzované k tomu, aby propagovali, podporovali a šírili najcennejšie diela prostredníctvom iných podujatí. Naďalej by sa mala zvyšovať dôležitosť európskych filmových cien, ktoré umožňujú filmom viac vycestovať.

Filmová cena Európskeho parlamentu LUX je výborným príkladom dobrej propagácie európskej kinematografie. Každý rok táto cena upriamuje pozornosť na filmy, ktoré rozoberajú otázky týkajúce sa európskej verejnej mienky. Jej sila sprostredkovať jednotlivým kultúram pohľad na iné kultúry robí z filmu ideálny nástroj na podnietenie diskusie o Európe a jej budúcnosti. S ohľadom na súčasnú hospodársku, politickú a sociálnu krízu, ktorá ohrozuje aj umenie, kultúru a film, ponúka cena LUX pevný odrazový mostík pre európsku kreativitu.

Ďalšími dvoma faktormi, ktoré ovplyvňujú šírenie filmov, sú titulky a dabing. Digitálne kópie nahradili analógové kópie, čím sa značne znížili náklady na preklad titulkov. Akýkoľvek film možno ponúknuť v niekoľkých jazykových verziách, čo by malo viesť k posilneniu šírenia kvalitných európskych audiovizuálnych diel. V záujme zníženia nákladov a podpory popularity európskej kinematografie by sa mohol uskutočniť pilotný projekt zameraný na preskúmanie možnosti zriadenia online platformy, ktorá by slúžila na získavanie prekladov titulkov prostredníctvom kolektívnej práce (crowdsourcing).

Cieľom správy o európskej kinematografii v digitálnom veku je teda podpora európskeho filmu a posilnenie jeho propagácie, distribúcie a viditeľnosti tak, aby všetci Európania mohli mať prínos zo svojho kultúrneho dedičstva.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Emmanouil Glezos, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, György Hölvényi, Dietmar Köster, Ernest Maragall, Emma McClarkin, Martina Michels, Liadh Ní Riada

Právne oznámenie