Postup : 2015/2044(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0143/2015

Predkladané texty :

A8-0143/2015

Rozpravy :

PV 18/05/2015 - 17
CRE 18/05/2015 - 17

Hlasovanie :

PV 19/05/2015 - 5.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0196

SPRÁVA     
PDF 247kWORD 163k
27.4.2015
PE 549.307v03-00 A8-0143/2015

o financovaní rozvoja

(2015/2044(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Pedro Silva Pereira

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o financovaní rozvoja

(2015/2044(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na záverečné dokumenty z prvej a druhej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja, najmä konsenzus z Monterrey z roku 2002 a vyhlásenie z Dauhy z roku 2008,

–       so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

–       so zreteľom na dokument o hlavných prvkoch z 21. januára 2015, ktorý predložili spolupredsedovia prípravného procesu na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja,

–       so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN z decembra 2014 o programe na obdobie po roku 2015 s názvom Cesta k dôstojnosti do roku 2030: koniec chudoby, zmena života a ochrana planéty,

–       so zreteľom na správu medzivládneho výboru expertov na financovanie udržateľného rozvoja z augusta 2014,

–       so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja z júla 2014,

–       so zreteľom na dokument Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2014 – Investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja: akčný plán(1),

–       so zreteľom na výsledný dokument konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) z júna 2012 s názvom Budúcnosť, akú chceme,

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044)(2),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335)(3),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2013 s názvom Po roku 2015: na ceste ku komplexnému a integrovanému prístupu k financovaniu odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja (COM(2013)0531)(4),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092)(5),

–       - so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–       so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015(6),

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015(7),

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2014 o významnejšej úlohe súkromného sektoru v rozvojovej spolupráci,

–       so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015(8),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o opatreniach v nadväznosti na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku 2002(10),

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2014 – COP 20 v Lime, Peru (1. – 12. decembra 2014)(11), z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(12); z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(13); z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(14); a zo 16. apríla 2013 o rastúcom rozvoji prostredníctvom obchodu(15),

–       so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 472/2014/EÚ zo 16. apríla 2014 o Európskom roku rozvoja (2015)(16),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020,

–       so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0143/2015),

A.     keďže rok 2015 je kľúčovým rokom, pokiaľ ide o úsilie v oblasti globálneho rozvoja, a to z dôvodu prijatia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktoré majú byť v platnosti do roku 2030;

B.     keďže na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Addis Abebe v Etiópii od 13. do 16. júla 2015, sa musia vytvoriť potrebné podmienky na financovanie a vykonávanie programu na obdobie po roku 2015 a keďže úspech programu po roku 2015 bude podmienený tým, ako ambiciózna táto konferencia bude;

C.     keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom sú vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch; keďže to nie je prijateľné vzhľadom na to, že vo svete existujú dostatočné zdroje na postupnú zmenu tejto situácie;

D.     keďže odstránenie chudoby a nerovnosti možno dosiahnuť len mobilizáciou dostatočných a vhodných zdrojov pre všetkých, ako aj väčším zameraním na marginalizované skupiny, napríklad deti, ženy, staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím; keďže napriek výraznému zníženiu extrémnej chudoby je pokrok v prípade detí pomalší, a preto sú investície do detí mobilizáciou domácich zdrojov, ako aj medzinárodného verejného financovania kľúčovým faktorom;

E.     keďže trvalo udržateľný rozvoj nie je možný bez mieru a bezpečnosti, ako uznal už Európsky konsenzus o rozvoji v roku 2005;

F.     keďže tri štvrtiny najchudobnejších obyvateľov sveta (podľa odhadov 960 miliónov osôb) v súčasnosti žijú v krajinách so strednými príjmami a nový model rozvoja si preto vyžaduje programy zamerané na chudobných ľudí, ako aj na chudobné krajiny;

G.     keďže UNCTAD odhaduje finančné potreby v rozvojových krajinách v súvislosti s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na približne 3,9 bilióna USD ročne, pričom v súčasnosti chýba 2,5 bilióna USD ročne; keďže náklady na nedostatočné opatrenia budú v konečnom dôsledku omnoho vyššie ako náklady na rozhodné opatrenia v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

H.     keďže rozsah výzvy týkajúcej sa financovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje silné a globálne partnerstvo a využitie všetkých foriem financovania (domáceho, medzinárodného, verejného a súkromného financovania; financovania z inovatívnych zdrojov), ako aj nefinančných prostriedkov; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

I.      keďže mobilizácia domácich zdrojov a oficiálna rozvojová pomoc (ODA) sú nenahraditeľné pevné body financovania rozvoja, ktoré treba posilňovať;

J.      keďže rozvojové krajiny majú značný potenciál, pokiaľ ide o mobilizáciu domácich zdrojov, v súčasnej situácii však existujú obmedzenia toho, čo môžu krajiny samy dosiahnuť; keďže daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín nízke, a preto je nevyhnutné presadzovať vyvážené, spravodlivé a účinné daňové systémy založené na tom, či sú individuálni daňovníci a spoločnosti schopní platiť; keďže mobilizácia domácich zdrojov si vyžaduje aj spravodlivé a transparentné rozdeľovanie ziskov z prírodných zdrojov;

K.     keďže len veľmi málo rozvinutých krajín si plní svoj záväzok poskytovať 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc vrátane 0,15 až 0,20 % HND najmenej rozvinutým krajinám; keďže napriek tomu, že členské štáty, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 alebo neskôr, sa zaviazali dosiahnuť cieľ 0,33 % HND, žiaden z nich tento cieľ doposiaľ nedosiahol;

L.     keďže mnohé menej rozvinuté krajiny sú zraniteľné alebo sa stali zraniteľnými z dôvodu vonkajších udalostí, napríklad ozbrojených konfliktov, epidémií ako je ebola, alebo prírodných katastrof, a keďže potrebujú väčšiu podporu;

M.    keďže znižovanie chudoby, hospodársky rast a bezpečnosť do veľkej miery závisia od schopnosti štátu plniť si svoje zvrchované funkcie, ktorými je zabezpečenie právneho štátu a poskytovanie základných verejných služieb, napríklad prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, a to pri dodržiavaní zásady vlastníctva; keďže tieto krajiny predovšetkým potrebujú väčšiu podporu, aby mohli zaviesť funkčné systémy zdravotníctva;

N.     keďže rozvojový program sa rozširuje, a preto je dôležité uznávať a naďalej podnecovať úsilie presahujúce oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže napriek neľahkým daňovým okolnostiam v mnohých krajinách OECD sa zachovala vysoká úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2013 dosiahla doterajšie maximum vo výške 134,8 miliardy USD; keďže ODA môže fungovať ako katalyzátor a pritiahnuť súkromné investície a v tejto súvislosti treba vziať na vedomie význam inovatívnych finančných nástrojov;

O.     keďže súkromný sektor a priame zahraničné investície (PZI), ak sú náležite regulované a spojené s konkrétnymi zlepšeniami v domácej ekonomike, majú významný potenciál prispievať k plneniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v návrhu akčného plánu pre investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja predloženého Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD);

P.     keďže toky súkromného kapitálu ovplyvňujú rozvojové krajiny mnohými rozličnými spôsobmi, a to pozitívne aj negatívne; keďže finančné toky do rozvojových krajín zo súkromných zdrojov sú značné, ale do veľkej miery nestále, nerovnomerne rozložené a často sú spojené s odlevom kapitálu, napríklad s repatriáciou zisku, ktorá od roku 2010 dosiahla vyššiu hodnotu ako prílev nových PZI;

Q.     keďže občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní univerzálneho a inkluzívneho procesu na národnej aj celosvetovej úrovni a prispieva k dobrej správe a zodpovednosti; keďže rozvojová pomoc a korupcia sú navzájom nezlučiteľné;

R.     keďže je dôležité presadzovať používanie bankových služieb v rozvojových krajinách;

S.     keďže EÚ a jej členské štáty musia ako najväčší darcovia rozvojovej pomoci viesť proces financovania rozvoja a pomôcť zabezpečiť dôveryhodnú odozvu na výzvy spojené s financovaním rozvoja, pričom musia zároveň zaistiť súdržnosť rozvojových politík v rámci programu na obdobie po roku 2015; keďže iné rozvinuté a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by mali nasledovať príklad EÚ;

Globálne partnerstvo

1.      víta predbežný návrh záverečného dokumentu tretej konferencie o financovaní rozvoja a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ho podporili;

2.      víta súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN a jej transformačný, univerzálny, celostný a integrovaný prístup k ambicióznemu globálnemu partnerstvu v oblasti nových rozvojových cieľov a s nimi spojeného finančného rámca zameraného na odstraňovanie chudoby, univerzálnosť ľudských práv a rodovú rovnosť; trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov plnenia takéto ambiciózne partnerstvo nebude úspešné;

3.      naliehavo vyzýva EÚ, aby potvrdila svoju vedúcu politickú úlohu v celom prípravnom procese zameranom na vymedzenie rámca trvalo udržateľného rozvoja, novej dohody o financovaní rozvoja a ďalších spôsobov implementácie, a to v súlade so záväzkami a hodnotami stanovenými v jej zakladajúcich zmluvách; domnieva sa, že poskytovanie rozvojovej pomoci EÚ by nemalo byť podmienené inými partnerskými darcami;

4.      trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by si mali udržať svoje postavenie hlavných darcov rozvojovej pomoci a zároveň by mali presadzovať spoločnú zodpovednosť; vyzýva krajiny s vysokými príjmami, krajiny s vyšším stredným príjmom a krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou, aby prijali významné záväzky;

5.      víta nedávne oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015, a to pre jeho komplexnosť, zameranie na súdržnosť politiky a potvrdenie, že EÚ je odhodlaná zohrávať v tomto celosvetovom partnerstve plnohodnotnú úlohu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že chýbajú záväzky, pokiaľ ide o časový harmonogram budúcich finančných cieľov;

Medzinárodné verejné financie

6.      zdôrazňuje, že ODA je aj naďalej kľúčovým nástrojom financovania rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bezodkladne opätovne prijali záväzok venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom aspoň 0,2 % HND by sa malo vyhradiť pre najmenej rozvinuté krajiny, a aby pri zohľadnení rozpočtových obmedzení predložili viacročné rozpočtové harmonogramy, v ktorých sa tieto úrovne do roku 2020 zvýšia; víta pevný postoj EÚ, pokiaľ ide o zameranie úsilia na kvantitu a kvalitu rozvojovej pomoci; vyzýva ostatných partnerov z rozvinutých krajín, ako aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejných i súkromných darcov na celom svete presvedčili, aby splnili svoje finančné sľuby a prijali nové záväzky; zdôrazňuje, že všetci darcovia by mali zaistiť, aby oficiálna rozvojová pomoc predstavovala skutočné transfery do rozvojových krajín;

7.      zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny si musia splniť svoj záväzok zabezpečiť zvýšené, nové a dodatočné financovanie opatrení v oblasti klímy tak, aby dosiahli cieľ spoločnej mobilizácie 100 miliárd USD ročne do roku 2020 zo širokého spektra zdrojov (verejných a súkromných, dvojstranných a viacstranných, vrátane alternatívnych zdrojov); vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o doplnkovosť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy k oficiálnej rozvojovej pomoci; žiada spoločné medzinárodné úsilie rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s cieľom nájsť nové a dodatočné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v prospech rozvojových krajín – avšak nie na úkor rozpočtu pre rozvoj – v rámci dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktorá sa má uzavrieť na konferencii v Paríži v decembri 2015;     domnieva sa, že EÚ by mala navrhnúť priebežné kroky na dosiahnutie plnej doplnkovosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby príjmy získané prostredníctvom obchodovania s uhlíkovými emisiami využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách; zároveň rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vyzýva, aby mobilizovali finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách;

8.      podporuje inovatívne zdroje ďalšieho rozvoja a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane daní z finančných transakcií, uhlíkových daní v medzinárodnej leteckej a námornej doprave a automatického rozdeľovania príjmov z obchodovania s uhlíkovými emisiami; víta ďalšie európske a medzinárodné úsilie o identifikáciu ďalších dodatočných zdrojov;

9.      zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by mala byť aj naďalej štandardným spôsobom poskytovania finančnej pomoci; podporuje zavedenie doplnkového ukazovateľa – celkovej oficiálnej podpory trvalo udržateľného rozvoja, za predpokladu, že sa jednoznačne uvedie, že v žiadnom prípade nejde o nahradenie opatrenia ODA ani o zníženie jeho významu;

10.    konštatuje, že hoci väčšina oficiálnej rozvojovej pomoci sa poskytuje vo forme grantov, dôležité sú aj zvýhodnené úvery, aj keď zvyšujú dlhové zaťaženie a hrozí pri nich riziko vzniku dlhových bublín, a to najmä v subsaharskej Afrike a karibských krajinách s obmedzenými príjmami na splácanie dlhu; preto vyzýva darcov, aby pomoc najmenej rozvinutým krajinám poskytovali vo forme grantov; domnieva sa, že zvýhodnené úvery nemusia byť vhodné v prípade investícií do sociálnych sektorov, v ktorých nejde o dosahovanie zisku; víta dohodu výboru OECD pre rozvojovú pomoc zmodernizovať podávanie správ o zvýhodnených úveroch zavedením systému grantových ekvivalentov na účely výpočtu výšky oficiálnej rozvojovej pomoci;

11.    zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele celkového rozpočtu určeného na rozvojovú pomoc EÚ, aby mohol posúdiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

12.    vyzýva Európsku úniu, aby zohľadnila dlhodobé finančné potreby tým, že bude uprednostňovať a viesť strategickejší, ambicióznejší a univerzálnejší prístup v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

13.    pripomína, že okrem rezervy na núdzovú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR sa rozpočet EÚ v rokoch 2014 až 2020 podieľa na financovaní rozvoja sumou 19,7 miliardy EUR na rozvojovú spoluprácu a 6,8 miliardy EUR na humanitárnu pomoc; upozorňuje aj na Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý disponuje prostriedkami vo výške 30,5 miliardy EUR; podporuje zahrnutie ERF do rozpočtu, čo by prinieslo výhody v podobe zvýšenej transparentnosti, viditeľnosti, efektívnosti a účinnosti; víta príležitosť zohľadniť zvýšené štrukturálne potreby humanitárnej pomoci, ako aj rozvojové potreby najchudobnejších a najnestabilnejších krajín, ktorá vznikla vďaka povolebnému preskúmaniu v polovici trvania a revízii viacročného finančného rámca;

14.    konštatuje, že v rozpočte na rok 2015 je vyčlenených 2,4 miliardy EUR v záväzkoch (2,1 miliardy EUR v platbách) na rozvojovú spoluprácu a 928,8 milióna EUR v záväzkoch (918,8 milióna EUR v platbách) na humanitárnu pomoc; podporuje kroky, ktoré boli prijaté s cieľom znížiť veľký objem nezaplatených účtov, najmä preto, aby sa zachovala finančná životaschopnosť najzraniteľnejších partnerov, a zdôrazňuje význam zásady rovnosti záväzkov a platieb v súvislosti s humanitárnou pomocou, keďže ku krízam dochádza častejšie a finančné prostriedky sa musia rozdeľovať rýchlo;

15.    pripomína, že za rozvojovú spoluprácu sú spoločne zodpovedné EÚ a členské štáty a že musí byť v súlade so zásadou doplnkovosti a koordinácie; zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu koordinácie občiansku spoločnosť a miestne orgány;

16.    vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zasadzovali za program účinnosti pomoci rozvíjaním záväzkov v rámci Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, aby sa usilovali dosiahnuť zníženie miery fragmentácie pomoci prostredníctvom mechanizmu združených finančných prostriedkov a aby podporovali väčšiu koordináciu medzi rôznymi mechanizmami poskytovania pomoci a zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky určené na rozvoj by mali byť zamerané na pomoc chudobným, mali by zohľadňovať rovnosť pohlaví, mali by byť šetrné k životnému prostrediu a vhodné z hľadiska klímy;

17.    pripomína, že podľa ZFEÚ je znižovanie a nakoniec odstránenie chudoby hlavným cieľom EÚ v oblasti rozvoja, pričom ochrana ľudských práv, rodová rovnosť, sociálna súdržnosť a boj proti nerovnostiam by mali byť aj naďalej jadrom činností v oblasti rozvoja;

18.    zdôrazňuje dôležitosť stanovovania jasných priorít pre výdavky, s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, energetiky, zásobovania vodou a infraštruktúry; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia a zlepšení v oblasti účinnosti pomoci prostredníctvom koordinácie na vyššej úrovni medzi rozličnými mechanizmami pomoci a darcami;

19.    zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala prioritne venovať základným sociálnym službám a verejným službám, ktoré súkromný sektor poskytuje s menšou účinnosťou, napríklad základnému vzdelaniu, sieťam sociálneho zabezpečenia, zdravotníctvu a infraštruktúre pre hygienu, ako aj zásobovaniu vodou a energiami, aby mohli rozvojové krajiny naplniť v plnej miere svoj potenciál; zdôrazňuje, že dostupnosť by mala byť kľúčovým kritériom v oblasti medzinárodného verejného financovania v záujme podpory všeobecných a inkluzívnych služieb a infraštruktúr;

20.    zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby najviac znevýhodnení obyvatelia mali prístup k rozvojovým príležitostiam; v tejto súvislosti pripomína, že poskytovanie pomoci len prostredníctvom vládnych kanálov prináša riziko, že spoločenstvá na okraji záujmu a znevýhodnené komunity nebudú dostatočne financované;

21.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozvojové banky mobilizovali dodatočné prostriedky s cieľom znižovať medzery vo financovaní infraštruktúry a v prístupe k úverom v rozvojových krajinách s mechanizmami monitorovania a posudzovania vplyvu;

22.    zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými oblasťami politík (životné prostredie, migrácia, medzinárodný obchod, ľudské práva, poľnohospodárstvo atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam; pripomína, že v zmysle Lisabonskej zmluvy (článok 208 ZFEÚ) sa súdržnosť politík v záujme rozvoja stala zmluvnou povinnosťou;

Mobilizácia domácich zdrojov a medzinárodná daňová spolupráca

23.    zdôrazňuje, že mobilizácia domácich zdrojov je predvídateľnejšia a udržateľnejšia než zahraničná pomoc a musí byť kľúčovým zdrojom financovania; podporuje úsilie rozvojových krajín zvyšovať takúto mobilizáciu; zdôrazňuje význam lepšieho výberu vnútroštátnych daní v rozvojových krajinách, ako aj potrebu funkčných, vyvážených, spravodlivých a účinných daňových systémov, ktoré sú zamerané v prospech chudobných, sú ohľaduplné voči najohrozenejším skupinám a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada odstrániť škodlivé dotácie v oblasti energetiky (najmä pokiaľ ide o fosílne palivá), rybolovu a poľnohospodárstva;

24.    žiada Komisiu, aby zlepšila svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, finančného riadenia, riadenia verejných financií, boja proti korupcii, opätovného získavania ukradnutého majetku a boja proti daňovým únikom a fingovaným cenám pri prevodoch; domnieva sa, že Únia môže v týchto oblastiach zohrávať kľúčovú úlohu; pripomína význam prerozdeľovania daňových príjmov z prírodných zdrojov, najmä zakladaním štátnych investičných fondov; zdôrazňuje potrebu urýchliť a zintenzívniť prebiehajúce úsilie, ktorého cieľom je zlepšiť podávanie správ o rozpočte, a vyzýva na intenzívnejšiu harmonizáciu postupov podávania správ o rozpočte medzi jednotlivými krajinami;

25.      vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom, ktoré prevyšujú rozvojovú pomoc a prispievajú k zvyšovaniu dlhov rozvojových krajín, aby s rozvojovými krajinami spolupracovali v boji proti agresívnym daňový únikom, ktorých sa dopúšťajú niektoré nadnárodné spoločnosti, a aby hľadali spôsob, ako rozvojovým krajinám pomôcť odolať tlaku zapojiť sa do daňovej súťaže, keďže sa tým oslabuje mobilizácia domácich zdrojov na účely podpory rozvoja;

26.    podporuje zriadenie medzivládneho orgánu pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN; nabáda na automatickú výmenu informácií; vyzýva na vytvorenie verejných registrov skutočného vlastníctva a povinné predkladanie správ nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín vo všetkých odvetviach, ako aj na spravodlivé rozdelenie práva na zdaňovanie pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami;

27.    domnieva sa, že medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb by mali obsahovať zásadu, že dane by sa mali platiť tam, kde sa hodnota získava alebo vytvára;

28.    zdôrazňuje rozhodujúci význam dobrej správy, ochrany ľudských práv, právneho štátu, inštitucionálneho rámca a regulačných nástrojov; obzvlášť podporuje investície do budovania kapacít, základných sociálnych služieb, napríklad vzdelávania a zdravotníctva (zabezpečenie všeobecného poistného krytia) vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, výživy, verejných služieb a sociálnej ochrany a boja proti chudobe a nerovnosti, a to aj medzi deťmi a z rodového hľadiska; uznáva potrebu dostupnej infraštruktúry a selektívnych verejných investícií, ako aj trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, a to aj v ťažobnom priemysle;

29.    zdôrazňuje, že financovaním rozvoja sa musia posilňovať zdroje, ktoré sú k dispozícii na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj práv a postavenia žien; zdôrazňuje osobitnú úlohu žien v spoločnosti a zdôrazňuje, že jej súčasťou by malo byť vykonávanie rodového rozpočtovania, cielených investícií do kľúčových odvetví, napríklad zdravotníctva a vzdelávania , ako aj kroky, ktorými by sa malo zaistiť, aby sa pri akomkoľvek financovaní rozvoja v plnej miere zohľadňovala situácia žien a dievčat;

30.    požaduje väčšie financovanie výskumu a vývoja v oblasti vedy, technológií a inovácií v rozvojových krajinách, pričom uznáva, že toto financovanie by malo byť z domácich, ako aj medzinárodných zdrojov; naliehavo požaduje presadzovanie výskumu a vývoja, ktorý môže prispieť k urýchleniu rozvoja, pokiaľ ide o riešenie komplexných výziev, s cieľom dospieť k dobrej správe globálnych verejných statkov, ako sú technológie a inovácie v zdravotníctve; berie na vedomie významnú úlohu mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov v tejto súvislosti; vyzýva na revíziu režimov práv duševného vlastníctva, ktoré boli v rozvojových krajinách zavedené prostredníctvom dohôd o voľnom obchode, s cieľom identifikovať akékoľvek negatívne dôsledky v oblasti verejného zdravia, životného prostredia a prenosu technológií;

Súkromný sektor a občianska spoločnosť

31.    zdôrazňuje význam vytvorenia priaznivých podmienok pre súkromné podniky a podnikanie v rozvojových krajinách, najmä pre mikropodniky a MSP, keďže majú kľúčovú úlohu ako motor vytvárania pracovných miest a inkluzívneho rastu; vyzýva najmä na ďalšie posilnenie mikrofinančných pôžičiek a systémov záruk; trvá na tom, že je potrebné ďalej rozvíjať miestne a regionálne banky a úverové združenia s cieľom výrazne znížiť nadmerné úrokové sadzby na úvery na trhu v záujme lepšej podpory rozvoja komunít na miestnej úrovni(17); žiada zosúladenie súkromného sektora s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom vhodných partnerstiev, finančných nástrojov, stimulov, rámca individuálnej zodpovednosti a účinnej sociálnej zodpovednosti podnikov; pripomína, že je potrebné dodržiavať dohodnuté medzinárodné normy, napríklad normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a usmerňujúce zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva;

32.    zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať poskytovanie nástrojov informačných, školiacich a poradenských platforiem podnikom, ktoré sú zásadne dôležité pre ich rozvoj;

33.    zdôrazňuje, že v záujme dlhodobej stimulácie hospodárstva je mimoriadne dôležité umožniť mladým ľuďom a ženám prístup k úverom na podporu start-upov;

34.    zdôrazňuje význam kolektívneho podnikania združení výrobcov z hľadiska sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide o predchádzanie etnickým a náboženským konfliktom;

35.    trvá na tom, že podpora zo strany EÚ a jej spolupráca so súkromným sektorom môže a musí prispievať k znižovaniu chudoby a nerovnosti a k dodržiavaniu a presadzovaniu ľudských práv, environmentálnych noriem, záväzkov v oblasti klímy a sociálneho dialógu; žiada vytvorenie právne záväzného rámca sťažností pre spoločnosti vrátane nadnárodných korporácií, ktorý bude obsahovať mechanizmus sťažností;

36.    žiada EÚ, aby spolu s rozvojovými krajinami stanovila regulačný rámec v súlade s komplexným rámcom investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj UNCTAD, ktorý bude podporovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície s lepším vyvodzovaním zodpovednosti, ktoré budú prispievať k rozvoju sociálne uvedomelého súkromného sektora v rozvojových krajinách;

37.    vyzýva Komisiu, aby podporovala rozšírený prístup k financiám pre mikropodniky, MSP a družstvá v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam mikrofinančných úverových systémov, najmä pre ženy; nabáda na ďalší rozvoj miestnych a regionálnych bánk a úverových združení; žiada Komisiu, aby rozvojové krajiny podporovala v prijímaní politík a právnych rámcov, ktorých cieľom je podporovať rozvoj bankových služieb; poukazuje na potrebu poskytovania informácií a organizácie školení v oblasti financií, používania bankových produktov a poistenia a príslušných nových technológií, a to na rozličných úrovniach vrátane chudobných obyvateľov, žien a ďalších zraniteľných skupín;

38.    pripomína, že samotná verejná pomoc ani zďaleka nepostačuje na financovanie všetkých investičných potrieb v rozvojových krajinách; trvá preto na pákovom účinku kombinovania zdrojov a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) ako spôsobu posilnenia vplyvu rozvojovej pomoci, pritiahnutia súkromných financií a podpory miestnych podnikov; zdôrazňuje však, že kombinované financovanie nesmie nahrádzať zodpovednosť štátu za plnenie sociálnych potrieb a malo by byť v súlade s vnútroštátnymi zásadami rozvoja, ako aj zásadami účinného rozvoja; podporuje verejno-súkromné partnerstvá, najmä v oblasti výskumu v súvislosti s iniciatívou za inovačnú medicínu, ako je program Ebola+;

39.    žiada prijať medzinárodné normy a kritériá, ako aj analýzu úverových rizík pre projekty kombinovaného financovania a PPP, ktoré priťahujú súkromné financie a podporujú miestne podniky, a to pri dodržiavaní noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; nalieha na Komisiu, aby v súvislosti so svojím želaním výrazne rozšíriť používanie kombinovaného financovania vykonala odporúčania osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a a aby posúdila mechanizmus kombinovania pôžičiek a grantov, najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva EIB a ďalšie inštitúcie v oblasti rozvojového financovania, aby uprednostňovali investície do spoločností a fondov, ktoré zverejňujú skutočných vlastníkov a predkladajú správy podľa jednotlivých krajín;

40.    podporuje lepší prístup na trh pre rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, pretože to môže posilniť súkromný sektor a vytvárať stimuly pre reformy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli obchodné a investičné dohody, najmä s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi, zosúladené s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a aby presadzovali ľudské práva a regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali byť predmetom hodnotenia vplyvu, pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; podporuje návrh Komisie na aktualizáciu svojej stratégie Pomoc obchodu so zreteľom na výsledky rokovaní o období po roku 2015 a na osobitné a odlišné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi v obchodných dohodách, pričom by sa mal rešpektovať ich politický priestor na prijímanie zvrchovaných rozhodnutí v súlade s vnútroštátnou situáciou a potrebami obyvateľov;

41.    žiada podporiť využívanie a transparentnosť vnútroštátnych systémov verejného obstarávania pri činnostiach riadených verejným sektorom a posilniť orgány v oblasti hospodárskej súťaže v rozvojových krajinách;

42.    zdôrazňuje pozitívny prínos migrantov k rozvoju svojich krajín pôvodu a požaduje účinnejšiu a inovatívnejšiu spoluprácu v oblasti migračnej politiky medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami; upozorňuje na významný a zvyšujúci sa prílev finančných prostriedkov, ktoré tvoria remitencie z diaspór a podporuje vytváranie fondov diaspór; žiada pokračovanie úsilia o znižovanie nákladov na prevod prostriedkov s cieľom zvýšiť dosah na miestny vývoj v krajinách pôvodu;

43.    žiada zvýšiť účasť miestnych orgánov a občianskej spoločnosti vrátane MVO z komunít v diskusiách o prioritách rozvoja, najmä na konferencii v Addis Abebe, ako aj inkluzívnejšie a zodpovednejšie vykonávanie programu na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje úlohu MVO pri vykonávaní operácií v teréne a rozvoji mechanizmov určovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania; uznáva, že na vykonávanie úlohy miestnych orgánov pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je potrebné vyčleniť potrebné prostriedky; vyzýva na širšie konzultácie s mladými ľuďmi v rámci diskusií o programe na obdobie po roku 2015, konkrétne prostredníctvom inovatívnych komunikačných technológií; podčiarkuje úlohu delegácií EÚ, ako sprostredkovateľov takýchto dialógov;

Globálne riadenie

44.    pripomína ústrednú úlohu, ktorú OSN zohráva v súčinnosti s ostatnými existujúcimi inštitúciami a fórami ako OECD v globálnej správe hospodárskych záležitostí a v rozvoji; žiada rovnaké a rodovo vyvážené zastúpenie všetkých krajín vo viacstranných inštitúciách a iných normotvorných orgánoch vrátane medzinárodných finančných inštitúcií; pripomína, že všetky medzinárodné finančné inštitúcie by mali dodržiavať základné normy transparentnosti vymedzené v Charte transparentnosti medzinárodných finančných inštitúcií a prijať politiky v oblasti zverejňovania;

45.    trvá na tom, že trvalo udržateľné dlhové riešenia vrátane noriem pre zodpovedné poskytovanie a prijímanie úverov sa musia realizovať prostredníctvom viacstranného právneho rámca pre proces reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a vyhnúť sa vzniku neudržateľných dlhov; žiada, aby sa EÚ konštruktívne zapojila do rokovaní OSN o tomto rámci; naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala vykonávanie zásad UNCTAD týkajúcich sa zodpovedných transakcií v oblasti štátneho dlhu pre dlžníkov aj veriteľov;

46.    víta medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých ebolou s cieľom pomôcť im čeliť hospodárskym krízam spôsobeným epidémiou;

47.    požaduje revíziu programov a nástrojov medzinárodných organizácií týkajúcich sa finančnej pomoci pre rozvoj s cieľom zosúladiť ich s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; naliehavo vyzýva najmä Európsku investičnú banku, Európsku banku pre obnovu a rozvoj, Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, aby prijali najprísnejšie normy zodpovedného financovania a viac prispôsobili svoje zdroje potrebám rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom úverových nástrojov pre chudobné krajiny, ktoré sú účinné pre obe strany; požaduje predovšetkým zvýšenie súm, ktoré má k dispozícii Európska investičná banka, a to nad rámec jej súčasného mandátu, s cieľom ešte viac zvýšiť finančné prostriedky poskytované krajinám s nízkou úrovňou príjmov;

Monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie

48.    žiada, aby bola na konferencii v Addis Abebe uzavretá dohoda týkajúca sa solídneho, transparentného a prístupného rámca pre monitorovanie a zodpovednosť zameraného na účinnú kontrolu a nadväzujúce opatrenia v oblasti investícií a pokroku, pokiaľ ide o osobitné záväzky a ciele; požaduje medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií vrátane údajov rozdelených podľa príjmov, rodu, veku, rasy, etnickej príslušnosti a migračného štatútu, zdravotného postihnutia, zemepisného umiestnenia a ďalších charakteristík dôležitých z vnútroštátneho hľadiska; žiada všetky strany, aby zabezpečili transparentné a účinné vykonávanie pomoci a financovania, najmä podpísaním a účinným vykonaním ustanovení Dohovoru OSN proti korupcii, ako aj prijatím záväzku systematicky zverejňovať presné, včasné a porovnateľné údaje o príjmoch a výdavkoch, ako aj rozpočtové dokumenty; žiada predovšetkým Komisiu, aby ďalej sledovala a kontrolovala financovanie programov a projektov pomoci a aby prijala primerané opatrenia v prípade dôkazov korupcie a zlého hospodárenia; takisto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju rozvojovú pomoc s cieľom posilniť súdnictvo a protikorupčné agentúry v rozvojových krajinách;

49.    žiada medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií pre potreby sledovania výdavkov, investícií a pokroku v konkrétnych záväzkoch a cieľoch; víta globálne úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) používali dostatočne rozčlenené údaje podľa príjmu, rodu, veku a ďalších ukazovateľov tak, aby sa vplyv politík dal účinne monitorovať;

50.    opätovne zdôrazňuje, že s cieľom zohľadniť nové sociálne a environmentálne výzvy je potrebné ukazovateľ HDP doplniť novým súborom ukazovateľov vrátane, predovšetkým, indexu ľudského rozvoja, Giniho koeficientu, miery rodovej rovnosti, uhlíkovej stopy a ekologickej stopy;

51.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a sprostredkovateľom prípravného procesu tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja.

(1)

http://unctad.org/en/publicationslibrary/wir2014_en.pdf

(2)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990006735&uri=CELEX:52015DC0044

(3)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990285691&uri=CELEX:52014DC0335

(4)

(5)

http://ec.europa.eu/europeaid/documents/2013-02-22_communication_a_decent_life_for_all_post_2015_en.pdf

(6)

http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_15873_en.htm

(7)

http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_14363_en.htm

(8)

http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_13692_en.htm

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.

(10)

Ú. v. EÚ C 8, 14.01.10, s. 1.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.

(15)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0119.

(16)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32014D0472

(17)

Správa o podpore MSP v rozvojových krajinách prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, Dalberg, november 2011, www.eib.org.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (16.4.2015)

pre Výbor pre rozvoj

k financovaniu rozvoja

(2015/2044(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Goerens

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele rozpočtových prostriedkov EÚ určených na rozvojovú pomoc, aby tak mohol zhodnotiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

2.  vyzýva EÚ, aby zohľadnila dlhodobé finančné potreby tým, že bude uprednostňovať a viesť strategickejší, ambicióznejší a univerzálnejší prístup v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

3.  požaduje spoločné medzinárodné úsilie rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s cieľom nájsť nové dodatočné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v prospech rozvojových krajín – ale nie na úkor rozpočtu pre rozvoj – v rámci dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktorá sa má uzavrieť na konferencii v Paríži v decembri 2015;

4.  pripomína, že okrem rezervy na núdzovú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR sa rozpočet EÚ v rokoch 2014 až 2020 podieľa na financovaní rozvoja sumou 19,7 miliardy EUR na rozvojovú spoluprácu a sumou 6,8 miliardy EUR na humanitárnu pomoc; poukazuje aj na Európsky rozvojový fond (ERF) vo výške 30,5 miliardy EUR; podporuje zahrnutie ERF do rozpočtu, čo prinesie výhody v podobe zvýšenej transparentnosti, viditeľnosti, efektívnosti a účinnosti; víta príležitosť zohľadniť zvýšené štrukturálne potreby humanitárnej pomoci a rozvojové potreby najchudobnejších a najnestabilnejších krajín, ktorá vznikla vďaka povolebnému preskúmaniu v strede trvania a revízii viacročného finančného rámca;

5.  konštatuje, že v rozpočte na rok 2015 je vyčlenených 2,4 miliardy EUR v záväzkoch (2,1 miliardy EUR v platbách) na rozvojovú spoluprácu a 928,8 milióna EUR v záväzkoch (918,8 milióna EUR v platbách) na humanitárnu pomoc; podporuje kroky podniknuté na zníženie veľkého objemu nezaplatených účtov, najmä s cieľom zachovať finančnú životaschopnosť najzraniteľnejších partnerov, a zdôrazňuje význam zásady rovnosti záväzkov a platieb v súvislosti s humanitárnou pomocou, nakoľko ku krízam dochádza častejšie a finančné prostriedky sa musia rozdeľovať rýchlo;

6.  zdôrazňuje dôležitosť stanovovania jasných priorít na výdavkovej strane s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, energetiky, dodávok vody a infraštruktúry; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia a zlepšovania v oblasti účinnosti pomoci prostredníctvom koordinácie na vyššej úrovni medzi jednotlivými mechanizmami pomoci a darcami;

7.  víta pevný postoj EÚ k zameraniu úsilia na množstvo aj kvalitu rozvojovej pomoci; vyzýva Komisiu, aby využila svoje odborné znalosti a právomoci a presvedčila ďalších svetových verejných a súkromných darcov, aby splnili svoje finančné prísľuby;

8.  zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými oblasťami politík (životné prostredie, migrácia, medzinárodný obchod, ľudské práva, poľnohospodárstvo atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam; pripomína, že v Lisabonskej zmluve, v článku 208 ZFEÚ, sa súdržnosť politík v záujme rozvoja ustanovila ako zmluvná povinnosť;

9.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc je naďalej hlavným nástrojom financovania rozvoja, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa opätovne zaviazali k splneniu cieľa 0,7 % HND (hrubého národného dôchodku); ďalej zdôrazňuje potenciál súkromných investícií - ak sa riadne regulujú so zreteľom na ich prínos k rozvoju - a význam inovatívnych finančných nástrojov z hľadiska získavania takýchto dodatočných prostriedkov; pripomína, že samotná verejná pomoc ani zďaleka nepostačuje na financovanie všetkých investičných potrieb v rozvojových krajinách; trvá preto na pákovom účinku kombinovania zdrojov a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) ako spôsobu posilnenia vplyvu rozvojovej pomoci, pokiaľ ide o pritiahnutie súkromných financií a podporu miestnych podnikov; zdôrazňuje však, že kombinované financovanie nesmie nahrádzať zodpovednosť štátu za plnenie sociálnych potrieb a malo by sa riadiť zásadami účinného rozvoja; podporuje verejno-súkromné partnerstvá, najmä v oblasti výskumu v súvislosti s iniciatívou za inovačnú medicínu, ako je program Ebola+;

10. zdôrazňuje význam mobilizácie domácich zdrojov prostredníctvom zlepšeného výberu daní v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že daňové zdroje sú predvídateľnejším a udržateľnejším zdrojom financovania než zahraničná pomoc; domnieva sa, že Únia zohráva kľúčovú úlohu v podpore rozvojových krajín pokiaľ ide o zriadenie príslušných administratívnych kapacít na boj proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, fingovaným cenám a pomoc s navrátením ukradnutého majetku;

11. nalieha na Európsku komisiu, aby vzhľadom na svoje želanie podstatne rozšíriť používanie kombinovaného financovania v budúcnosti, uplatňovala odporúčania z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a hodnotila mechanizmus kombinovania pôžičiek a grantov, najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť;

12. upozorňuje, že rizikom kombinovaného financovania je dlhová bublina, a to najmä v subsaharskej Afrike a karibských krajinách, ktoré majú obmedzené príjmy na splácanie dlhu; preto vyzýva darcov, aby pomoc poskytovali najmenej rozvinutým krajinám vo forme grantov;

13. zdôrazňuje veľký význam podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov a požaduje najmä ďalšie posilnenie mikrofinančných pôžičiek a systémov záruk; trvá na potrebe ďalšieho rozvoja miestnych a regionálnych bánk a úverových združení s cieľom výrazne znížiť nadmerné úrokové sadzby na úvery na trhu, a tým poskytovať lepšiu podporu rozvoju komunít na miestnej úrovni(1);

14. pripomína, že za rozvojovú spoluprácu nesú spoločnú zodpovednosť EÚ a členské štáty a že sa pri nej musí dodržiavať zásada doplnkovosti a koordinácie; zdôrazňuje potrebu zapojenia občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do procesu koordinácie;

15. pripomína, že podľa ZFEÚ je primárnym cieľom EÚ v rozvojovej oblasti zníženie a prípadné odstránenie chudoby, pričom v jadre rozvojových činností by mala zostať ochrana ľudských práv, rodová rovnosť, sociálna súdržnosť a boj proti nerovnostiam;

16. poukazuje na zmenu v povahe chudoby vo svete – väčšina chudobných ľudí na svete je totiž v súčasnosti v krajinách so stredným príjmom, čo znamená, že nový rozvojový vzorec musí zodpovedať tejto novej realite; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby najviac znevýhodnení obyvatelia mali prístup k rozvojovým príležitostiam; v tejto súvislosti pripomína, že z nasmerovania pomoci iba prostredníctvom vlád plynie riziko, že marginalizovaným či zraniteľným komunitám sa nedostane dostatočné množstvo finančných prostriedkov;

17. zdôrazňuje význam mobilizácie dodatočných prostriedkov rozvojových bánk pre zníženie nedostatku prostriedkov na financovanie infraštruktúr a prístup k úverom v rozvojových krajinách so silnými mechanizmami monitorovania a posudzovania vplyvu;

18. požaduje zvýšenie súm na zvýhodnené nástroje dostupných Európskej investičnej banke nad rámec jej súčasných mandátov s cieľom ďalej zvýšiť jej financovanie krajín s nízkymi príjmami;

19. požaduje medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií pre potreby sledovania výdavkov, investícií a pokroku, pokiaľ ide o konkrétne záväzky a ciele; víta svetové úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) používali dostatočne rozčlenené údaje podľa príjmu, rodu, veku a ďalších ukazovateľov tak, aby mohol byť vplyv politík vedených SDG účinne monitorovaný.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

24

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Siegfried Mureșan, Younous Omarjee, Pina Picierno, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Marco Valli, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov, Ivan Štefanec, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

(1)

Správa o podpore MSP v rozvojových krajinách prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, Dalberg, november 2011, www.eib.org.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Hans Jansen, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis-Joseph Manscour, Judith Sargentini, Eleni Theocharous, Joachim Zeller

Právne oznámenie