Postup : 2014/2245(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0173/2015

Predkladané texty :

A8-0173/2015

Rozpravy :

PV 08/09/2015 - 11
CRE 08/09/2015 - 11

Hlasovanie :

PV 09/09/2015 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0308

SPRÁVA     
PDF 301kWORD 331k
27.5.2015
PE 546.892v02-00 A8-0173/2015

o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Tamás Deutsch

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014 (ďalej len „šiesta správa o súdržnosti“),

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4, článok 162, články 174 až 178 a článok 349,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)(1),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–       so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(8),

–       so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

–       so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(11),

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(12),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(13),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. októbra 2011 s názvom Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (KOM(2011)0662),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–       so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Finančné nástroje pre MSP spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja (osobitná správa č. 2/2012),

–       so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 3. decembra 2014(14),

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2015 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti(15),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2015 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície z roku 2015 (COM(2015)0116),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. januára 2015 s názvom Návrh opravného rozpočtu č. 2 k všeobecnému rozpočtu na rok 2015 (COM(2015)0016),

–       so zreteľom na Výročnú správu za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2015),

A.     keďže rozhodujúca úloha politiky súdržnosti EÚ pri znižovaní rozdielov medzi regiónmi, podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi regiónmi jednotlivých členských štátov a pri podpore vytvárania pracovných miest je nespochybniteľná; keďže politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku v rámci celej reálnej ekonomiky EÚ a je osvedčeným nástrojom rastu a zamestnanosti v EÚ s rozpočtom viac než 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže počas hospodárskej krízy sa politika súdržnosti ukazuje ako rozhodujúci nástroj na udržanie úrovne investícií v rôznych členských štátoch; keďže v niektorých členských štátoch predstavuje hlavný zdroj verejných investícií; keďže konkrétnu a viditeľnú povahu výsledkov politiky súdržnosti potvrdzujú mnohé a rôzne metodiky hodnotenia;

B.     keďže podľa najnovších údajov za rok 2013 dlhodobá nezamestnanosť v Únii dosiahla historicky vysokú úroveň 5,1 % pracovnej sily; keďže dlhodobá nezamestnanosť zásadným spôsobom ovplyvňuje životy ľudí a môže sa zmeniť na štrukturálnu nezamestnanosť, a to najmä v okrajových regiónoch;

C.     keďže v poslednom čase došlo k 15 % poklesu verejných investícií v Únii v reálnych hodnotách a mnohé regióny, najmä tie, ktoré čelia demografickým výzvam, neboli schopné uspokojivým spôsobom prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o hlavný cieľ, ktorým je dosiahnutie zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020, cieľ zameraný na vyslobodenie 20 miliónov osôb z chudoby, ako aj cieľ spočívajúci v obmedzení prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky;

D.     keďže ciele politiky súdržnosti sa zákonite v priebehu času vyvíjali, ako odpoveď na nové výzvy a hrozby, ktorým čelí EÚ, a politika ako taká sa užšie prepojila s celkovým politickým programom EÚ; keďže napriek tomu by sa mala upevniť pôvodná úloha tejto politiky: posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch EÚ a najmä v menej rozvinutých a najviac znevýhodnených regiónoch; keďže politiku súdržnosti nemožno považovať výlučne za nástroj na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a ďalších rozvojových stratégií EÚ, ale aj investičnej politiky na územiach;

E.     keďže podľa šiestej správy o súdržnosti mala hospodárska kríza negatívny vplyv na dlhodobý trend zmenšovania regionálnych rozdielov a napriek určitým pozitívnym tendenciám na začiatku programového obdobia rozdiely medzi regiónmi v najrôznejších podobách sú stále veľké;

F.     keďže zdroje politiky súdržnosti sa prostredníctvom tematického zamerania sústreďujú na obmedzený počet strategických cieľov s potenciálom zintenzívnenia rastu a s potenciálom v oblasti tvorby pracovných príležitostí, sociálneho začlenenia, ochrany životného prostredia a zmeny klímy;

G.     keďže vysoké miery rastu a regionálnej hospodárskej konvergencie nemožno dosiahnuť bez dobrej správy vecí verejných, vzhľadom na potrebu účinnejšieho zapojenia všetkých partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia, a to vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti;

H.     keďže strategickými nástrojmi na usmernenie investícií v členských štátoch a regiónoch sú partnerské dohody a operačné programy, ako je stanovené v článkoch 14, 16 a 29 nariadenia o spoločných ustanoveniach, spolu s časovým harmonogramom ich predkladania a prijímania, podľa ktorého mali byť partnerské dohody prijaté najneskôr do konca augusta 2014 a operačné programy najneskôr do konca januára 2015;

I.      keďže neformálne zasadnutie Rady, ktoré sa uskutočnilo v maďarskom meste Gödöllő v roku 2011, požiadalo následné predsedníctva Rady v rokoch 2015 a 2016, aby zhodnotili a zvážili možné posúdenie Územnej agendy Európskej únie 2020, pričom by zohľadnili jej fungovanie v praxi, prípadne aby takéto posúdenie viedli;

J.      keďže podľa článku 175 ZFEÚ členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele celkového harmonického rozvoja a posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a keďže investičný plán preto prispieva aj k týmto cieľom;;

Úspechy a výzvy politiky súdržnosti v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou (programové obdobie 2007 – 2013)

1.      zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavným nástrojom Európskej únie zameraným na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi európskymi regiónmi, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, na riešenie zmeny klímy a energetickej závislosti a zároveň prispieva k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že, hoci spolufinancovanie investovania v rámci politiky súdržnosti bolo pre niektoré členské štáty a regióny zložité, značne utlmilo negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a poskytlo stabilitu regiónom, a to tak, že zabezpečilo finančný tok v situácii, keď sa objem vnútroštátnych a regionálnych verejných a súkromných investícií prudko znížil; zdôrazňuje, že financovanie v rámci politiky súdržnosti zodpovedalo 21 % verejných investícií v EÚ ako celku a 57 % v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti dohromady;

2.      poukazuje na skutočnosť, že politika súdržnosti sa osvedčila, pokiaľ ide o jej schopnosť rýchlo reagovať prostredníctvom flexibilných opatrení zameraných na riešenie investičnej medzery v členských štátoch a regiónoch, napríklad znížením spolufinancovania zo strany členských štátov a poskytnutím dodatočných zálohových platieb, ako aj presmerovaním 13 % celkového objemu financií (45 miliárd EUR) na podporu hospodárskej činnosti a zamestnanosti s priamymi účinkami; považuje preto za nevyhnutné, aby sa vykonalo zásadné dôkladné strednodobé preskúmanie cieľov a úrovne financovania v súlade s akýmkoľvek vývojom ovplyvňujúcim sociálnu a hospodársku situáciu členských štátov alebo akýchkoľvek ich regiónov;

3.      zdôrazňuje, že Zmluva o Európskej únii obsahuje cieľ podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi (článok 3 ZEÚ);

4.      víta nedávnu reformu politiky súdržnosti zameranú na riešenie uvedených výziev na základe jednotného strategického rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 s jasnými cieľmi a podnetmi pre všetky operačné programy; vyzýva všetky strany, najmä hlavné zainteresované orgány, aby zaistili efektívnosť a účinnosť vykonávania nového legislatívneho rámca pre politiku súdržnosti dôrazným zameraním sa na dosiahnutie lepšej výkonnosti a výsledkov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili riadne fungujúce mechanizmy viacúrovňového riadenia a koordinácie s cieľom zabezpečiť súlad medzi programami a podporovať stratégiu Európa 2020 a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

5.      zdôrazňuje, že stabilné finančné a hospodárske, ako aj efektívne regulačné, administratívne a inštitucionálne prostredie má zásadný význam pre účinnosť politiky súdržnosti, nesmie však ohroziť dosiahnutie jej zámerov a cieľov; v tejto súvislosti pripomína, že pozastavením platieb uvedeným v článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa mohla oslabiť schopnosť celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov účinne plánovať a čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rokoch 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia cieľov politiky súdržnosti aj stratégie Európa 2020 musí byť politika súdržnosti v úzkom súlade so sektorovými politikami a musí sa dosiahnuť súčinnosť s ďalšími investičnými systémami EÚ; pripomína však, že v súlade s článkom 175 ZFEÚ všetky hospodárske politiky sledujú dosiahnutie cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

6.      zdôrazňuje, že zvyšovanie administratívnej kapacity na plánovanie, vykonávanie a hodnotenie v členských štátoch je rozhodujúce z hľadiska včasných a úspešných výsledkov politiky súdržnosti;

7.      pripomína, že hoci sa politikou súdržnosti zmiernil dosah krízy, regionálne rozdiely sú naďalej veľké a  cieľ politiky súdržnosti, ktorým je zníženie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov a poskytovanie osobitnej podpory menej rozvinutým regiónom, sa zatiaľ nedosiahol všade;

8.      poukazuje na to, že napriek kríze a skutočnosti, že miestne financovanie sa dostalo pod veľký tlak, miestne a regionálne orgány musia naďalej spĺňať požiadavky občanov týkajúce sa prístupnejších verejných služieb vyššej kvality;

9.      zdôrazňuje dôležitosť reindustrializácie EÚ s cieľom zabezpečiť, aby priemyselná výroba predstavovala minimálne 20 % HDP členských štátov do roku 2020; preto pripomína význam aktívnej podpory a posilnenia zásad konkurencieschopnosti, udržateľnosti a regulačnej spoľahlivosti v záujme podporovania pracovných miest a rastu v Európe;

Problémy týkajúce sa vykonávania a platieb

10.    vyjadruje vážne znepokojenie nad značným štrukturálnym oneskorením pri rozbiehaní programových období politiky súdržnosti, spôsobeným neskorším prijatím operačných programov, a to aj prostredníctvom postupu prenosu; konštatuje, že týmto oneskorením sa môže zvýšiť tlak na platby, najmä v rokoch 2017 a 2018, čím sa umocnia obavy z poľutovaniahodného meškania platieb vo výške približne 25 miliárd EUR v programovom období 2007 – 2013; konštatuje, že hoci je v širšom kontexte situácia v oblasti súdržnosti lepšia ako v oblasti rozvoja vidieka a rybárstva, tieto obavy pretrvávajú, keďže v prípade viacerých členských štátov sa ešte musí prijať značný počet programov; zdôrazňuje, že uvedené oneskorenia môžu podkopať dôveryhodnosť, efektívnosť a udržateľnosť rozpočtu EÚ a politiky súdržnosti a oslabiť schopnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov ukončiť implementáciu v období rokov 2007 – 2013 a účinne plánovať a čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v období rokov 2014 – 2020; v tomto smere víta nedávne úsilie členských štátov a Komisie, vyzýva však Komisiu, aby urobila maximum na zabezpečenie bezodkladného prijatia všetkých zostávajúcich operačných programov, keďže Parlament už schválil revíziu viacročného finančného rámca (VFR), ktorá je potrebná na využitie nerozdelených zdrojov z roku 2014, a sprievodný návrh opravného rozpočtu;

11.    pripomína, že problém neprestajne oneskorených platieb sa týka politiky súdržnosti viac než ktorejkoľvek inej oblasti politiky EÚ, s nevybavenými platbami vo výške 24,8 miliardy EUR na konci roka 2014 v prípade programov Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) na obdobie 2007 – 2013, čo predstavuje 5,6 % nárast v porovnaní s rokom 2013; nabáda Komisiu, aby využila všetky dostupné prostriedky na úhradu týchto nevybavených platieb; zdôrazňuje, že táto situácia zasiahne predovšetkým najmenších a najzraniteľnejších príjemcov politiky súdržnosti, ako sú MSP, mimovládne organizácie a združenia, keďže ich schopnosť predbežného financovania výdavkov je obmedzená;

12.    víta, že Rada, Komisia a Parlament dospeli k dohode o znížení úrovne nevybavených platieb, najmä v oblasti politiky súdržnosti, do konca roka na štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného VFR, ako je uvedené v spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode o rozpočte na rok 2015, a berie na vedomie dokument Komisie „Elements of a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track“, prijatý 23. marca 2015; pripomína Komisii jej záväzok presadiť plán platieb čo najskôr, v každom prípade ešte pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2016; okrem toho pripomína všetkým inštitúciám ich záväzok schváliť takýto plán a realizovať ho s účinnosťou od roku 2015 a do revízie súčasného VFR v polovici trvania;

13.    zdôrazňuje, že navrhovanou revíziou stropov VFR(16) na prenos záväzkov vo výške 11,2 miliardy EUR pre okruh 1b podľa článku 19 ods. 2 nariadenia o VFR a prenosom(17) záväzkov vo výške 8,5 miliardy EUR podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2014 do roku 2015 sa predchádza zrušeniu týchto rozpočtových prostriedkov v okruhu 1b, ale skutočne sa nerieši základný problém oneskorení pri programovaní, ani sa nemení skutočnosť, že chronicky oneskorená realizácia a systematické oneskorenie platieb môžu pre konečných príjemcov predstavovať vážny problém;

14.    zdôrazňuje, že uvedené oneskorenie v rámci okruhu 1b rozpočtu EÚ je v podstate najdôležitejším bezprostredným faktorom ohrozujúcim vykonávanie politiky súdržnosti, a to v minulom programovom období a výhľadovo aj v súčasnom programovom období 2014 – 2020; opätovne pripomína, že vplyv oneskorenia pociťujú výrazne (niekedy až extrémne) subjekty politiky súdržnosti na základnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby pripravila plán, v ktorom uvedie osobitný časový harmonogram konkrétnych a postupných politických opatrení podložených vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami s cieľom zmenšiť a následne odstrániť uvedené oneskorenie; dúfa, že Rada si konečne uvedomí vážnosť a neudržateľnosť situácie a bude ochotná aktívne prispieť k trvalému vyriešeniu problému; je presvedčený, že prvým cieľom týchto opatrení by malo byť, aby sa skrátenie oneskorenia viditeľne prejavilo už v roku 2015;

15.    zdôrazňuje, že je nutné, aby sa vykonávanie operačných programov začalo bezprostredne po ich prijatí s cieľom maximalizovať výsledky investícií, podporiť vytváranie pracovných miest, zvýšiť rast produktivity a prispievať k cieľom Únie v oblasti klímy a energetiky a že Komisia a členské štáty by sa mali maximálne snažiť zrýchliť prijímanie programov, bez toho, aby tým bola dotknutá ich kvalita; požaduje, aby sa Komisia neustále intenzívne zameriavala na potrebu pokračovať v boji proti podvodom a zároveň analyzovala všetky možné spôsoby zjednodušenia svojich interných postupov s cieľom urýchliť postupy založené na dvoch scenároch prijatia operačných programov, aby sa vyhlo akýmkoľvek ďalším oneskoreniam pri začatí ich vykonávania;

16.    vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na uvedené skutočnosti predložila Parlamentu opatrenia, ktorých prostredníctvom chce čo najskôr uľahčiť vykonávanie operačných programov, najmä s cieľom vyhnúť sa zrušeniu viazanosti finančných prostriedkov v roku 2017, spolu s navrhovaným časovým harmonogramom, vysvetlila vplyv oneskorenia platieb na začatie vykonávania nových operačných programov a predložila riešenia v záujme maximálneho obmedzenia škôd; ďalej žiada, aby Komisia v súvislosti so správou o výsledku rokovaní, stanovenou v článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach, zanalyzovala možný vplyv oneskoreného začatia vykonávania politiky súdržnosti v období rokov 2014 – 2020 na rast a zamestnanosť a na základe získaných skúseností predložila odporúčania;

17.    domnieva sa, že VFR na roky 2014 – 2020 vyplývajúci zo zmeny nariadenia o VFR navrhnutej Komisiou, podľa ktorej sa do roku 2015 majú preniesť iba rozpočtové prostriedky nepridelené v roku 2014, výrazne zvyšuje riziko zrušenia viazanosti v roku 2018, pokiaľ ide o programy neprijaté v roku 2014, a teda nestimuluje úplné využitie zdrojov EÚ alebo účinnú podporu pre investície EÚ do rastu a zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní strategickej správy za rok 2017 stanovenej v článku 53 nariadenia o spoločných ustanoveniach navrhla v dostatočnom predstihu primerané legislatívne a iné opatrenia, aby sa zabránilo riziku zrušenia záväzku;

18.    je znepokojený nízkou mierou čerpania prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 v niektorých členských štátoch a varuje, že treba riešiť základné príčiny s cieľom vyhnúť sa opakovaniu rovnakých problémov v nasledujúcom období; zdôrazňuje, že administratívne kapacity sú nevyhnutné na účinné a efektívne vykonávanie politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že nestabilita v štátnej službe v kombinácii so slabou koordináciou politiky môže ohroziť úspešné čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a celkovo predstavuje hrozbu pre účinne riadenie politiky;

19.    navrhuje, aby sa pri príprave nasledujúceho programového obdobia samostatne zaviedli regulačné ustanovenia týkajúce sa programovania, a to ešte pred rozpočtovými návrhmi, čím sa oddelia rozpravy o obsahu a finančných prostriedkoch a ponechá sa dostatok času na dôkladnú prípravu programov; pripomína, že napriek tomu, že regulačné ustanovenia sú veľmi rozsiahle, táto skutočnosť neposkytuje členským štátom a regiónom úplné záruky a môže byť zdrojom rôznych výkladov; domnieva sa, že stále existuje priestor na zjednodušenie regulačných ustanovení;

20.    vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila – s prihliadnutím na možné dôsledky na rast a zamestnanosť – uplatnenie finančných opráv alebo pozastavenia platieb;

Politika súdržnosti v strede inteligentného, udržateľného a inkluzívneho investovania v období rokov 2014 – 2020

21.    znovu pripomína pôvodnú úlohu politiky súdržnosti: podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a znižovať rozdiely medzi regiónmi a poskytovať osobitnú podporu menej rozvinutým regiónom; zdôrazňuje, že politika súdržnosti na základe svojej povahy a pôvodného určenia stanoveného v zmluve prispieva k dosiahnutiu cieľov Únie, predovšetkým cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj základného cieľa zmluvy, ktorým je posilnenie územnej súdržnosti;

22.    víta nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a jeho možný pákový efekt; zdôrazňuje, že hlavným cieľom EFSI by malo byť zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a preto by z neho mali mať prospech všetky regióny EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť doplnkovosť zdrojov EFSI, a tým aj jeho komplementárnosť a súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, pri súčasnom zachovaní ich vzájomnej finančnej nezávislosti, a v rovnakom duchu radí dotknutým stranám, aby vychádzali zo skúseností, ktoré získali pri vykonávaní európskeho plánu na oživenie hospodárstva v roku 2008, najmä pokiaľ ide o inteligentné investície;

23.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vyššiu koordináciu a súlad medzi všetkými investičnými a rozvojovými politikami EÚ, najmä politikou súdržnosti, ako aj medzi EŠIF, ďalšími fondmi EÚ a nástrojmi regionálneho financovania, s cieľom zabezpečiť komplementárnosť, zlepšenie súčinnosti a predísť prekrývaniu a zdvojovaniu podpory a zaručiť vysokú európsku pridanú hodnotu financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich správach o súdržnosti informovala o synergiách; navrhuje, aby sa pri vykonávaní nového investičného plánu EÚ vychádzalo zo skúseností z troch spoločných iniciatív JEREMIE, JESSICA a JASMINE, ktoré umožnili zvýšenie sumy prostriedkov čerpaných zo štrukturálnych fondov – zo sumy 1,2 miliardy EUR v rokoch 2000 – 2006 na sumu 8,4 miliardy EUR v rokoch 2007 – 2012; požaduje rozsiahlu a podrobnú analýzu po konzultácii s Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskym investičným fondom (EIF);

24.    zdôrazňuje, že právne predpisy v oblasti politiky súdržnosti umožňujú širšie využitie finančných nástrojov s cieľom zdvojnásobiť ich príspevok na úroveň približne 25 – 30 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2020, a to rozšírením ich tematického rozsahu a ponúknutím väčšej flexibility členským štátom a regiónom; zdôrazňuje úlohu finančných nástrojov pri mobilizácii dodatočných verejných alebo súkromných spoločných investícií s cieľom riešiť trhové zlyhania v súlade so stratégiou Európa 2020 a s prioritami politiky súdržnosti; podporuje predovšetkým iniciatívu na rozdelenie rizika pre malé a stredné podniky a vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na dosiahnutie jednoduchej použiteľnosti a príťažlivosti finančných nástrojov pre členské štáty a regióny, čím zabezpečí zdvojnásobenie príspevkov do finančných nástrojov na základe vlastných zásluh a zodpovednosť zainteresovaných strán za dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola zabezpečená transparentnosť, zodpovednosť a kontrola finančných nástrojov, ktoré zahŕňajú finančné prostriedky EÚ;

25.    varuje však, že fond EFSI by nemal oslabovať strategickú súdržnosť a dlhodobý výhľad programovania politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že presmerovanie štrukturálnych fondov by bolo kontraproduktívne, a preto nemôže byť akceptované, keďže by ohrozilo ich účinnosť a rozvoj regiónov; poukazuje na skutočnosť, že finančné prostriedky vyčlenené pre členské štáty v rámci okruhu 1b VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 nie je možné upraviť na účely fondu EFSI; zdôrazňuje, že nahradenie grantov pôžičkami, vlastným imaním alebo zárukami síce má určité výhody, ale musí sa uskutočňovať opatrne a zohľadňovať regionálne rozdiely a rôznorodosť postupov a skúseností medzi regiónmi, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov; poukazuje na skutočnosť, že regióny, ktoré najviac potrebujú investičné stimuly, často majú nízke administratívne a absorpčné kapacity;

26.    varuje, že flexibilita pri výbere projektov v rámci EFSI predstavuje riziko nasmerovania investícií do rozvinutejších členských štátov, čím sa narúša hospodárska, sociálna a územná súdržnosť; žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala vzťah medzi EFSI a EŠIF;

Efektívnosť a účinnosť politiky súdržnosti a jej orientácia na výkon v období rokov 2014 – 2020

27.    zdôrazňuje význam všetkých opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti, jednoduchosti, účinnosti a orientácie politiky súdržnosti na výsledky a výkonnosť, čím by sa mal zabezpečiť posun od kritérií využívania fondov ku kvalite výdavkov a vysokej pridanej hodnote spolufinancovaných operácií; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa predložili technické úpravy príslušných nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch;

28.    víta tematické sústredenie na podporu investícií do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zacielených na tvorbu rastu a pracovných miest, riešenie problému zmeny klímy a energetickej závislosti a zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj výraznejšie zameranie na výsledky a merateľnosť programov v období 2014 – 2020, čo by malo prispieť k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti; zároveň však trvá na požiadavke väčšej flexibility pre regióny v závislosti od miestnych a regionálnych špecifík, najmä v kontexte vážnej krízy, s cieľom znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi Únie; požaduje skutočne integrovaný a územný prístup k cieľovým programom a projektom, ktoré reagujú na potreby na základnej úrovni;

29.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť medzi národnými programami reforiem a operačnými programami s cieľom náležite plniť odporúčania pre jednotlivé krajiny a zaručiť plný súlad s postupmi správy ekonomických záležitostí, čím sa obmedzí riziko predčasného opätovného programovania;

30.    pripomína v tejto súvislosti počiatočné námietky Parlamentu a zdôrazňuje jeho zodpovednosť za to, aby bol plne zapojený, a za kontrolu a skúmanie; žiada, aby Komisia a Rada v súlade s článkom 23 ods. 15 nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytovali úplné, transparentné a včasné informácie o kritériách a celkovom postupe, ktoré by mohli viesť k opätovnému programovaniu alebo pozastaveniu záväzkov alebo platieb z EŠIF; poukazuje na to, že rozhodnutie o pozastavení záväzkov alebo platieb by sa malo prijať ako krajná možnosť, keď už sa vyčerpali všetky ostatné možnosti a vykonalo sa posúdenie možného dosahu na rast a zamestnanosť, pretože pozastavenie záväzkov alebo platieb by mohlo mať vážne následky na vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj na dosahovanie cieľov politiky súdržnosti ako celku; domnieva sa, že cieľom makroekonomickej kondicionality by mala byť vyššia udržateľnosť a účinnosť politiky súdržnosti, a odmieta myšlienku, aby regióny, lokality alebo občania boli znevýhodňovaní za makroekonomické rozhodnutia prijaté národnými vládami; upozorňuje na prípadnú značnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z opätovného programovania finančných prostriedkov; pripomína, že v návrhu na opätovné programovanie predloženom v súlade s článkom 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sa vyžaduje predbežná konzultácia príslušného monitorovacieho výboru, ako sa uvádza v článku 49 ods. 3 rovnakého nariadenia;

31.    poukazuje na to, že chyby vyplývajú do značnej miery zo zložitých požiadaviek a nariadení; zdôrazňuje, že počet nezrovnalostí pri vykonávaní programov súdržnosti by sa dal znížiť zjednodušením riadenia a postupov, včasnou transpozíciou nedávno prijatých príslušných smerníc a posilnením administratívnej kapacity, najmä v menej rozvinutých regiónoch; zdôrazňuje preto potrebu zminimalizovať administratívnu záťaž príjemcov vyplývajúcu z overení potrebných na zaručenie riadneho využívania finančných prostriedkov z EŠIF, ako aj potrebu vyvinúť úsilie o optimalizáciu a väčšiu mieru pružnosti systémov riadenia a kontroly, klásť zvýšený dôraz na posúdenie rizika a správne rozdelenie zodpovednosti všetkých orgánov a zároveň neoslabovať zavedené a posilnené postupy kontroly s cieľom efektívnejšie zabraňovať nezrovnalostiam a v dôsledku toho sa vyhýbať finančným opravám, ako aj prerušeniam a pozastaveniam platieb; je znepokojený nízkou mierou vyplácania finančných nástrojov príjemcom, predovšetkým z hľadiska cieľa zvýšiť využitie týchto nástrojov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, riadiace orgány a ďalšie príslušné zainteresované strany, ktoré pracujú s týmito finančnými nástrojmi, aby v plnej miere využívali technickú pomoc poskytovanú prostredníctvom finančných nástrojov – technickej poradnej platformy (FI-TAP) a platformy fi-compass;

Zamestnanosť, MSP, mladí ľudia a vzdelávanie

32.    zdôrazňuje, že EŠIF by mohli významne prispieť k zvráteniu negatívnych sociálnych dôsledkov krízy, aby to však bolo možné, musí sa uľahčiť a zjednodušiť integrovaný prístup, ktorý ponúka programovanie financované z viacerých fondov, musí sa zefektívniť koordinácia fondov a zväčšiť ich vzájomná flexibilita, čo umožní predovšetkým lepšie využitie synergií medzi ESF a EFRR; zdôrazňuje, že investície financované z ESF nemôžu dosiahnuť optimálne výsledky, pokiaľ neexistuje príslušná infraštruktúra a vhodné inštitúcie; upozorňuje na skutočnosť, že EŠIF môžu efektívne podporiť sociálne začleňovanie, a preto by sa mali využívať na pomoc pri integrácii znevýhodnených a zraniteľných skupín, ako sú napríklad Rómovia a osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na podporu prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné v prospech detí a dospelých;

33.    vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť situácii menšinových skupín naprieč Úniou, keďže trpia všetkými formami sociálneho vylúčenia, a teda je pravdepodobnejšie, že budú postihnuté štrukturálnou nezamestnanosťou; domnieva sa, že každá politika plánovania v prospech sociálnej súdržnosti v Únii musí brať do úvahy integráciu menšín;

34.    poukazuje na kľúčovú úlohu MSP pri vytváraní pracovných miest a zdôrazňuje ich potenciál pri podpore inteligentného rastu a digitálneho a nízkouhlíkového hospodárstva; požaduje priaznivé regulačné prostredie napomáhajúce zriaďovaniu a prevádzkovaniu takýchto podnikov, najmä podnikov založených mladými ľuďmi a nachádzajúcich sa vo vidieckych oblastiach; poukazuje na význam zníženia byrokratickej záťaže MSP a zjednodušenia ich prístupu k finančným prostriedkom, ako aj na potrebu podporiť programy a odbornú prípravu, ktoré pomáhajú rozvíjať podnikateľské zručnosti;

35.    zdôrazňuje, že MSP tvoria 99 % spoločností v EÚ a vytvárajú v nej 80 % pracovných miest;

36.    vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia stanovila príliš nízky limit (5 mil. EUR) podpory z EFRR na infraštruktúru malého rozsahu v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu, ktorý je navyše vymedzený ako celkové náklady, a nie ako oprávnené náklady, a zdôrazňuje, že takéto projekty môžu mať silný pozitívny vplyv na regionálny rozvoj, čo sa týka sociálno-ekonomických dôsledkov, sociálneho začlenenia a atraktívnosti;

37.    súhlasí s analýzou Komisie, že hospodárske a sociálne priority, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast na jednej strane a na sociálnu inklúziu, vzdelávanie a udržateľný rozvoj na druhej strane by v niektorých členských štátoch mohli byť lepšie vyvážené a mohli by sa opierať o zmysluplný dialóg s partnermi a zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že jasná stratégia zlepšenia inštitucionálneho rámca členských štátov, pokiaľ ide o administratívnu kapacitu a kvalitu spravodlivosti, je kľúčovým faktorom úspešného dosiahnutia týchto priorít;

38.    zdôrazňuje význam ESF, ako aj záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré musia podporovať čo najviac životaschopných projektov tvorby pracovných miest, napríklad vo forme podnikateľských iniciatív;

39.    varuje, že alarmujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí hrozí stratou celej generácie, najmä v menej rozvinutých regiónoch a v tých regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou a nezamestnanosťou; trvá na tom, že najvyššou prioritou musí zostať ďalšia integrácia mladých ľudí na trhu práce, ktorej dosiahnutie sa nezaobíde bez aktívneho prínosu EÚ, pričom významne k nej môže prispieť integrované využívanie ESF, EFRR, Kohézneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mal zaujať prístup viac orientovaný na výsledky s cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využitie dostupných zdrojov, aby sa tak posilnila zamestnanosť a konkurencieschopnosť a vytvorili sa vyššie príjmy, z čoho bude ťažiť celé hospodárstvo EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu záruky pre mladých ľudí, ktorá mladým ľudom do 25 rokov pomáha v tom, aby si buď našli kvalitné zamestnanie, alebo získali vzdelanie, zručnosti a skúsenosti potrebné na nájdenie si zamestnania; zdôrazňuje, že sa musia čo najskôr poskytnúť všetky zdroje potrebné na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a ďalších opatrení realizovaných v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že by sa mali používať jasné a ľahko zrozumiteľné ukazovatele vplyvu, vďaka ktorým možno riadne merať prínos finančných prostriedkov EÚ k rastu a zamestnanosti;

40.    tvrdí, že sa musí naďalej vyvíjať úsilie o hľadanie ďalších spôsobov zlepšenia výkonnosti, pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, keďže výsledky nie sú dobré, a to bez ohľadu na prijatie nariadenia o ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že EÚ sa politicky zaviazala poskytovať okamžitú podporu na začlenenie mladých ľudí do trhu práce;

41.    zdôrazňuje, že vzhľadom na zmeny vo výrobných modeloch a starnutie obyvateľstva nadobudla úloha ESF a investícií do prispôsobovania zručností pracovníkov oveľa väčší význam; vyjadruje pevné presvedčenie, že v tejto súvislosti by mal ESF dopĺňať vnútroštátne prístupy v členských štátoch; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili čo najúčinnejšie a najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom zaistiť zamestnateľnosť pracovníkov, sociálne začleňovanie a rovnosť medzi mužmi a ženami; zároveň zdôrazňuje, že programy odbornej prípravy financované z ESF by mali byť prispôsobené potrebám podnikateľov a vedúcich pracovníkov, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj podnikov, najmä MSP, ktoré vytvárajú väčšinu pracovných príležitostí v Únii;

42.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali predovšetkým v zlepšovaní a rozširovaní platformy EURES ako účinného nástroja na uľahčenie mobility pracovníkov v Európe, najmä cezhraničnej mobility, a to zlepšovaním ich znalostí o trhu práce v Únii a tým, že ich budú informovať o pracovných príležitostiach a poskytovať im pomoc s formalitami v tejto oblasti; nabáda členské štáty, aby rozvíjali a podporovali siete EURES, v neposlednom rade pri uznaní skutočnosti, že cezhraniční pracovníci sú prví, ktorí čelia problémom s prispôsobením a ťažkostiam so zaistením uznania odborných kvalifikácií; konštatuje, že zjednotením verejných služieb zamestnanosti, sociálnych partnerov, miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán tieto siete povzbudzujú a podporujú cezhraničnú mobilitu;

43.    zdôrazňuje, že je potrebné usmerňovať vytváranie kvalitných pracovných miest prostredníctvom nových technológií; zastáva názor, že Komisia by mala prepojiť znižovanie nezamestnanosti s nástrojmi digitálnej agendy a programu Horizont 2020;

44.    poukazuje na to, že počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou v Únii je stále veľmi vysoký a má vplyv na mieru nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že tento problém treba riešiť prostredníctvom modernizácie vzdelávacích systémov a školských osnov, za využitia prostriedkov z ESF;

45.    upozorňuje, že bez dobrej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a aktérmi na trhu práce nebude možné vyriešiť problém vysokej nezamestnanosti mladých absolventov v EÚ; zdôrazňuje najmä, že prostredníctvom výučby znalostí a zručností potrebných na trhu práce sa zvýšila miera zamestnanosti mladých ľudí a znížili sa sociálne rozdiely;

46.    podčiarkuje, že pri tvorbe pracovných miest je dôležité zohľadniť rodový rozmer; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky na riešenie problému nezamestnanosti žien; zastáva názor, že ženy by mohli využívať prínosy technického pokroku, ktoré umožňujú pružnejší pracovný čas, a vyzýva Komisiu, aby investovala do tejto oblasti;

47.    opätovne potvrdzuje potrebu zriadiť zariadenia starostlivosti o malé deti s cieľom zvýšiť prítomnosť žien na trhu práce, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne projekty v tomto smere; poukazuje na to, že investície do verejnej infraštruktúry, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, zvyšujú možnosti žien aktívne sa zúčastňovať na hospodárstve a trhu práce;

48.    vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa zamestnanosti a sociálneho začlenenia zohľadnili potreby žien vracajúcich sa z materskej dovolenky, motivovali zamestnávateľov k prijímaniu žien po materskej dovolenke do zamestnania, umožnili pružné pracovné podmienky a presadzovali dodatočné (celoživotné) vzdelávanie, ktoré im umožňuje plynule sa vrátiť do zamestnania;

Správa a riadenie politiky

49.    zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vedená v duchu správneho fungovania viacúrovňového riadenia spojeného s efektívnym nastavením umožňujúcim reagovať na požiadavky verejnosti a podnikov a s transparentným a inovatívnym verejným obstarávaním, pričom všetky uvedené zložky majú zásadný význam pre posilnenie vplyvu politiky; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že miestne a regionálne orgány často nesú hlavnú správnu zodpovednosť za verejné investície (bez ohľadu na význam rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ a členských štátov) a že politika súdržnosti je životaschopným nástrojom, ktorý uvedeným orgánom umožňuje zohrávať kľúčovú úlohu v EÚ; zdôrazňuje týmto potrebu rozsiahleho vykonávania zásady partnerstva, ako je podrobne stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach a v kódexe správania pre partnerstvo;

50.    odporúča, aby sa zdroje a poznatky politiky súdržnosti použili na zásadné posilnenie administratívnej kapacity verejných orgánov, predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni, s cieľom zlepšiť ich schopnosť ponúkať kvalitné služby verejnosti, a to aj prostredníctvom širšieho využitia nových technológií a úsilia o zjednodušenie postupov; vyzýva Komisiu, aby vymedzila podoby administratívnej pomoci v hlavných otázkach, ako je stanovenie cieľov pre iniciatívy, pričom by posúdila ich výsledky prostredníctvom vhodných ukazovateľov a určila následné kroky, ktoré treba prijať s cieľom pomôcť pri zavedení kultúry správy a riadenia založenej na monitorovaní a hodnotení v rámci celej EÚ; považuje za dôležité, aby sa zabezpečila pomoc miestnym a regionálnym orgánom v oblasti inovatívnych finančných nástrojov, ktoré majú zásadný význam pre zvýšenie zdrojov a investícií, ako aj v oblasti verejného obstarávania, ktoré by malo stále viac fungovať ako nástroj verejnej správy podnecujúci inovácie a tvorivosť;

51.    vyjadruje poľutovanie, že šiesta správa o súdržnosti nezahŕňa dôkladné hodnotenie výsledkov nástroja technickej pomoci JASPERS, prostredníctvom ktorého sa členským štátom v rokoch 2007 – 2013 poskytli technické odborné znalosti potrebné na prípravu kvalitných veľkých projektov spolufinancovania z fondov EÚ; víta, že v roku 2013 začala fungovať platforma na vytváranie sietí v rámci nástroja JASPERS pre činnosti v oblasti budovania kapacít a že v roku 2014 sa zriadilo oddelenie strediska vytvárania sietí a zručností na poskytovanie odborných znalostí pri príprave projektov na programové obdobie 2014 – 2020; víta zriadenie strediska zručností na budovanie administratívnych kapacít, pokiaľ ide o EŠIF, ktoré by malo prispievať k zvýšeniu kapacity všetkých orgánov členských štátov, ktoré sú zapojené do riadenia a vykonávania EŠIF;

52.    víta skutočnosť, že Komisia v čoraz vyššej miere venuje pozornosť úlohe správy verejných vecí, a súhlasí s tým, že dobrá správa verejných vecí a kvalitné verejné služby vrátane neexistencie korupcie sú nevyhnutné pre stabilné investičné prostredie; požaduje ambiciózne ciele, pokiaľ ide o to, aby výdavky v oblasti politiky súdržnosti boli menej náchylné na zneužívanie a aby sa dôsledne uplatňovali opatrenia proti podvodom;

53.    je presvedčený o tom, že kódex správania pre partnerstvo posilní zapájanie sa v regiónoch vo všetkých etapách z hľadiska formy aj obsahu a musí sa v plnom rozsahu vykonávať, keďže zohrá zásadnú úlohu pri posilňovaní účinkov politiky súdržnosti a konsolidácii jej vplyvu v praxi; blahoželá tým členským štátom a regiónom, ktorým sa podarilo zapojiť ich partnerov do prípravy dohôd o partnerstve a operačných programov v súlade s kódexom správania pre partnerstvo; vyjadruje však vážne znepokojenie nad početnými prípadmi nedostatočného uplatňovania zásady partnerstva a vyzýva Komisiu, aby neschválila programy, v prípade ktorých zapojenie partnerov nebolo dostatočné; zdôrazňuje význam šírenia príkladov osvedčených postupov organizovania partnerstiev, ako je podrobne stanovené v kódexe správania pre partnerstvo; okrem toho žiada Komisiu, aby Parlamentu pravidelne predkladala správu, v ktorej posúdi aktuálny stav vykonávania zásady partnerstva;

Územný rozmer

54.    so znepokojením si všíma, že v šiestej správe o súdržnosti sa takmer nevyskytujú odkazy na územný prístup, konkrétne na cezhraničnú spoluprácu, hoci ide o zásadný nástroj posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; poukazuje na to, že zahrnutie všetkých cezhraničných a makroregionálnych aspektov by prinieslo obohatenie, pokiaľ ide napríklad o infraštruktúru, trh práce a mobilitu, životné prostredie (vrátane spoločného plánu pre nepredvídané udalosti), používanie vody a likvidáciu odpadových vôd, nakladanie s odpadom, zdravotnú starostlivosť, výskum a vývoj, cestovný ruch, verejnoprospešné služby a správu a riadenie, keďže vo všetkých uvedených oblastiach sú obsiahnuté výrazné cezhraničné aspekty a potenciál; zastáva názor, že v programovom období 2014 – 2020 sa značne zlepšia výsledky európskych hraničných a cezhraničných regiónov, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s dôsledkami krízy prostredníctvom inteligentnejšieho, inkluzívnejšieho a udržateľnejšieho rastu;

55.    zdôrazňuje, že integrovaný a územný prístup má zásadný význam najmä vtedy, keď ide o otázky ochrany životného prostredia a energetiky;

56.    víta zavedenie nových nástrojov na integráciu koordinovania zainteresovaných strán a politík EÚ a na zameranie investícií na skutočné potreby na základnej úrovni, ako sú napríklad integrované územné investície a nástroje pre miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré sa usilujú o vyvážený územný rozvoj; poukazuje na význam prijatia nástrojov na hodnotenie územného vplyvu politík, ktorých hlavným cieľom je posúdiť územný vplyv politík EÚ na miestne a regionálne orgány, a upriamenia väčšej pozornosti na vplyv týchto politík na legislatívny proces, pričom berie na vedomie existujúce výzvy z hľadiska vykonávania integrovaných územných prístupov vzhľadom na zostávajúce regulačné rozdiely medzi fondmi EÚ a na veľmi odlišnú mieru právomocí regionálnych a miestnych spoločenstiev členských štátov a riadiacich orgánov; požaduje vypracovanie komplexnej integrovanej investičnej stratégie EÚ a posilnenie Územnej agendy Európskej únie 2020, ktorá bola schválená počas maďarského predsedníctva v roku 2011 a ktorú majú zhodnotiť predsedníctva v roku 2015, súčasťou ktorej je mestská agenda EÚ; domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť posilneniu úlohy malých a stredne veľkých mestských oblastí;

57.    so znepokojením konštatuje, že chýba odkaz na to, ako sa zásady a priority Územnej agendy EÚ 2020 zohľadnili prostredníctvom vykonávania programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013; požaduje zavedenie primeraných mechanizmov hodnotenia počas rokov 2014 – 2020 s cieľom posúdiť územný rozmer politiky súdržnosti;

58.    schvaľuje zdôraznenie mestských otázok v správe vzhľadom na význam miest v globalizovanej ekonomike a ich možný vplyv z hľadiska udržateľnosti; berie na vedomie záväzok európskych regiónov a miest prejsť k ekologickejšiemu rastu, vyjadrený v Dohovore primátorov a starostov; navrhuje, aby sa primerane riešili aj problémy veľkých rozdielov v rozvoji vidieckych a mestských oblastí, a to rovnako ako problémy v metropolitných regiónoch, ktoré prejavujú odolnosť, pričom zostávajú zraniteľné;

59.    vyjadruje poľutovanie, že sa v šiestej správe o súdržnosti nespomína polycentrický územný rozvoj ako kľúčový prvok dosahovania územnej súdržnosti a územnej konkurencieschopnosti v súlade s Územnou agendou EÚ 2020 a so správou ESPON z roku 2013 s názvom „Making Europe Open and Polycentric“; zdôrazňuje úlohu malých a stredne veľkých miest a význam posilňovania funkčných väzieb mestských centier so svojimi okolitými oblasťami pri dosahovaní vyváženého územného rozvoja;

60.    požaduje, aby sa dôraznejšie uplatňoval článok 174 ZFEÚ o územnej súdržnosti, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a aby sa venovala náležitá pozornosť dôležitému vzťahu medzi politikou súdržnosti a rozvojom vidieka, najmä pokiaľ ide o oblasti zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny; odporúča zamerať sa tiež na ďalšie demografické výzvy, ktoré majú veľký vplyv na regióny, ako je napríklad vyľudňovanie, starnutie obyvateľstva a veľké rozptýlenie obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní politiky súdržnosti venovala osobitnú pozornosť najviac geograficky a demograficky znevýhodneným oblastiam;

61.    zastáva názor, že v šiestej správe o súdržnosti sa nevenuje dostatočná pozornosť Európskej územnej spolupráci, vzhľadom na to, že ide o plnohodnotný cieľ politiky súdržnosti od programového obdobia 2007 – 2013; pripomína potenciál Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), a to nielen ako nástroja na riadenie cezhraničnej správy, ale aj ako prostriedku, ktorý prispieva k súdržnému a integrovanému územnému rozvoju;

62.    požaduje užšiu koordináciu medzi politikou súdržnosti, nástrojom predvstupovej pomoci a susedskou politikou EÚ, ako aj lepšie posudzovanie výsledkov projektov a informovanie o nich;

Politika súdržnosti v dlhodobej perspektíve

63.    vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti pripomína, že je nutné, aby diskusia o politike súdržnosti EÚ získala novú dynamiku; konštatuje, že rozhodujúci bude rok volieb do Európskeho parlamentu – 2019, keďže novozvolený Parlament a nová Komisia sa budú musieť venovať ukončeniu stratégie Európa 2020 a budúcemu viacročnému finančnému rámcu, ako aj zabezpečeniu budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 s primeraným rozpočtom a príprave nových právnych predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti; poznamenáva, že diskusia o politike súdržnosti musí zohľadniť závažné časové obmedzenia a oneskorenia, ku ktorým dochádzalo na začiatku programového obdobia;

64.    poukazuje na zásadný význam administratívnych kapacít; vyzýva politikov na všetkých úrovniach riadenia, aby uprednostňovali cielenú technickú pomoc všeobecne pri vykonávaní politík súdržnosti a konkrétne pri rozšírenom využívaní finančných nástrojov kombinovaných s EŠIF;

65.    domnieva sa, že opatrenia politiky súdržnosti zohrávajú zásadnú úlohu pri znižovaní vnútorných konkurenčných rozdielov a štrukturálnej nerovnováhy v regiónoch, ktoré to potrebujú najviac; vyzýva Komisiu, aby zvážila predbežné financovanie s cieľom uľahčiť plné využívanie finančných prostriedkov členskými štátmi na roky 2014 – 2020 pri dodržiavaní zásady rozpočtovej zodpovednosti;

66.    vyzýva členské štáty, aby pravidelne viedli politické diskusie na vysokej úrovni v rámci národných parlamentov o účinnosti, efektívnosti a včasnom vykonávaní EŠIF a o príspevkoch politiky súdržnosti k splneniu makroekonomických cieľov;

67.    požaduje, aby sa pravidelne konali zasadnutia Rady s ministrami pre politiku súdržnosti s cieľom riešiť potrebu monitorovania a reagovania na trvalé výzvy, ktorým čelí hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v EÚ;

°

°         °

68.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(8)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0132.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0133.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.

(14)

Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 9.

(15)

Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.

(16)

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, COM(2015)0015, 21.1.2015.

(17)

Rozhodnutie Komisie o neautomatickom prenesení z roku 2014 do roku 2015 a opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov v roku 2015, C(2015)0827 final, 11.2.2015.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Európska komisia každé 3 roky predložiť správu o súdržnosti „o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti...“. Uverejnenie šiestej správy o súdržnosti sa oneskorilo z dôvodu prijatia nového legislatívneho rámca pre politiku súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. Tradičná štruktúra správy sa zmenila a v súčasnosti odráža stratégiu Európa 2020.

Úspechy a výzvy politiky súdržnosti v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou

Šiesta správa o súdržnosti prináša prehľad doterajšieho vývoja a ukazuje, že politika súdržnosti v programovom období 2007 – 2013 zmierňovala vplyv prudkého poklesu verejných investícií, ktorý v niektorých členských štátoch dosiahol viac ako 60 % a v EÚ priemerne 20 %. Investície v rámci politiky súdržnosti poskytli stabilitu regiónom prostredníctvom zabezpečenia toku finančných prostriedkov v situácii, keď vnútroštátne verejné a súkromné investície klesli alebo sa dokonca úplne zastavili. V poslednom čase sa však prehĺbili rozdiely medzi jednotlivými regiónmi a došlo ku strate nových pracovných miest, ktoré vznikli od roku 2000, ako aj konkurencieschopnosti niektorých členských štátov, najmä južných.

Správa prináša aj výhľad do budúcnosti a poukazuje na hlavné ciele investícií v rámci politiky súdržnosti v období 2014 – 2020: oblasti energetickej účinnosti, zamestnanosti a MSP, ktoré majú sľubný potenciál na vytváranie udržateľných pracovných miest. Spravodajca chce zdôrazniť, že politika súdržnosti sa vďaka svojej pôvodnej úlohe a nástrojom, ako ich definuje zmluva, stala hlavnou politikou investícií na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v celej EÚ. Preto ju nemožno považovať výlučne za nástroj pre ostatné sektorové stratégie. Naopak, jej dlhodobý integrovaný prístup a prístup viacúrovňového riadenia prinášajú základnú pridanú hodnotu k vykonávaniu opatrení EÚ a vlastnej zodpovednosti za tieto opatrenia, ktorú by výlučne sektorová politika nedokázala poskytnúť.

V tejto súvislosti spravodajca víta nový Investičný plán pre Európu ako doplnok štrukturálnych investícií a investícií na podporu súdržnosti. Keďže jadro nového investičného plánu tvorí intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov, mohli by sa osvedčiť skúsenosti získané zo spoločných iniciatív politiky súdržnosti s finančnými nástrojmi, ako je napríklad JEREMIE. Zároveň je potrebné jasne uviesť, že nová investičná iniciatíva nesmie žiadnym spôsobom negatívne ovplyvniť ani rozpočet, ani dlhodobé strategické programovanie politiky súdržnosti, keďže by to ohrozilo nielen rozvoj regiónov, ale aj efektívnosť investícií politiky súdržnosti vo výške 350 miliárd EUR naplánovaných pre regionálny rozvoj na obdobie rokov 2014 – 2020. Musí sa vziať do úvahy, že regióny, ktoré najviac potrebujú investičný stimul, sú často regióny s menšími administratívnymi a absorpčnými kapacitami, ktoré podľa nového investičného plánu nebudú mať nárok na finančné prostriedky.

Efektívnosť a účinnosť politiky súdržnosti a jej orientácia na výkon

Nové opatrenia na zvýšenie efektívnosti a orientácie na výsledky zahŕňajú tematické zameranie predovšetkým na inováciu, digitálne a nízkouhlíkové hospodárstvo, vzdelávanie a podporu MSP. Spravodajca zároveň požaduje určitú flexibilitu pre regióny v závislosti od ich miestnej situácie, najmä v kontexte ťažkej krízy. Je nevyhnutné vynakladať nepretržité úsilie o zjednodušenie postupov a znižovanie byrokracie v záujme zvýšenia dostupnosti a zlepšenia čerpania finančných prostriedkov a udržania miery chybovosti, často spôsobenej ani nie tak zložitosťou predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti, ako skôr pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci, na najnižšej možnej úrovni.

Pri zefektívnení investícií v oblasti súdržnosti by tiež mohlo pomôcť spojenie s európskym semestrom a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. V tejto súvislosti treba poukázať na dôležitú úlohu Európskeho parlamentu pri kontrole celého postupu, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu záväzkov alebo platieb z EŠIF. Spravodajca požaduje bezvýhradné dodržiavanie článku 23 ods. 15 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorým sa stanovuje transparentné a včasné informovanie Parlamentu zo strany Komisie a Rady.

Zamestnanosť, MSP, mladí ľudia a vzdelávanie

V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa konštatuje, že medzi hlavné ciele EÚ patrí plná zamestnanosť a sociálny pokrok a v stratégii Európa 2020 sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2020 75 % zamestnanosť obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov. Zdá sa však, že dosiahnutie tohto cieľa skomplikovalo vypuknutie krízy, keďže nezamestnanosť v EÚ je od začiatku roku 2010 na úrovni 9,5 % a v mnohých členských štátoch dokonca aj v roku 2014 prekročila hranicu 15 %.

Pokiaľ ide o nezamestnanosť, mimoriadne znepokojivá je situácia mladých ľudí: v druhom štvrťroku 2014 dosahovala miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ 21,7 % – viac ako dvojnásobok v porovnaní s mierou nezamestnanosti dospelých (9,0 %), čo znamená, že v uvedenom období bolo v štátoch EÚ-28 bez zamestnania viac ako päť miliónov mladých ľudí mladších ako 25 rokov. Neprípustne vysoký je aj počet mladých Európanov (vo veku 15 až 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Veľmi dôležitá je tiež podpora, ktorú politika súdržnosti poskytuje malým a stredným podnikom, keďže MSP predstavujú základný kameň rastu a zamestnanosti v EÚ a v období rokov 2002 – 2010 sa podieľali na 85 % čistého rastu zamestnanosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa v období rokov 2014 – 2020 zvýši vzájomná súčinnosť medzi štrukturálnymi fondmi, Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a rámcovým programom Horizont 2020, a to prostredníctvom špecializovaných stratégií na regionálnej úrovni.

Problémy týkajúce sa vykonávania a platieb

Spravodajca pripomína, že podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach sa partnerské dohody mali prijať najneskôr do konca augusta 2014 a operačné programy do konca januára 2015. Programovanie však vykazuje zreteľné oneskorenie, keďže do konca roku 2014 bolo prijatých len o niečo viac ako 100 programov. Pokiaľ ide o prijímanie operačných programov, počíta sa s dvoma scenármi, ktoré oba prinášajú ďalšie oneskorenie začatia vykonávania, a to: i) postup prenosu pre tie programy, ktoré sa považujú za „pripravené na prijatie“ do 31. decembra 2014 a ii) opätovné rozpočtovanie nevyužitých prostriedkov na rok 2014, ktoré boli vyčlenené na európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), – čo má za následok technickú revíziu viacročného finančného rámca (VFR) – pre programy, ktoré sa považujú za „nepripravené na prijatie“ do konca roka 2014.

Podľa harmonogramu, ktorý predložila Komisia, by operačné programy mohli byť v rámci postupu prenosu prijaté medzi 15. februárom a 31. marcom 2015 a v rámci postupu opätovného rozpočtovania po 1. máji 2015. Parlament vyjadril vážne znepokojenie v súvislosti so značným oneskorením vykonávania politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 a zdôraznil, že tieto oneskorenia spochybňujú schopnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov účinne naplánovať a vykonať EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020. Spravodajca je tiež znepokojený, a preto žiada Komisiu, aby predložila Parlamentu opatrenia na čo najskoršie umožnenie vykonávania operačných programov spolu s predpokladaným harmonogramom.

Okrem oneskorenia pri vykonávaní programového obdobia 2014 – 2020 došlo v rámci politiky súdržnosti k oneskoreniu platieb vo výške približne 25 miliárd EUR za programové obdobie 2007 – 2013. Z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, aby vysvetlila vplyv oneskorenia platieb na začiatok vykonávania nových operačných programov a aby predložila riešenia na obmedzenie škôd v čo najširšej miere.

Od politiky súdržnosti sa očakáva, že pomôže zabezpečiť udržateľný rast a zamestnanosť, a preto nie sú prípustné opakované problémy s oneskorením platieb, ktoré vedú k neskorým platbám, bránia vykonávaniu programov a zaťažujú rozpočty príjemcov a členských štátov. Podstata rozpočtovej disciplíny spočíva nielen v tom, že sa nemrhá verejnými peniazmi, ale aj v tom, že sa včas platia účty. Podľa názoru spravodajcu je táto časť problému najzávažnejšia a najnaliehavejšia.

Otázky správy a riadenia

Zdroje a poznatky politiky súdržnosti sa musia využívať na významné posilnenie administratívnej kapacity verejných orgánov, predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni, s cieľom zlepšiť ich schopnosť ponúkať verejnosti kvalitné služby vrátane širšieho využitia nových technológií a snahy o zjednodušenie postupov. Je dôležité, aby sa zabezpečila pomoc miestnym a regionálnym orgánom v oblasti inovatívnych finančných nástrojov, ktoré majú zásadný význam pre zvýšenie zdrojov a investícií, ako aj v oblasti verejného obstarávania, ktoré by malo stále viac fungovať ako nástroj správy vecí verejných podnecujúci inovácie a tvorivosť.

Spravodajca zdôrazňuje, že kódex správania pre partnerstvo by posilnil zapojenie sa do plánovania v regiónoch z hľadiska formy aj obsahu a zohral zásadnú úlohu pri podpore účinkov politiky súdržnosti a konsolidácii jej vplyvu.

Územný rozmer

Šiesta správa o súdržnosti nevyužíva príležitosť na vysvetlenie problémov a potenciálu konkrétne v cezhraničnej spolupráci, síce ich stručne opisuje, ale vôbec nepredstavuje dosiahnuté výsledky. Až na niekoľko výnimiek v nej chýbajú kvalitatívne aspekty, aj keď text ponúka dostatok príležitostí na ich zohľadnenie (pozri osobitné rámčeky o jednotlivých témach/oblastiach, ako sú mestá, morské a najvzdialenejšie regióny). Zahrnutie cezhraničných aspektov by z tematického a kvalitatívneho hľadiska obohatilo obsah niekoľkých kapitol, napríklad kapitoly o infraštruktúre, trhu práce a mobilite, životnom prostredí, používaní vody a likvidácii odpadových vôd, zdravotnej starostlivosti, výskume a vývoji, cestovnom ruchu, verejných službách a správe vecí verejných. Všetky uvedené oblasti zahŕňajú cezhraničné aspekty a potenciál, ktoré stoja za povšimnutie. Spravodajca sa domnieva, že Európska územná spolupráca môže významne prispieť k európskej integrácii.

Táto problematika je v neposlednom rade úzko spojená s otázkami Európskej územnej spolupráce a nástrojom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS). Napríklad aspekt cezhraničnej spolupráce v rámci programu Európskej územnej spolupráce ovplyvňuje súdržnosť cezhraničných regiónov. Spravodajca preto navrhuje, aby správa o súdržnosti v budúcnosti obsahovala posúdenie súdržnosti európskych cezhraničných regiónov vrátane analýzy ich hlavných problémov, ako aj posúdenie vplyvu operačných programov v oblasti cezhraničnej spolupráce. Tomuto nástroju by sa mala venovať väčšia pozornosť, v neposlednom rade preto, lebo podporuje spoluprácu, zhromažďuje skúsenosti orgánov z rôznych členských štátov a smeruje k vytvoreniu takého správneho systému, ktorý v čoraz väčšej miere vychádza zo spoločne uplatňovaných hodnôt a spôsobov fungovania. V tejto súvislosti by sa malo prihliadnuť aj k vonkajšiemu rozmeru politiky súdržnosti.

Politika súdržnosti v dlhodobej perspektíve

Spravodajca by rád venoval osobitnú pozornosť budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020. Plne si uvedomuje, že vykonávanie politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 začalo nedávno a už sa vyskytli problémy spôsobené neskorým prijatím programov, a preto sa treba sústrediť na riadne vykonávanie politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020. Nesmieme však zabudnúť na to, že v roku 2019 bude nutné zvládnuť zároveň niekoľko dôležitých otázok: nový Parlament a Komisia sa budú musieť venovať ukončeniu stratégie Európa 2020, nadchádzajúcemu viacročnému finančnému rámcu, príprave nových právnych predpisov pre politiku súdržnosti po roku 2020, aby sme uviedli len niektoré z nich. Vzhľadom na vážne časové obmedzenie spravodajca naliehavo žiada, aby sa o politike súdržnosti po roku 2020 začalo uvažovať už teraz s cieľom zamerať túto politiku po roku 2020 predovšetkým na komunity a občanov a dosiahnuť ich spoločné blaho založené na dobrých životných podmienkach jednotlivcov.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (16.4.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investíciám pre rast a zamestnanosť: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Paul Denanot

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta, že v posledných rokoch politika súdržnosti preukázala schopnosť zmierniť negatívny vplyv hospodárskej a finančnej krízy na úrovne verejných investícií v členských štátoch, okrem iného obmedzením požiadaviek na vnútroštátne spolufinancovanie a presmerovaním značnej časti kohéznych fondov smerom k opatreniam, ktoré majú priamy a bezprostredný účinok na rast a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje pozitívny prínos, ktorý môžu mať ostatné politiky a nástroje nad rámec oblasti súdržnosti z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020; vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na zvyčajný časový posun medzi opatrením a účinkom a skutočnosť, že prostriedky z obdobia 2007 – 2013 sa môžu využívať ešte stále až do konca roka 2016, sa tieto priaznivé účinky budú v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov stále zvyšovať;

2.  zdôrazňuje význam investičného plánu , ktorý predložila Komisia ako prvý krok na riešenienedostatku verejných a súkromných investícií v Únii, ktoré predstavujú závažné riziko pre dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020; zdôrazňuje, že pokles investícií v dôsledku hospodárskej krízy sa prejavil najmä v najchudobnejších regiónoch; pripomína však, že Junckerov plán predstavuje len 315 miliárd EUR potenciálnych investícií počas troch rokov, keď má Európska únia podľa Komisie medzery v investíciách vo výške minimálne 300 miliárd EUR ročne; preto trvá na potrebe obnovenia ďalšieho manévrovacieho priestoru pre investície v rozpočte EÚ a rozpočtoch členských štátov; zdôrazňuje, že projekty zaručené Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) by mali prispievať k plneniu politických cieľov EÚ, byť v súlade s cieľmi politiky súdržnosti vymedzenými v článku 174 ZFEÚ a rešpektovať zásady doplnkovosti, hospodárskej životaschopnosti a riadneho finančného hospodárenia; v tejto súvislosti pripomína, že na finančné príspevky členských štátov vo forme jednorazových opatrení do EFSI, ktorými sa podporujú účelné investičné platformy a národné podporné banky a ktoré využívajú záruku EÚ, sa vzťahuje celá škála existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu;

3.  poukazuje na to, že napriek kríze a skutočnosti, že miestne financovanie sa dostalo pod veľký tlak, miestne a regionálne orgány museli naďalej spĺňať požiadavky občanov týkajúce sa prístupnejších verejných služieb vyššej kvality;

4.  zdôrazňuje dôležitosť reindustrializácie Európy pri zabezpečení toho, aby priemyselná výroba predstavovala minimálne 20 % HDP členských štátov do roku 2020; preto pripomína veľký význam aktívnej podpory a posilnenia zásad konkurencieschopnosti, udržateľnosti a regulačnej spoľahlivosti v záujme podpory pracovných miest a rastu v Európe;

5.  pripomína, že problém neprestajne oneskorených platieb sa týka politiky súdržnosti viac než ktorejkoľvek inej oblasti politiky EÚ, s nevybavenými platbami vo výške 24,8 miliardy EUR na konci roka 2014 v prípade programov Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) na obdobie 2007 – 2013, čo predstavuje 5,6 % nárast v porovnaní s rokom 2013; nabáda Komisiu, aby využila všetky dostupné prostriedky na úhradu týchto nevybavených platieb; zdôrazňuje, že táto situácia zasiahne predovšetkým najmenších a najzraniteľnejších príjemcov politiky súdržnosti, ako sú MSP, mimovládne organizácie a združenia, keďže ich schopnosť predbežného financovania výdavkov je obmedzená;

6.  víta, že Rada, Komisia a Parlament dospeli k dohode o znížení úrovne nevybavených platieb, najmä v oblasti politiky súdržnosti, do konca roka na štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného viacročného finančného rámca (VFR), ako je uvedené v spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode o rozpočte na rok 2015, a berie na vedomie dokument Komisie „Elements of a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track“ prijatý 23. marca 2015; pripomína Komisii jej záväzok čo najskôr presadiť plán platieb a v každom prípade ešte pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2016; okrem toho pripomína všetkým inštitúciám ich záväzok schváliť vykonávanie takéhoto plánu do roku 2015 a do revízie súčasného VFR v polovici trvania;

7.  vyjadruje znepokojenie nad vážnymi oneskoreniami na začiatku roku 2015 v procese programovania na obdobie 2014 – 2020 v tejto oblasti; zdôrazňuje, že navrhovanou revíziou stropov VFR(1) na prenos záväzkov vo výške 11,2 miliardy EUR pre okruh 1b podľa článku 19 ods. 2 nariadenia o VFR a prenosom(2) záväzkov vo výške 8,5 miliardy EUR podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2014 do roku 2015 sa predchádza zrušeniu týchto rozpočtových prostriedkov v okruhu 1b, ale skutočne sa nerieši základný problém oneskorení pri programovaní, ani sa nemení skutočnosť, že chronicky oneskorená realizácia a systematické oneskorenie platieb môžu pre konečných príjemcov predstavovať vážny problém;

8.  víta skutočnosť, že v rámci politiky súdržnosti sa na podporu a mobilizáciu investícií, tvorbu nových pracovných miest v záujme podpory udržateľného rastu na úrovni Únie a zvýšenie efektívnosti verejného financovania viac využívajú finančné nástroje, ako sú úvery a záruky; vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby v plnej miere využívali tieto ďalšie možnosti financovania, napríklad možnosť využívania záruk v rámci novej iniciatívy pre MSP na pokrytie vysokorizikových projektov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a kontrolu takýchto finančných nástrojov;

9.  berie na vedomie väčšie tematické sústredenie zdrojov na obmedzený počet priorít s potenciálom tvorby rastu a pracovných miest, riešenia problému zmeny klímy a energetickej závislosti a zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj výraznejšie zameranie na výsledky a merateľnosť programov v období 2014 – 2020, čo by malo prispieť k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti; zdôrazňuje však, že túto zásadu treba uplatňovať pružným spôsobom, pričom treba plne rešpektovať územné, hospodárske a sociálne špecifiká, s cieľom znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi Únie;

10. súhlasí s analýzou Komisie, že hospodárske a sociálne priority, najmä zameranie na hospodársky rast na jednej strane a na sociálnu inklúziu, vzdelávanie a udržateľný rozvoj na druhej strane by v niektorých členských štátoch mohli byť lepšie vyvážené a mohli by sa opierať o zmysluplný dialóg s partnermi a zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že jasná stratégia zlepšenia inštitucionálneho rámca členských štátov, pokiaľ ide o administratívnu kapacitu a kvalitu spravodlivosti, je kľúčovým faktorom úspešného dosiahnutia týchto priorít;

11. víta iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, zameranú na poskytovanie cieleného financovania na pomoc pri uplatňovaní záruky pre mladých ľudí, a vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť realizácii projektov zameraných na zníženie nezamestnanosti v tejto vekovej skupine v regiónoch s mimoriadne vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby dodržala svoj záväzok k priebežnému monitorovaniu, podávaniu správ prostredníctvom výročných správ a hodnoteniam, v ktorých sa bude posudzovať účinnosť, efektívnosť a vplyv spoločnej podpory z ESF a konkrétneho vyčleňovania prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj na realizáciu záruky pre mladých ľudí (článok 19 nariadenia o ESF a príloha II k nemu, články 47 – 59 nariadenia o spoločných ustanoveniach);

12. v súvislosti s opatreniami, ktoré prepájajú účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s riadnou správou hospodárskych záležitostí, žiada Komisiu, aby zohľadnila rôzne východiskové podmienky v každom členskom štáte a rôzne stupne úsilia potrebného nato, aby boli splnené predbežné podmienky a venovala sa osobitná pozornosť tomu, aby nedochádzalo k znevýhodneniu regiónov, ktoré sú v najväčšej núdzi, ani k penalizácii niektorých miestnych a regionálnych orgánov za konkrétne problémy, ktorým čelia na vnútroštátnej úrovni;

13. opakuje svoje hlboké presvedčenie, že dôkladná, skutočná revízia nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 o VFR v polovici trvania, ktorú má Komisia predložiť najneskôr do konca roka 2016, by bola ideálnou príležitosťou zabezpečiť, aby presne odzrkadľovala priority Únie, najmä riešenie rozpočtových dôsledkov oneskorení pri využívaní štrukturálnych fondov, problém nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, financovanie EFSI a nové návrhy týkajúce sa vlastných zdrojov Únie, a zaoberala sa najnaliehavejšími potrebami v členských štátoch a regiónoch v zostávajúcich rokoch VFR, ako aj pretrvávajúcim problémom nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa objavili ku koncu VFR, a možným vplyvom na platby v rámci oneskoreného vykonávania operačných programov v oblasti politiky súdržnosti;

14. víta snahu Komisie o zabezpečenie dobrej správy a zdôrazňuje, že by sa mali zachovať vysoké ambície s cieľom obmedziť výskyt podvodov pri využívaní výdavkov na politiku súdržnosti a zaistiť prísne uplatňovanie opatrení na boj proti podvodom;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

23

4

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Siegfried Mureșan, Younous Omarjee, Pina Picierno, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Marco Valli, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernd Kölmel, Andrey Novakov, Ivan Štefanec, Nils Torvalds, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský

(1)

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, COM(2015) 15 final, 21.1.2015.

(2)

Rozhodnutie Komisie o neautomatickom prenesení z roku 2014 do roku 2015 a opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov v roku 2015, C(2015) 827 final, 11.2.2015.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (20.4.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do rastu a zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Danuta Jazłowiecka

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v niektorých členských štátoch finančná kríza ovplyvnila politiku súdržnosti a mala za následok ešte vyššiu nezamestnanosť, väčšiu chudobu, sociálne vylúčenie a zvýraznenie rozdielov medzi regiónmi Únie;

B.  keďže podľa najnovších údajov za rok 2013 dlhodobá nezamestnanosť v Únii dosiahla historicky vysokú úroveň 5,1 % pracovnej sily; keďže dlhodobá nezamestnanosť zásadným spôsobom ovplyvňuje životy ľudí a môže sa zmeniť na štrukturálnu nezamestnanosť, a to najmä v okrajových regiónoch;

C. keďže v poslednom čase došlo k 15 % poklesu verejných investícií v Únii v reálnych hodnotách a mnohé regióny, najmä tie, ktoré čelia demografickým výzvam, neboli schopné uspokojivým spôsobom prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o hlavný cieľ, ktorým je dosiahnutie zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020, cieľ zameraný na vyslobodenie 20 miliónov osôb z chudoby, ako aj cieľ spočívajúci v obmedzení prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky;

D. keďže v regiónoch, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, je zvyčajne vyššia miera nezamestnanosti, nižší hospodársky rast a nedostatok významných investícií, čo vytvára štrukturálne rozdiely v rámci Únie; keďže miera zamestnanosti v týchto regiónoch je v priemere približne o 10 percentuálnych bodov pod národným cieľom v porovnaní s iba 3 percentuálnymi bodmi v prípade rozvinutejších regiónov;

E.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú stále jedným z hlavných investičných nástrojov Únie, ktorý má potenciál znížiť rozdiely a štrukturálnu nerovnováhu medzi regiónmi, zmierniť negatívne trendy vyplývajúce z hospodárskej krízy a vytvoriť kvalitné a udržateľné pracovné miesta, ako aj trvalo udržateľný rast, najmä v regiónoch, ktoré to potrebujú najviac, ak ich využívajú efektívne; keďže Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným nástrojom na investovanie do ľudského kapitálu, podporu integrácie na trhu práce a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

F.  keďže sociálno-ekonomické nerovnováhy medzi členskými štátmi sa ďalej prehĺbili, pričom pokiaľ ide o cieľ regionálnej konvergencie, opak je pravdou; keďže rozdiel v miere nezamestnanosti medzi centrálne položenými a okrajovými oblasťami vzrástol z 3,5 % v roku 2000 na 10 % v roku 2013; keďže tieto rozdiely zvyšujú riziko fragmentácie a ohrozujú hospodársku stabilitu a sociálnu súdržnosť Únie; keďže šiesta správa o súdržnosti zdôrazňuje úlohu, ktorú EŠIF zohrávajú v boji proti nerovnosti, najmä počas krízy;

1.  považuje za poľutovaniahodné, že potenciál fondov Únie, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, je stále nedostatočný, a konštatuje, že by sa mal ďalej posilňovať prostredníctvom efektívnejšej tvorby politík a vykonávania, ktoré budú viac orientované na výsledky; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad oneskoreniami pri prijímaní a zavádzaní operačných programov na programové obdobie 2014 – 2020 a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento proces urýchlila; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu všetkým príjemcom, najmä MSP, ktoré v poslednom čase vytvorili 80 % nových pracovných miest v Únii;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali prispôsobené politiky na podporu vytvárania kvalitných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, starších nezamestnaných ľudí, ženy a ďalšie prioritné skupiny najviac postihnuté krízou;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je stále príliš vysoká, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté hospodárskou krízou; vyzýva členské štáty, aby pohotovo čo najlepšie využili finančné prostriedky dostupné v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä predbežné financovanie vo výške 1 miliardy EUR – len čo budú tieto zdroje uvoľnené – s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prístup k pracovným miestam; nabáda členské štáty, aby využívali dostupné finančné prostriedky Únie na doplnenie a zlepšenie národných programov zameraných na posilnenie súdržnosti, regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako aj na podporu podnikateľského ducha, a to najmä medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti tiež vyzýva európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa viac usilovali o prispôsobenie svojich programov potrebám trhu práce a celkovo spoločnosti, a vyvinuli poradenstvo a samostatné programy usmernenia, ktoré môžu pomôcť v boji proti rozsiahlej nezamestnanosti mladých ľudí;

4.  poukazuje na to, že počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou v Únii je stále veľmi vysoký a má vplyv na mieru nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že tento problém treba riešiť prostredníctvom modernizácie vzdelávacích systémov a školských osnov, za využitia prostriedkov z ESF;

5.  podčiarkuje, že pri tvorbe pracovných miest je dôležité zohľadniť rodový rozmer; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky na riešenie problému nezamestnanosti žien; zastáva názor, že ženy by mohli využívať prínosy technického pokroku, ktoré umožňujú pružnejší pracovný čas, a vyzýva Komisiu, aby investovala do tejto oblasti;

6.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť situácii menšinových skupín naprieč Úniou, keďže sú podrobené všetkým formám sociálneho vylúčenia, a teda je pravdepodobnejšie, že budú postihnuté štrukturálnou nezamestnanosťou; domnieva sa, že každá politika plánovania v prospech sociálnej súdržnosti v Únii musí brať do úvahy integráciu menšín;

7.  zdôrazňuje, že vzhľadom na zmeny vo výrobných modeloch a starnutie obyvateľstva nadobudla úloha ESF a investícií do prispôsobovania zručností pracovníkov oveľa väčší význam; vyjadruje pevné presvedčenie, že v tejto súvislosti by mal ESF dopĺňať vnútroštátne prístupy v členských štátoch; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili čo najúčinnejšie a najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom zaistiť zamestnateľnosť pracovníkov, sociálne začleňovanie a rovnosť medzi mužmi a ženami; zároveň zdôrazňuje, že programy odbornej prípravy financované z ESF by mali byť prispôsobené potrebám podnikateľov a vedúcich pracovníkov, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj podnikov, najmä MSP, ktoré vytvárajú väčšinu pracovných príležitostí v Únii;

8.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali predovšetkým v zlepšovaní a rozširovaní platformy EURES ako účinného nástroja na uľahčenie mobility pracovníkov v Európe, najmä cezhraničnej mobility, a to zlepšovaním ich znalostí o trhu práce v Únii a tým, že ich budú informovať o pracovných príležitostiach a poskytovať im pomoc s formalitami v tejto oblasti; nabáda členské štáty, aby rozvíjali a podporovali siete EURES, v neposlednom rade pri uznaní skutočnosti, že cezhraniční pracovníci sú prví, ktorí čelia problémom s prispôsobením a ťažkostiam so zaistením uznania odborných kvalifikácií; konštatuje, že zjednotením verejných služieb zamestnanosti, sociálnych partnerov, miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán tieto siete povzbudzujú a podporujú cezhraničnú mobilitu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné usmerňovať vytváranie kvalitných pracovných miest prostredníctvom nových technológií; zastáva názor, že Komisia by mala prepojiť znižovanie nezamestnanosti s nástrojmi digitálnej agendy a programu Horizont 2020;

10. zdôrazňuje, že Únia by mala investovať do podnikov a podporovať zakladanie podnikov s osobitným zameraním na MSP a mikropodniky, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov v Únii a v poslednom čase vytvorili 80 % nových pracovných miest, a to tým, že uľahčí prístup k financovaniu, zníži byrokratickú záťaž, zjednoduší právne predpisy v rámci programu REFIT a zabezpečí priaznivé prostredie a správny regulačný rámec, a to aj pre začínajúce podniky; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by nemali viesť k narušeniu pracovných a sociálnych práv v EÚ; preto víta zámer zriadiť nový Európsky fond pre strategické investície ako doplnkový nástroj politiky súdržnosti s potenciálom vytvoriť do troch rokov 1,3 milióna ďalších pracovných miest;

11. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by sa mala využívať na vytváranie inteligentného a udržateľného rastu v regiónoch, ktoré ho potrebujú najviac, a to podporou zakladania a rozvoja mikro, malých a stredných podnikov sériou opatrení a finančných nástrojov;

12. vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia sociálno-ekonomickej konvergencie zabezpečili, aby aj malé a okrajové regióny mali potrebnú kapacitu, napríklad ľudské zdroje, aby dokázali absorbovať dostupné prostriedky;

13. vzhľadom na negatívne dôsledky starnutia obyvateľstva a ďalšie demografické výzvy pre trhy práce vyzýva členské štáty, aby vypracovali projekty zamerané na prekonanie klesajúceho počtu obyvateľov a podporu mobility;

14. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby investície smerovali do hospodársky slabších regiónov, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou, a do MSP v týchto regiónoch vzhľadom na ich obmedzený prístup k financovaniu, s cieľom zabezpečiť, aby tieto snahy mali významný vplyv tam, kde sú najviac potrebné, a aby sa rozhodnutia prijímali s náležitým ohľadom na hospodárske charakteristiky týchto investícií; súhlasí s názorom Komisie, že sú potrebné kvalifikované pracovné sily v rastúcich sektoroch, ako sú digitálne hospodárstvo, ekologické sektory a zdravotná starostlivosť;

15. pripomína, že prispôsobenie miezd produktivite je dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj na udržanie silného hospodárstva a produktívnej pracovnej sily;

16. zdôrazňuje úlohu územnej súdržnosti a v tejto súvislosti upozorňuje na význam investícií do cezhraničnej infraštruktúry, ako sú vnútrozemské vodné cesty, a uznáva ich úlohu pri podpore sociálno-ekonomického rozvoja regiónov;

17. domnieva sa, že opatrenia politiky súdržnosti zohrávajú zásadnú úlohu pri znižovaní vnútorných konkurenčných rozdielov a štrukturálnej nerovnováhy v regiónoch, ktoré to potrebujú najviac; vyzýva Komisiu, aby zvážila predbežné financovanie s cieľom uľahčiť plné využívanie finančných prostriedkov členskými štátmi na roky 2014 – 2020 pri dodržiavaní zásady rozpočtovej zodpovednosti;

18. domnieva sa, že rozpočtová disciplína je nevyhnutná pre rast a tvorbu inteligentných a udržateľných pracovných miest; žiada, aby sa opätovne venovala pozornosť lepšiemu vynakladaniu prostriedkov a boju proti podvodom;

19. zdôrazňuje, že rast a politiky zamestnanosti majú rozdielny územný vplyv a závisia od konkrétnej situácie každého regiónu a že regionálne rozdiely sa od začiatku krízy prehlbujú; podčiarkuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali zohľadňovať územné rozdiely v rámci členských štátov s cieľom podporiť rast a zamestnanosť a zároveň zachovať územnú súdržnosť;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

13

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Danuta Jazłowiecka, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Elmar Brok, Tania González Peñas, Eva Kaili, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Grapini, Ivan Jakovčić


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (25.3.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investíciám pre rast a zamestnanosť: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Neoklis Sylikiotis

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza spochybnila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ a spôsobila ďalšie rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi; pripomína, že od vypuknutia krízy zaniklo vo výrobnom odvetví v EÚ vyše 3,8 milióna pracovných miest(1); zdôrazňuje, že je potrebné posilniť politiku súdržnosti EÚ a jasne vytýčiť priority, pričom zdôrazňuje potrebu zníženia regionálnych nerovností a dosiahnutia cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti na úrovni EÚ;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že nato, aby sa EÚ dostala späť na cestu smerujúcu k splneniu cieľa 20 % reindustrializácie do roku 2020, je potrebné značné úsilie; žiada o posilnenie a obnovu priemyselnej štruktúry v Únii s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť; poukazuje na to, že na tento účel je potrebné investovať do digitálnej, energetickej a dopravnej infraštruktúry a z dlhodobého hľadiska (a rovnako naliehavo) aj do vzdelávania, výskumu a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov;

3.  uznáva, že investície v rámci politiky súdržnosti pomohli zmierniť negatívne účinky hospodárskej a finančnej krízy a v určitých európskych krajinách sa stali významnou súčasťou investičného rozpočtu; oceňuje úsilie Komisie o presmerovanie investícií v rámci politiky súdržnosti do oblastí, ktoré kríza najviac zasiahla;

4.  zdôrazňuje, že Zmluva o Európskej únii obsahuje cieľ podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi (článok 3 ZEÚ);

5.  zdôrazňuje, že v rámci politiky súdržnosti by sa mali plne zohľadňovať ciele stanovené v stratégii Európa 2020; poukazuje na to, že investície v rámci politiky súdržnosti by sa mali zameriavať na rast, posilňovanie inovácií, na MSP, digitálne hospodárstvo a nízkouhlíkové biohospodárstvo; zdôrazňuje skutočnosť, že najmä investície do týchto odvetví majú potenciál nielen zaistiť existujúce pracovné miesta, ale tiež iniciovať rast a tvorbu ďalších pracovných miest;

6.  poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú v európskom hospodárstve zohráva priemyselné odvetvie, najmä odvetvie výroby, keďže zodpovedá za 80 % vývozu a pripadá naň 80 % výdavkov v oblasti výskumu a vývoja; poznamenáva, že v rokoch 2007 až 2012 sa len prostredníctvom regionálnej politiky EÚ vytvorilo odhadom 594 000 nových pracovných miest(2);

7.  odporúča modernizovať politiku súdržnosti; odporúča, aby sa ústrednou témou politiky súdržnosti stala obnova priemyslu a štruktúr a podpora inovácií s cieľom posilniť zamestnanosť v celej Únii;

8.  poukazuje na dôležitosť zjednodušenia riadenia a postupov programov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že administratívna záťaž v dôsledku rôznych postupov riadenia a monitorovania musí byť primeraná vzhľadom na sumu finančných prostriedkov získaných z programov politiky súdržnosti;

9.  zdôrazňuje, že MSP tvoria 99 % spoločností v EÚ a vytvárajú v nej 80 % pracovných miest;

10. domnieva sa, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie priemyselného odvetvia vo viacerých členských štátoch, uľahčenie prístupu výrobcov k investíciám a úverom a riešenie otázky nezamestnanosti; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia hospodárskej obnovy je potrebný prístup zameraný na konkrétne prednosti jednotlivých regiónov;

11. domnieva sa, že všetky nové projekty a investície v rámci politiky súdržnosti by mali byť zamerané na maximalizáciu výsledkov a dosahu a mali by byť v súlade s novým rámcom výkonnosti s cieľom podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; domnieva sa tiež, že projekty a investície podporované z fondov EÚ by mali byť zamerané na vytváranie nových pracovných miest; preto poukazuje na to, že členské štáty by sa mali zameriavať na vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest a súčasne vykonávať svoje operačné programy pre aktuálne obdobie financovania tak, aby prijali opatrenia proti vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí a umožnili regiónom rozvíjať stabilné a zdravé hospodárstva; pripomína, že všetky investície a projekty by mali zohľadňovať ochranu životného prostredia, najmä s cieľom podporovať obnoviteľné zdroje energie, ako aj opatrenia v oblasti energetickej účinnosti; pripomína tiež, že do roku 2020 sa predpokladá takmer zdvojnásobenie objemu celosvetového trhu s ekologickými produktmi a službami až na hodnotu približne 2 bilióny EUR ročne;

12. víta návrh na vytvorenie únie kapitálových trhov a považuje ho za dôležitý nástroj, ktorý by mal dopĺňať Investičný plán pre Európu a zlepšovať prístup MSP k úverom tým, že sa vytvoria a rozvinú alternatívne zdroje financovania popri bankových pôžičkách, ako aj zlepšením úvodných verejných ponúk;

13. požaduje rýchlu realizáciu a využívanie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť činnosť iniciovanú priemyselným odvetvím, ktorá je zameraná na rozvoj európskych trhov so súkromným umiestňovaním a podporu nástupu dlhodobých investičných fondov; úspešná únia kapitálových trhov zmierni fragmentáciu na finančných trhoch EÚ, čím pomôže znížiť náklady na financovanie;

14. zdôrazňuje, že investície by sa mali zameriavať na oblasti, ktoré sú schopné znásobiť účinok na pracovné miesta a rast, ako sú napríklad inovácie alebo vzdelávanie;

15. poukazuje na význam regionálneho financovania pre malé a stredné podniky, ktoré fungujú ako regionálna hnacia sila vytvárania pracovných miest, inteligentného rastu a prechodu na digitálne a nízkouhlíkové hospodárstvo;

16. poukazuje na význam financovania v rámci politiky súdržnosti z hľadiska prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a splnenie cieľov znižovania CO2, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a roku 2030;

17. konštatuje, že podávanie správ pri projektoch financovaných z fondov EÚ sa zvyčajne zameriava na samotné výdavky a na dodržiavanie administratívnych predpisov, a nie na dosiahnutie konkrétnych výsledkov, v dôsledku čoho máme nedostatočné poznatky o efektívnosti dotácií EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť systematického zhromažďovania informácií o vplyve fondov EÚ s cieľom identifikovať opatrenia, ktoré by boli najefektívnejšie pri podpore hospodárskeho rozvoja regiónov EÚ;

18. žiada, aby členské štáty a miestne a regionálne orgány väčšmi koordinovali verejné investície a tiež aby EÚ ponúkala stabilnejšie hospodárske a regulačné prostredie, a tak sa stala atraktívnejšou pre súkromné investície, pretože inak nebude možné dosiahnuť do roku 2020 cieľ zvýšenia podielu priemyslu na HDP až na 20 %; poukazuje na význam koncentrovania investícií EÚ do inovatívnych odvetví a tematických priorít, ako sú výskum a inovácie, podpora MSP a nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľom maximalizovať vplyv investícií na udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; dôrazne podporuje taký prístup k výskumu a inováciám, ktorý sa zameriava na zmierňovanie zaostávania v oblasti inovácii v Únii tým, že menej rozvinutým regiónom umožňuje prijať, vylepšiť a prispôsobiť inovatívne riešenia vyvinuté vo vedúcich regiónoch; požaduje tiež ďalšie objasnenie a urýchlené vykonávanie koncepcie tzv. inteligentnej špecializácie, ktorá má potenciál oživiť udržateľný rast regiónov EÚ;

19. žiada vytvorenie inkluzívnej priemyselnej stratégie, ktorá zohľadní oblasti zasiahnuté odlevom obyvateľstva a jeho starnutím; domnieva sa, že jej konečnými cieľmi by malo byť bojovať proti nezamestnanosti, zaisťovať konkurencieschopnosť, udržateľný rozvoj a rast a vytvárať viac pracovných miest;

20. zdôrazňuje, že v záujme umožnenia inovačných a produktívnych výskumných činností je potrebné ďalej zvyšovať financovanie výskumu a vývoja; preto žiada, aby sa lepšie zosúladili existujúce finančné opatrenia, t. j. finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov a z programu Horizont 2020, ako sa to stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013;

21. vyzýva členské štáty, aby urýchlili program záruky pre mladých ľudí, keďže kríza zabránila neprimeranému počtu mladých ľudí na začiatku kariéry nájsť si prácu a nezamestnanosť mladých ľudí dosiahla v polovici regiónov alarmujúcu úroveň;

22. žiada, aby sa v záujme zlepšenia situácie v oblasti zamestnanosti pri vypracúvaní právnych predpisov a nariadení náležite zohľadnili potreby MSP a aby sa podnikom, ktoré vytvárajú pracovné miesta, uľahčil prístup k úverom, a to bez ohľadu na ich veľkosť;

23. žiada, aby sa dokončil digitálny vnútorný trh, čím sa zlepší situácia v oblasti inovácií, výmeny poznatkov a nápadov a konkurencieschopnosti a inovatívnosti európskych podnikov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

7

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Juan Carlos Girauta Vidal, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Dawid Bohdan Jackiewicz, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Hermann Winkler, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Simona Bonafè, Cornelia Ernst, Yannick Jadot, Werner Langen, Morten Messerschmidt, Clare Moody, Dominique Riquet, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Anne Sander, Maria Spyraki, Paul Tang, Pavel Telička, Anneleen Van Bossuyt, Cora van Nieuwenhuizen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Ignazio Corrao, Antanas Guoga

(1)

Prehľad výsledkov v oblasti priemyslu za rok 2013, pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2013)0346, 20. septembra 2013), s. 6.

(2)

Zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych regiónov a miest, podpora rastu a vytváranie pracovných miest. http://europa.eu/pol/pdf/flipbook/en/regional_policy_en.pdf – s. 6.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (26.3.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do rastu zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Silvia Costa

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že s cieľom účinne prispieť k boju proti vysokej nezamestnanosti mladých ľudí musí byť politika súdržnosti EÚ plne v súlade so stratégiou Európa 2020, a najmä s hlavnými cieľmi v oblasti vzdelávania, medzi ktoré patrí zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 % a zvýšenie podielu mladých ľudí s vyšším odborným vzdelaním, diplomom alebo rovnocennou kvalifikáciou odbornej prípravy prinajmenšom na 40 %, a s referenčnou hodnotou, na základe ktorej by sa na celoživotnom vzdelávaní malo v priemere zúčastňovať aspoň 15 % dospelých a do predškolského vzdelávania by sa malo zapojiť najmenej 95 % detí, čím sa zabezpečí uznanie zručností a nadobudnutých skúseností;

2.  upozorňuje, že na to, aby sa dosiahli ciele stratégie Európa 2020, najmä ciele v oblasti vzdelávania a znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, je potrebné zlepšiť prístup k vzdelávacej infraštruktúre a kvalitu sociálno-kultúrnych služieb v regiónoch EÚ, a to predovšetkým v tých, ktoré postihla hospodárska stagnácia; pripomína význam vzdelávania pri dosahovaní väčšej sociálnej a regionálnej súdržnosti a zvyšovaní demokratického povedomia a účasti mladých ľudí;

3.  zdôrazňuje, že 12 % populácie vo veku 18 – 24 rokov predčasne ukončí školskú dochádzku; vyzýva EÚ, aby určila hlavné faktory vedúce k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a monitorovala charakteristiky tohto javu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ako základ pre cielené a účinné politiky založené na dôkazoch; domnieva sa, že politiky na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky sa musia zaoberať celou škálou faktorov vrátane vzdelávacích a sociálnych výziev, ktoré by prípadne mohli spôsobovať tento jav;

4.  upozorňuje, že bez dobrej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a aktérmi na trhu práce nebude možné vyriešiť problém vysokej nezamestnanosti mladých absolventov v EÚ; zdôrazňuje najmä, že prostredníctvom výučby znalostí a zručností potrebných na trhu práce sa zvýšila miera zamestnanosti mladých ľudí a znížili sa sociálne rozdiely;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti sa na vzdelávanie vyčleňujú nedostatočné finančné prostriedky, a zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie investície do modernizácie vzdelávacích systémov v oblastiach odborného vzdelávania, formálneho vzdelávania a informálneho učenia; pripomína, že to platí aj pre renováciu školských budov a poskytovanie nových technológií na vzdelávanie a výskum (prístup k výskumným databázam, školenia v oblasti informačných technológií, e-learning);

6.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť väzby medzi vzdelávaním, výskumom a podnikaním na regionálnej, miestnej, národnej a nadnárodnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sa v rámci európskeho semestra čo najskôr začali riadiť odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a ďalšími odporúčaniami Komisie;

7.  zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania a v záujme prilákania a udržania kvalifikovaného pedagogického personálu i dôležitosť kvalitnejšej odbornej prípravy a pracovných podmienok pre výskumných pracovníkov a profesorov ako kľúčových faktorov hospodárskeho rastu; poukazuje na to, že je dôležité, aby mladí ľudia získali digitálne zručnosti a aby učitelia absolvovali príslušnú odbornú prípravu, pretože tieto zručnosti majú na európskom trhu práce čoraz väčší význam;

8.  zdôrazňuje, že potreby trhu práce sa rýchlo menia a mladí ľudia majú čoraz väčšie problémy pri prechode z fázy vzdelávania do pracovného života, a preto sú nezamestnanosťou zvyčajne viac ohrození; opakuje, že je dôležité investovať do ľudského kapitálu a ľudí, a to najmä do mladých ľudí v Európe, s cieľom zvýšiť ich zamestnateľnosť a cestu k odbornej kvalifikácii; požaduje zlepšenie existujúcej Panorámy zručností EÚ, v rámci ktorej sú identifikované pracovné miesta a potrebné zručnosti, a vyzýva na náležité prepracovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch tak, aby občania pre príslušné pracovné miesto získali tie správne zručnosti;

9.  podčiarkuje, že je potrebné podporovať partnerstvá medzi svetom vzdelávania a politikami zamestnanosti zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, subjektov s rozhodovacími právomocami, poskytovateľov odbornej prípravy a zamestnávateľov;

10. víta iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa zaviedla s cieľom posilniť systém záruky pre mladých ľudí, najmä v regiónoch, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje 25 %, a poukazuje na to, že ide o účinný prostriedok na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý poslúži ako zásadná štrukturálna reforma v strednodobom a dlhodobejšom horizonte; vyzýva členské štáty, aby nadviazali intenzívnu spoluprácu so zainteresovanými stranami, najmä zamestnávateľmi a MSP, a aby pri zavádzaní systému a budovaní infraštruktúry plne využívali Európsky sociálny fond, iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie štrukturálne fondy;

11. vyzýva Komisiu, aby pomohla zabezpečiť účinné uplatňovanie systému záruky pre mladých ľudí prostredníctvom výmeny príkladov osvedčených postupov; upozorňuje, že rozpočtové prostriedky vyčlenené na systém záruky pre mladých ľudí v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí budú k dispozícii do 31. decembra 2015; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby tento program mohol pokračovať;

12. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať v rámci systému záruky pre mladých ľudí podnikateľské zručnosti; jednako sa domnieva, že sú potrebné včasné zásahy a aktivácia a v mnohých prípadoch i reformy, napríklad zlepšenie systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a že výmena najlepších postupov týkajúcich sa systému duálneho vzdelávania by mohla prispieť k štrukturálnym zmenám na trhu práce a viesť k vyššej miere zamestnanosti;

13. víta nový Európsky fond pre strategické investície; vyjadruje nádej, že vzdelávanie a odborná príprava sa považujú za strategické investície, a preto sú súčasťou jedného z prioritných opatrení;

14. naliehavo žiada Komisiu, aby uznala plný potenciál kultúry, pokiaľ ide o prínos k udržateľnému hospodárskemu rozvoju a konkurencieschopnosti regiónov a o zvyšovanie sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje najmä úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a digitalizácie kultúrneho dedičstva ako strategických hnacích síl oživenia hospodárstva a rastu v EÚ i regionálneho rozvoja, keďže v súčasnosti priamo alebo nepriamo vytvárajú viac ako 7 miliónov pracovných miest;

15. zdôrazňuje dôležitosť odvetvia kultúry v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, keďže je pre mladých ľudí veľmi atraktívne a ponúka im viac pracovných príležitostí; pripomína aj úlohu kultúry pri vytváraní vyššieho počtu a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom vzdelávania, rozvoja zručností, odbornej prípravy a informálneho učenia; usiluje sa o nasmerovanie nástrojov politiky súdržnosti k skvalitneniu a zvýšeniu počtu pracovných miest v kultúrnom a tvorivom odvetví;

16. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosti využívania finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu na podporu kultúrnych aktivít a najmä tvorivého odvetvia v členských štátoch; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o výsledkoch hodnotenia najneskôr spolu so správou o programe Kreatívna Európa v polovici trvania, t. j. do 31. decembra 2017;

17. pripomína, že kultúra a hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo sú kľúčovými prvkami udržateľnej obnovy miest a vidieka a atraktívnosti miest a regiónov, ako aj hospodárskeho rozvoja prostredníctvom kultúrneho cestovného ruchu a tvorivých MSP; vyzýva na vytváranie regionálnych centier kultúry, v rámci ktorých môžu obce, mestá a regióny spolupracovať, aby podporovali a zachovali svoje kultúrne dedičstvo a premenili ho na hospodársku výhodu;

18. vyzýva Komisiu, aby odhodlane presadzovala prijatie všetkých potrebných krokov na zabezpečenie účinnej ochrany hmotných a nehmotných statkov, ktoré tvoria európske kultúrne dedičstvo a majú zásadný význam pre podporu kultúrneho a sociálno-ekonomického rozvoja, ktorý vychádza zo spoločnej európskej identity a z kultúrnej odlišnosti európskych krajín, regiónov a miest a ktorý túto identitu a odlišnosť podporuje; vyzýva mestá a regióny EÚ, aby na tento účel využívali nástroje politiky súdržnosti;

19. domnieva sa, že strop vo výške 5 miliónov EUR (alebo 10 miliónov EUR celkových nákladov v prípade lokalít, ktoré sú na zozname UNESCO), ktorý Komisia prijala na základe celkových nákladov na projekt, je príliš prísny a povedie k obmedzeniu podpory kultúrneho dedičstva, v neposlednom rade i preto, že nestanovuje odpočet nákladov na dokumentáciu a správu a neredukovateľných výdavkov (napríklad DPH) a že tým dochádza k obmedzeniu priestoru pre verejno-súkromné partnerstvá a investície do kultúry, čo má zásadný význam pre sociálny a hospodársky rozvoj v EÚ;

20. zdôrazňuje, že pre tento prístup neexistuje v práve EÚ žiadny právny základ, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto rozhodnutie a v rámci tematických usmernení objasnila výklad článku 3 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 (EFRR), pokiaľ ide o investície do rozvoja vnútorného potenciálu prostredníctvom fixných investícií do zariadenia a infraštruktúry malého rozsahu v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu;

21. vyzýva členské štáty, aby na kultúru a kultúrne dedičstvo vyčleňovali zo svojich rozpočtov a z finančných prostriedkov na regionálny rozvoj väčší podiel s cieľom zabezpečiť atraktívnosť regiónov, podporovať ich účinný a komplexný rozvoj a využívať ich potenciál.

22. zdôrazňuje dôležitosť zjednodušenia a odporúča, aby Komisia a členské štáty pokračovali vo svojom úsilí zjednodušiť vykonávanie politiky súdržnosti s cieľom zlepšiť zameranie výsledkov politiky a obmedziť byrokraciu na všetkých úrovniach; podčiarkuje dôležitosť platforiem pre výmenu najlepších postupov v rôznych oblastiach vykonávania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Emmanouil Glezos, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, György Hölvényi, Dietmar Köster, Ilhan Kyuchyuk, Ernest Maragall, Emma McClarkin, Martina Michels


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (1.4.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investíciám pre rast a zamestnanosť: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii

(2014/2245(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Julie Girling

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže z historického hľadiska boli ženy postihnuté nezamestnanosťou vždy viac ako muži – napriek tomu, že v súčasnosti predstavujú 59 % nových absolventov(1), čo nezodpovedá nízkym počtom žien v riadiacich pozíciách; keďže miera nezamestnanosti žien sa počas uplynulých piatich rokov mierne zvýšila zo 60 na 63 % a nezamestnanosť žien v celej EÚ je na úrovni 10 % so značnými regionálnymi rozdielmi (hoci tieto rozdiely sa výrazne zmenšujú)(2); keďže ani u žien, ktoré sú zamestnané, nie je ich odborná kvalifikácia a úroveň mzdy a dôchodkových príspevkov úmerná stupňu vzdelania, ktorý dosiahli;

B.  keďže len 29 % žien získalo titul v oblasti IKT a iba 4 % sú zamestnané priamo v odvetví IKT(3); keďže podľa údajov Komisie dosahuje viac žien ako mužov vysokoškolské vzdelanie; ale keďže ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v oblastiach vedy, technológií, inžinierstva a matematiky, čo obmedzuje ekonomické príležitosti pre ne, i keď neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že by muži boli v týchto oblastiach nadanejší než ženy;

C. keďže ženy sú zvlášť postihnuté nízkou mzdou (21,2 % v roku 2010 v porovnaní s 13,3 % u mužov), najmä zamestnankyne z nízkou úrovňou vzdelania a zamestnankyne s pracovnými zmluvami na dobu určitú(4);

D. keďže rozdiely v dôchodkoch žien a mužov ukazujú, že dôchodky žien sú oproti dôchodkom mužov v celej EÚ v priemere o 39 % nižšie;

E.  keďže ženy sú viac vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako muži, čo platí ešte viac po prekročení veku 60 rokov (22,2 % v roku 2010 oproti 17,3 % u mužov)(5);

F.  keďže rodová rovnosť predstavuje dôležitý nástroj pre hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť;

G. keďže politika súdržnosti je hlavným nástrojom na vykonávanie opatrení zameraných proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu a opiera sa o investície do vzdelávania a rozširovanie možností vzdelávania;

H. keďže vo vidieckych oblastiach sa postupom času prejavil rad hospodárskych a sociálnych problémov, napríklad nedostatočne rozvinutá kultúra podnikania, nízka účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní a odbornej príprave, chýbajúca ďalšia odborná príprava vo vidieckych oblastiach a vysoké percento osôb pracujúcich v poľnohospodárstve produkujúcom výlučne pre vlastnú potrebu;

I.   keďže miera zamestnanosti žien je ešte stále nízka, pokiaľ ide o ciele stanovené v stratégii Európa 2020 (o 11,5 % menej, než je cieľ 75 %)(6);

J.   keďže podľa prognóz OECD by v prípade rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce vzrástlo HDP na obyvateľa do roku 2030 o 12,4 %;

K. keďže ženy sú nedostatočne zastúpené na riadiacich pozíciách a len 30 % nových začínajúcich podnikov v Európe založili ženy(7);

L.  keďže viac ako dve tretiny Európanov žije v mestách, ktoré sú produktívnymi a inovatívnymi strediskami, zároveň sa v nich však sústreďujú sociálne vylúčené osoby, a preto majú kľúčový význam pri riešení problému sociálneho vylúčenia;

M. keďže byť slobodnou matkou či slobodným rodičom predstavuje na trhu práce aj naďalej hendikep;

N. keďže rovnaké príležitosti pre mužov a ženy a zásada integrácie založenej na rode sa výslovne ustanovujú v nariadeniach o štrukturálnych fondoch ako prierezové prvky z hľadiska programovania a politického uplatňovania;

O. keďže rodinné podniky ponúkajú ženám vyššiu odmenu než MSP a možnosť preniknúť do odvetví, v ktorých dominujú muži; keďže u žien pracujúcich v rodinných podnikoch je pravdepodobnejšie, že dosiahnu riadiace pozície; keďže treba nabádať EÚ a členské štáty, aby podporovali tento druh činnosti a presviedčali ženy, aby vo väčšej miere vstupovali do rodinných podnikov;

P.  keďže podpora rovnosti je okrem toho, že je otázkou spravodlivosti a základných práv, takisto záležitosťou konkurencieschopnosti, pretože sa mrhá nadaním všetkých žien, ktoré sú v zamestnaní vystavené marginalizácii, a nastáva tak situácia, ktorá je v rozpore s úsilím podporovať znalostnú ekonomiku;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyvinuli väčšie úsilie, aby vyriešili problém rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy v EÚ zarábajú v priemere o 16,4 % menej ako muži vykonávajúci rovnocennú prácu a odpracujú ekvivalent 59 dní ročne zadarmo, v dôsledku čoho sa dostávajú do ekonomickej nevýhody a niekedy sa stávajú závislými od svojho partnera; zdôrazňuje dôležitosť opatrení na riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý zapríčiňuje aj rozdiel medzi dôchodkami žien a mužov v EÚ vo výške 39 %; poukazuje na to, že v deviatich členských štátoch sa tento rozdiel za posledných päť rokov zvýšil; poznamenáva, že podľa posúdenia európskej pridanej hodnoty by zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov o 1 % prinieslo zvýšenie hospodárskeho rastu o 0,1 %; poznamenáva, že ak sa ženám umožní prístup k zodpovedným pozíciám, môže sa tým zvýšiť konkurencieschopnosť organizácií; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a aktualizovali svoje štatistiky o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov;

2.  vyzýva Komisiu, aby požadovala transparentnosť odmeňovania, pokiaľ ide o pracovné miesta, ktoré vytvára, alebo o fondy prostredníctvom politiky súdržnosti, a aby tým odmietla akúkoľvek neoprávnenú nerovnosť vo vyplácaní mzdy;

3.  domnieva sa, že Únia by si vo všetkých fázach vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov mala klásť za cieľ odstránenie nerovností, presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami a začlenenie rodového hľadiska, ako aj boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

4.  žiada, aby sa uznali a riešili viaceré typy diskriminácie, to znamená nielen nerovnosť založená na rode, ale aj nerovnosť založená na náboženskom vyznaní alebo osobnom presvedčení, sociálnom pôvode, sexuálnej orientácii, veku, etnickom pôvode a zdravotnom postihnutí, s cieľom zaviesť príslušné a účinné politiky v oblasti sociálneho začlenenia;

5.  poznamenáva, že v dôsledku hospodárskej krízy sa spomalilo presadzovanie rovnosti v mnohých oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa hospodárska kríza nevyužívala ako dôvod na pretrvávanie nerovnosti medzi ženami a mužmi a aby pokračovalo úsilie o rovnosť, a to aj počas hospodárskej krízy;

6.  vyzýva členské štáty, aby tento vývoj zmenili zavádzaním politík, ktoré aktívne podporujú rovnosť, pomocou schém a rozpočtov zameraných na zvyšovanie HDP na obyvateľa týmito prostriedkami; 

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne využívali európske štrukturálne fondy ako nástroj na posilnenie rodovej rovnosti; požaduje, aby členské štáty a Komisia vykonali rodovú analýzu a pracovali s rodovým rozpočtovaním s cieľom dosiahnuť pridelenie rovnakých finančných zdrojov pre obidve pohlavia;

8.  žiada Komisiu, aby do Eurostatu zahrnula štatistické ukazovatele pre každý štát s cieľom merať vplyv rovnosti na hospodársky pokrok z hľadiska skutočnej účasti žien na trhu práce, ako aj miery, do akej sú začlenené do zodpovedných pozícií a vyšších riadiacich pozícií;

9.  uznáva, že MSP významne prispievajú k európskemu hospodárstvu, a to predovšetkým vďaka vytváraniu pracovných miest; vyjadruje sklamanie z toho, že ženy sú v MSP zastúpené vo vedúcich pozíciách v oveľa menšej miere ako muži; konštatuje, že 5 % správnych rád v EÚ v súčasnosti predsedajú ženy a že ich počet ako členov správnych rád predstavuje 18,6 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v období 2003 – 2012 sa miera podnikateľskej činnosti žien zvýšila len mierne z 10 % na 10,4 %;

10. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom nabádať ženy k zakladaniu MSP, vyvíjať stratégie na podporu podnikania žien a uľahčiť podnikateľkám prístup k finančnej podpore; vyjadruje potešenie nad tým, že Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) poskytuje podporu malým a stredným podnikom vedeným ženami a nabáda na podporovanie aktivít zameraných na odbornú prípravu a prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby venoval prioritnú pozornosť zhromažďovaniu informácií o podnikaní žien, najmä pokiaľ ide o prístup k financovaniu a hospodárskym sieťam;

11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sa vyvíja len nepatrné úsilie zamerané na podporu účasti žien v rozhodovacích orgánoch a nabádanie žien na založenie ich vlastných spoločností; poznamenáva, že diskriminácia napríklad na základe tehotenstva sa v rozsiahlej miere využíva na vylúčenie žien zo súkromného a verejného trhu práce;

12. konštatuje, že nedostatočné zastúpenie žien v oblastiach vedy, technológií, inžinierstva a matematiky vychádza z rodových stereotypov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby presadzovali vstup žien do odvetví, ktoré sú tradične vnímané ako „mužské“ odvetvia, najmä vedy a nové technológie, konkrétne prostredníctvom informácií a kampaní na zvyšovanie informovanosti, aby sa v plnej miere využil ľudský kapitál, ktorý európske ženy predstavujú;

13. konštatuje, že ženy bývajú s vyššou pravdepodobnosťou zamestnávané na kratší pracovný čas, na slabo platené pracovné miesta alebo neisté pracovné miesta, čo môže byť prospešné pre matky, ktoré sa vrátili po materskej dovolenke, ale čo môže tiež viesť k chudobe týchto pracujúcich žien a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov; poznamenáva, že u zamestnaných žien v Európe je stále štyrikrát vyššia pravdepodobnosť ako u zamestnaných mužov, že budú zamestnané na kratší pracovný čas(8); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rozdielmi v údajoch týkajúcich sa práce na kratší pracovný čas medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby vypracovala aktualizovanú, podrobnú analýzu rozličných typov zamestnania vrátane porovnaní v rámci členských štátov a medzi nimi s cieľom zmapovať nespravodlivosť na základe rodu vo formách zamestnanosti, najmä pokiaľ ide o prácu na kratší pracovný čas;

14. opätovne potvrdzuje potrebu zriadiť zariadenia starostlivosti o malé deti s cieľom zvýšiť prítomnosť žien na trhu práce, a tak vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne projekty v tomto smere; poukazuje na to, že investície do verejnej infraštruktúry, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, zvyšujú možnosti žien aktívne sa zúčastňovať na hospodárstve a trhu práce;

15. odporúča, aby Komisia v súvislosti s politikou súdržnosti venovala väčšiu časť finančných prostriedkov z EFRR a ESF na projekty, ktoré ženám umožnia získať prístup ku kvalitnej odbornej príprave a pracovným miestam;

16. poznamenáva, že u ženskej populácie možno konštatovať výrazný trend migrácie z vidieckych oblastí do miest v snahe hľadať pracovné príležitosti, čím vzniká rodová nerovnováha v zamestnanosti vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že to má vplyv na hospodárstvo a populáciu a že je dôležité rozvíjať vidiecke hospodárstvo takým spôsobom, aby sa využil potenciál mužov a žien a aby sa odvetviam, v ktorých bežne dominujú ženy, udelil rovnaký status ako zamestnaniam, v ktorých dominujú muži, a že je tiež dôležité prispievať k tomuto cieľu prostredníctvom schém podporujúcich podnikanie žien a zariadení na harmonizáciu služieb dostupných vo vidieckych oblastiach, ako je starostlivosť o deti, pomoc starším osobám, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie; žiada tiež, aby sa v záujme dosiahnutia rovnosti na trhu práce prijali dlhodobé opatrenia na boj proti faktorom, ktoré priraďujú ženy a mužov do odlišných priemyselných odvetví; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali podnikanie žien vo vidieckych oblastiach;

17. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité začať vykonávať programy zamerané na rozvoj podnikateľských a riadiacich zručností žien s cieľom zvýšiť počet spoločností, a to na vidieku, ako aj v mestských oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rovnaké príležitosti zamestnania zapojením žien, najmä vo vidieckych oblastiach, do zakladania ich vlastných podnikov;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či by bolo možné zahrnúť doložky o rodovej rovnosti do uverejnených oznámení o verejnom obstarávaní s cieľom nabádať podniky, aby sa usilovali o rodovú rovnosť medzi svojimi zamestnancami a zároveň dodržiavali právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži;

19. poukazuje na to, že v digitálnej oblasti prevládajú výrazné rodové rozdiely, ktoré je nevyhnutné riešiť tým, že sa uľahčí a podporí prístup žien k schémam odbornej prípravy v oblasti nových technológií;

20. vyzýva členské štáty, aby venovali prioritnú pozornosť problematike digitálneho hospodárstva, a zdôrazňuje, že úplný prístup k širokopásmovému pripojeniu má rozhodujúci význam, pretože ženám, mužom a podnikom ponúka možnosti, pokiaľ ide o pružné formy organizácie práce a prácu doma; vyzýva členské štáty, Komisiu a miestne a regionálne orgány, aby podporovali investície do odbornej prípravy žien v oblasti IKT tak, aby zlepšili zosúladenie pracovného a súkromného života ľudí;

21. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa zamestnanosti a sociálneho začlenenia zohľadnili potreby žien vracajúcich sa z materskej dovolenky, motivovali zamestnávateľov k prijímaniu žien po materskej dovolenke do zamestnania, umožnili pružné pracovné podmienky a presadzovali dodatočné (celoživotné) vzdelávanie, ktoré im umožňuje plynule sa vrátiť do zamestnania;

22. vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v rámci svojich investičných programov zohľadnili politiky na ochranu žien a zabezpečili, že finančné prostriedky budú nasmerované k účinnému zamestnaniu a profesionálnemu rastu a že nebudú zneužité;

23. požaduje, aby Komisia, členské štáty a regionálne a miestne orgány systematicky podporovali využívanie platforiem elektronického vzdelávania s cieľom rozvíjať podnikateľské zručnosti žien, ako aj podnikanie v cezhraničných oblastiach; vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s potrebou vytvorenia siete pre cezhraničné partnerstvá založenej na dialógu a komunikácii medzi partnerskými inštitúciami s cieľom organizovať verejné diskusie o podnikaní žien a cezhraničnom podnikaní;

24. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa zvýšenia kapacít zariadení starostlivosti o malé deti lepšie využívali kvantitatívne aj kvalitatívne ukazovatele s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup všetkých detí ku kvalitnej starostlivosti a vzdelávaniu;

25. naliehavo žiada členské štáty, aby presadzovali investície do schém odbornej prípravy, ktorých cieľom je pomôcť ženám začleniť sa do trhu práce, a to najmä tým, ktoré boli predtým matkami na plný úväzok alebo opatrovateľkami iných závislých osôb, ako aj do služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a iné osoby v núdzi, ktoré sú prístupné a cenovo dostupné a dodržiavajú časový plán vyhovujúci osobám pracujúcim na plný pracovný čas, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom, ako aj zamerať sa na nezamestnanosť a sociálne vylúčenie;

26. žiada členské štáty, aby pripravili rozpočtové opatrenia zohľadňujúce rodové otázky pri programovaní politiky súdržnosti s cieľom preskúmať nielen schémy, ktoré sa osobitne zameriavajú na ženy, ale tiež všetky ďalšie schémy a politiky predložené vládou, spolu s ich vplyvom na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti mužov a žien;

27. žiada členské štáty, aby uplatňovali a zlepšovali rodové rozpočtovanie, a vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov pri rodovom rozpočtovaní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

31.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Krisztina Morvai, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Julie Girling, Constance Le Grip, Marc Tarabella, Julie Ward, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Bart Staes

(1)

Správa o rovnosti medzi ženami a mužmi 2014.

(2)

Údaje Eurostatu za roky 2008 a 2013.

(3)

Správa Komisie (2013), Ženy činné v odvetví IKT.

(4)

Tamže.

(5)

http://www.europarl.europa.eu/eplibrary/Pauvrete-dans-l-Union-europeenne.pdf

(6)

Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl, 2014 (druhý štvrťrok).

(7)

Akčný plán pre podnikanie 2020. Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795 final).

(8)

Správa o rovnosti medzi ženami a mužmi 2014, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

1

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Enrique Calvet Chambon, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Bronis Ropė, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ulrike Trebesius

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia