Postup : 2014/2145(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0190/2015

Predkladané texty :

A8-0190/2015

Rozpravy :

PV 24/06/2015 - 20
CRE 24/06/2015 - 20

Hlasovanie :

PV 24/06/2015 - 23.5
CRE 24/06/2015 - 23.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0238

SPRÁVA     
PDF 349kWORD 256k
17.6.2015
PE 546.753v03-00 A8-0190/2015

Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

(2014/2145(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Pervenche Berès

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

(2014/2145(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(1),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(2),

–       so zreteľom na list vtedajšieho podpredsedu Komisie Olliho Rehna z 3.júla 2013 o uplatňovaní článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(3),

–       so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(5), so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(6),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (7),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu(8),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(10),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(11),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom „Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, č. 1174/2011, č. 1175/2011, č. 1176/2011, č. 1177/2011, č. 472/2013 a č. 473/2013“ (COM(2014)0905),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom „Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ (COM(2015)0012),

–       so zreteľom na šiestu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 (COM(2014)0473),

–       so zreteľom na závery zasadnutí Európskej rady v júni a decembri 2014,

–       so zreteľom na závery samitu eurozóny v októbri 2014,

–       so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera v Európskom parlamente z 15. júla 2014,

–       so zreteľom na prejav prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý predniesol 22. augusta 2014 na každoročnom sympóziu centrálnych bánk v Jackson Hole,

–       so zreteľom na občasník ECB č. 157 z novembra 2014 s názvom Identifikácia fiškálnych a makroekonomických nerovnováh – nevyužité synergie v posilnenom rámci správy EÚ,

–       so zreteľom na pracovný dokument OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii č. 163 z 9. decembra 2014 s názvom Trendy v oblasti príjmovej nerovnosti a jej vplyv na hospodársky rast,

–       so zreteľom na diskusný príspevok zamestnancov MMF zo septembra 2013 s názvom Smerom k fiškálnej únii v eurozóne,

–       so zreteľom na návrhy Rady guvernérov ECB z 10. júna 2010 s názvom Posilnenie správy hospodárskych záležitostí v eurozóne,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–       so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0190/2015),

A.     keďže správa hospodárskych záležitostí v eurozóne, ktorá bola vytvorená s cieľom zabrániť neudržateľným verejným financiám a koordinovať fiškálne politiky, odštartovala činnosť Paktom stability a rastu, ktorý sa skladá z dvoch jednoduchých pravidiel, s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na HMÚ ako celok;

B.     keďže okamžite po zavedení eura nastala únava z konsolidácie v súvislosti s vykonávaním týchto pravidiel, čo položilo základy súčasnej kríze v HMÚ;

C.     keďže v roku 2005 sa uskutočnila reforma pôvodného Paktu stability a rastu, ktorá síce zaviedla množstvo vylepšení a zvýšila flexibilitu, ale dostatočne sa nezaoberala problémami málo dôrazných ustanovení o presadzovaní predpisov a slabej koordinácie;

D.     keďže v čase, keď viacerým krajinám hrozila v dôsledku ich dlhu platobná neschopnosť, čo by viedlo k celosvetovému rozšíreniu krízy a úpadku, sa situáciu podarilo zvrátiť zavedením ad-hoc mechanizmov, akými sú ENFS a EFSM;

E.     keďže v záujme toho, aby sa zabránilo opätovnému vzniku takejto krízy, ako aj rozšíreniu krízy do iných krajín prostredníctvom bankového sektora, bolo prijatých množstvo opatrení, medzi ktoré patrilo vytvorenie bankovej únie, EMS, vylepšenie právnych predpisov v oblasti správy hospodárskych záležitostí v podobe balíkov šiestich a dvoch legislatívnych aktov, Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v HMÚ a európsky semester, pričom sa každé musí vnímať ako súčasť celku;

F.     keďže podľa najnovšej jarnej prognózy Komisie sa po dvoch po sebe idúcich rokoch negatívneho rastu očakáva v eurozóne nárast hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že sa pomaly nastoľuje hospodárska obnova, ktorú treba ďalej posilniť, pretože produkčná medzera zostane stále veľká;

G.     keďže medzi členskými štátmi stále prevládajú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o pomery verejného dlhu, pomery deficitu verejných financií, o mieru nezamestnanosti, zostatky bežných účtov a úroveň sociálnej ochrany, a to aj po vykonaní programov, čo je prejavom rozdielov v pôvode krízy a jej východiskových bodoch a v ambíciách, dosahu a prevzatí zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni pri vykonávaní opatrení, ktoré boli dohodnuté medzi inštitúciami a dotknutými členskými štátmi;

H.     keďže investície v eurozóne klesli v porovnaní s obdobím pred krízou o 17 % a sú naďalej nízke; keďže nedostatok investícií podporujúcich rast a orientovaných na budúcnosť, ako aj neudržateľný dlh verejných a súkromných financií sú pre budúce generácie ochromujúcim bremenom;

I.      keďže sa ako dôležitý nástroj na podnietenie predovšetkým súkromných investícií zavádza európsky investičný plán, ktorého cieľom je zmobilizovať počas nasledujúcich troch rokov 315 miliárd EUR nových investícií; keďže ak sa dosiahnu navrhované finančné ciele, tento plán je popri vykonávaní štrukturálnych reforiem na vytvorenie investorsky priaznivého prostredia v členských štátoch len jedným prvkom určeným na prekonanie vytvorenej investičnej medzery;

Zhodnotenie súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí

1.      víta oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 o preskúmaní správy hospodárskych záležitostí; nazdáva sa, že posúdenie vypracované Komisiou poskytuje obraz o tom, ako a do akej miery boli použité a zavedené rozličné nástroje;

2.      zdôrazňuje, že ťažiskom systému správy hospodárskych záležitostí je predchádzanie nadmernej miere schodku a dlhu a nadmernej makroekonomickej nerovnováhe, ako aj koordinácia hospodárskych politík;   zdôrazňuje preto, že ústrednou otázkou v preskúmaní je to, či HMÚ získala vďaka novému rámci správy hospodárskych záležitostí väčšiu odolnosť, najmä pokiaľ ide o jej schopnosť zabrániť platobnej neschopnosti členského štátu v dôsledku jeho dlhu a zároveň prispievať k užšej koordinácii a konvergencii hospodárskych politík členských štátov a zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti, dôveryhodnosti a demokratickej zodpovednosti;

3.      berie na vedomie skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o riešenie miery dlhu alebo ukončenie postupu pri nadmernom deficite ;

4.      stotožňuje sa s analýzou Komisie, podľa ktorej niektoré časti nového rámca zaznamenali výsledky, ale schopnosť vyvodiť závery o účinnosti predpisov v normálnej hospodárskej situácii je obmedzená;

5.      uznáva, že posudzovanie uplatňovania balíka šiestich legislatívnych aktov a dvoch legislatívnych aktov je v súčasnej fáze stále čiastočné a nemožno ho oddeliť od európskeho semestra, ZFEÚ a rozpočtovej dohody;

6.      víta balíky dvoch a šiestich opatrení, ktoré rozširujú pôsobnosť Paktu stability a rastu (PSR) pridaním postupov s cieľom zabrániť v členských štátoch a medzi nimi makroekonomickým nerovnováham a presmerovať pozornosť z prílišného spoliehania sa na kritérium deficitu jednak na deficit, jednak na celkový dlh, snažiť sa tak identifikovať a napraviť možné problémy, zabrániť vzniku krízy v čo najskoršej možnej fáze a súčasne umožniť flexibilitu v podobe ustanovení o štrukturálnych reformách, investíciách a nepriaznivých podmienkach hospodárskeho cyklu; pripomína, že flexibilita nemôže ohroziť preventívny charakter paktu;

7.      zdôrazňuje význam prehľadných ukazovateľov pre identifikáciu makroekonomických nerovnováh v ranom štádiu a význam udržateľných štrukturálnych reforiem v úsilí o prekonanie makroekonomických nerovnováh;

8.      zdôrazňuje, že jednotné a korektné vykonávanie rámca vo všetkých krajinách prispieva časom k dôveryhodnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby uplatňovali zmeny PSR a konali v ich duchu podľa balíkov dvoch a šiestich opatrení, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o presadzovaní;

9.      domnieva sa, že súčasná hospodárska situácia si so svojím nestabilným rastom a vysokou nezamestnanosťou vyžaduje bezodkladné, komplexné a rozhodné opatrenia s holistickým prístupom, založené na fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast, štrukturálnych reformách a posilnení investícií, s cieľom obnoviť udržateľný rast a konkurencieschopnosť, podporiť inovácie, bojovať proti nezamestnanosti a zároveň riešiť riziko pretrvávajúcej nízkej inflácie alebo možnej hrozby deflačného tlaku, ako aj pretrvávajúcich makroekonomických nerovnováh; zdôrazňuje, že rámec správy hospodárskych záležitostí musí predstavovať kľúčový prvok tohto holistického prístupu, aby bolo možné reagovať na uvedené výzvy;

10.    súhlasí s vyhlásením komisárky Thyssenovej, že krajiny, ktoré ponúkajú kvalitnú zamestnanosť a lepšiu sociálnu ochranu a investujú do ľudského kapitálu, sú odolnejšie voči hospodárskym krízam; vyzýva Komisiu, aby tento postoj zohľadnila pri vypracúvaní všetkých svojich odporúčaní pre politiky európskeho semestra a pre jednotlivé krajiny;

11.    poukazuje na skutočnosť, že súčasný rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí vykonávať a v prípade potreby zlepšiť tak, aby bolo možné dosiahnuť fiškálnu stabilitu, podporovať skutočnú diskusiu o celkovom hodnotení eurozóny ako celku umožňujúcom posúdiť fiškálnu zodpovednosť podporujúcu rast, ďalej zlepšiť perspektívu hospodárskeho zbližovania eurozóny a riešiť na rovnocennom základe rozličnú hospodársku a fiškálnu situáciu členských štátov; trvá na tom, že rámec nezahŕňa dostatočnú zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a venuje obmedzenú pozornosť medzinárodnému hospodárskemu výhľadu a náležitému mechanizmu demokratickej zodpovednosti;

12.    zdôrazňuje, že súčasná situácia si vyžaduje posilnenú a inkluzívnu hospodársku koordináciu, v ktorej by sa eurozóna posudzovala ako celok a zlepšila by sa vnútroštátna a demokratická zodpovednosť za vykonávanie pravidiel (obnoviť dôveru, podporovať zbližovanie medzi členskými štátmi, zlepšiť fiškálnu udržateľnosť, podporovať udržateľné štrukturálne reformy a zvýšiť investície); situácia si vyžaduje tiež rýchlu reakciu s cieľom napraviť najzreteľnejšie omyly, zlepšiť účinnosť rámca správy hospodárskych záležitostí a zabezpečiť postupne konzistentné a spravodlivé uplatňovanie rámca v jednotlivých krajinách;

13.    zdôrazňuje význam jednoduchých a transparentných postupov pre hospodárske riadenie a varuje, že súčasná zložitosť rámca, ako aj jeho nedostatočné vykonávanie a prijatie zodpovednosti zaň majú nepriaznivý vplyv na jeho účinnosť a prijímanie národnými parlamentmi, miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a občanmi v členských štátoch;

14.    uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok v diskusii o strednodobom cieli, ako aj v oblasti väčšej zodpovednosti v národnej diskusii v členských štátoch eurozóny, a to aj vďaka príspevku vnútroštátnych fiškálnych rád, ktoré konajú ako nezávislé orgány monitorujúce dodržiavanie fiškálnych pravidiel a plnenie makroekonomických prognóz; vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad o štruktúre a fungovaní vnútroštátnych fiškálnych rád členských štátov a o tom, ako by tieto rady mohli zlepšiť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni;

15.    považuje rámec správy hospodárskych záležitostí za kľúčovú politickú iniciatívu, ktorá podopiera základy cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktoré sú zamerané na plné využitie nevyužitého rastového potenciálu jednotného trhu; domnieva sa, že ak sa rozvinie rastový potenciál jednotného trhu, členské štáty budú jednoduchšie plniť ciele stanovené v rámci správy hospodárskych záležitostí; okrem toho sa domnieva, že hlavnými aktérmi jednotného trhu sú spotrebitelia a podniky;

Aké je najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel?

16.    uznáva, že Pakt stability a rastu, zavedený s cieľom zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť členských štátov, ktoré sú členmi hospodárskej a menovej únie, umožňuje členským štátom vykonávať v prípade potreby proticyklickú politiku a poskytuje fiškálny priestor, aby riadne fungovali automatické stabilizátory; zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty dosahovali v čase hospodárskeho rastu prebytok a niektoré existujúce ustanovenia právnych predpisov o flexibilite sa v predchádzajúcich rokoch plne nevyužívali;

17.    víta skutočnosť, že Komisia vo svojom vysvetľujúcom oznámení o flexibilite uznáva, že spôsob výkladu súčasných fiškálnych pravidiel je jedným z prvkov na prekonanie investičnej medzery v EÚ a uľahčuje vykonávanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem na podporu rastu a udržateľnosti; konštatuje, že oznámenie neobsahuje žiadne zmeny, pokiaľ ide o výpočet deficitu, ale že niektoré investície môžu byť dôvodom na dočasné odchýlenie sa od strednodobého cieľa dotknutého členského štátu alebo od postupu úprav smerom k tomuto cieľu;

18.    podporuje všetky stimuly, ktoré navrhuje Európska komisia na financovanie nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), najmä tým, že vnútroštátne príspevky do fondu sa stanú fiškálne neutrálnymi, pokiaľ ide o dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa a požadovanú úroveň fiškálnych úprav bez toho, aby sa robili úpravy v preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu; berie na vedomie zámer Komisie, že neuplatní postup pri nadmernom deficite, ak sa deficit členského štátu – len z dôvodu dodatočných príspevkov do EFSI – iba mierne a dočasne dostane nad 3 % hranicu deficitu; upozorňuje na dôležitý príspevok PSR k budovaniu dôvery pri získavaní zahraničných investícií; zdôrazňuje význam doplnkovosti financovania EFSI, keďže projekty financované z EFSI nesmú za žiadnych okolností jednoducho nahrádzať už plánované investície a výsledkom musí naopak byť efektívne zvýšenie čistých investícií;

19.    víta skutočnosť, že oznámenie Komisie sa zameriava na objasnenie rozsahu pôsobnosti investičnej doložky, ktorá umožňuje istú mieru flexibility v preventívnej časti Paktu stability a rastu vo forme dočasného odchýlenia sa od strednodobého cieľa, a to za predpokladu, že odchýlka nevedie k prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu vo výške 3 % a primeranej bezpečnostnej rezervy, s cieľom pojať investičné programy členských štátov, najmä pokiaľ ide o výdavky na projekty v rámci štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, transeurópskych sietí a Nástroja na prepájanie Európy a spolufinancovania v rámci EFSI;

20.    domnieva sa, že predpokladom uplatňovania doložky o štrukturálnej reforme v rámci preventívnej časti a zohľadnenia plánov štrukturálnej reformy v rámci nápravnej časti je formálne prijatie reformy v národnom parlamente a jej skutočné vykonávanie, čo prinesie väčšiu efektívnosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že do procesu reformy by sa mali vo všetkých fázach plne zapájať sociálni partneri;

21.    požaduje posilnenie dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi o obsahu a typoch štrukturálnych reforiem, ktoré by najvhodnejšie a najúčinnejšie navrhla Komisia v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zlučiteľné so zmluvou a sekundárnymi právnymi predpismi, zohľadní sa v nich analýza nákladov a prínosov, hodnotenie zamerané na výsledky a vplyv časového rámca a ktoré zároveň prispejú k dosiahnutiu strednodobého cieľa;

22.    nabáda finančné výbory národných parlamentov, aby pred prijatím návrhu rozpočtu členských štátov vo svojich snemovniach systematicky vyzývali európskych komisárov zodpovedných za správu ekonomických záležitostí na verejnú diskusiu;

23.    domnieva sa, že štrukturálne reformy prijaté v rámci národných programov reforiem by mali priniesť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska pozitívne hospodárske, sociálne a environmentálne výsledky a zlepšiť výkonnosť a efektívnosť administratívnych kapacít;

24.    konštatuje, že v oznámení sa neuvádzajú „neobvyklé udalosti“, ktoré nepatria pod kontrolu členského štátu a ktoré by mu mohli umožniť dočasné odchýlenie sa od postupu úprav smerom k dosiahnutiu jeho strednodobého cieľa, keďže by to mohlo viesť k definovaniu všetkých druhov hypotéz okrem situácie, ktorá skutočne nastane; zdôrazňuje, že podobné situácie treba riešiť podobným spôsobom;

25.    požaduje zabezpečenie väčšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti posilnením Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zachovať a vytvoriť pracovné miesta s právami prostredníctvom podpory opatrení na boj proti nezamestnanosti a chudobe;

26.    zdôrazňuje význam podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest, najmä pracovných miest pre mladých ľudí, pre akceptáciu európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou;

27.    s veľkým znepokojením konštatuje, že dlhodobá nezamestnanosť sa v priebehu krízy zdvojnásobila; konštatuje tiež, že tento nárast bol ešte vyšší u pracovníkov s nízkou kvalifikáciou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie boja proti dlhodobej nezamestnanosti vo svojich politikách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

28.    je presvedčený, že v súvislosti s hospodárskym rámcom Únie by sa najväčšia pozornosť mala venovať rastúcej úrovni nerovnosti v Európe; domnieva sa, že jedným z najlepších spôsobov boja proti tejto rastúcej nerovnosti je zvýšenie úsilia o vytváranie väčšieho počtu kvalitných pracovných miest v Európe;

Užšia koordinácia, hospodárske zbližovanie a zjednodušenie európskeho semestra

29.    naliehavo žiada Komisiu, aby plne uplatňovala Pakt stability a rastu a zabezpečila jeho náležité vykonávanie v súlade s jeho nedávnou revíziou, balíkmi dvoch a šiestich opatrení a oznámením o flexibilite; je presvedčený, že tam, kde je to potrebné a možné, európsky semester by sa mal zjednodušiť a posilniť v rámci súčasného legislatívneho rámca; zdôrazňuje, že každé takéto budúce zjednodušenie a posilnenie by malo byť v každom prípade zamerané na stabilitu;

30.    domnieva sa, že oznámenie Komisie objasňuje, kde v rámci existujúcich právnych predpisov existuje priestor na flexibilitu; víta snahu vniesť viac jasnosti do tejto zložitej oblasti a očakáva, že Komisia využije flexibilitu, ktorá je súčasťou existujúcich pravidiel, v súlade s oznámením a zároveň zabezpečí predvídateľnosť, transparentnosť a účinnosť rámca správy hospodárskych záležitostí;

31.    vyzýva Komisiu a Radu, aby lepšie skĺbili fiškálne a makroekonomické rámce s cieľom umožniť včasnejšiu a ucelenejšiu diskusiu medzi všetkými zainteresovanými stranami, čím sa zohľadnia európske záujmy, ktorým tieto rámce majú slúžiť, potreba zvýšiť konvergenciu medzi členskými štátmi eurozóny, posilniť rokovanie v národných parlamentoch a úlohu sociálnych partnerov alebo miestnych orgánov vo vzťahu k preberaniu zodpovednosti za udržateľné a sociálny vyrovnané štrukturálne reformy;

32.    trvá na tom, že ročný prieskum rastu, ako aj odporúčania pre jednotlivé krajiny sa musia lepšie implementovať a musia zohľadňovať posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadky v eurozóne ako celku i v jednotlivých členských štátoch; navrhuje, aby toto celkové hodnotenie, ktoré sa ustanovuje v nariadení 473/2013 o o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, by malo byť predložené na plenárne rokovanie Európskeho parlamentu s Radou, predsedom Euroskupiny a Komisiou ešte pred jarným zasadnutím Rady a mali by sa riadne vykonávať v priebehu európskeho semestra;

33.    uznáva, že európsky semester sa stal dôležitým nástrojom plnenia reforiem na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, pretože zabezpečuje, že EÚ a jej členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky; ľutuje však nedostatočné preberanie zodpovednosti, čo vedie k neuspokojujúcej miere implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

34.    vyjadruje presvedčenie, že európsky semester by sa mal zjednodušiť a posilniť bez toho, aby sa menil súčasný právny rámec, a že by sa mali lepšie koordinovať dokumenty týkajúce sa semestra, a tým by sa zvýšilo zameranie, účinnosť a zodpovednosť za dosiahnutie európskych cieľov dobrej správy hospodárskych záležitostí;

35.    žiada, aby odporúčania pre jednotlivé krajiny, ak to pripadá do úvahy, boli lepšie skoordinované s odporúčaniami o postupe pri nadmernom schodku s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi dohľadom nad fiškálnou pozíciou a koordináciou hospodárskej politiky;

36.    podporuje zlepšený proces na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni týkajúci sa vypracovania, následnej kontroly, podpory a monitorovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zároveň umožniť kontrolu ich vykonávania a kvality na základe výsledkov;

37.    pripomína, že právna úprava vyžaduje, aby Komisia zohľadnila okrem iného ciele na rok 2020 pri príprave svojich odporúčaní, a zakotvuje zásadu, podľa ktorej „od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne vysvetlí svoju pozíciu“;

38.    je znepokojený zvýšením dlhu v krajinách, ktoré už majú vysokú mieru zadlženia, čo je v príkrom rozpore s pravidlom 1/20 o znižovaní dlhu; žiada Komisiu, aby vysvetlila, ako mieni riešiť tento rozpor, a zabezpečila, že pomer dlhu k HDP sa zníži na udržateľnú mieru v súlade s Paktom stability a rastu;

39.    podporuje stratégiu Komisie s tromi piliermi (investície na podporu rastu, fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy) predstavenú v ročnom prieskume rastu na rok 2015 a žiada ju, aby to urobila konkrétnejšie v rámci celkového hodnotenia rozpočtovej situácie a vyhliadok v eurozóne a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

40.    uznáva potrebu nezávislej a pluralitnej analýzy hospodárskych vyhliadok členských štátov na úrovni EÚ; v súvislosti naliehavo žiada, aby sa ďalej rozvíjal útvar Komisie označovaný ako hlavný ekonomický analytik poskytujúci objektívnu, nezávislú a transparentnú analýzu príslušných údajov, ktorá by sa mala zverejňovať a slúžiť ako základ dobre informovanej diskusie a rozhodovacieho procesu v Komisii, Rade a Európskom parlamente; žiada, aby sa hlavnému ekonomickému analytikovi včas poskytovali všetky relevantné dokumenty, aby mohol vykonávať svoje úlohy; zdôrazňuje užitočnú úlohu vnútroštátnych fiškálnych rád na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a nabáda na zriadenie európskej siete;

41.    pripomína, že cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe je zabrániť, aby dochádzalo ku krízam, a to včasnou identifikáciou škodlivých makroekonomických nerovnováh na základe objektívneho posúdenia vývoja kľúčových makroekonomických premenných; domnieva sa, že postup pri makroekonomickej nerovnováhe sa musí použiť na efektívne a účinné posúdenie vývoja kľúčových makroekonomických premenných z hľadiska deficitov aj prebytkov krajín, najmä vzhľadom na posilňovanie konkurencieschopnosti a lepšie zohľadňovanie eurozóny ako celku vrátane účinkov presahovania; pripomína, že cieľom makroekonomického dohľadu je tiež určenie krajín, ktoré sa pravdepodobne stretnú s nerovnováhou v budúcnosti, a predchádzať tomu včasným začatím udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem, ak stále existuje priestor na opatrenia;

42.    poukazuje na to, že Komisia jasne rozlišuje medzi preventívnymi a nápravnými časťami Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o investície umožňujúce dočasné odchýlenie sa od strednodobého cieľa alebo o postup úprav smerujúci k investíciám, a to v rámci existujúcej bezpečnostnej rezervy v preventívnej časti; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli konzistentné v tejto oblasti s výslednou pozíciou spoluzákonodarcov týkajúcou sa nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície;

43.    žiada Komisiu, aby vo svojej analýze zvážila všetky dôležité faktory vrátane skutočného rastu, inflácie, dlhodobých verejných investícií a miery nezamestnanosti pri vyhodnocovaní hospodárskej a fiškálnej situácie členských štátov a okamžite riešila nedostatok investícií v EÚ presunom výdavkov smerom k najproduktívnejším a udržateľným investíciám posilňujúcim rast a zamestnanosť;

44.    vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby spôsob, akým sa skutočné opatrenia zohľadňujú v rámci postupu pri nadmernom deficite, vychádzal z jasných, kvantifikovateľných a kvalitatívnych kritérií;

45.    trvá na tom, že zameranie sa na štrukturálne deficity od reformy Paktu stability a rastu v roku 2005 spolu so zavedením výdavkového pravidla v rámci reformy z roku 2011 a s koncepciou produkčnej medzery, ktorá sa ťažko kvantifikuje, vytvárajú neistotu a komplexnosť a vedú k rozpätiu flexibility, a tým k nezáväznému plneniu Paktu stability a rastu; obáva sa, že výpočet potenciálneho rastu a produkcie, z ktorého vychádza posudzovanie štrukturálnych deficitov, ako aj výpočet výdavkového pravidla podliehajú niekoľkým neistým predpokladom vedúcim k podstatným revíziám medzi jesennými a jarnými prognózami Komisie, čo vedie k rôznym výpočtom a odlišným posúdeniam, pokiaľ ide o plnenie Paktu stability a rastu;

46.    vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní a hodnotení fiškálnych pozícií členských štátov zvažovala praktické dôsledky schválených fiškálnych opatrení a reforiem; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na predvídateľnú a ucelenú tvorbu politiky, pri svojej analýze vychádzala z presných skutočností a spoľahlivých údajov a aby uplatňovala maximálnu opatrnosť pri využívaní odhadov v koncepciách, ako napríklad odhadovaný možný rast HDP a produkčné medzery;

47.    zdôrazňuje význam nového rastu a vytvárania pracovných miest pre akceptáciu rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou, a žiada preto Komisiu, aby zlepšila podnikateľské prostredie v Európe s osobitným dôrazom na MSP, odstraňovanie byrokracie a prístup k financovaniu; v tejto súvislosti pripomína potrebu poskytovať podporu MSP, aby sa im umožnil prístup aj na trhy krajín mimo EÚ, ako sú USA, Kanada, Čína a India;

Demokratická zodpovednosť a výzvy skryté v prehlbovaní správy hospodárskych záležitostí

48.    je presvedčený, že prehĺbená a odolnejšia HMÚ si naliehavo vyžaduje menší stupeň zložitosti a vyššiu mieru zodpovednosti a transparentnosti namiesto pridávania novej úrovne pravidiel k už existujúcim pravidlám; zdôrazňuje, že, keďže povinnosti v oblasti HMÚ sú rozdelené medzi vnútroštátnu a európsku úroveň, osobitná pozornosť sa musí venovať zabezpečeniu súdržnosti a zodpovednosti správy ekonomických záležitostí na vnútroštátnej aj európskej úrovni; okrem toho sa domnieva, že významnú úlohu musia zohrávať inštitúcie, ktoré podliehajú demokratickej zodpovednosti, a zdôrazňuje potrebu dlhodobého zapájania parlamentov, pričom zodpovednosť sa musí prevziať na tej úrovni, na ktorej sa rozhodnutia prijímajú alebo vykonávajú;

49.    uznáva na základe súčasnej situácie, že rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí zjednodušiť, lepšie presadzovať a v prípade potreby napraviť a dokončiť, aby EÚ a eurozóna mohli riešiť problémy v oblasti konvergencie, trvalo udržateľného rastu, plnej zamestnanosti, blahobytu občanov, konkurencieschopnosti, zdravých a udržateľných verejných financií, dlhodobých investícií s vysokou sociálno-ekonomickou návratnosťou, ktoré sú orientované na budúcnosť, a dôvery;

50.    domnieva sa, že, keďže vklad parlamentov týkajúci sa usmernení hospodárskej politiky predstavuje dôležité hľadisko každého demokratického systému, zvýšenú legitímnosť na európskej úrovni možno zabezpečiť prijatím usmernení v oblasti konvergencie, ktoré obsahujú cielené priority na nadchádzajúce roky, čo by podliehalo spolurozhodovaciemu postupu, ktorý by sa mal zaviesť pri nasledujúcej zmene zmluvy;

51.    pripomína, že v uzneseniach Európskeho parlamentu sa špecifikuje, že vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe („Fiškálny pakt“) mimo štruktúry inštitúcií Únie predstavuje krok späť v politickej integrácii Únie, a preto požaduje, aby EMS a Fiškálny pakt boli plne začlenené do rámca Spoločenstva na základe skúseností s ich vykonávaním podľa článku 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe a aby teda boli formálne zodpovedné Európskemu parlamentu;

52.    pripomína svoju žiadosť, aby sa vypracovali možnosti nového právneho rámca pre budúce programy makroekonomických úprav, ktorý by nahradil trojku, s cieľom zvýšiť transparentnosť týchto programov a zodpovednosť za ne, ako aj zaručiť, aby sa všetky rozhodnutia EÚ podľa možnosti prijímali na základe metódy Spoločenstva; domnieva sa, že by mal existovať súlad medzi povahou použitého mechanizmu pre stabilitu a inštitúciou zodpovednou za jeho mobilizáciu, pričom uznáva, že členské štáty eurozóny spolurozhodujú o uvoľnení mechanizmu, keďže zaručujú finančnú pomoc;

53.    požaduje, aby sa uskutočnilo opätovné posúdenie rozhodovacieho procesu Euroskupiny s cieľom zabezpečiť tak príslušnú demokratickú zodpovednosť; víta skutočnosť, že sa predseda Euroskupiny pravidelne zúčastňuje na schôdzach výboru ECON rovnako ako predseda Rady ECOFIN, čo prispieva k podobnej miere demokratickej zodpovednosti;

54.    pripomína, že balík 6 + 2 legislatívnych aktov je založený na posilnenej úlohe nezávislého komisára, ktorý by mal zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné uplatňovanie pravidiel, domnieva sa, že ďalšie kroky v rámci inštitucionálnej štruktúry správy hospodárskych záležitostí, ako je posilnenie úlohy komisára pre hospodárske a menové veci alebo vytvorenie európskeho ministerstva financií, musia rešpektovať rozdelenie právomocí medzi rôznymi inštitúciami a musia byť prepojené s primeranými prostriedkami na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti, a to za účasti Európskeho parlamentu;

55.    pripomína, že banková únia bola výsledkom politickej vôle zabrániť ďalším finančným krízam, prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi, ako aj minimalizovať negatívne účinky presahovania vyplývajúce z krízy štátneho dlhu a že rovnaká vôľa je potrebná na dosiahnutie prehĺbenej HMÚ;

56.    žiada Komisiu, aby predložila ambiciózny plán na dosiahnutie prehĺbenej hospodárskej a menovej únie, ktorá berie do úvahy návrhy tak, ako sú načrtnuté v tejto správe, pričom sa opiera o mandát udelený na samite eurozóny, ktorý potvrdila Európska rada, t. j. pripraviť „ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne“, ako aj o predchádzajúcu prácu, ako je tzv. Thyssenovej správa z 20. novembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu – Zahájenie európskej diskusie a štyri záverečné správy predsedov z 5. decembra 2012;

57.    vyzýva zainteresované strany v tomto potrebnom ďalšom kroku HMÚ, aby zohľadnili predpokladané budúce rozšírenie eurozóny a preskúmali všetky možnosti na prehĺbenie a posilnenie HMÚ a na dosiahnutie toho, aby sa stala odolnejšou, prispievala k rastu, vytváraniu pracovných miest a stabilite, ako napríklad:

a)          posilnené mechanizmy demokratickej zodpovednosti na úrovni EÚ aj vnútroštátnej úrovni, pričom zodpovednosť treba prevziať na tej úrovni, na ktorej sa prijímajú rozhodnutia, a musí sa opierať o schválenie usmernení v oblasti konvergencie spolurozhodovacím postupom, zatiaľ čo kontrolná úloha Európskeho parlamentu v rámci európskeho semestra sa formálne potvrdí v medziinštitucionálnej dohode a zabezpečí sa, aby všetky národné parlamenty krajín eurozóny sledovali každý krok procesu európskeho semestra;

b) sociálny rozmer zameraný na ochranu európskeho sociálneho trhového hospodárstva, s rešpektovaním práva na kolektívne vyjednávanie, podľa ktorého by bola zabezpečená koordinácia sociálnych politík členských štátov vrátane mechanizmu minimálnej mzdy alebo príjmu, ktorý by bol vlastný každému členskému štátu a o ktorom by rozhodoval každý členský štát samostatne, a podporujúci boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, reintegráciu pracovníkov do pracovného trhu, dobrovoľnú mobilitu a flexibilitu medzi profesiami a členskými štátmi;

c) fiškálna kapacita eurozóny na základe osobitných vlastných zdrojov, ktorá by v rámci rozpočtu Únie a pod kontrolou Európskeho parlamentu mala pomáhať členským štátom pri vykonávaní dohodnutých štrukturálnych reforiem na základe určitých podmienok vrátane účinného vykonávania národných programov reforiem; víta v tejto súvislosti prácu skupiny EÚ pre vlastné zdroje, ktorej predsedá Mario Monti;

d) zvýšenie odolnosti EMÚ pri hospodárskych šokoch a núdzových situáciách priamo spojených s menovou úniou pri súčasnom vyhnutí sa akejkoľvek forme trvalých fiškálnych prevodov;

e) pokiaľ ide o zdaňovanie, záväzok k celoeurópskym opatreniam na boj proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa platbe daní a agresívnemu plánovaniu dani z príjmov právnických osôb, spolupráci národných daňových orgánov na výmenu informácií o vyhýbaní sa platbe daní a daňových podvodoch, opatreniam na dosiahnutie konvergencie daňových politík členských štátov, spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb, jednoduchším a transparentnejším daňovým systémom a výkazníctvu podľa jednotlivých krajín pre právnické osoby okrem MSP;

f)  postupné dokončenie bankovej únie;

g) zavedenie ESM a Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do práva Únie ruka v ruke so zlepšenou koordináciou hospodárskej politiky, skutočnou konvergenciou, presadzovaním spoločných pravidiel a jasným záväzkom vykonania hospodársky a sociálne udržateľných štrukturálnych reforiem;

h) riešenie slabostí v súčasnom rámci, ktoré umožňujú situáciu, že na plnenie niektorých častí zmluvy dohliada Súdny dvor a iné sú vylúčené;

i)  posilnená vonkajšia úloha eurozóny vrátane povýšenia úrovne jej zastúpenia;

58.    žiada o vypracovanie možného ďalšieho kroku EMÚ na základe prístupu „4 predsedovia +1“ vrátane predsedu EP, ktorý by mal byť pozvaný na všetky schôdze, mal dostávať všetky informácie a získať právo účasti na rozpravách; konštatuje, že predseda Komisie naznačil svoj zámer vychádzať v svojich úvahách počas prípravy správy štyroch predsedov z informácií od predsedu Európskeho parlamentu;

59.    žiada svojho predsedu, aby vykonával ex-ante koordináciu s predsedami politických skupín alebo s poslancami, ktorých osobitne vymenovali politické skupiny alebo Parlament na zastupovanie Parlamentu v nadchádzajúcom vypracovaní úloh na základe mandátu udeleného týmto uznesením okrem iného pri riešení otázok uvedených v analytickej správe štyroch predsedov s názvom Príprava na ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne;

60.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Parlamentu, Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.11, s. 12.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(7)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0239.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0598.

(10)

Ú. v. EÚ C 165E, 11.6.2013, s. 24.

(11)

Ú. v. EÚ C 33E, 5.2.2013, s. 140.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Na základe poverenia získaného od koordinátorov výboru ECON v septembri 2014 je táto správa príspevkom k posúdeniu účinnosti právneho rámca, najmä toho, či sa ustanovenia riadiace rozhodovanie ukázali ako dostatočne spoľahlivé a či je pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalého zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ. Odvtedy došlo k trom veľkým zmenám: požiadavka samitu eurozóny 24. októbra 2014 predsedovi Komisie na obnovenie prác na správe štyroch predsedov, uverejnenie dvoch oznámení Komisie, jedného na tému „preskúmanie správy hospodárskych záležitostí, správa o uplatňovaní nariadení“ z 28. novembra 2014 a druhého na tému „najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“.

Táto správa vzniká v situácii, keď viac ako sedem rokov od začiatku krízy bolo euro zachránené vďaka opatreniam, vrátane úpravy Paktu stability a rastu, fiškálnej dohody, zriadenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), bankovej únie a riadiacej úlohy Európskej centrálnej banky (ECB), ktorých dosiahnutie si nikto nedokázal vopred predstaviť. Tiež však čelí situácii v Európe, v eurozóne, v ktorej bola podľa najnovších údajov vydaných Eurostatom nezamestnanosť v novembri 2014 na úrovni 11,5 %, ročná inflácia sa odhaduje, že v decembri 2014 dosiahne –0,2 %, kým jesenná prognóza Európskej komisie naznačuje slabý hospodársky rast za rok 2014 (+0,8 %).

Správa má toto pozadie a je založená na analýze prvých rokov vykonávania rámca správy hospodárskych záležitostí, ako bol upravený počas krízy. Pri súčasnom porozumení neúplnosť hospodárskej a menovej únie a slabá výkonnosť eurozóny od roku 2011 vyvolali diskusiu o súbore politík prijatých v dôsledku krízy štátneho dlhu, keďže eurozóna zaostáva za svojimi náprotivkami. V tomto zmysle Komisia v ekonomickom dokumente(1) analýzou eurozóny v rokoch 2011 – 2013 dospela z záveru, že súbežné konsolidácie v krajinách eurozóny – na základe expanzívnych politík schválených na samite G20 v období po páde banky Lehman Brothers – mali „veľké negatívne produkčné účinky“ a „významné negatívne presahovanie“. V správe sa poznamenáva, že nové ustanovenia neumožnili primerane zohľadniť kumulatívny, celoeurópsky účinok politík vykonávaných na vnútroštátnej úrovni, a to najmä celkovej fiškálnej orientácie, a preto sa správa nezaoberala rizikami vyplývajúcimi z čoraz väčších rozdielov medzi hospodárstvami eurozóny, hrozbou deflácie, nízkym rastom a vysokou nezamestnanosťou.

V tejto súvislosti sa v správe tvrdí, že negatívny účinok na výhľad rastu s ohľadom na vykonávanie simultánneho zužovania fiškálnej politiky v celej Európe bol výrazne podcenený a že doložky o flexibilite stanovené v Pakte stability a rastu na vykonávanie proticyklických hospodárskych politík v kontexte rastu, ktorý je nižší, ako je jeho potenciál, neboli plne využité alebo až doteraz neposkytovali, tiež z dôvodu úzkeho výkladu, dostatok manévrovacieho priestoru s cieľom čeliť výzvam, ktorými EÚ prechádzala.

Silný dôraz na štrukturálny deficit, pokiaľ ide o posúdenie vykonávania ustanovení Paktu stability a rastu, ktorý viedol k nezávislému výkladu, keďže zo svojej podstaty tento ukazovateľ podlieha niekoľkým problematickým predpokladom, preto stojí za diskusiu. Dôraz na konsolidáciu v priebehu posledných rokov umožnený týmto posúdením vykonávania Paktu stability a rastu bol občas škodlivý pre financovanie štrukturálnych reforiem vrátane nesplatených investičných potrieb, a mohol viesť k rozporom v politických odporúčaniach, pokiaľ ide o dodržanie cieľov stratégie Európa 2020.

V tejto súvislosti Komisia predložila dve oznámenia, v ktorých sa vymedzuje rámec obsahu diskusie. Oznámenie týkajúce sa flexibility je oznámenie vysvetľujúce okamžitý vplyv, ktorý je vítaný v prospech investícií a rastu v rámci platných pravidiel. Tým, že sa v tomto oznámení považujú vnútroštátne príspevky do Európskeho fondu pre strategické investície za neutrálne v súvislosti s Paktom stability a rastu, toto oznámenie podporuje investičný plán spustený Komisiou. Spravodajkyňa je presvedčená, že by sa mohol dosiahnuť ďalší pokrok, a to najmä prijatím symetrického prístupu k príspevkom na spolufinancovanie projektov v rámci Európskeho fondu pre strategické investície podľa širšej „investičnej doložky“ v preventívnej a nápravnej časti. V tomto oznámení sa navrhuje aj nový spôsob, ako pri posudzovaní fiškálnej situácie členského štátu zohľadniť náklady na vykonanie štrukturálnych reforiem. Súvisiace ustanovenia by mohli zlepšiť vykonávanie reforiem členskými štátmi a zvýšiť ich zmysel pre zodpovednosť za predpokladu, že sa rovnaký postup dodrží v preventívnej a nápravnej časti.

Druhé oznámenie je do istej miery štatistickým pozorovaním toho, ako sa použili rôzne postupy zavedené s balíkom 6 + 2 legislatívnych aktov: uznávajú sa v ňom „oblasti pre možné zlepšenie týkajúce sa transparentnosti a zložitosti tvorby politík“, ale aj o „ich vplyve na rast, nerovnováhy a konvergenciu“, kým Komisia plánuje „prediskutovať tieto plány s Európskym parlamentom a Radou v nasledujúcich mesiacoch“.

Tento krok bol ešte väčší z menovej strany, a to z dôvodu rozhodnutia ECB z 22. januára 2015 o spustení rozšíreného programu nákupu aktív, ktorého súčasťou budú dlhopisy vydané ústrednou štátnou správou krajín eurozóny vo výške 60 miliárd EUR mesačne aspoň do septembra 2016.

Spravodajkyňa je silno presvedčená, že Európsky parlament by mal využiť túto príležitosť, aby prispel do diskusie o lepšom fungovaní hospodárskej a menovej únie, a to aj so zreteľom na diskusiu, ktorá sa čoskoro začne na základe správy štyroch predsedov.

V tomto zmysle sa zdá, že je potrebné sa zaoberať určitými kritickými bodmi.

1) Eurozóne chýba riadne hodnotenie jej globálnej hospodárskej situácie, spoločná diagnostika, ktorú tí, ktorí používajú rovnakú menu, musia mať. Toto sa ukázalo na základe objavenia veľkých rozdielov, ktoré sa ešte zväčšili z dôvodu súčasnej krízy a intervencie trojky, a na základe historického poklesu investícií v EÚ. Hospodárskej a menovej únii zjavne chýbajú primerané nástroje na náležitú diskusiu o dynamike, ktorú by rôzne členské štáty mali dodržiavať v súvislosti s ich fiškálnou pozíciou. Toto je základný kameň diskusie, ktorú vedieme od vzniku hospodárskej a menovej únie. Skúsili sme to riešiť odlišnými nástrojmi vrátane na začiatku všeobecných usmernení pre hospodárske politiky. Akosi sme si potom mysleli, že to bude realizovateľné v rámci európskeho semestra pomocou ročného prieskumu rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (MIP). Treba priznať, že postup pri makroekonomickej nerovnováhe nám umožnil začať pozorovanie krajín s deficitom alebo prebytkami, hoci to neviedlo k širokej diskusii medzi zainteresovanými stranami a v podstate sa tento postup javí ako nástroj na diskusiu Komisie s členským štátom o ich očakávaných štrukturálnych reformách. Teraz, keď hospodárstvo EÚ zreteľne vstúpilo do rizikovej zóny scenára Japonska, je možno načase otvoriť túto diskusiu a vytvoriť pre ňu vhodné nástroje. Určitým spôsobom sa začala prostredníctvom súčasnej diskusie o „fiškálnej orientácii eurozóny“, otázkou však je zistiť, či by malo ísť len o pripojenie pozorovaných vnútroštátnych fiškálnych pozícií, alebo či môže ísť o politický prístup predbiehajúci cyklus, ktorý umožňuje vymedziť dynamickú úlohu, ktorú by mohol mať každý členský štát, aby dosiahol optimálny výsledok za celok. Na tento účel spravodajkyňa navrhuje aktualizovať odporúčania pre eurozónu pripravené Komisiou, a tak ich zmeniť na povinné odporúčania, a prijať ich začiatkom jarného zasadnutia Rady.

2) Väčšina pozorovateľov, ale aj Komisia dnes uznávajú, že správa hospodárskych záležitostí dosiahla takú komplexnosť, že škodí demokracii, transparentnosti a zodpovednosti. Priznajme si, že ide o výsledok nedostatku dôvery, ktorý viedol k pridávaniu nových pravidiel k tým existujúcim. To sa prenieslo aj do akosi rušivého nadviazania Komisie na „štrukturálne reformy“ v členských štátoch, čo v určitej chvíli môže byť kontraproduktívne. Po prijatí eura sa tlak na reformu mohol vo väčšine členských štátov zmenšiť, ale súčasná kríza núti každý z členských štátov, aby sa prebudil. Najlepší spôsob na ich dosiahnutie bez toho, aby tým bola ohrozená demokracia, sociálny dialóg a zodpovednosť, ktoré sú tiež súčasťou konkurencieschopnosti EÚ, je umožniť každému členskému štátu, aby si ich vyriešil na základe spoločného porozumenia situácie. Tento krok je potrebný pre konečný úspech, a to aj v zmysle dodržiavania pravidiel. To môže fungovať, pokiaľ subjekt pripustí, že riadne reformy sa musia vymedziť na vnútroštátnej úrovni na základe celkovej stratégie EÚ, že niektoré reformy majú dlhodobý účinok a že v súčasnej hospodárskej situácii sa treba usilovať o náležitú rovnováhu medzi štrukturálnymi reformami a fiškálnou disciplínou.

3) Súčasné pravidlá a sankcie týkajúce sa správy hospodárskych záležitostí sú v podstate založené na koncepciách, prvou z nich je „produkčná medzera“, ktoré sú predmetom dôležitých polemík medzi odborníkmi vrátane Marttiho Hetemäkiho, prezidenta Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky (ESGAB), alebo Stefana Kapferera v mene OECD v priebehu ich nedávnych vystúpení pred výborom ECON. Úloha „produkčnej medzery“ ešte vzrástla po poslednom oznámení Komisie o flexibilite. Táto situácia nie je rozumná a mala by sa objasniť buď prostredníctvom dosiahnutia spoločného porozumenia týchto koncepcií, alebo ich zmenou, v každom prípade však prostredníctvom spojenia ECB, OECD a MMF s touto úlohou.

4) Po realizovaní súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí v súčasnom hospodárskom kontexte sa otvárajú diskusie o udržateľnosti niektorých pravidiel prijatých v minulosti. Aj v rámci pripravovanej diskusie sa na ne bude potrebné pozorne pozrieť. Prvým pravidlom je zjavne pravidlo zníženia dlhu 1/20, to isté sa však môže vzťahovať aj na 0,5 % ročnej štrukturálnej úpravy.

5) Európsky parlament na konci posledného mandátu začal diskusiu o zákonnosti a účinnosti programov pomoci pod vedením trojky. Po predstavení svojho programu vo funkcii predsedu Komisie pred Európskym parlamentom 15. júla 2014 sa zdá, že Jean-Claude Juncker nemá v úmysle venovať sa trojke ako takej. To treba podporiť návrhmi generálneho advokáta Súdneho dvora o zákonnosti programu priamych menových transakcií ECB. V dôsledku toho a popri skutočnosti, že Európsky parlament žiada o začlenenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu do zmluvy, je potrebné sa znovu zamyslieť a poskytnúť nové vysvetlenie zodpovednosti a nástroje rozličných zainteresovaných strán.

6) Žiadny rámec správy hospodárskych záležitostí však nemožno súdiť len na základe výsledkov (tzv. legitimita výstupov), ale musí sa posudzovať aj so zreteľom na jeho demokratickú zodpovednosť. Vzhľadom na čoraz častejší pocit demokratického deficitu rozšíreného rámca správy hospodárskych záležitostí sa v správe tvrdí, že čisto medzivládne mechanizmy sa musia ukončiť a namiesto nich je na zvýšenie demokratickej legitimity nevyhnutnou podmienkou silnejšie zapojenie Európskeho parlamentu na európskej úrovni. V správe sa navyše vzhľadom na to, že demokratická zodpovednosť je oslabená aj mimoriadnou zložitosťou rámca, žiada, aby Komisia predložila ambiciózny legislatívny program o reforme rámca na jar tohto roku.

7) V neposlednom rade nikto nemôže diskutovať o správe hospodárskych záležitostí hospodárskej a menovej únie bez toho, aby uvažoval nad rámec krízy. Diskusia o prehĺbení hospodárskej a menovej únie sa už príliš dlho odkladala, k čomu môže dospieť každý poctivý pozorovateľ. Počas posledného mandátu prispelo k oživeniu diskusie koncepčné oznámenie Komisie, správa štyroch predsedov, ktorú posúdil Európsky parlament s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, teda Thyssenovej správa. Napokon však rozhodujúci činitelia čakali na všeobecné voľby v Nemecku, a potom na voľby do Európskeho parlamentu. Výsledky volieb v Grécku teraz menia povahu diskusie a zdá sa, že diskusia sa bude môcť konečne uskutočniť po všeobecných voľbách v Spojenom kráľovstve. Je načase pripraviť túto úlohu, na ktorú Jean-Claude Juncker dostal nový mandát spoločne s predsedom Európskej rady, predsedom Euroskupiny a prezidentom ECB. Európsky parlament musí byť plne zapojený do týchto rokovaní a musí zabezpečiť, že žiadna zvyšná možnosť nebude odložená, s cieľom vybaviť hospodársku a menovú úniu okrem iného rozšírenou základňou a aspoň štyrmi blokmi: fiškálnou kapacitou, obnovenými mechanizmami pomoci, sociálnym rozmerom a inštitucionálnym a demokratickým pilierom. Európska únia a eurozóna sa musia presvedčiť, že táto základňa nebude príliš malá, nepríde tentoraz prineskoro a že obyvatelia Európy budú môcť z eura vyťažiť maximum.

(1)

Fiscal consolidations and spillovers in the euro area periphery and core (Fiškálna konsolidácia a presahovanie na periférii a v centre eurozóny), Jan in’t Veld, Economic Papers 506, Európska komisia, október 2013, http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/economic_paper/2013/pdf/ecp506_en.pdf


MENŠINOVÉ STANOVISKO

podľa článku 56 ods. 3 rokovacieho poriadku,

predkladá Bernd Lucke

Cieľom správy bolo zistenie stavu súčasnej situácie v oblasti riadenia rozpočtovej politiky. Cieľom bolo najmä vyhodnotiť fungovanie súčasných pravidiel správy hospodárskych záležitostí, ako aj opísať budúce výzvy.

Správa nijakým spôsobom nespĺňa toto zadanie.

Správa neuvádza systematickú analýzu súčasného status quo. Namiesto toho je preplnená všeobecnými normatívnymi nič nehovoriacimi frázami a odtrhnutá od platného európskeho práva, najmä od doložky „no bailout“ (článok 125ZFEÚ).

Správa žiada centralizáciu hospodárskej politiky a prenos ručenia v eurozóne na Úniu. Vedie to k ďalšiemu oddeľovaniu zodpovednosti za výdavky od ručenia.

Maastrichtská zmluva, ktorá naďalej platí, stanovuje, že správa hospodárskych záležitostí v menovej únii spočíva na vlastnej zodpovednosti za rozpočtovú politiku.

Toto je vyjadrené v doložke „no bailout“, ktorá vychádza z dvoch jednoduchých rozpočtových pravidiel.

Pravidlá boli od nadobudnutia účinnosti porušené už vyše deväťdesiatkrát. Začiatkom záchrannej politiky ENFS v roku 2010 bola zrušená zásada „no bailout“ a privedená ad absurdum.

Iba dôveryhodná možnosť štátneho bankrotu prostredníctvom návratu k doložke „no bailout“ môže zabezpečiť, aby viedol každý členský štát politiku vlastnej zodpovednosti, ktorá by nebola na úkor Spoločenstva.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

podľa článku 56 ods. 3 rokovacieho poriadku,

predkladá Beatrix von Storch

Od roku 1999 sa európska správa hospodárskych záležitostí stáva čoraz komplikovanejšou a napriek tomu neviedla k podstatným výsledkom. Vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu a krízu dôvery bolo počas posledných piatich rokov vypracovaných viac právnych predpisov EÚ bez alternatív, než kedykoľvek v minulosti. Názov presne vystihuje program: tzv. Európska správa hospodárskych záležitostí vedie bezpochyby ku strate národnej suverenity v oblastiach hospodárskej, finančnej sociálnej a fiškálnej politiky, ktoré sú vo výlučnej kompetencii členských štátov. Už dlho existujú odôvodnené pochybnosti o ústavnosti novej európskej správy hospodárskych záležitostí. O tom však táto iniciatívna správa nič nehovorí. EÚ má v úmysle prostredníctvom európskej správy hospodárskych záležitostí v budúcnosti zasahovať do národného plánovania rozpočtov členských štátov a spolurozhodovať v otázkach daňovej legislatívy, vývoja miezd a sociálneho zabezpečenia. Záväzné odporúčania pre jednotlivé krajiny sú priamym útokom na zásadu subsidiarity. Konkrétne návrhy európskej správy hospodárskych záležitostí okrem toho predpokladajú zavedenie centrálneho rozpočtu EÚ, európskeho poistenia v nezamestnanosti, vydávanie európskych dlhopisov a inštitucionálne posilnenie euroskupiny. Toto odmietam.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (1.4.2015)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

(2014/2145(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anne Sander

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii Únia „usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany“; keďže je to nevyhnutné na zabezpečenie sociálnej dimenzie správy hospodárskych záležitostí na rozličných úrovniach Únie, ako sa stanovuje v článku 9 ZFEÚ; keďže Parlament vo svojom uznesení z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík uviedol, že „každý nový alebo aktualizovaný proces zlepšenia organizácie a rozhodovania v Rade a/alebo Komisii musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti a príslušnou zodpovednosťou voči Európskemu parlamentu“;

1.  zdôrazňuje, že rámec správy hospodárskych záležitostí Európskej únie by sa mal zameriavať na to, aby bol riadiacim nástrojom na nápravu veľkých hospodárskych nerovnováh vrátane mier nezamestnanosti, ktoré spôsobili prudké zníženie rastu a nárast nerovností a ktoré ohrozujú európske hospodárstva; pripomína, že celkový dlh EÚ-28 klesol z hodnoty 4,5 % HDP v roku 2011 na prognózované 3 % HDP v roku 2014; pripomína však, že hospodárska rovnováha počas celého cyklu by mala efektívnejšie podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý je naďalej nízky alebo v posledných rokoch stagnoval a podľa prognózy rastu HDP EÚ sa očakáva, že zostane pod 1,5 %; pripomína, že opatrenia na dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu musia byť zamerané aj na plnenie a účinnejšiu podporu cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a chudoby, pretože pokrok bol nedostatočný;

2.  súhlasí s vyhlásením komisárky Thyssenovej, že krajiny, ktoré ponúkajú kvalitnú zamestnanosť a lepšiu sociálnu ochranu a investujú do ľudského kapitálu, sú odolnejšie voči hospodárskym krízam; vyzýva Komisiu, aby tento postoj zohľadnila pri vypracúvaní všetkých svojich odporúčaní pre politiky európskeho semestra a pre jednotlivé krajiny;

3.  víta preskúmanie účinnosti tohto rámca s cieľom zhodnotiť účinné a jednotné uplatňovanie pravidiel správy členskými štátmi a Komisiou; pripomína, že preskúmanie predstavuje príležitosť na výmenu názorov, najmä s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu, o pravidlách fungovania rámca a o tom, ako by rámec mohol byť účinnejší, sociálnejší a demokratickejší, najmä pokiaľ ide o plnenie cieľov stratégie Európa 2020; navrhuje, aby preskúmanie zahŕňalo opatrenia, ktorými sa zlepší dôvera v hospodárstvo ako predpoklad pre súkromné investície, ktoré sú zase hlavným motorom tvorby pracovných miest;

4.  zdôrazňuje, že solidarita je kľúčovou hodnotou, na ktorej je postavená Európska únia a jej rámec správy hospodárskych záležitostí; domnieva sa, že toto preskúmanie je príležitosťou na ďalšie zlepšenie rámca správy hospodárskych záležitostí s cieľom dosiahnuť okrem iného lepšiu koordináciu s európskym sociálnym acquis a lepšiu európsku správu sociálnych záležitostí tak, aby sa znížila nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam lepšieho systému koordinácie pre eurozónu ako celok;

5.  požaduje, aby sa európsky semester stal účinným pri prevencii kríz tým, že pomôže koordinovať hospodárske a sociálne politiky, politiky pre lepšiu a udržateľnú tvorbu pracovných miest a politiky na podporu rastu členských štátov; v tomto zmysle víta návrh Komisie, že zameria svoju činnosť nielen na rozpočtovú zodpovednosť, ale aj na investície – najmä sociálne investície na podporu tvorby udržateľných pracovných miest, zabezpečenie väčšej sociálnej súdržnosti a rodovej rovnosti a boj proti chudobe – a na štrukturálne reformy s cieľom prepojiť reformy trhového hospodárstva so sociálnym pokrokom; pripomína, že Parlament opakovane uviedol, že navrhované štrukturálne reformy by mali byť ambiciózne, ekonomicky efektívne a spoločensky zodpovedné;

6.  zdôrazňuje, že rovnováha medzi politikou zamestnanosti a hospodárskou politikou podľa článkov 121 a 148 ZFEÚ je nevyhnutná na zabezpečenie pozitívneho vývoja EÚ; pripomína, že na splnenie cieľov stanovených v článku 9 ZFEÚ by sa hospodárska politika, sociálna politika a politika zamestnanosti mali zohľadňovať rovnako, a preto zdôrazňuje potrebu predchádzať hospodárskym a sociálnym nerovnováham, čím sa zabezpečí úplne súdržná verejná politika; v tejto súvislosti vyzýva na rovnaké zohľadnenie hospodárskych slobôd a občianskych a sociálnych práv v súlade so zmluvami EÚ;

7.  požaduje zabezpečenie väčšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti posilnením Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zachovať a vytvoriť pracovné miesta s právami prostredníctvom podpory opatrení na boj proti nezamestnanosti a chudobe;

8.  zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi príslušnými orgánmi Rady EPSCO a Rady ECOFIN, a preto navrhuje, aby sa usporadúvali spoločné zasadnutia Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom podporiť koordinované sociálno-ekonomické politiky zamerané na konkurencieschopnosť, tvorbu lepších a udržateľných pracovných miest, boj proti nezamestnanosti a zníženie nerovností, chudoby a sociálneho vylúčenia s cieľom podporiť inkluzívny rast v Európe;

9.  zdôrazňuje, že hodnotiaca tabuľka sociálnych ukazovateľov v správe o mechanizme varovania je dôležitá na predbežné určenie sociálneho dosahu opatrení zameraných na nápravu makroekonomických nerovnováh; vyzýva Komisiu, aby posúdila jej rozsah a účinnosť; nabáda Komisiu, aby pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny a pri hodnotení ich vykonávania v členských štátoch brala sociálne aspekty do úvahy rovnako ako hospodárske otázky, ale aby dbala aj na lepšie a udržateľné pracovné miesta, dlhodobú zamestnanosť, zamestnanosť mladých ľudí, chudobu detí a osobitnú sociálnu situáciu v každom členskom štáte; vyzýva členské štáty, aby využívali sociálne ukazovatele ako mechanizmus včasného varovania na zabránenie budúcim sociálnym a hospodárskym poklesom;

10. zdôrazňuje, že nadmerná nerovnosť by mala byť spúšťačom v systéme mechanizmu varovania, keďže destabilizuje spoločnosti a ohrozuje súdržnosť aj hospodársky výkon; zdôrazňuje, že nárast nerovnosti zaznamenaný v EÚ a zdokumentovaný v správach za jednotlivé krajiny v rámci semestra sa spája s významnými rizikami pre demokraciu; poukazuje na upozornenia MMF a MOP, že ďalší nárast nerovností v EÚ by mohol destabilizovať naše spoločnosti;

11. vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny v záujme podpory udržateľného rastu prostredníctvom lepšej a udržateľnej zamestnanosti, ako aj sociálnej súdržnosti a aby dosiahli pokrok v plnení cieľov stratégie Európa 2020; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala ročné hodnotenie pokroku dosiahnutého v účinnom vykonávaní týchto odporúčaní, ako aj ich účinkov na dlhy a deficity členských štátov a na sociálne ukazovatele; zdôrazňuje, že uvedené hodnotenie by malo byť priložené k ročnému prieskumu rastu;

12. pripomína Komisii, že hoci sa mzdy považujú za dôležitý prvok pri riešení makroekonomických nerovnováh, nie sú len nástrojom na ekonomické úpravy, ale predovšetkým príjmom, z ktorého musia pracujúci žiť; žiada Komisiu, aby v rámci hodnotenia implementácie odporúčaní vykonala posúdenie vplyvu tak, aby odporúčania v oblasti miezd nezvyšovali chudobu zamestnaných ani mzdové nerovnosti v rámci členských štátov a aby podnecovali členské štáty na presun ťažiska zdanenia z práce inam s cieľom stimulovať rast a zvýšiť miery zamestnanosti; nabáda členské štáty, aby zvážili systémy minimálneho príjmu v súlade so zvykmi a tradíciami každého členského štátu a aby dodržiavali odporúčanie Rady z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany;

13. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EIB, pričom sa zohľadnia špecifiká rôznych regiónov, stanovila kritériá, ktoré umožnia MSP – ktoré vytvorili viac než 80 % pracovných miest v EÚ a ktoré sú motorom trvalého a inkluzívneho rastu a základom pre tvorbu pracovných miest – prístup k financovaniu z Európskeho fondu pre strategické investície v spojitosti s Európskym investičným fondom; zdôrazňuje, že ak sa kritériá oprávnenosti projektov a požiadavky na účasť stanovia čo najskôr, umožní to vykonávanie príprav a lepšiu koordináciu činností, a to aj zo strany MSP; zdôrazňuje význam podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest, najmä pracovných miest pre mladých ľudí, pre akceptáciu európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou; preto žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na zvýšenie dôvery v hospodárstvo a na zlepšenie podnikateľského prostredia s osobitným dôrazom na MSP, na zníženie administratívneho zaťaženia pri zachovaní rovnakej úrovne sociálnych práv a na zlepšenie prístupu k financovaniu;

14. pripomína, že pri navrhovaní a vykonávaní štrukturálnych reforiem by sa mala zachovať primeraná sociálna ochrana – pričom sa zároveň budú rešpektovať právomoci členských štátov, sociálne a pracovné normy a práva pracovníkov, kvalita zamestnanosti a lepšie a udržateľné pracovné miesta – ako prostriedok na zabezpečenie sociálnej súdržnosti, konkurencieschopnosti a odolnosti voči hospodárskym a finančným krízam; nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a podporovali vzájomné učenie sa a solidaritu, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni; v záujme vykonávania účinnejších a cielenejších fiškálnych politík vyzýva členské štáty, aby uskutočnili reformy svojich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj vzdelávacích systémov; domnieva sa, že reformy trhu práce by mali zaviesť opatrenia vnútornej flexibility zamerané na udržanie zamestnanosti v čase hospodárskeho narušenia, zabezpečiť kvalitu pracovných miest, najmä lepšie a udržateľné pracovné miesta a istotu v presunoch medzi zamestnaniami, a priniesť systémy dávok v nezamestnanosti založené na realistických aktivačných požiadavkách, ktoré zabezpečujú primeranú podporu pre prepustených pracovníkov a sú prepojené s politikami opätovného začlenenia do trhu práce v súlade so zvykmi a tradíciami členských štátov; zdôrazňuje, že efektívna a väčšia integrácia trhov práce v EÚ ostáva strednodobým cieľom v oblasti presadzovania sociálneho pokroku a znižovania chudoby vo vyváženom a konkurencieschopnom prostredí;

15. naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili naliehavú situáciu, pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, a to nielen tým, že poskytnú skutočný impulz reálnej ekonomike (zvýšením dopytu a ponuky tovarov a služieb) a trhu práce, ale aj tým, že budú účinným a cieleným spôsobom vykonávať iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné zdroje, najmä prostredníctvom investícií do ľudského kapitálu, osobitne v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom dosiahnutia lepšieho súladu zručností a pracovných miest;

16. vzhľadom na starnutie obyvateľstva a reformy dôchodkových systémov vyzýva členské štáty, aby sa prioritne zaoberali opatreniami zameranými na pracujúcich vo vyššom veku; vyzýva Komisiu, aby stanovila kritériá a zvýšila kontroly využívania financovania z EÚ pre pracujúcich vo vyššom veku a prijala viac opatrení, pokiaľ ide o zamestnanosť ľudí vo vyššom veku;

17. s veľkým znepokojením konštatuje, že dlhodobá nezamestnanosť sa v priebehu krízy zdvojnásobila; konštatuje tiež, že tento nárast bol ešte vyšší u pracovníkov s nízkou kvalifikáciou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie boja proti dlhodobej nezamestnanosti v svojich politikách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

18. je presvedčený, že v súvislosti s hospodárskym rámcom Únie by sa najväčšia pozornosť mala venovať rastúcej úrovni nerovnosti v Európe; domnieva sa, že jedným z najlepších spôsobov boja proti tejto rastúcej nerovnosti je zvýšenie úsilia o vytváranie väčšieho počtu kvalitných pracovných miest v Európe;

19. upozorňuje na nedostatočnú demokratickú kontrolu postupu európskeho semestra; v záujme zabezpečenia zodpovednosti v rámci správy hospodárskych záležitostí, zlepšenia kvality a zvýšenia zodpovednosti za proces európskeho semestra a zníženia rozširujúcej sa priepasti medzi inštitúciami EÚ a občanmi EÚ odporúča užšie zapojiť Európsky parlament, národné parlamenty, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov do hospodárskeho dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou, a konkrétnejšie do procesu európskeho semestra, pričom treba zaručiť, aby sa nevytvárala žiadna zbytočná administratívna záťaž alebo náklady pre zúčastnené zainteresované strany;

20. odporúča, aby Komisia v záujme práce na zabezpečení väčšej transparentnosti a demokracie v procese európskeho semestra zorganizovala pred uverejnením ročného prieskumu rastu (RPR) diskusiu so zástupcami Európskeho parlamentu o všeobecných usmerneniach a smerovaniach v rámci prieskumu; vyzýva Európsku radu, aby neschvaľovala odporúčania pre jednotlivé krajiny bez toho, aby zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu;

21. opakuje svoju výzvu na medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by zabezpečila zapojenie Parlamentu do prípravy a schvaľovania RPR a všeobecných usmernení pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti;

22. pripomína, že Európska komisia a Európsky parlament vyzvali členské štáty, aby zapojili svoje národné parlamenty a vnútroštátne organizácie občianskej spoločnosti do vypracúvania ich národných programov reforiem (NPR) a programov stability a konvergenčných programov; vyzýva členské štáty, aby prinajmenšom informovali svoje národné parlamenty o obsahu svojich NPR a programov stability a konvergenčných programov, pričom zohľadnia stanovisko najreprezentatívnejších sociálnych organizácií a občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby informovali európske inštitúcie o vývoji týchto vnútroštátnych diskusií, ak je to vhodné;

23. požaduje oficiálne ustanovenie dialógu medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom spolu so sociálnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou na európskej úrovni v období medzi zverejnením ročného prieskumu rastu a marcovým zasadnutím Európskej rady a pred schválením odporúčaní pre jednotlivé krajiny Európskou radou;

24. v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu priaznivého investičného prostredia pre verejný sektor, najmä vzhľadom na vplyv nových účtovných štandardov SEC2010 na investičnú kapacitu niektorých verejných orgánov; požaduje, aby sa primerane prispôsobilo rozhodovanie Európskej centrálnej banky; upriamuje pozornosť na návrhy na zabezpečenie aktívnej účasti členských štátov na vykonávaní Junckerovho plánu; vyzýva členské štáty, aby pri príprave svojich rozpočtov venovali osobitnú pozornosť sociálnym investíciám, ako sú vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, ako aj vytváraniu pracovných miest a posilneniu podnikania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť veľkej rozpočtovej flexibility v rámci pravidiel rámca správy hospodárskych záležitostí v tomto ohľade, najmä v čase vážnej hospodárskej a finančnej krízy;

25. berie na vedomie analytickú správu navrhnutú štyrmi predsedami s názvom Príprava na ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne; žiada, aby predsedovia štyroch inštitúcií predložili ambiciózny plán opisujúci potrebný legislatívny a inštitucionálny pokrok zameraný na vytvorenie najlepšej možnej budúcnosti pre eurozónu, EÚ a jej občanov; zdôrazňuje, že Parlament by mal v plnej miere zohrávať úlohu v nadchádzajúcich diskusiách a rozhodnutiach prostredníctvom uznesenia prijatého na plenárnej schôdzi, ktoré by malo byť základom príspevku predsedu k plánu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

38

13

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Georges Bach, Elmar Brok, Karima Delli, Sergio Gutiérrez Prieto, Joachim Schuster, Neoklis Sylikiotis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.3.2015)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

(2014/2145(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ildikó Gáll-Pelcz

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy úroveň investícií v EÚ od roku 2007, keď dosahovala najvyššie hodnoty, poklesla približne o 15 %;

B.  keďže táto investičná medzera všeobecne brzdí hospodársku obnovu, vytváranie pracovných miest, dlhodobý rast a konkurencieschopnosť nášho priemyslu a jednotného trhu a ohrozuje dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

C. keďže preskúmanie a zlepšenie rámca pre správu hospodárskych záležitostí by malo vychádzať z uceleného prístupu prostredníctvom súboru navzájom prepojených a koherentných politík, ktoré podporujú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj konkurencieschopnosť a vytvárajú lepšiu a udržateľnú zamestnanosť namiesto zameriavania sa len na znižovanie deficitu, a keďže na dosiahnutie týchto cieľov je tiež kľúčové uvoľniť prínosy dobre fungujúceho, účinného a vyváženého jednotného trhu s posilnenou priemyselnou základňou;

D. keďže Komisia by mala monitorovať jednotný trh s ohľadom na kvalitu vykonávania opatrení súvisiacich s rámcom správy hospodárskych záležitostí; keďže Komisia by mala do výročnej kontroly správy vecí verejných a mechanizmu na predkladanie porovnávacích prehľadov zahrnúť prekážky vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu; keďže monitorovaním by sa mal posúdiť rozsah, v akom spotrebitelia, občania a podniky využívajú výhody jednotného trhu, pričom by sa mali zohľadniť problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia a podniky pôsobiace na jednotnom trhu, najmä v oblastiach, v ktorých členské štáty nevykonávajú alebo nepresadili právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu;

E.  keďže dokončenie jednotného trhu v oblasti verejného obstarávania a ochrany spotrebiteľa by prispelo k zvýšeniu HDP o 300 miliárd EUR ročne;

F.  keďže sa zavádza európsky investičný plán s cieľom získať sumu 315 miliárd EUR v podobe nových investícií počas nasledujúcich troch rokov;

G. keďže Európska únia čelí zásadnej kríze konkurencieschopnosti v čoraz náročnejších podmienkach globálneho hospodárstva a jednotného trhu, v ktorých len konkurencieschopné hospodárstva dokážu vytvárať pracovné miesta a zvyšovať životnú úroveň svojich občanov;

1.  víta, že v oznámení Komisie s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903), v oznámení Komisie s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012) a v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície (COM(2015)0010) sa ako priorita zdôrazňuje nutnosť priamo prepojiť preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí s potrebami reálnej ekonomiky a dokončiť jednotný trh a vytvoriť jednotný digitálny trh;

2.  považuje rámec správy hospodárskych záležitostí za kľúčovú politickú iniciatívu, ktorá podopiera základy cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktoré sú zamerané na plné využitie nevyužitého rastového potenciálu jednotného trhu; domnieva sa, že ak sa rozvinie rastový potenciál jednotného trhu, členské štáty budú jednoduchšie plniť ciele zakotvené v rámci správy hospodárskych záležitostí; okrem toho sa domnieva, že hlavnými aktérmi jednotného trhu sú spotrebitelia a podniky;

3.  zdôrazňuje, že jednotný trh je kľúčovou hnacou silou rastu a zamestnanosti a že rozhodujúcou oblasťou rastu je jednotný digitálny trh, ktorý je skutočným trhom pre cezhraničný online predaj tovarov a služieb a pre verejné obstarávanie;

4.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza jasne poukázala na dôležitosť posilnenia a usmerňovania hospodárstva Európskej únie a členských štátov smerom k výskumu a inováciám, technológiám a poznatkom prostredníctvom uľahčenia prístupu na trh a mobility pre spotrebiteľov aj podniky, posilňovania jednotného digitálneho trhu, boja proti fragmentácii jednotného trhu v celej Únii prostredníctvom riadneho vykonávania a presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu členskými štátmi a oživenia investícií do reálnej ekonomiky, najmä do odvetví, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju, efektívnemu využívaniu zdrojov a energetickému prechodu, a to pri súčasnej podpore rastu s vysokou zamestnanosťou a hospodárskej konvergencie medzi členskými štátmi a preklenovaní rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi mimo nej;

5.  domnieva sa, že preskúmanie európskej správy hospodárskych záležitostí by malo byť spojené s preskúmaním hlavnej stratégie Európa 2020 a cyklu európskeho semestra s cieľom podporiť udržateľný a konkurencieschopný rast; požaduje preto, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 prijal nový prístup k jednotnému trhu a jednotnému digitálnemu trhu, v rámci ktorého by sa do nového zjednodušeného súboru usmernení, hlavných cieľov alebo hlavných iniciatív náležite začlenili prioritné sektory/ciele jednotného trhu;

6.  víta preskúmanie účinnosti tohto rámca s cieľom zhodnotiť účinné a jednotné uplatňovanie pravidiel správy zo strany Komisie, Rady a členských štátov; domnieva sa, že toto preskúmanie by malo inšpirovať prehodnotenie rámca správy jednotného trhu a preskúmať možné synergické efekty medzi oboma procesmi len tam, kde je to náležité;

7.  opakuje svoju výzvu, aby postupy zabezpečovali primerané zapojenie Európskeho parlamentu do cyklu správy hospodárskych záležitostí, čím sa pripraví pôda pre to, aby Európsky parlament a Rada prijali opatrenia potrebné na posilnenie správy jednotného trhu, a to najmä opatrenia, ktoré sa týkajú oblastí, v ktorých bol regulačný rámec Únie zriadený v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoveným v článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

8.  opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby s Parlamentom uzatvorili medziinštitucionálnu dohodu s cieľom plne zaručiť úlohu Parlamentu v celom procese európskeho semestra;

9.  domnieva sa, že rámec správy hospodárskych záležitostí musí byť inkluzívny, transparentnejší a menej zložitý a zároveň zohľadňovať národné špecifiká a že politické priority sa musia taktiež prediskutovať komplexnejším spôsobom s príslušnými zainteresovanými stranami, pričom musia zostať nezávislé od osobitných záujmov;

10. domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť viac zapojené do procesu efektívneho vykonávania opatrení stanovených v rámci správy hospodárskych záležitostí a v kontexte správy jednotného trhu;

11. zdôrazňuje význam nového rastu a vytvárania pracovných miest pre akceptáciu rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou, a preto žiada Komisiu, aby zlepšila podnikateľské prostredie v Európe s osobitným dôrazom na MSP, odstraňovanie byrokracie a prístup k financovaniu; v tejto súvislosti pripomína potrebu poskytovať podporu MSP s cieľom umožniť im prístup aj na trhy mimo EÚ, ako sú USA, Kanada, Čína a India;

12. trvá na tom, že hodnotenie stavu jednotného trhu by sa malo stať súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí a malo by položiť základ pre ročný cyklus správy jednotného trhu posilnením piliera zameraného na jednotný trh v rámci európskeho semestra; konštatuje, že takýto integrovaný rámec politiky by mohol užitočne prispievať k odhaľovaniu prekážok fungovania jednotného trhu a zároveň posilňovať vykonávanie pravidiel správy hospodárskych záležitostí EÚ; zdôrazňuje, že plné vykonávanie revidovaných smerníc o verejnom obstarávaní, najmä ich pravidiel týkajúcich sa kritérií vyhodnotenia ponúk, môže verejným orgánom pomáhať pri lepšom vynakladaní verejných zdrojov a zabraňovaní zbytočným environmentálnym a sociálnym nákladom z dlhodobého hľadiska, čo by malo pozitívny vplyv na stabilitu verejných financií;

13. je pevne presvedčený, že úsilie sa musí sústrediť na kľúčové priority pilierov v rámci európskeho semestra; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na oblasti, ktoré prinášajú významnú európsku pridanú hodnotu v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na identifikácii spôsobov, ako zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie týchto zásad;

14. vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu výročnú správu o integrácii jednotného trhu s osobitným dôrazom na kľúčové oblasti s najväčším potenciálom rastu a tvorbou kvalitnejších a udržateľných pracovných miest, v ktorej posúdi účinnosť vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj vykonávania a presadzovania právnych predpisov o jednotnom trhu členskými štátmi, a poukazuje na to, že posúdenie by sa mohlo poskytovať ako príspevok k ročnému prieskumu rastu;

15. pripomína, že dobrá správa hospodárskych záležitostí a jej dosah môžu byť účinné len vtedy, ak sú zapojené relevantné zainteresované strany; zdôrazňuje, že pri vykonávaní a rozvoji politík musia EÚ, členské štáty, regióny, obce a zainteresované strany zaujať ucelený prístup; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili demokratickú zásadu občianskeho dialógu prostredníctvom štruktúrovaného zapojenia príslušných zainteresovaných strán do správy hospodárskych záležitostí, a predovšetkým do procesu európskeho semestra;

16. poukazuje na príležitosť nasmerovať ďalšie verejné a súkromné peniaze do životaschopných projektov so skutočnou pridanou hodnotou pre európske sociálne trhové hospodárstvo a zdôrazňuje, že kľúčové sektory jednotného trhu – doprava, energetika, služby a produkty, výskum a inovácie – a jednotný digitálny trh sú primeraným (najvhodnejším) meradlom oprávnenosti investícií v rámci databázy investičných projektov;

17. víta nový manévrovací priestor, ktorý ponúka investičná doložka, ako ju vymedzuje Komisia vo svojom oznámení o flexibilite; domnieva sa, že táto nová možnosť by sa mala maximálne využiť s cieľom podporiť členské štáty, aby viac investovali do projektov s jasnou európskou pridanou hodnotou, napríklad do takých, ktoré sú užšie prepojené s ďalším rozvojom jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že cielené investície a reformy v kľúčových rastových sektoroch jednotného trhu a v záujme modernizácie verejnej správy – najmä v súvislosti s elektronickou verejnou správou a elektronickým obstarávaním – by sa mali považovať za štrukturálne reformy;

18. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny v niektorých členských štátoch, keď sa v roku 2013 úplne vyriešilo len 12 % týchto odporúčaní; zdôrazňuje, že v záujme podpory rastu a zamestnanosti je potrebné lepšie vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby posilnila zodpovednosť za odporúčania pre jednotlivé krajiny v členských štátoch prostredníctvom väčšej účasti národných parlamentov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

33

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Antanas Guoga, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Jussi Halla-aho, Kaja Kallas, Othmar Karas, Emma McClarkin, Jens Nilsson, Julia Reda, Adam Szejnfeld, Lambert van Nistelrooij, Josef Weidenholzer, Kerstin Westphal

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Andrea Bocskor, Roger Helmer, György Hölvényi, Emilian Pavel


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (19.3.2015)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k preskúmaniu rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

(2014/2145(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sylvie Goulard

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že podstatné zlepšenie demokratickej legitimity hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v inštitucionálnom rámci Únie a v súlade s metódou Spoločenstva je absolútne nevyhnutné; domnieva sa, že právne predpisy založené na medzivládnych zmluvách a vykonávané počas krízy obmedzujú demokratickú legitimitu HMÚ; žiada preto, aby sa Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) čo najskôr začlenil do acquis EÚ vzhľadom na to, že vnútorné pravidlá Európskeho parlamentu ponúkajú dostatočný manévrovací priestor pre prípadné zorganizovanie konkrétnych podôb diferenciácie na základe politickej dohody v rámci politických skupín alebo medzi nimi s cieľom zabezpečiť primeranú kontrolu HMÚ; žiada tiež, aby sa príslušné ustanovenia Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v HMÚ začlenili do právneho rámca Európskej únie najneskôr do piatich rokov po jej vstupe do platnosti a po komplexnom posúdení jej vykonávania;

2.  v tomto zmysle obhajuje vytvorenie jednoduchšej, efektívnejšej a transparentnej správy hospodárskych záležitostí, ktorej cieľom je hlbšia integrácia EÚ v dlhodobom horizonte a zároveň ponúknutie strednodobých riešení s cieľom umožniť eurozóne a Únii čeliť súčasným výzvam;

3.  zdôrazňuje, že tak Euroskupina, ako aj samit eurozóny sú neformálne zoskupenia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti a Európskej rady a že prijali dôležité rozhodnutia v oblasti HMÚ počas finančnej a hospodárskej krízy, ale že tieto rozhodnutia boli preto ovplyvnené nedostatkom demokratickej legitimity;

4.  vyzýva na uzavretie medziinštitucionálnej dohody medzi Parlamentom, Komisiou a Radou, ktorá zabezpečí parlamentnú kontrolu jednotlivých etáp európskeho semestra počnúc ročným prieskumom rastu;

5.  domnieva sa, že treba dôkladne vyhodnotiť vykonávanie hospodárskeho dialógu, aby sa zaručila riadna parlamentná kontrola vo všetkých fázach postupov (Pakt stability a rastu a postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN));

6.  víta vytvorenie medziparlamentnej konferencie o hospodárskom a finančnom riadení Európskej únie; zdôrazňuje však jej obmedzenia pri podporovaní zodpovednosti subjektov prijímajúcich rozhodnutia; domnieva sa, že v oblasti HMÚ sa parlamentná kontrola musí deliť medzi vnútroštátnu a európsku úroveň, a trvá na tom, že zodpovednosť sa musí prevziať na úrovni, na ktorej sa rozhodnutia prijímajú alebo vykonávajú, pričom národné parlamenty kontrolujú vlády členských štátov a Európsky parlament kontroluje európsku exekutívu; domnieva sa, že je to jediný spôsob, ako zabezpečiť požadovanú väčšiu zodpovednosť pri rozhodovaní; domnieva sa, že táto zvýšená legitimita môže byť zabezpečená stanovením prijatia národných programov reforiem a možných konvergenčných partnerstiev národnými parlamentmi, ako aj prijatia všeobecného smerovania európskych politík prostredníctvom spolurozhodovania vo forme usmernení v oblasti konvergencie, čo by bol nový právny akt EÚ stanovujúci veľmi obmedzený počet priorít, ktoré sú platné počas stanoveného obdobia a ktoré slúžia najmä pri prijímaní ročného prieskumu rastu a odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa nemala považovať za vytváranie nového, zmiešaného parlamentného orgánu, ktorý by bol neefektívny a z demokratického a ústavného hľadiska nelegitímny;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť národných parlamentov kontrolovať a ovplyvňovať kroky svojich vlád v EÚ je nedostatočná; zastáva názor, že národné parlamenty by sa mali aktívnejšie podieľať na tvorbe politiky z hľadiska kontroly a formovania pozícií svojich vlád pred tým, ako sa predložia Komisii;

8.  zdôrazňuje, že právny rámec pre programy pomoci treba preskúmať s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky rozhodnutia prijímali v rámci zodpovednosti Komisie za plnej účasti Parlamentu v záujme zaručenia úplnej demokratickej legitímnosti a zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o relevantných rozhodnutiach, ktoré prijala v rámci overovania vykonávania programov členských štátov; zdôrazňuje, že Parlament by mal bezodkladne nadviazať na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu(1) a pripraviť nové, samostatné uznesenie venované len tejto problematike, a to na základe prvého vyšetrovania;

9.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií na národnej úrovni je nanajvýš dôležité, aby Komisia overovala kvalitu verejných financií a najmä aby objasnila, že národné rozpočty sú orientované na budúcnosť, a to tým, že spoločne s Eurostatom identifikuje a bude podporovať investičné výdavky vo väčšej miere ako spotrebné výdavky;

10. zastáva názor, že „skutočná HMÚ“ sa nemôže obmedziť na systém pravidiel, ale že si vyžaduje rozpočtovú kapacitu ako súčasť rozpočtu EÚ, a to na základe osobitných vlastných zdrojov, ktorá by mala podporovať udržateľný rast a sociálnu súdržnosť a riešiť štrukturálne rozdiely a núdzové situácie v oblasti financií, ktoré sa priamo týkajú menovej únie a pri ktorých sú potrebné štrukturálne reformy;

11. zastáva názor, že sociálny rozmer HMÚ sa musí brať do úvahy, a pripomína, že v článku 9 ZFEÚ sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu...“; pripomína tiež, že v článku 3 ZEÚ sa uvádza, že „Únia sa [zakladá] na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku“; domnieva sa, že podľa zásady ľudskej dôstojnosti, ako je zakotvená v zmluve, by sa ľudskými zdrojmi nemalo mrhať a mali by sa vnímať ako kľúčový prvok konkurencieschopnosti; žiada rovnaké zaobchádzanie so sociálnymi právami a so slobodami vnútorného trhu v hierarchii noriem;

12. žiada, aby predsedovia štyroch inštitúcií predložili ambiciózny plán opisujúci legislatívny a inštitucionálny pokrok potrebný na vytvorenie najlepšej možnej budúcnosti pre eurozónu, EÚ a jej občanov; zdôrazňuje, že Parlament bude v plnej miere zohrávať svoju úlohu v nadchádzajúcich diskusiách a rozhodnutiach prostredníctvom uznesenia prijatého na plenárnej schôdzi, ktoré bude základom jeho príspevku k plánu, ako sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 1 v analytickej správe pripravenej pre neformálne zasadnutie Európskej rady z 12. februára 2015 (Príprava na ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne): „Predseda Európskej komisie naznačil svoj zámer vychádzať v svojich úvahách počas prípravy správy z informácií od predsedu Európskeho parlamentu.“;

13. domnieva sa, že skutočná HMÚ si vyžaduje posilnenie právneho štátu, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ; domnieva sa, že právny štát je definovaný ako inštitucionálny systém, v ktorom orgán verejnej moci podlieha zákonom a rovnosť právnych subjektov je zaručená nezávislými jurisdikciami; domnieva sa, že táto otázka by mala byť jednou z priorít, ktoré by sa, okrem iného, mali riešiť v rámci správy s názvom „Možný vývoj a úpravy v rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie“ a že uvedené by malo zahŕňať konania o porušení povinnosti a žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiam Komisie a Rady; domnieva sa, že účasť Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) môže byť predovšetkým zárukou, že sa pravidlá budú uplatňovať jednotne bez ohľadu na veľkosť členského štátu a budú chrániť práva občanov a práva ich organizácií v krajinách v rámci programu; konštatuje, že táto úloha SDEÚ nespôsobí oneskorenie postupov správy hospodárskych záležitostí, pretože tieto konania nemajú odkladný účinok.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

12

3

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kostas Chrysogonos, Richard Corbett, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, Pervenche Berès, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Marcus Pretzell

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Frank Engel, Markus Pieper, Adam Szejnfeld

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0239.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

33

25

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Diane James, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Notis Marias, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Michael Theurer, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Steven Woolfe, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Cozzolino, Barbara Kappel, Rina Ronja Kari, Thomas Mann, Siegfried Mureşan, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Beatrix von Storch

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Javi López

Právne oznámenie