Postup : 2014/2229(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0193/2015

Predkladané texty :

A8-0193/2015

Rozpravy :

PV 08/07/2015 - 15
CRE 08/07/2015 - 15

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0271

SPRÁVA     
PDF 279kWORD 201k
18.6.2015
PE 549.275v02-00 A8-0193/2015

o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu

(2014/2229(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Vincent Peillon

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre práva žienrodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu

(2014/2229(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–       so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 o tejto dohode(1),

–       so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu z 12. decembra 2003 a vyhlásenie Rady o posilnení spôsobilostí z 11. decembra 2008,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 8. marca 2011 o partnerstve za demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím,

–       so zreteľom na partnerstvo z Deauville uzavreté na samite hláv štátov a predsedov vlád skupiny G8 v Deauville 21. mája 2011,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie zo 6. februára 2015 o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj o hrozbe Dá’iš (JOIN(2015)0002),

–       so zreteľom na vyhlásenie prijaté na treťom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov (LAŠ) v Aténach 11. júna 2014, ako aj na memorandum o porozumení podpísané v Bruseli 19. januára 2015 medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a generálnym sekretariátom Ligy arabských štátov,

–       so zreteľom na závery Rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–       so zreteľom na závery z medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe zo 17. novembra 2014,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. decembra 2014 týkajúce sa regionálnej stratégie Európskej únie pre Sýriu a Irak,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 týkajúce sa boja proti terorizmu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o postoji Európskej únie k Iránu(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(4),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie Európske únie pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete(5),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(6),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve Islamského štátu vrátane prenasledovania menšín(7),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2015 o situácii v Líbyi(8),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s Islamským štátom(9),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Ligou arabských štátov a o spolupráci v boji proti terorizmu(10),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(11),

–       so zreteľom na závery zo zasadnutia zástupcov líbyjskej samosprávy, ktoré sa uskutočnilo 23. marca 2015 v Bruseli pod záštitou podpornej misie OSN v Líbyi a ktorého hostiteľom bola Európska únia,

–       so zreteľom na zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone 13. apríla 2015 a ktoré zorganizovalo Španielsko, lotyšské predsedníctvo a EÚ v záujme prediskutovania budúcnosti európskej susedskej politiky,

–       so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014), ktorými sa OSN a jej partnerom povoľuje prístup cez hranice a hraničnú líniu v záujme dodávok humanitárnej pomoci do Sýrie aj bez súhlasu tohto štátu,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0193/2015),

A.     keďže konflikty v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi a rast napätia v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky sú významnými zdrojmi destabilizácie tohto regiónu; keďže existuje prepojenie medzi frontami regiónu Sahel a Blízkeho východu v boji proti terorizmu a tieto fronty sú v blízkosti citlivej oblasti Afrického rohu; keďže následky tejto situácie z hľadiska bezpečnosti celého regiónu sú katastrofické, pretože dlhodobo poškodzuje politický a hospodársky rozvoj regiónu, dôležitú infraštruktúru a demografickú súdržnosť; keďže riziká, ktoré tento vývoj predstavuje pre európsku bezpečnosť, občanov a záujmy, sú veľmi vážne; keďže ide o veľký počet obetí civilného obyvateľstva, ako aj násilností páchaným voči civilným obyvateľom; keďže porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, najmä voči etnickým a náboženským menšinám je veľmi tvrdé; keďže tieto konflikty, ktoré spôsobili vážnu humanitárnu krízu, sú príčinou masívneho presídľovania obyvateľov a vytvárajú problémy tak pre utečencov, ako aj pre komunity ktoré ich prijímajú; keďže pretrvávajú problémy pri hľadaní jasnej stratégie na riešenie konfliktu a pri vytváraní legitímneho a spoľahlivého základu inkluzívnych rozhovorov s viacerými príslušnými stranami;

B.     keďže treba prehodnotiť činnosť EÚ v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky na základe dôsledkov arabských povstaní pre jednotlivé krajiny, čím vznikla nová a zložitá situácia, ako aj naliehavosť boja proti ISIS a ďalším teroristickým organizáciám; keďže treba zväčšiť tlak na diktátorské režimy v záujme zavedenia inkluzívnych politík; keďže stabilizácia regiónu nie je len otázkou bezpečnosti, ale má aj hospodárske, politické a sociálne dôsledky, čím sa od Únie a jej členských štátov požaduje, aby pripravili strategické globálne a mnohostranné politiky a plne spolupracovali so zainteresovanými stranami regiónu v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte;

C.     keďže teroristická organizácia ISIL/Dá’iš začala systematické kampane etnických čistiek v severnom Iraku a Sýrii, pri ktorých sa dopúšťa vojnových zločinov proti etnickým a náboženským menšinám vrátane hromadného zabíjania a únosov; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, predaji žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže cieľom ISIL/Dá’iš boli komunity kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a šiítov, ako aj mnohí Arabi a sunitskí moslimovia;

D.     keďže región Blízkeho východu a severnej Afriky sú v stave geopolitického zmätku, ktorý pravdepodobne spôsobí hlboké a nepredvídateľné zmeny regionálnej rovnováhy; keďže sa vyostrujú krízy a konflikty, ktoré majú politický, etnický a sektársky rozmer, keďže sa zvyšuje počet polovojenských skupín a niektoré štáty a režimy v regióne sa oslabujú alebo kolabujú; keďže sa vyskytuje veľké množstvo prípadov porušovania ľudských práv, ktoré z toho vyplýva; keďže krajiny regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj medzinárodné spoločenstvo majú spoločné bezpečnostné záujmy v otázke boja proti terorizmu a podpory inkluzívnej naozaj demokratickej reformy v regióne;

E.     keďže konflikty v Iraku a Sýrii podobne, ako aj konflikty v Jemene a Líbyi zväčšujú regionálne aj medzinárodné napätie; keďže sa náboženstvo a etnicita sa využívajú ako nástroj ďalších politických a mocenských záujmov; keďže to prináša riziko, že politická konfrontácia medzi sunnitmi a šíitmi prekročí bezprostredný zemepisný rozmer;

F.     keďže Tunisko je najpozoruhodnejším príkladom demokratizácie po arabských povstaniach, ale poznačené teroristickým útokom z 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil ISIL/Dá’iš, čo pripomína potrebu rozhodnej a trvalej pomoci krajinám regiónu, a najmä Tunisku;

G.     keďže v súlade s usmerneniami EÚ z roku 2008 o násilí voči ženám a dievčatám by presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti malo byť základnou zložkou politického dialógu a dialógu o ľudských právach medzi EÚ a krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky; keďže zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky a posilnenie ich postavenia sú kľúčom na podporu stability, mieru a hospodárskej prosperity z dlhodobého hľadiska; keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania je kľúčové na presadzovanie ich úlohy vo všetkých týchto sférach; keďže organizácie občianskej spoločnosti zamerané na práva žien a rodovú rovnosť môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

H.     keďže vplyv členských štátov v tomto regióne je veľmi rôznorodý; keďže treba posilniť vplyv Európskej únie; keďže dlhodobá politická a hospodárska stabilita regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky má pre Úniu základný strategický význam; keďže Únia musí preto mať v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky dôležitú úlohu pri podpore riešenia konfliktov a demokratického riadenia;

I.      keďže v minulosti bola rozvojová a krízová pomoc krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky príliš rozdrobená a nedokázala sa dostatočne rýchlo prispôsobiť politickým a hospodárskym potrebám týchto krajín, čo oslabovalo kapacity EÚ na to, aby Únia mala dôležitú úlohu v regióne;

J.      keďže v minulosti sa v oblasti pomoci Európskej únie krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v rámci európskej susedskej politiky (ESP), príliš často bez rozdielov uplatňoval rovnaký strategický prístup bez toho, aby sa dostatočne zohľadňovali špecifické pomery v príslušných krajín a aby sa identifikovali partneri z občianskej spoločnosti, ktorí potrebovali podporu a pomoc pri budovaní kapacít; keďže snahy o demokratizáciu po Arabskej jari treba aktívne podporovať formou organizovaného a dlhodobého prístupu;

K.     keďže povstania v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky majú vplyv na kapacity EÚ na presadzovanie politických a demokratických hodnôt; keďže tieto povstania ovplyvňujú rozvoj hospodárskych vzťahov EÚ s príslušnými krajinami a mohli by ohroziť jej energetickú bezpečnosť;

L.     keďže EÚ bola nútená naliehavo reagovať na krízy v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré neočakávala napriek mnohým signálom, nevedela analyzovať kľúčové prvky ani zvládnuť zložitosť situácie, očakávania ani vyhliadky, ktoré vytvorili arabské povstania v roku 2011; keďže EÚ však predovšetkým nereagovala na potrebu dlhodobej stratégie na udržanie skutočného demokratického prechodu, hospodárskeho rozvoja a politickej stability a na pomoc tomuto úsiliu; keďže vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) na základe poverenia Európskej rady z decembra 2013 začala dôležitý proces strategickej reflexie; keďže Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali rozsiahly konzultačný týkajúci sa prehodnotenia ESP; keďže vytvorenie ESVČ poskytuje možnosť na vypracúvanie politických a strategických analýz, ktoré by mali predstavovať kľúčový faktor pri plánovaní pomoci krajinám regiónu vrátane rámca ESP;

M.    keďže ak chce EÚ vyvíjať pozitívny vplyv na krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, musí robiť viac než len trvať na vyhliadkach hospodárskej spolupráce, ale musí predovšetkým ponúkať rozsiahle politické a strategické partnerstvo;

Reakcia na hrozbybezpečnostnú situáciu

1.      vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali hlavnými príčinami prudko sa zhoršujúcej situácie v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to holistickým a ambicióznym prístupom; podporuje celosvetovú kampaň proti ISIL/Dá’iš a víta záväzok koaličných partnerov na spoluprácu v rámci spoločnej stratégie; víta najmä kroky tých členských štátov EÚ, ktoré sa podieľajú na medzinárodnej koalícii proti organizácii ISIS, či už formou priamych ozbrojených útokov, alebo v rámci logistickej, finančnej a humanitárnej pomoci; požaduje však väčšiu mobilizáciu vo všetkých sférach a zdôrazňuje, že opatrenia treba lepšie formulovať; konštatuje, že tieto opatrenia by sa mohli užitočne koordinovať pod záštitou EÚ, podľa potreby ako súčasť operácie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a na tento účel vyzýva EÚ, aby pripravila dostatočné operačné kapacity a zaviedla do praxe skutočnú spoločnú európsku obranu; zdôrazňuje však, že treba nájsť primeranú odpoveď na základe politických a regionálnych rozdielov v súvislosti s úlohou, ktorou je boj proti ISIL/Dá’iš, Front an-Nusra a ďalšíe teroristické skupiny; vyzýva Úniu, aby prevzala úlohu hlavného sprostredkovateľa regionálneho dialógu, do ktorého sa zapoja všetky regionálne zainteresované strany, najmä LAŠ, Saudská Arábia, Egypt, Turecko a Irán; pripomína, že sa treba zaoberať predovšetkým legitímnymi požiadavkami miestneho obyvateľstva, najmä tými, ktoré vyslovilo počas arabských povstaní v roku 2011, v záujme zabezpečenia dlhodobej stability regiónu; berie na vedomie nedávne vyhlásenie LAŠ o vytvorení stálej jednotky rýchlej reakcie s osobitným dôrazom na boj proti ISIS a iným vznikajúcim teroristickým skupinám;

2.      zdôrazňuje dôležitosť stálej politickej prítomnosti EÚ na najvyššej úrovni v záujme zabezpečenia dlhodobého strategického politického dialógu a otvorenej spoločnej diskusie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky o tom, čo potrebujú na dosiahnutie regionálnej stability; zdôrazňuje, že Európska únia bude efektívnym hráčom na medzinárodnej scéne len vtedy, keď dokáže vystupovať jednotne; vyzýva preto EÚ, aby urýchlene zaviedla skutočnú spoločnú zahraničnú politiku v úzkej koordinácii medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami; vyzýva PK/VP, aby spolupracovala s ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ alebo s politickými predstaviteľmi, ktorých uznávajú regionálni aktéri, a tak v rámci jej mandátu a v mene Únie zabezpečila stály dialóg na vysokej úrovni s krajinami tohto regiónu; pripomína, že treba určiť kľúčové partnerské krajiny a opierať sa o ne, aby sa zaistila dlhodobá politický a bezpečnostná stabilita;

3.      zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť účinného uskutočňovania týchto iniciatív počas roka 2015: podpora projektov a aktivít zameraných na budovanie kapacít v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu, podpora medzinárodnej spolupráce, riešenie východiskových faktorov a pokračujúcich kríz a posilnenie partnerstva s kľúčovými krajinami vrátane posilnenia politického dialógu s LAŠ, Organizáciou islamskej spolupráce (OIS), Africkou úniou (AÚ) a ďalšími dôležitými regionálnymi koordinačnými štruktúrami, ako je napríklad skupina G5 Sahel;

4.      trvá na tom, že stabilita a bezpečnosť v regióne Blízkeho a východu severnej Afriky je základom bezpečnosti EÚ; pripomína, že ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické organizácie mali korene po dlhé roky v Iraku a Sýrii a ich cieľom je získať regionálny vplyv; konštatuje, že skupinové víťazstvá sú výsledkom inštitucionálnych, demokratických a bezpečnostných kríz v týchto krajinách a priepustnosti ich spoločných hraníc; pripomína, že kapacitu verbovania a rozmach organizácií ISIL/Dá’iš a Front al-Nusra poháňa hospodárska, politická, sociálna a kultúrna kríza postihujúca región; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s arabským svetom vyhodnotila hlavné príčiny radikalizácie a zvolila globálny prístup vychádzajúci z bezpečnosti, zo schopnosti demokratického riadenia a z politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja, ktorého hlavnou zásadou by bola inkluzívnosť; je presvedčený, že ak sa nenájde praktické, udržateľné riešenie týchto problémov, potom všetky opatrenia na odstránenie hrozby, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické skupiny narazia na väčšie a pretrvávajúcim ťažkosti;

5.      berie na vedomie pridelenie jednej miliardy EUR v rámci stratégie EÚ nazvanej Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje Dá’iš, z ktorej sa 400 miliónov EUR vyčlenilo na humanitárnu pomoc; víta úsilie o prispôsobenie humanitárnej pomoci EÚ konkrétnym potrebám podľa pohlavia a veku osôb; požaduje, aby sa mimoriadna pozornosť venovala Jordánsku a Libanonu, ktoré v pomere k vlastnému obyvateľstvu zvládajú najväčší podiel utečencov; zdôrazňuje dôležitosť toho, že tieto dve krajiny umožňujú bezpečný prechod utečencov na svoje územia a že dodržiavajú zásadu nenavracania; pripomína aj následky utečeneckej krízy pre regionálnu vládu Kurdistanu v Iraku (RVK); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že utečenecké tábory sa z dôvodu extrémnej chudoby a biedy môžu stať zdrojom radikalizácie; je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska predstavujú destabilizujúce faktory v hostiteľských krajinách, a preto žiada, aby sa našli dlhodobé riešenia, ktoré pomôžu tak utečencom, ako aj hostiteľským krajinám; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s ďalšími partnermi, najmä s UNICEF, UNHCR, pri riešení pretrvávajúcich problémov osôb vysídlených v rámci krajiny a v utečeneckých táboroch v Iraku, Jordánsku, Libanone a Turecku, najmä vo vzťahu k nedostatku vzdelávania pre mladých ľudí a detí; víta fondy pre hostiteľské obyvateľstvo v rámci z novej stratégie a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili svoje záväzky týkajúce sa utečeneckej krízy z hľadiska finančných prostriedkov a presídľovania najzraniteľnejších utečencov;

6.      berie na vedomie rastúci počet žiadostí o azyl zo Sýrie a Iraku a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie pri poskytovaní útočiska žiadateľom o azyl a pri rýchlom riešení pribúdajúcich otvorených prípadov;

7.      víta zapojenie niektorých štátov regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky do medzinárodnej koalície proti organizácii ISIL/Dá’iš; naliehavo vyzýva vlády a medzinárodné spoločenstvo, aby zdvojnásobili úsilie v záujme predchádzania financovaniu medzinárodného terorizmu a vojen v Sýrii a Líbyi; pripomína svoju výzvu všetkým krajinám tohto regiónu, aby zabránili jednotlivcom a súkromným a verejným subjektom financovať alebo uľahčovať financovanie teroristických organizácií či sýrskych jednotlivcov alebo spoločností spolupracujúcich so sýrskou vládou, na ktorých sa v súčasnosti vzťahujú sankcie EÚ, ktoré musia byť dostatočne prísne; požaduje ich účasť v programoch regionálnej spolupráce pri monitorovaní pohybu kapitálu, pri nadväzovaní spolupráce medzi Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), LAŠ, OIS) a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť efektívny systém postihov v koordinácii s LAŠ, OIS a GCC, aby medzinárodní aktéri zastavili financovanie organizácie ISIL/Dá’iš a prestali komerčne využívať ropu, ktorú táto teroristická organizácia produkuje nezákonne; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj naliehavú potrebu posilnenej spolupráce medzi colnými orgánmi na hraniciach Turecka, Iraku a Sýrie, ktorou by sa mal organizácii ISIL/Dá’iš zabrániť predaj nezákonne získanej ropy;

8.      zdôrazňuje význam dlhodobého strategického a štruktúrovaného dialógu s LAŠ, OIS a GCC; v tejto súvislosti víta vyhlásenie prijaté dňa 11. júna 2014 v Aténach a memoranda o porozumení z januára 2015 a vyzýva na ich plné uplatňovanie; zdôrazňuje kľúčový význam organizovania pravidelných samitov medzi EÚ a LAŠ, OIS a GCC; zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú má zohráva LAŠ pri riešení krízy; je presvedčený, že tieto krízy zvýrazňujú, že členovia LAŠ by mali premeniť túto organizáciu na zodpovedný výkonný orgán schopný prijímať záväzné rozhodnutia; berie na vedomie strategickú spoluprácu medzi Európskou úniou a GCC; zdôrazňuje, že GCC by mohla vyvíjať pozitívny politický tlak pri riadení kríz a konfliktov v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky;

9.      zdôrazňuje aj význam regionálneho dialógu s Tureckom a Iránom; víta nedávnu dohodu, ktorú dosiahla skupina EU3 +3 s Iránom, o iránskom jadrovom programe a dúfa, že sa do dohodnutého termínu premení na finálnu komplexnú dohodu; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby v prípade záverečnej dohody o jadrovej otázke uskutočnili dôkladné konzultácie s Iránom a aby sa zároveň zabezpečilo, že sa Irán zaviaže na nešírenie zbraní, až kým dohodu nepotvrdia príslušné medzinárodné orgány vrátane MAAE; na tento účel naliehavo vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do presadzovania opatrení na budovanie dôvery medzi Iránom a Saudskou Arábiou; poukazuje na potrebu zintenzívniť spoluprácu s Tureckom v oblasti boja proti terorizmu; trvá na dôležitosti úlohy, ktorú môže zohrávať Turecko ako člen NATO v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš a pri stabilizácii Iraku a Sýrie; vyzýva Turecko, aby odstránilo niektoré nejasnosti a plne zastávalo svoju úlohu ako stabilizujúca sila v regióne tým, že bude účinne kontrolovať hranice so Sýriou a zaujímať aktívnejší postoj v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš v spolupráci s EÚ;

10.    vyzýva krajiny v regióne, aby sa zdržali vývozu terorizmu a zbraní do susedných krajín, pretože to by mohlo ešte viac destabilizovať tamojšiu situáciu;

11.    pripomína, že treba vytvoriť podmienky na obnovenie mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou v záujme konečného urovnania konfliktu, ktoré by vychádzalo z riešenia, ktoré by umožňovalo obom krajinám, aby spolunažívali v mieri a bezpečnosti, na základe hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch štátov, a to v súlade s medzinárodným právom; znovu vyjadruje hlboké znepokojenie prudko sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v pásme Gazy; je hlboko znepokojený izraelskou politikou osídľovania v Predjordánsku; je hlboko znepokojený patovou situáciou, do ktorej sa dialóg dostal, a z rastúceho napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; požaduje od oboch strán, EÚ a medzinárodného spoločenstva, aby sa seriózne a vierohodne usilovali o naplnenie očakávaní; víta a podporuje odhodlanie vysokej predstaviteľky Mogheriniovej, aby EÚ posilnila svoju angažovanosť v blízkovýchodnom mierovom procese a aby sa presadila ako sprostredkovateľ; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zdržali každého kroku, ktorý by zhoršil situáciu, či už formou podnecovania, provokácie, použitia nadmernej sily, alebo odvetou; pripomína svoju plnú podporu arabskej mierovej iniciatíve z roku 2002 a vyzýva krajiny LAŠ a Izrael, aby ju začali presadzovať v praxi; zdôrazňuje, že ak by sa do diskusie o obnovení mierového procesu a administratívnej a politickej kontrole pásma Gazy Palestínskou samosprávou zapojila LAŠ, táto diskusia by sa výrazne posilnila; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohral Egypt pri zastavení bojov v konflikte medzi Hamasom a Izraelom v lete roku 2014; vyzýva medzinárodných darcov, aby plnili svoje záväzky prijaté na konferencii v Káhire v októbri roku 2014;

12.    vyjadruje plnú podporu konkrétnym opatreniam, ktoré schváli EÚ v rámci neochvejnej SBOP na podporu stability a bezpečnosti krajín Blízkeho a východu severnej Afriky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misie a operácie SBOP nasadené v regióne (EUBAM Líbya, EUPOL, COPPS a EUBAM Rafah) sú príliš malé a neaktuálne vzhľadom na bezpečnostné problémy v regióne, a požaduje strategické prehodnotenie týchto nasadení; poukazuje na to, že EÚ v rámci tohto záväzku na dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu by mohla mať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní osobitnej pomoci a odbornej prípravy pre konkrétne zručnosti v oblasti reformy trestného súdnictva, reformy bezpečnostného sektora a odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie, sledovania hraníc, boja proti terorizmu a radikalizácii a predchádzania nezákonnému obchodovaniu so zbraňami, drogami a ľuďmi; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala Líbyi; zdôrazňuje dôležitosť dialógu a spolupráce s LAŠ a AÚ, aby partnerské krajiny mohli rozvíjať kapacity a mať potrebné vojenské a ľudské zdroje na boj proti extrémizmu;

13.    rozhodne odmieta používanie bezpilotných lietadiel na nezákonné a extrateritoriálne zabíjanie osôb podozrivých z terorizmu a požaduje zákaz ich používania na tento účel;

14.    vyzýva orgány v členských štátoch EÚ a v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, aby dodržiavali zákaz mučenia zakotvený najmä v Dohovore OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý väčšina z nich podpísala a ratifikovala; pripomína, že priznania získané mučením sú neplatné, a odsudzuje tento postup;

15.    je mimoriadne znepokojený tým, že rozličné politické krízy v regióne obmedzili spravodajské kapacity členských štátov; pripomína rozhodujúci význam podpory lepšej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky v boji proti terorizmu v rámci dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva; požaduje systematickú a účinnú spoluprácu medzi týmito krajinami a s Europolom a Interpolom, aby sa im pomohlo pri rozvoji potrebných štruktúr a zdrojov v oblasti boja proti terorizmu, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi uplatňovaním integrovaných obranných systémov určených najmä na ochranu ľudských práv každého jednotlivca za predpokladu, že sa uplatňujú primerané záruky v oblasti dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje dialóg 5 + 5, ktorý dopĺňa akciu Únie pre Stredozemie a umožňuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu prekonania pretrvávajúcich nedostatkov v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami zahraničných bojovníkov; vyzýva členské štáty EÚ, aby dali dohromady zdroje, zlepšili existujúce mechanizmy (Frontex, Eurosur) a vytvorili európsky osobný záznam o cestujúcom v záujme zlepšenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ; zdôrazňuje, že by sa mala posilniť aktívna spolupráca medzi ministrami zahraničných vecí a ministrami vnútra, najmä v oblasti justičnej a policajnej spolupráce a výmeny informácií;

16.    zdôrazňuje, že naliehavo treba nájsť politické riešenie konfliktu v Sýrii; tvrdí, že trvalé riešenie si vyžaduje inkluzívny politický proces pod vedením Sýrie vedúci k zmene, ktorý vychádza zo ženevského komuniké z 30. júna 2012 a je v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN, čoho cieľom je zachovanie jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny; víta úsilie Sýrskej národnej koalície o vysvetlenie predstavy opozície o politickej zmene, a to rozšírením jej členstva a zapojením ďalších opozičných skupín vrátane nedávneho spojenia s Národným koordinačným výborom; podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu o skončenie ozbrojených konfliktov a obnovenie politického dialógu; zdôrazňuje dôležitosť ochrany a podpory sýrskej demokratickej opozície; pripomína nevyhnutnosť zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv, ktorých sa počas konfliktu dopustil režim Baššára al-Assada;

17.    požaduje, aby všetky iniciatívy na zastavenie bojov v Sýrii zohľadňovali požiadavky medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, pričom právo v oblasti ľudských práv sa uplatňuje v čase vojny a mieru, ako aj medzinárodného trestného práva; vyzýva Európsku úniu, aby zvýšila tlak na Assadov režim v záujme plnenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014) a aby zintenzívnila úsilie o smerovanie humanitárnej pomoci aj do oblastí pod kontrolou sýrskej umiernenej opozície a pomáhala pri budovaní ich kapacít; víta sľuby vyslovené na tretej darcovskej konferencii v Kuvajte a vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby splnili svoje finančné záväzky v reakcii na krízu v Sýrii; podporuje odporúčanie Komisie na podporu obnovenia administratívy a verejných služieb v zničených oblastiach Sýrie a naliehavo požaduje poskytnutie pomoci na rekonštrukciu mesta Kobani;

18.    vyjadruje hlboké znepokojenie zo zhoršujúcej sa humanitárnej situácie v Sýrii, ktorá trvá už štyri roky; konštatuje, že poskytovanie humanitárnej pomoci sa obmedzovalo v dôsledku úmyselného blokovania pomoci, s čím sa musí bezodkladne prestať; s vážnym znepokojením konštatuje, že počet ľudí žijúcich v oblastiach, do ktorých majú agentúry poskytujúce pomoc ťažký alebo nemožný prístup, sa za posledné dva roky takmer zdvojnásobil;

19.    zdôrazňuje, že treba, aby iracká vláda presadzovala inkluzívny systém spoločnej politickej zodpovednosti, spoločných právomocí a rozdeľovania zisku z ropy, do ktorého by sa mali zapojiť všetky náboženské a etnické komunity v krajine, najmä sunnitské menšiny; požaduje, aby sa tento systém stal základnou podmienkou uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Irakom; vyzýva irackú vládu, aby bezodkladne poskytla ochranu etnickým a náboženským menšinám, a tým zabránila šiitským milíciám páchať násilie na sunnitskej menšine, a aby zabezpečila osobám unikajúcim pred terorom ISIS útočiská a základnú pomoc; berie na vedomie dohodu, ktorú dosiahli iracká vláda a kurdská regionálna vláda v Iraku (KRG), a naliehavo požaduje jej uplatňovanie v plnej miere, a vyzýva Irak, aby plne rešpektoval finančné nároky KRG, ako je stanovené v ústave; zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho posilňovania spolupráce medzi Bagdadom a Arbílom v záujme bezpečnosti a hospodárskej prosperity Iraku a regiónu, čo aj podporuje; vyzýva Európsku úniu, aby prispievala na budovanie politických, administratívnych a vojenských kapacít irackej vlády, zameraných na riešenie problémov, ktorými sú sociálna a hospodárska kríza a nedostatočná ochrana ľudských práv;

20.    je presvedčený, že v záujme dosiahnutia dlhotrvajúcej bezpečnosti v regiónoch, ktoré sú už oslobodené od organizácie ISIS alebo ďalších teroristických skupín, treba ďalej stabilizovať tieto oblasti; poukazuje na to, že tento cieľ možno dosiahnuť poskytovaním humanitárnej pomoci, uskutočňovaním odmínovacích programov a zaisťovaním bezpečnosti;

21.    rozhodne odsudzuje útok na múzeum Bardo v Tunise 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát; je znepokojený zápisnou kapacitou teroristických sietí v krajine, ktorú spravuje vláda národnej jednoty spolu s umiernenou islamskou stranou Ennahda; je znepokojený aj priepustnými hranicami Tuniska s Líbyou, ktoré sa používajú najmä na obchodovanie s drogami a zbraňami, a v tejto súvislosti víta najnovšiu spoluprácu medzi Tuniskom a EÚ a jej členskými štátmi; naďalej je znepokojený obrovským prílivom líbyjských utečencov do Tuniska, čo vyvoláva veľký tlak na stabilitu krajiny, a víta skutočnosť, že ich prijalo Tunisko, kde je v súčasnosti vyše milióna Líbyjčanov; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ a Tunisko pokračovali v bezpečnostnej spolupráci a aby túto spoluprácu upevňovali, a to najmä tak, že zavedú spoločné bezpečnostné programy; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby tuniská otázka dostávala väčšiu podporu vyslovením konkrétnych záväzkov aj z hospodárskeho a investičného hľadiska s cieľom podpory krehkej demokratickej zmeny, pričom treba mať na pamäti, že je v záujme celého regiónu a EÚ, aby tuniský experiment uspel; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zdôraznila dôležitosť demokratizácie a vyslala symbolický odkaz po arabských povstaniach tým, že v Tunise usporiada samit EÚ a krajín Blízkeho východu a severnej Afriky;

22.    vyjadruje vážne znepokojenie zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Líbyi; je hlboko znepokojený expanziou teroristických skupín v krajine, najmä organizácie ISIL/Dá’iš, ktoré zneužívajú politické vákuum a stupňovanie násilia; zdôrazňuje dôležitosť naliehavých opatrení na obmedzenie a odstránenie vplyvu teroristických organizácií na líbyjskom území; je znepokojený mimoriadne vážnou situáciou na juhu krajiny, pretože sa používa ako platforma na organizovanú trestnú činnosť a pre ozbrojené skupiny; zdôrazňuje potrebu zachovania územnej celistvosti Líbye a národnej jednoty, čo možno realizovať len politikou, do ktorej sú zapojené všetky jasne určené subjektmi; potvrdzuje svoju podporu rozhovorom pod vedením OSN, ktoré riadi osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN Bernardino Léon, pri hľadaní dojednaného riešenia, ktoré povedie k vytvoreniu vlády líbyjskej jednoty; víta úsilie Alžírska a Maroka o podporu dialógu vnútri Líbye; zdôrazňuje, že EÚ už vyjadrila svoju pripravenosť na zavedenie reštriktívnych opatrení proti porušovateľom procesu dialógu, v súlade s rezolúciou BR OSN 2174 (2014); zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená na poskytovanie pomoci inštitúciám v Líbyi, len čo sa dospeje k politickému riešeniu a dosiahne prímerie; zdôrazňuje, že EÚ by mala prispievať k úsiliu o odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a reformu sektora bezpečnosti v Líbyi, len čo sa do úradu uvedie vláda jednoty a na jej žiadosť; upozorňuje však, že ak politické rokovania uviaznu na mŕtvom bode a ak sa ozbrojený konflikt vyostrí, EÚ musí byť pripravená na to, aby prispela do každej mierovej intervencie s mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

23.    vyjadruje znepokojenie zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v Jemene; zdôrazňuje, že politická kríza sa zmenila na bezpečnostnú a humanitárnu krízu, ktorá destabilizuje celý Arabský polostrov, ako aj všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky; podporuje OSN v jej úsilí o obnovenie rokovaní; zdôrazňuje, že len široký politický konsenzus na základe mierových rokovaní medzi hlavnými politickými skupinami, v atmosfére bez strachu, môže zabezpečiť udržateľné riešenie súčasnej krízy a zachovať jednotu a územnú celistvosť krajiny; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby prijali praktické opatrenia na pomoc civilnému obyvateľstvu a na skončenie tejto krízy;

24.    rozhodne odsudzuje útoky na civilnú infraštruktúru a na obyvateľstvo v Jemene, ktoré vyústili do vysokého počtu obetí a do vážneho zhoršenia už aj tak zúfalej humanitárnej situácie; vyzýva EÚ, aby spolu s medzinárodnými a regionálnymi subjektmi sprostredkovala bezodkladné zastavenie paľby a skončila násilie namierené proti civilnému obyvateľstvu; vyzýva na vyčlenenie ďalších finančných prostriedkov v koordinácii s ďalšími medzinárodnými darcami, aby sa zabránilo humanitárnej kríze a aby sa zabezpečila základná pomoci osobám v núdzi;

25.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky štrukturálne riešili problém mladých ľudí odchádzajúci z EÚ, aby mohli bojovať na strane organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších teroristických organizácií v Sýrii a Iraku; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na to, aby zabránili bojovníkom vo vycestovaní z ich územia, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014), a aby vypracovali spoločnú stratégiu pre bezpečnostné služby a agentúry EÚ, čo sa týka monitorovania a kontroly džihádistov; požaduje spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni zameranú na prijímanie príslušných právnych opatrení proti každému jednotlivcovi, ktorý je podozrivý z účasti na teroristických činoch, a na prijímanie preventívnych opatrení na odhaľovanie radikalizácie a na skoncovanie s ňou; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ;

26.    zdôrazňuje dôležitosť toho, aby egyptská vláda v boji proti terorizmu dodržiavala základné ľudské práva a politické slobody, zastavila systematické zatýkanie pokojných demonštrantov a aktivistov a dodržiavala právo na spravodlivé súdne konanie; konštatuje, že by privítal zákaz trestu smrti, ktorý by prospel tým členom politických a spoločenských organizácií, ktorých nedávno odsúdili;

27.    víta predbežnú dohodu o toku rieky Níl medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou z 23. marca 2015; zdôrazňuje, že spoločne dohodnuté využívanie vôd Nílu je veľmi dôležité z hľadiska bezpečnosti všetkých zainteresovaných krajín; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala pripraviť na pomoc pri ďalšom dialógu medzi všetkými stranami, ak sa to bude považovať za užitočné pre rokovania;

Posilnenie globálnej stratégie za demokraciuľudské práva

28.    je presvedčený, že nedostatok demokracie je jednou zo základných príčin politickej nestability v regióne a že dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov je najsilnejšou dlhodobou ochranou proti chronickej nestabilite v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na región Blízkeho východu a severnej Afriky nepozerali iba cez okuliare krátkodobých bezpečnostných hrozieb a aby poskytovali účinnú a udržateľnú pomoc demokratickým túžbam spoločenstiev žijúcich v regióne; zdôrazňuje, že treba prijať vyvážené opatrenia v rámci holistického a ambiciózneho prístupu za demokraciu, spojiť bezpečnostnú politiku s politikou dodržiavania ľudských práv, čo je jednou z priorít EÚ; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania dlhodobej stability v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to trvalou podporou občianskej spoločnosti zo strany EÚ, najmä prostredníctvom európskeho nástroja za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu občianskej spoločnosti ENI, ako aj prostredníctvom nových prodemokratických nástrojov, ako je Európska nadácia na podporu demokracie (EED); vyzýva členské štáty, aby v duchu solidarity a odhodlania poskytli do rozpočtu nadácie dostatok financií v záujme zabezpečenia čo najpružnejšej a najúčinnejšej podpory miestnym aktérom demokratických zmien v tomto regióne; vyzýva ESVČ, aby zdvojnásobila úsilie na šírenie a vysvetľovanie európskych hodnôt, najmä prostredníctvom svojich pravidelných kontaktov s oficiálnymi orgánmi, ako aj so zástupcami občianskych spoločností;

29.    víta skutočnosť, že PK/VP a Komisia začali rozsiahle konzultácie o revízii ESP; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby vypracovali účinnejší a inovatívnejší politický a strategický rozmer ESP; víta stretnutie EÚ a ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia; pripomína, že toto stretnutie sa uskutočnilo prvýkrát po siedmich rokoch, odkedy sa stretli ministri zahraničných vecí; je presvedčený, že ministri by sa mali stretávať každý rok; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby ďalej podnecovali demokratické reformy a pomáhali demokratickým subjektom v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä tých, ktoré susedia s EÚ; zdôrazňuje dôležitosť zachovania súčasnej rovnováhy rozdeľovania finančných prostriedkov na financovanie ESP; pripomína, že krajinám, ktoré dosahujú pokrok pri uskutočňovaní reforiem a pridržiavajú sa európskej politiky, by sa mala poskytovať rozhodujúca dodatočnú podpora, pričom osobitnú pozornosť treba venovať Tunisku, a zdôrazňuje, že treba podporovať práva žien;

30.    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali osobitný program na podporu a rehabilitáciu žien a dievčat, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia a otroctva v oblastiach konfliktu v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v Sýrii a Iraku; vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, OSN, EÚ a príslušné mimovládne organizácie, aby zohľadňovali predovšetkým zraniteľnosť žien a dievčat z radov utečencov, najmä tých, ktoré sú odlúčené od svojich rodín, aby im poskytovali primeranú ochranu a zintenzívnili úsilie o pomoc obetiam sexuálneho násilia a zároveň zaviedli sociálne politiky, ktoré im umožnia opäť sa začleniť do spoločnosti; vyzýva strany zapojené do ozbrojených konfliktov, aby dodržiavali ustanovenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2002), prijali opatrenia na ochranu žien a dievčat, najmä pred sexuálnym zneužívaním, pašovaním a obchodovaním na sexuálne účely, a bojovali proti beztrestnosti páchateľov; naliehavo vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je účinným nástrojom na komplexné riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

31.    zdôrazňuje príležitosť na oživenie reforiem, ktorú poskytujú rokovania o dohodách o pridružení; zdôrazňuje, že všetky rozmery by sa mali prepojiť, aby EÚ mohla komplexne a logicky prehlbovať svoje vzťahy; zdôrazňuje, že do týchto dohôd treba zapracovať skutočné a konkrétne stimuly pre partnerov, aby sa zvýšila príťažlivosť, účinnosť a viditeľnosť procesu reforiem pre civilné obyvateľstvo;

32.    zdôrazňuje, že EÚ a krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky musia užšie spolupracovať na základe vzájomne prijateľných cieľov vychádzajúcich zo spoločných záujmov; zdôrazňuje výhody, ktoré by predstavovala koordinácia pomoci EÚ krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky s ďalšími medzinárodnými darcami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie tejto koordinácie, a zdôrazňuje, že treba koordinovať núdzovú pomoc s dlhodobou rozvojovou pomocou;

33.    je hlboko presvedčený, že rozvoj miestnej demokracie a účinnej miestnej správy vecí verejných je rozhodujúci pre stabilizáciu krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto požaduje inštitucionalizáciu a rozvoj kapacít zoskupení miestnych a regionálnych orgánov v krajinách Blízkeho a východu severnej Afriky;

34.    odsudzuje pokračujúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania alebo presvedčenia v regióne a pripomína dôležitosť, akú tejto otázke prikladá EÚ; opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; zdôrazňuje preto, že treba účinne bojovať proti všetkým formám diskriminácie náboženských menšín; vyzýva vlády krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, aby obhajovali náboženský pluralizmus; vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie aktívnej ochrany náboženských menšín a aby im poskytovala útočiská; víta skutočnosť, že počas vykazovaného roka 2013 boli prijaté Usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť uplatňovaniu týchto usmernení, a to na medzinárodných, ako aj regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

35.    je presvedčený, že kultúrna spolupráca a diplomacia, ako aj akademická spolupráca a náboženský dialóg sú veľmi dôležité pre boj proti terorizmu a všetkým formám radikalizmu; zdôrazňuje, že vzdelávanie a rozvoj zmýšľania schopného kriticky uvažovať takisto vytvára baštu proti radikalizácii Európy, ako aj regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto vyzýva EÚ a jej členské štáty na podporu investícií potrebných na tento účel; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť podpory kultúrnych a akademických výmen aj s predstaviteľmi islamu v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky a s islamskými spoločenstvami v Európe; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby sa zapojili do kultúrnych programov EÚ; vyzýva Komisiu, aby reagovala na návrh Európskeho parlamentu na vytvorenie ambiciózneho európsko-stredozemského programu Erasmus, ktorý sa líši od programu Erasmus +; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne venovala mimoriadnu pozornosť programom Erasmus + navrhovaných pre krajiny južného Stredozemia; odporúča, aby sa do výmenných programov zapájali aj účastníci z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré nie sú členmi ESP;

36.    zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali vypracovať efektívnu spoločnú európsku reakciu na džihádistickú propagandu a na domácu radikalizáciu, pričom by mali zohľadňovať využívanie digitálnych nástrojov, internetu a sociálnych sietí a zapájať európske miestne orgány a spolupracovať so spoločenstvami európskych občanov, ktorí majú silné kultúrne väzby s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; domnieva sa, že táto protiargumentácia by mala vychádzať z presadzovania spoločných hodnôt založených na univerzálnosti ľudských práv a mala by spochybňovať myšlienku konfliktu medzi náboženstvami či civilizáciami; požaduje, aby ESVČ vymenúvala do funkcií zamestnancov hovoriacich jazykmi regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie; zdôrazňuje, že treba šíriť pozitívny postoj a konkrétne príklady, čo sa týka vzťahov a spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; zdôrazňuje, že treba zlepšiť viditeľnosť Európskej únie a jej členských štátov v tomto regióne;

37.    poukazuje na potenciál kultúrneho a medzináboženského dialógu, ktorý ponúka ESP; zdôrazňuje súvis na jednej strane medzi výmenou a spoluprácou krajín EÚ a ESP v oblasti kultúry a vzdelávania a na druhej strane budovaním a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie, zásad právneho štátu a podporou základných slobôd a ľudských práv;

38.    zdôrazňuje dôležitosť rozvoja priameho dialógu s občianskymi spoločnosťami v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme lepšieho pochopenia ich očakávaní; zdôrazňuje, že podporuje konzultácie a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti a nových generácií v rámci ESP; zdôrazňuje najmä dôležitosť zapájania mladých ľudí z týchto krajín do dialógu založeného na úprimnom, priamom a rovnocennom vzťahu; pripomína dôležitosť volebných pozorovateľských misií a naliehavo vyzýva Európsky parlament a ESVČ, aby vysielali tieto misie do všetkých krajín v regióne na pozvanie vlád týchto krajín, keď existuje reálna perspektíva na skutočne demokratické voľby, a aby zabezpečili, že tieto misie nakoniec neposlúžia na legitimizovanie zmanipulovanej prípravy; požaduje, aby sa pravidelne kontrolovala realizácia odporúčaní týchto misií;

39.    zdôrazňuje, že treba posilniť ústrednú úlohu Únie pre Stredozemie, ktorá sa ako jedinečné fórum na dialóg o partnerstve medzi Európskou úniou a všetkými krajinami stredozemného regiónu musí stať hybnou silou na investovanie do udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja regiónu; poukazuje na to, že táto únia by mala sama dokázať získavať potrebné finančné prostriedky na tieto projekty; podporuje dynamiku ministerských zasadnutí; požaduje rozsiahlejšie šírenie výsledných programov a činností vrátane spoločných volebných pozorovateľských misií a spoločných hodnotiacich misií a užšiu spoluprácu s Európskou úniou; pripomína, že treba posilniť Európsko-stredozemské parlamentné zhromaždenie a oživiť jeho politické ambície, aby sa mohli riešiť problémy súvisiace s bezpečnosťou a stabilitou stredozemského regiónu, a to spôsobom, ktorý je skutočne prijateľný pre obe strany;

40.    vyjadruje hlboké znepokojenie z porušovania ľudských práv, najmä voči zraniteľným skupinám, v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, kde hrozí konflikt; považuje deti za jednu z najzraniteľnejších skupín, a preto pripomína, že treba posilniť úsilie o realizáciu prepracovanej vykonávacej stratégie pre usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch; vyzýva EÚ, aby ďalej prehlbovala spoluprácu s osobitnou predstaviteľkou OSN pre deti postihnuté ozbrojenými konfliktami, pričom treba podporovať súvisiace akčné plány a mechanizmy monitorovania a podávania správ;

Prehĺbenie spoluprácezáujme hospodárskeho rozvoja

41.    konštatuje, že región Blízkeho východu a severnej Afriky je postihnutý najmä chudobou a veľkými rozdielmi; je presvedčený, že hospodársky a sociálny rozvoj v spojení s väčšou demokraciou a spravodlivosťou je to, čo treba na dosiahnutie politickej stability; je znepokojený situáciou mladých ľudí a je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby nladí ľudia mali slušné a legitímne vyhliadky do budúcnosti; zdôrazňuje, že veľmi dôležitý je boj proti korupcii v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, nielen priťahovanie európskych investícií a zohľadňovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja, ale aj riešenie bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že treba riešiť spoločne vzťahy medzi transparentnosťou, zásadami právneho štátu a bojom proti terorizmu; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti boja proti korupcii v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, čo by malo byť prioritou v boji proti terorizmu;

42.    zastáva názor, že strategický dialóg Európskej únie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky by mal dostať nový impulz v smere udržateľného hospodárskeho rozvoja, v záujme vyrovnávania rozdielov a vytvárania pracovných miest a vzdelávacích možnosti, najmä pre mladých; zdôrazňuje, že krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky treba vytvoriť podmienky na uľahčenie prístupu na jednotný trh EÚ a zároveň poskytovať potrebnú ochranu; zdôrazňuje dôležitosť podpory európskych investícií v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky vrátanie energetických projektov a projektov na budovanie infraštruktúry, čoho strategickým cieľom je podpora udržateľného rozvoja a demokratickej zodpovednosti

43.    pripomína, že rok 2015 je Európskym rokom rozvoja, ktorého zámerom je motivovať viac Európanov, aby sa angažovali do odstraňovania chudoby na celom svete, a ktorý sa kryje s plánmi medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie dohody o súbore cieľov v oblasti udržateľného rozvoja; vyzýva verejné orgány krajín Blízkeho východu a severnej Afriky na všetkých vládnych úrovniach, aby plnenie týchto cieľov prijali ako prioritu;

44.    zdôrazňuje, že posilnený dialóg o otázkach súvisiacich s energetikou v stredozemnom regióne by mohol pomôcť zrýchliť regionálnu spoluprácu, podporiť regionálnu stabilitu a zabezpečiť integritu životného prostredia; preto navrhuje, aby sa EÚ výraznejšie zaoberala diplomaciou v oblasti energetiky v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ako sa uvádza v energetickej únii; zdôrazňuje, že dodávky energie do krajín v južnom susedstve EÚ sú dôležité zo strategického aj hospodárskeho hľadiska; víta zriadenie európsko-stredozemskej platformy pre plyn a potvrdzuje, že treba podporovať európsko-stredomorské prepojenia v plynárenskom odvetví a v odvetví elektrickej energie;

45.    podporuje financovanie akademického a odborného vzdelávania v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky s cieľom vytvárania veľkých rezerv profesionálnych zručností; konštatuje, že program kyvadlovej mobility Európskej únie v rámci odbornej prípravy by sa mal podľa možností rozšíriť na všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky prostredníctvom flexibilných a vyvíjajúcich sa nástrojov, ako sú partnerstvá v oblasti mobility;

46.    žiada EÚ, aby potvrdila svoj podiel na všetkých fázach hospodárskeho rozvoja štátov regiónu s pomocou všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii; pripomína, že ide o nástroje od humanitárnej pomoci po plné a rozsiahle dohody o voľnom obchode a že tieto nástroje jej umožňujú pokryť proces, ktorý sa začína krízou a končí zriadením stabilných inštitúcií;

47.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že na odblokovanie makrofinančnej pomoci pre krajiny, ktorých rozpočtová situácia je veľmi neistá, sa vyžaduje minimálne obdobie jedného roka; naliehavo vyzýva EÚ, aby čo najrýchlejšie zmobilizovala alebo presmerovala finančné prostriedky; naliehavo požaduje nasadenie nového procesného rozmeru pomoci EÚ, a to vzhľadom na pomoc poskytovanú pomocou finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, ako aj na úrovni makrofinančnej pomoci; v súvislosti s makrofinančnou pomocou zdôrazňuje, že EÚ musí primerane posúdiť sociálno-ekonomický vplyv opatrení požadovaných od krajín prijímajúcich pomoc a vplyv týchto opatrení na ľudské práva, aby sa zaručilo, že táto pomoc nebude predstavovať destabilizačný prvok, napríklad tým, že by oslabila verejnoprospešné služby; vyzýva darcov v arabskom svete, aby koordinovali svoju pomoc v rámci LAŠ a GCC a podľa možností aj s Európskou úniou;

48.    vyzýva Európsku investičnú banku (EIB) a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby koordinovali svoje investičné stratégie s Úniou pre Stredozemie v záujme vytvorenia pozitívnej synergie;

49.    vyzýva EÚ, aby rozvíjala partnerstvá s krajinami regiónu, ktoré nie sú v jej bezprostrednom susedstve; podporuje uzatvorenie dohovoru o vytvorení zóny voľného obchodu medzi EÚ a GGC, ak možno dospieť k vzájomne výhodnej dohode, ktorá by EÚ ponúkla väčší priestor a ďalší vplyv v regióne, predovšetkým prostredníctvom obnovenia rokovaní o novom spoločnom akčnom programe; pripomína, že dohoda tohto druhu medzi GCC a EZVO nadobudla platnosť 1. júla 2014;

50.    nabáda Európsku úniu, aby pokračovala v rozhovoroch o začatí rokovaní o plných a prehĺbených dohodách o voľnom obchode s niektorými krajinami v regióne v súlade so záväzkami Európskej únie na základe partnerstva z Deauville; pripomína, že rozvoj obchodných vzťahov tvorí súčasť vonkajšej politiky EÚ a pomáha pri zabezpečovaní mieru, prosperity a stability;

51.    zdôrazňuje, že regionálna integrácia krajín Blízkeho východu a severnej Afriky umožní posilniť politické vzťahy a pomôže obchodu a rozvoju; vyzýva krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, aby diverzifikovali svoje hospodárstva a dovoz; konštatuje, že veľká väčšina krajín Blízkeho východu a severnej Afriky obchoduje s krajinami mimo tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou, do ktorej sa dostal Zväz arabského Maghrebu (AMU); vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie na diplomatickej, politickej a finančnej úrovni na pomoc pri regionálnej integrácii krajín Maghrebu v rámci AMU alebo uplatňovaní geograficky širších dohôd z Agadiru;

52.    víta podporu Rady pre zahraničné veci pre iniciatívu pre koordináciu investícií v južnom Stredozemí (AMICI); zdôrazňuje dôležitosť iniciatív, ktoré pomáhajú dôslednosti a účinnosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie;

53.    podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane užšieho prepojenia infraštruktúrnej siete Európskej únie a partnerských krajín v záujme uľahčenia pohybu osôb a tovaru;

54.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Výboru regiónov Európskej únie, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a Únie pre Stredozemie, ako aj vládam a parlamentom ich členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0109.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0096.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0576.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0201.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0077.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.


STANOVISKO Výboru pre práva žienrodovú rovnosť (11.5.2015)

pre Výbor pre zahraničné veci

k bezpečnostným výzvam v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) a vyhliadkam na politickú stabilitu

(2014/2229(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Arena

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v súlade s usmerneniami EÚ z roku 2008 o násilí voči ženám a dievčatám by presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti malo byť základnou zložkou politického dialógu a dialógu o ľudských právach medzi EÚ a krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA);

B.  keďže práva žien sú nedeliteľné a nemenné a EÚ musí prijať zahraničnú politiku založenú na rodovej rovnosti, keď oslovuje národy, ktoré potláčajú práva žien a nedodržiavajú rodovú rovnosť;

C. keďže ženy a dievčatá, najmä tie, ktoré patria k náboženským a etnickým menšinám, sú obeťami násilia, ktorého sa dopúšťa IS, čo zahŕňa zotročovanie, sexuálne vykorisťovanie a násilie, nútené tehotenstvo, mimosúdne popravy, protiprávne súdy s neľudskými trestami a útoky, ktoré predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;

D. keďže politická nestabilita v regióne vedie k výraznému zvyšovaniu počtu utečencov, ktorí často riskujú svoje životy, aby mohli utiecť, a stávajú sa obeťami obchodovania s ľuďmi, pričom najzraniteľnejšie skupiny sú ženy a deti; keďže účasť žien, najmä žien z náboženských a etnických menšín, na mierových rokovaniach, budovaní mieru a procesoch zachovávania mieru je kľúčová pre dosiahnutie dlhodobých výsledkov v tejto oblasti;

E.  keďže je potrebné splniť ešte mnoho výziev na zaistenie bezpečnosti a ochrany žien, ktoré sú obeťami násilia, pretože sa zdá, že počet prípadov znásilnenia a iných foriem násilia páchaného na ženách v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky stúpa; keďže prístup žien k spravodlivosti je obmedzený; keďže pretrvávajúce rodové rozdiely treba riešiť;

F.  keďže mnohé ženy sú aj naďalej utláčané inštitucionalizovanými patriarchálnymi štátnymi a spoločenskými štruktúrami, je na nich naďalej páchané násilie zo strany štátu a trpia v dôsledku nedostatku infraštruktúry na pomoc ženám, ktoré sú obeťami násilia;

G. keďže zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky a posilnenie ich postavenia v tomto regióne je kľúčové pre podporu stability, mieru a hospodárskej prosperity z dlhodobého hľadiska; keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania je kľúčové na presadzovanie ich úlohy vo všetkých týchto sférach; keďže organizácie občianskej spoločnosti zamerané na práva žien a rodovú rovnosť môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky;

H. keďže Európska rada prijala 25. júna 2012 strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu, na základe ktorého sa majú ľudské práva začleniť do všetkých politík EÚ vrátane zahraničnej politiky, a keďže boj proti násiliu páchanom na ženách je prioritou tohto strategického rámca;

I.   keďže kultúrna spolupráca a výmena, ako aj akademické výmeny medzi EÚ a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní pochopenia, stability a mieru v regióne; keďže je nevyhnutné podnecovať a podporovať úlohu žien a dievčat v rámci kultúrnej výmeny a spolupráce;

1.  opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ dôrazne odsudzuje otroctvo, nútené manželstvá, znásilnenia, detskú prácu, využívanie detí ako vojakov, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, zločiny v mene cti a všetky ostatné formy porušovania ľudských práv;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa otázka rodovej rovnosti a práv žien – najmä právo na bezpečie, právo na primerané reprodukčné zdravotné služby a právo na nápravu a odškodnenie ako obetí konfliktov – zahrnie do všetkých partnerských dohôd a rokovaní s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

3.  vyzýva strany zapojené do ozbrojených konfliktov, aby dodržiavali ustanovenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325, prijali opatrenia na ochranu žien a dievčat, najmä pred sexuálnym zneužívaním, pašovaním a obchodovaním na sexuálne účely, a bojovali proti beztrestnosti páchateľov;

4.  domnieva sa, že organizácie presadzujúce práva žien môžu podporovať kultúru mieru a bezpečnosti a že prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie účasti žien na predchádzaní konfliktom umožní náležité vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 v tejto oblasti;

5.  vyzýva národné a miestne orgány, aby rešpektovali základné práva žien vrátane práva na aktívnu účasť na politickom živote, aby zabezpečili prístup žien k účasti na rozhodovaní v ich komunitách a krajinách a aby političkám a aktivistkám poskytovali ochranu; a vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia na podporu v oblasti rodovej rovnosti v dotknutých krajinách;

6.  je presvedčený, že otázky rodovej rovnosti a práv a účasti žien sa musia riešiť otvorene a systematicky v rámci všetkých rokovaní o spolupráci a voľnom obchode EÚ a musia byť tiež súčasťou všetkých politických a kultúrnych dialógov s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky vrátane Ligy arabských štátov;

7.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť zahrnutia rodového hľadiska do presadzovania a financovania kultúrnej a akademickej spolupráce a výmen, odbornej prípravy a programov kyvadlovej mobility medzi EÚ a partnerskými krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, pričom by sa mal použiť ako nástroj na posilnenie postavenia žien a dievčat a posilnenie a presadzovanie ich účasti na hospodárstvach týchto krajín a podporu rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby rodové hľadisko zahrnula do návrhu euro-stredozemského programu Erasmus Európskeho parlamentu;

8.  zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnováhy v rámci misií, delegácií a mediátorských tímov je pre EÚ takisto spôsob, ako v partnerských krajinách presadzovať práva žien a ich účasť;

9.  vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, OSN, EÚ a dotknuté MVO, aby zohľadňovali osobitnú zraniteľnosť žien a dievčat z radov utečencov, najmä tých, ktoré sú oddelené od svojich rodín, poskytovali im vhodnú ochranu a zintenzívnili svoje úsilie o pomoc obetiam sexuálneho násilia a zároveň zaviedli sociálne politiky, ktoré im umožnia opäť sa začleniť do spoločnosti;

10. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli osobitný program na podporu a rehabilitáciu žien a dievčat, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia a otroctva v oblastiach konfliktu v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a najmä v Sýrii a Iraku;

11. naliehavo žiada vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je vplyvným nástrojom na komplexné riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

12. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zahrnuli hľadisko žien a rodovej rovnosti do rozvoja priameho dialógu s občianskou spoločnosťou v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky a aby sa postavili za aktivistky a akademičky v tomto regióne; zdôrazňuje dôležitosť organizácií zaoberajúcich sa otázkou žien a rodovými právami pri konzultáciách s občianskou spoločnosťou v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a tiež v konzultáciách o obnovení ESP; uznáva, že účinný politický dialóg v oblasti ľudských práv sa musí sústrediť na ženské perspektívy a citlivo pristupovať k rôznemu meniacemu sa sociálno-kultúrnemu a náboženskému prostrediu; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zahrnuli rodovú rovnosť a úlohu žien v spoločnosti do svojich stratégií na podporu demokratickej reformy v susedných krajinách EÚ ako kľúčové aspekty a ústredné prvky; zdôrazňuje, že dôležitosť podporovania rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien v spoločnosti ako súčasť demokratickej reformy by sa mali odzrkadľovať vo financovaní ESP a v rozvoji politického a strategického rozmeru;

13. poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú môže Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie zohrávať ako fórum pre demokratickú a politickú diskusiu medzi zástupcami dvoch strán Stredozemného mora; vyzýva, aby sa tejto inštitúcii poskytol nový politický stimul, a vyzdvihuje pokrok dosiahnutý v predchádzajúcich rokoch v rámci politického dialógu o rodových otázkach a pri presadzovaní práv žien;

14. vyjadruje poľutovanie nad mierou výhrad voči Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, čím sa výrazne obmedzil vplyv a ochrana, ktoré môže poskytovať; dôrazne žiada vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, aby v plnej miere vykonávali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a trestne stíhali všetky formy násilia páchaného na ženách vrátane sexuálneho a domáceho násilia v rámci manželstiev;

15. poznamenáva, že každý trvalo udržateľný hospodársky rozvoj vychádzajúci zo strategického dialógu a spolupráce medzi EÚ a krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky musí zvýšiť účasť žien na hospodárstvach krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, čím sa prispeje k presadzovaniu rodovej rovnosti a vytváraniu príležitostí pre mladých ľudí a ženy vrátane žien z marginalizovaných skupín;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Vicky Maeijer, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Anna Záborská, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Eck, Constance Le Grip, Sirpa Pietikäinen, Monika Vana, Julie Ward


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

10

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Marcel de Graaff, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Jean-Luc Mélenchon, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, Fernando Maura Barandiarán, Urmas Paet, Igor Šoltes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Mavrides, Kerstin Westphal, Ivan Štefanec

Právne oznámenie