Postup : 2015/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0194/2015

Predkladané texty :

A8-0194/2015

Rozpravy :

PV 08/07/2015 - 16
CRE 08/07/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 09/07/2015 - 12.8
CRE 09/07/2015 - 12.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0272

SPRÁVA     
PDF 255kWORD 160k
18.6.2015
PE 551.887v02-00 A8-0194/2015

o revízii európskej susedskej politiky

(2015/2002(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Eduard Kukan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o revízii európskej susedskej politiky

(2015/2002(INI))

Európsky parlament,

       so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 8 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–       so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Komisie a podpredsedníčky / vysokej predstaviteľky s názvom Na ceste k novej európskej susedskej politike uverejnený 4. marca 2015(1),

–       so zreteľom na oznámenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200)(2), ktoré bolo zverejnené 8. marca 2011, oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303)(3), ktoré bolo zverejnené 25. mája 2011,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. marca 2003 s názvom Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi z 11. marca 2003 (COM(2003)0104)(4),

–       so zreteľom na závery Rady z 18. februára2008 o európskej susedskej politike(5) a z 20. apríla 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky;

       so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), prijaté Radou pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, a to uznesenie z 20. novembra 2003 o vzťahoch s našimi susedmi na východe a na juhu(6), uznesenie z 20. apríla 2004 o rozšírenej Európe – nová susedská politika(7), uznesenie z 19. januára o európskej susedskej politike(8), uznesenie z 15. novembra 2007 o posilnení európskej susedskej politiky(9), uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky(10), uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(11), uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(12), uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva: stanovisko Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(13) a z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva(14),

       so zreteľom na deklaráciu z Rigy zo samitu Východného partnerstva EÚ z 22. mája 2015,

       so zreteľom na správu skupiny pre reflexiu na vysokej úrovni pre Energetické spoločenstvo v budúcnosti,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0194/2015),

A.     keďže európska susedská politika (ESP) bola vytvorená na prehĺbenie vzťahov, upevnenie spolupráce a posilnenie partnerstiev EÚ so susednými krajinami s cieľom vytvoriť zónu spoločnej stability, bezpečnosti a prosperity, ako sa to zdôrazňuje v článku 8 ZEÚ; keďže cieľ zostáva rovnaký;

B.     keďže susedstvo v súčasnosti prechádza zásadnými zmenami kvôli čoraz vyššiemu počtu dlhodobých a nových bezpečnostných výziev a je menej stabilné, výrazne menej bezpečné a prekonáva hlbšiu hospodársku krízu, ako keď sa začala uplatňovať ESP;

C.     keďže revidovaná politika by mala vychádzať zo vzájomnej zodpovednosti a spoločného záväzku k hodnotám a zásadám EÚ vrátane demokracie, právneho štátu, ľudských práv a efektívnych, zodpovedných a transparentných verejných inštitúcií a keďže toto je z hľadiska stability, bezpečnosti a prosperity v záujme susedných spoločností rovnako, ako v záujme našej spoločnosti; keďže napriek zložitosti a praktickým výzvam musí EÚ naďalej pevne podporovať transformačný proces vo všetkých krajinách v záujme podpory demokratizácie a rešpektovania ľudských práv a zásad právneho štátu;

D.     keďže veľká časť susedstva je naďalej pod vplyvom ozbrojených či tzv. zmrazených konfliktov a kríz; keďže partnerské krajiny sa musia snažiť o mierové riešenie existujúcich konfliktov; keďže existencia konfliktov, vrátane tzv. zmrazených či dlhodobých, brzdí hospodársku, sociálnu a politickú transformáciu, ako aj regionálnu spoluprácu, stabilitu a bezpečnosť; keďže EÚ by mala v mierovom riešení existujúcich konfliktov zohrávať aktívnejšiu úlohu;

E.     keďže tieto konflikty ohrozujú rozvoj skutočného a účinného multilaterálneho rozmeru ESP; keďže mier a stabilita sú základné prvky ESP; keďže partnerské krajiny musia dodržiavať tieto zásady;

F.     keďže EÚ dôrazne odsudzuje všetky formy porušovania ľudských práv vrátane násilia voči ženám a dievčatám, znásilňovania, otroctva, zločinov zo cti, nútených manželstiev, detskej práce a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

G.     keďže vývoj v tejto oblasti od roku 2004, ale najmä v uplynulých rokoch ukázal, že ESP nie je schopná primerane a včas reagovať na rýchlo sa meniace a náročné podmienky;

H.     keďže ESP je naďalej strategickou prioritou zahraničnej politiky EÚ; keďže revízia ESP sa musí uskutočniť s cieľom posilniť ju a v duchu udržiavania pokroku na ceste ku komplexnej a účinnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ ako celku;

I.      keďže Komisia a ESVČ sa spoločne s Radou a Parlamentom snažili reštrukturalizovať ESP tak, aby riešila jej nedostatky a prispôsobila ju zmeneným vnútroštátnym a medzinárodným podmienkam, najmä po Arabskej jari; keďže sa to prejavilo v novom nástroji financovania ESP na obdobie 2014 – 2020 – nástroj európskeho susedstva (ENI); keďže pri preskúmaní ESP by sa mali zohľadniť súčasné výzvy, ktoré plynú z krízy vo východnej Ukrajine, okupácie Krymu e skupiny Dá’iš;

J.      keďže neistota, nestabilita a nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky v krajinách v susedstve môžu mať nepriaznivý vplyv a môžu zvrátiť demokratické trendy z minulosti;

K.     keďže od zavedenia nového prístupu v roku 2011 z politického vývoja v susedstve vyplynulo, že EÚ musí ďalej prehodnotiť vzťahy so svojimi susedmi a zároveň prihliadnuť na rozdielne vonkajšie a vnútorné skutočnosti; keďže EÚ musí riešiť nové problémy vo svojom susedstve a prispôsobiť svoju stratégiu tým, že preskúma svoje záujmy a priority a posúdi svoje politické nástroje, stimuly a dostupné zdroje a ich atraktívnosť pre svojich partnerov;

L.     keďže v revízii ESP z roku 2011 sa uvádzalo, že nový prístup musí vychádzať zo vzájomnej zodpovednosti a spoločného odhodlania uplatňovať univerzálne hodnoty ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu;

M.    keďže EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri mierovom riešení existujúcich konfliktov, najmä tých zmrazených a dlhodobých, ktoré v súčasnosti predstavujú neprekonateľnú prekážku plnohodnotného rozvoja ESP na východe aj na juhu, čo brzdí dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu;

N.     keďže ESP zahŕňa rôzne „susedstvá“ zahŕňajúce krajiny s odlišnými záujmami, ambíciami a schopnosťami;

O.     keďže sú potrebné diferencovaný prístup a prispôsobená politika, najmä pretože susedstvo EÚ s krajinami, ktoré sa líšia v mnohých ohľadoch vrátane ich ambícií a očakávaní, pokiaľ ide o EÚ, je roztrieštenejšie než kedykoľvek predtým; keďže bilaterálne vzťahy EÚ s krajinami zapojenými do ESP sú v rôznych fázach vývoja; keďže účinné využitie zásady „viac za viac“ má zásadný význam z hľadiska tvarovania a diferenciácie vzťahov s partnerskými krajinami a keďže EÚ by mala „odmeňovať“ krajiny, ktoré s ňou prejavia zvýšenú ochotu spolupráce a ktoré uskutočnia pokrok pri dosahovaní európskych hodnôt, a to tak z hľadiska zdrojov, ako aj iných stimulov v rámci ESP; keďže susedia EÚ by mali mať možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku;

P.     keďže predovšetkým pokrok pri riešení konfliktov a sporov medzi krajinami zapojenými do ESP by sa mal považovať za významné kritérium posudzované v každoročných správach o pokroku;

Q.     keďže rešpektovanie územnej celistvosti zvrchovaných štátov je základnou zásadou vzťahov medzi krajinami v európskom susedstve a okupácia územia jednej krajiny inou krajinou je neprípustná;

R.     keďže zdroje, ktoré má EÚ k dispozícii na svoju činnosť globálneho aktéra do roku 2020 v rámci viacročného finančného rámca, sú iba vo výške 6 % z celkového rozpočtu a pokrývajú všetky súvisiace programy vrátane rozvoja a podpory spolupráce;

S.     keďže ESP prispieva k formulovaniu jednotného hlasu EÚ v susedstve ako celku; keďže členské štáty by mali zohrávať dôležitú úlohu v európskom susedstve zosúladením svojho úsilia a zvýšením dôveryhodnosti EÚ a jej schopnosti konať vďaka tomu, že bude hovoriť jednotným hlasom;

T.     keďže proces konzultácií, ktoré uskutočňuje Komisia a ESVČ, by mal byť komplexný a inkluzívny, aby sa zabezpečilo, že konzultácie sa uskutočnia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami; keďže by sa malo zdôrazniť, aké dôležité je nabádať organizácie pôsobiace v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, aby sa zapojili do tohto konzultačného procesu; keďže by sa malo vyvinúť viac úsilia o zvýšenie viditeľnosti ESP a informovanosti o nej vo verejnej mienke partnerských krajín;

U.     keďže východné a južné susedstvo čelia rozdielnym výzvam a ich úspešné riešenie si vyžaduje pružnosť ESP a možnosť prispôsobiť ju z hľadiska konkrétnych potrieb a výziev každého regiónu;

1.      zdôrazňuje význam, nutnosť a včasnosť revízie európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že revidovaná európska susedská politika by mala byť schopná zaistiť rýchlu, pružnú a primeranú reakciu na situáciu na mieste, a zároveň predkladať ambicióznu strategickú víziu pre rozvoj vzťahov so susednými krajinami v dvojstrannom i mnohostrannom rámci v súlade so svojím záväzkom podporovať základné hodnoty, na ktorých je založená;

2.      zdôrazňuje, že ESP je rozhodujúcou súčasťou zahraničnej politiky EÚ a musí zostať jedinou politikou; domnieva sa, že je súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, ktorej potenciál spočíva v jedinečnej schopnosti využívať množstvo nástrojov v oblasti diplomacie, bezpečnosti, obrany, hospodárstva, obchodu, rozvoja a v humanitárnej oblasti; zastáva názor, že účinná ESP je rozhodujúca pre posilnenie dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ a jej postavenia na svetovej scéne a že ESP musí preukázať skutočnú vedúcu úlohu EÚ v susedstve a vo vzťahoch s našimi svetovými partnermi;

3.      je presvedčený o trvalej hodnote pôvodne stanoveného cieľa ESP vytvoriť priestor prosperity, stability, bezpečnosti a dobrého susedstva, ktorý je založený na spoločných hodnotách a zásadách Únie, prostredníctvom poskytovania pomoci a stimulov zameraných na hĺbkové štrukturálne reformy v susedných krajinách, ktoré budú uskutočnené na ich vlastnú zodpovednosť a s ktorými súhlasili, čo umožní intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ; zdôrazňuje preto potrebu vziať na zreteľ získané ponaučenia, vrátiť sa k základným hodnotám a zabezpečiť, aby sa tieto ciele opäť stali prioritou agendy;

4.      zdôrazňuje strategický význam ESP ako politiky, ktorá vytvára viacvrstvové vzťahy a silnejšiu vzájomnú závislosť medzi EÚ a jej partnermi v susedstve; zdôrazňuje, že základná výzva ESP spočíva v prinášaní hmatateľných a konkrétnych zlepšení občanom partnerských krajín; domnieva sa, že ESP by sa mala stať pevnejšou, politickejšou a účinnejšou politikou, a to aj prostredníctvom posilnenia jej pozitívnych prvkov, vrátane väčšieho dôrazu na partnerstvo so spoločnosťami, diferenciácie a prístupu „viac za viac“;

5.      zdôrazňuje, že dodržiavanie všeobecných základných hodnôt ľudských práv, právneho štátu, demokracie, rovnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, na ktorých je založená Európska únia, musí zostať základom revidovanej politiky, ako sa to uvádza v článku 2 každej dohody o pridružení medzi EÚ a tretími krajinami; opakovane potvrdzuje, že posilnenie právneho štátu a podpora demokracie a ľudských práv sú v záujme partnerských krajín, a žiada silnejšiu podmienenosť, pokiaľ ide o dodržiavanie týchto spoločných základných hodnôt; zdôrazňuje v tomto smere úlohu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva a Európskej nadácie na podporu demokracie;

6.      zdôrazňuje, že obnovená politika musí byť strategickejšia, sústredenejšia a ucelenejšia a musí byť politicky riadená; žiada EÚ, aby vytvorila jasnú a ambicióznu politickú víziu ESP a aby venovala osobitnú pozornosť svojím vlastným politickým prioritám vo východnom a južnom susedstve, pričom zohľadní rozličné výzvy, ktorým čelia krajiny v každom regióne, ako aj ich odlišné ašpirácie a politické ambície; zastáva názor, že východné a stredomorské partnerstvá majú rozhodujúci význam; požaduje vymenovanie osobitných zástupcov pre východ a juh, ktorých úlohou bude politická koordinácia revidovanej politiky a zapojenie do všetkých činností EÚ v susedstve;

7.      zdôrazňuje významnú úlohu členských štátov, ich odborných znalostí a ich bilaterálnych vzťahov s krajinami zapojenými do ESP pri utváraní súdržnej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu náležitej koordinácie PK/VP, komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, delegácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ, aby nedochádzalo k duplicitnému úsiliu; zdôrazňuje preto, že delegácie Európskej únie sú významnými aktérmi realizácie ESP;

8.      naliehavo vyzýva na vymedzenie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít a strategických cieľov s prihliadnutím na to, že európska susedská politika by mala smerovať k vytvoreniu diferencovaného prístupu k posilneniu spolupráce v rôznych oblastiach medzi krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky a s týmito krajinami; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri vymedzení svojho prístupu preskúmať svoje záujmy a priority, ako aj záujmy a priority jednotlivých príslušných krajín spolu s ich úrovňou rozvoja a s prihliadnutím na záujmy a ašpirácie spoločností, politické ambície a geopolitické pozadie;

9.      zdôrazňuje, že prevzatie zodpovednosti na miestnej úrovni, transparentnosť, vzájomné určenie zodpovednosti a začleňovanie by mali byť kľúčovými aspektmi nového prístupu, aby sa zabezpečilo, že výhody ESP sa dostanú na všetky úrovne komunity a spoločnosti v celej predmetnej krajine a nebudú sa koncentrovať len v rámci konkrétnych skupín;

10.    zdôrazňuje svoje presvedčenie, že ak sa má partnerským krajinám pomáhať s posilňovaním ich rozvojového potenciálu, politický dialóg, ktorý v súčasnosti ESP charakterizuje, musí ustúpiť širšiemu sociálnemu, hospodárskemu a kultúrnemu dialógu zahŕňajúcemu všetky stránky politickej, sociálnej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti partnerských krajín; zdôrazňuje hodnotu pokroku dosiahnutého prostredníctvom územnej spolupráce s priamym zapojením miestnych orgánov;

11.    vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými zdrojmi, ktoré sú vyčlenené na spoluprácu EÚ s jej partnermi v rámci jej susedstva, a to najmä v porovnaní s výrazne vyššími objemami zdrojov, ktoré v krajinách ESP investujú zainteresované subjekty z tretích krajín; konštatuje, že to oslabuje schopnosť EÚ presadzovať a vykonávať politiky, ktoré sú v súlade s jej strategickými záujmami v jej susedstve; zdôrazňuje potrebu zefektívnenia podpory a navýšenia prostriedkov s cieľom účinne odmeňovať a podporovať partnerské krajiny, ktoré prejavili skutočné odhodlanie a dosiahli hmatateľný pokrok pri uskutočňovaní reforiem, demokratizácii a dodržiavaní ľudských práv prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu;

12.    zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy individuálnej zodpovednosti a transparentnosti v partnerských krajinách, aby sa zaistila ich schopnosť absorbovať a využiť prostriedky efektívnym a účelným spôsobom; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila účinné mechanizmy monitorovania a dohľadu nad využívaním pomoci EÚ v krajinách ESP, a to aj prostredníctvom kontroly zo strany občianskej spoločnosti;

13.    naliehavo žiada EÚ, aby zlepšila svoju koordináciu s ostatnými darcami a medzinárodnými finančnými inštitúciami, v súlade so svojím odhodlaním stať sa zodpovednejším, rešpektovanejším a účinnejším globálnym aktérom v regióne, a zdôrazňuje, že je potrebné spoločné plánovanie s členskými štátmi a medzi nimi navzájom; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia s členskými štátmi a s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom sledovať a dosiahnuť spoločný, ucelený a účinný prístup ku krátkodobým a strednodobým cieľom spolupráce EÚ so susednými krajinami, a vyzýva na otvorenie diskusie s Radou o tejto problematike;

14.    zdôrazňuje, že zo strany EÚ by malo ambíciám v oblasti posilnenej angažovanosti v susedstve zodpovedať dostatočné financovanie; domnieva sa, že preskúmanie vonkajších finančných nástrojov v polovici trvania by malo brať do úvahy revidovanú politiku a že nástroj európskeho susedstva by mal preto odzrkadľovať ambície zvyšovať efektívnosť ESP a zaistiť predvídateľnosť a udržateľnosť angažovanosti EÚ voči našim partnerom, ako aj primeraný stupeň procesnej pružnosti; okrem toho požaduje väčšiu koherentnosť a konzistentnosť medzi jednotlivými vonkajšími finančnými nástrojmi EÚ;

15.    zdôrazňuje, že v tomto smere môže Európska nadácia na podporu demokracie situáciu uľahčovať a dopĺňať doterajšie nástroje EÚ novým, pružnejším a vnímavejším prístupom, ktorý vypĺňa medzery a je finančne efektívny; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila na Európsku nadáciu na podporu demokracie viac prostriedkov;

16.    uznáva, že postoje k Európe a EÚ v susedných krajinách majú reálny vplyv na konflikt, odmieta však akúkoľvek spoluúčasť na represiách a porušovaní ľudských práv v susedných krajinách, ktoré vznikajú pri chybnom krátkodobom úsilí o stabilitu;

Pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ

Reštrukturalizácia európskej susedskej politike

17.    zdôrazňuje, že je potrebné reštrukturalizovať ESP s cieľom vybudovať silné, strategické a trvalé partnerstvo s krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky založené na ochrane a dodržiavaní hodnôt a zásad EÚ a presadzovaní obojstranných záujmov; žiada, aby sa technické aspekty politiky opierali o jasnú politickú víziu;

18.    poznamenáva, že európska susedská politika by mala použiť vlastnú metodiku a nástroje, ktoré by mali zodpovedať miere ambícií a cieľov partnerstva, ktoré sa krajiny zapojené do ESP a EÚ snažia dosiahnuť;

19.    vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na odvetvia, ktoré na základe spoločných záujmov určila spoločne so svojimi partnermi, v ktorých možno dosiahnuť pokrok a univerzálnu pridanú hodnotu a postupne rozširovať spoluprácu na základe vývoja a ambícií, najmä na prispievanie k hospodárskemu rastu a ľudskému rozvoju s dôrazom na nové generácie; zdôrazňuje, že hospodárske reformy musia sprevádzať politické reformy, a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného, zodpovedného a transparentného rozhodovacieho procesu založeného na demokratických inštitúciách;

20.    zdôrazňuje, že politika rozširovania a politika susedstva sú samostatné politiky s odlišnými cieľmi; opakovane však zdôrazňuje, že európske krajiny v rámci európskej susedskej politiky, rovnako ako všetky európske krajiny, môžu požiadať o členstvo, ak spĺňajú kritériá a podmienky oprávnenosti a prijatia v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ; hoci uznáva, že reformy a transformácia musia prísť ako prvé, a nechce vyvolávať nerealistické očakávania, nazdáva sa, že perspektíva členstva musí zostať zachovaná ako motivácia pre všetky krajiny, ktoré sú oprávnené oňho požiadať a ktoré vyjadrili evidentné európske ašpirácie a ambície;

Podpora demokracie, reformy súdnictva, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a budovania inštitucionálnych kapacít

21.    domnieva sa, že podpora demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, budovania štátu a ľudských práv a základných slobôd je základom ESP; zdôrazňuje, že by sa v rámci ESP nemali prijímať žiadne politiky, ktoré prispievajú k ohrozeniu týchto základných hodnôt; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali ponúknuť stimuly a znalosti v oblasti realizácie a podpory demokratických reforiem a prekonávania politických, hospodárskych a sociálnych výziev;

22.    zdôrazňuje, že je potrebné neustále sa zameriavať na posilnenie a upevnenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a rešpektovania rozmanitosti a práv menšín vrátane náboženských skupín, práv LGBTI osôb, práv osôb so zdravotným postihnutím a práv osôb, ktoré patria k etnickým menšinám; zdôrazňuje, že budovanie kapacít v národných inštitúciách vrátane národných zhromaždení spolu s podporou občianskej spoločnosti, prodemokratických skupín a politických strán posilní politický dialóg a pluralizmus;

23.    zdôrazňuje, že práva žien, rodová rovnosť a právo na nediskrimináciu sú základnými právami a kľúčovými zásadami vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje dôležitosť presadzovania práv detí a mladých ľudí a rodovej rovnosti, ako aj posilnenia hospodárskeho a politického postavenia žien s cieľom vybudovať inkluzívne, prosperujúce a stabilné spoločnosti v susedstve EÚ;

24.    domnieva sa, že v rámci ESP by sa mala posilniť podpora základných slobôd v krajinách ESP prostredníctvom posilňovania slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a slobody tlače a médií, ktoré sú právom umožňujúcim realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

25.    poukazuje na význam rozvoja sociálneho rozmeru európskej susedskej politiky, a to formou zapojenia partnerov do boja proti chudobe a vylúčeniu, stimuláciou zamestnanosti a spravodlivého rastu, umožňovaním zdravých pracovných vzťahov a podporou vzdelávania a dôstojnej práce, čím by sa tiež riešili hlavné príčiny neregulárnej migrácie;

26.    uznáva význam kultúrnych vzťahov medzi EÚ a susednými krajinami v oblastiach, akými sú predchádzanie konfliktom a budovanie mieru, rozvoj tvorivých odvetví, posilňovanie dialógu s občianskou spoločnosťou a medzikultúrnych a medzináboženských dialógov, a to i s cieľom riešiť rastúcu diskrimináciu namierenú na menšiny a náboženské skupiny, najmä kresťanov, a ich prenasledovanie; požaduje posilnenie rámcov pre kultúrne vzťahy, ktorý by umožnil rozvoj programov mobility, odbornej prípravy a budovania kapacít a výmen v oblasti kultúry a vzdelávania;

27.    zdôrazňuje, že by sa mal posilniť a podporiť prístup založený na partnerstve so spoločenstvami; naliehavo vyzýva, aby sa spoločné záujmy a ciele politiky vymedzili v rámci konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami z rozličných spoločností, a nielen s orgánmi;

28.    zdôrazňuje význam rozvoja prosperujúcej a aktívnej občianskej spoločnosti v procese transformácie a demokratizácie, ktorý zahŕňa sociálnych partnerov a podnikateľskú komunitu; žiada ďalšiu podporu občianskej spoločnosti, miestnych MSP a iných neštátnych subjektov, pretože práve tí sú hnacou silou procesu reforiem, ako aj podporu angažovanejšiemu dialógu a partnerstvu medzi rozličnými aktérmi občianskej spoločnosti a odvetviami v EÚ a susedných krajinách v rámci ESP; zdôrazňuje význam európskych spoločností a ich úlohu v podpore a šírení medzinárodných noriem pre podnikanie vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov;

Diferenciácia a podmienenosť

29.    žiada, aby sa ESP rozvinula do lepšie prispôsobeného a flexibilného politického rámca, ktorý je schopný prispôsobiť sa existujúcej rozmanitosti partnerských krajín, a do sústavnejšieho vykonávania „diferencovaného prístupu“; zdôrazňuje, že by mala prebiehať diferenciácia medzi krajinami ESP;

30.    zdôrazňuje potrebu zavedenia účinnej podmienenosti vo vzťahu k procesu reforiem a poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ zaujala ucelenejší prístup medzi jej stanoviskami a podmienenosťou v oblasti prideľovania finančných príspevkov; zdôrazňuje, že EÚ nemôže ohrozovať svoje základné hodnoty a práva a mala by zabrániť vytváraniu dvojitých noriem; zdôrazňuje, že by sa mala zvážiť väčšia angažovanosť a podpora vo vzťahu ku krajinám, ktoré robia pokrok v zavádzaní reforiem vedúcich k dlhodobému politickému, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a usilujú sa o hlbšiu politickú angažovanosť v EÚ a ktoré by mali byť hodnotené na základe jednotlivých výsledkov v týchto procesoch reforiem; poukazuje na význam riadneho uplatňovania zásady „viac za viac“;

31.    zdôrazňuje, že dohody o pridružení sú najpokročilejší, nie však posledný krok vo vzťahoch medzi EÚ a jej susedmi;

32.    domnieva sa, že EÚ by mala vyzvať partnerské krajiny, ktoré nepatria do združenia, aby sa zapojili do sektorovej spolupráce vrátane možnosti uzatvorenia nových alebo posilnených existujúcich sektorových dohôd, ako napríklad Energetické spoločenstvo, ktorými by sa uľahčila integrácia týchto krajín do špecifických odvetvových častí jednotného priestoru štyroch základných slobôd EÚ;

33.    domnieva sa, že pri presadzovaní ESP by sa ma venovať osobitná pozornosť spolupráci súvisiacej so správou hospodárskych záležitostí a udržateľnosti verených financií v krajinách zapojených do ESP;

Bezpečnostný rozmer

34.    poznamenáva, že zachovanie mieru, bezpečnosti a stability je základným problémom v susedstve a že prostredie bezpečnosti sa prudko zhoršuje; žiada o začlenenie silnej bezpečnostnej zložky do ESP s primeranými politickými nástrojmi, ktoré doposiaľ bohužiaľ chýbali; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zameriavať na zlepšenie efektívnosti a účinnosti svojich súčasných nástrojov krízového riadenia s cieľom vytvoriť kapacity na rozšírenie spektra zásahov v rámci krízového riadenia; zdôrazňuje, že bezpečnosť, stabilita a rozvoj idú ruka v ruke a že na riešenie bezpečnostných problémov a ich základných príčin v regióne je potrebný komplexný prístup;

35.    domnieva sa, že stabilita sahelsko-saharského pásma by sa mala považovať za citlivé miesto neistoty na severe, ako aj na juhu Afriky, a že nestabilitu tohto regiónu zapríčiňuje duplikácia sietí obchodovania so zbraňami, drogami a ľuďmi – a že má za následok narušenie stability v Európe;

36.    vyzýva na užšiu koordináciu činností medzi európskou susedskou politikou (ESP), širšou spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) a spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) spoločne s posilnením prepojení medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, ktoré sú zamerané na rôzne aspekty bezpečnosti krajín zapojených do ESP a krajín EÚ; zdôrazňuje potrebu súdržnosti a plného súladu medzi preskúmaním ESP a preskúmaním bezpečnostnej stratégie EÚ;

37.    zdôrazňuje potrebu zastrešujúcej politickej stratégie na obnovu európskeho politického poriadku pri súčasnom zabezpečení plného súladu s medzinárodným právom a záväzkami, ako je stanovené v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, ktorý je založený na dodržiavaní ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, nenarušiteľnosti hraníc, rovnakých právach a sebaurčení národov a mierovom riešení konfliktov; konštatuje, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ako najväčšia regionálna organizácia zodpovedná za bezpečnosť môže zohrávať dôležitú úlohu v tomto ohľade, a nazdáva sa, že by mala získať nový podnet tým, že prevezme úlohu mediátora; podporuje právo partnerov na nezávislé a zvrchované rozhodnutia o zahraničnej a bezpečnostnej politike bez vonkajšieho tlaku a donucovania;

38.    žiada, aby sa revidovanou politikou podporili partnerské krajiny pri budovaní štátnych štruktúr vhodných na riešenie bezpečnostných otázok, ako je účinné presadzovanie práva, terorizmus a organizovaný zločin, spravodajstvo a bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti, ktoré by sa mali rozvíjať na základe úplného rešpektovania ľudských práv a mali by byť sprevádzané riadnou parlamentnou kontrolou; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zapojiť do oblastí, ako je reforma bezpečnostného sektora (SSR) a v situáciách po skončení konfliktu do odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (DDR); žiada EÚ, aby sa zamerala na budovanie kapacít vo vzťahu ku kontrole hraníc na strane partnerských krajín; uznáva prebiehajúci príspevok k tomuto úsiliu zo strany niektorých z týchto krajín; vyzýva susedné krajiny, aby v náležitých prípadoch prispievali k misiám SBOP; vyzýva EÚ, aby podporovala spoločné iniciatívy vyvinuté susednými krajinami v oblasti bezpečnosti, a tým im umožnila prevziať väčšiu zodpovednosť a pozitívne prispieť k bezpečnosti v ich regióne;

39.    pripomína členským štátom EÚ ich povinnosť podľa spoločnej pozície EÚ o vývoze zbraní (944/2008), v ktorej sa od nich žiada okrem iného to, aby zamietli vývoznú licenciu na vojenskú technológiu alebo materiál do akejkoľvek susednej krajiny, ak existuje zjavné riziko, že vojenská technológia alebo materiál, ktoré sa majú vyviezť, sa môže použiť na vnútornú represiu, na páchanie vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktoré by vyvolali alebo predĺžili ozbrojené konflikty alebo by prehĺbili existujúce napätie alebo konflikty v krajine konečného určenia, alebo by ich príjemca použil na agresiu proti inej krajine alebo na násilné uplatnenie územných požiadaviek;

40.    zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať a napomáhať mierové riešenie konfliktov a v zmierovacích politikách po konflikte v susedstve EÚ s použitím rôznych nástrojov na základe pridanej hodnoty, ktorú môžu poskytnúť ; vyjadruje presvedčenie, že medzi tieto nástroje by mala patriť aj činnosť osobitných predstaviteľov EÚ, programy budovania dôvery, nadväzovanie dialógu, mediácia podporujúca osobné kontakty medzi ľuďmi a misie SBOP; vyzýva VP/PK a ESVČ, aby vypracovali inovačné opatrenia a prístupy vrátane stratégií verejnej komunikácie a neformálnych konzultácií s cieľom podporiť dialóg a zmierenie; poznamenáva, že delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zavádzaní mechanizmov včasného varovania vytváraním rozsiahlych sietí na predchádzanie spolu s rôznymi organizáciami a občianskou spoločnosťou;

41.    opakuje, že podporuje zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú nezávislosť partnerských krajín; zastáva názor, že ESP by mala prispievať k uplatňovaniu týchto zásad v praxi a že by ich mala podporovať; zdôrazňuje, že zmrazené alebo dlhodobé konflikty obmedzujú úplný rozvoj ESP; v tejto súvislosti ľutuje, že od spustenia ESP sa nedosiahol žiaden pokrok pri riešení existujúcich konfliktov; pripomína svoje stanovisko, že okupácia územia partnerskej krajiny je porušením základných zásad a cieľov ESP; zdôrazňuje potrebu čo najskoršieho urovnania zmrazených konfliktov na základe noriem a zásad medzinárodného práva; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri objasnení skutočnosti, že prehlbovanie dvojstranných vzťahov sa spája s mierovým riešením konfliktov a dodržiavaním medzinárodného práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam sledovania zásadovej politiky presadzovania zodpovednosti za všetky porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a politiky zabraňovania dvojitým štandardom, a to najmä v tomto smere;

42.    naliehavo vyzýva EÚ, aby pri regionálnych konfliktoch uplatňovala podstatu a poznatky získané z historických skúseností s európskou integráciou, keďže dvojstranné otázky sa musia riešiť mierovou cestou a dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca predstavujú základné prvky ESP; v tejto súvislosti požaduje zapojenie občanov a verejných aktérov do horizontálnych partnerstiev a dvojstranných partnerstiev s náprotivkami z Únie, ako aj účasť spoločnosti a mladšej generácie ako faktorov zmeny;

Podpora regionálnej integrácie

43.    zdôrazňuje význam regionálnej dimenzie európskej susedskej politiky a potrebu podporovať regionálne synergie a integráciu a prispievať k nim prostredníctvom programov regionálnej spolupráce; zdôrazňuje, že na dosiahnutie stability a prosperity v európskom susedstve je potrebná posilnená hospodárska spolupráca medzi krajinami ESP;

44.    v tejto súvislosti požaduje, aby sa dvojstranné vzťahy EÚ s krajinami ESP doplnili o multilaterálny rozmer, a to prostredníctvom zvýšenia počtu činností a iniciatív v tejto súvislosti s osobitným dôrazom na posilnenie cezhraničných projektov, zintenzívnenie medziľudských programov, vytváranie stimulov pre regionálnu spoluprácu a ďalšie posilňovanie aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že budúca ESP by mala ponúkať inkluzívnu regionálnu platformu na diskusiu o otázkach týkajúcich sa ľudských práv v súlade so základnými zásadami ESP;

45.    požaduje systematické posúdenie vplyvu obchodných dohôd a finančnej podpory EÚ pre programy a projekty v rámci ESP na ľudské práva – vrátane rodových hľadísk;

46.    žiada, aby sa revidovanou politikou posilnili existujúce platformy na spoluprácu, najmä Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo, aby sa ďalej podporovala regionálna integrácia, keď sú priority stanovené partnermi podobné pre určité oblasti politiky, aby sa riešili konkrétne subregionálne otázky, ako je mobilita, energetika alebo bezpečnosť, a aby sa partneri zblížili z hľadiska hospodárskych noriem a právnych predpisov; domnieva sa, že mnohostranné štruktúry ESP by sa mali zjednotiť a strategickejšie rozvíjať;

47.    zdôrazňuje význam úlohy multilaterálnych zhromaždení, ako je Parlamentné zhromaždenie Euronest a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, ako fór na politický dialóg a nástroj na podporu vlastníckych vzťahov susedskej politiky, a rozhodne ich povzbudzuje, aby posilnili svoje zapojenie v nich primeraným a účinným spôsobom;

48.    poukazuje na pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie a pravidelných dvojstranných medziparlamentných schôdzí, ktoré organizuje EP s náprotivkami z krajín susedstva ako nástroj na výmenu skúseností a vyhodnotenie postavenia vzťahov jednotlivých krajín s EÚ; nabáda národné parlamenty členských štátov, aby v rámci ESP realizovali vlastné dvojstranné medziparlamentné schôdze ako spôsob zaistenia uceleného prístupu;

49.    zdôrazňuje význam Konferencie regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP) a Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM), ktoré umožňujú miestnym a regionálnym zástupcom rozvíjať dialóg s inštitúciami EÚ a zároveň rozvíjať hospodársku, sociálnu a územnú spoluprácu;

50.    zdôrazňuje, že vývoj regionálnych platforiem občianskej spoločnosti, ako je napríklad Východné partnerstvo a fóra občianskej spoločnosti Južného partnerstva, posilňuje angažovanosť viacerých zainteresovaných strán a vedie k demokratizácii a programu hospodárskych reforiem v susedstve;

Susedia susedov

51.    zdôrazňuje potrebu vybudovať silné partnerstvá so susednými krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby európska susedská politika bola súčasťou širšej vonkajšej politiky EÚ, a uznať ďalších strategických aktérov, ktorí majú vplyv na susedstvo – susedov susedov –, rovnako ako na medzinárodné a regionálne organizácie, okrem iného napríklad riešením problémov spoločného záujmu a vzájomných obáv vrátane regionálnej a globálnej bezpečnosti prostredníctvom existujúcich bilaterálnych rámcov alebo multilaterálneho dialógu, keď sa bude považovať za vhodný a relevantný;

52.    zdôrazňuje, že EÚ by mala reálne zvážiť rôzne politické možnosti, ktoré majú jej partneri, spôsoby prepojenia so svojimi susedmi na rôznych úrovniach a možnosti riešenia zahraničnej politiky tretích krajín vo svojom susedstve, pričom treba zabezpečiť, že EÚ a jej zvrchovaní partneri sami rozhodovali o tom, ako chcú pokračovať vo svojich vzťahoch;

53.    žiada EÚ, aby vytvorila efektívne mechanizmy podpory partnerských krajín zapojených do ESP, ktoré presadzujú ambicióznu európsku agendu, v dôsledku čoho znášajú odvetné opatrenia, obchodné donucovanie alebo priamu vojenskú agresiu zo strany tretích krajín; opakuje, že aj keď ESP nie je zameraná voči žiadnemu inému strategickému aktérovi a odmieta myšlienku geopolitickej súťaže s nulovým súčtom, EÚ musí poskytnúť dôveryhodné prísľuby a spoľahlivú politickú podporu partnerom, ktorí si želajú viac sa s ňou zosúladiť;

54.    vyzýva EÚ, aby využila odborné znalosti regionálnych organizácií, ku ktorým patria susedia, ako je Rada Európy, OBSE, Africká únia, príslušné regionálne úrady OSN a Liga arabských štátov, a aby sa aktívne zapojila do činnosti a spolupracovala s nimi pri riešení regionálnych konfliktov; pripomína, že tieto organizácie sú potrebnými fórami na zapojenie partnerov do realizácie reforiem, riešenia problémov v oblasti ľudských práv a regionálnych otázok – za ktoré by mali prevziať väčšiu zodpovednosť – a do podpory demokratizácie;

Ciele a nástroje politiky

Diverzifikovaná ponuka: prioritné odvetvia

55.    vyzýva EÚ, aby preskúmala a spoločne so svojimi partnermi určila priority pre posilnenú integráciu v rôznych oblastiach politiky, ako je hospodársky a ľudský rozvoj, predchádzanie konfliktom a katastrofám, infraštruktúra a regionálny rozvoj, životné prostredie, obchod, politika hospodárskej súťaže, malé a stredné podniky, migrácia, bezpečnosť, energetika a energetická účinnosť, s cieľom vytvoriť priestor prosperity, stability a dobrého susedstva;

56.    domnieva sa, že v novej európskej susedskej politike by sa mal premietnuť cieľ konzistentnosti vnútorných a vonkajších politík EÚ a čoraz užší súvis medzi určitými vnútornými a vonkajšími záležitosťami;

57.    nazdáva sa, že silnejšia spolupráca v oblasti budúceho jednotného digitálneho trhu, podpora reforiem v oblasti elektronickej správy a otvorené riešenia vládnutia za nástroj na angažovanosť občanov tvoria nástroj na zapojenie občanov;

58.    zdôrazňuje význam voľného pohybu osôb a podporuje posilnenie mobility v susedstve, v bezpečnom a dobre riadenom prostredí, formou zjednodušenia vydávania víz a liberalizácie vízového režimu, najmä pre študentov, mladých ľudí, umelcov a výskumných pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi naďalej posilňovala partnerstvá v oblasti mobility v rámci susedstva a rozvíjala možnosti programov cirkulujúcej migrácie, ktorými by sa otvorili bezpečné a legálne trasy pre migrantov; vyzýva EÚ, aby jasne odlišovala žiadateľov o azyl, ktorí unikajú pred stíhaním, od nezákonných prisťahovalcov motivovaných hospodárskymi dôvodmi; odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, ktorého obeťami sú väčšinou ženy, a zdôrazňuje význam podporenia spolupráce s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti tomuto javu;

59.    žiada Komisiu, aby venovala pozornosť hľadisku rodovej rovnosti pri podpore odbornej a akademickej prípravy, ako aj v rámci programov cirkulujúcej migrácie so susednými krajinami s cieľom posilniť účasť žien na hospodárstve;

60.    konštatuje, že vysoká nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, nedostatok voľného prístupu k informáciám, sociálne vylúčenie a chudoba a nedostatočná ochrana práv menšín v kombinácii s nízkou politickou a sociálno-ekonomickou účasťou žien, zlá správa vecí verejných a vysoká miera korupcie sú príčinami nestability, a požaduje zapojenie nad rámec prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu; konštatuje, že samotná perspektíva obchodnej dohody a dohody o voľnom obchode už nemá dostatočný pákový efekt na posilnenie nášho partnerstva so susednými krajinami, najmä s krajinami na juhu Stredozemia; poukazuje na nedostatočnú regionálnu hospodársku spoluprácu medzi susednými krajinami EÚ a požaduje vytvorenie subregionálnych iniciatív s cieľom zvýšiť obchod medzi nimi;

61.    poukazuje na dôležitosť investovania do projektov pre mladých ľudí, ženy a budúcich vedúcich predstaviteľov, a to formou úplného využitia štipendijných možností v rámci programu Erasmus+ s cieľom rozvíjať výmeny študentov a učiteľov medzi krajinami zapojenými do ESP a členskými štátmi EÚ zamerané na formovanie budúcich vedúcich predstaviteľov z krajín zapojených do ESP a členských štátov EÚ a tiež na ďalšiu podporu akademických a vzdelávacích projektov, ktoré už v tejto oblasti preukázali svoju hodnotu, ako napríklad College of Europe;

62.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala a poskytla krajinám v rámci ESP rôzne miery účasti, spolupráce a zapojenia do politík, programov a agentúr EÚ, akými sú Europol, Frontex a colná správa, v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, hospodárskej a cezhraničnej trestnej činnosti a v oblasti Energetického spoločenstva, ktorý môže ako úspešná integračná dohoda zohrávať v ESP výraznejšiu úlohu; poukazuje na význam energetickej bezpečnosti a užšej energetickej spolupráce v rámci európskeho susedstva s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým sú nerušené dodávky cenovo dostupnej, účinnej a čistej energie z udržateľných zdrojov; žiada postupné otvorenie energetickej únie krajinám ESP; nabáda Komisiu, aby podporila budapeštiansky dohovor o boji proti počítačovej kriminalite v krajinách ESP a aby ich vyzvala na zapojenie sa, ak tak ešte neurobili;

63.    domnieva sa, že väčší dôraz by mal sa mal dávať na využívanie programov technickej pomoci, ako je TAIEX a Twinning, a že partneri by mali byť zapojení do programov EÚ, ako je Erasmus a Horizont 2020, pretože prispievajú k výmene znalostí a vytváraniu sietí na rôznych úrovniach a sú základom pre vytvorenie priestoru spoločného susedstva;

64.    zastáva názor, že je potrebné posilniť parlamentné dimenzie politiky zvýšením účinnosti medziparlamentných stretnutí a spoločných parlamentárnych orgánov zriadených podľa dohôd EÚ a parlamentných zhromaždení; v tejto súvislosti víta nový prístup, ktorý prijal Parlament na podporu parlamentnej demokracie; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú parlamenty krajín ESP vo vyvodzovaní zodpovednosti voči vláde, a povzbudzuje k posilneniu ich monitorovacej kapacity; požaduje zapojenie Európskeho parlamentu do uskutočňovania novej ESP a to, aby bol pravidelne informovaný a konzultovaný o stave jej pokroku v partnerských krajinách; zastáva názor, že európske politické strany a frakcie v národných parlamentoch členských štátov a Európskom parlamente môžu zohrávať dôležitú úlohu a niesť kľúčovú zodpovednosť za podporu politickej kultúry opierajúcej sa o plnoprávne demokratické inštitúcie, právny štát, demokraciu s viacerými stranami a plnú účasť žien na rozhodovaní;

65.    zdôrazňuje, že na to, aby bola európska susedská politika úspešnou politikou, mala by tiež zabezpečiť zodpovednosť na úrovni členských štátov, a to aj formou šírenia hlavných iniciatív; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila koordináciu politiky a spoločné plánovanie finančnej pomoci a aby poskytla mechanizmy na podporu výmeny informácií medzi členskými štátmi a štruktúrami EÚ o krajinách zapojených do ESP, ako aj konzultácií medzi členskými štátmi, štruktúrami EÚ a susednými krajinami; nazdáva sa, že finančná a technická pomoc EÚ by mala byť podmienená úspešným dosahovaním hmatateľných referenčných hodnôt v reformnom procese, na základe ktorých sa pridelí ďalšia podpora;

Vyhodnotenie a zviditeľnenie

66.    zdôrazňuje, že akčné plány vytvorené v úzkej spolupráci s orgánmi partnerských krajín a na základe konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti by sa mali zamerať na obmedzený počet realistických priorít, ktoré sa majú vykonávať a že ich vykonávanie by sa malo vyhodnocovať pravidelne alebo na podnet meniacich sa okolností, pričom by sa dalo spoločne dohodnúť na politických možnostiach; poukazuje na význam rozvoja procesu konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti o vymedzení referenčných hodnôt;

67.    zdôrazňuje, že správy o pokroku by sa mali zamerať na implementáciu priorít stanovených v akčných plánoch a mali by odrážať úroveň zapojenia partnerskej krajiny; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa údaje obsiahnuté v správach uvádzali v súvislostiach s prihliadnutím na národný kontext a so začlenením trendov z minulých rokov; zastáva názor, že do fázy pred vypracovaním správ by sa mali skutočne zapojiť všetky hlavné zúčastnené subjekty v krajinách ESP vrátane občianskej spoločnosti; žiada, aby kľúčové dokumenty, ako napríklad správy o pokroku, boli okamžite dostupné na webových lokalitách príslušnej delegácie EÚ a aby boli preložené do miestneho jazyka; vyzýva EÚ, aby použila kvalitatívnejšie prostriedky merania rozsahu pokroku v partnerských krajinách a zaviedla účinné podmienené opatrenia v súvislosti s pokrokom dosahovaným partnermi v oblasti ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie;

68.    domnieva sa, že viditeľnosť pomoci EÚ by sa mala rozšíriť tak, aby boli obyvateľom partnerských krajín a členských štátov EÚ jasné výhody podpory EÚ; žiada Komisiu, aby navrhla osobitný mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci EÚ pre krajiny susedstva, ktorý by okrem iných cieľov bol odlišný od modelu používaného pre všetky tretie krajiny sveta a zaisťoval by vysokú viditeľnosť EÚ a jej politickej agendy; poukazuje na význam a potrebu mechanizmu, ktorý by zaisťoval transparentnosť v súvislosti s finančnou pomocou poskytovanou EÚ;

69.    vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť čeliť nesprávnym informáciám a propagandistickým kampaniam namiereným proti EÚ a jej členským štátom, ktoré sú zamerané na oslabenie ich jednoty a solidarity; vyzýva EÚ, aby posilnila svoju viditeľnosť s cieľom jasne prejaviť svoju podporu a angažovanosť vo vzťahu k partnerským krajinám a v rámci nich; zdôrazňuje dôležitosť presadzovania objektívnych, nezávislých a nestranných informácií a slobody médií v krajinách EÚ, ako aj potrebu strategického komunikačného úsilia vo svojom susedstve vrátane jej hodnôt a cieľov, a to prostredníctvom vypracovania komplexnej, účinnej a systematickej komunikačnej stratégie v rámci revidovanej politiky;

70.    žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju prítomnosť v partnerských krajinách a aby pritom využila interaktívnejšie audiovizuálne prostriedky a sociálne médiá v príslušnom miestnom jazyku, aby mala dosah na celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú komunikačnú stratégiu pre spoločnosti v krajinách zapojených do ESP tak, aby im vysvetlila prínosy dohôd o pridružení, a to vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako nástrojov na modernizáciu ich politických systémov a hospodárstiev;

71.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom krajín zapojených do ESP, parlamentným zhromaždeniam Euronest a Únie pre Stredozemie, Lige arabských štátov, Africkej únii, Rade Európy a OBSE.

(1)

JOIN (2015) 6 final - http://ec.europa.eu/enlargement/neighbourhood/consultation/consultation.pdf

(2)

http://eeas.europa.eu/euromed/docs/com2011_200_en.pdf

(3)

http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0303:FIN:sk:PDF

(4)

http://eeas.europa.eu/enp/pdf/pdf/com03_104_en.pdf

(5)

závery Rady pre vonkajšie vzťahy z 18. februára 2008, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/gena/98818.pdf

(6)

Ú. v. EÚ C 87E, 7.4.2004, s. 506.

(7)

Ú. v. EÚ C 104E, 30.4.2004, s. 127.

(8)

Ú. v. EÚ C 287E, 24.11.2006, s. 312.

(9)

Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 443.

(10)

Ú. v. EÚ C 296E, 2.10.2012, s. 105.

(11)

Ú. v. EÚ C 296E, 2.10.2012, s. 114.

(12)

Ú. v. EÚ C 168E, 14.6.2013, s. 26.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0229.


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN

Poslanci, ktorí hlasovali za: 49

ALDE: Petras Auštrevičius, Ilhan Kyuchyuk, Fernando Maura Barandiarán, Urmas Paet, Jozo Radoš, Hilde Vautmans, Johannes Cornelis van Baalen

 

ECR: Bas Belder, Angel Dzhambazki, Marek Jurek, Charles Tannock

 

PPE: Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Ivan Štefanec, Jaromír Štětina, László Tőkés

 

S&D: Goffredo Maria Bettini, Andi Cristea, Eugen Freund, Richard Howitt, Afzal Khan, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Costas Mavrides, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Kati Piri, Kerstin Westphal, Boris Zala

 

Verts/ALE: Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Igor Šoltes

Poslanci, ktorí hlasovali proti: 6

GUE/NGL: Jean-Luc Mélenchon

 

NI: Mario Borghezio, Aymeric Chauprade, Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke, Marcel de Graaff

Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania 5

EFDD: Fabio Massimo Castaldo

 

GUE/NGL: Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Helmut Scholz


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

6

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Marcel de Graaff, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Jean-Luc Mélenchon, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, Fernando Maura Barandiarán, Urmas Paet, Helmut Scholz, Igor Šoltes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Mavrides, Kerstin Westphal, Ivan Štefanec

Právne oznámenie