Postup : 2015/2040(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0197/2015

Predkladané texty :

A8-0197/2015

Rozpravy :

PV 07/09/2015 - 23
CRE 07/09/2015 - 23

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0287

SPRÁVA     
PDF 239kWORD 155k
19.6.2015
PE 549.154v02-00 A8-0197/2015

o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014

(2015/2040(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajca: Richard Corbett

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014

(2015/2040(INI))

Európsky parlament,

so zreteľom na:

       článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii,

       článok 246 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

       svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o usmerneniach pre schválenie Komisie(1),

       svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou(2),

–       svoje rozhodnutie zo 14. septembra 2011 o zmene a doplnení článkov 106 a 192 a prílohy XVII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(3),

–       Kódex správania komisárov, najmä na jeho články 1.3 až 1.6,

       články 52 a 118 a prílohu XVI rokovacieho poriadku,

       správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A8-0197/2015),

keďže:

A.     vypočutia dezignovaných komisárov, ktoré sa prvýkrát uskutočnili v roku 1994, sú v súčasnosti bežne zaužívanou praxou, ktorá zvyšuje demokratickú legitimitu inštitúcií Európskej únie a približuje tieto inštitúcie európskym občanom;

B.     vypočutia sú nevyhnutné, aby Parlament mohol informovane posúdiť Komisiu pri svojom hlasovaní o vyslovení dôvery, ktoré umožní Komisii nastúpiť do funkcie;

C.     proces vypočutia poskytuje Parlamentu a občanom EÚ príležitosť spoznať a zhodnotiť charakter, kvalifikáciu, pripravenosť a priority kandidátov, ako aj ich znalosti, čo sa týka im prideleného portfólia;

D.     proces vypočutia zvyšuje transparentnosť a posilňuje demokratickú legitimitu Komisie ako celku;

E.     rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania; keďže táto požiadavka sa musí odrážať v zložení Európskej komisie; keďže napriek opakovaným žiadostiam Jeana-Clauda Junckera v roku 2014 navrhli vlády oveľa vyšší počet kandidátov ako kandidátok; keďže navrhnuté ženy pochádzajú najmä z členských krajín s nižším počtom obyvateľstva a väčšie členské štáty túto požiadavku do značnej miery ignorovali; keďže jediným spravodlivým riešením je požiadať každý členský štát, aby navrhol dvoch kandidátov – jedného muža a jednu ženu – , čo by umožnilo dezignovanému predsedovi navrhnúť kvalitné kolégium tvorené rovnakým počtom mužov a žien;

F.     proces vypočutia – aj keď preukázal svoju účinnosť – možno vždy vylepšiť, najmä prostredníctvom pružnejších a dynamickejších výmen medzi komisárom a členmi výboru, v ktorého pôsobnosti je vypočutie;

G.     vypočutie Fransa Timmermansa, kandidáta na post podpredsedu Komisie, zdôraznilo potrebu prispôsobiť postupy Parlamentu pre prípad, že v budúcich komisiách bude mať jeden alebo viacero podpredsedov osobitný status;

H.     v článku 3 ods. 3 ZEÚ sa uvádza, že Únia „podporuje [...] rovnosť medzi ženami a mužmi“ a článok 23 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania “;

1.      domnieva sa, že verejné vypočutia dezignovaných komisárov predstavujú významnú príležitosť pre Európsky parlament a občanov EÚ posúdiť priority každého kandidáta a jeho odbornú spôsobilosť pre danú úlohu;

2.      domnieva sa, že by bolo užitočné stanoviť lehotu, v rámci ktorej musia všetky členské štáty navrhnúť svojich kandidátov, aby mal zvolený predseda Komisie dostatočný čas na pridelenie rezortov s ohľadom na pracovné skúsenosti a vzdelanie kandidáta a aby mal Parlament čas na uskutočnenie vypočutí a hodnotení, a žiada svojho predsedu, aby začal diskusiu s ostatnými inštitúciami v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

3.      domnieva sa tiež, že každý členský štát by mal odteraz navrhovať aspoň dvoch kandidátov – muža a ženu na základe rovnosti – na posúdenie zvoleným predsedom Komisie; považuje za dôležité, aby aj Únia v rámci svojich vlastných inštitúcií plnila ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sama stanovila;

4.      domnieva sa, že Výbor pre právne veci by mal zlepšiť kontroly vyhlásení o finančných záujmoch dezignovaných komisárov; domnieva sa, že na tento účel by vyhlásenia o finančných záujmoch mali zahŕňať rodinné záujmy, ako sa uvádza v článku 1.6 Kódexu správania komisárov; domnieva sa, že výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru;

5.      pripomína, že za uskutočňovanie vypočutí sú zodpovedné výbory; domnieva sa však, že keď má podpredseda Komisie úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, vypočutie by sa výnimočne mohlo zrealizovať v inom formáte, ako je napríklad schôdza Konferencie predsedov alebo schôdza Konferencie predsedov výborov, za predpokladu, že táto schôdza umožní dialógy a zúčastnia sa na nej príslušné výbory, aby mali možnosť vypočuť svojho dezignovaného komisára;

6.      nazdáva sa, že písomný dotazník zaslaný pred každým vypočutím by mal počítať so siedmimi otázkami namiesto piatich, ale jednotlivé otázky by nemali obsahovať ďalšie podotázky;

7.      domnieva sa, že by malo byť pripravených približne 25 otázok, pričom každý pýtajúci sa by mal mať možnosť okamžite reagovať, aby sa zvýšila účinnosť a investigatívny charakter vypočutí;

8.      nazdáva sa, že postupy na monitorovanie odpovedí dezignovaných komisárov počas vypočutí by mohli prispieť k zlepšeniu kontroly a zvýšeniu zodpovednosti Komisie ako celku; požaduje preto pravidelné skúmanie priorít, ktoré uvádzajú dezignovaní komisári, od začiatku ich funkčného obdobia;

9.      domnieva sa, že pri hodnotiacich zasadnutiach koordinátorov po vypočutiach by sa mali uplatňovať tieto usmernenia:

•       ak koordinátori jednohlasne schvália kandidáta – list o schválení;

•       ak koordinátori jednohlasne odmietnu kandidáta – list o odmietnutí;

•       ak koordinátori schvália kandidáta jasnou väčšinou – list, v ktorom sa uvedie, že kandidáta schvaľuje veľká väčšina (menšiny môžu požiadať, aby sa uviedlo, že názor ich skupiny sa nezhoduje s názorom väčšiny);

•       ak sa nevytvorí jasná väčšina alebo existuje väčšina (ale nie konsenzus) proti kandidátovi a ak to koordinátori považujú za nevyhnutné:

o  najprv je potrebné požiadať o dodatočné informácie prostredníctvom ďalších otázok na písomné zodpovedanie;

o  ak pretrváva nespokojnosť, treba požiadať so súhlasom Konferencie predsedov o ďalšie vypočutie trvajúce 1,5 hodiny;

o  pokiaľ sa stále nepodarilo dosiahnuť konsenzus alebo prevažnú väčšinu medzi koordinátormi – hlasovanie vo výbore;

•       jasnú väčšinu by v tomto kontexte mali predstavovať koordinátori, ktorí spoločne zastupujú najmenej dve tretiny členov výboru;

10.    konštatuje, že vypočutia vyvolali v roku 2014 väčší záujem médií a verejnosti, než predchádzajúce vypočutia, a to čiastočne v dôsledku vývoja sociálnych médií; domnieva sa, že dosah a vplyv sociálnych médií bude v budúcnosti pravdepodobne rásť; nazdáva sa, že by sa malo zabezpečiť využívanie sociálnych médií a sietí, aby občania EÚ boli účinnejšie zapojení do procesu vypočutí;

11.    domnieva sa, že by bolo vhodné:

       vytvoriť na webovej stránke Parlamentu osobitnú sekciu, kde by boli pred verejnými vypočutiami sprístupnené životopisy dezignovaných komisárov a odpovede na otázky na písomné zodpovedanie vo všetkých úradných jazykoch Únie;

–       vytvoriť na webovej stránke Parlamentu osobitný a viditeľný priestor, kde by sa do 24 hodín zverejňovali hodnotenia;

–       zmeniť pravidlo tak, aby sa v ňom odkazovalo na 24 hodín po hodnotení, pretože niektoré hodnotenia sa dokončujú až po ďalších postupoch;

12.    domnieva sa, že horizontálne otázky ovplyvňujúce zloženie, štruktúru a pracovné metódy Komisie ako celku, ktoré nemôže primerane riešiť jednotlivý dezignovaný komisár, sú záležitosťou zvoleného predsedu Komisie; nazdáva sa, že takéto otázky by sa mali riešiť na schôdzach zvoleného predsedu a Konferencie predsedov (jedna schôdza pred začiatkom procesu vypočutia a jedna po jeho ukončení);

13.    domnieva sa, že dôkladné skúmanie vyhlásení o záujmoch komisárov by malo zostať v kompetencii Výboru pre právne veci; nazdáva sa však, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch komisárov je príliš obmedzený, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala svoje predpisy v tejto oblasti; považuje preto za dôležité, aby Výbor pre právne veci v nadchádzajúcich mesiacoch vydal usmernenia v podobe odporúčania alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch komisárov; domnieva sa, že vyhlásenia o záujmoch a o finančných záujmoch komisárov by mali zahŕňať aj rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti;

14.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 137.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0366.

(3)

Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 152.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Verejné vypočutia budúcich členov Európskej komisie sú postupom, ktorý je veľmi užitočný. Hoci sa zatiaľ nevyskytli žiadne problémy so žiadnym z kandidátov na komisára, vypočutia poskytujú Parlamentu a verejnosti príležitosť objaviť osobnosť, všeobecný prístup a priority každého kandidáta na komisára a posúdiť ich kvalifikovanosť. A pokiaľ existujú nejaké problémy, je lepšie, keď sa odhalia pred tým, ako sa komisár ujme funkcie, než po tom.

Samozrejme, mohlo by sa uvažovať nad tým, čo by sa stalo, keby sa takýto postup využíval na vnútroštátnej úrovni pri vymenúvaní ministrov – trojhodinový verejný výsluch pred tým, než sa ujmú funkcie, by odhalil mnohé skutočnosti!

Proces vypočutia nie je stanovený v zmluve. V rámci tohto postupu, ktorý sa na žiadosť Parlamentu vyvíjal posledných 20 rokov, sa od kandidátov na komisára požadovalo iba, aby predstúpili na vypočutie pred parlamentné výbory zodpovedajúce ich rezortu pred tým, než Parlament bude hlasovať o vyslovení dôvery Komisii (čo je stanovené v zmluve, článok 17 ZEÚ). V súčasnosti je to bežne zaužívaný postup.

Oficiálne Parlament ako celok hlasuje za Komisiu ako celok a názory jednotlivých výborov na jednotlivých komisárov nemajú žiadny právny význam. Napriek tomu počas troch posledných vypočutí viedli negatívne názory výborov na kandidátov k zmene zloženia Komisie alebo k pridelenia rezortov.

Takýto výsledok je v praxi možný, len keď dôjde k všeobecnej zhode rôznych politických skupín v rámci Parlamentu na tom, že kandidát nie je vhodný. Vypočutia, samozrejme, nie sú príležitosťou pokúsiť sa zmeniť politické zloženie Komisie, ktoré odráža skôr politickú rovnováhu medzi národnými vládami, ako tú v rámci Parlamentu. Každý neúspešný kandidát bude nahradený novým kandidátom rovnakej vlády. To je samozrejme dôvod, prečo politické skupiny a Parlament používajú celý postup a vyslovenie dôvery na to, aby sa zamerali viac na program a politiku, než na osobnosti – Komisia zostáva z politického hľadiska koalíciou.

Hoci médiá sa takmer výlučne zameriavajú na to, či jednotlivý kandidáti na komisára neuspeli, tento proces poskytuje aj iný vývoj, ktorý je z mediálneho hľadiska menej zaujímavý, napriek tomu je však dôležitý. Tento vývoj môže zahŕňať politické objasnenia a záväzky, úpravy rezortov a teraz aj podrobnejšie objasnenie záležitosti týkajúcej sa vzťahov medzi podpredsedami a inými komisármi (hoci pôjde nepochybne o dlhodobejšiu záležitosť). Dobrým príkladom je pridelenie zodpovednosti za udržateľnosť prvému podpredsedovi, pánovi Timmermansovi, objasnenie úloh a pracovného vzťahu medzi komisárom Katainenom a komisárom Moscovicim a objasnenie, že komisár pre zdravie bude aj naďalej zodpovedať za lieky a farmaceutické výrobky.

Stále existuje priestor na vylepšenie. Rovnako ako pred piatimi rokmi (správa pána Duffa) by sme mali zhodnotiť postupy a metódy a zistiť, aké ponaučenie by sme si mali vziať s cieľom vylepšiť nadchádzajúci proces.

2. Pravidlá hry

•   Vypočutia sa uskutočňujú v súlade s článkom 118 a prílohou XVI rokovacieho poriadku Parlamentu, ako aj v súlade s rámcovou dohodou medzi Parlamentom a Komisiou z roku 2005.

•   Medzi kritériá pre komisárov uvedené v zmluve patria celkové schopnosti, nespochybniteľná nezávislosť a európska angažovanosť (nové kritérium pridané v rámci Lisabonskej zmluvy) (článok 17 ods. 3 ZEÚ). Konkrétne sa Parlament snaží zabezpečiť, aby mal každý komisár dostatočné znalosti o svojom rezorte, bol schopný byť tímovým hráčom a mal dobré komunikačné schopnosti (príloha XVI rokovacieho poriadku).

•   Parlament osobitne prihliada na vyváženosť rodového zastúpenia. Môže sa vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda rozdelí rezortné povinnosti. (príloha XVI rokovacieho poriadku).

•   Parlament môže požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti vymenovaných členov Komisie. Očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa ich finančných záujmov. Vyhlásenia o záujmoch vymenovaných členov Komisie sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci (príloha XVI rokovacieho poriadku).

3. Technické opatrenia

Tieto boli úspešné. Zasadacie miestnosti (2Q2 a 4Q2) boli dosť veľké pre poslancov, ich zamestnancov, zainteresované strany a médiá. Tieto miestnosti boli pre pohodlie vymenovaných členov Komisie a hladký priebeh procesu vybavené dvomi obrazovkami a hodinami. Všetky vypočutia trvali tri hodiny, pričom každé z nich prebiehalo súbežne, s výnimkou vypočutia vymenovaného člena Komisie kandidujúceho za podpredsedu, pána Fransa Timmermansa.

Zamestnancom Parlamentu je potrebné poďakovať a pogratulovať za hladký priebeh tohto konania.

4. Dotazník

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz predložil otázky všetkým vymenovaným členom Komisie včas. V dotazníku boli uvedené dve spoločné otázky, prvá sa týkala oblasti celkovej kompetentnosti, angažovanosti v prospech Európy a osobnej nezávislosti a druhá riadenia príslušného rezortu a spolupráce s Parlamentom. Tri otázky navrhol gestorský výbor (dve otázky na každý výbor, ak proces prebiehal za prítomnosti ďalšieho výboru). Vymenovaní členovia Komisie odovzdali písomné odpovede v dostatočnom časovom predstihu, čo umožnilo členom výboru, aby ich zhodnotili pred vypočutím.

Tieto otázky sú užitočným nástrojom ako zistiť, aká je angažovanosť komisárov, pokiaľ ide o EÚ, a určiť, čo zamýšľajú robiť s rezortom. Takto sa zároveň pre komisárov stanovujú otázky na ústne zodpovedanie.

5. Štruktúra vypočutia

Vypočutia zorganizovala Konferencia predsedov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov. Za konkrétnu prípravu bol zodpovedný predseda a koordinátori každého výboru. Výbory sú oprávnené vymenovať spravodajcov, urobili tak však len niektoré, keďže ich využitie v tomto kontexte nie je opodstatnené.

Uskutočnilo sa deväť vypočutí so spoločnými výbormi a deväť vypočutí s pridruženými výbormi.

•   Väčšina výborov poskytla vymenovaným členom Komisie najviac 15 minút na ich úvodné poznámky

•   Väčšina výborov zvolila postup jednoduchých otázok a odpovedí so 45 jednominútovými otázkami a dvojminútovými odpoveďami.

o Niektoré výbory umožnili rýchlu výmenu otázok a odpovedí a otázky a odpovede v rámci úvodného kola otázok koordinátorov politických skupín (s otázkami a odpoveďami v trvaní 1:00, 2:00, 0:30, 1:00 v uvedenom poradí; alebo 1:00, 1:45, 0:25, 0:30 v uvedenom poradí)

o Ak zostal v treťom kole nevyužitý čas a ak o to boli výbory požiadané, niektoré z nich miestami povolili ďalšie otázky.

o Ani jeden z výborov nevyužil systematické otázky a odpovede a rýchlu výmenu otázok a odpovedí, keďže Konferencia predsedov sa rozhodla pre 45 samostatných otázok a odpovedí.

6. Výsledok

27 úvodných vypočutí:

•   v 18 prípadoch dospeli koordinátori ku konsenzu s listami o prijatí alebo schválení kandidáta

•   v siedmich prípadoch schválil výbor kandidáta až po hlasovaní v rámci výboru/spoločného výboru

o v jednom prípade z uvedených siedmich bol kandidát schválený po druhom vypočutí (pán Hill).

o v jednom prípade z uvedených siedmich bol kandidát schválený po dodatočnom posúdení jeho vyhlásenia o záujmoch Výborom pre právne veci (pán Arias Cañete).

•   v jednom prípade hlasoval výbor za okamžité odmietnutie kandidátky (pani Bratušeková).

•   v jednom prípade hlasoval výbor za schválenie kandidáta na komisára, nesúhlasil však s navrhovaným rezortom (pán Navrascics)

dvoch nasledujúcich vypočutí:

•   v dvoch prípadoch dospeli koordinátori ku konsenzu listami o schválení kandidáta.

Výsledky parlamentného hlasovania

Výsledky hlasovania o novom kolégiu komisárov boli podobné predchádzajúcemu hlasovaniu o vymenovaní pána Junckera do funkcie predsedu Komisie. Ako to vyplýva z uvedenej tabuľky, nebolo to tak vždy;

HLASOVANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU O EURÓPSKEJ KOMISII

 

+

-

 

 

Barroso vo funkcii predsedu

21. júla 2004

413

58,33%

251

35,45%

44

6,21%

708

Komisia ako celok

18. novembra 2004

449

66,03%

149

21,9%

82

12,06%

680

Barroso vo funkcii predsedu

16. septembra 2009

382

53,2%

219

30,5%

117

16,30 %

718

Komisia ako celok

9. februára 2010

488

70,01%

137

19,66%

72

10,33%

697

Juncker vo funkcii predsedu

15. júla 2014

422

57,88%

250

34,29%

47

9,87%

729 (10 neplatných)

Komisia ako celok

22. októbra 2014

423

59,66%

209

29,47%

67

9,44%

709

Masmédiá

Bol zaznamenaný výrazný mediálny záujem o tieto vypočutia, a to nie len prostredníctvom tradičných médií, ale aj prostredníctvom internetu (do veľkej miery prostredníctvom webovej stránky Európskeho parlamentu) a sociálnych médií. Vplyv sociálnych médií od roku 2010 výrazne vzrástol: počas vypočutí sa podľa útvarov Parlamentu objavilo približne 38 981 zmienok na platformách sociálnych médií, 36 303 zmienok na platformách spravodajstva, 75 284 zmienok na blogoch a 210 zmienok na fórach, čo spolu predstavuje 150 778 zmienok, z ktorých mnohé neskôr čítali tisícky užívateľov. Podobne sa na Twitteri Európskeho parlamentu objavilo vyše 300 000 tweetov. Okrem toho väčšina poslancov EP dostala tisícky emailových správ týkajúcich sa vypočutí.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (11.5.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

k postupom týkajúcim sa vypočutí komisárov a ponaučeniam, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014

(2015/2040(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Aldo Patriciello

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že hoci verejné vypočutia dezignovaných komisárov nie sú stanovené v zmluve, sú dôležitým prvkom európskej demokracie a ustálenou praxou, ktorá sa rozvinula za posledných 20 rokov a predstavuje významnú príležitosť pre Parlament a občanov EÚ posúdiť zručnosti a priority každého kandidáta a jeho vhodnosť pre danú úlohu;

2.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o úvodné vyhlásenia, bolo by vhodnejšie, aby všetci kandidáti mali v súlade s oddielom 1 písm. b) bodom 7 (Vypočutia) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku rovnaký čas, aby tak všetci dezignovaní komisári mali rovnakú a spravodlivú príležitosť predstaviť seba aj svoje názory;

3.  domnieva sa, že by bolo vhodné, aby každý členský štát navrhol aspoň dvoch kandidátov – jedného muža a jednu ženu – na posúdenie zvoleným predsedom Komisie;

4.  domnieva sa, že by bolo z praktických a politických dôvodov užitočné stanoviť lehotu, v ktorej musia všetky členské štáty navrhnúť kandidátov;

5.  konštatuje, že vypočutia vyvolali v roku 2014 väčší záujem médií a verejnosti, než predchádzajúce vypočutia, a to čiastočne v dôsledku vývoja sociálnych médií; domnieva sa, že dosah a vplyv sociálnych médií bude v budúcnosti pravdepodobne rásť; domnieva sa, že by sa malo prijať ustanovenie o používaní sociálnych médií a sociálnych sietí, aby občania boli účinnejšie zapojení do procesu vypočutí;

6.  odporúča, aby sa v oddiele 1 písm. b) bode 7 (Vypočutia) prílohy XVI rokovacieho poriadku (Usmernenia pre schválenie Komisie) ustanovilo, že otázky „možno zoskupiť“ namiesto „ak je to možné, [...] sa zoskupia“ podľa tém; domnieva sa, že takáto zmena by bola v súlade s potrebou politických skupín stanoviť vlastné politické priority pri vypočúvaní a umožnila by väčšiu mieru pružnosti v dohodách týkajúcich sa väčšieho počtu spoločných vypočutí výborov (s účasťou dvoch alebo viacerých výborov);

7.  domnieva sa, že chýbajúce doplňujúce otázky pre dezignovaných komisárov počas procesu z roku 2014 zrejme umožnili niektorým kandidátom vyhnúť sa zodpovedaniu citlivejších otázok; domnieva sa, že vzhľadom na demokratickú funkciu vypočutí by sa mala ich štruktúra zmeniť tak, aby poslanci mohli dezignovaným komisárom klásť doplňujúce a cielené nadväzné otázky, ktoré by umožnili lepšie hodnotenie kandidátov; zdôrazňuje, že je dôležité vyhradiť politickým skupinám čo najväčší čas na kladenie otázok, najmä v prípade spoločných vypočutí výborov;

8.  domnieva sa, že by malo byť možné predĺžiť vypočutia podpredsedov a dezignovaných komisárov s rozšírenými právomocami nad rámec troch hodín vzhľadom na ich rozšírené právomoci v porovnaní s bežnými komisármi, čo by v neposlednom rade umožnilo všetkým zúčastneným výborom náležite posúdiť kandidátov a ich pripravenosť vo vzťahu ku všetkým témam v ich rezorte;

9.  pripomína, že v oddieli 1 písm. a) bode 1 uvedenej prílohy sa stanovuje, že „Parlament hodnotí vymenovaných členov Komisie na základe ich celkovej kompetencie, odhodlania pre Európu a osobnej nezávislosti. Hodnotí znalosti o ich budúcom rezorte a ich komunikačné schopnosti.“; navrhuje však, aby sa ako doplnkové kritériá vhodnosti zvážili predchádzajúce pracovné skúsenosti a správanie; okrem toho poznamenáva, že podľa odseku 1písm. a) Parlament môže požadovať všetky informácie, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o spôsobilosti dezignovaných komisárov, a to v prípade potreby predovšetkým informácie týkajúce sa vykonávania činnosti alebo funkcie v európskych inštitúciách a vyhlásení o záujmoch predložených v tejto súvislosti; domnieva sa, že posúdenie súladu s vyhlásením o finančných záujmoch Výborom pre právne veci môže byť iba formálnou kontrolou a nemôže nahrádzať politické posúdenie nezávislosti kandidáta založené okrem iného na jeho vyhlásení o záujmoch; domnieva sa, že kontrola vyhlásenia o finančných záujmoch dezignovaných komisárov by sa mala rozšíriť, aby pokiaľ možno zahŕňala ich širšiu rodinu;

10. zdôrazňuje, že poslanci Parlamentu by mali mať možnosť dostať od dezignovaného komisára úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď;

11. odporúča, aby dezignovaní komisári mali možnosť do 12 hodín po vyhlásení vypočutia za ukončené predložiť písomné vyhlásenie v prípadoch, ak sa im nepodarilo podať úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď na otázku;

12. zdôrazňuje, že koordinátori výboru by sa mali usilovať dosiahnuť v hodnotení dohodu; domnieva sa, že ak k dohode nedokážu dospieť, mali by mať možnosť konať na základe rozhodnutia koordinátorov zastupujúcich väčšinu všetkých členov výboru; zdôrazňuje, že vzhľadom na obmedzený čas na dosiahnutie pozície by sa koordinátori mali podľa potreby obmedziť na pripomienky, ktoré sa týkajú kritérií uvedených v oddiele 1 písm. a) bode 1 uvedenej prílohy; okrem toho sa domnieva, že skupiny, ktoré nesúhlasia s väčšinovým názorom, by mali mať možnosť požiadať o vloženie príslušného odkazu do hodnotiaceho listu; pripomína, že rokovací poriadok v každom prípade politickej skupine umožňuje aj to, aby požiadala predsedu o zvolanie schôdze celého výboru vrátane hlasovania o hodnotení kandidáta;

13. konštatuje, že metódy a postupy hodnotenia po vypočutí sa pri jednotlivých výboroch líšia;

14. pokiaľ ide o lehoty vzťahujúce sa na vyhlásenia o zhodnotení, je presvedčený, že s cieľom sprehľadniť proces a vyhnúť sa akýmkoľvek problémom, ktoré môžu vyplývať z nesprávneho výkladu oddielu 1 písm. c) bodu 6 prílohy XVI k rokovaciemu poriadku, by sa v rokovacom poriadku malo výslovne ustanoviť, že vyhlásenie o zhodnotení by sa malo prijať čo najskôr a uverejniť na webovej stránke Parlamentu do 24 hodín po skončení každého konkrétneho vypočutia; žiada prísne a jednotné uplatňovanie týchto pravidiel vo všetkých výboroch.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

60

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Esther Herranz García, Merja Kyllönen, James Nicholson, Aldo Patriciello, Gabriele Preuß, Bart Staes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Arne Gericke


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (17.4.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

k postupom týkajúcim sa vypočutí komisárov a ponaučeniam, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014

(2015/2040(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michael Cramer

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktoré prijme, tieto návrhy:

1.      konštatuje, že Junckerova Komisia bola vytvorená s oneskorením, pretože niektoré členské štáty neskoro vymenovali svojho kandidáta na komisára a že prijateľný stupeň rodovej rovnováhy sa dosiahol až v poslednom okamihu vďaka tomu, že Parlament pevne trval na tom, aby nová Komisia mala aspoň taký počet žien ako odchádzajúca Komisia; nazdáva sa, že takejto situácii by sa dalo v budúcnosti predchádzať stanovením termínu, ku ktorému musia členské štáty vymenovať kandidátov, ako aj povzbudením členských štátov k tomu, aby vždy navrhli aspoň dvoch kandidátov, ktorých by posúdil novozvolený predseda, s náležitým zreteľom na rodovú rovnováhu, a to napríklad vymenovaním aspoň jednej ženy; poznamenáva, že to umožní zvolenému predsedovi vybrať najvhodnejších uchádzačov, berúc do úvahy ich osobitné zručnosti a oblasť odbornosti, ako aj potrebu zabezpečiť primeraný stupeň rodovej rovnováhy;

2.      domnieva sa, že by sa mala stanoviť aj lehota, v ktorej by mali novozvolený predseda a Rada prijať po vzájomnej dohode zoznam osôb navrhnutých na členov Komisie, aby sa Parlamentu poskytol dostatočný čas na náležitú prípravu a vedenie vypočutí vrátane prípadných doplnkových vypočutí;

3.      uznáva, že verejné vypočutia dezignovaných komisárov predstavujú významnú príležitosť pre Parlament a občanov EÚ posúdiť priority každého kandidáta a jeho vhodnosť pre danú úlohu;

4.      domnieva sa, že keď má podpredseda Komisie zodpovednosti, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, vypočutie môže byť výnimočne vykonané iným spôsobom, ako je napríklad schôdza Konferencie predsedov výborov, za predpokladu, že je táto schôdza otvorená pre všetkých poslancov, alebo spoločná schôdza príslušných výborov;

5.      domnieva sa, že od dezignovaného člena Komisie by malo vyžadovať, aby jasne stanovil priority programu pre posudzované portfólio v jeho alebo jej úvodnom vyhlásení;

6.      poukazuje na to, že všeobecne platné pravidlo 45 trojminútových otázok, o ktorom rozhodla Konferencia predsedov, neposkytli výborom dostatočnú flexibilitu na prípadné obmieňanie postupov, napríklad zavedením postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky alebo pridelením dlhšieho času rečníkom v prvom kole, pretože tri minúty absolútne nepostačovali na doplňujúcu otázku; nazdáva sa, že v budúcnosti by malo dôjsť k zmene s cieľom zabezpečiť výborom väčšiu flexibilitu a zároveň zaistiť zisťovací charakter vypočutí pomocou efektívneho využitia tzv. zásady pingpongovej výmeny;

7.      je presvedčený, že na otázky počas vypočutia by sa malo – aspoň čiastočne – odpovedať v inom ako materinskom jazyku dezignovaného člena Komisie;

8.      poznamenáva, že o pridelení rečníckeho času skupinám a počte otázok vyhradených pre pridružené/pozvané výbory nakoniec rozhodla Konferencia predsedov a relevantné politické skupiny, hoci v minulosti sa prijímali takéto opatrenia na úrovni výborov; poznamenáva, že postup bol nejasný, pretože Konferencia predsedov výborov pôvodne navrhla, aby sa výbory bilaterálne dohodli na počte otázok, ktoré sa majú vyhradiť pre pridružené/pozvané výbory;

9.      zdôrazňuje, že by sa mal dôkladne uplatňovať d’Hondtov systém prideľovania rečníckeho času politickým skupinám;

10.    domnieva sa, že ak sa pri hodnotení nedosiahne jasná väčšina, alebo ak sa dosiahne väčšina ale nie konsenzus o kandidátovi, koordinátori by mali – ako ďalší krok – požiadať o ďalšie 1,5 hodinové vypočutie;

11.    zdôrazňuje, že žiadosť Parlamentu o nahradenie dezignovaného komisára alebo pridelenie iného portfólia na základe hodnotenia vykonaného gestorským/-i výborom/-mi by sa mala v plnej miere zohľadniť; domnieva sa, že ak Parlament žiada o výmenu dezignovaného komisára, mal by sa stanoviť konečný termín vymenovania nového kandidáta príslušným členským štátom; odmieta tzv. prístup take-it-or-take-it (buď jeden alebo druhý) vo výnimočných situáciách, keď je aj druhý kandidát, ktorého navrhnú členské štáty, považovaný za nevhodného člena kolégia alebo nekvalifikovaného vykonávať konkrétne pridelené povinnosti; nazdáva sa, že obmedzené predĺženie funkčného obdobia odchádzajúcej Komisie možno ako poslednú možnosť akceptovať len vo výnimočných prípadoch, keď nutnosť náležitej prípravy dodatočných vypočutí nedovoľuje Parlamentu schváliť novú Komisiu do 1. novembra;

12.    vyjadruje hlbokú nespokojnosť, pokiaľ ide postup, ktorý viedol k výmene designovaného komisára pre dopravu, ku ktorej došlo veľmi narýchlo a bez predchádzajúcej konzultácie s príslušným výborom; ľutuje skutočnosť, že následne vymenovaná kandidátka nemala na prezentáciu pred výborom rovnaké a spravodlivé podmienky, pretože na prípravu vypočutia jej zostal veľmi krátky čas; opakuje, že portfólio dopravy je kľúčová politická oblasť a nemalo by teda dochádzať ku zmenám na poslednú chvíľu;

13.    zdôrazňuje, že v súlade s prílohou XVI rokovacieho poriadku musia byť stanoviská všetkých výborov súvisiace s vypočutím zahrnuté do jedného vyhlásenia o zhodnotení; konštatuje však, že táto požiadavka nebola vždy celkom splnená; nazdáva sa preto, že príslušné ustanovenie treba posilniť určením pravidla, že stanoviská pridružených výborov by mali byť v úplnosti bez úprav priložené k vyhláseniu o zhodnotení.

14.    opätovne pripomína, že vyhlásenie o zhodnotení by sa podľa prílohy XVI k rokovaciemu poriadku malo prijať čo najskôr a uverejniť do 24 hodín po vypočutí; konštatuje však, že skutočný postup nebol v súlade s týmto ustanovením, pretože vyhlásenia o zhodnotení boli k dispozícii až po tom, ako Konferencia predsedov vyhlásila vypočutia za ukončené; zdôrazňuje, že je potrebné objasniť toto ustanovenie s cieľom umožniť uverejňovanie vyhlásení o zhodnotení na viditeľnom mieste na internetovej stránke Parlamentu 24 hodín po zhodnotení;

15.    žiada o objasnenie týchto ustanovení v prílohe XVI rokovacieho poriadku:

−      „Ak je to možné, otázky položené v priebehu vypočutia sa zoskupia podľa tém.“ Toto ustanovenie sa vykladalo ako spájanie otázok pridružených/pozvaných výborov, ale skutočná téma otázky by nemala byť známa vopred, keďže otázky by nemali byť zverejnené pred vypočutím;

−      „V krajnom prípade nechá predseda výboru o príslušných dvoch bodoch hodnotenia hlasovať v tajnom hlasovaní.“ „Dva body hodnotenia“ odkazujú na to, či „sú vymenovaní členovia Komisie kvalifikovaní na vykonávanie funkcie člena kolégia, ako aj na vykonávanie konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené“. Neexistuje však jasná súvislosť medzi týmito dvoma vetami v prílohe XVI, čo by mohlo viesť k nesprávnemu výkladu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

44

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Tapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, Markus Ferber, Olga Sehnalová, Patricija Šulin


STANOVISKO Výboru pre právne veci (11.5.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

Prax a postupy týkajúce sa vypočutí komisárov a ponaučenia, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014

(2015/2040(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Marie Cavada

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opakovane zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť nezávislosť dezignovaných komisárov; domnieva sa, že preskúmanie vyhlásení o záujmoch komisárov by malo zostať vo výlučnej pôsobnosti Výboru pre právne veci; domnieva sa však, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch komisárov je príliš obmedzený, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala svoje pravidlá v tejto oblasti;

2.  domnieva, že preskúmanie vyhlásení o finančných záujmoch dezignovaných komisárov spočíva nielen v overení toho, či vyhlásenie bolo riadne vyplnené, ale aj v stanovení toho, či jeho obsah poukazuje na konflikt záujmov; domnieva sa preto, že Výbor pre právne veci by mal mať posilnené kontrolné právomoci vrátane možnosti požadovať zverejnenie akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré sú potrebné na dôkladné posúdenie vyhlásení, ako aj právomoc vyžadovať prítomnosť dezignovaného komisára, aby odpovedal na ďalšie otázky položené na základe vyhlásení o finančných záujmoch, a to bez toho, aby sa zasahovalo do výsady výboru zodpovedného za príslušnú oblasť viesť vypočutie;

3.  domnieva sa, že vyhlásenia o finančných záujmoch musia zahŕňať rodinné záujmy, ako sa uvádza v článku 1.6 Kódexu správania komisárov;

4.  poukazuje na to, že je úlohou Komisie identifikovať akýkoľvek konflikt záujmov, ktorý by mohol brániť jednému z jej členov vo vykonávaní jeho povinností, a preto sa domnieva, že Komisia by mala byť schopná overiť a zaručiť presnosť a úplnosť vyhlásení o finančných záujmoch predložených dezignovanými komisármi ešte pred ich vypočutím v Parlamente;

5.  navrhuje, aby bola vypracovaná iniciatívna správa, osobitne venovaná otázke konfliktu záujmov vo vyhláseniach o finančných záujmoch dezignovaných komisárov;

6.  považuje za žiaduce, aby sa zabezpečil väčší súlad medzi portfóliami komisárov a príslušnými právomocami parlamentných výborov, a to bez narušenia výsady jednotlivých inštitúcií určiť svoju vlastnú vnútornú štruktúru a zloženie;

7.  zastáva názor, že vypočutia vedené gestorským výborom sú dôležité nielen ako nástroj na posúdenie osobností kandidátov a ich politických priorít, ale aj na overenie ich spôsobilosti a schopnosti vykonávať určené povinnosti; zdôrazňuje, že ku kandidátom na miesta podpredsedov Komisie by sa malo pristupovať rovnako ako ku všetkým ostatným kandidátom;

8.  zdôrazňuje, že účelom vypočutí je poskytnúť dezignovaným komisárom rovnakú a spravodlivú príležitosť predstaviť seba a svoje názory v súlade s prílohou XVI Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s osobitným dôrazom na nestrannosť a politickú neutralitu tohto postupu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť rodovú rovnosť medzi členmi kolégia komisárov;

10. domnieva sa, že by sa mala zabezpečiť väčšia pružnosť, najmä čo sa týka času vyhradeného na doplňujúce otázky a odpovede kandidátov;

11. zastáva názor, že autorom otázok by malo byť umožnené bezprostredne položiť nadväzujúce otázky (napríklad na nadväzujúcu otázku by sa mohlo vyčleniť 30 sekúnd a na odpoveď jednu minútu);

12. zastáva názor, že je potrebné stanoviť pravidlá upravujúce vypočutia náhradných kandidátov, najmä pokiaľ ide o lehoty, aby títo kandidáti neboli znevýhodnení v porovnaní s pôvodne vypočutými dezignovanými komisármi; vyzýva preto, aby sa pravidlá týkajúce sa vypočutí dezignovaných komisárov stanovili v medziinštitucionálnej dohode;

13. zastáva názor, že v prípade, že koordinátori nedosiahli konsenzus ohľadom hodnotenia dezignovaného komisára, by sa o konečnom rozhodnutí malo hlasovať vo výbore podľa mien.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

14

0

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Jean-Marie Cavada, Therese Comodini Cachia, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Dietmar Köster, António Marinho e Pinto, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Sergio Gaetano Cofferati, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Virginie Rozière, Cecilia Wikström

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Morten Messerschmidt


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Fabio Massimo Castaldo, Richard Corbett, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Sylvia-Yvonne Kaufmann, David McAllister, Andrej Plenković, Marcus Pretzell, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Adam Szejnfeld, Csaba Sógor, Dario Tamburrano

Právne oznámenie