Postup : 2014/2238(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0204/2015

Predkladané texty :

A8-0204/2015

Rozpravy :

PV 07/07/2015 - 15
CRE 07/07/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 08/07/2015 - 4.13
CRE 08/07/2015 - 4.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0264

SPRÁVA     
PDF 348kWORD 254k
22.6.2015
PE 551.783v02-00 A8-0204/2015

k iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta

(2014/2238(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Jean Lambert

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta

(2014/2238(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta (COM(2014) 446),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014) 440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014) 398),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 pod názvom Politiky zamestnanosti pre konkurencieschopné, nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a zelené hospodárstvo,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Zelenému akčnému plánu pre MSP a Iniciatíve na podporu zelených pracovných miest,

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2014 pod názvom Ekologickejšie zručnosti a pracovné miesta – štúdie OECD o zelenom raste,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti z apríla 2013 pod názvom Podpora zelených pracovných miest počas krízy: príručka s najlepšími postupmi v Európe v roku 2013,

–  so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie práce/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2011 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta: globálny pohľad – súhrnná správa čerpajúca z 21 štúdií jednotlivých krajín,

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2010 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta – európska súhrnná správa,

–  so zreteľom na správy nadácie Eurofound na témy Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo (2011), Ekologizácia európskeho hospodárstva: reakcie a iniciatívy členských štátov a sociálnych partnerov (2009) a Ekologizácia priemyselných odvetví v EÚ: predvídanie a riadenie vplyvu na kvantitu a kvalitu pracovných miest (2013),

–  so zreteľom na pracovný dokument výboru CFE-LEED organizácie OECD z 8. februára 2010 pod názvom Zelené pracovné miesta a zručnosti: vplyv riešenia zmeny klímy na miestny trh práce,

–  so zreteľom na vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce (ILO)/Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorej je zelené pracovné miesto dôstojné pracovné miesto, ktoré prispieva k ochrane alebo obnove kvality životného prostredia, či už ide o oblasť poľnohospodárstva, priemyslu, služieb alebo administratívy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0204/2015),

A.  keďže celosvetové trendy, ako sú napríklad neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, sa priblížili k hranici, za ktorou už nebude možné zabrániť nezvratným dôsledkom pre naše spoločnosti a prírodné prostredie, a keďže rastúce sociálne vylúčenie a nerovnosti predstavujú problém pre spoločnosti;

B.  keďže vo svojej správe z roku 2015 Európska environmentálna agentúra zdôraznila, že súčasné opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, obmedzenia používania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a odvrátenia jej vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie;

C.  keďže neexistuje súdržná politická odpoveď s cieľom riešiť uvedené spoločné výzvy, a preto hrozí riziko nevyužitia udržateľného významného potenciálu tvorby zamestnanosti zeleného a sociálne inkluzívneho prechodu;

D.  keďže v rámci reakcie na tieto hrozby sme svedkami rozvoja nových sektorov, zmien v mnohých ďalších sektoroch a úpadku niektorých sektorov, napríklad takých, ktoré spôsobujú veľké znečistenie životného prostredia; keďže sa treba zamerať na inováciu a spôsoby znižovania znečistenia; keďže pokiaľ ide o niektoré upadajúce sektory, musí sa venovať osobitná pozornosť pracovnej sile z hľadiska jej rekvalifikácie a alternatívnych pracovných miest; keďže investície v týchto oblastiach, ktoré sú prioritou v rámci programu Komisie pre ekologické pracovné miesta, vrátane recyklácie, biodiverzity, energetickej účinnosti, kvality ovzdušia a technológií obnoviteľných zdrojov energie majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest, a to aj v riedko osídlených oblastiach;

E.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry odvetvie ekologických výrobkov a služieb vzrástlo v rokoch 2000 až 2011 o vyše 50 %, pričom bolo vytvorených vyše 1,3 milióna pracovných miest, a keďže podľa výpočtov Komisie ekonomika energie z obnoviteľných zdrojov vytvorí do roku 2020 v Európe 20 miliónov nových pracovných miest; keďže ambiciózna a súdržná politika EÚ a investície do obnoviteľných zdrojov energie, lesného hospodárenia, udržateľného poľnohospodárstva a ochrany pôdy (na predchádzanie hydrologickej nestabilite a jej zamedzovanie) majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest;

F.  keďže cieľ udržateľného rozvoja je zakotvený v Lisabonskej zmluve a jeho presadzovanie znamená, že k environmentálnym otázkam sa pristupuje rovnako ako k ekonomickým a sociálnym otázkam v rámci každoročného cyklu európskych politík;

G.  keďže v rámci stratégie Európa 2020 na podporu inteligentných, udržateľných a inkluzívnych hospodárstiev sa uznáva kľúčová úloha prechodu na ekologické a sociálne spravodlivé hospodárstva;

H.  keďže nepružnosť pracovného trhu bráni vytváraniu pracovných miest, zatiaľ čo konkurencieschopný pracovný trh v EÚ môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty prijali v rámci konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Cancúne v roku 2010 záväzok s cieľom zabezpečiť „spravodlivý prechod pracovnej sily, ktorým sa vytvoria dôstojné a kvalitné pracovné miesta“; keďže spravodlivý prechod pre všetkých smerom k ekologicky udržateľnému hospodárstvu si vyžaduje kvalitné riadenie, aby prispel k dosiahnutiu cieľa udržateľnej a dlhodobej zamestnanosti pre všetkých vrátane, ale nie výhradne, vysokokvalifikovaných pracovných miest, čo vyústi do sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby;

J.    keďže päť pilierov „spravodlivého prechodu“ zahŕňa: konzultovanie/stanovisko Únie, investície do zelených a dôstojných pracovných miest, dodržiavanie pracovných a ľudských práv a sociálnu ochranu zamestnancov a komunít dotknutých prechodom z vysokouhlíkového hospodárstva na nízkouhlíkové;

K.  keďže je nevyhnutná aktívna účasť pracujúcich na tomto prechode vzhľadom na zvyšovanie povedomia v oblasti životného prostredia a pochopenie potreby efektívneho využívania zdrojov a znižovanie nášho vplyvu na životné prostredie;

L.  keďže rozvinutiu potenciálu rozšírenia v oblasti zelených pracovných miest bráni nedostatok a nesúlad zručností spôsobený viacerými faktormi vrátane rozdielnych učebných plánov vzhľadom na udržateľnosť, zistených nedostatkov v konkrétnych sektoroch, nedostatku študentov s potrebnými zručnosťami v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IT a uprednostňovania určitého pohlavia pred rodovou rovnosťou v niektorých sektoroch;

M.  keďže sa jasne ukazuje, že investície do energetiky, efektívne využívanie zdrojov a rozvoj dodávateľského reťazca prostredníctvom jasnej priemyselnej stratégie, ako aj presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje, majú kladný vplyv na vytváranie pracovných miest;

N.  keďže Európa je súčasťou celosvetovej hospodárskej súťaže a primerané náklady na energiu, vytvorenie vnútorného trhu EÚ a zlepšené investičné prostredie hrajú rozhodujúcu úlohu pre udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

O.  keďže niektoré sektory, ako je oblasť obnovy budov z hľadiska energetickej účinnosti, sú viazané na konkrétne miesto a nie je možné ich presunúť do zahraničia alebo presídliť;

P.  keďže neistota a nedostatok súdržnosti v smerovaní politiky a absencia jasných cieľov bránia investíciám, rozvoju zručností, výskumu a vývoju, a tým aj rozvoju pracovných príležitostí;

Q.  keďže lepšia informovanosť spoločnosti o význame nevyhnutnosti ekologického hospodárstva by zlepšila pracovné príležitosti;

R.  keďže dôležitými hybnými silami zmeny môžu byť jasné, pevné, strednodobé až dlhodobé ciele vrátane cieľov v oblasti energetickej účinnosti EÚ a znečisťovania, a keďže v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj regulácia zo strany EÚ; keďže cielené investície vrátane investícií do rozvoja dodávateľských reťazcov v EÚ vedúce k vytvoreniu pracovných miest by mali byť zakotvené v jasnom politickom rámci a mali by s ním byť v súlade;

S.  keďže verejný sektor a miestne a regionálne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčení prechodu na ekologické hospodárstvo a vytváraní inkluzívnych pracovných trhov;

T.  keďže environmentálna značka, EMAS, GPP a podobné programy pomáhajú vytvárať zelené pracovné miesta;

U.  keďže mikropodniky a MSP sú v EÚ jedným z najdôležitejších tvorcov pracovných miest, vytvárajú viac než 80 % všetkých pracovných miest a stoja v čele viacerých „zelených“ sektorov, ale môžu čeliť osobitným problémom, pokiaľ ide o predvídanie potrebných zručností a napĺňanie potenciálu pracovných miest;

V.  keďže integrované usmernenia predstavujú kľúčový aspekt koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a tvoria základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny, a keďže by mali podporiť ciele stratégie Európa 2020, a to najmä cieľ v oblasti zamestnanosti okrem iného podporou vytvárania kvalitných pracovných miest aj prostredníctvom zelených pracovných miest;

W.  keďže ženy musia mať z vytvárania dôstojných zelených pracovných miest rovnaký prospech a treba rozbiť „sklený strop“;

X.  keďže ženy sú neprimerane zasiahnuté krízou a politikou úspor a keďže zelené pracovné miesta sa ukázali ako odolnejšie voči kríze než ostatné pracovné miesta;

Y.  keďže úloha občianskej spoločnosti má pri prechode na ekologické hospodárstvo a boji za rovnosť žien a mužov rozhodujúci význam;

Z.  keďže nízkouhlíkové sektory väčšinou vykazujú vyššiu produktivitu práce a pokles podielov miezd v týchto sektoroch je nižší než v 15 priemyselných odvetviach, ktoré produkujú najviac emisií;

AA.  keďže z údajov Eurobarometra o zelenej práci v MSP vyplýva, že úspory energie, znižovanie množstva odpadu a spotreby surovín sú opatrenia, ktoré sa stali ekonomicky výhodné;

Smerom k ekologickému hospodárstvu – príležitosti pre pracovný trh

1.  zdôrazňuje, že prechod k udržateľným spoločnostiam a hospodárstvam, vrátane udržateľných modelov spotreby a výroby, môže vytvoriť potenciál na tvorbu nových kvalitných pracovných miest, ako aj na transformáciu existujúcich pracovných miest na zelené pracovné miesta takmer vo všetkých sektoroch a v rámci celého hodnotového reťazca; od výskumu po výrobu, distribúciu a servis, a v nových ekologických technologicky vyspelých sektoroch, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj v tradičných odvetviach, ako je výroba a stavebníctvo, poľnohospodárstvo a rybolov, alebo v odvetviach služieb, ako je cestovný ruch, stravovanie, doprava a vzdelávanie; zároveň zdôrazňuje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prispievajú okrem vytvárania veľkého množstva pracovných miest k udržiavaniu hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a k znižovaniu energetickej závislosti Európy;

2.  zdôrazňuje, že dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými;

3.  poukazuje na to, že nepretržitý hospodársky rast je možný len v prípade, ak zohľadňuje obmedzenia v dôsledku ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že ekologické a obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia pre životné prostredie, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti;

4.  zdôrazňuje, že úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj zlepšenie environmentálnej integrácie a súdržnosti politík naprieč sektorovými politikami v EÚ, sú nevyhnutné na úplné využitie potenciálu zeleného hospodárstva, a preto aj vytvárania zelených pracovných miest;

5.  konštatuje, že Európska environmentálna agentúra vo svojej správe na rok 2015 poukazuje na to, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, zníženia využívania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a zamedzenia jej vplyvu na ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia;

6.  poznamenáva, že tento prechod má významný potenciál na vytváranie lokálnych pracovných miest, ktoré nie je možné presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia, a v sektoroch dotknutých krízou, ako je odvetvie stavebníctva; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy, že zelený prechod bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako sú úspory energie alebo ekologické poľnohospodárstvo, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahradia a mohol by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

7.  domnieva sa, že by sa malo prijať spoločné vymedzenie pojmu „zelené pracovné miesta“ podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej konferencie štatistikov;

Spravodlivý prechod a tvorba kvalitných a udržateľných pracovných miest

8.  víta výrok Komisie, že reštrukturalizácia by sa mala realizovať sociálne zodpovedným spôsobom, pričom súčasne uznáva potrebu inovácie a reštrukturalizácie podnikov;

9.  považuje za kľúčové, aby sa s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva vytvárať nové pracovné miesta poskytovali našim existujúcim pracovným silám príslušné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo;

10.  vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na ochranu a modernizáciu verejných budov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť spotrebu;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa možností snažili uplatňovať „plán spravodlivého prechodu“, v ktorom sa spájajú ambiciózne ciele ochrany životného prostredia s týmito prvkami: primeraná sociálna ochrana a odmeňovanie, dlhodobé pracovné miesta a zdravé a bezpečné pracovné podmienky, investície do vzdelávania riadené vládou, programy odbornej prípravy a zručností, dodržiavanie pracovných práv, ako aj zvyšovanie informovanosti pracovníkov, právo na konzultovanie a zapojenie sa, pokiaľ ide o otázky udržateľného rozvoja, a efektívne zastúpenie pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby sa snažili tieto ciele dosiahnuť;

12.  opätovne pripomína, že v revidovanej stratégii EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti by sa mal podľa možností zohľadniť špecifický vývoj v nových sektoroch;

13.  zdôrazňuje, že očakávané zmeny v oblasti zamestnanosti si vyžadujú aktívne riadenie transformácie, zlepšenie zberu vysoko kvalitných údajov o potrebách pracovného trhu, ako aj dôraz európskych vyšších vzdelávacích inštitúcií na plnenie potrieb pracovného trhu, a že dlhodobé plánovanie má zásadný význam pre zabezpečenie efektívneho prechodu a zvýšenej zamestnanosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo v oblasti vzdelávania, infraštruktúry, podpory miestnych podnikov a vytvárania služieb zamestnanosti, pričom sú platy kryté kolektívnymi dohodami alebo inými spôsobmi v súlade s vnútroštátnymi predpismi; keďže že sociálny dialóg je neoddeliteľnou súčasťou riadenia zmien; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne štátne správy a sociálnych partnerov, aby prevzali zodpovednosť a spoločne čelili tejto výzve s prihliadnutím na zásadu subsidiarity;

14.  poznamenáva, že úloha sociálnych partnerov pri prechode na zelené pracovné miesta sa v ostatných rokoch výrazne zvýšila, ale pripomína, že je nevyhnutné urobiť viac pre vybudovanie trvalého a udržateľného sociálneho dialógu, ktorý pomôže splniť výzvy, ktoré predstavuje prechod na konkurencieschopné, nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo;

15.  zdôrazňuje význam národných vlád pri podpore sektorového sociálneho dialógu, a to najmä v novo vznikajúcich ekologických priemyselných odvetviach a pri zabezpečení zapojenia MSP;

16.  upozorňuje, že niektoré regióny musia riešiť viac problémov ako iné pre geografickú koncentráciu znečisťujúcich priemyselných odvetví a odvetví náročných na zdroje a energie alebo z dôvodu vyššej miery chudoby alebo nezamestnanosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne štátne správy podporované Európskou úniou aby spolupracovali so sociálnymi partnermi a aby spoločne prijali plány sociálne spravodlivého prechodu vrátane mechanizmov solidarity v záujme sociálne spravodlivého, zeleného prechodu lokálnych a regionálnych hospodárstiev s cieľom súčasne podporiť komunity a pracovníkov dotknutých zmenou, a tak znížiť neistotu zapríčinenú presunutím pracovného miesta a zabezpečiť splnenie požiadaviek na nové pracovné zručnosti;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že miestne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri podpore rastu zamestnanosti v ekologickom hospodárstve a vytváraní dôstojnejších a inkluzívnejších pracovných miest prostredníctvom:

– ekologických investícií,

– uplatňovania postupov verejného obstarávania vrátane uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní,

– vytvorenia partnerstva, a to aj s inštitúciami odbornej prípravy s cieľom zlepšiť súlad pracovných zručností na lokálnom pracovnom trhu,

– podpory zelených MSP, ako aj prechodu na zelené MSP,

– zavedenia programov v oblasti inkluzívnych ekologických pracovných miest, ktoré zabezpečia, že aj zraniteľné skupiny budú ťažiť z ekologického rastu;

18.  poukazuje na dôkazy poukazujúce na význam zapojenia vedenia do otázok týkajúcich sa pracovnej sily s cieľom zaručiť ich zásadnú účasť na dosahovaní týchto zmien prostredníctvom sociálneho partnerstva; odporúča zapojenie „zelených zástupcov“ odborových zväzov, ktorí by sa spoločne so zamestnávateľmi podieľali posilňovaní ekologizácie hospodárstva a na zvyšovaní udržateľnosti na svojich pracoviskách; vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu spoločným iniciatívam medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pre ekologizáciu priemyselných odvetví;

19.  domnieva sa, že je potrebné vypracovať pilotné projekty na podporu niektorých z týchto cieľov;

20.  víta záväzok Komisie využívať cielené schémy mobility v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na podporu mobility pracovníkov medzi uchádzačmi o prácu;

Zručnosti pre ekologické pracovné miesta

21.  víta nástroje na rozvoj zručností a na prognózovanie ich potreby navrhované Komisiou; poukazuje na skutočnosť, že rozvoj zručností by sa mal týkať najmä rozvoja zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ktoré sú pre hospodárstvo veľmi užitočné; zdôrazňuje však, že je potrebný ambicióznejší postup a investície; je presvedčený, že s cieľom predvídať budúce potrebné zručnosti je nutné intenzívne zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu na všetkých úrovniach;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na vytvorení databázy školení a pracovných ponúk v oblasti ekologických pracovných miest s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných informácií, rád a usmernení o povolaniach a zručnostiach nevyhnutných na využívanie pracovných príležitostí, ktoré vzniknú v rámci ekologizácie hospodárstva;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber dát vo všetkých zelených odvetviach, vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe prehliadané, ako sú verejná doprava a maloobchod; žiada Komisiu, aby pri poskytovaní podpory národným štatistickým úradom a verejným službám zamestnanosti a pri posilňovaní využívania kvantitatívnych nástrojov na modelovanie zahrnula hľadisko rodovej rovnosti do zberu údajov o všetkých odvetviach zelených pracovných miest;

24.  žiada Komisiu, aby zahrnula rodové hľadisko do rozvoja nového zberu údajov, ich triedenia a analýzy, napríklad do práce vykonávanej pomocou ekonometrického nástroja FIDELIO alebo do spolupráce so zainteresovanými stranami, ako je napríklad Medzinárodná konferencia štatistikov práce;

25.  zdôrazňuje potrebu klásť väčší dôraz na odstránenie nedostatku zručností podporou rozvoja zručností;

26.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj zručností prostredníctvom aktualizácie kvalifikácií a príslušných učebných plánov vo vzdelávaní a v odbornej príprave na úrovni EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na intenzívnejšie využívanie systémov klasifikácie, ako je Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), na základe ktorých je možné určiť chýbajúce zručnosti;

28.  zdôrazňuje význam zvýšenia súčinnosti medzi systémami vzdelávania a novými vznikajúcimi zelenými pracovnými miestami prostredníctvom lepšej koordinácie vzdelávacích inštitúcií a združení zamestnávateľov, ako aj ďalších príslušných organizácií;

29.  vyzýva členské štáty, regionálne štátne správy a miestne orgány, aby prijali a uplatňovali spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy stratégie rozvoja zručností a anticipácie s cieľom zlepšovať všeobecné a sektorové zručnosti a zručnosti špecifické pre určité povolania; zdôrazňuje aj význam partnerstva a dôvery medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a orgánmi;

30.  poznamenáva, že do týchto stratégií by malo byť začlenené dôkladné posúdenie typu a úrovne zelených pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť, a požadovaných zručností a znalostí s cieľom určiť a predvídať nedostatok zručností a cielené programy odborného vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamerané na sladenie zručností a pracovných miest v záujme zlepšenia zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zahrnúť do týchto stratégií aj prepustených a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorým hrozí riziko vylúčenia z trhu práce zabezpečením odbornej prípravy so zameraním na zručnosti, ktorá bude pre týchto pracovníkov cielená, prístupná a bezplatná;

31.  poznamenáva, že podľa návrhu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) je lepšie prispôsobiť učebné plány a zvýšiť environmentálne povedomie, ako aj pochopiť význam udržateľného rozvoja a efektívnosti podnikov než navrhovať nové programy odbornej prípravy;

32.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do programov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti, najmä posilňovaním systémov odborného vzdelávania a prípravy a podporou výskumných centier vo vývoj technológií, projektov a patentov na ekologické výrobky v spolupráci s novými ekologickými spoločnosťami; podporuje výmenu nápadov medzi výskumnými centrami a sieťami spoločností a odborníkov; opätovne pripomína význam zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a potrebu zabezpečiť, aby odbory STEM študoval vyšší počet žien;

33.  vyzýva na vytvorenie ambicióznej stratégie pre vytváranie udržateľných pracovných miest vrátane riešenia nesúladu zručností s osobitným zameraním na zabezpečenie zručností potrebných v ekologickejšom hospodárstve;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby ťažili z rozvoja tohto sektora, zavádzali vysoko kvalifikované učňovské vzdelávanie, ktoré poskytne mladým ľuďom špecializované znalosti a odbornú prípravu, a pomáhali riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo prihliadali aj na potreby lepšieho uplatnenia žien a dievčat pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v odboroch s vysokým potenciálom tvorby zelených pracovných miest, ako sú veda, výskum, inžinierstvo či nové a digitálne technológie, s cieľom posilniť postavenie žien v spoločnosti, potlačiť rodové stereotypy a zaistiť pracovné miesta plne zodpovedajúce potrebám a povahe uplatnenia žien;

36.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby systematicky začleňovali hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti vytvárania zelených pracovných miest na všetkých úrovniach s cieľom zaručiť rovnosť šancí, a to so zreteľom na výzvy, ktoré vo vidieckych oblastiach predstavuje vytváranie zelených pracovných miest; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa naďalej snažili ženám zabezpečiť plnú účasť na tvorbe politík, rozhodovaní a vykonávaní stratégie zelených pracovných miest, ktorá zahŕňa ekologické zručnosti;

37.  žiada Komisiu, aby začala verejnú diskusiu zameranú na koncepciu „vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj“ a podporila túto koncepciu s osobitným dôrazom na vzdelávanie dievčat a žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky podporujúce vyššiu účasť žien vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky a v podnikaní a aby program pre ekologické pracovné miesta spojili s posilnením postavenia žien prostredníctvom vzdelávania; vyzýva na stanovenie jasných cieľov a monitorovanie náboru žien v oblasti zelených pracovných miest prostredníctvom programov učňovského vzdelávania; žiada opatrenia na podporu účasti žien na odbornom vzdelávaní a príprave a v programoch celoživotného vzdelávania v zelených odvetviach.

38.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby začali uplatňovať nový sociálny a voči klíme priaznivý ukazovateľ rastu, ktorý zahŕňa neekonomické aspekty blahobytu a je v prvom rade zameraný na otázky súvisiace s udržateľným rozvojom, ako sú rodová rovnosť, znižovanie chudoby a nižšie emisie skleníkových plynov;

39.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby politiky v oblasti zelených pracovných miest vykonávali v úzkej konzultácii s občianskou spoločnosťou;

40.  vyzýva Komisiu, aby prijala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie 2015 – 2020, ktorá by zohľadnila ciele týkajúce sa miery zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

41.  zdôrazňuje potrebu cielených opatrení zo strany verejných orgánov a služieb, ktoré by mali zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu vrátane organizácií zamestnávateľov a zamestnancov s cieľom odstrániť nedostatok zručností; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zaviedli mechanizmy na vzdelávanie zamestnancov úradov práce a služieb zamestnanosti s cieľom uplatňovať hľadisko zručností pre zelené pracovné miesta v politikách trhu práce a vytvorili prostriedky na posúdenie účinku tejto odbornej prípravy; zdôrazňuje význam zlaďovania programov európskych vzdelávacích inštitúcií s potrebami ekologického hospodárstva a pracovného trhu vo všeobecnosti;

42.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili regulačné prostredie, ktoré podporí inovácie v ekologickom hospodárstve;

Súdržnosť politík v záujme komplexného rozvoja potenciálu udržateľných hospodárstiev vytvárať pracovné miesta

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne, dlhodobé a integrované regulačné, fiškálne a finančné rámce pre udržateľné investície a povzbudenie inovácií, čím by sa úplne uvoľnil potenciál týchto zmien v oblasti zamestnanosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali rozvíjať v rámci dlhodobých horizontov, ktoré zahŕňajú ciele, ako aj ukazovatele na meranie pokroku pri ich dosahovaní;

44.  zdôrazňuje, že koordinácia v rámci Komisie a v rámci príslušných ministerstiev na vnútroštátnej úrovni je dôležitá pre vytvorenie komplexného rámca pre zmeny na úrovni celej verejnej správy, v rámci ktorého bude možné venovať požadovanú pozornosť distribučným účinkom prechodu;

45.  poznamenáva, že úspech Iniciatívy na podporu zelených pracovných miest alebo jej neúspech závisí od úrovne ambícií záväzných cieľov Komisie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a investícií do technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a programov energetickej účinnosti, ku ktorým sa zaviazali členské štáty;

46.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sú zodpovedné za súdržné politiky, ktoré podporujú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenú energetickú účinnosť s cieľom podporiť miestny a regionálny rozvoj a vytvárať kvalitné miestne pracovné miesta; zdôrazňuje, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti sa v najbližších rokoch môžu stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe;

47.  poukazuje na to, že územná sebestačnosť v oblasti energetiky zostáva jedným z dlhodobých cieľov hospodárskej a energetickej politiky EÚ; ďalej sa domnieva, že územný rozmer investícií treba bez výnimky vziať do úvahy vzhľadom na to, že to prispeje k dosiahnutiu cieľov politiky územnej súdržnosti EÚ a prepojeniu miest a vidieka;

48.  víta zámer Komisie začleniť dôstojné pracovné miesta do rokovacieho mandátu EÚ pre rozhovory COP 21 v Paríži na základe dohody z Cancúnu z roku 2010 a následných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby program „spravodlivého prechodu“ zostal súčasťou jej stanoviska pri rokovaniach,

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzné ciele v oblasti úspory energie a energetickej účinnosti a aby podporili systém tzv. bielych osvedčení ako nástroj na uľahčenie dosiahnutia cieľov pre úspory energie; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali a presadzovali smernicu o energetickej účinnosti a aby sa aj naďalej usilovali o dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej účinnosti aspoň na rok 2030;

50.  podporuje záväzky EÚ presadzovať spravodlivý globálny prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo v spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi;

51.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu rešpektovali a vykonávali nové ustanovenia revidovaných právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a aby preskúmali, či by zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií v politikách verejného obstarávania mohlo posilniť vytváranie pracovných miest v ekologickejšom hospodárstve; zdôrazňuje, že by sa mohli objasniť zostávajúce právne neistoty týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní;

52.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky podporujúce obnovenie odvetvia opráv, v ktorom by sa vytvorili nové a už zo svojej podstaty zelené pracovné miesta;

53.  vyzýva členské štáty, aby podporili prínos verejných služieb k spravodlivému prechodu na udržateľné hospodárstvo, a to najmä aktívnym zaistením udržateľného poskytovania služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energie, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva;

54.  vyjadruje výrazné sklamanie z odvolania legislatívneho balíka v oblasti obehového hospodárstva, ktorého ustanovenia by zrejme prispeli k vytvoreniu 180 000 pracovných miest v samotnom odvetví odpadového hospodárstva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby pri zohľadnení zodpovedností členských štátov splnila svoj záväzok a čo najskôr navrhla ambiciózne právne predpisy týkajúce sa odpadov s cieľom zahrnúť zníženie ich objemu v hornej časti reťazca, nové recyklačné ciele a opätovné vymedzenie kritérií na výpočet množstva skutočne recyklovaného materiálu;

55.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie kritérií na poskytovanie stimulov pre spoločnosti, ktoré majú pozitívny a environmentálne udržateľný cyklus likvidácie odpadov;

56.  uznáva, že prepojenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby s monitorovaním a ochranou biodiverzity v poľnohospodárskych podnikoch a následné využívanie inteligentného označovania poľnohospodárskych výrobkov s cieľom uvádzať ich vplyv na životné prostredie v záujme podpory dopytu spotrebiteľov po výrobkoch podporujúcich biodiverzitu predstavuje významný potenciál pre vytváranie zelených pracovných miest vo vidieckych oblastiach EÚ;

57.  konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo má skutočný potenciál na vytváranie pracovných miest a zároveň môže aktívne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a ochrane biodiverzity;

58.  vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester a preskúmanie stratégie Európa 2020 na podporu vytvárania zelených pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a zníženiu ekologických stôp, požaduje podrobné a nezávislé štúdie o nákladoch a prínose prechodu zdaňovania (napr. od zdaňovania práce k environmentálnym daniam), ako aj postupného zrušenia dotácií do roku 2020;

59.  zdôrazňuje, že takéto odporúčania by mohli zahŕňať prechod od práce k iným zdrojom, a že presun zdaňovania by mal byť zameraný na zmenu správania sa v oblasti znečisťovania, ale nesmie mať nechcené negatívne vplyvy na systémy sociálneho zabezpečenia ani nesmie neprimerane ovplyvniť osoby s nízkym príjmom;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame a nepriame dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane, ale nie výlučne, tých pre fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely, ktoré by členské štáty mohli zaviesť v záujme presunu zdanenia z práce na zdanenie znečisťovania životného prostredia a zohľadnila environmentálny vplyv tovarov a služieb v duchu zásady „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré môžu prispieť k snahám o podporu zelených pracovných miest a zníženie ekologických stôp; okrem toho Komisiu vyzýva, aby proaktívnym spôsobom začlenila aspekty súvisiace so životným prostredím a s klímou do európskeho semestra s cieľom podporiť tvorbu zelených pracovných miest;

61.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené dotácie a/alebo daňové výnimky pre začínajúce podniky a pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré poskytujú tovary a služby s vysokou environmentálnou pridanou hodnotu vrátane celkového nižšieho obsahu uhlíka;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali lepšiu súdržnosť a súlad politík a posilnili politické záväzky na najvyššej úrovni v oblasti ďalších súvisiacich aspektov, ako je zdanenie kapitálu a korporátnych príjmov, zdanenie finančných transakcií alebo boj proti daňovým podvodom a únikom;

63.  vyzýva Komisiu, aby obnovila svoj záväzok týkajúci sa stratégie Európa 2020 a bezodkladne a najneskôr do roku 2015 uverejnila svoje strednodobé preskúmanie v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby opätovne potvrdila ciele v európskom semestri s prihliadnutím na porovnávací prehľad pre makroekonomické nerovnováhy a preskúmanie stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznejšie sociálne a environmentálne ciele na obdobie rokov 2030 až 2050; zdôrazňuje, že presné, metodicky podložené a spoločné monitorovanie zelených pracovných miest by mohlo pomôcť členským štátom pri posudzovaní účinnosti ich environmentálnych a pracovných politík a posilniť nástroje vyvinuté na európskej úrovni s cieľom sledovať pokrok a monitorovať usmernenia v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

64.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré klimaticko-energetický balík 2030 poskytuje pri vytváraní pracovných miest, a úlohu, ktorú v budúcnosti zohrajú právne predpisy v oblasti životného prostredia pri dosahovaní dlhodobých cieľov ochrany životného prostredia EÚ a pri vytváraní pracovných miest a ekologického rastu;

65.  vyzýva Komisiu, aby inovácie považovala za základný kameň európskeho priemyslu a aby vypracovala aktívne stratégie na zaistenie dobre zvládnutého sociálneho prechodu a jeho prínosu pre celú Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových dodávateľských reťazcov a priemyselných sietí v oblasti efektívneho využívania zdrojov, dodávania tovaru a služieb prostredníctvom udržateľnej priemyselnej politiky a stimulov na transformáciu trhu;

66.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pripravili svoje hospodárstva na nízkouhlíkovú budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, a to s ohľadom na možné riziko presunu pracovných miest a únik uhlíka v dôsledku vplyvu politík v oblasti klímy;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti koordinácie globálnej environmentálnej politiky s cieľom zamedziť odliv priemyselnej výroby mimo EÚ a tzv. carbon leakage;

68.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) vzhľadom na potrebu chrániť priemyselné odvetvia vystavené značnému riziku úniku uhlíka;

69.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vytváraním zelených pracovných miest v rámci implementácie energetickej únie;

Investovanie do tvorby udržateľných pracovných miest

70.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné uplatňovať správnu rovnováhu medzi dodávkou a požiadavkami zo strany dopytu, ktorá vzniká kombináciou vytvárania pracovných miest a zosúladenia politík aktívneho pracovného trhu podľa potrieb rozličných lokálnych pracovných trhov;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Európskeho fondu pre strategické investície podporili kvalitné investície zamerané na vytváranie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo, ako sú udržateľné kvalitné pracovné miesta, rodová rovnosť, kvalitné vzdelávanie a inovácie na podporu zeleného prechodu a na boj proti energetickej chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasmerovali investície na oblasti s pozitívnym vplyvom na trh práce s cieľom vytvoriť udržateľné pracovné miesta s plnou sociálnou ochranou a bojovať proti nezamestnanosti; zdôrazňuje, že financie z projektov merateľným spôsobom prispievajú k stratégii Európa 2020; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vytváranie pracovných miest v ekologických sektoroch má pozitívny charakter aj počas obdobia recesie;

72.  zdôrazňuje skutočnosť, že investíciami do energetickej účinnosti sa môže podporovať vytváranie miestnych pracovných miest, miestny hospodársky rozvoj a znižovať energetická chudoba a že zabezpečenie energetickej účinnosti v budovách predstavuje nákladovo najefektívnejší spôsob, ako z dlhodobého hľadiska vyriešiť problém energetickej chudoby, ktorý ovplyvňuje asi 125 miliónov ľudí v Európe, a že to predstavuje dôležitý prvok pri zabezpečovaní efektívnejšieho využívania európskej energie a vytvárania ekologických pracovných miest; opätovne konštatuje, že v tomto ohľade je kľúčová aj bezpečnosť budov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov;

73.  odporúča, aby sa ciele v oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti považovali za investičné ciele a dôležité hlavné politické zásady;

74.  varuje pred podporovaním činností, ktoré so sebou nesú nepriaznivé environmentálne a sociálne vplyvy, keďže oslabujú súdržnosť politík nevyhnutných na čo najväčšie zvýšenie potenciálu zamestnanosti v súvislosti so zelenými pracovnými miestami;

75.  odporúča, aby kvalitné investície do kľúčových verejných služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva, boli cielenými investíciami na podporu udržateľných postupov verejného obstarávania a uplatňovanie ekologických zručností;

76.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré im poskytuje právny rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj ďalšie zdroje financovania EÚ na podporu udržateľných projektov s cieľom podporiť ekologické pracovné miesta, a aby finančné zdroje a finančné nástroje EÚ čo najviac sprístupnili pre miestne orgány, aby mali jasné a jednoznačné pravidlá s dostupnými minimálnymi hraničnými hodnotami financovania;

77.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby povolebnú revíziu viacročného finančného rámca po roku 2016 využili ako príležitosť na podporu ekologickejšieho prechodu našich hospodárstiev;

78.  konštatuje, že Európsky sociálny fond poskytne pomoc s cieľom podporiť zelený hospodársky rast a rast zamestnanosti, a nabáda národné vlády a príslušné vnútroštátne útvary, aby aktívnejšie využívali toto financovanie s cieľom podporiť vytváranie ekonomicky oprávnených a udržateľných ekologických pracovných miest;

79.  poznamenáva, že niektoré členské štáty dosiahli významný pokrok pri prechode na ekologické hospodárstvo, a podporuje Úniu a členské štáty vo výmene myšlienok, znalostí, skúsenosti a najlepších postupov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť hladký prechod;

80.  naliehavo vyzýva členské štáty a súkromný sektor, aby používali nástroje ako ekodizajn, environmentálna značka, EMAS a zelené verejné obstarávanie (GPP), ktorými sa môže podporiť zelené hospodárstvo, a tak prispieť k vytváraniu ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na usmernenie, ktorými sa vytvoria priaznivé podmienky na trhu na úplné prijatie týchto dobrovoľných nástrojov;

81.  vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zavádzaniu systémov environmentálneho riadenia a ekologického auditu založených na európskych normách (ISO 14000);

Malé a stredné podniky (MSP)

82.  podporuje ciele Zeleného akčného plánu pre MSP a opatrenia orientované na MSP vrátane zriadenia Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré poskytuje poradenstvo a pomoc MSP, ktoré usilujú o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, podporuje zelené podnikanie, využíva príležitosti pre ekologickejšie hodnotové reťazce a podporuje prístup zelených MSP na trh; domnieva sa, že činnosti zvyšujúce informovanosť a technická pomoc sú kľúčové pre aktívnu účasť MSP v obehovom hospodárstve;

83.  Zdôrazňuje potrebu podporovať: podnikanie žien v odvetví ekologického hospodárstva; obchodné modely založené na užšej spolupráci, ako sú napríklad družstvá a sociálne podniky, ako aj poľnohospodárky a rodinné poľnohospodárske podniky; prístup k mikrofinancovaniu pre ženy; vytváranie zelených pracovných miest v oblasti verejných služieb; a pilotné projekty na zavedenie kritérií kvality súvisiacich s rodom pre spoločnosti v rámci verejného obstarávania;

84.  opätovne pripomína, že MSP majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a na podporu duálneho systému odborného vzdelávania a učňovského vzdelávania;

85.  uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol pomôcť mikropodnikom a malým a stredným podnikom, aby sa zapojili do činností, ktoré zahŕňajú vysoký stupeň inovácií v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej oblasti;

86.  konštatuje, že z údajov Eurobarometra o zelenej práci v malých a stredných podnikoch vyplýva, že úspory energie, znižovanie vytvárania odpadu a znižovanie využívania surovín sú ekonomicky výhodné;

87.  vyzýva Komisiu, aby podporovala nové obchodné modely, ako sú napríklad družstevné podniky, v záujme zvýšenia efektívnosti výrobných a distribučných procesov, zavádzania inovačných riešení pre úsporu zdrojov alebo ponúkania udržateľnejších výrobkov a služieb;

88.  poukazuje na skutočnosť, že MSP môžu podporovať rast a vytvárať pracovné miesta len v tom prípade, ak majú v rámci ekologického hospodárstva prístup k priaznivým stimulujúcim príležitostiam;

89.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby zelené stimuly pre MSP mali primeraný vplyv tam, kde sú najviac potrebné;

90.  poznamenáva, že MSP a mikropodniky sú kľúčovými hybnými silami vytvárania pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky čelia osobitným výzvam pri využívaní pracovných príležitostí zeleného prechodu, predovšetkým pokiaľ ide o prístup k financiám, odbornú prípravu a odstránenie problémov nedostatku zručností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne opatrenia na podporu jednoduchšieho vytvárania zelených pracovných miest v MSP a v mikropodnikoch vrátane cielených informácií, zvyšovania informovanosti, technickej pomoci a prístupu k financiám a opatreniam v rámci odbornej prípravy;

91.  poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, môže poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre veľký počet MSP;

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0584.

(2)

Ú. v. EÚ C 251E, 31.8.2013, s. 75.

(3)

Ú. v. EÚ C 308E, 20.10.2011, s. 6.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Iniciatíva Komisie na podporu zelených pracovných miest(1) bola uverejnená v júli 2014 spoločne so Zeleným akčným plánom pre MSP(2) (ktorého sa tiež týka táto správa) a oznámením o obehovom hospodárstve.

Iniciatíva sa snaží nadviazať na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2012 pod názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu(3) – súčasť balíka opatrení v oblasti zamestnanosti –, v ktorom sa upozorňovalo na skutočnosť, že do roku 2020 by sa v zelenom hospodárstve mohlo vytvoriť až 20 miliónov pracovných miest, a zohľadňuje usmernenia politík zamestnanosti, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali: „...vytváranie pracovných miest vo všetkých oblastiach vrátane zelených pracovným miest“.(4)

Problém spočíva v tom, ako vymedziť význam pojmu „zelené“ pracovné miesta, predovšetkým vtedy, keď chceme sledovať ich vývoj na štatistické účely. Podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sú zelené pracovné miesta dôstojné pracovné miesta, ktoré:

znižujú spotrebu energie a surovín,

obmedzujú emisie skleníkových plynov,

minimalizujú odpad a znečistenie a

chránia a obnovujú ekosystémy.

Ako vyplynulo z diskusií spravodajkyne s viacerými prispievateľmi do tejto správy, vrátane Európskej asociácie remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME) a profesora Paula Ekinsa z univerzity UCL, bolo by užitočnejšie uvažovať v celkovom kontexte „ekologizácie hospodárstva“, čo je vhodnejšie z hľadiska produktov, postupov a služieb a tento spôsob uvažovania treba uplatňovať vo všetkých politikách: fiškálnej politike, politike zamestnanosti, trhu práce, vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu, inovácií, klimatickej a energetickej politiky.

Zelené hospodárstvo reaguje na viacero výzev, na ktoré upozornila Komisia: „Neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, ako aj sociálne vylúčenie a nerovnosti...“(5) – sociálne tlaky, ktoré sú výboru dobre známe, podobne ako vysoká nezamestnanosť. Tieto výzvy zjavne ovplyvnia svet práce. Napríklad veľký reťazec supermarketov ASDA odhaduje, že 95 % jeho ponuky čerstvých výrobkov je ohrozených dôsledkami zmien klímy, pričom jednej tretine hrozí vážne riziko(6).

Potreba uplatňovania takéhoto uvažovania o ekologickom hospodárstve sa odráža v kľúčovej požiadavke, ktorú spravodajkyni predložili viacerí prispievatelia: potrebe súdržného a súhrnného politického rámca, ktorý by poskytol predvídateľné prostredie pre odbornú prípravu a investície. Často sa poukazovalo na to, že nesúrodá politika a stimuly brzdia pokrok a obmedzujú potenciál zamestnanosti. Takáto politika tiež musí byť dlhodobá: budovy postavené v súčasnosti by mohli stáť ďalších päťdesiat rokov, takže musia spĺňať najprísnejšie normy energetickej účinnosti a udržateľnej konštrukcie, investície do veľkých zariadení na výrobu obnoviteľnej energie musia počítať s výhľadom po roku 2020 atď.

Profesor Ekins a ďalší určili tri hlavné hybné sily vytvárania pracovných miest, o ktorých je známe, že sú účinné, a ktoré čas od času predkladá Komisia aj Parlament, bohužiaľ bez adekvátnej následnej realizácie:

•  Reforma environmentálnej dane – prenos daňového zaťaženia zo zamestnanosti na environmentálne náklady, pričom sa zabezpečí, že účinnosť tohto zdanenia nebude spätná. Uvedená reforma by sa mala ďalej rozšíriť prostredníctvom trvalého využitia postupu semestra a vnútroštátnych odporúčaní. V záujme konzistentnosti sa tiež treba snažiť o zrušenie kontraproduktívnych dotácií, ktoré podporujú znečisťujúce sektory alebo sektory spojené s vysokými emisiami.

•  Energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov. Európsky parlament neustále zdôrazňuje potenciál v tejto oblasti, v neposlednom rade tak, že sa venuje otázke energetickej účinnosti a zároveň bojuje proti energetickej chudobe prostredníctvom komplexného programu zatepľovania(7). Odhady vplyvu smernice o energetickej hospodárnosti budov na zamestnanosť(8) poukázali na možnosť vytvorenia 2 miliónov pracovných miest, pričom mnohé z nich by zo svojej podstaty nebolo možné preniesť do zahraničia. Ďalší impulz doplnila smernica o energetickej účinnosti. Účinky smerníc sa však prejavia len pod podmienkou ich efektívneho vykonávania (čo by si mohlo vyžadovať silnejšie mechanizmy presadzovania) a podporenia nevyhnutne potrebnými investíciami a odbornou prípravou. Dôrazne sa vyžaduje efektívnejšie využívanie zdrojov: Asociácia UEAPME poukázala na údaje Eurobarometra, podľa ktorých 93 % MSP prijíma aspoň jedno opatrenie na efektívnejšie využívanie zdrojov(9).

•  Rozvoj dodávateľského reťazca, aby EÚ mohla využívať všetky stupne z hľadiska pracovných miest, ako aj hospodárstva. Je zrejmé, že treba vypracovať priemyselnú stratégiu, ktorá nasmeruje a podnieti investície napríklad do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie, čo by mohlo zvýšiť zamestnanosť vo vidieckych a bývalých priemyselných oblastiach. Rozvoj dodávateľského reťazca je tiež nutný v záujme rozhýbania zmien a zabezpečenia toho, aby všetky súčasti podniku dokázali reagovať na zmeny. Mnohé spoločnosti nevenujú v rámci dodávateľských reťazcov pozornosť emisiám, odolnosti voči zmene klímy či efektívnemu využívaniu zdrojov.

Ústredným bodom prechodu k zelenému hospodárstvu je zapojenie pracovnej sily. Niektorých sektorov sa dotknú významné zmeny, dokonca pokles, a riadenie zmeny bude oveľa pozitívnejšie s poskytnutou účinnou podporou, rekvalifikáciou a možnou zmenou výroby. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú fondy EÚ, ak sa využívajú efektívne. Významnú úlohu pri zvládaní zmeny na sektorovej úrovni majú európske zamestnanecké rady. Zapojenie pracovnej sily sa týka aj pomoci pri vytváraní príležitostí. Ako bolo zdôraznené v správe Kongresu odborových zväzov (TUC) s názvom Vplyv odborov, pri zvyšovaní informovanosti a vedení zmien môžu byť užitoční „zelení zástupcovia“, ako ekvivalent zástupcov v oblasti zdravia a bezpečnosti.(10) Napríklad skupina PHS zriadila sieť ekologických pracovníkov so správnymi zručnosťami a odbornými znalosťami, ktorí majú možnosť získať akreditáciu takýchto zručností. Títo pracovníci pomáhajú znižovať náklady na osvetlenie a dosahujú veľký pokrok pri recyklácii a regenerácii materiálov.

Zapojenie pracovnej sily je dôležité aj z toho dôvodu, že práca by mala byť dôstojná: primerane odmenená, s dobrými pracovnými podmienkami a pevnými etickými zásadami v oblasti zdravia a bezpečnosti. Priemyselné vzťahy v niektorých zelených sektoroch sú pomerne slabo rozvinuté na úrovni zamestnávateľov aj zamestnancov a mal by sa podporiť nový sektorový sociálny dialóg. V revidovanej stratégii v oblasti zdravia a bezpečnosti by sa mali zohľadniť nové alebo meniace sa riziká v rozvíjajúcich sa sektoroch.

Mnohé spoločnosti, ktoré chcú alebo potrebujú prijať opatrenia na zvýšenie udržateľnosti svojho podnikania, si nie sú isté riadením rizika alebo zvládnutím postupu zmeny, prípadne môžu zistiť, že nedokážu nájsť pracovníkov s nevyhnutne potrebným zručnosťami. Oznámenie Komisie obsahuje viacero pozitívnych návrhov a my potrebujeme súhrnný prístup, v ktorom sa uzná, že je nutné pochopiť, prečo je udržateľnosť dôležitá pre podnik a pre spoločnosť ako celok. Musí existovať všeobecná informovanosť o zásadách udržateľnosti na úrovni škôl. Stále pretrváva problém nedostatku študentov, ktorí by sa špecializovali na zručnosti STEM, a to najmä dievčat. Od národného zväzu študentov (NUS) v Spojenom kráľovstve sme sa dozvedeli, že 60 % vysokoškolákov v prvých ročníkoch, ktorí sa zúčastnili prieskumu, sa chce dozvedieť viac o udržateľnosti bez ohľadu na to, čo študujú. Ak chceme uplatňovať hľadisko zelenej práce, musíme rozvíjať tento záujem a podporovať všeobecné zručnosti: študenti sú ochotní spolupracovať pri príprave vhodných vzdelávacích programov. Ako poukázal NUS, ak hľadáme vedenie v tejto oblasti, 80 % svetových predstaviteľov študovalo na univerzite – to, čo sa deje tam, môže ovplyvniť budúcnosť.

Veľa sa dá tiež urobiť na sektorovej úrovni, ako ukázal projekt GreenVET spoločnosti EUROFER.(11) Predpokladá sa, že poskytnutie dôkladnej akreditovanej odbornej prípravy týkajúcej sa legislatívnych a technických súvislostí (vrátane efektívneho využívania zdrojov), v ktorých funguje oceliarstvo, umožní väčšiu mobilitu v rámci sektora a sprostredkovanie odborných poznatkov. Mali by sme tiež venovať pozornosť validácii formálnych a neformálnych výsledkov vzdelávania, ako aj uznaniu validácie ako nástroja na odstránenie nesúladu medzi dopytom trhu práce a dostupnými zručnosťami – ako bola spravodajkyňa upozornená, mnohí zamestnanci získali zručnosti „v praxi“, lenže takéto zručnosti sa nikdy formálne neuznávajú, čo bráni podpore. Rady pre sektorové zručnosti môžu zohrať dôležitú úlohu pri zabezpečení aktualizácie učebných plánov podľa potrieb sektorových a špecifických zručností a môžu reagovať na vývoj trhu. Je však potrebné vypracovať zastrešujúci plán zručností a zapojiť všetkých aktérov, od kariérnych poradcov, služieb zamestnanosti (významne môže prispieť európska sieť VSZ) až po poskytovateľov odbornej prípravy (vrátane miestnych orgánov), sociálnych partnerov a vládu.

Odborná príprava však musí byť dostupná, cenovo prístupná a dosiahnuteľná v priebehu celého pracovného života jednotlivca. Nedostatok zručností nie je problémom len na vstupnej úrovni, ale často aj na úrovni riadenia projektov, napríklad v oblasti stavebného inžinierstva. Asociácia EWEA sa domnieva, že súčasný nedostatok zručností by mohol viesť k tomu, že v roku 2030 bude chýbať 15 000 kvalifikovaných pracovníkov. Je pravdepodobné, že najväčší nedostatok zručností pocíti prevádzka a údržba, čo bráni vytváraniu pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni vo vidieckych oblastiach s veternými parkmi, teda v oblastiach, v ktorých je často nedostatok pracovných príležitostí. Vytvorenie skúsenej pracovnej sily si žiada čas.

Mohli by sme tiež dynamickejšie pristupovať k osobám, ktoré sú v súčasnosti nezamestnané a využívať inovačné prístupy: nezamestnaní stavbári by mohli byť odmenení za to, že nahradia pracovníkov, ktorí navštevujú kurzy odbornej prípravy; absolventi s udržateľnými zručnosťami by mohli určitý čas pôsobiť (za mzdu) v spoločnostiach alebo organizáciách, ktoré chcú rozvíjať svoje udržateľné postupy: vďaka tomuto systému v Spojenom kráľovstve doteraz vzniklo 50 pracovných miest, keďže organizácie sa rozhodli zamestnať stážistov.

Ak chceme namiesto súčasnej mozaiky iniciatív vybudovať skutočne zelené hospodárstvo, nesmieme zabúdať na zásadný význam investícií a vhodných stimulov spolu so súhrnným a stabilným politickým prostredím. Ďalšiu príležitosť pre cielené kvalitné investície založené na zásade partnerstva ponúka nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI), podobne ako inteligentné využitie ďalších fondov EÚ, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie: je známe, že obnovy budov prinášajú dobrú návratnosť investícií z hľadiska pracovných miest, ako aj úspor energie. Netreba zabúdať ani na to, že aj ďalšie sektory – napríklad sociálna starostlivosť – potrebujú investície do dôstojnej práce. Ako poukázali organizácie ENSIE a RREUSE, sociálne hospodárstvo preukázalo, že je schopné poskytnúť veľký počet pracovných miest pri opravách a opätovnom použití a prispieť k sociálnemu začleneniu. Aj politika verejného obstarávania má svoju úlohu z hľadiska využívania udržateľných (zelených a sociálnych) doložiek pre zodpovedné obstarávanie. Zaujímavý príklad predstavuje zákon Spojeného kráľovstva o sociálnych hodnotách(12).

Investície sú tiež potrebné na to, aby podnietili nevyhnutne potrebné inovácie priemyselnej politiky EÚ, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby sa EÚ stala hospodárstvom s najefektívnejším využívaním zdrojov na svete a vypracovala aktívne stratégie na zaistenie dobre zvládnutého sociálneho prechodu, ktorý bude prínosný pre celú EÚ.

Pokiaľ ide o prechod, osobitným problémom môžu čeliť MSP. Organizácia OECD sa domnieva, že kľúčom k úspešnému prechodu je ich prispôsobenie sa environmentálne udržateľným postupom vo výrobe aj v službách, považuje však za znepokojivé, že informovanosť väčšiny MSP o zelených zručnostiach je zrejme veľmi nízka a ich investície do zelenej odbornej prípravy sú veľmi obmedzené(13). Tieto problémy si vyžadujú osobitnú reakciu založenú na Zelenom akčnom pláne pre MSP, pričom treba začať od cielených informácií a zvyšovania informovanosti, pokračovať primeranou pomocou a prejsť k ekologickejším výrobkom a postupom, ako aj účinným stimulom. Svoju úlohu má aj súhrnný prístup k dodávateľskému reťazcu, v ktorom je možné použiť odstupňovaný prístup pri poskytovaní odbornej prípravy a ďalších výhod. Dôležitými aktérmi podpory sú miestne orgány verejnej správy a finančné inštitúcie.

Svet práce je evidentne ovplyvnený veľkými celosvetovými trendmi, reakcia EÚ však doposiaľ neviedla k súhrnnej odozve. Aby sme si boli istí, že dokážeme udržať a rozšíriť pracovné príležitosti a vytvárať pracovné miesta, musíme mať súhrnnú a spoločnú politickú odpoveď siahajúcu od politickej úrovne po základnú odbornú prípravu. Ide o čas, keďže v súčasnosti strácame príležitosti v prospech ostatných častí sveta a nedokážeme našu pracovnú silu plne pripraviť na zvládanie výzev, ktorým už čelíme. Niektoré odpovede sú uvedené v oznámení Komisie, ale skutočný prechod, ktorý je nevyhnutne potrebný, si bude vyžadovať plnenie príslušných úloh všetkých inštitúcií EÚ.

(1)

Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta, COM(2014) 446 final.

(2)

Oznámenie Komisie Zelený akčný plán pre MSP, COM(2014) 440.

(3)

Pracovný dokument útvarov Komisie Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)92 final).

(4)

Rozhodnutie Rady 2010http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32010D0707:EN:NOT z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

(5)

Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta, COM(2014) 446 final.

(6)

Preparing for the Perfect Storm – skills for s sustainable economy (Príprava na dokonalú búrku – zručnosti pre udržateľné hospodárstvo), IEMA, 2015.

(7)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (2012/2293(INI)).

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

(9)

Bleskový Eurobarometer č. 381 – 2014.

(10)

The Union Effect - greening the workplace (Vplyv odborov – ekologizácia pracoviska), TUC https://www.tuc.org.uk/sites/default/files/The_Union_Effect_Greening_The_Workplace_Covers_2014_All.pdf.

(11)

http://www.gt-vet.com/?page_id=18

(12)

Public Services (Social Value) Act 2012 http://www.legislation.gov.uk/ukpga/2012/3/enacted.

(13)

Potenciál prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu vytvárať pracovné miesta, OECD.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (7.5.2015)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta

(2014/2238(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eleonora Evi

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opätovne zdôrazňuje potrebu prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo; zdôrazňuje skutočnosť, že ekologizácia hospodárstiev EÚ môže prispieť k dlhodobému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu;

2.  zdôrazňuje, že dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými;

3.  poukazuje na to, že nepretržitý hospodársky rast je možný len v prípade, ak zohľadňuje obmedzenia v dôsledku ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že ekologické a obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia pre životné prostredie, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebný komplexný politický prístup s cieľom reagovať na tieto výzvy, vybudovať udržateľné európske hospodárstva odolné voči kríze a plne využívať potenciál zamestnanosti ekologickej transformácie našich hospodárstiev; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne a integrované regulačné, fiškálne a finančné rámce s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné investície, podporiť udržateľné inovácie a tým plne využiť potenciál zamestnanosti ekologickej transformácie;

5.  zdôrazňuje, že úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj zlepšenie environmentálnej integrácie a súdržnosti politík naprieč sektorovými politikami v EÚ, sú nevyhnutné na úplné využitie potenciálu zeleného hospodárstva, a preto aj vytvárania zelených pracovných miest;

6.  konštatuje, že Európska environmentálna agentúra vo svojej správe na rok 2015 poukazuje na to, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, zníženia využívania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a zamedzenia jej vplyvu na ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia;

7.  zdôrazňuje, že prechod k udržateľnej spoločnosti a hospodárstvu vrátane udržateľných vzorcov spotreby a výroby vytvára potenciál pre tvorbu nových zelených pracovných miest a transformáciu existujúcich pracovných miest na zelené pracovné miesta takmer vo všetkých odvetviach a v celom hodnotovom reťazci, od výskumu po výrobu, distribúciu a servis, v nových ekologických technologicky vyspelých odvetviach, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj v tradičných odvetviach, ako je výroba a stavebníctvo, poľnohospodárstvo a rybolov, odvetvia služieb, ako je cestovný ruch, stravovanie, doprava a vzdelávanie; zdôrazňuje, že tento potenciál zamestnanosti poskytuje príležitosti pre vysoko kvalifikovanú aj nízko kvalifikovanú pracovnú silu;

8.  uznáva, že ekologická transformácia bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť, čo odráža skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako sú úspory energie a ekologické poľnohospodárstvo, sú náročnejšie na prácu, ako činnosti, ktoré nahradia;

9.  konštatuje, že ekologická transformácia našich hospodárstiev prináša značný potenciál pre vytváranie miestnych pracovných príležitostí, ktoré nemôžu byť presunuté do zahraničia, a to aj v odvetviach zasiahnutých hospodárskou krízou, ako napríklad podpora energetickej účinnosti v stavebníctve;

10.  konštatuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry odvetvie zeleného tovaru a služieb vzrástlo v období rokov 2000 až 2011 o viac ako 50 %, pričom vytvorilo viac ako 1,3 milióna pracovných miest, ktoré využívali aktívnu obchodnú bilanciu EÚ a jej hospodársku konkurencieschopnosť;

11.  pripomína, že členské štáty sa v záujme ochrany životného prostredia môžu odchýliť od ustanovení o štátnej pomoci;

12.  naliehavo vyzýva členské štáty a súkromný sektor, aby používali nástroje ako ekodizajn, environmentálna značka, EMAS a zelené verejné obstarávanie (GPP), ktorými sa môže podporiť zelené hospodárstvo, a tak prispieť k vytváraniu ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na usmernenie, ktorými sa vytvoria priaznivé podmienky na trhu na úplné prijatie týchto dobrovoľných nástrojov;

13.  vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zavádzaniu systémov environmentálneho riadenia a ekologického auditu založených na európskych normách (ISO 14000);

14.  zdôrazňuje značný potenciál zamestnanosti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšenie efektívneho využívania zdrojov by mohlo vytvoriť 1,4 až 2,8 milióna pracovných miest v Európe a že prechod k hospodárstvu založenému na trvanlivosti a opraviteľnosti výrobkov môže vytvoriť pracovné miesta v rámci celého životného cyklu výrobku v odvetviach údržby, opráv, modernizácie a opätovného používania; zdôrazňuje, že predchádzanie vzniku odpadov, ekodizajn, opätovné používanie a podobné opatrenia by mohli priniesť pre podniky v EÚ čisté úspory vo výške 600 miliárd EUR alebo 8 % z ročného obratu a zároveň znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 až 4 %;

15.  zdôrazňuje, že vykonávaním platných právnych predpisov v oblasti predchádzania vzniku odpadov a odpadového hospodárstva by sa mohlo vytvoriť takmer 400 000 zelených pracovných miest; pripomína, že ďalších 180 000 zelených pracovných miest by sa vytvorilo revíziou smerníc o odpadoch, ktorú Komisia bohužiaľ stiahla; zdôrazňuje, že uplatňovaním energetickej účinnosti a opatrení na úsporu energie by sa mohli vytvoriť až 2 milióny zelených pracovných miest a ďalšie 3 milióny v sektore obnoviteľných zdrojov energie;

16.  vyzýva Komisiu, aby sa držala svojho záväzku a najneskôr do konca roka 2015 predložila nový návrh na revíziu právnych predpisov o odpadoch založený na holistickom prístupe, ktorý: sa bude zaoberať celým životným cyklom výrobku vrátane prevencie vzniku odpadu; stanovuje ciele EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ktoré obmedzujú využívanie zdrojov a spotrebu energie, a príslušný hlavný ukazovateľ; a podporuje ekodizajn výrobkov s cieľom uľahčiť opätovné používanie a recykláciu výrobkov, zohľadňujúc pritom všetky fázy životného cyklu výrobku v záujme zabezpečenia udržateľného hospodárenia s materiálmi; zdôrazňuje potrebu zachovania cieľov v oblasti recyklácie, ktoré budú aspoň také ambiciózne, ako tie v stiahnutom návrhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali trh s druhotnými surovinami po recyklácii;

17.  konštatuje, že viac ako 14 miliónov pracovných miest v Európe vrátane lesného hospodárstva, poľnohospodárstva a rybolovu, priamo závisí od ekosystémov a biodiverzity ; zdôrazňuje, že v dôsledku ekologizácie týchto odvetví by sa zvýšil počet zamestnaných ľudí a posilnila by sa odolnosť odvetví s cieľom podporovať udržateľnú zamestnanosť; konštatuje, že investície do zelenej infraštruktúry sú mnohonásobným prínosom zo sociálneho, z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska vrátane vytvárania pracovných miest;

18.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy na ochranu a zachovanie životného prostredia, predchádzali hydrogeologickej nestabilite a zabezpečili jej nápravu, a tiež vytvárali zelené infraštruktúry a aby v rozhodovacom procese v plnej miere zohľadnili hodnotu prírodného kapitálu a služieb, ktoré poskytuje ekosystém; zdôrazňuje potrebu podpory udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, keďže z hľadiska zelených pracovných miest ide o kľúčový faktor;

19.  uznáva, že prepojenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby s monitorovaním a ochranou biodiverzity v poľnohospodárskych podnikoch a následné využívanie inteligentného označovania poľnohospodárskych výrobkov s cieľom uvádzať ich vplyv na životné prostredie v záujme podpory dopytu spotrebiteľov po výrobkoch podporujúcich biodiverzitu predstavuje významný potenciál pre vytváranie zelených pracovných miest vo vidieckych oblastiach EÚ;

20.  konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo má skutočný potenciál na vytváranie pracovných miest a zároveň môže aktívne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a ochrane biodiverzity;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame a nepriame dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane, ale nie výlučne, tých pre fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely, ktoré by členské štáty mohli zaviesť v záujme presunu zdanenia z práce na zdanenie znečisťovania životného prostredia a zohľadnila environmentálny vplyv tovarov a služieb v duchu zásady „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré môžu prispieť k snahám o podporu zelených pracovných miest a zníženie ekologických stôp; okrem toho Komisiu vyzýva, aby proaktívnym spôsobom začlenila aspekty súvisiace so životným prostredím a s klímou do európskeho semestra s cieľom podporiť tvorbu zelených pracovných miest;

22.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené dotácie a/alebo daňové výnimky pre začínajúce podniky a pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré poskytujú tovary a služby s vysokou environmentálnou pridanou hodnotu vrátane celkového nižšieho obsahu uhlíka;

23.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré klimaticko-energetický balík 2030 poskytuje pri vytváraní pracovných miest, a úlohu, ktorú v budúcnosti zohrajú právne predpisy v oblasti životného prostredia pri dosahovaní dlhodobých cieľov ochrany životného prostredia EÚ a pri vytváraní pracovných miest a ekologického rastu;

24.  zdôrazňuje, že politiky by mali byť dlhodobé a mali by obsahovať ambiciózne záväzné ciele v oblasti efektívneho využívania zdrojov, zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspory energie, ako aj ukazovatele pre meranie pokroku pri ich dosahovaní; zdôrazňuje, že politiky by sa mali zameriavať na minimalizáciu vonkajších environmentálnych a sociálnych nákladov a mala by sa v nich stanoviť primeraná cena za emisie skleníkových plynov;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pripravili svoje hospodárstva na nízkouhlíkovú budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, a to s ohľadom na možné riziko presunu pracovných miest a únik uhlíka v dôsledku vplyvu politík v oblasti klímy;

26.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) vzhľadom na potrebu chrániť priemyselné odvetvia vystavené značnému riziku úniku uhlíka;

27.  vyzýva členské štáty, aby investovali časť výnosov z aukcií emisných kvót skleníkových plynov pre obchodovanie s emisiami s cieľom zaviesť politiky na podporu prispôsobenia sa zmene klímy a chrániť biodiverzity a citlivé biotopy, a tým pomôcť vytvárať zelené pracovné miesta;

28.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vytváraním zelených pracovných miest v rámci implementácie energetickej únie;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzné ciele v oblasti úspory energie a energetickej účinnosti a aby podporili systém tzv. bielych osvedčení ako nástroj na uľahčenie dosiahnutia cieľov pre úspory energie; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali a presadzovali smernicu o energetickej účinnosti a aby sa aj naďalej usilovali o dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej účinnosti aspoň na rok 2030;

30.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zavádzali ambiciózne plány na modernizáciu budov s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť pri súčasnom zmierňovaní hospodárskej krízy, ktorá zasiahla stavebný sektor, a dosiahnuť cieľ EÚ, ktorým je takmer nulová spotreba energie pre všetky nové budovy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vypracovali mechanizmy financovania na podporu investícií do energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov;

31.  vyzýva členské štáty, aby účinnejšie využívali európske fondy napríklad prostredníctvom financovania revolvingových fondov s nízkym úrokom na podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie, úspor energie a energetickej účinnosti, odpadového hospodárstva a hospodárenia s vodami, kvality ovzdušia, obnovy a zachovania biodiverzitiy a programov výskumu a vývoja v oblasti inovačných nízkouhlíkových technológií;

32.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu využívali širokú škálu fondov EÚ a dostupných finančných nástrojov, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) a pákový potenciál, ktorý môžu synergie medzi nimi podporiť – na rozvoj potenciálu ekologickej zamestnanosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si za prioritu určili financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov prostredníctvom investícií EFSI, ktoré podporujú rozvoj obehového a zeleného hospodárstva a vytváranie ekologických a udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v roku 2016 využili povolebnú revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na podporu prechodu na ekologické hospodárstvo;

33.  uznáva, že malé a stredné podniky môžu zohrať kľúčovú úlohu pri prechode na ekologické hospodárstvo a vytváraní zelených pracovných miest; podporuje ciele environmentálneho akčného plánu pre malé a stredné podniky a jeho opatrenia zamerané na malé a stredné podniky s cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov, podporovať ekologické podnikanie a zároveň využívať príležitosti pre ekologickejšie hodnotové reťazce a uľahčiť ekologickým malým a stredným podnikom prístup na trh;

34.  uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol pomôcť mikropodnikom a malým a stredným podnikom, aby sa zapojili do činností, ktoré zahŕňajú vysoký stupeň inovácií v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej oblasti;

35.  konštatuje, že z údajov Eurobarometra o zelenej práci v malých a stredných podnikoch vyplýva, že úspory energie, znižovanie vytvárania odpadu a znižovanie využívania surovín sú ekonomicky výhodné;

36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala nové obchodné modely, ako sú napríklad družstevné podniky, v záujme zvýšenia efektívnosti výrobných a distribučných procesov, zavádzania inovačných riešení pre úsporu zdrojov alebo ponúkania udržateľnejších výrobkov a služieb;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali databázy školení zameraných na rozvíjanie ekologických zručností zamestnancov, a databázy pracovných ponúk a aby si vymieňali najlepšie postupy o zelených pracovných miestach s cieľom zvýšiť príležitosti pre mladých ľudí, a to najmä v regiónoch, kde je prechod na udržateľné hospodárstvo obzvlášť náročný; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali adekvátne informačné kampane o ekologickej zamestnanosti;

38.  naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila rámec pre vykonávanie uvedených opatrení s cieľom dosiahnuť súdržné vytváranie zelených pracovných miest v EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

61

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Bușoi, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Jan Huitema, Merja Kyllönen, James Nicholson, Aldo Patriciello, Marijana Petir, Gabriele Preuß, Bart Staes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Arne Gericke, Catherine Stihler


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (7.5.2015)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta

(2014/2238(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Vana

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(1),

A.  keďže Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP) všeobecne popisujú zelené pracovné miesto ako akékoľvek dôstojné pracovné miesto, ktoré prispieva k ochrane alebo obnoveniu kvality životného prostredia, či už je to v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, služieb alebo administratívy a keďže tento pojem je stále ťažké presne vymedziť;

B.  keďže rodovú perspektívu je nutné prepojiť s programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce;

C.  keďže stratégia Európa 2020 je hlavnou politikou EÚ, ktorej cieľ v oblasti udržateľného rastu siaha nad rámec zmeny klímy a pokrýva širšie spektrum otázok, pričom sa usiluje o transformáciu hospodárstva EÚ na inteligentnom a zelenom (ekologickom) základe; keďže vytváranie zelených pracovných miest pre ženy posilní snahu o dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä v boji proti zmenám klímy, proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v snahe dosiahnuť mieru zamestnanosti aspoň 75 %.

D.  keďže plnenie cieľov stratégie Európa 2020 a uplatňovanie prechodných usmernení pre ekologické hospodárstvo a politík v tejto oblasti sa odráža na trhu zamestnanosti, zatiaľ čo úloha žien v oblasti zelených pracovných miest sa podceňuje a často prehliada a to, že v environmentálnej politike chýba rozmer rodovej rovnosti, prispieva k zvyšovaniu rodových rozdielov;

E.  keďže ženy musia rovnako profitovať z vytvárania zelených pracovných miest a treba prelomiť sklený strop v ekologickom hospodárstve a keďže pri vytváraní nových pracovných miest vrátane zelených pracovných miest treba zaručiť rovnosť šancí;

F.  keďže ženy a dievčatá sú nedostatočne zastúpené vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva, matematiky (STEM) a podnikania na všetkých úrovniach, z ktorých všetky sú dôležité pre pokrok v oblasti ekologických zručností a zelených pracovných miest; keďže vzdelanie sa musí vnímať ako investícia do jednotlivcov, a predovšetkým do žien, a to v každej fáze ich života; keďže účasti žien na vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky často bránia rodové stereotypy a rodové kultúry;

G.  keďže zo zelených pracovných miest, ktoré sú vnímané ako dynamický koncept, ktorý sa vyvíja v súlade s ekologicky šetrnejším technickým pokrokom, a z investícií vrátane investičného plánu Komisie a európskych štrukturálnych a investičných fondov, nemôžu mať prospech len vysokokvalifikovaní pracovníci;

H.  keďže ženy sú neprimerane zasiahnuté krízou a politikou úspor a zelené pracovné miesta sa ukázali ako odolnejšie voči kríze než ostatné pracovné miesta;

I.  keďže vytváranie zelených pracovných miest je nevyhnutné, ale samotné nepostačuje a potrebujeme dosiahnuť prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo, a to prostredníctvom lepšieho riadenia prírodných zdrojov, využívania hospodárskych nástrojov prospešných pre životné prostredie, podporovania inovácií a lepších politík v oblasti poľnohospodárstva, vodného a odpadového hospodárstva a zlepšenia udržateľnej spotreby a produkcie.

J.  keďže úloha občianskej spoločnosti má pri prechode na ekologické hospodárstvo a boji za rovnosť žien a mužov rozhodujúci význam;

K.  keďže by sa mala venovať väčšia pozornosť zeleným pracovným miestam vo vidieckych oblastiach poskytovaním podpory ženám v poľnohospodárstve a rodinným farmám s cieľom zabezpečiť ich príjem prostredníctvom zeleného rastu a umožniť im pokračovanie života na dedinách v úlohe výrobcov potravín a ochrankýň životného prostredia;

1.  domnieva sa, že EÚ by mala prevziať za základ vymedzenie zelených pracovných miest podľa MOP a UNEP, lebo v rámci zelených pracovných miest treba spájať aspekty ako energetická účinnosť a nízke emisie s tradičnými otázkami týkajúcimi sa práce, keďže ženy často mávajú nižšie mzdy za rovnaké zručnosti a zodpovednosť a nepriaznivé pracovné podmienky; zelené pracovné miesta by sa však nemali obmedzovať na poľnohospodárstvo, priemysel, služby a správu, ale mali by zahŕňať všetky pracovné oblasti;

2.  uznáva naliehavú potrebu medzinárodnej dohody o spoločnom vymedzení ekologického hospodárstva založenej na pilieroch sociálnej aj ekologickej udržateľnosti; zdôrazňuje významnú úlohu občianskej spoločnosti, najmä sociálnych hnutí, environmentálnych organizácií a organizácií pre práva žien, pri stanovovaní popisu zámerov a cieľov ekologického hospodárstva;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber dát vo všetkých zelených odvetviach, vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe prehliadané, ako sú verejná doprava a maloobchod; žiada Komisiu, aby pri poskytovaní podpory národným štatistickým úradom a verejným službám zamestnanosti a pri posilňovaní využívania kvantitatívnych nástrojov na modelovanie zahrnula hľadisko rodovej rovnosti do zberu údajov o všetkých odvetviach zelených pracovných miest;

4.  žiada Komisiu, aby zahrnula rodové hľadisko do rozvoja nového zberu údajov, ich triedenia a analýzy, napríklad do práce vykonávanej pomocou ekonometrického nástroja FIDELIO alebo do spolupráce so zainteresovanými stranami, ako je napríklad Medzinárodná konferencia štatistikov práce;

5.  žiada Komisiu, aby do svojej spolupráce s verejnými službami zamestnanosti a Panorámou zručností EÚ zahrnula rodové hľadisko za účelom identifikácie a preklenutia rozdielov v zelených zručnostiach na trhu práce. zdôrazňuje, že v zelených odvetviach je nutné klásť dôraz na určenie a odstraňovanie rozdielov v rodových zručnostiach;

6.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby začali uplatňovať nový sociálny a voči klíme priaznivý ukazovateľ rastu, ktorý zahŕňa neekonomické aspekty blahobytu a je v prvom rade zameraný na otázky súvisiace s udržateľným rozvojom, ako sú rodová rovnosť, znižovanie chudoby a nižšie emisie skleníkových plynov;

7.  žiada Komisiu, aby začala výskum rodovej rovnosti v súvislosti so zelenými pracovnými miestami a ekologickou transformáciou hospodárstva, ako aj výskum prínosu žien k rozvoju ekologických inovácií, služieb a výrobkov;

8.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby systematicky začleňovali hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti vytvárania zelených pracovných miest na všetkých úrovniach s cieľom zaručiť rovnosť šancí, a to so zreteľom na výzvy, ktoré vo vidieckych oblastiach predstavuje vytváranie zelených pracovných miest; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa naďalej snažili ženám zabezpečiť plnú účasť na tvorbe politík, rozhodovaní a vykonávaní stratégie zelených pracovných miest, ktorá zahŕňa ekologické zručnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala rodovú rovnosť ako kľúčovú otázku pri vypracúvaní budúcich nariadení a programov pre štrukturálne fondy EÚ (ESF, EFRR, SPP) a pri rokovaní o nich, predovšetkým v rámci opatrení týkajúcich sa prechodu k ekologickému hospodárstvu;

10.  žiada Komisiu, aby začala verejnú diskusiu zameranú na koncepciu „vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj“ a podporila túto koncepciu s osobitným dôrazom na vzdelávanie dievčat a žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky podporujúce vyššiu účasť žien vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky a v podnikaní a aby program pre ekologické pracovné miesta spojili s posilnením postavenia žien prostredníctvom vzdelávania; vyzýva na stanovenie jasných cieľov a monitorovanie náboru žien v oblasti zelených pracovných miest prostredníctvom programov učňovského vzdelávania; žiada opatrenia na podporu účasti žien na odbornom vzdelávaní a príprave a v programoch celoživotného vzdelávania v zelených odvetviach;

11.  Zdôrazňuje potrebu podporovať: podnikanie žien v odvetví ekologického hospodárstva; obchodné modely založené na užšej spolupráci, ako sú napríklad družstvá a sociálne podniky, ako aj poľnohospodárky a rodinné poľnohospodárske podniky; prístup k mikrofinancovaniu pre ženy; vytváranie zelených pracovných miest v oblasti verejných služieb; a pilotné projekty na zavedenie kritérií kvality súvisiacich s rodom pre spoločnosti v rámci verejného obstarávania;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vykonávali aktívnu politiku trhu práce zameranú na ženy v oblasti zelených pracovných miest;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby politiky v oblasti zelených pracovných miest vykonávali v úzkej konzultácii s občianskou spoločnosťou;

14.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v politikách v oblasti životného prostredia na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni zaviedli mechanizmy uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

15.  vyzýva Komisiu, aby podporila prepojenie politík v oblasti ekológie, ekonomiky, rodovej rovnosti a trhu práce s cieľom rozširovať nové zručnosti podľa nových požiadaviek trhu pri prechode na ekologické hospodárstvo;

16.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili vytváranie kvalitných zelených pracovných miest s vysokou mierou sociálnej ochrany žien; žiada členské štáty a Komisiu, aby aj v zelených odvetviach podporovali odborársku činnosť žien a jasné vystupovanie žien v odborových zväzoch a sociálnych dialógoch;

17.  vyzýva Komisiu, aby prijala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie 2015 – 2020, ktorá by zohľadnila ciele týkajúce sa miery zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Anna Záborská, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Eck, Constance Le Grip, Georg Mayer, Sirpa Pietikäinen, Monika Vana, Julie Ward

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi

(1)

Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 38.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Deirdre Clune, Sergio Gutiérrez Prieto, Csaba Sógor, Helga Stevens, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josef Weidenholzer, Marco Zanni

Právne oznámenie