Postup : 2014/2240(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0214/2015

Predkladané texty :

A8-0214/2015

Rozpravy :

PV 07/09/2015 - 27
CRE 07/09/2015 - 27

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0291

SPRÁVA     
PDF 297kWORD 213k
25.6.2015
PE 546.875v02-00 A8-0214/2015

o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest

(2014/2240(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: João Ferreira

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre rybárstvo
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest

(2014/2240(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(1),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií (COM(2010)0546),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

–       so zreteľom na vyhlásenie z Limassolu z 8. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2013 s názvom Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu. Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (COM(2013)0279),

–       so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu(4),

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o osobitných opatreniach v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva na rozvoj úlohy žien(5),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(6),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút(7),

–       so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy(8),

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014 na tému inovácie v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 012/15),

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 21. januára 2015 na tému inovácie v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 019/05),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–       so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2014 s názvom Posilnenie cestovného ruchu využitím kultúrneho, prírodného a námorného dedičstva Európy;

–       so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa konala 20. – 22. júna 2012 v Riu de Janeiro v Brazílii,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rybárstvo (A8-0214/2015),

A.     keďže pojem modrá ekonomika zahŕňa široké spektrum odvetví hospodárskej činnosti súvisiacich s morami a oceánmi vrátane tradičných či zavedených odvetví a novovznikajúcich odvetví, akými sú napríklad rybolov, akvakultúra, námorná doprava a vnútrozemská vodná doprava, prístavy a logistika, cestovný ruch, rekreačná plavba a plavba na výletných lodiach, výstavba a oprava lodí, námorné práce a ochrana pobrežia, prieskum a ťažba nerastných surovín na mori, získavanie veternej a morskej energie na mori a biotechnológia;

B.     keďže rozvoj modrej ekonomiky by sa mal zameriavať na trvalo udržateľné hospodárske činnosti, ktoré spĺňajú potreby súčasných a budúcich generácií a prinášajú spoločnosti prosperitu;

C.     keďže na rozvoj modrej ekonomiky treba pevné zakotvenie vedeckých poznatkov, ktoré sú východiskovým bodom výskumu a inovácií, a keďže oblasti vedy a techniky súvisiace s modrou ekonomikou sú veľmi rôznorodé;

D.     keďže ochrana a zachovanie prirodzeného morského prostredia majú zásadný význam pre udržanie, podporu a rozvoj modrej ekonomiky a životaschopné morské ekosystémy sú navyše predpokladom pre ťažbu zdrojov z morí a oceánov; keďže inovácie a udržateľnosť by mali byť kľúčovými piliermi modrej ekonomiky, aby sa zabezpečil rast a pracovné miesta;

E.     keďže je výrazný nedostatok údajov, informácií a poznatkov o moriach a oceánoch, ich zdrojoch a biodiverzite, o spôsoboch ich interakcie s ľudskou činnosťou a o environmentálnom a kumulatívnom vplyve tejto činnosti, či už prebiehajúcej alebo plánovanej, a keďže tento nedostatok znalostí výrazne obmedzuje udržateľné využívanie príslušných zdrojov, predstavuje prekážku brániacu inováciám a obmedzuje plné využitie potenciálu morí a oceánov, a to v kontexte narastajúcej svetovej populácie, v dôsledku čoho budú naše moria a oceány stále viac využívané ako zdroj potravy, priestoru, energie a nerastných surovín, a je teda potrebné prijať systematickejší prístup k ich udržateľnému využívaniu;

F.     keďže morské ekosystémy sú krehké centrá biodiverzity citlivé na ľudské činnosti, je čoraz dôležitejšie získavať a vymieňať si presné informácie o polohe a rozsahu typov biotopov s cieľom umožniť správne hospodárenie s citlivými oblasťami, ich rozvoj a ochranu;

G.     keďže úspechu inovácií v rámci modrej ekonomiky nebráni len nedostatok vedeckých poznatkov, ktorý sa univerzity, podniky a výskumné inštitúcie snažia riešiť prostredníctvom špičkového výskumu, ale značne mu bránia aj prekážky vo financovaní z verejných i súkromných zdrojov;

H.     keďže potenciál využívania morských zdrojov na rozvoj udržateľných obnoviteľných zdrojov energie by mohol výrazne prispieť k stratégii energetickej bezpečnosti EÚ znížením závislosti členských štátov od zdrojov energie nepochádzajúcich z EÚ;

I.      keďže udržateľný rozvoj modrej ekonomiky môže byť silným podnetom pre rast a rozvoj hospodárstva, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a to najmä pre pobrežné regióny, najvzdialenejšie regióny a ostrovné krajiny, pričom by sa zohľadnili osobitné a rôznorodé potreby a odlišnosti každej geografickej oblasti;

J.      keďže vyššie investície do výskumu a inovácií spojených s morami a oceánmi môžu byť užitočným nástrojom na podporu cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, riešiť nesúmernosť a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi a posilniť globálnu pozíciu EÚ v oblasti námornej politiky a modrej ekonomiky (napríklad prostredníctvom vyvážania environmentálnych technológií) s ohľadom na význam malých a stredných podnikov (MSP) a rodinných podnikov pre inovácie a zamestnanosť;

K.     keďže pri činnostiach v rámci modrej ekonomiky treba zohľadniť odlišné primerané úrovne kompetencií, a to medzinárodnú, európsku a vnútroštátnu úroveň; keďže sektorové priority pre rozvoj modrej ekonomiky sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť jednak v závislosti od príslušného historického vývoja tradičných alebo zavedených odvetví, jednak od existujúcich zdrojov a potenciálu rozvoja novovznikajúcich odvetví v každom členskom štáte;

L.     keďže využívanie príležitostí na inovácie v rámci modrej ekonomiky si vyžaduje kvalifikovanú, vzdelanú a náležite odborne pripravenú pracovnú silu; keďže v súčasnosti existuje problém nedostatku zručností, ktorý treba riešiť;

M.    keďže využívanie potenciálu modrej ekonomiky nesmie slúžiť ako zámienka na to, aby sa v moriach a oceánoch uplatňovali spôsoby využívania zdrojov a modely rastu, ktoré sa prejavili ako trvalo neudržateľné, a keďže využívanie zdrojov z morí a oceánov sa musí dôsledne riadiť potrebou zaručiť správne hospodárenie s týmito zdrojmi a ich ochranu, pričom sa musia zachovať rovnováhy morských ekosystémov a obnoviť tie, ktoré sú narušené, napríklad prostredníctvom inovatívnych metód s cieľom riešiť problém znečistenia morí, najmä zvyšujúceho sa objemu plastového odpadu, kusov skál obsahujúcich plasty a rozloženia plastových mikročastíc, a prostredníctvom recyklovania bez vyčerpania zdrojov;

N.     keďže mnohým pobrežným a morským environmentálnym nástrojom na riadenie pomáha mapovanie morského dna vrátane plánovania monitorovacích prehľadov určovaním oblastí, ktoré by mohli podporiť určité dôležité biotopy, alebo poskytovaním informácií, ktoré pomôžu určiť polohu pobrežných projektov a plánovať ich, ako napríklad rozvoj prístavných hrádzí a prístavísk, práce na ochranu pobrežia, príbrežné veterné elektrárne a rekultivácia pôdy, a to environmentálne udržateľným spôsobom;

O.     keďže v súlade s článkom 190 Lisabonskej zmluvy a vyhlásením Rio+20 by zásada predbežnej opatrnosti a prístup založený na ekosystémoch mali tvoriť jadro riadenia všetkých činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie;

P.     keďže EÚ vypracovala súbor programov a usmernení, ktoré poskytujú rámec pre činnosti a inovácie súvisiace s modrou ekonomikou; keďže tento rámec by sa mal posudzovať na základe jeho praktickej prospešnosti, pokiaľ ide o podporu úsilia členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov o rozvoj modrej ekonomiky;

Q.     keďže je nevyhnutné zahrnúť podporovanie a rozvoj novej udržateľnej modrej ekonomiky do rozvojovej politiky EÚ, zahraničnej politiky a politiky Únie pre Stredozemie a africké krajiny hraničiace so Stredozemím, východoafrické ostrovné štáty v Indickom oceáne a ostrovné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o hospodárskom partnerstve AKT, sa musia chápať ako partneri v rámci úsilia zaviesť udržateľnú modrú ekonomiku;

R.     keďže pobrežné a ostrovné spoločenstvá a miestne a regionálne orgány nesmú ako zainteresované strany chýbať pri diskusii o potenciáli modrej ekonomiky a spôsobe jej realizácie;

S.     keďže pobrežné územia majú osobitné charakteristiky, ktoré ich odlišujú a určujú možnosti ich rozvoja zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

T.     keďže európske oceány a moria sú veľmi rozdielne, pričom sa líšia od hĺbok Atlantického oceánu pri pobreží Írska až po hĺbky Čierneho mora pri Rumunsku a od studených morí v oblasti Arktídy až po teplé vody Stredozemného mora;

U.     keďže cestovný ruch predstavuje 5 % HDP EÚ, vytvára 12 miliónov pracovných miesta a zahŕňa 2,2 milióna podnikov; keďže kultúrny cestovný ruch tvorí takmer 40 % celoeurópskeho cestovného ruchu; keďže cestovný ruch na moriach a v pobrežných oblastiach predstavuje jednu tretinu všetkých turistických činností v Európe a zamestnáva 3,2 milióna osôb;

V.     keďže v súčasnosti sa odhaduje, že 3 – 5 % HDP EÚ pochádza z celého námorného odvetvia, ktoré zamestnáva približne 5,6 milióna ľudí a prináša európskemu hospodárstvu 495 miliárd EUR;

W.    keďže v súčasnosti sa odhaduje, že počet molekúl v mori je podstatne vyšší ako počet molekúl na zemi a že predstavujú neuveriteľný potenciál pre výskum v oblasti zdravotnej starostlivosti, kozmetiky a biotechnológie;

X.     keďže integrovaná námorná politika pôsobí ako silný stimul činností modrej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o nájdenie integrovaného riešenia všetkých problémov, ktorým v súčasnosti európske moria čelia;

Y.     keďže pri predchádzajúcej spoločnej rybárskej politike (SRP) sa ukázalo, že skupiny pre rozvoj rybolovu sú veľmi užitočný nástroj na tvorbu pracovných miest a bohatstva, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj pri prijímaní rozhodnutí a zohrávaní aktívnej úlohy v ich vlastnom rozvoji;

1.      berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest; upozorňuje na to, že toto oznámenie má obmedzený rozsah a nezaoberá sa všetkými odvetviami tvoriacimi modrú ekonomiku; žiada Komisiu, aby zaujala integrovaný a komplexnejší prístup k výzvam v oblasti inovácií a tvorby pracovných miest, ktoré vznikajú v rozmanitej škále navzájom sa ovplyvňujúcich odvetví;

2.      presadzuje presné a obsiahle vymedzenie pojmu modrá ekonomika, ktoré by zahŕňalo všetky odvetvové a medziodvetvové činnosti súvisiace s oceánmi, morami, pobrežnými ekosystémami a prepojenými vnútrozemskými a pobrežnými oblasťami, a to vrátane foriem priamej a nepriamej podpory; upozorňuje na prierezový význam inovácií vo všetkých týchto činnostiach, či už ide o tradičné alebo nové činnosti;

3.      zastáva názor, že na oživenie tohto odvetvia do roku 2020 je potrebné strategicky plánovať činnosti v oblasti modrej ekonomiky, uplatňovať priame metódy financovania, zameriavať sa na priority a vypracovať akčný plán vrátane konkrétnych nápadov, pokiaľ ide o mechanizmy spolupráce a investície do infraštruktúry;

4.      naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali analýzu a kvantifikáciu rozsahu svojich existujúcich činností v oblasti modrej ekonomiky, a požaduje sformulovanie stratégie, ktorá by združila iniciatívy týkajúce sa všetkých odvetví súvisiacich s morským prostredím; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila sčítanie množstva projektov, ktoré v minulosti financovala a ktoré sa týkali modrej ekonomiky, a aby začala pracovať na komplexnej štúdii o dôležitosti a hodnote modrej ekonomiky;

5.      zdôrazňuje, že moria a oceány sú už vystavené značnému antropickému tlaku a trpia súvisiacimi následkami (znečisťovanie, zmena životného prostredia a klímy, nadmerná ťažba zdrojov, nadmerný rybolov atď.), stále si však zachovali významné ekosystémové rezervy, ktoré sú nedostupné, a teda nedotknuté; domnieva sa, že v rámci modrej ekonomiky by sa preto mala zvážiť ochrana, obnova a zachovanie ekosystémov, biodiverzity, odolnosti a produktivity morí a oceánov vrátane služieb súvisiacich s morskou biodiverzitou a fungovaním ekosystémov; je presvedčený, že jadro modrej ekonomiky by mala tvoriť zásada predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup;

6.      zdôrazňuje dôležitú úlohu nových technológií v boji proti znehodnocovaniu morských ekosystémov, ako aj prepojenie medzi modrou ekonomikou a ekologickým hospodárstvom, najmä čo sa týka inovatívnych metód na čistenie morí vrátane nákladovo efektívneho recyklovania plastov, ktoré poškodzujú životné prostredie;

7.      zdôrazňuje, že lepšie poznatky o moriach a oceánoch vrátane morského dna a morských organizmov spolu s posudzovaním vplyvov na životné prostredie umožnia udržateľným spôsobom využívať morské zdroje a zlepšiť vedecké základy, z ktorých vychádzajú rôzne námorné politiky EÚ;

8.      vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi (po dokončení spomínanej vedeckej analýzy a sčítania) zhodnotila potreby financovania modrej ekonomiky (na odvetvovej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni) s cieľom využiť jej potenciál v oblasti udržateľného rastu, rozvoja a tvorby pracovných miest, pričom sa osobitne zameria na regióny, ktoré sú značne závislé od rybolovu, a zohľadní predovšetkým začínajúce podniky, MSP a rodinné podniky;

9.      zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj modrej ekonomiky si vyžaduje väčšie investície do poznatkov a výskumu; vyjadruje poľutovanie nad krátkodobým a dlhodobým vplyvom na vnútroštátne výskumné programy v dôsledku škrtov v rámci verejných investícií do výskumu a vývoja; zastáva názor, že EÚ a členské štáty musia v záujme zlepšenia poznatkov o morskom prostredí a jeho hospodárskom potenciáli zabezpečiť spoľahlivé financovanie a zaručiť jeho dlhodobú kontinuitu a predvídateľnosť, pričom nesmú ohroziť financovanie už existujúcich a prebiehajúcich programov;

10.    naliehavo žiada Komisiu, aby podnecovala pravidelné zhromažďovanie aktuálnych vedeckých údajov o stave morských populácií vo vodách v EÚ aj mimo nej, na ktorom by sa podieľali aj ostatné medzinárodné organizácie; opätovne zdôrazňuje multidisciplinárnu povahu morského a námorného výskumu a zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prierezové opatrenia, ktoré majú vplyv na rôzne odvetvia a disciplíny morského a námorného výskumu;

11.    naliehavo žiada, aby sa stanovili jasné ciele a lehoty s cieľom zabezpečiť transparentnosť, väčšiu dostupnosť, plnú interoperabilitu a harmonizáciu údajov, ktoré sa týkajú morského dna i vodného stĺpca a živých zdrojov; požaduje zverejňovanie informácií o moriach a oceánoch s cieľom podporiť inovácie, pričom treba zabezpečiť, aby sa finančnými prostriedkami neplytvalo a projekty neboli duplicitné; domnieva sa, že investovanie do projektov na získanie údajov tiež prispeje k produktivite a posilneniu inovácií;

12.    žiada, aby boli výsledky výskumu financovaného z verejných prostriedkov verejného charakteru a určené pre nekomerčné použitie (s tým, že údaje strategického významu pre členské štáty sa budú chrániť), pričom sa táto zásada musí povinne vzťahovať na partnerov podieľajúcich sa na výskumných programoch EÚ; žiada o poskytnutie otvoreného prístupu k údajom potvrdzujúcim výsledky uvedeného výskumu; požaduje iniciatívu EÚ, ktorá by podnecovala súkromné spoločnosti pôsobiace v námornom odvetví, aby sa na výskumné účely delili o údaje, ktoré nie sú citlivé z hospodárskeho hľadiska;

13.    žiada, aby projekt európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) vo svojej časti zameranej na vplyv ľudskej činnosti výslovne zahŕňal prehľad údajov týkajúcich kumulatívneho vplyvu, morského odpadu, morského hluku a rozpustných endokrinných disruptorov;

14.    odmieta škrty v rozpočte na rámcový výskumný program Horizont 2020 navrhované Komisiou;

15.    nalieha na Komisiu, aby pristúpila k periodickým hodnoteniam vykonávania programu Horizont 2020 v oblastiach súvisiacich s modrou ekonomikou a aby sprístupnila ich výsledky; podporuje vytvorenie osobitného partnerstva pre námorné odvetvie v rámci programu Horizont 2020 a žiada, aby bolo zahrnuté do pracovného plánu programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017; domnieva sa, že by sa malo vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prepojenia medzi výskumom a priemyslom pri vývoji nových produktov a procesov, zabezpečovaní rastu a vytváraní pracovných miest;

16.    upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji modrej ekonomiky, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala všetky formy spolupráce medzi členskými štátmi a regionálnymi orgánmi (so zameraním na súčasné nedostatky v tejto oblasti), napríklad iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov, do ktorých by boli zahrnuté aj námorné zoskupenia, sektor rybolovu a miestne komunity; vyzdvihuje úlohu makroregionálnych stratégií ako spôsobu riešenia spoločných výziev a využívania spoločných príležitostí (napríklad stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo vytváraní úspešných regionálnych výskumných projektov (napríklad BONUS);

17.    vyzýva na spoluprácu a partnerstvá medzi členskými štátmi s cieľom prispieť k účinnejšiemu zacieleniu finančných prostriedkov dostupných prostredníctvom nástrojov EÚ a vnútroštátnych nástrojov; zdôrazňuje, že pri zameriavaní sa na priority by sa mal zohľadňovať priamy vplyv financovania na modrú ekonomiku a priamy prínos pre túto ekonomiku;

18.    zdôrazňuje záujem členských štátov na rozšírení spolupráce s krajinami južného Stredozemia a vyzýva členské štáty, aby uvažovali o modrej ekonomike ako ďalšej oblasti spolupráce; podporuje formy spolupráce s tretími krajinami (napríklad Únia pre Stredozemie, Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora) a vyzýva Komisiu, aby podporovanie rozvoja udržateľnej modrej ekonomiky zahrnula medzi ciele rozvojovej politiky EÚ;

19.    vyzýva Komisiu, aby stanovila priaznivé regulačné a právne podmienky pre investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov v rámci modrej ekonomiky a aby predložila jasný a stabilný rámec podpory pre výskum, podniky a vládu, ktorý umožní vyššie investície do inovatívnych projektov na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie;

20.    zdôrazňuje, že európske oceány a moria sú veľmi rozdielne, a preto je mimoriadne dôležité, aby k nim Komisia nezaujala univerzálny prístup; upozorňuje na potrebu presadzovať integrovaný prístup k rôznym odvetviam modrej ekonomiky na základe spoločných zásad, ako je udržateľnosť, pričom sa zároveň budú uznávať a rešpektovať špecifiká a potreby rôznych regiónov a priority rôznych členských štátov a členské štáty sa budú pri rozvoji týchto priorít podporovať;

21.    vyzýva Komisiu a jej agentúry, aby podporovali členské štáty pri vypracovávaní a vykonávaní vnútroštátnych a regionálnych stratégií pre rozvoj námorného hospodárstva;

22.    upozorňuje na nepriaznivý vývoj a jasné zhoršovanie stavu v niektorých tradičnejších odvetviach modrej ekonomiky (ako napríklad rybolov a výstavba a oprava lodí), a to najmä v oblastiach, v ktorých tieto činnosti fungovali ako skutočné piliere, podporovali hospodárske aktivity na dodávateľskej aj odberateľskej strane, vytvárali pracovné miesta a posilňovali rozvoj; domnieva sa, že žiadna stratégia EÚ pre oblasť modrej ekonomiky by nemala zabúdať na tieto činnosti a regióny a každá by mala vyzdvihovať potenciál inovácií a využívať európske odborné znalosti (napríklad skvalitňovanie vybavenia lodí) na zvrátenie tohto úpadku;

23.    zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce medzi výskumníkmi, medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v týchto odvetviach v záujme prekonania existujúcich rozdielov medzi členskými štátmi a problému geografickej koncentrácie v niektorých oblastiach, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti pobrežných oblastí a vytvorenia kvalitných a udržateľných miestnych pracovných miest;

24.    nazdáva sa, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rozličných oblastiach štúdia a činnosti – vrátane výskumných pracovníkov, inžinierov, technikov a pracovníkov – predstavuje obrovskú prekážku, ktorá by mohla brániť plnému využitiu potenciálu modrej ekonomiky; zdôrazňuje, že tento nedostatok je úzko spojený s rastúcim odmietaním zodpovednosti a znižovaním investícií zo strany členských štátov v oblasti vedy a vzdelávania, ako aj s nedostatočným ohodnocovaním existujúcich odborníkov, najmä v tých členských štátoch, ktoré najviac postihla hospodárska kríza, a preto odporúča urýchlené zvrátenie týchto dvoch trendov; naliehavo žiada členské štáty a regionálne orgány, aby investovali do ambiciózneho sociálneho rozmeru modrého rastu a námornej gramotnosti s cieľom podporovať odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k námorným profesiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vysokoškolské vzdelávanie, ako aj programy odborného vzdelávania a priebežnej odbornej prípravy a aby zabezpečili, že tieto programy budú zahŕňať aspekty modrej ekonomiky;

25.    naliehavo žiada členské štáty, regionálne orgány, vzdelávacie inštitúcie a priemysel o koordináciu, vytváranie synergií a určovanie prierezových výskumných otázok v oblasti modrej ekonomiky s cieľom podporovať odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k profesiám súvisiacim s modrým rastom;

26.    domnieva sa, že náležitý rozvoj modrej ekonomiky si vyžaduje dôstojnosť súvisiacich profesií a vytvorenie kvalitných pracovných miest s právami vrátane práv námorných pracovníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj povedomie o týchto právach, aby sa zabezpečilo, že toto odvetvie zostane atraktívne; navyše sa domnieva, že vzhľadom na to, že v oblasti modrej ekonomiky tradične dominovali a dodnes výrazne dominujú muži, je teraz príhodné, aby EÚ uznala, že je ideálny čas na prilákanie žien do tohto špecifického hospodárskeho segmentu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky začlenili rodové hľadisko a aby podporovali a zvyšovali skutočnú účasť žien na tejto ekonomike;

27.    naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala práva pracovníkov a zaručila bezpečné pracovné podmienky vo všetkých odvetviach v rámci modrej ekonomiky, či už zavedených, alebo začínajúcich;

28.    vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a analyzovala údaje týkajúce sa námorných profesií na všetkých úrovniach (od práva cez inžinierstvo až po environmentálne manažérstvo, od inštruktorov potápania po námorníkov a námorných technikov) a pomocou týchto údajov preskúmala pracovné príležitosti na rôznych úrovniach – tradičné, novovznikajúce a úplne nové, ktoré by ešte len mohli vzniknúť;

29.    vyzýva Komisiu, aby identifikovala všetky dostupné európske fondy na financovanie činností modrej ekonomiky a aby ich sústredila do jednotnej platformy, ktorá bude prístupná pre občanov; takisto vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na inovácie a modrý rast s cieľom financovať základný výskum, výskum a vývoj, odbornú prípravu, tvorbu pracovných miest, zakladanie podnikov, MSP, sociálne podniky, družstvá, vzdelávanie a učňovskú prípravu, znižovanie chudoby v pobrežných oblastiach, biotechnologický vývoj, dopravné spojenia, energetickú prepojiteľnosť, výstavbu a opravu lodí, prístup pobrežných oblastí k širokopásmovému pripojeniu, ochranu životného prostredia, ako aj uvádzanie inovačných výrobkov, služieb a postupov na trh;

30.    nazdáva sa, že investície do modrej ekonomiky by sa mali, okrem iného, zamerať na ekologické inovácie, ktoré nebudú závislé od vyčerpateľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo, ochranu prírody, ochranu morí a pobrežných oblastí, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a udržateľné využívanie zdrojov (pri zabezpečení takej miery ich využitia, ktorá v dlhodobom horizonte neprekročí mieru ich prirodzenej obnovy); naliehavo žiada Komisiu, aby začlenila tieto zásady do aktuálnych a budúcich programov podpory;

31.    požaduje vytvorenie vhodného finančného rámca, ktorý podnieti inovácie, udržateľný rozvoj modrej ekonomiky a tvorbu pracovných miest a bude kombinovať a koordinovať dostupné finančné nástroje – štrukturálne a investičné fondy (Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond), rámcový výskumný program, možné vytvorenie budúceho znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) zameraného na modrú ekonomiku, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) atď. – a uľahčovať prístup k týmto nástrojom; upozorňuje, že tieto nástroje by sa mali lepšie prispôsobiť potrebám jednotlivých zainteresovaných strán – verejných inštitúcií, miestnych orgánov, podnikov, a to najmä MSP, mimovládnych organizácií atď. – a ponúkané príležitosti by sa mali široko propagovať;

32.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad omeškaniami v programovaní, pokiaľ ide o Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), v niektorých členských štátoch;

33.    domnieva sa, že verejné investície zohrávajú najmä v niektorých členských štátoch rozhodujúcu úlohu pri podporovaní rozvoja a plného využívania potenciálu modrej ekonomiky, pričom netreba zabúdať na úlohu súkromných investícií; zdôrazňuje, že investície do modrej ekonomiky si vyžadujú rôzne projektové zamerania, a to od infraštruktúrnych projektov až po rôzne drobné investície do malých a stredných podnikov, ktoré vyžadujú ďalšiu pomoc pri prístupe k finančným prostriedkom;

34.    zdôrazňuje, že pevninské priemyselné odvetvia podporujúce námornú modrú ekonomiku predstavujú nevyhnutnú väzbu na zabezpečenie námorných inovácií, a vyzýva Komisiu, aby tieto pevninské priemyselné odvetvia podporovala vo väčšej miere;

35.    naliehavo žiada Komisiu, aby podporila úsilie členských štátov o presadzovanie stratégií inteligentnej špecializácie s cieľom vytvárať a využívať hodnotové reťazce súvisiace s mnohými rôznorodými činnosťami modrej ekonomiky; nazdáva sa, že na rozvoji tzv. klastrov alebo hyperklastrov sa musia aktívne podieľať členské štáty, aby sa podporili synergie medzi odvetviami a v rámci nich; domnieva sa, že stratégie pre námorný výskum a technologický rozvoj by sa mohli najprv otestovať a potom slúžiť širšej oblasti modrej ekonomiky ako príklad najlepšieho postupu;

36.    domnieva sa, že vykonávanie stratégií, plánov a programov, ako aj konkrétnych vnútroštátnych právnych predpisov môže poskytnúť politický a inštitucionálny rámec, ktorý je priaznivejší pre rozvoj modrej ekonomiky v rôznych členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto stratégie, plány a programy spolu s konkrétnymi vnútroštátnymi právnymi predpismi by mali prispievať k harmonickému a udržateľnému vzájomnému pôsobeniu medzi ľudskými činnosťami a morským a pobrežným prostredím; zdôrazňuje význam námorného priestorového plánovania pre udržateľný a koordinovaný rozvoj námorných činností, pričom treba rovnako zohľadňovať záujmy všetkých dotknutých odvetví, ako aj interakcie medzi pevninou a morom a integrovaný manažment pobrežnej zóny; pripomína smernicu o námornom priestorovom plánovaní, rámcovú smernicu o morskej stratégii a integrovanú námornú politiku na úrovni EÚ a morských oblastí;

37.    upozorňuje na dôležitosť verejných spoločností alebo spoločností vo väčšinovom vlastníctve štátu v oblastiach, ako je obchodné námorníctvo, správa prístavov, lodný priemysel a morské stavby a diela na ochranu pobrežia; odmieta víziu, ktorá sa zameriava len na súkromný sektor, a domnieva sa, že posilnenie a modernizácia verejného sektora môže byť dôležitá pre stimulovanie podpory modrej ekonomiky;

38.    je presvedčený, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja modrej ekonomiky by sa mali na úrovni EÚ vyvíjať snahy o lepšiu integráciu a koordináciu úsilia a spôsobilostí prostredníctvom súdržných a koherentných opatrení; upozorňuje na potrebu zlúčiť už existujúce príslušné agentúry a rozptýlené kompetencie v rámci existujúcej agentúry s právomocami v námornej oblasti, čím by sa posilnila koordinácia, spolupráca a podpora pre členské štáty pri rozvoji a plnom využívaní potenciálu modrej ekonomiky;

39.    domnieva sa, že pobrežné a ostrovné spoločenstvá by mali byť v plnej miere zapojené do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky, pretože ide o základný predpoklad využitia jej potenciálu z hľadiska inovácií, zamestnanosti, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja; uznáva potenciál a potrebu inovatívnych riešení, pokiaľ ide o rozširovanie plávajúcich miest;

40.    uznáva rozmanitosť a špecifickosť pobrežných a ostrovných spoločenstiev a požaduje prijatie výnimočných opatrení na účinné podporovanie rozvoja modrej ekonomiky v týchto oblastiach zmenšením investičných prekážok a vytvorením priaznivých podmienok pre rast;

Odvetvové prístupy

41.    požaduje aktívnejšiu podporu modernizácie a udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a spracovania produktov rybolovu s cieľom vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, pričom treba klásť dôraz na maloobjemový rybolov a snažiť sa okrem zabezpečenia účinnejších spôsobov boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu zvýšiť selektívnosť rybárskeho výstroja, obmedziť spotrebu energie a znížiť vplyv rybolovu na životné prostredie; pripomína, že mapovanie a klasifikácia zdrojových biotopov sú nevyhnutné na vytvorenie životaschopného, udržateľného a dobre riadeného odvetvia rybolovu; trvá na tom, že vedecké údaje týkajúce sa rybolovu, ktoré slúžia ako základ pre politické rozhodovanie, musia byť v celom svojom rozsahu zverejňované;

42.    vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na posilnenie úlohy skupín pre rozvoj rybolovu v rámci novej spoločnej rybárskej politiky (SRP) tým, že sa im pridelí viac zdrojov, aby mohli pokračovať v rozvíjaní svojej úlohy a podporovaní tejto medziúzemnej spolupráce;

43.    zastáva názor, že je potrebné určiť a podporovať kultúrne a prírodné zaujímavosti; zdôrazňuje úlohu zón so zákazom vstupu, pokiaľ ide o to pomôcť nedotknutým oblastiam prežiť a umožniť oblastiam s nadmerným využívaním morského dna obnovovať sa, čo prispeje k budúcej udržateľnosti našich morí;

44.    nazdáva sa, že udržateľný rozvoj európskej akvakultúry si vyžaduje silnejšiu podporu vedeckého výskumu a technického rozvoja v oblasti chovu nových druhov, najmä pôvodných druhov, pričom treba zabezpečiť udržateľné obstarávanie krmiva, zabrániť únikom, minimalizovať vplyv na biodiverzitu a obmedziť vplyv chemických látok a užívania liekov, ako aj v oblasti rozvoja nových alebo výrazne zlepšených produktov, aby sa umožnila diverzifikácia výroby a ponuky potravín a zvýšila ich kvalita, ale zároveň sa zaručila väčšia environmentálna bezpečnosť; poukazuje na to, že presné poznatky o meraní vodných hĺbok a o zložení morského dna sú dôležité pri výbere najvhodnejších miest pre šírenie miestneho priemyslu akvakultúry, pri odhadovaní ich miery zaťažiteľnosti a pri vytváraní predstáv o znečistení vznikajúcom pri činnostiach akvakultúry;

45.    podporuje začlenenie environmentálnych kritérií a rozsiahlejších kritérií udržateľnosti do výrobných noriem a označovania s cieľom odmeniť zodpovedných výrobcov a umožniť spotrebiteľom prijímať informovanejšie rozhodnutia, pretože toto odvetvie sa rozrastá; požaduje náležitú reguláciu týkajúcu sa akvakultúry a opatrenia na obmedzenie zmien kvality vody; žiada podporenie prechodu z bežných produkčných metód v oblasti akvakultúry na organickú akvakultúru;

46.    nazdáva sa, že vzhľadom na spotrebu energie a technickú jednoduchosť prechodu na skvapalnený ropný plyn (LPG) nadobúda obchodná lodná doprava a riečna doprava v porovnaní s inými spôsobmi prepravy tovaru postupne rozhodujúci význam; podporuje nasmerovanie zdrojov na podporu inovácií v tomto odvetví v záujme väčšej energetickej efektívnosti, diverzifikácie primárnych zdrojov energie a zníženia znečisťujúcich emisií;

47.    opätovne zdôrazňuje, že je potrebné okamžite prijať opatrenia v oblasti námornej dopravy, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti a urýchlenie dekarbonizácie odvetvia, a že by sa v súvislosti s týmto odvetvím mal podporovať rozvoj a využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG) ako čistejšieho prechodného paliva;

48.    zdôrazňuje strategický význam výstavby a opravy lodí a ich prepojenia s ďalšími odvetviami vrátane oceliarskeho priemyslu, obchodnej lodnej dopravy, rybolovu a cestovného ruchu v oblasti výletných plavieb; nazdáva sa, že dôraz na technické inovácie a vysoko špecializované procesy, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu pridanej hodnoty, môže prispieť k vytvoreniu prostredia s menšou konkurenciou v medzinárodnom meradle usilovaním sa o zvrátenie tendencie úpadku tohto odvetvia; trvá na tom, že by sa malo osobitne podporovať oživenie a modernizácia priemyslu výstavby lodí a odvetvia výroby špeciálnej ocele v Európe v ich rôznych formách;

49.    vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu opätovne preskúmala svoju politiku v súvislosti s európskym odvetvím výstavby lodí, a dôrazne podporuje osobitnú pomoc určenú na nový začiatok a modernizáciu výstavby lodí v Európe;

50.    domnieva sa, že je potrebné viac sa zamerať na úlohu mora v rámci cestovného ruchu a na jeho udržateľnosť; poznamenáva, že námorný a pobrežný cestovný ruch v Európe čelí konkurencii z tretích krajín; poukazuje na to, že EÚ by mala využívať svoje kultúrne bohatstvo a poskytovať udržateľné a vysoko kvalitné služby v oblasti námorného a pobrežného cestovného ruchu; domnieva sa, že kultúrne dedičstvo a námorný a pobrežný cestovný ruch môžu zohrávať osobitnú úlohu a prilákať viac spotrebiteľov a podnikov diverzifikáciou ponuky cestovného ruchu; zdôrazňuje pozitívny príspevok kultúrneho dedičstva, námorného a pobrežného cestovného ruchu k dosiahnutiu cieľov Európy týkajúcich sa udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest; žiada výraznejšie podporovanie malých a stredných podnikov, ktoré tvoria prevažnú väčšinu odvetvia cestovného ruchu súvisiaceho s vodou, pri zabezpečovaní toho, aby boli súčasné aj nové pracovné miesta udržateľné, vysoko kvalitné a celoročné;

51.    zdôrazňuje význam presadzovania sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľných foriem cestovného ruchu, ktoré môžu predstavovať významný zdroj pridanej hodnoty pre morské oblasti;

52.    je presvedčený, že je nevyhnutné priznať kultúrnemu dedičstvu pod morskou hladinou jeho náležitý význam v rámci modrej ekonomiky, najmä preto, že kultúrne dedičstvo pod morskou hladinou môže súčasné spoločnosti okrem iného poučiť o využívaní mora v minulosti, o reakciách ľudí na zmenu klímy a zdvihnutie hladiny morí, ako aj preto, že kultúrne dedičstvo pod hladinou mora je zdrojom pre cestovný ruch;

53.    poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo EÚ zostáva globálnym lídrom v odvetví modrej ekonomiky, medzinárodná konkurencia v tomto odvetví je silná a len vytvorenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni môže naďalej zabezpečovať udržateľný rast a tvorbu pracovných miest na európskej úrovni v tomto náročnom sektore;

54.    nazdáva sa, že štúdie o zhoršovaní stavu pobrežných systémov (znečistenie a strata biodiverzity), odolnosti a obnove ekosystému, erózii pobrežia, zmierňovaní jej príčin a námorných dielach na ochranu pobrežia (vrátane riešení vychádzajúcich z prírody, ako sú zelené infraštruktúry) sú kľúčovými oblasťami modrej ekonomiky, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam v súvislosti so zmenou klímy; požaduje väčšiu podporu EÚ pre tieto oblasti a pružnosť pre oblasti s odlišným profilom pobrežia a opakovaným výskytom katastrof v dôsledku erózie pobrežia;

55.    upozorňuje na veľký potenciál energie z morí a oceánov z hľadiska využívania domácich zdrojov, diverzifikácie zdrojov energie a prispievania k plneniu cieľov v oblasti klímy a energie; zdôrazňuje, že obnoviteľné morské zdroje energie sú priemyselným odvetvím budúcnosti, a poukazuje v tomto smere na dôležitosť rozvoja inovatívnych zdrojov čistej energie a modrej energie, ako je napríklad energia z prílivových vĺn, energia vĺn a energia z osmotického tlaku, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 20. januára 2014 o modrej energii; poukazuje na to, že rozvodné siete v blízkosti pobrežia medzi členskými štátmi sú veľmi dôležité; zdôrazňuje, že je potrebné vziať do úvahy a ďalej skúmať potenciál zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS);

56.    zdôrazňuje, že pri prieskume a využívaní zdrojov energie z morí a oceánov treba zohľadňovať potreby týkajúce sa transferu technológií, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ako aj o splnenie prísnych kritérií udržateľnosti životného prostredia; poukazuje na potenciálny multiplikačný účinok týchto činností z hľadiska pracovných miest a súvisiacich činností, a to tak vo vzostupnom, ako aj v zostupnom smere reťazca;

57.    zdôrazňuje dôležitú úlohu novej technológie napríklad v boji proti zhoršovaniu stavu morských ekosystémov alebo pri zachytávaní a ukladaní emisií oxidu uhličitého; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie zanalyzovala, ako možno technológiu a súvisiacu infraštruktúru na bezpečnú a nákladovo efektívnu prepravu CO2 využívať hospodársky životaschopným spôsobom;

58.    poukazuje na to, že optimálne umiestnenie generátorov energie na využívanie modrej energie, ako napríklad veterná energia, energia z vĺn alebo solárna energia, oceánske prúdy, osmotická energia a premena termálnej energie, môže závisieť od viacerých faktorov vrátane hĺbky vodného útvaru, podmienok morského dna, oceánografických charakteristík a vzdialenosti od brehu; preto sa domnieva, že zosúladenie údajov zhromaždených v rámci rôznych vnútroštátnych programov o meraní vodných hĺbok, charakteristikách morského dna alebo vertikálnych profiloch oceánov môže pomôcť pri výbere miesta a postupoch udeľovania povolenia v súvislosti s vývojom energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutný ďalší výskum, pokiaľ ide o riešenia v oblasti morskej energie, aby bolo možné vytvárať finančne dostupné a nákladovo efektívne technologické riešenia v oblasti energie efektívne využívajúce zdroje;

59.    domnieva sa, že prieskum a ťažba nerastných surovín z kontinentálneho šelfu vyžadujú nepretržitú účasť štátov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií, určovanie oblastí, v ktorých nie je dovolená ťažba, posudzovanie vplyvu na životné prostredie, analýzu a minimalizáciu rizík a uplatňovanie zvrchovanosti; vyzýva Komisiu, aby predložila a aktualizovala otvorený zoznam námorných činností (napr. výroba energie v blízkosti pobrežia, hlbokomorská ťažba, ťažba piesku a štrku z mora atď.), ktoré si vyžadujú predchádzajúce posúdenie environmentálneho a sociálno-ekonomického vplyvu; žiada, aby sa venovala pozornosť opätovnému používaniu a recyklovaniu nerastných surovín ako alternatívnej možnosti k hlbokomorskej ťažbe a tiež potenciálu týchto činností pre začlenenie vedeckých poznatkov a rozvoja a transferu technológií;

60.    presadzuje koordinované a výrazné zapojenie EÚ do činnosti Medzinárodného orgánu pre morské dno s cieľom zabezpečiť účinný predbežný regulačný rámec v oblasti životného prostredia na zabránenie nepriaznivým vplyvom prieskumov a využívania hlbokomorskej ťažby vrátane oblastí osobitného európskeho záujmu, ako aj sociálnym vplyvom hlbokomorskej ťažby a bioprieskumov na miestne spoločenstvá a zaručiť úplnú transparentnosť údajov;

61.    nazdáva sa, že biotechnológie súvisiace s morami a oceánmi sú veľmi rôznorodým odvetvím, ktoré ako celok predstavuje obrovský potenciál z hľadiska získavania a uplatňovania nových poznatkov a vytvárania nových produktov a procesov s vysokou pridanou hodnotou (nové materiály, potraviny, farmaceutické zložky atď.); upozorňuje na potrebu vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s týmto odvetvím, čo si vyžaduje, aby členské štáty prevzali značnú mieru zodpovednosti spolu so súkromným sektorom a aby sa v podobne širokom rozsahu realizovala medzinárodná spolupráca;

62.    zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a domnieva sa, že na tomto dialógu by sa mali podieľať všetci sociálni partneri zúčastnení v modrej ekonomike; podčiarkuje dôležitosť konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o rozvoj modrej ekonomiky všeobecne;

63.    dôrazne podporuje iniciatívu Komisie uvedenú v jej oznámení s cieľom presadzovať alianciu zručností a znalostné inovačné centrum v oblasti modrej ekonomiky;

64.    je presvedčený, že by sa mal začať uplatňovať balík opatrení v oblasti námornej bezpečnosti Erika IV, aby sa zabránilo ďalším veľkým námorným katastrofám; domnieva sa, že týmto balíkom by sa mali v rámci európskych právnych predpisov uznať ekologické škody spôsobené v morských vodách;

65.    zdôrazňuje potrebu zvýšiť povedomie občianskej spoločnosti o význame mora ako ekonomického, kultúrneho a sociálneho zdroja a o úlohe výskumu a dialógu pri dosahovaní integrovanej udržateľnosti medzi zainteresovanými stranami a občanmi;

66.    domnieva sa, že moria a pobrežia sú cenným zdrojom, ktorý by mal byť jedným z pilierov politiky EÚ v oblasti obnovy priemyslu; zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na oživenie modrého priemyslu, pričom by sa mala podporiť súdržnosť európskeho hospodárstva a udržateľný rozvoj, a to najmä v regiónoch, kde bol tento potenciál prehliadaný v dôsledku procesu globalizácie;

67.    zastáva názor, že výmena informácií a najlepších postupov by mohla prispieť k rýchlemu a udržateľnému rozvoju sektora;

68.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.

(2)

Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0300.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0438.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0178.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174.

(8)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

More je už minimálne od čias staroveku známe ako zdroj surovín.

Námorná doprava bola až do konca 19. storočia prevládajúcim spôsobom prepravy osôb a tovaru na krátke, stredné a dlhé vzdialenosti. Rybolov bol a stále je dôležitým zdrojom potravín národov žijúcich na pobrežiach. K týmto činnostiam sa počítajú aj súvisiace činnosti (vo vzostupnom aj zostupnom poradí v reťazci) vykonávané na súši: staviteľstvo a rekonštrukcia lodí, výstavba a údržba prístavov, výroba rybárskeho výstroja, poisťovacia a banková činnosť a mnoho iných.

Za uplynulých 50 rokov sa vo vzťahu človeka k moru zaznamenali významné kvalitatívne zmeny, a to napríklad: zníženie prepravy cestujúcich (v prospech leteckej dopravy); rastúci význam rekreačných činností; prieskum a ťažba fosílnych zdrojov energie (ropy a zemného plynu, a to v čoraz väčších morských hĺbkach) z dôvodu ich nedostatočného výskytu na súši; prieskum (zatiaľ začiatočný) a vyhliadky na ťažbu nerastných surovín, ktoré sa nachádzajú v morskom dne; vyhliadky na využitie energetického potenciálu obsiahnutého vo vlnách, prílive, prúdoch a samotnej biomase (riasy) na výrobu elektrickej energie; výroba veternej energie offshore; rozvoj biotechnológií súvisiacich s morom.

Odpoveď na mnohé z veľkých spoločenských výziev, ktorým ľudstvo dnes čelí, možno nájsť v lepšom poznaní morského prostredia a lepšej schopnosti používania, riadenia a ochrany zdrojov z našich morí, oceánov a pobrežných oblastí.

Pojem modrej ekonomiky zahŕňa široké spektrum odvetví hospodárskej činnosti súvisiacich s morami a oceánmi, medzi nimi tradičné odvetvia a novo vznikajúce odvetvia, akými sú: rybolov, akvakultúra, námorná a riečna doprava, prístavy a logistika, cestovný ruch a rekreačná plavba a plavba na výletných lodiach, staviteľstvo a rekonštrukcia lodí, námorné diela a diela na ochranu pobrežia, prieskum a ťažba nerastných surovín (offshore), prieskum a ťažba zdrojov (offshore), biotechnológia a iné.

Napriek obrovskému potenciálu novo vznikajúcich odvetví si tradičné odvetvia vo viacerých členských štátoch zachovávajú svoju dôležitosť a nesmú byť opomínané. Nesmieme si myslieť, že inovácie sú exkluzívnou doménou novo vznikajúcich odvetví. Dokonca je veľmi dôležité inovovať aj tradičné odvetvia. Uvediem príklad: napriek veľkým problémom, ktorými trpel európsky námorný priemysel v uplynulých tridsiatich rokoch, sa niektorým členským štátom podarilo vzoprieť a zvrátiť tendenciu všeobecného úpadku, pretože sa zamerali na vysoko špecializované procesy, ktoré sa premietli do jednoznačných prínosov, v dôsledku čoho sa zaradili do prostredia menšej hospodárskej súťaže, a teda mohli konkurovať mocnému námornému priemyslu Ďalekého východu. Aj oblasť rybolovu predstavuje nesmierne množstvo výziev: udržateľnosť tejto činnosti, lepšia selektívnosť rybárskeho výstroja, boj proti nezákonnému, nehlásenému a neregulovanému rybolovu – to je len zopár príkladov.

Pokiaľ ide o novo vznikajúce odvetvia vrátane prieskumu a ťažby nerastných surovín (offshore), prieskum a využívanie zdrojov energie (offshore) a biotechnológie, okrem iných, sa aj napriek ich obrovskému potenciálu nesmie zabúdať, že citlivosť morských ekosystémov, environmentálne, ekologické a sociálne funkcie morí a oceánov si vyžadujú silnú vedúcu úlohu štátov pri udržateľnom riadení a ochrane zdrojov, čo je spôsob, ako zabezpečiť, aby prevážil verejný záujem, verejné blaho nad čiastkovými záujmami, záujmami odvetví a jednotlivcov. Je potrebné vyhnúť sa v moriach a oceánoch chybám, ktorých sme sa dopustili na súši; je potrebné neopakovať modely využívania zdrojov, ktoré veľmi rýchlo vedú k ich vyčerpaniu a neudržateľnosti (a k sústredeniu výhod plynúcich z tohto využívania v rukách pár jednotlivcov).

Treba bojovať proti netransparentnosti, pokiaľ ide o vedomosti o kampaniach a výskumných projektoch uskutočňovaných v moriach a oceánoch, najmä o tých, ktoré sú financované z verejných prostriedkov.

Vzdelávanie a odborná príprava, výskum a rozvoj – to sú rozhodujúce prvky udržateľného rozvoja modrej ekonomiky.

Je dôležité zhodnotiť primeranosť existujúcich programov a opatrení (a to i z hľadiska financovania) voči cieľom rozvoja modrej ekonomiky a tiež interakciu medzi existujúcimi štruktúrami a programami, ako aj ich výsledky.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (2.6.2015)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k využitiu potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest

(2014/2240(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Laura Agea

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie, ktorého cieľom je plne využiť potenciál európskych pobreží, morí a oceánov pre zamestnanosť a interakciu v oblasti zamestnanosti medzi pevninou a morom prostredníctvom inovácií, ktoré sú kľúčovým prvkom v tradičných aj inovatívnych odvetviach ako námorná doprava a iné druhy lodnej dopravy, stavba lodí, cestovný ruch, akvakultúra, výroba energie z udržateľných zdrojov, morské biotechnológie, ochrana životného prostredia, prístavná infraštruktúra, pobrežný cestovný ruch a rybolov;

2.  zdôrazňuje, že lepšie poznatky o moriach a oceánoch vrátane morského dna a morských organizmov, spolu s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, umožnia udržateľným spôsobom využiť morské zdroje a zlepšiť vedecké základy, z ktorých vychádzajú rôzne námorné politiky EÚ;

3.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky, začínajúci podnikatelia a rodinné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o inováciu a zamestnanosť v modrej ekonomike; domnieva sa, že na vytvorenie nových a kvalitných pracovných miest v odvetví modrej ekonomiky je potrebný lepší prístup MSP k úverom a zlepšenie existujúcich podnikateľských sietí (klastrov);

4.  berie na vedomie a plne podporuje strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018, ktoré sa v súčasnosti prehodnocujú v rámci preskúmania v polovici trvania;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne zhromažďovali, spracovávali a vymieňali si údaje o modrej ekonomike, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni;

6.  poukazuje na úzke prepojenie medzi modrou ekonomikou a ekologickým hospodárstvom, a to aj z hľadiska hospodárskej a pracovnej politiky, najmä pokiaľ ide o inovačné metódy na čistenie morí a účinnú recykláciu cudzích a v niektorých prípadoch karcinogénnych plastov nájdených v mori, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie;

7.  domnieva sa, že k posilneniu verejných a súkromných investícií do tohto sektora by mohla prispieť dostupnosť spoľahlivejších údajov;

8.  zdôrazňuje, že modrý rast by sa vždy mal posudzovať spolu s jeho vplyvom na životné prostredie a ľudí a na využitie zdrojov v záujme sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti, čo zahŕňa aj ochranu a obnovu ekosystémov založenú na vedecky potvrdených faktoch; poukazuje na hospodársku príležitosť, ktorú v Európe predstavuje rozvoj a podpora inovačných metód na riešenie otázky znečistenia morí vrátane čoraz znepokojujúcejšieho znečistenia plastovým odpadom, plastiglomerátmi a rozpadajúcimi sa plastovými mikročasticami;

9.  zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce okruhu výskumníkov, medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v týchto odvetviach v záujme prekonania rozdielov medzi členskými štátmi a problému geografickej koncentrácie v niektorých oblastiach, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti pobrežných oblastí a vytvorenia nových kvalitných a udržateľných miestnych pracovných miest;

10. zdôrazňuje, že potenciál modrej ekonomiky v oblasti rastu a tvorby pracovných miest bude možné využiť len v prípade, že sa poskytnú primerané investície;

11. vzhľadom na nové možnosti využitia morských zdrojov, ktoré ponúka biotechnológia, hlbokomorský výskum a alternatívna energia (vietor, príliv, morské prúdy), poukazuje na význam zapojenia MSP a negatívny vplyv na dlhodobú zamestnanosť v prípade, že v týchto odvetviach prevezme vedúcu úlohu ťažký priemysel;

12. zdôrazňuje význam zlepšenia kvalifikácií potrebných pri uplatňovaní nových technológií v morskom prostredí a posilnenia koordinácie výskumu a vývoja, demonštračných činností a zavádzania do praxe s cieľom vytvoriť udržateľné pracovné miesta a prispieť k úplnému dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

13. zdôrazňuje, že práca na mori sa spája s vysokým rizikom pracovných nehôd, a vyzýva členské štáty a EÚ, aby v súvislosti s vybavením, plavidlami a pracovníkmi zabezpečili vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

14. zdôrazňuje, že podpora a rozvoj novej a udržateľnej modrej ekonomiky musia byť zahrnuté do rozvojovej a vonkajšej politiky EÚ, ako aj do jej politiky týkajúcej sa krajín Stredozemia a že africké krajiny hraničiace so Stredozemím, východoafrické ostrovné štáty v Indickom oceáne a ostrovné štáty, na ktoré sa vzťahujú dohody AKT o hospodárskom partnerstve, musia byť vnímané ako partneri v úsilí o vytvorenie udržateľnej modrej ekonomiky;

15. zastáva názor, že modrá ekonomika zahŕňa veľmi rozdielne odvetvia a že jej rozvoj si vyžaduje vysokokvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých týchto odvetviach; vyzýva členské štáty, aby podporovali jednotlivé odvetvia modrej ekonomiky pri vykonávaní ich programov odbornej prípravy, pričom treba zohľadniť formálne a neformálne vzdelávanie, systémy celoživotného vzdelávania, ako aj duálne vzdelávanie;

16. zdôrazňuje potrebu zamerať sa na environmentálne aspekty a zlepšenie kvality životného prostredia v mory, aby sa tak chránila udržateľná modrá ekonomika s cieľom posilniť jej rast a potenciál vytvárania pracovných miest, osobitne v nových odvetviach výroby energie z obnoviteľných zdrojov ako odvetvie veternej energie na mori prebudovaním príslušných prístavov a zabezpečením toho, že sa urýchlene bude riešiť hlboko znepokojujúci nedostatok zručností vo veternej energetike na mori v špecializovanom sektore námornej pobrežnej dopravy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na vyriešenie nedostatku tejto kvalifikovanej pracovnej sily; zároveň zdôrazňuje dôležitosť týchto opatrení pre rôzne formy energie z oceánov, ako je prílivová energia, energia z vĺn, osmotická energia a oceánska tepelná energia, ako aj energia z oceánskych prúdov;

17. domnieva sa, že námorný, pobrežný a vnútrozemský cestovný ruch výrazne prispieva k hospodárskemu rastu a k vytváraniu lepších a udržateľných pracovných miest, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, pokiaľ sa pri týchto aktivitách bude zohľadňovať zásada udržateľného rozvoja a nebudú mať nežiaduce sociálne a environmentálne vplyvy; nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti politiky rozvoja cestovného ruchu a aby sa s podporou Komisie venovali riešeniam na podporu rastu a vytvárania pracovných miest v pobrežných oblastiach;

18. poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo sa EÚ zostáva globálnym lídrom v odvetví modrej ekonomiky, medzinárodná konkurencia v tomto odvetví je silná a udržateľný rast a tvorbu pracovných miest na európskej úrovni v tomto náročnom sektore môže naďalej zabezpečovať len vytvorenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni;

19. upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty a regióny nesú hlavnú zodpovednosť za rozvoj modrej ekonomiky, a podnecuje Komisiu k tomu, aby podporovala a presadzovala spoluprácu medzi týmito aktérmi, napríklad prostredníctvom iniciatív spoločnej tvorby programov; zdôrazňuje, že s cieľom umožniť udržateľný rozvoj pobrežných oblastí je dôležité zabezpečiť spoločnú koordináciu všetkých hospodárskych činností spojených s modrou ekonomikou, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni;

20. zdôrazňuje význam rozvoja modelov cestovného ruchu, ktoré ponúkajú alternatívu a doplnok k pobytom na slnku a plážach a pomáhajú kompenzovať sezónny charakter, ako sú napríklad ekologický a kultúrny cestovný ruch;

21. zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskych pobrežných regiónov pri rozvoji udržateľnej modrej ekonomiky, a preto žiada, aby sa našli nové spôsoby, ako zabezpečiť priame zapojenie a účasť regiónov;

22. zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a domnieva sa, že na tomto dialógu by sa mali podieľať všetci sociálni partneri zúčastnení v modrej ekonomike; zdôrazňuje dôležitosť diskusií o rozvoji modrej ekonomiky všeobecne so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti, ako aj regionálnych a miestnych orgánov;

23. zdôrazňuje potrebu zvýšiť povedomie občianskej spoločnosti o význame mora ako ekonomického, kultúrneho a sociálneho zdroja, ako aj o úlohe výskumu a dialógu pri dosahovaní integrovanej udržateľnosti medzi zainteresovanými stranami a občanmi;

24. vyzýva Komisiu, aby v úzkej koordinácii s členskými štátmi a regiónmi zhodnotila potreby financovania modrej ekonomiky (na odvetvovej, vnútroštátnej a európskej úrovni) s cieľom využiť jej potenciál v oblasti rastu a tvorby pracovných miest, a to najmä so zreteľom na začínajúcich podnikateľov, malé a stredné podniky a rodinné podniky;

25. zastáva názor, že s cieľom maximalizovať trvalo udržateľný hospodársky rast a posilniť tvorbu kvalitných a udržateľných pracovných miest založených na modrých technológiách treba podporovať rozvoj myšlienok a výmenu najlepších postupov medzi výskumom a podnikmi, aby sa podporil rast a vytváranie pracovných miest;

26. domnieva sa, že moria a pobrežia sú cenným zdrojom, ktorý by mal byť jedným z pilierov politiky EÚ v oblasti obnovy priemyslu; zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na oživenie modrej ekonomiky, pričom by sa mala podporiť súdržnosť európskeho hospodárstva a udržateľný rozvoj, a to najmä v regiónoch, kde bol tento potenciál prehliadaný v dôsledku procesu globalizácie;

27. zastáva názor, že výmena informácií a najlepších postupov by mohla prispieť k rýchlemu a udržateľnému rozvoju sektora;

28. poukazuje na komplexnosť činností, odvetví a disciplín sociálnoekonomických systémov zahrnutých do modrej ekonomiky a domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zvýšiť schopnosť prispôsobiť sa zmenám, prehĺbiť inovácie a multidisciplinárnosť a prispôsobiť odbornú prípravu ľudského kapitálu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

51

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Mercedes Bresso, Eva Kaili, Eduard Kukan, António Marinho e Pinto, Evelyn Regner, Michaela Šojdrová, Gabriele Zimmer

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Csaba Sógor


STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (11.5.2015)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k využitiu potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest

(2014/2240(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabelle Thomas

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže moria a oceány sú konečne uznané ako hnacia sila európskeho hospodárstva a že predstavujú značný potenciál, pokiaľ ide o inovácie, rast a zamestnanosť; keďže sa však tento potenciál dá využiť, iba ak sú splnené určité podmienky;

B.  keďže jednou z týchto podmienok je integrujúce vymedzenie súboru činností patriacich do modrej ekonomiky a keďže musia byť analyzované na základe integrovaného prístupu v záujme vytvorenia modrého ekosystému, do ktorého budú zapojené všetky zainteresované strany;

C. keďže pobrežné územia majú osobitné charakteristiky, ktorými sa odlišujú a ktoré podmieňujú možnosti ich rozvoja zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

D. keďže v súčasnosti sa odhaduje, že počet molekúl v mori je podstatne vyšší ako počet molekúl na zemi a že predstavujú neuveriteľný potenciál pre výskum v oblasti zdravia, kozmetiky a biotechnológie;

E.  keďže integrovaná námorná politika pôsobí ako stimul činností modrej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o nájdenie integrovaného riešenia všetkých problémov, ktorým v súčasnosti európske moria čelia;

F.  keďže okrajové a ostrovné regióny majú často námorný rozmer a keďže rozvoj modrej ekonomiky prispieva k rovnováhe a rovnosti všetkých území Európskej únie;

G. keďže pri predchádzajúcej SRP sa ukázalo, že skupiny pre rozvoj rybolovu sú veľmi užitočný nástroj na tvorbu pracovných miest a bohatstva, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj pri prijímaní rozhodnutí a zohrávaní aktívnej úlohy v ich vlastnom rozvoji;

H. keďže by sa mala venovať mimoriadna pozornosť najvzdialenejším regiónom, ktorých ostrovný charakter je neoddeliteľne spojený s modrou ekonomikou a ktoré sú oblasťami, ktorých biotop je osobitne bohatý a kde osobitná klíma vytvára príležitosti pre rozvoj nových foriem výroby energie z mora;

I.   keďže námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICZM) sú nevyhnutnými nástrojmi riadenia s cieľom zabrániť konfliktom a optimalizovať vzájomné prepojenie medzi rôznymi sektormi a keďže z tohto hľadiska je upustenie od ICZM na úrovni EÚ poľutovaniahodné;

J.   keďže aj napriek upusteniu od ICZM na úrovni EÚ je dôležité zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom, organizovať spolužitie všetkých námorných činností, predchádzať rozpornému používaniu, upraviť vzájomné závislosti a zabezpečiť spoluprácu a dobrú správu;

K. keďže interakcie medzi pevninou a morom sa týkajú najmä znečistenia morí, často prichádzajúceho z činností na pevnine, pričom činnosti na mori môžu vplývať na operátorov na pevnine, ako je to napríklad v prípade odvetvia spracovania rýb, výstavby elektrární, prístavov, lodeníc a výcvikových zariadení;

L.  keďže zber, spracúvanie a výmena údajov sú neoddeliteľnou súčasťou investovania do modrej ekonomiky a sú kľúčovým faktorom na zabezpečenie technickej, hospodárskej a finančnej životaschopnosti týchto investícií;

M. keďže v súčasnosti sa odhaduje, že 3 – 5 % HDP EÚ pochádza z celého námorného odvetvia, ktoré zamestnáva približne 5,6 milióna ľudí a prináša európskemu hospodárstvu 495 miliárd EUR;

N. keďže tento modrý rast musí prebiehať za prísneho rešpektovania logiky trvalo udržateľného rozvoja a využívania, a to vo všeobecnom zmysle z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, a keďže sa to dá dosiahnuť len vtedy, keď sa budú dôkladne plniť ciele rámcovej smernice o morskej stratégii do roku 2020;

O. keďže pri udržateľnom rozvoji námorných politík by sa nemali opakovať chyby, ku ktorým došlo na pevnine; keďže moria a oceány sú spoločným vlastníctvom, ktoré je ako také nutné zachovávať a ktoré sa v žiadnom prípade nesmie privatizovať; keďže z tohto dôvodu ich orgány verejnej moci musia ochrániť pred trhovými špekuláciami, nadmerným využívaním a činnosťami, ktoré by mohli mať negatívne dôsledky na život, biodiverzitu a klímu; keďže vykonávaniu nových činností by malo predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie;

P.  keďže udržateľný rozvoj činností na mori musí mať tiež silný sociálny prvok a keďže posilňovanie práv pracovníkov a bezpečnosti pri práci budú takisto nápomocné hospodárskemu rastu;

Q. keďže politický cieľ nie je prioritou, pokiaľ nemá vyčlenený rozpočet;

1. naliehavo žiada Komisiu, aby zohľadnila návrhy Európskeho parlamentu a navrhla vymedzenie modrej ekonomiky, ktoré bude zahŕňať celú oblasť súčasnej, ako aj budúcej produkcie a zamestnávania na mori a ich rozšírenie na pevninu; vyzýva Komisiu, aby určila tie činnosti Európskej únie, ktoré majú najväčší potenciál rozvoja a konsolidácie modrej ekonomiky a aby na tento účel vypracovala otvorený a inkluzívny zoznam, ktorý bude zahŕňať aspoň tieto činnosti: morské technológie a inovácie, udržateľný rybolov, lodiarstvo, morské obnoviteľné zdroje energie, udržateľnú ťažbu z morského dna, morské biotechnológie, pestovanie rias, chov rýb, chov mäkkýšov, pobrežný a námorný cestovný ruch, rozvoj morských plošín, námornú dopravu, odstraňovanie znečistenia morí a prístavov, zakopávanie potrubia a káblov a odsoľovanie morskej vody;

2.  nalieha na Komisiu, aby sa nezameriavala iba na inovácie nových činností, ale aby zohľadnila inovačný potenciál všetkých činností na mori;

3.  zdôrazňuje význam rybolovu a akvakultúry pre modrú ekonomiku; domnieva sa, že konkurencieschopnosť rybolovných činností by malo sprevádzať trvalo udržateľné riadenie populácií rýb v rámci pravidiel spoločnej rybárskej politiky;

4.  požaduje vyvážený rozvoj a prísnejšiu reguláciu projektov v oblasti akvakultúry, aby nespôsobili degradáciu v oblastiach v okolí zariadení akvakultúry, s osobitným zameraním na negatívny vplyv na miestne hospodárstva spôsobený genetickou degradáciou voľne žijúcich populácií rýb z dôvodu úniku chovaných rýb a degradáciou v súvislosti so zničením a zmenou biotopov spolu so znečistením ekosystémov chemickými a patogénnymi látkami a parazitmi z veľkoplošnej intenzívnej akvakultúry;

5.  zdôrazňuje, že moria a oceány sú už teraz vystavené obrovským antropogénnym tlakom a problémom, ktoré v dôsledku nich vznikli, (znečistenie, zmeny životného prostredia a klímy, nadmerné využívanie zdrojov, nadmerný rybolov), ale stále uchovávajú dôležité rezervy nedotknutej prírody a životného prostredia, ktoré sú ťažko prístupné, a teda nepoškodené; vyzýva Komisiu, aby pred predložením návrhu vymedzenia uskutočnila riadne a dôsledné posúdenie vplyvu rozvoja činností v rámci tzv. modrej ekonomiky na biodiverzitu, klímu, rybolov, hospodárstvo a zamestnanosť;

6.  poukazuje na to, že napriek tradičnému charakteru niektorých činností, ako je rybolov, majú v sebe inovačný potenciál, ako napríklad rozvoj nových nástrojov na kontrolu rybolovu či konštrukcia plavidiel, ktoré používajú vysokoselektívny výstroj, sú úsporné, pokiaľ ide o palivo, s nízkymi emisiami CO2 a sú spoľahlivé, ako aj pohodlnejšie;

7.  zdôrazňuje, že prevencia a ochrana prirodzeného morského prostredia predstavujú základnú podmienku na zachovanie, podporovanie a rozvoj modrej ekonomiky, ako je rybolov a cestovný ruch;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej koordinácii s členskými štátmi vyčíslila finančné požiadavky modrého rastu, najmä pokiaľ ide o zber údajov, výskum a odbornú prípravu; navrhuje, aby sa do roku 2020 vypracoval plán takéhoto financovania; v tejto súvislosti naliehavo požaduje príspevok Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad omeškaniami programovania Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) v niektorých členských štátoch;

10. vyzýva Komisiu, aby identifikovala dostupné európske finančné prostriedky na financovanie činností modrej ekonomiky a aby ich sústredila do jednotnej platformy, ktorá bude prístupná pre občanov; takisto vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na inovácie a modrý rast s cieľom financovať základný výskum, výskum a vývoj, odbornú prípravu, tvorbu pracovných miest, zakladanie podnikov, MSP, sociálne podniky, družstvá, vzdelávanie a učňovskú prípravu, znižovanie chudoby v pobrežných oblastiach, biotechnologický vývoj, dopravné spojenia, energetickú prepojiteľnosť, lodiarstvo a opravy lodí, prístup pobrežných oblastí k širokopásmovému pripojeniu, ochranu životného prostredia, ako aj uvádzanie inovačných výrobkov, služieb a postupov na trh;

11. trvá na tom, že je potrebné stanoviť strategické plánovanie činností modrej ekonomiky, formy priameho financovania a akčný plán s cieľom oživiť tento sektor do roku 2020; sa domnieva, že každá z vytipovaných činností by mala zahŕňať konkrétne predstavy o témach týkajúcich sa výskumnej spolupráce prostredníctvom investícií do infraštruktúry a dohôd o spolupráci, pričom by členské štáty mali byť vyzvané na implementáciu využívaním finančných prostriedkov EÚ, financovaním z Európskej investičnej banky (EIB) a zapojením súkromného sektora podľa postupov uplatňovaných v rámci Európskeho fondu pre strategické investície alebo pri jeho využívaní, pričom cieľom je podporiť kľúčové investície do infraštruktúry a zabezpečiť financovanie inovačných projektov; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby začlenila rozvoj modrej ekonomiky do zoznamu cieľov, ktoré je potrebné splniť, aby bol projekt oprávnený na financovanie z Európskeho fondu pre strategické investície;

12. zdôrazňuje význam námorného priestorového plánovania na zabezpečenie udržateľného a koordinovaného rozvoja modrej ekonomiky; v tejto súvislosti žiada, aby sa posilnilo riadenie integrovanej námornej politiky na úrovni Únie a na úrovni morských oblastí;

13. zdôrazňuje, že je potrebné získavať hlbšie znalosti o oceánoch a posilňovať kompetencie potrebné na využívanie nových technológií v morskom prostredí;

14. nalieha na vytvorení znalostného a informačného spoločenstva zameraného na modrú ekonomiku s cieľom podporovať výskum v tejto oblasti a určiť ju za prioritný cieľ EÚ a nielen ako dobrovoľnú námornú súčasť energetického alebo potravinového cieľa;

15. vyzýva Komisiu, aby zriadila agentúru zodpovednú za rozvoj modrej ekonomiky, zber údajov a koordináciu projektov zameraných na plnenie tohto cieľa;

16. vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na uľahčenie kontaktov a spolupráce medzi regionálnymi a vnútroštátnymi úrovňami v rámci Únie, napríklad prostredníctvom iniciatívy INTERREG, a stratégií vymedzených pre rozličné morské oblasti; vyzýva Komisiu, aby zjednotila hlavné medzinárodné subjekty, ktoré prispievajú k modrej ekonomike, a aby sa ujala medzinárodného projektu, ktorého cieľom bude podporovať tento nový sektor hospodárskej činnosti;

17. vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na posilnenie úlohy skupín pre rozvoj rybolovu v rámci novej spoločnej rybárskej politiky (SRP) tým, že sa im pridelí viac zdrojov, ktoré môžu využívať, a tak pokračovať v zlepšovaní svojej úlohy a podporovať túto medziúzemnú spoluprácu;

18. vyzýva Komisiu, aby do stratégií pre morské oblasti začlenila koncepciu inteligentnej špecializácie, aby námorný výskum a inovácie získali regionálny rozmer a aby boli cielene podporované základné regionálne kompetencie;

19. vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie nových hospodárskych činností v modrej ekonomike poskytovaním stimulov na podnikanie a začatie podnikateľskej činnosti, čo by mohlo zvýšiť ich potenciál v námornej oblasti;

20. trvá na tom, aby Komisia zaručila transparentnosť pri využívaní rozpočtových prostriedkov a aby zaručila, že výsledky financovaného výskumu ostanú vo verejnej sfére v súlade s európskym verejným podielom na celkovom financovaní vo vzťahu k súkromnému podielu, pričom zároveň treba zaručiť, aby všetky zainteresované strany mali jednoduchý, voľný a bezplatný prístupu k týmto informáciám, a zabezpečiť aj podporu šírenia výsledkov výskumu;

21. naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila a podporovala námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežných zón na úrovni Európskej únie;

22. obhajuje potrebu identifikovať a podporovať tradičné a kultúrne činnosti a činnosti v oblasti cestovného ruchu, ktoré zhodnotia osobitosti miestnych komunít a pomôžu ochrániť maloobjemový rybolov;

23. vyzýva Komisiu, aby posilnila a harmonizovala systémy uľahčujúce spracúvanie, využívanie a šírenie údajov;

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami podporovala zber pravidelne aktualizovaných vedeckých údajov o stave morských populácií vo vodách EÚ a mimo nich;

25. vyzýva Komisiu, aby podporovala tak vysokoškolské vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy celoživotného vzdelávania a aby dohliadla na to, že sa do nich začlení aj hľadisko modrej ekonomiky a že sa posilnením jeho prítomnosti na všetkých úrovniach vzdelávania zvýši informovanosť mladých ľudí; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý bude mať Európsky fond pre strategické investície navrhnutý Komisiou, na výskum a vývoj vzhľadom na skutočnosť, že z programu Horizont 2020 sa má v priebehu nasledujúcich piatich rokov odobrať 2,7 miliardy EUR.

26. trvá na tom, aby sa v plnej miere podporovalo vytváranie vzdelávacích programov, ktoré zoskupujú všetky námornícke povolania; v tejto súvislosti spresňuje, že interakcie medzi rozličnými formami vzdelávania by mali posilniť rozvoj integrovaných námorných činností a zabezpečiť, aby sa získané zručnosti mohli využívať v širšom kontexte;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Linnéa Engström, Raymond Finch, Ian Hudghton, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, José Blanco López, Ole Christensen, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Anja Hazekamp, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon, Cláudia Monteiro de Aguiar

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Lundgren, Miguel Viegas


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Nadine Morano, Dan Nica, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Lefteris Christoforou, David Coburn, Miriam Dalli, João Ferreira, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Constanze Krehl, Olle Ludvigsson, Piernicola Pedicini, Sofia Sakorafa, Maria Spyraki, Indrek Tarand, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marietje Schaake, Bart Staes

Právne oznámenie