Postup : 2015/2074(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0217/2015

Predkladané texty :

A8-0217/2015

Rozpravy :

PV 07/07/2015 - 13
CRE 07/07/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 08/07/2015 - 4.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0263

SPRÁVA     
PDF 952kWORD 1167k
26.6.2015
PE 560.602v02-00 A8-0217/2015

o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Výbor pre rozpočet

Spravodajca: José Manuel Fernandes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Komisia prijala xx. júna 2015 (COM(2015)0000),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2016, oddiel III – Komisia(4),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2015 o rozpočtových usmerneniach na rok 2016,

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0217/2015),

Návrh rozpočtu na rok 2016: dodržanie záväzkovpriorít financovania

1.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 11. marca 2015 umiestnil tvorbu dôstojných a kvalitných pracovných miest a rozvoj podnikov a podnikania v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v celej Únii (tzv. tri E) spolu s vnútornou a vonkajšou solidaritou v rámci bezpečnej Európy do centra svojich priorít pre rozpočet na rok 2016; opakuje odhodlanie Parlamentu dodržiavať právne aj politické záväzky a svoju výzvu inštitúciám, aby splnili svoje sľuby;

2.  v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie 2014 – 2020 stanovil stropy pre všetky okruhy, ale zabezpečil aj špecifickú a maximálnu možnú flexibilitu, aby sa Únii umožnilo plniť svoje právne záväzky, a ustanovil osobitné nástroje, aby Únia mohla reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo financovať jasne identifikované výdavky nad rámec stropov;

3.  víta skutočnosť, že návrh Komisie týkajúci sa všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016 posilňuje uvedené priority a navrhuje zintenzívniť podporu EÚ programom orientovaným na investície, vedomosti, pracovné miesta a rast, a najmä pre modelový program mobility, akým je Erasmus+; domnieva sa, že návrh rozpočtu na rok 2016 je vítaným krokom zameraným na pomoc členským štátom v boji proti štrukturálnym výzvam, najmä strate konkurencieschopnosti; vyjadruje spokojnosť s tým, že okrem riadne očakávaných zvýšení prostriedkov v celom okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a okruhu 4 (Globálna Európa) Komisia prijíma výzvu reagovať na nový vývoj, napríklad na krízy na Ukrajine, v Sýrii a v oblasti Stredozemia, tým, že reaguje na potreby EÚ a členských štátov v oblasti bezpečnosti a migrácie a preukazuje silnú politickú vôľu v oblasti vonkajšej činnosti a rozpočtových záväzkov voči krajinám pôvodu a tranzitu;

4.  víta začlenenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) do návrhu rozpočtu na rok 2016, a najmä mobilizáciu celkovej rezervy pre záväzky na pokrytie časti výdavkov potrebných na financovanie záručného fondu EFSI vo výške 8 miliárd EUR, namiesto toho, aby sa spoliehalo len na škrty v programe Horizont 2020 a Nástroji na prepájanie Európy (NPE); zdôrazňuje, že cieľom Parlamentu bolo v čo najväčšej miere minimalizovať vplyv na tieto dva programy a že dohodou dosiahnutou spoluzákonodarcami sa tieto škrty ďalej znižujú celkovo o 1 miliardu EUR, čím sa okrem iného dosiahnu úspory v základnom výskume; očakáva, že sa konečná dohoda o EFSI čo najskôr odrazí v rozpočte na rok 2016 na základe opravného listu;

5.  pripomína však, že rozhodnutie o ročných rozpočtových prostriedkoch, ktoré sa majú schváliť v záujme vytvorenia záručného fondu EFSI, prijme až rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu; v tejto súvislosti sa zaväzuje k ďalšej kompenzácii škrtov v programe Horizont 2020 a NPE, ktoré zostanú naďalej značné, aby tieto programy mohli v plnej miere dosiahnuť ciele dohodnuté iba pred dvoma rokmi v dôsledku rokovaní o ich príslušných právnych základoch; plánuje tiež dôsledne preskúmať, či by sa mali tieto škrty sústrediť v rokoch 2016 – 2018, ako navrhuje Komisia, alebo rozšíriť aj na obdobie 2019 – 2020 s cieľom minimalizovať vplyv na tieto programy;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v programe pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) prebieha v roku 2016 oproti roku 2015 nominálne zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje veľmi negatívny signál, ktorý by takýto pokles vydal v čase, keď je potenciál MSP ako novátorov a tvorcov pracovných miest naliehavo potrebný s cieľom stimulovať oživenie hospodárstva EÚ, preklenúť nedostatok investícií a prispieť k budúcej prosperite Únie; pripomína, že podpora podnikania, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie vrátane sociálnych podnikov a ich prístupu na trhy a zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP, ktoré značne prispievajú k hospodárstvu a konkurencieschopnosti Európy, sú prioritami, ktoré jasne uznávajú všetky inštitúcie a ktoré boli dôvodom na prednostné vyčlenenie a posilnenie rozpočtových prostriedkov na program COSME v posledných dvoch rokoch vzhľadom na jeho vysoké miery plnenia; preto zamýšľa zabezpečiť, aby sa tento program v roku 2016 vyvíjal pozitívne;

7.  opakuje svoje obavy, pokiaľ ide o financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí ako kľúčového nástroja na boj proti nezamestnanosti mládeže v Únii, čo je pre všetky európske rozhodovacie subjekty najvyššou prioritou; berie na vedomie prednostné vyčlenenie dodatočných prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rokoch 2014 a 2015; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2016 sa nenavrhujú žiadne nové záväzky; pripomína, že vo VFR je stanovená celková rezerva na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy v roku 2016 pre ciele politík týkajúce sa rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí; pripomína preto, že nariadenie o Európskom sociálnom fonde stanovuje, že zdroje pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu byť revidované smerom nahor na roky 2016 až 2020 v rámci rozpočtového postupu; požaduje preto pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí s využitím akýchkoľvek ustanovení o flexibilite obsiahnutých vo VFR a plánuje zabezpečiť, aby sa v rozpočte na rok 2016 vyčlenili potrebné sumy;

8.  poznamenáva, že vďaka včasnému dosiahnutiu dohody o preprogramovaní záväzkov zdieľaného hospodárenia v rámci VFR na roky 2014 – 2020 z dôvodu neskorého prijatia príslušných pravidiel a programov Komisia zahrnula do svojho návrhu rozpočtu na rok 2016 (okruhy 2 a 3) sumu 4,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, ktorú nebolo možné použiť v roku 2014; pripomína, že opravný rozpočet č. 1/2015 už umožnil presun sumy 16,5 miliardy EUR z roku 2014 do roku 2015 v rámci okruhov 1b, 2 a 3; zdôrazňuje však, že ide iba o presuny už schválených rozpočtových prostriedkov na rok 2014, a preto by sa na účely porovnania mali odpočítať od akéhokoľvek hodnotenia vývoja rozpočtu na rok 2016 oproti rozpočtu na rok 2015; upozorňuje preto, že príslušné programy majú v skutočnosti prospech zo zvýšených viazaných rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu na rok 2016;

9.  je znepokojený tým, že začatie nových programov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 je pomalšie, než sa plánovalo, a to vzhľadom na neskoré schválenie právnych základov a operačných programov, ako aj na nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014; zaväzuje sa preskúmať, či požadované viazané a platobné rozpočtové prostriedky v skutočnosti týmto novým programom umožnia dosiahnuť vykonávanie v plnom rozsahu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na nápravu oneskorení pri ich realizácii;

10.  konštatuje, že návrh rozpočtu EÚ na rok 2016 predstavuje 153,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (vrátane 4,5 miliardy EUR preprogramovaných z roku 2014) a 143,5 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; poukazuje na to, že bez ohľadu na vplyv preprogramovania v rokoch 2015 a 2016 to predstavuje nárast o 2,4 % v záväzkoch a 1,6 % v platbách v porovnaní s rozpočtom na rok 2015; zdôrazňuje, že tieto celkovo mierne zvýšenia v smere stanovenom vo VFR zohľadňujúce infláciu nepredstavujú v reálnom vyjadrení takmer žiadne zvýšenie, čím sa zdôrazňuje význam efektívneho a účinného vynakladania prostriedkov;

11.  zdôrazňuje, že Komisia ponecháva rezervu vo výške 2,2 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (z toho 1,2 miliardy EUR v okruhu 2) a 1,6 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch v rámci stropov VFR; pripomína, že dostupné rezervy v záväzkoch aj platbách, ako aj nevykonané platby sa premietnu do celkových rezerv, ktoré sa majú použiť v nasledujúcich rokoch, keď to bude potrebné; poznamenáva, že celková rezerva pre záväzky sa sprístupňuje prvýkrát a že časť z nej sa použije pre EFSI; v zásade víta navrhované použitie nástroja flexibility na jasne identifikované výdavky v rámci nových iniciatív EÚ v oblasti azylu a migrácie, ktoré nie je možné financovať v rámci limitov okruhu 3; zamýšľa využiť časť zvyšných rezerv a príslušné ustanovenia o flexibilite uvedené vo VFR s cieľom posilniť kľúčové priority;

Platby: obnovenie dôvery

12.  pripomína, že nedostatok platieb, zväčša z dôvodu nedostatočných platobných stropov a zostavovania rozpočtu v nedostatočnej výške, dosiahol nevídané rozmery v roku 2014 a zostáva akútnym v roku 2015; obáva sa, že to naďalej bude ohrozovať riadne vykonávanie nových programov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 a znevýhodňovať príjemcov, najmä miestne, regionálne a vnútroštátne orgány, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym obmedzeniam; podporuje aktívne riadenie platieb Komisiou a zároveň vyjadruje znepokojenie nad odložením výziev na predkladanie návrhov, znížením predbežného financovania a oneskorenými platbami, čo môže narušiť dosahovanie cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad ad hoc škrtmi v platbách, ktoré zaviedla Rada v rámci čítania ročných rozpočtov, a to aj pokiaľ ide o programy v rámci okruhu 1a zamerané na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest;

13.  víta skutočnosť, že návrh rozpočtu EÚ odráža spoločné vyhlásenie o pláne platieb na roky 2015 – 2016 dohodnuté medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v nadväznosti na spoločnú diagnózu a prijatý záväzok týchto troch inštitúcií obmedziť oneskorenia platieb; pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ v rovnováhe; poznamenáva, že podľa odhadov Komisie by platobné rozpočtové prostriedky požadované v návrhu rozpočtu viedli k zníženiu nahromadených nezaplatených účtov na udržateľlnú úroveň, t. j. približne 2 miliardy EUR; preto sa zaväzuje v plnej miere podporiť návrh Komisie a očakáva, že Rada bude dodržiavať svoje záväzky v tejto súvislosti;

14.  zdôrazňuje, že Parlament, Rada a Komisia sa zaviazali v budúcnosti zabrániť vzniku neudržateľného nahromadenia nevybavených žiadostí o platby na konci roka pri plnom dodržiavaní a vykonávaní dohôd dosiahnutých ako súčasť viacročného finančného rámca a v rámci ročných rozpočtových postupov; v tejto súvislosti pripomína potrebu dôsledne a aktívne monitorovať vývoj tohto objemu neuhradených platieb; opätovne vyjadruje obavu, že osobitosti platobných cyklov vyvolávajú ďalší tlak na výšku platobných rozpočtových prostriedkov, najmä na konci VFR; pripomína Komisii jej záväzok prijatý v rámci spoločného vyhlásenia o pláne platieb, že rozvinie svoje strednodobé a dlhodobé nástroje predpovedania a zriadi systém včasného varovania s cieľom predložiť tieto prvé prognózy platieb v júli, aby tak rozpočtový orgán mohol v budúcnosti prijať náležite informované rozhodnutia;

15.  víta skutočnosť, že zostatok v rámci celkových platobných rozpočtových prostriedkov sa nakoniec výrazne presúva od ukončenia predchádzajúcich programov na roky 2007 – 2013 k vykonávaniu nových programov na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje však, že úroveň platieb v návrhu rozpočtu na rok 2016 je najmä v okruhu 1b nízka v porovnaní s úrovňou záväzkov, čo predstavuje riziko podobného objemu neuhradených platieb na konci súčasného VFR; preto sa pýta, do akej miery je táto skutočnosť v súlade s dlhodobým výhľadom stanoveným v pláne platieb;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rastzamestnanosť

16.  konštatuje, že v porovnaní s rokom 2015 návrh Komisie na rok 2016 zodpovedá zvýšeniu záväzkov v podokruhu 1a o 6,1 % na 18,6 miliardy EUR; poukazuje na to, že nárast záväzkov je do veľkej miery spôsobený začlenením EFSI, zvýšením prostriedkov na program Erasmus+ a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a v menšej miere zvýšením prostriedkov pre programy Clá a Fiscalis a boj proti podvodom, ako aj program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie; bude venovať osobitnú pozornosť znižovaniu rozdielov medzi učňovskou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním v Európe, najmä zabezpečením rovnakého prístupu k mobilite;

17.  vyjadruje však poľutovanie nad znížením rozpočtových prostriedkov na veľké projekty v oblasti infraštruktúry, program Horizont 2020 a COSME, ako aj pomalším napredovaním NPE v sektore dopravy vzhľadom na presun prostriedkov do EFSI; pripomína, že pôvodný návrh Komisie o EFSI by mal za následok zníženie o 170 miliónov EUR pre program Horizont 2020 v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015, čo vydáva rozporuplný signál o programe, ktorý sa všeobecne uznáva ako hlavná priorita v rámci súčasného VFR; vyjadruje poľutovanie nad dominovým efektom na financovanie výskumu v oblasti energie, MSP, klímy a životného prostredia, sociálnych vied a vedy v spoločnosti; zaväzuje sa hľadať ďalšiu kompenzáciu pre navrhnuté zníženia v týchto programoch prostredníctvom zvýšení prostriedkov počas rozpočtového postupu vďaka využitiu rezervy vo výške 200 miliónov EUR, ktorá je stále dostupná pod stropom pre okruh 1a; zdôrazňuje, že financovanie investícií, výskumu, rozvoja a inovácií by sa malo zamerať na oblasti, v ktorých možno dosiahnuť najvyššiu pridanú hodnotu, ako je zlepšovanie energetickej efektívnosti, IKT, granty pre základný výskum a nízkouhlíkové technológie a technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

18.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu programu ITER a zaväzuje sa zabezpečiť primerané financovanie; je však znepokojený tým, že predloženie revidovaného harmonogramu a finančného plánu ITER naplánované na november 2015 neumožní rozpočtovému orgánu zohľadniť nové informácie v ročnom rozpočtovom postupe na rok 2016; okrem toho naliehavo vyzýva ITER a jeho spoločný podnik pre rozvoj energie jadrovej syntézy, aby bezodkladne predložil požadované správy týkajúce sa jeho absolutória za rok 2013 a aby dodržiaval príslušné odporúčania Parlamentu;

19.  zdôrazňuje, že niekdajšie zostavovanie rozpočtu v nedostatočnej výške týkajúce sa platobných rozpočtových prostriedkov prehĺbilo rozdiel medzi záväzkami a platbami v niektorých programoch v rámci podokruhu 1a, a tým prispelo k prudkému nárastu nesplatených záväzkov v porovnaní s ostatnými okruhmi; je znepokojený tým, že Komisia musela znižovať sumu predbežného financovania, a čo je znepokojujúcejšie, odložiť nové výzvy na predkladanie návrhov a podpis zmlúv; konštatuje, že napríklad v rámci programu Horizont 2020 Komisia odhaduje, že „pri bežnom scenári realizácie bez obmedzení týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov by sa do konca roka 2014 vynaložila suma približne 1 miliarda EUR“; zatiaľ čo víta úsilie Komisie udržať situáciu v oblasti platieb pod kontrolu, opakuje, že nebude za žiadnych okolností tolerovať spomalenie programov na roky 2014 – 2020, ktoré sa vníma ako spôsob riešenia nedostatku platieb;

20.  preto víta zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 11,4 % na 17,5 miliardy EUR v porovnaní s rokom 2015 a nárast pomeru záväzky/platby na rok 2016; poznamenáva najmä, že v prípade niekoľkých programov (Copernicus, Erasmus+, Horizont 2020, NPE Doprava, jadrová bezpečnosť a vyraďovanie z prevádzky) platobné rozpočtové prostriedky presahujú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálnaúzemná súdržnosť

21.  berie na vedomie navrhované záväzky vo výške 50,8 miliardy EUR (+ 3,2 % v porovnaní s rokom 2015, pričom vplyv preprogramovania bol neutralizovaný) a platby vo výške 49,1 miliardy EUR (- 4 %) v podokruhu 1b, pričom sa ponecháva malá rezerva vo výške 15,3 milióna EUR pod stropom pre záväzky; pripomína, že politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku EÚ zameranú na znižovanie rozdielov medzi európskymi regiónmi posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že nástroje ako ESF, EFRR, Kohézny fond či iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí pomáhajú posilňovať konvergenciu, obmedzovať rozdiely v rozvoji a podporovať vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest; poukazuje na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti EÚ pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že 44 % navrhovaných platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2016 pokrýva neuhradené žiadosti o platbu za predchádzajúce programové obdobia, pričom sa ponecháva iba 26,8 miliardy EUR v platbách na začatie nových programov súdržnosti na obdobie 2014 – 2020; považuje preto navrhované platobné rozpočtové prostriedky za nevyhnutné minimum potrebné v tomto podokruhu;

23.  pripomína, že suma vo výške 21,6 miliardy EUR je v rozpočte na rok 2016 potrebná na zníženie úrovne neuhradených žiadostí o platbu za programy súdržnosti v období 2007 – 2013 z 24,7 miliardy EUR na konci roka 2014 na 20 miliárd EUR na konci roka 2015 a na približne 2 miliardy EUR do konca roka 2016, ako sa opisuje v hodnotení Komisie pripojenom k spoločnému vyhláseniu o pláne platieb na roky 2015 – 2016; naliehavo požaduje vyhnúť sa podobnému „abnormálnemu“ nárastu neuhradených účtov v budúcnosti, aby sa neohrozila dôveryhodnosť EÚ;

24.  okrem svojej výzvy na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité efektívne a účinne zrýchliť jej vykonávanie v členských štátoch; nabáda členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na prednostné zavedenie národných systémov záruky pre mladých ľudí do praxe, pričom v prípade potreby zohľadnia odporúčania Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 3/2015; pripomína, že nedávno schválené zvýšenie miery predbežného financovania na 30 %, ktoré výrazne podporoval Parlament, závisí od urýchleného predloženia žiadostí o priebežnú platbu členskými štátmi do jedného roka, čo by sa malo uskutočniť v roku 2016; trvá na tom, že zvýšenie predbežného financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by nemalo negatívne ovplyvniť vykonávanie iných súčastí ESF;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

25.  berie na vedomie, že sa navrhuje suma 63,1 miliardy EUR v záväzkoch (- 0,1 % v porovnaní s rokom 2015, pričom vplyv preprogramovania je neutralizovaný) a 55,9 miliardy EUR v platbách (- 0,2 %) v okruhu 2, pričom sa ponecháva rezerva 1,2 miliardy EUR pod stropom pre záväzky a 1,1 miliardy EUR v rámci čiastkového stropu pre Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF); upozorňuje, že mechanizmus finančnej disciplíny sa uplatňuje len na vytvorenie rezervy na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva; očakáva opravný list Komisie v októbri, ktorý by mal byť založený na aktualizovaných informáciách o financovaní z EPZF; zdôrazňuje, že presuny medzi dvoma piliermi SPP vedú k celkovému zvýšeniu sumy dostupnej pre rozvoj vidieka;

26.  zdôrazňuje, že v návrhu rozpočtu na rok 2016 došlo k zníženiu potrieb v porovnaní s rozpočtom na rok 2015, pokiaľ ide o intervencie na poľnohospodárskych trhoch, a to najmä z dôvodu vplyvu mimoriadnych opatrení prijatých v roku 2015 v súvislosti s ruským embargom na dovoz určitých poľnohospodárskych výrobkov z EÚ; poznamenáva, že podľa Komisie nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia v rámci rozpočtu na rok 2016; vyzdvihuje ciele zvyšovania konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva a žiada, aby sa zabezpečili prostriedky na plnenie týchto cieľov;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že reformovaná spoločná rybárska politika poskytuje ambiciózny právny rámec na riešenie výziev zodpovedného rybolovu, a to aj prostredníctvom zhromažďovania údajov, a víta skutočnosť, že Európsky námorný a rybársky fond využil presun nevyužitých rozpočtových prostriedkov z roku 2014 do roku 2015, zatiaľ čo v dôsledku toho, že dosah tohto preprogramovania bol neutralizovaný, budú viazané rozpočtové prostriedky na tento fond v roku 2016 ďalej narastať; konštatuje však, že v platbách je postupné ukončenie minulého programu iba čiastočne vykompenzované zavedením nového programu, čo povedie k zníženiu rozpočtových prostriedkov v roku 2016;

28.  víta zvýšenie rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program LIFE pre životné prostredie a zmenu klímy, a to v záväzkoch aj platbách; víta prvé kroky ekologizácie rozpočtu EÚ a zdôrazňuje, že je potrebné v tejto otázke postupovať rýchlejšie;

Okruh 3 – Bezpečnosťobčianstvo

29.  víta skutočnosť, že v návrhu rozpočtu na rok 2016 sa zintenzívnila podpora vo všetkých programoch v okruhu 3 vo výške 2,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (+ 12,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 s neutralizovaným preprogramovaním) a 2,3 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (+ 9,7 %); poukazuje na to, že to neponecháva žiadny priestor na ďalšie zvýšenia prostriedkov alebo pilotné projekty a prípravné akcie v rámci okruhu 3; zastáva názor, že v súčasnej geopolitickej situácii, najmä vzhľadom na rastúci tlak v dôsledku migračných tokov, môže byť úroveň stropov stanovených pre zďaleka najmenší okruh VFR zastaraná a mala by sa riešiť v kontexte povolebnej revízie VFR;

30.  víta európsku migračnú agendu, ktorú predložila Komisia, a opakuje, že podporuje zvýšenie prostriedkov EÚ a vytváranie kultúry spravodlivého zdieľania záťaže a solidarity v oblasti azylu, migrácie a správy vonkajších hraníc; oceňuje preto zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov pre Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre azyl, migráciu a integráciu, ktoré zahŕňajú vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS); víta návrh Komisie na mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 124 miliónov EUR s cieľom reagovať na súčasné migračné trendy v Stredozemí; kladie si otázku, či budú navrhované prostriedky dostatočné; zdôrazňuje potrebu prísnej kontroly využívania týchto prostriedkov;

31.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysoký počet osôb prichádzajúcich na južné brehy Únie a stále významnejšiu úlohu úradu EASO pri riadení azylu je návrh na prijatie iba 6 nových zamestnancov úradu EASO jednoznačne nepostačujúci; žiada preto primeraný počet zamestnancov úradu EASO a rozpočet na rok 2016, aby bolo tejto agentúre umožnené účinne vykonávať svoje úlohy a činnosti;

32.  domnieva sa, že rozpočtový vplyv a dodatočné úlohy v rámci opatrení predložené ako súčasť agendy EÚ týkajúcej sa migrácie a agendy EÚ týkajúcej sa bezpečnosti s ohľadom na Europol by mala podrobne posúdiť Komisia, aby mohol rozpočtový orgán náležite upraviť rozpočtové a personálne potreby agentúry; zdôrazňuje úlohu Europolu pri cezhraničnej podpore členských štátov a pri výmene informácií; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť agentúre na rok 2016 náležitý počet zamestnancov a rozpočet, a tým jej umožniť účinne vykonávať svoje úlohy a činnosti;

33.  domnieva sa, že v príslušných agentúrach by nemalo dochádzať k znižovaniu alebo presunom zamestnancov a že tieto agentúry musia rozčleniť svojich zamestnancov primeraným spôsobom s cieľom plniť svoje pribúdajúce povinnosti;

34.  pripomína aj nepretržitú silnú podporu, ktorú Parlament vyjadruje v súvislosti s primeraným financovaním programov v oblasti kultúry a médií; víta preto skutočnosť, že v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 boli zvýšené prostriedky v rámci programu Kreatívna Európa vrátane multimediálnych činností, pričom ale vyjadruje svoje výhrady v súvislosti s administratívnym rozdelením oblastí Kultúra a Médiá; podporuje tiež navrhnuté zvýšenie prostriedkov pre program Európa pre občanov, keďže tento program je nevyhnutný, pokiaľ ide o občiansku účasť na demokratickom procese v Európe; zastáva názor, že európska iniciatíva občanov je ústredným nástrojom participatívnej demokracie v EÚ, a žiada, aby sa zlepšila jej viditeľnosť a prístupnosť; zdôrazňuje pozitívnu úlohu celoeurópskych sietí tvorených miestnymi a celoštátnymi médiami, ako je EuranetPlus;

35.  zdôrazňuje, že bezpečnosť potravín a krmív, ochrana spotrebiteľa a zdravie sú oblasťami kľúčového záujmu občanov EÚ; preto oceňuje zvýšenia vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 na program pre potraviny a krmivá, program v oblasti zdravia a program na ochranu spotrebiteľa;

Okruh 4 – Globálna Európa

36.  víta celkové zvýšenie finančných prostriedkov pre okruh 4 vo výške 8,9 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (+ 5,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015), zatiaľ čo sa ponecháva rezerva vo výške 261,3 milióna EUR pod stropom; konštatuje, že to dokazuje vysokú úroveň solidarity s tretími krajinami; domnieva sa, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri podporovaní ľudí v núdzi a presadzovaní základných európskych hodnôt; vyjadruje spokojnosť s tým, že hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým čelí EÚ v posledných rokoch, ju neodviedli od pozornosti venovanej zvyšku sveta; domnieva sa však, že vzhľadom na prebiehajúcu politickú a humanitárnu krízu v susedných oblastiach aj mimo nich bude pravdepodobne potrebné ďalšie posilnenie určitých prioritných oblastí, ako je nástroj európskeho susedstva, a to vrátane pomoci pre mierový proces na Blízkom východe, Palestínu a agentúru UNRWA;

37.  víta zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov požadované Komisiou v rámci všetkých programov v okruhu 4 (+ 28,5 % na 9,5 miliardy EUR), pričom platby prevyšujú záväzky, najmä v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a pomoci EÚ pre Palestínu a UNRWA; je presvedčený, že takéto zvýšenia sú plne odôvodnené potrebou napraviť účinky dramatického nedostatku platieb, ku ktorému došlo v tomto okruhu v rokoch 2014 a 2015 a ktoré viedlo Komisiu k tomu, aby zredukovala platby predbežného financovania a odložila právne záväzky; pripomína, že v rámci okruhu 4 musela byť v roku 2015 vyplatená suma 1,7 milióna EUR v úrokoch z omeškania; očakáva, že rozdiel medzi záväzkami a platbami sa postupne zníži a objem nezaplatených účtov sa vráti späť na bežnú úroveň; zdôrazňuje, že takýto krok je nevyhnutný v záujme finančnej udržateľnosti zraniteľných príjemcov a na to, aby EÚ mohla vystupovať ako spoľahlivý partner voči medzinárodným organizáciám;

38.  domnieva sa, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti poskytujú prostriedky, ako mnohostranným spôsobom a spolu so svojimi príslušnými cieľmi riešiť prvotné príčiny tých problémov vnútornej bezpečnosti a migrácie, ktoré sú jadrom budúcoročného rozpočtu, s osobitným dôrazom na južné a východné hranice Únie a všeobecnejšie na oblasti postihnuté konfliktom; poukazuje najmä na nástroj rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva, ale aj na politiky, v prípade ktorých sa uplatňuje miernejšie zvýšenie prostriedkov, ako napríklad humanitárnu pomoc, nástroj na podporu stability a mieru, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby jasne určila oblasti, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní týchto aktuálnych výziev a v ktorých sa potenciálne zvýšenia prostriedkov môžu efektívne absorbovať; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité poskytovať pomoc na zníženie a napokon aj odstránenie chudoby, pričom je potrebné aj naďalej považovať ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálnu súdržnosť a boj proti nerovnostiam za kľúčové činnosti v oblasti vonkajšej pomoci EÚ;

39.  podčiarkuje zreteľné zvýšenie sumy, ktorá sa má poskytnúť v rozpočte na rok 2016 na Garančný fond pre vonkajšie opatrenia riadený Európskou investičnou bankou, a konštatuje, že je to – okrem iných faktorov – z dôvodu začatia poskytovania úverov makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu;

40.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili uplatňovanie spoločného prístupu v strategických krajinách využívajúcich relatívne veľký objem finančných prostriedkov z rôznych zdrojov EÚ, napríklad na Ukrajine a v Tunisku; zastáva názor, že silnejší politický a hospodársky vplyv zo strany EÚ možno dosiahnuť zaistením lepšej súdržnosti a koordinácie medzi hlavnými aktérmi v EÚ a na danom mieste, zjednodušením a skrátením postupov a prezentovaním jasnejšieho obrazu o činnosti EÚ;

Okruh 5 – Administratíva

41.  konštatuje, že výdavky okruhu 5 sa zvýšili o 2,9 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 na 8 908,7 milióna EUR, pričom tento údaj celkovo predstavuje administratívne výdavky inštitúcií (+ 2,2 %) a výdavky na dôchodky a európske školy (+ 5,4 %); konštatuje, že bola ponechaná rezerva 574,3 milióna EUR pod stropom; zdôrazňuje, že podiel okruhu 5 na rozpočte EÚ zostáva stabilný na úrovni 5,8 %; pripomína však, že tento údaj nezohľadňuje technickú pomoc vykázanú ako operačné výdavky;

Osobitné nástroje

42.  opätovne potvrdzuje, že osobitné nástroje majú kľúčový význam pre plné dodržiavanie a vykonávanie VFR a mali by sa vzhľadom na svoju podstatu vykazovať nad rámec stropov v záväzkoch aj platbách, najmä na účel výpočtu celkovej rezervy pre platby; víta navrhovanú rovnosť záväzkov a platieb pre rezervu na núdzovú pomoc; konštatuje, že sumy vyčlenené na rezervu na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a Fond solidarity EÚ (FSEÚ) v návrhu rozpočtu na rok 2016 sú vo všeobecnosti stabilné alebo sa mierne zvýšili;

Pilotné projekty – prípravné akcie

43.  zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, z ktorých sa môžu vyvinúť stále činnosti a programy EÚ, vrátane iniciatív zameraných na zohľadňovanie a sprevádzanie hospodárskych, ekologických a sociálnych zmien v rámci EÚ; so znepokojením konštatuje, že Komisia nezahrnula rozpočtové prostriedky na pokračovanie veľmi úspešných pilotných projektov a prípravných akcií, najmä v okruhu 3; má v úmysle stanoviť vyvážený balík pilotných projektov a prípravných akcií; konštatuje, že v súčasnom návrhu je rezerva v niektorých okruhoch dosť obmedzená, alebo dokonca neexistuje, a má v úmysle preskúmať spôsoby vytvorenia priestoru na prípadné pilotné projekty a prípravné akcie;

Decentralizované agentúry

44.  zdôrazňuje, že decentralizované agentúry zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe politík EÚ, a je odhodlaný zhodnotiť rozpočtové a personálne potreby všetkých agentúr podľa jednotlivých prípadov v záujme zabezpečenia primeraných rozpočtových prostriedkov a personálu pre všetky agentúry, a predovšetkým tie, ktorým boli nedávno pridelené nové úlohy alebo ktoré čelia vyššiemu pracovnému zaťaženiu z dôvodov stanovenia politických priorít alebo z iných dôvodov; je mimoriadne odhodlaný poskytnúť agentúram v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí potrebné zdroje na riešenie súčasných problémov s migráciou; opäť zdôrazňuje svoj nesúhlas s fondom pracovných miest určených na presun a očakáva, že sa nájde riešenie počas rozpočtového postupu s cieľom zastaviť ďalšie znižovanie počtu zamestnancov v decentralizovaných agentúrach; okrem toho opakuje svoj úmysel využiť medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre decentralizované agentúry s cieľom nájsť spoločný základ medzi inštitúciami, pokiaľ ide o prístup k agentúram z rozpočtového hľadiska, a to aj s ohľadom na zmierovací postup v súvislosti rozpočtom na rok 2016;

o

o    o

45.  žiada, aby sa prostredníctvom rozpočtu pokračovalo v úsilí o poskytovanie zodpovedajúcej odbornej prípravy a rekvalifikácie v sektoroch, v ktorých je nedostatok pracovníkov, a v kľúčových sektoroch s vysokým potenciálom vytvárať pracovné miesta, ako sú ekologické hospodárstvo, obehové hospodárstvo, zdravotná starostlivosť a informačné a komunikačné technológie; zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 by mal poskytovať primeranú podporu v súvislosti s presadzovaním sociálneho začlenenia a činnosťami zameranými na odstránenie chudoby a posilnenie postavenia osôb, ktoré sú konfrontované s chudobou alebo sociálnym vylúčením; pripomína, že otázka rodovej rovnosti by mala byť zahrnutá do politík EÚ a treba sa ňou zaoberať v rámci rozpočtového procesu; naliehavo žiada, aby bola poskytnutá finančná podpora pre všetky programy podporujúce vytváranie pracovných miest a sociálne začlenenie pre ľudí, ktorí sú viacnásobne znevýhodňovaní, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci menšín a neaktívne a nemotivované osoby;

46.  pripomína, že rozpočtový postup na rok 2016 bude v dôsledku toho, že programy podľa očakávania dosiahnu plnú funkčnosť, a v dôsledku začlenenia nových významných iniciatív v oblasti investovania a migrácie, príležitostí na riešenie otázok minulosti, napríklad otázky platieb a osobitných nástrojov, a prvej aktivácie nových ustanovení VFR, ako napríklad celkovej rezervy pre záväzky, skúškou prístupu Rady k platobnému plánu, ako aj posúdenia súčasného VFR; pripomína Komisii jej zákonnú povinnosť predložiť preskúmanie fungovania VFR do konca roka 2016 a priložiť k rozpočtovému hodnoteniu legislatívny návrh na revíziu nariadenia č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje VFR na roky 2014 – 2020; pripomína, že Komisia by súbežne s týmto procesom mala posúdiť aj iniciatívy týkajúce sa nových vlastných zdrojov na základe výsledkov pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré majú byť predložené v roku 2016;

47.  berie na vedomie široký konsenzus, ktorý bol základom preskúmania návrhov opravných rozpočtov na rok 2015, ako aj doterajších rokovaní o platobnom pláne, čím sa preukázala spoločná vôľa dodržiavať VFR, vykonávať starostlivo prerokované právne základy a zabezpečiť financovanie nových programov; žiada, aby sa pokračovalo v duchu spolupráce medzi Komisiou a dvoma zložkami rozpočtového orgánu EÚ, a dúfa, že to v konečnom dôsledku povedie k riešeniu príčin nárastu počtu nevybavených prípadov, ktoré sú začlenené do rozpočtového postupu; očakáva, že v rovnakom duchu sa budú viesť rokovania o rozpočte na rok 2016 a že sa takisto v tomto duchu budú hľadať prostriedky na zvládnutie nových a nepredvídaných budúcich výziev;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

PRÍLOHA I: SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁTUMOCH PRE ROZPOČTOVÝ POSTUP A SPÔSOBOCH FUNGOVANIA ZMIEROVACIEHO VÝBORU V ROKU 2015

A.  V súlade s časťou A prílohy k Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch týkajúcich sa rozpočtového postupu na rok 2016:

1.  Pred prijatím pozície Rady sa na 14. júla zvolá trialóg.

2.  Rada sa bude usilovať prijať svoju pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu do 38. týždňa (tretí septembrový týždeň), aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom.

3.  Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 42. týždňa (polovica októbra).

4.  Pred čítaním v Európskom parlamente sa na 19. októbra zvolá trialóg.

5.  Plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 44. týždni (plenárne zasadnutie 26. – 29. októbra).

6.  Zmierovacie obdobie začne 29. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 ZFEÚ skončí obdobie vyhradené na zmierovacie konanie 18. novembra 2015.

7.  Zmierovací výbor zasadne 9. novembra v priestoroch Európskeho parlamentu a 13. novembra v priestoroch Rady a zasadnutie môže v prípade potreby pokračovať, pričom tieto zasadnutia sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 11. novembra. Ďalšie trialógy možno zvolať počas zmierovacieho obdobia trvajúceho 21 dní.

B.  Spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

PRÍLOHA II: SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O PLATOBNOM PLÁNE NA ROKY 2015 – 2016

Európsky parlament, Rada a Komisia, vychádzajúc zo spoločného vyhlásenia o platobnom pláne, ktoré sa schválilo v decembri 2014 v rámci dosiahnutej dohody o rozpočtoch na roky 2014 a 2015, a na základe dokumentu, ktorý Komisia predložila 23. marca 2015, spoločne posúdili aktuálny stav a výhľad v oblasti platieb v rámci rozpočtu EÚ.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli na týchto krokoch:

1.  Aktuálny stav

Európsky parlament a Rada berú na vedomie dôkladné posúdenie Komisie, ktoré poskytla v dokumente „Elements of a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track“ (v prílohe), ako analytický základ pre určenie hlavných faktorov prispievajúcich k nárastu úrovne nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka a pre dosiahnutie cieľa znížiť úroveň nesplatených faktúr s osobitným zameraním na vykonávanie programov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013.

a)  Obmedzenie v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov schválených v predchádzajúcich rozpočtoch v spojení s cyklom vykonávania programov politiky súdržnosti viedlo k postupnému vytvoreniu neudržateľného objemu nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka, ktorý na konci roka 2014 dosiahol bezprecedentnú úroveň 24,7 miliardy EUR. Inštitúcie však uznávajú, že vďaka náročným rozhodnutiam, ktoré sa prijali v súvislosti s rozpočtami na roky 2014 a 2015, sa tento objem do veľkej miery stabilizoval.

b)  Nedostatok prostriedkov na platby sa okrem toho premietol do pomalšieho vykonávania programov na roky 2014 – 2020 v rámci iných okruhov, najmä v súvislosti s plnením zmluvných záväzkov vyplývajúcich z minulých záväzkov, a teda s predchádzaním riziku úrokov z omeškania, a to v čase, keď by kľúčové programy mali prispievať k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v Európe a posilňovaniu úlohy Únie na medzinárodnej scéne.

2.  Výhľad

c)  Európsky parlament a Rada berú na vedomie výhľad na roky 2015 a 2016, ktorý predstavila Komisia: z analýzy vyplýva, že do konca roka 2016 by malo byť možné znížiť objem nesplatených žiadostí o platby na programy politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013, ktoré zostanú ku koncu roka nesplatené, na úroveň približne 2 miliárd EUR, najmä s prihliadnutím na to, že programy politiky súdržnosti čoskoro dospejú do záverečnej fázy, a to pod podmienkou, že sa rozpočtové prostriedky na platby v rozpočte na rok 2016 schvália v dostatočnej výške. Tento krok by mal pomôcť predísť nepriaznivým dôsledkom a zbytočnému omeškaniu pri vykonávaní programov na roky 2014 – 2020.

d)  Európsky parlament a Rada zdôrazňujú, že sú pripravení odstrániť neudržateľný objem nesplatených žiadostí o platby na programy politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013. Zaväzujú sa, že budú v plnom rozsahu spolupracovať, aby sa v rozpočte na rok 2016 schválili rozpočtové prostriedky na platby v takej výške, ktorá umožní splniť uvedený cieľ. Pri svojich rokovaniach vezmú do úvahy aktuálny výhľad, ktorý Komisia zohľadní a ďalej spresní vo svojich odhadoch návrhu rozpočtu na rok 2016.

e)  Komisia bude naďalej pozorne monitorovať vývoj objemu nesplatených žiadostí o platby a v nutnom prípade navrhne vhodné opatrenia na zabezpečenie riadneho vývoja rozpočtových prostriedkov na platby v súlade so schválenými rozpočtovými prostriedkami na záväzky.

f)  Uvedené tri inštitúcie pripomínajú, že sú pripravené aktívne monitorovať stav vykonávania platieb počas celého roka 2015. Potvrdzujú, že v rámci pravidelnej výmeny názorov sú ochotné usporiadať 26. mája, 14. júla a 19. októbra tematické medziinštitucionálne stretnutia s cieľom zabezpečiť udržateľný rozpočtový proces. V tejto súvislosti by sa na uvedených medziinštitucionálnych stretnutiach mali riešiť aj dlhodobejšie prognózy očakávaného vývoja platieb do konca aktuálneho viacročného finančného rámca, v súvislosti s ktorým sa od Komisie žiada, aby podľa potreby predložila alternatívne scenáre.

g)  Na účely uľahčenia procesu monitorovania aktuálneho stavu programov v rokoch 2007 – 2013 predloží Komisia v júli a októbri správu o plnení rozpočtu, a to v porovnaní s mesačnými prognózami na daný rok a v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ako aj správu o vývoji objemu nesplatených žiadostí o platby v podokruhu 1b.

h)  Európsky parlament a Rada v snahe predísť v budúcnosti vzniku podobného objemu nesplatených žiadostí vyzývajú Komisiu, aby dôkladne sledovala vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 a aby zaviedla systém včasného varovania. Komisia sa v záujme dosiahnutia tohto výsledku zaväzuje, že vyvinie vhodné nástroje, pomocou ktorých poskytne počas rozpočtového postupu priebežné prognózy platieb pre jednotlivé (pod)okruhy v rámci (pod)okruhov 1b, 2 a 5 a pre jednotlivé programy v rámci (pod)okruhov 1a, 3 a 4 zamerané na roky N a N+1, a to vrátane vývoja nesplatených faktúr a nesplatených záväzkov (RAL); tieto prognózy sa budú pravidelne aktualizovať na základe rozpočtových rozhodnutí a akéhokoľvek relevantného vývoja, ktorý bude ovplyvňovať platobné profily programov; prognózy platieb sa predstavia v júli v rámci medziinštitucionálnych stretnutí týkajúcich sa platieb, ako sa ustanovuje v bode 36 ods. 3 prílohy k medziinštitucionálnej dohode.

i)  Tento postup by mal rozpočtovému orgánu umožniť včas prijať potrebné rozhodnutia, ktorými sa v budúcnosti predíde vzniku neudržateľného objemu nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka, a to pri plnom dodržiavaní a vykonávaní dohôd uzavretých v rámci viacročného finančného rámca a ročného rozpočtového postupu.

ANNEX TO THE ANNEX II: ELEMENTS FOR A PAYMENT PLAN TO BRING THE EU BUDGET BACK ONTO A SUSTAINABLE TRACK

Table of Contents

Executive summary

1.  Background

2.  State of play at the end of 2014

2.1.  Implementation at the end of 2014

2.2.  Mitigating measures taken in 2014

3.  Terminology

3.1.  Project cycle

3.2.  Outstanding commitments (RAL)

3.3.  Cash flow constraints vs. shortage of payment appropriations

3.4.  Backlog of outstanding payment claims at year-end

4.  Heading 1b: evolution of backlog and outlook

4.1.  Implementing the structural funds 2007-2013

4.2.  Payment claims profile for the 2007-2013 programming period

4.3.  Components and types of backlog

4.4.  Outlook for 2007-2013 payments (claims) in 2015 and 2016

4.5.  Payment claims expected for 2016

4.6.  Summary of information used to calculate the payment claims and the backlogs

4.7.  Payment at closure

5.  Other headings: outlook for the 2007-2013 programmes

5.1.  Overview

5.2.  Shared management programmes in heading 2 and 3

5.2.1.  Heading 2

5.2.2.  Heading 3

5.3.  Direct management programmes in heading 1a and 4

5.3.1.  Heading 1a

5.3.2.  Heading 4

6.  Outlook for 2014-2020 programmes

7.  Conclusions

Annex 1: information sent by the Commission on 15 December 2014

Annex 2: Heading 1b: latest forecasts from Member States

Executive summary

The increasing gap between the authorised payment appropriations and the past commitments taken by the European Institutions has been one of the main developments regarding the implementation of the EU budget, in particular since 2012. This payments gap has led to a number of negative consequences in the different areas of expenditure and most notably to a growing backlog of outstanding payment claims for the 2007-2013 Cohesion policy programmes (heading 1b), which reached an unprecedented peak at the end of 2014.

This growing backlog of outstanding payment claims is due to the intersection of the peak in the 2007-2013 programme cycle with the drop in 2014 in the payment ceiling of the multiannual financial framework (MFF), in a general environment of public finance consolidation at national level. Two different factors are therefore key to understand this evolution.

Firstly, the cyclical increase of payment claims driven by the sustained implementation of the 2007-2013 Cohesion policy programmes, to be paid in the first years of the 2014-2020 MFF. After a slow start of the programmes in 2007-2009, resulting (inter alia) from the effects of the financial crisis and counter measures taken, implementation has accelerated since 2012, with payment claims increasing yearly to a historic record of EUR 61 billion in 2013 in the field of Cohesion policy, driven by deadlines for implementation and the automatic decommitment rules set out in the Cohesion policy legislation(5).

It has been difficult to accommodate such a steep increase in payment claims for the 2007-2013 Cohesion policy in the EU budget, with other programmes at cruising speed, a lower ceiling for payments in 2014, and against the backdrop of ongoing fiscal consolidation in Member States.

Indeed, the second key factor to explain this development is the significant reduction in the payment ceilings in the new MFF, which is particularly sharp (EUR 8 billion lower) in 2014. The resulting shortage of payment appropriations affects not only Cohesion (heading 1b), but also other areas of expenditure and in particular the policy areas of Growth and Jobs (heading 1a), Global Europe (heading 4) and Security (heading 3).

In order to face this challenge, the Commission put in place measures to ensure an active management of the scarce payment appropriations, namely: speeding up action to recover any undue amounts; limiting idle amounts on fiduciary accounts; reducing pre-financing percentages; making best use of maximum payment deadlines allowed; postponing calls for proposals/tenders and related contracting and giving higher priorities to countries under financial assistance.

Moreover, the budgetary authority was timely informed of the different challenges and developments and different amending budgets were proposed to increase the authorised payment appropriations.

Despite the reinforcements in payment appropriations through amending budgets authorised by Parliament and Council(6), and despite the active management of available payment appropriations by the Commission, the backlog of outstanding payment claims has kept growing: for the 2007-2013 Cohesion policy alone it reached EUR 24.7 billion at the end of 2014(7).

Thanks to the mitigating measures undertaken by the Commission, the build-up ofbacklog was tolarge extent contained in the other policy areas managed directly by the Commission. Most of the payment appropriations available in 2014 were used to honour contractual obligations stemming from the previous programming period and thus minimise penalties for late payments, which nonetheless showed a fivefold annual increase (to EUR 3 million)(8). While these actions avoided larger negative financial impact for the EU budget, they entailed shifting a number of payments due-dates to 2015, with an impact on legitimate expectations from stakeholders who may have had to postpone the start of their project and/or to temporarily co-finance it to a higher degree.

The closure stage of the 2007-2013 Cohesion programmes is approaching. In 2014, the total level of payment claims received decreased to EUR 53 billion (from EUR 61 billion in 2013). In their latest forecasts (January 2015), Member States expect to submit payment claims of around EUR 48 billion in 2015 and EUR 18 billion in 2016. However, these figures cannot be taken at face value, since in 2015-2016 there will be a capping of payable claims at 95% of the whole financial envelope of the programme as established by the relevant legislation(9). The resulting payable claims for 2015 are estimated by the Commission at some EUR 35 billion and up to EUR 3.5 billion for 2016.

The 2015 budget authorises almost EUR 40 billion in payment appropriations for the 2007-2013 Cohesion policy. This budget will cover both backlog payments (EUR 24.7 billion consuming 62% of the 2007-13 Cohesion policy budget) and new claims arrived in due time to be paid (estimated at EUR 35 billion). As a result, the backlog at the end of 2015 is estimated to decrease tolevel of EUR 20 billion.

At this stage, the Commission estimates that up to EUR 23.5 billion will be needed to cover the remaining payment claims before the closure and to phase out the backlog. In its Draft Budget 2016, the Commission will fine-tune the payment appropriations for heading 1b, in order to ensure that this is achieved together with a proper implementation of the 2014-2020 programmes.

Budget year 2015 for the Cohesion policy (EUR billion)

Payment appropriations available in Budget 2015

(1)

39.5

-  Of which end-2014 backlog

(2)

24.7

-  Of which forecasts 2015 capped at 95% threshold

(3)

~35

Expected backlog end-2015

(4)=(1)-(2)-(3)

~20

Budget year 2016 for the Cohesion policy (EUR billion)

Expected backlog end-2015

(1)

~20

Maximum remaining payment claims expected to be received in 2016 before closure

(2)

~3.5

Maximum payment claims to be covered in the 2016 budget

(3)=(1)+(2)

~23.5

Likewise, the level of payment appropriations to be proposed for the other policy areas in the 2016 budget should allow to meet obligations stemming from past commitments and minimise the risk of late interest payments, but also to ensure an adequate level of implementation and contracting for the 2014-2020 programmes.

The multi-annual character of a significant share of the EU budget explains the existence of a time gap between the moment when the commitment is recorded and the actual payment against this commitment. The build-up of a structural volume of outstanding commitments (known as "RAL", the French acronym of "reste à liquider") is therefore normal and expected. Given the legal deadline for the payment of claims by the Commission(10), the year-end concentration of claims linked to the requirement to avoid decommitment and possible interruptions, a certain amount of outstanding payment claims at year-end is considered as 'normal'. However, the growing size of the backlog over the last few years has reached 'abnormal' levels(11), which pre-empt a significant and growing share of the budget of the following year and are not sustainable in terms of sound financial management.

The Commission estimates that about half of the backlog of outstanding payment claims in Cohesion policy at the end of 2013 and 2014 was 'abnormal', this means linked to the shortage of payment appropriations authorised in the budget, creating a 'snowball effect'. With the closure stage approaching, lower payment levels will be needed in 2015 and 2016 and the backlog will automatically decrease. The level of interruptions and suspensions is also foreseen to decrease as the programmes are reaching the closure. With payment appropriations of some EUR 21.5 billion for the 2007-2013 programmes in 2016, the backlog is forecasted to be around EUR 2 billion at the end of 2016.

Cohesion policy programmes 2007-2013: evolution of the backlog of outstanding payment claims at year-end 2007-2016

 

The need for phasing out the 'abnormal' backlog which has built up has been acknowledged by the two arms of the budgetary authority, the Council and the European Parliament, which jointly agreed during the negotiations on the 2015 budget to "reduce the level of unpaid bills, withparticular focus on cohesion policy, at year-end down to its structural level in the course of the current MFF" and "engage to implement, as of 2015,plan to reduce the level of unpaid bills corresponding to the implementation of the 2007-2013 programmes to the commonly agreed level by the mid-term review of the current multiannual financial framework" .

This document provides a solid basis for a common understanding by the two arms of the Budgetary Authority, which are expected to endeavour to take decisions that allow the phasing out of the 'abnormal' backlog of unpaid bills for 2007-2013 programmes by the end of 2016.

This payment plan also provides the opportunity to draw some lessons on the budget management for the future:

1.  The agreement on amending budget 2/2014(12) at the end of 2014 was very important to largely stabilise the backlog of outstanding payment claims at a level which can be phased out over two years. The institutions have taken their responsibility in the face of a very difficult fiscal situation in many Member States.

2.  Measures of active budget management taken by the Commission have proven indispensable to deal with a shortage of payment appropriations in many policy areas. These measures will need to be maintained as long as necessary in order to avoid disproportionate disruptions for beneficiaries and/or the payment of penalty interest.

3.  Although there is a recurrent cycle in the implementation of Cohesion policy programmes, the size of peaks and troughs can be smoothened by implementing programmes as quickly as possible at an early stage in the programming period. This is especially desirable in the current economic conditions when investment is badly needed to stimulate economic recovery and competitiveness.

4.  Regular submission of claims is needed. Member States should avoid unnecessary administrative delays in sending their payment claims throughout the year. Regular submission of claims improves budgetary management and helps minimising the backlog at year-end.

5.  On the other hand, sufficient budgeting of payment appropriations is a necessary condition to properly implement the budget and avoid the accumulation of an unsustainable level of outstanding payment claims at year-end. In addition to this, the "specific and maximum flexibility", mentioned in the European Council conclusions and the statement of President Barroso in February 2013, will need to be applied in order to comply with Union's legal obligations. Furthermore, decisions of the budgetary authority should, as much as possible, allow for a smooth payment profile over the duration of the MFF.

6.  Forecasting capacity has to be reinforced. In addition to the various analyses already provided(13), the Commission will further improve its medium and long-term forecasts in order to identify at an early stage, to the extent possible, likely problems. In particular it will inform the two arms of the budgetary authority as soon as it identifies any developments in the implementation of the 2014-2020 programmes which present a risk for a smooth payment profile.

1.  Background

Since 2011, the Commission has been confronted with a growing level of outstanding payment claims at the end of the year, despite the full use of the payment ceilings in 2013 and 2014 and the recourse to the contingency margin for payments in 2014. While virtually all the payment appropriations authorised in the annual budgets have been used up, the backlog of outstanding payment claims at the end of the year for the Cohesion policy (heading 1b) and specific programmes in other headings (such as heading 4 "global Europe") has increased steadily.

The Commission has followed up on the invitation from Parliament and Council to monitor the situation throughout the year and ad-hoc inter-institutional meetings have taken place over the last years to share the assessment on the state of play. Since 2011, the Commission had to present draft amending budgets (DAB) aimed at increasing significantly the level of payment appropriations to address payment shortages. Initial lower levels of authorised payment appropriations have led to recurrent DABs, which have made more complex the decision-making process on the draft budget, which should be the main subject for Conciliation. Amending budgets were voted late, increasing the difficulty to manage the payment process.

Against the backdrop of consistently higher levels of commitment appropriations, the graph below illustrates the increasingly tight annual payment budgets and ceilings and the progressive reduction of the gap between payment ceiling and the voted appropriations, culminating in the need to use the contingency margin in 2014.

 

In December 2014, in the framework of the agreement reached on the 2014 and 2015 budgets, the European Parliament and the Council agreed the following joint statement:

The institutions agree to the objective to reduce the level of unpaid bills, withparticular focus on cohesion policy, at year-end down to its structural level in the course of the current MFF.

In order to reach this objective:

•  the Commission agrees to present, along with the joint conclusions on Budget 2015,most up to date forecast of the level of unpaid bills by end 2014; the Commission will update these figures and provide alternative scenarios in March 2015 whenglobal picture of the level of unpaid bills at the end of 2014, for the main policy areas, will be available;

•  on this basis, the three institutions will endeavour to agree onmaximum target level of unpaid bills at year-end which can be considered as sustainable;

•  on this basis and while respecting the MFF Regulation, the agreed financial envelopes of the programmes as well as any other binding agreement, the three institutions will engage to implement, as of 2015,plan to reduce the level of unpaid bills corresponding to the implementation of the 2007-2013 programmes to the commonly agreed level by the mid-term review of the current multiannual financial framework. Suchplan will be agreed by the three institutions in due time before the presentation of the draft budget 2016. Given the exceptionally high level of unpaid bills, the three institutions agree to consider any possible means to reduce the level of those bills.

•  

Every year, the Commission agrees to accompany its draft budget bydocument evaluating the level of unpaid bills and explaining how the draft budget will allow for the reduction of this level and by how much. This annual document will take stock of the progress made so far and propose adjustments to the plan in line with updated figures.

As an immediate follow-up to the joint statement, on 15 December 2014 the Commission presented an updated forecast of the level of outstanding payment claims by end 2014, which is set out in Annex 1.

The present document provides an overview of the state of implementation at the end of 2014, focussing on the backlog of the 2007-2013 programmes of the Cohesion policy, in view of reducing it to an agreed level by the mid-term review of the current multiannual financial framework in 2016. The document also addresses the evolution of the backlog of the other headings, although the problem of backlog is much less acute in terms of absolute size than in heading 1b: the backlog of outstanding payment claims in other headings at the end of 2014 stood at some EUR 1.8 billion.

2.  State of play at the end of 2014

2.1.  Implementation at the end of 2014

At the end of 2014, the implementation of payment appropriations (before carryovers) amounted to EUR 134.6 billion (99% of the final authorised appropriations in the 2014 budget). The under-implementation of payments (after carryovers) is the lowest ever recorded at amounted to EUR 32 million, as compared to EUR 107 million in 2013 and EUR 66 million in 2012. Such a high level of implementation, despite the late adoption of draft amending budget 3/2014, is a confirmation of the tight constraints imposed on payment appropriations, particularly for the completion of the 2007-2013 programmes. In many cases, the corresponding budget lines were also reinforced with appropriations initially foreseen for paying the pre-financing of newly adopted 2014-2020 programmes.

During 2014, the payment appropriations for the 2007-2013 Cohesion programmes were reinforced by EUR 4.6 billion, of which EUR 2.5 billion through draft amending budget 3/2014, EUR 0.6 billion through the end-of-year transfer(14) and EUR 1.5 billion through internal transfers from the 2014-2020 programmes. These reinforcements contributed to stabilising the backlog of the 2007-2013 Cohesion programmes at the end of 2014.

A large amount of unused commitment appropriations were carried over or reprogrammed to 2015, not only for the Cohesion policy but also for the programmes under rural development (heading 2) and the migration and security funds (heading 3). As a consequence, the amount of outstanding commitments (RAL) decreased to EUR 189 billion at the end of 2014, a reduction of EUR 32 billion in comparison with the RAL at the end of 2013. However, this decrease is somewhat artificial as it results mostly from the under-implementation of the commitment appropriations for 2014-2020 programmes carried over and reprogrammed to 2015 and later years, when it will "reappear". Had all appropriations for the new programmes been committed in 2014, the RAL would have remained much closer to the 2013 level (EUR 224 billion).

The graph below shows the evolution of the level of RAL over the period 2007-2014 and the projection for the level of RAL at the end of 2015, for the budget as a whole, as well as for programmes under shared management in headings 1b, 2 and 3 and the other programmes/headings. As shown in the graph, the overall level of RAL at the end of 2015 is expected to return to a level comparable to that at the end of 2013. However, the graph also shows the distinction between the programmes under shared management in headings 1b, 2 and 3, for which the RAL at the end of 2015 is expected to go down compared to 2013, and the other programmes/headings, for which the RAL at the end of 2015 is expected to go up.

 

2.2.  Mitigating measures taken in 2014

On 28 May 2014, the Commission presented its draft amending budget 3/2014, requesting additional payment appropriations for 2014. After a lengthy adoption process, DAB 3/2014 was finally approved on 17 December 2014. Awaiting the adoption of the amending budget, during the year 2014 the Commission has put in place a series of mitigating measures in order to honour legal obligations stemming from past commitments while launching the new generation of programmes, within an exceptionally tight budgetary framework.

So as to implement the agreed policies with the appropriations authorised in the budget, the Commission followed an approach of actively managing the budget, bearing in mind three main principles:

•  Minimise the financial impact for the EU budget of interests for late payments and potential liabilities;

•  Maximise the implementation of programmes;

•  Minimise the potentially negative impact of decisions on third parties and the economy as a whole.

Accordingly, the measures to ensure an active management of the scarce payment appropriations included the following: pro-actively recovering any undue amounts; limiting idle amounts on fiduciary accounts; reducing pre-financing percentages; making best use of maximum payment deadlines allowed; postponing calls for proposals/tenders and related contracting.

These mitigating measures helped the Commission to protect its status as a first-class investor and its reputation as a reliable and secure partner. The Commission managed to minimise, as far as possible, the negative effects of payment shortages, for instance in terms of limiting the amount of interests on late payments. Despite an almost fivefold increase compared to 2013, the amount of interests paid at the end of 2014 still remains limited (EUR 3 million). The relative sharper increase for heading 1a (Competitiveness for Growth and Jobs) and heading 4 (Global Europe), as shown in the table below, illustrates the pressure on payment appropriations.

Interests paid on late payments (in EUR)

 

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Heading 1a

294 855

157 950

173 748

329 615

137 906

243 748

1 047 488

Heading 1b

1 440

5 324

6 220

11 255

31 726

71 620

103 960

Heading 2

27 819

1 807

9 576

15 713

61 879

30 991

61 985

Heading 3

13 417

59 852

48 673

50 397

29 375

13 060

7 252

Heading 4

250 204

178 468

257 818

1 266 425

335 820

247 786

1 797 825

Heading 5

43 915

442 678

237 367

60 825

142 254

46 187

8 614

Total

631 651

846 079

733 403

1 734 230

738 960

653 392

3 027 124

Interest for late payments in Cohesion policy (heading 1B) is not significant as shared management represents the major part of this heading and shared management does not lead to late interest. However, in terms of credibility, the non-respect of the regulatory deadlines for shared management policies is highly prejudicial.

3.  Terminology

This section explains a number of definitions used in this document.

3.1.  Project cycle

Before approving an operational programme or a project, the Commission reserves the appropriations by creating a commitment on a budget line for a defined amount. This transaction consumes part of the authorised commitment appropriations.

Very often, the signature of the contract for the project or the approval of the operational programme leads to a certain level of pre-financing, which allows the beneficiary to start the project without borrowing. Reaching defined milestones allows the beneficiary to submit interim payment claims and to be reimbursed for expenditure incurred linked to the programme.

However, in the case of major programmes such as research (Horizon 2020), the structural funds, the European Fisheries Fund and rural development, once a certain stage of implementation is reached, interim payment claims no longer lead to payments as they are covered by the pre-financing. Furthermore, a percentage of the total funds committed for the project or the programme is only paid at the closure when the Commission has verified that all the work has been carried out in accordance with the initial agreement. If that is not the case, the funds are partly decommitted. In certain cases, the Commission may also issue recovery orders to recover payments which were not justified.

3.2.  Outstanding commitments (RAL)

Outstanding commitments are usually referred to as 'RAL' from the French acronym for "Reste à Liquider". It is the part of a commitment that has not been consumed by any payment at a given point in time. In multiannual projects, commitments are made at the start of the project with a limited pre-financing while interim payments are made at a later stage, when the project is being implemented and the final payment is made at closure.

A large part of the EU budget concerns investments, whose implementation is spread over a number of years. The difference between commitment and payment appropriations authorised in the annual budget determines the change in the overall level of RAL. In turn, the speed at which commitments grow and the pace of programme implementation determine the normal evolution of RAL. However, the RAL further increases when insufficient payment appropriations are budgeted, regardless of the pace of implementation. In this latter case, the effect is to increase the level of outstanding payment claims at the end of the year.

The ratio between RAL and the commitments of the year is a good indicator to compare the size of the RAL of specific programmes with their financial envelope. For example, programmes and actions with an annual character, such as Erasmus or Humanitarian Aid, have a RAL/commitments ratio below one, which indicates that most commitments are paid within a year. Cohesion programmes, on the other hand, typically have a RAL/commitments ratio between 2½ and 3, which reflects the impact of the automatic decommitment rules set out in the legislation (the so-called "N+2" / "N+3" rules, see section 4.1 below). Certain programmes under heading 4 have a higher ratio, due to the complex cycle of negotiations linked to implementation. In its payment requests, the Commission takes these indicators into account.

3.3.  Cash flow constraints vs. shortage of payment appropriations

The Commission cash-flow is mostly determined by the amounts called in from Member States on a monthly basis according to the own resources rules. The Commission is not allowed to borrow money to cover cash-flow shortages. Cash-flow constraints may lead to temporary delays in payments to beneficiaries of EU funds despite the fact that sufficient payment appropriations are authorised in the budget for the financial year. This may happen, usually in the first part of the year, because the sum of outstanding payment claims at the end of the previous year and those to be paid in the first months of the current year (for instance for the European Agricultural Guarantee Fund) are larger than the maximum monthly inflow of own resources made available to the Commission. As the backlog from the previous year is phased out and the monthly inflow of resources continues later in the year, the cash-flow constraint is no longer binding in the following months of the year.

Cash flow constraints at the beginning of the year are amplified by the shortage of payment appropriations, since the monthly call for funds is based on the revenue provided for in the authorised budget as it stands, before the adoption of amending budgets increasing the level of payments, which usually takes place towards the end of the year.

Depending on the precise date of adoption (i.e. before or after 16 November of the year in question), the corresponding additional call for own resources to cover the additional payment appropriations authorised in amending budgets adopted at the end of the year might lead to cash availability only in the beginning of the next financial year, leading to possible difficulties in implementing the amending budgets in the same year.

3.4.  Backlog of outstanding payment claims at year-end

At the end of every year, there is a backlog of outstanding payment claims, i.e. claims that have been sent by the beneficiaries of EU funds and need to be paid within a defined delay (in general in less than 2 months) but that have yet not been paid(15). That is because of one of the following three reasons:

a)  Ongoing interruptions/suspensions: Payments were interrupted/suspended for certain beneficiaries/programmes. Interruptions of payments are normally short term formal actions by which the Commission delays the payment waiting for missing information or checks of the management and control system.

b)   Timing: Payment claims not paid because they were transmitted in the very last days of the year, leaving insufficient time for processing before year-end.

c)   Lack of credits: Payment claims unpaid because authorised payment appropriations on the relevant budget line were exhausted.

Part of the backlog is considered “normal” (see points a and b). The growth of the "abnormal" backlog of outstanding payment claims, most of which is in Cohesion policy, is associated with the shortage of payment appropriations (point c), whereas the cash-flow constraints in the beginning of the year (see section 3.3 above) also have an impact. Section 4 further develops the case of the Cohesion policy.

4.  Heading 1b: evolution of backlog and outlook

This chapter looks at the specific case of the Cohesion policy (heading 1b). First, it sets out the main features of the structural funds and it explains how specific events in the past or in relation with the legislation created the present difficult situation. It then explores how a "normal" backlog could be defined and provides a detailed analysis of the situation at the end of 2014.

4.1.  Implementing the structural funds 2007-2013

Structural funds 2007-2013: main features

Projects financed out of heading 1b are organised in operational programmes. These operational programmes are proposed by Member States, and negotiated and adopted by the Commission at the beginning of the period for the whole duration of the period. Each operational programme is implemented in shared management through individual projects. This means that Member States implement the funds. The Commission participates in monitoring committees, where it has an advisory role in the project selection and monitors project implementation through annual implementation reports.

Programmes are co-financed by the EU budget; this means that the Commission does not pay the entire cost of the programme. Member States must find "match-funding" to finance part of the programmes.

Once a programme is adopted, the European Union has contracted a legal obligation for the whole period. The Commission committed automatically the appropriations on an annual basis before the end of April from 2007 to 2013, based on the financial plan of the programme and not on the actual implementation of the projects of the programme. While the EU payments can never exceed the EU budget commitments, expenditure is eligible from the beginning of the period (i.e. even before the adoption of the programme) until the end of the eligibility period.

After the approval of the programme, the Commission pays pre-financing. These payments are made automatically to the Member State and remain at its disposal until its clearing at the closure.

As the implementation of the various projects is ongoing, the Member States submit interim payments through their certifying authority. The interim payment claims are paid by the Commission based on the co-financing rate in force and provided that no interruption or suspension is decided.

This mechanism works as long as the total of pre-financing paid by the Commission and interim payment claims submitted by Member States for the programmes does not reach 95% of the share of the allocation of the programmes. Once this threshold is reached, the Member State may still send its payment claims but they are used to clear any outstanding prefinancing. The remainder will be settled at closure of the programme. Member States need to justify eligible expenditure to cover the amount of pre-financing received at the beginning of the period and the amount retained for closure (5% of the total allocation).

After the end of the eligibility period, a period of 15 months is then foreseen to prepare and submit the closure documents to the Commission and request the final payment to be settled. Before the final payment can be done, the Commission examines the closure package (i.e. closure declaration, Final Implementation Report and final claim). Given that these documents are expected by 31 March 2017, the decision on the closure (and the related final payments) will occur between 2017 and 2019.

Based on the outcome of this exercise, the 5% retained for the closure are used to pay the outstanding payment claims. Otherwise, the Commission does not pay the full amount at the closure. The amount that is not paid will be decommitted. If corrections are higher than 5%, the Commission will recover the amount unduly paid.

The N+2/N+3 rule

The N+2/N+3 rule was first established for the programming period 2000-2006. The rule foresees that a commitment made at year N has to be covered by the same amount of pre-financing and interim payment claims before 31 December N+2 (N+2 rule). For example, a commitment made in 2012 has to be fully covered by payment claims before 31 December 2014. The amount not covered is decommitted, which means that the Member State loses the funding. At present, however, there is no history of significant N+2/N+3 decommitments in the entire history of the structural funds.

The purpose of the rule is to ensure financial discipline in managing the EU funds. As commitments are made automatically once a programme has been approved, the rule obliges the Member States to implement the projects in a dynamic manner and to avoid problems at the very end of the cycle. Its existence also enables having a smoother profile of payments by obliging the Member States to submit payment claims at regular intervals. However, as explained in the next chapter, "softening" of the rule, especially in the wake of the financial crisis of 2008, reduced its regulatory effect.

This rule is at the source of the year-end concentration of payment claims: Member States have to send their payment claims before 31 December midnight, through a specific IT system. Although they are legally required to send their claims regularly throughout the year(16), experience form the past shows that many wait for the last weeks to send large amounts.

4.2.  Payment claims profile for the 2007-2013 programming period

Main drivers of the payment cycle

At the beginning of the period, significant amounts of pre-financing are paid, followed during some years by a relatively low level of interim payments as programmes set up their structures and start implementation of projects. As the N+2/N+3 rule only begins to produce its effects at the earliest at the end of the third year of the programming period, there is no pressure at the start of the framework to submit claims. Moreover, the pre-financing still covers a large part of the commitments made at the beginning of the programming period. About 2-3 years before the end of the programming period, the annual level of interim payments begins to increase as programmes reach maturity and payments claims are at cruising speed. A peak is observed at the end of the period/beginning of the following programming period, followed by a decrease to nearly zero in the following years when programmes reach the 95% threshold. As mentioned above, closure payments are made between one and three years after the end of the eligibility period.

Derogations

Three developments in the legislative framework applicable to the 2007-2013 programming period amplified the cyclical character level of interim payments:

1.  The switch from N+3 to N+2. As part of the global compromise establishing the 2007-2013 MFF, the new Member States as well as Greece and Portugal were submitted to a N+3 rule for the 2007-2010 commitment tranches and then to an N+2 rule until the end of the period. This means that by the end of 2013, these Member States had to cover two commitment tranches: the 2010 tranche and the one of 2011. Of course, Member States did not wait necessarily until the decommitment deadline to implement the programmes and to submit their payment claims, so there was not a doubling of payment claims in 2013. Nevertheless, this rule reinforced strongly the peak of 2013 with a spill-over effect on the following years through the accumulation of a growing backlog.

2.  The Member States were required to carry out a compliance check on their control systems for the funds. The results of the compliance check had to be approved by the Commission. Interim payment claims could be submitted, but only reimbursed by the Commission following approval of the compliance assessment. While most of the programmes were adopted in 2007, the submission of claims (or at least their reimbursements by the Commission) was delayed, with nearly no interim payment made in 2008.

3.  As a response to the financial crisis, there were strong calls from Member States to neutralise the 2007 commitment tranche for the N+2/N+3 rule. This was accepted by the Commission but instead of postponing the decommitment threshold of the 2007 tranche by one year, the N+2/N+3 rules were weakened further through an unanimous vote in Council to spread the obligation related to 2007 tranche in six sixths over the whole period. This so-called "Greek rule" made it possible to submit fewer payment claims in the beginning of the period, balanced by more payment claims at the end of the period.

In addition, also in response to the crisis, the eligibility period of expenditure for the 2000-2006 programmes was extended from late 2008 to 2009 (by modifying the Commission decision approving the programme) and therefore Member States continued to focus on the implementation of the 2000-2006 programmes. As a result, implementation of 2007-2013 programmes and the related submissions of 2007-2013 interim payment claims were delayed.

Comparing the 2000-2006 programmes with the 2007-2013 programmes

Whereas the 2007-2013 programming period switched from N+3 to N+2 at the end of the fourth year, the 2000-2006 programming period only had an N+2 rule, albeit with some adjustments in 2004 because of the accession of 10 Member States.

The chart below compares the cumulated interim payments for the 2000-2006 period which were made over the years 2001-2007 as a percentage of the total envelope, with the cumulated interim payments for the 2007-2013 programmes which were made from 2008 to 2014, again as a percentage of the total envelope.

Chart 1: Annual pattern of cumulative interim payments (with 1-year time-lag): 2000-2006 (EU-15) vs. 2007-2013 period (% of total envelope excluding pre-financing)

 

As shown in the chart, the cumulative payments for the 2007-2013 programmes consistently remained below the level experienced in the 2000-2006 period, albeit with a catching up towards the end of the period. This delayed profile for the 2007-2013 programmes resulted from the combination of factors set out above. It explains the under-execution of payment appropriations and the payment ceiling at the beginning of the period, as the payment profile for the 2000-2006 programmes had been used as reference for establishing the ceilings.

However, when the payment claims started catching up at a later stage, the payments were strongly constrained by the level of authorised payment appropriations and/or by the payment ceiling which led to building up of the backlog.

Evolution of backlog 2007-2014

The following chart(17) shows the evolution of the backlog for the 2007-2013 programmes over the period 2007-2016.

Chart 2: Cohesion policy programmes 2007-2013: evolution of the outstanding payment claims at year-end (in EUR billion)

 

As shown in the chart, the backlog for the 2007-2013 programmes started to increase in 2011, when it reached a level of EUR 11 billion, and arriving at a peak of EUR 24.7 billion in 2014. As explained below, the projections show a still high level of the backlog at the end of 2015, before returning to a "normal" and sustainable backlog at the end of 2016.

4.3.  Components and types of backlog

Over the year, the Commission receives the following payment claims for the structural funds:

a)  Eligible payment claims that are covered by payments in the course of the year.

b)  Payment claims that have already been covered by the pre-financing at the beginning of the programming period and that are consequently not followed by additional payments.

c)  Payment claims which can only be paid after the closure will have to wait until the Commission and the beneficiary reach an agreement on the closure.

d)  Payment claims not paid because they were transmitted in the very last days of the year, too late to be processed before year-end.

e)  Payment claims which are interrupted/suspended for certain beneficiaries. Suspensions or interruptions of payments are normally short term formal actions by which the Commission delays the payment waiting for missing information or checks of the management and control system.

f)  Payment claims unpaid at year-end because authorised payment appropriations on the relevant budget line were exhausted.

g)  

The last four categories (from c to f) remain outstanding claims at year-end, but the backlog includes outstanding payment claims according to reasons d, e and f. A certain level of outstanding payment claims at the end of the year is considered 'normal' when they correspond to reason d and e. The "abnormal" backlog only includes outstanding payment claims according to reason f.

The following chart illustrates the flow of payment claims for heading 1b, from the submission by the Member States via the identification of "payable claims" to the "normal" and "abnormal" backlog.

 

Year-end concentration of claims and time to pay

There is a very high concentration of payment claims sent by Member States in the month of December, ranging from 27% to 35% of the annual total over the period 2011-2014. For each payment claim received, the Commission needs to carry out controls before proceeding with the disbursement. The larger the number of claims received in the last weeks of the year, the higher the risk of claims not being reimbursed before the end of the year.

For this reason, the Commission regularly encourages Member States to send their claims more regularly throughout the year.

The following chart shows the monthly evolution of the submission of payment claims for the 2007-2013 programmes between 2011 and 2014.

Chart 3a: Monthly pattern of cumulative interim payment claim submission for 2007-2013 period (in % of total)

 

This chart above shows clearly a recurrent very steep increase of the request of payment claims at the end of the year.

Chart 3b: Concentration of payment claims submission during the last two months of the year (percentage received in November and December) between 2011 and 2014

 

The charts illustrate that more and more claims have arrived late in the year, due to the growing pressure of the N+2 rule. The removal of the N+3 rule in 2013 meant that all Member States had an N+2 rule except Romania, Slovakia and Croatia. It had a major impact on the volume of claims received in that year. The amount of claims arriving too late to be paid in the year depends on the total amount of claims received in the year and on its profile within the year.

Impact of interruptions and suspensions

The Commission uses a number of preventive mechanisms to protect the EU budget before it makes payments to Member States when it is aware of potential deficiencies. These are especially valuable for improving control systems in the Member States and thus reducing the need for future financial corrections by the Commission.

As a consequence, some payment claims are not immediately payable as they have been interrupted or suspended by the Commission pending improvements in the control systems to be made. While most of these claims will ultimately not be rejected, they cannot be paid immediately.

In accordance with the regulation(18), the Commission may:

•  interrupt the payment deadline for a maximum period of 6 months for 2007-13 programmes if there is evidence to suggest a significant deficiency in the functioning of the management and control systems of the Member State concerned; or if the Commission services have to carry out additional verifications following information that expenditure in a certified statement of expenditure is linked to a serious irregularity which has not been corrected.

•  suspend all or part of an interim payment to a Member State for 2007-13 programmes if there is evidence of serious deficiency in the management and control system of the programme and the Member State has not taken the necessary corrective measures; or if expenditure in a certified statement of expenditure is linked to a serious irregularity which has not been corrected; or in case of serious breach by a Member State of its management and control obligations. Where the required measures are not taken by the Member State, the Commission may impose a financial correction.

Estimating the "normal" backlog

As explained before, the "normal" backlog is the total of the claims that are interrupted or suspended and the claims that arrive too late to be paid in the year. Claims arriving during the last ten calendar days of the year can be considered as claims arriving too late to be paid as the Commission must have sufficient insurance that it will be able to fully execute the appropriations available in the budget. However, some of the claims interrupted or suspended are also part of the claims arriving too late to be paid and should not be counted twice.

Accordingly, the "normal" backlog will grow with the total number of claims received over the year and its relative concentration over the last days of the year.

For the 2010-2014 period, the chart below gives an overview of the payment claims received, the backlog at year-end and the claims arriving too late to be paid or suspended.

Chart 4 Heading 1b: Claims, backlog, suspensions 2010-2014

 

Over the last three years (2012-2014), the "normal" backlog (i.e. payment claims received in the last ten days of the year or interrupted or suspended claims even if they have been received before the last ten days) can be estimated at about half the value of the total backlog reached at the end of each year. The other half was linked to the shortage of payment appropriations authorised in the budget, which has created a "snowball effect"(19).

With the declining level of claims expected in 2015 and 2016, the expected reduction of cases interrupted/suspended and the absence of pressure from the N+2 rule at end 2015(20), the "normal" backlog is also expected to decline sharply.

4.4.  Outlook for 2007-2013 payments (claims) in 2015 and 2016

2015 and 2016 estimate based on Member States' forecasts

The Regulation governing the 2007-2013 Funds(21) requires Member States to send the Commission a forecast of their likely interim payment claims for the year N and the year N+1 at the latest by 30 April of year N. During the last years, Member States have agreed to update of this information in September of year N, in order to assess more accurately the growing level of outstanding payment claims (backlog) and the significant concentration of payment claims submitted in the last months of the year.

However, the new Regulation governing the 2014-2020 Funds(22) requires the Member States to send their forecast of interim payment applications for the year N and N+1 by 31 January of year N (with an update by 31 July). This new deadline has been applied on voluntary basis by Member States in 2015 for their 2007-13 programmes on the basis of a request of the Commission, confirmed in December 2014. According to the data received by the Commission as at 3 March 2015, Member States currently estimate to submit around EUR 48 billion of payment claims (both payable and non-payable) in 2015 and around EUR 18 billion in 2016(23).

As previously explained, not all payment claims will directly result in payments because of the need to take into account the "95% ceiling" in payments set by Article 79 of Regulation 1083/2006(24). As more and more programmes reach the "95% ceiling", this correction will become far more significant in 2015 and later years. Consequently, the actual figures of the expected payable claims are lower than those forecasted by Member States, because the claims above the 95% ceiling are considered at closure only. Based on these capped forecasts, the Commission expects to receive a total amount of payable payment claims of around EUR 35 billion in 2015. The corresponding figure for 2016 is currently around EUR 3 billion. This amount for 2016 will become more precise (and could be slightly higher) once Member States submit missing data or revise transmitted data for some operational programmes.

Annex 2 provides more details regarding the Member States' forecasts of payment claims to be submitted in 2015 and 2016 for the 2007-2013 Cohesion programmes.

Commission estimate based on execution

At the end of 2014, the total amount of pre-financing and interim payments made was EUR 266.1 billion. The total envelope for the programmes of the Cohesion policy 2007-2013 is EUR 347.3 billion. Taking into account the decommitments already made so far and the decommitment risk due to the implementation of the N+2/N+3 rule at the end of 2014 but still pending confirmation (a total maximum amount of some EUR 0.9 billion since the beginning of the period), the maximum amount still to be paid is around EUR 80.3 billion. However, 5% of the amounts of each programme have to be paid only at the closure (EUR 17.3 billion).

Consequently, the expected level of interim payment claims still to be paid in 2015 or the following years is around EUR 63 billion or 18% of the total envelope, which includes the backlog at the end of 2014 (EUR 24.7 billion). The maximum level of payable new payment claims to be received in 2015 or in the following years, before the closure, is EUR 38.3 billion. If an amount up to EUR 35 billion of payment claims are to be received in 2015, the remaining amount of up to EUR 3.5 billion would be received in 2016.

Estimated backlog at the end of 2015 based on corrected Member States' forecasts

The level of payment appropriations authorised in the 2015 budget is EUR 39.5 billion. This amount will cover both the pre-2015 backlog (EUR 24.7 billion) and the new claims (estimated at EUR 35 billion). Consequently, the expected backlog at the end of 2015 would amount to EUR 20 billion, of which at least about half of it or about EUR 10 billion would remain as abnormal backlog.

In EUR billion 

Backlog end 2014(adjusted)

 

Member States' forecasts of 2015 claims corrected by 95% threshold

Payment appropriations authorised in the 2015 budget

Forecasted backlog end 2015

24.7

~35

39.5

~20

4.5.  Payment claims expected for 2016

As set out above, the backlog at the end of 2015 is expected to be around EUR 20 billion, provided Member States' forecasts prove accurate. Furthermore, up to EUR 3.5 billion of payable claims are still expected before the closure of the programmes. Given this relatively limited amount of payment claims and since there will be no N+2 pressure anymore, there is no reason to assume that a large amount of these payment claims will arrive too late to be paid in 2016.

The Commission will fine-tune its request in the 2016 Draft Budget, taking into account the "normal" backlog at the end of 2016. This "normal" backlog – covering the very late submission of claims and the remaining interruptions/suspensions – would however be very low compared to previous years, since the level of new claims to be received in 2016 is also very low and the Commission expects Member States to correct deficiencies and submit "clean" claims. It could be in the order of magnitude of EUR 2 billion. This "normal" backlog at year-end 2016 will therefore have to be covered in the 2017 budget. The amount to be included in the 2016 budget would therefore be around EUR 21.5 billion.

4.6.  Summary of information used to calculate the payment claims and the backlogs

The following table summarizes the information on the envelope of the programme, the expected use of the budget appropriations available in the budget 2015 and the maximum payment claims expected in 2016.

Outstanding interim payments 2015-2017 (EUR billion)

Envelope of the programme

(1)

347.3

-  Of which pre-financing and interim payments made until end-2014

(2)

266.1

-  Of which reserved for closure (5%) and decommitments made

(3)

18.2

Maximum amount of payable interim payments (2015-2017)

(4)=(1)-(2)-(3)

~63.0

-  Of which backlog end-2014 (outstanding payment claims)

(5)

24.7

-  Of which maximum amount of payable interim payments in 2015-2017

(6)=(4)-(5)

38.3

Budget year 2015, EUR billion

Appropriations available Budget 2015

(1)

39.5

-  Of which end-2014 backlog

(2)

24.7

-  Of which forecasts 2015 corrected by 95% threshold

(3)

~35

Expected backlog end-2015

(4)=(1)-(2)-(3)

~20

Budget year 2016, EUR billion

Expected backlog end-2015

(1)

~20

Maximum remaining payment claims expected to be received in 2016 before closure

(2)

~3.5

Maximum payment claims to be covered in the 2016 budget

(3)=(1)+(2)

~23.5

4.7.  Payment at closure

The closure of structural funds has its own payment dynamics. Each Member State sends its closure documents by programme at the latest by 31 March 2017. The Commission informs the Member State of its opinion on the content of the closure declaration within five months of the date of its receipt, provided that all information has been submitted in the initial closure document(25). As a rule, payments for the closure will occur only after 2016. The total amount reserved for the closure (5% of the overall allocation) is EUR 17.3 billion, but the level of payments will be influenced by the quality of implementation of the programme during the whole period. Possible closure decommitments in the Cohesion policy may reduce the needs for payments.

As an indicative estimate, for the period 2000-2006, the percentage of de-commitment at closure was 2.6% of the total envelope for the European Social Fund (ESF) and 0.9% for the European Regional Development Fund (ERDF). However, for ESF there are still some EUR 0.5 billion of RAL that is related to problematic cases with irregularities, and consequently the Commission estimates that the final percentage of decommitments at the closure will be around 3% for that Fund. The Commission does not exclude that decommitments at closure could be higher than in the past period so the above mentioned estimate should be considered as a prudent indication.

Closure requests are not taken into account in the analysis of the reduction of the normal part of the backlog, as most of them are paid in 2017-2019 or subsequent years and will in any event not all lead to payments, since unduly paid amounts will first be cleared before the final payment will be made.

5.  Other headings: outlook for the 2007-2013 programmes

5.1.  Overview

Following the detailed analysis of the specific case of the Cohesion policy (heading 1b) as set out in section 4 above, this section looks at the situation in the other headings, which can be summarised as follows:

-  Appropriations for the European Agricultural Guarantee Fund (heading 2) are non-differentiated whereby payments and commitments are budgeted at the same level. Consequently, there is no backlog at year-end;

-  The management of Rural Development, the European Fisheries Fund (heading 2) and the Asylum, Migration, Borders and Security funds (heading 3) is shared with Member States, in a manner similar to Cohesion policy. Whereas Rural Development so far had no backlog, this is not the case for the other funds;

-  Most of the other programmes (headings 1a and 4) are managed by the Commission. In view of payment shortages, many of these programmes have been subject to the mitigating measures which the Commission has put in place during 2014 (and in some case already in 2013), ranging from reduction of pre-financing (with due consideration of the type and financial soundness of implementing partners, recipients and beneficiaries), to postponement of final payments or budget support payments, abstaining from launching new commitments, and delaying contracting. Most of these mitigating measures, however, only postpone the time of disbursement, while commitments still have to be honoured.

The table below provides an overview of the evolution of the backlog for headings 1a and 4. Whereas there is a clear upward trend for the backlog for heading 4, which in 2014 reached its highest level in recent years, the evolution of heading 1a is less clear.

Backlog at year-end (in EUR million)

 

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Heading 1a

1 679

507

291

628

604

567

551

541

Heading 4

172

178

284

226

387

367

389

630

5.2.  Shared management programmes in heading 2 and 3

5.2.1.  Heading 2

European Agricultural Guarantee Fund (EAGF)

There is no backlog for the European Agricultural Guarantee Fund (EAGF) as the fund is based on non-differentiated appropriations.

European Agricultural Fund for Rural development (EAFRD)

So far there has been no backlog for Rural Development: the Commission has always been able to pay all payment claims in time. Taking into account the size of the Rural Development programme and the 95% rule which also applies, the maximum level of interim payments which might still be paid before the closure is around EUR 8.7 billion for the 2007-2013 period. The payment appropriations authorised in the 2015 budget for the 2007-2013 programmes amount to EUR 5.9 billion. The remaining amount of EUR 2.8 billion is due to be paid in 2016, following the submission by the Member States of the final quarterly declaration, due in January 2016.

The total amount reserved for the closure is around EUR 4.8 billion. The actual amount to be paid will depend on the decommitments. As an illustration, by applying the 1.5% rate of decommitments experienced during of the previous 2000-2006 closure period, some EUR 1.5 billion would be decommitted. Closure payments are expected to take place between 2016 and 2019.

European Fisheries Fund (EFF)

The EFF management mode is similar to the Cohesion policy (heading 1b). However, since it has no N+3 rule, the EFF did not encounter the specific problem of the transformation of the N+3 rule to the N+2 rule between the commitment tranche 2010 and the commitment tranche 2011. Moreover, it did not have the "Greek rule" either, although the start of the programmes was also slightly delayed by the obligations related to the management and control systems. Nevertheless, in recent years, the EFF backlog has been very important. At the beginning of 2014, the level of the backlog was at the level of the voted payment appropriations for the programmes 2007-2013.

As to the timing of payment claims during the year, throughout 2010-2014 two-thirds of the annual payment claims were received in the months November and December. The following chart shows the level of the backlog from 2011 to 2014 for the programmes 2007-2013 of the EFF together with the initial payment appropriations of the following year.

 

The main reason behind the reduction of the EFF backlog at the end of 2014 has been the redeployment of all available payment appropriations within the budget chapter (including all payment appropriations for the EMFF shared management – due to the delay in the adoption of the new legal basis) and the reinforcements received in the draft amending budget 3/2014 (adopted as amending budget 2/2014) and in the end-of-year transfer.

The higher level of payments authorised in the 2015 budget should allow reducing the backlog to its normal level of around EUR 0.1 billion.

5.2.2.  Heading 3

Asylum, Migration, Borders and Security policies

The common asylum and immigration policies in the 2007-2013 period were mainly implemented through the General Programme “Solidarity and Management of Migration Flows” (SOLID). This General Programme consisted of four instruments: External Borders Fund (EBF), European Return Fund (RF), European Refugee Fund (ERF) and European Fund for the Integration of third-country nationals (EIF).

The following graph shows the growing level of outstanding payment claims at year-end for the programmes in the field of asylum, migration, borders and security.

 

The RAL has increased from EUR 150 million at the beginning of 2007 to EUR 2.6 billion in 2014, despite EUR 300 million decommitted during the period 2007-2014. Some EUR 1.9 billion remains to be paid on the programmes 2007-2013. The payment appropriations authorised for the programmes in the 2015 budget are slightly above EUR 600 million, including the appropriations for the initial and annual pre-financing payments of the new programmes 2014-2020.

Taking into account the amount which will be paid at the closure (estimated at some EUR 1 billion) and the fact that second pre-financings could not be paid in 2013 and 2014 due to lack of payment appropriations, the payment needs to reduce the backlog for the programmes 2007-2013 to a normal level at the end of 2016 are estimated at around EUR 235 million.

5.3.  Direct management programmes in heading 1a and 4

5.3.1.  Heading 1a

This section gives an overview of the payments situation of the programmes under heading 1a at the end of 2014.

Outstanding payment claims at year-end

The chart below shows the evolution of the outstanding payment claims at year-end for the main programmes under heading 1a.

 

The high level of outstanding payment claims at the end of 2007 mainly results from the project cycle of the 6th Framework Programme for Research (FP-6), and the particularly high number of open commitments at that time. In addition, the research contracts stipulated that audit certificates were required before cost claims could finally be paid.

The mitigating measures taken by the Commission in 2014 (see section 2.2 above) to address the shortage of payment appropriations prevented the increase of outstanding payment claims at the end of 2014. Measures included the reduction the level of pre-financing and delaying the signature of new contracts/grant agreements, thus shifting part of the payments to the following year. While containing the level of outstanding payment claims, a resulting side-effect of those measures has been the slowing down of the implementation of the 2014-2020 programmes. In some cases, more drastic measures had to be taken as to give priority to payments addressed to the more vulnerable beneficiaries.

Evolution of outstanding commitments (RAL)

The broadly stable level of outstanding payment claims at year-end for programmes under heading 1a is in sharp contrast with the clear upward trend in the level of outstanding commitments (RAL), as shown in the chart below:

 

To a large extent, the increasing RAL in heading 1a results from the widening gap between the commitment and payment appropriations for research, the largest spending programme in this heading. This is illustrated in the chart below, which shows the declining pattern of the ratio between payments and commitments.

 

As an example of how projects in heading 1a are being implemented, the project cycle for the Research programmes is described below.

Project cycle Research

Research programmes are implemented through multiannual work programmes which include calls for proposals, public procurements, studies, experts groups, participation in international organisations, seminars and workshops, evaluation and monitoring. Around 90% of the research programmes are related with calls for proposals, the remaining 10% with other activities.

The annual work programme for year N is adopted by the Commission in the middle of year N-1. From the second half of year N-1 the calls for proposals are launched. In most cases the submission of proposals usually takes place within three months after the publication of the call for proposals. Global commitments are made after the adoption of the work programme in year N and at the latest before the contract negotiations (usually at the time of the call deadline). The evaluation of proposals (three months) and selection (one-two months) are followed by the contract negotiation (from one to six months) and signature (up to a few months). The Commission / executive agency has eight months between the call deadline and the grant signature (the so-called "time to grant"), of which five months to inform the applicants about the outcome of scientific evaluation and three months for preparation of the grant agreement. Once the individual commitment is made and contract is signed, the pre-financing should be paid within 30 days from the signature of the agreement or from 10 days before the starting date of the action whichever is the latest. Following the structural measures taken by Research DGs in 2014, in many cases, the pre-financing of the year N commitment is now paid in year N+1 instead of year N. Interim payments are based on financial statements and linked to periodic reports, usually every 18 months. The final payment of 10% is paid on acceptance of the final report.

For all other actions foreseen in the work programme, the provisional commitments are made in year N and the advance payments are paid the same year. The rest is paid in year N+1.

Payment shortages Research: practical consequences

In order to manage the shortage of payment appropriations within the Research programmes, in 2014 a total amount of EUR 236.5 million was transferred from "Horizon 2020" 2014-2020 lines to reinforce 2007-2013 completion budget lines for the same programmes, delaying the pre-financing of the Horizon 2020 calls launched in 2014 to 2015. This was not the case in previous years, and results in a delay in the implementation of new programmes.

Research takes time and withholding signature of contracts and funding is not consistent with the objective of enhanced research efforts to support economic growth. The increase in the level of payment appropriations authorised for Horizon 2020 in the 2015 budget is expected to allow a partial catching up of this key programme.

Erasmus+

Erasmus+ provides a good example of an annual programme for which the level of payments closely follows the level of commitments, since the lifecycle of most actions is linked to the academic calendar.

Because of the payments shortage, however, the increase in payment appropriations in 2014 did not match the increase of commitment appropriations which is set to continue over the 2014-2020 period. This shortfall in payments in 2014 can also be seen in the ratio between payments and commitments in the chart below.

 

As a result, in 2014 it was not possible to pay part of the second pre-financing to National Agencies, which are meant to finance mobility actions. While the situation should improve slightly, Erasmus+ is expected to still be confronted with similar constraints in 2015.

Transport and Energy

The chart below shows the growing divergence between the level of commitments and payments for the Transport and Energy policy areas.

 

The payment appropriations authorised in the 2015 budget will suffice to cover the first pre-financing of the 2014-2020 projects and to partially tackle the 2007-2013 RAL, which is estimated at more than EUR 2 billion.

European Economic Recovery Plan (EERP)

Compared to the high level of commitments in 2009 and 2010, the implementation of payments for this programme started slowly since EERP projects mostly consist of large-scale infrastructure projects.

 

In particular in 2014, payment appropriations were not sufficient to cover all the payment claims received during the year, even after the late adoption of draft amending budget 3/2014 which provided additional payment appropriations. At the end of 2014, the RAL still stood at EUR 2 billion, half of the amount initially committed for the EERP. The level of payment appropriations authorised in 2015 amounts to EUR 407 million, which is expected to cover estimated needs for the year.

5.3.2.  Heading 4

The chart below shows the level of outstanding commitments (RAL) for programmes under heading 4 since 2007.

 

Heading 4 comprises short-term crisis-response instruments, longer-term instruments which use multiannual programming, and ad-hoc instruments such as Macro-Financial loan and grant assistance. Three large instruments (the Instrument for Pre-accession Assistance II (IPA), the European Neighbourhood Instrument (ENI) and the Development Cooperation Instrument (DCI)), using multiannual programming, account for 73% of expenditure under this heading. The support to third countries which is funded under these programmes typically has a life-cycle of around 6-8 years. The crisis-response instruments (Humanitarian Aid, Instrument contributing to Stability and Peace, Common Foreign and Security Policy) and the Macro-Financial Assistance, on the other hand, have much shorter payment cycles of 12-18 months.

Since 2013, most instruments in heading 4 experienced serious shortages in payment appropriations, affecting first the humanitarian and crisis-related instruments with fast-disbursing implementation cycles, and thereafter instruments such as the Development Cooperation Instrument and the European Neighbourhood Instrument where the payments are mostly related to existing contracts and commitments. The situation worsened in 2014, due to the overall reduction in the available payments compared to 2013. For some of the programmes, the reinforcement through draft amending budget 3/2014 (and other actions such as transfers)(26) came very late and was insufficient to cover the outstanding backlog.

Measures put in place (see section 2.2 above) could only partly mitigate the effects of the payment shortage by postponing the time of disbursement, while past commitments still have to be honoured.

Outstanding payment claims at year-end

Overall, the outstanding payment claims at year-end 2014 for heading 4 increased considerably. This is mostly due to a sharp increase of claims and the lack of related payment appropriations as in the case of the European Neighbourhood Instrument and the Development Cooperation Instrument, as shown in the chart below.

 

On the other hand, the reinforcements in payment appropriations authorised in the 2013 and 2014 budgets allowed redressing the level of outstanding payment claims for Humanitarian Aid(27):

 

As set out above, the RAL of heading 4 and of the three large long-term instruments in particular, has been steadily rising over the past five years, in line with the commitment levels of the previous MFF. Programmes initially committed in 2010, for example, will have been formalised with the beneficiary third country during 2011, and contracts concluded up to 2014. It follows that many of these larger programmes, committed at a time when commitments were rising steeply, now need to be paid for. The level of payment appropriations authorised in the 2015 budget is expected to reduce the gap, which should help to stabilise the situation but the situation will continue to be tense and both the gap and RAL is still expected to increase for many instruments such as the Development Cooperation Instrument.

6.  outlook for 2014-2020 programmes

The 2016 budget will have to include sufficient payment appropriations not only to phase out the abnormal level of outstanding payment claims stemming from commitments related to 2007-2013 programmes, but also for the 2014-2020 programmes in heading 1a and 4, whose implementation has been hampered by the payment shortages. The 2016 budget must also include the necessary payment appropriations for other funds, such as rural development (heading 2) to avoid the creation of a new backlog which did not exist in the past.

The Commission will assess the 2016 payment needs for the 2014-2020 programmes in the 2016 Draft Budget.

7.  Conclusions

In recent years, and particularly in 2014, the level of payment appropriations was insufficient to cover incoming payment claims. In turn, this led to a growing backlog of outstanding payment claims at year-end, in particular for the 2007-2013 programmes of the Cohesion policy. The Commission took a number of mitigating measures to minimise the negative effects of payment shortages, by meeting, as far as possible, obligations stemming from past commitments. However, as a side-effect, implementation of the 2014-2020 programmes was hampered.

Payment appropriations in the 2015 budget are expected to lead to a reduction in the backlog of outstanding payment claims for the 2007-2013 programmes. The Commission has identified the payment level necessary to phase out the abnormal level of outstanding payment claims for the 2007-2013 programmes by the end of 2016. In its draft budget 2016, the Commission will propose payment appropriations, accordingly.

The Commission considers that, on this basis, the three institutions can engage to implement a plan to reduce the level of unpaid bills corresponding to the implementation of the 2007-2013 programmes to a sustainable level by the end of 2016.

Annex 1: information sent by the Commission on 15 December 2014

On 15 December 2014, the Commission presented the expected backlog for 2007-2013 Cohesion programmes at the end of 2014 and 2015, as follows:

 

2010

2011

2012

2013

2014 (*)

2015 (*)

Backlog of unpaid bills at year-end

(EUR billion)

6.1

10.8

16.2

23.4

Up to

25 (1)

19 (2)

(*) Commission estimates based on adjusted Member States’ forecasts

(1) Taking account of additional payment appropriations in Draft Amending Budget 3/2014 as finally approved.

(2) Taking account of additional payment appropriations in Draft Amending Budget 3/2014 as finally approved and payment appropriations authorised in the budget 2015.

The Commission also gave a breakdown of the expected backlog for 2007-2013 Cohesion programmes at end-2014. As set out in the table below, the total level of payment claims actually received by year-end 2014 was some EUR 1.5 billion below the forecasts prepared by the Member States, and some EUR 2.5 billion above the upper range forecasted by the Commission.

EXPECTED BACKLOG AT THE END OF 2014

EUR billion

(1)

Payment claims received by end of 2013 and not paid by end-2013 (backlog)

23.4

(2)

Payment claims received by end November 2014

31.4

(3) = (1) + (2)

Payment claims requested by end-November to be paid in 2014

54.8

(4)

Authorised level of payment appropriations (with Amending Budget 3/2014)

49.4

(5) = (3) – (4)

Backlog by end of November 2014, requested to be paid by end-2014

5.4

 

 

Forecast

Actual realisation

 

Member States' forecasts of payment claims to be submitted in December 2014

23

21.5

 

Commission forecasts of payment claims to be submitted in December 2014

18 - 19

21.5

Forecast for backlog of unpaid bills at the end of 2014: up to EUR 25 billion.

Finally, the Commission presented by country the Member States' estimates of payment claims to be submitted for the Cohesion policy in 2014 (EUR 54,33 billion), the payment claims sent up to 31 October 2014 (EUR 31,36 billion) and as a consequence, the payment claims to be submitted in November and December (EUR 22,97 billion).

The Commission added that "Taking into account the average error rates observed in the 'gross' forecasts of Member States over recent years and the 95% ceiling in payments before closure required by Art. 79 of Reg. 1083/2006, the Commission estimates at EUR 18-19 billion the claims to be received in December". This is consistent with the tables set out above.

Annex 2: Heading 1b: latest forecasts from Member States

This annex sets out the latest forecasts from the Member States as regards the submission of payment claims for the 2007-2013 Cohesion programmes in 2015 and 2016, making a distinction between gross forecasts (listed by Member States) and capped forecasts (see explanation in section 4.4).

Member States' forecasts (in EUR billion)

Period 2007-2013

 

2015*

Gross forecasts

2016

Gross forecast

AT

Austria

0,09

0,00

BE

Belgium

0,24

0,06

BG

Bulgaria

1,35

0,00

CY

Cyprus

0,06

0,00

CZ

Czech Republic

4,01

3,75

DE

Germany

2,43

0,95

DK

Denmark

0,04

0,03

EE

Estonia

0,09

0,00

ES

Spain

4,65

1,74

FI

Finland

0,21

0,02

FR

France

1,92

0,34

GR

Greece

0,75

0,00

HR

Croatia

0,22

0,31

HU

Hungary

3,86

1,24

IE

Ireland

0,03

0,01

IT

Italy

5,07

1,44

LT

Lithuania

0,09

0,00

LU

Luxemburg

0,01

0,00

LV

Latvia

0,54

0,09

MT

Malta

0,14

0,04

NL

Netherlands

0,21

0,10

PL

Poland

8,92

3,99

PT

Portugal

0,52

0,06

RO

Romania

6,64

2,81

SE

Sweden

0,11

0,00

SI

Slovenia

0,38

0,18

SK

Slovakia

2,68

0,64

UK

United Kingdom

1,52

0,25

CB

Territorial Cooperation

1,16

0,25

TOTAL

 

47,93

18,32

TOTAL CAPPED FORECASTS***

34,74

2,95**

*  The figures of 2015 forecasts are calculated using - for the Operational Programmes for which Member States have not sent any forecast in January 2015 - the related forecasts sent in September 2014.

**  The maximum payable amount in 2016 is EUR 3,5 billion of which EUR 3 billion is already confirmed by Member States at this stage.

*** Capping is the application of the 95% rule which foresees that interim payments may only be paid before the closure as long as the sum of payments is lower than 95% of the allocation of the programmes.

8.6.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Arne Lietz

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  upozorňuje, že na úrovni OSN bude onedlho prijatý rámec pre opatrenia v oblasti globálneho rozvoja do roku 2030 zameraný na ciele v oblasti udržateľného rozvoja, ako aj rámec pre globálne opatrenia pre oblasť klímy do roku 2030; konštatuje, že rok 2015 je preto kľúčovým rokom pre budúcnosť ľudstva a planéty; zdôrazňuje, že EÚ musí pomôcť vytvoriť podmienky pre dosiahnutie solídnych výsledkov na konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať 13. až 16. júla 2015 v Addis Abebe, ako aj pre úspešné schválenie a realizáciu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom rozpočtových rozhodnutí, vďaka ktorým sa plne využijú existujúce možnosti mobilizácie zdrojov na rozvojovú pomoc; berie na vedomie povinnosť dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

2.  pripomína kolektívne a individuálne záväzky členských štátov zvýšiť do roku 2015 úroveň svojej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND), pričom aspoň 0,20 % HND sa vyčlení pre najmenej rozvinuté krajiny, alebo, v prípade krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, záväzok snažiť sa o zvýšenie podielu ODA na 0,33 % HND; konštatuje, že do týchto cieľov sa započítava rozvojová pomoc EÚ, vďaka ktorej sa pomáha znižovať veľký deficit ODA vo väčšine členských štátov; pripomína, že aspoň 50 % ODA EÚ by sa malo vyčleniť pre najmenej rozvinuté krajiny;

3.  pripomína záväzok rozvinutých krajín poskytovať rozvojovým krajinám do roku 2020 z rôznych zdrojov nové a dodatočné financovanie pre oblasť klímy vo výške 100 miliárd USD ročne; zdôrazňuje, že by sa mala dodržať požiadavka vyčleniť dodatočné prostriedky, a upozorňuje, že zvýšené využívanie rozvojovej pomoci EÚ na dosahovanie cieľov úzko súvisiacich s klímou znamená, že celkový objem rozvojovej pomoci sa musí zvýšiť prinajmenšom o rovnakú sumu; tvrdí, že rozvojová pomoc EÚ by sa mala vynakladať efektívnejším spôsobom a že ODA by sa mala zameriavať na sektory, v ktorých je najviac potrebná, najmä budovanie kapacít, dobrú správu vecí verejných, zdravotníctvo, vzdelávanie, poľnohospodárstvo, dodávky vody a energetiku;

4.  podčiarkuje doplnkový charakter finančných prostriedkov prideľovaných na záchranu utečencov a na vytváranie štruktúr pre prijímanie masívnych migračných prúdov v oblasti Stredozemia;

5.  upriamuje pozornosť na núdzovú humanitárnu situáciu v Sýrii, Iraku, Južnom Sudáne, Stredoafrickej republike, Jemene a na Ukrajine, ako aj na situáciu v krajinách, ktoré boli najviac postihnuté prírodnými katastrofami, ako napríklad Haiti a Nepál, alebo vírusom Ebola; zdôrazňuje, že komplexnosť kríz zväčšila výzvy, ktorým čelí EÚ ako globálny aktér; varuje pred politickými dôsledkami ďalekosiahlych rozpočtových škrtov a trvá na tom, že mimoriadny rozsah súčasných celosvetových humanitárnych potrieb sa musí zohľadniť vo financovaní Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO);

6.  zdôrazňuje potrebu prehĺbenia rozvojového rozmeru a objasnenia zdrojov financovania v novom akčnom pláne na boj proti nelegálnej migrácii; požaduje zabezpečenie dostatočných prostriedkov na riešenie prvotných príčin tohto problému a trvá na tom, aby sa v krátkodobom horizonte reagovalo zameraním sa na zaistenie humanitárnej pomoci a súdržnosti politík v záujme rozvoja;

7.  pripomína potrebu dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých vonkajších činnostiach Európskej únie tak, aby sa maximalizoval vplyv programov rozvoja;

8.  dôrazne žiada Radu, aby ku každému návrhu prikladala finančný výkaz, a to s cieľom zabezpečiť plnú transparentnosť pri prideľovaní humanitárnej pomoci;

9.  poukazuje na význam zachovania výšky platobných rozpočtových prostriedkov vyčlenených v kapitole týkajúcej sa humanitárnej pomoci aspoň na rovnakej úrovni ako viazané rozpočtové prostriedky s cieľom predísť tomu, aby sa zopakovala situácia z posledných rokov, keď výrazný a konštantný nedostatok finančných prostriedkov na platby skomplikoval zásahy v núdzových situáciách a viedol k nahromadeniu nezaplatených účtov, čo malo negatívny dosah aj na partnerov, ktorí sa podieľali na implementácii; zdôrazňuje potrebu vyčleniť rovnaké množstvo prostriedkov v rezerve na núdzovú pomoc;

10.  zdôrazňuje, že obnovenie právneho štátu a presadzovanie ľudského rozvoja je v zlyhávajúcom štáte oveľa nákladnejším a dlhším procesom, a trvá na tom, že z tohto dôvodu si región Sahel, Africký roh a Stredná Amerika, ako aj najmenej rozvinuté krajiny, zasluhujú v rozpočte na rok 2016 osobitnú pozornosť;

11.  je znepokojený rôznymi odhadmi neuhradených platieb v oblasti humanitárnej pomoci, pričom záväzky narastajú; zdôrazňuje, že je potrebný primeraný rozpočet, ktorý by EÚ umožnil vykonávať svoje činnosti v oblasti humanitárnej pomoci; preto naliehavo požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc a znižovanie rizika katastrof; dôrazne namieta proti akémukoľvek prerozdeleniu finančných prostriedkov pridelených na rozvojovú a humanitárnu pomoc;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rada dodržala svoj záväzok prideliť a vyčleniť prostriedky na každé opatrenie, ktoré vykonáva; trvá na tom, že finančné prostriedky, ktoré neboli využité v rozpočtoch na roky 2014 a 2015, by sa mali automaticky presunúť do rozpočtového roku 2016;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili program účinnosti pomoci prostredníctvom posilnenia zodpovednosti partnerských krajín, zosúladenie s rozvojovými stratégiami partnerských krajín, vzájomnú zodpovednosť a zníženie fragmentácie pomoci prostredníctvom väčšej koordinácie rôznych mechanizmov pomoci a darcov;

14.  požaduje ochranu rozvojového zamerania a povahy ODA, a to aj prostredníctvom transparentného a spoľahlivého systému podávania správ;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že uviedla svoje želanie podstatne rozšíriť využívanie kombinovaného financovania v budúcich rokoch, uplatňovala odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o využití kombinovaného financovania a vyhodnotila mechanizmus kombinovania úverov a grantov, najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť;

16.  vyzýva Komisiu, aby naďalej pokračovala v úsilí o sprístupňovanie informácií a údajov o rozvojovej pomoci, ktoré poskytuje EÚ, a to používateľsky ústretovým a dostatočne podrobným spôsobom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernd Lucke, Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig, Joachim Zeller

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Miguel Urbán Crespo, Dennis de Jong

17.6.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosťsociálne veci

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Deirdre Clune

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 musí zohrávať kľúčovú úlohu v rámci prínosu Únie k inkluzívnemu a udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných miest, najmä pri prijímaní účinných opatrení na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a chudobe, čím je podporované dosahovanie priorít a cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania, aby sa zabezpečilo, že ciele v oblasti zamestnanosti a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bude možné splniť;

2.  vyjadruje pevné presvedčenie, že finančné prostriedky EÚ, predovšetkým v rámci ESF, by sa mali používať nie na subvencovanie vnútroštátnych opatrení, ale na poskytovanie dodatočnej podpory spôsobom, ktorý dopĺňa alebo rozširuje vnútroštátne programy v členských štátoch;

3.  naliehavo žiada poskytovanie finančnej podpory pre všetky programy zamerané na podporu vytvárania pracovných miest a sociálneho začlenenia pre ľudí, ktorí sú viacnásobne znevýhodňovaní, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci menšín a neaktívne a nemotivované osoby;

4.  pripomína, že inkluzívny a udržateľný rast je kľúčom k väčšej zamestnanosti a prosperite a že je potrebné, aby sa štrukturálne fondy účinnejšie a produktívnejšie orientovali na podporu udržateľného rastu a zamestnanosti; zdôrazňuje význam výskumu a inovácie pri podpore rastu a vytváraní pracovných miest; žiada, aby boli zabezpečené dostatočné finančné prostriedky pre výskum v oblasti spoločenských vied;

5.  zdôrazňuje význam primeraného financovania, riadneho rozpočtového hospodárenia a tam, kde je to možné, zvýšeného predbežného financovania v súvislosti s programami zahrnutými do viacročného finančného rámca 2014 – 2020, ktorých cieľom je riešenie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, ako sú Európsky sociálny fond (ESF), iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), jednotlivé osi programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočet na rok 2016 by mal poskytovať primeranú podporu v súvislosti s presadzovaním sociálneho začlenenia a činnosťami zameranými na odstránenie chudoby a posilnenie postavenia osôb, ktoré sú konfrontované s chudobou a sociálnym vylúčením;

7.  trvá na tom, aby sa v záujme prekonania bezprecedentného nahromadenia neuhradených žiadostí o platbu z predchádzajúceho programového obdobia navrhli a vykonávali primerané opatrenia;

8.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal podporovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy a odbornej kvalifikácie, učňovskej prípravy a priameho vytvárania kvalitných pracovných miest s cieľom naplniť potreby trhu práce;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočet na rok 2016 by mal podporovať všetky opatrenia na presadzovanie podnikania v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch vrátane sociálneho podnikania, inovatívnych sociálnych podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti a tiež stimulovať účasť žien;

10.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 by mal podporovať vysokú úroveň ochrany pracovníkov a kultúru prevencie v celej EÚ a mal by prispievať k riešeniu nových výziev, ktoré sa naďalej objavujú v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci;

11.  poukazuje na to, že mikropodniky a malé a stredné podniky zamestnávajú v EÚ väčšinu pracovníkov a že jedným z hlavných problémov pri zakladaní a prevádzkovaní týchto podnikov je získavanie financovania; navrhuje preto podstatne rozšíriť časť venovanú mikrofinancovaniu a ďalej rozvíjať a dôsledne zabezpečovať príslušnú mentorskú podporu; navrhuje, aby sa potenciál finančných nástrojov v rámci ESF ďalej využíval s náležitou transparentnosťou a zodpovednosťou a aby sa zvážilo posilnenie podpory EIB pre MSP;

12.  zdôrazňuje, že podpora sociálneho začlenenia, najmä osôb so zdravotným postihnutím a marginalizovaných spoločenstiev, je kľúčovou európskou politikou, ktorá si vyžaduje rozsiahlu podporu z rozpočtu; zdôrazňuje, že popri ESF by sociálny rozmer mal byť viditeľnejší aj v rámci ostatných nástrojov politiky súdržnosti;

13.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí podporovať snahy o presadzovanie dokončenia jednotného trhu, konkurencieschopnosti a sociálnej konvergencie, rozvoj politiky sociálne zodpovedných podnikov a kontrolu uplatňovania zákonných noriem v sociálnej oblasti podnikmi, aby sa zaistila tvorba dôstojných, udržateľných pracovných miest s primeranou ochranou práce;

14.  žiada, aby sa prostredníctvom rozpočtu vyvíjalo trvalé úsilie o poskytovanie zodpovedajúcej odbornej prípravy a rekvalifikácie v sektoroch, v ktorých je nedostatok pracovníkov, a v kľúčových sektoroch s vysokým potenciálom vytvárať pracovné miesta, ako sú ekologické hospodárstvo, obehové hospodárstvo a odvetvia zdravotnej starostlivosti a informačných a komunikačných technológií;

15.  zdôrazňuje, že podpora podnikateľskej kultúry a podpora podnikateľov by mali byť základnou súčasťou rozpočtovej politiky EÚ;

16.  žiada, aby Komisia pravidelne poskytovala Parlamentu podrobné, aktuálne informácie o rôznych etapách realizácie pilotných projektov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Deirdre Clune, Sergio Gutiérrez Prieto, Csaba Sógor, Helga Stevens, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josef Weidenholzer, Marco Zanni

17.6.2015

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdraviebezpečnosť potravín

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giovanni La Via

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že začleňovanie klímy a efektívneho využívania zdrojov má vo všetkých politikách EÚ horizontálny význam, aby sa dosiahli ciele stanovené v stratégii Európa 2020;

2.  poukazuje na prvoradý význam toho, aby sa Európska únia vymanila z krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty by mali považovať politiky v oblasti životného prostredia a politiky priaznivé pre klímu aj za príležitosť na podporu rastu, a najmä, že riadne vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a projektov financovaných v rámci programu Horizont 2020 bude podporovať tvorbu zelených pracovných miest a hospodársky rast v prípade MSP;

3.  domnieva sa, že sa nesmie zabúdať na menšie programy v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín v porovnaní s programami, ktoré sú stredobodom verejného a politického záujmu;

4.  zdôrazňuje, že zmena na obehové nízkouhlíkové hospodárstvo je absolútne nevyhnutná; zdôrazňuje, že by sa mali nielen vyčleniť dostatočné prostriedky na umožnenie tejto zmeny, ale že projekty financované z európskych zdrojov by na túto zmenu nemali mať negatívny vplyv;

5.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal v dostatočnej miere zohľadňovať všeobecne platné ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú odsúhlasiť v roku 2015;

6.  ďalej zdôrazňuje význam zdravia ako hodnoty samej osebe a ako predpokladu na podporu rastu v celej EÚ;

7.  poukazuje na to, že tretí rok viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 bude veľmi dôležitý pre úspešné plnenie nových viacročných programov (tretieho viacročného akčného programu EÚ v oblasti zdravia na obdobie rokov 2014 – 2020, programu LIFE pre životné prostredie a zmenu klímy na roky 2014 – 2020, mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany na roky 2014 – 2020) v oblasti zodpovednosti tohto výboru, keďže tieto programy sa dostanú do fázy svojej splatnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že vzhľadom na pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné zabezpečiť a zaručiť v rozpočte EÚ prostriedky potrebné na dosiahnutie plného potenciálu a európskej pridanej hodnoty týchto nových programov;

8.  zdôrazňuje preto, že pre rok 2016 by sa zdroje týchto programov mali udržať aspoň na úrovniach z predchádzajúceho rozpočtu EÚ;

9.  upozorňuje na hrozby postihujúce mnohé lesné ekosystémy; domnieva sa, že prostredníctvom programov a podporných opatrení EÚ je potrebné vyčleniť primerané finančné zdroje na vyhodnotenie ekologických a rastlinolekárskych podmienok v lesoch a rehabilitačné opatrenia vrátane obnovy lesa;

10.  požaduje, aby Únia prevzala väčšiu zodpovednosť za ochranu prírodných zdrojov v rámci sústavy Natura 2000, a to najmä z hľadiska jej financovania; berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa niektoré členské štáty stretávajú pri spravovaní území zahrnutých v sieti Natura 2000, spôsobené neexistenciou konkrétneho finančného nástroja zameraného na spravovanie území zahrnutých v tejto sieti, ktorý by dopĺňal začlenenie otázok súvisiacich s biodiverzitou do sektorových politík;

11.  okrem toho zdôrazňuje, že aj keď je okruh 3 najmenším okruhom VFR, pokiaľ ide o pridelenie finančných prostriedkov, pokrýva otázky s kľúčovým významom pre európskych občanov, ako sú programy pre verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa a nástroj civilnej ochrany;

12.  vyzýva delegáciu Parlamentu, aby zdôraznila význam úplného vykonávania rozpočtových riadkov zameraných na životné prostredie, zmenu klímy, verejné zdravie a bezpečnosť potravín napriek ich veľkosti z hľadiska rozpočtu;

13.  poukazuje na to, že zmeny, ktoré obmedzujú rozpočtové plánovanie pre tieto riadky, musia byť zamietnuté a že sa musí nájsť náležitá rovnováha medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami s cieľom umožniť týmto politikám dosiahnuť svoj plný potenciál;

14.  zdôrazňuje, že v súvislosti s pristúpením EÚ k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) sa musia prideliť finančné prostriedky v záujme splnenia ročného príspevku Únie do zvereneckého fondu CITES; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali vedúcu úlohu EÚ v boji proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch, a to prostredníctvom zriadenia a financovania programov zameraných na pytliactvo, pašovanie a nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi organizmami;

15.  požaduje adekvátne financovanie programu Wildlife Crisis Window v rámci iniciatívy Biodiverzita pre život (B4Life) s cieľom vystupňovať úsilie EÚ proti pytliactvu a pašovaniu voľne žijúcich organizmov;

16.  pripomína, že decentralizované agentúry, ktorých misie patria do pôsobnosti výboru ENVI (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európska agentúra pre lieky, Európska environmentálna agentúra, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európska chemická agentúra), zohrávajú zásadnú rolu, a zdôrazňuje, že ich úlohy (vyplývajúce z právnych predpisov, žiadostí Komisie a iných iniciatív EÚ) neustále narastajú a že tieto agentúry musia dostať potrebné finančné a ľudské zdroje na plnenie svojho mandátu a na vykonávanie takýchto úloh; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že väčšina týchto agentúr zaznamenala výrazné škrty počtu zamestnancov v posledných rokoch, pričom Komisia od nich dokonca očakáva, že budú počet svojich zamestnancov ďalej znižovať;

17.  upozorňuje, že tieto agentúry potrebujú primerané zdroje a vyžadujú si dostatočnú flexibilitu na zvládnutie neočakávane veľkej pracovnej záťaže;

18.  v tomto roku rovnako ako v minulosti dôrazne podporuje individuálny prístup k posudzovaniu individuálnych potrieb decentralizovaných agentúr;

19.  v tejto súvislosti víta prácu Medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje decentralizovaných agentúr v súvislosti s otázkami rozpočtu a ľudských zdrojov, ktorá svojimi hodnotnými závermi nepochybne prispela k tomuto procesu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Paul Brannen, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Damian Drăghici, Fredrick Federley, Olle Ludvigsson, Anthea McIntyre, James Nicholson, Marit Paulsen, Morten Helveg Petersen, Gabriele Preuß, Bart Staes, Keith Taylor, Claude Turmes, Tom Vandenkendelaere

16.6.2015

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskumenergetiku

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anneleen Van Bossuyt

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje presvedčenie, že rozpočet na rok 2016 by mal byť zameraný na iniciatívy, ktoré prispievajú k inteligentnému, inovatívnemu, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a zamestnanosti v celej Únii, a že pri prijímaní rozpočtových rozhodnutí by sa mali uprednostňovať programy, ktoré priamo prispievajú k plneniu týchto cieľov; je znepokojený významnými škrtmi v predchádzajúcich rozpočtových postupoch;

2.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020 a ostatná podpora EÚ pre výskum a inovácie majú jednoznačnú európsku pridanú hodnotu, najmä z toho dôvodu, že financujú spoluprácu v oblasti výskumu zameraného na veľké spoločenské výzvy a vytvárajú kritické množstvo potrebné na dosiahnutie vedeckých prelomových objavov; očakáva, že sa pravidlá zjednodušili, aby boli postupy pre príjemcov podpory menej komplikované;

3.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby na výskum vyčlenili vyššie percento HDP, a tak dosiahli cieľ investovať 3 % národného HDP do výskumu a inovácií, ako sa stanovuje v stratégii Európa 2020, a zdôrazňuje, že by sa nemali spraviť škrty v programoch EÚ patriacich do stratégie Európa 2020, ktoré účinne vytvárajú udržateľný rast a zamestnanosť, a ich rozpočty by sa mali dodržať v tej podobe, aká bola dohodnutá vo viacročnom finančnom rámci (VFR);

4.  upozorňuje na potrebu rovnomernejšie zdieľať financovanie medzi členskými štátmi v rámci programu Horizont 2020 a na skutočnosť, že čistými prispievateľmi do tohto rámcového programu je niekoľko krajín čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu; upozorňuje, že iniciatíva „Inovácia v Únii“ musí zahŕňať všetky krajiny a regióny a že nesmie existovať žiadny inovačný predel medzi inovatívnejšími krajinami a regiónmi a zvyškom Únie;

5.  zdôrazňuje potrebu efektívneho využívania rozpočtu; žiada podrobné posúdenie všetkých rozpočtových riadkov a lepšiu kontrolu ex post pridelených finančných prostriedkov;

6.  berie na vedomie značný vplyv Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na rozpočet na rok 2016; vyjadruje presvedčenie, že sa musí zachovať plná miera financovania Horizontu 2020 a Nástroja na prepájanie Európy a nesmie ho žiadnym spôsobom ovplyvniť financovanie EFSI a že členským štátom musí byť poskytnutá každá forma pomoci, akú potrebujú na to, aby tieto prostriedky v plnej miere využili;

7.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčšiu podporu mikropodnikom, malým a stredným podnikom a začínajúcim podnikom na podnietenie ich produktivity v stabilnom podnikateľskom prostredí v európskej ekonomike;

8.  zdôrazňuje, že záväzky dohodnuté vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 by sa mali splniť v plnom rozsahu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprijateľným a rastúcim počtom neuhradených faktúr; konštatuje, že úrok z omeškaných platieb sa od roku 2012 do roku 2014 zvýšil viac než sedemnásobne; žiada okamžité opatrenia na zníženie počtu neuhradených žiadostí o platbu; pripomína Rade a Komisii, aby pri prijímaní rozhodnutí o rozpočte EÚ na rok 2016 mali na pamäti, že záväzky a platby sú nevyhnutne prepojené;

9.  zdôrazňuje, že financovanie investícií, výskumu, rozvoja a inovácií by sa malo zamerať na oblasti, v ktorých možno dosiahnuť najvyššiu pridanú hodnotu, ako je zlepšovanie energetickej efektívnosti, IKT, granty pre základný výskum a nízkouhlíkové technológie a technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

10.  zdôrazňuje, že väčší význam treba prikladať tým častiam rozpočtu, ktoré sú určené na zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie v Európe, a to podporou zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a budovaním siete spojovacích zariadení pre elektrinu s cieľom zaručiť voľný tok energie medzi členskými štátmi, zabezpečiť zlučiteľnosť členských štátov s európskymi elektrickými sieťami a podporiť integráciu trhu s energiou v EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby poskytla nevyhnutné finančné zdroje pre investície do infraštruktúry širokopásmových sietí s vysokou a ultravysokou prenosovou rýchlosťou, v neposlednom rade prostredníctvom podpory inteligentných miest, ktoré budú vytvorené na základe partnerstva medzi miestnymi orgánmi a poskytovateľmi;

12.  nabáda Komisiu, aby predložila ambiciózny, ale realistický návrh týkajúci sa obehového hospodárstva, ktorý by sa mal odraziť v rozpočte na rok 2016, najmä na účel podnietenia výskumu a inovácií;

13.  zdôrazňuje, že zmena na obehové nízkouhlíkové hospodárstvo je absolútne nevyhnutná; zdôrazňuje, že sú potrebné nielen dostatočné prostriedky na umožnenie danej zmeny, ale že projekty financované EÚ by na túto zmenu nemali mať negatívny vplyv;

14.  nabáda Komisiu, aby sa zaoberala spôsobmi, ako podporiť novú stratégiu priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny priemysel v Únii, napr. prostredníctvom pilotných projektov v rámci odvetvia;

15.  trvá na tom, aby sa Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poskytli dostatočné zdroje na vykonávanie dodatočných úloh a plnenie mandátu, ktorý jej zverili legislatívne orgány EÚ, a na plné vykonávanie a presadzovanie ustanovení nariadenia o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT); upozorňuje, že ak sa tak nestane, výsledkom budú závažné negatívne dôsledky pre dôveru v inštitúcie EÚ pri plnení ich úloh, pre dôveru spotrebiteľov v trh s energiou v Únii a pre ceny energií pre spotrebiteľov; vyjadruje presvedčenie, že to by malo platiť aj v súvislosti s právomocami Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC);

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že súčasťou dokončenia jednotného digitálneho trhu bude digitálny prístup a pripojenie pre všetkých občanov EÚ a že v rámci stratégie Komisie budú vyčlenené zdroje na prekonanie zemepisnej vzdialenosti a prekážok brániacich prístupu znevýhodnených skupín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Philippe De Backer, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Nadine Morano, Dan Nica, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Lefteris Christoforou, David Coburn, Miriam Dalli, João Ferreira, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Constanze Krehl, Olle Ludvigsson, Svetoslav Hristov Malinov, Piernicola Pedicini, Sofia Sakorafa, Anne Sander, Maria Spyraki, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Bart Staes

5.6.2015

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trhochranu spotrebiteľa

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ildikó Gáll-Pelcz

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že jednotný trh je kľúčovou politikou a prioritnou oblasťou pre hospodársky rast; je presvedčený, že úsilie o riešenie hospodárskej krízy v Únii by sa malo zakladať na silnejšom, integrovanejšom a unifikovanom jednotnom trhu, čo si vyžaduje primerané rozpočtové prostriedky;

2.  domnieva sa, že spotrebiteľská politika s primeranými finančnými prostriedkami je nanajvýš dôležitá pre akékoľvek úsilie o zvýšenie dôvery spotrebiteľov v transparentnejší jednotný trh; preto žiada, aby sa pozornosť sústredila na posilnenie bezpečnosti spotrebiteľov, ako aj na prispôsobenie práv spotrebiteľov spoločenským, technologickým a hospodárskym zmenám;

3.  zdôrazňuje, že vyvážený balík opatrení môže poskytnúť účinnú podporu fungovaniu colnej únie a na boj proti podvodom, a tým zaručiť ochranu zákazníka aj spravodlivú hospodársku súťaž s cieľom zabezpečiť spätné získanie vlastných zdrojov; preto zdôrazňuje potrebu v plnej miere financovať všetky opatrenia týkajúce sa akčného plánu na ochranu práv duševného vlastníctva, ako aj administratívne reformy colných kontrol;

4.  pripomína význam financovania Fóra jednotného trhu; žiada Komisiu, aby vytvorila právny základ v sekundárnych právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť pokračovanie Fóra jednotného trhu i po roku 2016;

5.  domnieva sa, že členské štáty by mali vyčleniť primerané finančné prostriedky pre sieť SOLVIT, aby tak všetci občania a podniky EÚ mohli mať prístup k usmerneniam o otázkach, akými sú zakladanie podnikov, obchod, služby, rodinné dávky, víza a práva na pobyt; domnieva sa, že aj sieť európskych spotrebiteľských centier by mala získať primerané finančné prostriedky, ktoré jej umožnia pokračovať vo svojej úlohe vzdelávania občanov o ich právach spotrebiteľa v Európe;

6.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť výraznú podporu programu COSME a siete Enterprise Europe Network v roku 2016, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať prekážkam, ktoré pre malé a stredné podniky (MSP) predstavujú hospodárske a finančné obmedzenia EÚ, ako aj prekážkam v súvislosti s prístupom k novým trhom a k verejnému obstarávaniu; domnieva sa, že Únia musí naďalej podporovať MSP tým, že zlepší ich prístup k informáciám o príležitostiach jednotného trhu mimo ich členského štátu, ako aj mimo hraníc Únie;

7.  považuje za potrebné zabezpečiť nové zdroje na financovanie MSP, najmä na to, aby sa mohli zúčastniť na veľtrhoch v rámci rôznych trhov tretích krajín, kde môžu propagovať svoje národné produkty a služby; zdôrazňuje potrebu vytvoriť fond venovaný financovaniu výskumu a nákupu vyspelých technologických zariadení pre MSP;

8.  zdôrazňuje dôležitosť noriem pre konkurencieschopné podniky a MSP, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v napredovaní technologického pokroku v EÚ; zdôrazňuje preto potrebu primeraného financovania na podporu normalizačných činností Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI);

9.  v súvislosti s prijatím nariadenia o systéme eCall požaduje, aby sa Agentúre pre európsky GNSS poskytlo primerané financovanie v záujme plného vykonávania tohto nariadenia;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť finančné prostriedky na viacjazyčný nástroj platformy na riešenie sporov online (RSO); domnieva sa, že správne fungujúce systémy RSO v celej EÚ na jednej strane povzbudia spotrebiteľov v tom, aby hľadali riešenia problémov, s ktorými sa stretávajú pri nakupovaní výrobkov a služieb na jednotnom trhu, a na druhej strane povedú k zvýšeniu objemu nákupov online, najmä u obchodníkov v iných členských štátoch; domnieva sa, že nárast elektronického a cezhraničného obchodu v rámci EÚ predstavuje nové podnikateľské príležitosti a silnejší hospodársky rast.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

0

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Jiří Pospíšil, Marcus Pretzell, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Pascal Arimont, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Filiz Hyusmenova, Jens Nilsson, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Andrey Kovatchev

18.6.2015

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Spyraki

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku EÚ v reálnej ekonomike, a pripomína cieľ zníženia rozdielov medzi európskymi regiónmi posilňovaním hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorý vychádza zo ZFEÚ; zdôrazňuje jej dlhodobé hľadisko, čo znamená, že výsledky sú podmienené výberom priorít, uplatňovaním vhodného rámca výkonnosti, ako aj dobrým riadením a účinnými systémami kontroly; pripomína, že vo viacerých členských štátoch je základným a hlavným zdrojom financovania investícií, ktoré rozvíjajú synergie, a má multiplikačný účinok na hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a udržateľný rozvoj; je si vedomý, že v dôsledku finančnej krízy niektoré členské štáty stále čelia ťažkostiam pri spolufinancovaní niektorých projektov, a preto žiada, aby sa plne využívali všetky možnosti, ktoré legislatívny rámec poskytuje členským štátom s dočasnými rozpočtovými ťažkosťami;

2.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti, ktorá tvorí takmer tretinu celého rozpočtu EÚ, poskytuje prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) vhodný rámec na podporu plnenia cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že úlohou Európskeho fondu pre strategické investície je pritiahnuť súkromný kapitál tým, že poskytuje doplnkový zdroj financovania a umožňuje väčšiu súčinnosť medzi rozličnými nástrojmi; v tejto súvislosti pripomína, že revízia viacročného finančného rámca nesmie znížiť už vyčlenené rozpočtové prostriedky pre jednotlivé krajiny;

3.  poukazuje na skutočnosť, že oneskorené schválenie operačných programov na roky 2014 – 2020 si vyžiadalo prijatie NOR č. 2/2015, a je znepokojený pomalým začiatkom vykonávania tejto politiky v súčasnom programovom období; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že významný podiel nevyužitých záväzkov z roku 2014 sa presunie do roku 2015, čím sa vyvíja tlak na viaceré členské štáty, aby zmluvne zaviazali a využili pridelené prostriedky; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pripravila a zrealizovala akčné plány na urýchlenie vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov a navrhla opatrenia na to, aby sa pokiaľ možno predišlo zrušeniu viazanosti prostriedkov v roku 2017 z dôvodu oneskorení vo vykonávaní; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie prijali všetky potrebné opatrenia v oblasti finančného riadenia s cieľom iniciovať podávanie žiadostí o platby včas a predísť ich nahromadeniu v nadchádzajúcich rokoch;

4.  pripomína, že ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov na politiku súdržnosti na rok 2016 predstavuje viac než 46 miliárd EUR (príloha VI nariadenia o spoločných ustanoveniach), a zdôrazňuje, že je rozhodne potrebné zabezpečiť koordináciu všetkých zdrojov financovania s cieľom vytvoriť pridanú hodnotu a podnietiť dlhodobú konkurencieschopnosť;

5.  vyjadruje vážne obavy v súvislosti s opakujúcim sa problémom neuhradených platieb, najmä v oblasti politiky súdržnosti (24,7 mld. EUR na konci roka 2014(28)), čo nie je udržateľné z hľadiska riadneho finančného hospodárenia a ohrozuje vykonávanie európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje, že hrozí riziko pretrvávania efektu snehovej gule, t. j. hromadenia neuhradených faktúr na konci roka, ak sa čo najrýchlejšie nenájde konkrétne a udržateľné riešenie prostredníctvom účinnej medziinštitucionálnej spolupráce v rámci rozpočtového postupu; zdôrazňuje, že oneskorenia platieb vážne a negatívne ovplyvňujú vykonávanie a dobrú správu hospodárskych záležitostí, znižujú absorpčnú kapacitu a ohrozujú účinnosť a efektívnosť politiky súdržnosti a rozpočtu EÚ ako celku a v konečnom dôsledku vytvárajú praktické ťažkosti a obmedzujú financovanie príjemcov;

6.  berie na vedomie dokument Komisie predložený Parlamentu 16. apríla 2015 s názvom Prvky plánu platieb zameraného na znovunastolenie udržateľnosti rozpočtu EÚ (Elements for a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track); berie na vedomie najmä skutočnosť, že podľa výhľadu predloženého Komisiou by sa koncoročný objem neuhradených žiadostí o platbu v rámci okruhu 1b za programové obdobie 2007 – 2013 mohol znížiť na 20 miliárd EUR na konci roka 2015 a na udržateľnú úroveň 2 miliardy EUR na konci roka 2016;

7.  žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytovala informácie nielen o kvantitatívnych ukazovateľoch, ako sú RAL (nesplatené záväzky) a RAC (prostriedky, ktoré ešte neboli zmluvne zaviazané), ale aj o efektívnosti a účinnosti vynaložených rozpočtových prostriedkov;

8.  zdôrazňuje potrebu, aby rozpočet na rok 2016 poskytoval potrebné zdroje na plnenie už prijatých záväzkov a na vykonávanie priorít politík Únie na rok 2016, ako aj skutočnosť, že odhadované zníženie neuhradených platieb a obmedzenie oneskorení v súvislosti s predbežnými platbami na minimum bude možné dosiahnuť, len ak sa v rámci rozpočtu na rok 2016 zaručí dostatočná úroveň platobných rozpočtových prostriedkov; žiada, aby sa plán platieb, ktorý koncom mája schválili Parlament, Rada a Komisia v súlade so spoločným vyhlásením Parlamentu a Rady z decembra 2014 v rámci dohody o rozpočtoch na roky 2014 a 2015, vykonával bez ďalšieho odkladu; očakáva, že Komisia čo najskôr poskytne ďalšie podrobnosti o konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú prijať; opätovne zdôrazňuje význam riadneho a účinného riešenia tejto otázky, pretože nahromadenie neuhradených platieb oslabuje dôveryhodnosť, účinnosť a udržateľnosť politiky z dôvodu, že toto nahromadenie negatívne vplýva na rozpočty členských štátov;

9.  zdôrazňuje, že by sa mali posilniť tri hlavné piliere hospodárskeho oživenia a rastu EÚ, t. j. zvýšenie investícií, urýchlenie štrukturálnych reforiem a vykonávanie fiškálnej konsolidácie priaznivej pre rast, ktoré Európska komisia vymedzila v ročnom prieskume rastu 2015; vyzýva Komisiu, aby podporila a urýchlila využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na štrukturálne reformy a investície;

10.  zdôrazňuje, že v nadchádzajúcich rokoch by sa mal dosiahnuť viditeľný pokrok, pokiaľ ide o dohodu o reforme systému vlastných zdrojov financovania rozpočtu EÚ; poukazuje na riziko, že do konca roku 2019 sa môže zopakovať situácia v oblasti platieb, k akej došlo v predchádzajúcom programovom období, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala mechanizmy včasného varovania v rámci plánu platieb, aby sa pokiaľ možno zabránilo akémukoľvek hromadeniu neuhradených platieb.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Monika Smolková, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Daniel Buda, Ivana Maletić, James Nicholson, Jan Olbrycht

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Jens Nilsson, Georgi Pirinski, Daniele Viotti

1.6.2015

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvorozvoj vidieka

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Paul Denanot

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prispievajú k plneniu mnohých kľúčových cieľov EÚ, zvyšujú potravinovú bezpečnosť rastúcej svetovej populácie a predstavujú dôležitú súčasť celkového rozpočtu EÚ na rok 2016; vzhľadom na to, že podiel poľnohospodárstva na celkovom rozpočte sa postupne znižuje, požaduje jeho dôrazné presadzovanie, ako aj to, aby sa prinajmenšom ponechal v reálnom vyjadrení na súčasnej úrovni;

2.  berie na vedomie škrty vo financovaní rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch v rozpočte na rok 2015; poukazuje na to, že projekty v rámci EPFRV, vrátane programov LEADER, významnou mierou podporujú rozvoj vidieka, keďže prinášajú široké výhody celej Európskej únii – najmä tým, že vytvárajú rast, pridanú hodnotu a pracovné miesta, predovšetkým v súvislosti s úlohou, ktorú zohrávajú malé podniky a rodinné poľnohospodárske podniky pri vytváraní pracovných miest vo vidieckych oblastiach; žiada, aby sa dôsledne posúdila konečná úroveň viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2016; trvá na tom, že osobitnú pozornosť treba venovať podpore generačnej výmeny v poľnohospodárstve, ako aj podpore mladých poľnohospodárov a inovácií; v tejto súvislosti berie na vedomie príležitosti, ktoré by mohol mladým poľnohospodárom poskytnúť program Erasmus pre mladých podnikateľov, a to uľahčením prenosu poznatkov, výmenou informácií a odbornými skúsenosťami;

3.  berie na vedomie oneskorenie niektorých členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu ich operačných programov, pričom v niektorých prípadoch tieto programy neboli ratifikované ani do konca prvého štvrťroku 2015; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli svoje operačné programy a zabezpečili tým, aby sa v roku 2016 začali vykonávať; nazdáva sa, že by sa preto malo výrazne posilniť čerpanie rozpočtových prostriedkov na rok 2016 v rámci spoločného riadenia Komisie a členských štátov; žiada preto o poskytnutie primeraných viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov EPFRV;

4.  žiada, aby sa mliekarenskému sektoru pridelili ďalšie finančné prostriedky, čím by sa zmiernili následky súčasného kolísania cien v sektore, ako aj následky zrušenia systému kvót a ruského embarga; žiada zvýšiť financovanie na organizáciu a konsolidáciu organizácií výrobcov v sektore ovocinárstva a zeleniny a trvá zároveň na tom, že niektoré osobitné subsektory, napríklad včelárstvo, potrebujú viac finančných prostriedkov; vyzdvihuje význam programov na podporu konzumácie mlieka a ovocia v školách a navrhuje zvýšenie rozpočtových prostriedkov na program konzumácie mlieka o 20 miliónov EUR v súlade s výsledkom hlasovania vo Výbore pre poľnohospodárstvo; zdôrazňuje potrebu podpory ekologického poľnohospodárstva a programov zemepisných označení vrátane programov zaručených tradičných špecialít;

5.  upozorňuje na to, že programy na podporu konzumácie mlieka a ovocia v školách sú sčasti z dôvodu administratívnej záťaže z hľadiska používateľa komplikované, ako aj na to, že ich prijatie a vykonávanie nie je ideálne a je naliehavo potrebné zjednodušiť s nimi súvisiace administratívne postupy;

6.  žiada poskytnutie dodatočnej finančnej podpory sektoru pestovania olív a výroby olivového oleja s cieľom nahradiť poľnohospodárom škody, ktoré utrpeli v dôsledku vypuknutia nákazy baktériou Xylella fastidiosa, zintenzívniť preventívne opatrenia v Európe, bojovať proti šíreniu tohto ničivého ochorenia, reštrukturalizovať odvetvie a zjednotiť vedecký výskum tohto patogénu a jeho prenášača;

7.  vyzýva, aby sa výnosy získané z poplatkov za nadprodukciu mlieka v roku 2014 použili výhradne na ochranu tohto sektora, najmä v regiónoch najviac zasiahnutých zrušením kvót; žiada preto vytvorenie fondu stability na ochranu poľnohospodárov v najvzdialenejších, znevýhodnených a horských oblastiach, ktorý by sa mal aktivovať v prípade, ak výrobné ceny klesnú pod úroveň výrobných nákladov;

8.  žiada Komisiu, aby vzala do úvahy závery štúdie vplyvu posudzujúcej účinky zrušenia kvót na mlieko a aby následne primeraným spôsobom poskytla podporu prechodu na zmiešané poľnohospodárske podniky (mäso a mlieko);

9.  poznamenáva, že v krajinách, v ktorých v súčasnosti stúpa popularita vína, sa európskym výrobcom nedarí získať primeraný podiel na trhu; upozorňuje, že Európe sa nedarí ani nájsť odbyt pre svoje pretekajúce „vínne jazerá“ a EÚ musí každoročne investovať približne 500 miliónov EUR do likvidácie, skladovania a destilácie prebytkov vína; poznamenáva, že tieto finančné prostriedky by sa mohli radšej investovať do vyváženia trhu, zvyšovania kvality a propagácie európskych vín mimo EÚ;

10.  žiada dodatočné financovanie, aby európski poľnohospodári mohli predávať svoje produkty lokálne s cieľom dosiahnuť väčšie ziskové marže;

11.  upozorňuje, že so zreteľom na aktuálnu situáciu v tejto oblasti v Európe trpí oblasť poľnohospodárskej inovácie a tvorby politík mnohými zjavnými nedostatkami; poznamenáva, že jedným z problémov je nedostatok zdrojov, ktorý treba vyriešiť, ak má oblasť inovácie získať nový impulz; naliehavo preto vyzýva na vyčlenenie dodatočného financovania na opatrenia na podporu inovácií v sektore poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a znížiť vplyv na životné prostredie;

12.  žiada, aby sa sprístupnili dostatočné finančné prostriedky, ktoré umožnia vykonávanie všetkých prvkov reformy SPP, a to aj pokiaľ ide o programy zamerané na ekologizáciu, biodiverzitu a rozvoj vidieka; žiada Komisiu, aby urýchlene schválila rovnocenné certifikáty pre ekologizačné opatrenia, ktoré predkladajú členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť SPP a znížiť administratívne zaťaženie, ktorému sú vystavení poľnohospodári a orgány členských štátov, s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na poľnohospodárstvo využitý efektívne a aby prispel k zníženiu vysokej chybovosti pri využívaní fondov; víta preto záväzok Komisie začleniť zjednodušenie a subsidiaritu medzi svoje hlavné priority na nasledujúce roky;

13.  žiada, aby sa finančné prostriedky, ktoré boli prostredníctvom mechanizmu finančnej disciplíny vyčlenené na rezervu na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva v rozpočte na rok 2016 a ktoré sa nevyužijú, v plnej miere dali k dispozícii ako priame platby na nasledujúci rozpočtový rok; požaduje, aby sa všetky dostupné rezervy v rámci kapitoly 2 vyhradili pre sektor poľnohospodárstva, najmä so zreteľom na naďalej platné ruské embargo, problémy na trhu v mliekarenskom sektore a závažné zdravotné riziká v rastlinnom a živočíšnom odvetví;

14.  konštatuje, že európske poľnohospodárstvo v posledných rokoch stále viac ohrozujú krízy (ruské embargo, mliekarenská kríza atď.); naliehavo preto vyzýva na prijatie nového prístupu k núdzovému financovaniu SPP a poskytnutie stabilných a primeraných finančných zdrojov so zreteľom na budúce krízy bez toho, aby tým boli dotknuté priame ročné platby;

15.  poznamenáva, že mliekarenský sektor prišiel v poslednom kvótovom roku z dôvodu zavedenia poplatkov za nadprodukciu o významné finančné prostriedky, a preto odporúča, aby tieto príjmy ostali v rozpočte na poľnohospodárstvo s cieľom posilniť konkurencieschopnosť v mliekarenskom sektore;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali značné kolísanie cien poľnohospodárskych výrobkov a skvalitnili analýzu trhov v sektore v reálnom čase, napríklad posilnením strediska pre monitorovanie trhu s mliekom v mliekarenskom sektore; zdôrazňuje, že kolísanie cien poľnohospodárskych produktov je naďalej problémom v niektorých sektoroch, pričom k nemu častejšie dochádza na globalizovanejšom trhu, a má nepriaznivý vplyv na príjmy poľnohospodárov, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby pohotovo a účinne reagovali a poľnohospodárom tým priamo umožnili bojovať proti takémuto kolísaniu;

17.  pripomína ťažkosti, ktoré nastali počas predchádzajúcich rozpočtových rokov, keď došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov; vyjadruje presvedčenie, že akýkoľvek pokus znížiť rozpočtové prostriedky na poľnohospodárstvo by nebol účinný a bol by priam nebezpečný, keďže by bolo ohrozené plnenie cieľov SPP, celý sektor by bol ešte viac ohrozený a výrazne by sa oslabilo úsilie zachovať konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva;

18.  zdôrazňuje, že koncom roku 2016 sa skončí platnosť kvót na cukor a navrhuje preto, aby Komisia našla adekvátne nástroje s cieľom predísť vzniku nerovnováhy na trhu;

19.  vyzdvihuje ciele zvyšovania konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva a žiada, aby sa zabezpečili prostriedky na splnenie týchto cieľov;

20.  žiada, aby finančné prostriedky vyhradené na výskum v sektore poľnohospodárstva, najmä z rozpočtu na Horizont 2020, zostali plne k dispozícii s cieľom podpory inovácií v sektore poľnohospodárstva;

21.  zdôrazňuje, že pre výbor a pre poľnohospodárske odvetvie sú dôležité pilotné projekty, napríklad projekt európskeho strediska pre monitorovanie cien, s cieľom zlepšovať porovnateľnosť cien a transparentnosť pri ich určovaní, a žiada, aby sa pokračovalo v ich podpore; zároveň navrhuje začať ďalšie pilotné projekty, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť uvádzanie na trh a zvýšiť viditeľnosť európskych poľnohospodárskych produktov, ako sú napríklad nové reklamné kampane zamerané na zvýšenie informovanosti školákov o systémoch kvality EÚ; žiada Komisiu, aby Parlament a Radu pravidelne informovala o využívaní tohto nástroja a o príslušných zisteniach a aby zároveň zaručila, aby boli príslušné podrobné informácie prístupné aj širokej verejnosti; zdôrazňuje význam pilotného projektu, v rámci ktorého sa preskúmajú prekážky pre poľnohospodárske podniky vyplývajúce zo zvyšovania počtu právnych predpisov;

22.  upozorňuje na pretrvávajúcu nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci, v ktorom je pozícia prvovýrobcov oveľa slabšia ako pozícia iných subjektov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala zakladanie organizácií výrobcov, najmä v mliekarenskom sektore, keďže ide o jeden z mnohých spôsobov boja proti nekalým obchodným praktikám, a aby podrobne sledovala postupy nadmerného zdaňovania potravín a prijala opatrenia s cieľom zvýšiť transparentnosť cien a marží s osobitným zameraním na úlohu veľkých obchodných reťazcov, ako aj slabú pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje význam pilotného projektu v tejto oblasti a v prípade potreby požaduje predloženie legislatívneho návrhu;

23.  žiada čo najskôr zosúladiť priame platby v rámci EÚ-28.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

11

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, José Bové, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Laurenţiu Rebega, Jens Rohde, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Janusz Wojciechowski, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Jørn Dohrmann, Norbert Lins, Momchil Nekov, Stanislav Polčák, Annie Schreijer-Pierik, Molly Scott Cato, Hannu Takkula, Valdemar Tomaševski

18.6.2015

STANOVISKO Výboru pre rybárstvo

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Alain Cadec

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020 ponúka obmedzený rozpočtový priestor pre okruh 2, a najmä pre financovanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) a integrovanej námornej politiky (INP);

2.  upozorňuje, že ambiciózne ciele SRP možno dosiahnuť iba vtedy, ak je k dispozícii dostatočný rozpočet; zdôrazňuje, že tento rozpočet je sústredený najmä v oddiele III a hlave 11: Námorné záležitosti a rybárstvo; pripomína, že Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) (11 06) a povinné príspevky regionálnym organizáciám pre riadenie rybárstva a dohodám o udržateľnom rybárstve (11 03) predstavujú väčšinu tohto rozpočtu;

3.  poukazuje na to, že Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) zohráva zásadnú úlohu pri koordinácii a vykonávaní SRP, že EFCA môže plniť túto úlohu iba vtedy, ak jej budú poskytnuté dostatočné technické, ekonomické a finančné zdroje a že by sa to malo odrážať v jej rozpočte;

4.  zdôrazňuje význam sociálneho a ekonomického rozmeru rybárstva a námorného hospodárstva pre miestne spoločenstvá a určité námorné a pobrežné regióny; vyjadruje obavy, že v týchto odvetviach dochádza k strate pracovných miest a neexistuje priestor na konverziu; žiada, aby sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí využívala na podporu zamestnanosti v tomto odvetví;

5.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť špecializované riadenie rybolovných zdrojov s cieľom umožniť ochranu a obnovu populácií rýb a morských ekosystémov a zabrániť strate biodiverzity, ktorá by mala nežiaduce následky pre budúce generácie a toto odvetvie hospodárstva; domnieva sa, že Európsky fond pre strategické investície môže zohrávať v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

6.  zdôrazňuje zásadný význam financovania zberu údajov, ktoré majú kľúčový význam pre to, aby sa mohli prijímať racionálne rozhodnutia o otázkach rybárskej politiky;

7.  zdôrazňuje, že reformovaná SRP poskytuje ambiciózny právny rámec vzhľadom na výzvy spojené so zodpovedným rybolovom, ktorý by sa mal podporovať so zreteľom na jeho regulačné aj rozpočtové aspekty;

8.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so schopnosťou členských štátov plne mobilizovať ENRF a splniť ciele stratégie Európa 2020 a tzv. modrého rastu; berie na vedomie, že niektoré krajiny sa pri potvrdzovaní platnosti svojich operačných programov oneskorili a že platnosť niektorých z týchto programov nebola do skončenia prvého štvrťroka 2015 potvrdená;

9.  vyzýva Komisiu, aby oddelila financovanie na rozvoj modrej ekonomiky;

10.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli operačné programy s cieľom zabezpečiť, aby sa v roku 2016 v plnej miere realizovali; domnieva sa, že rozpočet na rok 2016 by sa teda mal vyznačovať výrazne rýchlejším využívaním rozpočtových prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia; preto žiada, aby sa v rámci ENRF vyčlenil primeraný a dostatočný objem viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov;

11.  pripomína ťažkosti, ktoré nastali počas predchádzajúcich rozpočtových rokov, keď došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že akýkoľvek pokus o zníženie rozpočtových prostriedkov v hlave 11, najmä v rámci ENRF, by bol nezmyselný a riskantný, pretože takéto konanie by narušilo ciele SRP, ohrozilo udržateľnosť tohto zraniteľného odvetvia a výrazne oslabilo úsilie o ochranu a obnovu morských biotopov;

12.  poukazuje na to, že nová SRP bola zavedená iba pred niekoľkými rokmi, pričom toto všetko znamená zmenu týkajúcu sa modelu riadenia rybárstva tak pre členské štáty, ako aj pre rybárov, ako je to aj v prípade povinnosti vylodiť úlovky; poukazuje na to, že adaptácia na tieto nové zmeny si vyžaduje dodatočné úsilie EÚ v oblasti komunikácie, odbornej prípravy a hospodárskych investícií, a to s cieľom zabezpečiť ich šírenie a správne prijatie;

13.  pripomína rozpočtový dosah dohôd o udržateľnom rybárstve, ako aj potrebu zohľadniť výsady Parlamentu v záujme zachovania celkovej rovnováhy medzi cieľmi týchto dohôd a ich vplyvom na rozpočet;

14.  naďalej bude venovať dôslednú pozornosť financovaniu INP a rozvoju synergií medzi rybárstvom a ostatnými námornými aktivitami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Diane Dodds, Linnéa Engström, João Ferreira, Raymond Finch, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, José Blanco López, Marek Józef Gróbarczyk, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tim Aker

17.6.2015

STANOVISKO Výboru pre kultúruvzdelávanie

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Andrzej Zdrojewski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý bude mať Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na projekty v oblasti výskumu a inovácií, keďže z programu Horizont 2020 sa má v priebehu nasledujúcich piatich rokov vziať 500 miliónov EUR;

B.  keďže investície do sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, formálnej a neformálnej odbornej prípravy a výskumu by mali byť jadrom cieľov Európskeho fondu pre strategické investície, pretože sú kľúčové pre lepšie sociálne začlenenie a udržateľný hospodársky rast a v dlhodobom horizonte zabezpečujú podporu konkurencieschopnosti;

C.  keďže kultúrne a tvorivé sektory ako celok musia mať v rámci EFSI prioritu, pretože sú časťou prudko rastúceho hospodárskeho odvetvia a sú schopné vytvárať pracovné miesta a príležitosti na ďalší hospodársky a sociálny rozvoj v Európe za predpokladu, že potrebné investície zodpovedajú ich potrebám;

D.  keďže viacročný finančný rámec (VFR) v roku 2016 vstúpi do svojho tretieho roka a bude potrebné jeho preskúmanie v polovici obdobia ako prostriedok, ktorý ukončí neudržateľnú situáciu, keď programy, ktoré už boli schválené, a preto sa aj vykonávajú, ohrozuje nedostatok zdrojov a nevyplácanie prostriedkov zo strany Únie; vyjadruje osobitnú obavu, že podobná situácia by mohla nastať v súvislosti s novými programami a že by táto skutočnosť vzhľadom na veľký počet občanov priamo zúčastnených na takýchto programoch, najmä na programe Erasmus+, následne spôsobila nebezpečnú stratu dôveryhodnosti EÚ a oslabenie dôvery občanov v inštitúcie EÚ;

1.  pripomína význam programov v oblasti vzdelávania a kultúry a potrebu vyčleniť na ne dostatočné viazané a platobné rozpočtové prostriedky, aby sa zaručilo, že takéto programy budú mať zamýšľaný počet prijímateľov, a teda aj plánovaný dosah, zatiaľ čo sa zachová zameranie na transparentnosť s ohľadom na zásady subsidiarity a proporcionality; pripomína svoje obavy týkajúce sa vykonávania integrovaného programu Kreatívna Európa po administratívnom rozdelení jeho zložiek Kultúra a Médiá a následných problémov s rovnováhou, pokiaľ ide o politiku a financovanie;

2.  pripomína tiež, že programy Erasmus+ a Kreatívna Európa by sa mali stať prístupnými pre projekty menšieho rozsahu, ktoré sú kľúčové pre tvorivosť, mobilitu a inovácie v Európe; domnieva sa, že menšie projekty v rámci kľúčových akcií 2 programu Erasmus+ na školách by odteraz mali byť osobitným cieľom, pretože dochádza k neprestajnému poklesu počtu menších projektov vybraných v tejto oblasti, čo je v priamom rozpore s cieľmi Únie v oblasti rozvoja vzdelávania a mobility na školách; ďalej sa domnieva, že by sa mal klásť primeraný dôraz na menšie projekty v rámci programu Kreatívna Európa, keďže sú kľúčové pre veľmi osobitú európsku charakteristiku a umožňujú umelcom a kultúrnym pracovníkom stretávať sa a rozvíjať laboratóriá myšlienok, postupov a inovácií;

3.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť komunikačnú politiku EÚ s cieľom účinnejšie nadviazať dialóg s občanmi, čo im umožní v plnej miere využiť svoje právo byť informovaní a zapojení do tvorby politík EÚ, a s cieľom ovplyvniť širšie spektrum opatrení; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu celoeurópskych sietí zahŕňajúcich miestne a celoštátne médiá, ako je napríklad EuranetPlus; vyzýva Komisiu, aby obnovila udržateľné financovanie pre tieto siete;

4.  opätovne zdôrazňuje význam kultúrnej spolupráce a diplomacie vo vzťahoch so susednými krajinami EÚ; na základe toho požaduje ucelenú stratégiu na podporu mobility mladých ľudí, umelcov, tvorcov a ďalších odborníkov pôsobiacich v kultúrnej oblasti, a to v rámci spoločných kultúrnych a vzdelávacích projektov, prostredníctvom ktorých by EÚ mala presadzovať svoju kultúru a svoje hodnoty; zdôrazňuje význam projektov s partnerskými krajinami, pri ktorých sa využívajú rozpočtové riadky okruhu IV;

5.  zdôrazňuje význam kultúrnej a jazykovej rozmanitosti medzi členskými štátmi a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ochranu, posilnenie a podporu tejto rozmanitosti;

6.  s čoraz väčším skepticizmom posudzuje netransparentné zmluvné vzťahy Komisie týkajúce sa financovania stanice Euronews, najmä vzhľadom na nedávne obnovenie príslušných dohôd o partnerstve a na účasť nových investorov v rámci stanice Euronews;

7.  žiada Komisiu, aby v rámci EFSI zvážila možnosť spolufinancovania z prostriedkov EFSI pre tie projekty, ktoré už sú financované z Kohézneho fondu v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu a ktorých cieľom je chrániť a presadzovať európske kultúrne dedičstvo, pričom sa zabezpečí doplnkovosť;

8.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr prehodnotila súčasné obmedzenie stanovené na 5 miliónov EUR (10 miliónov EUR pre lokality UNESCO), ktoré sa uplatňuje v Európskom fonde regionálneho rozvoja na infraštruktúrne projekty malého rozsahu a v dôsledku ktorého v odvetví kultúry hrozí zníženie rozsahu investícií, ktoré majú zásadný význam pre sociálny a hospodársky rozvoj v EÚ;

9.  upozorňuje na súčasnú vysokú úroveň nezamestnanosti mladých ľudí a žiada výrazné rozpočtové záväzky na riešenie tohto problému, a to prostredníctvom posilnenia prepojení medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri prijímaní mladých ľudí do zamestnania, a poskytovaním odbornej prípravy pre zamestnancov a úradníkov miestnej a štátnej správy, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať znevýhodneným regiónom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Jill Evans, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Mary Honeyball, Marc Joulaud, Ernest Maragall

16.6.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žienrodovú rovnosť

pre Výbor pre rozpočet

k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016

(2015/2074(BUD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Barbara Matera

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Parlament, Rada a Komisia v novembri 2013 v spoločnom vyhlásení odsúhlasili, že ročné rozpočtové postupy uplatňované v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 budú podľa potreby zohľadňovať rodové prvky;

B.  keďže rodové stereotypy a pretrvávajúce výrazné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov môžu ženám brániť alebo ich odrádzať od začatia kariéry alebo od pokračovania v nej, čo vedie k nerovnosti, ktorá má nepriaznivý vplyv na hospodárstvo a významné dôsledky pre tvorbu pracovných miest; keďže prístup k verejným službám, ktoré sú naďalej významným sektorom pre zamestnanosť žien, je kľúčový pre hospodársku nezávislosť a posilnenie postavenia žien; zdôrazňuje, že Komisia musí urobiť viac pre podporu vzdelávania a odbornej prípravy žien a dievčat, najmä v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj informačných a komunikačných technológií (IKT), kde existuje značný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a ktoré majú obrovský potenciál pre budúci rast; keďže v roku 2025 bude existovať približne 7,7 milióna pracovných miest v oblastiach STEM a do roku 2020 bude neobsadených približne 825 000 pracovných miest pre odborníkov v oblasti IKT;

C.  keďže násilie na ženách je prekážkou skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže nie je k dispozícii dostatok porovnateľných údajov v oblasti násilia voči ženám v EÚ, ale Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) poskytuje prístup k dostupným štatistickým údajom a informáciám;

D.  keďže podľa odôvodnenia 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020, „je veľmi dôležité, aby sa vo vykonávaní programu zachoval názov Daphne v súvislosti so špecifickým cieľom, ktorý je zameraný na predchádzanie a boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám, aby bola aj naďalej zabezpečená čo najvyššia viditeľnosť programov Daphne“;

1.  opätovne požaduje konzistentné uplatňovanie rodového rozpočtovania v celom rozpočtovom postupe a viacročnom finančnom rámci a používanie rozpočtových výdavkov ako účinného nástroja na presadzovanie rodovej rovnosti a na tento účel navrhuje zriadiť externú pracovnú skupinu na zvýšenie transparentnosti rozpočtového procesu, pokiaľ ide o rodové rozpočtovanie;

2.  zdôrazňuje, že podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je podpora rovnosti medzi mužmi a ženami základnou zásadou EÚ; pripomína, že otázka rodovej rovnosti by mala byť zahrnutá do všetkých politík a treba sa ňou zaoberať na všetkých úrovniach rozpočtového procesu;

3.  vyzýva na prijatie rodového rozpočtovania v európskych aj národných stratégiách v záujme účinnejšieho presadzovania rodovej rovnosti; zdôrazňuje potrebu vyčleniť viac finančných prostriedkov na boj proti všetkým formám diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám;

4.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila prostriedky na programy presadzujúce a podporujúce podnikanie žien a ich prístup k mikrofinancovaniu, najmä v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a z Európskeho sociálneho fondu (ESF), iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) a všetkých štrukturálnych fondov a EFSI;

5.  vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, na presadzovanie rodovej rovnosti, konkrétnejšie v oblasti zamestnanosti, a to nielen uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti, ale tiež zabezpečením opatrení zameraných priamo na znevýhodnené skupiny žien, náležitým zohľadnením vplyvu hospodárskej krízy, investovaním do kvalitných verejných služieb a osobitne zaručením primeraného poskytovania kvalitných služieb za dostupné ceny v oblasti starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby, a požaduje skutočnú rozpočtovú transparentnosť vo vzťahu k fondom (ESF, PROGRESS, DAPHNE) vyčleneným na politiky v oblasti rodovej rovnosti;

6.  zdôrazňuje potrebu financovať kampane v oblasti vzdelávania zamerané na boj proti rodovým stereotypom a na zvyšovanie informovanosti o rovnosti práv a príležitostí v rámci programu Erasmus+;

7.  vyzýva Komisiu, aby v rámci EIGE zriadila európske stredisko na monitorovanie rodovo motivovaného násilia a aby na tento účel zvýšila počet jeho pracovníkov o jednu osobu; domnieva sa, že rozpočet EIGE by inak mal ostať stabilný;

8.  opäť zdôrazňuje svoju predchádzajúcu výzvu, aby sa program Daphne zachoval ako samostatná položka v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo;

9.  pripomína svoju požiadavku ďalej rozvíjať rodovo špecifické ukazovatele a údaje s cieľom umožniť hodnotenie všeobecného rozpočtu EÚ z rodového hľadiska a monitorovanie úsilia v oblasti rodového rozpočtovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

26

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Izaskun Bilbao Barandica, Biljana Borzan, Louise Bours, Stefan Eck, Ildikó Gáll-Pelcz, Clare Moody, Branislav Škripek, Dubravka Šuica, Marc Tarabella

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI

Výbor pre zahraničné veci      Výbor pre zahraničné veci

predseda –               – člen –

Ref.: D(2015)26425

Vážený pán Jean Arthuis

predseda

Výbor pre rozpočet

Vážený pán predseda,

keďže harmonogram nevyhnutný z dôvodu neskorého predloženia návrhu rozpočtu tento rok neumožňuje vypracovanie formálneho stanoviska výboru, píšeme Vám v mene Výboru pre zahraničné veci, aby sme poskytli náš príspevok vo forme listu. Pevne veríme, že Výbor pre rozpočet bude môcť vziať naše názory do úvahy vo svojej správe o mandáte na trialóg. Sme si vedomí, že pragmatický harmonogram rozpočtového postupu je predmetom medziinštitucionálnych rokovaní, ale napriek tomu Vás vyzývame naďalej naliehať na Komisiu, aby sa predloženie návrhu rozpočtu uskutočnilo skôr počas roka a zabezpečilo sa tak, že v budúcich rokoch sa bude môcť znova predložiť riadne stanovisko výboru.

Naším hlavným záujmom naďalej ostáva, aby rozpočet umožňoval EÚ zohrávať jej úlohu globálneho aktéra. Rozpočet EÚ by mal úzko odrážať jej globálne priority a náležite prideľovať prostriedky. V tejto súvislosti vítame 5,6 % zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 4 v porovnaní s rokom 2015, ktoré konečne začína kompenzovať veľké škrty v prvých rokoch viacročného finančného rámca. Vzhľadom na nestabilné politické prostredie v našom susedstve aj mimo neho sa však domnievame, že je potrebné ďalšie posilnenie v určitých prioritných oblastiach.

Takisto by sme chceli zdôrazniť, že značné zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v okruhu 4 o 28,5 % je tiež mimoriadne vítaným krokom, ktorý pomôže zmierniť nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov ohrozujúci riadne fungovanie viacerých finančných nástrojov. Je absolútne nevyhnutné, aby toto zvýšenie bolo zachované v konečnom rozpočte. Vážne trpeli najmä operácie v rámci nástroja na podporu stability a mieru. Okrem toho sa vzhľadom na prebiehajúce konflikty a vznikajúce hrozby v regióne Stredozemia rozhodne domnievame, že navrhované platobné rozpočtové prostriedky vo výške 82,4 milióna EUR by sa mali ešte zvýšiť, aby sa mohli primerane riešiť nevybavené platby a tiež naplniť potreby, ktoré môžu vzniknúť v krízových situáciách.

Zastávanie zodpovednej úlohy globálnych aktérov znamená zabezpečiť poskytovanie dostatočnej podpory pevne založenej na prístupe viac za viac krajinám v susedstve, ktoré čelia obrovským výzvam vo všetkých hlavných oblastiach politiky. V tejto súvislosti vítame politický dôraz, ktorý tento návrh rozpočtu kladie na vývoj v susedstve na východe, ako aj v Stredozemí. Zdôrazňujeme však potrebu ďalšieho zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov pre nástroj európskeho susedstva vzhľadom na naliehavú potrebu opatrení EÚ v dotknutých krajinách. Rozhodnutie prekročiť finančné plánovanie na rok 2016 s cieľom podporiť sýrsky región je dôležitým krokom, ktorý zdôrazňuje rozsah problémov, ktorým čelíme, ale takisto zdôrazňujeme zlomovú povahu problémov zasahujúcich Líbyu a potrebu predvídať konkrétne opatrenia v tejto súvislosti. Podobné kroky by sme radi videli aj vo východnom susedstve, najmä na Ukrajine. Rovnako vítame aj zvýšenú podporu pre Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a vyjadrujeme presvedčenie, že rozpočet vyčlenený na aktívnu ochranu ľudských práv bude naďalej rásť. Kriticky musíme poznamenať, že tak ako v minulých rokoch, sumy uvedené v návrhu rozpočtu nenapĺňajú skutočné potreby financovania v prípade mnohých programov, a vyzývame Vás, aby ste pripravili pôdu pre nápravu tohto stavu v konečnom rozpočte. V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že dôsledná a zvýšená podpora pre blízkovýchodný mierový proces, Palestínsku samosprávu a UNRWA je veľmi potrebná.

Rovnako vítame významné úsilie zamerané na riešenie problému narušení humanitárnej pomoci, ktoré sa vyskytli v minulosti, a to zvýšením platobných rozpočtových prostriedkov. Napriek tomu chceme zdôrazniť, že pretrvávajúce humanitárne krízy na celom svete si vyžadujú ďalšie posilnenie tohto nástroja.

Pokiaľ ide o rozpočet Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, konštatujeme, že otázka presunu rozpočtového riadku pre osobitných zástupcov EÚ z rozpočtu SZBP do rozpočtu ESVČ zostáva naďalej nevyriešená. Hoci nevyhnutnosť tohto presunu bola skonštatovaná v preskúmaní ESVČ, všetky pokusy o jeho vykonanie boli už po značne dlhú dobu zablokované. Stále sa domnievame, že riadne integrovaná zahraničná politika EÚ si vyžaduje konsolidáciu diplomatickej činnosti EÚ takýmto spôsobom.

Veľmi by sme ocenili, keby tieto návrhy boli zohľadnené pri príprave správy.

S úctou

Elmar Brok              Cristian Dan Preda

(podpísaný)              (podpísaný)

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

Výbor pre medzinárodný obchod

MJ/cp

EXPO-COM-INTA D(2015)28724

Vážený pán José Manuel Fernandes

spravodajca pre rozpočet na rok 2016

Výbor pre rozpočet

Vec:  Mandát na trialógnávrhu rozpočtu na rok 2016

Vážený pane,

ako spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) pre rozpočet na rok 2016 by som Vás chcel informovať o prioritách výboru INTA pre rozpočet na rok 2016, na ktorých sa dohodli koordinátori výboru INTA 15. júna 2015.

Po prvé, výbor INTA zastáva názor, že rozpočet Európskej únie by mal podporovať dostatočnými finančnými prostriedkami skutočnosť, že Komisia vo svojom pracovnom programe definuje obchod ako jednu z najvyšších priorít. Obchod nie je len vplyvným nástrojom pri vytváraní rastu a zamestnanosti v Európe, ale aj dôležitým nástrojom zahraničnej politiky EÚ, ktorý môže podporovať širšie medzinárodné ciele EÚ, čím presadzuje európske hodnoty, ako sú mier, sloboda a demokracia na celom svete. Obchod môže byť nástrojom na zlepšenie pracovných, environmentálnych a ľudskoprávnych noriem. Na splnenie týchto cieľov je potrebné vyčleniť dostatočné finančné prostriedky.

V záujme vyrovnania sa s výzvami pre obchod vyplývajúcimi z meniaceho sa geopolitického prostredia sa očakáva, že spoločná obchodná politika sa v budúcnosti ešte posilní. Dostatočné finančné zdroje z rozpočtu Únie sú nevyhnutné na umožnenie robustnej stratégie obchodnej a investičnej politiky a na zabezpečenie toho, aby obchod mohol zostať účinným nástrojom na podporu zamestnanosti, hospodárskeho rastu a udržateľného rozvoja.

Okrem toho je program EÚ v oblasti obchodných rokovaní naďalej veľmi ambiciózny: TTIP, Japonsko, investičná dohoda s Čínou, krajiny ASEAN, krajiny AKT, modernizácia dohody o pridružení s Mexikom a Čile, dohoda o obchode so službami (TiSA), WTO atď. Súčasné a nadchádzajúce rokovania si budú naďalej vyžadovať značné zdroje v rámci útvarov Európskej komisie, najmä GR pre obchod. Rozpočet na obchodné činnosti sa preto musí dostatočne zvýšiť, aby EÚ bola schopná úspešne rokovať o svojom ambicióznom obchodnom programe.

Je zásadne dôležité, aby sa naše obchodné dohody riadili náležitým spôsobom. Výbor INTA v tejto súvislosti súhlasí s názorom Dvora audítorov uvedenom v jeho osobitnej správe č. 02/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné dohody primerane?, že sa vyžaduje mimoriadne úsilie Komisie, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania a účinkov obchodných dohôd, ktoré uzavrela. EÚ by určite získala pridelením dostatočných zdrojov na predbežné a ex post hodnotenia dodržiavania záväzkov voči EÚ tretími krajinami. Tieto hodnotenia by sa mali stať významnou súčasťou rozpočtových riadkov týkajúcich sa obchodných činností, pretože je veľmi dôležité, aby Komisia bola schopná preukázať, že politické rozhodnutia prijaté spoluzákonodarcami naozaj priniesli zamýšľané výsledky.

Členovia výboru INTA sa obávajú, že občania Únie stotožňujú globalizáciu s klesajúcou európskou produkciou a stratou pracovných príležitostí. Aby si Komisia znova získala občanov, musí viac investovať do rozvoja účinnejšej stratégie komunikácie o obchodnej politike Únie, ako aj výhodách a nevýhodách medzinárodného obchodu.

V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že by sa mali plne využívať všetky dostupné fondy EÚ s cieľom slúžiť záujmom občanov a podporovať trvalé vytváranie nových kvalitných pracovných miest v rámci Únie.

Výbor INTA zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 musí odrážať úspech 9. ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie. Konkrétne sa musia prideliť dostatočné finančné prostriedky na programy potrebné na vykonávanie dohody o uľahčení obchodu v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách. To si bude vyžadovať poskytovanie technickej pomoci a budovania kapacít pre partnerov vo WTO, najmä prostredníctvom pomoci obchodu.

Vzhľadom na veľké výzvy, ktorým čelí európska susedská politika (ESP), výbor INTA naďalej zdôrazňuje, že na ESP by sa mali prideliť dostatočné rozpočtové zdroje, aby sa adekvátna technická podpora a pomoc spojená s obchodom mohla poskytovať našim blízkym partnerom, najmä krajinám Východného partnerstva, ako aj krajinám po arabskej jari. Výbor INTA trvá na tom, že dôležitosť programu makrofinančnej pomoci (MFA) sa musí odzrkadliť v rozpočte Únie, pretože sa ukázal ako mimoriadne užitočný nástroj na preukázanie podpory partnerom vo veľmi zložitej finančnej situácii. Chceli by sme pripomenúť, že Európsky parlament oficiálne prijal rozhodnutie o treťom programe makrofinančnej pomoci Ukrajine v maximálnej výške 1,8 miliardy EUR 15. apríla 2015. Balík pomoci, ktorá bola poskytnutá Ukrajine, ukázal, že určitý stupeň flexibility je pri poskytovaní hospodárskej a finančnej pomoci tretím krajinám kľúčový, pretože krízy rôznej povahy sa môžu v partnerských krajinách EÚ vyvinúť veľmi rýchlo.

Napokon je dôležité, aby rozpočet Únie poskytoval financovanie iniciatívam zameraným na uľahčenie internacionalizácie európskych MSP. Je však potrebné urobiť viac, keďže len asi 13 % európskych MSP v súčasnosti pôsobí mimo EÚ. Na zabezpečenie maximálnej efektívnosti a účinnosti výdavkov EÚ na podporu internacionalizácie a konkurencieschopnosti európskych MSP by členovia výboru INTA chceli, aby Komisia posúdila a zlepšila existujúce nástroje a zabezpečila dostatočné kontroly a dohľad nad rôznymi činnosťami v tejto oblasti.

S úctou

Reimer BÖGE

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI

IPOL-COM-LIBE D (2015) 27747

Vážený pán Jean ARTHUIS

predseda Výboru pre rozpočet

WIC M02024

Štrasburg

Vec:     Priority výboru LIBErozpočte na rok 2016

Vážený pán Arthuis,

Vzhľadom na júlový trialóg a Váš mandát v súvislosti s ním by som Vás rád informoval o prioritách výboru LIBE v rozpočte na rok 2016.

Pre výbor LIBE má v rozpočte na budúci rok veľký význam zabezpečenie adekvátnej rozpočtovej odozvy na humanitárne výzvy, ktoré predstavujú stále sa zvyšujúci počet prisťahovalcov a tragické straty životov, a to najmä v súvislosti so situáciou v Stredozemnom mori.

Návrh rozpočtu na rok 2016 obsahuje vítané kroky v správnom smere. Vítame mobilizáciu nástroja flexibility a zavedenie dočasného mechanizmu premiestňovania. Výbor LIBE tiež víta navrhnuté výrazné zvýšenie prostriedkov pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) v návrhu rozpočtu na rok 2016, v súvislosti s ktorým výbor vyzýva Komisiu, aby pre všetky návrhy v tejto oblasti zabezpečila primerané zdroje. Parlament neustále zdôrazňuje potrebu urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo ďalším stratám na životoch na mori a aby sa poskytli potrebné zdroje na zaistenie účinného plnenia povinností v rámci pátracích a záchranných operácií.

Väčšina skupín v LIBE víta tiež navrhnuté zvýšenie rozpočtu agentúry FRONTEX a podporuje návrh Komisie vylúčiť agentúry EASO, Frontex, Eurojust a Europol z fondu pracovných miest. Výbor však odsudzuje zníženie rozpočtu pre EASO z dôvodu nevyčerpaných zdrojov v predchádzajúcom rozpočtovom roku a trvá na tom, aby EASO malo dostatočné zdroje na plnenie svojich úloh, čo úradu umožní reagovať na zvýšenú pracovnú záťaž. Výbor opäť vyzýva Komisiu, aby zrevidovala návrh fondu pracovných miest tak, aby sa lepšie zohľadnila pracovná záťaž a úlohy každej agentúry. Výbor trvá na potrebe zabezpečiť zodpovedajúce financovanie opatrení v reakcii na nové výzvy v oblasti prisťahovalectva a vnútornej bezpečnosti.

Výbor sa domnieva, že Komisia by mala podrobnejšie vysvetliť a spresniť rozpočtový vplyv opatrení predložených v rámci európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a to najmä so zreteľom na Europol a jeho súvisiace úlohy v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite, aby spoluzákonodarcovia boli lepšie informovaní o tom, aké zdroje treba vyčleniť na tieto účely.

Okrem toho výbor požaduje lepšie financovanie nástrojov na monitorovanie a presadzovanie zásad právneho štátu a riadneho fungovania súdnych systémov. V tejto súvislosti so sklamaním poznamenáva, že rozpočet Agentúry pre základné práva nebol zvýšený, hoci zohráva dôležitú úlohu v monitorovaní dodržiavania základných práv.

Výbor nakoniec vyzýva Komisiu, aby prehodnotila potreby agentúry EMCDDA a zohľadnila pritom zvýšenú pracovnú záťaž v súvislosti s rozšírením nových psychoaktívnych látok.

S úctou

Claude MORAES

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI

Výbor pre ústavné veci      

predseda

Ref.: D(2015)29275

Vážený pán Jean Arthuis

predseda Výboru pre rozpočet

Building Altiero Spinelli

ASP 09G205

B-1047 Brussels

Vec:  Priority výboru AFCOsúvislostimandátom na trialógrozpočte na rok 2016

Vážený pán predseda,

Výbor pre ústavné veci, ktorému predsedám, si uvedomuje, že tohtoročný rozpočtový postup sa začal o niečo neskôr ako obvykle, keďže návrh rozpočtu na rok 2016 Komisia predložila 27. mája 2015. Keďže toto oneskorenie spôsobuje veľmi nahustený program v súvislosti s prijatím Vašej správy o mandáte na trialóg o rozpočte na rok 2016, koordinátori výboru AFCO sa na svojej schôdzi 26. februára 2015 dohodli, že pripravia náš príspevok k tomuto návrhu správy vo forme listu, v ktorom sa uvádzajú priority výboru AFCO pre budúcoročný rozpočet.

Výbor pre ústavné veci by preto chcel upriamiť Vašu pozornosť na tieto prioritné oblasti, ktoré by sa mali riešiť počas tohtoročných rokovaní o rozpočte:

– Na vypočutí o doterajšom vykonávaní európskej iniciatívy občanov, ktoré sa konalo skôr v tomto roku, sme sa dozvedeli o prekážkach, s ktorými sa európski občania stretávajú pri uplatňovaní svojho práva na začatie takejto iniciatívy. Keďže využívanie tohto nového nástroja rýchlo naberá na obrátkach a boli by sme radi, aby sa zlepšil na prospech občanov, výbor AFCO by chcel, aby sa na tento program, ako aj súvisiacu komunikačnú stratégiu poskytlo primerané financovanie na splnenie jeho cieľov a aby sa viac zviditeľnil prostredníctvom vytvorenia osobitnej rozpočtovej podpoložky;

– Okrem toho výbor AFCO víta, že Komisia navrhla zvýšenie financovania pre program Európa pre občanov a komunikáciu, pretože tieto nástroje sú kľúčové pre zintenzívnenie procesov participatívnej demokracie v EÚ a pre budovanie dôvery občanov a pochopenie európskych politík a európskej politiky;

– V súvislosti s rozpočtom Parlamentu je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie programov v oblasti komunikácie, ktoré podporujú interakciu s občanmi a informujú ich o činnostiach Parlamentu, ako aj posilňujú opatrenia na výmenu informácií s národnými parlamentmi.

Pevne verím, že Výbor pre rozpočet naše návrhy zohľadní pri príprave mandátu na trialóg o rozpočte na rok 2016.

S úctou

Danuta Hübner

Kópia:  José Manuel Fernandes, spravodajca výboru BUDG pre rozpočet na rok 2016 – oddiel III – Komisia

Gérard Deprez, spravodajca výboru BUDG pre rozpočet na rok 2016 – ostatné oddiely

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

4

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Janusz Lewandowski, Ivan Štefanec, Nils Torvalds, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Marco Zullo

(1)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)

Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0061.

(5)

  This results from the so-called "N+2" / "N+3" rules whereby payments have to be made within two (N+2) or three (N+3) years after the corresponding commitments have been made. At the end of 2013, the two decommitment rules applied at the same time.

(6)

  The total additional payment appropriations authorised through amending budgets amounted to EUR 6.7 billion in 2012, EUR 11.6 billion in 2013 and EUR 3.5 billion in 2014.

(7)

  The backlog of outstanding payment claims for the 2007-2013 Cohesion programmes at year-end increased from EUR 11 billion in 2011 to EUR 16 billion in 2012, EUR 23.4 billion in 2013, and EUR 24.7 billion in 2014.

(8)

  It is to be noted that for shared management policies such as Cohesion policy (where the Commission reimburses Member States’ expenditure), interest for late payments does not apply.

(9)

  The remaining 5% is to be paid at the programme closure, which will take place in 2017-2019, after the Commission's assessment that the programme has been implemented successfully and that no correction needs to be made.

(10)

  Cohesion policy legislation provides for a regulatory deadline of 60 days.

(11)

  Definition of normal and abnormal backlog is in section 3.4 and 4.3.

(12)

  The amending budget 2/2014 was originally presented as draft amending budget 3/2014.

(13)

  Monthly reports on interim payments and pending claims, Budget Forecast Alert (twice a year)

(14)

  DEC 54/2014.

(15)

  Unpaid amounts resulting from the reduction of pre-financing rates to a rate below the legal/normal minimum are not included in the current definition of "outstanding payment claims": however, for a number of programmes, some reduction of pre-financing rates has been implemented in 2014 (in some case already in 2013) in order to postpone payments to a later date.

(16)

  Art. 87 of CR 1083/2006: " …requests for interim payments are grouped together, as far as possible, on 3 separate occasions a year"

(17)

  Identical to the one included in the executive summary.

(18)

  Articles 91 and 92 respectively of Regulation 1083/2006 for programming period 2007-2013.

(19)

  Due to the cash-flow constraints in the first months of the year (see section 3.3 above), part of the backlog might not be paid within the regulatory deadlines at the beginning of the year.

(20)

  Except for Croatia, Romania, Slovakia

(21)

  Article 76 of Council Regulation (EC) No 1083/2006 of 11 July 2006 laying down general provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund and the Cohesion Fund and repealing Regulation (EC) No 1260/1999 (OJ L 210, 31.7.2006, p. 25).

(22)

  Article 112 of Regulation (EU) No 1303/2013 of the European Parliament and of the Council of 17 December 2013 laying down common provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the Cohesion Fund, the European Agricultural Fund for Rural Development and the European Maritime and Fisheries Fund and laying down general provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund, the Cohesion Fund and the European Maritime and Fisheries Fund and repealing Council Regulation (EC) No 1083/2006 (OJ L 347, 20.12.2013, p. 320).

(23)

  The forecasts submitted by Member States in January 2015 did not cover all operational programmes. For these cases, the Commission has used the forecasts received last September. Such an extrapolation of missing Member States' forecasts is not possible for 2016, since the forecasts submitted in September 2014 covered 2014 and 2015 only (not yet 2016). This means that the forecast for 2016 includes only the operational programmes for which the Member States transmitted the information and might have to be revised upward when the missing information is transmitted.

(24)

  Article 79 of Council Regulation (EC) No 1083/2006 lays down that "The cumulative total of pre-financing and interim payments made by the Commission shall not exceed 95% of the seven-year contribution from the Funds to the Operational Programme; the remaining 5% will only be paid at the closure of the Operational Programme."

(25)

  Article 89 of Council Regulation (EC) No 1083/2006 of 11 July 2006 laying down general provisions on the European Regional Development Fund, the European Social Fund and the Cohesion Fund and repealing Regulation (EC) No 1260/1999 (OJ L 210, 31.7.2006, p. 25).

(26)

  + EUR 406 million (net increase in payment appropriations) for Humanitarian Aid, + EUR 30 million for DCI and + EUR 250 million for ENI.

(27)

  The graph however does not reflect the impact of the reduced level of pre-financing.

(28)

Podľa dokumentu Komisie predloženého Parlamentu 16. apríla 2015 s názvom Prvky plánu platieb zameraného na znovunastolenie udržateľnosti rozpočtu EÚ (Elements for a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track).

Právne oznámenie