Postup : 2014/2213(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0218/2015

Predkladané texty :

A8-0218/2015

Rozpravy :

PV 08/09/2015 - 11
CRE 08/09/2015 - 11

Hlasovanie :

PV 09/09/2015 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0307

SPRÁVA     
PDF 268kWORD 188k
25.6.2015
PE 549.165v02-00 A8-0218/2015

o mestskom rozmere politík EÚ

(2014/2213(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Kerstin Westphal

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o mestskom rozmere politík EÚ

2014/2213/EHS

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej hlavu XVIII,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(4),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie(5),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (COM(2012)4701),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 1998 s názvom Trvalo udržateľný mestský rozvoj v Európskej únii: rámec činnosti (COM(1998)0605),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 1997 s názvom Smerom k programu pre mestské životné prostredie v Európskej únii (COM(1997)0197),

–       so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Investovanie do rastu a zamestnanosti – podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ, júl 2014,

–       so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá zajtrajška: investície do Európy, Brusel, 17. – 18. februára 2014,

–       so zreteľom na správu Komisie s názvom Digitálne budúcnosti – cesta do roku 2050, vízie a politické úlohy, mestá, obce a spoločenstvá, 2014,

–       so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá budúcnosti: výzvy, vízie, pokrok, Brusel, október 2011,

–       so zreteľom na vyhlásenie ministrov s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, ktoré prijali ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015 na neformálnom stretnutí v Rige,

–       so zreteľom na závery Rady prijaté 19. novembra 2014 v Bruseli o šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti,

–       so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti, ktoré sa konalo 24. – 25. apríla 2014 v Aténach,

–       so zreteľom na závery poľského predsedníctva o územnom rozmere politík EÚ a budúcej politike súdržnosti prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ, územný a mestský rozvoj, ktoré sa konalo 24. – 25. novembra 2011 v Poznani,

–       so zreteľom na Územnú agendu EÚ 2020 dohodnutú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za priestorové plánovanie a územný rozvoj, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Gödöllő,

–       so zreteľom na vyhlásenie z Toleda prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 22. júna 2010 v Tolede,

–       so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 25. júna 2014 s názvom Smerom k integrovanému programu pre mestá v Európskej únii,

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. apríla 2015 k oznámeniu Komisie s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0218/2015),

A.     keďže v roku 2014 polovica svetovej populácie(6) a 72 % európskej populácie žili v mestských oblastiach(7) a do roku 2050 bude bývať v mestských oblastiach takmer 80 % svetovej populácie(8);

B.     keďže funkčné mestské oblasti v EÚ predstavujú jedinečnú polycentrickú štruktúru vybudovanú okolo veľkých, stredných a malých miest a okolitých oblastí, takže presahujú tradičné administratívne hranice a zahŕňajú rôzne územia spojené na základe ich hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a demografických problémov;

C.     keďže mestá a funkčné mestské oblasti, ako napríklad metropolitné oblasti, zohrávajú nielen dôležitú úlohu v rámci participatívnej demokracie, ale sú aj kľúčovými hospodárskymi piliermi a stimulujú pracovné miesta pre EÚ, pretože inovácie a nové hospodárske činnosti majú často svoj pôvod v meste; keďže sú preto pre EÚ v jej vzťahoch s inými časťami sveta dôležitým aktívom, ale predstavujú aj kľúčové oblasti, v ktorých treba prekonať prekážky rastu a zamestnanosti a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu (napríklad nedostatočne vyškolení mladí ľudia na trhu práce), nedostatočnej prístupnosti a zhoršovaniu životného prostredia;

D.     keďže mestá, funkčné mestské oblasti a regióny sú zodpovedné za najväčší podiel spotreby energie a emisií skleníkových plynov v EÚ; keďže na druhej strane zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní lepšej energetickej efektívnosti a sebestačnosti, ako aj pri rozvoji nových iniciatív (napríklad nové formy hospodárskej činnosti) na podporu mestskej mobility a konkurencieschopných dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu, čo podporuje rast, zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť, zdravie, ochranu a bezpečnosť;

E.     keďže niektoré mestá zažívajú starnutie a pokles svojej populácie a majú problémy zapríčinené rozsahom vybavenosti a verejných služieb, ktoré poskytujú, a iné majú rastúcu populáciu, čo zvyšuje tlak na existujúcu vybavenosť a verejné služby (napríklad vzdelávanie) a zhoršuje ďalšie problémy, ako sú nezamestnanosť (mladých ľudí), sociálne vylúčenie, dopravné zápchy, rozrastanie miest a znečistenie, ktoré výrazne predlžujú čas dochádzania a znižujú kvalitu života mnohých Európanov;

F.     keďže niektoré hlavné výzvy, s ktorými sa mestá stretávajú a ktoré súvisia s hospodárskym a sociálnym rozvojom, zmenou klímy, dopravou a demografickými zmenami, možno riešiť len prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a okolitými oblasťami; keďže rozširovanie prepojených oblastí, ku ktorému došlo v posledných rokoch najmä v dôsledku rozvoja v oblasti dopravy a komunikácií, vyvoláva potrebu vytvoriť nástroje na podporu prepojiteľnosti;

G.     keďže európske politické iniciatívy majú priamy alebo nepriamy vplyv na trvalo udržateľný rozvoj miest a mestskú politiku,

H.     keďže približne 70 % európskych politík a právnych predpisov sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni,

I.      keďže na úrovni EÚ by sa mal zabezpečiť väčší súlad medzi rôznymi politickými iniciatívami a programami subvencií EÚ dôsledným uplatňovaním spoločného strategického rámca (hlava II kapitola I článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – nariadenie o spoločných ustanoveniach) a prostredníctvom lepšej politickej koordinácie medzi zúčastnenými stranami a úrovňami riadenia a s nimi, pretože odvetvový prístup politiky EÚ môže viesť k politikám a právnym predpisom, ktoré nemusia byť v prospech funkčných mestských oblastí;

J.      keďže Komisia v roku 1997 zverejnila oznámenie o programe EÚ pre mestá(9), ale úloha európskych miest v tvorbe politiky EÚ je stále predmetom diskusie;

K.     keďže Parlament v minulosti podporil návrh Komisie na predloženie mestskej agendy ako rámca pre budúcu mestskú politiku na európskej úrovni;

L.     keďže subsidiarita vymedzená v ZFEÚ, ako aj viacúrovňové riadenie založené na koordinovaných opatreniach EÚ, členských štátov a regionálnych i miestnych orgánov a zásada partnerstva sú podstatné prvky správneho vykonávania všetkých politík EÚ a keďže zapojenie zdrojov a schopností miestnych a regionálnych orgánov by mali byť primerane posilnené;

M.    keďže nariadením o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) [nariadenie (EÚ) č. 1301/2013] sa posilňuje mestský rozmer európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pridelením najmenej 5 % ich finančnej podpory pre integrované opatrenia na udržateľný rozvoj miest prostredníctvom delegovania riadiacich úloh na mestské orgány, najmä tak, že sa im udelení väčšia zodpovednosť aspoň v úlohách súvisiacich s výberom operácií, vytvorením nástrojov, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, vyčlenením osobitného rozpočtu na inovačné opatrenia s cieľom otestovať nové riešenia v súvislosti s udržateľným rozvojom miest a zriadením siete rozvoja miest;

N.     keďže zásada partnerstva uvedená v nariadení o spoločných ustanoveniach [nariadenie (ES) č. 1303/2013] a v európskom kódexe správania ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť včasné zapojenie mestských orgánov do procesu tvorby politiky EÚ;

Mestský rozmer politík EÚ

1.      zastáva názor, že politiky EÚ by mali podporovať mestá a funkčné mestské oblasti a umožniť im, aby vyjadrili a dosiahli svoj plný potenciál ako hnacie sily hospodárskeho rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a udržateľného rozvoja; preto sa domnieva, že tieto mestá a funkčné mestské oblasti musia byť užšie zapojené do celého cyklu tvorby európskej politiky;

2.      žiada Komisiu a v prípade potreby členské štáty, aby navrhli spôsoby, ako zaviesť mechanizmus včasného varovania prispôsobením dostupných nástrojov a v súlade s článkom 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, čo samospráve na nižšej ako národnej úrovni poskytne možnosť sledovať, či boli zohľadnené zásady subsidiarity a proporcionality, zároveň to umožní včasné zapojenie týchto samospráv do politického diania a umožní prijímanie dobre informovaných stratégií územného rozvoja a účinnejšie uplatňovanie budúcich právnych predpisov;

Smerom k integrovanej európskej mestskej agende

3.      víta iniciatívu Komisie nasmerovať svoje úsilie na oblasť európskej mestskej agendy; podporuje jej zavedenie ako súdržného rámca pre politiky EÚ s mestským rozmerom, ktorý bude zameraný na lepšie prepojenie mestských riešení s výzvami EÚ, lepšie prispôsobenie odvetvových politík a jednotlivých úrovní riadenia, lepšie zacielenie financovania EÚ do príslušných mestských problematických oblastí a lepšie posudzovanie územného vplyvu sektorových politík; domnieva sa, že európska mestská agenda by mala predovšetkým podporovať vypracúvanie správnych riešení, ktoré budú najvhodnejšie na úspešné zvládanie výziev a dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného a hospodársky a sociálne inkluzívneho rozvoja miest a funkčných mestských oblastí v Európe;

4.      uznáva, že hoci EÚ nemá výslovnú právomoc v oblasti rozvoja miest, široká škála iniciatív EÚ má na mestá a funkčné mestské oblasti priamy alebo nepriamy vplyv; zastáva preto názor, že predpokladom fungovania európskej mestskej agendy sú dobre prepracované a zavedené vnútroštátne a regionálne mestské politiky; domnieva sa, že táto agenda by mala predstavovať stratégiu pre mestá a funkčné mestské oblasti v EÚ, ktorá sa v dlhodobom horizonte rozvinie do mestskej politiky na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že územný rozvoj miest by mal byť založený na vyváženej územnej organizácii s polycentrickou mestskou štruktúrou v súlade s územnou agendou EÚ 2020;

5.      je presvedčený, že európska mestská agenda by mala byť spoločnou snahou Komisie, členských štátov, miestnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán o racionalizáciu, koordináciu a vykonávanie politík EÚ s mestským rozmerom pomocou praktického, integrovaného a koordinovaného, ale zároveň pružného prístupu v rámci miest a funkčných mestských oblastí a spoločne s nimi, pričom sa zohľadnia miestne územné špecifiká a bude sa rešpektovať inštitucionálna štruktúra jednotlivých členských štátov;

6.      domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť plne v súlade s celkovými cieľmi a stratégiou EÚ, najmä so stratégiou Európa 2020 a s cieľmi územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že administratívne hranice sú pri snahe riešiť problémy rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni čoraz menej relevantné; preto sa domnieva, že európska mestská agenda by mala byť inkluzívna a mala by v nej byť jasne zohľadnená rôznorodosť územných jednotiek v EÚ, cezhraničné prepojenia a väzby medzi vidiekom a mestami vrátane služieb, ktoré funkčné mestské oblasti poskytujú okolitému vidieku;

7.      naliehavo žiada Komisiu, aby predložila oznámenie, v ktorom budú podrobne uvedené prvky budúcej európskej mestskej agendy založenej na mestskom acquis a rozsiahlej konzultácii s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby európsku mestskú agendu začlenila do svojho ročného pracovného programu;

Začlenenie prístupu integrovaného územného rozvoja do tvorby politiky a právnych predpisov EÚ

8.      vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní koncepcie nových politických iniciatív zameraných na mestské oblasti uplatňovala viac miestne orientovaný integrovaný územný prístup s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a posilnenie postavenia miest a funkčných mestských oblastí, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to prostredníctvom zavedenia integrovaného prístupu EÚ na podporu inteligentných a udržateľných projektov v európskych mestách, ktoré pomôžu podporiť sociálny a hospodársky rozvoj;

9.      žiada Komisiu, aby ako všeobecné pravidlo zaviedla posúdenie územného vplyvu na mestský rozmer s cieľom zabezpečiť praktickú uskutočniteľnosť všetkých relevantných politických iniciatív EÚ na regionálnej a miestnej úrovni, ďalej aby pri vypracúvaní posúdení vplyvu a tvorbe nových politík prijímala príspevky decentralizovaných úrovní správy (prístup zdola nahor) a aby zaistila, že všetky relevantné odvetvové politiky EÚ budú primerane riešiť problémy, s ktorými sa mestá a funkčné mestské oblasti stretávajú; vyzýva Komisiu, aby uvedené posúdenia územného vplyvu boli zamerané na tieto prvky: vyvážený územný rozvoj, územná integrácia, aspekty správy, regulácia, vykonávanie na miestnej úrovni a súdržnosť s inými politickými cieľmi;

10.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby systematizovala a analyzovala všetky dostupné údaje a spoločné koncepčné rámce (mestské acquis) s cieľom zabrániť duplicite a nejednotnosti a zabezpečiť jasné vymedzenie integrovaného udržateľného rozvoja miest, a tým stanoviť spoločné koherentné a transparentné ciele EÚ v tejto oblasti;

11.    je presvedčený, že na presnejšie hodnotenie mestských oblastí, nielen podľa ukazovateľa HDP, sú potrebné dostatočné údaje; preto sa domnieva, že Eurostat by mal poskytovať a zhromažďovať podrobnejšie miestne údaje a že by sa malo pokračovať v podobných prehľadoch, akým je Urban Audit (audit miest); vyzýva tiež Komisiu, aby vytvorila nástroje, ktoré by umožnili meranie pokroku a vplyvu integrovanej mestskej agendy na úrovni EÚ;

12.    nabáda Komisiu, aby znížila byrokraciu spojenú s vykonávaním súčasných právnych predpisov EÚ na miestnej úrovni a zabezpečila, aby vo všetkých budúcich predpisoch boli dôkladne zanalyzované dôsledky ich vykonávania na miestnej úrovni;

Mestský rozmer nástrojov politiky a financovania EÚ

13.    pripomína, že politika súdržnosti EÚ a jej finančné nástroje sú prostredníctvom spoločného strategického plánovania a pravidiel lepšie vybavené na podporovanie komplexných integrovaných územných stratégií pre funkčné mestské oblasti; nabáda členské štáty, aby na úspešné podporenie vykonávania plánov integrovaného rozvoja miest v plnej miere využívali dostupné nové nástroje, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, ako aj nové pružné operačné programy; nabáda členské štáty a Komisiu, aby vypracovali súdržný súbor vhodných ukazovateľov na lepšie posúdenie mestského rozmeru vykonaných operácií a iniciatív financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

14.    zdôrazňuje, že v záujme úspešnej realizácie integrovaného prístupu k mestskej problematike je potrebné maximálne využívať potenciál makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu, aby primerane zahrnula a integrovala aspekty európskej mestskej agendy a zdôraznila mestský rozmer v makroregionálnych stratégiách EÚ, ktoré predstavujú model pre plánovanie a viacúrovňové riadenie;

15.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci nová politika súdržnosti má právne záväzné aspekty týkajúce sa mestských oblastí, najmä pokiaľ ide o zapojenie miest do fázy programovania, skutočná účasť zástupcov miest a mestských oblastí na tvorbe politiky je nízka, a domnieva sa, že ju možno zlepšiť ich včasným zapájaním do politických procesov, napríklad prostredníctvom konzultácií, hodnotenia a výmeny najlepších postupov a skúseností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní programov a projektov financovaných s podporou EÚ zabezpečili uplatňovanie zásady partnerstva (aj so zreteľom na európsky kódex správania v oblasti partnerstva – článok 5 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (1303/2013)), pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu miest a funkčných mestských oblastí do prípravy, riadenia a správy programov, a to aj na cezhraničnej úrovni;

16.    žiada väčšie zapojenie miest do programov štrukturálnych a investičných fondov; domnieva sa, že získané skúsenosti môžu byť súčasťou významných politických odporúčaní týkajúcich sa rozvoja politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preverila vykonávanie európskej mestskej agendy vo vybraných tematických oblastiach, ktoré odrážajú problémy mestských oblastí („mestské pilotné projekty“), najmä tým, že zabezpečí medziodvetvovú koordináciu jednotlivých politík EÚ, odstráni existujúce prekrývanie, uplatní model viacúrovňového riadenia a uskutoční posúdenia územného vplyvu; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala Parlamentu správu o pokroku a výsledkoch;

17.    požaduje lepšiu koordináciu a integráciu investičných politík EÚ, ktoré majú potenciál zabezpečiť udržateľný, integrovaný a sociálne inkluzívny rozvoj miest; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využívali regulačný rámec na vytvorenie synergií medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), programami financovanými s podporou EÚ (ako sú napríklad LIFE, Horizont 2020, Inteligentná energia – Európa atď.) a fondmi politiky súdržnosti, ako aj verejnými (t. j. vnútroštátnymi) investíciami, súkromným kapitálom a finančnými nástrojmi s cieľom dosiahnuť čo najväčší pákový efekt investovaných prostriedkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť komplementárnosť všetkých investičných politík a väčšiu synergiu a vyhnúť sa dvojitému financovaniu a prekrývaniu;

Nový model viacúrovňového riadenia

18.    pripomína, že dnešné kľúčové hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy presahujú tradičné administratívne hranice a rastúci nesúlad medzi administratívnymi a územnými štruktúrami (spolupráca medzi mestami a prímestskými oblasťami, spolupráca medzi mestami a vidiekom atď.) si vyžaduje nové formy pružného riadenia na pokračovanie v integrovanom územnom rozvoji funkčných oblastí;

19.    domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť založená na novej metóde viacúrovňového riadenia s väčším zapojením miestnej úrovne vo všetkých fázach politického cyklu, aby sa politiky priblížili realite, viac zodpovedali neustálym zmenám vo funkčných mestských oblastiach a lepšie na ne reagovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že Výbor regiónov ako orgán zastupujúci regionálne a miestne orgány by mal v tomto procese zohrávať úlohu;

20.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla prvky nového modelu viacúrovňového riadenia založeného na partnerstvách a skutočnej spolupráci, ktorý prekročí rámec jednoduchých konzultácií so zainteresovanými stranami, modelu, v ktorom skombinuje formálne vládne štruktúry s neformálnymi pružnými riadiacimi štruktúrami zodpovedajúcimi novým realitám digitalizovanej sieťovej spoločnosti a ktorý bude prispôsobený rozsahu výskytu problémov, modelu, ktorý zlepší viacúrovňovú vertikálnu i horizontálnu spoluprácu s vládnymi a mimovládnymi aktérmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, čo povedie k priblíženiu vlády občanom a posilneniu demokratickej legitímnosti európskeho projektu; odporúča, aby sa tento unikátny prispôsobený model stal po súhlase partnerov a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami pracovnou metódou budúcej európskej mestskej agendy;

Riadenie znalostí a výmena údajov

21.    zastáva názor, že mestské platformy a siete (ako napríklad URBACT, program spolupráce v oblasti rozvoja miest) a iné programy slúžiace na výmenu poznatkov medzi mestami (napr. Civitas, Dohovor primátorov a starostov, iniciatívy Mayors Adapt a Inteligentné mestá a obce, referenčný rámec pre udržateľné mestá, ManagEnergy) poskytujú výbornú príležitosť na zapojenie miestnych, regionálnych a cezhraničných subjektov do rozvoja miest a výmeny znalostí medzi subjektmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila a zabezpečila lepšiu koordináciu medzi týmito platformami s cieľom umožniť miestnym subjektom lepšie ich pochopiť a zapájať sa do nich efektívnejším spôsobom;

22.    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac ťažili z činností zameraných na výmenu znalostí a budovanie kapacít, ktoré poskytujú projekty financované EÚ a ďalšie činnosti budovania sietí medzi mestami; povzbudzuje Komisiu, aby vypracovala mechanizmy na lepšiu výmenu výsledkov projektov prostredníctvom svojich útvarov a zabezpečila, aby sa politiky na vnútroštátnej úrovni a aj na úrovni EÚ vyvíjali na základe týchto výsledkov;

23.    domnieva sa, že na vytvorenie lepšie prispôsobených politík je potrebné aktualizovať a zdokonaliť databázu Urban Audit; povzbudzuje Eurostat a Komisiu, aby poskytovali a zhrnuli podrobnejšie údaje zozbierané tam, kde sa vykonávajú politiky – v mnohých prípadoch na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že zber údajov o tokoch – meranie vzťahov medzi mestami a ich okolitými oblasťami, ako aj v rámci funkčných mestských oblastí – je tiež čoraz dôležitejší na lepšie pochopenie týchto zložitých funkčných oblastí, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby zhromažďovala a analyzovala tieto údaje a premenila ich na údaje pre vývoj politík;

Vykonávanie budúcej európskej mestskej agendy

24.    domnieva sa, že na to, aby európska mestská agenda bola efektívnym nástrojom, mala by byť spoločným a pravidelne aktualizovaným koncepčným rámcom s tematickým zameraním na obmedzený počet výziev v širšom kontexte cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu;

25.    je presvedčený, že uvedené výzvy by mali zodpovedať týmto kritériám: 1) sú v súlade so spoločným koncepčným rámcom; 2) sú to hlavné mestské výzvy s významným vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti v členských štátoch a medzi nimi; 3) členské štáty ich nemôžu jednostranne vyriešiť; 4) prístup EÚ má jasnú pridanú hodnotu; žiada Komisiu, aby začala pracovať na mapovaní týchto výziev, ale aj na identifikovaní pretrvávajúcich prekážok, nesúdržnosti politík alebo medzerách v kapacitách a informáciách, a to v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä na miestnej úrovni;

26.    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zabezpečenie vyššieho stupňa medziodvetvovej koordinácie politík s mestským rozmerom na všetkých úrovniach verejnej správy na umožnenie lepšieho začlenenia integrovaného rozvoja mesta; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) zodpovedné za mestské politiky EÚ, aby v úzkej spolupráci s existujúcou medziútvarovou skupinou Komisie pre rozvoj miest viedlo tento proces a zabezpečilo zohľadnenie mestského rozmeru vo všetkých príslušných nových iniciatívach; žiada predsedu Európskej komisie, aby vymenoval politické vedenie v rámci kolégia komisárov, ktoré určí strategické smerovanie mestskej agendy európskych politík a bude o tejto mestskej agende každoročne podávať Parlamentu správu;

27.    žiada Komisiu, aby na základe už existujúcich útvarov alebo orgánov v rámci Komisie určila osobitného koordinátora EÚ pre mestskú problematiku, ktorý by monitoroval a hodnotil praktické vykonávanie tejto koordinácie horizontálne (zapojenie všetkých relevantných oblastí politiky) a vertikálne (zapojenie všetkých úrovní verejnej správy); zastáva názor, že osobitný koordinátor EÚ pre mestskú problematiku by mal pomocou medziútvarovej skupiny Komisie pre rozvoj miest zriadiť v rámci Komisie jedno kontaktné miesto pre mestské politiky a zabezpečiť riadne zhromažďovanie, spravovanie a šírenie údajov o mestských politikách v rámci útvarov Komisie, medzi nimi a s rôznymi zainteresovanými stranami tak, aby sa vytvoril informačný mechanizmus, ktorý bude slúžiť na včasné varovanie a včasné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do politických procesov s vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti;

28.    nabáda Komisiu, aby s použitím existujúcich štruktúr a napr. ako súčasť „mestského pilotného projektu“ vytvorila v členských štátoch jednotné informačné miesta pre mestský rozmer politík EÚ (jednotné kontaktné miesta pre mestskú problematiku), ktorých úlohou bude poskytovať komplexné informácie, najmä o rôznych iniciatívach, usmerneniach a finančných možnostiach EÚ v súvislosti s rozvojom miest; 

29.    vyzýva Komisiu, aby organizovala pravidelný mestský samit vychádzajúci z fóra Mestá budúcnosti, na ktorom sa budú stretávať zainteresované strany zo všetkých úrovní riadenia a rôznych odvetví; domnieva sa, že tieto samity by mali mestám poskytnúť skutočnú príležitosť na zapojenie sa do konštruktívneho dialógu s tvorcami politiky z relevantných oblastí politiky a mali by pomôcť posúdiť vplyv politík EÚ na mestá a funkčné mestské oblasti a to, ako ich najlepšie zapojiť do pripravovaných iniciatív;

30.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby mestá a funkčné mestské oblasti úplne stotožnili s vypracúvaním a programovaním strategickej politiky a záväzne ich zapojili do týchto činností (ako sú napríklad národné programy reforiem, partnerské dohody a operačné programy); vyzýva členské štáty na zintenzívnenie výmeny skúseností v súvislosti s vnútroštátnymi programami rozvoja miest, čo posilňuje postavenie miest, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020, zavedením pravidelných neformálnych stretnutí ministrov Rady zodpovedných za rozvoj miest;

Vonkajší rozmer európskej mestskej agendy

31.    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vzali do úvahy prebiehajúce prípravne práce k programu konferencie Habitat III a zabezpečili úplný súlad a koordináciu budúcej európskej mestskej agendy so zámermi a s cieľmi tejto globálnej mestskej agendy; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o vonkajšom rozmere európskej mestskej agendy, a domnieva sa, že mestská agenda by sa mohla stať príspevkom EÚ do medzinárodnej diskusie o novej mestskej agende Organizácie Spojených národov a ku konferencii Habitat III o bývaní a udržateľnom rozvoji miest v roku 2016;

32.    domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a s ich prispením jasne, sústavne a otvorene zapájať do vytvárania nových noriem udržateľného mestského rozvoja v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), a to s ohľadom na prácu na všeobecných usmerneniach OSN pre mestské a územné plánovanie; zdôrazňuje, že nové normy ISO treba považovať za podporný, nie normatívny nástroj;

33.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(4)

Ú. v. EÚ C 390E, 18.12.2012, s.10.

(5)

Ú. v. ES C 184E, 6.8.2009, s. 95.

(6)

Parag Khanna, Beyond City Limits, Foreign Policy, 6. augusta 2010.

(7)

Eurostat - City Statistics, 2014.

(8)

The Vertical Farm, www.verticalfarm.com.

(9)

Oznámenie Komisie zo 6. mája 1997 s názvom Smerom k programu pre mestá v Európskej únii (COM(1997)0197).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Urbanizácia v Európe a vo svete

Čoraz viac ľudí býva v Európe a na celom svete v mestách(1). Tento vývoj urýchľujú predovšetkým rast populácie a nové technológie.

Ešte v roku 1950 žilo v Európe 50,5 % populácie v mestských oblastiach. V roku 2014 to bolo už 72 % a v roku 2030 by to mohlo byť 78 %. Celosvetovo sa počet obyvateľov v mestských oblastiach z 29 % v roku 1950 zvýši v roku 2030 výhľadovo dvojnásobne na 59,9 % a v roku 2050 bude pravdepodobne 80 % svetovej populácie žiť v mestách(2). Čoraz väčší rast populácie v mestách prináša nielen pre miestnu a regionálnu, ale aj pre vnútroštátnu a európsku politiku nové úlohy s cieľom uspokojiť hospodárske, sociálne a kultúrne potreby čoraz väčšieho počtu ľudí.

Cieľom tejto iniciatívnej správy je zaoberať sa výzvami mestskej politiky pre tvorcov politiky EÚ a navrhnúť usmernenia a hranice pre budúcu udržateľnú politiku EÚ v oblasti rozvoja miest.

Zásadné otázky správy sú: aký priestor na konanie má EÚ v mestskej politike? Aký vplyv má v súčasnosti politika EÚ na mestá a aký vplyv má mať v budúcnosti? Ako možno vylepšiť koordináciu a súdržnosť mestskej politiky EÚ?

Tieto otázky sú čiastočne zahrnuté aj v oznámení Komisie s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ, ktoré bolo uverejnené v júli 2014(3). V oznámení je popísaná situácia miest a mestskej politiky v členských štátoch EÚ, je v ňom uvedený návrh mestskej agendy EÚ a konzultácia so zainteresovanými stranami na túto tému.

Každé mesto je iné

Neexistuje len jeden jediný európsky mestský model. Európska štruktúra sa vyznačuje mnohými mestskými oblasťami, ktoré často zohrávajú dôležitú úlohu na regionálnej úrovni. Takmer polovica Európanov (približne 200 miliónov) žije v mestách s menej ako 100 000 obyvateľmi.

Eurostat a OECD vypracovali v roku 2012 v záujme lepšieho vystihnutia zemepisnej oblasti EÚ na miestnej a regionálnej úrovni a lepšieho pozorovania a porovnávania rozvoja miest nové typológie na základe veľkosti a hustoty populácie, ako aj tokov ľudí dochádzajúcich do práce(4). (FUA = Functional Urban Areas – funkčné mestské oblasti, LUZ = Larger Urban Zone – väčšia mestská oblasť).

Veda sa pokúša vypracovať všeobecne platné kritériá, funkčné analýzy a osobitosti, ktoré tvoria mesto.

„Priestor, kde sa stretávajú dva subjekty z rôznych svetov, môže to byť firma, jednotlivec alebo mimovládna organizácia. Neexistujú však ustálené pravidlá upravujúce toto stretnutie. Mesto je priestor, v ktorom je kus anarchie.“(5)

„Pretože veľkomestá sú komplexné a nedokončené, prežili ríše, kráľovstvá, republiky, diktatúry, nadnárodné spoločnosti, finančné spoločnosti. V nedokončenosti je otvorenosť, priťahovanie vecí, urbanizácia.“.(6)

Mestá sú predovšetkým vďaka výmene informácií a efektívnemu prideľovaniu zdrojov továrne (na myšlienky) a hnacie motory hospodárstva. Len 100 miest tvorí 30 % svetového hospodárstva (tzv. globálne mestá)(7) a v EÚ vytvárajú mestské oblasti dve tretiny HDP. V závislosti od rôznych členských štátov však existujú aj významné rozdiely hospodárskej štruktúry jednotlivých miest.

Spravodajkyňa by vo svojej správe chcela zohľadniť všetky druhy miest a funkčných mestských oblastí.

Výzvy pre mestá budúcnosti

V správe Komisie o budúcnosti miest v roku 2050 je uvedené:

„Mestá prerastú do megamiest, ktoré budú husto pretkané ekologickými a energeticky udržateľnými dopravnými prostriedkami a plné nových obydlí a budov vyrobených z inovačných stavebných materiálov. Všetky prvky mesta budú spojené do vyššej nadsiete, budúceho internetu, na základe ktorého bude prosperovať nové hospodárstvo založené na službách. Mestá v celej Európe budú medzi sebou súťažiť o najlepšie miesto na život a budú vyvíjať vlastné formy participatívneho občianstva na stimulovanie trvalej spoločnej tvorby mestského prostredia a jeho mnohokultúrnej sociálnej štruktúry(8).

Hospodársky rast a rozhodovacie a riadiace štruktúry v mestách sa často označujú za výzvy miest budúcnosti.

Hospodársky rast miest bude čoraz viac závisieť od globálnej hospodárskej situácie, technologického pokroku a infraštruktúry. Hospodárske, sociálne a environmentálne témy čoraz viac presahujú tradičné hranice miest. Mnohé problémy môžu mestá riešiť len vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom prostredí(9):

   výzvy v oblasti inteligentného rastu sú: napr. priaznivé podmienky pre inovácie, tvorba a šírenie znalostí; získavanie talentov, zlepšenie systému vzdelávania, priaznivé podnikateľské prostredie;

   výzvy v oblasti inkluzívneho rastu sú: napr. riadenie demografických zmien spôsobených starnutím a prispôsobenie sa im, veková nevyváženosť, mobilita v rámci krajín a cezhraničná mobilita, medzinárodná migrácia; Zabezpečenie začlenenia, rešpektovania rôznorodosti a účasti,

   výzvy v oblasti inkluzívneho zeleného rastu sú: napr. ekologická infraštruktúra, udržateľná mestská mobilita a doprava, adaptácia na zmenu klímy (nedostatok vody, záplavy, vlny horúčav atď.), energeticky efektívne mestá;

   výzvy v oblasti riadenia a správy: potreba nových foriem pružnej správy vo funkčných mestských oblastiach. Kombinovanie formálnych správnych štruktúr s neformálnymi riadiacimi štruktúrami, ktoré zodpovedajú rozsahu, v akom výzva existuje; presadzovanie inteligentnejšej regulácie(10).

Tvorba európskych miest – akú úlohu zohrávajú politiky EÚ?

Právomoci EÚ sú dané zmluvami EÚ(11). Zásada subsidiarity zohráva práve v oblasti regionálnej politiky a rozvoja miest zásadnú úlohu a poskytuje EÚ len obmedzené právomoci. Väčšina rozhodnutí EÚ však už vždy prinajmenšom nepriamo ovplyvňovala situáciu v mestách Európy.

Europeizáciu miest ovplyvňovala v minulosti vo veľkej miere politika EÚ (prístup zhora nadol). Zapojené sú všetky inštitúcie EÚ. Prvé iniciatívy Komisie zamerané na mestá sa objavili už v 80. rokoch minulého storočia. Komisia sa na rozvoji miest podieľa v mnohých rôznych oblastiach politiky, s mnohými predpismi, programami a iniciatívami, predovšetkým prostredníctvom regionálnej politiky EÚ a rozvoja miest. Existujú však ešte ďalšie relevantné oblasti politiky s mestským rozmerom, ako napr. životné prostredie, zamestnanosť, doprava a energia(12).

Európsky parlament schválil v rokoch 2009 a 2011 dve uznesenia o mestskej politike(13)(14), v ktorých požadoval posilnenie mestského rozmeru oblastí politiky EÚ. V priebehu minulých rokov ovplyvnili viaceré neformálne zasadnutia Rady ministrov zodpovedných za mestskú politiku ciele a zásady rozvoja miest EÚ(15).

Europeizácia miest prebieha aj zdola nahor. Rastúci dopyt miest po väčšej účasti na tvorbe politiky môže spôsobiť vznik mestských sietí(16), ktoré budú podporovať výmenu informácií a budú ovplyvňovať rozhodnutia na úrovni EÚ. Neplatí to však v rovnakej miere pre všetky mestá. Aké rozdielne sú záujmy a potreby miest v EÚ, taký rozdielny je aj stupeň europeizácie(17).

Tieto rozdielne záujmy musia byť viac zohľadnené v politike EÚ. Významný kritický bod politík EÚ v oblasti miest je však nedostatočná konzistentnosť a koordinácia jednotlivých predpisov a programov EÚ, ako aj koordinácie prác medzi EÚ a miestnou úrovňou.

Mestská agenda EÚ

Mestské organizácie žiadajú už roky mestskú agendu EÚ na zabezpečenie lepšej koordinácie politík a lepšieho začlenenia cieľov rozvoja miest do väčšieho počtu politických oblastí(18). Komisia predložila oznámenie o mestskej agende už v roku 1997. V oznámení Komisie k tejto téme z júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ sú uvedené rôzne návrhy foriem mestskej agendy EÚ:

•         Pracovná metóda na zaistenie súdržnosti rôznych politík a programov EÚ

Mnohé politiky na európskej úrovni sa priamo týkajú mestských oblastí, ako napr. dopravná politika, sociálna politika, politika v oblasti klímy. Takmer vždy zasiahnu mestá, ale nie vždy sú jednotlivé návrhy jednotné, vzájomne zosúladené. Koordinácia mnohých predpisov, programov a iniciatív EÚ, ktoré sú relevantné pre mestá, je preto prioritou. Zásadou by malo byť, že mestský rozmer sa stane neoddeliteľnou súčasťou všetkých relevantných oblastí politík EÚ.

Spravodajkyňa navrhuje zriadenie osobitného zástupcu pre mestskú politiku v Komisii, ktorý bude v Komisii horizontálne koordinovať rôzne politické oblasti a iniciatívy a vertikálne bude optimalizovať a podporovať prácu rôznych úrovní rozhodovania a riadenia.

•         Opatrenia zamerané na obmedzený súbor závažných spoločenských problémov

Príkladmi týchto problémov sú napríklad adaptácia na zmenu klímy alebo demografická zmena. Problémy by mali mať v zásade významný účinok na mestá a mestské oblasti, nemalo by byť možné ich uspokojivo riešiť na úrovni členských štátov a opatrenie EÚ by malo predstavovať pridanú hodnotu pre mestá.

Spravodajkyňa žiada Komisiu, aby v spolupráci okrem iného so zainteresovanými stranami na miestnej úrovni predložila návrhy pre najnaliehavejšie problémy, ako aj potrebné opatrenia.

•         Stratégia s dlhodobými prioritami

Mestská agenda EÚ by mala byť v súlade s cieľmi a stratégiami EÚ, predovšetkým so stratégiou Európa 2020. Vymedzí rámec činností v súvislosti s rôznymi politikami a programami EÚ a definuje obmedzený súbor tém, ktoré budú prednostne vykonané.

Spravodajkyňa navrhuje, aby bola mestská agenda EÚ zameraná na ciele stratégie Európa 2020, a najmä na sociálne začlenenie, demografické zmeny a trvalú udržateľnosť, a žiada Komisiu, aby vo svojich ďalších pracovných programoch zobrala do úvahy mestskú agendu EÚ a predložila opatrenia potrebné na jej vykonávanie.

Spravodajkyňa navrhuje ako hlavné nástroje vykonávania mestskej agendy EÚ:

•         Nový model viacúrovňového riadenia

Mestská politika by sa nemala vykonávať len zhora nadol. Mestá musia dostať možnosti zapojiť svoje skúsenosti a názory do legislatívneho procesu EÚ.

Spravodajkyňa požiadala Komisiu, aby vytvorila nový model viacúrovňového riadenia, v ktorom budú skombinované formálne vládne štruktúry s neformálnymi štruktúrami a zohľadnené nové možnosti digitálnej komunikácie a vytvárania sietí. Novým modelom by mali byť zabezpečené horizontálna a aj vertikálna výmena informácií, zapojenie občanov a zvýšenie demokratickej legitímnosti.

•         Inteligentnejšia regulácia

Cieľom spravodajkyne je zjednodušiť právo EÚ pre efektívnu politiku rozvoja miest v záujme uľahčenia vykonávania a zníženia nákladov. Žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoju snahu o vytvorenie jasného, stabilného a predvídateľného právneho rámca, ktorý podporí rast a zamestnanosť. Najmä v prípade miest sa musí zabezpečiť, aby bol úžitok dobrej správy dosiahnutý za najnižšie možné náklady.

•         Primeraná finančná podpora EÚ

Na riešenie rôznych problémov mestských oblastí sú k dispozícii rôzne fondy (EFRR, ESF, Horizont 2020, Európa pre občanov atď.).

Spravodajkyňa vyzýva na nájdenie riešení prispôsobených mestám, poskytnutie primeranej finančnej podpory, a prípadne na koordinované používanie prostriedkov jednotlivých fondov.

•         Zásada partnerstva

Miest sa priamo alebo nepriamo týkajú európske predpisy, jednotlivé návrhy však nie sú vždy vzájomne zosúladené a pre mestá nie sú jednoducho uplatniteľné.

Spravodajkyňa poukazuje na to, že zásada partnerstva štrukturálnych fondov môže byť príkladom efektívnejšej spolupráce rôznych vládnych úrovní. Včasné zapojenie mestskej úrovne môže prispieť k tomu, aby mestá mohli v praxi naozaj uplatňovať právne predpisy, ktoré majú pre ne priame účinky.

•         Informačné fórum a harmonizovaná výmena údajov týkajúcich sa miest

Spravodajkyňa navrhuje organizovať pravidelné informačné fórum o mestskej politike, ktoré poskytne zainteresovaným stranám z rôznych riadiacich úrovní možnosť spolupráce a diskusie a úrovni EÚ poskytne možnosť posúdiť účinky politík EÚ.

Väčšia harmonizácia údajov o mestskom a priestorovom plánovaní má uľahčiť presadzovanie politík EÚ na miestnej úrovni a zjednodušiť kontrolu úžitku a úspechu.

Na záver sa spravodajkyňa domnieva, že v politike EÚ musia byť na možnosť ovplyvňovania dôsledkov a rýchlosti urbanizácie v Európe naliehavo zohľadnené uvedené opatrenia potrebné pre efektívnu mestskú politiku/mestskú agendu EÚ. Jedine aktívnym a koordinovaním konaním politiky EÚ môžu mestá aj v budúcnosti plniť svoje funkcie a svojim obyvateľom zabezpečiť želané životné podmienky.

(1)

Presné vymedzenie pojmov mesto a mestská oblasť sa líši v závislosti od krajiny. V tomto dokumente sú tieto pojmy rovnocenné a používajú sa na označenie všetkých mestských ľudských sídiel.

(2)

Organizácia Spojených národov, World urbanization prospects, The 2005 Revision working paper NO ESA/P/WP/200.

(3)

Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ, COM(2014) 490.

(4)

Dijkstra, Poelman, Cities in Europe the new OECD-EC definition, GR REGIO, Regional Focus 01/2012.

(5)

Saskia Sassen, global cities as today’s frontiers, leuphana digital school, 1/6.

(6)

Saskia Sassen, global cities as today’s frontiers, leuphana digital school, 2/6.

(7)

Parag Khana, Beyond city limits, foreign policy, 6. októbra 2014. Európa má dve mestá takejto veľkosti: Londýn a Paríž.

(8)

Futurium, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CNECT) spustilo v roku 2011 projekt s názvom Digitálne budúcnosti – cesta do roku 2050, vízie a politické úlohy. Projekt bol dokončený v decembri 2013. Jeho cieľom bolo „poskytnúť vierohodné a udržateľné odpovede na systematické otázky, ako sú nezamestnanosť alebo finančná stabilita.“ Jednou z oblastí tém boli Mestá, obce a spoločenstvá v roku 2050.

(9)

Štúdia holandského ministerstva Ministerie van Binnenlandse Zaken en Koninkrijksrelaties, Den Haag, 2014: regionálne dôsledky globálnej dynamiky vo veľkej miere určujú miestne trhy práce. Spolupráca a koordinácia na vyššej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni sú základnou podmienkou efektívnych miestnych prístupov k hospodárskemu rastu.

(10)

Ebd. V našej prepojenej spoločnosti tieto siete presahujú aj tradičné štátne hranice, čo má vplyv na horizontálnu a vertikálnu koordináciu. Zmena z vlády na správu znamená, že spolupráca a koordinácia so subjektmi mimo verejného sektora na splnenie verejných cieľov sa stávajú čoraz dôležitejšie.

(11)

Článok 5 ZEÚ: subsidiarita: 1., článok 4 ZFEÚ: 2. hlava XVIII, ZFEÚ, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

(12)

Pozri: Mestský rozmer v ostatných politikách EÚ, Európska komisia, GR REGIO, 2011.

(13)

(2008/2130(INI)) Mestský rozmer politiky súdržnosti v novom programovom období, 24. marca 2009.

(14)

(2010/2158(INI)) o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti, 2011.

(15)

Dôležité dokumenty sú napr.: Akčný program, Lille, 2000; Mestské acquis, Rotterdam, 2004; Udržateľné spoločenstvá, Bristol, 2006; Lipská charta o trvalo udržateľných európskych mestách, Lipsko, 2007; Vykonávanie Lipskej charty, Marseille 2008; Vyhlásenie z Toleda, 2010; Závery z Poznane, november 2011; Územná agenda Európskej únie 2020, 2011; Smerom k mestskej agende EÚ, Atény, 2014.

(16)

Napríklad spolupráca medzi obcami a cezhraničná spolupráca. Potrebné sú pružné formy riadenia politiky rozvoja miest prispôsobené rôzne veľkým mestským centrám.

(17)

Hameldinger a. i.: The Europanization of cities, techne Press, Amsterdam, 2010: 8 stupňov europeizácie miest: a) odpoveď na smernice a nariadenia EÚ; b) riadenie európskych informácií; c) komunikácia so súkromným sektorom a verejnosťou; d) maximalizácia grantov EÚ; e) podpora hospodárskeho oživenia (prostredníctvom d); f) spojenie sa s inými miestnymi organizáciami zúčastnenými v EÚ; g) zapojenie sa do medzinárodných sietí EÚ a spolupráca v spoločných projektoch; h) poradenstvo pre EÚ v otázkach vykonávania; i) europeizácia politík rady.

(18)

Napr. Eurocities.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (08.05.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k mestskému rozmeru politík EÚ

(2014/2213(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.      poukazuje na skutočnosť, že mestá a veľkomestá zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov politík súdržnosti v rámci stratégie Európa 2020, a preto musia byť zapojené do celého procesu tvorby politík na úrovni EÚ, čo možno dosiahnuť okrem iného systematickým zapájaním zástupcov miest a veľkomiest do expertných skupín, ktoré by mali konzultovať aj s aktérmi občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi; v tejto súvislosti víta mestskú agendu EÚ, ktorá by zaistila lepšiu koordináciu politík a účasť dôležitých aktérov z európskych mestských oblastí a ktorú treba posudzovať v širšom kontexte článku 4 ZFEÚ;

2.      takisto víta multidisciplinárne konzultácie s orgánmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť, ako napríklad s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, ako aj s podobnými orgánmi v členských štátoch a so združeniami občanov a ich volených zástupcov, a to s cieľom optimalizovať výsledok politík EÚ, a najmä politík v oblasti zamestnanosti;

3.      domnieva sa, že ak sa majú lepšie zohľadňovať názory všetkých zainteresovaných strán z miest, mali by sa efektívnejšie preskúmať existujúce nástroje a štruktúry EÚ, a to formou konzultácií, vyhodnocovania, posúdenia vplyvu a výmeny najlepších postupov a skúseností, najmä pri vypracúvaní operačných programov;

4.      nabáda Komisiu, aby ďalej podporovala rozvoj miestne spravovaných celomestských investičných programov;

5.      poukazuje na to, že rast, vytváranie pracovných miest a výskum a vývoj sa koncentrujú v mestách, veľkomestách a mestských regiónoch Európy a že mnohé európske mestá a veľkomestá, najmä tie, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, a tie, ktoré zažívajú demografický pokles, čelia veľkým sociálnym výzvam; poukazuje na to, že mestá a veľkomestá majú najväčšiu koncentráciu značného bohatstva aj vylúčenia v jeho najextrémnejších formách;

6.      vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala mestá, veľkomestá a mestské regióny a aby navrhla európske usmernenia na prekonanie týchto výziev, ku ktorým patrí vysoká nezamestnanosť, zvyšovanie sociálnej nerovnosti, bezpečnosť, globalizácia, zmeny vo výrobných modeloch, migrácia a chudoba, ako aj potreba podpory integrácie a zabezpečenia verejnej infraštruktúry a sociálneho bývania;

7.      poukazuje na to, že opatrenia týkajúce sa politiky v oblasti zamestnanosti a v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti majú väčší a rýchlejší vplyv v mestských aglomeráciách než inde; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní a vykonávaní svojich politík;

8.      domnieva sa, že prostredníctvom podpory inovačných, inteligentných a udržateľných projektov môžu mestá a veľkomestá výrazne prispieť k hospodárskemu rastu, zvýšeniu miery zamestnanosti a zlepšeniu sociálnej súdržnosti a že rozvoj znalostnej ekonomiky si vyžaduje primerané financovanie, aby sa zlepšila digitálna infraštruktúra a IKT zručnosti občanov v mestských oblastiach;

9.      žiada Komisiu, aby posilňovala prepojenia medzi centrami a perifériami veľkomiest a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

10.    domnieva sa, že v rámci operácií Európskeho fondu pre strategické investície by sa mala venovať mimoriadna pozornosť projektom v mestských oblastiach, aby sa tak podporilo sociálne a ekologicky udržateľné financovanie a investície s veľkým potenciálom tvorby pracovných miest; zdôrazňuje, že výbor tohto fondu pre investície, ktorý preskúma projekty, by mal venovať osobitnú pozornosť projektom týkajúcim sa sociálneho bývania, sanácie verejných priestorov a budov, strategickej verejnej dopravy, vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti; podčiarkuje, že investície by sa mali zameriavať aj na vytváranie vysokokvalitnej, udržateľnej zamestnanosti s cieľom predchádzať chudobe zamestnaných osôb; žiada, aby občania a zainteresované strany boli zapájané do vypracúvania potrebných politík a príslušných projektov;

11.    poznamenáva, že ak sa má zvýšiť atraktívnosť miest a veľkomiest ako lokalít, do ktorých sa investuje, a tým prispievať k inkluzívnemu hospodárskemu rastu a oživeniu zamestnanosti, je potrebné investovať viac do mestských verejných priestorov, obnovovať opustené územia a riešiť problémy, ktoré obmedzujú rozvoj obchodu, najmä so službami, ako sú napríklad slabo rozvinuté mestské centrá, zanedbané alebo opustené verejné priestory, nebezpečné alebo neatraktívne mestské oblasti a nízka miera angažovanosti obyvateľov;

12.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť veľkej rozpočtovej flexibility v rámci pravidiel rámca správy hospodárskych záležitostí pre verejné výdavky na boj proti nezamestnanosti a chudobe a na účel podpory sociálnych investícií s cieľom uľahčiť zvýšenie produktívnych investícií miest a veľkomiest, zmierňovanie rôznych foriem nerovnosti a podporu vyváženej sociálnej rozmanitosti; zdôrazňuje, že v súlade s mestskou agendou treba nájsť riešenie problému začlenenia mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou do trhu práce poskytovaním bezbariérového, dostupného a kvalitného odborného vzdelávania a odbornej prípravy priamo na pracovisku, ktoré im pomôžu získať zručnosti, berúc do úvahy, že chýbajúca kvalifikácia môže zvýšiť riziko nezamestnanosti, čo zase zvyšuje riziko chudoby a zahŕňa celý rad sociálnych problémov spojených s vylúčením, odcudzením a neúspešným úsilím o budovanie nezávislého života; zdôrazňuje, že pre mestá a veľkomestá je rozhodujúce pomôcť väčšiemu počtu mladých ľudí zotrvať vo vzdelávacom systéme a získať zodpovedajúcu kvalifikáciu potrebnú pre zamestnanie a kariéru, ako aj zabezpečiť širší prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a takisto špeciálne projekty pre deti zo znevýhodnených skupín a menšín;

13.    upozorňuje na problém preľudnenia v najväčších veľkomestách, čo v prípade, že chýba vhodná infraštruktúra, môže viesť k problémom s mobilitou a k nedostatočnému alebo málo kvalitnému bývaniu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémami s dopravou a nedostatočnou prejazdnosťou vo veľkomestách, čo výrazne zvyšuje čas potrebný na dochádzku do zamestnania a znižuje kvalitu života mnohých Európanov; zdôrazňuje, že chýbajúca vhodná infraštruktúra môže spôsobiť psychologický tlak a stres u pracovníkov, čo im znemožňuje zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

14.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a do akej miery možno nevyužité prostriedky v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí priamo prideliť mestám a veľkomestám s mimoriadne vysokou mierou nezamestnanosti pod podmienkou, že príslušné finančné prostriedky budú vyčlenené na konkrétne projekty zamerané na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

15.    upozorňuje na skutočnosť, že urbanistické plánovanie a služby riešiace diskrimináciu z dôvodu pohlavia a podporujúce rovnaké príležitosti prispievajú k dosiahnutiu väčších sociálnych a hospodárskych prínosov; vyzýva preto Komisiu, aby aktívne podporovala výmenu najlepších postupov v oblasti rodového rozpočtovania;

16.    vyzdvihuje koncepciu dostupných miest a veľkomiest, rozpočtovania pre univerzálny dizajn(1) a plánovania dostupných miest a veľkomiest; vyzýva mestá, veľkomestá a mestské regióny, aby rešpektovali záväzky EÚ týkajúce sa dostupnosti; vyzýva Komisiu, aby sledovala vykonávanie príslušných opatrení; naliehavo požaduje systémové zapájanie občanov vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a ich zástupcov, ako aj odborníkov na univerzálny dizajn mestského rozvoja;

17.    vyzýva Komisiu, aby pri prideľovaní finančných prostriedkov zohľadňovala vplyv finančnej krízy, ktorá oslabila schopnosť mestských regiónov riešiť podstatné problémy, ako sú napríklad demografické, environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy a poskytovanie verejných služieb;

18.    žiada Komisiu, aby v rámci svojho mestského programu stanovila ambiciózne zámery s cieľom zaistiť, že mestá, veľkomestá a regióny vykonávajú stratégiu Európa 2020, a to s ohľadom na špecifické charakteristiky jednotlivých regiónov, a poukazuje na to, že v súlade s touto stratégiou by priority mestského programu mali zahŕňať boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu, najmä prostredníctvom podpory udržateľnejšieho sociálneho bývania;

19.    zdôrazňuje, že mestá a veľkomestá sú súčasťou širšej funkčnej oblasti a nemožno k nim pristupovať izolovane; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojej mestskej agendy dodržiavala zásadu udržateľného regionálneho rozvoja, a to aj s cieľom zabezpečiť efektívnejší a udržateľnejší mestský rozvoj, najmä v odvetviach infraštruktúry, verejných služieb (predovšetkým v oblasti vzdelávania), zdravotníctva a starostlivosti, spolu s koordinovanými, integrovanými, strategickými a udržateľnými sieťami verejnej dopravy, ktoré pomáhajú posilňovať sociálnu súdržnosť, zlepšovať mobilitu pracovníkov a zabezpečovať dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; nabáda na rozvoj týchto dopravných sietí v cezhraničných mestských aglomeráciách, keďže mestské oblasti by mali byť logisticky prepojené nielen na regionálnej či celoštátnej, ale aj na cezhraničnej úrovni;

20.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomáhali mestským oblastiam pri modernizácii ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov prostredníctvom inteligentných investícií a lepšej koordinácie; takisto považuje za potrebné presadzovať vysokokvalitné a bezpečné prostredie pre život;

21.    poukazuje na to, že obce, mestá a mestské regióny sú štrukturálne veľmi odlišné a stretávajú sa so širokým spektrom problémov; vyvodzuje preto záver, že univerzálny prístup vhodný pre všetkých by sa mal zamietnuť; vyzýva Komisiu, aby našla nové spôsoby rozširovania výmeny informácií a najlepších postupov a aby pri vypracúvaní právnych predpisov zohľadňovala konkrétne potreby mestských regiónov, keďže mestá a väčšie mestské oblasti sú dôležitými centrami hospodárskej činnosti a vzhľadom na svoju kultúru, veľkosť, infraštruktúru a hospodársku štruktúru majú špecifické sociálne problémy a potrebujú riešenia šité na mieru;

22.    konštatuje, že spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti mestského rozvoja v súčasnosti prebieha na medzivládnej úrovni; domnieva sa, že pri vypracovaní mestskej agendy EÚ sa musí preukázať jasná pridaná hodnota EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Kostadinka Kuneva, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Heinz K. Becker, Karima Delli, Tania González Peñas, Marju Lauristin, Helga Stevens, Ivo Vajgl, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Jens Nilsson

(1)

Ako je vymedzené v článku 2 rozhodnutia Rady (2010/48/ES).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Monika Smolková, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Daniel Buda, Salvatore Cicu, Ivana Maletić, Jan Olbrycht

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Nilsson, Georgi Pirinski, Daniele Viotti

Právne oznámenie