Postup : 2014/2254(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0230/2015

Predkladané texty :

A8-0230/2015

Rozpravy :

PV 07/09/2015 - 21
CRE 07/09/2015 - 21

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0286

SPRÁVA     
PDF 844kWORD 497k
22.7.2015
PE 546.782v02-00 A8-0230/2015

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)

(2014/2254(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Laura Ferrara

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 STANOVISKO Výboru pre petície
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)

(2014/2254(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–   so zreteľom okrem iného na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a články 6, 7 a 9 ZEÚ,

–   so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jeho odsek 7,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len charta), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–   so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v New Yorku 13. decembra 2006 a ratifikovaný EÚ 23. decembra 2010,

  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

  so zreteľom na tieto všeobecné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa: č. 7 (2005) o uplatňovaní práv dieťaťa v ranom detstve, č. 9 (2006) o právach detí so zdravotným postihnutím, č. 10 (2007) o právach detí v súdnom systéme pre mladistvých, č. 12 (2009) o právu dieťaťa byť vypočuté, č. 13 (2011) o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia a č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na pekinskú akčnú platformu, na svoje uznesenia z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(1) a zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(2) a na závery Rady z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

  so zreteľom na správu nezávislého odborníka Rady pre ľudské práva Cephasa Luminu o vplyve zahraničného dlhu a iných súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (Dodatok, misia v Grécku, UN A/HRC/25/50/Add.1),

  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov zverejnenú v apríli 2013 s názvom Správa vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyv na ľudské práva migrantov,

  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie medzivládnej pracovnej skupiny s neobmedzeným zložením, ktorej úlohou by bolo vypracovať „medzinárodný právne záväzný nástroj na reguláciu aktivít nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami“,

–   so zreteľom na strategické usmernenia pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré Európska rada prijala 27. júna 2014,

–-  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu v revidovanom znení z roku 1996 a na judikatúru Európskeho výboru pre sociálne práva,

  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(3),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(4),

–   so zreteľom na balík smerníc týkajúcich sa procesných práv obhajoby v EÚ(5),

  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(6),

–   so zreteľom na Strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu a jeho sprievodný akčný plán, ktoré prijala Rada 25. júna 2012,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(7),

–   so zreteľom na závery Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu prijaté 16. decembra 2014,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(8),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(9),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(10),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(11),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(12),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(13),

–    so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

–   so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a judikatúru národných ústavných súdov, v ktorých sa odkazuje na chartu ako na referenčný dokument pri výklade vnútroštátneho práva,

–   so zreteľom na politické usmernenia pre novú Európsku komisiu, ktoré predseda Juncker predložil Parlamentu 15. júla 2014,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov (COM(2012)0010),

–   so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286), a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov,

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(14),

–   so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

  so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

–   so zreteľom na protikorupčnú správu EÚ, ktorú predložila Komisia (COM(2014)0038),

–   so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008) 426),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o pokroku pri vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(16),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o rodovej rovnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(17),

–   so zreteľom na správu Senátu USA o väzenských a vyšetrovacích programoch CIA,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ(18),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o základných právach a ľudských právach, najmä na posledné uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(19),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o migrácii, najmä na posledné uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(20),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(21),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(22),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ(23), v ktorom poveril svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby uskutočnil dôkladné preskúmanie tejto záležitosti, a na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(24),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA(25),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(26),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 k žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom(27),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 11. septembra 2012(28) a 10. októbra 2013(29) o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o detenčnom centre v zálive Guantánamo,

  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(30),

–   so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/2013 k návrhu dohody o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 (Digital Rights Ireland a Seitlinger a i.), ktorým sa ruší platnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES,

–   so zreteľom na vypočutia Fransa Timmermansa v Parlamente 7. októbra 2014 a 11. februára 2015,

  so zreteľom na vypočutie Dimitrisa Avramopoulosa v Parlamente 30. septembra 2014,

–   so zreteľom na výročnú konferenciu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 10. novembra 2014 na tému Základné práva a prisťahovalectvo do EÚ, a najmä na tematický dokument agentúry s názvom Legálne spôsoby vstupu do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu: súbor nástrojov,

–   so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) a FRA a na rozsiahle prieskumy FRA týkajúce sa diskriminácie Židov v členských štátoch EÚ a zločinov z nenávisti páchaných voči nim, násilia páchaného voči ženám v EÚ a skúseností LGBT osôb s diskrimináciou, násilím a obťažovaním,

  so zreteľom na príspevky MVO zapojených do platformy FRA pre základné práva,

–   so zreteľom na správy a štúdie mimovládnych organizácií v oblasti ľudských práv, ako aj štúdie, ktoré v tejto oblasti dal vypracovať Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä na štúdiu tematického oddelenia C o vplyve krízy na základné práva v členských štátoch EÚ,

–   so zreteľom na svoje štúdie o vplyve krízy na základné práva v členských štátoch,

–   so zreteľom na zásady týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (tzv. parížske zásady), ktoré sú prílohou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 48/134, 

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (2012/2130(INI)),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573) a na Prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia (SEC(2011)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a na závery Rady zo 16. decembra 2014 s názvom Zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu,

–   so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2013 (COM(2014)0224) a na sprievodné pracovné dokumenty,

–   so zreteľom na správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

–   so zreteľom na správu Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2014)0209) a na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0230/2015),

A. keďže k európskej integrácii došlo čiastočne preto, aby sa neopakovali tragické dôsledky druhej svetovej vojny ani prenasledovanie a represie, ktorých sa dopúšťal nacistický režim, a aby sa prostredníctvom presadzovania, dodržiavania a ochrany ľudských práv zabránilo úpadku alebo spiatočníckym krokom v oblasti demokracie a právneho štátu;

B. keďže dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd, demokracie, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch súvisiacich s ľudskými právami (Všeobecná deklarácia ľudských práv, EDĽP, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach atď.) je pre Úniu a jej členské štáty povinné a musí byť v centre európskej integrácie;

C. keďže tieto práva je nutné zaručiť všetkým osobám žijúcim na území EÚ, a to aj vo vzťahu k prípadom zneužitia a násilia zo strany verejných orgánov bez ohľadu na územnú úroveň ich kompetencií;

D. keďže podľa článku 2 ZEÚ je EÚ založená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, čo sú spoločné hodnoty všetkých členských štátov, ktoré musí dodržiavať EÚ i každý jednotlivý členský štát v rámci všetkých svojich politík tak na vnútornej, ako aj na vonkajšej úrovni; keďže podľa článku 17 ZEÚ musí Komisia zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

E. keďže v súlade s článkom 6 ZEÚ zodpovedá EÚ pri akýchkoľvek opatreniach, ktoré prijme, za dodržiavanie a presadzovanie základných práv bez ohľadu na svoje právomoci v príslušnej oblasti; keďže k tomu istému sa nabádajú aj členské štáty;

F.  keďže na posilnenie ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv je nutná revízia zmlúv EÚ;

G.  keďže v súlade s preambulou ZEÚ členské štáty potvrdili svoju oddanosť sociálnym právam, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte; keďže aj článok 151 ZFEÚ obsahuje výslovný odkaz na základné sociálne práva, ako sú práva stanovené v Európskej sociálnej charte;

H. keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bola Charta základných práv Európskej únie plnohodnotne začlenená do zmlúv, a preto je teraz právne záväzná pre inštitúcie, agentúry a iné orgány EÚ, ako aj pre členské štáty pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ; keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru základných práv v inštitúciách EÚ, ale aj v členských štátoch, predovšetkým pri uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni a vo vzťahoch s tretími krajinami;

I.   keďže v článkoch 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie sa uznáva právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby;

J.   keďže v článku 4 Charty základných práv Európskej únie sa zakazujú všetky formy neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

K. keďže v článkoch 8, 9, 10, 19 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ sa uznáva význam základných sociálnych práv a zdôrazňuje sa tak, že tieto práva a najmä odborové práva, právo na štrajk, právo na združovanie a právo na zhromažďovanie je nutné chrániť rovnako, ako iné základné práva, ktoré sa v Charte uznávajú;

L.  keďže článok 22 Charty základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu k tomu, aby rešpektovala „kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť“, a článok 21 zakazuje diskrimináciu z dôvodu jazyka a/alebo príslušnosti k národnostnej menšine;

M. keďže článkom 33 Charty základných práv Európskej únie sa zaručuje ochrana rodiny v právnej, hospodárskej a sociálnej sfére;

N. keďže články 37 a 38 charty uznávajú právo na vysokú úroveň ochrany životného prostredia neodmysliteľne spojenú s uplatňovaním politík Únie;

O. keďže členské štáty nemôžu znižovať úroveň záruk, ktoré poskytujú vo svojich ústavách v súvislosti s určitými právami, pod zámienkou, že Charta základných práv Európskej únie alebo iné nástroje práva EÚ zabezpečujú nižšiu úroveň ochrany;

P.  keďže sa uznáva, že vnútroštátne orgány (súdne orgány, orgány presadzovania práva a správne orgány) sú kľúčovými aktérmi pri zabezpečovaní konkrétneho účinku práv a slobôd zakotvených v charte;

Q. keďže vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa hlavy V ZFEÚ si vyžaduje plné dodržiavanie základných práv zo strany EÚ a každého členského štátu;

R.  keďže ľudské bytosti, ktorí sú občanmi alebo obyvateľmi, majú v EÚ ústredné postavenie, a keďže osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva uznané chartou nielenže majú za cieľ chrániť európskych občanov a obyvateľov pred akýmkoľvek zasahovaním, zneužívaním či násilím, ale sú aj predpokladmi na zabezpečenie ich plnohodnotného a nerušeného osobného rozvoja;

S.  keďže zásady právneho štátu sú hlavnou oporou európskej liberálnej demokracie a patria medzi základné zásady EÚ vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov;

T.  keďže spôsob uplatňovania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami a je teda mimoriadne dôležité vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa hlavy V ZFEÚ;

U. keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je predpokladom pre ochranu základných práv a má v rámci EÚ mimoriadny význam, pretože je tiež nutnou podmienkou pre dodržiavanie všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv a z medzinárodného práva;

V. keďže EÚ a jej členské štáty sa zapájajú do celosvetového procesu plnenia nových cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa pripomína, že ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné a neodňateľné;

W. keďže uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa taktiež musí opierať o účinnú kontrolu dodržiavania základných práv zaručených v charte, napríklad pri vypracúvaní legislatívnych návrhov;

X.  keďže EÚ prechádza obdobím vážnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorej dosah v kombinácii s určitými opatreniami vrátane drastických rozpočtových škrtov, ktoré boli v reakcii na krízu zavedené v niektorých členských štátoch, negatívne ovplyvňuje životné podmienky občanov EÚ – zvyšovanie nezamestnanosti, úrovne chudoby a nerovností a čoraz neistejšie pracovné podmienky, ako aj obmedzovanie prístupu k službám a znižovanie ich kvality –, a teda ich blahobyt;

Y. keďže takmer tretina petícií doručených Parlamentu upozorňuje na údajné porušenia základných práv uvedených v charte, pričom tieto petície sa týkajú otázok ako občianstvo, štyri slobody, zamestnanosť, ekonomická situácia, ochrana životného prostredia a spotrebiteľa, súdne systémy, hlasovacie práva a demokratická účasť, transparentnosť v rozhodovaní, zdravotné postihnutie, práva detí, prístup k vzdelávaniu alebo jazykové práva; keďže niektoré petície obsahujú otázky týkajúce sa zdravotnej problematiky a prístupu k zdravotnej starostlivosti a službám zdravotnej starostlivosti, ale tiež otázky súvisiace s právom na prácu, čo je priamy dôsledok hospodárskej krízy; keďže petície sú obvykle najskoršími ukazovateľmi situácie v oblasti základných práv v členských štátoch;

Z.  keďže EÚ funguje na základe predpokladu a vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a základných práv zo strany členských štátov, ako sú uvedené v EDĽP a v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä so zreteľom na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na zásadu vzájomného uznávania;

Aa. keďže nezamestnanosť a život v chudobe či na okraji spoločnosti má zásadný vplyv na prístup k základným právam a na ich výkon, z čoho vyplýva potreba zachovať prístup k základným službám, najmä sociálnym a finančným, pre osoby v zraniteľnej situácii;

Ab. keďže po nedávnych teroristických útokoch na území EÚ je pravdepodobné, že určité protiteroristické politiky a opatrenia ohrozia základné práva a slobody v EÚ; keďže je mimoriadne dôležité dbať o zachovanie rovnováhy medzi ochranou základných práv a slobôd a zvyšovaním bezpečnosti; keďže EÚ a jej členské štáty majú povinnosť chrániť európskych občanov a súčasne zaistiť dodržiavanie ich základných práv a slobôd pri formulovaní a vykonávaní bezpečnostných politík; keďže v tejto oblasti musia prevažovať zásady nutnosti a proporcionality, aby tieto uskutočňované politiky neohrozovali občianske slobody;

Ac. keďže v Stredozemnom mori dochádza k bezprecedentným stratám tisícok životov, čo pre EÚ znamená obrovskú zodpovednosť konať s cieľom zachraňovať životy, zastaviť osoby obchodujúce s ľuďmi, poskytnúť migrantom legálne možnosti cesty, pomáhať žiadateľom o azyl a utečencom a chrániť ich;

Ad. keďže pri pokuse dostať sa na územie Európy zahynulo alebo zmizlo v roku 2014 takmer 3 500 migrantov, čím sa celkový počet mŕtvych a nezvestných za 20 rokov zvýšil na skoro 30 000; keďže migračná trasa do Európy sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu stala pre migrantov najnebezpečnejšou trasou na svete;

Ae. keďže približne 1 000 žiadostí o azyl každoročne priamo súvisí s mrzačením pohlavných orgánov;

Af. keďže právo na azyl je zaručené Dohovorom o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor) z roku 1951 a protokolom z 31. januára 1967;

Ag. keďže prejavy extrémneho nacionalizmu, rasizmu, xenofóbie a netolerancie z našich komunít ešte nevymizli; keďže sa práve naopak zdá, že najmä po nedávnych teroristických útokoch sú v mnohých členských štátoch na vzostupe, čo má vplyv na tradičné menšiny a nové komunity národnostných menšín;

Ah. keďže podľa článku 49 ZEÚ môže o členstvo v Únii požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať; keďže plnenie kodanských kritérií je základnou podmienkou pristúpenia k EÚ; keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám v súlade s kodanskými kritériami nepredstavujú iba základné predvstupové požiadavky, ale musia sa na základe článku 2 ZEÚ naďalej uplatňovať aj po vstupe krajiny do EÚ; keďže vzhľadom na tieto skutočnosti by sa u všetkých členských štátov malo prostredníctvom priebežného hodnotenia overovať, či sa naďalej riadia základnými hodnotami EÚ, ktorými sú rešpektovanie základných práv, demokratických inštitúcií a zásad právneho štátu; keďže je navyše potrebné zaviesť odstupňovaný nápravný mechanizmus, aby sa vyplnila medzera medzi politickým dialógom a krajnou možnosťou, ktorú predstavuje článok 7 ZEÚ, a nájsť v rámci súčasných zmlúv odpoveď na tzv. kodanskú dilemu;

Ai. keďže z dôvodu neexistencie jednoznačných spoločných ukazovateľov, je každé spochybňovanie situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv v rámci členského štátu samo neustále spochybňované na základe politických a inštitucionálnych úvah; keďže absencia záväzných postupov príliš často vedie k pretrvávajúcej nečinnosti a nedodržiavaniu zmlúv a európskych hodnôt, a to so spoluúčasťou inštitúcií EÚ;

Aj. keďže petičné právo vytvorilo úzku väzbu medzi občanmi EÚ a Európskym parlamentom; keďže európska iniciatíva občanov zaviedla nové priame prepojenie medzi občanmi EÚ a inštitúciami EÚ a môže posilniť rozvoj základných práv a občianskych práv; keďže občianske práva zahŕňajú aj petičné právo ako prostriedok, ktorým občania zabezpečia dodržiavanie svojich vlastných základných práv, ako sa stanovuje v článku 44 charty a článku 227 ZFEÚ;

Ak. keďže ženy sú v EÚ ešte stále vystavené mnohým formám diskriminácie a príliš často sú obeťami agresie a násilia, najmä sexuálnej povahy;

Al. keďže násilie páchané na ženách je najrozšírenejším porušením základných práv v EÚ a na celom svete a keďže ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje podstatnú prekážku rovnosti žien a mužov;

Am.     keďže zo záverov prieskumu, ktorý v roku 2014 uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva, vyplýva, že väčšina žien, ktoré boli vystavené násiliu, neohlási danú udalosť na polícii;

An. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vychádzajú zo základných ľudských práv a sú podstatnými prvkami ľudskej dôstojnosti(31); keďže zamietnutie interrupcie, ktorou sa zachráni život, predstavuje závažné porušenie ľudských práv;

Ao.     keďže obchodovanie so ženami a s deťmi a ich sexuálne vykorisťovanie je jasným porušením ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a základných zásad práva a demokracie; keďže v súčasnosti sú ženy voči takýmto rizikám zraniteľnejšie v dôsledku väčšej ekonomickej neistoty a vyššieho rizika nezamestnanosti a chudoby;

Ap.     keďže násilie páchané na ženách ako forma diskriminácie z dôvodu pohlavia nie je výslovne začlenené do európskeho práva a ako koncepcia sa vyskytuje iba v troch vnútroštátnych právnych systémoch (Španielsko, Švédsko a Nemecko), čo má za následok, že toto násilie sa nepovažuje za zásadný problém v oblasti rovnosti; keďže členské štáty uplatňujú ad hoc prístup k definovaniu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia s výrazne odlišnými vymedzeniami pojmov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, čo znamená, že údaje nemožno porovnávať;

Aq. keďže hrozné praktiky mrzačenia pohlavných orgánov prenikli aj na územie členských štátov a v rámci EÚ sa ich obeťou stalo 500 000 osôb, pričom ďalších 180 000 osôb je ohrozených;

Ar. keďže v EÚ a jej členských štátoch ešte stále dochádza k početným prípadom porušovania základných práv, ako ukazujú napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a ako sa uvádza v správach Komisie, FRA, mimovládnych organizácií, Rady Európy a OSN, a to napríklad k porušovaniu práva na slobodu zhromažďovania a prejavu v prípade organizácií občianskej spoločnosti, inštitucionálnej diskriminácii LGBTI osôb v podobe zákazov uzatvárania manželstiev a antipropagandistických právnych predpisov a k pretrvávajúcej vysokej miere diskriminácie a zločinov z nenávisti motivovaných rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami voči zdravotnému postihnutiu osoby, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite; keďže reakcie Komisie, Rady a členských štátov nezodpovedajú závažnosti a opakovanému výskytu uvedených prípadov porušovania práv;

As. keďže spoločnosti, v ktorých sa základné práva v plnej miere uplatňujú a chránia, majú väčšiu šancu vytvoriť dynamické a konkurencieschopné hospodárstvo;

At. keďže Rómovia, najväčšia etnická menšina v Európe, sú naďalej obeťami závažnej diskriminácie, rasistických útokov, nenávistných slovných prejavov, chudoby a vylúčenia;

Au. keďže európska vonkajšia činnosť je založená na rovnakých zásadách, ako sú tie, o ktoré sa opiera vytvorenie a rozvoj EÚ, teda demokracia, solidarita, ľudská dôstojnosť a všetky základné práva; keďže konkrétne usmernenia pre oblasť ľudských práv sa vypracovali vo vonkajších politikách EÚ, ale nie v jej vnútorných politikách, čo by mohlo viesť k obvineniam z dvojakých noriem; keďže presadzovanie základných práv zo strany EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti musí nutne sprevádzať dôsledná a systematická vnútorná politika dohľadu nad dodržiavaním týchto práv na území samotnej EÚ;

Av. keďže ustanovenia v oblasti ochrany osobných údajov musia rešpektovať zásady účelnosti, nutnosti a proporcionality, a to aj v rámci rokovaní o medzinárodných dohodách a ich uzatvárania, ako sa zdôrazňuje v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo 6. apríla 2014, ktorým sa ruší smernica 2006/24/ES, a v stanoviskách európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov;

Aw.     keďže práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na ochranu osobných údajov sú zakotvené v charte a sú tak neoddeliteľnou súčasťou primárneho práva EÚ;

Ax. keďže nové technológie môžu mať negatívny vplyv na základné práva a najmä právo na súkromie a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené článkami 7 a 8 charty;

Ay. keďže hromadný prístup k internetu prináša stále nové a nové možnosti fyzického a psychického zneužívania žien vrátane tzv. online groomingu;

Az. keďže rýchly vývoj digitálneho sveta (vrátane zvýšeného využívania internetu, aplikácií a sociálnych sietí) si vyžaduje účinnejšiu ochranu osobných údajov a súkromia, aby sa zaistila dôvernosť a ochrana;

Ba. keďže základné slobody, ľudské práva a rovnosť príležitostí sa musia zabezpečiť pre všetkých občanov EÚ vrátane osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám;

Bb. keďže podľa WHO v Európe každoročne zomrie prinajmenšom 850 detí vo veku do 15 rokov kvôli zlému zaobchádzaniu;

Bc. keďže podľa prieskumu FRA týkajúceho sa diskriminácie a zločinov z nenávisti voči LGBTI osobám sa takmer polovica LGBTI respondentov na dôvažok k diskriminácii a násiliu, ktorým boli vystavení, „domnieva, že v krajine ich bydliska je v politickej sfére rozšírený jazyk urážajúci LGBTI osoby“; ;

Bd. keďže LGBTI osoby sú obeťami inštitucionálnej diskriminácie, a to buď z dôvodu zákazu civilných zväzkov, alebo pre existenciu zákonov, ktoré zakazujú vyjadrovanie sexuálnej preferencie;

Be. keďže osoby so zdravotným postihnutím sú obeťami viacerých foriem diskriminácie, ktorá im bráni v plnom využívaní ich základných práv;

Bf. keďže miera chudoby v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je o 70 % vyššia ako priemer, čo je čiastočne dôsledkom obmedzeného prístupu k zamestnaniu;

Bg. keďže svetský charakter a neutralita štátu sú najlepšie záruky nediskriminácie, pokiaľ ide o rôzne náboženské komunity prítomné v danom štáte;

Bh. keďže sloboda tlače a sloboda fungovania pre spoločenské subjekty ako MVO sú základnými prvkami zásady demokracie, právneho štátu a základných práv; keďže túto slobodu vážne ohrozuje prijímanie vnútroštátnych zákonov alebo priame kroky orgánov verejnej moci vo viacerých členských štátoch;

Bi. keďže starším osobám sa v charte priznáva právo „na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote“;

Bj. keďže hoci sankcie úmerné spáchaným trestným činom pôsobia ako odrádzajúci prostriedok proti porušovaniu základných práv, prvoradým cieľom musí byť i naďalej predchádzanie trestným činom (prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych opatrení), a nie prijímanie opatrení až po tom, ako došlo k danej udalosti;

Bk. keďže účinnosť špecializovaných inštitúcií, ako sú vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv alebo orgány pre rovnoprávnosť, je dôležitá, pokiaľ ide o pomoc pre občanov lepšie presadzovať ich základné práva v rozsahu, v akom členské štáty uplatňujú právo EÚ;

Bl. keďže právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska je uznané v článkoch 39 a 40 charty; keďže uplatňovanie práva na mobilitu by nemalo obmedzovať toto právo;

Bm. so zreteľom na slabú reakciu Komisie a členských štátov na informácie Edwarda Snowdena odhaľujúce masívne špionážne operácie využívajúce internet a telekomunikačné siete v rámci programu NSA-Prism, ktoré boli zamerané aj na európske krajiny, a vzhľadom na ich neschopnosť presadiť opatrenia na ochranu európskych občanov či štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v Európe;

1.  považuje za nanajvýš dôležité zaručiť v európskych aj vnútroštátnych právnych predpisoch, verejných politikách, ako aj pri ich vykonávaní, plné rešpektovanie spoločných európskych hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, pričom treba v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity;

2. vyzýva členské štáty, aby zaistili vykonávanie všetkých právnych predpisov EÚ vrátane programov hospodárskych a finančných úprav v súlade s Chartou základných práv a Európskou sociálnou chartou (článok 151 ZFEÚ);

3.  upozorňuje na to, že v článku 6 ZEÚ sa požaduje, aby Únia pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach; berie na vedomie stanovisko 2/2013 Súdneho dvora Európskej únie; vyzýva Komisiu a Radu, aby zaviedli nástroje potrebné na zaistenie okamžitého splnenia uvedenej povinnosti zakotvenej v zmluvách; domnieva sa, že tak treba urobiť úplne transparentne, pretože sa tým vytvorí dodatočný mechanizmus na zvýšenie skutočného dodržiavania a presadzovanie ochrany jednotlivcov pred porušovaním ich základných práv vrátane práva na účinný nápravný prostriedok a európske inštitúcie preberú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie či opomenutia v súvislosti so základnými právami;

4. víta vymenovanie prvého podpredsedu Komisie s právomocami v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu a charty a berie na vedomie jeho záväzok riadne presadzovať existujúci rámec; očakáva, že v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami a po konzultáciách so širokým zastúpením občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán sa v blízkej budúcnosti prijme vnútorná stratégia týkajúca sa základných práv; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala opierať o články 2, 6 a 7 ZEÚ a mala by byť v súlade so zásadami a cieľmi zakotvenými v článkoch 8 a 10 ZFEÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom politickej vôle uplatňovať voči členským štátom zodpovedným za porušovanie základných práv článok 7 ZEÚ s cieľom potrestať ich a pôsobiť odrádzajúco;

5. zdôrazňuje potrebu plného využívania existujúcich mechanizmov na zaistenie toho, aby sa základné práva a hodnoty Únie uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv dodržiavali, chránili a presadzovali; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nutné urgentne uplatňovať a vykonávať všetky nástroje, ktoré zmluvy v súčasnosti poskytujú;

6.  kladie dôraz na to, že treba v plnej miere využívať existujúce mechanizmy a v podložených prípadoch uskutočňovať objektívne hodnotenia a vyšetrovania a viesť konania o porušení predpisov;

7.  zdôrazňuje potrebu prípadných zmien v zmluvách s cieľom ďalej posilňovať ochranu základných práv v zmluvách EÚ;

8. berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu, ktorý predstavuje prvý pokus o nápravu existujúcich nedostatkov v oblasti predchádzania a nápravy porušovania základných práv a zásad právneho štátu v členských štátoch; berie na vedomie zámer Komisie pravidelne informovať Parlament a Radu o pokroku dosiahnutom v každej etape; domnieva sa však, že navrhovaný rámec nemusí byť dostatočným či účinným odrádzajúcim prostriedkom na predchádzanie porušovaniu základných práv v členských štátoch a jeho riešenie, pretože Komisia ho predložila v podobe nezáväzného oznámenia, ktoré nespresňuje, kedy sa tento rámec musí aktivovať;

9. vyzýva Komisiu, aby uvedený rámec zaviedla a ďalej zlepšila s cieľom:

a)  zahrnúť ho do vnútornej stratégie týkajúcej sa základných práv, pretože právny štát je predpokladom pre ochranu základných práv v Európskej únii a jej členských štátoch;

b)  lepšie využívať odborné znalosti Rady Európy a vytvoriť formálny kanál spolupráce v otázkach súvisiacich s právnym štátom a základnými právami;

c)  jasne vymedziť kritériá jeho uplatňovania a zabezpečiť, aby sa jeho aktívnym a transparentným vykonávaním úspešne predchádzalo porušovaniu základných práv; predovšetkým vymedziť kritériá pre „jasné riziko porušenia“ a „závažné a pretrvávajúce porušovanie“, pričom treba okrem iného vychádzať z judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; zvážiť stanovenie týchto kritérií tak, aby akékoľvek porušenie viedlo automaticky k uplatneniu tohto rámca;

d)  iniciovať konanie o porušení zmlúv, ktoré by mohlo viesť aj k finančným sankciám v súlade s článkom 260 ZFEÚ, ak FRA zistí systémové alebo významné porušovanie článku 2 ZEÚ;

e)  zabezpečiť automatické začatie postupu podľa článku 7 ZEÚ, ak sa danú záležitosť nepodarí vyriešiť prostredníctvom trojstupňového procesu stanoveného v rámci, pričom sa spresní, ktoré práva vyplývajúce z uplatňovania zmlúv voči príslušnému členskému štátu, s výnimkou hlasovacích práv v Rade, možno pozastaviť s cieľom zvážiť možnosť uplatnenia ďalších sankcií, ktoré by zabezpečili účinné fungovanie rámca v súlade s európskym právom a základnými právami;

f)   stanoviť, že všetky legislatívne návrhy, politiky a opatrenia EÚ, a to aj v hospodárskej oblasti a v oblasti vonkajších vzťahov, a všetky opatrenia financované EÚ musia byť v súlade s chartou a byť predmetom podrobného posúdenia ex ante a ex post, pokiaľ ide o ich vplyv na základné práva, a zahŕňať aktívny akčný plán, ktorý zabezpečí účinné uplatňovanie existujúcich noriem a určí oblasti, v ktorých sú potrebné reformy; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia, Rada a Parlament by mali pri prijímaní právnych predpisov a tvorbe politík v plnej miere využívať externé nezávislé odborné znalosti agentúry FRA;

g) v spolupráci s agentúrou FRA a národnými orgánmi jednotlivých členských štátov pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, ako aj s prispením čo najširšieho zastúpenia občianskej spoločnosti vytvoriť databázu, ktorá by zhromažďovala a uverejňovala všetky dostupné údaje a správy týkajúce sa situácie v oblasti základných práv v EÚ a v jednotlivých členských štátoch;

10. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že uvedenú vnútornú stratégiu bude sprevádzať jasný a podrobný nový mechanizmus, ktorý sa bude náležite opierať o medzinárodné a európske právo a zahŕňať všetky hodnoty chránené článkom 2 ZEÚ, s cieľom zaistiť súdržnosť so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý sa už uplatňuje v rámci vonkajších vzťahov EÚ, a zodpovednosť európskych inštitúcií a členských štátov za ich konanie a zanedbanie v súvislosti so základnými právami; nazdáva sa, že tento mechanizmus by mal umožniť monitorovanie dodržiavania základných práv zo strany všetkých členských štátov EÚ a vedenie systematického a inštitucionalizovaného dialógu v prípade porušenia základných práv jedným alebo viacerými členskými štátmi; domnieva sa, že v záujme plného využívania ustanovení zmlúv by Komisia mala:

a)  vytvoriť porovnávací prehľad na základe spoločných a objektívnych ukazovateľov, ktorý by slúžil na meranie výsledkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv; tieto ukazovatele by mali odrážať kodanské politické kritériá, ktoré rozhodujú o pristúpení, ako aj hodnoty a práva stanovené v článku 2 zmlúv a v Charte základných práv, a mali by sa vypracovať na základe existujúcich noriem; v tejto súvislosti by Komisia mala zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície tak, aby zahŕňal aj pravidelné hodnotenie toho, ako jednotlivé štáty dodržiavajú základné práva a zásady právneho štátu;

b)  zabezpečiť nepretržité monitorovanie dodržiavania zásad právneho štátu a situácie v oblasti základných práv vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ktoré bude založené na zavedenom porovnávacom prehľade a na systéme každoročného posudzovania krajín vypracovanom v spolupráci s Radou a Parlamentom a bude vychádzať z údajov agentúry FRA, Rady Európy a jej Benátskej komisie a MVO;

c)  v tejto súvislosti navrhnúť revíziu nariadenia o FRA s cieľom zabezpečiť tejto agentúre širšie právomoci a viac ľudských a finančných zdrojov, aby mohla monitorovať situáciu v členských štátoch a zverejňovať každoročnú monitorovaciu správu obsahujúcu podrobné hodnotenie výsledkov každého členského štátu;

d) vydať formálne varovanie, ak z ukazovateľov na základe zavedeného porovnávacieho prehľadu a spomínanej každoročnej monitorovacej správy vyplynie, že členské štáty porušujú zásady právneho štátu alebo základné práva; toto formálne varovanie by malo byť vždy spojené so začatím inštitucionalizovaného dialógu, do ktorého by okrem Komisie a príslušného členského štátu bola zapojená aj Rada, Európsky parlament a príslušného členského štátu;

e) prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi inštitúciami a agentúrami EÚ, Radou Európy, Organizáciou Spojených národov a organizáciami občianskej spoločnosti; zintenzívniť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, a to aj medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

11. víta skutočnosť, že sa v Rade uskutočnia diskusie o zásadách právneho štátu; domnieva sa však, že takéto diskusie nie sú najúčinnejším spôsobom, ako riešiť akýkoľvek nesúlad so základnými hodnotami Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament nie je o týchto diskusiách informovaný ani zapojený do ich organizovania; vyzýva Radu, aby pri týchto diskusiách vychádzala z výsledkov výročných a osobitných správ Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti, Rady Európy a jej Benátskej komisie a iných inštitucionálnych aj neinštitucionálnych subjektov;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prešetrili všetky obvinenia z porušovania základných práv zakotvených v charte a aby v tomto smere ďalej konali, ak sa obvinenia ukážu byť pravdivé; predovšetkým naliehavo žiada Komisiu, aby začala konanie o porušení povinnosti v prípade podozrenia, že ktorýkoľvek členský štát koná v rozpore s týmito právami;

13. vyzýva Komisiu, aby sa prioritnejšie venovala príprave pristúpenia Únie k Európskej sociálnej charte, ktorá bola podpísaná v Turíne 18. októbra 1961 a revidovaná v Štrasburgu 3. mája 1996;

14. vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv v súlade s tzv. parížskymi zásadami, a to s cieľom zaistiť nezávislé presadzovanie a ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni;

15. požaduje zaistenie lepšej koordinácie a súladu medzi činnosťou Parlamentu, Rady Európy, agentúry FRA a inštitútu EIGE;

16. vyjadruje znepokojenie nad alarmujúcim nárastom počtu prípadov porušovania základných práv v EÚ, a to najmä v oblasti prisťahovalectva a azylu, diskriminácie a neznášanlivosti predovšetkým voči určitým komunitám, ako aj útokov a nátlaku voči MVO, ktoré bránia práva týchto skupín a komunít; berie na vedomie neochotu členských štátov zaistiť dodržiavanie týchto základných práv a slobôd, najmä pokiaľ ide o Rómov, ženy, LGBTI osoby, žiadateľov o azyl, prisťahovalcov a iné zraniteľné skupiny;

17. vyzýva Radu, aby našla spoločnú reč, pokiaľ ide o presný obsah zásad a noriem vyplývajúcich z právneho štátu, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni líšia, a aby považovala už existujúce vymedzenie právneho štátu, ktoré poskytol Európsky súdny dvor, za východisko diskusie zahŕňajúcej zákonnosť vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov; právnu istotu; zákaz svojvoľných výkonných právomocí, nezávislé a nestranné súdy; účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv a rovnosť pred zákonom;

18. pripomína, že dodržiavanie zásad právneho štátu je podmienkou ochrany základných práv a že bezpečnostné opatrenia by ich nemali oslabovať, ako sa uvádza v článku 52 charty; taktiež pripomína, že podľa článku 6 charty má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť;

19. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zaistili začlenenie základných práv a zásad, ktoré sú stanovené najmä v zmluvách, charte a Európskom dohovore o ľudských právach, do politík a opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti už od počiatku, ako sa to navrhuje v tematickom dokumente agentúry FRA s názvom Začleňovanie základných práv do bezpečnostnej agendy; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby zahrnuli opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a nediskriminácie do budúcich stratégií v oblasti vnútornej bezpečnosti;

20. vyzýva Komisiu, aby s podporou agentúry FRA posilnila opatrenia a programy v oblasti ľudských práv zamerané na zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a odbornú prípravu; tieto programy by sa mali zameriavať na zabezpečenie súdržnosti a dôvery medzi všetkými sociálnymi partnermi a mali by sa do nich zapájať organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv a vnútroštátne úrady pôsobiace v oblasti rovnosti a boja proti diskriminácii;

21. zdôrazňuje, že úloha Komisie ako strážkyne zmlúv nie je obmedzená na zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali právne predpisy, ale zahŕňa aj úplné a správne uplatňovanie zákonov, najmä s cieľom chrániť základné práva občanov; vyjadruje poľutovanie nad skutočným obmedzením rozsahu pôsobnosti charty v dôsledku mimoriadne reštriktívneho výkladu jej článku 51, ktorý sa interpretuje tak, že jej bráni riešiť presadzovanie práva EÚ; zastáva názor, že tento prístup by sa mal zrevidovať, aby sa naplnili očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o ich základné práva; pripomína, že očakávania občanov presahujú rámec prísneho výkladu charty a cieľom by malo byť to, aby uvedené práva boli čo najúčinnejšie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa v mnohých odpovediach na petície so sťažnosťami na možné porušovanie základných práv odvoláva na nedostatočné právomoci; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie mechanizmu na monitorovanie, systematické hodnotenie a vydávanie odporúčaní s cieľom podporovať celkový súlad so základnými hodnotami v členských štátoch;

22. pripomína zásadný význam včasnej a správnej transpozície a vykonávania práva EÚ, najmä ak sa dotýka základných práv alebo ich rozvíja;

Sloboda a bezpečnosť

Sloboda prejavu a médiá

23. pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií majú zásadný význam pre zabezpečenie demokracie a právneho štátu; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak a hrozby namierené proti novinárom a médiám, a to aj v súvislosti s odhalením ich zdrojov a informácií o porušovaní základných práv, ktorého sa dopúšťajú vlády a štáty; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali uplatňovania opatrení, ktoré týmto slobodám bránia; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby preskúmala a zmenila smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách v súlade s usmerneniami uvedenými v uznesení Parlamentu z 22. mája 2013;

24. zdôrazňuje, že verejné, nezávislé, slobodné, rôznorodé a pluralitné médiá, a to tak online, ako aj offline, sú spolu s novinármi základným stavebným kameňom demokracie; domnieva sa, že by nemalo dochádzať ku koncentrácii vlastníctva a riadenia médií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že transparentnosť vlastníctva médií je kľúčová pre monitorovanie investícií, ktoré by mohli ovplyvniť poskytované informácie; požaduje vypracovanie primeraných a spravodlivých ekonomických pravidiel, aby sa zaručila aj pluralita online médií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila akčný plán s cieľom zaistiť, že všetky médiá spĺňajú minimálne normy nezávislosti a kvality;

25. vyjadruje znepokojenie nad narastajúcimi represívnymi opatreniami v niektorých členských štátoch zameranými proti sociálnym hnutiam a demonštráciám a slobode zhromažďovania a prejavu, najmä pokiaľ ide o neprimerané používanie sily proti pokojným demonštrantom, ako aj nad nízkym počtom policajných a justičných vyšetrovaní v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu zhromažďovania a neprijímali opatrenia, ktoré spochybňujú či dokonca kriminalizujú výkon základných práv a slobôd, ako sú práva na demonštráciu a na štrajk, práva zhromažďovania a združovania a sloboda prejavu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vnútroštátnymi zákonmi v niekoľkých členských štátoch, ktoré majú vplyv na základné práva vo verejných priestoroch a obmedzujú právo zhromažďovania; vyzýva Komisiu, aby sledovala a riešila vážne zásahy do základných práv spôsobované vnútroštátnymi zákonmi, ktoré zavádzajú obmedzenia vo verejných priestoroch z bezpečnostných dôvodov;

26. konštatuje, že prípady terorizmu viedli EÚ a jej členské štáty k zintenzívneniu opatrení na boj proti terorizmu a radikalizácii; naliehavo žiada EÚ a vnútroštátne orgány, aby pri prijímaní takýchto opatrení v plnej miere dodržiavali zásady demokracie a právneho štátu a základné práva, najmä právo na obhajobu, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces a právo na rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby absolútne transparentne posudzovali súlad každého návrhu vnútroštátneho regulačného a legislatívneho nástroja v oblasti boja proti terorizmu s článkom 2 ZEÚ a chartou;

27. uznáva, že rozšírená povaha nadnárodnej počítačovej trestnej činnosti a počítačového terorizmu vytvára závažné problémy a spôsobuje obavy o ochranu základných práv v online prostredí; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ získavala aktuálne odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom zaistiť dodržiavanie článkov 7 a 8 charty v kybernetickom priestore;

28. víta správu Senátu USA o väzenských a vyšetrovacích programoch CIA; naliehavo žiada členské štáty, aby na svojom území netolerovali žiadne formy mučenia ani iného neľudského a ponižujúceho zaobchádzania; znova vyzýva členské štáty, aby zaistili zodpovednosť za porušovanie základných práv v súvislosti s prepravou a nelegálnym zadržiavaním väzňov v európskych krajinách zo strany CIA; naliehavo žiada členské štáty, aby uskutočnili otvorené a transparentné vyšetrovanie s cieľom odhaliť pravdu o využívaní ich územia a vzdušného priestoru a aby plne spolupracovali s Európskym parlamentom pri príslušnom vyšetrovaní, ktoré sa nedávno znovu začalo, a jeho následných krokoch; vyzýva na ochranu tých, ktorí takéto porušovanie odhalia, napríklad novinárov a oznamovateľov;

29. vyjadruje znepokojenie nad opakovanými správami o údajnom porušovaní základných práv EÚ, a najmä právnych predpisov EÚ o ochrane údajov, prostredníctvom činnosti spravodajských služieb členských štátov a tretích krajín, ktoré umožňujú uchovávanie údajov z elektronickej komunikácie európskych občanov a prístup k nim; dôrazne odsudzuje hromadné sledovanie, ktoré sa podľa odhalení uskutočňuje od roku 2013, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto aktivity pretrvávajú; požaduje, aby sa tieto činnosti objasnili a predovšetkým aby sa ozrejmilo súčasné zapojenie niektorých členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zohľadňovali požiadavky a odporúčania Parlamentu, ako ich vyjadril vo svojom uznesení z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a o ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; vyzýva členské štáty, aby zaistili, že činnosť ich spravodajských služieb bude v súlade so základnými právami a bude podliehať parlamentnej a súdnej kontrole;

30. vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty prijali právne predpisy umožňujúce plošné sledovanie, a opakuje, že v demokratickej spoločnosti treba využívať bezpečnostné nástroje, ktoré sú cielené, nevyhnutne potrebné a primerané; znova vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali systém na ochranu oznamovateľov;

31. vyjadruje znepokojenie nad tým, že občania dostatočne nepoznajú svoje právo na ochranu údajov a na súkromie ani možnosti právnej nápravy, ktoré majú k dispozícii; v tomto smere zdôrazňuje úlohu vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov pri presadzovaní týchto práv a informovaní o nich; považuje za mimoriadne dôležité oboznámiť verejnosť a najmä deti s významom ochrany osobných údajov, a to aj v kybernetickom priestore, a s nebezpečenstvom, ktorému sú vystavení; vyzýva členské štáty, aby v školách zaviedli informačné kampane; zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchly technologický vývoj a zvyšujúci sa počet kybernetických útokov je nutné venovať osobitnú pozornosť ochrane osobných údajov na internete s veľkým dôrazom na bezpečnosť spracúvania a uchovávania; podčiarkuje, že hoci právo byť zabudnutý nie je absolútne a bude nutné vyvažovať ho inými základnými právami, jednotlivci musia mať právo na opravu svojich osobných údajov na internete; vyjadruje vážne znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa stretáva väčšina používateľov internetu pri snahe zabezpečiť dodržiavanie svojich práv v digitálnom svete; vyzýva Radu, aby urýchlene pokročila v súvislosti s balíkom opatrení na ochranu údajov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany údajov v celej EÚ;

32. pripomína, že členské štáty musia zaistiť, aby ich spravodajské služby vykonávali svoju činnosť zákonným spôsobom a v plnom súlade so zmluvami a s chartou; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne právo umožní zhromažďovanie a analýzu osobných údajov (vrátane takzvaných metadát) len so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe súdneho príkazu vydaného pre dôvodné podozrenie, že cieľová osoba sa podieľa na trestnej činnosti;

33. zdôrazňuje, že nezákonné zhromažďovanie a spracúvanie údajov by sa malo trestať rovnako ako porušenie tradičnej dôvernosti korešpondencie; trvá na tom, že vytváranie tzv. zadných vrátok či akékoľvek iné techniky na oslabenie či obídenie bezpečnostných opatrení alebo využitie ich existujúcich slabých miest by sa mali prísne zakázať;

34. odsudzuje nátlak verejných aj súkromných subjektov na súkromné podniky vyvíjaný s cieľom získať prístup k údajom o používateľoch internetu, kontrolovať obsah na internete či spochybniť zásadu neutrality siete;

35. zdôrazňuje, že ochrana základných práv v dnešnej informačnej spoločnosti je pre EÚ kľúčová, pretože narastajúce využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) prináša nové hrozby pre základné práva v kybernetickom priestore, ktorých ochrana by sa mala posilniť tak, že sa zaistí, aby sa základné práva na internete presadzovali a chránili rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako mimo internetu;

36. naliehavo žiada Komisiu, aby intenzívne monitorovala vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, a domnieva sa, že členské štáty by mali uplatňovať ustanovenia trestného práva v praxi prostredníctvom účinného vyšetrovania a trestného stíhania, aby sa zaistilo rešpektovanie základných práv obetí;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali maximálnu obozretnosť, pokiaľ ide o vplyv, ktorý by mohli mať niektoré nové technológie, napríklad dróny, na základné práva občanov, konkrétnejšie na právo na súkromie a na ochranu osobných údajov;

38. zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania pri prevencii radikalizácie a nárastu neznášanlivosti a extrémizmu medzi mladými ľuďmi;

39. odsudzuje akty diskriminácie či dokonca násilia páchané políciou v niektorých členských štátoch voči menšinovým skupinám, ako sú migranti, Rómovia, LGBTI osoby či osoby so zdravotným postihnutím; naliehavo žiada členské štáty, aby tieto činy vyšetrovali a trestali; domnieva sa, že by bolo treba zabezpečiť väčšie povedomie a odbornú prípravu policajných zložiek, čo sa týka diskriminácie a násilia voči týmto menšinám; vyzýva členské štáty, aby obnovili dôveru, ktorú by menšiny mali mať v políciu, a aby ich nabádali k ohlasovaniu zneužívania; vyzýva tiež orgány členských štátov, aby bojovali proti vytváraniu diskriminačných etnických profilov, ktoré používajú niektoré policajné zložky;

Sloboda náboženského vyznania a svedomia

40. odkazuje na článok 10 charty, ktorým sa chráni sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane slobody praktizovať náboženské vyznanie podľa svojho výberu a zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru; domnieva sa, že sa to vzťahuje aj na slobodu neveriacich; odsudzuje všetky formy diskriminácie alebo neznášanlivosti a požaduje zákaz všetkých foriem diskriminácie z týchto dôvodov; v tejto súvislosti odsudzuje nedávne prípady antisemitskej a antiislamskej diskriminácie a násilia; vyzýva členské štáty vrátane regionálnych orgánov, aby všetkými dostupnými prostriedkami chránili slobodu náboženského vyznania alebo viery a prostredníctvom účinnej tvorby politík propagovali toleranciu a medzikultúrny dialóg, pričom v prípade potreby posilnia antidiskriminačné politiky; pripomína význam neutrálneho svetského štátu pri predchádzaní diskriminácii akejkoľvek náboženskej, ateistickej či agnostickej komunity a zaručovaní rovnakého zaobchádzania so všetkými náboženstvami a vierami; vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním zákonov o rúhaní a urážke náboženstva v Európskej únii, čo môže mať vážny dosah na slobodu prejavu, a naliehavo žiada členské štáty, aby tieto zákony zrušili; dôrazne odsudzuje útoky na svätyne a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto skutky neponechali bez trestu;

41. naliehavo požaduje rešpektovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v okupovanej časti Cypru, kde viac než 500 náboženským a kultúrnym pamiatkam hrozí zrútenie;

42. je znepokojený vzostupom antisemitizmu v Európe a čoraz rozšírenejšou snahou popierať či relativizovať holokaust; je veľmi znepokojený tým, že mnohí členovia židovskej komunity plánujú opustiť Európu kvôli narastajúcemu antisemitizmu, diskriminácii a násiliu voči nim;

43. je hlboko znepokojený nárastom antiislamských demonštrácií a útokov na mešity, ako aj rozšírenou tendenciou spájať islam s náboženským fanatizmom malej menšiny; vyjadruje poľutovanie nad diskrimináciou a násilím voči moslimskej komunite; vyzýva členské štáty, aby tieto činy systematicky odsudzovali a aby v tomto smere uplatňovali nulovú toleranciu;

Rovnosť a nediskriminácia

44. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada ešte stále neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; víta skutočnosť, že táto smernica sa stala pre Komisiu prioritou; opakuje svoju výzvu Rade, aby návrh čo najskôr prijala;

45. poukazuje na to, že pluralita, nediskriminácia a tolerancia patria v súlade s článkom 2 ZEÚ medzi základné hodnoty EÚ; domnieva sa, že len politiky určené na presadzovanie formálnej aj skutočnej rovnosti a na boj proti všetkým formám zaujatosti a diskriminácie môžu podporiť súdržnú spoločnosť prekonávaním všetkých foriem predsudkov, ktoré poškodzujú sociálnu integráciu; odsudzuje skutočnosť, že ešte aj dnes sa v EÚ objavujú prípady diskriminácie, marginalizácie a dokonca násilia a zneužívania najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

46. domnieva sa, že Únia a členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie, čo sa týka boja proti diskriminácii a ochrany kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, a presadzovať opatrenia na posilnenie rodovej rovnosti, práv dieťaťa, práv starších osôb, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv LGBTI osôb a práv osôb patriacich k národnostným menšinám; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby do politík v oblasti rovnosti zaradili aj viacnásobnú diskrimináciu;

47. vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali potrebu spoľahlivých a porovnateľných údajov v oblasti rovnosti, ktoré budú rozčlenené podľa dôvodov diskriminácie, s cieľom merať diskrimináciu, aby sa poskytli podklady pre tvorbu politík a aby bolo možné vyhodnotiť vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov EÚ a lepšie ich presadzovať; vyzýva Komisiu, aby vymedzila jednotné normy zhromažďovania údajov v oblasti rovnosti, a to na základe sebaidentifikácie, noriem ochrany údajov EÚ a konzultácií s relevantnými komunitami; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie;

48. naliehavo žiada EÚ, aby prijala smernicu, v ktorej sa odsúdi diskriminácia na základe rodu a ktorej cieľom bude boj proti rodovým predsudkom a stereotypom vo vzdelávaní a v médiách;

Podpora menšín

49. požaduje väčšiu súdržnosť Európskej únie v oblasti ochrany menšín; je pevne presvedčený, že všetky členské štáty aj kandidátske krajiny by mali byť viazané rovnakými zásadami a kritériami, aby sa zabránilo uplatňovaniu dvojakých noriem; požaduje preto vytvorenie účinného mechanizmu na monitorovanie a zaistenie dodržiavania základných práv všetkých menšín tak v kandidátskych krajinách, ako aj v členských štátoch EÚ;

50. zdôrazňuje, že Európska únia musí byť priestorom, kde prevažuje úcta k etnickej, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali komplexný systém ochrany národnostných, etnických a jazykových menšín v EÚ s cieľom zaistiť im rovnaké zaobchádzanie, pričom treba zohľadniť príslušné medzinárodné právne normy a existujúce osvedčené postupy, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili skutočnú rovnosť týchto menšín, najmä v otázkach jazyka, vzdelávania a kultúry; nabáda členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a účinne vykonávali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín; pripomína tiež potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci OBSE;

51. odsudzuje všetky formy diskriminácie z dôvodu používaného jazyka a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a účinne vykonávali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky kroky potrebné na boj proti akýmkoľvek neprimeraným administratívnym či legislatívnym prekážkam, ktoré by na európskej alebo vnútroštátnej úrovni mohli byť prekážkou jazykovej rozmanitosti;

52. zdôrazňuje, že zásady ľudskej dôstojnosti, rovnosti pred zákonom a zákazu akejkoľvek diskriminácie tvoria základy právneho štátu; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátny legislatívny rámec na riešenie všetkých foriem diskriminácie a zaručili účinné uplatňovanie existujúceho právneho rámca EÚ;

Situácia Rómov

53. vyjadruje poľutovanie nad narastajúcou tendenciou protirómskych nálad v Európskej únii a je znepokojený situáciou Rómov v EÚ a početnými prípadmi prenasledovania, násilia, stigmatizácie, diskriminácie a nezákonného vyhostenia, ktoré sú v rozpore so základnými právami a s právom Európskej únie; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podnikala kroky proti tým členským štátom, ktoré umožňujú inštitucionalizovanú diskrimináciu a segregáciu; opätovne vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali stratégie na podporu skutočného začleňovania, realizovali posilnené a náležité opatrenia na podporu integrácie, najmä v oblasti ochrany základných práv, vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, a bojovali proti násiliu, nenávistným prejavom a diskriminácii Rómov v súlade s odporúčaním Rady z 9. decembra 2013 týkajúcim sa účinných opatrení na integráciu Rómov v členských štátoch;

54. zdôrazňuje význam riadneho vykonávania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov prostredníctvom vypracovania integrovaných politík so zapojením miestnych orgánov, mimovládnych subjektov a rómskych komunít do trvalého dialógu; vyzýva Komisiu, aby zaistila sledovanie a lepšiu koordináciu tohto vykonávania; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so zástupcami rómskej populácie na riadení, monitorovaní a hodnotení projektov, ktoré majú vplyv na ich spoločenstvá, pričom využijú dostupné finančné prostriedky vrátane prostriedkov EÚ a aby v súlade so smernicou 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov prísne sledovali dodržiavanie základných práv Rómov vrátane slobody pohybu;

55. vyjadruje poľutovanie nad existujúcou diskrimináciou Rómov vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch a na trhu práce; zdôrazňuje väčšiu zraniteľnosť rómskych žien a detí, a to najmä pokiaľ ide o viacnásobné a súbežné porušovanie ich základných práv; opakuje význam ochrany a podpory rovného prístupu ku všetkým právam pre rómske deti;

56. naliehavo žiada členské štáty, aby prijali potrebné legislatívne zmeny v oblasti sterilizácie a aby finančne odškodnili obete vynútených sterilizácií uskutočnených na rómskych ženách a ženách s duševným postihnutím, a to v súlade s judikatúrou ESĽP;

Násilie voči ženám a rovnosť medzi ženami a mužmi

57. naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia a diskriminácie voči ženám a stíhali ich; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby účinne riešili dôsledky domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania vo všetkých jeho formách, a to aj v prípade utečencov a detí migrantov, a tiež problém manželstiev maloletých či manželstiev vynútených násilím;

58. vyjadruje znepokojenie nad rozsahom násilia voči ženám v EÚ a jeho formami, ako to dokumentuje prieskum agentúry FRA v celej EÚ, podľa ktorého každá tretia žena zažila vo veku od 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie a podľa odhadov sa v priebehu jedného roka stane v EÚ obeťou sexuálneho násilia 3,7 milióna žien; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce právne predpisy a aby problematiku násilia voči ženám považovali aj naďalej za prioritu, pretože rodovo motivované násilie by sa nemalo tolerovať; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na ratifikáciu Istanbulského dohovoru a čo najskôr začala proces pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru; konštatuje, že okamžité pristúpenie všetkých členských štátov k Istanbulskému dohovoru by viedlo k vytvoreniu integrovanej politiky a k podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane sexuálneho obťažovania online i offline;

59. vyzýva členské štáty, aby vytvorili siete centier poskytujúcich podporu a útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, a zabezpečili, aby tieto ženy dostali psychologickú, zdravotnú, sociálnu a právnu pomoc a podporu pri hľadaní stabilného zamestnania a súvisiace nároky;

60. vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi praktikami mrzačenia pohlavných orgánov, ktoré sú závažnou formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a predstavujú neprijateľné porušovanie ich práva na telesnú integritu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovávali mimoriadnu ostražitosť s ohľadom na tieto praktiky na svojom území a čo najskôr ich zastavili; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pevný a odrádzajúci prístup tým, že budú školiť osoby pracujúce s migrantmi a systematicky a účinne stíhať a trestať páchateľov mrzačenia pohlavných orgánov, v prípade ktorých musí byť nulová tolerancia; trvá na tom, že tento prístup by mal byť sprevádzaný informačnými a osvetovými kampaňami zameranými na príslušné skupiny; víta skutočnosť, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú obete mrzačenia pohlavných orgánov zraniteľné osoby, pričom tieto právne predpisy zaraďujú mrzačenie pohlavných orgánov medzi kritériá udelenia azylu;

61. vyzýva Komisiu, aby zaistila kontinuitu zhromažďovania údajov o výskyte a povahe násilia voči ženám, ktoré budú základom silných politík v oblasti prevencie násilia spĺňajúcich potreby obetí, a aby tiež posúdila vykonávanie smernice EÚ o obetiach (2012/29/EÚ) a zorganizovala informačné kampane proti sexuálnemu obťažovaniu; domnieva sa, že zhromažďovanie údajov by malo stavať na prvom prieskume v celej EÚ, ktorý uskutočnila agentúra FRA, a malo by sa zakladať na spolupráci medzi Komisiou (vrátane Eurostatu), agentúrou FRA a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť;. opakuje žiadosť, ktorú Komisii adresoval vo svojom uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (2013/2004(INL)), a to aby predložila návrh aktu, v ktorom sa stanovia opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti prevencie násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva Komisiu, aby rok 2016 vyhlásila za rok boja proti násiliu voči ženám a dievčatám;

62. vyzýva EÚ a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia voči ženám a aby ho trestne stíhali; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívnu iniciatívu s cieľom zakázať násilie voči ženám v EÚ;    

63. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o potrebe podporovať kultúru úcty a tolerancie s cieľom ukončiť všetky formy diskriminácie žien; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie vnútroštátnych stratégií týkajúcich sa rešpektovania a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien; zdôrazňuje úlohu Únie pri zvyšovaní povedomia a podporovaní najlepších postupov v tejto oblasti, pretože zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na uplatňovanie ostatných ľudských práv;

64. vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením žien v rozhodovacích procesoch, podnikoch a ich správnych radách, vo vede a v politike na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni (veľké spoločnosti, vnútroštátne a európske voľby) a najmä na miestnej úrovni; vyzýva na podporu žien v ich profesionálnom rozvoji a úsilí o získanie výkonných pozícií a vyzýva inštitúcie EÚ, aby venovali väčšiu pozornosť zisteniu, že len 17,8 % členov správnych rád najväčších verejne kótovaných spoločností v EÚ tvoria ženy;

65. žiada Radu, aby odblokovala smernicu o materskej dovolenke, pretože tento právny predpis umožní skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť a zabezpečí harmonizáciu na úrovni EÚ;

66. upozorňuje, že viac než polovicu všetkých postgraduantov tvoria ženy a že tento údaj sa neodráža na trhu práce, najmä vo vedúcich rozhodovacích pozíciách; vyzýva preto členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky, ktoré zaistia rovnakú účasť žien a mužov na trhu práce a pomôžu ženám dosiahnuť vysoké pozície, a najmä aby čo najskôr dosiahli dohodu v súvislosti s návrhom smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy v EÚ stále zarábajú za tú istú prácu v priemere o 16 % menej než muži; vyzýva preto EÚ, aby pokračovala v práci na zaisťovaní rovnosti žien a mužov v oblasti odmeňovania podľa článku 157 ZFEÚ, ako aj rovnosti v súvislosti s dôchodkami a účasťou na trhu práce, a to i na najvyšších manažérskych pozíciách; domnieva sa, že tieto kroky by mali pomôcť v boji proti chudobe a pri zaisťovaní toho, aby Európa plne využívala všetok talent, ktorý má k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miera nezamestnanosti žien je stále podstatne vyššia než miera nezamestnanosti mužov, a zdôrazňuje, že finančná nezávislosť žien musí byť súčasťou boja proti chudobe;

67. vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie sledovala dodržiavanie zásady rodovej rovnosti v európskych právnych predpisoch; vyzýva členské štáty, aby prikročili k podobnej analýze svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

68. uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva patria k základným právam a sú zásadným prvkom ľudskej dôstojnosti, rodovej rovnosti a sebaurčenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula sexuálne a reprodukčné zdravie a práva ako základné ľudské práva do svojej budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou politikou EÚ v oblasti základných práv, ako to požadoval Parlament 10. marca 2015;

69. uznáva, že odopretie potratu, ktorý by zachránil život, je závažným porušením základných práv;

70. vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou uznali právo na prístup k bezpečnej a modernej antikoncepcii a sexuálnemu vzdelávaniu v školách; naliehavo žiada Komisiu, aby vnútroštátne politiky dopĺňala v záujme zlepšovania verejného zdravia a pritom o všetkom informovala Európsky parlament;

Práva detí

71. dôrazne odsudzuje akúkoľvek formu násilia páchaného na deťoch a zlého zaobchádzania s nimi; vyzýva členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o právach dieťaťa, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu detí pred všetkými formami fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania, manželstiev vynútených násilím, detskej práce a sexuálneho vykorisťovania;

72. dôrazne odsudzuje sexuálne vykorisťovanie detí a predovšetkým vzostup fenoménu detskej pornografie na internete; naliehavo žiada Úniu a členské štáty, aby sa spojili v úsilí bojovať proti tomuto závažnému porušovaniu práv detí a aby náležite zohľadnili odporúčania Parlamentu uvedené v jeho uznesení z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, transponovali smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; taktiež vyzýva Úniu a členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním;

73. vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a posilnili právne možnosti, technické schopnosti a finančné zdroje orgánov presadzovania práva s cieľom zintenzívniť spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom, aby bolo možné účinnejšie vyšetrovať a rozbíjať siete sexuálnych delikventov zneužívajúcich deti, pričom na prvom mieste musia byť práva a bezpečnosť dotknutých detí;

74. zdôrazňuje úlohu odborníkov, ktorí pracujú s deťmi, ako sú učitelia, vychovávatelia a pediatri, pri odhaľovaní známok fyzického a psychického násilia páchaného na deťoch vrátane kybernetického šikanovania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že títo odborníci budú v tomto zmysle informovaní a školení; vyzýva tiež členské štáty, aby zaviedli telefónne linky, prostredníctvom ktorých budú môcť deti oznamovať všetky prípady zlého zaobchádzania, sexuálneho násilia, zastrašovania či obťažovania, ktorého obeťou sa stali;

75. domnieva sa, že osobné údaje detí na internete je nutné náležitým spôsobom chrániť a že deti je nutné informovať o rizikách a dôsledkoch používania osobných údajov na internete spôsobom vhodným pre deti; vyzýva členské štáty, aby v školách zaviedli informačné kampane; zdôrazňuje, že by sa malo zakázať vytváranie internetových profilov detí;

76. odsudzuje všetky formy diskriminácie detí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli jednotné kroky s cieľom odstrániť diskrimináciu detí; predovšetkým vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri programovaní a vykonávaní regionálnych a kohéznych politík výslovne uvádzali deti ako prioritu;

77. vyzýva členské štáty, aby zaistili účinný prístup ku spravodlivosti pre všetky deti, či už v postavení podozrivého, páchateľa, obete alebo účastníka konania; potvrdzuje význam posilňovania procesných záruk pre deti v trestnom konaní, a to najmä v kontexte prebiehajúcich diskusií o smernici o osobitných zárukách pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní;

78. vyjadruje znepokojenie nad zvyšovaním počtu prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi; v tomto smere zdôrazňuje úlohu mediátora Európskeho parlamentu pre oblasť medzinárodných únosov detí rodičmi; zdôrazňuje význam spoločného prístupu EÚ k hľadaniu nezvestných detí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili policajnú a justičnú spoluprácu v cezhraničných prípadoch zahŕňajúcich nezvestné deti a vytvorili horúce linky pre vyhľadávanie nezvestných detí;

79. pripomína, že v prípade všetkých politík a opatrení prijímaných v súvislosti s deťmi musia byť prvoradé najlepšie záujmy dieťaťa v zmysle článku 24 charty; pripomína, že charta stanovuje právo na vzdelanie a že vzdelanie je mimoriadne dôležité nielen pre blahobyt a osobný rozvoj dieťaťa, ale aj pre budúcnosť spoločnosti; domnieva sa, že vzdelanie detí pochádzajúcich z rodín s nízkymi príjmami je zásadnou podmienkou pre to, aby sa deti vymanili z chudoby; vyzýva teda členské štáty, aby presadzovali kvalitné vzdelanie pre všetkých;

80. zdôrazňuje, že záujmy a práva detí občanov EÚ by mali byť riadne chránené, a to nielen v rámci Únie, ale aj za jej hranicami, a preto vyzýva na posilnenú spoluprácu s inštitúciami zodpovednými za blaho detí v severských krajinách mimo EÚ; domnieva sa, že všetci partneri EÚ (vrátane členov EHP) by mali ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996;

81. uznáva, že finančná a hospodárska kríza mala závažný negatívny vplyv na uplatňovanie práv detí a zabezpečenie ich blahobytu; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu účinným vykonávaním odporúčania Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia prostredníctvom integrovaných stratégií, ktoré podporujú prístup k primeraným zdrojom, umožňujú prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám a presadzujú zapájanie detí do rozhodovania, ktoré sa ich týka; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na sledovanie vykonávania tohto odporúčania;

82. vyzýva Komisiu, aby v roku 2015 navrhla program, ktorý bude ambicióznym a komplexným nástupcom agendy EÚ pre práva dieťaťa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné zohľadňovanie práv detí vo všetkých právnych predpisoch, politikách a finančných rozhodnutiach EÚ; vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom v oblasti dodržiavania práv detí a dôsledného uplatňovania aquis EÚ v oblasti práv detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mandát a zdroje koordinátora práv detí budú primerane odrážať záväzok EÚ systematicky a účinne zohľadňovať práva detí; vyzýva Komisiu, aby prijala ohlásené usmernenia EÚ pre integrované systémy ochrany detí;

83. víta tendenciu členských štátov definovať manželstvo vynútené násilím ako trestný čin; žiada členské štáty, aby boli obozretné a školili a informovali personál, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi, ako sú učitelia a vychovávatelia, tak, aby bol schopný odhaľovať deti, ktorým hrozí únos do krajiny ich pôvodu na účel uzatvorenia núteného manželstva;

Práva LGBTI osôb

84. čo najdôraznejšie odsudzuje diskrimináciu a násilie voči lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym osobám (LGBTI) na území EÚ, ku ktorému prispievajú zákony a politiky obmedzujúce základné práva LGBTI osôb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijímali zákony a opatrenia na boj proti homofóbii a transfóbii; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby na úrovni EÚ predložila akčný plán alebo stratégiu pre rovnosť v oblasti sexuálnej orientácie a rodovej identity, ako o to opakovane žiadal Parlament a ako to komisárka Jourová prisľúbila počas vypočutí Komisie; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, zdôrazňuje však, že táto komplexná politika musí rešpektovať právomoci Európskej únie, jej agentúr a členských štátov;

85. domnieva sa, že základné práva LGBTI osôb budú pravdepodobne lepšie chránené, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo; víta skutočnosť, že 19 členských štátov v súčasnosti tieto možnosti ponúka, a vyzýva ostatné členské štáty, aby to taktiež zvážili; okrem toho opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh ambiciózneho nariadenia, ktoré zabezpečí vzájomné uznávanie dokladov o osobnom stave (vrátane právneho uznania rodu, manželstiev a registrovaných partnerstiev) a ich právnych účinkov, s cieľom obmedziť diskriminačné právne a administratívne prekážky pre občanov, ktorí uplatňujú svoje právo voľného pohybu;

86. vyzýva členské štáty, aby boli obozretné a dôsledné a trestali verejných činiteľov, ktorí na verejnosti urážajú alebo stigmatizujú LGBTI osoby;

87. nabáda členské štáty EÚ, aby podporovali odbory a zamestnávateľské organizácie v ich úsilí prijímať politiky v oblasti rozmanitosti a nediskriminácie so zameraním na LGBTI osoby;

88. domnieva sa, že orgány členských štátov by mali uľahčiť postupy umožňujúce osobám, ktoré zmenili pohlavie, zaistiť uznanie svojho nového rodu v úradných dokumentoch; opakuje, že odsudzuje všetky postupy právneho uznávania, ktoré transrodovým osobám ukladajú povinnosť sterilizácie;

89. odsudzuje skutočnosť, že transrodové osoby sú vo väčšine členských štátov naďalej považované za duševne choré, a vyzýva tieto členské štáty, aby vnútroštátne katalógy duševných chorôb prehodnotili a zaistili pri tom, aby všetky transrodové osoby mali naďalej k dispozícii liečbu, ktorá je z lekárskeho hľadiska nevyhnutná;

90. víta iniciatívu Komisie, pokiaľ ide o depatologizáciu transrodových identít v rámci revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie; vyzýva Komisiu na zintenzívnenie úsilia s cieľom zabrániť tomu, aby sa z rodovej variancie v detstve stala nová diagnóza v tejto klasifikácii;

91. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v prípade intersexuálnych malých detí je veľmi rozšírený „normalizačný“ chirurgický zásah do pohlavných orgánov, hoci z lekárskeho hľadiska nie je potrebný; v tomto smere víta maltský zákon o rodovej identite, rodovom vyjadrení a pohlavných znakoch z apríla 2015, ktorý takýto chirurgický zákrok v prípade intersexuálnych malých detí zakazuje a posilňuje v prípade intersexuálnych ľudí zásadu sebaurčenia, a vyzýva ostatné štáty aby nasledovali príklad Malty;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

92. odsudzuje diskrimináciu a vylúčenie, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, členské štáty, a regionálne a miestne orgány, aby vykonávali európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia a sledovali a uplatňovali príslušné európske právne predpisy; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby obnovila legislatívnu iniciatívu, pokiaľ ide o akt o bezbariérovosti, a to v podobe prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu osôb so zdravotným postihnutím a zaistiť v tomto smere konzistentnosť všetkých politík EÚ; žiada tiež Komisiu, aby maximalizovala synergie medzi stratégiou EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a ustanoveniami Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru OSN o právach dieťaťa s cieľom zaistiť, aby sa uznávané práva skutočne mohli požívať a účinne uplatňovať, a to aj prostredníctvom harmonizácie a vykonávania legislatívneho rámca a na základe kultúrnych a politických opatrení;

93. naliehavo žiada Komisiu, aby členské štáty usmerňovala, ako čo najlepšie využívať európske fondy v súlade so záväzkami EÚ podľa dohovoru UNCRPD, a aby podporovala MVO a organizácie a úzko s nimi spolupracovala s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie tohto dohovoru; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prístup k zamestnaniu a odbornej príprave pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s psychosociálnymi poruchami a aby v súlade s článkom 26 charty podporovali nezávislý život a deinštitucionalizačné programy;

94. zdôrazňuje, že je nutné dodržiavať právo osôb so zdravotným postihnutím na politickú účasť na voľbách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do svojich správ o vykonávaní smerníc Rady 93/109/ES a 94/80/ES, ktorými sa stanovuje právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách, zaradila posúdenie zlučiteľnosti s UNCRPD; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, ktoré boli zbavené právnej spôsobilosti, nemá ani právo voliť; vyzýva preto členské štáty, aby upravili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby osobám so zdravotným postihnutím, ktoré boli zbavené právnej spôsobilosti, neodnímali právo voliť systematicky, ale aby posudzovali každý jednotlivý prípad a osobám so zdravotným postihnutím poskytovali pri hlasovaní pomoc;

95. vyzýva Komisiu, aby posúdila zlučiteľnosť európskych právnych predpisov s požiadavkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby akékoľvek budúce návrhy hodnotila prostredníctvom svojich posúdení vplyvu s ohľadom na tento dohovor;

96. odsudzuje využívanie foriem fyzického a farmakologického nátlaku v prípade duševného postihnutia a žiada EÚ a členské štáty, aby prijali politiky sociálnej integrácie;

97. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa osoby so zdravotným postihnutím dodnes stretávajú s prekážkami v oblasti prístupu na trh s tovarom a službami v rámci Únie; domnieva sa, že tieto prekážky obmedzujú ich zapojenie do spoločnosti a sú porušením ich práv vyplývajúcich predovšetkým z európskeho občianstva; vyzýva Komisiu, aby v oblasti prístupnosti v rámci Európskej únie dosiahla urýchlene pokrok a čo najskôr sa tak mohol prijať legislatívny akt;

98. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby osoby so zdravotným postihnutím v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD dôsledne zapájali do rozhodovacích procesov v oblastiach ich pôsobnosti, a to aj prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú;

99. vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zaistili jasnú a rozsiahlu propagáciu možností podieľať sa na konzultačných procesoch v prístupných komunikačných prostriedkoch, poskytli možnosť dodávať vstupy v iných formátoch, ako je napríklad Braillovo písmo alebo ľahko čitateľné písmo, a zabezpečili sprístupnenie verejných vypočutí a schôdzí, kde sa diskutuje o navrhovaných právnych predpisoch a politikách;

100. vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala zhromažďovanie údajov týkajúcich sa zdravotného postihnutia prostredníctvom sociálnych prieskumov EÚ v súlade s požiadavkami článku 31 UNCRPD; zdôrazňuje, že pri takomto zhromažďovaní údajov by sa mali používať metodiky, ktoré zahŕňajú všetky osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so závažnejším postihnutím a osôb v ústavnej starostlivosti;

Diskriminácia z dôvodu veku

101. vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohí starší ľudia sa každodenne stretávajú s diskrimináciou a porušovaním svojich základných práv, najmä v oblasti prístupu k primeranému príjmu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj k nevyhnutnému tovaru a službám; pripomína, že v článku 25 Charty základných práv sa deklarujú práva starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre demografické zmeny s cieľom uplatňovať článok 25 Charty základných práv;

102. vyjadruje znepokojenie nad tým, že zlé zaobchádzanie, zanedbávanie a zneužívanie starších ľudí je v členských štátoch veľmi rozšírené; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti zneužívaniu a všetkým formám násilia páchaného na starších osobách a presadzovali ich nezávislosť podporovaním renovácie a dostupnosti bývania; pripomína, že staršie ženy častejšie žijú pod hranicou chudoby pre rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a neskoršie dôchodkové rozdiely;

103. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili začleňovanie mladých pracovníkov na trhu práce, predovšetkým tých, ktorí sú zasiahnutí hospodárskou krízou, a to aj prostredníctvom organizovania a poskytovania odbornej prípravy v záujme sociálneho pokroku mladých ľudí;

104. vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti ľudí na sklonku života, najmä zabezpečením toho, aby sa rozhodnutia vyjadrené v poslednej vôli uznávali a rešpektovali;

105. vyjadruje znepokojenie nad tým, že škrty členských štátov v oblasti verejných výdavkov a dôchodkov výrazne prispievajú k chudobe v starobe, pretože znižujú disponibilné príjmy starších ľudí, zhoršujú ich životné podmienky, vytvárajú nerovnosti v cenovej dostupnosti služieb a zvyšujú počet starších ľudí s príjmami tesne nad prahom chudoby;

Trestné činy z nenávisti a nenávistné slovné prejavy

106. odsudzuje prípady nenávistných slovných prejavov a trestných činov z nenávisti motivovaných rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami voči zdravotnému postihnutiu osoby, jej sexuálnej orientácii či rodovej identite, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; vyzýva členské štáty, aby chránili základné práva a podporovali porozumenie, akceptáciu a toleranciu medzi rôznymi komunitami na svojom území; žiada EÚ, aby pri vypracúvaní európskych politík proti diskriminácii a v oblasti spravodlivosti stanovila ako prioritu boj proti trestným činom z nenávisti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili boj proti trestným činom z nenávisti a diskriminačným postojom a správaniu vytvorením komplexnej stratégie boja proti trestných činom z nenávisti, násiliu motivovanému predsudkami a diskriminácii;

107. vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom nenávistných slovných prejavov na internete a vyzýva členské štáty, aby zaviedli jednoduchý postup, ktorý umožní verejnosti takýto nenávistný obsah na internete oznamovať;

108. vyjadruje znepokojenie nad vyšetrovaniami a rozsudkami týkajúcimi sa trestných činov z nenávisti v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky náležité opatrenia vrátane zabezpečenia primeranej ochrany s cieľom podnietiť oznamovanie týchto trestných činov, pretože zistenia agentúry FRA vyplývajúce z jej rozsiahlych prieskumov neustále ukazujú, že obete trestných činov sa zdráhajú hlásiť sa na polícii a informovať ju;

109. vyjadruje znepokojenie nad tým, že viacero členských štátov správne netransponovalo ustanovenia rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV, a vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu transponovali a vykonávali normy EÚ a zabezpečili presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré trestajú všetky formy trestných činov z nenávisti, podnecovania k nenávisti a obťažovania a systematicky vedú k stíhaniu uvedených trestných činov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala správne transponovanie rámcového rozhodnutia a začala konanie o porušení povinnosti voči tým členským štátom, ktoré ho netransponujú; okrem toho žiada preskúmanie rámcového rozhodnutia tak, aby plne pokrývalo všetky formy trestných činov z nenávisti a trestných činov spáchaných na základe predsudkov alebo diskriminačného motívu a aby sa jasne vymedzili jednotné normy vyšetrovania a trestného stíhania;

110. vyzýva Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy pre orgány presadzovania práva a justičné orgány, ako aj príslušné agentúry EÚ, ktoré by sa zameriavali na prevenciu diskriminačných praktík a trestných činov z nenávisti a na boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a trestné stíhanie zabezpečili praktické nástroje a zručnosti, ktoré by im umožnili identifikovať a riešiť trestné činy, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie, a spolupracovať a komunikovať s obeťami;

111. so znepokojením sleduje vzostup politických strán, ktorých politický program je založený na vylúčení z etnických, sexuálnych alebo náboženských dôvodov;

112. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim bagatelizovaním rasistických a xenofóbnych činov a prejavov, čo je spôsobené čoraz väčšou viditeľnosťou rasistických a xenofóbnych skupín vo verejnej sfére, z ktorých niektoré už získali alebo sa snažia získať štatút politickej strany;

113. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vzostupom politických strán, ktoré súčasnú hospodársku a sociálnu krízu využívajú na odôvodnenie svojho rasistického, xenofóbneho a antiislamského posolstva;

114. dôrazne odsudzuje zastrašovanie a prenasledovanie menšín, najmä Rómov a migrantov, zo strany polovojenských skupín, z ktorých niektoré sú priamo napojené na politickú stranu; naliehavo žiada členské štáty, aby takéto praktiky vyhlásili za nezákonné a trestali ich;

Bezdomovci

115. vyjadruje znepokojenie nad počtom osôb, ktoré v dôsledku hospodárskej krízy prišli o bývanie; domnieva sa, že osoby bez domova musia zostať začlenené do spoločnosti a je potrebné bojovať proti ich izolácii a marginalizácii; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby prijali ambiciózne politiky na pomoc týmto ľuďom; zdôrazňuje, že osoby bez domova sú zraniteľné osoby, a opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby ich nestigmatizovali ako delikventov; žiada členské štáty, aby zrušili všetky zákony alebo politiky, ktoré by ich ako delikventov prezentovali; vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie zamerané na boj proti bezdomovectvu na svojom území; zdôrazňuje, že právo na pomoc s bývaním v prípade tých najchudobnejších v spoločnosti je zakotvené v Charte základných práv;

Práva migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu

116. vyjadruje poľutovanie nad opakovanými a tragickými stratami na životoch v Stredozemnom mori a nad úlohou, ktorú zohrávajú prevádzači a obchodníci s ľuďmi odopierajúci migrantom ich základné práva; poukazuje na to, že EÚ a členské štáty by mali vyvíjať viac úsilia s cieľom predchádzať ďalším tragédiám na mori; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zo solidarity a dodržiavania základných práv migrantov a žiadateľov o azyl urobili ťažisko migračných politík EÚ, a najmä:

–   zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať hľadisko základných práv vo všetkých aspektoch migračných politík EÚ a uskutočniť dôkladné posúdenie vplyvu všetkých opatrení a mechanizmov v oblasti migrácie, azylu a kontroly hraníc na základné práva migrantov; žiada členské štáty najmä o to, aby dodržiavali práva zraniteľných migrantov;

–   zdôrazňuje potrebu holistického prístupu EÚ, ktorý posilní súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ; nabáda EÚ a členské štáty, aby dodržiavanie práv migrantov zaradili do centra každej bilaterálnej alebo multilaterálnej dohody o spolupráci s krajinami mimo EÚ vrátane readmisných dohôd, partnerstiev v oblasti mobility a dohôd o technickej spolupráci;

–   pripomína členským štátom ich medzinárodnú povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi na mori;

–   vyzýva členské štáty, aby zmenili alebo zrevidovali všetky právne predpisy o potrestaní osôb, ktoré migrantom v núdzi na mori pomáhajú;

–   zdôrazňuje základné právo požiadať o azyl; nabáda EÚ a členské štáty, aby uvoľnili a dali k dispozícii dostatočné zdroje na vytvorenie nových bezpečných a legálnych možností a ciest, ktoré žiadateľom o azyl umožnia vstup na územie Európskej únie, a to s cieľom znížiť riziko spojené s pokusmi o nelegálny vstup a bojovať proti sieťam obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, ktoré profitujú z ohrozenia životov migrantov a z ich sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

–   vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na programoch EÚ zameraných na presídľovanie, a nabáda na využívanie humanitárnych víz;

–   naliehavo žiada členské štáty, aby v súlade s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti základných práv a azylu zaručili dôstojné podmienky prijímania, pričom treba osobitnú pozornosť venovať zraniteľným osobám a obmedzovaniu rizika sociálneho vylúčenia žiadateľov o azyl; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a najmä smernice 2013/32/EÚ s osobitným dôrazom na tých žiadateľov o azyl, ktorí vyžadujú osobitné procesné záruky;

–   požaduje vytvorenie účinného a harmonizovaného azylového systému EÚ na spravodlivé rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty;

–   vyjadruje poľutovanie nad ohlásenými prípadmi násilného vracania osôb na hraniciach EÚ; pripomína členským štátom ich povinnosť dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako ju uznáva Ženevský dohovor a ESĽP, a zákaz hromadného vyhostenia stanovený v článku Charty základných práv; vyzýva Komisiu, jej agentúry a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie týchto a ďalších medzinárodných povinností i povinností EÚ;

117. dôrazne odsudzuje bezpečnostnú ochranu hraníc EÚ, ktorá má v súčasnosti v niektorých prípadoch dokonca podobu múrov a ostnatého drôtu, a absenciu legálnych spôsobov vstupu na územie Európskej únie, čoho dôsledkom je, že množstvo žiadateľov o azyl a migrantov je nútených používať čoraz nebezpečnejšie metódy a vydaných napospas prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi;

118. požaduje kontroly hraníc, pri ktorých sa budú dodržiavať základné práva, a zdôrazňuje potrebu demokratického dohľadu Parlamentu nad operáciami agentúry Frontex;

119. požaduje pozastavenie všetkých činností, ktoré sa považujú za činnosti v rozpore so základnými právami podľa práva EÚ alebo mandátu agentúry Frontex;

120. zdôrazňuje negatívny vplyv dublinského nariadenia na účinný prístup k medzinárodnej ochrane, keď neexistuje skutočný spoločný európsky azylový systém, a to najmä s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora a ESĽP; odsudzuje skutočnosť, že revízia nariadenia neviedla k pozastaveniu jeho účinnosti alebo aspoň k zrušeniu vracania do prvej krajiny vstupu do EÚ, a takisto nečinnosť Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o možnú alternatívu založenú na solidarite medzi členskými štátmi;

121. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

122. odsudzuje nevyberavé využívanie možnosti nezákonného zadržiavania nelegálnych migrantov vrátane žiadateľov o azyl, maloletých bez sprievodu a osôb bez štátnej príslušnosti; žiada členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia smernice o návrate vrátane rešpektovania práva na dôstojnosť a zásady najlepších záujmov dieťaťa, a aby sa riadili medzinárodným právom a právom EÚ; pripomína, že zadržiavanie migrantov musí zostať krajnou možnosťou, a naliehavo žiada členské štáty, aby uplatňovali alternatívne opatrenia; odsudzuje otrasné podmienky zadržiavania v niektorých členských štátoch a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom okamžite zaoberala; opakuje, že je potrebné zaistiť, aby nelegálni migranti mohli v prípade porušenia svojich práv využiť právo na účinný prostriedok nápravy;

123. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia potrebné na poskytovanie informácií o zadržiavaní migrantov a žiadateľov o azyl v mnohých členských štátoch a zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia č. 862/2007 s cieľom dosiahnuť, aby sa toto nariadenie vzťahovalo aj na štatistické údaje o fungovaní systémov zadržiavania a útvarov zaistenia;

124. zdôrazňuje význam demokratickej kontroly všetkých foriem odňatia slobody na základe právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva a azylu; vyzýva poslancov Európskeho parlamentu aj národných parlamentov, aby pravidelne navštevovali azylové zariadenia a zariadenia na zadržiavanie migrantov a žiadateľov o azyl, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili prístup MVO a novinárov do týchto zariadení;

125. požaduje dôslednejšie monitorovanie azylových zariadení a zariadení na zadržiavanie migrantov, zaobchádzania s migrantmi a azylových formalít v členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad tzv. rýchlymi postupmi vrátenia a nad násilnými incidentmi, ku ktorým dochádza v rôznych nepokojných oblastiach v južnej Európe, čo si vyžaduje okamžité začatie politického dialógu Komisie v tomto rámci s krajinami, ktoré takéto postupy používajú, s cieľom podporiť právny štát;

126. vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby v záujme zlepšenia integrácie migrantov do spoločnosti zaviedli konkrétne opatrenia a najlepšie postupy zamerané na presadzovanie rovnakého zaobchádzania a sociálneho začleňovania; v tejto súvislosti pripomína, že je mimoriadne dôležité bojovať proti negatívnym stereotypom a dezinformáciám o migrantoch vytváraním protiargumentácie, a to najmä v školách a so zameraním na mladých ľudí, s cieľom zlepšiť pozitívne dôsledky migrácie;

127. domnieva sa, že migrujúce deti sú osobitne zraniteľné, najmä ak sú bez sprievodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali uznesenie Parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ; vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali balík CEAS s cieľom zlepšiť situáciu maloletých bez sprievodu v EÚ; víta rozsudok Súdneho dvora vo veci C-648/11, v ktorom sa uvádza, že členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl, ktorú podala maloletá osoba bez sprievodu vo viacerých členských štátoch, je štát, v ktorom sa maloletý nachádza po tom, ako tam podal žiadosť; pripomína, že maloletí bez sprievodu sú predovšetkým deti a že členské štáty a EÚ musia pri zaobchádzaní s nimi dbať v prvom rade o ochranu detí, a nie o prisťahovalecké politiky;

128. požaduje vyhodnotenie toho, ako sa vynakladajú finančné prostriedky vyčlenené a využívané na vnútorné záležitosti, najmä prostriedky poskytnuté na prijímanie žiadateľov o azyl; vyzýva EÚ, aby v prípade, že sa ukáže, že prostriedky sa používajú na financovanie činností, ktoré sú v rozpore so základnými právami, podnikla príslušné kroky;

129. požaduje poskytovanie pomoci členským štátom, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Únie, v záujme riešenia systematických nedostatkov v oblasti podmienok prijímania a azylových postupov, ktoré sa ešte zhoršujú zvyšovaním počtu žiadateľov o azyl;

130. vyzýva EÚ, aby brala svojich zástupcov na zodpovednosť za akékoľvek porušenia základných práv, ktorých sa dopustia; predovšetkým požaduje záruky, že sa začne vyšetrovanie v prípade podozrenia zo spáchania takéhoto porušenia počas operácií koordinovaných agentúrou Frontex a že proti osobám, ktorým sa preukáže spáchanie takýchto deliktov, sa prijmú primerané disciplinárne či iné opatrenia; na tento účel vyzýva na zriadenie interného nápravného mechanizmu agentúry Frontex, ako o to požiadal európsky ombudsman v rámci svojho vyšetrovania vo veci OI/5/2012/BEH-MHZ, a požaduje, aby sa závery vyšetrovania podozrení z porušovania ľudských práv zverejňovali; okrem toho vyzýva na pozastavenie operácií agentúry Frontex v prípade, že počas týchto operácií došlo k porušovaniu ľudských práv, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1168/2011;

131. vyzýva členské štáty, aby bez ďalšieho odkladu ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

132. vyzýva členské štáty, aby ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného prenasledovania, zaistili skutočný prístup k medzinárodnej ochrane; žiada členské štáty, aby postupovali podľa usmernení Komisie k vykonávaniu smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny vrátane okamžitého vydania samostatného povolenia na pobyt pre členov rodiny, ktorí na územie EÚ vstúpili z dôvodu zlúčenia rodiny, ak ide o obzvlášť zložitú situáciu, napríklad v prípade domáceho násilia;

133. víta skutočnosť, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú obete mrzačenia pohlavných orgánov zraniteľné osoby, pričom v týchto právnych predpisoch je mrzačenie pohlavných orgánov zaradené medzi kritériá, ktoré sa berú do úvahy v prípade žiadosti o azyl; vyzýva členské štáty, aby vyškolili ľudí pracujúcich s migrantmi tak, aby boli schopní odhaľovať ženy a dievčatá, ktoré by vo svojej krajine pôvodu mohli byť podrobené mrzačeniu pohlavných orgánov;

134. zdôrazňuje, že právo na slobodu pohybu a pobyt európskych občanov a ich rodín, ktoré je stanovené v zmluvách a zaručené smernicou 2004/38/ES o voľnom pohybe, je jedným z najkonkrétnejších základných práv európskych občanov; odsudzuje akýkoľvek pokus o revíziu týchto acquis, najmä o opätovné zavedenie kontrol na hraniciach schengenského priestoru mimo Kódexu schengenských hraníc, a žiada, aby každé porušenie pravidiel viedlo k žalobe na Súdnom dvore; vyjadruje znepokojenie nad narastajúcim trendom rýchleho vyhosťovania občanov EÚ z členských štátov ich pobytu v dôsledku straty pracovného miesta a príjmu, čím sa porušuje existujúci rámec; domnieva sa, že táto skutočnosť je v rozpore s duchom slobody pohybu;

Solidarita v hospodárskej kríze

135. vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom finančnej a hospodárskej krízy a krízy štátneho dlhu spolu so zavedenými rozpočtovými obmedzeniami na hospodárske, občianske, sociálne a kultúrne práva, čo často vedie k narastajúcej nezamestnanosti, chudobe a neistým pracovným a životným podmienkam, ako aj k vylúčeniu a izolácii, najmä v členských štátoch, v ktorých sa prijali programy makroekonomických úprav, a zdôrazňuje, že podľa nedávneho oznámenia Eurostatu hrozí každému štvrtému Európanovi chudoba a vylúčenie;

136. poznamenáva, že hospodárska kríza a opatrenia prijaté na jej riešenie ovplyvnili právo na prístup k základným potrebám, ako je vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie, a v niektorých členských štátoch mali negatívny dosah aj na celkový zdravotný stav obyvateľstva; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením, ako je uvedené v článku 30 Európskej sociálnej charty; vyzýva všetky členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaviedli podporné opatrenia, ktorými by pre svojich občanov zabezpečili dôstojné životné podmienky a bojovali proti sociálnemu vylúčeniu;

137. zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty, ktoré do svojich sociálnych a hospodárskych systémov zavádzajú štrukturálne reformy, sú vždy povinné dodržiavať chartu a svoje medzinárodné záväzky, a preto zodpovedajú za prijaté rozhodnutia; opakuje svoju výzvu, aby sa programy makroekonomických úprav zosúladili s cieľmi EÚ uvedenými v článku 151 ZFEÚ vrátane podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby opatrenia inštitúcií a členských štátov EÚ prijímané v reakcii na krízu podliehali plnohodnotnej demokratickej kontrole prostredníctvom účinného zapojenia parlamentov;

138. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby rodovo citlivým spôsobom preskúmali vplyv navrhovaných alebo realizovaných úsporných opatrení na základné práva, pričom zohľadnia neúmerný vplyv úsporných opatrení na ženy; vyzýva inštitúcie EÚ, aby okamžite prijali nápravné opatrenia, ak úsporné opatrenia negatívnym spôsobom ovplyvnili hospodárske, sociálne a kultúrne práva žien;

139. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby preverili, aký vplyv majú opatrenia navrhované alebo zavádzané v záujme riešenia krízy na základné práva a slobody vrátane sociálnych a pracovných práv, a aby v prípade potreby okamžite učinili nápravu, ak sa zistí, že ochrana práv sa oslabuje alebo že sa porušuje medzinárodné právo vrátane dohovorov a odporúčaní MOP;

140. žiada inštitúcie a členské štáty EÚ, aby pri prijímaní a uplatňovaní nápravných opatrení a rozpočtových škrtov uskutočňovali hodnotenia vplyvu na základné práva a zaručili, že na zaistenie dodržiavania základných práv a zabezpečenie minimálnej základnej úrovne občianskych, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv s osobitnou pozornosťou venovanou najzraniteľnejším a sociálne znevýhodneným skupinám budú stále k dispozícii dostatočné zdroje;

141. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že dlhodobé investície do sociálneho začleňovania sú prospešné, pretože riešia problém vysokých nákladov diskriminácie a nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané verejné investície na podporu vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a zaistili, že drastické finančné škrty v rozpočtoch orgánov pre otázky rovnosti neohrozia prístup k spravodlivosti a náprave v prípadoch diskriminácie; vyzýva inštitúcie EÚ a členských štátov, aby neoslabovali sociálne začleňovanie rozpočtovými opatreniami, ktoré ohrozujú fungovanie komunitných organizácií pôsobiacich v prospech rovnosti;

142. vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu na pristúpenie k Európskej sociálnej charte, a to s cieľom účinne chrániť sociálne práva európskych občanov; vyzýva členské štáty, aby podporovali rozšírenie sociálnych práv v Charte EÚ o ďalšie sociálne práva uvedené v revidovanej Sociálnej charte Rady Európy, ako je právo na prácu, právo na spravodlivú odmenu a právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením;

Zločinnosť a boj proti korupcii

143. pripomína, že trestný čin korupcie, predovšetkým organizovaná trestná činnosť, predstavuje závažné porušenie základných práv a ohrozenie demokracie a právneho štátu; zdôrazňuje, že odčerpávaním verejných prostriedkov, ktoré potom nemožno použiť na zamýšľané verejné účely, znižuje korupcia úroveň a kvalitu verejných služieb, čím vážne narúša spravodlivé zaobchádzanie so všetkými občanmi; naliehavo žiada členské štáty a európske inštitúcie, aby vytvárali účinné nástroje na predchádzanie korupcii a trestným činom, boj proti nim a ich trestanie a aby naďalej pravidelne monitorovali využívanie verejných finančných prostriedkov, či už ide o európske alebo vnútroštátne prostriedky; na tento účel vyzýva členské štáty a inštitúcie, aby uľahčili rýchle vytvorenie Európskej prokuratúry a poskytli tak primerané záruky nezávislosti a efektívnosti;

144. zdôrazňuje, že korupcia predstavuje závažné porušenie základných práv; vyzýva členské štáty a inštitúcie, aby vytvárali účinné nástroje na boj proti korupcii a pravidelne monitorovali využívanie verejných finančných prostriedkov, či už ide o európske alebo vnútroštátne prostriedky; zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť a prístup občanov a novinárov k verejným dokumentom predstavujú účinný spôsob odhaľovania korupcie a boja proti nej;

145. naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prijala protikorupčnú stratégiu doplnenú o účinné nástroje; vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby sa pripojili k Partnerstvu pre otvorené vládnutie a navrhli konkrétne stratégie na podporu transparentnosti, posilňovanie postavenia občanov a boj proti korupcii; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania uvedené v protikorupčnej správe Európskej komisie a na uznesenie Parlamentu z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí; odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať, a aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v boji proti korupcii;

146. naliehavo žiada členské štáty, aby zintenzívnili svoj boj proti všetkým druhom závažnej organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi, sexuálneho zneužívania a vykorisťovania, mučenia a nútenej práce, a to najmä v prípade žien a detí;

147. vyzýva Komisiu, aby vytvorila definície trestných činov s cieľom bojovať proti environmentálnej trestnej činnosti, ktorú páchajú jednotlivci alebo organizované zločinecké skupiny a ktorá má vplyv na práva ľudí – právo na zdravie, život a zdravé životné prostredie –, ako aj na hospodárstvo a využívanie verejných zdrojov; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala účinné uplatňovanie práva na prístup k spravodlivosti v EÚ v súvislosti s právom každého príslušníka súčasnej generácie i budúcich generácií žiť v prostredí prospievajúcom jeho zdraviu a blahobytu;

148. navrhuje, aby sa zaviedol európsky protikorupčný kódex a transparentný systém ukazovateľov miery korupcie v členských štátoch a pokroku dosahovaného pri odstraňovaní korupcie a aby sa vypracúvala výročná porovnávacia správa o tom, do akej miery sa tento významný problém rozšíril na európskej úrovni;

149. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skoncovali s daňovou konkurenciou a účinne bojovali proti škodlivým daňovým praktikám, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti v EÚ, čo poškodzuje schopnosť členských štátov maximálne využívať svoje dostupné zdroje na plnohodnotné uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

150. odsudzuje čoraz častejší jav obchodovania s ľuďmi, a to najmä na účely sexuálneho vykorisťovania, a žiada EÚ a jej členské štáty, aby v súlade so smernicou EÚ podnikli kroky na boj proti dopytu po vykorisťovaní, ktorý podporuje obchodovanie vo všetkých jeho formách;

Podmienky vo väzniciach a iných väzenských zariadeniach

151. poukazuje na to, že vnútroštátne orgány musia zaručiť základné práva väzňov; vyjadruje poľutovanie nad podmienkami vo väzniciach a iných väzenských zariadeniach v mnohých členských štátoch vrátane preplnenosti väzníc a zlého zaobchádzania s väzňami; považuje za nevyhnutné, aby EÚ prijala nástroj, ktorý zaručí vykonávanie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a rozsudkov ESĽP;

152. pripomína, že zneužívanie väzobných opatrení vedie k preplnenosti väzníc v celej Európe, čím sa porušujú základné práva jednotlivcov a oslabuje vzájomná dôvera potrebná na podporu justičnej spolupráce v Európe; opakovane potvrdzuje, že členské štáty musia plniť záväzky prijaté na medzinárodných a európskych fórach, a síce že budú častejšie využívať probačné opatrenia a tresty, ktoré ponúkajú alternatívu k väzneniu, a že zabezpečia, aby hlavným cieľom obdobia zadržiavania bola sociálna reintegrácia; vyzýva preto členské štáty, aby prijali stratégie na podporu odbornej prípravy a zamestnávania osôb vo výkone trestu odňatia slobody;

153. opakuje odporúčania Komisii, ktoré predložil vo svojom uznesení z 27. februára 2014 o revízii európskeho zatykača (2013/2109(INL)), najmä pokiaľ ide o zavedenie testu proporcionality a výhrady základných práv do európskeho zatykača či všeobecnejšie do opatrení v oblasti vzájomného uznávania;

154. vyjadruje poľutovanie nad tým, že tri rámcové rozhodnutia o odovzdávaní väzňov, probačných opatreniach, alternatívnych sankciách a európskom príkaze na dohľad, ktoré majú veľký potenciál znížiť preplnenosť väzníc, vykonávajú len niektoré členské štáty;

155. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv väzenských politík a systémov trestného súdnictva na deti; poukazuje na to, že v celej EÚ dochádza k priamemu ovplyvňovaniu práv detí v prípade, že deti žijú so svojimi rodičmi vo väzniciach; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa odhadov je 800 000 detí v EÚ každý rok odlúčených od väzneného rodiča, čo vplýva na práva detí mnohými spôsobmi;

Spravodlivosť

156. poukazuje na to, že vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti založeného na vzájomnom uznávaní a právnych zárukách, čím by sa zharmonizovali rozdielne justičné systémy členských štátov, a to najmä v trestných veciach, by malo zostať jednou z najvyšších priorít európskych inštitúcií v rámci Programu EÚ v oblasti spravodlivosti na rok 2020; domnieva sa, že účinné uplatňovanie charty a sekundárnych právnych predpisov EÚ v oblasti základných práv je kľúčové z hľadiska dôvery občanov v riadne fungovanie európskeho priestoru spravodlivosti;

157. poukazuje na to, že právo na prístup k spravodlivosti a k nezávislému a nestrannému súdu má zásadný význam pre ochranu základných práv, ktoré sú účinné len vtedy, keď sú súdne vymáhateľné, a pre demokraciu a právny štát; opakovane zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby občianskoprávne aj trestnoprávne súdnictvo bolo efektívne a aby bola zaručená nezávislosť súdnictva;

158. víta Európsky justičný portál, ktorý prevádzkuje Komisia a ktorý poskytuje odborníkom a verejnosti informácie o justičných systémoch, pričom je praktickým nástrojom na zlepšenie prístupu k spravodlivosti so samostatnou časťou venovanou základným právam, ktorej cieľom je informovať občanov o tom, na koho sa obrátiť v prípade porušenia ich základných práv;

159. víta kroky, ktoré sa už podnikli na európskej úrovni s cieľom harmonizovať záruky v trestnom konaní v členských štátoch a ich prínosy pre občanov; opakuje, že je dôležité prijať právne predpisy EÚ v oblasti procesných práv, ktoré budú v súlade s najvyššími normami ochrany v zmysle charty, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a ústavného práva členských štátov;

160. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom k právnej pomoci v mnohých členských štátoch, ako aj nad skutočnosťou, že tento stav narúša právo na prístup k spravodlivosti v prípade osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ prijala účinnú a komplexnú smernicu o právnej pomoci;

161. vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili opatrenia na podporu a ochranu oznamovateľov, ktorí nahlasujú nezákonnú činnosť;

Občianstvo

162. domnieva sa, že aktívne a participatívne občianstvo EÚ by sa malo podporovať prístupom k dokumentom a informáciám, transparentnosťou, dobrou správou vecí verejných a demokratickou účasťou a zastúpením vrátane rozhodovania čo najbližšie k občanom Únie; poukazuje na to, že je potrebné umožniť plnohodnotné zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovania na európskej úrovni, čo zaručuje článok 11 Zmluvy o Európskej únii, a zdôrazňuje význam zásad transparentnosti a dialógu; konštatuje, že právo občanov na prístup k dokumentom verejných inštitúcií posilňuje ich postavenie a umožňuje im kontrolovať a posudzovať verejné orgány a brať ich na zodpovednosť; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou pri revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 a opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby obnovili prácu na revízii, pričom zohľadnia návrhy Parlamentu;

163. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili organizovanie informačných kampaní o európskom občianstve a právach s ním spojených, t. j. právach na diplomatickú a konzulárnu ochranu, petičnom práve, práve na predkladanie sťažností Európskemu ombudsmanovi, práve voliť a byť volený v európskych voľbách a práve predkladať občianske iniciatívy;

164. oceňuje odhodlanie európskej ombudsmanky zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a transparentnosť inštitúcií a orgánov EÚ;

165. odsudzuje skutočnosť, že viac než 15 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín a 500 000 osôb bez štátnej príslušnosti sa diskriminuje pre odmietnutie uznať ich občianstvo; požaduje, aby EÚ a jej členské štáty rešpektovali základné právo na občianstvo, a predovšetkým vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a plnohodnotne uplatňovali Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961 a Európsky dohovor o občianstve z roku 1997;

166. poukazuje na to, že informovanie občanov o ich základných právach je neoddeliteľnou súčasťou práva na dobrú správu vecí verejných, ktoré je stanovené v charte; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť osobám v najväčšej núdzi, zabezpečili, že sa im vysvetlia ich práva, podporovali ich a zaistili rešpektovanie ich práv;

167. domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti a štátni príslušníci tretích krajín s trvalým pobytom v členských štátoch by mali mať právo voliť v miestnych a európskych voľbách;

168. žiada Komisiu, aby pokročila v konsolidácii práva na dobrú správu vecí verejných tým, že Európsky kódex dobrej správnej praxe zmení na právne záväzné nariadenie;

169. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svojimi politikami zabezpečili riadne dodržiavanie, zaručovanie, ochranu a ďalší rozvoj základných práv v EÚ; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí uznať petičné právo a právo obrátiť sa na ombudsmana ako prostriedky umožňujúce občanom brániť ich práva;

170. vzhľadom na stovky doručených petícií ročne vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami, ku ktorým v súčasnosti dochádza v členských štátoch pri uplatňovaní ustanovení právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako je napríklad smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o strategickom posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to literou aj duchom; žiada Komisiu, aby dôslednejšie dohliadala na podstatu týchto postupov, najmä ak sú predmetom petícií špecifické prípady;

171. opäť zdôrazňuje význam európskej iniciatívy občanov ako nového občianskeho práva, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva a ktorého cieľom je posilniť participatívnu demokraciu v EÚ; poukazuje na význam európskej iniciatívy občanov ako účinného nástroja, ktorý európskym občanom poskytuje priame demokratické právo podieľať sa na rozhodovacom procese EÚ, a to spolu s právom európskych občanov predkladať petície Európskemu parlamentu (EP) a ich právom obrátiť sa na európskeho ombudsmana;

172. vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu európskych iniciatív občanov tým, že zaujme ústretový prístup k občanom pri riešení všetkých nedostatkov tohto nástroja v nadchádzajúcej revízii nariadenia č. 211/2011 a zároveň zlepší informačné kampane pre občanov o využívaní európskej iniciatívy občanov a jej schopnosti ovplyvniť proces tvorby politík EÚ;

Obete trestnej činnosti

173. považuje ochranu obetí trestnej činnosti za prioritu; vyzýva členské štáty, aby okamžite riadne implementovali smernicu o obetiach (2012/29/EÚ) a dodržali tak konečný termín na transpozíciu stanovený na 16. novembra 2015, a žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade s jej článkom 28 zabezpečili zhromažďovanie porovnateľných údajov o jej transpozícii, najmä o tom, ako obete vrátane obetí trestných činov na základe diskriminácie uplatňovali svoje práva; domnieva sa, že na podporu obetí trestnej činnosti ešte treba veľa urobiť, informovať ich o ich právach, zaistiť účinné systémy miest, na ktoré sa môžu obracať, a odbornú prípravu príslušníkov polície a právnikov, a to s cieľom vytvoriť vzťah založený na dôvere medzi nimi a obeťami, ako ukazuje prieskum agentúry FRA týkajúci sa podpory obetí; víta prijatie nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach v roku 2013;

174. vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby zaistili najvyššiu kvalitu zhromažďovania porovnateľných údajov o transpozícii smernice EÚ o obetiach (2012/29/EÚ) a o tom, ako obete vrátane obetí trestných činov na základe predsudkov alebo diskriminácie uplatňovali svoje práva, čo sa vyžaduje v článku 28 uvedenej smernice;

175. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní svojich politík zohľadňovali demografický vývoj a zmeny vo veľkosti a v zložení domácností; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že ich politiky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti nediskriminujú na základe veľkosti a zloženia domácností;

176. poukazuje na právne vákuum, pokiaľ ide o prístup občanov k právnej náprave v prípadoch, keď členské štáty netransponovali právne predpisy EÚ, ktoré sa ich priamo týkajú, alebo ich transponovali oneskorene; zdôrazňuje, že je potrebné na všetkých úrovniach koordinovať akcie s cieľom chrániť a presadzovať základné práva, pričom treba do týchto opatrení zapojiť inštitúcie EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány, MVO a občiansku spoločnosť;

177. zdôrazňuje potrebu posilniť transparentnosť, demokratickú zodpovednosť a otvorenosť inštitúcií v EÚ a naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby:

     –   zintenzívnili svoje úsilie s cieľom bezodkladne uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a zjednodušili postupy pre prístup verejnosti k informáciám a dokumentom; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby obnovila legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa aktu o bezbariérovosti vo forme prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu poskytovanú osobám so zdravotným postihnutím, a aby zabezpečila súlad všetkých politík EÚ v tejto oblasti;

     –   predložili v tomto volebnom období návrh na revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov (nariadenie (EÚ) č. 211/2011) s cieľom zlepšiť jeho fungovanie, pričom doň zahrnú pozmeňujúce návrhy zamerané na odstránenie všetkých administratívnych, organizačných a finančných prekážok, v dôsledku ktorých nie všetci európski občania môžu riadne uplatňovať svoj demokratický vplyv prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, ako sa stanovuje v zmluvách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula aj potrebné ustanovenia s cieľom zamedziť tomu, aby sa určitým skupinám občanov, napríklad nevidiacim alebo osobám žijúcim v zahraničí, bránilo vo výkone ich práva na podporu iniciatív občanov, pretože takéto vylúčenie obmedzuje rovnosť a zapojenie občanov;

     –   predložili návrh na revíziu smernice 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, s cieľom pomôcť občanom EÚ, ktorí majú bydlisko v inom štáte než v ich vlastnom, zúčastniť sa na európskych voľbách v krajine ich bydliska; vyzýva členské štáty, aby všetkým svojim občanom vrátane občanov žijúcich mimo EÚ umožnili voliť v európskych voľbách, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane uskutočnenej vo vhodnom čase;

     –   venovali náležitú pozornosť čoraz väčšej časti obyvateľstva, ktorá je úplne zbavená hlasovacieho práva, pokiaľ ide o vnútroštátne voľby, pretože nemôže hlasovať ani vo svojej domovskej krajine, ani v krajine svojho bydliska;

178.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.

(3)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(4)

Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.

(5)

Smernica 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010, smernica 2012/13/EÚ z 22. mája 2012, smernica 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013.

(6)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(7)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(8)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(9)

Ú. v. EÚ L 373, 31.12.2004, s. 37.

(10)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(11)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(12)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(13)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(14)

Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.

(15)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0062.

(17)

Ú. v. EÚ C 51E, 22.2.2013, s. 101.

(18)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0387.

(19)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.

(20)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.

(21)

Ú. v. EÚ C 124E, 25.5.2006, s. 405.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0322.

(24)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

(25)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0031.

(26)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0350.

(27)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0058.

(28)

Ú. v. EÚ C 353E, 3.12.2013, s. 1.

(29)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.

(30)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0203.

(31)

Akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, odseky 7.2 a 7.3.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa o situácii v oblasti základných práv v EÚ za roky 2013 a 2014 by sa mala vnímať v inštitucionálnom kontexte, ktorý je mimoriadne priaznivý a citlivý, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv v Európskej únii v súčasnosti. S nástupom novej Komisie do funkcie bola prijatá aj nová legislatíva, v ktorej zohráva dôležitú úlohu dodržiavanie Charty základných práv, čo sa týka mandátu prvého podpredsedu a jeho úlohy ako garanta ochrany základných práv v Európskej únii.

Charta základných práv uznáva mnohé občianske, politické, hospodárske a sociálne práva občanov a obyvateľov EÚ. Nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy bol na chartu prenesený rovnaký záväzný právny účinok, aký majú zmluvy.

Všetci občania a obyvatelia EÚ by mali môcť bez rozdielu pohlavia, náboženského vyznania, sexuálnej orientácie a farby pleti užívať práva obsiahnuté v charte. Inštitucionálne subjekty a mimovládne organizácie však, žiaľ, s varovaním poukazujú na to, že ešte stále príliš často dochádza k porušovaniu základných práv na území členských štátov Európskej únie.

To je neprípustné. Európske inštitúcie a členské štáty musia zareagovať pevne a rezolútne s cieľom predchádzať takýmto porušovaniam a skoncovať s nimi. Tento Parlament už v minulosti nejedenkrát navrhol opatrenia, ktoré sa náležite nepresadili a príliš často dochádzalo k porušovaniu základných práv, ktorému sa nezabránilo a ktoré sa páchalo opakovane.

Spravodajkyňa vychádza vo svojej správe z návrhov a odporúčaní, ktoré už Parlament predložil v predchádzajúcich správach o stave základných práv a navrhuje nové riešenia. Správa sa delí na dve časti: v prvej sa spravodajkyňa zaoberá inštitucionálnymi otázkami a v druhej rozoberá stav konkrétnych základných práv.

Spravodajkyňa zapojila do svojej práce hlavné inštitucionálne subjekty, okrem iného Agentúru pre základné práva a komisára Rady Európy pre ľudské práva, mediátorov z členských štátov, ako aj všetkých hlavných aktérov občianskej spoločnosti, ktorí boli oslovení formou informatívneho dotazníka ohľadne stavu základných práv v oblastiach a štátoch, ktoré patria do ich právomoci.

V prvej časti správy spravodajkyňa navrhuje vypracovať náležitú vnútornú stratégiu pre základné práva v Európskej únii, založenú na uplatňovaní článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorá by zapojila všetky orgány Únie, ktoré pracujú v oblasti dodržiavania základných práv. Je potrebné zabezpečiť súlad so strategickým rámcom pre ľudské práva a demokraciu v oblasti vonkajších vzťahov a navyše prekonať tzv. „kodanskú dilemu”, teda dôkladne preveriť dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu nielen pred vstupom jednotlivých štátov do EÚ, ale aj u už existujúcich členských štátov. Okrem toho je nutné na to, aby bola táto stratégia skutočne účinná, vytvoriť reálne dostatočne odrádzajúci mechanizmus na predchádzanie a odstraňovanie situácií porušovania základných práv v členských štátoch.

V druhej časti správy sa spravodajkyňa podrobne zaoberá viacerými porušovaniami základných práv, ktoré považuje za prednostné v súvislosti s aktuálnou politickou situáciou, ako sú sloboda prejavu, potreba zabezpečiť správnu rovnováhu medzi dodržiavaním základných práv a zaručením kolektívnej bezpečnosti, vplyvom politiky úsporných opatrení a korupcie na základné práva a situáciou vo väzniciach. Okrem toho sa zmieňuje aj o témach, za ktoré je EÚ v plnej miere zodpovedná, ako sú boj proti diskriminácii a ochrana práv migrantov a utečencov.


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (13.5.2015)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)

(2014/2254INI(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ramón Jáuregui Atondo

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že je nutné naďalej presadzovať a posilňovať ochranu a plné rozvíjanie základných práv v súlade so zmluvami a s Chartou základných práv Európskej únie, a – konkrétnejšie – zabezpečiť, aby EÚ, jej inštitúcie a členské štáty rešpektovali a presadzovali hodnoty Európskej únie uvedené v článku 2 a všetkých príslušných článkoch Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že európske inštitúcie by mali stáť na čele tohto úsilia, a podčiarkuje, že členské štáty by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o účinné vykonávanie týchto záväzkov;

2.  kladie dôraz na to, že pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) výrazne pomáha chrániť ľudské práva a základné slobody občanov a členských štátov EÚ; berie na vedomie stanovisko č. 2/13 Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že návrh dohody o pristúpení EÚ k EDĽP nie je v súlade s právom EÚ; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa čo najskôr začali zaoberať otázkami, ktoré Súdny dvor nastolil, s cieľom v plnej miere splniť povinnosť pristúpenia k EDĽP podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ a čo najskôr začať rokovania spôsobom, ktorý by bol prínosom pre ochranu práv v EÚ;

3.  upozorňuje na skutočnosť, že by sa mali preskúmať všetky legislatívne návrhy vrátane medzinárodných dohôd a všeobecne všetkých politík EÚ, aby sa zabezpečil ich súlad s Chartou základných práv; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že všetky právne predpisy EÚ, predovšetkým programy hospodárskych a finančných úprav, ktoré nepriaznivo ovplyvnili životné podmienky mnohých ľudí, sa budú sústavne vykonávať v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Európskou sociálnou chartou (článok 151 ZFEÚ), a to najmä so zreteľom na ochranu hospodárskych a sociálnych práv;

4.  zastáva názor, že porušovanie práv, zneužívanie alebo nerovnosti v členských štátoch oslabujú demokraciu a právny štát, ako aj dôveru občanov v inštitúcie Európskej únie; zdôrazňuje úlohu Parlamentu, ktorú ako jediná priamo volená inštitúcia zohráva pri kontrole legislatívnych návrhov a politík s cieľom zabezpečiť ich súlad s chartou; vyzýva zákonodarcu EÚ, aby presadzoval hodnoty EÚ, ako to vyžaduje článok 3 ZEÚ, najmä začleňovanie a rovnoprávnosť stanovené v článkoch 8, 9 a 10 ZFEÚ;

5.  pripomína, že v tejto súvislosti je viac než kedykoľvek predtým potrebné zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi ochrany a presadzovania ľudských práv v Európskej únii, a to aj pokiaľ ide o medzinárodné dohody, a zdôrazňuje, že tvorba právnych predpisov a politík v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj a vonkajší rozmer politík Únie by mali byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, ako aj s EDĽP, pretože účelom politík v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti musí byť zabezpečovať a chrániť slobodu a základné práva;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch účinnú a jednotnú ochranu právneho štátu a predchádzať porušovaniu základných práv, a uznáva, že právny štát zohráva rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní porušovaniu základných práv; pripomína, že základné práva sú neoddeliteľnou súčasťou hodnôt EÚ a že článok 7 Zmluvy o EÚ obsahuje mechanizmus reakcie na prípady akéhokoľvek závažného a pretrvávajúceho porušovania alebo jednoznačného rizika závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ zo strany členského štátu, a zdôrazňuje, že článok 7 by sa mal uplatňovať jednotne na všetky členské štáty s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania;

7.  víta preto rámcové ustanovenia o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu, ktoré prijala Komisia 11. marca 2014, a rozhodnutie Rady pre všeobecné záležitosti o zriadení stáleho dialógu medzi členskými štátmi v Rade o stave právneho štátu v EÚ zo 16. decembra 2014, pretože oba mechanizmy by sa mali uplatniť pred začatím konania podľa článku 7 ZEÚ, a vyzýva Komisiu a Radu, aby pravidelne informovali Európsky parlament;

8.  poukazuje však zároveň na hlavné prekážky pri vykonávaní tohto článku, najmä na skutočnosť, že oficiálne potvrdenie existencie závažného a pretrvávajúceho porušovania základných hodnôt Únie v členskom štáte v súlade s článkom 7 ods. 2 ZEÚ si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade;

9.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli dodatočný mechanizmus na účinné monitorovanie dodržiavania základných práv a zásady právneho štátu v členských štátoch; domnieva sa, že bez toho, aby boli dotknuté už existujúce mechanizmy, ktoré už možno uplatniť v prípade závažného a pretrvávajúceho porušovania, by navrhované alternatívy mali:

     a)  rozšíriť mandát Agentúry Európskej únie pre základné práva, aby zahŕňal monitorovanie dodržiavania základných práv a zásady právneho štátu vo všetkých členských štátoch tak v rámci, ako aj mimo pôsobnosti práva Európskej únie, a aby tak umožňoval zverejňovať informácie o porušovaní základných práv zo strany členského štátu;

     b)  Komisii umožniť, aby na základe zistení uvedených v správach vypracovaných Agentúrou pre základné práva začala konanie vo veci porušenia článku 2 ZEÚ s cieľom účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv v členských štátoch;

10. podčiarkuje význam spolupráce medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi parlamentmi, ako aj medzi týmito orgánmi a Radou Európy a inými organizáciami; zdôrazňuje, že ochrana práv menšín je základným princípom demokracie a odsudzuje všetky formy diskriminácie menšín a zraniteľných osôb a komunít, ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, pričom berie na vedomie rozhodnutie Rady monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv v Európskej únii;

11. pripomína zásadný význam včasnej a správnej transpozície a vykonávania práva EÚ, najmä ak sa dotýka ľudských práv a rozvíja ich;

12. zdôrazňuje potrebu posilniť transparentnosť, demokratickú zodpovednosť a otvorenosť inštitúcií v EÚ a naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a členské štáty, aby:

     –   zintenzívnili svoje úsilie s cieľom bezodkladne uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť a zjednodušili postupy pre prístup verejnosti k informáciám a dokumentom; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vo forme prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu poskytovanú osobám so zdravotným postihnutím, obnovila legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa aktu o prístupnosti a aby zabezpečila súlad všetkých politík EÚ v tejto oblasti;

     –   v tomto volebnom období predložili návrh na revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov (nariadenie (EÚ) č. 211/2011) s cieľom zlepšiť jeho fungovanie, a aby doň zahrnuli pozmeňujúce návrhy zamerané na odstránenie administratívnych, organizačných a finančných prekážok, v dôsledku ktorých nie všetci európski občania môžu riadne vykonávať svoj demokratický vplyv prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, ako sa stanovuje v zmluvách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu takisto zahrnula potrebné ustanovenia s cieľom zamedziť tomu, aby sa určitým skupinám občanov, napríklad nevidiacim alebo osobám žijúcim v zahraničí, bránilo vo výkone ich práva na podporu iniciatív občanov, pretože takéto vylúčenie obmedzuje rovnosť a zapojenie občanov;

     –   navrhli revíziu smernice 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, s cieľom pomôcť občanom EÚ, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte než v ich vlastnom, zúčastniť sa na európskych voľbách v krajine ich bydliska; vyzýva členské štáty, aby všetkým svojim občanom vrátane občanov žijúcich v EÚ umožnili voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane uskutočnenej vo vhodnom čase;

     –   venovali náležitú pozornosť čoraz väčšej časti obyvateľstva, ktorá je úplne zbavená volebného práva, pokiaľ ide o vnútroštátne voľby, pretože nemôže hlasovať ani vo svojej domovskej krajine, ani vo svojej krajine pobytu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Fabio Massimo Castaldo, Kostas Chrysogonos, Richard Corbett, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Tapardel, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Sylvie Goulard, David McAllister, Cristian Dan Preda, Viviane Reding


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (6.5.2015)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)

(2014/2254(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Daniela Aiuto

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v článku 2 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ) sa uvádza, že EÚ je „založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám“;

B.  keďže rovnosť mužov a žien je základným právom a spoločnou zásadou EÚ a keďže ešte stále nie je ani zďaleka dosiahnutá; keďže články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie ustanovujú, že akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia je zakázaná a keďže násilie páchané na ženách je prejavom výraznej rodovej nerovnosti a je jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv v Európe;

C. keďže v článku 4 Charty základných práv Európskej únie sa zakazujú všetky formy neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

D. keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vychádzajú z ľudských práv a sú podstatnými prvkami ľudskej dôstojnosti(1); keďže zamietnutie interrupcie, ktorou sa zachráni život, predstavuje závažné porušenie ľudských práv;

E.  keďže napriek určitému stupňu pokroku dosiahnutého v niektorých oblastiach v posledných rokoch jedna z dvoch žien niekedy počas svojho života zažila jednu alebo viac foriem sexuálneho obťažovania a jedna z troch žien v EÚ vo veku 15 rokov a viac bola niekedy počas svojho života vystavená fyzickému a/alebo sexuálnemu násiliu(2); keďže približne 500 000 žien v EÚ bolo vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov(3) a keďže násilie páchané na ženách a dievčatách predstavuje hlavnú prekážku rodovej rovnosti, je porušením základných práv a zostáva jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ľudských práv v EÚ;

F.  keďže zo záverov vyšetrovania, ktoré v roku 2014 vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva, vyplýva, že väčšina žien, ktoré boli vystavené násiliu, neohlási na polícii, čo sa stalo;

G. keďže násilie páchané na ženách ako forma diskriminácie z dôvodu pohlavia nie je výslovne začlenené do európskeho práva a je súčasťou iba troch vnútroštátnych právnych systémov (Španielsko, Švédsko a Nemecko) a v dôsledku toho sa násilie páchané na ženách nepovažuje za zásadný problém v oblasti rovnosti; keďže členské štáty uplatňujú ad hoc prístup k definovaniu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia s výrazne odlišnými definíciami vo vnútroštátnych právnych predpisoch, čo vedie k neporovnateľnosti údajov;

H. aj keď sankcie úmerné spáchaným trestným činom pôsobia ako odrádzajúci prostriedok proti porušovaniu základných práv, prvoradým cieľom musí byť i naďalej predchádzanie trestným činom (prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych opatrení), a nie prijímanie opatrení až po tom, ako došlo k danej udalosti;

I.   keďže násilie páchané na ženách je najrozšírenejším porušením základných práv v Európskej únii a na celom svete a keďže ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje podstatnú prekážku rovnosti žien a mužov;

J.   keďže násilie páchané na ženách zahŕňa fyzické, sexuálne a psychické zneužívanie, znásilnenie, zneužívanie detí, zneužívanie súvisiace s náboženstvom alebo vierou, sexuálne obťažovanie, obťažovanie a domáce násilie okrem iného prostredníctvom nových technológií a internetu, a to používaním jazyka nepriateľského voči ženám, hrozieb a online urážok, a keďže v niektorých prípadoch tieto násilné činy vyúsťujú do vrážd žien alebo tzv. zločinov cti, čo podľa OSN predstavuje porušenie základného práva žien na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie a prístup k spravodlivosti; keďže ženy a dievčatá majú právo na rovnocenné využívanie a ochranu všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, spoločenskej, kultúrnej, občianskej alebo akejkoľvek inej oblasti(4);

K. keďže prístup k spravodlivosti je ľudským právom a rovnaký prístup k spravodlivosti medzi mužmi a ženami má zásadný význam pre dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže ženy často čelia sociálno-ekonomickým prekážkam spravodlivosti, ako sú ekonomická závislosť, nedostatok finančných zdrojov alebo právnej pomoci a kultúrne stereotypy, ktoré vedú k pocitom strachu a zahanbenia, ako aj procesným prekážkam spravodlivosti, ako sú zdĺhavé trestné konania, diskriminačné praktiky a nízka miera odsúdení; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, z vidieka alebo z menšín, migrantky, utečenky alebo ženy a dievčatá patriace k LGBTI môžu čeliť väčšej inštitucionálnej zaujatosti v prístupe k spravodlivosti než iné ženy;

L.  keďže obchodovanie so ženami a s deťmi a sexuálne vykorisťovanie žien a detí je jasným porušením ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a základných zásad práva a demokracie; keďže v súčasnosti sú ženy voči týmto hrozbám zraniteľnejšie v dôsledku väčšej ekonomickej neistoty a vyššieho rizika nezamestnanosti a chudoby;

M. keďže na trhu práce, ktorý sa tradične vyznačuje rodovou segregáciou, patrí problém vyváženia pracovného a rodinného života a nedocenenie zručností a práce žien medzi najzložitejšie príčiny pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

N. keďže rodová diskriminácia má vplyv na účasť žien a najmä starších žien, osamelých rodičov, žien so zdravotným postihnutím, migrantiek a žien z etnických a kultúrnych menšín na trhu práce;

O. keďže hromadný prístup k internetu prináša stále nové a nové možnosti fyzického a psychického zneužívania žien vrátane tzv. online groomingu;

P.  keďže pretrváva diskriminácia na základe pohlavia, čo má výrazný dosah na pracovný, rodinný a osobný život, a keďže k nej často dochádza v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a služieb; keďže často dochádza k viacnásobnej diskriminácii žien z iných dôvodov než z dôvodu pohlavia, napríklad na základe etnického pôvodu, viery, triednej príslušnosti, sexuálnej orientácie, náboženstva a zdravotného postihnutia;

Q. keďže hospodárska kríza a úsporné politiky uplatňované v mnohých členských štátoch EÚ spôsobili zníženie dostupných rozpočtov a verejných služieb pomoci obetiam násilia páchaného na ženách s negatívnym vplyvov, ktorý oslabuje základné práva a vystavuje ženy väčšej miere hrozby chudoby, vylúčenia, diskriminácie a násilia;

1.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula sexuálne a reprodukčné zdravie a práva ako základné ľudské práva do svojej budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou politikou EÚ v oblasti základných práv v zmysle výzvy Parlamentu z 10. marca 2015(5);

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali právo na prístup k bezpečnej a modernej antikoncepcii a sexuálnej výchove na školách;

3.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie vnútroštátnych stratégií, ktoré sa týkajú rešpektovania a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien; trvá na tom, že je úlohou Únie zvyšovať informovanosť a podporovať najlepšie postupy v tejto oblasti, keďže zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným pri uplatňovaní ostatných ľudských práv;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré môžu vykonať členské štáty v boji proti viacnásobnej diskriminácii;

5.  vyzýva Komisiu, aby podporovala stratégiu a akčný plán na boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia a homofóbii, zintenzívnila prevenciu a zabezpečila lepšiu ochranu a pomoc obetiam, s osobitným zreteľom na najviac zraniteľné osoby, ako sú deti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, utečenci, žiadatelia o azyl a obete diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétnu a ambicióznu stratégiu rodovej rovnosti po roku 2015;

6.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili siete centier poskytujúcich podporu a útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami obchodovania a prostitúcie, a zabezpečili, aby tieto ženy dostali psychologickú, zdravotnú, sociálnu a právnu pomoc a podporu pri hľadaní stabilného zamestnania a sprievodné práva;

7.  kategoricky odsudzuje akékoľvek psychické a fyzické násilie vrátane sexuálneho násilia páchané na ženách; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby obetiam bola poskytnutá pomoc a ochrana;

8.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2012/29/EÚ o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov a smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze;

9.  považuje násilie páchané na ženách, napríklad zabíjanie v mene cti, manželstvá detí, obchodovanie so ženami, mrzačenie ženských pohlavných orgánov či domáce násilie, za závažné formy porušovania ľudských práv, ktoré sa nikdy nesmú ospravedlňovať náboženstvom, kultúrou ani tradíciou;

10. zdôrazňuje, že na účely účinného boja proti násiliu páchanému na ženách a beztrestnosti je potrebná zmena postoja spoločnosti voči ženám a dievčatám, keďže ženy sú často zobrazované v podriadených úlohách a násilie páchané na nich sa často toleruje alebo zľahčuje;

11. vyzýva členské štáty, aby ženám, ktoré boli podrobené násiliu, uľahčili získanie prístupu k spravodlivosti a podporovali výmenu najlepších postupov;

12. zdôrazňuje potrebu riešiť problém rodových prekážok spravodlivosti v členských štátoch, a to tak zo sociálno-ekonomického, ako aj z procesného hľadiska, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie týchto prekážok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zhromažďovanie rodovo diferencovaných údajov o prekážkach spravodlivosti;

13. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je silným nástrojom na komplexný boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách vrátane znásilnenia medzi manželmi, domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

14. vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi praktikami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sú závažnou formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a predstavujú neprijateľné porušovanie ich práva na telesnú integritu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovávali mimoriadnu ostražitosť s ohľadom na tieto praktiky na svojom území a čo najskôr ich zastavili; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pevný a odrádzajúci prístup tým, že budú systematicky a účinne stíhať a trestať páchateľov mrzačenia ženských pohlavných orgánov, v prípade ktorých musí byť nulová tolerancia; trvá na tom, že tento prístup by mal byť sprevádzaný informačnými a osvetovými kampaňami zameranými na príslušné skupiny; víta skutočnosť, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú obete mrzačenia pohlavných orgánov zraniteľné osoby, pričom tieto právne predpisy zaradzujú mrzačenie pohlavných orgánov medzi kritériá udelenia azylu;

15. vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby preskúmali vplyv navrhovaných alebo realizovaných úsporných opatrení rodovo citlivým spôsobom, pri ktorom sa bude zohľadňovať neúmerný vplyv úsporných opatrení na ženy; vyzýva inštitúcie EÚ, aby okamžite prijali nápravné opatrenia, ak úsporné opatrenia negatívnym spôsobom ovplyvnili hospodárske, sociálne a kultúrne práva žien;

16. upozorňuje, že príliš mnoho žien je naďalej obeťou sexuálneho obťažovania na pracovisku v každom segmente trhu práce; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti uskutočňovali kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na súkromný sektor i verejnú službu; vyzýva členské štáty, aby bojovali aj proti beztrestnosti v tejto oblasti;

17. vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením žien v rozhodovacích procesoch, podnikoch a ich správnych radách, vo vede a politike na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni (veľké spoločnosti, vnútroštátne a európske voľby), a najmä na miestnej úrovni; vyzýva na podporu žien v ich profesionálnom rozvoji a úsilí o získanie prístupu k výkonným pozíciám a vyzýva inštitúcie EÚ, aby venovali väčšiu pozornosť zisteniu, že len 17,8% členov správnych rád najväčších verejne kótovaných spoločností v EÚ tvoria ženy,

18. víta skutočnosť, že správa o uplatňovaní Charty základných práv obsahuje odsek o smernici, ktorej cieľom je zlepšiť rodovú rovnosť medzi nevýkonnými riaditeľmi spoločností kótovaných na burze cenných papierov, ako prostriedku podpory základných práv s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnosť medzi ženami a mužmi v správnych radách;

19. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o potrebe podporovať kultúru úcty a tolerancie s cieľom ukončiť všetky formy diskriminácie žien;

20. upozorňuje, že viac než polovicu všetkých postgraduantov tvoria ženy; sa domnieva, že kým bude možné konštatovať rovnaké zastúpenie mužov a žien na rozhodovacích postoch, mali by sa v tomto ohľade prijímať opatrenia pozitívnej diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu vymenovania žien na vrcholové posty;

21. upozorňuje, že rozdiel v odmeňovaní mužov a žien predstavuje neprijateľnú diskrimináciu a je v rozpore so zmluvami EÚ (článok 157 ZFEÚ); vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ženy v EÚ stále zarábajú za tú istú prácu v priemere o 16 % menej než muži; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu uplatňovala vo všetkých segmentoch trhu práce;

22. vyzýva Komisiu, aby sledovala situáciu v oblasti základných práv v EÚ na základe údajov diferencovaných podľa pohlavia;

23. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vnútroštátnym orgánom zodpovedným za rodovú rovnosť nezávislosť a finančnú autonómiu a umožnili im získať potrebný personál a zohrávať smerodajnú úlohu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty spolupracovali s Európskym parlamentom v úsilí v oblasti rodovej rovnosti o vykonávanie akčných plánov a cielených odporúčaní, pokiaľ ide o podporu rovnosti, boj proti násiliu páchanému na ženách a dosiahnutie vyššieho stupňa začleňovania žien do spoločnosti bez ohľadu na členský štát, v ktorom dotknuté ženy žijú;

24. vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančné prostriedky na projekty a partnerstvá medzi členskými štátmi a mimovládnymi organizáciami s uznávanými skúsenosťami v oblasti pomoci ženám, ktoré sú obeťami obchodovania a prostitúcie;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave fiškálnych politík, systémov sociálneho zabezpečenia a verejných služieb zohľadňovali demografický vývoj a zmeny vo veľkosti a zložení domácností; konštatuje, že počet jednočlenných domácností vo väčšine členských štátov EÚ rastie, ale väčšina politík ich priamo alebo nepriamo diskriminuje a neprimerane znevýhodňuje; sa domnieva, že ľudia by nemali byť odmeňovaní ani sankcionovaní za konkrétnu veľkosť a zloženie domácnosti, v ktorej žijú; a preto žiada o neutrálne politiky, pokiaľ ide o veľkosť alebo zloženie domácností;

26. vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou pre základné práva v rámci spoločného odhodlania bojovať proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a diskriminácii;

27. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju reakciu na provokácie v sociálnych médiách zamerané na ženy, ktoré sú terčom neprimeraného online obťažovania;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporovali úlohu formálneho a neformálneho vzdelávania, pokiaľ ide o pomoc pri dosahovaní rodovej rovnosti prostredníctvom posilňovania postavenia žien a ľudí identifikujúcich sa ako LGBTI, a teda pri ochrane ich základných práv;

29. vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje vnútroštátne právne predpisy a zrušili ustanovenia, ktoré diskriminujú ženy, ako to bolo nedávno v prípade týkajúcom sa pravidiel upravujúcich vnútroštátny dôchodkový systém jedného členského štátu, ktorý určoval „normálny vek odchodu do dôchodku“ inak v závislosti od pohlavia dotknutej osoby, a pokiaľ išlo o ženy-žiadateľky, v závislosti od počtu detí, ktoré vychovali(6);

30. vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Anna Záborská, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Constance Le Grip, Georg Mayer, Branislav Škripek, Monika Vana, Julie Ward

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi

(1)

Akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, články 7.2 a 7.3.

(2)

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA): Violence against women (Násilie páchané na ženách): an EU-wide survey (celoeurópsky prieskum). Main results’ (Hlavné výsledky) (2014) http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra-2014-vaw-survey-main-results_en.pdf

(3)

Podľa údajov Komisie uvedených v štúdii s názvom European Commission actions to combat violence against women (Opatrenia Európskej komisie zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách) (január 2015).

(4)

Články 1 a 3 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104).

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.

(6)

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. apríla 2013, Blanka Soukupová/Ministerstvo zemědělství, EU:C:2013:223.


STANOVISKO Výboru pre petície (5.5.2015)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)

(2014/2254(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Soledad Cabezón Ruiz

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na druhú časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Nediskriminácia a občianstvo Únie) a na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na petičné právo zakotvené v článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 215 až 218 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 53 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície,

–   so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2013 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2013 – občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

–   so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie z 18. decembra 2014 k návrhu dohody o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) (stanovisko 2/13) a na problémy, ktoré uvádza v súvislosti so zlučiteľnosťou dohody s právom EÚ,

A. keďže práva vyplývajúce z občianstva Únie sú obsiahnuté v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže Lisabonská zmluva posilnila vymáhateľnosť základných práv, pokiaľ ide o vykonávanie práva EÚ zo strany členských štátov na národnej úrovni; keďže nadobudnutie platnosti charty spolu s Lisabonskou zmluvou vyvolalo veľké očakávania občanov EÚ, že v Európe sa začala nová éra posilnených práv; keďže článok 51 charty stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, orgány a agentúry EÚ musia tieto práva rešpektovať, dodržiavať zásady a podporovať ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami; keďže Komisia považuje tento článok za obmedzenie výkonu svojej úlohy strážkyne zmlúv; keďže pristúpenie EÚ k EDĽP posilní jej záväzok týkajúci sa ochrany základných práv;

B.  keďže presadzovanie zásad demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a zachovávanie ľudskej dôstojnosti na medzinárodnej scéne môže byť skutočné iba vtedy, ak sú tieto zásady v plnej miere a dôsledne dodržiavané a vykonávané v členských štátoch EÚ; keďže podľa Eurobarometra je dôvera v súdnictvo v niektorých členských štátoch mimoriadne nízka;

C. keďže takmer tretina petícií doručených Parlamentu upozorňuje na údajné porušenia základných práv uvedených v charte, pričom tieto petície sa týkajú otázok ako občianstvo, štyri slobody, zamestnanosť, ekonomická situácia, ochrana životného prostredia a spotrebiteľa, súdne systémy, hlasovacie práva a demokratická účasť, transparentnosť v rozhodovaní, zdravotné postihnutie, práva detí, prístup k vzdelávaniu alebo jazykové práva; keďže niektoré petície obsahujú otázky týkajúce sa zdravotnej problematiky a prístupu k zdravotnej starostlivosti a službám zdravotnej starostlivosti, ale tiež otázky súvisiace s právom na prácu, čo je priamy dôsledok hospodárskej krízy; keďže petície sú obvykle najskoršími ukazovateľmi situácie v oblasti základných práv v členských štátoch;

D  keďže Súdny dvor Európskej únie zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane základných práv v EÚ najmä prostredníctvom všeobecných právnych zásad; keďže judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva sú vo všeobecnosti vo vzájomnom súlade; keďže pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach by sa malo prehodnotiť so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie, ktoré vydal 18. decembra 2014;

E.  keďže petičné právo vytvorilo úzku väzbu medzi občanmi EÚ a Európskym parlamentom; keďže európska iniciatíva občanov zaviedla nové priame prepojenie medzi občanmi EÚ a inštitúciami EÚ a môže posilniť rozvoj základných práv a občianskych práv; keďže občianske práva zahŕňajú aj petičné právo ako prostriedok, ktorým občania zabezpečia dodržiavanie svojich vlastných základných práv, ako sa stanovuje v článku 44 charty a článku 227 ZFEÚ;

F.  keďže sa uznáva, že vnútroštátne orgány (súdne orgány, orgány presadzovania práva a správne orgány) sú kľúčovými aktérmi pri zabezpečovaní konkrétneho účinku práv a slobôd zakotvených v charte;

G. keďže Komisia by mala byť naďalej ostražitá, pokiaľ ide o situáciu, keď členské štáty netransponujú právne predpisy EÚ alebo ich transponujú zle; keďže občania EÚ sú nedostatočne informovaní o svojich základných právach;

H. keďže účinnosť špecializovaných inštitúcií, ako sú vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv alebo orgány pre rovnoprávnosť, je dôležitá, pokiaľ ide o pomoc pre občanov presadzovať ich základné práva v rozsahu, v akom členské štáty uplatňujú právo EÚ;

I.   keďže hospodárska kríza a úsporné opatrenia založené na škrtoch v oblasti verejných služieb, rušení pracovných práv, privatizácii a obmedzovaní verejných výdavkov mali negatívny vplyv aj na všeobecný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu podľa článku 14 charty, právo na spravodlivú a dôstojnú prácu uznané v článku 31, právo na zdravotnú starostlivosť uznané v článku 35, právo vlastniť majetok uznané v článku 17 a právo na sociálne zabezpečenie a sociálne služby uznané v článku 34;

J.   keďže právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska je uznané v článkoch 39 a 40 charty; keďže uplatňovanie práva na mobilitu by nemalo obmedzovať toto právo;

K. keďže v článku 21 charty sa uznáva právo na nediskrimináciu z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; keďže podľa článku 19 ods. 1 ZFEÚ môže EÚ prijať právne predpisy na boj proti osobitným druhom diskriminácie;

L.  keďže v charte je zakotvené právo na dobrú správu vecí verejných v Únii; keďže sa tiež stanovuje právo na prístup k dokumentom troch hlavných inštitúcií EÚ; keďže európsky ombudsman predstavuje záruku, že sa tieto práva budú dodržiavať;

M. keďže miera chudoby v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je o 70 % vyššia ako priemer, čiastočne v dôsledku obmedzeného prístupu k zamestnaniu;

N. keďže články 37 a 38 charty uznávajú právo na vysokú úroveň ochrany životného prostredia neodmysliteľne spojenú s uplatňovaním politík Únie;

1.  odsudzuje prípady diskriminácie menšín vrátane etnických a národnostných menšín vzhľadom na to, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná; požaduje, aby Rada odblokovala antidiskriminačnú smernicu, ktorej cieľom je vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; zdôrazňuje skutočnosť, že osobitné potreby najzraniteľnejších občanov, ako sú menšiny, by sa mali riešiť primeraným spôsobom; vyzýva Radu a Komisiu, aby konali účinne a zodpovedne s cieľom presadzovať hodnoty Únie v súvislosti s členskými štátmi, ktoré v týchto otázkach nedodržiavajú v plnej miere svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sa presadzujú právne predpisy, ktoré tým, že obmedzujú slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu prejavu a právo na kolektívne vyjednávanie a akcie, sťažujú alebo znemožňujú riadne dodržiavanie Charty základných práv;

3.  vyzýva Komisiu na urýchlené zabezpečenie transpozície a správneho uplatňovania smernice 2004/38/ES o slobode pohybu občanov zo strany členských štátov, pretože sa často vyskytujú petície na tému problémov, ktorým čelia občania, ako aj ich manželia a deti; konštatuje nárast petícií z viacerých členských štátov o sporoch týkajúcich sa starostlivosti o dieťa v cezhraničnom kontexte v rámci nariadenia Brusel IIa, a najmä petícií proti orgánom niektorých členských štátov v súvislosti s odobratím starostlivosti o deti rodičom, ktorí uplatnili slobodu pohybu v rámci EÚ;

4.  zdôrazňuje potrebu prípadných zmien v zmluvách s cieľom ďalej posilňovať ochranu základných práv v zmluvách EÚ;

5.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby sa v plnej miere angažovali v oblasti ochrany práv dieťaťa v cezhraničných rodinných sporoch; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať práva dieťaťa v politikách EÚ, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa vždy zohľadňovali najlepšie záujmy dieťaťa;

6.  zdôrazňuje, že záujmy a práva detí občanov EÚ by mali byť riadne chránené, a to nielen v rámci Únie, ale aj za jej hranicami, a preto vyzýva na posilnenú spoluprácu s inštitúciami zodpovednými za blaho detí v severských krajinách mimo EÚ; domnieva sa, že všetci partneri EÚ (vrátane členov EHP) by mali ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996;

7.  žiada, aby sa kládol väčší dôraz na ochranu práv dieťaťa, a to najmä s ohľadom na pomoc deťom, ktoré boli odňaté zo svojho domova počas pobytu v zahraničí; domnieva sa, že Dohovor OSN o právach dieťaťa by mal byť základom pre riešenie všetkých sporov o starostlivosť o dieťa týkajúcich sa rodín, ktoré bývajú mimo vlastnej krajiny, pretože venuje osobitnú pozornosť ochrane identity dieťaťa;

8.  vyzýva všetky členské štáty na ratifikáciu Istanbulského dohovoru, aby sa rok 2016 mohol stať rokom boja proti násiliu páchanému na ženách;

9.  zdôrazňuje, že úloha Komisie ako strážkyne zmlúv nie je obmedzená na zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali právne predpisy, ale zahŕňa aj úplné a správne uplatňovanie zákonov, najmä s cieľom chrániť základné práva občanov; vyjadruje poľutovanie nad skutočným obmedzením rozsahu pôsobnosti charty v dôsledku mimoriadne reštriktívneho výkladu jej článku 51, ktorý sa interpretuje tak, že jej bráni riešiť presadzovanie práva EÚ; zastáva názor, že takýto prístup by sa mal zrevidovať, aby sa naplnili očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o ich základné práva; pripomína, že očakávania občanov presahujú rámec prísneho výkladu charty a cieľom by malo byť to, aby tieto práva boli čo najúčinnejšie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa v mnohých odpovediach na petície so sťažnosťami na možné porušovanie základných práv odvoláva na nedostatočné právomoci; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie mechanizmu na monitorovanie, systematické hodnotenie a vydávanie odporúčaní s cieľom podporovať celkový súlad so základnými hodnotami v členských štátoch;

10. pripomína, že záruka dodržiavania základných práv sa vzťahuje aj na občanov krajín mimo EÚ, ktorí sa nachádzajú na území EÚ, a že návraty na základe skráteného konania, neobmedzená dĺžka zadržiavania v zariadeniach pre zadržiavanie prisťahovalcov alebo odmietnutie základnej zdravotnej starostlivosti predstavujú porušenia zásad Charty základných práv;

11. poukazuje na právne vákuum, pokiaľ ide o prístup občanov k právnej náprave v prípadoch, keď členské štáty netransponovali právne predpisy EÚ, ktoré sa ich priamo týkajú, alebo ich transponovali oneskorene; zdôrazňuje, že je potrebné na všetkých úrovniach koordinovať akcie s cieľom chrániť a presadzovať základné práva, pričom treba do týchto opatrení zapojiť inštitúcie EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány, MVO a občiansku spoločnosť;

12. poukazuje na to, že v mnohých prípadoch je pre verejnosť ťažké presne zistiť, na ktorú inštitúciu sa obrátiť, keď sa porušujú jej základné práva, a zdôrazňuje potrebu jasných a dostupných informácií, ktorých cieľom je zabrániť akémukoľvek nedorozumeniu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a uplatniteľnosť Charty základných práv Európskej únie alebo postup na dosiahnutie právnej nápravy;

13. pripomína Komisii jej inštitucionálnu povinnosť analyzovať sťažnosti občanov v súvislosti s možným porušením základných práv, a to nielen pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany EÚ a členských štátov, ale tiež v prípadoch, keď sa systematicky nezabezpečuje ochrana základných práv v členských štátoch;

14. vyzýva členské štáty, aby na základe plného dodržiavania zásady subsidiarity prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie obnovy základných práv, pokiaľ ide o všeobecný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, k spravodlivosti, sociálnym službám a ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých občanov EÚ, a predovšetkým pre 122 miliónov Európanov, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, a aby zabezpečili odstránenie fyzických a iných prekážok, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že cenovo dostupný prístup k energii pre každú domácnosť má zásadný význam a musia sa vykonať cielené opatrenia; vyzýva tiež členské štáty, aby uznali ochranu životného prostredia za kľúčový faktor pri zaručovaní základného práva na zdravie;

15. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odstránili existujúce prekážky na vnútornom trhu a umožnili tak plné uplatňovanie práva na voľný pohyb;

16. pripomína, že prenosnosť práv v oblasti sociálneho zabezpečenia a dávok v nezamestnanosti, dôchodkových práv a práv v oblasti zdravotnej starostlivosti, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, a uznávanie odborných kvalifikácií a akademických kreditov sú dôležité na zabezpečenie plného uplatňovania základných práv a občianskych slobôd, a to aj na základe dosiahnutia mobility pracovníkov, ktorá sa v posledných rokoch v dôsledku hospodárskej krízy zvýšila; poznamenáva však, že pri uplatňovaní týchto práv sa mnohí občania stále stretávajú s problémami; opakuje, že vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov má zásadný význam pre skutočnú mobilitu občanov EÚ;

17. vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné právne a správne ustanovenia s cieľom zabezpečiť, že všetci občania EÚ vo veku, v ktorom majú právo voliť, môžu uplatňovať svoje volebné práva vo vnútroštátnych a regionálnych voľbách, ktoré sa ich týkajú;

18. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov zabezpečili rovnováhu medzi opatreniami na boj proti terorizmu a ochranou základných práv tak, aby tieto práva neboli ohrozené;

19. vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty nedávno prijali právne predpisy, ktoré obmedzujú uznané základné práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; domnieva sa, že takéto právne predpisy ohrozujúce občianske práva vedú k trendu upadania demokracie;

20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch boli prijaté právne predpisy orientované proti LGTBI osobám, pričom okrem útočenia na právo všetkých občanov uzavrieť manželstvo a založiť rodinu obmedzujú právo na nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a slobodu prejavu lesbičiek, gejov a transsexuálnych a bisexuálnych osôb, a odsudzuje tieto právne predpisy;

21. žiada Radu, aby odblokovala smernicu o materskej dovolenke, pretože tento právny predpis umožní skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť a zabezpečí harmonizáciu na úrovni EÚ;

22. vyzýva Komisiu, aby opätovne začala legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa aktu o prístupnosti vo forme prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu poskytovanú osobám so zdravotným postihnutím a zabezpečiť súdržnosť všetkých politík EÚ v tejto oblasti;

23. žiada Komisiu, aby pokročila v konsolidácii práva na dobrú správu vecí verejných tým, že Európsky kódexu dobrej správnej praxe zmení na právne záväzné nariadenie;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svojimi politikami zabezpečili riadne dodržiavanie, zaručovanie, ochranu a ďalší rozvoj základných práv v EÚ; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí uznať petičné právo a právo obrátiť sa na ombudsmana ako prostriedky umožňujúce občanom brániť ich práva;

25. vzhľadom na stovky doručených petícií ročne vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatkami, ku ktorým v súčasnosti dochádza v členských štátoch pri uplatňovaní ustanovení právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako je napríklad smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o strategickom posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to literou aj duchom; žiada Komisiu, aby dôslednejšie dohliadala na podstatu týchto postupov, najmä ak sú predmetom petícií špecifické prípady;

26. opäť zdôrazňuje význam európskej iniciatívy občanov ako nového občianskeho práva, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva s cieľom zlepšiť participatívnu demokraciu v EÚ; poukazuje na význam európskej iniciatívy občanov ako účinného nástroja, ktorý európskym občanom poskytuje priame demokratické právo podieľať sa na rozhodovacom procese EÚ, a to spolu s právom európskych občanov predkladať petície Európskemu parlamentu a ich právom obrátiť sa na európskeho ombudsmana;

27. vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu európskych iniciatív občanov tým, že zaujme ústretový prístup k občanom pri riešení všetkých nedostatkov tohto nástroja v nadchádzajúcej revízii nariadenia č. 211/2011 a zároveň zlepší informačné kampane pre občanov o využívaní európskej iniciatívy občanov a jej vplyve na proces tvorby politík EÚ;

28. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti tak v členských štátoch, ako aj na medzinárodnej scéne;

29. podporuje program EÚ zameraný na odborné vzdelávanie v oblasti súdnictva pre vnútroštátnych sudcov, ktorí sú kľúčovými aktérmi pri presadzovaní práv občanov; upozorňuje na riziko, že právo na účinný právny prostriedok nápravy sa nebude dodržiavať v prípadoch, keď budú vnútroštátne súdne konania neprijateľne odkladané; vyjadruje názor, že na to, aby bola dodržaná zásada rovnosti pred súdom a účinného prístupu k spravodlivosti, by sa v každom členskom štáte mal riešiť problém sociálno-ekonomických prekážok, ktoré tento prístup ovplyvňujú, ako sú nadmerné súdne poplatky; berie na vedomie právnu neistotu vyvolanú každým retrospektívnym ustanovením v nových právnych predpisoch členských štátov, ako aj prípadmi nepretržitých zmien v tej istej regulačnej oblasti, čo de facto bráni prístupu k spravodlivosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinný výkon práva na prístup k spravodlivosti, ako aj nezávislý, spravodlivý, účinný a nestranný súdny systém dodržiavajúci primerané lehoty;

30. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila Gönczovej správu zo 17. februára 2014 o hodnotení súdnictva v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom, v ktorej vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných údajov o vnútroštátnych súdnych systémoch, a preto vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali s EÚ a inštitúciami Rady Európy a pravidelne zhromažďovali a poskytovali nestranné, spoľahlivé, objektívne a porovnateľné údaje o svojich súdnych systémoch; požaduje účinný mechanizmus na pravidelné posudzovanie toho, ako členské štáty dodržiavajú základné hodnoty EÚ uvedené v článku 2 ZEÚ, ktorý poskytne základ pre nástroj včasného varovania, a zdôrazňuje, že Komisia je oprávnená podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu na členský štát, ktorý si neplní povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv;

31. víta Európsky justičný portál, ktorý prevádzkuje Komisia a ktorý poskytuje odborníkom a verejnosti informácie o justičných systémoch, pričom je praktickým nástrojom na zlepšenie prístupu k spravodlivosti so samostatnou časťou venovanou základným právam, ktorej cieľom je informovať občanov o tom, na koho sa obrátiť v prípade porušenia ich základných práv.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Heinz K. Becker, Soledad Cabezón Ruiz, Andrea Cozzolino, Pál Csáky, Miriam Dalli, Eleonora Evi, Sylvie Goddyn, Peter Jahr, Rikke Karlsson, Jude Kirton-Darling, Svetoslav Hristov Malinov, Notis Marias, Edouard Martin, Roberta Metsola, Julia Pitera, Gabriele Preuß, Laurențiu Rebega, Sofia Sakorafa, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michela Giuffrida, Jérôme Lavrilleux, Josep-Maria Terricabras, Ángela Vallina, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Paul Brannen


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

2.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

25

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Heinz K. Becker, Michał Boni, Ignazio Corrao, Rachida Dati, Frank Engel, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Iliana Iotova, Eva Joly, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Louis Michel, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Marina Albiol Guzmán, Carlos Coelho, Pál Csáky, Miriam Dalli, Gérard Deprez, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Marek Jurek, Jeroen Lenaers, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Kati Piri, Barbara Spinelli, Jaromír Štětina, Josep-Maria Terricabras, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Elissavet Vozemberg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Jude Kirton-Darling, Momchil Nekov, Charles Tannock, Romana Tomc, Mihai Ţurcanu


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

[32]

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Louis Michel, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz

ECR

 

EFDD

Laura Agea, Daniela Aiuto, Ignazio Corrao, Laura Ferrara

EFN

 

EPP

 

GREENS/EFA

Eva Joly, Ulrike Lunacek, Judith Sargentini, Josep-Maria Terricabras,

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Martina Anderson, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

NI

Juan Fernando López Aguilar

S&D

Miriam Dalli, Tanja Fajon, Monika Flašíková Beňová, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Iliana Iotova, Jude Kirton-Darling, Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Andrejs Mamikins, Momchil Nekov, Péter Niedermüller, Kati Piri, Birgit Sippel

[25]

-

ALDE

 

ECR

Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Timothy Kirkhope, Branislav Škripek, Helga Stevens, Charles Tannock

EFDD

 

EFN

Lorenzo Fontana

EPP

Heinz K. Becker, Michal Boni, Carlos Coelho, Pál Csáky, Rachida Dati, Frank Engel, Kinga Gál, Brice Hortefeux, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Monica Macovei, Jaromír Štětina, Csaba Sógor, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Romana Tomc, Mihai Ţurcanu, Elissavet Vozemberg

GREENS/EFA

 

GUE/NGL

 

S&D

 

[1]

0

NI

VOIGT UDO

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

-  : proti

0  : zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie