Postup : 2014/0259(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0243/2015

Predkladané texty :

A8-0243/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0281

ODPORÚČANIE     ***
PDF 513kWORD 99k
23.7.2015
PE 537.523v02-00 A8-0243/2015

k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskej únie Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa sociálnej politiky

(06732/2015 – C8-0079/2015 – 2014/0259(NLE))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Patrick Le Hyaric

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STRUČNÉ ODÔVODNENIE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskej únie Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa sociálnej politiky

(06732/2015 – C8-0079/2015 – 2014/0259(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–       so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06732/2015),

–       so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a) a b), článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0079/2015),

–       so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0243/2015),

1.      udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Úvod

Nútená práca predstavuje porušovanie ľudských práv a urážku dôstojnosti miliónov žien, mužov, dievčat a chlapcov.

Snaha bojovať proti tejto najnásilnejšej forme vykorisťovania je základom významných politických a filozofických emancipačných hnutí. Boj za emancipáciu sa v rámci snahy o oslobodenie ľudí od politickej a kultúrnej dominancie a materiálnej závislosti vždy zameriaval na boj proti otrockej práci, ktorá znemožňuje prístup k ďalším právam.

Napriek tomu ešte aj v 21. storočí nútenú prácu vykonáva 21 miliónov osôb: sú obeťami vykorisťovania prinášajúceho tým, ktorí ho organizujú a riadia, 150 miliárd USD ročne.

K tradičným formám vykorisťovania založeným na fyzickom alebo materiálnom obmedzení sa pridali nové formy vykorisťovania, najmä v bohatých krajinách, a niekedy aj napriek existencii právneho štátu. Tieto formy založené na nádeji sú síce menej nápadné a zákernejšie, no rovnako násilné. Postihujú ľudí – mužov, ženy a deti – ktorí sa snažia uniknúť z podmienok, v ktorých žijú, a ktorí v záujme dosiahnutia tohto cieľa zmenili svoj život.

Hoci otroctvo za dlh už na európskom kontinente oficiálne neexistuje, 880 000 osôb v Európskej únii a 1,6 milióna osôb na celom kontinente je obeťou týchto nových foriem nútenej práce. Muži a ženy, ktorým bolo ponúknuté zamestnanie v zahraničí, sa stávajú obeťami svojich údajných zamestnávateľov, migranti obeťami svojich prevádzačov a deti sa stávajú zraniteľnými v dôsledku vykorenenia.

Najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva – ženám, deťom a migrantom – sa vnucujú najhoršie práce a podmienky: prostitúcia, žobranie či najťažšie a najponižujúcejšie práce. Okrem násilia v rámci vykorisťovania trpia neustálym fyzickým a psychologickým násilím, strachom a izoláciou.

Tieto nové formy obchodu s otrokmi a vykorisťovania sa rovnako ako tie staré musia odstrániť prostredníctvom právnych predpisov a rozhodných opatrení na ich presadzovanie. To je cieľom Protokolu Medzinárodnej organizácie práce z roku 2014 k Dohovoru z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, na ktorý sa vzťahuje toto odporúčanie Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci.

Protokol

Protokolom MOP z roku 2014 k Dohovoru z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci sa aktualizuje tento dohovor, pričom sa poskytnú nové nástroje na boj proti nútenej práci a stanoví sa jeho právne záväzný charakter.

Vzhľadom na to, že „kontext a formy nútenej alebo povinnej práce sa zmenili“, sa v protokole uvádza, že je „nevyhnutné“ prijať opatrenia v oblasti prevencie, ochrany a nápravy, ako je napríklad odškodnenie za materiálne škody a fyzické ujmy a ich náprava. Rovnako sa požaduje posilnenie prostriedkov a zintenzívnenie spolupráce medzi štátmi v boji proti moderným formám otroctva, čím sa uznáva ich čoraz viac medzinárodná povaha.

Ustanoveniami protokolu sa posilňuje medzinárodný právny rámec, a to zavedením povinnosti predchádzať nútenej práci a poskytovať obetiam ochranu a prístup k prostriedkom nápravy, napríklad k odškodneniu.

V článkoch 1 a 6 protokolu sa od členských štátov MOP vyžaduje, aby vypracovali národnú stratégiu a akčný plán v záujme účinného a sústavného potláčania nútenej práce a aby po porade s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov prijali opatrenia s cieľom uplatňovať ustanovenia protokolu.

V článku 2 protokolu sa stanovujú opatrenia, ktoré musia prijať členské štáty MOP na predchádzanie nútenej práci, konkrétne:

•   vzdelávať a informovať ľudí, najmä tých, ktorí sú osobitne zraniteľní, a zamestnávateľov;

•   usilovať sa zabezpečiť, aby sa rozsah pôsobnosti a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa predchádzania nútenej práci vzťahovali na všetkých pracovníkov a všetky odvetvia hospodárstva a aby sa posilnili služby inšpekcie práce;

•   chrániť ľudí, najmä migrujúcich pracovníkov, pred potenciálne nekalými a podvodnými praktikami prijímania a umiestňovania;

•   podporovať náležitú starostlivosť vo verejnom i súkromnom sektore; a

•   riešiť hlavné príčiny, ktoré zvyšujú riziko nútenej práce.

Pokiaľ ide o obete nútenej práce, v článku 3 sa stanovuje, že sa majú prijať účinné opatrenia na ich identifikáciu, oslobodenie, ochranu, zotavenie a rehabilitáciu, ako aj ďalšie formy pomoci a podpory.

V článku 4 sa vyžaduje, aby členské štáty MOP zabezpečili všetkým obetiam prístup k prostriedkom nápravy, ako je odškodnenie, a aby príslušné orgány boli oprávnené nestíhať obete za nezákonnú činnosť, ktorú boli donútené páchať.

V článku 5 sa vyžaduje medzinárodná spolupráca v oblasti predchádzania nútenej práci a jej odstraňovania a článkom 7 sa vypúšťajú prechodné ustanovenia dohovoru.

Súlad s politikami a cieľmi Únie

EÚ začlenila do svojho primárneho práva zákaz nútenej práce tým, že začlenila Chartu o základných sociálnych právach pracovníkov a Európsku sociálnu chartu Rady Európy do Zmluvy o fungovaní Európskej únie(1).

Hoci EÚ zatiaľ nepristúpila k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Súdny dvor EÚ sa už naň odvoláva, pričom v jeho článku 4 sa zakazuje otroctvo a nútená práca.

Preto sa politiky EÚ musia snažiť obhajovať ľudské práva a dôstojnú prácu a presadzovať ich, ako aj odstrániť obchodovanie s ľuďmi, či už v rámci EÚ, alebo mimo jej hraníc.

Stanovisko spravodajcu

Pracovné práva sú jedným z hlavných pilierov dôstojnej práce a predstavujú hlavný nástroj na boj proti vykorisťovaniu prácou. Preto je akékoľvek porušenie týchto práv, ich obchádzanie prostredníctvom iných politík, ako je sloboda pohybu, či politický nátlak zameraný na reformu pracovných práv smerom k oslabeniu pôvodne stanovených noriem v rozpore so širším uplatňovaním noriem dôstojnej práce.

V tejto súvislosti je znepokojujúci spôsob uplatňovania smernice o vysielaní pracovníkov, pretože de facto vytvára právnu medzeru a umožňuje podnikom zatvárať oči nad porušeniami pravidiel, uplatňovania minimálnych požiadaviek a platných postupov, či ich dokonca podporovať prostredníctvom reťazca subdodávateľov. Keďže vnútroštátni inšpektori práce nemôžu primerane riešiť nadnárodné prípady, na ktoré sa vzťahuje smernica, je možné akékoľvek porušenie pravidiel, a to aj vo forme nútenej práce. V článku 2 protokolu sa požaduje posilnenie služieb inšpekcie práce s cieľom presadzovať pracovnoprávne predpisy.

V protokole sa žiada od vlád, aby prijali opatrenia na lepšiu ochranu pracovníkov, najmä migrujúcich pracovníkov, pred zneužívajúcimi a podvodnými praktikami počas prijímania do zamestnania. To nemožno dosiahnuť primeraným spôsobom bez skutočného posilnenia prostriedkov na presadzovanie pracovného práva a bez jasného a jednoznačného potvrdenia, že pracovné právo má rovnako ako právo na kolektívne akcie prednosť pred slobodou pohybu či právom hospodárskej súťaže. Ratifikácia tohto dohovoru by preto mala byť sprevádzaná zamyslením sa nad vplyvom európskych sociálnych politík na pracovné právo.

Ďalšie hľadisko, ktoré sa v protokole zdôrazňuje ako spôsob ochrany ľudí pred nútenou prácou, je prevencia a náprava.

Prevencia nemôže byť účinná, kým nedôjde k zastaveniu démonizovania nelegálnych prisťahovalcov a nezačne sa s nimi zaobchádzať ľudsky. Migranti, a to najmä ženy, sú často prvými obeťami nútenej práce a kriminalizácia ich právneho štatútu v prípade, že nemajú v poriadku dokumenty, alebo aktivít, ktoré sú nútení vykonávať (zo 150 miliárd USD ziskov plynúcich z nútenej práce pochádzajú dve tretiny zo sexuálneho vykorisťovania), im znemožňuje prístup k právnym prostriedkom, ktoré by im inak umožnili uplatniť si svoje práva.

Preto je dôležité vyslobodiť tieto osoby z izolácie, v ktorej ich nútia žiť ich vykorisťovatelia a právne systémy, ktoré sú príliš represívne voči nelegálnemu prisťahovalectvu.

Treba sa na európskej úrovni skutočne zamyslieť nad rizikovými faktormi, ktoré privádzajú ľudí k nútenej práci a ktoré MOP vymedzila vo svojej poslednej správe o nútenej práci(2): pokles príjmov a chudoba, zraniteľnosť z dôvodu nedostatočného vzdelania, negramotnosť, zraniteľnosť konkrétnych skupín obyvateľstva (ženy, migrujúce deti). Európska stratégia boja proti chudobe by mala výrazne presahovať jednoduchú koordináciu vnútroštátnych opatrení: mali by sa v nej stanoviť záväzné ciele v oblasti znižovania chudoby, pričom do nej treba zahrnúť slová preambuly protokolu, podľa ktorých nútená práca „prispieva k udržiavaniu chudoby a je prekážkou na ceste k zabezpečeniu dôstojnej práce pre všetkých“.

Pri nápravách utrpenej ujmy vzniká otázka zodpovednosti zamestnávateľa, ale rovnako by sa mala zvážiť aj otázka zodpovednosti objednávateľov práce, aby sa zabránilo oslabeniu zodpovednosti v subdodávateľskom reťazci.

Napokon, EÚ nemôže presadzovať pokrok, ak sa snaží dosiahnuť ho iba v rámci vlastných hraníc a podriadi ho požiadavkám medzinárodnej konkurencie. Európska diplomacia a spoločná obchodná politika musia byť oveľa rozhodnejšie v prístupe k tretím krajinám, ktoré porušujú dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 a jeho protokol z roku 2014.

Či už ide o filipínsku slúžku, ktorá je v Európe izolovaná a vykorisťovaná, alebo pracovníkov, ktorí budujú štadióny na majstrovstvá sveta v Katare, pričom nesmieme zabúdať na desivé prípady detskej práce a násilie v rámci sexuálneho vykorisťovania, všade fungujú rovnaké zločinecké systémy a siete, ktoré nemožno tolerovať.

Spravodajca preto navrhuje, aby Parlament udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady.

(1)

ZFEÚ, [časť III], hlava 10 – Sociálna politika.

(2)

Zisky a chudoba: ekonómia nútenej práce.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Ivo Vajgl, Monika Vana


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

52

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Ivo Vajgl, Renate Weber

ECR

Arne Gericke, Zdzisław Krasnodębski, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská

EFDD

Laura Agea, Tiziana Beghin

ENF

Mara Bizzotto, Dominique Martin

PPE

David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc

GUE/NGL

Lynn Boylan, Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Inês Cristina Zuber

S&D

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Sergio Gutiérrez Prieto, Agnes Jongerius, Jan Keller, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

Verts/ALE

Terry Reintke, Monika Vana, Tatjana Ždanoka

1

-

NI

Lampros Fountoulis

1

0

EFDD

Tim Aker

Vysvetlivky k symbolom:

+ : hlasovali za

-  : proti

0 :      zdržali sa

Právne oznámenie