Postup : 2014/2236(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0247/2015

Predkladané texty :

A8-0247/2015

Rozpravy :

PV 09/09/2015 - 17
CRE 09/09/2015 - 17

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0320

SPRÁVA     
PDF 519kWORD 150k
30.7.2015
PE 554.751v02-00 A8-0247/2015

o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti

(2014/2236(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Verónica Lope Fontagné

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENGESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o sociálnom podnikanísociálnej inováciiboji proti nezamestnanosti

(2014/2236(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2012 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, COM(2010)2020,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 s názvom Sociálna zodpovednosť podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast(1),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(2),

–      so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 o prínose družstiev k prekonaniu krízy(3),

–       so zreteľom na článok 184 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o iniciatíve pre sociálne podnikanie – vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií(4),

–       so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 10. marca 2011(5),

–       so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí(6),

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa zavádza os pre mikrofinancovanie a sociálne podnikanie,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie (COM(2011)0682),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013) 0083),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0247/2015),

A.     keďže sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie vyše 14 miliónom osôb, čo predstavuje približne 6,5 % pracovníkov EÚ; keďže v EÚ sú 2 milióny podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, čo predstavuje 10 % podnikov v Únii;

B.     keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy vzrástla miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých a rozsah sociálnej nerovnosti;

C.     keďže hospodárskou a finančnou krízou sú najviac postihnuté najviac vylúčené a najviac znevýhodnené skupiny na trhu práce, ako napríklad osoby so zdravotným postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia, ženy a dlhodobo nezamestnaní a znevýhodnení pracovníci;

D.     keďže hospodársku a finančnú krízu treba vnímať ako príležitosť na vytvorenie udržateľnejšieho hospodárskeho modelu EÚ s väčším ohľadom na spoločenskú a územnú súdržnosť a environmentálnu udržateľnosť; keďže každé zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie by sa malo spájať s významnou podporou inkluzívnych, udržateľných a kvalitných pracovných miest; keďže sociálne a solidárne hospodárstvo môže prispieť k dosiahnutiu uvedeného cieľa a malo by sa považovať za motor tejto tranzície, schopný prispieť k vyváženiu sociálnych, environmentálnych a hospodárskych tém;

E.     keďže poskytovatelia služieb sociálnej podpory a zdravotných služieb, z ktorých mnohí sú sociálnymi podnikmi, predstavujú jednu z kľúčových oblastí zvyšovania počtu pracovných miest v EÚ a medzi rokmi 2009 a 2013 vytvorili 1,3 milióna pracovných miest; keďže to preukazuje schopnosť tohto odvetvia jednak vytvárať pracovné miesta aj v čase krízy, jednak posilňovať sociálnu a územnú súdržnosť v Európe, a to najmä tým, že pomáhajú užívateľom svojich služieb získať zamestnanie;

F.     keďže na konferencii pod názvom Uvoľnenie potenciálu sociálneho hospodárstva pre rast EÚ, konanej v Ríme 17. a 18. novembra 2014, sa uznalo, že sociálne a solidárne hospodárstvo zohráva v európskych krajinách kľúčovú úlohu a prispieva k dosahovaniu niekoľkých kľúčových cieľov EÚ, napríklad k vytváraniu a zachovávaniu pracovných miest, sociálnej súdržnosti, sociálnej inovácii, rozvoju vidieka, regionálnemu rozvoju a ochrane životného prostredia;

G.     keďže zvýšenie miery zamestnanosti vo vekovom rozpätí 20 – 64 rokov zo 69 % na aspoň 75 % a zníženie počtu ľudí v Európe žijúcich pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25 %, čím by sa z chudoby dostalo viac než 20 miliónov ľudí, sú ciele stratégie Európa 2020, ktoré sa dosiaľ nepodarilo dosiahnuť;

H.     keďže v štrasburskej deklarácii z januára 2014 sa uvádza, že sociálne podniky musia v budúcnosti Európy zohrávať väčšiu úlohu;

I.      keďže EÚ je región s najväčším počtom starších obyvateľov a najnižšou mierou rastu počtu obyvateľov na svete; keďže podľa predpovedí bude do roku 2050 priemerný vek občanov EÚ presahovať 50 rokov; keďže starnúce obyvateľstvo a demografická zmena predstavujú výzvu pre systémy sociálneho zabezpečenia;

J.      keďže podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva zlepšujú hospodárske a sociálne podmienky, no navyše poskytujú aj pružnejšie a inovatívnejšie pracovné podmienky a môžu sa lepšie prispôsobovať hospodárskej a sociálnej situácii;

K.     keďže pre podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva je príznačné ich demokratické nástroje riadenia, silné zapojenie ich členov alebo partnerov do riadenia podniku a veľká transparentnosť ich operácií a reagujú na rastúci dopyt občanov po etickom a sociálnom podnikovom správaní, šetrnom k životnému prostrediu;

L.     keďže medzi podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva sa zaraďuje široká škála podnikov a keďže väčšina týchto podnikov nie je uznaná právnym rámcom na európskej úrovni, ale iba na vnútroštátnej úrovni, aj to iba v niektorých členských štátoch a v rôznych právnych podobách;

M.    keďže družstvá poskytujú vysokokvalitné pracovné miesta, ktorým nehrozí presun do inej lokality, ktoré sú otvorené všetkým a ktoré sú odolné voči kríze; keďže vďaka družstevnému obchodnému modelu sa počas krízy zvýšil ich obrat a miera rastu, a utrpeli menej bankrotov a prípadov prepúšťania než iné podniky;

N.     keďže v článku 2 ods. 1 a článku 2 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) sa vymedzujú „sociálne podniky“ a „sociálne inovácie“;

O.     keďže sociálna inovácia sa týka rozvíjania a uplatňovania nových myšlienok, či už ide o produkty alebo modely sociálnej organizácie, nasmerovaných na riešenie nových sociálnych, územných a environmentálnych požiadaviek a výziev, akými sú starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, zosúladenie pracovného a rodinného života, riadenie rôznorodosti, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, začleňovanie tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce či boj proti zmene klímy;

P.     keďže sociálne investície sú investície do ľudí určené na posilnenie ich zručností a schopností a na ich podporu pri plnohodnotnom zapájaní do pracovného a spoločenského života; keďže sociálne investície zvyčajne odkazujú na politiky v oblastiach vzdelávania, starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti, odbornej prípravy, pomoci pri hľadaní práce a rehabilitácie;

Q.     keďže nedostatok uznania, s ktorým sa podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva stretávajú, pričom niekedy sa ani nepovažujú za hospodárske subjekty, im ešte viac komplikuje prístup k financovaniu, či už verejnému alebo súkromnému; keďže štrukturálne fondy a európske programy by mali prispievať k modernizácii hospodárskych štruktúr vrátane podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré zahŕňajú veľmi rôznorodé spoločnosti z hľadiska formy aj veľkosti (družstvá, vzájomné spoločnosti, nadácie, združenia a nové formy sociálnych podnikov), pričom väčšinou sú to MSP a mikropodniky;

R.     keďže vzdelávanie a odborná príprava musia byť prioritou pokiaľ ide o podnecovanie podnikateľskej kultúry mladých ľudí;

S.     keďže rodový rozdiel v sociálnom podnikaní je menší než v tradičných formách podnikania; keďže sociálne podnikateľky výrazne prispievajú ku zmenšovaniu sociálneho vylúčenia a k vytváraniu nových možností rozvoja;

T.     so zreteľom na potrebu zaistiť dlhodobo nezamestnaným v sociálnom sektore školenie a preškoľovanie s cieľom poskytnúť im nové príležitosti v inovatívnom prostredí, akým je prostredie sociálneho a solidárneho hospodárstva;

U.     keďže sociálne a solidárne hospodárstvo a predovšetkým integračné podniky ponúkajú pracovné možnosti najmä osobám, ktoré sú najviac vylúčené z trhu práce, pre ktoré často vyúsťuje do dlhodobej nezamestnanosti; keďže členské štáty by mohli posúdiť rôzne spôsoby podpory pre podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré zamestnávajú nezamestnané osoby alebo poberateľov dávok, okrem iného v príslušných prípadoch aj zníženie daní a sociálne príspevky;

V.     keďže doplnkový a dodatkový účinok sociálneho a solidárneho hospodárstva je takisto významný, a to spolu s inými opatreniami na podporu zamestnanosti; keďže sa musí sústreďovať viac pozornosti riešeniam, ktoré podporujú opätovné začlenenie ľudí, ktorým chýbajú úplne základné schopnosti a konkurenčné prostriedky, do trhu práce, aby neskôr sami mohli využívať výhody, ktoré ponúkajú inovatívnejšie riešenia sociálneho hospodárstva;

W.    keďže sociálny dialóg je zásadne dôležitý pre fungovanie sociálne trhového hospodárstva EÚ a kľúčový pre presadzovanie konkurencieschopnosti aj spravodlivosti; keďže sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci tvorby politiky EÚ predstavujú významnú sociálnu inováciu;

X.     keďže verejné obstarávanie má často podobu veľkých jednorazových tendrov na služby alebo dodávky, čo môže vylučovať účasť menších subjektov;

Úvod

1.  konštatuje, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré nemusia nutne byť neziskovými organizáciami, sú podniky, ktorých cieľom je splnenie ich sociálneho cieľa, ktorým je tvorba zamestnania pre zraniteľné kolektívy, poskytovanie služieb ich členom alebo vo všeobecnosti tvorba pozitívneho sociálneho a sociálno-environmentálneho vplyvu za opätovného investovania zisku primárne s cieľom dosiahnuť tieto ciele; poukazuje na to, že podniky sociálneho a solidárneho sú charakteristické uplatňovaním týchto zásad:

– prednosť jednotlivca a sociálneho cieľa pred kapitálom;

– demokratické riadenie členmi podniku;

– kombinácia záujmov členov, užívateľov a všeobecného záujmu;

– obrana a uplatňovanie zásady solidarity a zodpovednosti;

– opätovné investovanie ziskov do dlhodobých rozvojových cieľov, alebo do poskytovania služieb v záujme členov alebo vo všeobecnom záujme;

– slobodné a otvorené členstvo;

– autonómne a na verejnej moci nezávislé riadenie;

2.      domnieva sa, že Komisia by mala uznať rozmanitosť sociálnych a podnikov a zaistiť prijatie krokov na úrovni EÚ na podporu sociálnych a solidárnych podnikov všetkých typov;

3.      vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne a dôsledne zaviedli do praxe všetky opatrenia uvedené v iniciatíve pre sociálne podnikanie z roku 2012; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložiť druhú etapu iniciatívy, ktorá by v spolupráci s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a kľúčovými aktérmi sociálneho a solidárneho hospodárstva rozšírila a prehĺbila jej rozsah;

4.      konštatuje, že sociálne a solidárne hospodárstvo nemôže nahradiť sociálny štát a verejné služby;

5.      konštatuje, že model sociálneho podnikania často oslovuje mladých ľudí, ktorým dáva možnosť inovatívne reagovať na súčasné hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy;

6.      zdôrazňuje, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva sú pevne zakotvené v miestnom a regionálnom prostredí, vďaka čomu môžu lepšie rozpoznať jeho osobitné potreby a ponúknuť prevažne komunitné produkty a služby vyhovujúce týmto potrebám a zlepšovať sociálnu a územnú súdržnosť; domnieva sa, že je nutné podporovať cezhraničnú a medziodvetvovú spoluprácu sociálnych a solidárnych podnikov, aby sa umožnila výmena znalostí a postupov spôsobom, ktorý by podnietil rast sociálnych podnikov;

7.      vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli plány a opatrenia na zlepšenie územnej organizácie, a to najmä v oblastiach s trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením, ktoré nielen pomôžu so zavedením a rozvojom podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva a presadzovaním sociálnej inovácie a podnikania, ale pomôžu aj posilňovať sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ a umožniť jednoduchšie riešenie demografických výziev, ktorým Únia čelí;

8.      s veľkým potešením víta nárast počtu konvenčných podnikov, ktoré vo svojich obchodných programoch uplatňujú stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov; zdôrazňuje však, že uplatňovanie uvedených stratégií nie je dostatočnou podmienkou na to, aby podnik mohol byť považovaný za podnik sociálneho a solidárneho hospodárstva;

9.      považuje za dôležité určiť, z čoho pramení menší rodový rozdiel v sociálnom podnikaní, aby tieto faktory mohli tvorcovia politiky zohľadňovať pri presadzovaní sociálneho a tradičného podnikania;

10.    je presvedčený, že sociálna inovácia významným spôsobom prispieva k vytváraniu základov udržateľnejšieho, inkulzívnejšieho rastu v službách spoločnosti, ktorý vytvára lepšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; konštatuje, že sociálna inovácia sa musí zameriavať na efektívne zvyšovanie kvality služieb, nie len na jednoduché znižovanie nákladov;

11.    víta skutočnosť, že štyri členské štáty EÚ (Španielsko, Francúzsko, Portugalsko a Belgicko) majú vnútroštátne právne predpisy venované sociálnemu a solidárnemu hospodárstvu, pričom Poľsko spustilo stratégiu rozvoja sociálneho a solidárneho hospodárstva a že v Rumunsku sa diskutuje o prijatí právnych predpisov na reguláciu sociálneho a solidárneho hospodárstva;

12.    domnieva sa, že Komisia by mala uznať a podporovať úlohu neziskových poskytovateľov sociálnych služieb, a to politicky a finančne;

13.    zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vzájomné výmeny medzi inovatívnymi sociálnymi podnikmi, školami, akademickou obcou a subjektmi zainteresovanými do sociálnych investícií, zohľadňujúc pritom potreby spoločnosti, aby sa posilnili podnikateľské kapacity a zlepšili podmienky na rozvoj a rast podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, a aby sa vytvorili sociálne inovačné zoskupenia; domnieva sa, že je dôležité zohľadňovať názory zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a spotrebiteľských organizácií; vyzýva členské štáty, aby podporovali model družstevného podnikania;

14.    zdôrazňuje, že na vytvorenie potrebných rámcových podmienok pre systém sociálnej inovácie vo všetkých členských štátoch je potrebná spolupráca medzi všetkými členskými štátmi, keďže samotné sociálne a solidárne hospodárstvo nemôže bojovať proti symptómom a príčinám najnaliehavejších sociálnych problémov;

Stratégia Európa 2020

15.    uznáva, že EÚ zostáva ďaleko od naplnenia cieľov vytýčených v stratégii Európa 2020, najmä pokiaľ ide o ciele súvisiace so zamestnanosťou, inováciou a znižovaním chudoby a sociálneho vylúčenia; konštatuje, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva sa podieľajú nie len na udržateľnejšom, inteligentnom a inkluzívnom hospodárskom modeli, ale aj na sociálnom modeli a jeho podiele na jednotnom trhu, a preto si zaslúžia jednoznačné uznanie a podporu zo strany EÚ a členských štátov, ako s tým počítajú ústavy niektorých členských štátov a rôzne základné texty EÚ; vyzýva preto, aby sa pri revízii stratégie Európa 2020 vzhľadom na dôležitý príspevok, ktorým sociálne a solidárne hospodárstvo môže prispieť k naplneniu cieľov stratégie, uvažovalo o jeho zohľadnení;

16.    upozorňuje, že s novými modelmi spotreby sa spájajú aj demografické trendy a že starnutie obyvateľstva v rozvinutých krajinách spôsobuje čoraz väčší dopyt po sociálnych službách, takisto však prináša možnosti vytvoriť sociálne zodpovedné podniky;

17.    prízvukuje, že vzhľadom na svoj sociálny a inkluzívny charakter sociálne a solidárne hospodárstvo ponúka zamestnanie skupinám, ktoré sú najčastejšie vylúčené z otvoreného trhu práce, čím prispieva k solidarite a sociálnej súdržnosti, ako aj hospodárskemu rastu;

18.    domnieva sa, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva môžu vytvoriť procesy, ktoré umožnia efektívnejšiu, zodpovednejšiu a transparentnejšiu správu zmenšujúcich sa zdrojov, a môžu zvýšiť mieru vykonávania sociálne zodpovedných opatrení;

19.    vyzýva členské štáty, aby podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva lepšie zahŕňali do akčných plánov zamestnanosti a sociálneho začlenenie, ako aj do národných programov reforiem, s cieľom otvoriť a využiť ich potenciál v oblasti vytvárania pracovných miest a schopnosť prispieť k naplneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020;

20.    víta skutočnosť, že objem prostriedkov na predbežné financovanie európskej iniciatívy na podporu mladých ľudí sa zvýšil na 30 %; žiada členské štáty, aby opatrenia na podporu sociálneho podnikania zosúladili so svojimi vnútroštátnymi plánmi vykonávania záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a inovácie prostredníctvom vnútroštátnych operačných programov ESF; naliehavo vyzýva k účinnej a efektívnej implementácii systémov záruk pre mladých ľudí;

Verejné obstarávanie

21.    zdôrazňuje, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva sa pri prístupe k verejným zákazkám stretávajú s ťažkosťami súvisiacimi s ich veľkosťou a finančnými schopnosťami; požaduje rýchlu a účinnú transpozíciu a implementáciu nových smerníc o verejnom obstarávaní a koncesiách (smerníc 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ a 2014/23/EÚ) s cieľom dosiahnuť vyššiu účasť podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva v obstarávaní verejných zákaziek, zlepšiť vyhradzovanie zákaziek pre takéto podniky, posilňovať ich úlohu a podporovať sociálne začlenenie a sociálnu inováciu; žiada, aby sa uľahčila účasť týchto podnikov vo verejnom obstarávaní prostredníctvom primeraného poradenstva, zjednodušenia postupov, ktoré musia absolvovať, a takej prípravy tendrov, aby boli prístupné pre menšie subjekty; žiada, aby sa vo verejnom obstarávaní uprednostňovali ponuky, ktoré okrem nižšej ceny prinesú vyššiu hospodársku a sociálnu hodnotu, pričom sa do verejných zákaziek začlenia sociálne alebo environmentálne kritériá;

22.    víta revíziu smerníc o verejnom obstarávaní a koncesiách, ktoré obsahujú sociálne ustanovenia a kritériá zamerané na podnietenie sociálneho začlenenia a inovácie, ako aj vyhradené zákazky na podporu zamestnávania najviac znevýhodnených osôb na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby zásady obstarávania náležitým spôsobom zavádzali do všetkých obstarávacích a výberových postupov a aby vo veľkej miere vyberali ekonomicky najvýhodnejšie ponuky v súlade s environmentálnymi, sociálnymi a pracovnoprávnymi povinnosťami; naliehavo vyzýva členské štáty k tomu, aby do procesov verejného obstarávania zahrnuli sociálne ustanovenia a kritériá s cieľom posilniť postavenie znevýhodnených osôb na trhu práce, znížili administratívnu záťaž, zjednodušili postupy a prijali účinnejšie opatrenia proti korupcii;

23.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Komisiou predloženej stratégii jednotného digitálneho trhu pre Európu nie sú uvedené podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva a ich potenciálne prispenie k dosiahnutiu cieľov Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto stratégia nezohľadňuje potrebu zaistiť pre všetkých plnohodnotný, rovnocenný a neobmedzený prístup k novým digitálnym technológiám, trhom a telekomunikácii, a to najmä so zreteľom na ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že technologické podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva môžu jednoducho a s efektívnym vynaložením nákladov zohrávať zásadnú úlohu pri boji proti spoločenským zmenám;

Financovanie

24.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva majú dokonca väčší problém získať financovanie než tradičné podniky, a to z verejných i súkromných zdrojov, a preto vyzýva verejné orgány a poskytovateľov finančných služieb, aby vytvorili široké spektrum vhodných finančných nástrojov, ktoré účinne podporia sociálne podniky vo všetkých etapách rozvoja ich podnikania, predovšetkým počas ich zakladania, a aby vytvorili rámec zameraný na spájanie potenciálnych investorov a sektorových fondov;

25.    upozorňuje, že prístup k financovaniu komplikuje skutočnosť, že pracovníci inštitúcií finančného sprostredkovania nie sú oboznámení s realitou podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva; zdôrazňuje potrebu zlepšiť vzdelávanie týchto pracovníkov o podnikoch sociálneho a solidárneho hospodárstva, aby sa uľahčil ich prístup k financovaniu; vyzýva preto na zavedenie európskej značky dôvery pre sociálne podnikanie, ktorá investorom umožní identifikovať fondy s portfóliom, ktoré zahŕňa sociálne podniky, s osobitným dôrazom na európsky fond sociálneho podnikania;

26.    zdôrazňuje, že je potrebné viac podnecovať vytváranie a podporu sietí sociálnych podnikov v záujme podpory synergií pri organizovaní, výmene a šírení technológií a rozvoji služieb medzi výrobcami v rôznych regiónoch;

27.    zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať štruktúrovanejší dialóg medzi MSP, sociálnymi a solidárnymi podnikmi a finančnými inštitúciami, a to prostredníctvom na to určených internetových platforiem;

28     s uspokojením víta schválenie nariadenia o európskych fondoch sociálneho podnikania;

29.    oceňuje, že časť financovania programu EaSI je vyčlenená na podporu pre poskytovanie financovania podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva; zdôrazňuje úlohu, ktorú má zohrávať os sociálneho podnikania programu EaSI, ESF a všetky ďalšie relevantné programy EÚ pri zlepšovaní ich financovania; zdôrazňuje potrebu zvýšenia informovanosti o možnostiach financovania; vyzýva členské štáty, aby vytvorili národné kontaktné miesta alebo jednotné kontaktné miesta na pomoc subjektom sociálneho a solidárneho hospodárstva v oblasti prístupu k systémom financovania z prostriedkov EÚ;

30.    vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stropné hodnoty úverov pre sociálne podniky uvedené v programe EaSI a zistila, či zodpovedajú podmienkam na trhu;

31.    zdôrazňuje potrebu podporovať podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva dostatočnými finančnými prostriedkami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, čím sa vytvoria synergie medzi rôznymi podnikmi; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uznali, že požadované finančné prostriedky je nutné zabezpečiť; považuje preto za potrebné zlepšiť prístup k financovaniu sociálneho a solidárneho hospodárstva rôznymi prostriedkami, ako sú európske fondy, fondy rizikového kapitálu, mikroúvery a kolektívne mikrofinancovanie (crowdfunding);

32.    vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom miestnych orgánov posilnili verejné služby (napríklad zdravotníctvo a školstvo) a využívali ich ako motor zvyšovania kvality služieb v záujme zabezpečenia pracovných príležitostí a zvýšenia úrovne poskytovaných služieb, a to s cieľom znížiť rozsah chudoby a sociálneho vylúčenia;

33.    pripomína, že pravidlá štátnej pomoci by nemali byť prekážkou financovania podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva a sociálnych služieb z verejných zdrojov; v tomto zmysle žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc bola v prípade takýchto podnikov a služieb flexibilná a aby uľahčila správne pochopenie a vyčleňovanie štátnej pomoci týmto podnikom a službám zo strany miestnych a regionálnych orgánov;

34.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície obsahuje zmienku o odvetví sociálneho a solidárneho hospodárstva len v odôvodneniach; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala prístup zameraný na sociálne investície predstavený v rámci balíka o sociálnych investíciách, a aby sa pri hodnotení projektov Európskeho fondu pre strategické investície zohľadnila projekty súvisiace so sociálnym a solidárnym hospodárstvom;

35.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že integračné podniky vytvorené na základe partnerstva medzi podnikmi sociálneho a solidárneho hospodárstva veľmi často nemajú prístup k prostriedkom určeným pre MSP; žiada Komisiu, aby navrhla novú výnimku z právneho vymedzenia MSP podobnú už existujúcim výnimkám pre verejné investičné spoločnosti, spoločnosti investujúce do rizikového kapitálu, či univerzity alebo neziskové výskumné strediská, aby bolo možné označiť integračný podnik za samostatný podnik aj v prípade, ak iný podnik samostatne alebo spoločne s inými podnikmi vlastní 25 % alebo viac kapitálu alebo hlasovacích práv v rámci jeho správnej rady;

Odborná príprava

36.    žiada členské štáty, aby podporovali kultúru podnikania a model družstevného podnikania a do študijných osnov a plánov odbornej prípravy zahrnuli sociálne podnikanie, ako aj zásady sociálneho a solidárneho hospodárstva; vyzýva ich tiež, aby podporovali zakladanie inkubátorov podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva v rámci univerzít;

37.    poukazuje na to, že sociálne a solidárne hospodárstvo by mohlo výrazne pomôcť znížiť nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby presadzovali väčšie zapojenie podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva do vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy v členských štátoch, a to najmä prostredníctvom duálnych systémov odbornej prípravy;

38.    vyzýva členské štáty, aby úrady práce vybavili možnosťou poskytovať účinné informácie osobám, ktoré chcú pracovať v odvetví sociálnych a solidárnych podnikov;

39.    zdôrazňuje, že niektoré podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva sú konkurencieschopné a zaujímajú vo svojom odvetví vedúce postavenie, pričom iné potrebujú špecializované poznatky, aby rozbehli, rozvinuli a riadili svoje podniky; žiada členské štáty, aby vypracovali učebné plány, ktoré budú venované a prispôsobené osobitne podnikateľom sociálneho sektora a najmä skupinám s nižšou mierou zamestnanosti – ženám, mladým ľuďom či znevýhodneným pracovníkom – s cieľom rozvinúť základné kapacity a vedomosti o podnikovom riadení;

40.    žiada členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie a profesijné poradenstvo pre pracovníkov v staršom veku, dlhodobo nezamestnaných a osoby s postihnutím prostredníctvom podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, aby sa uľahčilo ich začleňovanie do trhu práce;

41.    poukazuje na to, že správe chápanie ľudských práv je zásadné pre dosiahnutie sociálnych cieľov sociálnych a solidárnych podnikov; vyzýva preto členské štáty, aby pripravili programy odbornej prípravy na oboznámenie odborníkov v sociálnej sfére s náležitým uplatňovaním zásad ľudských práv v Európe;

42.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali potenciál programov ako Erasmus+ a teda podnecovali výmeny študentov a učiteľov, ako aj iných inovatívnych podnikateľov;

43.    pripomína, že odvetvia s širokou možnosťou rastu a tvorby pracovných miest, napríklad biele či zelené odvetvie, sú odvetvia s výraznou prítomnosťou sociálneho a solidárneho hospodárstva; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby presadzovali vzdelávanie a odbornú prípravu v týchto odvetviach;

Podporapropagácia

44.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad nízkou mierou uznania, ktoré sa venuje sociálnemu a solidárnemu hospodárstvu na európskej úrovni; nazdáva sa, že lepšiemu zapojeniu spoločnosti do sociálneho a solidárneho hospodárstva by prospelo zlepšenie zberu údajov rozčlenených podľa rodu, výmena informácií a osvedčených postupov na európskej úrovni a lepšie šírenie informácií o sociálnom a solidárnom hospodárstve a jeho úspechoch v médiách, čo by prispelo k lepšiemu pochopeniu, uznaniu a viditeľnosti tohto sektora;

45.    podporuje vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy na výmenu informácií určenú pre sociálne podniky, podnikateľské inkubátory, podnikateľské klastre a investorov do sociálnych podnikov, a podporuje tiež uľahčenie výmeny informácií a prístupu k podpore z programov EÚ; domnieva sa, že vytvoreniu takejto platformy by mali predchádzať konzultácie so zainteresovanými skupinami;

46.    žiada Komisiu, aby uskutočnila komparatívnu štúdiu o vnútroštátnych systémoch certifikácie a označovania sociálneho a solidárneho a aby umožnila vzájomnú výmenu osvedčených postupov v úzkej spolupráci s podnikmi sociálneho a solidárneho hospodárstva;

47.    žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili priaznivé prostredie pre tvorbu podnikateľských inkubátorov pre podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva, a aby vytvorili a účinne propagovali internetovú platformu pre výmenu údajov medzi sociálnymi investormi a sociálnymi podnikateľmi (Social Innovation Europe Platform), ktorej podrobnosti už sú dohodnuté;

48.    žiada členské štáty, aby rozšíri výmenu osvedčených postupov v súvislosti s možnými spôsobmi podpory podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva a sociálnych investícií vrátane, ak je to vhodné, daňových úľav alebo zvýhodnení pre podniky, ktoré sa venujú zraniteľným osobám, napríklad osobám s postihnutím;

49.    žiada Komisiu, aby pozorne sledovala konkrétne opatrenia zavádzané členskými štátmi na zaistenie toho, aby každý, kto sa rozhodne pre sociálne a solidárne podnikanie, mal rovnaké práva z hľadiska sociálnej ochrany, ochrany zdravia a istoty pracovného miesta;

50.    žiada Komisiu, aby zaistila, aby žiadne opatrenie zavedené členskými štátmi nebránilo vo voľnom pohybe pracovníkov, a aby každý, kto sa rozhodne pre sociálne a solidárne podnikanie, mohol svoju činnosť vyvíjať kdekoľvek na území Únie;

51.    podporuje myšlienku, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva by mohli byť osobitnou kategóriou obchodných spoločností s vlastným právnym štatútom, daným tým, že majú iné ciele než prostý zisk podielnikov; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade rímskou stratégiou, ktorú prijali zástupcovia sociálneho a solidárneho hospodárstva z Európy, a predložila právny rámec pre takéto podniky, ktorý by vznikol prostredníctvom európskeho štatútu družstiev, nadácií a vzájomných spoločností;

52.    vyzýva Komisiu, aby zlepšila sociálny dialóg v sociálnom a solidárnom hospodárstve s cieľom uľahčiť sociálnu inováciu a zlepšovanie pracovných podmienok a zabezpečiť plné uznanie potenciálu tohto odvetvia v oblasti vytvárania pracovných miest;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0049.

(2)

Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0301.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0429.

(5)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 187.

(6)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52014XG0614%2804%29


DÔVODOVÁ SPRÁVA

EÚ vytýčila smerovanie svojej činnosti v stratégii Európa 2020 prostredníctvom veľmi ambicióznych cieľov, ktoré nemôže prehliadať.

Napriek tomu hospodárska a finančná kríza, ktorou EÚ trpela v posledných rokoch a ktorá sa našťastie už chýli ku koncu, spôsobila, že sme sa od týchto cieľov odklonili, čo nás donútilo pretvoriť hospodársky a sociálny model tak, aby budúci rast nebol iba udržateľný, ale aby dodržiaval zásady hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, o ktorú sa EÚ opiera.

EÚ musí v krátkodobom výhľade čeliť dôležitým výzvam, akými sú hospodárska a finančná udržateľnosť, sociálna prosperita a najmä tvorba zamestnania, pričom sa treba zamerať konkrétne na najzraniteľnejšie skupiny, akými sú okrem iného mladí ľudia, ženy, seniori, dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, prisťahovalci či rómska komunita. Ale ak má EÚ tieto výzvy prekonať, nesmie zabúdať na budúce výzvy, akými sú starnutie obyvateľstva či vyľudňovanie vidieckych oblastí.

A na to, aby sa jej podarilo tieto ciele splniť, hlavnú úlohu musí zohrávať sociálne hospodárstvo. Podniky sociálneho hospodárstva sa prejavili ako odolnejšie voči hospodárskym otrasom a ako schopné ponúknuť inovatívne riešenia podporujúce súdržnosť a sociálne začlenenie či tvorbu zamestnania. Okrem toho majú podniky sociálneho hospodárstva pevné puto s miestnym a regionálnym prostredím, takže ponúkajú vhodné odpovede na osobité potreby.

Sociálne podnikanie a sociálna inovácia budú nevyhnutné na ďalší rozvoj sociálneho hospodárstva. Preto je rozhodujúce venovať osobitnú pozornosť vzdelávaniu a odbornej príprave. EÚ musí mladým ľuďom už od útleho veku vštepovať toto potrebné inovačné a podnikateľské nadšenie.

Na druhej strane si nesmieme mýliť sociálne hospodárstvo so sociálnou zodpovednosťou podnikov. Podnik sociálneho hospodárstva je ten, ktorého hlavným cieľom je mať sociálny zámer namiesto tvorby prínosov pre ich majiteľov alebo partnerov, pričom sociálna zodpovednosť podnikov znamená, že podniky do svojich obchodných programov dobrovoľne začlenia sociálne a environmentálne ciele.

Sociálna inovácia a podnikanie sú preto kľúčom k rozvoju sociálneho hospodárstva a na to, aby sa podnietili, by sa malo vyvinúť úsilie v týchto oblastiach:

– vzdelávanie a odborná príprava

– zlepšenie financovania

– lepšia viditeľnosť na európskej a vnútroštátnej úrovni a výmena informácií a osvedčených postupov

– podpora rozvoja sociálneho hospodárstva v EÚ a v členských štátoch

– zlepšenie právneho prostredia.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

44

6

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Ivo Vajgl, Monika Vana


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENGESTORSKOM VÝBORE

44

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Ivo Vajgl, Renate Weber

ECR

Arne Gericke, Zdzisław Krasnodębski, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská,

PPE

David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc

NI

Lampros Fountoulis

S&D

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Sergio Gutiérrez Prieto, Agnes Jongerius, Jan Keller, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

Verts/ALE

Terry Reintke, Monika Vana, Tatjana Ždanoka

6

-

EFDD

Tim Aker

GUE/NGL

Lynn Boylan, Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Inês Cristina Zuber

4

0

EFDD

Laura Agea, Tiziana Beghin

ENF

Mara Bizzotto, Dominique Martin

Vysvetlivky k symbolom:

+ : hlasovali za

-  : proti

0  : zdržali sa

Právne oznámenie