Postup : 2014/2241(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0258/2015

Predkladané texty :

A8-0258/2015

Rozpravy :

PV 29/10/2015 - 5
CRE 29/10/2015 - 5

Hlasovanie :

PV 29/10/2015 - 10.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0391

SPRÁVA     
PDF 370kWORD 304k
22.9.2015
PE 557.222v02-00 A8-0258/2015

o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe

(2014/2241(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajkyňa: Isabella De Monte

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trhochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre kultúruvzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe

(2014/2241(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch(1),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–       so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu (COM(2014)0464),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(2),

–       so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím(3).

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä jej článok 195,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0258/2015),

A.     keďže opatrenia prijaté na úrovni EÚ podľa článku 195 ZFEÚ musia dopĺňať činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov;

B.     keďže cestovný ruch je kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva, ktoré vytvára vyše 10 % HDP EÚ, ak vezmeme do úvahy i odvetvia súvisiace s cestovným ruchom; keďže cestovný ruch tiež výrazne pomáha zamestnanosti, pretože priamo zamestnáva 13 miliónov pracovníkov, čo predstavuje najmenej 12 % pracovných miest v EÚ;

C.     keďže Európa je v celosvetovom meradle turistickou destináciou číslo jeden, s trhovým podielom 52 %; keďže štatistiky ukazujú, že väčšina ciest obyvateľov EÚ do zahraničia smeruje naďalej do destinácií v EÚ, a keďže sa predpokladá, že počet medzinárodných turistov prichádzajúcich do EÚ bude rásť každý rok do roku 2025 o 140 miliónov;

D.     keďže cestovný ruch predstavuje významnú sociálno-ekonomickú činnosť v EÚ s veľkým vplyvom na hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny rozvoj a keďže by preto mohol pomôcť pri riešení súčasnej hospodárskej krízy a krízy zamestnanosti;

E.     keďže pobrežný a námorný cestovný ruch je najväčšou námornou činnosťou v Európe a keďže predstavuje viac než tretinu námorného hospodárstva, ktoré má priamy vplyv na mnohé iné odvetvia hospodárstva EÚ a zamestnáva 3,2 milióna ľudí, väčšinou vo veku od 16 do 35 rokov; keďže treba tiež pripomenúť, že toto odvetvie je hybnou silou rastu a tvorby pracovných miest, najmä v oblastiach Atlantického oceánu a Stredozemného mora;

F.     keďže priority politiky v oblasti cestovného ruchu prispievajú najmenej k trom prioritám Komisie s predsedom Junckerom, konkrétne k udržateľnému rastu a zamestnanosti, prepojenému jednotnému digitálnemu trhu a hlbšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému trhu;

G.     keďže opatrenia ohlásené v oznámení Komisie z roku 2010 s názvom „Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu“ podporujú ambiciózny cieľ udržať dominantné postavenie Európy vo svete ako destinácie cestovného ruchu;

H.     keďže v rozpočte EÚ neexistuje žiaden osobitný riadok pre cestovný ruch a keďže opatrenia v tejto oblasti pochádzajú z rôznych fondov, pilotných projektov a prípravných akcií;

I.      keďže cestovný ruch v Európe čelí viacerým novým výzvam, ako sú digitalizácia distribučných kanálov, rozvoj nového odvetvia hospodárstva spoločného využívania zdrojov, rast konkurencie v nových, lacnejších destináciách tretích trhov, zmena v správaní spotrebiteľov, prechod na tzv. zážitkovú ekonomiku, požiadavky na kvalitu služieb pre klientov, potreba pritiahnuť a udržať kvalifikovaných zamestnancov, demografické zmeny a problém sezónnosti.

J.      keďže tvorcovia politiky v oblasti cestovného ruchu môžu riešiť výzvy, ako sú demografické zmeny a sezónnosť cestovného ruchu, vytvorením produktov a služieb, ktoré zabezpečujú špecifické potreby rastúceho počtu starších občanov schopných cestovať mimo hlavnej sezóny;

K.     keďže MSP v odvetví cestovného ruchu čelia značným ťažkostiam v dôsledku veľkej regulačnej záťaže;

L.     keďže podpora Európy prostredníctvom propagácie vlastných turistických destinácií a stratégie obchodných značiek slúži ako dôležitý nástroj na posilnenie obrazu, profilu a konkurencieschopnosti Európy ako súboru udržateľných a kvalitných turistických destinácií, umožňuje, aby sa európske destinácie odlišovali od iných medzinárodných destinácií, a pomáha pritiahnuť zahraničných turistov, najmä z rozvíjajúcich sa trhov tretích krajín;

M.    keďže konflikty blízko hraníc EÚ, napríklad na Ukrajine a na Blízkom východe, majú spolu s teroristickými hrozbami negatívny vplyv na odvetvie cestovného ruchu, a preto si vyžadujú protiopatrenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

N.     keďže udržateľný, dostupný a zodpovedný cestovný ruch, ktorý je v súlade s prírodou, krajinou a mestskými destináciami a ktorý sa opiera o efektívne využívanie zdrojov, udržateľnú mobilitu a ochranu klímy, pomáha chrániť miestne životné prostredie, najmä v horských a pobrežných regiónoch a na ostrovoch, a prinášať trvalé výsledky v oblasti regionálneho rastu, uspokojuje rastúci dopyt cestujúcich po kvalite a pomáha podnikom súťažiť;

O.     keďže európsky kultúrny cestovný ruch zohráva dôležitú úlohu pri podpore bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy, posilňuje európsku identitu a podporuje medzikultúrnu výmenu a multikultúrne porozumenie;

P.     keďže regióny zohrávajú zásadnú úlohu pri tvorbe a vykonávaní politík súvisiacich s cestovným ruchom na regionálnej úrovni;

Q.     keďže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov predstavuje posun k novým obchodným modelom, ktoré vznikajú v dôsledku rýchlo sa meniacich nových technológií, a keďže mnohí účastníci tohto hospodárstva sú súčasťou hospodárskeho odvetvia cestovných služieb;

R.     keďže napriek tomu, že informácie sú roztrúsené a je ťažké vyvodiť spoľahlivé závery, je veľmi pravdepodobné, že ekonomický vplyv hospodárstva spoločného využívania zdrojov má pozitívny účinok na hospodársky rast a blahobyt;

S.     keďže ponuka kvalitných služieb a ochrana práv spotrebiteľov by mali byť najvyššou prioritou pre všetkých, ktorí poskytujú služby súvisiace s cestovným ruchom, vrátane zapojenia a využívania najnovšej internetovej technológie v tomto odvetví;

T.     keďže cestovný ruch je jedným z odvetví, ktoré boli najviac ovplyvnené digitalizáciou, a keďže sa tak otvára množstvo príležitostí pre cestovné spoločnosti nielen v Európe, ale aj na celom svete;

Akčný rámec Komisie

1.      vyzýva Komisiu, aby podala Parlamentu správu o vykonávaní opatrení stanovených vo vyššie uvedenom oznámení z roku 2010 a o používaní rozpočtových prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov a príslušných programov EÚ, najmä rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME), ako aj príslušných pilotných projektov a prípravných akcií, a to formou preskúmania skutkového stavu vrátane posúdenia účinnosti opatrení na podporu cestovného ruchu a na konsolidáciu konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu EÚ;

2.      očakáva, že Komisia zabezpečí, aby bolo v budúcnosti naďalej možné prideľovanie prostriedkov z rôznych podporných fondov na vytvorenie priaznivého prostredia pre spoločnosti v cestovnom ruchu EÚ;

3.      dôrazne nabáda Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť v rámci budúceho viacročného finančného rámca oddiel, ktorý by bol venovaný výlučne cestovnému ruchu, aby sa cestovný ruch lepšie odlíšil ako samostatná hospodárska činnosť, pokiaľ ide o rozpočet a činnosti, a nie aby sa financoval z rozpočtu iných oblastí politiky;

4.      pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú stále najväčším zdrojom externého financovania činností určených na podporu odvetvia cestovného ruchu v niektorých členských štátoch; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť využívania štrukturálnych fondov;

5.      vyzýva Komisiu, členské štáty, regióny a orgány zodpovedné za cestovný ruch, ako aj podniky, najmä MSP, aby v čo najväčšej miere využívali nové možnosti financovania z Európskeho fondu pre strategické investície, najmä prostredníctvom národných a regionálnych investičných bánk, s cieľom dosiahnuť kvalitatívnu zmenu činnosti EÚ pri podpore cestovného ruchu;

6.      naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj pilotných scenárov súvisiacich s cestovným ruchom v rámci programu Horizont 2020;

7.      vyzýva Komisiu, aby zabezpečila preklad príručky o finančnej podpore do 24 úradných jazykov EÚ s cieľom uľahčiť prístup k informáciám o možnostiach financovania, najmä pre MSP, keďže prístupto k financovaniuje jednou z prekážok, ktorým čelí toto odvetvie;

8.      vyzýva Komisiu, aby vymenovala nezávislých expertov, ktorí by posúdili vplyv ostatných politík EÚ na oblasť cestovného ruchu a analyzovali skutočné a potenciálne hrozby pre cestovný ruch v dôsledku konfliktov v krajinách a regiónoch susediacich s EÚ, a aby o tom podala správu Parlamentu s návrhmi opatrení s cieľom posilniť pozitívny a znížiť negatívny vplyv na cestovný ruch;

9.      očakáva, že Komisia predloží prehľad aktuálnych údajov na základe nového nariadenia o štatistike cestovného ruchu;

10.    konštatuje, že je potrebné viac sa snažiť o vytvorenie integrovaného prístupu k cestovnému ruchu a pritom zabezpečiť, aby sa pri tvorbe a vykonávaní iných politík EÚ (napr. v oblasti dopravy, vidieka) zohľadňovali záujmy a potreby tohto odvetvia;

11.    vyzýva Komisiu, aby predstavila novú stratégiu EÚ pre cestovný ruch, ktorá by nahradila alebo aktualizovala oznámenie z roku 2010;

12.    očakáva, že Komisia predloží podrobné vykonávacie opatrenia týkajúce sa nového súboru spoločných opatrení v kontexte nadchádzajúceho Európskeho fóra cestovného ruchu;

13.    dôrazne odporúča, aby Komisia vzhľadom na význam cestovného ruchu ako kľúčového faktora hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Európe presunula do svojej politiky cestovného ruchu dostatok ľudských zdrojov; kritizuje skutočnosť, že téma cestovného ruchu nie je dostatočne zreteľne uvedená na novej webovej stránke GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP; odporúča tiež, aby bola táto webová stránka viacjazyčná;

14.    zdôrazňuje dôležitosť koordinácie medzi útvarmi a oddeleniami Komisie;

15.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zníženie neúmernej regulačnej záťaže, ktorá má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť MSP v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nezvyšovali, ale znižovali súčasnú regulačnú záťaž;

16.    pripomína Komisii, že cestovný ruch je kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva, a preto je potrebné výrazne zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a finančnými inštitúciami a dosiahnuť účinné spolupôsobenie verejného a súkromného sektora; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala hľadaním mechanizmu na účinnú koordináciu a spoluprácu v tomto odvetví;

17.    domnieva sa, že v rámci spolupráce a dobrých susedských vzťahov by EÚ mala rozvíjať kooperačné opatrenia na rozvoj cestovného ruchu v tretích krajinách s cieľom umožniť vyrovnaný rozvoj ich ekonomík, čo prispeje aj k uvoľneniu napätia v oblasti susedských vzťahov a k zvýšeniu príťažlivosti daného regiónu a cestovného ruchu;

18.    domnieva sa, že ustanovenie Európskeho roku cestovného ruchu by pomohlo spropagovať rozmanitosť európskeho cestovného ruchu a zviditeľniť rôzne subjekty pôsobiace v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby podporila túto iniciatívu;

19.    vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu výhod a nevýhod zriadenia Európskej agentúry pre cestovný ruch;

Budovanie značky/spoločná propagácia Európy ako turistickej destinácie

20.    dôrazne nabáda Komisiu, aby v spolupráci s Európskou komisiou pre cestovný ruch (ETC), ktorá spája vnútroštátne organizácie cestovného ruchu, a v rámci spoločného európskeho prístupu ďalej prispievala k spoločnej propagácii Európy ako jednej z najpopulárnejších turistických destinácií na svete; žiada predovšetkým vykonávanie dlhodobej stratégie, ktorú spustili Komisia a ETC vo februári 2014, a iniciatívy „Destinácia Európa 2020“, ktorá zahŕňa marketing, vytváranie značky a propagačné akcie v prospech Európy ako turistickej destinácie;

21.    žiada najmä vytvorenie značky „Destinácia Európa“ s cieľom doplniť a posilniť propagačné aktivity cestovného ruchu organizáciami pôsobiacimi na národnej, regionálnej, cezhraničnej a miestnej úrovni, ako aj európskeho odvetvia cestovného ruchu v prospech zviditeľnenia a konkurencieschopnosti európskych turistických destinácií, najmä na vzdialených trhoch; zdôrazňuje, že značka Destinácia Európa potrebuje inkluzívny prístup, ktorý bude prínosom pre uznávané i menej známe európske destinácie, pričom sa zachová prirodzená rozmanitosť jednotlivých európskych regiónov, keďže dokážu žiť z vlastných územných značiek, a že značka musí plne rešpektovať právomoci členských štátov v súlade s článkom 195 ZFEÚ;

22.    uznáva, že spoločné ciele sa musia jasne vymedziť a potenciál a pridaná hodnota značky Destinácia Európa sa musí analyzovať v súlade s potrebami a osobitnými požiadavkami, ktoré vyjadria členské štáty; zastáva názor, že na dosiahnutie týchto výsledkov je potrebné uskutočniť ďalšie hĺbkové konzultácie s odvetvím a organizáciami cestovného ruchu, ako aj s regionálnymi a miestnymi orgánmi; odporúča vytvorenie príručky k vybudovaniu značky, v ktorej by mali byť stanovené dohodnuté spôsoby propagácie;

23.    odporúča zvážiť, ako sa môže súkromný sektor zapojiť do marketingovej stratégie značky Destinácia Európa a ako môže finančne prispieť k rozvoju a cieľom stratégie; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev, a preto navrhuje vytvoriť špecifický program verejno-súkromného partnerstva pre cestovný ruch; vyzýva členské štáty, aby do tohto procesu zapojili svoje príslušné miestne a regionálne orgány a aby konštruktívne spolupracovali s odvetvím na dosiahnutí týchto cieľov;

24.    žiada posilnenie značky Destinácia Európa ako najústretovejších dovoleniek sveta pre rodiny, deti a jednotlivé generácie;

25.    považuje za nevyhnutné, aby jedným z kľúčových prvkov značky Destinácia Európa bola bezpečnosť turistov; preto vyzýva orgány členských štátov, aby v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávali stratégie (vrátane turistických informačných kampaní) s cieľom poskytnúť turistom čo najbezpečnejšie zážitky v európskych turistických destináciách;

26.    zdôrazňuje potrebu zvýšiť politické povedomie o skutočnosti, že propagácia Európy v tretích krajinách slúži ako marketingový nástroj s cieľom zvýšiť počet prichádzajúcich turistov a pomáha tak priniesť hospodárske výhody nielen pre menej známe destinácie a krajiny, ktoré majú ekonomické ťažkosti, ale aj pre EÚ ako celok; domnieva sa, že prísna vízová politika predstavuje prekážku aktívneho cestovného ruchu z tretích krajín; víta opatrenia, ktoré Komisia predložila v roku 2014 a ktorých cieľom je vydávať nové turistické víza a uľahčiť pohyb turistov cez schengenský priestor; nabáda Radu, aby na tento účel dosiahla rýchlu dohodu s Parlamentom, čím by EÚ mohla mať prospech z čoraz väčšieho prílivu turistov z niektorých tretích krajín s vysokým potenciálnym záujmom o návštevu EÚ;

27.    pripomína, že EÚ by mala začať investovať, aby mohla využívať potenciál tretích krajín s vysokým počtom obyvateľov a rozvíjajúcou sa ekonomikou, predovšetkým krajín BRIC, v ktorých narastá počet turistov smerujúcich do zahraničia; poukazuje na nutnosť iniciatív zameraných na podporu cestovného ruchu a na potrebu väčšej flexibility a jednotnosti, pokiaľ ide o udeľovanie turistických víz a prekračovanie hraníc; zdôrazňuje, že podpora väčšieho počtu vízových platforiem pre cestovný ruch spolu s opatrným prístupom k zjednodušovaniu vízového kódexu je významným faktorom pri zvyšovaní počtu turistov z krajín mimo Európy a pri zviditeľňovaní európskych turistických destinácií; vyzdvihuje potenciál turistických víz pre skupiny turistov, ktorí už v krajine boli, a význam zavedenia ďalších dohôd o zrušení vízovej povinnosti v záujme optimálneho využívania príchodu medzinárodných turistov; považuje pri náležitom rešpektovaní práva a povinnosti členských štátov kontrolovať vstup cez vlastné hranice za vhodné, aby európske inštitúcie a členské štáty vytvorili v rámci spoločnej vízovej politiky dlhodobú stratégiu pre koordinovanejšie a jednoduchšie vízové postupy;

Celoeurópskenadnárodné produkty cestovného ruchu

28.    zastáva názor, že verejné a súkromné zainteresované strany by mali zintenzívniť úsilie zamerané na vytváranie nových nadnárodných európskych produktov cestovného ruchu, pričom je potrebné pri ich tvorbe v plnej miere zohľadniť úlohu makroekonomických regionálnych stratégií; konštatuje, že makroregióny, ako je jadransko-iónsky makroregión, ponúkajú špecifické prírodné, kultúrne a historické základy pre rozvoj takýchto produktov; vyzýva verejné a súkromné strany zainteresované v pobaltskej, podunajskej, jadransko-iónskej a alpskej makroregionálnej stratégii EÚ, aby každá vo svojej oblasti navrhli spoločné stratégie na rozvoj cestovného ruchu;

29.    podporuje medzinárodnú spoluprácu pri vytváraní nadnárodných tematických trás (na úrovni väčšieho počtu európskych krajín) s cieľom rozšíriť empirické prvky, ktoré motivujú návštevy do určitých destinácií (vymedzené na štátnej úrovni), zvýšiť mobilitu dovolenkárov, dosiahnuť vyššiu úroveň priemerných výdavkov a rozšíriť podpornú platformu (najmä pokiaľ ide o návštevníkov prichádzajúcich zo „vzdialených trhov“);

30.    poukazuje na nárast medzinárodnej konkurencie so vznikom destinácií mimo Európy; považuje preto za dôležité podporovať väčšiu spoluprácu medzi európskymi destináciami cestovného ruchu prostredníctvom zoskupení (klastrov) a sietí v oblasti cestovného ruchu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni a v morských oblastiach;

31.    uznáva význam nadnárodných produktov cestovného ruchu pri podpore územnej súdržnosti; je preto presvedčený, že iniciatívy vykonávané v rámcoch inštitucionalizovanej spolupráce by sa mali podporovať vhodnými stimulmi;

32.    vyzýva členské štáty, aby podporovali nové turistické trasy obnovou nevyužívaných oblastí, ciest a železníc, opustených chodníkov a starých trás;

33.    vyzýva Komisiu a členov Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC), aby podporovali mandát ETC s cieľom pomôcť pri rozvoji a propagácii cielených nadnárodných a celoeurópskych produktov a služieb cestovného ruchu, spoločne s pobrežným a námorným cestovným ruchom, prostredníctvom progresívneho, zdokonaleného a plne prístupného portálu visiteurope.com; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť portálu visiteurope.com zo všetkých bežných mobilných a prenosných terminálov cez špeciálnu programovanú aplikáciu (app);

34.    vyzýva ďalej Komisiu, aby posilnila spoluprácu s Radou Európy, ETC a Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch, spolu s ďalšími medzinárodnými partnermi, s cieľom posilniť úsilie zamerané na vývoj nových nadnárodných a celoeurópskych produktov cestovného ruchu;

35.    zdôrazňuje s prihliadnutím na skutočnosť, že dnešní spotrebitelia vyhľadávajú nielen destináciu, ale aj turistický zážitok, že úspešná marketingová stratégia na podporu európskeho cestovného ruchu musí zodpovedať potrebám rôznych cestovateľských segmentov a trhov v tretích krajinách;

36.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby cestovné agentúry a cestovné kancelárie propagovali európske číslo tiesňového volania 112 na príslušných webových lokalitách, elektronických lístkoch a v našich hlavných turistických destináciách;

37.    víta iniciatívu sociálneho cestovného ruchu CALYPSO, ktorá umožňuje seniorom, mladým ľuďom, ľuďom s nižším príjmom a ľuďom so zdravotným postihnutím chodiť na dovolenku mimo hlavnej sezóny; zdôrazňuje, že táto iniciatíva má potenciál prekonať problém sezónnosti, najmä v menej známych destináciách;

38.    domnieva sa však, že v boji proti sezónnosti v Európe je potrebné silnejšie zameranie na rozvoj cielených produktov cestovného ruchu, ktoré cestovateľom ponúkajú špecifické cestovateľské skúsenosti a zodpovedajú ich osobitným potrebám; vyzýva preto Komisiu, aby podnecovala a podporovala členské štáty a odvetvie cestovného ruchu pri vytváraní rozmanitejších a cielených produktov so špecifickými témami – ako sú vidiecke, kultúrne a priemyselné dedičstvo, história a náboženstvo, zdravotné, kúpeľné a wellness služby, športové pobyty, pobyty spojené s ochutnávkou vín a jedál, s hudbou a umením – ako formami alternatívneho cestovného ruchu, ktoré pomôžu danej oblasti dosiahnuť pridanú hodnotu prostredníctvom diverzifikácie jej hospodárstva a zníženia sezónneho charakteru zamestnanosti; nabáda členské štáty, aby na tento účel využili fondy EÚ, a vyzýva Komisiu, aby náležite rozšírila ciele pre akcie v rámci programu COSME; domnieva sa, že športové, hudobné a výtvarné festivaly majú silný potenciál aktivizovať turistov z Európy i zo zahraničia;

39.    zdôrazňuje, že rôznorodosť a multikulturalizmus Európy ponúkajú obrovský potenciál v oblasti rozvoja tematického cestovného ruchu a umožňujú koordinovanú propagáciu alternatívneho a udržateľného cestovného ruchu a kultúrnych výmen; podporuje iniciatívy zamerané na vzájomné prepojenie turistických atrakcií s cieľom vytvoriť tematické turistické produkty a trasy na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, s využitím vzájomného dopĺňania sa a špecifík rôznych európskych turistických atraktívnych lokalít a ponúknuť turistom čo najlepšie zážitky;

40.    zdôrazňuje potrebu podporovať a pozdvihnúť bohaté kultúrne dedičstvo Európy s využitím zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako jedinečnej možnosti na upútanie záujmu, a to vrátane lokalít, ktoré sú možno menej známe alebo ťažšie dosiahnuteľné, najmä vzhľadom na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru predstavuje približne 40 % cestovného ruchu v Európe, čím významne prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, sociálnym inováciám a miestnemu, regionálnemu, mestskému a vidieckemu rozvoju a zároveň znižuje vplyv sezónnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti aj kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri udržiavaní európskeho dedičstva sponzorstvo, keď pomáha členským štátom niesť náklady;

41.    zdôrazňuje, že podpora kultúrnych podujatí na rôznych úrovniach by mohla prispieť k príťažlivosti turistických destinácií, preto navrhuje zvážiť možnosť vytvorenia celoeurópskeho kalendára podujatí, ktorý by sa rozosielal prostredníctvom portálu visiteurope.com, s cieľom zvýšiť turistické informačné služby;

42.    vyzýva národné organizácie cestovného ruchu, aby na internete primerane zviditeľňovali iniciatívy a ocenenia zdôrazňujúce európske dedičstvo a aby podporovali súvisiace propagačné iniciatívy a činnosti (napr. značku Európske dedičstvo a program Európske kultúrne trasy);

43.    zdôrazňuje význam zachovania kultúrneho dedičstva a jeho ochrany pred možnými škodlivými účinkami štrukturálnych zmien, ktoré zapríčiňuje cestovný ruch, a pred rizikami, ktoré predstavuje masový cestovný ruch, najmä počas vrcholnej sezóny; kladie na prvé miesto skôr kvalitu vykonanej práce než náklady; v tomto smere zdôrazňuje úlohu patronátov, ktoré môžu pomôcť pri ochrane európskeho dedičstva a vyvážiť pokles verejných prostriedkov vynakladaných na tento účel;

44.    žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na ochranu ohrozených pamiatok a lokalít v Európe s cieľom chrániť a propagovať kultúrne dedičstvo a podporovať tak kultúrny cestovný ruch;

45.    vyzdvihuje dôležitú úlohu európskeho kultúrneho cestovného ruchu pri podpore osobného rozvoja a vedomostí, najmä u mladých ľudí, tým, že propaguje bohatú európsku národnú a miestnu kultúrnu rozmanitosť a dedičstvo, prispieva k medzikultúrnemu vzdelávaniu, poskytuje príležitosť na vytváranie kontaktných sietí, posilňuje európsku identitu a vyjadruje európske hodnoty;

46.    zdôrazňuje potenciál kultúrneho cestovného ruchu v oblasti znižovania chudoby; v tejto súvislosti žiada podporu kreatívnych odvetví a vidieckeho cestovného ruchu členských štátov s cieľom propagovať mimoriadne kultúrne bohatstvo Európy a bojovať proti chudobe a nezamestnanosti;

47.    zdôrazňuje, že treba zjednodušiť spoločný nákup cestovných lístkov a vstupeniek ako formu podpory kultúrnych kampaní;

48.    zdôrazňuje, že množstvo jazykov v Európe – úradných, vedľajších úradných, menšinových i menej známych – je základným kameňom jej kultúrneho dedičstva a kľúčom k udržateľnému a zodpovednému cestovnému ruchu;

49.    berie na vedomie možnosti, ktoré ponúkajú významné historické udalosti a lokality, napríklad tzv. miesta svedomia, pri riešení súčasných výziev prostredníctvom citlivej interpretácie a vzdelávacích programov; nabáda na využívanie kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu s cieľom podporovať medzikultúrny dialóg a zbližovať národy Európy;

50.    zdôrazňuje možnosti cestovného ruchu v oblasti športu, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať jedným z najdynamickejších odvetví rozvíjajúceho sa odvetvia európskeho cestovného ruchu, a požaduje zavedenie osobitných politík na propagáciu a podporu jeho rozvoja; pripomína významný podiel športových aktivít na turistickej príťažlivosti európskych regiónov; vyzdvihuje možnosti vyplývajúce z cestovania športovcov a divákov pred začiatkom športových podujatí a počas nich, čo by mohlo prilákať turistov aj do tých najodľahlejších oblastí; zdôrazňuje, že potenciál športového cestovného ruchu nie je dostatočne využitý;

Kvalita

51.    vyjadruje presvedčenie, že v európskom cestovnom ruchu musí dôjsť k prechodu z modelu kvantitatívneho rastu ku kvalitatívnemu modelu, ktorý povedie k stabilnému a trvalo udržateľnému rozvoju, a že fakticky je potrebné vybudovať odvetvie cestovného ruchu, ktoré umožní vytvorenie väčšieho množstva kvalifikovaných, náležite odmeňovaných pracovných miest; domnieva sa, že hospodárska diverzifikácia cestovného ruchu vo vidieckych a pobrežných oblastiach ponúka príležitosti pre nové a udržateľné pracovné miesta;

52.    uznáva, že existujú rozdielne normy kvality služieb v cestovnom ruchu, a zastáva názor, že normy kvality sú dôležitým prostriedkom na vyrovnanie podmienok pre prevádzkovateľov a zvýšenie transparentnosti pre spotrebiteľov, čo pomôže posilniť dôveru všetkých strán; vyzýva všetky zainteresované strany, aby pokračovali v diskusii o tom, ako môže EÚ podporovať normy kvality služieb v oblasti cestovného ruchu;

53.    vyzýva Komisiu, aby začala využívať európsku značku kvality pre cestovný ruch ako odmenu za výrazné úsilie profesionálnych pracovníkov z oblasti cestovného ruchu v podpore kvality služieb v tejto oblasti na základe maximálneho rešpektovania kultúrneho a prírodného dedičstva, zvyšovaním kvality pracovných miest v oblasti cestovného ruchu, zlepšovaním prístupnosti pre všetkých a propagáciou kultúrnych tradícií miestnych komunít;

54.    vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť kvalitu produktov ochranou značky „Vyrobené v ...“ (Made in ...);

55.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so združeniami cestovného ruchu a spoločne definovali spoločný európsky systém klasifikácie infraštruktúry cestovného ruchu (hotely, reštaurácie atď.); domnieva sa, že iniciatívu Hotelstars Union, zameranú na postupnú harmonizáciu systémov klasifikácie ubytovania v celej Európe, treba ďalej podporovať, umožniť tak lepšie porovnanie ubytovacích ponúk v Európe a prispieť k vytvoreniu spoločných kritérií kvality služieb;

56.    je presvedčený, že zachovanie bezpečnostných noriem služieb cestovného ruchu v EÚ je základným prvkom dobrej kvality; víta preto zelenú knihu Komisie s názvom Bezpečnosť ubytovacích služieb cestovného ruchu; berie na vedomie pripomienky mnohých skupín spotrebiteľov, organizácií požiarnej bezpečnosti a cestovného ruchu, ktoré podporujú opatrenie v oblasti cestovného ruchu na úrovni EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrhy na minimálne normy pre bezpečnosť cestovného ruchu v EÚ, najmä v oblasti požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti týkajúcej sa oxidu uhoľnatého v dovolenkovom ubytovaní; zdôrazňuje potrebu systematického zberu údajov o bezpečnosti ubytovania;

57.    zdôrazňuje, že vysokokvalitné služby cestovného ruchu sú zaručené v kombinácii s primeranou odbornou prípravou a dôstojnými pracovnými podmienkami a že ignorovanie a znižovanie požadovanej odbornosti a sociálnych vymožeností v tomto odvetví je kontraproduktívne;

58.    domnieva sa, že investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy je základným prvkom pri poskytovaní kvalitných služieb v sektore, ktorý zamestnáva väčšinou mladých ľudí, zvyčajne vo veku od 16 do 35 rokov; dôrazne nabáda Komisiu, aby spolupracovala so súkromnými subjektmi a inými verejnými orgánmi na príprave odborného vzdelávania a programov stáží týkajúcich sa období mimo hlavnej sezóny s cieľom zabezpečiť väčšiu príťažlivosť tohto odvetvia a znížiť jeho sezónnosť; domnieva sa, že v takejto odbornej príprave by sa mal klásť dôraz na vyššiu kvalifikáciu a sociálne zručnosti, čo povedie k zlepšeniu vyhliadok na zamestnanie v celom odvetví; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala úsilie odvetvia cestovného ruchu v oblasti zlepšenia zručností a kompetencií zamestnávateľov a zamestnancov so zameraním na predvídanie budúcich trendov a potrebných zručností; zastáva názor, že štatistiky o zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu by sa mali zlepšiť;

59.    vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala cestovný ruch odstránením medzier v zručnostiach a podporou relevantnosti trhu, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a prípravu; navrhuje, aby Komisia vydala a rozšírila príručku o osvedčených postupoch a dostupných možnostiach odbornej prípravy v EÚ, čím umožní vyššiu úroveň profesionality a vyššiu dobrovoľnú mobilitu odborných pracovníkov v rámci EÚ;

60.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zlepšili vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v odvetví cestovného ruchu s cieľom umožniť pracovníkom nájsť si čo najlepšiu perspektívu kariéry a tak podporiť ich mobilitu;

61.    víta nástroje mobility a projekty spolupráce, napr. znalostné partnerstvá a združenia odvetvových zručností v rámci programu Erasmus+ a Erasmus pre mladých podnikateľov, ako efektívne prostriedky umožňujúce pracovníkom v oblasti cestovného ruchu zapojeným do vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach vymieňať si najlepšie postupy, zlepšovať jazykové schopnosti a získať praktické znalosti v oblasti kultúrneho cestovného ruchu; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nedostatkom záujmu mladých ľudí o kariéru v určitých odvetviach cestovného ruchu; zdôrazňuje výhody systému „duálneho vzdelávania“ v odvetví cestovného ruchu a dôležitosť kombinovania vzdelávania s praxou, čím sa zlepšia teoretické znalosti aj praktické zručnosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využívali možnosti na propagáciu odbornej prípravy, ktoré ponúka Európsky sociálny fond a ďalšie fondy na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

62.    vyzýva členské štáty, aby investovali do vysokokvalitnej odbornej prípravy pre turistických sprievodcov a aby podporovali viacjazyčný prístup s cieľom lepšie propagovať lokality zaujímavé pre zahraničných turistov; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili európske normy kvality pre turistických sprievodcov a zabezpečili zhodu s minimálnymi požiadavkami na odbornú prípravu;

63.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve daní a odvodov, ktoré boli získané z produktov a služieb cestovného ruchu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, na konkurencieschopnosť Európy ako destinácie; vyzýva členské štáty, aby uznali dôležitosť zníženia sadzieb DPH na služby v oblasti cestovania a cestovného ruchu s cieľom pomôcť rozvíjať miestne hospodárstva a podporiť udržateľný rast a pracovné miesta, ako aj pomôcť Európe udržať si konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu;

Uvoľnenie potenciálu pobrežnéhonámorného cestovného ruchu;

64.    uznáva význam európskej stratégie posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu pre pobrežné a ostrovné oblasti (v súlade so stratégiou Modrý rast a stratégiou Európa 2020), ktorá predstavuje súbor spoločných reakcií na mnohé výzvy, ktorým čelia;

65.    dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by sprevádzal 14 opatrení opísaných v uvedenej stratégii pobrežného a námorného cestovného ruchu, s konkrétnymi cieľmi a harmonogramom, a aby podala Európskemu parlamentu správu o pokroku v týchto činnostiach;

66.    žiada Komisiu, aby zorganizovala výročný seminár za účasti pobrežných a morských členských štátov a príslušných regiónov s cieľom podporovať celoeurópsky dialóg a uľahčiť výmenu osvedčených postupov a vykonávanie dlhodobej stratégie;

67.    pripomína význam prepojenia a dostupnosti a konštatuje, že sa líšia v hlavnej sezóne a v období mimo sezóny v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch, ktoré do veľkej miery závisia od námornej a leteckej dopravy; zdôrazňuje tiež význam vytvorenia regionálnych plánov, ktoré podporujú mobilitu v rámci destinácií; žiada Komisiu, aby v opatrení 12 uvedenej stratégie pobrežného a námorného cestovného ruchu vzala do úvahy aj účinnosť štátnej pomoci v pobrežných a námorných regiónoch;

68.    dôrazne nabáda Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v odvetví plavebného a námorného cestovného ruchu posúdila potrebu vytvoriť inteligentné a inovačné stratégie ako riešenie na zníženie sezónnosti, prispôsobené obdobiu hlavnej sezóny i obdobiu mimo nej a prihliadajúce na rôzne cieľové skupiny; vyzýva zainteresované strany, aby sa snažili vytvoriť prax, produkty a doplnkové služby, ktoré sa spájajú s miestnymi produktmi, najmä v súvislosti s námorným dedičstvom a kultúrou, ako sú vodné športy, rekreačné plavby, pozorovanie morského života a prírody, činnosti súvisiace so slnkom a plážou, drobným rybolovom, potravinami a zdravím;

69.    zdôrazňuje význam cestovného ruchu v oblasti okružných plavieb pre rast odvetvia cestovného ruchu v Európe; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zhodnotila potrebné zdroje a existujúce prístavné a plavebné infraštruktúry a aby štandardizovala triedenie odpadu a recykláciu s cieľom vytvoriť pre tieto oblasti inovatívne plánované opatrenia rozvíjaním koncepcie inteligentného prístavného mesta;

70.    zdôrazňuje, že spoločné plánovanie a spoločné opatrenia sú potrebné pre prijatie cestovného ruchu obyvateľstvom, ako aj pre jeho udržateľný rozvoj;

Udržateľný, zodpovednýsociálny cestovný ruch

71.    vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore udržateľného, zodpovedného a ekologického cestovného ruchu v spolupráci so strategickými partnermi, ako sú ETC a ďalšie zainteresované strany, vytváraním nových produktov a podporou existujúcich, a navrhuje vytvoriť celoeurópsku, plne prístupnú webovú platformu, ktorá zahrnie existujúce informácie o certifikovaných produktoch, nových formách cestovného ruchu, destináciách a trasách, ako aj o špecifických službách, ako sú dopravné prostriedky a turistickí sprievodcovia, do jednej databázy s prístupom cez portál visiteurope.com;

72.    domnieva sa, že treba vyčleniť zvýšené (spolu-)financovanie na udržateľné projekty cestovného ruchu v rámci programu COSME;

73.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila Európsku chartu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu a aby pokračovala v poskytovaní finančnej podpory na dôležité iniciatívy a siete, ako sú EDEN (výnimočné európske destinácie);

74.    nabáda národné organizácie cestovného ruchu, aby na základe noriem, ktoré navrhla Komisia, zriadili na národnej úrovni jednotný špecifický portál v oblasti udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu s cieľom umožniť zákazníkom prijímať pri výbere cielených národných a nadnárodných produktov a destinácií informované rozhodnutia;

75.    zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rozvoj udržateľného, zodpovedného a prístupného cestovného ruchu, v rámci ktorého by koncepcia „inteligentnej destinácie" mala byť pri vypracúvaní destinácií v centre pozornosti a ktorý by mal spájať aspekty udržateľnosti, orientácie na zážitky a primeraného využívania prírodných zdrojov, spoločne s novými technológiami a vrátane aspektu fyzickej a informačnej dostupnosti; je presvedčený, že informačné siete o sociálne zameraných projektoch cestovného ruchu ponúkajú dobrú príležitosť na podporu MSP, miestneho udržateľného rozvoja, udržateľných pracovných miest a stabilného hospodárstva;

76.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o osvedčeniach udržateľnosti pre sociálne zamerané služby cestovného ruchu vrátane analýzy dobrovoľných nástrojov, pričom uvedie, ktoré nástroje boli úspešné;

77.    žiada podporu a ďalší rozvoj možností pre deti a rodiny v odvetví cestovného ruchu, napríklad prostredníctvom vytvorenia značky rodinne zameraného európskeho cestovného ruchu;

78.    zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy, ktoré umožnia obnovu zastaraných hotelových zariadení v súlade s ekologicky udržateľnými kritériami cestovného ruchu;

79.    zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskeho cestovného ruchu pri obnove vidieckych a mestských oblasti v záujme dosiahnutia udržateľného miestneho a regionálneho rozvoja;

80.    požaduje rozvoj služieb udržateľného cestovného ruchu v tých regiónoch, ktoré napriek veľkému kultúrnemu a turistickému potenciálu utrpeli v dôsledku toho, že sa oblasť viac zamerala na rozvoj iných odvetví, napr. priemyslu;

81.    zdôrazňuje, že je dôležité pamätať na to, že cestovný ruch by nemal mať negatívny vplyv na každodenný život obyvateľov; domnieva sa naopak, že obyvatelia by sa mali s cestovným ruchom pozitívne zjednotiť a podieľať sa na ňom;

82.    zdôrazňuje, že prírodné a kultúrne dedičstvo a ochrana biodiverzity sú pre odvetvie cestovného ruchu cenným kapitálom, preto podporuje členské štáty, regionálne orgány a podniky cestovného ruchu pri propagácii ekologického cestovného ruchu a dodržiavaní environmentálnych právnych predpisov EÚ pri rozhodovaní o projektoch infraštruktúry a počas ich realizácie; vyzýva členské štáty, aby začlenili iniciatívy z oblasti prírodného dedičstva do svojich národných a regionálnych stratégií cestovného ruchu;

83.    zdôrazňuje význam udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu pre ochranu a podporu regionálneho prírodného a kultúrneho dedičstva; je preto presvedčený, že produkty regionálneho cestovného ruchu a krátkodobé pobyty treba vhodnými opatreniami podporovať a propagovať;

84.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili siete „zelených“ trás, ktoré zahrnú vidiecke a zalesnené oblasti a menšie prírodné lokality, pričom prepoja existujúce dopravné infraštruktúrne siete s novými, ekologicky udržateľnými riešeniami;

85.    zdôrazňuje, že udržateľný cestovný ruch zameraný na rybolov môže významne prispieť do hospodárstva vidieckych oblastí v Európe; zdôrazňuje, že táto forma cestovného ruchu môže naďalej existovať iba vtedy, ak sa budú ohrozené druhy rýb vo vnútrozemských vodách riadiť udržateľnejšie;

86.    konštatuje, že agroturistika patrí k najzákladnejším formám alternatívneho cestovného ruchu v EÚ, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala opatrenia zamerané na poskytovanie stimulov na ďalší rozvoj infraštruktúry a dostupnosť tohto odvetvia;

87.    vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala miestne oblasti a zvláštnosti podporou prezentácií a zaručením ochrany miestnych produktov, napríklad poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych chránených zemepisných označení (CHZO);

88.    domnieva sa, že citlivé regióny, ako sú ostrovy, pobrežné a horské oblasti, najmä odľahlé a najvzdialenejšie regióny, často značne závisia od podnikov cestovného ruchu a ako prvé ich postihuje zmena klímy; preto je presvedčený, že ochrana klímy by mala byť prioritou a mala by byť pevnejšie začlenená do európskych, národných a regionálnych politík v oblasti cestovného ruchu a dopravy, a to aj zameraním sa na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, udržateľnú dopravu a odpadové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu v tom, ako zmena klímy vplýva na cestovný ruch v týchto citlivých regiónoch – hospodársky, environmentálne a sociálne – a aký vplyv bude mať v budúcnosti;

89.    zdôrazňuje potrebu podporovať potenciál cestovného ruchu odľahlých vidieckych, ostrovných, pobrežných a horských oblastí, podporuje rozvoj udržateľného námorného a morského cestovného ruchu v EÚ a vyzýva členské štáty, aby vytvorili udržateľnú infraštruktúru a zlepšili cezhraničné prepojenia ako prostriedok na zvýšenie ich atraktivity a prístupnosti;

90.    zdôrazňuje skutočnosť, že ostrovy majú svoje vlastné problémy, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi menšími ostrovmi a pevninou, a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na podporu investícií v tejto oblasti;

91.    považuje zavedenie dobrovoľných „environmentálnych kontrol“ v záujme zlepšenia kvality životného prostredia v odvetví cestovného ruchu za užitočný príspevok zo strany priemyslu a odporúča, aby sa oceňovali podniky, ktoré v tom prejavujú osobitnú iniciatívu;

92.    vyzýva orgány a prevádzkovateľov zodpovedných na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby zintenzívnili úsilie zamerané na podporu neautomobilových sietí, ako sú európske konské, pešie a pútnické trasy a cyklistické cesty, spolu so všetkými cezhraničnými železničnými službami vrátane vysokorýchlostných a nočných vlakov; pripomína, že vždy treba preskúmať interoperabilitu s inými druhmi dopravy; odporúča odstrániť zvýšenie cien na hraničných úsekoch, čo je jedna z prekážok rozsiahlejšieho využívania železničnej dopravy turistami v pohraničných oblastiach;

93.    uznáva, že udržateľný mestský cestovný ruch je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie, dopravná politika v centrách turistických miest by mala byť efektívna a udržateľná a mala by byť výhodná pre návštevníkov i navštívené miesta;

94.    podporuje rozvoj integrovaných multimodálnych foriem dopravy pre turistov vytvorením vstupeniek, ktoré umožnia použitie rôznych dopravných prostriedkov podľa rôznych požiadaviek; zdôrazňuje, že pokrok v integrovaných službách vydávania cestovných lístkov by bol silným podnetom pre cezhraničný cestovný ruch;

95.    zdôrazňuje, že elektrické vozidlá ponúkajú čoraz príťažlivejšie riešenie pre vidiecky i mestský cestovný ruch, pokiaľ ide o novú, flexibilnú mobilitu, a že táto možnosť cestovania by sa mala v dovolenkových strediskách viac ponúkať;

96.    zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť využívanie verejnej dopravy pre cyklistov;

97.    dôrazne vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť, že by sa európsky systém ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) stal nástrojom EÚ, ktorý pomôže turistickým destináciám kontrolovať, riadiť, hodnotiť a zlepšovať ich výkonnosť z hľadiska udržateľnosti;

98.    vyzýva členské štáty, aby ďalej odovzdávali pozitívne skúsenosti z oblasti udržateľného manažmentu cestovného ruchu v rámci medzinárodnej spolupráce v zahraničí;

99.    domnieva sa, že plná prístupnosť a cenová dostupnosť cestovného ruchu sú neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti tohto odvetvia; potvrdzuje, že zásada „cestovný ruch pre všetkých“ povzbudzuje ľudí a umožňuje im – najmä tým s osobitnými potrebami (ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou, mladí ľudia, starší ľudia, nízkopríjmové rodiny a rodiny s deťmi) – uplatňovať svoje občianske práva, a preto sa jej treba pridržiavať v každej vnútroštátnej, regionálnej, miestnej alebo európskej akcii v oblasti cestovného ruchu; vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe programov v oblasti cestovného ruchu pre starších občanov a ľudí so špecifickým postihnutím kládli osobitný dôraz na využívanie nových technológií;

100.  odporúča, aby členské štáty vypracovali jednotný a transparentný celoeurópsky identifikačný systém pre dostupné možnosti a stanovenie príslušných internetových platforiem; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s tým predložila návrhy;

101.  odporúča, aby členské štáty zaviedli stanovenie prístupnosti ako kritérium oprávnenosti pre odvetvie cestovného ruchu v kontexte programov hospodárskeho rozvoja;

102.  zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľov v spoločnosti poskytujúce služby v odvetví cestovného ruchu závisí aj od spoločností, ktoré spotrebiteľom dávajú k dispozícii jednoduché, účinné a rýchle alternatívne spôsoby riešenia spotrebiteľských sporov, a od spoločností, ktoré chránia osobné a finančné údaje spotrebiteľov;

103.  zastáva názor, že v záujme sprístupnenia európskeho cestovného ruchu musia letecké spoločnosti skončiť s deformovaným a v praxi často rozšíreným prideľovaním väčšieho priestoru obchodnej (business) triede ako turistickej triede;

104.  zdôrazňuje, ako občianska spoločnosť prispieva k propagácii nových foriem cestovného ruchu prostredníctvom sociálnych sietí, dobrovoľníckych organizácií, kultúrnych a športových združení, akčných skupín občanov a organizácií zastupujúcich mladých ľudí, ženy a komunity cudzincov;

105.  požaduje výraznejšie uznávanie zásadnej úlohy dobrovoľníctva v rozvoji a podpore odvetvia cestovného ruchu prostredníctvom kultúrneho dobrovoľníctva;

106.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť potenciálu sociálneho hospodárstva a podporovali ho s cieľom rozvíjať udržateľný a zodpovedný cestovný ruch;

107.  domnieva sa, že cestovný ruch má významnú sociálnu hodnotu pre mladých ľudí, zamestnancov a dôchodcov, a vyzýva členské štáty, aby využívali fondy EÚ na rozvoj cestovného ruchu spojeného so zdravotníckymi a rekreačnými službami;

108.  zdôrazňuje, že pokračujúca prisťahovalecká kríza v Európe zasahuje najmä pobrežné oblasti, kde je cestovný ruch dôležitou súčasťou príjmu miestnych obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o vplyve nekontrolovaného prílevu prisťahovalcov do EÚ na odvetvie cestovného ruchu;

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

109.  víta možnosti vyplývajúce z hospodárstva spoločného využívania zdrojov pre začínajúce a inovačné podniky v odvetví cestovného ruchu; berie na vedomie komplementárnosť týchto služieb s ostatnými ponukami cestovného ruchu, pokiaľ ide o ich lokalitu a cieľové skupiny;

110.  pripomína, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov či spoluspotrebiteľstvo je novým sociálno-ekonomickým modelom, ktorý vznikol vďaka technologickej revolúcii, s internetom spájajúcim ľudí prostredníctvom on-line platforiem, na ktorých možno bezpečne a transparentne uskutočňovať transakcie spojené s tovarmi a službami;

111.  zdôrazňuje, že súčasné právne predpisy nie sú prispôsobené na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, preto miestne a národné vlády začali takéto on-line platformy analyzovať a pokúšajú sa regulovať ich účinky, pričom často uplatňujú neprimerané opatrenia, ktoré sú v rámci Únie trochu rozdielne; nalieha na Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi analyzovala najlepšie možné iniciatívy, ktoré by sa mali prijať na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; odporúča, aby sa v prierezovej stratégii jednotného digitálneho trhu EÚ zvážilo vytvorenie vhodného regulačného rámca;

112.  zdôrazňuje, že pred prijatím regulačných opatrení treba najprv analyzovať reakciu na vzostup hospodárstva spoločného využívania zdrojov; domnieva sa však, že každé opatrenie zo strany verejných orgánov musí byť primerané a pružné s cieľom umožniť vytvorenie regulačného rámca, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky pre podniky, najmä priaznivé podnikateľské prostredie pre MSP a inovácie v tomto odvetví; okrem toho sa domnieva, že v záujme ochrany spotrebiteľa by sa mali aj v službách cestovného ruchu poskytovaných na komerčnom základe v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov uplatňovať záruky a bezpečnostné a zdravotné predpisy platné v tradičnom odvetví cestovného ruchu;

113.  zdôrazňuje, že činnosti poskytovateľov treba správne kategorizovať s cieľom jasne rozlišovať medzi službami ad hoc alebo stálymi službami spoločného využívania zdrojov a profesionálnymi podnikovými službami, na ktoré by sa mali uplatňovať príslušné právne predpisy;

114.  zdôrazňuje, že platformy musia byť plne prístupné a spotrebitelia používajúci takéto stánky musia byť náležite informovaní, nesmú sa uvádzať do omylu a ich súkromné údaje musia byť chránené; zdôrazňuje dôležitosť funkčného a transparentného systému hodnotení, ako aj potrebu zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb nemohli spotrebiteľov postihovať za negatívne hodnotenia;

115.  zdôrazňuje, že technologické spoločnosti, ktoré konajú ako sprostredkovatelia, musia poskytovateľov služieb informovať o ich povinnostiach, najmä pokiaľ ide o ochranu práv spotrebiteľov, a poskytovať im spoľahlivé a prístupné informácie o všetkých poplatkoch a skrytých nákladoch spojených s vedením podniku a o tom, ako dosahovať plný súlad s miestnymi právnymi predpismi, najmä čo sa týka dodržiavania daňových predpisov a noriem týkajúcich sa bezpečnosti spotrebiteľov a pracovných podmienok osôb poskytujúcich služby v oblasti cestovného ruchu;

116.  vyzýva Komisiu, aby posúdila hospodársky a sociálny vplyv hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jeho dôsledky pre odvetvie cestovného ruchu, spotrebiteľov, technologické spoločnosti a verejné orgány a aby informovala Parlament o výsledkoch jej doterajších iniciatív vrátane práce osobitnej skupiny, ktorú zriadilo GR GROW;

Digitalizácia

117.  vyzýva Komisiu, aby spoločne so zástupcami priemyslu a združeniami cestovného ruchu vytýčila inteligentný plán iniciatív zameraných na širší rozsah inovácií (proces, IKT, výskum) a na požadované zručnosti s cieľom podnietiť podniky pôsobiace v oblasti cestovania a cestovného ruchu, aby efektívnejšie prijímali a využívali digitálne nástroje; zastáva názor, že Komisia by sa mohla zamerať na šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

118.  víta platformu pre digitálny cestovný ruch, ktorú vytvorila Komisia, a jej ciele, ktorými sú: i) zvyšovanie inovačnej kapacity a digitalizácia malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu v záujme aktivizovania odvetvia cestovného ruchu a ii) vypracúvanie návrhov, pokiaľ ide o to, ako prispôsobiť a formovať udržateľné a konkurencieschopné politiky orientované na spotrebiteľa a zamerané na ďalší rozvoj odvetvia cestovného ruchu; nabáda na využívanie inovatívnych technológií, výmenu najlepších postupov a prehlbovanie spolupráce na regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť príťažlivosť a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v Európe; domnieva sa, že presadzovanie elektronického učenia sa a širšie využívanie digitálnych technológií by zabezpečili ďalší pokrok pri dosahovaní tohto cieľa;

119.  uvedomuje si, že MSP (z ktorých väčšina sú mikropodniky) a začínajúce podniky v odvetví cestovného ruchu čelia značným problémom pri presadzovaní svojich služieb v zahraničí a pri prispôsobovaní sa rýchlo sa meniacim trhovým podmienkam; konštatuje, že nové nástroje v oblasti informačných technológií, napríklad portál podnikov cestového ruchu, ktorý vytvorila Komisia, spoločne s webovými seminármi (webinars) im môžu pomôcť pri využívaní digitálnych príležitostí; zdôrazňuje, že sprístupnenie portálu podnikov cestového ruchu vo všetkých jazykoch členských štátov by ďalej podporilo prínos týchto opatrení pre jednotlivé oblasti; nabáda na prijímanie podobných iniciatív na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

120.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala spoluprácu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami pôsobiacimi v oblasti cestovania a cestovného ruchu s cieľom uľahčiť výskum v oblasti digitálnych riešení a ich prijímanie európskymi podnikmi; zdôrazňuje najmä potrebu lepšej koordinácie medzi verejnými úradmi pre cestovný ruch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, cestovnými kanceláriami, odvetvím hotelierstva a podnikmi IKT;

121.  vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvia pri vytváraní nástrojov, ktoré umožnia monitorovanie destinácií návštevníkov, vytváranie ich profilov a sledovanie ich mobility, s cieľom identifikovať ich záujmy, vypracovať vhodné produkty a vytvoriť nástroje ponúkajúce destinácie podľa výberu klienta („à la carte“) alebo nástroje monitorujúce siete s cieľom zistiť názor našich návštevníkov;

122.  očakáva, že Komisia predloží komplexnú správu zahŕňajúcu hodnotenie súčasného stavu, pokiaľ ide o digitalizáciu na trhu s turistickým ruchom v EÚ, s cieľom zistiť a riešiť výzvy a príležitosti pre rôzne verejné i súkromné subjekty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; domnieva sa, že správa by mala obsahovať príslušné odporúčania s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých aktérov a chrániť spotrebiteľov zabezpečením transparentnosti, nestrannosti a dostupnosti;

123.  berie na vedomie, že užívatelia si vo zvýšenej miere rezervujú on-line služby cestovného ruchu a že spotrebiteľom, ktorí často nepoznajú svoje práva a platné právne predpisy, hrozia riziká; žiada, aby Komisia podrobne sledovala každé porušenie predpisov v tejto oblasti, najmä tam, kde dochádza k spoločným nákupom od rôznych poskytovateľov služieb (napr. k nákupu leteniek a prenájmu áut), a aby prispôsobila a rozvinula tieto nové spôsoby objednávania služieb v nasledujúcej revízii smernice o balíku cestovných služieb;

124.  víta nedávne skončenie trojstranných rokovaní o revidovanej smernici o balíku cestovných služieb; požaduje jej včasnú a účinnú transpozíciu a uplatňovanie v záujme transformácie odvetvia a ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí;

125.  vyzýva Komisiu, aby v záujme lepšej podpory digitalizácie európskych spoločností pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu upravila zameranie fondov a programov;

126.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby poskytovatelia služieb dostali spravodlivý a rovnaký prístup k relevantným údajom cestovných a dopravných prevádzkovateľov s cieľom uľahčiť zavádzanie digitálnych multimodálnych informačných služieb a služieb predaja cestovných lístkov; berie na vedomie význam inteligentných dopravných systémov (ITS) pri poskytovaní presných údajov o premávke a cestovaní v reálnom čase pre rozvoj integrovaných služieb mobility, ktoré by boli prospešné pre rozvoj európskeho cestovného ruchu;

127.  vyzýva členské štáty, aby identifikovali a podporovali iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré nabádajú na používanie digitálnej infraštruktúry a interoperabilitu medzi rôznymi platformami; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby v oblastiach cestovného ruchu poskytli bezplatné wi-fi a aby do 15. júna 2017 zrušili poplatky za roaming, ako bolo rozhodnuté, ako aj geografické blokovanie;

128.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili, aby boli všetky stanice a nástupištia pre odchody a príchody vybavené informačnými kanceláriami s vyškoleným personálom schopným poskytovať informácie o hlavných destináciách, dopravných prostriedkoch a zariadeniach cestovného ruchu, spolu s viacjazyčnými digitálnymi informačnými systémami, ktoré budú ponúkať voľný a neobmedzený prístup k sieťam wi-fi a ktoré budú môcť využívať aj ľudia so zdravotným postihnutím;

129.  zdôrazňuje, že cestujúci sa pri rezervovaní ubytovania alebo dopravných prostriedkov cez internet ešte stále stretávajú s rozdielnymi cenami a podmienkami; víta preto oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; vyzýva Komisiu, aby prijala komplexný návrh na skončenie neodôvodneného geografického blokovania prístupu k tovaru, službám a najlepším dostupným sadzbám na základe geografického umiestnenia alebo krajiny pobytu;

130.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu ako prioritu pre odľahlé a vzdialené turistické oblasti, napríklad ostrovy a pobrežné, horské a vidiecke oblasti, s cieľom pozdvihnúť rast podnikov cestovného ruchu a znížiť rozdiely v digitalizácii v rámci EÚ;

131.  vyzýva členské štáty a zúčastnené strany, aby vypracovali účinné prostriedky na riešenie nedostatku zručností vo všetkých častiach odvetvia cestovného ruchu, najmä v oblasti digitalizácie;

132.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé hospodárske výhody distribúcie on-line nemožno v Európe využívať; zastáva názor, že európske vlády by mali vyvinúť viac úsilia na posilnenie podnikania, a najmä technologicky orientovaných riešení v Európe;

133.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41.

(2)

Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.

(3)

Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 7.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa uznáva význam cestovného ruchu.

V článku 195 Zmluvy o EÚ sa stanovuje možnosť prijímať európske alebo medzinárodné opatrenia pri rešpektovaní zásady subsidiarity a právomocí členských štátov. Zmluva neumožňuje žiadnu harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti cestovného ruchu, čo sa ukázalo, keď sa Komisia pokúsila podať prvý legislatívny návrh týkajúci sa zásady kvality v oblasti cestovného ruchu.

Oznámenie Komisie2010

Komisia dala nový podnet pre politiku v oblasti cestovného ruchu prostredníctvom hlavnej iniciatívy v roku 2010, ktorou bolo oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, ktoré stanovilo nový konsolidovaný politický rámec a akčný plán pre cestovný ruch. Komisia si na pozadí úsilia o príspevok k rastu a zamestnanosti v Európe vytýčila prostredníctvom 21 opatrení veľmi ambiciózny cieľ.

Pre Parlament je ťažké posúdiť účinnosť prijatých opatrení. Žiaľ, útvary Komisie v máji 2013 skončili pravidelnú aktualizáciu svojho priebežného akčného plánu. Spravodajkyňa preto žiada Komisiu, aby predložila komplexnú správu o vykonávaní prijatých opatrení vrátane využitia finančných prostriedkov. Okrem toho požadujeme posúdenie vplyvu ostatných politík EÚ na cestovný ruch.

Výzvy pre cestovný ruch ako hospodársky faktor

Hoci odhady týkajúce sa nárastu počtu turistov, ktorí navštívia EÚ v nasledujúcich rokoch, sú pozitívne, musíme byť ostražití, pokiaľ ide o podiel zahraničných návštevníkov, keďže Európa sa ocitá pod rastúcim tlakom zo strany ďalších medzinárodných destinácií, najmä nových a menej nákladných destinácií.

Navyše mnohé ďalšie výzvy si vyžadujú, aby sa odvetvie cestovného ruchu v Európe rýchlo prispôsobovalo, ak si chce zachovať úroveň konkurencieschopnosti. Cestovný ruch, ako aj celé hospodárstvo, je postihnutý demografickými zmenami a stúpajúcou nezamestnanosť mladých. Okrem toho, odvetvie cestovného ruchu čelí zmenám v správaní spotrebiteľov a zvýšenému dopytu po kvalitných zákazníckych službách; navyše podniky sa musia prispôsobiť ére digitalizácie, keďže viac než 95 % cestujúcich plánuje svoje cesty pomocou internetu a počet poskytovateľov služieb v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov narastá.

Komisia v januári 2015 predložila nový súbor (ôsmich) spoločných opatrení, ktoré hodlá podrobnejšie opísať neskôr v priebehu tohto roka, pravdepodobne počas fóra EÚ pre cestovný ruch v septembri.

Najnovšie interné organizačné zmeny v Komisii sú však znepokojujúce. Komisia veľmi výrazne znížila počet svojich zamestnancov zodpovedných za politiku v oblasti cestovného ruchu. Toto rozhodnutie ani zďaleka nezodpovedá dôležitosti tohto odvetvia a ambíciám Komisie zverejneným v januári tohto roku.

Spoločná propagácia Európy

Odvetvie cestovného ruchu čelí rastúcej svetovej konkurencii s novými, menej nákladnými krajinami, ktoré priťahujú zahraničných turistov. Európa musí zoči-voči tejto konkurencii využívať svoje porovnateľné výhody, najmä rozmanitosť svojej krajiny a mimoriadne kultúrne bohatstvo.

Komisia v reakcii na túto situáciu navrhla v roku 2010 iniciatívu na vybudovanie značky Európa, na ktorú Parlament reagoval pozitívne uznesením prijatým 27. septembra 2011.

Spravodajkyňa zastáva názor, že Komisia by mala naďalej zabezpečovať najlepšiu možnú podporu spoločnej propagácii Európy na trhoch tretích krajín tým, že súčasným vnútroštátnym propagačným snahám v oblasti cestovného ruchu dodá európsku a/alebo nadnárodnú pridanú hodnotu. Spolupráca s Európskou komisiou pre cestovný ruch (ETC), ktorá pôsobí ako hlavný partner Komisie pri propagácii Európy na vzdialených trhoch, vyústila v rokoch 2012 – 2013 do prvej medzinárodnej komunikačnej kampane v oblasti cestovného ruchu s názvom Europe, whenever you’re ready (Európa – vždy, keď ste pripravení) a vytvorenia portálu destinácií visiteurope.com. Komisia potvrdila veľký vplyv sociálnych médií.

Navyše existujú plány vytvoriť skutočnú spoločnú komunikačnú stratégiu na identifikovanie Európy ako jedinečnej destinácie a vytvorenie jednotného európskeho portálu, ktorý by predstavil webové stránky jednotlivých štátov. Komisia nazýva túto iniciatívu vybudovaním značky „Destinácia Európa“ (Brand Destination Europe). S touto koncepciou však nesúhlasia viaceré organizácie členských štátov pôsobiace v oblasti cestovného ruchu. Hlavné otázky sú: Aké sú dôkazy pre zavedenie značky „Destinácia Európa“? Možno rozmanitosť a spoločnú značku spájať? Spravodajkyňa zastáva názor, že uskutočnenie tohto zámeru si treba lepšie premyslieť. S cieľom zamedziť konkurencii medzi európskymi destináciami by sa mali jasne definovať spôsoby, ktoré by boli uvedené v príručke o budovaní značky. Zapojené by mali byť vnútroštátne a regionálne orgány, ako aj predmetné odvetvie a mali by spolupracovať ako partneri.

Celoeurópskenadnárodné produkty cestovného ruchu

Celoeurópske a nadnárodné produkty cestovného ruchu sú pre posilnenie spoločného európskeho profilu mimoriadne dôležité. Najväčším lákadlom pre potenciálnych návštevníkov Európy je podľa Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC) a rozsiahleho prieskumu trhu skôr množstvo zážitkov, ktoré môžu získať, než počet krajín, ktoré môžu navštíviť. Medzi celoeurópske témy, ktoré v tejto súvislosti vystupujú do popredia, patria kultúrne trasy, dedičstvo, gastronómia, nakupovanie, aktívny cestovný ruch a cestovný ruch orientovaný na dobrodružstvo, turizmus zameraný na zdravie a wellness, vzdelávanie, náboženstvo atď.

Udržateľnýzodpovedný cestovný ruch

Pri poskytovaní služieb cestovného ruchu treba brať do úvahy obmedzenia súvisiace so zmenou klímy, s nedostatkom vodných zdrojov, tlakom na biodiverzitu a rizikami, ktoré pre kultúrne dedičstvo predstavuje masový cestovný ruch. V tomto smere je nevyhnutné podporovať iniciatívy, ktoré propagujú zodpovedné riadenie zdrojov. I keď existuje viacero nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ na uľahčenie riadneho environmentálneho riadenia, Komisia poznamenáva, že reakcie podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu naprieč Európou na obavy týkajúce sa udržateľnosti sa značne líšia.

Komisia zaviedla v roku 2013 systém ukazovateľov udržateľného riadenia turistických destinácií (ETIS). Treba ju podporovať, aby naďalej podnikala kroky v tomto smere.

Sieť výnimočných európskych destinácií (EDEN) a súvisiace ocenenie sú ďalším príkladom iniciatív, ktoré treba zdôrazniť, pretože zvyšujú viditeľnosť alternatívnych turistických destinácií mimo najnavštevovanejších oblastí. Iniciatíva si vyžaduje nepretržitú finančnú podporu.

Projektom, ktorý sa zdá byť zablokovaný v procese finalizácie, je Európska charta udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu. Dúfame, že Komisia tento projekt úspešne dokončí.

Prístupnosť

Z prieskumu Eurobarometra o spokojnosti cestujúcich v železničnej doprave v roku 2013 vyplýva, že 15 % Európanov nevyužíva vlak pre zlú prístupnosť nástupíšť a nedostatočné informácie. Vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré poskytujú základné práva cestujúcim pri cestovaní lietadlom, vlakom, loďou a autobusom, závisí vo veľkej miere od aktívneho zapojenia všetkých dotknutých strán, pričom spotrebitelia potrebujú mať lepšie informácie o tom, ako pravidlá uplatňovať.

Prístupnosť je neoddeliteľnou súčasťou zodpovedného cestovného ruchu s osobitným zameraním na cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, ale nielen na nich. Lepšia prístupnosť napokon zvýši pohodlie pre všetkých cestujúcich. Nové technológie ponúkajú značný pokrok, čoho dôkazom sú napríklad nové koncepcie navigačných systémov pre osoby so zníženou pohyblivosťou.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

Na začiatku roku 2015 bolo na celosvetovom webe uvedených takmer 500 platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov súvisiacich s cestovným ruchom. Mnoho známych podnikov v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov je súčasťou odvetvia cestovných služieb (11 % poskytuje služby v oblasti cestovania (a ubytovania), 50 % v oblasti dopravy a 39 % v oblasti voľného času).

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je často kritizované za to, že vytvára nerovnaké hospodárske podmienky oproti súčasnému hospodárstvu. Problematickými otázkami sú dane, udeľovanie povolení a osvedčení, bezpečnosť, zodpovednosť či druhy právnej formy. Kritika vychádza z radov politikov a regulačných orgánov a miestne správne orgány začínajú regulovať ich účinky.

V záujme riešenia tejto otázky je dôležité uznať a rozlišovať medzi rôznymi druhmi činností, ktoré z toho vyplývajú. Existujú hospodárske činnosti, ktoré sú činnosťami podniku, a preto musia byť v súlade s jeho povinnosťami ako registrovaného podnikateľského subjektu a akýkoľvek príjem by sa mal považovať za zdaniteľný príjem. Existujú ďalšie opatrenia, ktoré boli založené na zásade „spoločného využívania“ bez toho, aby vytvárali akýkoľvek zisk z činnosti.

Negatívny vplyv prirodzene pocítili tí, ktorých činnosť bola priamo narušená niečím, čo považujú za nekalú hospodársku súťaž. Oveľa výraznejší je však pozitívny vplyv, pretože spotrebiteľom sa ponúka oveľa širší výber.

Okrem toho existujú sociálno-ekonomické výhody, ktoré presahujú výhody tradičného odvetvia cestovného ruchu, pričom napríklad ide o služby s autentickejším charakterom a kontakt s miestnymi obyvateľmi. Príklady pozitívneho vplyvu: Keď sa „tradičné“ ubytovacie zariadenia v súvislosti s konaním veľkých podujatí naplnia, ubytovacie služby zaistia ďalšie zvýšenie oficiálnej lôžkovej kapacity.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov rastie veľmi rýchlo a jeho hodnota predstavuje približne 26 miliárd USD. I keď ide o pôsobivé číslo, v kontexte celosvetového hospodárstva je to len 0,035 %. Keďže najhodnotnejšie podniky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov sú spojené s cestovným ruchom, porovnanie s hospodárskym odvetvím cestovného ruchu je relevantné a vykazuje hodnotu hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovni približne 1 %. Hospodársky vplyv hospodárstva spoločného využívania zdrojov však možno len ťažko zmerať.

Sila digitalizácie

Úroveň informovanosti, prístupnosti a využívania služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií sa výrazne líši v závislosti od jednotlivých dotknutých prevádzkovateľov. Hlavné prekážky digitalizácie, najmä malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu, podľa všetkého súvisia s nedostatočným vykonávaním (finančné zdroje, nedostatočná kvalifikácia personálu, organizácia), s obmedzenou spoluprácou v rámci odvetvia a nedostatkom primeranej interoperability medzi IT systémami. Preto je potrebné prijímať cielenejšie opatrenia. Pozitívne príklady: Vývoj nových nástrojov v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako sú portál na podporu podnikania Tourism-IT a platforma TourismLink, keďže oba sú osobitne určené na podporu malých podnikov v oblasti cestovného ruchu. MSP tu nájdu potrebné informácie pre svoje obchodné postupy a jednoduchší prístup k balíkom cestovných služieb v celej Európe.

Uľahčenie dostupnosti a prístupu k modernej digitálnej infraštruktúre sa stáva dôležitým pilierom na podporu interakcie medzi spotrebiteľmi/cestujúcimi a podnikmi pôsobiacimi v oblasti cestovania a cestovného ruchu v Európe prostredníctvom rôznych digitálnych zariadení (laptop, smartfón, tablet).

V tomto ohľade sa prijímajú mnohé iniciatívy. Treba však podniknúť ďalšie kroky. Komisia by v súčinnosti s členskými štátmi mala určiť digitálne iniciatívy, ktoré majú väčší pozitívny vplyv na európske odvetvie cestovného ruchu, a definovať politiky na podporu ich vykonávania.

So zvyšujúcim sa počtom spoločností pôsobiacich prostredníctvom internetu a so vznikom „čisto digitálnych“ podnikov rastie i úroveň hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami a ich vplyv na cestujúcich pri vyhľadávaní, plánovaní a rezervácii ciest. Verejné zainteresované subjekty EÚ musia monitorovať vývoj digitálneho prostredia v oblasti cestovania, ak chcú zabezpečiť rovnaké podmienky pre etablovaných i nových aktérov, ako aj neutrálnosť a transparentnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom.

V súčasnosti cestujúci a turisti nemajú prístup k digitálnym riešeniam, ktoré by im umožňovali plánovať a rezervovať multimodálne cesty takpovediac od dverí k dverám a zaplatiť za ne. Poskytovanie hladko fungujúcich, digitálnych, multimodálnych služieb podávania informácií a predaja cestovných lístkov by však podporovalo mobilitu cestujúcich a turistov v rámci Európy. Prístup k relevantným údajom, ktoré poskytujú prevádzkovatelia cestovných a prepravných služieb, a podpora politiky otvorených údajov by boli základným predpokladom na uľahčenie vykonávania digitálnych, multimodálnych služieb poskytovania informácií a predaja cestovných lístkov.

Komisia a členské štáty by mali naďalej spolupracovať s podnikmi pôsobiacimi v oblasti cestovného ruchu a s odvetvím obchodu v troch hlavných oblastiach: posúdenie vplyvu digitalizácie na podniky pôsobiace v oblasti cestovania a cestovného ruchu, vymedzenie politík a iniciatív zameraných na riešenie existujúcich a budúcich digitálnych výziev a podpora vykonávania udržateľných opatrení na zabezpečenie konkurencieschopnosti podnikov v tomto odvetví.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trhochranu spotrebiteľa (4.9.2015)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k novým výzvam a stratégiám na podporu cestovného ruchu v Európe

(2014/2241(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Grapini

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva význam odvetvia cestovného ruchu pre EÚ a jej vnútorný trh a zdôrazňuje jeho potenciál ako hybnej sily sociálno-hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest – najmä pre mladých ľudí – a nových obchodných príležitostí; naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na túto skutočnosť zaujala integrovaný prístup pri vypracúvaní politík, ktoré budú mať vplyv na odvetvie cestovného ruchu; uznáva význam cestovného ruchu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o odstránenie chudoby a tvorbu pracovných miest;

2.  upozorňuje na kľúčovú úlohu digitálnej revolúcie v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby všetky odvetvia a podniky cestovného ruchu, najmä MSP, čo najlepšie využívali nové technológie, ktoré ponúka internet, s cieľom rozširovať svoj elektronický obchod na vnútornom trhu, posúvať sa smerom k digitalizovaným produktom a procesom s vyššou hodnotou a súčasne zaistiť občanom a spotrebiteľom spravodlivý a cenovo dostupný prístup ku kvalitným a k bezpečným službám;

3.  zdôrazňuje, že v záujme odlíšenia európskeho produktu cestovného ruchu od produktu iných krajín a kontinentov je veľmi dôležité vytvoriť nové formy tematického cestovného ruchu, ktoré môžu fungovať na základe nadnárodnej a dokonca nadregionálnej spolupráce; domnieva sa, že systematická propagácia tematických produktov cestovného ruchu môže nielen umožniť pretvorenie celej ponuky európskeho cestovného ruchu, ale môže mať aj zásadný význam v boji proti dôsledkom jeho sezónneho charakteru;

4.  pripomína, že EÚ by mala začať investovať, aby mohla využívať potenciál tretích krajín s vysokým počtom obyvateľov a rozvíjajúcou sa ekonomikou, predovšetkým krajín BRIC, v ktorých narastá počet turistov smerujúcich do zahraničia; poukazuje na nutnosť iniciatív zameraných na podporu cestovného ruchu a na potrebu väčšej flexibility a jednotnosti, pokiaľ ide o udeľovanie turistických víz a prekračovanie hraníc; zdôrazňuje, že podpora väčšieho počtu vízových platforiem pre cestovný ruch spolu s opatrným prístupom k zjednodušovaniu vízového kódexu je významným faktorom pri zvyšovaní počtu turistov z krajín mimo Európy a zviditeľňovaní európskych turistických destinácií; vyzdvihuje potenciál turistických víz pre skupiny alebo turistov, ktorí už v krajine boli, a význam zavedenia ďalších dohôd o zrušení vízovej povinnosti v záujme optimálneho využívania prichádzajúcich medzinárodných turistov; považuje pri náležitom rešpektovaní práva a povinnosti členských štátov kontrolovať vstup cez vlastné hranice za vhodné, aby európske inštitúcie a členské štáty vytvorili v rámci spoločnej vízovej politiky dlhodobú stratégiu pre koordinovanejšie a jednoduchšie vízové postupy;

5.  berie na vedomie úlohu Európskej komisie pre cestovný ruch a jej členov pri propagácii Európy ako turistickej destinácie; žiada Komisiu, aby s týmto orgánom a so širšou Svetovou organizáciou pre cestovný ruch viac spolupracovala na spoločných opatreniach v oblasti cestovného ruchu v Európe;

6.  víta platformu pre digitálny cestovný ruch vytvorenú Komisiou a jej ciele, ktorými sú: i) zvyšovanie inovačnej kapacity a digitalizácia malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu v záujme aktivizovania odvetvia cestovného ruchu a ii) vypracúvanie návrhov, pokiaľ ide o to, ako prispôsobiť a formovať udržateľné, konkurencieschopné a na spotrebiteľa orientované politiky zamerané na ďalší rozvoj odvetvia cestovného ruchu; nabáda na využívanie inovatívnych technológií, výmenu najlepších postupov a prehlbovanie spolupráce na regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť príťažlivosť a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v Európe; domnieva sa, že presadzovanie elektronického učenia sa a širšie využívanie digitálnych technológií by zabezpečili ďalší pokrok pri dosahovaní tohto cieľa;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie propagovať koncepcie cestovného ruchu, športového cestovného ruchu, dobrodružného cestovného ruchu, vzdelávacieho cestovného ruchu, vidieckeho cestovného ruchu a kreatívneho cestovného ruchu; podčiarkuje potrebu venovať osobitnú pozornosť vidieckemu cestovnému ruchu ako hnacej sile udržateľného rastu vo vidieckych oblastiach, vďaka čomu sa vytvára viac pracovných miest a príležitostí vo vzdialených regiónoch;

8.  podporuje koncepciu Komisie spočívajúcu v presadzovaní udržateľného cestovného ruchu pre všetkých;

9.  pripomína, že úloha spotrebiteľov sa v súčasnosti neobmedzuje len na prieskum s cieľom kúpiť cestu a iné súvisiace služby a získať rôzne informácie o destinácii, ale zahŕňa aj oblasť kritiky či vyjadrovania názorov a reklamu; konštatuje, že digitálna skúsenosť sa preto stáva čoraz významnejšou;

10. zdôrazňuje, že Európa si musí zachovať svoju pozíciu najvýznamnejšej turistickej destinácie na svete; víta organizovanie podujatí a komunikačných kampaní propagujúcich Európu ako turistickú destináciu najmä na trhoch tretích krajín a vyzýva všetky zainteresované strany, aby spoločne propagovali Európu nielen ako turistickú destináciu , ale aj ako excelentnú destináciu, ktorá ponúka rôzne národné destinácie, kultúry a služby cestovného ruchu, a to bez narušenia hospodárskej súťaže medzi nimi;

11. uznáva, že odvetviu cestovného ruchu dominujú malé a stredné podniky spolu s veľkým počtom mikropodnikov; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa malo pokračovať v úsilí o zavedenie lepšej regulácie, zníženie administratívneho zaťaženia a presadzovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov nielen v rámci samotného odvetvia, ale aj v rámci všetkých politík EÚ, ktoré majú na odvetvie cestovného ruchu vplyv;

12. víta aplikáciu ECC-Net: Travel, ktorú nedávno vytvorila sieť európskych spotrebiteľských centier;

13. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť európsky kalendár cestovného ruchu na koordináciu informácií zo všetkých členských štátov o európskych turistických destináciách, a to vo všetkých úradných jazykoch EÚ, s cieľom zlepšiť informačné služby pre spotrebiteľov a pomôcť im získať rady a podrobnosti okrem iného o podujatiach, miestach a festivaloch;

14. poukazuje na význam prispôsobenia európskeho cestovného ruchu digitálnemu trhu a na potrebu vytvoriť nové digitálne nástroje a zdroje informácií pre potenciálnych turistov v Európe; odporúča vytvoriť používateľsky ústretovú interoperabilnú mobilnú aplikáciu obsahujúcu interaktívne cestovné mapy, turistických sprievodcov a ďalšie relevantné informácie o cestovných destináciách v EÚ, ktorá by mohla pomôcť pri propagovaní Európy ako turistickej destinácie a pri zvyšovaní objemu a kvality informácií dostupných pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že náklady vynaložené na vytvorenie a údržbu tejto aplikácie by mali zostať minimálne; uznáva možnosti a potenciál digitalizácie služieb a produktov v odvetví cestovného ruchu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť plne funkčný vnútorný trh s týmito službami a produktmi, ktorý by mal zahŕňať všetkých aktérov, najmä MSP a spotrebiteľov, a ponúkať im právnu istotu;

15. zdôrazňuje, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu by mali pamätať na potreby osôb so zdravotným postihnutím a/alebo zníženou pohyblivosťou, najmä pokiaľ ide o prístupnosť, s cieľom umožniť ľuďom s pohybovým a so zmyslovým postihnutím alebo s potravinovou intoleranciou a starším ľuďom naplno využívať výhody, ktoré ponúka európsky cestovný ruch, a to presadzovaním opatrení určených na prispôsobenie už existujúcich zariadení a školenie personálu; považuje za vhodné, aby sa na európskej úrovni presadzovali inovatívne programy, mechanizmy a produkty s cieľom uľahčiť osobám s poruchami mobility nezávislý prístup; zdôrazňuje, že je dôležité, aby informácie o cestovnom ruchu boli prístupné pre turistov so zdravotným postihnutím; žiada všetky orgány cestovného ruchu a poskytovateľov ubytovania, aby pri aktualizovaní webových lokalít alebo iných zdrojov informácií zohľadňovali prístupnosť vrátane prístupnosti webu;

16. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaujali koordinovanejší prístup s cieľom uľahčiť správnu a viac regionálne založenú spoluprácu v oblastiach politík súvisiacich s cestovným ruchom, ako sú inovácie, doprava, kvalita služieb, vízový režim, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, komunikácia a medzinárodné platby kartou, so zreteľom na osobitné výzvy, s ktorými sa v odvetví cestovného ruchu stretávajú MSP, a s cieľom uľahčiť súlad vzhľadom na vzostup hospodárstva spoločného využívania zdrojov, pričom musia dodržiavať zásadu subsidiarity; konštatuje, že odlišné regulačné rámce členských štátov majú priamy vplyv na spoločnosti pôsobiace v oblasti cestovného ruchu a mohli by narúšať trh;

17. považuje za nevyhnutné podporovať väčšiu konkurencieschopnosť oblastí, ktorých potenciál cestovného ruchu sa nevyužíva dostatočne, a to prostredníctvom poctivej propagácie a podpory miestnych MSP pôsobiacich v odvetví cestovného ruchu;

18. požaduje zlepšenie vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie v odvetví cestovného ruchu členskými štátmi, aby sa tým, ktorí už v tomto odvetví pracujú, aj tým, ktorí to len plánujú, umožnilo nájsť tie najlepšie pracovné príležitosti a aby sa podporila mobilita v tomto odvetví; domnieva sa, že by to pomohlo v boji proti problémom súvisiacim na jednej strane so sezónnou povahou práce v tomto odvetví a na strane druhej s nelegálnou prácou;

19. opäť potvrdzuje význam vytvorenia efektívnejšej dopravnej siete, ktorá zabezpečí spojenia do okrajových turistických oblastí;

20. pripomína dôležitosť hospodárstva spoločného využívania zdrojov pri propagácii cestovného ruchu a význam jeho príspevku k zvyšovaniu počtu turistov v mnohých destináciách; zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať za nekalú hospodársku súťaž; zdôrazňuje úlohu hospodárstva spoločného využívania zdrojov v odvetví cestovného ruchu a požaduje vhodný regulačný rámec podporujúci rast a inovácie a súčasne chrániaci záujmy spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je nutné zaistiť bezpečnosť a ochranu používateľov spolu s kvalitou poskytovaných služieb;

21. pripomína potrebu rozvíjať konkurencieschopnú infraštruktúru dopravy a cestovného ruchu;

22. zdôrazňuje význam udržateľného a zodpovedného európskeho odvetvia cestovného ruchu, ktoré podporuje konkurencieschopnosť svojich spoločností; zdôrazňuje nepretržitý nárast počtu cestujúcich a požaduje vyvinutie udržateľnejších a energeticky efektívnejších spôsobov dopravy a ubytovania s cieľom vytvoriť environmentálne, sociálne a ekonomicky udržateľné destinácie, pričom je nutné pamätať na to, že environmentálna udržateľnosť zahŕňa aj zachovanie miestnych kultúr a tradícií, zachovanie a skvalitňovanie dedičstva, podporovanie najlepších postupov a snahy nájsť takú formu cestovného ruchu, ktorá uspokojí cestujúcich i miestne spoločenstvo v danej destinácii a prinesie im úžitok; naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila vykonávanie iniciatívy týkajúcej sa hotelov s takmer nulovou spotrebou energie, ktorej cieľom je zaistiť sebestačnosť a energetickú efektívnosť hotelov;

23. zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť stratégiu na zvyšovanie objemu predaja ubytovania v strednej a nízkej sezóne, ktorá bude zahŕňať odvetvie vidieckeho cestovného ruchu a bude zameraná na prekonanie sezónnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa pri uvádzaní výrobkov a služieb v oblasti cestovného ruchu na trh na kvalitu, čím sa vybuduje vernosť návštevníkov a naše odvetvie cestovného ruchu sa umiestni na vysoko konkurenčnom trhu;

24. zdôrazňuje, že je potrebné lepšie a prístupnejšie financovanie projektov v oblasti infraštruktúry z prostriedkov EÚ, a to najmä pokiaľ ide o verejnoprospešné služby, ktorých spotreba počas turistickej sezóny enormne stúpa, aby z toho mali prospech turisti aj miestne obyvateľstvo;

25. podporuje udržateľné plánovanie miest v záujme zachovania kultúrneho dedičstva európskych turistických destinácií;

26. zdôrazňuje význam zlepšovania vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie v odvetví cestovného ruchu členskými štátmi, aby sa pracovníkom v tomto odvetví umožnilo nájsť čo najlepšiu perspektívu kariéry, a tým sa podporila ich mobilita;

27. domnieva sa, že poskytovatelia služieb cestovného ruchu musia zaistiť, aby informácie poskytované spotrebiteľom o týchto službách boli presné a zrozumiteľné a aby spotrebitelia neboli zavádzaní ani mylne informovaní; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť čitateľné a napísané zrozumiteľne a že poskytovatelia by nemali uplatňovať praktiky či zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľov diskriminujú alebo vytvárajú nedôveru v rámci vnútornému trhu EÚ, najmä v oblasti nákupu cez internet; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť komunikačné siete na zlepšenie obchodných príležitostí v regiónoch a na posilnenie ochrany spotrebiteľa;

28. zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľov v spoločnosti poskytujúce služby v odvetví cestovného ruchu závisí aj od spoločností, ktoré spotrebiteľom dávajú k dispozícii jednoduché, účinné a rýchle alternatívne spôsoby riešenia spotrebiteľských sporov, a od spoločností, ktoré chránia osobné a finančné údaje spotrebiteľov;

29. víta nedávne ukončenie trojstranných rokovaní o revidovanej smernici o balíku cestovných služieb; požaduje jej včasnú a účinnú transpozíciu a uplatňovanie v záujme transformácie odvetvia a ochrany spotrebiteľov v digitálnom prostredí;

30. zdôrazňuje, že je potrebné, aby cestovné agentúry a cestovné kancelárie propagovali európske číslo tiesňového volania 112 na príslušných webových lokalitách a elektronických lístkoch a v našich hlavných turistických destináciách;

31. domnieva sa, že by bolo vhodné preskúmať, ako podporovať MSP a podniky s jedným vlastníkom v odvetví cestovného ruchu prostredníctvom mechanizmov financovania určených na posilnenie ich likvidity za primerané náklady, stimuláciu investovania do rozvoja infraštruktúry a služieb, ktoré potrebujú, a obmedzenie byrokracie súvisiacej s ich rozvojom;

32. domnieva sa, že iniciatíva európskeho hotelierstva zameraná na postupnú harmonizáciu systémov klasifikácie ubytovania v celej Európe by sa mala viac presadzovať, čím by sa umožnilo lepšie porovnávanie ubytovania ponúkaného v Európe a prispelo k vytvoreniu spoločných kritérií kvality služieb;

33. zdôrazňuje, že cestujúci sa pri rezervovaní ubytovania alebo dopravných prostriedkov cez internet ešte stále stretávajú s rozdielnymi cenami a podmienkami; víta preto oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; vyzýva Komisiu, aby prijala komplexný návrh na ukončenie neodôvodneného geografického blokovania prístupu k tovaru, službám a najlepším dostupným sadzbám na základe geografického umiestnenia alebo krajiny pobytu;

34. domnieva sa, že koordinované presadzovanie integrovaných systémov elektronického predaja lístkov na rôzne dopravné prostriedky by zjednodušilo cestovanie a odstránilo prekážky brániace dokončeniu vnútorného trhu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Margot Parker, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Igor Šoltes, Catherine Stihler, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Birgit Collin-Langen, Kaja Kallas, Jens Nilsson, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella, Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov


STANOVISKO Výboru pre kultúruvzdelávanie (20.7.2015)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k novým výzvam a stratégiám na podporu cestovného ruchu v Európe

(2014/2241(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Luigi Morgano

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že cestovný ruch patrí medzi najväčšie odvetvia na sveteEurópa je jednounajvýznamnejších destinácií kultúrneho cestovného ruchu na svete; zdôrazňuje, že cestovný ruch sa rýchlo meníodvetvie cestovného ruchu podlieha neustálemu vývoju,preto musia Európačlenské štáty neustále chrániťpropagovať to, čo je im skutočne vlastné,to odhaľovaním osobitných rysovcharakteristík prírodného, kultúrnehohistorického dedičstva;

2.  vyzdvihuje dôležitú úlohu európskeho kultúrneho cestovného ruchu v súvislosti s podporou osobného rozvoja a vedomostí, propagáciou bohatej európskej národnej a miestnej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva, prínosom k medzikultúrnemu vzdelávaniu, poskytovaním príležitostí na vytváranie kontaktov, posilňovaním európskej identity a vyjadrovaním európskych hodnôt;

3.  zdôrazňuje dôležitosť podpory úzkej spolupráce medzi kultúroucestovným ruchom; uznáva, že európsky kultúrny cestovný ruch vo významnej miere prispievatvorbe politík, je nevyhnutnou súčasťou mnohých vnútroštátnychregionálnych ekonomíkkľúčovým faktorom udržateľného sociálnehohospodárskeho rozvoja na miestnejregionálnej úrovniobnovy vidieckychmestských oblastí, najmäsúčasnej hospodárskej krízekríze zamestnanosti; pripomína aj úlohu európskeho tradičnéhopriemyselného know-how pri zviditeľňovaní miestnych oblastípracovných miest;

4.  opakuje, že cestovný ruch by mal byť založený na stratégiách, ktoré chrániaposilňujú prírodnúkultúrnu rozmanitosťzachovávajúpodporujú miestne kultúry, ľudové tradície, dedičstvoživotné prostredie,že ochrana hmotnéhonehmotného kultúrneho dedičstva by mala byť medzi našimi hlavnými prioritami;

5.  zdôrazňuje potenciál kultúrneho cestovného ruchu, agroturistikyekologického cestovného ruchu vo vidieckych,ostrovnýchpobrežných oblastiach; preto podčiarkuje dôležitosť zabezpečenia intermodálneho prepojenia ako prostriedku na zvýšenie príťažlivosti takýchto odľahlých destinácií cestovného ruchu;

6.  zdôrazňuje, že rozmanitosťmultikulturalizmus Európy ponúkajú veľký potenciál pre rozvoj tematického cestovného ruchu,vyzdvihuje dôležitosť prepojenia turistických atrakciícieľom vytvoriť tematické turistické chodníky na európskej, vnútroštátnejmiestnej úrovni; vyjadruje presvedčenie, že systematická propagácia tematického cestovného ruchu (vinárskeho, gastronomického, vidieckeho, náboženského, umeleckého, vzdelávacieho, poznávacieho atď.), ktorý by mohol zahŕňať cezhraničnú alebo medziregionálnu spoluprácu, môže nanovo definovať európsky cestovný ruchzohrávať dôležitú úlohuboji proti nepriaznivým dôsledkom hromadného cestovného ruchu; preto vyzýva na podporu ekologicky udržateľného kultúrneho cestovného ruchuna opatrenia na vyrovnanie sadôsledkami jeho sezónneho charakteru;

7.  zdôrazňuje, že množstvo jazykovEurópe – úradných, vedľajších úradných, menšinovýchmenej známych – je základným kameňom jej kultúrneho dedičstvato ponúka ďalšie možnostioblasti cestovného ruchu na všetkých úrovniach;

8.  poukazuje na nevyhnutnú úlohu, ktorú zohráva formálne kultúrne vzdelávanieinformálne kultúrne učenie pri vytváraní dopytu po kvalitnom, udržateľnominkluzívnom cestovnom ruchuoblasti náboženstva, vzdelávania, športu, poznávania, gastronómie, agroturistikyživotného prostredia; zdôrazňuje potrebu investovať do kvalitného odborného vzdelávaniazáujme zabezpečenia lepšie pripravenej pracovnej sily;

9.  žiada lepšie využívať príležitosti, ktoré ponúka digitalizáciainovácia pre interpretáciu kultúrneho dedičstvaúčinnejšiupríťažlivejšiu propagáciu európskeho kultúrneho cestovného ruchu,cieľom oboznámiť čo najviac ľudíeurópskym kultúrnymturistickým dedičstvom pri zachovaní tradičných foriem podpory kultúry; zdôrazňuje, že rozvoj plne fungujúceho jednotného digitálneho trhu, spolurozšírenímkonsolidáciou digitálnych platforiem pre kultúrne zdrojearchívyaktívnym používaním sociálnych médií, má potenciál modernizácierozvoja odvetvia cestovného ruchucieľom lepšie propagovaťpodporovať všetky službyposkytovateľov cestovného ruchu;

10. upozorňuje, že pri propagácii kultúrneho cestovného ruchu by sa mali zohľadňovať nielen najvýznamnejšie turistické destinácie, ale aj menšiemenej známe lokality nezaradené do zvyčajných turistických trás;

11. domnieva sa, že lepšie využívanie inovatívnych produktovslužiebodvetví cestovného ruchu by mohlo výrazne pomôcť turistickým spoločnostiam, najmä MSP,zvýšilo by ich udržateľnosť; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať inovácietechnologický rozvojoblasti mikropodnikovMSP,poukazuje na veľké príležitosti na rozvoj tematických, resp. alternatívnych foriem cestovného ruchu prostredníctvom využívania internetunových komunikačných technológií;

12. opätovne pripomína potrebu dobre vyškolenej, informovanej, motivovanejodhodlanej pracovnej sily; zdôrazňuje, že väčšia informovanosť osôb pracujúcichtomto odvetvíhistóriikultúre je nevyhnutná na ďalšiu propagáciu historickéhokultúrneho dedičstva destinácií cestovného ruchu;

13. pripomína, že investovanie do ľudského kapitálu je zásadne dôležité pre kvalitu služieboblasti cestovného ruchuje podmienkou udržateľnéhokonkurencieschopného rastu; zdôrazňuje dôležitosť poskytovania lepšie cielených politík odbornej prípravyzáujme zabezpečenia kvalifikovaného personálu orientovaného na poskytovanie služiebovládajúceho viacero jazykov;

14. vyzdvihuje význam zlepšovania prístupnosti kultúrneho vzdelávaniamiest kultúrneho dedičstva, berúc do úvahy najmä osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím pri výstavbe, renovácii alebo rozširovaní turistických atrakcií;tejto súvislosti konštatuje, že na európskej úrovni by sa mali propagovať inovatívne projekty, nástrojeprodukty na uľahčenie samostatného prístupu pre osoby so zhoršenou mobilitou; má na pamäti, že informačnérezervačné technológie by mali byť pre tieto osoby ľahko prístupné; zdôrazňuje obrovský pokrok dosiahnutý vďaka uplatňovaniuvyužívaniu nových digitálnych technológiíoblasti zaistenia univerzálneho prístupuobrazom, budovámkultúrnym pamiatkam; navrhuje, aby Komisiačlenské štáty preskúmali rôzne možnosti spustenia projektovfondov umožňujúcich mladým ľuďomkontexte demografických zmien –starším ľuďom, ako aj osobámosobitnými potrebami, rodinámnízkymi príjmamiďalším zraniteľným občanom návštevu kultúrnych destináciíčlenských štátoch;

15. pripomína, že podpora zapájania mladých ľudí do európskeho kultúrneho cestovného ruchu má mimoriadne pozitívny vplyv na ich vzdelanieosobný rozvoj;

16. poukazuje na to, že európske kultúrne dedičstvo jeumeleckého, jazykového, náboženského, historickéhogeografického hľadiska jednouhlavných turistických destinácií vo sveteže kultúrny cestovný ruch má zásadný význam pre podnietenie rastu, sociálneho rozvoja, súdržnostikvalitných pracovných miest; upozorňuje, že odvetvie cestovného ruchu vytvára približne 2,9 % HDP EÚ, čo predstavuje asi 1,8 milióna podnikov, najmä MSP, že zamestnáva približne 3,3 % pracovnej sily EÚže mnohé tieto pracovné miesta, ktoré nemožno umiestniť do zahraničia, sú priamo alebo nepriamo spojenékultúrnym cestovným ruchom;

17. zdôrazňuje, že na udržanie súčasných úrovní cestovného ruchuna prilákanie nových vĺn turistov je nevyhnutné chrániťpropagovať európske kultúrneprírodné dedičstvo vrátane jeho neporušenej prírodykrajiny; podčiarkuje, že je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi rozširovaním odvetvia cestovného ruchuochranou kultúrneho dedičstva, vzhľadom na obnovu, zachovanieochranu archeologickýchhistorických miestpamiatok; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala európsku chartu pre trvalo udržateľnýzodpovedný cestovný ruch vrátane zásady sociálnej zodpovednosti a v prospech návštevníkovobyvateľstva hostiteľskej krajiny;

18. zdôrazňuje dôležitosť rozhodnutia Radyprijatí odporúčaniaeurópskych zásadách kvalityoblasti cestovného ruchu, aby sa pomohlo poskytovateľom služieboblasti cestovného ruchu pri podpore kvality ich služiebposilnení dôvery spotrebiteľov;

19. podporuje propagáciu miestnychregionálnych iniciatív, napríklad európskych cezhraničných cyklistických chodníkov,kombinácii so stratégiou udržateľnej dopravy, ktorá zahŕňa železničné siete, združenie ACCR (Association des Centres culturels de rencontre – združenie kultúrnych centier), európske hlavné mestá kultúrysieť portálov DestiNet,ohľadom na najlepšie postupypríklady udržateľného cestovného ruchuEurópe;

20. podporuje rozvoj nemotorizovaných dopravných spojení (peších, jazdeckých alebo cyklistických), ktoré uľahčujú udržateľný cestovný ruchumožňujú objavovanie rozmanitosti európskych regiónov;

21. zdôrazňuje dôležitosť zachovaniaochrany európskeho kultúrnehohistorického dedičstvacieľom zabrániť jeho úpadku, pričom kvalita vykonanej práce by mala mať prednosť pred jej cenou;tomto smere zdôrazňuje úlohu patronátov, ktoré prispievajúochrane európskeho dedičstvavyvažujú pokles objemu verejných prostriedkov vynakladaných na tento účel;

22. vyzýva Komisiu, aby začala využívať európsku značku kvality pre cestovný ruch na odmeňovanie dôsledného úsilia profesionálovoblasti cestovného ruchupodporu kvality služiebtejto oblasti na základe maximálneho rešpektovania kultúrnehoprírodného dedičstva,zvyšovanie kvality pracovných miestoblasti cestovného ruchu, zlepšovanie prístupnosti pre všetkýchpropagáciu kultúrnych tradícií miestnych komunít;

23. pripomína, že kultúrny cestovný ruchrôznych regiónoch pomáha pri diverzifikácii tradičných hospodárskych činnostívytvára zamestnanosť, čím zabraňuje vyľudňovaniu, opúšťaniuzhoršovaniu stavu mnohých cenných kultúrnych lokalítbráni vymieraniu tradíciízvykov;

24. upozorňuje, že hostiteľské komunitymiestni obyvatelia by mali byť zapojení do jednotlivých politíkzáujme identifikácie, propagácie, ochrany, zachovania, správy, prezentácieinterpretácie svojho dedičstva, kultúrnej praxesúčasných kultúrnych prejavovkontexte cestovného ruchu;

25. vyjadruje presvedčenie, že školský cestovný ruch by sa mal pokladať za jednunajužitočnejších aktivít neformálneho vzdelávania týkajúcich sa školských osnov,nielen za aktiviturámci voľného času,že by sa mal zakladať na hodnotách „zodpovedného cestovného ruchu“;

26. zdôrazňuje potenciál kultúrneho cestovného ruchuoblasti znižovania chudoby;tomto smere vyzýva na podporu kreatívnych odvetvívidieckeho cestovného ruchučlenských štátochcieľom propagovať mimoriadne kultúrne bohatstvo Európybojovať proti chudobenezamestnanosti;

27. žiada Komisiu, aby posilnila existujúce európske opatreniaprogramy vrátane Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj národnécezhraničné programy venované kultúrnemu cestovnému ruchukultúrnemu dedičstvu, ktoré sa ukázali ako účinné, ako sú európske hlavné mestá kultúry, dni európskeho dedičstva, európske kultúrne trasy, značka „Európske dedičstvo“, program Kreatívna Európadigitálna platforma Europeana; okrem toho vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia „európskeho kultúrneho preukazu“, ktorý by znamenal nižšie poplatky za vstupprípade turistických atrakciíkultúrnych inštitúcií, ako sú múzeá, pamätníky, archeologické náleziská, knižnicedivadlá, podľa vzoru medzinárodného identifikačného preukazu študentov ISIC, ktorý podporuje UNESCO;

28. odporúča ustanoviť Európsky rok kultúrneho dedičstva, najlepšieroku 2018,náležitou podporou kultúrnych podujatíumenia, filmovýchhudobných festivalov; okrem toho zdôrazňuje, že podpora iniciatív na úrovni EÚ, ako sú Európske hlavné mesto športuEurópske hlavné mesto mládeže,vytvorenie Európskeho kalendára podujatí na zlepšenie informačných služieboblasti cestovného ruchu, môže priniesť významnú pridanú hodnotu pri propagácii európskeho kultúrneho cestovného ruchupri zachovaníposilnení Európy ako hlavnej turistickej destinácie na svete;

29. nabáda členské štáty, aby spolupracovaliregionálnymimiestnymi orgánmi na maximalizácii hodnoty cestovného ruchujeho prínosuzvyšovaniu počtu pracovných miestrastuaby odvetvie cestovného ruchu začlenili do stratégií miestneho rozvoja;

30. zdôrazňuje možnosti cestovného ruchuoblasti športu, ktorý by sabudúcnosti mohol stať jednýmnajdynamickejších odvetví rozvíjajúceho sa odvetvia európskeho cestovného ruchu,vyzýva na zavedenie osobitných politík na propagáciupodporu tohto rozvoja; pripomína významný podiel športových aktivít na turistickej príťažlivosti európskych regiónov; vyzdvihuje možnosti vyplývajúcecestovania športovcovdivákov pred začiatkom športových podujatípočas nich, čo by mohlo prilákať turistov aj do tých najodľahlejších oblastí; zdôrazňuje, že potenciál športového cestovného ruchu nie je dostatočne využitý;

31. berie na vedomie možnosti, ktoré ponúkajú významné historické udalostilokality, napríklad tzv. miesta svedomia, pri riešení súčasných výziev prostredníctvom citlivej interpretácievzdelávacích programov; nabáda na využívanie kultúrneho dedičstvacestovného ruchu na podporu medzikultúrneho dialógu a v záujme zbližovania národov Európy;

32. zdôrazňuje, ako občianska spoločnosť prispievapropagácii nových foriem cestovného ruchu prostredníctvom sociálnych sietí, dobrovoľníckych organizácií, kultúrnychšportových združení, akčných skupín občanovorganizácií zastupujúcich mladých ľudí, ženykomunity cudzincov;

33. požaduje výraznejšie uznávanie zásadnej úlohy dobrovoľníctva pri rozvojipodpore odvetvia cestovného ruchu prostredníctvom kultúrneho dobrovoľníctva;

34. žiada Komisiučlenské štáty, aby zaviedli kroky na ochranu ohrozených pamiatoklokalítEurópecieľom chrániťpropagovať kultúrne dedičstvo,tak podporovať kultúrny cestovný ruch;

35. zdôrazňuje význam vytváraniapropagácie udržateľnýchinkluzívnych foriem cestovného ruchu, ktoré odrážajú sociálnu, kultúrnuhospodársku štruktúru turistických lokalít, zaisťujú rozvoj kreatívneho podnikania šetrného voči životnému prostrediu, rozvoj ľudského kapitáluzručnostíspolufinančnými výhodami prinášajú miestnym komunitám aj sociálnukultúrnu hodnotu;

36. zdôrazňuje význam politík zameraných na financovanie, ochranu, údržbuobnovu lokalít kultúrneho dedičstva;

37. upozorňuje, že je dôležité zabrániť kultúrnej diskriminácii náboženskýchetnických menšín;

38. víta nástroje mobility, ako aj projekty spolupráce, ako sú znalostné partnerstvázdruženia odvetvových zručnostírámci programu Erasmus+Erasmus pre mladých podnikateľov, ako efektívne prostriedky umožňujúce pracovníkomoblasti cestovného ruchu zapojeným do vzdelávaniaodbornej prípravy na všetkých úrovniach vymieňať si najlepšie postupy, zlepšovať jazykové schopnostizískať praktické znalostioblasti kultúrneho cestovného ruchu; vyjadruje však znepokojeniesúvislostinedostatkom záujmu mladých ľudíkariéruurčitých odvetviach cestovného ruchu; zdôrazňuje výhody systému „duálneho vzdelávania“odvetví cestovného ruchudôležitosť kombinovania vzdelávaniapraxou, čím sa zlepšia teoretické znalosti aj praktické zručnosti; vyzýva členské štátymiestneregionálne orgány, abyplnej miere využívali možnosti na propagáciu odbornej prípravy, ktoré ponúka ESFďalšie fondy na úrovni EÚ, na vnútroštátnejregionálnej úrovni.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Silvia Costa, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

György Hölvényi, Ilhan Kyuchyuk, Ernest Maragall, Martina Michels, Marlene Mizzi

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tim Aker


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Tapardel, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, Daniel Dalton, Werner Kuhn, Jozo Radoš, Olga Sehnalová, Ruža Tomašić, Matthijs van Miltenburg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Diane James, Julia Reda

Právne oznámenie