Postup : 2015/2112(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0275/2015

Predkladané texty :

A8-0275/2015

Rozpravy :

PV 14/10/2015 - 14
CRE 14/10/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 14/10/2015 - 15.8
CRE 14/10/2015 - 15.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0359

SPRÁVA     
PDF 865kWORD 309k
30.9.2015
PE 557.269v03-00 A8-0275/2015

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži

(2015/2112(DEC)INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajca: Gilles Pargneaux

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži

(2015/2112(DEC)INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–    so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 5) a ktoré sa konali od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani (Dánsko), a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–    so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 6) a ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Kankúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Kankúnu,

–    so zreteľom na 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 7) a ktoré sa konali od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika), a predovšetkým so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–    so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 26. novembra až 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 8), a so zreteľom na východiská týkajúce sa klímy po konferencii v Dauhe (Doha Climate Gateway),

–    so zreteľom na 19. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 11. až 23. novembra 2013 vo Varšave (Poľsko) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 9), a so zreteľom na Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody,

–    so zreteľom na 20. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 20) a 10. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 1. až 12. decembra 2014 v Lime (Peru) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 10), a so zreteľom na výzvu z Limy na opatrenia proti zmene klímy,

–    so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko) majú stretnúť zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 11),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(1), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(2), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP 16)(3), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(4), z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18)(5), z 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave, Poľsko (COP 19) a z 26. novembra 2014 o konferencii o zmene klímy v Lime, Peru (COP 20)(6),

–   so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–    so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(7),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy(8), z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(9) a z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(10),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015)0081), ktoré tvorí súčasť balíka opatrení týkajúcich sa energetickej únie,

–    so zreteľom na Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

–    so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2014) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Medzery v oblasti adaptácie za rok 2014),

–    so zreteľom na deklaráciu lídrov prijatú na samite G7 na zámku v Elmau (Nemecko) 8. júna 2015 s názvom Think ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,

–    so zreteľom na správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat: Why a 4°C Warmer World Must be Avoided (Znížte teplotu: Prečo treba zabrániť otepleniu planéty o 4 °C), Turn Down the Heat: Climate Extremes, Regional Impacts, and the Case for Resilience (Znížte teplotu: klimatické extrémy, regionálne dosahy a argumenty pre odolnosť) a Climate Smart Development: Adding up the Benefits of Climate Action (Inteligentný rozvoj v oblasti klímy: Súhrn prínosov opatrení na ochranu klímy),

–    so zreteľom na správu Celosvetového výboru pre hospodárstvo a klímu s názvom Lepší rast, lepšia klíma: správa o novom klimatickom hospodárstve,

–    so zreteľom na encyklické „laudato si“,

–    so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

–    so zreteľom na ponuku obsahujúcu plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ a jej členských štátov, ktorú Lotyšsko a Európska komisia predložili 6. marca 2015 UNFCCC,

–    so zreteľom na deklaráciu o lesoch prijatú na samite OSN o klíme, ktorý sa uskutočnil v septembri 2014 v New Yorku,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity,

–    so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0275/2015),

A.  keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre ľudstvo a biodiverzitu, a preto ju treba riešiť na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.   keďže podľa vedeckých dôkazov uvedených v AR5 IPCC z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné; dochádza k zmene klímy a ľudská činnosť je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia; rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;

C.  keďže EÚ znížila svoje emisie v rámci Kjótskeho protokolu v roku 2013 v porovnaní s rokom 1990 o 19 %, pričom jej HDP sa zvýšil o viac než 45 %; keďže globálne emisie sa v roku 2013 zvýšili o 50 % v porovnaní s rokom 1990;

D.  keďže podľa najnovších výsledkov Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) prekročila priemerná mesačná globálna koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v marci 2015 po prvý raz od začiatku merania 400 ppm;

E.   keďže v správe UNEP z roku 2014 o medzerách v oblasti adaptácie sa poukazuje na obrovské náklady vzniknuté v dôsledku nečinnosti, pričom sa dospelo k záveru, že náklady na adaptáciu na zmenu klímy v rozvojových krajinách pravdepodobne dosiahnu dvoj- až trojnásobok predchádzajúcich odhadov vo výške 70 až 100 miliárd USD ročne do roku 2050, čo povedie k výraznému nedostatku financií na opatrenia v oblasti adaptácie po roku 2020, pokiaľ sa neposkytnú nové a dodatočné financie na adaptáciu;

F.   keďže úloha financovania zmeny klímy je neoddeliteľne spojená s dôležitejšími úlohami financovania udržateľného globálneho rozvoja;

G.  keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich;

H.  keďže na konferencii o zmene klímy, ktorá sa konala v Dauhe v decembri 2012, sa prijala zmena Protokolu, ktorým sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začína 1. januára 2013 a končí 31. decembra 2020, čo zahŕňa právne záväzné záväzky v oblasti znižovania emisií, zaradenie nového plynu (fluoridu dusitého), mechanizmus ambícií, ktorým sa stanovuje zjednodušený postup umožňujúci zmluvnej strane upraviť svoj záväzok zvýšením svojich ambícií počas záväzného obdobia, a napokon ustanovenie, ktorým sa automaticky upravuje cieľ zmluvnej strany, aby sa zabránilo nárastu jej emisií v rokoch 2013 – 2020 nad jej priemerný objem emisií z rokov 2008 – 2010;

I.    keďže zmluvné strany UNFCCC sa na stretnutí COP18 (rozhodnutie 23/CP.18) rozhodli prijať cieľ vyváženého zastúpenia žien a mužov v orgánoch zriadených podľa dohovoru a Kjótskeho protokolu v záujme zlepšenia účasti žien a zabezpečenia účinnejšej politiky zmeny klímy, ktorá v rovnakej miere rieši potreby žien a mužov, ako aj sledovania pokroku pri dodržiavaní cieľa rodovej rovnováhy v rámci podpory rodovo citlivej politiky v oblasti klímy;

J.    keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

K.  keďže EÚ doteraz zohrávala vedúcu úlohu v úsilí o zmierňovanie globálneho otepľovania a musí ju zohrávať i naďalej v rámci prípravy na novú medzinárodnú dohodu o klíme, ktorá sa má podpísať koncom roka 2015 v Paríži;

Naliehavá potreba konať na globálnej úrovni

1.   uznáva mimoriadny rozsah a závažnosť hrozieb, ktoré predstavuje zmena klímy, a je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím sa na svetovej úrovni ani zďaleka nenapĺňa; vyzýva vlády, aby bezodkladne prijali záväzné konkrétne opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy, ktoré umožnia uzavrieť ambicióznu a právne záväznú celosvetovú dohodu v Paríži v roku 2015 v záujme splnenia tohto cieľa; víta preto encyklické „laudato si“;

2.   konštatuje, že v súlade so zisteniami uvedenými v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý je po roku 2011 k dispozícii, aby bolo možné zabrániť zvýšeniu priemernej globálnej teploty o viac než 2 °C v porovnaní s úrovňou v predindustriálnom období, predstavuje 1010 Gt CO2; zdôrazňuje, že k tomu musia prispievať všetky krajiny a že odďaľovanie opatrení povedie k zvýšeniu nákladov a obmedzeniu možností; poukazuje na zistenia zo správy o novom klimatickom hospodárstve s názvom Lepší rast, lepšia klíma, podľa ktorých majú teraz krajiny bez ohľadu na výšku svojich príjmov príležitosť zabezpečiť trvalý hospodársky rast a zároveň zmierniť obrovské riziká, ktoré prináša zmena klímy; odporúča, aby sa dohody a dohovory zameriavali na zapojenie prístupových krajín EÚ do programov Európskej únie pre oblasť klímy;

3.   pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na priemerne 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; vyzýva zmluvné strany, aby posúdili možnosť obmedziť zvýšenie celosvetovej teploty na priemerne 1,5 °C;

4.   poukazuje na zistenia uvedené v piatej hodnotiacej správe IPCC, podľa ktorých ani úplné odstránenie emisií uhlíka v industrializovaných krajinách nezaručí obmedzenie zvýšenia teploty na menej než 2 °C, pokiaľ rozvojové krajiny neprijmú nové významné záväzky;

5.   domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny predložili pred konferenciou COP21 svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) s cieľom vytvoriť reťazovú reakciu a preukázať, že všetky krajiny idú rovnakým smerom v súlade so svojou vnútroštátnou situáciou; domnieva sa, že INDC by mohli zahŕňať aj opatrenia v oblasti adaptácie, keďže to pre veľa krajín predstavuje prioritu;

6.   uznáva zásadný význam stabilného klimatického systému pre potravinovú bezpečnosť, výrobu energie, vodu a sanitáciu, infraštruktúru a zachovanie biodiverzity a suchozemských a morských ekosystémov a pre mier a prosperitu na celom svete; pripomína, že zmena klímy urýchľuje zhoršovanie straty biodiverzity;

7.   víta záväzok G7 dekarbonizovať svetové hospodárstvo v priebehu tohto storočia a transformovať do roku 2050 sektor energie; pripomína, že dekarbonizácia je potrebná oveľa skôr, aby sa zabezpečil súlad s vedeckými poznatkami a zachovala šanca obmedziť oteplenie na maximálne 2 stupne Celzia; vyzýva zmluvné strany, ktoré majú takú príležitosť, aby dodržiavali vnútroštátne ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie;

8.   poukazuje na to, že krajiny, ktorým chýbajú potrebné kapacity na stanovenie vnútroštátnych príspevkov, môžu využívať podporné mechanizmy, ako je Globálny fond pre životné prostredie, Rozvojový program Organizácie Spojených národov a Globálna aliancia proti zmene klímy, ako aj európsku podporu;

Ambiciózna, globálna a právne záväzná dohoda

9.   zdôrazňuje, že protokol, ktorý má byť prijatý v Paríži v roku 2015, musí byť od začiatku právne záväzný a ambiciózny a jeho cieľom by malo byť postupné odstránenie celosvetových emisií uhlíka, a to do roku 2050 alebo krátko po ňom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií kompatibilnej s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 2 °C a aby sa celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov dosiahol čo najskôr; vyzýva EÚ, aby na tento účel spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a ukázala príklady správnej praxe; zdôrazňuje, že dohoda musí poskytnúť predvídateľný rámec, ktorý podporuje investície a efektívne znižovanie emisií oxidu uhličitého a využívanie adaptačných technológií v podnikoch;

10. varuje pred spôsobmi znižovania globálnych emisií, ktoré umožňujú výrazné zníženie emisií uhlíka do roku 2050 a po ňom, keďže by to znamenalo veľké riziká a spoliehanie sa na neosvedčené, energeticky náročné a nákladné technológie na odstraňovanie a ukladanie emisií CO2 z atmosféry; v závislosti od úrovne prekračovania limitov závisí schopnosť takýchto spôsobov znižovania emisií udržať zmenu klímy pod úrovňou 2 °C od dostupnosti a rozšíreného využívania biomasy na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a zalesňovania bez prístupu k pôde, ako aj od iných neznámych a zatiaľ nerozvinutých technológií na odstraňovanie oxidu uhličitého;

11. domnieva sa, že ambiciózna a právne záväzná medzinárodná dohoda by pomohla vyriešiť problémy týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, najmä v energeticky náročných odvetviach;

12. domnieva sa, že v prípade rozdielu medzi úrovňou ambícií vzťahujúcich sa na súhrnný účinok plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov, ktorá sa určí pred konferenciou v Paríži, a potrebnou úrovňou znižovania emisií skleníkových plynov požadovanou na udržanie zvyšovania teploty pod 2 °C pod hranicou z predindustriálneho obdobia bude potrebné vypracovať pracovný program so začiatkom v roku 2016 s cieľom vymedziť dodatočné opatrenia na znižovanie emisií; požaduje komplexný proces preskúmania, ktorý sa bude vykonávať každých päť rokov, zabezpečí dynamiku zavedeného mechanizmu a posilní úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií v súlade s najnovšími vedeckými údajmi; žiada, aby EÚ podporila zavedenie päťročných období plnenia záväzkov, čo by bolo najlepšou voľbou, s cieľom vyhnúť sa zníženiu ambícií, zvýšiť politickú zodpovednosť a umožniť revíziu cieľov na základe vedeckých poznatkov alebo nového technického pokroku, ktorý by mohol zabezpečiť vyššiu úroveň ambícií;

13. požaduje všeobecné oživenie politiky EÚ v oblasti klímy, ktoré by pomohlo zintenzívniť medzinárodné diskusie o klíme a je v súlade s hornou hranicou záväzku EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80-95 % oproti hodnotám z roku 1990; konštatuje, že EÚ sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili možnosť prijatia dodatočných záväzkov, ktoré by vychádzali z cieľa, ktorý bol dohodnutý na obdobie do roku 2030, vrátane opatrení mimo EÚ, aby tak svet dosiahol cieľ udržania zvýšenia teploty pod hodnotou 2 °C;

14. pripomína svoje uznesenie z 5. februára 2014, ktoré žiada tri záväzné ciele: zvýšiť energetickú účinnosť o 40 %, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie najmenej o 30 % a znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 40 %, a opäť vyzýva Radu a Komisiu, aby ako súčasť rámca EÚ pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 prijali a uplatňovali mnohostranný prístup založený na vzájomne sa posilňujúcich, koordinovaných a súdržných cieľoch v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poznamenáva, že ciele v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ku ktorých plneniu vyzýva, by v období do roku 2030 viedli k oveľa väčšiemu obmedzeniu emisií skleníkových plynov, než je 40 %;

15. zdôrazňuje potrebu účinného režimu zosúlaďovania, ktorý by v zmysle dohody z roku 2015 uplatňovali všetky zmluvné strany; zdôrazňuje, že dohoda uzavretá v roku 2015 musí podporovať transparentnosť a zodpovednosť prostredníctvom spoločného režimu založeného na pravidlách vrátane účtovných pravidiel a podmienok monitorovania, nahlasovania a overovania; domnieva sa, že systém transparentnosti a zodpovednosti by sa mal vyvinúť v rámci prístupu založeného na postupnom zbližovaní;

16. zdôrazňuje, že je dôležité naďalej považovať ľudské práva za ústredný bod opatrení pre oblasť klímy, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby dohoda uzavretá v Paríži obsahovala ustanovenia potrebné na riešenie ľudskoprávneho rozmeru zmeny klímy a poskytla podporu chudobnejším krajinám, ktorých kapacity sú obmedzené účinkami zmeny klímy; v tejto súvislosti trvá na plnom rešpektovaní práv miestnych komunít a domorodého obyvateľstva, ktoré je zvlášť citlivé na nepriaznivé účinky zmeny klímy;

Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol

17. kladie osobitný dôraz na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v odstraňovaní obrovského rozdielu medzi vedeckými analýzami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán na obdobie do roku 2020; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení, ktorým by sa malo venovať kolektívne úsilie, vrátane energetickej účinnosti, výrazných úspor energie, energie z obnoviteľných zdrojov, efektívneho využívania energie, postupného odchodu od fluórovaných uhľovodíkov, trvalo udržateľnej spotreby a výroby, postupného znižovania dotácií na fosílne palivá vrátane financovania vývozu technológií na báze uhlia a posilnenia úlohy celoplošného stanovovania cien emisií uhlíka pri odstraňovaní tohto obrovského rozdielu;

18. konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k dodržaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zaznamenalo nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspory energie zohrávajú kľúčovú úlohu pri tomto pokroku i pri udržaní zamestnanosti približne 4,2 milióna ľudí v rôznych environmentálnych priemyselných odvetviach(11), ktoré zaznamenali nepretržitý rast aj počas hospodárskej krízy;  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili UNFCCC najnovšie prognózy EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie do roku 2020, a oznamuje, že EÚ prekročí svoj záväzok v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 aspoň o 2 Gt;

20. objasňuje, že hoci bude mať druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby čo najskôr a v každom prípade do decembra 2015 ukončili proces ratifikácie; konštatuje, že Parlament si vykonal svoju úlohu udelením súhlasu a že zapojenie občianskej spoločnosti a transparentnosť sú nevyhnutné na pochopenie rokovaní a budovanie dôvery medzi všetkými zmluvnými stranami pred konferenciou v Paríži;

Plán riešení

21. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (inštitúcie, súkromný sektor, mimovládne organizácie a miestne komunity) na rozvoji iniciatív v kľúčových odvetviach znižovania emisií (energetika, technológie, mestá, doprava), ako aj iniciatív zameraných na adaptáciu a odolnosť s cieľom reagovať na problematiku adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť a predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

22. zdôrazňuje, že čoraz širšie spektrum neštátnych subjektov prijíma opatrenia na dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť voči zmene klímy; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľskou obcou, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami, ktorého cieľom je prijatie dôrazných globálnych opatrení na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností; zdôrazňuje ich úlohu ako hybnej sily pred konferenciou v Paríži a pre akčný program Lima-Paríž; v tejto súvislosti uvádza, že v akčnom pláne Lima-Paríž sa podporujú organizátori iniciatív zameraných na urýchlenie činnosti, a očakáva, že na konferencii v Paríži predložia svoje počiatočné výsledky;

23. presadzuje zriadenie mechanizmov, ktoré podporia túto dynamiku riešení, napríklad označovanie inovatívnych projektov občianskej spoločnosti;

24. konštatuje, že biohospodárstvo môže významne prispieť k reindustrializácii a vytvoreniu nových pracovných miest v EÚ a vo zvyšku sveta;

25. zdôrazňuje, že úsilie o vytvorenie obehového hospodárstva môže v podstatnej miere prispieť k dosahovaniu cieľov prostredníctvom odrádzania od plytvania potravinami a recyklácie surovín;

26. pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; preto vyzýva, aby sa požadovalo vyvinutie úsilia o organizovanie kampaní alebo prijímanie opatrení na zvyšovanie povedomia verejnosti a jej informovanie o malých a veľkých gestách, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých a rozvojových krajinách;

27. vyzýva aj podniky, aby prijímali a aktívne vykonávali svoje povinnosti a už vopred podporovali dohodu o klíme;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

28. víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, ktoré pomáhajú znižovať celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok ; vyzýva Komisiu, aby však stanovila ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby väzby medzi EU ETS a inými systémami neoslabili ciele EÚ v oblasti klímy a rozsah pôsobnosti EU ETS; požaduje stanovenie pravidiel na ich zavedenie vrátane pravidiel účtovania a zabezpečenia toho, aby medzinárodné trhy a prepojenia medzi domácimi trhmi s uhlíkom prinášali trvalé znižovanie a nenarúšali ciele znižovania emisií EÚ;

29. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobú stabilitu cien emisných kvót a predvídateľné regulačné prostredie, v rámci ktorého sú investície nasmerované na opatrenia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a ktoré podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

30. žiada prijatie dohody, ktorá sa bude komplexne vzťahovať na všetky odvetvia a emisie a v ktorej budú stanovené absolútne ciele platné pre celú ekonomiku spolu s rozpočtami pre oblasť emisií, čo by malo zabezpečiť čo najvyššiu úroveň ambícií; zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC má využívanie pôdy (na poľnohospodárske a lesnícke účely, účely chovu dobytka a iné účely) značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti, a že na maximalizáciu potenciálu sekvestrácie oxidu uhličitého v lesoch, mokradiach a oceánoch je potrebné preto posilnenie ďalšej medzinárodnej spolupráce; zdôrazňuje, že v dohode by sa mal stanoviť komplexný rámec pre započítavanie emisií a záchytov z využívania pôdy (LULUCF); zdôrazňuje najmä skutočnosť, že cieľom opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu pri prideľovaní pôdy musí byť dosiahnutie spoločných cieľov a nepoškodzovanie iných cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

31. konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % globálnych emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; vyzýva EÚ, aby plnila svoj cieľ zastaviť do roku 2030 globálny úbytok lesov a znížiť do roku 2020 odlesňovanie tropických oblastí aspoň o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2008; zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto záväzkov spolu s obnovou 350 miliónov hektárov lesov, ako sa požaduje v Newyorskom vyhlásení o lesoch, môže prispieť k zníženiu emisií o 4,5 – 8,8 miliárd ton CO2 ročne do roku 2030; zdôrazňuje, že bez vyvinutia značného nového úsilia v oblasti zmierňovania zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD+) je pravdepodobne nemožné dosiahnuť cieľ udržať otepľovanie pod hranicou 2 °C; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách;

32. poukazuje na účinnosť existujúceho mechanizmu na zmiernenie zmeny klímy REDD+ a vyzýva členské štáty EÚ, aby ho začlenili do úsilia o zmiernenie zmeny klímy; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do dobrovoľných medzinárodných partnerstiev v oblasti zmierňovania zmeny klímy s rozvojovými krajinami, ktoré sú obzvlášť postihnuté odlesňovaním tropických oblastí, s cieľom poskytnúť finančnú alebo technickú pomoc v záujme ukončenia odlesňovania prostredníctvom politík zameraných na udržateľné využívanie pôdy alebo vládnych reforiem; vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla prísne opatrenia na zastavenie dovozu tovaru pochádzajúceho z nelegálneho odlesňovania do EÚ; zdôrazňuje úlohu podnikov pri vytváraní dopytu po komoditách, ktoré môžu pochádzať z nelegálneho odlesňovania,

33. pripomína, že doprava je druhým najväčším odvetvím produkujúcim emisie skleníkových plynov, pričom trvá na potrebe zaviesť rad politík, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia; opätovne zdôrazňuje, že zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy musia v súlade s požiadavkou vhodnosti a naliehavosti podniknúť účinné kroky na reguláciu emisií z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; žiada všetky zmluvné strany dohovoru, aby prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vytvorili globálny rámec politík, ktorý by umožňoval účinnú reakciu, a aby podnikli opatrenia na dosiahnutie primeraných cieľov do konca roka 2016 a potrebného zníženia vzhľadom na cieľ 2 °C;

34. vyzýva Komisiu, aby ponúkla svoju podporu a odborné znalosti stranám konferencie COP 21 pri stanovovaní ich národných príspevkov a aby súčasne zvyšovala povedomie, pokiaľ ide o úlohu sektora dopravy pri prijímaní komplexných stratégií znižovania emisií skleníkových plynov;

35. poukazuje na to, že ak sa majú dosiahnuť ciele výrazného zníženia emisií skleníkových plynov, zásadný význam majú krátkodobé i dlhodobé stratégie zmierňovania zmeny klímy v oblasti dopravy;

36. zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť osobitnú situáciu ostrovných a najvzdialenejších regiónov, aby sa zabezpečilo, že environmentálne správanie nebude mať vplyv na mobilitu a prístupnosť osobitne v týchto regiónoch;

37. je presvedčený, že pokiaľ sa zníženiu emisií zo sektora dopravy nebude venovať väčšia pozornosť, celkové ciele v oblasti klímy nebude možné dosiahnuť, pretože doprava je jediným sektorom, v ktorom emisie skleníkových plynov neprestali narastať (za ostatných 25 rokov sa zvýšili o 30 %); zdôrazňuje, že dosiahnuť to bude možné jedine vďaka záväzným cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v kombinácii so začlenením obnoviteľných zdrojov energie do trhu, technologicky neutrálnym prístupom k dekarbonizácii a integrovanejšou dopravnou a investičnou politikou zahŕňajúcou politiky zamerané na prechod na iné druhy dopravy, spolu s technologickým pokrokom a obmedzovaním dopravy (napr. využitím udržateľnej logistiky, inteligentného mestského plánovania a integrovaného riadenia mobility);

38. poukazuje na to, že viac ako polovica svetového obyvateľstva dnes žije v mestách a veľkomestách a že mestská doprava výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov zo sektora dopravy; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zvyšovali povedomie o úlohe udržateľnej mestskej mobility pri plnení záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; zdôrazňuje, že zodpovedné územné plánovanie a udržateľné dopravné riešenia v mestských oblastiach efektívne prispievajú k znižovaniu emisií CO2;

39. zdôrazňuje, že v sektore dopravy je nutný dobrý energetický mix a že sa môže dosiahnuť podporou alternatívnych vozidiel s pohonom na zemný plyn a bioplyn a všetkých politík zameraných na posilnenie udržateľných druhov dopravy vrátane elektrifikácie dopravy a využívania inteligentných dopravných systémov; podčiarkuje nutnosť klásť dôraz na železnice, električky, elektrifikované autobusy a bicykle na elektrický pohon, zahŕňať hľadisko celého životného cyklu a zamerať sa na plné využívanie obnoviteľných zdrojov energie; dôrazne nabáda miestne orgány verejnej dopravy a prevádzkovateľov dopravy, aby sa stali priekopníkmi zavádzania nízkouhlíkových vozidiel a technológií;

40. poukazuje na obrovský potenciál zníženia emisií prostredníctvom energetickej efektívnosti a zavádzania čistej energie; domnieva sa, že maximálne využívanie energetickej efektívnosti na celom svete je prvým krokom k zníženiu emisií súvisiacich s energiou, pričom prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby;

41. zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; zdôrazňuje dôležitosť vedeckých dôkazov, na ktorých základe sú prijímané dlhodobé politické rozhodnutia, a prízvukuje, že ambície by mali vychádzať zo solídnych vedeckých odporúčaní; zdôrazňuje, že spoločné globálne politické a finančné presadzovanie výskumných, rozvojových a inovačných činností v oblasti technológií na výrobu čistej a obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti je nevyhnutné na splnenie cieľov v oblasti klímy a na uľahčenie rastu;

42. požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného obmedzovania výroby fluórovaných uhľovodíkov (HFC) na celosvetovej úrovni v súlade s Montrealským protokolom; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ opatrení na zmierňovanie následkov zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej, a vyzýva EÚ, aby aktívne pomáhala pri realizácii globálnych opatrení týkajúcich sa HFC;

Posilnenie výskumu, technického rozvoja a inovácií

43. domnieva sa, že zvýšené zavádzanie čistých energetických technológií v oblastiach, v ktorých majú najväčší vplyv, závisí od budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách;

44. zdôrazňuje, že podpora inovácií v oblasti technológií a obchodných modelov môže podnecovať hospodársky rast i znižovanie emisií; zdôrazňuje , že technológie nebudú automaticky smerovať k nízkouhlíkovému vývoju, ale budú si vyžadovať jasné politické signály vrátane obmedzenia trhových a regulačných prekážok pre nové technológie a obchodné modely, ako aj správne zacielené verejné výdavky; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do verejného výskumu a vývoja v odvetví energie s cieľom pomôcť vytvoriť ďalšiu vlnu nízkouhlíkových technológií efektívne využívajúcich zdroje;

45. uznáva dôležitosť výskumu a inovácií v boji proti zmene klímy a vyzýva zmluvné strany, aby nešetrili úsilím pri podpore výskumníkov a presadzovaní nových technológií, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií, ktoré možno stanoviť, ako aj k prijatiu opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

46. nabáda Komisiu, aby lepšie využívala skutočnosť, že program Horizont 2020 je plne dostupný pre účasť tretích krajín, najmä v oblastiach energie a zmeny klímy;

47. domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru a súvisiace investície vrátane vypúšťania satelitov, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri monitorovaní priemyselných nehôd, odlesňovania, dezertifikácie atď., ako aj spolupráca s partnermi v tretích krajinách môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní a riešení účinkov zmeny klímy na celom svete;

48. zdôrazňuje, že EÚ by mala zvýšiť svoje úsilie o transfer technológií pre najmenej rozvinuté krajiny, pričom bude dodržiavať existujúce práva duševného vlastníctva;

49. žiada, aby sa plne uznali a podporovali úlohy Centra a siete pre klimatické technológie (CTCN) a Výkonného výboru pre technológie pri uľahčovaní technologického rozvoja v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

50. víta úsilie v oblasti spolupráce medzi EÚ a ministerstvom energetiky Spojených štátov amerických, najmä pokiaľ ide o výskum technológií na boj proti zmene klímy; domnieva sa, že existuje veľký potenciál ďalšej výskumnej spolupráce medzi EÚ a inými významnými ekonomikami; zdôrazňuje, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť voľne dostupné;

51. poukazuje na to, že pri vykonávaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by sa malo zvážiť používanie zariadení umiestených v kozmickom priestore, najmä pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a dohľade nad nimi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela k zriadeniu celosvetového systému monitorovania CO2 a CH4; vyzýva Komisiu, aby podporovala snahy o vytvorenie systému EÚ, ktorý by samostatne a nezávisle meral emisie skleníkových plynov, a aby na to využívala misie programu Copernicus a rozširovala ich;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: základ dohody z Paríža

52. domnieva sa, že prostriedky vykonávania vrátane financovania opatrení v oblasti klímy, transferu technológií a budovania kapacít budú mať zásadný význam pre uzatvorenie dohody na konferencii v Paríži, a preto nalieha na EÚ a iné krajiny, aby pripravili dôveryhodný „finančný balík“ na obdobia do roku 2020 a po ňom s cieľom podporiť väčšie úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov, ochranu lesov a prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy; žiada, aby bolo financovanie opatrení v oblasti klímy zahrnuté do dohody ako dynamický prvok, ktorý je reakciou na meniace sa environmentálne a hospodárske podmienky a podporuje väčšiu ambicióznosť opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; žiada preto strany, ktoré môžu prispieť k financovaniu v oblasti klímy, aby tak urobili;

53. požaduje, aby EÚ a jej členské štáty súhlasili s plánom na rozširovanie predvídateľného, nového a dodatočného financovania v súlade s existujúcimi záväzkami v záujme dosiahnutia spravodlivého podielu na celkovej cielenej každoročnej sume 100 miliárd USD poskytovanej do roku 2020 z rôznych verejných a súkromných zdrojov a aby riešili nerovnováhu medzi zdrojmi určenými na zmierňovanie a adaptáciu; vyzýva EÚ, aby podporovala všetky krajiny v poskytnutí spravodlivého podielu na financovaní opatrení v oblasti klímy; požaduje vypracovanie solídneho rámca na monitorovanie a zodpovednosť v záujme účinnej kontroly plnenia záväzkov a cieľov týkajúcich sa financovania opatrení v oblasti klímy; pripomína, že súčasne s nárastom financovania opatrení v oblasti klímy z rozpočtov na pomoc by sa aspoň rovnakou mierou mali zvyšovať aj celkové rozpočty na pomoc ako prvý krok k plnej doplnkovosti;

54. žiada konkrétne záväzky na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, že budú poskytnuté dodatočné zdroje financovania pre oblasť klímy vrátane vyčlenenia emisných kvót EU ETS na obdobie 2021-2030 na účely medzinárodného financovania opatrení v oblasti klímy a rozdelenia príjmov z vykonávania opatrení v oblasti emisií z leteckej a námornej dopravy na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ako aj na financovanie Zeleného klimatického fondu, okrem iného projektov technických inovácií;

55. žiada určovanie cien uhlíka na širokom základe ako celosvetovo uplatniteľného nástroja na riadenie emisií, prideľovanie príjmov z obchodovania s emisiami na investície týkajúce sa klímy či zavedenie cien za emisie uhlíka z palív v rámci medzinárodnej dopravy; žiada aj čiastočné využívanie dotácií v poľnohospodárstve na zabezpečenie investícií do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje dôležitosť mobilizácie kapitálu súkromného sektora a uvoľnenia potrebných investícií do nízkouhlíkových technológií; vyzýva verejné a súkromné finančné inštitúcie v EÚ vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností o ambiciózne záväzky v prospech zosúladenia úverových a investičných postupov s cieľom obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 °C a ukončenia investícií do fosílnych palív vrátane zrušenia vývozných úverov na investície do fosílnych palív; žiada osobitné štátne záruky v prospech ekologických investícií, značiek a fiškálnych výhod poskytovaných v súvislosti so zelenými investičnými fondmi a za vydávanie ekologických dlhopisov;

56. domnieva sa, že finančný systém by mal do investičných rozhodnutí zahrnúť klimatické riziko; vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zmluvné strany UNFCCC, aby využili všetky dostupné prostriedky s cieľom podnietiť finančné inštitúcie, aby v potrebnom rozsahu presmerovali svoje investície na financovanie skutočného prechodu na odolné nízkouhlíkové hospodárstva;

57  požaduje podniknutie konkrétnych krokov vrátane harmonogramu postupného rušenia všetkých dotácií na fosílne palivá do roku 2020, ako to požadovali krajiny G20 v roku 2009;

58. nabáda najpokrokovejších hráčov, aby sa dobrovoľne zaviazali pomôcť pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, a v čo najväčšej miere využili najlepšie postupy, ktoré sa už v sektore uplatňujú; dúfa, že táto mobilizácia sa rozšíri a že záväzky budú v budúcnosti viac štruktúrované, najmä prostredníctvom platforiem zaznamenávania začlenených do dohovoru o zmene klímy;

59. berie na vedomie úzke väzby medzi konferenciou o financovaní rozvoja, samitom OSN o cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja a 21. konferenciou zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 2015; uvedomuje si, že vplyvy v dôsledku zmeny klímy vážne narušia snahy o dosiahnutie plánovaného rámca udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a že celkový rámec financovania rozvoja bude potrebné zosúladiť s nízkouhlíkovým a voči zmene klímy odolným svetom a vytvoriť podmienky na jeho podporu;

60. povzbudzuje podporovanie súkromných iniciatív zo strany finančného sektora, najmä na stretnutí skupiny G20 v novembri 2015, ale vo všeobecnosti na mnohých špecifických finančných podujatiach, ktoré umocňujú prípravy na parížsku konferenciu v roku 2015;

Dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy vďaka adaptácii

61. zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast a trvalo udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy, a musia zohrávať ústrednú úlohu v novej dohode; žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; podčiarkuje, že ak sa teraz podniknú kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, pre celosvetové hospodárstvo, ako aj národné hospodárstva to bude lacnejšie, pričom by sa znížili náklady na adaptačné opatrenia; konštatuje, že adaptácia je nutná, najmä v krajinách, ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči týmto vplyvom, a najmä aby sa zabezpečilo, že výroba potravín a hospodársky rozvoj budú môcť pokračovať spôsobom, ktorý je odolný voči zmene klímy; žiada o aktívnu podporu pre vypracovanie komplexných adaptačných plánov v rozvojových krajinách so zreteľom na postupy miestnych subjektov a znalostí pôvodného obyvateľstva;

62. uznáva, že ambície v oblasti zmierňovania dosiahnuté prostredníctvom vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) majú výrazný vplyv na potrebné adaptačné úsilie; žiada zahrnutie globálneho adaptačného cieľa a financovania adaptácie do parížskej dohody spolu so záväzkami vypracovať ďalšie prístupy, ktorými by sa účinne riešili straty a škody;

63. zdôrazňuje potrebu posilniť koordináciu a riadenie rizík v oblasti zmeny klímy na úrovni EÚ a vytvoriť jasnú stratégiu EÚ v oblasti adaptácie; vyzýva na vykonávanie regionálnych adaptačných stratégií;

64. pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností prispôsobiť sa jej; požaduje, aby sa podpora pri adaptácii a poskytovanie náhrad za utrpené straty a škody určili za hlavné prvky dohody z Paríža a aby rozvojové krajiny dostali skutočnú pomoc pri ich prechode na udržateľné, obnoviteľné a nízkouhlíkové formy energie, čím sa zaručí, že ich potreby v oblasti adaptácie sa naplnia v krátkodobom i dlhodobom horizonte; žiada vážne uvedomenie si problému klimatických utečencov a jeho rozsahu, ktorý je dôsledkom klimatických prírodných katastrof spôsobených globálnym otepľovaním;

65. zdôrazňuje, že táto dohoda by mala byť flexibilná, aby sa v nej zohľadnili vnútroštátne okolnosti, príslušné potreby a kapacity rozvojových krajín a osobitné črty niektorých krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovov;

66. vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili svoju existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní vlastných kapacít, čo pomôže zabezpečiť budúci hospodársky rast vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho poškodzovania životného prostredia;

67. zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú by mali zohrávať rozvojové spoločenstvo, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Výbor pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami a príslušnými organizáciami pri posudzovaní a zmierňovaní najzávažnejších vplyvov ľudskej činnosti na zmenu klímy, ktoré podľa očakávaní bude náročné, a to aj pokiaľ ide o cieľ udržať otepľovanie pod hranicou 2 ºC;

68. potvrdzuje, že účinné riešenie klimatickej otázky musí byť strategickou prioritou EÚ a iných aktérov na medzinárodnej scéne a že to si vyžaduje, aby sa aktivity v oblasti zmeny klímy presadili do všetkých podstatných politík a aby existovala snaha o jednotnosť politík; považuje za dôležité, aby EÚ vo všetkých príslušných oblastiach a odvetviach presadzovala nízkouhlíkové cesty rozvoja, a vyzýva EÚ, aby navrhla systémy udržateľnej výroby a spotreby vrátane naznačenia toho, akým spôsobom plánuje obmedziť spotrebu a oddeliť hospodársku činnosť od zhoršovania životného prostredia;

69. so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchríc, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky by mohol prispieť k vyhrotenie utečeneckej krízy v Stredozemí; vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že zatiaľ nebolo uznané postavenie klimatického utečenca, čo vytvára právne vákuum ovplyvňujúce obete, ktoré nemôžu využiť postavenie utečenca;

70. trvá na tom, že o boj proti klimatickým zmenám by sa mali v súlade so zásadou spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti spoločne intenzívnejšie usilovať rozvinuté aj rozvojové krajiny;

71. zdôrazňuje, že podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) cieľom EÚ vo vzťahoch so zvyškom sveta je prispievať k solidarite a trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvíjaniu medzinárodného práva; konštatuje, že podľa článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie politika EÚ v oblasti životného prostredia podporuje opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti zmene klímy;

Posilnenie diplomacie v oblasti klímy

72. zdôrazňuje potrebu začlenenia diplomacie v oblasti klímy do komplexného prístupu vonkajšej činnosti EÚ a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ zohrávala na konferencii ambicióznu a ústrednú úlohu, vystupovala jednotne a prebrala úlohu sprostredkovateľa s cieľom dosiahnuť pokrok v medzinárodnej dohode a zachovať si v tejto oblasti jednotný postoj;

73. vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty majú enormné zahraničnopolitické kapacity a musia preukázať vedúce postavenie v oblasti diplomacie vo sfére klímy a mobilizovať túto sieť, aby našli spoločnú reč, pokiaľ ide o hlavné témy, na ktorých sa treba dohodnúť v Paríži, najmä ako sú zmierňovanie, adaptácia, financovanie, rozvoj a transfer technológií, transparentnosť opatrení a podpory a budovanie kapacít;

74. víta akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy, ako bol podporený Radou EÚ pre zahraničné veci 19. januára 2015; očakáva, že Komisia prevezme pri rokovaniach aktívnu úlohu; vyzýva ju, aby zmenu klímy jasne označila za svoju najdôležitejšiu strategickú prioritu a aby na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach politiky konala spôsobom, ktorý bude odrážať túto skutočnosť;

75  zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ v politike týkajúcej sa klímy a zdôrazňuje potrebu koordinácie a vytvorenia spoločnej pozície členských štátov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pred konferenciou a počas nej pokračovali vo svojom diplomatickom úsilí a zintenzívňovali ho, pričom sa budú usilovať lepšie chápať pozície svojich partnerov, ako aj podporovať ostatné strany pri prijímaní účinných opatrení na dodržanie cieľa udržať zvýšenie teploty pod úrovňou 2 °C, a dosiahli dohody a záväzky, najmä zo strany Spojených štátov, zamerané na zosúladenie najvýznamnejších emisií so značným úsilím občanov EÚ, ktoré už vyvinuli v záujme zladenia hospodárskeho rozvoja s ochranou životného prostredia a klímy; vyzýva EÚ, aby využila svoje postavenie a dosiahla užšiu spoluprácu v otázkach klímy so susednými krajinami a krajinami pristupujúcimi k EÚ;

76. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšené diplomatické úsilie pred konferenciou a počas nej, najmä v záujme spoločného východiskového bodu v súvislosti s odlišnou povahou povinností zmluvných strán vzhľadom na ich vnútroštátne okolnosti a v súvislosti s úlohou straty a škody v dohode;

77. vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracovala strategické priority vonkajšej politiky v oblasti klímy v rámci všeobecných cieľov zahraničnej politiky a aby zabezpečila, že delegácie EÚ sa viac zamerajú na politiky v oblasti klímy a na monitorovanie úsilia jednotlivých krajín o zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na ňu a na poskytovanie podpory, čo sa týka budovania kapacít, a že budú mať potrebné finančné prostriedky na realizáciu opatrení na monitorovanie; vyzýva EÚ, aby v otázkach klímy užšie spolupracovala so susednými a kandidátskymi krajinami a naliehala pritom na zladenie ich politík s klimatickými cieľmi EÚ; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby určili kontaktné miesta pre oblasť zmeny klímy v delegáciách EÚ a na veľvyslanectvách členských štátov;

78. uznáva význam boja proti zmene klímy a jej potenciálnu hrozbu, pokiaľ ide o stabilitu a bezpečnosť, ako aj význam diplomacie v oblasti klímy s ohľadom na konferenciu o zmene klímy v Paríži;

Európsky parlament

79. víta oznámenie Komisie a ciele príspevku EÚ ku konferencii o klíme COP 21, ktorá sa má konať v decembri 2015 v Paríži;

80. zaväzuje sa využiť svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na vyvíjanie neustáleho úsilia o pokrok smerom k právne záväznej a ambicióznej medzinárodnej dohode o klíme uzavretej v Paríži;

81. domnieva sa, že musí byť začlenený do delegácie EÚ, pretože bude musieť udeliť súhlas s uzavretím akejkoľvek medzinárodnej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačnom stretnutí EÚ v Paríži;

°

°         °

82. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1)

     Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 1.

(2)

     Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 25.

(3)

     Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 77.

(4)

     Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 83.

(5)

     Prijaté texty, P7_TA(2012)0452.

(6)

   Prijaté texty, P7_TA(2013)0443.

(7)

     Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.

(8)

     Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.

(9)

    Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.

(10)

   Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(11)

Údaje Eurostatu o sektore environmentálnych tovarov a služieb uvedené v oznámení Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Globálne otepľovanie predstavuje jeden z najväčších problémov ľudstva z hľadiska udržateľného rozvoja, zdravia a svetového hospodárstva. Zvyšujúce sa teploty, topenie ľadovcov, ako aj čoraz častejšie obdobia sucha a záplav sú náznaky, že zmena klímy sa už začala. Zmena klímy si vyžaduje zodpovednú a globálnu okamžitú reakciu založenú na solidarite medzinárodného spoločenstva.

Európska komisia prijala 25. februára 2015 oznámenie s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020, ktoré je súčasťou prípravy Európskej únie na posledné kolo rokovaní pred 21. konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Paríži, ktorá sa uskutoční 30. novembra až 11. decembra 2015.

Európski ministri životného prostredia formálne prijali 6. marca 2015 záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Európska únia a jej členské štáty sa zaviazali, že spoločne splnia záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Európska únia predložila svoj „plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok“ (INDC) sekretariátu Dohovoru o zmene klímy (UNFCCC) v marci 2015.

Tieto ciele predstavujú krok správnym smerom, ale mali by byť ambicióznejšie. S cieľom posilniť pozíciu Európskej únie v medzinárodných rokovaniach musí Európsky parlament obhajovať stanovenie ambicióznych a realistických cieľov zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na 45 % energetického mixu a dosiahnutie 40 % úspory energie.

Parížska konferencia nesmie byť stretnutím, na ktorom sa zainteresované strany pokúsia nájsť riešenie, ale stretnutím, na ktorom sa prijmú rozhodnutia. Táto konferencia bude predstavovať rozhodujúcu etapu v rokovaniach o novej globálnej dohode o klíme, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2020.

Parížska konferencia nie je samotným cieľom, ale začiatkom dynamického a evolučného procesu, ktorý umožní medzinárodnému spoločenstvu napraviť doterajší priebeh v záujme opätovného dodržiavania dohodnutého postupu, ktorého cieľom je udržať zvýšenie teploty pod úrovňou 2 °C.

Ambiciózna, univerzálna a právne záväzná dohoda

Parížska dohoda musí:

-          byť ambiciózna, univerzálna a právne záväzná s cieľom poskytnúť dlhodobé riešenie výziev spojených so zmenou klímy a v záujme dosiahnutia cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 °C;

-          byť dynamická a udržateľná, aby mohla usmerňovať a posilňovať opatrenia proti zmene klímy, a to nad rámec prvých príspevkov členských štátov a predovšetkým na základe dlhodobého cieľa v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

-          byť upravovaná v závislosti od vývoja potrieb a kapacít jednotlivých krajín, ako aj ich vnútroštátnej situácie, a poskytnúť im prostriedky potrebné na realizáciu ich záväzkov;

-          umožniť vyváženú realizáciu opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu s cieľom uľahčiť odolnosť najzraniteľnejších krajín voči vplyvom zmeny klímy, podporiť udržateľný rozvoj krajín, obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 °C a pomôcť každej krajine pri vykonávaní a posilňovaní národných akčných plánov týkajúcich sa adaptácie;

-          byť dostatočne významná na to, aby poskytla ekonomickým aktérom signály, ktoré umožnia prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Finančný aspekt, základ Parížskej dohody

Do roku 2020 sa bude musieť rozvojovým krajinám poskytovať 100 miliárd dolárov ročne na pokrytie zníženia emisií skleníkových plynov a projekty určené na ochranu komunít ohrozených účinkami zmeny klímy, napríklad zvýšením hladiny morí, dlhotrvajúcimi suchami či škodami na potravinárskych plodinách.

Pri príležitosti konferencie v Lime koncom roka 2014 sa v rámci Zeleného klimatického fondu získalo 10,4 miliardy dolárov. Podľa spravodajcu to nepostačuje. S cieľom obnoviť dôveru rozvojových krajín musia Európska únia aj priemyselné krajiny objasniť a presne vymedziť prostriedky, ktoré plánujú použiť na poskytnutie pomoci vo výške 100 miliárd dolárov ohlásenej na konferencii v Kodani v roku 2009.

V oznámení Európskej komisie z 25. februára 2015 sa, žiaľ, neuvádzajú jasné informácie o mobilizácii finančných prostriedkov. Poskytnutie nového financovania však bude jadrom Parížskej dohody.

V záujme splnenia záväzkov prijatých v rámci COP 21 treba zriadiť, preskúmať a zaviesť inovatívne mechanizmy financovania. To bude vyžadovať:

-          stanovenie správnej ceny uhlíka vo všetkých hlavných svetových ekonomikách s cieľom priniesť riešenia, ktoré sú šetrné voči klíme;

-          podnecovanie všetkých účastníkov finančných operácií, aby presmerovali svoje investície v rozsahu potrebnom na financovanie skutočného prechodu na odolné a nízkouhlíkové hospodárstva;

-          poskytnutie osobitných štátnych záruk v prospech ekologických investícií;

-          využívanie Junckerovho plánu v Európe prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície;

-          vypracovanie ambiciózneho plánu záväzkov verejných a multilaterálnych bánk zameraného na financovanie ekologizácie;

-          zavedenie značiek a daňových výhod poskytovaných v súvislosti so zelenými investičnými fondmi a za vydávanie ekologických dlhopisov;

-          zavedenie dane z finančných transakcií a pridelenie časti príjmov na ekologické investície.

Financie budú zohrávať kľúčovú úlohu v rámci dohody, ktorá sa má uzavrieť na konferencii v Paríži. Preto je potrebné pripraviť dôveryhodný „finančný balík“ pre rozvinuté a rozvojové krajiny s cieľom umožniť zvýšené úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa účinkom zmeny klímy.

Príkladná vnútorná politika Európskej únie v oblasti zmeny klímy

Hoci spravodajca podporuje ambicióznejšie ciele, víta skutočnosť, že Európska únia predložila svoj plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok (INDC) pred orientačným termínom (marec 2015) stanoveným v rozhodnutí prijatom vo Varšave. Tento príspevok viedol k značnému zaangažovaniu medzinárodných partnerov a musí z neho vychádzať prijímanie konkrétnych opatrení, ktoré umožnia realizáciu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v Únii.

Európska komisia musí hneď po ukončení práce na rezerve stability začať revíziu smernice o európskom trhu s uhlíkom a pripraviť podmienky pre prácu na deľbe úsilia medzi členskými štátmi.

Európska únia musí čo najskôr dokončiť proces ratifikácie dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu a podnietiť k tomu kroku aj ostatné strany, aby mohol dodatok okamžite nadobudnúť účinnosť.

Ambiciózne záväzky Európskej únie sú rozhodujúce pre jej dôveryhodnosť pri rokovaniach. Únia musí pokračovať v ambicióznej a účinnej politike zameranej na prechod na iné zdroje energie do roku 2050 tým, že využije nielen nástroje politiky v oblasti klímy a energetiky, ale aj v iných oblastiach, ako je doprava, výskum a inovácie, obchod alebo rozvojová spolupráca.

Účinná vonkajšia politika Európskej únie, ktorej cieľom je pôsobiť stimulačne

Európska únia sa musí v rámci prípravy na COP 21 aktívne podieľať na všetkých medzinárodných schôdzach v roku 2015 a aktívne postupovať aj voči všetkým príslušným aktérom.

Príspevok Európskej únie musí byť inšpiráciou pre ostatné strany z hľadiska jasnosti, transparentnosti a ambícií. Úspech EÚ pri znižovaní emisií medzi rokmi 1990 a 2012 o 19 % a súčasné zvýšenie jej HDP o 45 %, ako aj neustále znižovanie jej podielu na globálnych emisiách poukazuje na zlučiteľnosť zmierňovania zmeny klímy s hospodárskym rozvojom.

Európska únia musí pokračovať vo svojom diplomatickom úsilí a posilniť ho s cieľom lepšie porozumieť pozíciám partnerských krajín, podporovať tieto krajiny pri uplatňovaní ambicióznej politiky v oblasti boja proti zmene klímy a vytvárať spojenectvá na tento účel.

Spravodajca berie na vedomie zámer Európskej komisie zorganizovať spolu s Marokom na jeseň 2015 konferenciu na tému „medzery v ambíciách“, t. j. rozdiel medzi záväzkami zmluvných strán a cieľom udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 °C. Vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, že hlavným cieľom tohto podujatia bude napredovať na ceste k uzavretiu dohody na konferencii v Paríži. V tejto súvislosti sa na tomto podujatí musí podporiť pozitívny prístup k ambíciám a umožniť konštruktívna výmena medzi zmluvnými stranami zameraná na prijatie opatrení.

Spravodajca vyzýva na urýchlené zintenzívnenie diskusií v rámci Európy zameraných na vypracovanie spoločnej pozície, najmä pokiaľ ide o rôzne kľúčové body medzinárodných rokovaní, ako je financovanie a posilňovanie kapacít a transferu technológií.

Vierohodnosť záväzkov, ktoré prijmú zmluvné strany Parížskej dohody, bude závisieť aj od úsilia neštátnych aktérov, ako sú mestá, regióny, priemysel alebo investori. Na konferencii v Paríži treba vyslať jasný signál pre týchto aktérov s cieľom podnietiť ich k prijatiu opatrení, a to aj uznaním ich úsilia na medzinárodnej úrovni. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a zmluvné strany Montrealského protokolu musia takisto do konca roku 2016 prijať opatrenia na reguláciu emisií z medzinárodnej dopravy, ako aj z produkcie a spotreby fluórovaných skleníkových plynov.

Európska únia musí pri týchto rokovaniach prejaviť ambície. Spravodajca sa domnieva, že schválenie dohody, ktorá zjavne nepostačuje na obmedzenie zmeny klímy, by malo nepriaznivý vplyv na dôveryhodnosť Únie. Únia musí odmietnuť akýkoľvek neprimeraný kompromis a zároveň prejavovať potrebnú flexibilitu s cieľom nájsť konsenzus.

Európsky parlament je aj naďalej neodmysliteľným aktérom ambicióznej európskej politiky v oblasti boja proti zmene klímy. Spravodajca by chcel napokon pripomenúť, že Európsky parlament bude musieť udeliť svoj súhlas s ratifikáciou právne záväznej dohody prijatej na konferencii v Paríži Európskou úniou. Preto sa musí Európsky parlament v plnej miere zúčastniť na koordinačných schôdzach organizovaných počas konferencie v Paríži.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (10.9.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme uzavretej v Paríži

(2015/2112(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Seán Kelly

(*)       Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Priemysel a konkurencieschopnosť

1.  víta vedúce postavenie EÚ v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu vrátane vytvárania znalostí, zručností, pracovných miest a rastu, ktoré to so sebou prináša; konštatuje, že je rozhodujúce, aby bola v Paríži uzatvorená celosvetová a ambiciózna právne záväzná dohoda vyjadrujúca pevné odhodlanie zmluvných strán dodržať scenár Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), čiže udržať globálne oteplenie pod úrovňou 2 °C, a zdôrazňuje, že ak si má EÚ naďalej zachovať vedúce postavenie, je potrebné, aby sa všetky zmluvné strany zaviazali k plneniu tejto dohody, aby mohla dohoda fungovať ako účinný prostriedok boja proti zmene klímy; trvá na pravidelných, transparentných hodnoteniach výkonnosti – vrátane plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch EÚ (INDC) –, ktoré budú vychádzať z najaktuálnejších vedeckých údajov a technológií a budú v súlade so siedmym environmentálnym akčným programom(1);

2.  konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k dodržaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zároveň zaznamenalo nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspory energie zohrávajú kľúčovú úlohu pri tomto pokroku i pri udržaní zamestnanosti približne 4,2 milióna ľudí v rôznych environmentálnych priemyselných odvetviach(2) , ktoré zaznamenali nepretržitý rast aj počas hospodárskej krízy;

3.  poukazuje na dôležitosť uzavretia účinnej a záväznej celosvetovej dohody na konferencii v Paríži a zdôrazňuje, že absencia tejto dohody ďalej ohrozí konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a vystaví ho riziku úniku uhlíka;

4.  víta záväzok vedúcich predstaviteľov G7 týkajúci sa dekarbonizácie svetového hospodárstva v priebehu tohto storočia a zníženia emisií skleníkových plynov o hornú hranicu rozpätia 40 % až 70 % do roka 2050 v porovnaní s úrovňami z roka 2010;

5.  zdôrazňuje potrebu posilniť koordináciu a riadenie rizík v oblasti zmeny klímy na úrovni EÚ a vytvoriť jasnú stratégiu EÚ v oblasti adaptácie; odporúča realizáciu ambicióznych a záväzných cieľov v oblasti emisií CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ s cieľom umožniť a zabezpečiť prechod na udržateľné a bezpečné hospodárstvo;

6.  zdôrazňuje, že v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že politika Únie vychádza zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ; zdôrazňuje však tiež, že ak si ostatné hlavné hospodárstva nestanovia porovnateľné záväzky na znižovanie emisií skleníkových plynov, budú zachované, a v prípade potreby posilnené, ustanovenia o úniku uhlíka zamerané predovšetkým na sektory vystavené vysokej intenzite obchodu a vysokému podielu nákladov súvisiacich s emisiami uhlíka v rámci výroby; nazdáva sa však, že dlhodobejšie riešenie týkajúce sa úniku uhlíka treba nájsť v rámci nadchádzajúcej reformy systému EU ETS alebo prostredníctvom zriadenia systému medzištátnych kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom; považuje za rozhodujúce, aby sa zabránilo úniku uhlíka v kľúčových európskych priemyselných odvetviach vrátane energeticky náročných odvetví a udržateľného európskeho podnikania v oblasti poľnohospodárstva a agropotravinárskej výroby; uznáva, že je potrebné znížiť závislosť od fosílnych palív v potravinovej výrobe;

7.  zdôrazňuje, že v dohode by sa mal zohľadniť paralelný globálny cieľ zaručiť potravinovú bezpečnosť;

8.  zdôrazňuje, že oneskorenia pri prijímaní opatrení povedú k zvýšeniu nákladov na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a zúženiu rozsahu dostupných technologických možností; domnieva sa, že včasné opatrenia budú mať pozitívny dosah na dlhodobú konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a producentov energie;

9.  nabáda Komisiu, aby s cieľom zachovať rovnaké podmienky pre odvetvie priemyslu a energetiky EÚ posilňovala väzby medzi EU ETS – a to pred alebo po ucelenou, štrukturálnou reformou po roku 2020, ktorá zvýši jej účinnosť – a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom vytvoriť budúci svetový trh obchodovania s emisiami, a tým významne znížiť celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom a zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu; vyzýva Komisiu, aby však stanovila ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby väzby medzi EU ETS a inými systémami neoslabili ciele EÚ v oblasti klímy a rozsah pôsobnosti EU ETS; v tejto súvislosti víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, čo pomôže znížiť riziko úniku uhlíka; zdôrazňuje, že celosvetový systém obchodovania s emisiami by mohol pri znižovaní nákladov podnikov a vytváraní rovnakých podmienok poskytnúť prostriedok na posilnenie globálnych cieľov v oblasti klímy;

10. vyzýva Komisiu, aby udržala spravodlivú hospodársku súťaž na trhu EÚ uložením dodatočných poplatkov za energeticky náročný tovar dovezený z tretích krajín s cieľom kompenzovať dodatočné náklady výrobcov EÚ na dodržiavanie záväzkov v oblasti emisií CO2;

11. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobú stabilitu cien emisných kvót a predvídateľné regulačné prostredie, v rámci ktorého sú investície nasmerované na opatrenia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a ktoré podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

12. trvá na postupnom zrušení dotácií škodlivých pre životné prostredie vrátane dotácií na fosílne palivá, ktoré narúšajú vnútorný trh s energiou, odrádzajú od medzinárodnej spolupráce a bránia inovácii; žiada, aby boli ako súčasť dohody ustanovené konkrétne opatrenia vrátane harmonogramu globálneho postupného zrušenia týchto dotácií; poznamenáva tiež, že je potrebné podporovať a povzbudzovať investície do podnikov, ktoré preukážu pozitívny prístup k znižovaniu skleníkových plynov, a preto uznáva, že dotácie môžu pri správnom použití pomôcť k rozvoju trvalo udržateľného hospodárstva;

Podpora rozvoja a zavádzania technológií v oblasti klímy

13. zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť potenciál v oblasti zníženia uhlíkových emisií v hospodárstve na základe obmedzenia jeho závislosti od fosílnych palív; domnieva sa, že toto posúdenie musí byť založené na technických a vedeckých štúdiách a vzťahovať sa na rovnaký časový rámec ako stanovené ciele v oblasti znižovania emisií; trvá na tom, že EÚ musí slúžiť ako príklad tým, že bude vyvíjať vlastné iniciatívy a podporovať spoluprácu so svojimi medzinárodnými partnermi;

14. zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratách na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; zdôrazňuje dôležitosť vedeckých dôkazov, na ktorých základe sú prijímané dlhodobé politické rozhodnutia, a prízvukuje, že úroveň ambície by mala vychádzať zo solídnych vedeckých odporúčaní; zdôrazňuje, že spoločné globálne politické a finančné presadzovanie výskumných, rozvojových a inovačných činností v oblasti technológií na výrobu čistej a obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti je nevyhnutné na splnenie cieľov v oblasti klímy a na uľahčenie rastu v odvetviach ekologického hospodárstva EÚ, zvýšenie počtu kvalifikovaných pracovníkov aktívnych v priemysle a podporu vedomostí a osvedčených postupov, pričom treba zabezpečiť, aby „spravodlivý prechod“ pracovnej sily viedlo k tvorbe kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť koordináciu a riadenie klimatického rizika na úrovni EÚ a na svetovej úrovni a vytvoriť jasnú adaptačnú stratégiu a že je dôležité pomôcť zabrániť tvorbe či zväčšeniu uhlíkovej bubliny;

15. zdôrazňuje, že EÚ by mala zvýšiť svoje úsilie o transfer technológií pre najmenej rozvinuté krajiny, pričom bude dodržiavať existujúce práva duševného vlastníctva;

16. konštatuje, že existujú rôzne spôsoby, ako podporiť inováciu v rámci trhovo orientovaného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby posúdila rôzne mechanizmy odmeňovania priekopníckych podnikov, ktoré sa bude líšiť v závislosti od ich schopnosti zavádzať inovácie a prenášať a šíriť technológie na celom svete;

17. domnieva sa, že zvýšené zavádzanie čistých energetických technológií v oblastiach, v ktorých majú najväčší vplyv, závisí od budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách;

18. konštatuje, že požadované zníženie emisií závisí od zvýšeného rozvoja a zavádzania nízkouhlíkových technológií;

19. uznáva, že budovanie technologickej kapacity si vyžaduje účinné mechanizmy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť financovanie opatreniam v oblasti klímy v rozvojových krajinách a opakuje výzvu Komisie, aby sa zabezpečilo, že v rámci Zeleného klimatického fondu sa najchudobnejším a najviac zraniteľným krajinám poskytnú konkrétne záväzky; ďalej podporuje opatrenia zamerané na spoločnú mobilizáciu financovania z množstva zdrojov – verejných i súkromných, dvojstranných i viacstranných; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť vyčlenenia série kvót EU ETS na finančnú podporu najmenej rozvinutým krajinám určenú na financovanie opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

20. žiada, aby sa plne uznali a podporovali úlohy Centra a siete pre klimatické technológie (CTCN) a Výkonného výboru pre technológie pri uľahčovaní technologického rozvoja v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

Vedecký výskum, technologický rozvoj a inovácie vrátane politiky v oblasti kozmického priestoru

21. zdôrazňuje, že podpora inovácií v oblasti technológií a obchodných modelov môže podnecovať hospodársky rast i znižovanie emisií; zdôrazňuje , že technológia nebude automaticky smerovať k nízkouhlíkovému vývoju, ale bude si vyžadovať jasné politické signály vrátane obmedzenia trhových a regulačných prekážok pre nové technológie a obchodné modely, ako aj správne zacielené verejné výdavky; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do verejného výskumu a vývoja v odvetví energie s cieľom pomôcť vytvoriť ďalšiu vlnu nízkouhlíkových technológií efektívne využívajúcich zdroje;

22. uznáva dôležitosť výskumu a inovácie pri boji proti zmene klímy a vyzýva zmluvné strany, aby nešetrili úsilím pri podpore výskumníkov a presadzovaní nových technológií, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií, ktoré možno stanoviť, ako aj k prijatiu opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

23. nabáda Komisiu, aby lepšie využívala skutočnosť, že program Horizont 2020 je plne dostupný pre účasť tretích krajín, najmä v oblastiach energie a zmeny klímy;

24. domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru a súvisiace investície vrátane vypúšťania satelitov, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri monitorovaní priemyselných nehôd, odlesňovania, dezertifikácie atď., ako aj spolupráca s partnermi v tretích krajinách môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní a riešení účinkov zmeny klímy na celom svete;

Energia

25. zdôrazňuje, že EÚ musí v Paríži urobiť všetko pre to, aby motivovala zmluvné strany k prijatiu holistického prístupu, v rámci ktorého sa kombinuje znižovanie emisií s novým energetickým modelom založeným na energetickej efektívnosti a energii z obnoviteľných zdrojov;

26. poukazuje na obrovský potenciál zníženia emisií prostredníctvom energetickej efektívnosti a zavádzania čistej energie; domnieva sa, že maximálne využívanie energetickej efektívnosti na celom svete je prvým krokom k zníženiu emisií súvisiacich s energiou, pričom prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby;

27. žiada inkluzívnu účasť postihnutých miestnych komunít na príslušných postupoch a projektoch v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; zdôrazňuje význam decentralizácie výroby energie, najmä podporou miestnych družstiev, občianskych projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a aktivít zameraných na stimuláciu vlastnej výroby a spotreby, čím sa podporí prechod z hospodárskeho systému založenému na fosílnych palivách na hospodársky systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie;

28. zdôrazňuje dôležitý potenciál lesov odolných voči zmene klímy pri zmierňovaní emisií CO2 v dôsledku lepšej sekvestrácie, ukladania a nahrádzania oxidu uhličitého; zdôrazňuje tiež potenciál bioproduktov a produktov, ktorých východiskovým materiálom je drevo, a najmä udržateľného bioenergetického odvetvia, ako aj význam lesov a iných spôsobov využitia pôdy z hľadiska zachovania a zvyšovania kapacity pre sekvestráciu a ukladanie uhlíka; podčiarkuje, že využívanie biomasy ako paliva na výrobu energie môže v kombinácii s technológiou zachytávania a ukladania oxidu uhličitého spôsobiť výrazné zníženie emisií CO2; žiada, aby sa uznalo, že obnoviteľné suroviny, napríklad pochádzajúce z poľnohospodárstva, využívania pasienkov a lesov, zmierňujú emisie a prispievajú k ekologickému rastu a dekarbonizácii hospodárstva, a aby sa stimulovalo ich využívanie; konštatuje, že celkové emisie oxidu uhličitého z lesov klesli v období 2001 – 2015 o viac než 25 % a, a to najmä v dôsledku zníženia miery globálneho odlesňovania, a preto vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách; konštatuje potrebu stanoviť jednoduchý, transparentný a komplexný rámec pre započítavanie emisií a záchytov v odvetviach využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF);

29. pripomína, že doprava je po energetike druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov; trvá na potrebe zaviesť rad politík, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia, ako aj na potrebe ambicióznejších iniciatív EÚ zameraných na rozvoj a zavádzanie infraštruktúry alternatívnych palív, ďalšiu stimuláciu výroby a využívania moderných biopalív, ako aj na urýchlenie elektrifikácie dopravy;

30. zdôrazňuje, že je dôležité investovať do infraštruktúry vyvíjanej v spolupráci s členskými štátmi s cieľom uľahčiť cezhraničný voľný obchod v oblasti energetiky;

31. víta úsilie v oblasti spolupráce medzi EÚ a Ministerstvom energetiky Spojených štátov amerických, najmä pokiaľ ide o výskum technológií na boj proti zmene klímy; domnieva sa, že existuje veľký potenciál ďalšej výskumnej spolupráce medzi EÚ a inými významnými ekonomikami; zdôrazňuje, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť voľne dostupné;

32. trvá na tom, aby Európska komisia využívala Dohovor primátorov a starostov na informovanie o svojich rokovacích pozíciách, keďže mestá, regióny a miestne komunity budú kľúčovými aktérmi pri zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov a opatrení pre oblasť klímy na miestnej úrovni;

33. konštatuje, že biohospodárstvo môže významne prispieť k reindustrializácii a vytvoreniu nových pracovných miest v EÚ a vo zvyšku sveta;

34. zdôrazňuje, že v dohode by sa mal zohľadniť potenciál využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), ktorý prispeje k dosiahnutiu cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990;

35. vyzýva francúzsku vládu, aby na znak dobrej vôle začala seriózne rokovať s Európskym parlamentom o zriadení jediného sídla v záujme obmedzenia veľkého objemu emisií CO2 vyprodukovaného Európskym parlamentom so sídlom v Bruseli a Štrasburgu(3);

36. vyjadruje uznanie USA a Číne za ich záväzok zohrávať významnejšiu úlohu spojenú s globálnou klímou; je povzbudený skutočnosťou, že tieto signály pomôžu dosiahnuť pozitívnejší a ambicióznejší výsledok v Paríži, a tak s prihliadnutím na túto skutočnosť naliehavo žiada oba štáty, aby zabezpečili, že sa tento záväzok premietne do konkrétnych opatrení; zdôrazňuje environmentálne, sociálne a ekonomické prínosy, ktoré vyplynú z pevných globálnych záväzkov pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, a nazdáva sa, že EÚ musí zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore globálneho systému záväzkov a opatrení na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje, že takéto záväzky, ktoré vytvárajú skutočnú dlhodobú hodnotu pre všetkých občanov, prispievajú k pevnejším medzinárodným vzťahom orientovaným na dlhodobý mier, solidaritu a udržateľnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré vyspelé krajiny stále zvyšujú svoje emisie na obyvateľa;

37. pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; preto žiada, aby sa prostredníctvom informačných a povedomie zvyšujúcich kampaní a opatrení vyvinulo väčšie úsilie o informovanie verejnosti a zvýšenie jej povedomia o malých krokoch, ako aj rozsiahlych opatreniach, ktoré môže podniknúť na pomoc v boji proti zmene klímy v rozvojových a rozvinutých krajinách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

13

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, David Borrelli, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Soledad Cabezón Ruiz, Philippe De Backer, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Adam Gierek, Juan Carlos Girauta Vidal, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Paloma López Bermejo, Ernest Maragall, Edouard Martin, Dan Nica, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Sergei Stanishev, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Lefteris Christoforou, Cornelia Ernst, Francesc Gambús, Jens Geier, Jude Kirton-Darling, Janusz Korwin-Mikke, Clare Moody, Luděk Niedermayer, Piernicola Pedicini, Massimiliano Salini, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jozo Radoš

(1)

„Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (COM(2012)0710).

(2)

Údaje Eurostatu o sektore environmentálnych tovarov a služieb uvedené v oznámení Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015).

(3)

Celkový objem emisií CO2 v Štrasburgu predstavuje aspoň 18 884,5 tony ročne. Rozhodnutím stanoviť Brusel za jediné sídlo by sa teda podľa štúdie environmentálnych nákladov na dve sídla Európskeho parlamentu, ktorú vypracovala spoločnosť Eco-Logica Ltd. v septembri 2007, každý rok znížil objem emisií CO2 aspoň o 19 000 ton.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (1.9.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme uzavretej v Paríži

(2015/2112(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Dubravka Šuica

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) cieľom EÚ vo vzťahoch so zvyškom sveta je prispievať k solidarite a trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvíjaniu medzinárodného práva; konštatuje, že podľa článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie politika EÚ v oblasti životného prostredia podporuje opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti zmene klímy;

2.  uznáva zásadný význam stabilného klimatického systému pre potravinovú bezpečnosť, výrobu energie, vodu a sanitáciu, infraštruktúru a zachovanie biodiverzity a suchozemských a morských ekosystémov a pre mier a prosperitu na celom svete; berie na vedomie nebezpečenstvo, ktoré predstavuje nečinnosť vo vzťahu k zmierňovaniu zmeny klímy, a zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť dohodu na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa má konať v Paríži (parížska konferencia o klíme);

3.  uznáva význam boja proti zmene klímy a jej potenciálnu hrozbu na stabilitu a bezpečnosť, ako aj význam diplomacie v oblasti klímy s ohľadom na konferenciu o zmene klímy v Paríži; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby posilnila diplomaciu v oblasti napĺňania cieľov klimatickej politiky, čím by vytvárala podporu pre komplexnú, ambicióznu, transparentnú, dynamickú a právne záväznú medzinárodnú dohodu zameranú na obmedzenie globálneho otepľovania na 2°C; zdôrazňuje v súlade s medzinárodnými záväzkami a princípmi UNFCCC a záväzkami a princípmi v oblasti klímy dôležitosť EÚ ako kľúčového aktéra diplomacie v oblasti klímy a podčiarkuje, že je potrebné, aby vystupovala jednotne; v tejto súvislosti požaduje, aby sa zintenzívnil dialóg v rámci Európy s cieľom sformulovať spoločnú pozíciu, najmä pokiaľ ide o kľúčové otázky rokovaní; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty majú enormné zahraničnopolitické kapacity a musia preukázať vedúce postavenie v oblasti diplomacie v sfére klímy a mobilizovať túto sieť, aby našli spoločnú reč, pokiaľ ide o hlavné témy, na ktorých sa treba dohodnúť v Paríži, najmä ako sú zmierňovanie, adaptácia, financovanie, rozvoj a transfer technológií, transparentnosť opatrení a podpory a budovanie kapacít; vyzýva strany, ktoré sú zainteresované na environmentálnych aspektoch obchodných rokovaní EÚ, najmä prebiehajúcich rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), aby zohľadnili závery parížskej konferencie o klíme;

4.  zdôrazňuje, že diplomacia v oblasti klímy je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu k vonkajšej činnosti EÚ; uznáva, že zmena klímy ovplyvní krajiny v rôzne závažnej miere, pričom najmenej rozvinuté krajiny budú neúmerne postihnuté pre nedostatok zdrojov na zmierňovanie zmeny klímy a na adaptáciu na túto zmenu; uznáva, že premena Arktídy je hlavným faktorom vplyvu zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; vyzýva na  prijatie politiky prevencie vo vzťahu k zmene klímy a na diskusiu o budúcej stratégii na úrovni EÚ zameranej na strategické a politické dôsledky geopolitickej nestability spôsobenej zmenami klímy, ktorá by EÚ umožnila reagovať na konflikty týkajúce sa zdrojov vystupňovaním spolupráce s krajinami najviac postihnutými dôsledkami zmeny klímy;

5.  domnieva sa, že Parlament by mal využiť svoju úlohu a vplyv v medzinárodných parlamentných sieťach a zintenzívniť úsilie o zabezpečenie ambicióznej a právne záväznej medzinárodnej dohody v Paríži;

6.  víta akčný plán diplomacie v oblasti klímy, v ktorom sa uvádza, že ESVČ, Komisia a členské štáty musia v roku 2015 spoločne implementovať strategický ucelený a jednotný plán diplomacie v oblasti klímy; zdôrazňuje, že v záveroch Rady pre zahraničné veci sa schválili spoločné neoficiálne dokumenty ESVČ a Komisie, v ktorých sa určili tri línie diplomacie v oblasti klímy, a že akčný plán musí byť neoddeliteľnou súčasťou tejto stratégie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú ESVČ môže zohrávať pri presadzovaní pozícií EÚ pred a počas konferencie o zmene klímy v Paríži a pri vytváraní vzájomného porozumenia medzi všetkými zúčastnenými stranami o tom, ako získať medzinárodnú podporu pre rozvoj odolný voči zmene klímy;

7.  zdôrazňuje význam dialógov medzi EÚ a národnými parlamentmi, miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a médiami v rámci EÚ a mimo nej vzhľadom na to, že uvedení aktéri zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v diskusii o klíme; je presvedčený, že tieto dialógy prispejú k transparentnej a inkluzívnej dohode;

8.  zdôrazňuje, že akčný plán musí byť spojený s jasne vymedzenými cieľmi a stratégiami na ich dosiahnutie;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité naďalej považovať ľudské práva za ústredný bod opatrení v oblasti klímy, a trvá na tom, že Komisia a členské štáty musia zabezpečiť, aby sa v parížskej dohode uznala skutočnosť, že dodržiavanie, ochrana a presadzovanie ľudských práv zahŕňajúcich okrem iného rodovú rovnosť, úplnú a rovnakú účasť žien a aktívnu podporu spravodlivého prechodu pracovnej sily k dôstojnej práci a kvalitným pracovným miestam pre všetkých sú predpokladmi pre účinné globálne opatrenia v oblasti klímy;

10. poznamenáva, že zmluvné strany UNFCCC sa na stretnutí COP18 rozhodli (rozhodnutie 23/CP.18) prijať cieľ vyváženého zastúpenia žien a mužov v orgánoch zriadených podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu v záujme zlepšenia účasti žien a sformulovania účinnejšej politiky v oblasti zmeny klímy, ktorá v rovnakej miere rieši potreby žien a mužov, ako aj sledovania pokroku pri plnení cieľa rodovej rovnováhy v rámci rozvíjania rodovo citlivej politiky v oblasti klímy;

11. vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracovala strategické priority vonkajšej politiky v oblasti klímy v rámci všeobecných cieľov zahraničnej politiky a aby zabezpečila, že delegácie EÚ sa viac zamerajú na politiky v oblasti klímy a na monitorovanie úsilia jednotlivých krajín o zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na ňu a na poskytovanie podpory, čo sa týka budovania kapacít, a že budú mať potrebné finančné prostriedky na realizáciu opatrení na monitorovanie; vyzýva EÚ, aby v otázkach klímy užšie spolupracovala so susednými a kandidátskymi krajinami a naliehala pritom na zladenie ich politík s klimatickými cieľmi EÚ; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby určili kontaktné miesta pre oblasť zmeny klímy v delegáciách EÚ a na veľvyslanectvách členských štátov;

12. pripomína, že podľa očakávaní spôsobí zmena klímy významné zmeny v migračných modeloch v rámci celého rozvojového sveta; vyzýva EÚ, aby podporovala spoločenstvá v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách v ich snahách o adaptáciu na zmenu klímy a zvyšovanie odolnosti voči environmentálnym rizikám;

13. zdôrazňuje, že téma zmeny klímy by mala byť neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej politiky a treba ju zohľadniť pri plánovaní rozpočtu pre oblasť humanitárnej pomoci a rozvojovej politiky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

31.8.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Eleni Theocharous, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Caspary, Neena Gill, Ana Gomes, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Othmar Karas, Antonio López-Istúriz White, Norbert Neuser, Urmas Paet, Gilles Pargneaux, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz, Paavo Väyrynen, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Heidi Hautala, Jutta Steinruck


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (10.9.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži

(2015/2112(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Záborská

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že najnovšia hodnotiaca správa (5AR) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) poskytuje dôkazy o tom, že otepľovanie je nesporné a že hlavnou príčinou pozorovateľnej zmeny klímy je ľudská činnosť od polovice 20. storočia; zdôrazňuje, že zmena klímy predstavuje významné nebezpečenstvo pre rozvojové krajiny, ktoré je najväčšie v najmenej rozvinutých a malých ostrovných krajinách; poukazuje na to, že emisie skleníkových plynov (GHG) pochádzajúce z najzraniteľnejších krajín sú zanedbateľné a že tieto krajiny preto nie sú zodpovedné za spôsobenie situácie, ktorej čelia; požaduje, aby sa kládol dôraz na parížsku dohodu o podpore adaptačných a zmierňujúcich opatrení pre najmenej rozvinuté a malé ostrovné krajiny prostredníctvom transferu technológií a financovania, so zameraním na odstraňovanie chudoby, znižovanie nerovnosti a udržateľnosť;

2.  zdôrazňuje, že zmena klímy bude významnou prekážkou pri dosahovaní cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a že neschopnosť obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C, na ktorých sa dohodlo počas kodanskej konferencie o zmene klímy, oslabí prínos v oblasti rozvoja, pričom aj oteplenie o 2 °C by prinieslo výrazné straty a poškodenie životného prostredia aj spoločenstiev a riziko prehĺbenia existujúcich problémov a viedlo by k vyostreniu humanitárnych kríz;

3.  upriamuje pozornosť na nedávnu správu UNEP o medzerách v oblasti prispôsobenia, v ktorej sa odhaduje, že náklady na prispôsobenie sa zmene klímy iba v Afrike, a to aj za predpokladu, že medzinárodné úsilie udrží v tomto storočí globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C, sa do roku 2050 zvýšia na 50 miliárd USD ročne; domnieva sa, že aj keď sa zrealizujú všetky nákladovo efektívne opatrenia na prispôsobenie, budú nasledovať ďalšie „zostatkové“ škody, kde už prispôsobenie nebude možné; uznáva, že tieto zostatkové škody zdvojnásobia náklady na prispôsobenie v období 2030 až 2050;

4.  poukazuje na prepojenia medzi emisiami GHG, zmenou klímy a nezvyčajnými poveternostnými podmienkami a výskytom a závažnosťou prírodných katastrof, degradáciou pôdy, potravinovými krízami, stále sa zhoršujúcim prístupom k pitnej vode, rozsiahlymi migračnými tokmi a konfliktami; poznamenáva, že tieto javy majú nepriaznivý vplyv na globálne úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a majú dramatickejší vplyv na chudobnejšie obyvateľstvo a zraniteľnejšie skupiny;

5.  trvá na tom, že v rámci konferencie COP 21 v Paríži je potrebné vytvoriť spoločný systém účtovníctva týkajúceho sa emisií skleníkových plynov, aby sa zabezpečila transparentnosť vykonávania národných príspevkov a ich kvantifikovateľnosť;

6.  zdôrazňuje, že na zníženie emisií GHG v rozvojových krajinách je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré zvýšia využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšia energetickú účinnosť a využívanie  priemyselných zdrojov s nulovou alebo nízkou uhlíkovou stopou;

7.  zdôrazňuje potrebu maximálneho posilnenia kapacity z hľadiska prevencie, odolnosti, znižovania rizika prírodných katastrof a prispôsobenia v rozvojových krajinách; žiada, aby sa tieto problémy stali najdôležitejšou prioritou v rámci politík infraštruktúry, rozvoja miest, poľnohospodárstva a investícií a naliehavo vyzýva, aby sa vyvinuli nevyhnutné technológie na boj proti zmene klímy;

8.  so znepokojením konštatuje, v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchríc, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky by mohol prispieť k vyhrotenie utečeneckej krízy v Stredozemí; vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že zatiaľ nebolo uznané postavenie klimatického utečenca, čo vytvára právne vákuum ovplyvňujúce obete, ktoré nemôžu využiť postavenie utečenca;

9.  zdôrazňuje význam zintenzívnenia úsilia o obnovu v dôsledku prírodných katastrof a vyzdvihuje potrebu rozvíjať mechanizmy primerané stratám a škodám spôsobeným zmenou klímy a prírodnými katastrofami v rozvojových krajinách;

10. trvá na tom, že o boj proti klimatickým zmenám by sa mali spoločne usilovať rozvinuté aj rozvojové krajiny zohľadňujúc zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti; zdôrazňuje, že EÚ musí zintenzívniť snahu o právne záväznú medzinárodnú dohodu, ktorá by zahŕňala čo najviac krajín vrátane najväčších producentov emisií a ktorá zabezpečí zvýšenie snáh o prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a ich zmierňovanie; domnieva sa, že inovačné finančné zdroje ako napríklad spoplatňovanie emisií z medzinárodnej dopravy a rozdelenie príjmov z daní z finančných transakcií by pomohli splniť rastúce finančné náklady na opatrenia súvisiace so zmenou klímy na celom svete;

11. žiada sústredené úsilie zamerané na boj proti zaberaniu pôdy prostredníctvom primeranej ochrany s cieľom predchádzať tomuto zaberaniu vzhľadom na skutočnosť, že samotné zmeny vo využívaní pôdy sú každoročne zodpovedné za približne 20 % emisií oxidu uhličitého na celom svete a že neudržateľné poľnohospodárske postupy prispievajú ku klimatickým zmenám, ohrozujú potravinovú bezpečnosť a znečisťujú životné prostredie;

12. trvá na tom, že o boj proti klimatickým zmenám by sa mali v súlade so zásadou spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti spoločne intenzívnejšie usilovať rozvinuté aj rozvojové krajiny; zdôrazňuje, že pri tejto snahe by sa nemali prehliadať fluórované skleníkové plyny, pretože tieto plyny zohrávajú dôležitú úlohu pri globálnej zmene klímy, a že na parížskej konferencii treba dospieť k právne záväznej dohode vzťahujúcej sa na všetky krajiny; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané, stabilné a predvídateľné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a rovnováhu medzi prispôsobovaním sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaním;

13. zdôrazňuje, že na zníženie emisií GHG v rozvojových krajinách je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré zvýšia využívanie energie z alternatívnych a účinných zdrojov; povzbudzuje rozvojové krajiny, aby investovali do menších, mimosieťových a decentralizovaných systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje zvýšenú podporu EÚ pre takéto systémy výroby a k energetickej účinnosti, ako aj k udržateľnému rybárstvu a poľnohospodárstvu zameranému na malé poľnohospodárske podniky, diverzifikáciu plodín, poľnohospodársko-lesnícky systém a agroekologické postupy vrátane podpory pre odbornú prípravu vo vidieckych spoločenstvách; vyjadruje presvedčenie, že aktivity v týchto oblastiach môžu výrazne prispieť k prispôsobovaniu sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaniu, ako aj k zmierňovaniu následkov katastrof;

14. potvrdzuje, že účinné riešenie klimatickej otázky musí byť strategickou prioritou EÚ a iných aktérov na medzinárodnej scéne a že to si vyžaduje, aby sa aktivity v oblasti zmeny klímy presadili do všetkých podstatných politík a aby existovala snaha o jednotnosť politík; považuje za dôležité, aby EÚ vo všetkých príslušných oblastiach a odvetviach presadzovala nízkouhlíkové cesty rozvoja, a vyzýva EÚ, aby navrhla systémy udržateľnej výroby a spotreby, vrátane naznačenia toho, akým spôsobom plánuje obmedziť spotrebu a oddeliť hospodársku činnosť od zhoršovania životného prostredia; vyzýva EÚ, aby počas parížskej konferencie prevzala vedúcu úlohu a usilovala sa o konkrétne opatrenia, ktoré povedú k splneniu cieľa 2 °C;

15. poukazuje na kľúčovú dôležitosť zabezpečovania financovania opatrení v oblasti klímy v súvislosti s parížskou dohodou; opätovne zdôrazňuje výzvu EÚ a rozvinutým krajinám, aby dodržiavali svoj záväzok poskytovať dodatočné financie na boj proti zmene klímy, a to z verejných a súkromných bilaterálnych aj multilaterálnych zdrojov, v celkovej výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020; pripomína, že pre naplnenie požiadavky doplnkovosti sa oficiálna rozvojová pomoc (ODA) musí zvyšovať prinajmenšom rovnako rýchlo ako financie na boj proti zmene klímy; uznáva úlohu súkromných finančných zdrojov na boj proti zmene klímy, ktoré by nemali nahrádzať, ale dopĺňať financovanie z verejných zdrojov, a konštatuje potrebu transparentného podávania správ a zodpovednosti, ako aj sociálnych a environmentálnych záruk;

16. podporuje využívanie inovatívnych zdrojov financovania na boj proti zmene klímy aj dohody o obchodovaní s emisiami; požaduje, aby sa kolektívny záväzok postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá v parížskej dohode doplnil o časové harmonogramy;

17. žiada EÚ a rozvojové krajiny, aby zintenzívnili svoje financovanie zmierňovania dôsledkov, prispôsobenia, rozvoja a transferu technológií a budovania kapacít v rozvojových krajinách; opätovne zdôrazňuje požiadavku EÚ a iným rozvinutým krajinám, aby dodržiavali svoj kolektívny záväzok poskytnúť nové a dodatočné financie na boj proti zmene klímy z verejných a súkromných bilaterálnych aj multilaterálnych zdrojov v celkovej výške 100 miliárd USD do roku 2020; žiada preto EÚ, aby zvýšila finančnú podporu opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách prostredníctvom nových zdrojov financovania, ako napríklad príjmov z aukcií systému obchodovania s emisiami (ETS) a dane z finančných transakcií, ako aj z poplatkov za emisie pochádzajúce z fosílnych palív z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy; zdôrazňuje, že na sledovanie doplnkovosti financovania záväzkov je potrebné samostatné účtovníctvo pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje tiež, že osvojenie si klimatických cieľov a ich začlenenie do národných rozvojových stratégií sú kľúčom k účinnému využívaniu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy naviazaných na energetickú účinnosť a na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov; nalieha na Európsku Úniu, aby zabezpečila nevyhnutné prostriedky na prevzatie vedúcej úlohy v tomto kontexte;

18. podporuje globálny cieľ financovania zmierňovania a prispôsobenia vychádzajúci z národných regionálnych plánov prispôsobenia s cieľom pomôcť odstrániť medzeru v účinnosti a zabezpečiť stratégiu pre znižovanie rizika katastrof, ako sa uvádza v rámci pre znižovanie rizika katastrof zo Sendai;

19. rovnako zdôrazňuje, že v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja sa musia odstrániť verejné stimuly pre výrobu biopalív z poľnohospodárskych plodín (napríklad záväzný 10-percentný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v doprave alebo dotácie), pretože takéto opatrenia by mohli podnietiť odlesňovanie, ktoré je už teraz zodpovedné za 20 % emisií skleníkových plynov, popri zmenách vo využívaní pôdy a zaberaní pôdy, pričom to ovplyvňuje právo na výživu v tretích krajinách;

20. považuje za dôležité, aby sa zabezpečilo, že Zelený klimatický fond (GCF) pôsobí ako inštitúcia, ktorá uprednostňuje potreby ľudí ovplyvnených zmenou klímy v rozvojových krajinách, konajúca výlučne vo verejnom záujme a spolupracujúca so súkromnými spoločnosťami a finančníkmi len do tej miery, v akej môžu zaručiť dodržiavanie prísnych environmentálnych a sociálnych noriem a noriem v oblasti ľudských práv, zavádzajúca silné a transparentné postupy a zabraňujúca zapojenie aktérov zo súkromného sektora, ktorí sa zúčastňujú na praní špinavých peňazí, daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, podvodoch a korupcii;

21. vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili svoju existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní vlastných kapacít, čo pomôže zabezpečiť budúci hospodársky rast vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho poškodzovania životného prostredia;

22. zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú by mali zohrávať rozvojové spoločenstvo, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Výbor pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami a príslušnými organizáciami pri posudzovaní a zmierňovaní najzávažnejších vplyvov ľudskej činnosti na zmenu klímy, ktoré podľa očakávaní bude náročné, a to aj pokiaľ ide o cieľ udržať otepľovanie pod hranicou 2 ºC;

23. uznáva a navrhuje opatrenia na riešenie vplyvov zdrojov potravín s vysokým obsahom uhlíka a s nimi spojených poľnohospodárskych emisií ako sú metán a oxid dusný; žiada tiež opatrenia v súvislosti s odlesňovaním spôsobeným zmenou využívania pôdy na pestovanie krmovín a ako pasienky s cieľom vyhnúť sa emisiám spojeným s trhmi s potravinovými zdrojmi; žiada opatrenia na zvýšenie informovanosti o vplyvoch na zmenu klímy spôsobených metódami potravinárskej výroby, ktoré majú výrazný vplyv, a na pomoc ľuďom zmeniť ich správanie; žiada, aby opatrenia vrátane činností obmedzujúcich plytvanie potravinami, boli súčasťou národných plánov na zmiernenie, najmä v krajinách s nadpriemernými hodnotami spotreby.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Maria Heubuch, Stelios Kouloglou, Linda McAvan, Norbert Neuser, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Seb Dance, Brian Hayes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Soledad Cabezón Ruiz, Constance Le Grip, Ivana Maletić, Jutta Steinruck, Axel Voss


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (16.7.2015)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme, ktorá sa má uzavrieť v Paríži

(2015/2112(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bas Eickhout

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie a ciele príspevku EÚ ku konferencii o klíme COP 21, ktorá sa má konať v decembri 2015 v Paríži; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty počas konferencie posilnili viditeľnosť sektora dopravy, pričom odkazuje okrem iného na iniciatívy, akou je agenda riešení, a aby zohrali vedúcu úlohu v záujme dosiahnutia transparentnej a záväznej medzinárodnej dohody, ktorá bude uznávať úlohu neštátnych aktérov; vyzýva Komisiu, aby v rámci konferencie aktívne podporovala iniciatívy v oblasti mestskej mobility a verejnej dopravy;

2.  vyzýva Komisiu, aby ponúkla svoju podporu a odborné znalosti stranám konferencie COP 21 pri stanovovaní ich národných príspevkov a aby súčasne zvyšovala povedomie, pokiaľ ide o úlohu sektora dopravy pri prijímaní komplexných stratégií znižovania emisií skleníkových plynov;

3.  uznáva, že sa Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) zaviazala rozvíjať celosvetový trhový mechanizmus zníženia emisií z leteckej dopravy; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambicióznosti a nad tým, že dosiaľ sa nedosiahol pokrok; upozorňuje na skutočnosť, že na splnenie cieľov týkajúcich sa emisií CO2 v letectve a námorníctve je nevyhnutné stanoviť v rámci ICAO a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) pravidlá platné na celom svete; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k účinnému a štrukturálnemu nástroju a opatreniam zabezpečujúcim zníženia emisií CO2 v letectve; vyzýva IMO, aby urýchlila kroky zamerané na dosiahnutie dohody, ktorá bude účinne regulovať a znižovať emisie z medzinárodnej lodnej dopravy, do konca roka 2016;

4.  žiada, aby boli do Parížskeho protokolu zahrnuté ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sú v súlade s celosvetovým uhlíkovým rozpočtom a spĺňajú cieľ zníženia o 2 °C stanovený pre medzinárodnú leteckú a námornú dopravu, a vyzýva všetky strany vrátane Komisie a členských štátov, aby sa v rámci Parížskeho protokolu zaviazali ku celosvetovým kvantifikovaným cieľom znižovania emisií skleníkových plynov ako k najdôležitejšej priorite a aby pracovali prostredníctvom ICAO a IMO na dohode, ktorá by sa uzavrela do konca roka 2016, o dôveryhodnom nástroji, ktorý môže priniesť potrebné zníženie emisií; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť osobitnú situáciu ostrovných a najvzdialenejších regiónov, aby sa zabezpečilo, že environmentálne správanie nebude mať vplyv na mobilitu a prístupnosť osobitne v týchto regiónoch;

5.  uznáva, že podľa 5. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy si celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý pravdepodobne obmedzuje zvýšenie priemernej teploty na menej ako 2 °C, vyžaduje, aby sa celosvetové kumulatívne emisie medzi rokmi 2011 a 2100 udržali pod úrovňou 1010 Gt CO2;

6.  je presvedčený, že pokiaľ sa zníženiu emisií zo sektora dopravy nebude venovať väčšia pozornosť, celkové ciele v oblasti klímy nebude možné dosiahnuť, pretože doprava je jediným sektorom, v ktorom emisie skleníkových plynov neprestali narastať (za ostatných 25 rokov sa zvýšili o 30 %); zdôrazňuje, že dosiahnuť to bude možné jedine vďaka záväzným cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v kombinácii so začlenením obnoviteľných zdrojov energie do trhu, technologicky neutrálnym prístupom k dekarbonizácii a integrovanejšou dopravnou a investičnou politikou zahŕňajúcou politiky zamerané na prechod na iné druhy dopravy, spolu s technologickým pokrokom a obmedzovaním dopravy (napr. využitím udržateľnej logistiky, inteligentného mestského plánovania a integrovaného riadenia mobility);

7.  poukazuje na to, že 94 % dopravy – najmä v odvetviach cestnej, leteckej a lodnej dopravy – závisí od fosílnych palív, a preto je naliehavo potrebné prijať opatrenia na urýchlenie pokroku smerom k včasnému dosiahnutiu cieľov stanovených v bielej knihe na obdobie do roku 2030, pokiaľ ide o obnoviteľné palivá, elektrinu alebo nízkouhlíkové alternatívy; domnieva sa, že zlepšenie energetickej efektívnosti dopravy by malo byť jednou z najdôležitejších priorít európskej dopravnej politiky; zdôrazňuje potrebu výrazne rozvinúť distribučné reťazce nových udržateľných zdrojov energie, pri ktorých nevznikajú emisie, s cieľom podporovať ambiciózny prechod k udržateľnejšej energii a znížiť závislosť od fosílnych palív a dovážanej energie;

8.  poukazuje na to, že viac ako polovica svetového obyvateľstva dnes žije v mestách a veľkomestách a že mestská doprava výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov zo sektora dopravy; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zvyšovali povedomie o úlohe udržateľnej mestskej mobility pri plnení záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; zdôrazňuje, že zodpovedné územné plánovanie a udržateľné dopravné riešenia v mestských oblastiach efektívne prispievajú k znižovaniu emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na dôraznú podporu verejnej dopravy, spoločných riešení v oblasti mobility a možností v oblasti chôdze a cyklistiky, najmä v husto osídlených oblastiach, a aby v prípade potreby predložila návrhy na zlepšenie regulácie EÚ s cieľom podporiť multimodalitu a nové služby v oblasti mobility a logistiky;

9.  zdôrazňuje, že v sektore dopravy je nutný dobrý energetický mix a že sa môže dosiahnuť podporou alternatívnych vozidiel s pohonom na zemný plyn a bioplyn a všetkých politík zameraných na posilnenie udržateľných druhov dopravy vrátane elektrifikácie dopravy a využívania inteligentných dopravných systémov; podčiarkuje nutnosť klásť dôraz na železnice, električky, elektrifikované autobusy a bicykle na elektrický pohon, zahŕňať hľadisko celého životného cyklu a zamerať sa na plné využívanie obnoviteľných zdrojov energie; dôrazne nabáda miestne orgány verejnej dopravy a prevádzkovateľov dopravy, aby sa stali priekopníkmi zavádzania nízkouhlíkových vozidiel a technológií;

10. zdôrazňuje potrebu postupnej internalizácie vplyvu dopravy na klímu v rámci komplexného balíka opatrení na správne stanovenie cien v tomto odvetví, ako aj potrebu nastolenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodné finančné nástroje EÚ a financovanie investícií EÚ vrátane klimatických fondov pre tie projekty v sektore dopravy, ktoré budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie, a aby pritom nevylúčila žiaden druh dopravy a najmä aby podporovala vypracúvanie plánov udržateľnej mestskej mobility; požaduje preto kombináciu niekoľkých nástrojov vrátane opatrení, ktoré sú zamerané na začlenenie negatívnych externalít a ktoré zahŕňajú financovanie výskumu a vývoja a rozsiahlych demonstračných projektov v oblasti technológií čistej dopravy, a požaduje vytvorenie stimulov, aby sa tieto technológie mohli prijať;

11. poukazuje na to, že ak sa majú dosiahnuť ciele výrazného zníženia emisií skleníkových plynov, zásadný význam majú krátkodobé i dlhodobé stratégie zmierňovania zmeny klímy v oblasti dopravy;

12. poukazuje na to, že pri vykonávaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by sa malo zvážiť používanie zariadení umiestených v kozmickom priestore, najmä pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a dohľade nad nimi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela k zriadeniu celosvetového systému monitorovania CO2 a CH4; vyzýva Komisiu, aby podporovala snahy o vytvorenie systému EÚ, ktorý by samostatne a nezávisle meral emisie skleníkových plynov, a aby na to využívala misie programu Copernicus a rozširovala ich;

13. zdôrazňuje, že je nutné, aby EÚ zodpovedne zohrávala svoju vedúcu úlohu, a uznáva, že ak sa ďalšie regióny sveta nebudú podieľať na jej ambíciách a cieľoch, konkurencieschopnosť EÚ sa môže oslabiť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Tapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Bas Eickhout, Theresa Griffin, Ruža Tomašić, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

James Carver


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

55

5

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Buşoi, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Tibor Szanyi, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Nikolay Barekov, Paul Brannen, Renata Briano, Mireille D’Ornano, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Ismail Ertug, Giorgos Grammatikakis, Martin Häusling, Gesine Meissner, Anne-Marie Mineur, Ulrike Müller, James Nicholson, Marijana Petir, Bolesław G. Piecha, Gabriele Preuß, Jadwiga Wiśniewska

Právne oznámenie