Postup : 2014/2246(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0277/2015

Predkladané texty :

A8-0277/2015

Rozpravy :

PV 27/10/2015 - 14
CRE 27/10/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 28/10/2015 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0384

SPRÁVA     
PDF 600kWORD 162k
30.9.2015
PE 557.275v02-00 A8-0277/2015

o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020

(2014/2246(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Fernando Ruas

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020

(2014/2246(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej ako „nariadenie o spoločných ustanoveniach”)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: Investovanie do rastu zamestnanosti, podpora rozvoja a dobrej správy verejných vecí v regiónoch a mestách EÚ (ďalej ako šiesta správa o súdržnosti”),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 zo 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1605/2002(8),

–  so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: vytváranie sietí excelentnosti pre účinnú politiku súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. októbra 2011 s názvom Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 3. decembra 2014(14),

–  so zreteľom na pracovný dokument s názvom Návrh revidovanej stratégie Európa 2020: príspevok riadiaceho výboru Výboru regiónov „platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020”(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2015 k šiestej správe Komisie o súdržnosti(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2015 s názvom Európa 2020 –

Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

(COM(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0277/2015),

A.  keďže politika súdržnosti je hlavnou investičnou a rozvojovou politikou a politikou rastu EÚ, ktorá je zladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, zameriava sa na znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podporuje zbližovanie, pričom disponuje rozpočtom vo výške 351,8 miliárd EUR do konca roka 2020; keďže EÚ sa naďalej vyrovnáva s následkami hospodárskej a finančnej krízy, t. j. s vysokou nezamestnanosťou a nerovnomerným a pomalým tempom oživovania hospodárstva; keďže cieľom politiky súdržnosti je zabezpečiť, aby sa všetka energia a kapacity využili a zamerali sa na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 v podobe udržateľného rastu a zamestnanosti;

B.  keďže je nanajvýš dôležité, aby si rôzne iniciatívy EÚ pre rast a zamestnanosť, ako aj pre ochranu životného prostredia a klímy zachovali súdržný prístup; keďže hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní koordinácie na miestnej aj regionálnej úrovni, pokiaľ ide o vykonávanie politiky súdržnosti; keďže v ustanoveniach týkajúcich sa programovania a podávania správ nie je začlenený žiadny explicitný mechanizmus, ktorý by bol vyslovene zameraný na hlavné iniciatívy, pokiaľ ide o prispievanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k ich plneniu; keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 sa bude treba zaoberať realizáciou hlavných iniciatív a snažiť sa o rovnováhu medzi finančnými, fiškálnymi a hospodárskymi opatreniami na jednej strane a sociálnymi, vzdelávacími a environmentálnymi aspektmi a aspektmi rovnosti (najmä rodovej rovnosti) na strane druhej;

C.  keďže narastá potreba intenzívnejšieho spoluvlastníctva v rámci stratégie na rôznych úrovniach riadenia a zo strany rôznych zainteresovaných subjektov, ako aj spoločnej zodpovednosti s príslušnými právami a povinnosťami na všetkých úrovniach realizácie; keďže je nutné posilniť viacúrovňové riadenie a partnerstvo, pretože tieto zásady majú potenciál vyriešiť nedostatok administratívnych kapacít;

D.  keďže ciele politiky súdržnosti sa časom nepochybne vyvinuli na podporu investícií do hlavných priorít EÚ a preukázali svoju prispôsobiteľnosť a účinnosť, pričom ústredným cieľom zostalo zníženie nerovností medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, posilňuje sa potenciál regiónov a podporuje trvalo udržateľný rozvoj; keďže Európsky fond pre strategické investície prináša do celkovej stratégie EÚ nové prvky na účely dosiahnutia inovačného, udržateľného a inkluzívneho a rastu a kvalifikovaných pracovných miest;

E.  keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 by sa mali zohľadniť závažné a nerovnomerné následky hospodárskej a finančnej krízy na členské štáty a regióny a v záujme súdržnosti a účinnosti by tento prieskum mal byť inteligentný a vyvážený; keďže by sa však pritom mohli zvážiť ďalšie opatrenia, ako napríklad opatrenia v oblasti infraštruktúry, vnútorného trhu a administratívnych kapacít; keďže by sa mali vziať do úvahy rôzne územné charakteristiky s osobitným zreteľom na regióny EÚ uvedené v článkoch 174 a 349 ZFEÚ;

F.  keďže preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania napriek oneskoreniu v roku 2015 poskytuje predovšetkým príležitosť posúdiť (a uznať) prínos politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie a zlepšiť existujúce interakcie a prepojenia medzi rôznymi politikami EÚ a s rozpočtom EÚ, aby mohli pôsobiť ako účinná hnacia sila pri realizácii stratégie; keďže táto fáza je nevyhnutná pre formovanie budúcej politiky súdržnosti ako investičnej politiky v celej EÚ, pričom zároveň treba za prioritu považovať znižovanie rozdielov v rozvoji a opätovne urýchliť proces konvergencie;

Stratégia Európa 2020 a jej prepojenie s politikou súdržnosti

1.  pripomína, že stratégia Európa 2020 je ústrednou dlhodobou stratégiou Európskej únie pre rast a zamestnanosť vychádzajúcou z piatich ambicióznych cieľov: zamestnanosť, inovácie, zmena klímy a energetická udržateľnosť, vzdelanie a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poznamenáva, že tieto ciele sprevádzalo sedem hlavných iniciatív, problémy zistené v roku 2010 boli riešené nerovnomerne a pokrok na úrovni EÚ pri realizácii niektorých z nich, ako napríklad boja proti nezamestnanosti, je stále nevýrazný; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala sústrediť na udržateľný rast a rozvoj, ako aj na dôstojné pracovné miesta s cieľom získať vďaka svojim investíciám dlhodobé prínosy;

2.  podčiarkuje skutočnosť, že pokrok v oblasti rodovej rovnosti by takisto mohol prispieť k hospodárskemu rastu, trvalo udržateľnému rozvoju a sociálnej súdržnosti;

3.  poukazuje na to, že rámec správy ekonomických záležitostí EÚ a mechanizmus na jeho vykonávanie s názvom európsky semester boli v roku 2010 zavedené s cieľom zabezpečiť koordináciu fiškálnych politík a štrukturálnych reforiem členských štátov a lepšie zladenie národných rozpočtových politík v oblasti rastu a zamestnanosti na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, aby sa podporilo uplatňovanie stratégie; upozorňuje na skutočnosť, že sa ešte treba zaoberať ďalšími problémami v súvislosti s koordináciou a synchronizáciou;

4.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti na roky 2007 – 2013, ktorá bola zladená so svojou predchodkyňou – Lisabonskou stratégiou – a mala podobné základné ciele, bola už vo fáze vykonávania, keď sa začala stratégia Európa 2020, a že preprogramovanie v súlade s cieľmi novej stratégie by preto bolo zložité a kontraproduktívne; poukazuje však na to, že v čase hospodárskej krízy bola politika súdržnosti v mnohých členských štátoch nielen jediným zdrojom investícií, ale prostredníctvom „lisabonského vyčlenenia“ zároveň výrazne podporila opatrenia krajín na vykonávanie stratégie a prispela k nim, ako sa uvádza v šiestej správe o súdržnosti a vo viacerých oznámeniach a štúdiách Komisie; pripomína, že angažovanosť členských štátov, regiónov a miest v súvislosti s Lisabonskou stratégiou sa časom vytratila a že riadenie stratégie Európa 2020 je obzvlášť konzistentné so zásadami a nástrojmi politiky súdržnosti, čo môže zaistiť angažovanosť, pokiaľ ide o spoluzodpovednosť za vykonávanie stratégie;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hodnotení ex post týkajúcich sa programového obdobia 2007 – 2013 poskytla informácie o orientácii na výstupy a výsledky a o konkrétnych príspevkoch k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité pochopiť reality a obmedzenia dostupných dôkazov o prispievaní politiky súdržnosti k plneniu ústredných cieľov stratégie a vziať do úvahy otrasy, ktoré utrpelo hospodárstvo EÚ, najmä v prípade krajín, ktoré boli počas krízy vážne postihnuté; domnieva sa, že tieto závery by mohli byť užitočné pre súčasnú realizáciu stratégie;

6.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavným nástrojom EÚ zahŕňajúcim všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky a vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely; poukazuje na to, že politika súdržnosti je plne v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a poskytuje potrebný investičný rámec bez toho, aby bola len nástrojom na jeho vykonávanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prostredníctvom tematickej koncentrácie sú EŠIF v rámci novej štruktúry orientované na 11 tematických cieľov, ktoré sú priamo odvodené od cieľov stratégie Európa 2020, a že sa stanovili podmienky priamo spojené s týmito tematickými cieľmi, aby sa zabezpečilo, že investície sa budú realizovať tak, aby sa čo najviac zvýšila ich účinnosť; podčiarkuje svoju plnú podporu pre tento nový prístup, ktorý prispeje k zvýšeniu účinnosti výdavkov;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že politika súdržnosti vytvára synergie s ďalšími politikami EÚ, ako je jednotný digitálny trh, energetická únia, jednotný kapitálový trh a sociálna politika, a že prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane makroregionálnych stratégií, mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a plneniu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti vyzýva národné a regionálne orgány v celej Európe, aby vypracúvali stratégie pre inteligentnú špecializáciu a využívali synergie medzi rôznymi verejnými aj súkromnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi;

8.  poukazuje na prepojenie so širším procesom správy hospodárskych záležitostí prostredníctvom opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí; vyzýva členské štáty, aby konali zodpovedne s cieľom zabrániť ich uplatňovaniu v najväčšej možnej miere a predísť negatívnemu vplyvu na využívanie EŠIF a na plnenie cieľov politiky súdržnosti; ďalej podčiarkuje, že členským štátom s dočasnými rozpočtovými problémami by sa mala poskytovať podpora; víta mechanizmy flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012), ktoré sú zamerané na posilnenie prepojenia medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a využívaním zdrojov s cieľom podporiť dlhodobý udržateľný rast a uľahčiť pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

9.  so znepokojením poukazuje na oneskorenie pri vykonávaní politiky súdržnosti v súčasnom programovom období; poukazuje na to, že hoci veľká väčšina operačných programov už bola schválená, samotná realizácia je stále vo veľmi skorej fáze; zdôrazňuje však, že možno vypracovať posúdenia, pokiaľ ide o nasmerovanie zdrojov politiky na priority, ktoré prispievajú k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest; v tejto súvislosti konštatuje, že podľa prvého hodnotenia Komisie sa sumy pridelené na výskum a inovácie, podporu MSP, IKT, nízkouhlíkové hospodárstvo, zamestnanosť, sociálne začlenenie, vzdelávanie a budovanie kapacít v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami značne zvýšili, zatiaľ čo úroveň podpory dopravnej a environmentálnej infraštruktúry klesla; poukazuje na skutočnosť, že v čase preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania môžu ešte stále chýbať údaje o vykonávaní EŠIF za obdobie 2014 – 2020 a že v dôsledku toho stále nemusí byť v danej fáze možné konkrétne vyhodnotiť prínos týchto fondov k plneniu cieľov stratégie; oceňuje skutočnosť, že členské štáty podnikli kroky, aby napríklad zabezpečili, že 20 % ich zdrojov sa vynaloží na opatrenia v oblasti ochrany klímy;

10.  uznáva, že vytvorenie rámca výkonnosti a zavedenie ex ante kondicionalít a prepojení s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci programovania politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 by mohlo poskytnúť lepšie investičné prostredie pre maximalizáciu príspevku politiky súdržnosti k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020;

Dynamika preskúmania a súvisiace výzvy

11.  pripomína, že Komisia začala proces preskúmania stratégie v roku 2014, keď uverejnila oznámenie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a považuje za poľutovaniahodné, že sa v ňom na politiku súdržnosti a súvisiace nástroje poukazuje v nedostatočnej miere; oceňuje skutočnosť, že proces pokračoval verejnou konzultáciou od mája do októbra 2014 s cieľom zhromaždiť dôkazy pre proces preskúmania, a víta skutočnosť, že sa potvrdil význam stratégie a zmysluplnosť jej cieľov a priorít;

12.  konštatuje, že sa uznalo, že hlavné iniciatívy slúžia svojmu účelu, no zároveň zdôrazňuje, že ich viditeľnosť sa považuje za pomerne nízku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodárska a finančná kríza prehĺbila rozdiely v rámci Európskej únie a pokrok pri plnení viacerých hlavných cieľov stratégie, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, bol nedostatočný; víta záver, ktorý z toho vyplynul, t. j. že je potrebné, aby sa upevnením vertikálnych a horizontálnych partnerstiev zvýšila zodpovednosť a účasť na mieste s cieľom zlepšiť plnenie stratégie; zdôrazňuje, že prostredníctvom stratégie by sa mal podnecovať prechod od prístupu zameraného na proces a výstupy k prístupu zameranému na skutočné výsledky s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a účinnosť súvisiacich politík EÚ;

13.  víta skutočnosť, že Eurostat pravidelne zverejňuje ukazovatele pokroku, čo sa týka plnenia stratégie Európa 2020; požaduje však podrobnejšie a presnejšie regionálne informácie, pokiaľ ide o údaje poskytnuté na úrovni NUTS II a NUTS III, čo bude mať čoraz väčší význam vzhľadom na nepredvídané hospodárske a sociálne problémy, ktoré sa vynárajú v rôznych regiónoch EÚ bez ohľadu na úroveň ich rozvoja; navyše poukazuje na tri rozmery politiky súdržnosti – hospodársky, sociálny a územný – a so zreteľom na to sa domnieva, že by sa nemala merať len na základe hospodárskych ukazovateľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v diskusii a zapojili sa do účinnejšej spolupráce s cieľom vypracovať inkluzívnejší súbor ukazovateľov, ktorý by doplnil HDP, v záujme zabezpečenia toho, aby tieto ukazovatele boli relevantnejšie pre hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení prioritných cieľov stratégie Európa 2020;

14.  berie na vedomie, že návrh Komisie týkajúci sa preskúmania stratégie Európa 2020 má byť uverejnený do konca roka 2015, a vyjadruje poľutovanie nad týmto oneskorením, keďže návrh sa mal pôvodne uverejniť začiatkom roka 2015; zdôrazňuje, že k tomu opäť dôjde v dosť nevhodnej chvíli v rámci cyklu politiky súdržnosti, keď prebieha proces účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje, že preprogramovanie v skorej fáze by bolo pre dlhodobé strategické plánovanie politiky súdržnosti absolútne kontraproduktívne;

15.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre lepšie využívanie fondov EÚ; víta tiež zriadenie útvaru na podporu štrukturálnej reformy, ktorý oficiálne začal pôsobiť 1. júla 2015 a bude poskytovať technickú pomoc členským štátom, aby mohli účinnejšie realizovať štrukturálne reformy a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

16.  zároveň uznáva potrebu vziať do úvahy vývoj hospodárskeho výhľadu, využívanie nových nástrojov, pokrok pri plnení cieľov stratégie a následnú nutnosť uskutočniť operačné úpravy;

17.  žiada preto, aby rozsah preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania bol inteligentný a vyvážený a zameriaval sa na lepšie prepojenie piatich cieľov tejto stratégie a jej hlavných iniciatív a na určenie spôsobov, ako by sa mohli lepšie plniť a vyhodnocovať bez zvyšovania komplexnosti a nadmernej administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania by sa mali zohľadniť silné a slabé stránky hospodárstva EÚ, rastúce nerovnosti (napríklad čo sa týka majetku), vysoká nezamestnanosť a vysoké verejné dlhy; zdôrazňuje, že súbežne so zameraním na makroekonomické kritériá správy fiškálnych a hospodárskych záležitostí by sa malo vyvíjať úsilie o pokrok pri plnení všetkých hlavných cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať aj väčšej spoločenskej a environmentálnej udržateľnosti, lepšiemu sociálnemu začleneniu a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby útvary Komisie naďalej podporovali orgány členských štátov pri zlepšovaní administratívnych kapacít;

18.  opakuje svoje výzvy na posilnenie rozmeru zodpovednosti, vlastníctva, transparentnosti a účasti prostredníctvom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a všetkých príslušných zúčastnených subjektov z občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán, a to od stanovenia a vypracovania cieľov až po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégie; trvá na tom, že je nesmierne dôležité posilniť štruktúru riadenia založenú na viacúrovňovom riadení, stimulačných štruktúrach, účinnom zmiešanom prístupe zhora nadol/zdola nahor, partnerskom modeli politiky súdržnosti a verejno-súkromných partnerstvách vo všeobecnosti s cieľom zaistiť konzultácie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán, aby sa zabezpečila účinná schopnosť plniť dlhodobé ciele; pripomína, že v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov sú za verejné investície zodpovedné aj regionálne a miestne orgány, a preto by mali byť uznané za kľúčových aktérov pri realizácii stratégie;

19.  okrem toho navrhuje, aby sa obnovil záväzok miestnych a regionálnych orgánov a zúčastnených strán voči projektu stratégie Európa 2020 vo forme paktu medzi týmito partnermi, členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a účasť a aby sa prijal kódex správania podobný kódexu pre partnerstvo, ktorý bol zavedený v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020;

20.  zdôrazňuje potrebu skutočne územného prístupu k stratégii Európa 2020 s cieľom prispôsobiť verejné intervencie a investície rôznym územným charakteristikám a osobitným potrebám; považuje za mimoriadne dôležité prepojiť celkový prístup stratégie Európa 2020 s územným prístupom Územnej agendy Európskej únie 2020 (TA2020); okrem toho zastáva názor, že by sa mali umožniť individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele stratégie Európa 2020, ktoré by sa mali prediskutovať na regionálnej úrovni bez zvýšenia administratívneho zaťaženia na mieste vykonávania; zdôrazňuje, že takéto individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele by mali byť v súlade s ústrednou štruktúrou stratégie a mali by byť zahrnuté do vopred stanovených cieľov; v tejto súvislosti tiež pripomína význam stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou;

21.  uznáva významnú úlohu miest a mestských oblastí ako hnacej sily rastu a pracovných miest a žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 zohľadnil aj širší holistický prístup k budúcemu rozvoju miest ako subjektov, ktoré hrajú aktívnu úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva preto Komisiu, aby náležite zohľadnila vyhlásenie z Rigy o mestskej agende, a to so zreteľom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú malé, stredné i veľké mestské oblasti; zdôrazňuje najmä potrebu stratégie, ktorá zohľadňuje osobitné potreby malých a stredne veľkých mestských oblastí, a to na základe prístupu vytvárajúceho synergie s Digitálnou agendou a Nástrojom na prepájanie Európy;

22.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o úlohe územných aspektov ako faktorov hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, a žiada, aby sa preskúmanie stratégie Európa 2020 venovalo územným vplyvom a poskytlo usmernenia na ich zvládnutie; pripomína, že v tejto súvislosti majú veľký význam konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vykonávaní stratégií územného rozvoja; vyzdvihuje tiež úlohu, ktorú by pri úspešnom vykonávaní cieľov stratégie Európa 2020 mohli zohrávať makroregionálne stratégie a Európska územná spolupráca vo všeobecnosti, pretože mnohé rozvojové projekty sa týkajú cezhraničných oblastí, pričom zahŕňajú viacero regiónov a krajín, a môžu prichádzať s miestne orientovanými riešeniami dlhodobých problémov;

23.  poukazuje na význam nového investičného nástroja EÚ, a síce Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý podporí uvoľnenie investičných prostriedkov až do výšky 315 miliárd EUR s cieľom preklenúť nedostatok investícií v EÚ a maximalizovať vplyv verejných výdavkov; zdôrazňuje, že EFSI by mal byť doplnkový a dodatočný k EŠIF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento fond nie je jednoznačne prepojený so stratégiou Európa 2020, ale domnieva sa, že prostredníctvom svojich cieľov a výberu realizovateľných udržateľných projektov by mohol prispieť k vykonávaniu stratégie v konkrétnych oblastiach;

24.  okrem toho zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť plnú súdržnosť a synergie medzi všetkými nástrojmi EÚ, a to tým, že sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu budú považovať za jeden z hlavných investičných nástrojov, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky; preto žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 potvrdila jeho úloha ako dlhodobého strategického rámca EÚ pre rast a zamestnanosť a aby sa riešila výzva, ktorú predstavuje koordinácia politických nástrojov vrátane EFSI, s cieľom účinne využívať všetky dostupné zdroje a dosiahnuť očakávané výsledky, pokiaľ ide o ústredné strategické ciele;

25.  žiada Komisiu, aby v záujme podpory celkového harmonického rozvoja EÚ a vzhľadom na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 zohľadnila pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie charakteristiky a obmedzenia konkrétnych území, ako napríklad vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ostrovných, cezhraničných a horských regiónov a najvzdialenejších regiónov EÚ, a to v súlade s článkami 174 a 349 ZFEÚ; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál najvzdialenejších regiónov v takých oblastiach ako biotechnológie, energia z obnoviteľných zdrojov a biodiverzita;

26.  poukazuje na zlepšenie výsledkov, ku ktorému došlo vďaka zvýšeniu objemu, kvality a vplyvu investícií do výskumu a inovácií prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020 v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 posilnila všetky možné interakcie a synergie medzi týmito dvoma dôležitými politickými rámcami a vytvorila internetový systém sledovania s cieľom identifikovať prípady kombinovania finančných prostriedkov z EŠIF s programom Horizont 2020, EFSI a inými programami financovanými Spoločenstvom; víta tiež plán zaviesť „známku excelentnosti“ pre žiadateľov, ktorí sú vyhodnotení ako excelentní, ale nemôžu získať financovanie z programu Horizont 2020, s cieľom uľahčiť im prístup k EŠIF;

27.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ucelený postup priebežného hodnotenia s cieľom pravidelne posudzovať pokrok v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby navrhla primerané opatrenia na ich splnenie, ako aj odporúčania týkajúce sa politiky súdržnosti po roku 2020; zdôrazňuje tiež, že úlohou Parlamentu je dohliadať na to, aby sa stratégia Európa 2020 a politika súdržnosti vykonávali koordinovaným spôsobom, a to nielen v rámci Parlamentu, ale aj so všetkými príslušnými inštitúciami; v tejto súvislosti žiada včasné zapojenie Parlamentu do všetkých príslušných diskusií, ktoré sa zameriavajú na navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie politík patriacich do tejto stratégie, poukazuje na to, že je dôležité, aby sa do týchto výmen názorov zapojili aj Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, národné a regionálne parlamenty, miestne a regionálne orgány a ďalšie zúčastnené a zainteresované strany;

Budúca politika súdržnosti – pohľad za krátkodobý horizont

28.  domnieva sa, že preskúmanie stratégie Európa 2020, ktoré bude predchádzať predloženiu návrhu na revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, poskytne základ pre štruktúru budúcej politiky súdržnosti po roku 2020, ako aj pre ďalšie nástroje VFR; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinne riešiť všetky uvedené otázky a zároveň zabezpečiť kontinuitu strategického prístupu; pripomína tiež pridanú hodnotu politiky súdržnosti na úrovni celej EÚ, ktorá musí byť naďalej jedným z hlavných investičných nástrojov EÚ pre rast, vytváranie pracovných miest a ochranu klímy a zároveň zabezpečovať vyvážený a harmonický rozvoj naprieč EÚ ako katalyzátor zmeny a stimulátor prosperity, a to aj v menej rozvinutých regiónoch; v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu zaistiť udržateľnú úroveň financovania pre EŠIF po roku 2020;

29.  upozorňuje, že tak budúca politika súdržnosti, ako aj budúca dlhodobá stratégia EÚ by sa mali vypracovať pred koncom súčasného funkčného obdobia Komisie, pričom treba brať do úvahy, že v roku 2019 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu, a poukazuje na to, že táto skutočnosť spôsobí značné konkrétne časové obmedzenia spoluzákonodarcom, pokiaľ ide o harmonogram rokovaní, i novej Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o prípravu a prijatie nových dohôd o partnerstve a operačných programov pred začiatkom ďalšieho VFR; zároveň konštatuje, že sa začnú aj rokovania o budúcom VFR; vyzýva preto Komisiu, aby vzala do úvahy všetky konkrétne obmedzenia, ktoré vzniknú v dôsledku vzájomných prepojení a požiadaviek na časovú koordináciu, a aby vypracovala súdržný prístup, čo sa týka budúcej dlhodobej a udržateľnej stratégie rastu a zamestnanosti EÚ, rozpočtu EÚ, najmä politiky súdržnosti, a ďalších nástrojov v rámci VFR;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a regiónom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Politika súdržnosti predstavuje vyše tretinu rozpočtu EÚ a je hlavným investičným nástrojom EÚ. Je úzko spojená s cieľmi inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, stanovenými v stratégii Európa 2020. Komisia v súčasnosti pracuje na strednodobom preskúmaní stratégie a koncom roka 2015 sa očakáva, že predloží návrhy na jej ďalší vývoj.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) na programové obdobie 2014 – 2020, sú spojené so stratégiou Európa 2020 prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) a 11 tematických cieľov (TC)(17), ktoré súvisia s 5 hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020(18).

V marci 2014 Európska komisia uverejnila oznámenie, v ktorom sa uvádza, ako EÚ a jej členské štáty pokročili v dosahovaní cieľov do roku 2020, ktorého cieľom bolo položiť základy pre informovanejšiu diskusiu a preskúmanie v polovici trvania.

Vzhľadom na rozsah zmien, ktorým sa EÚ podrobila v dôsledku krízy, Komisia považovala za potrebné začať celoeurópsku verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory všetkých zainteresovaných strán na to, ako sa má stratégia Európa 2020 rozvíjať počas nasledujúcich piatich rokov. Konzultácie sa uskutočnili na jar a na jeseň boli ukončené. Ich výsledky boli uverejnené 3. marca 2015(19).

Výbor regiónov tiež na túto tému uverejnil pracovný dokument: Návrh revidovanej stratégie Európa 2020: Príspevok riadiaceho výboru Výboru regiónov (platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020)(20) a Rada taktiež poskytla prvé stanovisko k preskúmaniu stratégie Európa 2020(21).

Európsky hospodársky a sociálny výbor okrem toho uverejnil štúdiu na túto tému(22) a rokuje o nej so sociálnymi a hospodárskymi partnermi na rôznych fórach.

Táto správa je prvou správou Európskeho parlamentu o preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici trvania so zameraním na rozmer politiky súdržnosti tejto stratégie. Keďže politika súdržnosti 2014 – 2020 je v plnom rozsahu zosúladená a prispieva k dosiahnutiu cieľov stratégie, je veľmi dôležité posúdiť doteraz dosiahnutý pokrok, rozsah preskúmania a výzvy, ktoré treba riešiť z hľadiska politiky súdržnosti.

Treba poznamenať, že finančný výhľad po roku 2020 a dlhodobá stratégia Únie sa na program dostanú viac-menej súčasne. Nasledujúci viacročný finančný rámec (VFR), budúca kohézna politika a stratégia po roku 2020 sa budú prerokúvať paralelne. Pôjde pritom o veľkú výzvu pre nový Parlament a novú Komisiu. Súčasný mandát nám poskytuje obrovskú príležitosť na prípravu odkazov do ďalšieho volebného obdobia, aby sa tento prechod uskutočnil rýchlejšie a hladšie.

Politika súdržnosti a stratégia Európa 2020 – silné prepojenie

Kohézna politika predstavuje jeden z kľúčových nástrojov realizácie stratégie Európa 2020. Naďalej pozitívne a výrazne prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu:

•  Politika súdržnosti prispela k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 v predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013, ako to vyplýva zo zistení šiestej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Je to hlavný finančný nástroj EÚ prispievajúci k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

•  Stratégia Európa 2020 slúži ako rámec pre navrhovanie a tvorbu programov európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na obdobie 2014 – 2020. Celou svojou architektúrou a novými hnacími silami, ako sú tematická koncentrácia, zameranie na výsledky, podmienenosť ex-ante, alebo zvýšené využívanie finančných nástrojov, je politika súdržnosti v plnom súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Treba poznamenať, že po kríze v roku 2008 sa politika súdržnosti stala vzhľadom na nedostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu jediným finančným zdrojom pre politiku rastu v niektorých členských štátoch alebo regiónoch. Z toho vyplýva, že vďaka politike súdržnosti niektoré investície pokračovali aj napriek obrovskému poklesu verejného financovania. Potvrdzuje to dlhodobý význam tejto politiky a jej odolnosť voči rôznym vonkajším ekonomickým faktorom. Spravodajca takisto poukazuje na význam vytvárania vzťahov medzi politikou súdržnosti a programom Horizont 2020, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť kvantitu, kvalitu a vplyv investícií do výskumu a inovácií prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020.

Prepojenie s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI)

Spoločný strategický rámec podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), zameraný na dosiahnutie integrovaného rozvoja prostredníctvom koordinácie EŠIF s ostatnými finančnými nástrojmi a politikami Únie, sa musí v plnom rozsahu implementovať. Spravodajca pripomína, že finančné prostriedky vyčlenené pre členské štáty pod položkou 1b viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 nie je možné upraviť tak, aby reagovali na prípadné potreby fondu EFSI.

Interakcie a spojenia medzi EŠIF a EFSI by mali slúžiť ako základ do diskusie o budúcnosti politiky súdržnosti. Rozdiely medzi oboma fondmi sú obrovské a niektorí príjemcovia už vyjadrili znepokojenie, čo sa týka celkovej filozofie budúcej politiky súdržnosti. Zdá sa, že EFSI sa neriadi rovnakým kritériom. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo subjekty EŠIF sužujú obavy. Spravodajca zdôrazňuje skutočnosť, že EFSI by mal byť doplnkový a dodatočný k EŠIF a mal by vytvárať lepšie synergie a väčšiu vzájomnú pridanú hodnotu.

Ide najmä o to, že kým EFSI a ostatné európske nástroje sú skôr zamerané na rôzne špecifické témy a oblasti (výskum, energetika atď.), je politika súdržnosti jediná horizontálna investičná politika v EÚ. Spravodajca sa domnieva, že by mala zostať aj naďalej hlavnou horizontálnou investičnou politikou v rámci celej EÚ.

Posilnené viacúrovňové riadenie

Revidovaná stratégia Európa 2020 by sa mala posilniť vo svojom riadení, pričom by sa mali využívať rôzne vrstvy viacúrovňového riadenia (VÚR) podľa zásady partnerstva. Spravodajca v tomto kontexte zdôrazňuje dôležitosť existencie účinného zmiešaného prístupu zhora nadol/zdola nahor v členských štátoch v rámci viacúrovňového riadenia. To zahŕňa vyčlenenie, vykonávanie, sledovanie a hodnotenie uplatňovania stratégie EÚ 2020 prostredníctvom dohôd o viacúrovňovom riadení, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov, iných subjektov občianskej spoločnosti a zúčastnených strán. Spravodajca v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie viacúrovňového riadenia s cieľom jednotnejšie a účinnejšie dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, a to nielen na úrovni členských štátov, ale aj na európskej úrovni a navrhuje používanie viacúrovňového riadenia kohéznej politiky ako vzor pre toto preskúmanie.

Silnejšie viacúrovňové riadenie si bude navyše vyžadovať väčšiu podporu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa musia prispôsobiť úplne novému prístupu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Platí to aj pre prípravu nadchádzajúcej stratégii na obdobie po roku 2020. V tejto súvislosti by bolo vítané posilnenie administratívnych kapacít, pričom treba zdôrazniť, že by sa nemali vytvárať dodatočné úrovne zložitosti a administratívneho zaťaženia.

Územný prístup

V súvislosti s viacúrovňovým riadením spravodajca očakáva skutočný územný prístup k stratégii Európa 2020 a zdôrazňuje potrebu použitia upravených cieľov stratégie Európa 2020 pre každý región (upravené by mali byť prinajmenšom regionálne ciele).

Keďže jednotlivé regióny sa líšia svojim danosťami a osobitosťami, a teda existujú rôzne rozvojové ciele v rámci členských štátov, sú nutné kvalitatívne analýzy a hodnotenia.

Ak sú ciele pre rôzne regióny v tom istom členskom štáte rovnaké (ako je to v prípade súčasnej stratégie EÚ 2020), je možné, že pri ich plnení sa dosiahnu nerovnomerné výsledky (v rôznych regiónoch v rámci EÚ a dokonca aj v rôznych regiónoch v rámci členských štátov). Toto obmedzenie by mohli odstrániť konkrétne, regionálne a individuálne prispôsobené ciele. Spravodajca je pevne presvedčený, že týmto jednoduchým opatrením by sa zvýšil aj „zmysel pre zodpovednosť” (minimálne spoluzodpovednosť) za stratégiu Európa 2020 zo strany miestnych a regionálnych orgánov, členských štátov a ostatných zúčastnených strán, čím by sa zvýšil jej význam, viditeľnosť a účinnosť. Poskytnutím väčšej zodpovednosti konkrétnych subjektov by sme mohli zvýšiť účinnosť politiky, o ktorej sa rozhoduje na európskej úrovni. Vysoká úroveň rozpočtových prostriedkov pre stratégie Európa 2020 u všetkých zainteresovaných strán by mohla prispieť k dosiahnutiu jej cieľov. Spravodajca v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že je dôležité zohľadniť osobitné charakteristiky a obmedzenia najvzdialenejších regiónov EÚ, ako sa zdôrazňuje v článku 349 ZFEÚ.

Budúce výzvy

Ak vezmeme do úvahy závažné časové obmedzenia a oneskorenia, ku ktorým dochádzalo na začiatku programového obdobia, spravodajca zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné viesť skorú a komplexnú diskusiu o budúcnosti kohéznej politiky EÚ po roku 2020 a jej zosúladení s revidovanou/nadchádzajúcou dlhodobou stratégiou EÚ a novým VFR. Spravodajca tiež pripomína, že v roku 2019 sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu a do funkcie nastúpi nová Komisia, a oba orgány sa budú zaoberať hodnotením stratégie Európa 2020 a nadchádzajúcou dlhodobou stratégiou Únie, ako aj novým programovým obdobím. Na základe dnešných skúseností by sme sa mohli vyhnúť niektorým prípadným omeškaniam v budúcnosti.

Bez predchádzajúceho plánovania môže prelínanie rôznych budúcich rozhodnutí a legislatívnych textov v rokoch 2018 – 2019 spôsobiť ďalšie omeškania pri realizácii novej politiky súdržnosti po roku 2020, a tiež dlhodobej stratégie EÚ, ktorá nahradí stratégiu Európa 2020. Preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania je jednou z viacerých možností, ktoré môžu viesť k úspešnej príprave nových finančných a legislatívnych období. Skúsenosti nadobudnuté počas poslednej revízie politiky súdržnosti budú určite veľmi cenné pri príprave ďalších rokovaní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Olbrycht, Demetris Papadakis, Maurice Ponga

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Andrejs Mamikins, Soraya Post

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(8)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0132.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.

(13)

Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98.

(14)

Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 9.

(15)

https://portal.cor.europa.eu/europe2020/SiteCollectionDocuments/2459-brochure-BlueprintEU2020.pdf.

(16)

Stanovisko z 21. januára 2015 (EESC 4756/2014 – ECO/370) (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(17)

1- posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií; 2 - zlepšenie prístupu k IKT a zlepšenie ich využívania a kvality; 3 - zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, poľnohospodárskeho odvetvia (pre EPFRV) a odvetvia rybolovu a akvakultúry (pre ENRF); 4 - podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých odvetviach; 5 - podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika; 6 - zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov; 7 - podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach; 8 - podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily; 9 - podpora sociálneho začleňovania, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii; 10 - investovanie do vzdelávania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania; 11 - posilňovanie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zúčastnených strán a efektivity verejnej správy.

(18)

Aby sa zabezpečilo, že reformy členských štátov budú zamerané rovnakým smerom, bolo v rámci celej EÚ prijatých päť základných kvantifikovateľných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020: 1– Zamestnanosť: Miera zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov by sa mala zvýšiť aspoň na 75 %. To by sa malo dosiahnuť najmä prostredníctvom lepšej integrácie mladých ľudí, starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných prisťahovalcov na trhu práce, ako aj prostredníctvom väčšieho zapojenia žien. 2 – Výskum, vývoj a inovácie: Do výskumu a vývoja by sa mali investovať 3 % HDP. Tomuto cieľu sa síce podarilo upozorniť na potrebu verejného a súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja, no zameriava sa viac na vstupy ako na vplyv. 3 – Zmena klímy a energetika: Emisie skleníkových plynov sa musia znížiť o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 a podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie by sa mal zvýšiť na 20 %. Navyše existuje záväzok zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %. 4 – Vzdelávanie: Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa musí znížiť pod 10 % a podiel 30 až 34-ročných, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie, zvýšiť aspoň na 40 %. 5 – Chudoba a sociálne vylúčenie: Podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín by sa mal znížiť o 25 %, čím by sa viac ako 20 miliónov ľudí vymanilo z chudoby (https://www.bka.gv.at/site/7763/default.aspx).

(19)

http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/europe2020_consultation_results.pdf.

(20)

https://portal.cor.europa.eu/europe2020/SiteCollectionDocuments/2459-brochure-BlueprintEU2020.pdf..

(21)

Preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania – súhrnná správa predsedníctva (http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16559-2014-INIT/en/pdf ).

(22)

http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.news.32810.

Právne oznámenie