Postup : 2015/2210(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0307/2015

Predkladané texty :

A8-0307/2015

Rozpravy :

PV 28/10/2015 - 14
CRE 28/10/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 29/10/2015 - 10.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 906kWORD 310k
20.10.2015
PE 564.958v02-00 A8-0307/2015

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

(2015/2210(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Dariusz Rosati

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Jean Arthuis, Výbor pre rozpočet

Sergio Gutiérrez Prieto, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*) Pridružené výbory – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

(2015/2210(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2015 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2015 (COM(2015)0250),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 (EUCO 22/15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Správa o mechanizme varovania 2015 (COM(2014)0904),

–  so zreteľom na „správu piatich predsedov“ z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM (2010)2020) a z 13. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0307/2015),

A.  keďže podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2015 by v roku 2016 miera rastu v EÚ mohla dosiahnuť 2,1 % a v eurozóne 1,9 %;

B.  keďže ročný prieskum rastu, ktorý predložila Komisia 28. novembra 2014, stanovuje na rok 2015 tri hlavné piliere, a to koordinovanú podporu súkromných investícií, obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy a opatrenia na presadzovanie fiškálnej zodpovednosti, a prvýkrát zdôrazňuje prínos rozpočtu EÚ pri dosahovaní týchto cieľov;

C.  keďže sa očakáva, že ročná inflácia spotrebiteľských cien v EÚ a v eurozóne sa zvýši z 0,1 % v roku 2015 na 1,1 % v roku 2016, čo neodráža riziko deflácie, ktoré predpokladá Európska centrálna banka;

D.  keďže uplynulý semester, počas ktorého sa prijalo nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), zaviedli sa operačné programy spojené s kohéznymi fondmi, presunuli viazané rozpočtové prostriedky za obdobie 2007 – 2013, ktoré sa nevyužili v roku 2014, do rokov 2015, 2016 a 2017, a zvýšilo sa predbežné financovanie európskej iniciatívy pre mládež, bol bohatý na rozpočtové opatrenia v záujme plnenia cieľov stanovených v ročnom prieskume rastu;

E.  keďže miera nezamestnanosti v EÚ je naďalej neprijateľne vysoká, no má klesajúcu tendenciu a v roku 2016 by sa v EÚ podľa očakávaní mala znížiť na 9,2 % a v eurozóne na 10,5 %;

F.  keďže tieto opatrenia preukazujú pridanú hodnotu rozpočtu, ale zdôrazňujú tiež hranice politických krokov EÚ daných rozpočtom, ktorý sa neopiera o skutočné vlastné zdroje, je naďalej nižší ako 1 % HDP EÚ a je zviazaný sedemročným viacročným rámcom;

G.  keďže fiškálny výhľad v EÚ a eurozóne sa naďalej zlepšuje a v celkovom meradle sa uplatňujú vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky;

1.  oceňuje skutočnosť, že pomaly dochádza k oživeniu hospodárstva, pričom sa očakáva, že HDP eurozóny sa v roku 2016 zvýši o 1,9 % a HDP EÚ o 2,1 %; so znepokojením však konštatuje, že toto oživenie stojí na krehkých základoch, okrem iného z dôvodu iných faktorov, základných štruktúrnych nedostatkov EÚ a regionálnych hospodárskych rozdielov, z čoho vyplýva nízka medzinárodná konkurencieschopnosť;

2.  konštatuje, že hlavné politické iniciatívy, medzi ktoré patria politické odporúčania, boli založené na ekonomických prognózach, v ktorých sa neočakával taký nízky rast a inflácia ako v skutočnosti v dôsledku predčasných úsporných opatrení, a ktoré zjavne podcenili veľkosť fiškálneho multiplikátora v situácii charakterizovanej vážnymi finančnými otrasmi, ako aj významnými účinkami presahovania vo všetkých členských štátoch v období synchronizovanej konsolidácie v spojení s deflačným vplyvom kumulatívnych a rýchlych štrukturálnych reforiem;

3.  víta skutočnosť, že Komisia sa vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (OJK) na rok 2015 zamerala na štyri hlavné priority hospodárskeho rastu: posilnenie investícií, vykonávanie štrukturálnych reforiem na trhoch s výrobkami a službami a na trhoch práce, fiškálnu zodpovednosť a zlepšovanie politiky zamestnanosti; zdôrazňuje dôležitosť týchto hnacích síl rastu, a to aj v kontexte dosahovania cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 a celkového cieľa zaistenia celosvetovej konkurencieschopnosti EÚ; konštatuje, že by sa to malo dosiahnuť bez oslabenia ochrany pracovníkov alebo narušenia európskeho sociálneho modelu;

Hospodárske vyhliadky a výzvy pre EÚ

4.  berie na vedomie nový prístup Komisie k zjednodušeniu procesu európskeho semestra, t. j. že sa viac zameriava na obmedzený počet najdôležitejších priorít a výziev a zverejňuje svoju analýzu pre jednotlivé krajiny a eurozónu o tri mesiace skôr než v predchádzajúcich rokoch; v tejto súvislosti berie na vedomie nový harmonogram európskeho semestra, vyzýva členské štáty, aby štruktúrovanejším spôsobom zapojili národné parlamenty, ako aj miestne a regionálne orgány a ďalšie relevantné zainteresované strany; odporúča, aby hlavné štrukturálne reformy a zmeny podporované OJK boli sprevádzané posúdením sociálneho vplyvu, čo sa týka ich krátkodobých i dlhodobých účinkov;

5.  so znepokojením berie na vedomie rozličnú mieru odhodlania, ktorú preukázali členské štáty v súvislosti s realizáciou OJK z minulého roka, a vo všeobecnosti slabú mieru vykonávania; opätovne pripomína potrebnosť koordinovanej politiky v rámci Únie a zdôrazňuje, že OJK je dôležité vykonať z toho dôvodu, aby sa zabezpečilo jednotné a spravodlivé vykonanie rámca pre správu hospodárskych záležitostí v členských štátoch; zdôrazňuje, že nedostatočné vykonávanie OJK v niektorých členských štátoch je prekážkou vytvorenia prostredia priaznivého pre rast a investície; vyzýva Komisiu, aby zvážila vziať na vedomie uznesenie Parlamentu z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(5), možnosť zavedenia mechanizmu podnecovania členských štátov vo vykonávaní OJK, najmä v oblastiach s najvýraznejšími účinkami presahovania, a navrhnutie spôsobov ako zaručiť, aby sa odporúčania európskeho semestra vykonávali a uplatňovali účinnejšie a súdržnejšie; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti vydala dokument poskytujúci komplexné hodnotenie stavu vykonávania OJK v každom členskom štáte, ako aj výslovne identifikujúci odporúčania zamerané na plnenie vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020; odporúča, aby sa vykonala analýzu relevantnosti predchádzajúcich OJK pre rôzne členské štáty, aby sa ex post posúdilo, či tieto odporúčania boli odôvodnené, pokiaľ ide o ich rozsah, načasovanie, zavádzanie, postupnosť a sociálny vplyv, ako aj o znižovanie hospodárskych rozdielov medzi regiónmi Únie a medzi členskými štátmi; berie na vedomie zámer Komisie presunúť tri súčasné tzv. pomocné ukazovatele do prehľadu hlavných výsledkov;

6.  zdôrazňuje, že mnohé členské štáty, najmä členské štáty eurozóny, narážajú na podobné makroekonomické problémy, vrátane, v prvom rade vysokých mier zadlženia (súkromného i štátneho), nedostatok konkurencieschopnosti a neprimerane nízka úroveň investícií, a že je preto potrebný koordinovaný prístup k riešeniu týchto problémov; zdôrazňuje, že neudržateľné úrovne dlhu majú na investície odrádzajúci účinok;

7.  vyjadruje poľutovanie nad trvalo vysokou mierou nezamestnanosti vo väčšine členských štátov a je osobitne znepokojený najmä mierou nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobou nezamestnanosťou; zdôrazňuje, že treba zvyšovať investície a reformovať vnútroštátne trhy práce a že je dôležité prijať opatrenia na oživenie hospodárstva s cieľom zvýšiť mieru tvorby pracovných miest a súčasne sa sústreďovať na vytváranie kvalitných pracovísk; zdôrazňuje najmä potrebu zlepšiť vnútroštátne systémy vzdelávania a prispôsobiť ich novým požiadavkám na schopnosti a znalosti na trhu práce v EÚ, predovšetkým tým, že sa upraví model duálneho vzdelávania, ktorý sa mimoriadne osvedčil v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, a zároveň sa do školských osnov zahrnú podnikanie a zručnosti; zdôrazňuje, že si to vyžaduje špecifický prístup a opatrenia v prípade niektorých skupín obyvateľstva, napríklad mladších ľudí, nízkokvalifikovaných nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, starších nezamestnaných a žien, ktoré ešte stále čelia obmedzeniam, pokiaľ ide o ich plnú účasť na trhu práce; zdôrazňuje však, že treba zabezpečiť, aby sa takýto prístup v praxi neopieral iba o oslabenie pracovných práv a sociálnej ochrany alebo o podporu neistých foriem zamestnania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala systémy minimálneho príjmu mechanizmy pre nezamestnaných v členských štátoch;

8.  víta nadobudnutie účinnosti nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je posilniť súkromné a verejné investície okrem iného prostredníctvom národných podporných bánk v EÚ, ako krok správnym smerom, a vyzýva všetky príslušné zainteresované strany a inštitúcie, aby zabezpečili jeho rýchle a účinné vykonávanie, aby sa uľahčil prístup k financovania pre podniky, a najmä pre MSP; domnieva sa, že jedným z hlavných cieľov projektov, ktoré dostávajú podporu z EFSI, by mala byť tvorba kvalitných pracovných miest vedúcich ku kvalitnému zamestnaniu a dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; konštatuje, že v rámci možností treba podnecovať sociálne investície s cieľom podporiť pozitívny sociálny vplyv a znížiť nerovnosť, okrem iného prostredníctvom zlepšovania verejných služieb a podporou tvorby pracovných miest pre skupiny znevýhodnených osôb; vyzýva členské štáty, aby úzko zapojili svoje miestne a regionálne orgány do podpory databáz projektov a investičných platforiem; domnieva sa, že je nesmierne dôležité, aby bol plán investícií úspešný, a bude sa preto snažiť čo najdôslednejšie sledovať jeho vykonávanie, najmä všetky snahy o presun investičných výdavkov a verejného dlhu zo súvah členských štátov. zdôrazňuje úlohu, ktorú Parlament zohráva pri minimalizácii presunu prostriedkov z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy v rámci EFSI; pripomína svoj záväzok znížiť škrty počas ročného rozpočtového postupu;

9.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch je na splnenie podmienok Paktu stability a rastu potrebná fiškálna konsolidácia zameraná na rast, ktorá povedie k tvorbe pracovných miest, udržateľnému rastu a nízkym úrovniam dlhu; poukazuje na výkladové oznámenie Komisie o flexibilite v rámci Paktu stability a rastu, ktorého cieľom je objasniť rozsah pôsobnosti doložky o investíciách a umožniť určitý stupeň dočasnej flexibility v preventívnej časti Paktu stability a rastu;

10.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou makroekonomickou nerovnováhou v niektorých členských štátoch, najmä nad vysokými úrovňami verejného a súkromného dlhu a veľkými deficitmi bežného účtu, ako aj nad nadmernými rizikami v bankovom sektore a konkrétnejšie v bankových systémoch, ktoré v neposlednom rade spôsobujú inštitúcie, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku; zdôrazňuje, že problém štátnych bánk nebol úplne vyriešený a naďalej predstavuje hrozbu pre finančnú a fiškálnu stabilitu; konštatuje, že prebytky bežného účtu predstavujú iný druh rizík než deficity, a zdôrazňuje narastajúce hospodárske rozdiely v rámci Únie a eurozóny, ktoré ohrozujú súdržnosť európskych odvetvových politík;

11.  pripomína, že chudoba a zväčšovanie nerovnosti príjmov sú hrozbou pre rast a jeho udržateľnosť; vyzýva Komisiu, aby koordinovala a podporovala členské štáty v boji proti nim tak, že uľahčí výmenu najlepších postupov a zhromažďovanie presných údajov; domnieva sa, že tieto zodpovednosti by mali byť výslovne súčasťou európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík;

OJK – priority a ciele

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali podniky prístup k financiám, a to najmä malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú pilierom hospodárstva EÚ; berie na vedomie pružnú menovú politiku zameranú na podporu investícií, a vyzýva na urýchlené vykonanie najnovších opatrení, akým je napríklad investičný plán pre Európu; v tejto súvislosti konštatuje, že terajšie nízke úrokové sadzby nepostačovali na podporu investícií v potrebnom rozsahu; zároveň víta postupné uvoľňovanie úverových noriem pre úvery podnikom v prvej polovici roka 2015 a prvé náznaky oživenia súkromných investícií; zdôrazňuje potenciál projektu únie kapitálových trhov (CMU) zameraný na riešenie týchto problémov a vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadňovala potreby MSP pri tvorbe budúcej únie kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdie na stanovenie toho, ako regulačné postupy, správne zavedené ako súčasť procesu bankovej únie, ovplyvnili prístup MSP k financovaniu z bánk, a aby v prípade potreby zabezpečila nápravu príslušných opatrení;

13.  zdôrazňuje potrebu zlepšovať podnikateľské prostredie v EÚ a zvyšovať produktivitu prostredníctvom vyváženého mixu verejného a súkromného vzdelávania a inovačných politík; zdôrazňuje, že jednotný trh EÚ je naďalej roztrieštený a že sa hospodárstvo Únie trpí nedostatkom inovácií, pričom inovácie sú kľúčom k rastu a produktivite, a je preto potrebná podpora na zlepšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh obsiahnutý v správe piatich predsedov; pripomína, že ak má mať EFSI úspech, dôležitá je riadna regulácia podnikateľskej činnosti; vyzýva preto na rozvoj kapitálového trhu, odstránenie administratívnych prekážok (ak to neohrozí základnú ochranu pre pracovníkov a spotrebiteľov), obmedzenie byrokracie, posilnenie kvality a efektívnosti súdnych systémov členských štátov, opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a daňovým rajom, a reformu daňových a právnych systémov členských štátov; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť univerzálnym politikám; zdôrazňuje, že kvalitatívne zlepšenie administratívnej kapacity na všetkých úrovniach vlády je kľúčovou prioritou v mnohých členských štátoch; pripomína, že treba riešiť nelegálnu prácu, ktorá poškodzuje hospodárstvo EÚ, vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži a narušeniu trhu s následným prehlbovaním nedostatku sociálnej a pracovnej ochrany pracovníkov; vyzýva preto na urýchlené nadobudnutie platnosti európskej platformy o nelegálnej práci;

14.  súhlasí s názorom Komisie, že mnohé členské štáty musia byť ambicióznejšie pri realizácii sociálne udržateľných štrukturálnych reforiem a odstraňovaní prekážok, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť a účinnosť ich trhov s výrobkami a službami s prihliadnutím na dôsledky týchto reforiem na zamestnanosť; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o pláne dobudovania jednotného digitálneho trhu vrátane vybudovania komplexného rámca umožňujúceho spoločnostiam zvýšiť investície do nových technológií, ako aj oznámenie o pláne pre energetickú úniu; zdôrazňuje, že OJK a správy o jednotlivých krajinách sa často zaoberajú problémami súvisiacimi s územnými rozdielmi z hľadiska hospodárskej výkonnosti a administratívnej kapacity, a zdôrazňuje, že ciele politiky by mali tieto rozdiely systematicky zohľadňovať; pripomína, že regióny, ktoré majú vážne a trvalé prírodné alebo demografické nedostatky, majú spravidla vyššiu mieru nezamestnanosti a nižší hospodársky rast; preto sa domnieva, že sú potrebné investície, ktoré pomôžu zlepšiť ich rastový potenciál a prilákať ľudí, aby žili v týchto oblastiach s cieľom zabezpečiť ich udržateľnosť;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoje verejné financie tým, že budú v prípade potreby vykonávať proticyklickú politiku a v plnej miere využívať existujúce doložky o flexibilite zakotvené v právnych predpisoch, pričom súčasne budú dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu (PSR); zdôrazňuje význam proticyklickej politiky zahŕňajúcej flexibilitu v rámci rozpätí dohodnutých v PSR v čase hospodárskeho poklesu, ako aj význam rozpočtových prebytkov v časoch hospodárskeho vzostupu; domnieva sa, že predovšetkým členské štáty s vysokou mierou dlhu musia pokračovať vo fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast a urýchlene vykonať odporúčané štrukturálne reformy zohľadniac sociálne hľadiská, a súčasne podnecuje členské štáty s väčšou flexibilitou vo fiškálnej oblasti, aby ju využili na urýchlenie investícií, zníženie národných dlhov a daňového zaťaženia;

Odporúčania

16.  víta skutočnosť, že počet členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, klesol z 11 v roku 2014 na 9 v roku 2015; konštatuje však, že tento počet je stále príliš vysoký, a opakuje svoju výzvu, aby OJK boli v prípade, že je to vhodné, lepšie skoordinované s odporúčaniami postupu pri nadmernom deficite s cieľom zabezpečiť súlad medzi dohľadom nad fiškálnou pozíciou a odporúčaniami hospodárskej politiky; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty vo výmene najlepších postupov a zhromažďovaní presných údajov; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť rovnakou mierou pre všetky členské štáty pri uplatňovaní PSR a postupov pri makroekonomickej nerovnováhe vrátane OJK, čím sa zaručí rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty;

17.  zdôrazňuje význam flexibilných trhov práce v boji proti nezamestnanosti, pri súčasnom zachovaní kvality pracovnej sily a neohrození základného práva pracovníkov na bezpečné a primerane platené zamestnanie v EÚ; pripomína najmä, že napríklad úroveň miezd nekorešpondujúca s vývojom produktivity a zneužívanie týkajúce sa obchádzania predpisov trhu práce príliš častým, nevyžiadaným ponúkaním občianskoprávnych zmlúv namiesto pracovných zmlúv má nepriaznivý vplyv na mieru tvorby pracovných miest; žiada, aby sa ustúpilo od zdaňovania práce v prospech iných zdrojov zdaňovania, a vyzýva na vytvorenie skutočného plánu boja proti nezamestnanosti bez toho, aby to viedlo k oslabeniu noriem kvality; v tejto súvislosti požaduje spravodlivejšie trhy práce, ktoré budú zabezpečovať voľný pohyb pracovníkov v Európe a redistribučné politiky, pričom sa zohľadnia špecifické vlastnosti jednotlivých členských štátov, s cieľom podporiť hospodársky rast, konkurencieschopnosť a produktivitu, ako aj uľahčiť väčšiu a nahor smerujúcu hospodársku a sociálnu konvergenciu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že OJK trpia nedostatkom zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, čo sťažuje demokratickú koordináciu legitímnych vnútroštátnych hospodárskych politík s európskymi odporúčaniami, ako aj nedostatočným mechanizmom demokratickej zodpovednosti; v tejto súvislosti vyzýva na posilnenú úlohu národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv, ako aj príslušných vnútroštátnych a európskych zainteresovaných strán, napríklad zástupcov občianskej spoločnosti, pri príprave a vypracúvaní národných programov reforiem (NPR); víta existujúcu spoluprácu a vyzýva na ambicióznejšiu spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v diskusiách o OJK, pri výmene osvedčených postupov a zlepšovaní procesu európskeho semestra; zdôrazňuje, že vykonávanie OJK v politickom, právnom a hospodárskom zmysle by sa mohlo zlepšiť prostredníctvom transparentnej spolupráce medzi Komisiou a príslušným členským štátom, ktorá by mala začínať počas prípravnej fázy ročného prieskumu rastu a pokračovať až do úradného schválenia odporúčaní pre konkrétne krajiny; zdôrazňuje, že posilnená zodpovednosť, zvýšená transparentnosť a demokratická zodpovednosť sú kľúčové faktory schválenia a úspešného vykonávania OJK a z dlhodobejšieho hľadiska aj úspechu stratégie Európa 2020;

19.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila európsky semester a jeho súčasný harmonogram s cieľom harmonizovať vzájomný vplyv národných dokumentov (národných programov reforiem a konvergenčných programov/programov stability) a dokumentov vypracovaných Komisiou (OJK a správy o jednotlivých krajinách), aby sa posilnila súčinnosť a uľahčila koordinácia vnútroštátnych politík pri súčasnom dodržaní pôvodných cieľov stanovených členským štátom; vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili metodologické zlepšenia príslušných postupov semestra a venovali dostatočnú pozornosť ukazovateľom pre sociálnu oblasť a zamestnanosť v rámci európskeho semestra, a aby prediskutovali všetky dostupné politické možnosti s cieľom zmierniť účinky politík fiškálnych úprav na ekonomicky slabšie sociálne skupiny; požaduje, aby sa zverejnili všetky podkladové analýzy týkajúce sa vykonávania PSR a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe; berie na vedomie výzvu, aby sa do primárneho práva EÚ začlenili medzivládne nástroje, ako sú Zmluva o stabilite, koordinácii a správe, čím sa tieto zároveň stanú plne demokraticky legitímne;

20.  zdôrazňuje negatívny dosah vysokej úrovne dlhu a prostredia nízkych investícií na hospodársky rast v EÚ; vyzýva Komisiu, aby s náležitým ohľadom na zásadu zodpovednosti a s prihliadnutím na sociálne aspekty preskúmala inovačné spôsoby urýchlenia a zmierneniu negatívneho vplyvu znižovania pákového efektu v bankovom, súkromnom a verejnom sektore; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk; požaduje vytvorenie primeraného fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu s cieľom zaistiť primerané financovanie jednotného fondu na riešenie krízových situácií a jeho dôveryhodnosť;

21.  poukazuje na deštruktívny vplyv nadhodnotenej meny na vývoz, výrobu, zamestnanosť, mzdy, dôchodky, štátne príjmy a systémy sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala inovatívne spôsoby zmiernenia potrebnosti nepríjemnej vnútornej devalvácie;

22.  zdôrazňuje, že menová únia – v menovom priestore, ktorý zďaleka nie je optimálny – nevyhnutne ponecháva niektorých svojich členov v zajatí meny, ktorá je nadhodnotená v porovnaní s ostatnými členmi menovej únie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nejestvuje jednoduchý prostriedok nápravy pre znevýhodnených členov menovej únie, a pripomína, že interná devalvácia znamená veľké a dlhodobé straty pre obyvateľov týchto členských štátov;

23.  uznáva potrebu nezávislej analýzy hospodárskych vyhliadok členských štátov na úrovni EÚ; v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa ďalej rozvíjal útvar Komisie s názvom hlavný ekonomický analytik s cieľom poskytovať objektívnu, nezávislú a transparentnú analýzu príslušných údajov, ktorá by sa mala zverejňovať a slúžiť ako základ dobre informovanej diskusie a rozhodovacieho procesu v Komisii, Rade a Parlamente; žiada, aby sa útvaru hlavného ekonomického analytika zasielali všetky náležité dokumenty včas, aby mohol vykonávať svoje úlohy; zdôrazňuje užitočnú úlohu vnútroštátnych fiškálnych rád, a to tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a nabáda na zriadenie európskej siete nezávislých vnútroštátnych fiškálnych rád;

24.  pripomína, že lepšia správa hospodárskych záležitostí v eurozóne je rozhodujúca a že podľa správy piatich predsedov „nie je dokončenie HMÚ samoúčelné“; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že všetky členské štáty EÚ by mali byť zapojené do každého štádia dokončovania HMÚ, aby sa zaručila otvorenosť a transparentnosť reformného procesu HMÚ; v tejto súvislosti víta správu piatich predsedov a skutočnosť, že plán smerom k „integrovanejšiemu európskemu semestru“ je jednou z hlavných častí tohto dokumentu; uznáva, že rastúca vzájomná previazanosť medzi členskými štátmi eurozóny si vyžaduje väčšiu koordináciu vnútroštátnych politík;

25.  poukazuje na to, že Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) varovali pred sociálnymi (chudoba zamestnaných ľudí) a hospodárskymi (utlmenie vnútorného dopytu) problémami týkajúcimi sa znižovania miezd, ku ktorému došlo v posledných rokoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že primeraná mzdová politika má zásadný význam pre zachovanie vnútorného dopytu, a že zvýšenia miezd by sa preto mali lepšie prispôsobovať zmenám v produktivite; trvá na tom, že treba zdôrazňovať význam zvyšovania miezd, najmä v štátoch, kde mzdy sú pod hranicou chudoby, avšak bez ohrozenia zásady subsidiarity; pripomína, že minimálne mzdy sa medzi členskými štátmi výrazne líšia, a opakuje svoju požiadavku na vypracovanie štúdie o tejto otázke; vyzýva členské štáty, aby stanovili minimálne mzdy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi; požaduje komplexnú stratégiu boja proti chudobe, okrem iného na základe prístupu k dôstojnej práci, ktorá vedie ku kvalitnému zamestnaniu s službám; poukazuje na úlohu vzdelávania, a tým aj posilňovania postavenia v oblasti zamestnanosti, ako jeden z hlavných nástrojov boja proti chudobe;

26.  pripomína, že treba investovať do včasnej intervencie a prevencie a do vysoko kvalitných, dostupných a inkluzívnych služieb, ako aj do vzdelávania od útleho veku, podpory rodiny a komunity, sociálnych služieb a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšený dopyt po službách by mohol viesť aj k významnému vytváraniu pracovných miest v sociálnom sektore, ak sa bude riešiť efektívne, a že odvetvia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti predstavujú kľúčové oblasti pre investície zamerané na dosiahnutie udržateľných hospodárstiev;

27.  domnieva sa, že v kontexte rôznych dôchodkových reforiem nie sú odporúčania Komisie, pokiaľ ide o prepojenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života, jediným spôsobom riešenia problému starnutia obyvateľstva a iných demografických výziev, ktorým Európa čelí, a že reformy dôchodkových systémov by okrem iného mali odrážať aj trendy na trhu práce, miery pôrodnosti, demografickú situáciu, zdravie a blahobyt, pracovné podmienky a mieru ekonomickej závislosti, pričom cieľom je zabezpečiť slušný príjem v dôchodku aspoň nad úrovňou chudoby; pripomína, že najlepším spôsobom riešenia problému starnutia je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti; v súvislosti so starnutím obyvateľstva berie na vedomie odporúčanie Komisie, že systémy zdravotnej starostlivosti by sa mali zreformovať tak, aby plnili svoje ciele poskytovania všeobecného prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti – vrátane cenovo dostupného prístupu k liekom, a to najmä tým, ktoré zachraňujú život – a zabezpečenia dodržiavania práv zdravotníckeho personálu;

28.  žiada, aby OJK zahŕňali odporúčanie Komisie(6), pokiaľ ide o preventívnu reštrukturalizáciu podnikov, ktorým hrozí platobná neschopnosť, a oddlženie podnikateľov v úpadku, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, s cieľom vytvorenia druhej šance pre podniky; vyzýva rovnako Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia takýchto programov na rodinných príslušníkov, ktorým hrozí vysťahovanie s cieľom zabezpečiť väčšiu sociálnu súdržnosť znížením rizika bezdomovectva; poukazuje na rýchly nárast extrémnych foriem chudoby, ako je bezdomovectvo, v mnohých členských štátoch; žiada, aby boli všetkým členským štátom adresované OJK o stratégiách v oblasti sociálneho začlenenia vrátane boja proti extrémnym formám chudoby, ako je bezdomovectvo; požaduje zlepšenie v oblasti nadnárodnej výmeny najlepších postupov v oblasti boja proti bezdomovectvu a v oblasti vzájomného učenia a v tejto súvislosti uznáva úlohu programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EASI);

29.  opakuje potrebu nového systému vlastných zdrojov, ktorý by pripravil pôdu na skutočné prepracovanie mechanizmov financovania EÚ bez toho, aby občania museli platiť viac daní, a vytvoril skutočné prepojenie medzi občanmi a európskymi orgánmi; v tomto zmysle so záujmom očakáva analýzu návrhov, ktoré na budúci rok predloží pracovná skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a diskusiu o nich;

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2015

Rozpočtové politiky

30.  poznamenáva, že zverejnenie bielej knihy o mechanizme pre rozpočtovú stabilitu pre eurozónu naplánované na jar 2017 sa prekrýva s preskúmaním VFR v polovici jeho trvania; pripomína v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby takéto dodatočné financovanie alebo nástroj tvorili neoddeliteľnú súčasť rozsahu kontroly rozpočtu Parlamentom a boli financované nad rámec stropu VFR na obdobie 2014 – 2020;

31.  pripomína, že nedostatok platieb, ktorý je vo veľkej miere dôsledkom nedostatočných stropov platieb a nedostatočného financovania z rozpočtu, je v roku 2015 stále naliehavou otázkou; obáva sa, že bude aj naďalej ohrozovať riadne vykonávanie programov v rámci nového VFR na roky 2014 – 2020 a sankcionovať príjemcov, najmä miestne, regionálne a vnútroštátne orgány, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym obmedzeniam;

Zamestnanosť a sociálna politika

32.  berie na vedomie odporúčania o potrebe pokročiť v novej reforme práce a žiada, aby tieto reformy, ak sa vykonajú, zaručovali sociálnu ochranu a sociálny dialóg (v súlade s vnútroštátnymi postupmi) a zabezpečili nevyhnutný politický konsenzus, aby boli udržateľné a účinné; domnieva sa, že reformy pracovného trhu by mali zabezpečiť požadovanú rovnováhu medzi pružnosťou a bezpečnosťou tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov, a nemali by mať následok napríklad vylúčenie pracovníkov z kolektívneho vyjednávania, nižšie miery produktivity alebo nižšiu mieru zamestnania; vyzýva na ambiciózne reformy pracovného trhu v členských štátoch, kde sú ešte stále potrebné, s cieľom využiť skutočnosť, že sa nám práve podarilo dosiahnuť obrat v cykle; domnieva sa, že tieto reformy by mali byť schopné znížiť fragmentáciu, podporiť tvorbu pracovných miest, znížiť neistotu a bojovať proti chudobe, aby sa zvýšila produktivita a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva a súčasne zabezpečilo viac pracovných miest a dôstojné mzdy prostredníctvom investícií do ľudského kapitálu; zdôrazňuje, že na vytvorenie udržateľného pracovného trhu sú rovnako dôležité ďalšie štrukturálne reformy;

33.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa reformy trhu práce obsiahnuté v jej politických usmerneniach zameriavali okrem iného na zmenšenie miery segmentácie, zaručenie lepšieho zladenia zručností a pracovných miest, pokrok pri začleňovaní zraniteľných skupín do trhu práce, zmenšovanie miery chudoby zamestnaných osôb, podporu rodovej rovnosti, posilňovanie práv pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami a poskytovanie väčšej sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činným pracovníkom;

34.  uznáva, že stanovenie minimálnych miezd je právomoc členských štátov, ktorú treba rešpektovať v súlade so zásadou subsidiarity;

35.  konštatuje, že niektoré pracovné reformy zaviedli nové zmluvné modely, a že podľa Komisie niektoré z nich zvýšili neistotu na trhoch práce a v mnohých prípadoch požadujú nespravodlivú pružnosť od mladšej generácie; so znepokojením berie na vedomie údaje z niektorých členských štátov, ktorých miery dočasného zamestnania presahujú 90 % nových zmlúv, čo ovplyvňuje najmä mladých ľudí a ženy a podľa OECD(7) ide o jednu z priamych príčin nárastu nerovnosti, hoci súčasne pracovníci často vyhľadávajú konkrétne práve takéto pracovné dohody, pretože im umožňujú dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom alebo dodatočné príjmy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili synergie medzi vnútroštátnymi politikami a európskou politikou súdržnosti s cieľom posilniť účinok na tieto prioritné skupiny; vyjadruje osobitnú obavu v súvislosti s rozšírením zmlúv bez uvedenia pracovného času; je presvedčený, že všetky typy zmluvných dohôd by mali pracovníkom umožňovať prístup k základnému súboru práv a primeranej sociálnej ochrane;

36.  poznamenáva, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti v Únii, najmä v niektorých členských štátoch, má za následok zvýšený počet pracovníkov, ktorým skončí podpora skôr, než si nájdu novú prácu; poznamenáva, že niektoré členské štáty obmedzili prístup k takejto podpore alebo znížili sumu a/alebo obdobie oprávnenosti; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zachovali rovnováhu medzi primeranou sociálnou ochranou a primeranými stimulmi aktívneho hľadania práce, ktoré poskytujú individuálnu podporu bez sankčnej podmienenosti, ktorá ohrozuje sociálne práva; vyzýva členské štáty, aby stanovili rozhodné aktivačné opatrenia v záujme dosiahnutia účinnejších výsledkov; uznáva, že zlepšenie politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany na aktivovanie podpory a ochrany ľudí s cieľom zabezpečiť silnejšiu sociálnu súdržnosť sú kľúčovými prvkami udržateľného hospodárskeho rastu; vyzýva na vypracovanie konkrétnej štúdie zameranej na tieto stimuly na úrovni EÚ a vyzýva členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaviedli systémy minimálneho príjmu, aby sa zabránilo ostrovom sociálneho vylúčenia a zabezpečil minimálny príjem pre rodiny;

37.  víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysokú úroveň v mnohých členských štátoch a regiónoch a na to, že nevychádzajú nevyhnutne z čistého počtu vytvorených pracovných miest; zdôrazňuje, že sa zvýšila aj neistota pracovného miesta a podzamestnanosť, a že v roku 2014 pracovalo 43 % mladých pracovalo za neistých podmienok, zatiaľ čo 32 % pracovalo na čiastočný pracovný úväzok; víta rozhodnutie Komisie uvoľniť 1 miliardu EU na predbežné financovanie systému záruky pre mladých; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne využívali všetky dostupné prostriedky z rozpočtu na vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí s minimálnymi normami kvality; ďalej požaduje, aby tieto prostriedky boli starostlivo a nepretržite monitorované s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať dlhodobé postavenie na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby uprednostnili výučbu jazykov a uľahčili mobilitu prostredníctvom programov, ako sú ERASMUS+ alebo ERASMUS pre mladých podnikateľov, a aby sa zúčastňovali na sieti zamestnanosti EURES; zdôrazňuje aj význam ocenenia a podpory učňovského vzdelávania ako spôsobu, akým môžu mladí ľudia získať odbornú kvalifikáciu, ktorá im uľahčí prístup na trh práce;

38.  poznamenáva, že v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely v úspešnosti vykonávania záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; poznamenáva, že Medzinárodná organizácia práce odhadla, že vyriešenie nezamestnanosti mládeže v Únii by si vyžadovalo rozpočet vo výške 21 miliárd EUR a že súčasné finančné záväzky Komisie sú úplne nepostačujúce a musia sa zvýšiť na dostatočnú úroveň; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a reprezentatívnymi organizáciami mládeže s cieľom navrhnúť minimálne normy a osvedčené postupy pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti sociálnemu a mzdovému dampingu v Únii, pretože dotknutým pracovníkom a systémom sociálnej ochrany v členských štátoch spôsobuje vážne škody; vyzýva tiež na zahrnutie sociálnych partnerov do tohto úsilia na všetkých úrovniach;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že neistota zamestnania mladých ľudí má negatívne dôsledky na plánovanie rodičovstva, a v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje demografické vyhliadky členských štátov;

41.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia s cieľom riešiť nízku účasť žien na trhu práce tým, že odstráni segregáciu na trhu práce, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a nerovnaké rozdelenie opatrovateľských povinností; zdôrazňuje, že je potrebný širší prístup z hľadiska rodovej rovnosti, ktorý by siahal nad rámec miery zamestnanosti;

42.  zdôrazňuje, že zamestnanie je najlepším spôsobom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a že členské štáty by sa mali zamerať na zjednodušenie prístupu na trh práce, najmä pre mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

Vnútorný trh

43.  víta nový prístup Komisie zameraný na zefektívnenie procesu európskeho semestra; oceňuje v tejto súvislosti prácu Komisie v oblasti vymedzenia OJK týkajúcich sa jednotného trhu, ale považuje ju za nedostatočnú; vyzýva na rozhodnejšie úsilie o vedenie a koordináciu hospodárskych politík s cieľom zabezpečiť jednotné a spravodlivé vykonávanie rámca pre správu hospodárskych záležitostí v členských štátoch a meranie účinkov správy hospodárskych záležitostí vo všetkých členských štátoch;

44.  podporuje dôraz, ktorý sa v OJK na rok 2015 kladie na význam odstránenia neopodstatnených obmedzení a prekážok brániacich vstupu do kľúčových odvetví; okrem toho vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto odporúčania čo najviac zohľadnili a aby ako naliehavú prioritu odstránili tieto prekážky pre rast jednotného trhu;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Komisie a Euroskupiny, prezidentovi Európskej centrálnej a národným parlamentom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky semester sa zameriava na zabezpečenie integrovanej koordinácie hospodárskych politík na úrovni EÚ prostredníctvom kombinácie nástrojov makroekonomického a fiškálneho dohľadu, ktoré sú potrebné na riadenie konvergencie a riadenie vzájomnej previazanosti členských štátov.

Ako súčasť každoročného cyklu európskeho semestra poskytujú odporúčania pre jednotlivé krajiny (OJK) poskytujú poradenstvo jednotlivým členským štátom o opatreniach potrebných na posilnenie rastu a zároveň udržanie zdravých verejných financií. OJK na rok 2015 sú založené na politických prioritách, ktoré Komisia stanovila vo svojom ostatnom ročnom prieskume rastu a ktoré Európska rada schválila v júli 2015.

Ekonomické predpovede na nasledujúci rok naznačujú hospodárske oživenie s pozitívnymi mierami rastu, zvýšením inflácie a zlepšením fiškálneho výhľadu, a to aj vzhľadom na významné fiškálne úsilie a štrukturálne reformy v mnohých členských štátoch. Treba však poznamenať, že základy hospodárskeho rastu sú naďalej krehké.

V tejto súvislosti spravodajca víta štyri hlavné politické priority identifikované v tohtoročnom cykle: podporovanie investícií, vykonávanie potrebných štrukturálnych reforiem, fiškálna zodpovednosť, ako aj zlepšenie politík zamestnanosti členských štátov.

S prihliadnutím na veľmi nízku mieru plnenia OJK vo väčšine členských štátov má spravodajca dojem, že hospodárska a finančná situácia a situácia v oblasti zamestnanosti v EÚ sa zlepší len uskutočnením ambicióznych štrukturálnych reforiem. Okrem toho spravodajca zdôrazňuje, že štrukturálne reformy sú dôležitou podmienkou, aby iniciatívy EÚ, ako napr. EFSI, priniesli konkrétnejšie výsledky.

Spravodajca so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine členských štátov. Zdôrazňuje, že pružné pracovné trhy zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti nezamestnanosti. Spravodajca sa domnieva, že s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti by sa malo prejsť zo zdaňovania práce na iné zdroje.

V roku 2015 došlo k výraznému zníženiu počtu OJK, s cieľom zamerať sa na kľúčové prioritné oblasti, čo je odrazom úsilia Komisie zjednodušiť celý proces európskeho semestra. Spravodajca víta túto iniciatívu, domnieva sa však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie procesu, a tým zvýšiť mieru a účinnosť vykonávania OJK. Ako príklad toho spravodajca uvádza ďalšie zvýšenie zodpovednosti jednotlivých členských štátov za OJK prostredníctvom zapojenia národných parlamentov do celého procesu európskeho semestra.

V tejto súvislosti Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) zorganizoval 15. septembra 2015 výmenu názorov so zástupcami národných parlamentov, ktorá umožnila podeliť sa o skúsenosti v procese európskeho semestra. Táto výmena názorov poukázala predovšetkým na dôležitú úlohu, ktorú by mali zohrávať národné parlamenty pri príprave národných reformných programov (NRP), čím sa zvýši zodpovednosť za OJK na vnútroštátnej úrovni a posilní demokratická zodpovednosť za celý proces európskeho semestra. Zhrnutie obsahujúce hlavné závery z tejto výmeny názorov je uvedené ďalej v texte.

Výmena názorov o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

Výbor ECON 15. septembra 2015 uskutočnil výmenu názorov so zástupcami národných parlamentov EÚ o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia z Belgicka, Českej republiky, Nemecka, Estónska, Írska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.

Európsky semester považuje drvivá väčšina účastníkov za vhodný rámec pre koordináciu politík v rámci EÚ. Najnovšie zmeny s cieľom sprehľadniť jeho koncepciu vrátane cielenejšej formulácie a včasnejšieho uverejňovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny (OJK) boli z veľkej časti vítané. Boli však identifikované niektoré oblasti na zlepšenie:

vykonávanie OJK – súčasné skúsenosti ukazujú, že OJK sa vykonávajú neuspokojivo, predovšetkým vzhľadom na nedostatok zodpovednosti medzi členskými štátmi, pretože národné parlamenty sa zvyčajne podieľajú len vo veľmi neskorých fázach semestra (t. j. vypracúvanie rozpočtu na jeseň). Preto by skoršie zapojenie národných parlamentov už od jari (t. j. príprava národných reformných programov a programov stability/konvergenčných programov, parlamentná rozprava o návrhu OJK zo strany Komisie) mohlo pomôcť zlepšiť nielen mieru plnenia odporúčaní ako takých, ale aj demokratickú zodpovednosť celého procesu. Pokiaľ ide o eurozónu, za faktor pri zlepšovaní pokroku krajín pri OJK (najmä vo vzťahu k optimálnej fiškálnej pozícii eurozóny alebo úprave bežného účtu v eurozóne) sa považuje aj väčší súlad medzi odporúčaniami pre eurozónu ako celok a odporúčaniami pre jednotlivé členské štáty;

Rozsah pôsobnosti rámca – niektorí účastníci vyjadrili názor, že súčasný návrh neberie dostatočne do úvahy sociálny rozmer celého procesu, keď sa OJK opierajú o príliš zjednodušené základy a ďalšie štrukturálne reformy nepovedú automaticky k silnejšiemu rastu a lepším pracovným miestam. Preto sa zasadzovali o štrukturálne reformy, ktoré by viac zohľadňovali blahobyt a zameriavali by sa na konkrétne krajiny;

Pružnosť rámca – viacero delegátov žiadalo väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o rozhodnutia členských štátov o prostriedkoch na vykonávanie OJK vo všeobecnosti a posudzovanie fiškálnych cieľov v kontexte utečeneckej krízy. Okrem toho by mal tento rámec umožňovať dostatočnú flexibilitu na prispôsobenie vnútroštátnych volebných kalendárov, ktorá by mohla vzniknúť napríklad v dôsledku oneskorení pri vypracovávaní návrhov rozpočtových plánov (t. j. všeobecné voľby v Portugalsku a Poľsku na jeseň tohto roku);

Uplatňovanie rámca – tento prvok bol vyzdvihnutý do popredia v kontexte diskusie o prebytku nemeckého bežného účtu, keď niektorí účastníci vyjadrili názor, že odporúčaniam zameraným na zníženie nerovnováhy bežného účtu chýba symetria medzi krajinami s deficitom a prebytkami, a to nielen s ohľadom na ich formuláciu, ale aj uplatňovanie. Okrem toho by sa rámec ako taký, mal uplatňovať bez ohľadu na veľkosť členského štátu. Na druhej strane niektorí členovia namietali, že prebytok nemeckého bežného účtu odráža úspešný hospodársky model krajiny, a teda že kritika je neopodstatnená tak z politického, ako aj z ekonomického hľadiska. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) je formulovaný vo podobe indikatívnych hraničných hodnôt (vrátane bilancie bežného účtu) a nie vo forme zákonných stropov, ako je tomu v prípade verejného deficitu v rámci postupu pri nadmernom deficite (EDP). Napokon, za inak rovnakých podmienok, krajina, ktorá má prebytok bežného účtu, zostáva v ekonomicky bezpečnejšej pozícii;

Úloha Euroskupiny – o otázke inštitucionálneho rámca Euroskupiny a jej úlohe v rámci európskeho semestra sa intenzívne rokovalo vzhľadom na skutočnosť, že nemá formálnu oporu v zmluvách a demokratickú legitímnosť, pričom prijíma rozhodnutia na najvyššej úrovni. V tejto súvislosti je dôležité zistiť, do akej miery má Euroskupina právo prijímať rozhodnutia, ak nie sú zastúpené všetky členské štáty eurozóny;

Iné otázky – účastníci tiež v krátkosti prerokovali možné spôsoby zlepšenia konkurencieschopnosti členských štátov EÚ, potrebu stanovenia spoločných pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb, ako aj európske zastúpenie, alebo jeho absenciu, na medzinárodných fórach. Bola predostretá aj otázka zladenia metodiky výpočtu štrukturálnych fiškálnych úprav.

Na záver možno konštatovať, že veľká väčšina účastníkov privítala možnosť diskutovať s Európskym parlamentom o otázkach súvisiacich s európskym semestrom, pričom sa zdôraznila potreba pravidelnejších výmen názorov, a to aj medzi národnými parlamentmi a v zmysle rôznorodejších otázok (ako je dialóg o správe piatich predsedov). Napokon predseda výboru ECON Gualtieri poznamenal, že pokiaľ ide hospodársku politiku, rysuje sa hlavná zásada konsenzu medzi Európskym parlamentom a Komisiou o spôsobe riešenia spoločných zámerov fiškálnej politiky na úrovni eurozóny s cieľom vymedziť súbor politík, ktoré by pomohli podporiť udržateľný rast. Pokiaľ ide o procesné otázky, vyzval zástupcov Európskeho parlamentu i národných parlamentov, aby určili spôsoby, ako Komisii poskytovať pozitívne podnety a posilniť demokratický rozmer európskeho semestra.

29.9.2015

STANOVISKO Výboru pre rozpočet

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

2015/2210(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Arthuis

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže ročný prieskum rastu, ktorý predložila Komisia 28. novembra 2014, stanovuje na rok 2015 tri hlavné piliere, a to koordinovanú podporu súkromných investícií, obnovený záväzok realizovať štrukturálne reformy a opatrenia na presadzovanie fiškálnej zodpovednosti, a prvýkrát zdôrazňuje prínos, ktorým by mal európskeho rozpočtu byť pri uplatňovaní týchto pilierov;

B.  keďže uplynulý semester, počas ktorého sa prijalo nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), zaviedli sa operačné programy spojené s kohéznymi fondmi, presunuli viazané rozpočtové prostriedky za obdobie 2007 – 2013, ktoré sa nevyužili v roku 2014, do rokov 2015, 2016 a 2017, a zvýšilo sa predbežné financovanie európskej iniciatívy pre mládež, bol bohatý na rozpočtové opatrenia v záujme plnenia cieľov stanovených v ročnom prieskume rastu;

C.  tieto opatrenia preukazujú pridanú hodnotu rozpočtu, ale tiež hranice európskych politických krokov daných rozpočtom, ktorý sa neopiera o skutočné vlastné zdroje, je naďalej nižší ako 1 % HDP a je zviazaný viacročným rámcom na 7 rokov;

D.  keďže pozícia Rady k rozpočtu na rok 2016, v rámci ktorej sa znižujú záväzky o 563,6 milióna EUR a platby o 1,4 miliardy EUR a opätovne sa podhodnocujú skutočné potreby platieb EÚ, čo je v rozpore s plánom zúčtovania neuhradených faktúr, ktorý navrhla Komisia;

1.  víta predloženie správy piatich predsedov nazvanej Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že jej vykonávanie bude na základe harmonogramu príliš pomalé, čo nie je v súlade s potrebou reformy, ktorú vyvolala grécka kríza;

2.  víta opatrenia vykonané na zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, menovite nový dôraz na priority, menšie množstvo dokumentov a viac času na diskusie o nich, rozšírený politický rozmer a lepšiu účasť vnútroštátnych orgánov;

3.  víta návrhy predložené v oblasti posilnenia parlamentnej kontroly, najmä návrh na prispôsobenie štruktúr Európskeho parlamentu špecifikám jednotnej meny, čo je nevyhnutné na vybudovanie skutočnej hospodárskej a menovej Únie;

4.  zdôrazňuje chápanie Komisie, pokiaľ ide o kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne a regionálne orgány pri presadzovaní nevyhnutných štrukturálnych reforiem, výkone fiškálnej zodpovednosti a povzbudzovaní investícií na podporu pracovných miest a rastu;

5.  víta s nadšením výzvu, aby sa do primárneho práva Únie začlenili medzivládne nástroje, ako sú Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a Európsky mechanizmus pre stabilitu, čím sa zároveň odstráni nedostatok demokratickej legitimity;

6.  zdôrazňuje potrebu uplatňovania všetkých existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, aby sa dosiahla stabilita verejných financií;

7.  vyjadruje potešenie nad tým, akým smerom sa uberajú úvahy o mechanizme pre rozpočtovú stabilitu pre eurozónu, v rámci ktorých možno badať náznaky vzniku európskeho ministerstva financií; poznamenáva, že zverejnenie bielej knihy na túto tému, ktoré bolo ohlásené na jar 2017, sa prekrýva s preskúmaním VFR v polovici jeho trvania; pripomína v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby takéto dodatočné financovanie alebo nástroj tvorili neoddeliteľnú súčasť rozsahu kontroly rozpočtu Parlamentom a boli financované nad rámec stropu VFR na obdobie 2014 – 2020;

8.  opakuje potrebu nového systému vlastných zdrojov, ktorý by pripravil pôdu na skutočné prepracovanie mechanizmov financovania EÚ bez toho, aby občania museli platiť viac daní, a vytvoril skutočné prepojenie medzi občanmi a európskymi orgánmi; v tomto zmysle so záujmom očakáva analýzu návrhov, ktoré na budúci rok predloží pracovná skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a diskusiu o nich;

9.  pripomína, že nedostatok platieb, ktorý je vo veľkej miere dôsledkom nedostatočných stropov platieb a nedostatočného financovania z rozpočtu, je v roku 2015 stále naliehavou otázkou; obáva sa, že bude aj naďalej ohrozovať riadne vykonávanie programov v rámci nového VFR na roky 2014 – 2020 a sankcionovať príjemcov, najmä miestne, regionálne a vnútroštátne orgány, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym obmedzeniam;

10.  víta prijatie nariadenia o EFSI ako prostriedku na podporu súkromných investícií a zdôrazňuje úlohu, ktorú Parlament plní pri minimalizácii presunu prostriedkov z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy; pripomína svoj záväzok znížiť škrty počas ročného rozpočtového postupu;

11.  domnieva sa, že je nesmierne dôležité, aby bol plán investícií úspešný, a bude sa preto snažiť čo najdôslednejšie sledovať jeho vykonávanie, najmä všetky snahy o presun investičných výdavkov a verejného dlhu zo súvah členských štátov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

13

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Marusik, Andrej Plenković, Nils Torvalds, Anders Primdahl Vistisen

24.9.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

(2015/2210(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Sergio Gutiérrez Prieto

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie, že mnohé členské štáty majú naďalej veľké deficity, zatiaľ čo iné členské štáty akumulujú veľký prebytok na bežnom účte a že preto existuje potreba koordinovať programy fiškálnej zodpovednosti, ktoré by boli plne zlučiteľné s vytváraním kvalitných pracovných príležitostí vedúcich ku kvalitnej zamestnanosti, s hospodárskym rastom, a tak s udržateľnosťou sociálneho štátu pre budúce generácie; vyzýva Komisiu, ktorá už dostala vnútroštátne návrhy rozpočtov na rok 2016, a v rámci fiškálnej politiky vymedzenej v Pakte stability a rastu (PSR), aby plne využila svoju flexibilitu(8) poskytovať primeraný a pružný proces národnej zodpovednosti, ktorý lepšie odráža cyklické situácie v jednotlivých členských štátoch a umožňuje prijímať sociálne zodpovedné a hospodársky účinné politiky zamerané na vytváranie dôstojných pracovných miest a sociálnych investícií vedúcich ku kvalitnému zamestnaniu;

2.  domnieva sa, že zatiaľ čo členské štáty s vysokým deficitom alebo mierou zadlženia musia ďalej pokračovať vo svojom úsilí o dosiahnutie fiškálnej udržateľnosti, členské štáty s fiškálnym priestorom by tento priestor takisto mali využiť na podporu domáceho dopytu a investícií zameraných na rast;

3.  vyjadruje poľutovanie, že sa celkovo neodkazuje na ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že na sociálnu politiku a politiku zamestnanosti by sa nemalo nazerať len z perspektívy nákladov, ale aj z perspektívy dlhodobých prínosov; žiada preto o zahrnutie sociálnych a environmentálnych cieľov do nového hodnotiaceho rámca s cieľom zabezpečiť, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny navrhovali pre všetky krajiny, ktoré nedosahujú pokrok v oblasti chudoby, poskytovania slušných pracovných miest vedúcich ku kvalitnej zamestnanosti, prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky, presadzovania celoživotného vzdelávania, efektívneho využívania zdrojov a prevencie zmeny klímy;

4.  žiada, aby OJK zahŕňali odporúčanie Komisie(9), pokiaľ ide o preventívnu reštrukturalizáciu podnikov, ktorým hrozí platobná neschopnosť, a oddlženie skrachovaných podnikateľov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, s cieľom vytvorenia druhej šance pre podniky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia takýchto programov na rodinných príslušníkov, ktorým hrozí vysťahovanie s cieľom zabezpečiť väčšiu sociálnu súdržnosť znížením rizika bezdomovectva; zdôrazňuje, že aj keby došlo k poklesu finančných ťažkostí domácností, ešte stále je nad úrovňou zaznamenanou v predchádzajúcej dekáde a, podľa Komisie, je naďalej veľký rozdiel medzi úrovňami finančnej záťaže domácností s nízkym príjmom a domácností vyššieho príjmového kvartilu(10);

5.  konštatuje, že zatiaľ čo v mnohých krajinách sa znížil deficit, tento proces spôsobil prepad verejných investícií v Únii; víta posilnenie európskej investičnej politiky zameranej na podporu rastu a tvorby pracovných miest a požaduje ďalšie úsilie zamerané na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky; domnieva sa, že hlavnými cieľmi projektov, ktoré dostávajú podporu z EFSI, by mala byť tvorba kvalitných pracovných miest vedúcich ku kvalitnému zamestnaniu a dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; domnieva sa, že po výzve Parlamentu(11) na podporu sociálnych investícií nielen na dosiahnutie finančného zisku, ale aj s cieľom podporovať pozitívny sociálny vplyv a znižovať nerovnosť okrem iného zlepšovaním verejných služieb a podporou tvorby pracovných miest pre kategórie znevýhodnených osôb, by mali nasledovať rozhodnejšie opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť regulačné nástroje Komisie (ako napríklad posúdenie vplyvu, hodnotenia atď.) a pri investíciách uplatňovať rôzne formy kontroly a monitorovania;

6.  zdôrazňuje, že hoci sú MSP hlavnou oporou vytvárania pracovných miest v Únii, naďalej čelia istým problémom, ako sú prístup k úverom, zbytočná administratívna záťaž a byrokracia, ktoré brzdia ich rast a udržateľnosť, ako aj ich potenciál tvorby pracovných miest; berie na vedomie iniciatívu Komisie na modernizáciu regulačného a administratívneho prostredia s cieľom zlepšiť investičnú klímu a podmienky pre rast MSP a podporuje odporúčania, ktoré vedú k zlepšeniu pri súčasnom dodržiavaní sociálnych a pracovných noriem; zdôrazňuje význam investícií zameraných na rozvoj inovatívnych metód financovania, ako sú napríklad kolektívne financovanie a mikroúvery, a investícií zameraných na posilnenie rozvoja MSP, mikropodnikov, inovatívnych začínajúcich podnikov a podnikov podporujúcich napríklad ekologické pracovné miesta;

7.  pripomína, že regióny, ktoré majú vážne a trvalé prírodné alebo demografické nedostatky, majú spravidla vyššiu mieru nezamestnanosti a nižší hospodársky rast; preto sa domnieva, že sú potrebné investície, ktoré im pomôžu zlepšiť rastový potenciál a prilákať ľudí, aby žili v týchto oblastiach s cieľom zabezpečiť ich udržateľnosť;

8.  berie na vedomie odporúčania o potrebe pokročiť v novej reforme práce a žiada, aby tieto reformy, ak sa vykonajú, zaručovali sociálnu ochranu a sociálny dialóg (v súlade s vnútroštátnymi postupmi) a zabezpečili nevyhnutný politický konsenzus, aby boli udržateľné a účinné; domnieva sa, že reformy pracovného trhu by mali zabezpečiť požadovanú rovnováhu medzi pružnosťou a bezpečnosťou tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov, a nemali by mať následok napríklad vylúčenie pracovníkov z kolektívneho vyjednávania, nižšie miery produktivity alebo nižšiu mieru zamestnania; vyzýva na ambiciózne reformy pracovného trhu v členských štátoch, kde sú ešte stále potrebné, s cieľom využiť skutočnosť, že sa nám práve podarilo dosiahnuť obrat v cykle; tieto reformy by mali byť schopné znížiť fragmentáciu, podporiť tvorbu pracovných miest, znížiť neistotu a bojovať proti chudobe, aby sa zvýšila produktivita a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva a súčasne zabezpečilo viac pracovných miest a dôstojné mzdy prostredníctvom investícií do ľudského kapitálu; zdôrazňuje, že na vytvorenie udržateľného pracovného trhu sú rovnako dôležité ďalšie štrukturálne reformy;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v jej politických usmerneniach reformy trhu práce zameriavali okrem iného na zmenšenie miery segmentácie, zaručenie lepšieho zladenia zručností a pracovných miest, pokrok pri začleňovaní zraniteľných skupín do trhu práce, zmenšovanie miery chudoby zamestnaných osôb, podporu rodovej rovnosti, posilňovanie práv pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami a poskytovanie väčšej sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činným pracovníkom;

10.  víta zníženie mier nezamestnanosti v Únii; poukazuje však na to, že miery nezamestnanosti sú naďalej vysoké a žiada členské štáty, aby prijali celostný prístup k vykonávaniu aktívnych politík trhu práce, ktoré sa budú zameriavať tak na zamestnateľnosť uchádzačov o zamestnanie, ako aj na inkluzívnejší trh práce vrátane dodatočných podporných opatrení pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém nesúladu a zastarania zručností ako spôsob riešenia dlhodobej nezamestnanosti a je presvedčený, že na vnútroštátnej a európskej úrovni je potrebná väčšia koordinácia týchto politík; požaduje preto dôraznejšie opatrenia na podporu a ďalší rozvoj účinného odborného vzdelávania a odbornej prípravy, spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, organizáciami zamestnávateľov a inými relevantnými zúčastnenými stranami, ako aj na potrebu zlepšovania efektívnosti verejných a súkromných služieb zamestnanosti s cieľom riešiť nesúlad zručností na trhu práce a uľahčovať hľadanie zamestnania v Únii;

11.  konštatuje, že nedostatočné alebo pomalé tempo štrukturálnych reforiem je v niektorých členských štátoch dobre známy problém, a preto sa domnieva, že Komisia by sa v rámci svojich cieľov v európskom semestri mala intenzívnejšie zamerať na posúdenie ujmy pre vytváranie strednodobých pracovných miest vyplývajúcich z nedostatku zodpovednosti, ktorú preukazujú niektoré členské štáty tým, že nevykonali štrukturálne reformy;

12.  uznáva, že stanovenie minimálnych miezd je právomoc členských štátov, ktorú je potrebné rešpektovať v súlade so zásadou subsidiarity ;

13.  zdôrazňuje, že Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) varovali pred sociálnymi (chudoba zamestnaných ľudí) a hospodárskymi (utlmenie vnútorného dopytu) problémami týkajúcimi sa znižovania miezd, ku ktorému došlo v posledných rokoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že primeraná mzdová politika má zásadný význam pre zachovanie vnútorného dopytu, a že zvýšenia miezd by sa preto mali lepšie prispôsobovať zmenám v produktivite; trvá na tom, že musí existovať odkaz na význam zvyšovania miezd, najmä v štátoch, kde mzdy sú pod hranicou chudoby, avšak bez ohrozenia zásady subsidiarity; pripomína, že minimálne mzdy sa výrazne líšia medzi členskými štátmi a opakuje svoju požiadavku na vypracovanie štúdie(12) o tejto otázke vrátane analýzy rozdielov v kúpnej sile medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zaviedli minimálne mzdy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, a aby zvážili ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, príjem domácností, celkový dopyt a tvorbu pracovných miest;

14.  konštatuje, že niektoré pracovné reformy zaviedli nové zmluvné modely, a že podľa Komisie niektoré z nich zvýšili neistotu na trhoch práce a v mnohých prípadoch požadujú nespravodlivú pružnosť od mladšej generácie; so znepokojením berie na vedomie údaje z niektorých členských štátov, ktorých miery dočasného zamestnania presahujú 90 % nových zmlúv, čo ovplyvňuje najmä mladých ľudí a ženy a podľa OECD(13) ide o jednu z priamych príčin nárastu nerovnosti, hoci súčasne pracovníci často vyhľadávajú konkrétne práve takéto pracovné dohody, pretože im umožňujú dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom alebo dodatočné príjmy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili synergie medzi vnútroštátnymi politikami a európskou politikou súdržnosti s cieľom posilniť účinok na tieto prioritné skupiny; vyjadruje osobitnú obavu v súvislosti s rozšírením zmlúv bez uvedenia pracovného času; je presvedčený, že všetky typy zmluvných dohôd by mali pracovníkom umožniť prístup k základnému súboru práv a primeranej sociálnej ochrane;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zobrali na vedomie správu MMF(14) o príčinách a dôsledkoch nerovnosti, v ktorej sa uvádza, že nárast rozdielov v príjmoch môže negatívne ovplyvniť hospodársky rast a potenciál tvorby pracovných miest; požaduje väčšie úsilie na presunutie daňového zaťaženia z práce na iné zdroje, účinné opatrenia na zdanenie práce a spravodlivejšie trhy práce zaručujúce slobodu pohybu pracovníkov v Európe a politiky prerozdeľovania s prihliadnutím na osobitné charakteristiky jednotlivých členských štátov v záujme posilnenia hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a produktivity, ako aj v záujme uľahčenia väčšej a nahor smerujúcej hospodárskej a sociálnej konvergencie;

16.  poznamenáva, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti v Únii, najmä v niektorých členských štátoch, má za následok zvýšený počet pracovníkov, ktorým skončí podpora skôr, než si nájdu novú prácu; poznamenáva, že niektoré členské štáty obmedzili prístup k takejto podpore alebo znížili sumu a/alebo obdobie oprávnenosti; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zachovali rovnováhu medzi primeranou sociálnou ochranou a primeranými stimulmi aktívneho hľadania práce, ktoré poskytujú individuálnu podporu bez sankčnej podmienenosti, ktorá ohrozuje sociálne práva; vyzýva členské štáty, aby stanovili rozhodné aktivačné opatrenia v záujme dosiahnutia účinnejších výsledkov; uznáva, že zlepšenie politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany na aktivovanie podpory a ochrany ľudí s cieľom zabezpečiť silnejšiu sociálnu súdržnosť sú kľúčovými prvkami udržateľného hospodárskeho rastu; vyzýva na vypracovanie štúdie zameranej na tieto stimuly na úrovni EÚ a vyzýva členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaviedli systémy minimálneho príjmu, aby sa zabránilo ostrovom sociálneho vylúčenia a zabezpečil minimálny príjem pre rodiny;

17.  víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysokú úroveň v mnohých členských štátoch a na to, že nevychádzajú nevyhnutne z čistého počtu vytvorených pracovných miest; zdôrazňuje, že neistota pracovného miesta a podzamestnanosť tiež vzrástli, a že v roku 2014 43 % mladých ľudí pracovalo za neistých podmienok, zatiaľ čo 32 % pracovalo na čiastočný pracovný úväzok; víta rozhodnutie Komisie uvoľniť 1 miliardu EU na predbežné financovanie systému záruky pre mladých; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne využívali všetok dostupný rozpočet na vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí s minimálnymi normami kvality; ďalej požaduje, aby tieto prostriedky boli starostlivo a nepretržite monitorované s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať dlhodobé postavenie na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby uprednostnili výučbu jazykov a uľahčili mobilitu prostredníctvom programov, ako sú ERASMUS+ alebo ERASMUS pre mladých podnikateľov, a aby sa zúčastňovali na sieti zamestnanosti EURES; zdôrazňuje aj význam ocenenia a podpory učňovského vzdelávania ako spôsobu, akým môžu mladí ľudia získať odbornú kvalifikáciu, ktorá im uľahčí prístup na trh práce;

18.  poznamenáva, že v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely v úspešnosti vykonávania záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; poznamenáva, že Medzinárodná organizácia práce odhadla, že vyriešenie nezamestnanosti mládeže v Únii by si vyžadovalo rozpočet vo výške 21 miliárd EUR a že súčasné finančné záväzky Komisie sú úplne nepostačujúce a musia sa zvýšiť na dostatočnú úroveň; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a reprezentatívnymi organizáciami mládeže s cieľom navrhnúť minimálne normy a osvedčené postupy pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti sociálnemu a mzdovému dampingu v Únii, pretože dotknutým pracovníkom a systémom sociálnej ochrany v členských štátoch spôsobuje vážne škody; vyzýva tiež na zahrnutie sociálnych partnerov do tohto úsilia na všetkých úrovniach;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že neistota zamestnania mladých ľudí má negatívne dôsledky na plánovanie rodičovstva, a v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje demografické vyhliadky členských štátov;

21.  pripomína, že treba riešiť nelegálnu prácu, ktorá poškodzuje hospodárstvo EÚ, vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži a narušeniu trhu, pričom jej výsledkom je zvýšenie nedostatku sociálnej a pracovnej ochrany pracovníkov; vyzýva preto na urýchlené nadobudnutie platnosti európskej platformy o nelegálnej práci;

22.  domnieva sa, že tohtoročné odporúčania boli zamerané takmer výlučne na trh práce a nie na riešenie problémov týkajúcich sa obmedzených služieb a kvality služieb poskytovaných ľuďom v núdzi; pripomína, že je potrebné investovať do včasnej intervencie a prevencie a vysoko kvalitných, dostupných a inkluzívnych služieb, ako aj do vzdelávania od útleho veku, podpory rodiny a komunity, sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšený dopyt po službách by mohol viesť aj k významnému vytváraniu pracovných miest v sociálnom sektore, ak sa bude riešiť efektívne, a že odvetvia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti predstavujú kľúčové oblasti pre investície zamerané na dosiahnutie udržateľných hospodárstiev; vyzýva Komisiu, aby podala správu o pokroku dosahovanom v rozvojových iniciatívach v rámci stratégie Európa 2020, a to v prípade investícií do odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a so zreteľom na kvalitné pracovné miesta;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že podľa správy MMF(15) bola progresivita daňových systémov v ostatných rokoch oslabená, čo prispieva k zvyšovaniu nerovnosti; domnieva sa, že daňové zaťaženie je oveľa vyššie pre pracovníkov s nízkymi mzdami a MSP s vyššími skutočnými daňovými sadzbami; uznáva, že zatiaľ čo zdaňovanie je v kompetencii členských štátov, progresívne daňové systémy pomáhajú zmierniť najhorší vplyv hospodárskych kríz, a uznáva význam zníženia daní pre pracujúcich a podniky v snahe dosiahnuť zvýšenie dopytu a tvorbu pracovných miest pri súčasnom zabezpečení primeraného financovania systémov sociálnej ochrany; trvá na tom, že daňové podvody a úniky sa musia riešiť v rámci členských štátov a medzi nimi;

24.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia s cieľom riešiť nízku účasť žien na trhu práce tým, že odstráni segregáciu na trhu práce, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a nerovnaké rozdelenie opatrovateľských povinností; zdôrazňuje, že je potrebný širší prístup z hľadiska rodovej rovnosti, ktorý by siahal nad rámec miery zamestnanosti;

25.  berie na vedomie potenciálnu hodnotu európskych automatických stabilizátorov; berie na vedomie, že Komisia nezahrnula do OJK dôležitosť zachovania silných automatických stabilizátorov v členských štátoch ako opatrenie nadväzujúce na jej oznámenie o posilnení sociálneho rozmeru HMÚ, ako to požadoval Parlament(16), a napriek jej dôležitej úlohe pri zachovávaní sociálnej súdržnosti, ako aj podnecovaní vnútorného dopytu a hospodárskeho rastu; žiada Komisiu s cieľom umožniť účinnejšiu analýzu a podporiť identifikáciu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, o podrobnejší prehľad možností členských štátov v jednotlivých politických oblastiach a príslušných výsledkov;

26.  zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo poskytuje zamestnanie pre viac ako 14 miliónov ľudí, ktorí tvoria približne 6,5 % pracovníkov v Únii; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pre podniky v sociálnom hospodárstve, ktoré predstavujú 10 % európskych podnikov, – najmä MSP a mikropodniky – je ešte ťažšie získať verejné alebo súkromné financovanie než pre tradičné podniky; zdôrazňuje, že im treba poskytnúť väčšiu podporu, a to napríklad tým, že sa im umožní prístup k rôznym formám financovania, ako sú európske fondy, mikroúvery a kolektívne financovanie, alebo zlepší prístup k digitálnemu hospodárstvu; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mal v OJK klásť väčší dôraz na úlohu podnikov sociálneho hospodárstva pri podpore sociálnej a hospodárskej súdržnosti v Európe v súlade so stratégiou Európa 2020;

27.  domnieva sa, že hoci Komisia uznala, že „chudoba a marginalizácia narástli“(17), pričom v súčasnosti 1 zo 4 ľudí čelí chudobe, je poľutovaniahodné, že v OJK nie je nijaký odkaz na cieľ v oblasti boja proti chudobe v stratégii Európa 2020; žiada o komplexnú stratégiu boja proti chudobe založenú na prístupe ku kvalitným pracovným miestam vedúcim ku kvalitnému zamestnaniu, službám a aktivácii minimálneho príjmu a sociálnej ochrane, v súlade so zásadou subsidiarity; poukazuje na to, že vzdelanie, a tým aj posilnenie postavenia v oblasti zamestnanosti, je jedným z hlavných nástrojov boja proti chudobe; zdôrazňuje potrebu uznania nárastu osobnej zadlženosti ako situácie rastúcej individuálnej a všeobecnej hospodárskej zraniteľnosti;

28.  zdôrazňuje, že zamestnanie je najlepší spôsob, ako bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a že členské štáty by sa mali zamerať na zjednodušenie prístupu na trh práce, najmä pre mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

29.  s obavami zaznamenáva rýchly nárast extrémnych foriem chudoby, ako je bezdomovectvo, v mnohých členských štátoch; žiada, aby boli všetkým členským štátom adresované OJK o stratégiách v oblasti sociálneho začlenenia vrátane boja proti extrémnym formám chudoby, ako je bezdomovectvo; súhlasí s Komisiou, že členské štáty musia riešiť bezdomovectvo a riziko bezdomovectva prostredníctvom komplexných stratégií založených na prevencii, prístupov týkajúcich sa bývania, revízie nariadení a postupov v súvislosti s vysťahovaním a dostupnosťou skutočne cenovo dostupného bývania, ktoré zaisťujú stabilitu, a ukončiť kriminalizáciu bezdomovcov; požaduje zlepšenie v oblasti nadnárodnej výmeny najlepších postupov a vzájomného učenia a v tejto súvislosti uznáva úlohu programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EASI);

30.  žiada, aby sa dôchodkové reformy uskutočnili pri zohľadnení opakovaných odporúčaní Parlamentu(18), aby sa zabezpečila udržateľnosť, bezpečnosť a primeranosť dôchodkov pre ženy a mužov prostredníctvom posilnenia dôchodkových systémov zameraných na slušný dôchodkový príjem aspoň nad hranicou chudoby; domnieva sa, že zosúladenie dôchodkového veku s priemernou dĺžkou života nie je jediným nástrojom, pomocou ktorého možno riešiť problematiku starnutia, a že v reformách dôchodkových systémov by sa okrem iného mali odrážať aj tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, demografická situácia, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a ekonomická miera závislosti; pripomína, že najlepším spôsobom, ako riešiť problém starnutia, je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti, pričom sa nadviaže okrem iného na sociálne investície do aktívneho starnutia;

31.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzenou úlohou, ktorú zohrávajú národné parlamenty, sociálni partneri a občianska spoločnosť pri príprave národného programu reforiem (NPR) a konvergenčného programu (KP), ako aj v OJK; berie však na vedomie zmeny pri realizácii európskeho semestra 2015 zamerané na zvýšenie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni, a zdôrazňuje, že reformy by mali byť v zásade vecou členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri zefektívňovaní existujúcich mechanizmov správy hospodárskych záležitostí podporovala reformu, ktorá poskytne európskemu semestru primeranú demokratickú legitímnosť, prostredníctvom zapojenia európskych a národných parlamentov do procesu navrhovania a schvaľovania, pri súčasnom konzultovaní so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou;

32.  kritizuje skutočnosť, že nie všetky členské štáty do návrhu svojich národných programov reforiem zapojili svoje národné parlamenty, ako aj svojich národných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem začlenili podrobný prehľad s vysvetlením, kto a ako sa zapojil; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila rôzne národné praxe parlamentných postupov a účasť zainteresovaných strán v európskom semestri v záujme zlepšenia účasti;

33.  berie na vedomie odporúčanie Komisie o reforme systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby plnili svoje ciele poskytovania všeobecného prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti – vrátane cenovo dostupného prístupu k liekom, a to najmä tých, ktoré zachraňujú život – a zabezpečenia dodržiavania práv zdravotníckeho personálu; poukazuje na to že v dôsledku krízy niektoré členské štáty nedokázali zabezpečiť úplné krytie verejného zdravia;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula do OJK význam a potenciál zamestnanosti ekologického hospodárstva, ktorý by podľa odhadov Komisie mohol do roku 2020 priniesť 5 miliónov pracovných miest v sektoroch energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

14

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Georgi Pirinski, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Amjad Bashir, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Michaela Šojdrová, Neoklis Sylikiotis

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut

25.9.2015

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

(2015/2210(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ildikó Gáll-Pelcz

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európsky semester 2015: odporúčania pre jednotlivé krajiny (COM(2015)0250),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca pre správu hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(20),

1.  upozorňuje na skutočnosť, že jednotný trh je naďalej roztrieštený a neuplatňuje sa dostatočne a že veľký potenciál v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, inovácie a tvorby pracovných miest zostáva nevyužitý, najmä pokiaľ ide o služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky a zabezpečili, že oživenie jednotného trhu bude jednou z hlavných priorít Únie; domnieva sa, že je nevyhnutné v maximálnej možnej miere využiť veľký potenciál jednotného trhu prostredníctvom holistického prístupu s cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že európsky semester by mal zahŕňať ciele horizontálnej, dlhodobej stratégie EÚ pre rast a pracovné miesta, ktorá sa orientuje na rok 2020 a obdobie po ňom; opakuje preto svoju výzvu na urýchlenie vykonávania všetkých príslušných právnych predpisov EÚ a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnejšie využívanie konaní o nesplnení povinnosti, a Európsku radu, aby pokračovala v ďalšom rozvoji konaní o nesplnení povinnosti v rámci budúcich revízií Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

2.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktorými by sa jednotný trh klasifikoval ako osobitný pilier európskeho semestra a zahŕňali by konkrétne usmernenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa tejto oblasti, aby sa pokryl jasný súbor priorít súvisiacich s reálnym hospodárstvom; žiada Komisiu, aby posilnila prepojenie medzi piliermi; pripomína, že dobrá správa hospodárskych záležitostí a jej vplyv môžu byť preto účinné len vtedy, ak sú strany, ktoré vykonávajú a uplatňujú pravidlá, primerane zapojené; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila dokončenie všetkých aspektov jednotného trhu – tovaru, služieb, kapitálu, pracovnej sily, energie, dopravy a digitálneho odvetvia – do európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

3.  žiada, aby sa správa vnútorného trhu posilnila prostredníctvom európskeho semestra, a to stanovením súboru osobitných ukazovateľov na meranie jeho výkonnosti, ako aj dodatočných údajov; žiada, by sa do správ o jednotlivých krajinách zahrnula osobitná časť, v ktorej by sa zdôraznili prekážky a pokrok na vnútornom trhu;

4.  zdôrazňuje, že ak má európsky semester zahŕňať aspekt jednotného trhu, členské štáty by sa mali prostredníctvom ročného prieskumu rastu stimulovať, aby svoje miestne a regionálne orgány zapájali do stanovovania diferencovaných príspevkov k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a do navrhovania a vykonávania národných programov reforiem na základe zásady správy jednotného trhu;

5.  žiada Komisiu, aby členské štáty vyzvala, aby do svojich ročných národných programov reforiem zaviedli osobitnú a podrobnú časť týkajúcu sa jednotného trhu, v ktorej by sa podrobne uvádzal vývoj jeho začlenenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať nasledujúci rok; vyzýva Komisiu, aby rovnakú štruktúru zaviedla aj do svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

6.  zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch vzhľadom na ich príspevok k všeobecným prioritám stanoveným v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad tým, že správa o integrácii jednotného trhu bola v roku 2015 opomenutá a že výzva Parlamentu bola ignorovaná;

7.  víta nový prístup Komisie zameraný na zefektívnenie procesu európskeho semestra; oceňuje v tejto súvislosti prácu Komisie v oblasti vymedzenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa jednotného trhu, ale považuje ju za nedostatočnú; vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vedenie a koordináciu hospodárskych politík s cieľom zabezpečiť jednotné a spravodlivé vykonávanie rámca pre správu hospodárskych záležitostí v členských štátoch a meranie účinkov správy hospodárskych záležitostí vo všetkých členských štátoch;

8.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi makroekonomickými nerovnováhami v niektorých členských štátoch, najmä nad vysokými úrovňami verejného dlhu, veľkými deficitmi bežného účtu a nadmerným rizikom v systémoch bankovníctva;

9.  podporuje dôraz, ktorý sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2015 kladie na význam odstránenia neopodstatnených obmedzení a prekážok brániacich vstupu do kľúčových odvetví; okrem toho vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto odporúčania čo najviac zohľadnili a aby ako naliehavú prioritu odstránili tieto prekážky pre rast jednotného trhu;

10.  poznamenáva, že jednotný trh je jedným z najdôležitejších prvkov európskeho projektu, a uznáva, že ak má byť európsky semester inkluzívny, Parlament by sa v ňom mal ujať aktívnej úlohy; vyzýva členské štáty, ktoré nevykonali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa vnútorného trhu, aby vysvetlili svoje dôvody príslušnému výboru Parlamentu (Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa); žiada, aby Parlament použil takéto vysvetlenia ako základ pre poskytnutie vstupných informácií Komisii na vypracovanie nových odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to včas pre ich uverejnenie v máji;

11.  považuje za poľutovaniahodný veľký počet sťažností na nedostatky vo vykonávaní; žiada Komisiu o lepší systém monitorovania a spätnej väzby, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov; žiada Komisiu, aby opätovne zhodnotila právne rámce, ktoré majú vážne nedostatky v oblasti vykonávania;

12.  zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov sú verejné a súkromné investície nedostatočné naliehavo žiada Komisiu, aby prijala dodatočné opatrenia na zlepšenie a zjednodušenie prístupu MSP k finančným prostriedkom (najmä v kľúčových odvetviach vrátane vznikajúceho digitálneho odvetvia), zabezpečenie lepšieho podnikateľského prostredia, zjednodušenie postupov, zníženie administratívnej záťaže na jednotnom trhu a podporu investícií; zdôrazňuje dôležitosť konkurencieschopných a vysoko integrovaných trhov s dobrým podnikateľským prostredím pre úspech Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

13.  pripomína potrebu zamerať investície na priority stanovené v stratégii Európa 2020, t. j. rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii, podpora ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva efektívnejšie využívajúceho zdroje a presadzovanie hospodárstva s vysokou úrovňou zamestnanosti zabezpečujúceho vysokú úroveň sociálnej a územnej súdržnosti; žiada Komisiu, aby dodržiavala harmonogram začatia pôsobenia EFSI na jeseň 2015, aby mal zamýšľaný účinok a stimuloval reálnu ekonomiku a podporoval oživenie v členských štátoch; domnieva sa, že tieto investície budú slúžiť na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v kľúčových rastových odvetviach, ako sú služby, energetika, doprava a jednotný digitálny trh;

14.  domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty viac podporovali MSP s cieľom rozširovať ich trhy, presadzovať inovácie, podporovať ich vývoznú kapacitu, stimulovať vytváranie pracovných miest, pomáhať im účinnejšie konkurovať najmä na domácich trhoch a zvyšovať celkovú produktivitu; žiada, aby sa maximalizovali príležitosti predstavené Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) na roky 2014 – 2020 s cieľom zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom na domácich a medzinárodných trhoch; žiada, aby sa ako alternatíva k financovaniu prostredníctvom bánk podporovali iné formy financovania;

15.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie rovnakých podmienok a zamedzenie nekalej súťaži a škodlivým narušeniam v rámci jednotného trhu je pri náležitom zohľadnení právomocí členských štátov potrebná lepšia a výraznejšia koordinácia v oblasti daní, ako aj obnovené úsilie v boji proti podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

16.  zdôrazňuje, že európsky semester je zrejmou príležitosťou na presadzovanie väčšieho pokroku v úsilí o dosiahnutie jednotného digitálneho trhu; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o pláne dokončenia jednotného digitálneho trhu; považuje za nevyhnutné napraviť súčasnú fragmentáciu vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa digitálnych služieb a vybudovať inovatívnejší a transparentnejší jednotný digitálny trh založený na spravodlivej hospodárskej súťaži, ktorý bude zabezpečovať vysokú mieru dostupnosti a ochrany spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby dodržala plánovaný harmonogram a začala 16 iniciatív na dosiahnutie skutočného jednotného digitálneho trhu pre Európu s cieľom prispieť k hospodárskemu oživeniu EÚ, zlepšeniu jej vnútornú aj vonkajšiu konkurencieschopnosť a podporiť sociálnu súdržnosť;

17.  domnieva sa, že nedostatočná úroveň digitálnych zručností, nerovnomerné pokrytie a vysoké náklady obmedzujú prínosy informačných a komunikačných technológií (IKT); naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem stanovili ako prioritu digitálne vzdelávanie jednotlivcov a spoločností, ako aj zabezpečenie prístupu k sieťovej infraštruktúre pre všetkých občanov;

18.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty musia zintenzívniť snahy o modernizáciu verejnej správy poskytovaním viacerých a prístupnejších digitálnych služieb pre občanov a podniky s osobitným zameraním na MSP a podporovať cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy; podporuje implementáciu kapacít na hodnotenie a výmenu najlepších postupov v oblasti digitálnych služieb;

20.  uznáva, že existuje niekoľko obmedzení, ktoré bránia riadnemu fungovaniu trhov s výrobkami a službami; podporuje prácu Komisie v oblasti regulovaných profesií;

21.  poznamenáva, že väčšina členských štátov nedosiahla ciele stratégie Európa 2020 pre výskum a vývoj; žiada Komisiu, aby dodržala svoj zámer uverejniť preskúmanie stratégie Európa 2020 najneskôr koncom roka 2015 s cieľom posilniť úlohu jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu ako kľúčových nástrojov na oživenie hospodárskeho rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest v EÚ; vyzýva členské štáty, aby rozhodnejšie viedli svoje hospodárstva k zameraniu na inovácie a poznatky;

22.  zdôrazňuje, že úplné a rýchle vykonanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a koncesií by poskytlo obrovskú príležitosť na posilnenie inovácie a prístupu pre MSP, presadzovanie udržateľného rozvoja a modernizáciu verejnej správy zvyšovaním kvality, účinnosti a transparentnosti verejných výdavkov a investícií;

23.  domnieva sa, že je potrebné, aby národné parlamenty prevzali väčšiu zodpovednosť za odporúčania pre jednotlivé krajiny; nabáda členské štáty, aby Komisii poskytli možnosť predstaviť odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny a dôkladne transponovali ciele EÚ do vnútroštátnych cieľov; ďalej opakuje svoju žiadosť, aby Komisia podala príslušnému výboru Parlamentu správu o opatreniach prijatých na zabezpečenie pokroku vo vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny a o dosiaľ dosiahnutom pokroku.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

7

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Antanas Guoga, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Marlene Mizzi, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Marcus Pretzell, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Lucy Anderson, Pascal Arimont, Ulrike Trebesius

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Mario Borghezio, Roger Helmer, Flavio Zanonato

18.9.2015

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2015

(2015/0000(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iskra Mihaylova

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta nový prístup zameraný na zefektívnenie európskeho semestra 2015 s cieľom sústrediť sa na štyri kľúčové priority pre hospodársky rast: podporu investícií, vykonávanie štrukturálnych reforiem, fiškálnu zodpovednosť a zlepšovanie politiky zamestnanosti; berie na vedomie odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2015 týkajúce sa hnacích síl rastu, ktoré umožňujú trvalú obnovu a prostredníctvom ktorých je možné dosiahnuť pokrok v kratšom časovom rámci (12 – 18 mesiacov);

2.  pripomína, že na dosiahnutie zníženia rozdielov v úrovniach rozvoja v zmysle článku 174 ZFEÚ je očividne potrebný riadny makroekonomický rámec a že politika súdržnosti môže byť veľkou hnacou silou pri dosahovaní tohto cieľa, pokiaľ bude sprevádzaná riadnym makroekonomickým rámcom; vyjadruje hlboké obavy, že v členských štátoch s vysokými úrovňami verejného dlhu a makroekonomickými nerovnováhami môže byť v značnom rozsahu obmedzená absorpcia a účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla individuálne prispôsobené opatrenia, ktorými podporí včasné vykonávanie a dosiahnutie politiky súdržnosti a hospodárskych cieľov v týchto krajinách;

3.  berie na vedomie užšie prepojenie cieľov procesu európskeho semestra a programovania európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020 a predovšetkým systematické odkazy na odporúčania pre jednotlivé krajiny a národné programy reforiem (NPR) v rámci tvorby programov; berie na vedomie štúdiu s názvom Strategická súdržnosť politiky súdržnosti: porovnanie programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020, v ktorej sa dokazuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sú v partnerských dohodách a operačných programoch zohľadňované vo veľmi obmedzenej miere; domnieva sa, že investície v rámci politiky súdržnosti by mohli hrať veľmi dôležitú úlohu pri podpore štrukturálnych reforiem a plnení strategických cieľov EÚ nadviazaním na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a národné programy reforiem (NRP); žiada, aby sa podnikli potrebné kroky na zabezpečenie doplnkovosti a synergie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a inými programami a iniciatívami dotovanými Európskou úniou, ako aj vnútroštátnymi verejnými investíciami a súkromnými finančnými nástrojmi s cieľom získať z celého investičného potenciálu maximálnu pridanú hodnotu a synergiu;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili kvalitu intervencií spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a súlad s väčšinou relevantných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem; konštatuje, že v účtovných rokoch 2013 a 2014 bolo viac odporúčaní pre jednotlivé krajiny relevantných pre programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov a že strednodobé štrukturálne reformy týkajúce sa investícií v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov sú naďalej potrebné a mali by byť zahrnuté do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, i keď sú veľmi často obsiahnuté v ex-ante kondicionalitách stanovených v spoločnom rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;

5.  s veľkým znepokojením berie na vedomie trvalo vysokú mieru nezamestnanosti v niektorých členských štátoch, predovšetkým v súvislosti s nezamestnanosťou mladých a dlhodobou nezamestnanosťou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa štrukturálne reformy týkajúce sa trhu práce, systému vzdelávania a finančných služieb pre MSP, ktoré sú vo výraznej miere podporované finančnými nástrojmi politiky súdržnosti, vykonávali na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom vytvárať pracovné príležitosti a podporiť vytváranie pracovných miest;

6.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle a účinné vykonávanie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2015 s cieľom dosiahnuť udržateľný rast a zamestnanosť; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nezáväzným charakterom týchto odporúčaní; pripomína, že kvalita intervencií z európskych štrukturálnych a investičných fondov ako politických reakcií na výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bude závisieť od toho, ako členské štáty prepoja svoje štrukturálne reformy a inteligentnú rozpočtovú konsolidáciu s využívaním prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov prostredníctvom NPR a ako členské štáty zabezpečia vykonávanie programu;

7.  berie na vedomie nadobudnutie platnosti nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje silný spoločný potenciál Investičného plánu pre Európu a fondov EŠIF, pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili štrukturálne reformy a zlepšili regulačné a administratívne prostredie s cieľom výrazne zlepšiť obchodné a investičné prostredie a dosiahnuť maximálny výkon/pákový efekt z obmedzených verejných financií;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili inovatívne spôsoby podpory investícií v EÚ, a zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšené využívanie finančných nástrojov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 môže pomôcť priniesť pákový efekt a multiplikačný účinok v rámci rozpočtu EÚ, ako aj zvýšiť efektívnosť a účinnosť investícií v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a kontrolu v prípade finančných nástrojov vrátane EFSI.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Demetris Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Jan Olbrycht, Maurice Ponga

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Andrejs Mamikins, Soraya Post

21.9.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: uskutočňovanie priorít za rok 2015

(2015/2210(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ernest Urtasun

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže rovnosť je základnou hodnotou EÚ a nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby, ku ktorým môže podstatným spôsobom prispieť súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti rodovej rovnosti a riadne vykonávanie smerníc EÚ týkajúce sa rodovej rovnosti;

B.  keďže prístup žien na trh práce je jedným z faktorov rozmanitosti zručností na trhu práce a jeho priamym následkom je prístup k lepším zdrojom pre podniky, a teda väčšia konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rast na vnútornom trhu;

C.  keďže sa žien dotýkajú obmedzenia verejných služieb vrátane zdravia, vzdelávania a bývania priamo ako používateliek a zamestnankýň a tiež nepriamo prostredníctvom ich podpory rodinných príslušníkov, ktorí sa spoliehajú na základné verejné služby; keďže obmedzenie výdavkov na zdravotníckych pracovníkov zvýšilo v mnohých členských štátoch záťaž žien v podobe starostlivosti, keď ženy často pracujú v podmienkach neistoty a využívania;

D.  keďže miera nezamestnanosti a tiež aj miera rastu na vnútornom trhu EÚ je čiastočne závislá od schopnosti mužov a žien dosiahnuť dobrú rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom;

E.  keďže hospodárska kríza a politiky fiškálnej konsolidácie mali neúmerný vplyv na ženy, predovšetkým na ženy z marginalizovaných spoločenstiev, mladé ženy a ženy, ktoré sú terčom viacnásobnej diskriminácie;

F.  keďže udržateľnosť verejných financií patrí medzi ciele stratégie Európa 2020 a keďže investície členských štátov do vzdelávania všeobecne a osobitne do vzdelávania mladých žien sú neoddeliteľnou súčasťou ich národných rozpočtov;

G.  keďže sa v politikách trhu práce a vytvárania pracovných miest musí usilovať o vytvorenie kvalitných pracovných miest v súlade s programom dôstojnej práce MOP;

H.  keďže pretrvávajúce vysoké miery nezamestnanosti mladých a sociálne vylúčenie v EÚ v posledných rokoch viedli k zničeniu ľudského kapitálu a neprimerane postihli ženy a dievčatá; keďže tento dlhodobý vplyv hospodárskej krízy sa musí riešiť s ohľadom na rodové hľadisko;

I.  keďže súčasná hospodárska situácia preukázala potrebu užšej koordinácie makroekonomických a rozpočtových politík členských štátov, ak sa má dosiahnuť integrovanejšia a vyrovnanejšia hospodárska únia;

1.  vyjadruje poľutovanie nad nezaradením hľadiska rodovej rovnosti do stratégie Európa 2020 a vyzýva Komisiu a Radu, aby do stratégie zaradili pilier rodovej rovnosti a ústredný cieľ rodovej rovnosti;

2.  opakuje, že cieľ koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v členských štátoch sa dá dosiahnuť len vtedy, keď sa budú koordinovať aj politiky týkajúce sa rovnosti;

3.  víta tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorých cieľom je napredovanie oblasti rodovej rovnosti, ale požaduje väčšie začlenenie rodového hľadiska do tvorby odporúčaní pre jednotlivé krajiny, najmä pokiaľ ide o reformy pracovného trhu a hľadanie rovnováhy pracovného a rodinného života; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že členské štáty vykonávajú odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, ktoré sa týkajú posilňovania zásady rovnakých miezd mužov a žien, prostredníctvom transparentnosti a riešenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva, aby bolo do ročného prieskumu rastu zaradené aj usmernenie v rámci osobitnej politiky rovnosti k znižovaniu iných rodových nerovností;

4.  žiada členské štáty a Komisiu, by odstránili prekážky účasti žien na trhu práce, a to vytvorením mechanizmov, najmä vhodnou dĺžkou materskej dovolenky, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ktorá by bola v celej EÚ štandardizovaná, aby umožnila ženám dosiahnuť dobrú rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom;

5.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby do svojich programov stability, konvergenčných programov a programov vnútroštátnych reforiem začlenili aj rodovú dimenziu nastavením kvalitatívnych cieľov a opatrení, ktoré riešia pretrvávajúce rodové rozdiely, ktoré často vedú k tomu, že sa ženy v neskorších fázach života ocitajú pod hranicou chudoby, a aby systematicky uplatňovali zásady rodového rozpočtovania s cieľom preskúmať súčasné akčné programy a politiky, ich účinok na rozdeľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti medzi ženami a mužmi;

6.  pripomína členským štátom a Komisii, že prekážky brániace ženám v prístupe na trh práce majú priamy vplyv na potenciálnu návratnosť investícií členských štátov do vzdelávania;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby umožnila monitorovanie hlavných cieľov v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby tým, že bude žiadať od členských štátov používanie rodovo rozčlenených údajov a vymedzenie ďalších ukazovateľov podľa jednotlivých pohlaví; 8.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť percentuálny podiel detí alebo mladých dospelých ľudí v systémoch vzdelávania a mali by klásť väčší dôraz na problém predčasného ukončovania školskej dochádzky, najmä prostredníctvom zhromažďovania informácií o hlavných dôvodoch predčasného ukončovania školskej dochádzky s cieľom prijať a vykonávať politiky zamerané na prevenciu tohto javu;

9.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri rozšírenejšom využívaní štrukturálnych fondov na investície do štruktúr verejnej starostlivosti a služieb pre deti, starších ľudí a ostatné závislé osoby; poukazuje na neprimeraný vplyv, ktorý má nedostatok investícií do štruktúr a služieb verejnej starostlivosti na osamelých rodičov, z ktorých drvivá väčšina sú ženy;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné uprednostňovať opatrenia na boj proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré postihujú predovšetkým ženy, a ako prioritu stanoviť udržateľnú zamestnanosť/kvalitné pracovné miesta, investície a kvalitné verejné služby, ktoré zabezpečujú sociálne začleňovanie, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, starostlivosti o deti, starostlivosti o závislé osoby, verejnej dopravy a sociálnych služieb;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa tém konkrétne ovplyvňujúcich pozíciu žien na trhoch práce, okrem iného vrátane:

i)  odstraňovania štrukturálnych prekážok, ktorým ženy čelia pri vstupe a dosahovaní pokroku v sektoroch, ktorým dominujú muži, ako sú napríklad veda, technológie, podnikanie, financie a ekologické hospodárstvo;

ii)  boja proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov v rôznych sektoroch;

iii)  snahy o zvýšenie zastúpenia žien v hospodárskom rozhodovaní v rôznych sektoroch;

iv)  riešenia potreby posilnenia práv žien a dievčat prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania najmä v oblastiach štúdia vedy, technológií, inžinierstva, matematiky, podnikania, ekonomiky a obchodu, ako aj potreby lepšieho zosúlaďovania ponúkaných a požadovaných zručností a zlepšenia zariadení odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pre pracujúce ženy v rôznych sektoroch;

12.  konštatuje, že finančná a hospodárska kríza má vážne následky na demografické výzvy, ktorým Európa čelí, vrátane starnúcej populácie; poznamenáva, že rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je v Európe vo výške 39 %; zdôrazňuje, že politiky zamestnanosti a návrh systémov sociálneho transferu majú vážne dôsledky na schopnosť žien prispievať do dôchodkového systému a tento faktor by sa mal zohľadniť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že treba preskúmať rodové následky dlhšieho pracovného života;

13.  vyzýva zodpovedného komisára (komisárov) na každoročnú diskusiu o rodových aspektoch ročného prieskumu rastu s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty posudzovali vplyv politík štrukturálnych reforiem na ženy v marginalizovaných spoločenstvách, ktoré sú vystavené viacnásobnej diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom riešiť prekážky, ktorým čelia tieto ženy;

15.  je hlboko znepokojený tým, že krátenie financovania ženských organizácií, inštitúcií a orgánov pre rovnosť vedie k ich zatváraniu a značnému zúženiu ich činnosti;

16.  požaduje konkrétne usmernenia a postupy, ktoré budú začlenené v rámci európskeho semestra, na zaistenie zodpovednosti, konzultácií a dialógu s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami, organizáciami občianskej spoločnosti a odborovými zväzmi;

17.  zdôrazňuje, že pružnosť trhu práce nemôže ísť na úkor foriem sociálnej ochrany, napríklad minimálnych miezd, práv na kolektívne vyjednávanie, materských a otcovských práv či ochrany bezpečných kvalitných miest v súlade s programom dôstojnej práce; zdôrazňuje dôležitú úlohu účasti občianskej spoločnosti, sociálneho dialógu, odborových zväzov a zastúpenia zamestnancov pri vypracúvaní a vykonávaní politík trhu práce;

18.  vyjadruje obavy, že deregulácia a flexibilizácia zamestnaneckých vzťahov v mnohých členských štátoch viedli k porušeniu pracovno-právnych predpisov vrátane priamej a nepriamej diskriminácie žien;

19.  navrhuje, aby sa do európskeho semestra viac zapájal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť;

20.  žiada Komisiu a členské štáty, aby robili viac preto, aby obnovu z hospodárskej krízy využili ako príležitosť na podporu sociálne a environmentálne udržateľnejšieho ekonomického modelu, okrem iného aj prostredníctvom urýchlenia tvorby zelených pracovných miest a podporou sociálnych podnikov a alternatívnych obchodných modelov, napríklad družstiev a vzájomných združení;

21.  poukazuje na to, že ženy v Európe sú nadmerne zastúpené v rámci zamestnanosti na polovičný úväzok, dočasnej zamestnanosti, pracovných miest s nízkymi platmi a neoficiálnej práce a že sa tieto neisté formy zamestnanosti v posledných rokoch rozšírili ako následok úsporných opatrení vrátane deregulácie trhu práce a reformy pracovných práv a politík týkajúcich sa vyjednávania; vyjadruje hlboké znepokojenie z toho, že stúpla úroveň chudoby zamestnaných ľudí.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Matera, Krisztina Morvai, Angelika Niebler, Maria Noichl, Margot Parker, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Ildikó Gáll-Pelcz, Sylvie Goddyn, Constance Le Grip

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Michel Reimon

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

16

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Dariusz Rosati, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

David Coburn, Bas Eickhout, Ramón Jáuregui Atondo, Danuta Jazłowiecka, Thomas Mann, Siegfried Mureşan, Nils Torvalds, Beatrix von Storch

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Mark Demesmaeker

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0067.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

(3)

Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 24.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

(6)

Odporúčanie z 12. marca 2014 týkajúce sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti.

(7)

Správa OECD s názvom Spolu: Prečo menej nerovnosti je prínosom pre všetkých, 21. mája 2015.

(8)

COM(2015)0012, „Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“.

(9)

Odporúčanie z 12. marca 2014 týkajúce sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti.

(10)

Štvrťročná správa EÚ o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ z júna 2015.

(11)

Uznesenie z 11. marca 2015 (Prijaté texty, P 8_TA (2015) 0068), odseky 10 a 18.

(12)

Uznesenie z 11. marca 2015 (Prijaté texty, P8_TA (2015)0068), odsek 46.

(13)

Správa OECD s názvom, Spolu: Prečo menej nerovnosti je prínosom pre všetkých“, 21. mája 2015.

(14)

Správa MMF Príčiny a dôsledky nerovnosti príjmov: Globálna perspektíva, jún 2015.

(15)

Správa MMF Príčiny a dôsledky nerovnosti príjmov: Globálna perspektíva, jún 2015.

(16)

Uznesenie z 11. marca 2015 (Prijaté texty, P8_TA (2015) 0068).

(17)

COM(2015)0250 final.

(18)

Uznesenie z 11. marca 2015 (Prijaté texty, P8_TA (2015) 0068). Uznesenie z 22. októbra 2014 (Prijaté texty, P8_TA(2014)0038). Uznesenie z 25. februára 2014 (Prijaté texty, P7_TA(2014)0129). Uznesenie z 8. júla 2015, P8_TA-PROV(2015)0261.

(19)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.

(20)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

Právne oznámenie