Postup : 2014/2237(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0310/2015

Predkladané texty :

A8-0310/2015

Rozpravy :

PV 23/11/2015 - 15
CRE 23/11/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 24/11/2015 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0401

SPRÁVA     
PDF 536kWORD 181k
23.10.2015
PE 554.950v02-00 A8-0310/2015

o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí

(2014/2237(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Inês Cristina Zuber

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDKY ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí

(2014/2237(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v New Yorku 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na smernicu o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (C(2013)778),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (KOM(2011)  60),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (KOM(2010) 758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (KOM(2006) 367) a na uznesenie Parlamentu zo 16. januára 2008 o tejto stratégii(1),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: vplyv krízy,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2013) s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: sociálne nerovnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa(10),

–  so zreteľom na správu organizácie Save the Children (2014) s názvom Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe (Child poverty and social exclusion in Europe),

–  so zreteľom na správu Výskumného úradu UNICEF z roku 2014 s názvom Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách (Children of the Recession: The impact of the economic crisis on child well-being in rich countries),

–  so zreteľom na správu sietí EAPN a Eurochild z roku 2013 s názvom Dosiahnutie dobrých životných podmienok detí – vysvetlenie chudoby detí v EÚ (Towards children's well-being in Europe – explainer on child poverty in the EU),

–  so zreteľom na hodnotiacu správu siete Eurochild (2014) s názvom Národné programy reforiem a národné sociálne správy z pohľadu chudoby detí a kvality ich života za rok 2014,

–  so zreteľom na správu z 11. konferencie siete Eurochild, ktorá sa konala 26. – 28. novembra 2014 v Bukurešti,

–  so zreteľom na správu Výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2012 s názvom: Meranie chudoby detí: nové tabuľky s hodnotením chudoby detí v bohatých krajinách sveta (Measuring child poverty: New league tables of child poverty in the world's rich countries),

–  so zreteľom na záverečnú vedeckú správu z projektu DRIVERS s názvom Sociálne nerovnosti v oblasti zdravia a vývoja v ranom detstve: celoeurópsky systematický prehľad (Social Inequalities in early childhood health and development: a European-wide systematic review), Londýn, september 2014,

–  so zreteľom na štatistiku EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) z roku 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. septembra 2009 s názvom Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2010 na tému „Chudoba detí a kvalita života detí“,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“,

–  so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia – štúdia európskej siete nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia o vnútroštátnych politikách(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0310/2015),

A.  keďže politika boja proti detskej chudobe by sa mala na najvyššej politickej úrovni EÚ viac zviditeľniť, ak má EÚ do roku 2020 dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, znížiť počet ľudí ovplyvnených chudobou aspoň o 20 miliónov;

B.  keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) sa má všetkým deťom zaručiť právo na vzdelanie, služby zdravotníckej starostlivosti, bývanie, ochranu, účasť na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, odpočinok a voľný čas, vyváženú stravu a starostlivosť v rodinnom prostredí;

C.  keďže väčšina členských štátov doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť využívaniu štrukturálnych fondov EÚ na boj proti znepokojujúcej a stále rastúcej miere chudoby medzi deťmi v Európe, a na podporu ich sociálneho začlenenia a všeobecnej kvality života;

D.  keďže sociálne nerovnosti, ktoré sa zvýšili v dôsledku nezodpovedných a finančne neudržateľných vládnych a rozpočtových politík, vedú k zvýšeniu chudoby detí a keďže deti sú v 19 členských štátoch EÚ najviac ohrozené rizikom chudoby;

E.  keďže podľa Eurostatu patria medzi hlavné faktory ovplyvňujúce chudobu detí politiky prerozdeľovania bohatstva, účinnosť intervencií vlády prostredníctvom podpory príjmu, poskytovanie podporných služieb, politika práce(12) a situácia rodičov na trhu práce, ktorá súvisí s úrovňou ich vzdelania a zloženie domácnosti, v ktorej deti žijú; keďže zvýšenie zamestnanosti je účinný nástroj na boj proti chudobe;

F.  keďže jedna pätina celkového počtu obyvateľov EÚ má menej ako 18 rokov; keďže aj napriek daným záväzkom je v súčasnosti viac ako jedno zo štyroch detí v rámci EÚ vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

G.  keďže Parlament opakovane vyzýval na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách a podporuje odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, v ktorom sa navrhuje komplexný rámec politiky na boj proti chudobe detí a podporu blaha detí a ktorý je založený na troch pilieroch, konkrétne prístupe k primeraným zdrojom v rámci Európskeho sociálneho fondu, prístupe ku kvalitným a inkluzívnym službám a na účasti detí na spoločenskom dianí a rozhodovaní, a ktorý uznáva deti ako držiteľov práv; považuje však za poľutovaniahodné, že EÚ neprijala zosúladené kroky na jeho vykonanie prostredníctvom európskeho semestra;

H.  keďže napriek tomu, že u detí rodičov s veľmi nízkym pracovným zapojením bola o 56,7 % vyššia pravdepodobnosť rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, v súčasnosti riziko chudoby detí hrozí v rodinách s vysokým pracovným zapojením (v Rumunsku, Litve, Portugalsku, Španielsku, Grécku, Lotyšsku, Slovensku, Poľsku a Luxembursku);

I.  keďže chudoba detí pramení z chudoby rodín, keďže rodiny s nízkym príjmom a mnohopočetné rodiny sú preto viac ohrozené chudobou, pričom prerozdelenia príjmov má významný vplyv na znižovanie cyklov sociálnej nerovnosti, a keďže zhoršovanie vnútroštátnych mzdových politík a systémov sociálnej ochrany zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, čo prispieva k zvyšovaniu chudoby detí, ako to vidno v členských štátoch s najnižšou mierou chudoby detí, ktoré sú zároveň krajinami s najnižšou mierou všeobecnej chudoby a nerovnosti;

J.  keďže medzi rokmi 2008 a 2012 vzrástol v Európe (EÚ 27 + Nórsko, Island a Švajčiarsko) počet detí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, takmer o jeden milión, pričom len v období od roku 2011 do roku 2012 došlo k nárastu o pol milióna(13); keďže v roku 2013 hrozilo podľa údajov Eurostatu 26,5 miliónu detí v EÚ 28 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže riziko chudoby a sociálneho vylúčenia sa v rokoch 2008 až 2012 zvýšilo z 26,5 % na 28 %; keďže v roku 2013 hrozilo v 28 členských štátoch EÚ riziko chudoby a sociálneho vylúčenia 28 % obyvateľstva mladšieho ako 18 rokov a vo veľkej väčšine krajín je riziko chudoby a sociálneho vylúčenia vyššie u detí, než u dospelých;

K.  keďže ženám hrozí väčšie riziko chudoby ako mužom a keďže riešenie chudoby žien nie je dôležité iba samé osebe, ale má veľký význam aj v rámci snahy o zníženie chudoby detí;

L.  keďže narastá nerovnosť v rámci krajín EÚ; keďže je znepokojujúce, že percento detí, ktoré trpia podvýživou stúpa, čo zapríčiňuje výskyt chorôb, ktoré už v EÚ zmizli (napr. rachitída); keďže podľa UNICEF-u je príznačné(14), že v krajinách ako Estónsko, Grécko a Taliansko sa od roku 2008 dramaticky zdvojnásobilo percento detí, ktoré si dva dni za sebou nemôžu dovoliť jesť mäso vrátane kuracieho alebo ryby;

M.  keďže vo svojich záverečných pripomienkach k najnovším pravidelným správam niektorých krajín Výbor OSN pre práva dieťaťa vyjadril znepokojenie nad nárastom miery chudoby a miery ohrozenia chudobou u detí v dôsledku hospodárskej krízy, čo ovplyvňuje uplatňovanie mnohých ich práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, najmä práv v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej ochrany, a vyzval orgány, aby zabezpečili ochranu rozpočtových riadkov pre deti, a keďže finančná a hospodárska kríza viedla k zhoršeniu životných a pracovných podmienok a k vytvoreniu novej skupiny, označovanej aj ako „ďalší v núdzi“;

N.  keďže priaznivé podnikateľské prostredie stimuluje rast zamestnanosti v členských štátoch, rozširuje možnosti pracovného uplatnenia rodičov, ktorí následne pôsobia ako vítané vzory, predovšetkým v komunitách negatívne ovplyvnených viacgeneračnou chudobou a vylúčením;

O.  keďže rodiny s jedným rodičom, najmä tie, v ktorých je jediným rodičom matka, hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia (49,8 % v porovnaní s 25,2 %), aj keď podľa EU-SILC(15) existujú medzi krajinami veľké rozdiely, čo súvisí s feminizáciou chudoby, privysokým zastúpením žien na neistých pracovných miestach a na miestach na kratší pracovný čas, neprimeraným množstvom času, ktorý ženy strávia v neplatenej práci, prerušením kariéry žien z dôvodu starostlivosti o deti a ostatných rodinných príslušníkov a rozdielmi vo výške miezd mužov a žien;

P.  keďže chudobu detí možno znížiť zlepšením príležitostí na trhu práce, a to najmä pre ženy, prostredníctvom vytvorenia lepších možností starostlivosti o deti;

Q.  keďže deti a ich rodičia, náhradní rodičia a opatrovatelia musia byť chránení pred diskrimináciou na akomkoľvek základe, napríklad rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo iného postavenia a keďže deti zo zraniteľných skupín obyvateľstva sú viac vystavené riziku marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia, ako to potvrdili najnovšie správy Európskej federácie národných združení pracujúcich s bezdomovcami, ktoré zvýrazňujú nárast počtu žien, mladých ľudí a rodín s deťmi (najmä rodín migrantov) prijatých do útulkov pre bezdomovcov; keďže mnohopočetným rodinám s jedným príjmom hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia z dôvodu zhoršujúcich sa mzdových politík a systémov sociálnej ochrany, čo je dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy;

R.  keďže dôsledky chudoby a sociálneho vylúčenia v detstve môžu mať vplyv na celý život a viesť k medzigeneračnej nezamestnanosti a chudobe; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní detí pochádzajúcich z rôznych socioekonomických vrstiev (v 11 krajinách nepresahuje poskytovanie vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vo vekovej skupine do 3 rokov 15 %);

S.  keďže vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve majú rozhodujúci vplyv na kognitívny vývoj detí, pretože sa u nich počas prvých piatich rokov života formujú základné schopnosti a keďže prístup ku kvalitnému vzdelávaniu tvorí základ neskoršieho úspechu v živote, pokiaľ ide o vzdelávanie, kvalitu života, zamestnateľnosť a sociálnu integráciu, a má výrazný vplyv na sebavedomie, najmä u detí zo znevýhodneného prostredia; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní medzi deťmi z rôznych socioekonomických vrstiev; keďže pracujúci rodičia, ktorí nemajú prístup k jasliam, sú často nútení nechať dieťa v starostlivosti iného dieťaťa alebo sa obrátiť na siete platenej a nelicencovanej neformálnej starostlivosti, čo ohrozuje bezpečnosť a kvalitu života detí; keďže predškolské vzdelávanie môže zohrávať významnú úlohu pri kompenzácii nízkeho sociálno-ekonomického postavenia detí ohrozených chudobou a predstavuje faktor, ktorý uľahčuje návrat rodičov na pracovný trh(16); keďže inkluzívne vzdelávanie rieši odlišné potreby všetkých študentov a reaguje na ne prostredníctvom vyššej účasti na vzdelávaní, kultúre a hodnotách komunity, a predstavuje tak účinný nástroj na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí;

T.  keďže miestne a regionálne orgány majú vedúcu úlohu pri riešení problematiky chudoby detí a ich vykorisťovania, a preto nesú hlavnú zodpovednosť za predchádzanie marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu, a keďže vnútroštátne orgány by im v prípade potreby mali poskytnúť dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov;

U.  keďže výdavky za vzdelávanie, konkrétne v oblasti učebných materiálov a dopravy, hradia vo väčšine krajín najmä rodiny; keďže tieto výdavky sú jedny z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; keďže v oblasti vzdelávania detí z marginalizovaných skupín ešte stále pretrvávajú finančné, administratívne a iné praktické prekážky;

V.  keďže socioekonomické prostredie, v ktorom deti žijú, má vplyv na kvalitu času stráveného v škole a času školských prázdnin a keďže voľný čas bez potrebného množstva stimulov nežiaduco prehlbuje rozdiely medzi deťmi, predovšetkým pri ich vzdelávaní;

W.  keďže priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ v roku 2012 dosiahla 13 % a v niektorých krajinách prekročila 20 % (Portugalsko, Španielsko a Malta)(17);

X.  keďže aj v krajinách, kde je právo na zdravie zakotvené v zákone, existuje mnoho detí, ktoré nemajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, a niektoré deti majú mimoriadne obmedzený prístup k službám nad rámec neodkladnej starostlivosti, ako napríklad ošetrenie všeobecným lekárom alebo zubným lekárom, najmä v dôsledku nedostatku dostupných verejných služieb; keďže deťom, ktoré sa narodili v chudobných podmienkach, hrozí väčšie riziko chronických ochorení a zdravotných problémov, čo vedie k opakovaniu nerovnosti;

Y.  keďže finančné problémy rodín prispievajú k nárastu problémov s duševným zdravím rodičov a prípadov rozvratov v rodinách, čo má nespochybniteľné dôsledky na psychickú a spoločenskú pohodu detí;

Z.  keďže prostredie, v ktorom dieťa žije, vrátane prenatálneho obdobia má rozhodujúci vplyv na vývoj kognitívneho systému, komunikačných a rečových schopností a spoločenských a emočných zručností, čo ovplyvní zdravotný stav, kvalitu života, zapojenie sa do spoločenstva a schopnosť učiť sa(18);

AA.  keďže všetky deti majú právo na ochranu pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním a keďže z výskumov vyplýva, že v dôsledku finančného tlaku na rodiny môžu obmedzenia sociálnych služieb a nárast chudoby viesť k častejšiemu výskytu násilia voči deťom;

AB.  keďže chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmerné riešenie; keďže zamestnanosť je iba jeden dôležitý faktor, ale pre rodiny dotknutých detí nie je vždy zárukou vymanenia sa z chudoby;

AC.  keďže chudoba detí spôsobuje spoločnosti vysoké hospodárske náklady, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na sociálnu podporu;

AD.  keďže v prípadoch rodín ohrozených chudobou je vyššia pravdepodobnosť, že žijú v nehygienických a nebezpečných oblastiach, a keďže v rámci EÚ 28 stále žije v týchto podmienkach 17 % detí, pričom v 15 krajinách je toto percento nadpriemerné; keďže v dôsledku rastúceho počtu vysťahovaní z dôvodu neschopnosti uhrádzať náklady na bývanie sa deti ocitajú v čoraz nestabilnejších podmienkach bývania, čo má zase negatívny vplyv na ich vývoj a životné príležitosti;

AE.  keďže podľa štatistiky Eurostatu z roku 2012 o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) je energetická chudoba problémom, ktorý má dosah na všetky členské štáty; keďže jedným z následkov zvyšovania cien energie je, že veľa detí žije v domácnostiach bez kúrenia, a keďže to vedie k častejšiemu výskytu ochorení dýchacích ciest a srdcovo-cievnych ochorení;

AF.  keďže rodiny s deťmi so zdravotnými problémami a rovnako rodičia, ktorí majú zdravotné problémy, častejšie čelia riziku chudoby, rozpadu rodiny a ťažkostiam pri uplatnení sa na pracovnom trhu;

AG.  keďže nadchádzajúci program na obdobie po roku 2015 v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a jeho univerzálnosť poskytujú príležitosť na zvýšenie investícií do detí a ich práv;

AH.  keďže v skupine ohrozenej chudobou sú deti migrantov zastúpené nadmerne a jazyková bariéra ich diskrimináciu ešte zvyšuje a keďže táto situácia je horšia pre deti nelegálnych migrantov; keďže so silnejúcim prílevom migrantov rastie počet prípadov, keď deti imigrantov ostávajú v rodných krajinách v starostlivosti iných rodinných príslušníkov alebo tretích osôb a keďže to má nepriaznivý vplyv na vývoj detí, najmä v citovej oblasti;

AI.  keďže silné politické zameranie na chudobu detí v rámci EÚ v posledných rokoch a podporné politické vyhlásenia hláv štátov EÚ neviedli k výraznému zníženiu miery chudoby detí;

AJ.  keďže financovanie programov potravinovej pomoci zameraných na znevýhodnené rodiny by sa malo posilniť, pretože rastie počet detí, ktoré majú prístup k jedlu len v škole; keďže tieto programy sú dôležité, ale nemožno ich považovať za dlhodobé riešenie;

AK.  keďže environmentálne problémy, ako sú znečisťovanie, doprava, kontaminovaná pôda a pitná voda z nebezpečných zdrojov, často neúmerne postihujú deti žijúce v chudobe;

1.  odporúča členským štátom, aby prevzali skutočný záväzok v oblasti tvorby politík na boj proti chudobe detí zameraných na potláčanie faktorov spôsobujúcich chudobu detí a zvýšenie účinnosti, množstva a rozsahu sociálnej podpory osobitne zameranej na deti, ale aj rodičov, ktorí sú nezamestnaní a na jav chudobných pracujúcich (ako sú podpora v nezamestnanosti a primeraná minimálna mzda) a v oblasti podpory pracovnoprávnych predpisov, ktoré zaručujú sociálne práva vrátane primeranej zákonnej minimálnej mzdy v súlade s vnútroštátnou praxou a kolektívnymi zmluvami, čo poskytne väčšiu istotu rodinám a podporí boj s neistými pracovnými miestami a prácu s primeranými sociálnymi právami;

2.  žiada, aby sa monitorovala a hodnotila účinnosť tejto podpory, s cieľom prispôsobiť politiky v oblasti boja proti chudobe, vylúčeniu a predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky existujúcim požiadavkám sociálnej rovnoprávnosti; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali odlišné postupy zabezpečovania dôkazov pre každú fázu zásahov;

3.  odporúča, aby Komisia spolu s členskými štátmi vypracovala plán na vykonávanie prístupu založeného na troch pilieroch, ktorý je uvedený v odporúčaní Komisie „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“, pokiaľ ide o prístup k zdrojom, službám a účasť detí; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia lepších výsledkov v rámci prístupu založenom na troch pilieroch, by mohlo byť užitočné vypracovať presné a špecifické ukazovatele miery chudoby detí a oblastí, ktoré sú viac ovplyvnené týmto javom; vyzýva členské štáty, aby účinne a komplexným spôsobom zapracovali relevantné aspekty balíka o sociálnych investíciách a uvedeného odporúčania Komisie do svojich ročných národných programov reforiem a národných sociálnych správ a vyzýva Komisiu, aby stanovila čiastkový cieľ stratégie Európa 2020 znížiť chudobu a sociálne vylúčenie detí, aby bolo jeho plnenie viditeľné a explicitné vo všetkých fázach európskeho semestra, aby do každého ročného prieskumu rastu zahrnula osobitnú časť so záväzným cieľom v oblasti boja proti chudobe detí a podpory kvality života detí, a zahrnula explicitné zameranie na deti a mládež do európskeho semestra; zdôrazňuje, že zníženie chudoby detí prostredníctvom investovania do detí by sa malo navrhnúť ako hlavná priorita pre ročný prieskum rastu na rok 2016 ako kľúčový prostriedok na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o cieľ znižovať chudobu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom plánu zabezpečila ročné monitorovanie a podávanie správ členskými štátmi o vykonávaní odporúčania Komisie a využila Európsky sociálny fond na vykonávanie odporúčania Komisie a uskutočnenie posúdenia účinkov reforiem navrhnutých v národných programoch reforiem na chudobu;

4.  vyzýva členské štáty, aby sa vo svojom úsilí v boji proti chudobe detí zamerali aj na postavenie žien starajúcich sa o deti a rodinných príslušníkov s osobitnými potrebami a so zdravotným postihnutím;

5.  odporúča členským štátom, aby pri využívaní finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a tvorbe sociálnych politík venovali zvýšenú pozornosť ochrane rodín (najmä rodín s jedným rodičom) s deťmi so zdravotným znevýhodnením pred chudobou;

6.  pripomína, že je dôležité, aby sa v rámci preventívnych krokov vo verejnom záujme investovalo do rozumných opatrení v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa nezameriavali iba na dôsledky sociálneho vylúčenia a chudoby detí, ale podporovali by skôr rozvoj silných jedincov, schopných začleniť sa do spoločnosti a trhu práce;

7.  domnieva sa, že je potrebné do politík v oblasti podpory detí a mladých významne zahrnúť prevenciu vrátane dlhodobých stratégií boja proti sociálnej nerovnosti, a to bez zanedbania podpory detí postihnutých chudobou, tých, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku alebo sú sociálne vylúčené;

8.  odporúča členským štátom, aby zaviedli alebo posilnili univerzálne sociálne dávky určené deťom, ako je poskytovanie dotovanej alebo bezplatnej stravy, najmä pre znevýhodnené a chudobné deti s cieľom zabezpečiť ich zdravý vývoj; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia v oblasti zamestnanosti ako súčasť komplexných stratégií a politík na podporu prístupu rodičov ku kvalitnému zamestnaniu a primeranému príjmu, prístupu k vysoko kvalitným verejným službám (najmä k starostlivosti o deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám), čím sa uľahčí zosúladenie pracovného a rodinného života, a aby posilnili účasť detí a ich rodín na vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní týchto politík; zdôrazňuje, že všeobecné riešenia by mali byť naviazané na cielené zásahy na podporu najzraniteľnejších a marginalizovaných skupín detí a dospievajúcich; vyjadruje poľutovanie nad stúpajúcim trendom vzďaľovania sa vlád členských štátov od všeobecných podporných politík smerom k podpore založenej na príjme, keďže z dôkazov vyplýva, že všeobecné podporné politiky ponúkajú lepšiu ochranu pred chudobou detí(19);

9.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na normách EÚ alebo aby stanovili spoločnú metodiku výpočtu nákladov na výchovu dieťaťa a určenia primeraných zdrojov na prevenciu chudoby detí a boj proti nej;

10.  vyzýva Komisiu, aby prestala odporúčať reštrukturalizáciu a škrty vo verejných službách poskytovaných členskými štátmi, podporovať pružné pracovné vzťahy a privatizáciu verejných služieb, ktoré jednoznačne vedú k oslabeniu sociálnych práv detí;

11.  žiada Komisiu, aby zdôrazňovala potrebu investovania do bezplatného a verejného vzdelávania tým, že určí konkrétne metódy vzdelávania pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny, ako sú imigranti alebo ľudia so zdravotným postihnutím rôzneho typu; domnieva sa, že vzdelávanie môže byť kľúčovou prioritou na zabezpečenie toho, aby deti získavali zručnosti, ktoré im umožnia prístup ku kvalifikovaným a dobre plateným pracovným miestam a umožnia im nájsť vlastný spôsob, ako sa vymaniť z chudoby;

12.  pripomína, že boj proti chudobe detí si vyžaduje prijatie prístupu životného cyklu, vrátane prelomenia medzigeneračného cyklu rizík chudoby, ktorý odráža rôzne potreby raného detstva, predškolského veku a dospievania, uplatňujúc prístup orientovaný na dieťa ako celok, a to meraním počtu deprivácií, s ktorými sa každé dieťa stretáva súčasne, čím sa identifikujú tie najodkázanejšie, a meraním nielen peňažnej chudoby, ale aj viacrozmernej deprivácie;

13.  odporúča, aby v tejto kľúčovej fáze svojho vývoja mali všetky deti prístup ku kvalitným službám; domnieva sa, že zdravie, vzdelanie, rodičovstvo a podpora rodiny, bývanie a ochrana sú kľúčové služby, ktoré miestne a regionálne orgány najčastejšie poskytujú;

14.  nalieha na členské štáty, aby prijali, vykonávali a monitorovali plány na zníženie viacrozmernej chudoby detí a zamerali sa pri tom na prirodzené práva detí, pričom vypracujú ciele zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia detí s osobitným zameraním na deti, ktoré sú najviac vystavené riziku chudoby, a ich uprednostnením; pripomína, že je dôležité, aby sa členské štáty v reálnom čase vrátili minimálne na predkrízovú úroveň výdavkov na sociálnu ochranu, zdravie, vzdelávanie a sociálne bývanie v prospech najviac znevýhodnených detí;

15.  nalieha na členské štáty, aby realizovali plány na zmiernenie pocitu sociálneho vylúčenia, ktorý pociťujú deti s poruchami učenia, a zaviedli účinnejšie vzdelávacie moduly, ktoré podporia ich metódy vzdelávania;

16.  vyzýva členské štáty, aby uznali, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja, energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

17.  nalieha na členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť vytváraniu a dostupnosti vhodného mimoškolského prostredia, v ktorom môžu deti zmysluplne a stimulujúco tráviť čas mimo vyučovania a počas období školských prázdnin a dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti pre deti v znevýhodnených oblastiach a vo vzdialených a neprístupných regiónoch;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhli vyčleňovaniu detí, ktoré sú postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, zavedením minimálnych noriem pre bývanie detí, pričom sa zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa a tým, že domácnostiam zaručia vhodné bývanie, ktoré uspokojí ich potreby a zaručí dobré životné podmienky, súkromie a kvalitný život, čo prispeje k dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti a súdržnosti a k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

19.  žiada Komisiu a Parlament, aby sa chopili príležitosti, ktorá sa naskytá v rámci strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca a lepšie využili prostriedky z Európskeho sociálneho fondu , programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby a programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a zistili, či sú deti prioritou pri plánovaní a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti, s osobitným zreteľom na povinnosť postupne rušiť veľké ubytovacie zariadenia (vykonateľné od roku 2014) v záujme posilnenia postavenia adoptívnych rodičov a pestúnov, aby siroty a znevýhodnené deti mohli skutočne vyrastať v rodine alebo v prostredí rodinného typu; nalieha zároveň na Komisiu, aby vypracovala ukazovatele na analýzu chudoby detí;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili, či je pre konkrétne skupiny obyvateľstva potrebné riešiť potravinové stratégie, ako sú diverzifikácia a obohatenie potravín, ako aj vzdelávanie v oblasti výživy a opatrenia v oblasti verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, a tiež výživové doplnky, s cieľom predchádzať negatívnym účinkom zlej výživy alebo podvýživy na zdravie detí;

21.  vyzýva Komisiu, aby mala na pamäti návrhy uvedené v stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej, a aby podporila naliehavé prijatie európskeho záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity a v tejto súvislosti aj vytvorenie európskeho observatória na sledovanie chudoby a európskeho fondu určených špeciálne na odstránenie energetickej chudoby;

22.  odporúča členským štátom, aby do vnútroštátnych rozpočtov zahrnuli zreteľné, transparentné, parcitipatívne a zodpovednosť vyvodzujúce ustanovenia týkajúce sa rozpočtových prostriedkov a výdavkov na boj proti chudobe detí a na plnenie svojej povinnosti chrániť deti, a to aj prostredníctvom zvýšenia verejných výdavkov so zreteľom na dosiahnutie takýchto cieľov; vyzýva členské štáty, aby maximálne využívali európske štrukturálne a investičné fondy, najmä Európsky sociálny fond, na realizáciu všetkých troch pilierov odporúčania o investovaní do detí;

23.  odporúča, aby Komisia vypracovala usmernenia na podporu účasti detí na procese tvorby politík a zaviedla mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnila informovane vyjadrovať vlastné názory a podporila ich v tom, a zabezpečila, aby sa týmto názorom prikladal veľký význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

24.  odporúča Komisii a členským štátom, aby stanovili ciele na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia detí;

25.  nalieha na členské štáty, aby v prípade potreby uzavreli dohody o spolupráci so subjektmi a inštitúciami, ktoré podporujú vzdelávanie, rozvoj v oblasti kultúry a športu, integráciu detí a ktoré potláčajú chudobu detí; odporúča však, aby členské štáty zabezpečili dohľad nad touto pomocou, jej kvalitu a udržateľnosť a sledovali jej opodstatnenosť, ako aj skutočné výsledky;

26.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osobitné právne predpisy na ochranu alebo zvýšenie práv súvisiacich s materstvom a otcovstvom, a to aj prostredníctvom vykonávania účinných nástrojov na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a aby sa postarali o návrat žien do práce po tehotenstve a materskej dovolenke a podporu rodín s jedným rodičom; zdôrazňuje zároveň, že posilnenie právnych predpisov o otcovskej dovolenke poskytuje významnú podporu pre boj proti rodovej a platovej diskriminácii v zamestnaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnávatelia nebudú môcť ospravedlňovať rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami a ich obťažovanie tehotenstvom, výchovou detí alebo rodičovskými záležitosťami;

27.  odporúča členským štátom, aby vypracovali proaktívne, univerzálne a integrované sociálne politiky, ktoré zabránia chudobe a odoberaniu detí z ich rodinného prostredia; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že umiestňovanie detí a mladistvých do ústavnej starostlivosti, s výnimkou osobitných prípadov, sa použije iba ako posledná možnosť a využívali štrukturálne fondy EÚ a Európsky fond pre strategické investície na podporu transformácie ústavnej starostlivosti na starostlivosť v pestúnskych rodinách a v rámci komunitných služieb;

28.  odporúča členským štátom, aby upustili od ústavnej starostlivosti a prešli na stabilné systémy náhradnej starostlivosti, ktoré deti a mladistvých lepšie pripravia na nezávislý život, pokračujúce vzdelávanie alebo zamestnanie;

29.  odporúča, aby členské štáty vypracovali a zaviedli integrované systémy na ochranu detí s cieľom chrániť deti pred násilím, zneužívaním, vykorisťovaním a zanedbávaním takým spôsobom, v rámci ktorého budú spolupracovať všetky povinné subjekty a systémové zložky naprieč odvetviami a agentúrami so spoločnou zodpovednosťou s cieľom vytvoriť pre všetky deti ochranné a podporné prostredie;

30.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali politiky, ktoré podporujú tvorbu a udržanie dôstojných pracovných miest, a aby vypracovali systémy odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie, výhod, ako napríklad práca z domu alebo flexibilný pracovný čas, ktorými sa uľahčuje rodičom po kariérnej prestávke vstup alebo návrat na trh práce;

31.  vyzýva inštitúcie EÚ, agentúry EÚ, orgány členských štátov a ostatné zainteresované strany, aby stanovili jasné úlohy, povinnosti, pravidelný dialóg a postupy v prípade, že je v cezhraničných situáciách potrebná ochrana detí;

32.  odporúča, aby členské štáty zabezpečili všetkým deťom prístup k bezplatnému, inkluzívnemu a kvalitnému verejnému vzdelávaniu v každom veku vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a formálneho a neformálneho vzdelávania, čím sa podporí ich citový, sociálny, kognitívny a fyzický vývoj, zabezpečili primeraný pomer učiteľov a žiakov a podporili sociálnu rozmanitosť v oblasti vzdelávania s cieľom zaistiť bezpečnosť a kvalitu života detí, aby všetky deti mali prospech z inkluzívneho, vysokokvalitného vzdelávania, a maximalizovali tak vplyv systémov vzdelávania na rovnosť príležitostí a vymanili sa z cyklu chudoby;

33.  nalieha na členské štáty, aby zvýšili kvalitu ponúkaných vzdelávacích služieb prostredníctvom uplatňovania individuálneho prístupu a podporovania spolupráce medzi učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi a rodičmi s cieľom zabrániť deťom a mladým ľuďom, aby predčasne ukončili svoje vzdelávanie;

34.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju cenovo dostupného a prístupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), považovali ho za sociálnu investíciu na riešenie nerovnosti a výziev, ktorým čelia najmä deti zo znevýhodnených rodín, a tiež na zvýšenie povedomia rodičov o výhodách aktívnej účasti na programoch VSRD;

35.  vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívne vzdelávanie, čo by malo zahŕňať nielen zvýšenie počtu učiteľov v oblasti špeciálnej pedagogiky, ale aj začleňovanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do bežných tried;

36.  nalieha na členské štáty, aby zabezpečili všeobecný a rovnaký prístup k jasliam a materským školám pre deti zo všetkých spoločenských skupín;

37.  vyzýva členské štáty, aby podporovali plnú účasť všetkých detí v škole prostredníctvom poskytovania bezplatných učebných materiálov, výživnej školskej stravy a potrebnej dopravy do škôl pre deti postihnuté chudobou alebo ňou ohrozené, zvýšili účinnosť súčasných verejných investícií v tomto sektore a lepšie bojovali proti medzigeneračnému prenosu chudoby;

38.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všeobecnú, verejnú, bezplatnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ ide o prevenciu, imunizačné programy a primárnu starostlivosť, dostupnosť diagnostikovania, liečbu a rehabilitáciu, poskytli deťom rečovú a psychologickú terapiu, zabezpečili ženám právo na sexuálne a reprodukčné zdravie prostredníctvom zdravotnej starostlivosti o bábätká, zabezpečili zdravotnú starostlivosť o novorodencov a domáce návštevy pred pôrodom a po ňom, a to najmä v prípade predčasného pôrodu, prístup k rodinnému lekárovi, zdravotnej sestre, zubárovi, poradným službám pre rodinu a odborníkovi na duševné zdravie pre všetky deti a ich rodiny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby všetky tieto prvky zahrnuli do vnútroštátnych a európskych stratégií pre verejné zdravie;

39.  odporúča členským štátom, aby poskytovali potrebnú pomoc na zabezpečenie práva na kultúru, šport a voľný čas, prístup k otvorenému priestranstvu a zdravému prostrediu pre všetky deti s dôrazom na zabezpečenie rovnakého prístupu a kvality pre deti žijúce v chudobe, deti z odľahlých oblastí, deti so zdravotným postihnutím, deti patriace k národnostným, etnickým, náboženským, jazykovým menšinám alebo deti migrantov, deti sťahujúce sa v rámci EÚ bez ohľadu na ich občianstvo a opustené deti; pripomína právo na hranie stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

40.  zdôrazňuje potrebu zvýšenej ochrany detí, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, pred domácim násilím;

41.  nalieha na členské štáty, a to najmä na tie, v ktorých sú sociálne nerovnosti väčšie, aby posilnili sociálne práva a prístup k službám a sociálnej ochrane, ktoré musí garantovať štát, zvýšili počet zamestnancov a odborných pracovníkov v službách sociálneho zabezpečenia pracujúcich s deťmi a ich rodinami a v ich prospech, zvýšili lekársku, psychologickú a sociálnu starostlivosť a nasmerovali ju ku tým, ktorí ju najviac potrebujú, najmä ku deťom, v súlade s prístupom včasného zásahu;

42.  odporúča, aby členské štáty zaviedli mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnili a podporili ich vo vyjadrovaní vlastných informovaných názorov a zabezpečili, aby sa týmto názorom prikladal primeraný význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

43.  uznáva úlohu občianskej spoločnosti vrátane organizácií bojujúcich za práva detí a proti chudobe, pokiaľ ide o zabezpečenie súdržnosti politík EÚ, a vyzýva na posilnený občiansky dialóg o prevencii a riešení problematiky chudoby detí v členských štátoch;

44.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby si pri presadzovaní európskeho semestra a stratégie Európa 2020 ako výslovnú prioritu stanovila boj s predčasným ukončením školskej dochádzky a chudobou detí a zahrnula osobitný ukazovateľ o deťoch vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia do sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie;

45.  žiada členské štáty a Komisiu, aby sa aktívne zapojili do boja proti obchodovaniu s deťmi na účely akejkoľvek formy vykorisťovania vrátane nútených prác a sobášov, nezákonnej adopcie, protiprávneho konania a sexuálneho vykorisťovania;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali fungovanie európskych a medzinárodných sietí na boj proti chudobe a vylúčeniu detí a mládeže; upozorňuje, že je potrebné osobitne podporiť začlenenie inštitúcií z najvzdialenejších a najviac znevýhodnených regiónov do týchto sietí;

47.  považuje právo na bezplatné a univerzálne systémy vzdelávania, zdravotného a sociálneho zabezpečenia za základné predpoklady pre boj proti chudobe, najmä medzi deťmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby, majúc na pamäti tento cieľ, vzhľadom na oslabenie verejných služieb zaviedli záruku pre dieťa spolu s osobitným fondom, aby každé dieťa postihnuté chudobou mohlo mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, bezplatnému a dôstojnému bývaniu a primeranej výžive, ako súčasť integrovaného európskeho plánu boja proti chudobe detí vrátane záruky pre dieťa a programov poskytujúcich podporu a príležitosti pre rodičov na prekonanie situácií sociálneho vylúčenia a na integráciu na trhu práce;

48.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich obcí a miestnych stredísk pomoci podporovali deti a ich rodiny, a to najmä v komunitách a oblastiach najviac postihnutých chudobou detí, pričom sa pri tejto pomoci nepredpokladá len právna pomoc a poradenstvo, poradenstvo pre rodičov a pomoc zo strany škôl, ale aj, okrem iného, vzdelávanie a usmernenia v oblasti zdravého spôsobu života a bezpečného používania internetu;

49.  odporúča Komisii a členským štátom, aby vypracovali štatistické metodiky, ktoré integrujú viacrozmerné ukazovatele zoskupené podľa veku, pohlavia a jednotlivých znevýhodnených skupín do merania chudoby, sociálneho vylúčenia, nerovností, diskriminácie a životných podmienok detí (príjem rodičov, prístup ku kvalitným verejným službám, zapojenie do spoločenských a kultúrnych činností, prístup k primeraným službám formálneho a neformálneho vzdelávania, vystavenie fyzickému riziku, bezpečnosť, stabilné rodinné prostredie, miera spokojnosti so životom) s cieľom informovať o vývoji politík založených na dôkazoch a zohľadniť obmedzenia meraní relatívnej chudoby a prácu, ktorú vykonali UNDP, UNICEF a OECD a ukazovatele podskupiny Výboru pre sociálnu ochranu, ktoré idú (pokiaľ ide o riziko chudoby a vylúčenia) za ukazovatele AROPE; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali odpovede založené na komplexnom prístupe a aby plne využívali údaje zhromaždené v rámci iniciatív, ako je analýza prekrývania viacerých nedostatkov (MODA), ktorú vypracoval UNICEF; zdôrazňuje, že na lepšie posúdenie kvality služieb, výsledkov a prístupu k službám, napr. pokiaľ ide o sociálno-ekonomické postavenie a zázemie rodičov (migranti alebo menšina) a pohlavie, zdravotné postihnutie a geografické aspekty, by sa mali vypracovať ďalšie ukazovatele;

50.  vyzýva Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby navrhli stanoviská k investovaniu do detí;

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0266.

(5)

Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.

(6)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.

(7)

Ú. v. EÚ C 199E, 7.7.2012, s. 25.

(8)

Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.

(9)

Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.

(10)

Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24.

(11)

Sieť nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia, súhrnná správa „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia – štúdia o vnútroštátnych politikách, Brusel 2014.

(12)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.

(13)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.

(14)

Výskumné centrum UNICEF (2014), Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách, spáva Výskumného centra UNICEF Innocenti, karta č. 12, Florencia, s. 2.

(15)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 14.

(16)

Správa Komisie s názvom Tematická štúdia o politických opatreniach v oblasti detskej chudoby, 2008, s.9

(17)

EU-SILC (2013), štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach.

(18)

Drivers, 2014, Všeobecné a kvalitné programy pre rané detstvo, ktoré zodpovedajú potrebám a vedú k lepším a rovnocennejším výsledkom v detstve a neskoršom živote („Universal, quality early childhood programmes that are responsive to need promote better and more equal outcomes in childhood and later life“).

(19)

(Založené na výskume nadácie Eurofound)


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa, by sa všetkým deťom malo zabezpečiť právo na vzdelanie, zdravotnícke služby, bývanie, ochranu, účasť na rozhodnutiach, ktoré ich ovplyvnia, na oddych a voľný čas, vyváženú stravu a starostlivosť v rodinnom prostredí. Ustanovenia tohto dohovoru však v EÚ zďaleka nie sú splnené.

Zo všetkých správ naopak vyplýva, že v Európe dochádza k nárastu chudoby. V rokoch 2008 až 2012 vzrástol v Európe (EÚ 27 + Nórsko, Island a Švajčiarsko) počet detí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, takmer o jeden milión, pričom len od roku 2011 do roku 2012 došlo k nárastu o pol milióna(1); v EÚ 27 sa v rokoch 2008 až 2012 zvýšilo riziko chudoby a sociálneho vylúčenia z 26,5 % na 28 % (20,8 % detí žilo v rodinách s disponibilných príjmami, ktoré nedosahovali ani 60 % národného priemeru, 9 % žilo v rodinách s veľmi nízkym pracovným zapojením a 11,8 % v domácnostiach trpiacich materiálnym nedostatkom); v roku 2013 hrozilo podľa údajov Eurostatu za tento rok 26,5 miliónu detí v EÚ 28 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Podľa údajov organizácie UNICEF, v ktorých sú spojené údaje Eurostatu s údajmi OECD, však v rokoch 2008 až 2013 žilo vo vážnom materiálnom nedostatku 1,6 milióna detí v 30 európskych krajinách(2).

Vážnu situáciu predstavuje zvyšovanie percenta detí, ktoré žijú v absolútnej a dlhodobej chudobe (viac ako 3 roky), a skutočnosť, že od roku 2008 sa v krajinách ako Estónsko, Grécko alebo Taliansko zdvojnásobilo percento detí, ktoré si dva dni za sebou nemôžu dovoliť jesť mäso vrátane kuracieho alebo ryby.

Chudoba detí sa zvyšuje spoločne so sociálnymi nerovnosťami a je známou skutočnosťou, že v krajinách s najvyššou úrovňou sociálnych nerovností sú tiež najviac pravdepodobné vysoké ukazovatele chudoby a sociálneho vylúčenia detí. Ukazovateľ „priepasti chudoby“, ktorý meria rozdiel medzi hranicou chudoby a príjmami osôb, ktoré pod ňou žijú, sa zvýšil, z čoho vyplýva, že chudoba je ešte vyššia. V EÚ 27 sa od roku 2008 zvýšilo percento detí žijúcich v chudobe, ktorých rodičia majú nižšie vzdelanie, z 55,3 % na 61 %, pričom percento takýchto detí, ktorých rodičia majú vyššie vzdelanie, sa zvýšilo len o 0,5 %(3). Tiež je známa skutočnosť, že v EÚ je viac pravdepodobné, že deti narodené v hospodársky znevýhodnených štvrtiach alebo oblastiach rodičom s nižšou úrovňou vzdelania a zamestnania alebo rodičom migrantom, budú mať obmedzený prístup k zdravotníckym službám a vzdelaniu, pričom tento trend je od roku 2008 ešte silnejší, a že rodinám s jedným rodičom, a to najmä rodinám, v ktorých je jediným rodičom matka, hrozí väčšie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia (49,8 % v porovnaní s 25,2 %), pričom sa táto situácia ešte zhoršuje, ak je rodič nezamestnaný.

Sociálne nerovnosti prenášajú znevýhodnenia naprieč generáciami a negatívny vplyv chudoby a sociálneho vylúčenia na deti môže pretrvávať po celý život, keďže kognitívne a socioekonomické schopnosti sa vytvárajú v prvých rokoch života, čo znamená, že negatívne politické opatrenia, ktoré sa prijímajú v súčasnosti, budú mať nezvratný negatívny vplyv na život týchto ľudí a na spoločnosť.

Medzi faktory s najväčším vplyvom na chudobu detí patria politiky prerozdeľovania bohatstva a politika práce(4), najmä v oblasti úrovne miezd rodičov a sociálnych práv; napriek tomu však v niektorých krajinách vlády, ktoré postupovali podľa usmernení inštitúcií EÚ, znížili podporu pre deti a rodiny. Napríklad v Portugalsku počas rokov 2010 až 2013, kedy sa zároveň vykonával program trojky, prestal dostávať rodinné prídavky takmer milión detí a v období rokov 2010 až 2012 prestalo mať právo na sociálne dávky 46 342 rodín. Nie je náhodou, že práve krajiny s najnižším počtom detí žijúcich v chudobe (škandinávske krajiny, Rakúsko, Slovinsko a Holandsko) majú najsilnejšie sociálne politiky z hľadiska prístupu k bývaniu, podpory v nezamestnanosti, príspevkov na najmenšie deti a prístupu k vzdelávaniu a že v krajinách, ktoré do takýchto opatrení investujú menej, napríklad v Grécku, Taliansku, Portugalsku, Poľsku a Španielsku, je úroveň chudoby detí vyššia.(5)

Medzi rôznymi organizáciami preto existuje zhoda na tom, že hlavnou príčinou zvýšenia chudoby detí sú tzv. úsporné opatrenia (značné obmedzenie sociálnej podpory pre deti a rodiny, zvýšenie nezamestnanosti, rozšírenie neistých pracovných vzťahov a zvýšenie daňového zaťaženia). UNICEF uvádza, že škrty v rozpočtoch, najmä v krajinách Stredozemia, zvýšili nerovnosti a pričinili sa o zhoršenie životných podmienok detí; tieto politiky tak porušujú práva dieťaťa a sú porušením medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Chudoba má viacero rozmerov a mala by sa chápať nielen ako nenaplnenie základných potrieb detí, ako je strava, odev a príbytok, ale aj ako nedostatočný prístup ku kvalitným vzdelávacím a zdravotníckym službám a nemožnosť zapájať sa do športových, kultúrnych a ďalších voľnočasových aktivít. Na druhej strane, nedostatky, ktorými deti trpia, priamo súvisia so sociálnou situáciou rodín, takže riešenie problémov detí z veľkej časti znamená vyriešenie problémov rodiny.

Považujeme za zásadne dôležité, aby členské štáty zvýšili množstvo, výšku, rozsah a účinnosť sociálnej podpory osobitne určenej deťom, ale aj rodičom (v podobe podpory v nezamestnanosti alebo rozšírenia práv v oblasti materstva a otcovstva) a aby podporovali pracovné právne predpisy na zabezpečenie sociálnych práv a bezpečnosti pre rodiny a bojovali proti neistým pracovným vzťahom, nezákonnému zamestnávaniu a vykorisťovaniu pracovníkov a zaviedli alebo posilnili univerzálne sociálne dávky určené deťom ako neoddeliteľné právo dieťaťa. Je dôležité, aby Európska komisia konala v súlade s odporúčaniami, ktoré sama 20. februára 2013 prijala(6), prestala odporúčať reštrukturalizáciu a škrty vo verejnej správe členských štátov a radšej navrhla solidárnejšiu politiku zvyšovania a prerozdeľovania prostriedkov EÚ. V tomto zmysle je tiež nevyhnutné zrušiť správu hospodárskych záležitostí a fiškálnu dohodu. Tiež je dôležité, aby členské štáty a Európska komisia pri plánovaní a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti považovali deti za prioritu a využívali Európsky sociálny fond na opatrenia na zníženie chudoby detí a vypracovanie cieľov vykonávania, ktoré by sa mali pravidelne monitorovať. Členským štátom tiež odporúčame, aby do vnútroštátnych rozpočtov zahrnuli zreteľné a jasné ustanovenia týkajúce sa prostriedkov určených na boj proti chudobe detí a plnenia povinnosti chrániť deti prostredníctvom vykonávania a monitorovania plánov na zníženie chudoby detí a zároveň sa pri tom zamerali na neoddeliteľné práva detí, pričom by mali vypracovať ciele zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia detí.

Európska komisia a Európsky parlament by mali využiť príležitosť, ktorú poskytuje strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca na navýšenie rozpočtových prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby a presmerovať prostriedky pridelené napríklad pre vonkajšiu bezpečnostnú politiku do oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tiež je dôležité, aby Európska komisia zaviedla európsky minimálny príjem tak, ako ho navrhol EP vo svojom uznesení z roku 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (2010/2039(INI)).

Pre vývoj detí sú mimoriadne dôležité prvé roky života ešte pred povinnou školskou dochádzkou, keďže práve v tomto období si deti vytvárajú základné schopnosti; prístup ku kvalitnému vzdelávaniu má významný vplyv na sebavedomie, schopnosť zapojiť sa do spoločenského života a na dobré zdravie. Priemerná miera poskytovania vzdelania pre deti do troch rokov v EÚ napriek tomu dosahuje zhruba 30 %(7) a v 11 krajinách (Rumunsko, Poľsko, Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko, Chorvátsko a Lotyšsko) nepokrýva ani 15 %, pričom detí z najchudobnejších rodín majú obmedzenejší prístup k starostlivosti.(8) Na druhej strane, priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ v roku 2012 dosahovala 13 % a v niektorých krajinách bola vyššia ako 20 % (Portugalsko, Španielsko a Malta)(9). Členským štátom preto odporúčame, aby všetkým deťom zabezpečili prístup k bezplatnému a kvalitnému verejnému vzdelávaniu v každom veku vrátane raného detstva a zabezpečili primeraný pomer počtu učiteľov a detí. odporúčame tiež nespoplatňovať učebné materiály a dopravu do škôl počas školského roku;

Deťom, ktoré sa narodili v chudobe, hrozí väčšie riziko chronických ochorení a zdravotných problémov. Dokonca aj v krajinách, kde je právo na zdravie zakotvené v zákone, existuje mnoho detí, ktoré nemajú prístup k vyšetreniam, ktoré poskytuje rodinný lekár, alebo k zubárskym vyšetreniam, a to najmä z dôvodu nedostupnosti verejných služieb, liekov alebo vysokých nákladov; v rodinách z nižších sociálnych vrstiev je tiež oveľa vyššia úmrtnosť novorodencov.

Rovnako ekonomické problémy rodín vedú k nárastu problémov s duševným zdravím u rodičom a k rozvratu rodín, čo sa nepochybne odráža na psychickej a sociálnej pohode detí.

Je hanbou, že v krajinách ako Portugalsko, sa viac prostriedkov vydáva na zaplatenie úrokov z verejného dlhu, než na verejné zdravotnícke služby. Členským štátom odporúčame, aby zabezpečili všeobecnú, verejnú, bezplatnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ ide o prevenciu a primárnu starostlivosť, dostupnosť diagnostikovania, liečby a rehabilitácií, zabezpečili ženám právo na sexuálne a reprodukčné zdravie prostredníctvom zdravotnej starostlivosti o novorodencov a pomoc matkám pred pôrodom a po ňom, a to najmä v prípade predčasného pôrodu, prístup k rodinnému lekárovi, zubárovi a odborníkovi na duševné zdravie pre všetky deti a aby všetky tieto prvky zahrnuli do národných a európskych stratégii pre verejné zdravie.

Treba poznamenať, že 11 % detí žije v rodinách, ktoré minú vyše 40 % disponibilných príjmov na domácnosť (v Grécku toto percento dosahuje 38 %), a v posledných správach európskeho združenia organizácií, ktoré pomáhajú bezdomovcom (European Federation of National Organisations working with the Homeless) sa uvádza, že ubytovacie zariadenia pre bezdomovcov čoraz častejšie poskytujú ubytovanie ženám, mladým ľuďom a rodinám s deťmi, pričom najviac sú zastúpené deti migrantov. Vyzývame členské štáty, aby sa neuchyľovali k možnosti zhabania a exekúcie domov, pokiaľ rodiny nemajú dostatočný príjem na zabezpečenie živobytia, alebo k postupom peňažných exekúcií.

Vyzývame zároveň členské štáty, aby poskytovali potrebné dotácie na zabezpečenie práva na kultúru, šport a voľný čas pre všetky deti s osobitným zameraním na deti žijúce v chudobe, v odľahlých oblastiach, deti so zdravotným postihnutím a migrantov; v záujme ochrany detí pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním je dôležité posilniť sociálne práva, ktoré musí garantovať štát, a zvýšiť počet zamestnancov a odborných pracovníkov v službách sociálneho zabezpečenia s cieľom zvýšiť ochranu mladých ľudí prostredníctvom lekárskej, psychologickej a sociálnej starostlivosti.

(1)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.

(2)

Výskumné centrum UNICEF (2014), Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách, spáva Výskumného centra UNICEF Innocenti, karta č. 12, Florencia, s. 3.

(3)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 18.

(4)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 5.

(5)

Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe, Brusel, 2014, s. 12 (na základe štúdie Európskej komisie s názvom Tematická štúdia o politických opatreniach týkajúcich sa chudoby detí (Thematic study on policy measures concerning child poverty) z roku 2008 a štúdie Výboru pre sociálnu ochranu s názvom Riešenie chudoby detí a jej prevencia (Tackling and Preventing Child Poverty) z roku 2012.

(6)

‘Investovať do detí a východisko z bludného kruhu znevýhodnenia’ http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P8-TA-2014-0070 - def_1_3 (C(2013)778), 2013

(7)

EU-SILC (2013), štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach.

(8)

Výbor pre sociálnu ochranu (2012), Riešenie chudoby detí a jej prevencia.

(9)

EU-SILC (2013), štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach.


VÝSLEDKY ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Arne Gericke, Marian Harkin, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Dieter-Lebrecht Koch, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Neoklis Sylikiotis, Tom Vandenkendelaere

Právne oznámenie