Postup : 2015/2063(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0316/2015

Predkladané texty :

A8-0316/2015

Rozpravy :

PV 24/11/2015 - 12
CRE 24/11/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 25/11/2015 - 9.7
CRE 25/11/2015 - 9.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0410

SPRÁVA     
PDF 621kWORD 293k
3.11.2015
PE 551.967v02-00 A8-0316/2015

o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami

(2015/2063(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Rachida Dati

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami

(2015/2063(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10 a 21 Zmluvy o Európskej únii a články 4, 8, 10, 16, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na publikácie s názvom Prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie – Správa o kľúčových údajoch č. 2: Moslimovia a Prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva o skúsenostiach a vnímaní židovského národa, pokiaľ ide o trestné činy z nenávisti a diskrimináciu v členských štátoch Európskej únie, ktoré zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA),

–   so zreteľom na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN prijaté 8. októbra 2014, o terorizmom spôsobených hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7 a 8, článok 10 ods. 1 a články 11, 12, 21, 48, 49, 50 a 52,

–   so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2010 s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673) a na vytvorenie siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),

–   so zreteľom na revidovanú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov, ktorú prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojej schôdzi 19. mája 2014 a schválila Rada na svojom zasadnutí z 5. a 6. júna 2014 (dok. 9956/14),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 s názvom Záverečná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

–   so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu za rok 2014,

–   so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178 (2014)),

–   so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(2),

–   so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) z 9. októbra a 5. decembra 2014,

–   so zreteľom na vyhlásenie z neformálneho zasadnutia Rady SVV z 11. januára 2015,

–   so zreteľom na svoju plenárnu rozpravu z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach(3),

–   so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady SVV v Rige 29. a 30. januára 2015,

–   so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 12. a 13. marca 2015,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–   so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov,

–   so zreteľom na dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu a akčný plán Rady Európy o boji proti násilnému extrémizmu a radikalizácii vedúcej k terorizmu, ktoré boli prijaté 19. mája 2015,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody (COM(2011)0327),

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0316/2015),

A.   keďže viac ako 5 000 európskych občanov sa pripojilo k teroristickým organizáciám a iným vojenským formáciám, a to najmä k príslušníkom Islamského štátu v Iraku a Sýrii (Dá’iš ), k organizácii Džabhat an-Nusra a k iným organizáciám za hranicami Európskej únie, najmä v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA); keďže tento jav sa neustále zrýchľuje a naberá značných rozmerov;

B.   keďže z „radikalizácie“ sa stal pojem opisujúci jav preberania netolerantných názorov, stanovísk a myšlienok, ktoré môžu viesť k násilnému extrémizmu;

C.   keďže nedávne teroristické útoky vo Francúzsku, v Belgicku, Tunisku a Kodani poukazujú na bezpečnostnú hrozbu, ktorá vyplýva z prítomnosti a pohybu týchto „zahraničných“ bojovníkov, ktorí sú v mnohých prípadoch občanmi EÚ, na území Európy a v jej susedstve; keďže EÚ tieto útoky ostro odsúdila a zaviazala sa bojovať proti terorizmu spolu s členskými štátmi, a to na území EÚ aj za jej hranicami;

D.   keďže teroristická hrozba v EÚ je značná, predovšetkým v tých členských štátoch, ktoré boli alebo stále sú vojensky angažované v zámorských operáciách na Blízkom východe a v Afrike;

E.   keďže radikalizácia týchto tzv. európskych bojovníkov je zložitý a dynamický jav, ktorý vychádza zo súboru globálnych, sociologických a politických faktorov; keďže nezodpovedá jednému jedinému profilu a týka sa mužov, žien a najmä mladých európskych občanov akéhokoľvek sociálneho pôvodu, pričom spoločným rysom je pocit rozporu so spoločnosťou; keďže príčiny radikalizácie môžu byť rovnako socioekonomické, ideologické, osobné alebo psychologické, a keďže preto je nutné ju chápať vo svetle životného príbehu každej príslušnej osoby;

F.   keďže terorizmus a radikalizácia vedú k veľkým zmätkom v oblasti náboženstiev a tie zase vedú k eskalácii trestných činov a nenávistných prejavov motivovaných rasizmom, xenofóbiou alebo netoleranciou voči názoru, viere či náboženstvu; keďže je zásadne dôležité pamätať na to, že jednou z príčin radikalizácie je opustenie správnej cesty daného náboženstva a nie toto náboženstvo ako také;

G.   keďže radikalizácia nemá byť spájaná s akoukoľvek jednou ideológiou či vierou, ale naopak sa môže objaviť v rámci ktorejkoľvek ideológie či viery;

H.   keďže boj proti radikalizácii nemožno obmedzovať na islamskú radikalizáciu; keďže náboženská radikalizácia a násilný extrémizmus sa týkajú aj celého afrického kontinentu; keďže politická radikalizácia v roku 2011 ovplyvnila aj Európu, a to útokmi, ktoré spáchal Anders Behring Breivik;

I.   keďže veľkú väčšinu teroristických útokov v krajinách EÚ už mnoho rokov páchajú separatistické organizácie;

J.   keďže podľa Europolu došlo v roku 2013 v EÚ ku 152 teroristickým útokom – z toho dva boli nábožensky motivované a 84 ich bolo motivovaných etnicko-nacionalisticky alebo separatisticky, pričom v roku 2012 bolo v EÚ spáchaných 219 teroristických útokov, z čoho 6 bolo nábožensky motivovaných;

K.   keďže boj proti terorizmu a predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami stále patrí predovšetkým do právomoci členských štátov, ale európska spolupráca je zásadne dôležitá pre účinnú a efektívnu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva v záujme boja proti cezhraničným hrozbám, ktoré predstavuje terorizmus; keďže preto je potrebný jednotný európsky prístup, ktorý bude predstavovať pridanú hodnotu, pokiaľ ide o koordináciu alebo prípadnú harmonizáciu právnych predpisov uplatňovaných v priestore, v ktorých majú európski občania slobodu pohybu, a pokiaľ ide o zabezpečenie účinnosti prevencie a boja proti terorizmu; keďže boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti;

L.  keďže ľudské práva musia byť centrálnym prvkom politík Únie v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii, pričom treba zároveň zabezpečiť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi verejnou bezpečnosťou a dodržiavaním základných práv vrátane práva na bezpečnosť, súkromie a práva na slobodu prejavu, náboženského vyznania a združovania;

M.   keďže židovské komunity sú jedným z terčov týchto teroristických a antisemitských útokov, čo vedie k narastajúcemu vnímaniu neistoty a strachu v týchto komunitách v Európe;

N.   keďže vzostup terorizmu a počtu zahraničných bojovníkov zvýšil netoleranciu voči etnickým a náboženským komunitám v niekoľkých krajinách v Európe; keďže opatrenia založené na celostnom prístupe k boju proti diskriminácii všeobecne a islamofóbii a antisemitizmu konkrétne sa v rámci úsilia o špecifickú prevenciu teroristického extrémizmu vzájomne dopĺňajú;

O.   keďže určité množstvo nástrojov na zvládnutie radikalizácie európskych občanov v Európe už existuje a keďže EÚ a členské štáty by mali tieto nástroje plnohodnotne využívať a usilovať sa o ich zlepšovanie v tom smere, aby zodpovedali výzvam, ktorým EÚ a členské štáty v súčasnosti čelia; keďže pretrváva nepriaznivá zdržanlivosť členských štátov, pokiaľ ide o spoluprácu v citlivých oblastiach, ako je výmena informácií a spravodajských informácií; keďže so zreteľom na čoraz väčší význam teroristickej radikalizácie, ktorá je v úplnom rozpore s európskymi hodnotami, je nutné zaviesť nové prostriedky, pričom ich zavedenie sa musí uskutočniť v súlade s Chartou základných práv;

P.   keďže je nevyhnutné, aby sa pri vykonávaní všetkých opatrení členských štátov a EÚ dodržiavali základné práva a občianske slobody, konkrétne právo na súkromný život, právo na bezpečnosť, právo na ochranu údajov, prezumpcia neviny, právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces, sloboda prejavu a sloboda náboženského vyznania; keďže bezpečnosť európskych občanov nesmie byť na úkor ich práv a slobôd; keďže tieto dve zásady sú v skutočnosti dve strany jednej mince;

Q.   keďže rozsah boja proti riziku radikalizácie a rozsah predchádzania náboru teroristickými organizáciami sa medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie môže výrazne líšiť; keďže niektoré členské štáty už uskutočnili účinné opatrenia proti tomuto javu, zatiaľ čo iné v tomto smere zaostávajú;

R.   keďže je naliehavo potrebné zaujať jednotný prístup na európskej úrovni v oblasti predchádzania radikalizácii a získavania európskych občanov teroristickými organizáciami s cieľom potlačiť tento silnejúci jav tak, aby sa zastavila vlna odchodov európskych občanov do konfliktných zón, aby sa deradikalizovali osoby, ktoré ostávajú doma, a aby sa zabránilo páchaniu ďalších teroristických činov;

S.   keďže ide o medzinárodný jav a poučiť sa možno z mnohých častí sveta;

T.   keďže v súčasnosti je potrebné klásť väčší dôraz skôr na preventívne ako na reaktívne opatrenia proti radikalizácii európskych občanov a ich získavaniu teroristickými organizáciami a investovať do nich; keďže stratégia boja proti extrémizmu, radikalizácii a náboru teroristov v EÚ môže fungovať len v prípade, ak sa vypracuje súbežne so stratégiou integrácie a sociálneho začleňovania, ako aj reintegrácie a deradikalizácie tzv. navrátilých zahraničných bojovníkov;

U.   keďže niektoré spôsoby používania internetu vedú k radikalizácii a umožňujú fanatikom na celom svete vzájomne sa spájať a uskutočňovať nábor zraniteľných jednotlivcov bez akéhokoľvek fyzického kontaktu a ťažko vysledovateľným spôsobom;

V.   keďže je zásadne dôležité jasne rozlišovať medzi správaním zameraným na prípravu a/alebo podporu teroristických útokov a činmi alebo názormi extrémistov, ktorým chýba tzv. mens rea a actus reus;

W.   keďže teroristická radikalizácia je zrejme pripísateľná faktorom, ktoré sú z hľadiska Únie interné aj externé;

X.   keďže boj proti teroristickej radikalizácii musí byť súčasťou celkového prístupu zameraného na zaistenie otvorenej Európy založenej na súbore spoločných hodnôt;

Y.   keďže radikalizácia mládeže by sa nemala oddeľovať od jej sociálneho a politického kontextu a je nutné preskúmať ju zo širšieho hľadiska sociológie konfliktu a štúdií násilia;

Z.   keďže príčiny teroristickej radikalizácie neboli dosiaľ dostatočne preskúmané; keďže nedostatočnú integráciu nemožno vnímať ako primárnu príčinu teroristickej radikalizácie;

AA.   keďže podľa Európskeho súdneho dvora skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii Rady 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“; na druhej strane, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala takýto trestný čin alebo je vinná za takéto činy, je nevyhnutné posúdiť konkrétne okolnosti v každom jednotlivom prípade a vyhodnotiť, či dotknutej osobe možno prisúdiť individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov;

AB.   keďže platí, že na to, aby sa povolenie na pobyt udelené utečencovi mohlo zrušiť z dôvodu, že podporuje takúto teroristickú organizáciu, sú príslušné orgány pod kontrolou vnútroštátnych súdov povinné vykonať individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa činností predmetného utečenca, ako aj predmetnej organizácie;

I. Európska pridaná hodnota v predchádzaní radikalizácii

1.   zdôrazňuje, že terorizmus nemôže a nemal by byť spájaný so žiadnym konkrétnym náboženstvom, národnosťou ani civilizáciou;

2.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nezabráni vytváraniu podmienok umožňujúcich šírenie terorizmu, problém v podobe občanov EÚ cestujúcich do iných krajín s cieľom pripojiť sa k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám, ako aj osobitné bezpečnostné riziko, ktoré predstavujú po návrate do EÚ a susedných krajín, sa budú v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zhoršovať, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú eskaláciu v regióne MENA; požaduje vypracovanie komplexnej štúdie o účinnosti vnútroštátnych opatrení a opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a boj proti terorizmu;

3.   žiada Európsku komisiu, aby čo najrýchlejšie zaviedla akčný plán na realizáciu a hodnotenie stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov na základe výmeny najlepších postupov a spoločného využívania zručností v rámci Európskej únie, hodnotenia opatrení prijatých v členských štátoch a spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a aby sa pritom plne dodržiavali medzinárodné dohovory o ľudských právach a uplatňoval participatívny a konzultačný prístup zahŕňajúci všetky zainteresované strany a odvetvia; domnieva sa, že Komisia by mala podporovať členské štáty pri vyvíjaní účinnej a intenzívnej komunikačnej stratégie zameranej na predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov a občanov tretích krajín, ktorí žijú v EÚ, teroristickými organizáciami a mala by k tomuto vývoju prispievať;

4.   vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje stratégie a vymieňali si informácie a skúsenosti, ktoré majú k dispozícii, aby zaviedli osvedčené postupy, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby spolupracovali pri prijímaní nových krokov v oblasti boja proti radikalizácii a náboru teroristov aktualizáciou vnútroštátnych politík v oblasti prevencie a zriadením sietí odborníkov na mieste na základe desiatich prioritných oblastí opatrení, ktoré sú identifikované v stratégii EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov(4); zdôrazňuje význam podpory a posilňovania cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v tejto oblasti a poukazuje na kľúčový význam poskytovania primeraných zdrojov a odbornej prípravy policajným jednotkám pôsobiacim v teréne;

5.   požaduje plné zverejnenie akčných plánov a usmernení Rady týkajúcich sa súčasnej stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov;

6.   domnieva sa, že členské štáty a európske inštitúcie majú pri hľadaní spoločného vymedzenia na účely trestného stíhania osôb považovaných za tzv. zahraničných bojovníkov používať dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ako aj rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkové štúdie primárnych príčin, procesov a rôznych vplyvov a faktorov, ktoré vedú k radikalizácii, a to s podporou nového centra excelentnosti v rámci siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN);

7.   trvá na tom, že je dôležité plnohodnotne využívať už existujúce nástroje na prevenciu a boj proti radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že je dôležité celostným a komplexným spôsobom využívať všetky relevantné vnútorné aj vonkajšie nástroje; odporúča, aby Komisia a členské štáty využívali dostupné prostriedky, a to najmä v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť prostredníctvom policajného nástroja Fondu pre vnútornú bezpečnosť, na podporu projektov a opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a jej centrum excelentnosti pri dosahovaní cieľa spočívajúcom v komplexnom boji proti radikalizácii európskych občanov; žiada, aby táto sieť mala lepšiu publicitu a viditeľnosť medzi aktérmi, ktorí bojujú proti radikalizácii;

II. Predchádzanie násilnému extrémizmu a teroristickej radikalizácii vo väzniciach

8.   zdôrazňuje, že väznice sú aj naďalej jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií a teroristickej radikalizácie; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom riešiť nárast teroristickej radikalizácie v európskych väzniciach; nabáda členské štáty, aby podnikli okamžité kroky proti preplneným väzniciam, čo je v mnohých členských štátoch akútnym problémom, ktorý výrazne zvyšuje riziko radikalizácie a znižuje možnosti nápravy; pripomína, že verejné zariadenia určené na ochranu mládeže, ako aj detenčné a nápravné strediská, sa takisto môžu stať miestami radikalizácie maloletých, ktorí sú osobitne zraniteľným cieľom;

9.   nabáda Európsku komisiu, aby na základe najlepších postupov navrhla usmernenia o opatreniach, ktoré sa majú pri plnom dodržiavaní ľudských práv uplatňovať v európskych väzniciach a ktoré sú zamerané na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu, aby sa predchádzalo radikalizácii väzňov; zdôrazňuje, že oddeľovanie väzňov, v prípade ktorých sa zistí, že boli stúpencami násilného extrémizmu alebo že už prešli náborom teroristických organizácií, od ostatných väzňov v tej istej väznici, je jedným z účinných prostriedkov, ako predchádzať tomu, aby bola teroristická radikalizácia na väzňoch vynucovaná inými väzňami prostredníctvom zastrašovania a ďalších metód, a ako zabrániť šíreniu radikalizácie v týchto zariadeniach; odporúča však, aby sa každé takéto opatrenie realizovalo od prípadu k prípadu a aby podliehalo súdnemu rozhodnutiu; ďalej odporúča, aby Komisia a členské štáty preskúmali svedectvá a skúsenosti týkajúce sa separovania zadržiavaných vo väzniciach s cieľom zabrániť šíreniu radikalizácie; domnieva sa, že toto posúdenie určite prispeje k rozvoju týchto postupov v národných väzenských systémoch; pripomína však, že tieto opatrenia by mali byť primerané a v plnom súlade s právami väzňov;

10.   podporuje zavedenie odborných školení pre všetkých zamestnancov väzníc,ako aj pre partnerov pôsobiacich v trestnom systéme, duchovných a pracovníkov MVO, ktorí sú v styku s väzňami, aby sa naučili vo včasnom štádiu odhaľovať prejavy správania smerujúceho k radikalizácii a extrémizmu, predchádzať im a riešiť ich; trvá na dôležitosti vhodného vzdelávania a náboru náboženských, filozofických a laických predstaviteľov pracujúcich vo väzniciach, a to nielen, aby sa adekvátnym spôsobom vyhovelo kultúrnym a duchovným potrebám väzňov vo väzniciach, ale aj aby sa prispelo k boju proti potenciálnym radikálnym prejavom;

11.   nabáda na zavedenie a zodpovedajúce financovanie vzdelávacích programov v európskych väzniciach, ktoré budú podporovať kritické myslenie, náboženskú toleranciu a opätovné začlenenie väzňov do spoločnosti, ale aj ponúkať špeciálnu pomoc tým, ktorí sú mladí, zraniteľní a náchylnejší podľahnúť radikalizácii a náboru teroristickými organizáciami, a to všetko pri plnom dodržiavaní ľudských práv zadržiavaných osôb; domnieva sa, že sprievodné opatrenia by sa mali ponúkať aj po prepustení z väzenia;

12.   uznáva, že ústredným prvkom takéhoto úsilia je väzenské prostredie, ktoré plne rešpektuje ľudské práva väzňov a je v súlade s medzinárodnými a regionálnymi normami vrátane Štandardných minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

III. Predchádzanie teroristickej radikalizácii na internete

13.   konštatuje, že internet vzhľadom na svoj globálny a cezhraničný charakter prináša špecifické výzvy, ktoré môžu viesť k právnym medzerám a jurisdikčným konfliktom, čo osobám uskutočňujúcim nábor a radikalizovaným osobám umožňuje poľahky komunikovať na diaľku zo všetkých kútov sveta bez fyzických hraníc, bez potreby vytvárať základňu a hľadať útočisko v konkrétnej krajine; pripomína, že internet a sociálne siete sú významnými platformami urýchľovania radikalizácie a fundamentalizmu, pretože umožňujú rýchle a hromadné šírenie nenávistných správ a oslavy terorizmu; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom týchto myšlienok, ktoré obhajujú terorizmus, najmä na mladších ľudí, ktorí predstavujú mimoriadne zraniteľnú kategóriu obyvateľstva; zdôrazňuje úlohu vzdelávacích a verejných osvetových kampaní pri predchádzaní radikalizácii na internete; potvrdzuje, že je zástancom slobody prejavu nielen v offline, ale aj v online prostredí, a vyjadruje presvedčenie, že táto sloboda by mala byť zohľadňovaná v rámci všetkých regulačných opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, ku ktorej dochádza prostredníctvom internetu a sociálnych médií; berie na vedomie otvorenie dialógu na európskej úrovni s internetovými spoločnosťami s cieľom zabrániť šíreniu nezákonného obsahu online a umožniť jeho rýchle odstránenie v súlade s právom EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri dôslednom dodržiavaní slobody prejavu; vyzýva na prijatie účinnej stratégie na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu nabádajúceho k násilnému extrémizmu pri súčasnom dodržiavaní základných práv a slobody prejavu, ktorá by predovšetkým prispievala k šíreniu účinnej diskusie zameranej proti teroristickej propagande;

14.   pripomína, že internetové spoločnosti a poskytovatelia internetových služieb majú právnu zodpovednosť spolupracovať s orgánmi členských štátov pri odstraňovaní akéhokoľvek nezákonného obsahu šíriaceho násilný extrémizmus, a to urýchlene a pri plnom dodržiavaní zásady právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu; domnieva sa, že členské štáty by mali zvážiť právne kroky proti internetovým spoločnostiam, ktoré odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu zo svojich internetových platforiem; domnieva sa, že odmietnutie či úmyselné marenie spolupráce zo strany internetových platforiem, ktoré umožní šírenie takéhoto nezákonného obsah, by sa malo považovať za akt spoluúčasti, ktorý možno prirovnať k úmyslu spáchať trestný čin alebo k nedbanlivosti, a že v takýchto prípadoch by zodpovedné osoby mali byť postavené pred súd;

15.   vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili prísnejšiu kontrolu webových lokalít podnecujúcich nenávisť;

16.   je presvedčený, že internet je účinná platforma na šírenie výpovedí o dodržiavaní ľudských práv a vzorovaní násiliu; domnieva sa, že internetový priemysel a poskytovatelia internetových služieb by mali spolupracovať s orgánmi členských štátov a občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať silné a zaujímavé argumenty zamerané na boj proti nenávistným prejavom a radikalizácii na internete, ktoré by mali byť založené na Charte základných práv Európskej únie; vyzýva digitálne platformy, aby spolupracovali s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a organizáciami, ktorých oblasťou odbornosti je teroristická deradikalizácia či vyhodnocovanie nenávistných prejavov, s cieľom podieľať sa na šírení preventívnych správ vyzývajúcich na rozvoj kritického myslenia a na deradikalizáciu, ako aj na hľadanie zákonných spôsobov boja proti oslave terorizmu a nenávistným prejavom, a aby tým sťažovali radikalizáciu v online prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvíjanie takejto spochybňujúcej argumentácie v online prostredí a úzko spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom posilniť kanály šírenia a propagácie demokratických prejavov a prejavov odsudzujúcich násilie;

17.   podporuje zavedenie programov v oblasti zvyšovania informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu; podporuje zavádzanie programov zameraných na zvyšovanie informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a o rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu;

18.   zastáva názor, že príprava protiargumentov, a to aj v tretích krajinách, je jedným z kľúčových prvkov boja proti atraktívnosti teroristických skupín v regióne MENA; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu iniciatív ako SSCAT (poradný tím pre strategickú komunikáciu v Sýrii) a presadzovala zavádzanie a financovanie projektov tohto druhu v tretích krajinách;

19.   domnieva sa, že internetové odvetvie a poskytovatelia internetových služieb musia prostredníctvom odkazov na internete umožniť uprednostňovanie správ týkajúcich sa predchádzania radikalizácii pred správami, ktoré oslavujú terorizmus; domnieva sa, že by sa v rámci Europolu mala vytvoriť špecializovaná európska jednotka na šírenie osvedčených postupov v členských štátoch pri súčasnej trvalej spolupráci s internetovými operátormi, s cieľom zdôrazňovať obsah, ktorý umožňuje vyváženie prejavov nenávisti a oslavy terorizmu, a tým sťažiť radikalizáciu prostredníctvom internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účinné využívanie protiargumentov a zmierňovacích opatrení prostredníctvom internetu;

20.   podporuje zavedenie opatrení, ako je umožnenie všetkým používateľom internetu jednoducho a rýchlo nahlásiť protiprávny obsah, ktorý sa objavuje na internete a na sociálnych sieťach, a oznámiť ho príslušným orgánom, a to aj prostredníctvom horúcich liniek, pričom budú dodržiavané ľudské práva, najmä sloboda prejavu, ako aj právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy;

21.   domnieva sa, že každý členský štát by mal zriadiť špeciálny útvar, ktorý bude zodpovedný za nahlasovanie nezákonného obsahu na internete a zjednodušenie odhaľovania a odstraňovania takéhoto obsahu; víta skutočnosť, že Europol zriadil jednotku pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ktorá je zodpovedná za odhaľovanie nezákonného obsahu a za podporu členských štátov v tomto smere, a to pri plnom dodržiavaní základných práv všetkých zúčastnených strán; odporúča, aby takéto útvary mohli spolupracovať aj s protiteroristickým koordinátorom EÚ a Európskym centrom boja proti terorizmu v rámci Europolu, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti; ďalej nabáda členské štáty na vzájomnú spoluprácu v týchto záležitostiach, ako aj na spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ;

22.   víta skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2016 sa vytvára Európske centrum boja proti terorizmu (ECTC), ktorého bude európsky útvar na nahlasovanie obsahu súčasťou; zdôrazňuje, že je nutné zaistiť finančné prostriedky potrebné na vykonávanie ďalších úloh uložených Europolu v súvislosti so zriadením Európskeho centra boja proti terorizmu; žiada, aby bol Parlament náležitým spôsobom zapojený do zriaďovania tohto centra, do určovania jeho pracovnej náplne, jeho úloh a financovania;

23.  je toho názoru, že radikalizáciu na internete bude možné zastaviť jedine posilnením európskych nástrojov na boj proti počítačovej kriminalite; odporúča, aby sa posilnil mandát a zdroje Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ako aj mandát a zdroje Europolu a Eurojustu, aby tak EC3 mohlo zohrávať skutočnú úlohu pri lepšom zisťovaní a riešení hrozieb na internete a lepšom odhaľovaní prostriedkov, ktoré používajú teroristické organizácie; pripomína, že v Europole aj v členských štátoch sú potrební riadne vyškolení odborníci, aby bolo možné reagovať na túto konkrétnu hrozbu; vyzýva PK/VP, aby zreorganizovala Situačné stredisko (SitCen) a Spravodajské stredisko (IntCen) EÚ a zaistila ich koordináciu s protiteroristickým koordinátorom v záujme lepšieho sledovania trestnej činnosti na internete a šírenia nenávistných prejavov súvisiacich s radikalizáciou a terorizmom; naliehavo žiada členské štáty, aby výrazne zintenzívnili výmenu informácií medzi sebou a s príslušnými štruktúrami a agentúrami EÚ;

24.   domnieva sa, že všetky opatrenia EÚ a vnútroštátne opatrenia zamerané na predchádzanie šíreniu násilného extrémizmu európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami by mali dodržiavať základné práva EÚ a príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane dodržiavania zásady prezumpcie neviny, zásady právnej istoty, práva na spravodlivý a nestranný proces, práva na odvolanie a zásady nediskriminácie;

IV. Predchádzanie radikalizácii vzdelávaním a sociálnym začleňovaním

25.   zdôrazňuje význam úlohy škôl a vzdelania pri predchádzaní radikalizácii; pripomína rozhodujúcu úlohu, ktorú školy zohrávajú pri podpore integrácie v rámci spoločnosti a rozvíjaní kritického myslenia, ako aj pri presadzovaní nediskriminácie; vyzýva členské štáty, aby vzdelávacie inštitúcie podporovali v poskytovaní kurzov a akademických programov zameraných na posilňovanie porozumenia a tolerancie, najmä so zreteľom na rôzne náboženstvá, dejiny jednotlivých náboženstiev, filozofií a ideológií; zdôrazňuje potrebu výučby o základných hodnotách a demokratických zásadách Únie, ako sú ľudské práva; zdôrazňuje, že povinnosťou členských štátov je zaručiť, aby ich vzdelávacie systémy rešpektovali a presadzovali hodnoty a zásady EÚ a aby ich fungovanie nebolo v rozpore so zásadou nediskriminácie a integrácie;

26.   naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby vo všetkých školách (na primárnej aj sekundárnej úrovni) existovali vzdelávacie programy o používaní internetu zamerané na vzdelávanie a školenie zodpovedných, kriticky zmýšľajúcich a právo dodržiavajúcich používateľov internetu;

27.   zdôrazňuje, že je dôležité umožniť učiteľom, aby aktívne vystupovali proti všetkým formám diskriminácie a rasizmu; zdôrazňuje zásadnú úlohu vzdelávania a kompetentných a nápomocných učiteľov nielen pri posilňovaní sociálnych väzieb, stimulovaní pocitu spolupatričnosti, rozvíjaní znalostí, zručností a schopností, vštepovaní základných hodnôt a zlepšovaní sociálnych, občianskych a medzikultúrnych schopností, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, ale aj pri napomáhaní mladých ľudí – v úzkej spolupráci s ich rodičmi a rodinami –, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými členmi spoločnosti, ktorí sú otvorení iným názorom; zdôrazňuje, že školy môžu posilňovať odolnosť študentov voči radikalizácii tým, že poskytnú bezpečné prostredie a čas na diskusiu o kontroverzných a citlivých záležitostiach, ako aj na ich skúmanie; poukazuje na to, že dospievajúci mladí ľudia predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, pretože sa nachádzajú v zložitej životnej etape, keď si vytvárajú systém hodnôt, hľadajú zmysel svojho života a zároveň sú veľmi citliví a náchylní na manipuláciu; pripomína, že radikalizované môžu byť skupiny i jednotlivci, a uznáva, že reakcia na individuálnu a skupinovú radikalizáciu sa môže líšiť; zdôrazňuje, že úlohou spoločnosti je ponúknuť mladým ľuďom lepšiu životnú perspektívu a uplatnenie, a to najmä prostredníctvom kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje úlohu vzdelávacích inštitúcií, ktoré učia mládež rozoznávať a zvládať riziká a vyberať si bezpečnejšie riešenia a podporujú silný pocit spolupatričnosti, spoločnej komunity, podpory starostlivosti a zodpovednosti za druhých; zdôrazňuje, že je potrebné využívať rôzne príležitosti, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a študijné programy, aby sa mladí ľudia oboznamovali s rozmanitými národnostnými, regionálnymi, náboženskými a etnickými identitami, ktoré existujú v Európe;

28.   zdôrazňuje, že rozmanitosť Európy a jej multikultúrne komunity tvoria neoddeliteľnú súčasť jej sociálnej štruktúry a sú kľúčovou kultúrnou hodnotou; domnieva sa, že každá politika venovaná boju proti radikalizácii musí byť citlivá a primeraná, tak aby rešpektovala a posilňovala rozmanitú sociálnu štruktúru komunít;

29.   zdôrazňuje význam kombinácie programov deradikalizácie s opatreniami, ako je zriaďovanie partnerstiev s predstaviteľmi komunít, investovanie do sociálnych a susedských projektov zameraných na odstraňovanie hospodárskej a geografickej marginalizácie, ako aj mentorské systémy pre odcudzených a vylúčených mladých ľudí, ktorým hrozí riziko radikalizácie; pripomína, že všetky členské štáty sú povinné dôsledne uplatňovať antidiskriminačné nástroje EÚ a prijať účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti ako súčasť stratégie boja proti radikalizmu;

30.   vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri uskutočňovaní komunikačnej kampane na zvýšenie povedomia mladých ľudí a odborných zamestnancov o problematike radikalizácie; zdôrazňuje, že školenia a informačné kampane musia byť prioritne zamerané na včasný zásah s cieľom ochrániť jednotlivcov a odviesť ich od akéhokoľvek rizika radikalizácie; nabáda členské štáty, aby vyučujúcim a pedagogickým pracovníkom poskytli osobitnú odbornú prípravu a primerané nástroje, aby tak mohli odhaliť prípadné znepokojivé zmeny v správaní, identifikovať okruhy rovnako zmýšľajúcich, ktoré jav radikalizácie umocňujú napodobňovaním a súťaživosťou, a aby  mohli zaujať adekvátny postoj k mladým, ktorí môžu ľahko podľahnúť náboru teroristickými organizáciami; okrem toho nabáda členské štáty, aby investovali do špecializovaných zariadení v blízkosti škôl slúžiacich ako kontaktné miesta pre mladých ľudí, ale aj pre ich rodiny, učiteľov a príslušných odborníkov, aby sa tak mohli zapájať do mimoškolských činností vrátane psychologického poradenstva; zdôrazňuje význam existencie jednoznačných usmernení v tejto oblasti v záujme neoslabenia primárnej úlohy učiteľov, pracovníkov s mládežou a ostatných, pre ktorých sú prvoradým záujmom dobré životné podmienky jednotlivca, pretože nadmerné zasahovanie verejných orgánov by mohlo byť kontraproduktívne;

31.   poukazuje na možnosti, ktoré sa členským štátom a odborníkom na vzdelávanie v oblasti médií ponúkajú v rámci programu Kreatívna Európa; konštatuje, že programy EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry, spoločenských aktivít a športu sú základnými piliermi podpory krokov prijímaných členskými štátmi v oblasti boja proti nerovnosti a predchádzania marginalizácii; zdôrazňuje význam prijatia nových krokov na presadzovanie európskych hodnôt vo vzdelávaní, a to v európskom strategickom rámci pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; preto trvá okrem iného na tom, aby sa programy Európa pre občanov, Erasmus + a Kreatívna Európa cielene zamerali na odovzdávanie a uplatňovanie občianskych hodnôt v praxi;

32.   trvá na tom, že je potrebné začať medzikultúrny dialóg s jednotlivými komunitami, vedúcimi predstaviteľmi a odborníkmi s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu radikalizácie a k jej predchádzaniu; zdôrazňuje zodpovednosť a dôležitú úlohu všetkých náboženských komunít v boji proti fundamentalizmu, nenávistným prejavom a teroristickej propagande; upozorňuje členské štáty na otázku vzdelávania náboženských predstaviteľov – ktoré by sa podľa možností malo uskutočňovať v Európe – a to so zreteľom na predchádzanie podnecovaniu k nenávisti a násilnému extrémizmu na miestach bohoslužieb na území Európy a s cieľom zabezpečiť, aby sa títo vodcovia hlásili k európskym hodnotám, čo sa vzťahuje aj na vzdelávanie predstaviteľov jednotlivých náboženstiev, filozofií a sekulárnej spoločnosti pracujúcich v nápravnovýchovných zariadeniach. konštatuje však, že hoci miesta bohoslužieb môžu byť kontaktnými bodmi, veľká časť indoktrinácie a náboru sa odohráva v menej formálnom prostredí alebo na internete;

33.   kladie dôraz na rozhodujúci význam toho, aby všetky subjekty, ktorých sa predchádzanie radikalizácii týka, prevzali svoju zodpovednosť, a to buď na úrovni miestnej, štátnej, európskej, alebo medzinárodnej; podporuje nadviazanie úzkej spolupráce so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni a intenzívnejšej spolupráce s aktérmi v teréne, ako sú asociácie a mimovládne organizácie, a to s cieľom poskytnúť podporu obetiam terorizmu a ich rodinám, ako aj radikalizovaným jednotlivcom a ich rodinám; v tomto zmysle požaduje zavedenie školení prispôsobených potrebám týchto aktérov v teréne a ďalšiu finančnú podporu pre týchto aktérov; zdôrazňuje však, že finančné prostriedky určené MVO a ďalším aktérom občianskej spoločnosti by mali byť oddelené od finančnej podpory pre programy na boj proti terorizmu;

34.   domnieva sa, že tieto subjekty občianskej spoločnosti a miestne subjekty zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji projektov zameraných na ich lokalitu alebo štruktúru, ako aj z pozície faktora integrácie európskych občanov, ktorí nesúhlasia so spoločnosťou a ktorých láka teroristická radikalizácia; je presvedčený, že je nevyhnutné zvyšovať povedomie, informovať a školiť pracovníkov v prvej línii (učiteľov, vychovávateľov, príslušníkov polície, pracovníkov v oblasti ochrany detí a zdravotníkov) v záujme posilnenia miestnej schopnosti čeliť radikalizácii; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie štruktúr, ktoré by umožnili usmerňovať predovšetkým na mladých ľudí, ako aj komunikovať s rodinami, so školami, s nemocnicami, univerzitami atď.; pripomína, že takéto opatrenia možno zaviesť do praxe len prostredníctvom dlhodobých programov sociálnych investícií; poznamenáva, že združenia a organizácie pôsobiace v tejto oblasti, ktoré nie sú prepojené s vládou, môžu dosiahnuť vynikajúce výsledky pri opätovnej integrácii občanov, ktorí smerovali k radikalizácii, do spoločnosti;

35.   domnieva sa, že je nevyhnutné v každom členskom štáte zriadiť systém varovania zameraný na poradenstvo a usmerňovanie, ktorý by rodinám a členom komunity umožnil jednoducho a rýchlo nahlásiť náznaky náhlej zmeny správania, ktoré by mohli signalizovať proces teroristickej radikalizácie, alebo odchod určitej osoby s cieľom pripojiť sa k teroristickej organizácii; konštatuje, že v tomto smere sú úspešné tzv. horúce linky, ktoré podnecujú oznamovanie osôb spomedzi priateľov a rodiny, ktoré sú podozrivé z radikalizácie, ale ktoré takisto pomáhajú priateľom a rodinám vyrovnať sa s touto destabilizujúcou situáciou; žiada členské štáty, aby preverili možnosť zavedenia takéhoto systému;

36.   zdôrazňuje, že výskumné správy z nedávneho obdobia poukazujú na čoraz väčší počet radikalizovaných žien, ktoré sa stali obeťami náboru teroristických organizácií, a prinášajú dôkazy o ich úlohe v rámci násilného extrémizmu; domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia vytvoriť stratégie predchádzania radikalizácii a deradikalizácii zohľadňujúce v určitej miere aj rodové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby podporovala všeobecne koncipované programy zamerané na zapojenie mladých žien do úsilia o dosiahnutie väčšej rovnosti a aby pre ne zabezpečila podporné siete, prostredníctvom ktorých sa tieto ženy môžu bezpečne vyjadrovať;

37.   zdôrazňuje význam úlohy žien pri predchádzaní radikalizácii v rámci rodín;

V. Posilnenie výmeny informácií o teroristickej radikalizácii v Európe

38.   znovu potvrdzuje svoj záväzok usilovať sa o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) do konca roka 2015 a zaručiť, že táto smernica bude v súlade so základnými právami, nebude obsahovať diskriminačné praktiky založené na ideologickej, náboženskej a etnickej stigmatizácii a bude plne rešpektovať práva občanov EÚ na ochranu údajov; pripomína však, že smernica EÚ o PNR bude len jedným opatrením v boji proti terorizmu, a že na to, aby sa zabránilo získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami je potrebná celostná, ambiciózna a komplexná stratégia na boj proti terorizmu a boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bude zahŕňať zahraničnú politiku, sociálnu politiku, politiku v oblasti vzdelávania, presadzovania zákonov a súdnictva;

39.   vyzýva Komisiu, aby posilnila odborné znalosti EÚ v oblasti predchádzania radikalizácii vytvorením európskej siete zahŕňajúcej informácie poskytované sieťou na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a sieťou tvorcov politík v oblasti polarizácie a radikalizácie (PPN), ako aj informácie pochádzajúce od odborníkov so špecializáciou na široké spektrum disciplín v rôznych spoločenských vedách;

40.   trvá na absolútnej nevyhnutnosti zintenzívnenia rýchlej a účinnej výmeny relevantných informácií medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami, a to najmä optimalizáciou využívania a prispievania do schengenského informačného systému (SIS) a vízového informačného systému (VIS), sieťovej aplikácie Europolu na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) a koordinačného centra Europolu pre otázky cestujúcich (Focal Point Travellers), pokiaľ ide o radikalizovaných európskych občanov; zdôrazňuje, že zintenzívnenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva bude zahŕňať zvýšenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj posilnenie úlohy subjektov EÚ, ako je Europol, Eurojust a Európska policajná akadémia (CEPOL), a ich účinné zabezpečenie z hľadiska zdrojov;

41.   vyzýva EÚ, aby problematiku teroristickej radikalizácie zaradila do odbornej prípravy poskytovanej Európskou policajnou akadémiou (CEPOL);

42.   zdôrazňuje význam zavedenia európskeho špecializovaného programu odbornej prípravy justičných pracovníkov v záujme zvýšenia ich informovanosti o procese a rôznych formách radikalizácie;

43.   zdôrazňuje, že lepšia spolupráca členských štátov v oblasti predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov sa vyznačuje aj intenzívnou výmenou informácií a spoluprácou medzi ich súdnymi orgánmi a s Eurojustom; konštatuje, že lepšia informovanosť na európskej úrovni o záznamoch osôb podozrivých z terorizmu v registroch trestov by umožnila urýchliť ich odhaľovanie a uľahčila by dohľad nad nimi či už pri odchode, alebo ich návrate do EÚ; podporuje preto reformu a lepšie využívanie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS); naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu zavedenia európskeho systému policajných záznamov (EPRIS); zdôrazňuje, že pri takejto výmene informácií sa musia dodržiavať medzinárodné dohody a právne predpisy EÚ, ako aj základné práva, a najmä ochrana osobných údajov;

VI. Posilnenie odrádzania od teroristickej radikalizácie

44.   vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na predchádzanie radikalizácii európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami budú účinné len vtedy, ak ich budú dopĺňať účinný, odrádzajúci a štruktúrovaný súbor opatrení trestného súdnictva vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že skutočnými trestnými postihmi za teroristické činy po boku teroristických organizácii v zahraničí získajú členské štáty Európskej únie základné nástroje na zabránenie teroristickej radikalizácii európskych občanov, pričom budú plne využívať existujúce nástroje EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; domnieva sa, že orgány presadzovania práva a justičné orgány (sudcovia a prokurátori) by mali byť dostatočne schopné predchádzať uvedeným činom a odhaľovať ich, pričom by mali byť primerane a priebežne školení v oblasti trestných činov súvisiacich s terorizmom;

45.   vyzýva na posilnenie kapacít koordinačného centra Eurojustu, ktoré by malo zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní spoločných krokov justičných orgánov členských štátov pri zhromažďovaní dôkazov a posilňovaní účinnosti stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom; v tomto smere sa domnieva, že by sa mal viac využívať nástroj spoločných vyšetrovacích tímov, a to medzi členskými štátmi navzájom aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami, s ktorými Eurojust uzavrel dohody o spolupráci;

46.   poukazuje na to, že stíhanie teroristických činov, ktoré spáchali európski občania alebo štátni príslušníci tretej krajiny s pobytom v EÚ, si vyžaduje, aby bolo možné zhromažďovať dôkazy v tretích krajinách, a to pri plnom dodržiavaní ľudských práv; vyzýva preto EÚ, aby pracovala na príprave dohôd o justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti presadzovania práva s tretími krajinami, ktoré by uľahčili zhromažďovanie dôkazov v týchto krajinách, a to za predpokladu, že všetky strany budú dodržiavať prísne zákonné normy a postupy, zásadu právneho štátu, medzinárodné právo a základné práva;

47.   víta zaradenie bezpečnostných/protiteroristických expertov do mnohých kľúčových delegácií EÚ s cieľom posilniť ich schopnosť prispievať k európskemu úsiliu v oblasti boja proti terorizmu, účinnejšie nadväzovať spoluprácu s príslušnými miestnymi orgánmi a zároveň ďalej budovať protiteroristické kapacity v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

48.   podporuje preto uzatváranie dohôd o spolupráci medzi Eurojustom a tretími krajinami podľa vzoru už uzatvorených dohôd s USA, Nórskom a Švajčiarskom, pričom však zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plné dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia; poukazuje na to, že pri uzatváraní týchto dohôd by mali mať prioritu krajiny, ktorých sa terorizmus tiež osobitne dotýka, napríklad krajiny MENA; okrem toho sa domnieva, že zapojenie styčných prokurátorov Eurojustu do príslušných krajín, najmä v južnom susedstve, by podporilo výraznejšiu výmenu informácií a umožnilo lepšiu spoluprácu s cieľom účinne bojovať proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv;

VII. Predchádzanie odchodom a predvídanie návratov radikalizovaných európskych občanov, ktorí podľahli náboru teroristických organizácií

49.  opakuje, že EÚ by mala zlepšiť účinnosť kontrol na svojich vonkajších hraniciach, a to pri plnom dodržiavaní základných práv; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby dobre využívali existujúce nástroje ako SIS a VIS, a to aj so zreteľom na ukradnuté, stratené a pozmenené cestovné pasy; takisto sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zaradiť lepšie presadzovanie schengenského kódexu medzi priority EÚ;

50.   vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov v oblasti kontrol odchodov a návratov, ako aj zmrazovania finančných aktív občanov, a to v kontexte predchádzania účasti občanov na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach v tretích krajinách a v súvislosti s tým, ako postupovať pri ich návrate do EÚ; zdôrazňuje predovšetkým to, že členským štátom by malo byť umožnené zabavovať na žiadosť príslušného justičného orgánu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a v plnom súlade so zásadou proporcionality cestovné pasy svojich občanov, ktorí plánujú sa pripojiť k teroristickým organizáciám; domnieva sa, že rozhodnutie o obmedzení slobody voľného pohybu určitej osoby, ktorá je základným právom, možno prijať len vtedy, keď nevyhnutnosť a primeranosť tohto opatrenia riadne posúdi justičný orgán; ďalej podporuje vedenie trestných konaní proti osobám podozrivým z terorizmu, ktoré sa po svojom návrate do EÚ zapoja do teroristickej činnosti;

51.   požaduje medzinárodné príspevky k mechanizmu financovania, ktorý bol schválený Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP), s cieľom uľahčiť okamžitú stabilizáciu oblastí oslobodených od organizácie Dá'iš;

52.   vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby jasne odsúdili desaťročie trvajúcu finančnú a ideologickú podporu extrémistických islamistických hnutí zo strany niektorých vlád a vplyvných jednotlivcov v krajinách Perzského zálivu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťahy EÚ s tretími krajinami s cieľom účinnejšie bojovať proti materiálnej a nemateriálnej podpore terorizmu; pripomína, že v rámci súčasnej revízie európskej susedskej politiky (ESP) sa musí posilniť bezpečnostný rozmer a schopnosť nástrojov tejto politiky prispieť k zlepšeniu odolnosti a kapacít partnerov, pokiaľ ide o zaistenie ich vlastnej bezpečnosti, a to pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

53.   pripomína, že dobré využívanie existujúcich nástrojov, napríklad systémov SIS, SIS II a VIS, databázy Interpolu SLTD a kontaktného miesta Europolu s názvom CESTUJÚCI, je prvým krokom k posilneniu vonkajších hraníc, a tým aj k odhaľovaniu prípadných odchodov európskych občanov a cudzincov s pobytom v EÚ alebo ich návratu z oblasti konfliktu na účely páchania teroristických činov, absolvovania teroristického výcviku alebo podieľania sa na nekonvenčnom ozbrojenom konflikte v mene teroristických organizácií; naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spoluprácu a výmenu informácií o osobách podozrivých z toho, že sú zahraniční bojovníci, s členskými štátmi na vonkajších hraniciach EÚ;

54.   vyzýva členské štáty, aby zaistili účinné, najmä psychologické sledovanie zahraničných bojovníkov po ich návrate do Európy;

55.   je skutočne presvedčený, že akákoľvek tvorba politiky v oblasti terorizmu a radikalizácie musí spájať odbornosť a aktíva vnútorného aj vonkajšieho rozmeru politiky EÚ; v tomto smere sa domnieva, že práve na základe tohto celostného prístupu možno navrhnúť primeranú odpoveď v rámci boja proti terorizmu a teroristickým náborom na území EÚ a v jej susedstve; preto naliehavo žiada tak Komisiu, ako aj ESVČ, aby pod vedením a usmerňovaním PK/VP a prvého podpredsedu Komisie a s podporou protiteroristického koordinátora spolupracovali na príprave politického prístupu účinne kombinujúceho nástroje sociálnej politiky (vrátane zamestnanosti, integrácie a antidiskriminácie), humanitárnej pomoci, rozvoja, riešenia konfliktov, krízového riadenia, obchodu, energetiky a akejkoľvek inej oblasti politiky, ktorá môže mať vnútorný/ vonkajší rozmer;

VIII. Posilnenie spojenia vnútornej a vonkajšej bezpečnosti EÚ

56.  zdôrazňuje, že je rozhodujúce, aby EÚ nadviazala úzku spoluprácu s tretími krajinami, najmä s tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami, a to vždy, keď je to možné, aby mohla odhaliť odchody a návraty občanov EÚ a cudzincov s pobytom v EÚ, ktorí odišli bojovať po boku teroristických organizácií; takisto zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť politický dialóg a spoločné akčné plány v oblasti boja proti radikalizácii a proti terorizmu, a to v rámci bilaterálnych vzťahov aj vzťahov s regionálnymi organizáciami ako Africká únia a Liga arabských štátov;

57.   víta nadšenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Mogheriniovej podporovať projekty zamerané na boj proti radikalizácii v tretích krajinách vrátane Jordánska, Libanonu, Iraku a regiónu Sahel a Maghreb, ako sa uvádza v správe o vykonávaní opatrení v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady z 12. februára 2015; zdôrazňuje, že teraz sa musí zabezpečiť, aby tieto projekty čo najskôr získali potrebné finančné prostriedky;

58.   vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom zamedziť pašovaniu zbraní, a to najmä so zameraním na krajiny, odkiaľ terorizmus pochádza, a aby pozorne sledovala vývoz zbraní, ktoré by mohli byť zneužité teroristami; vyzýva tiež na posilnenie nástrojov zahraničnej politiky a spolupráce s tretími krajinami s cieľom bojovať proti financovaniu teroristických organizácií;

59.   nabáda EÚ, aby viedla cielené a aktualizované dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu s Alžírskom, Egyptom, Irakom, Izraelom, Jordánskom, Marokom, Libanonom, Saudskou Arábiou, Tuniskom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive; takisto je presvedčený o tom, že by sa mala posilniť aj spolupráca s Tureckom v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014;

60.   vyzýva Radu, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v južnom susedstve EÚ priebežne skúmala a rozvíjala regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak a stratégiu týkajúcu sa boja proti terorizmu a problematiky zahraničných bojovníkov, ktorá bola prijatá 16. marca 2015, a to súbežne s preventívnymi a ďalšími iniciatívami, napríklad sieťou Komisie na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN); okrem toho vyzýva členské štáty, aby presadzovali všeobecnú úctu a porozumenie ako kľúčové prvky v rámci boja proti terorizmu tak vnútri EÚ a v jej členských štátoch, ako aj v tretích krajinách;

61.  vyjadruje presvedčenie, že zavedenie takejto posilnenej spolupráce si vyžaduje, aby Európska komisia, a najmä Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vyvinuli dodatočné úsilie, pokiaľ ide o zvýšenie a zlepšenie odbornosti v oblastiach boja proti terorizmu, nekonvenčných ozbrojených konfliktov a radikalizácie, a aby takisto posilnili a diverzifikovali jazykové schopnosti, napríklad pokiaľ ide o arabčinu, urdčinu, ruštinu a mandarínsku čínštinu, keďže takýchto schopností je v prostredí európskych informačných a spravodajských služieb vážny nedostatok; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby bolo počuť odkaz EÚ o boji proti terorizmu, radikalizácii a násiliu aj za jej hranicami vďaka ráznej a súčasne účinnej strategickej komunikácii;

62.   podporuje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce a výmenu informácií na strane národných spravodajských služieb s cieľom identifikovať občanov EÚ, v prípade ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať a že budú naverbovaní a vycestujú, aby sa pridali k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám; zdôrazňuje, že treba podporovať krajiny v regióne MENA a na západnom Balkáne v ich úsilí zastaviť tok zahraničných bojovníkov;

63.   uznáva, že radikalizácia a nábor jednotlivcov teroristickými sieťami je globálnym javom; domnieva sa, že reakcia na tento jav by nemala byť len miestna alebo európska, ale aj medzinárodná; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami v záujme identifikácie náborových sietí a zahraničných bojovníkov a zvýšenia bezpečnosti na hraniciach dotknutých krajín; takisto opakuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu s kľúčovými partnermi, ktorí čelia podobným výzvam, a to prostredníctvom diplomacie, politického dialógu a spravodajskej spolupráce;

64.   opakuje, že celosvetový dosah terorizmu si vyžaduje účinnú a jednotnú medzinárodnú reakciu s cieľom úspešne predchádzať pašovaniu zbraní do krajín, ktoré ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť;

65.   víta skutočnosť, že Komisia v apríli 2015 pridelila rozpočtové prostriedky v objeme 10 miliónov EUR na financovanie programu určeného na pomoc partnerským krajinám s bojom proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti a na zastavenie prílivu zahraničných bojovníkov zo severnej Afriky, Blízkeho východu a západného Balkánu (prvá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie technickej pomoci určenej na zlepšenie schopností pracovníkov v oblasti trestnej justície, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a súdenie prípadov súvisiacich so zahraničnými bojovníkmi alebo potenciálnymi zahraničnými bojovníkmi; druhá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie programov boja proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti);

IX. Podpora výmeny osvedčených postupov v oblasti deradikalizácie

66.   domnieva sa, že by nebolo možné dosiahnuť komplexnú politiku predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami bez sprievodnej proaktívnej politiky deradikalizácie a začleňovania; vyzýva preto EÚ, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi aj s tretími krajinami, ktoré už v tejto oblasti získali skúsenosti a pozitívne výsledky, pokiaľ ide o zriaďovanie štruktúr na deradikalizáciu, s cieľom zabrániť občanom EÚ a cudzincom s legálnym pobytom v EÚ v odchode z EÚ alebo môcť kontrolovať ich návrat do nej; pripomína, že je potrebné ponúkať podporu aj rodinám týchto osôb;

67.   navrhuje členským štátom, aby sa priklonili k zavedeniu tútorstva alebo poradenských asistentov v procese deradikalizácie občanov EÚ, ktorí sa z oblastí konfliktu vrátili sklamaní z toho, čo tam zažili, aby sa im tak pomocou vhodných programov poskytla podpora pri ich opätovnej integrácii do spoločnosti; zdôrazňuje, že v tomto smere je potrebná lepšia výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že títo tútori by mali byť ochotní prispievať ku konkrétnym programom prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy;

68.   požaduje spustenie štruktúrovanej komunikačnej kampane na úrovni EÚ, ktorá bude využívať prípady tzv. bývalých európskych zahraničných bojovníkov, ktorí úspešne prešli deradikalizáciou a ktorých traumatické zážitky pomáhajú odhaliť veľmi zvrátený a bludný náboženský rozmer pripojenia sa k teroristickým organizáciám ako Islamský štát; nabáda preto členské štáty, aby vytvárali platformy, ktoré umožnia konfrontáciu a dialóg s bývalými bojovníkmi; okrem toho zdôrazňuje, že nadviazanie kontaktu s obeťami terorizmu sa javí ako účinná metóda na to, aby sa radikálne myšlienky zbavili posvätnosti či ideologickej významnosti; navrhuje, aby sa táto kampaň využívala ako podporný nástroj v procese deradikalizácie vo väzniciach, v školách a vo všetkých zariadeniach zameraných na prevenciu a nápravu; ďalej vyzýva Komisiu, aby – predovšetkým finančne – podporovala národné komunikačné kampane, a aby ich koordinovala;

X. Rozloženie teroristických buniek

69.   zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovej povinnosti a iné fiškálne trestné činy sú v niektorých prípadoch významné zdroje financovania terorizmu, ktoré ohrozujú našu vnútornú bezpečnosť, a preto je nutné, aby bolo prioritou sledovanie trestných činov s vplyvom na finančné záujmy EÚ a boj proti nim;

70.   podporuje opatrenia, ktoré sa zameriavajú na oslabenie teroristických organizácii zvnútra a na zmenšenie ich súčasného vplyvu na občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ; nabáda Komisiu a príslušné agentúry, aby hľadali spôsoby na rozloženie teroristických buniek a odhaľovanie ich financovania; vyzýva preto na lepšiu spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a rýchlu transpozíciu a realizáciu balíka venovaného boju proti praniu špinavých peňazí; nabáda Európsku komisiu, aby predložila návrh nariadenia o odhaľovaní a blokovaní finančných zdrojov terorizmu a boji proti nim; vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila vytvorenie spoločného európskeho systému na sledovanie financovania terorizmu; nabáda členské štáty, aby zaviedli čo najvyššie normy transparentnosti v oblasti prístupu k informáciám o skutočných vlastníkoch všetkých korporátnych štruktúr v EÚ a v netransparentných jurisdikciách, ktoré môžu byť nástrojmi financovania teroristických organizácií;

71.   víta nedávne prijatie európskeho programu v oblasti bezpečnosti, ktorý obsahuje návrh významných krokov smerujúcich k zlepšeniu boja proti terorizmu a radikalizácii, ako je vytvorenie Európskeho strediska boja proti terorizmu v rámci Europolu; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali existujúce opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatok finančných a ľudských zdrojov na to, aby mohla skutočne vykonať navrhované kroky;

72.   požaduje harmonizovaný prístup k vymedzeniu trestného činu nenávistného prejavu v online aj offline prostredí, ktorým radikáli podnecujú iných k nerešpektovaniu a porušovaniu základných práv; navrhuje doplniť tento konkrétny trestný čin do príslušných rámcových rozhodnutí Rady;

73.   vyzýva členské štáty, aby sa zúčastnili tohto úsilia o vystopovanie vonkajších finančných tokov a aby zabezpečili a preukázali transparentnosť svojich vzťahov s niektorými krajinami Perzského zálivu, a to na účely posilnenia spolupráce, ktorej cieľom bude vniesť svetlo do financovania terorizmu a fundamentalizmu v Afrike a na Blízkom východe, ako aj niektorých organizácií v Európe; domnieva sa, že členské štáty by nemali váhať s používaním reštriktívnych opatrení voči osobám a organizáciám, ak existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že financujú alebo inak podporujú terorizmus;

74.   dôrazne by odmietol akékoľvek pokusy o odstránenie aspektov správy, ktoré sa zameriavajú na boj proti teroristickým a extrémistickým činom v pravom zmysle slova; zastáva názor, že je neužitočné a kontraproduktívne prerušiť prepojenie medzi bojom proti radikalizácii a bojom proti jej prejavom; vyzýva Radu, aby vytvorila čiernu listinu európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu.

75.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii a členským štátom Únie pre Stredozemie, Ligy arabských štátov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Teroristické útoky zo začiatku roka 2015 poukázali na nevyhnutnosť toho, aby Európska únia rýchlo konala v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii európskych občanov.

Hoci v dôsledku útokov zo začiatku roka 2015 sa európske inštitúcie aj členské štáty rozhodli väčšmi zapojiť do predchádzania radikalizácii, výzvy v tomto smere sa objavovali už dlho predtým. Boj proti radikalizácii európskych občanov aj naďalej v prvom rade patrí do právomoci členských štátov. Napriek tomu je potrebný jednotný európsky postoj, aby bolo možné účinne bojovať proti hrozbe zo strany radikalizovaných európskych občanov, ktorí sa môžu voľne pohybovať po území Európy.

Aj keď je ťažké určiť presný počet, v súčasnosti sa odhaduje, že viac ako 5 000 občanov Európy odišlo bojovať po boku teroristických organizácii v Iraku a Sýrii. Aj keď tento jav v niektorých členských štátoch nadobúda významné rozmery, výzvy a otázky, ktoré títo tzv. zahraniční bojovníci vyvolávajú, sa týkajú celej Európskej únie.

Radikalizácia európskych občanov, ktorá môže viesť až k ich odchodu do boja po boku teroristických organizácií ako Islamský štát, znamená skutočnú bezpečnostnú hrozbu pre Európu, jej členské štáty a susedov.

Na boj proti zrýchľovaniu tohto javu už nestačia len opatrenia presadzovania práva. Európska únia musí prijať novú stratégiu, ktorá sa bude výraznejšie zakladať na prevencii. V tejto správe sa preto bude klásť dôraz na uplatňovanie aktívneho prístupu v oblasti predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami.

Cieľom tejto správy bude poskytnúť odporúčania pre európsku stratégiu predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov. Nato je vhodné analyzovať jednotlivé spôsoby radikalizácie. Na základe prieskumu spôsobov náboru nových zahraničných bojovníkov by malo byť možné predložiť účinné riešenia pre každý sektor, každú platformu, ktoré podporujú radikalizáciu.

V dôsledku toho je potrebné zaujať inkluzívny prístup s cieľom predložiť komplexnú analýzu predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov.

Táto správa sa zaoberá predchádzaním radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami. Jej úlohou nie je zopakovať zoznam európskych opatrení na boj proti terorizmu, ale rozobrať nové myšlienky, ktoré by umožnili predísť bezpečnostným hrozbám a odchýlkam na našom území.

Spravodajca však chce pripomenúť svoju oddanosť ochrane základných slobôd. Európsky parlament vo svojich návrhoch v žiadnom prípade nespochybní dodržiavanie základných práv a slobôd, najmä slobody prejavu, európskych občanov. Spravodajca dohliadne na to, aby odporúčania v tejto správe boli v súlade so zásadou proporcionality a aby žiaden z návrhov v tejto správe nepresahoval hranicu toho, čo je potrebné na dosiahnutie stanoveného cieľa. Spravodajcovi takisto veľmi záleží na dodržiavaní zásady subsidiarity.

18.9.2015

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k prevencii radikalizácie a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami

(2015/2063(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Tannock

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  verí, že posilnená a účinnejšia medzinárodná spolupráca spolu so záväzkom podporovať hlavné hodnoty a normy EÚ, ako sú ľudské práva, právny štát a zásady medzinárodného práva, aktívna výmena názorov a informácií, rozhodné vnútroštátne opatrenia na odstránenie chudoby a nerovnosti a stabilná inkluzívna vláda v tretích krajinách sú kľúčové pre zabránenie hrozbe, ktorú predstavujú teroristické skupiny, a boj proti nej, ako aj pre zastavenie radikalizácie európskych občanov;

2.  nabáda členské štáty, aby spolupracovali a dôsledne podporovali vzájomné úsilie v oblasti boja proti násilnému extrémizmu, a to aj prostredníctvom koordinácie plánov a úsilia a výmeny získaných poznatkov; poukazuje na to, že je potrebné zlepšiť kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru

3.  nabáda EÚ, aby ďalej rozvíjala usmernenia a zásady pre boj proti terorizmu na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (najmä rezolúcie BR OSN č. 2178/2014);

4.  požaduje medzinárodné príspevky k mechanizmu financovania, ktorý bol schválený Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP), s cieľom uľahčiť okamžitú stabilizáciu oblastí oslobodených od organizácie Dá'iš;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nezabráni vytváraniu podmienok umožňujúcich šírenie terorizmu, problém v podobe občanov EÚ cestujúcich do iných krajín s cieľom pripojiť sa k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám, ako aj osobitné bezpečnostné riziko, ktoré predstavujú po návrate do EÚ a susedných krajín, sa budú v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zhoršovať, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú eskaláciu v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA); požaduje vypracovanie komplexnej štúdie o účinnosti vnútroštátnych opatrení a opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a boj proti terorizmu;

6.  zdôrazňuje, že terorizmus nemôže a nemal by byť spájaný so žiadnym náboženstvom, národnosťou ani civilizáciou;

7.  nabáda na vypracúvanie preventívnych a pravidelne vyhodnocovaných bezpečnostných, protiteroristických a deradikalizačných iniciatív na úrovni členských štátov a EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva na lepšiu koordináciu vnútorných a vonkajších politík s cieľom zabezpečiť primeranú reakciu na vznikajúce hrozby; podporuje posilnenie spolupráce so susednými krajinami a s regionálnymi aktérmi v oblasti boja proti terorizmu; uznáva, že radikalizácia je problémom, ktorý súvisí aj s geopolitikou a susedskou politikou; pripomína, že v prípade akejkoľvek finančnej pomoci by sa mal posudzovať jej potenciálny podporný vplyv na teroristické aktivity, a naliehavo žiada, aby sa preverili zdroje všetkého vonkajšieho financovania;

8.  nabáda EÚ, aby viac spolupracovala s tretími krajinami s cieľom zavádzať opatrenia na odrádzanie zahraničných bojovníkov od ciest a sťažovanie ich cestovania, a to aj prostredníctvom nových projektov na budovanie kapacít (napr. kontroly hraníc) s partnermi a lepšie cielenej pomoci EÚ vrátane vypracúvania akčných plánov v oblasti boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že ľudské práva musia byť jadrom stratégií boja proti terorizmu; želá si, aby EÚ posilnila svoj politický dialóg s Ligou arabských štátov, Organizáciou islamskej spolupráce, Africkou úniou a ďalšími príslušnými regionálnymi aktérmi a koordinačnými štruktúrami, ako je G5 Sahelu; vyzýva EÚ, aby pozorne sledovala vývoz zbraní, ktoré by mohli byť zneužité teroristami;

9.  nadšene víta ochotu podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Mogheriniovej podporovať projekty zamerané na boj proti radikalizácii v tretích krajinách, a to v Jordánsku, Libanone, Iraku a v regióne Sahel a Maghreb, ako sa uvádza v správe o vykonávaní opatrení v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady z 12. februára 2015; pripomína, že teraz sa musí zabezpečiť, aby tieto projekty čo najskôr získali potrebné finančné prostriedky;

10.  vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom zamedziť pašovaniu zbraní, a to najmä so zameraním na krajiny, odkiaľ terorizmus pochádza, a aby pozorne sledovala vývoz zbraní, ktoré by mohli byť zneužité teroristami; vyzýva tiež na posilnenie nástrojov zahraničnej politiky a spolupráce s tretími krajinami s cieľom bojovať proti financovaniu teroristických organizácií;

11.  nabáda EÚ, aby viedla cielené a aktualizované dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu s Alžírskom, Egyptom, Irakom, Izraelom, Jordánskom, Marokom, Libanonom, Saudskou Arábiou, Tuniskom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive; mala by sa posilniť aj spolupráca s Tureckom v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014;

12.  vyzýva Radu, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v južnom susedstve EÚ priebežne skúmala a rozvíjala regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak a stratégiu týkajúcu sa boja proti terorizmu a problematiky zahraničných bojovníkov, ktorá bola prijatá 16. marca 2015, a to súbežne s preventívnymi a ďalšími iniciatívami, napríklad sieťou Komisie na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; okrem toho vyzýva členské štáty, aby presadzovali všeobecnú úctu a porozumenie ako kľúčové prvky v rámci boja proti terorizmu tak vnútri EÚ a v jej členských štátoch, ako aj v tretích krajinách;

13.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby jasne odsúdili desaťročie trvajúcu finančnú a ideologickú podporu extrémistických islamistických hnutí zo strany niektorých vlád a vplyvných jednotlivcov v krajinách Perzského zálivu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťahy EÚ s tretími krajinami s cieľom účinnejšie bojovať proti materiálnej a nemateriálnej podpore terorizmu; pripomína, že v rámci súčasnej revízie európskej susedskej politiky sa musí posilniť bezpečnostný rozmer a schopnosť nástrojov tejto politiky prispieť k zlepšeniu odolnosti a kapacít partnerov, pokiaľ ide o zaistenie ich vlastnej bezpečnosti, pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

14.  konštatuje, že základné príčiny terorizmu možno často nájsť v zlej a neinkluzívnej správe vecí verejných; je presvedčený, že v záujme dosiahnutia dlhodobého pokroku by sa medzinárodné snahy mali zamerať na podporu právneho štátu, demokratických zásad a ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité začleniť tieto ciele do dohôd o spolupráci EÚ s tretími krajinami; nabáda EÚ, aby začala ďalšie projekty a aktivity na budovanie kapacít so zainteresovanými krajinami MENA v oblasti presadzovania práva, trestného súdnictva a reformy bezpečnostného sektora v úzkej spolupráci s Europolom, Eurojustom, Frontexom a akadémiou CEPOL; domnieva sa, že je čoraz naliehavejšie viesť dialóg s umiernenými islamskými predstaviteľmi, ktorí sa stavajú proti extrémizmu, a podnecovať kultúrnu spoluprácu;

15.  podporuje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce a výmenu informácií národných spravodajských služieb s cieľom identifikovať občanov EÚ, v prípade ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať, budú naverbovaní a vycestujú, aby sa pridali k džihádistickým a iným extrémistickým skupinám; zdôrazňuje, že treba podporovať krajiny v regióne MENA a na západnom Balkáne v ich úsilí zastaviť tok zahraničných bojovníkov;

16.  vyzýva Komisiu, aby zmobilizovala všetky svoje zdroje vo vlastnom záujme i na podporu členských štátov pri riešení základných faktorov radikalizácie a extrémizmu a navrhovaní preventívnych stratégií, ktoré zahŕňajú oblasti vzdelávania, sociálneho začleňovania, boja proti diskriminácii a medzikultúrneho a medzináboženského dialógu; odporúča užšiu spoluprácu s organizáciami pre kultúrny dialóg; zdôrazňuje, že je dôležité spolupracovať v boji proti radikalizácii s umiernenými vodcami moslimskej komunity vrátane zástupcov občianskej spoločnosti tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách; vyzýva celosvetové spoločenstvo náboženských vodcov, aby usporiadalo ďalší medzináboženský samit podľa vzoru samitu, ktorý sa uskutočnil v roku 2011 v Assisi; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali zlepšiť monitorovanie aktivít občanov EÚ v postihnutých krajinách; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby naďalej zabezpečovali dostatočné finančné prostriedky a koherentné využívanie nástrojov s cieľom riešiť hrozby terorizmu a účinnejšie prechádzať od včasného varovania po včasné opatrenia;

17.  zastáva názor, že príprava protiargumentov, a to aj v tretích krajinách, je jedným z kľúčových prvkov boja proti atraktívnosti teroristických skupín v regióne MENA; vyzýva Úniu, aby zvýšila svoju podporu iniciatív ako SSCAT (poradný tím pre strategickú komunikáciu v Sýrii) a presadzovala zavádzanie a financovanie projektov tohto druhu v tretích krajinách;

18.  víta zaradenie bezpečnostných/protiteroristických expertov do mnohých kľúčových delegácií EÚ s cieľom posilniť ich schopnosť prispievať k európskemu úsiliu v oblasti boja proti terorizmu, účinnejšie nadväzovať spoluprácu s príslušnými miestnymi orgánmi a zároveň ďalej budovať protiteroristické kapacity v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

19.  nabáda na vypracúvanie programov zameraných na zmiernenie násilných a sektárskych konfrontácií; je presvedčený, že programy deradikalizácie môžu byť dôležitým nástrojom na obmedzenie náboru občanov EÚ zo strany teroristických organizácií; poznamenáva, že niektoré členské štáty zvažujú možnosť náboru bývalých zahraničných bojovníkov s cieľom zapojiť ich do programov deradikalizácie; vyzýva členské štáty, aby zavádzanie takýchto programov prehodnotili;

20.  rozhodne víta odporúčanie správy pre členské štáty, aby v rámci trestného systému oddeľovali radikalizovaných väzňov; naliehavo však nabáda na obozretnosť pri masovom využívaní tohto postupu, a to pre obavy, že známi radikáli sa tak budú môcť spájať a nadväzovať kontakty, čo by potenciálne mohlo mať po ich prepustení negatívny dosah; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plány na uľahčenie opätovného začlenenia ľudí, v prípade ktorých hrozí, že by mohli byť naverbovaní, a ľudí, ktorí sa dokázali vrátiť;

21.  poukazuje na to, že komplexná stratégia prevencie EÚ musí tiež plne využívať zahraničnú politiku na podporu dodržiavania ľudských práv, demokracie, slobody náboženského vyznania a dobrej správy vecí verejných a na prevenciu a riešenie konfliktov, aby sa zmenšil priestor pre extrémistickú propagandu;

22.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia do mechanizmov spolupráce v oblasti boja proti terorizmu začleniť dostatočné záruky, aby sa zaistilo, že bezpečnosť, ľudské práva a presadzovanie práva sa navzájom nevylučujú, ale naopak dopĺňajú, a sú založené na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv občanov EÚ a jej partnerských krajín; vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby, ako zabezpečiť monitorovanie vzdelávania a prípravy náboženských predstaviteľov zo strany štátu a formálnejšie inštitucionalizovať náboženskú výučbu s cieľom zabrániť extrémistom v prevzatí kontroly; uznáva potrebu medzinárodne koordinovaného monitorovania médií s cieľom obmedziť prístup k teroristickej propagande a zlepšiť proces verejného oznamovania extrémistického obsahu na internete; požaduje zriadenie webových stránok či kontaktných miest s horúcou linkou pre občanov v záujme podpory kampaní zameraných na pozitívnu argumentáciu a osvetu v súvislosti s online a offline radikalizáciou;

23.  domnieva sa, že pri zisťovaní a riešení základných príčin radikalizácie v Európe je dôležité zaujať holistický prístup; zdôrazňuje, že jedným z kľúčových faktorov boja proti atraktívnosti teroristických skupín je spochybňovanie ideologických argumentov, na ktorých je založená činnosť extrémistických skupín, a vytváranie protiargumentov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzťahy medzi komunitami v celej Európe sa dostávajú pod čoraz väčší tlak, a nabáda na medzináboženský dialóg; víta skutočnosť, že správa sa zmieňuje o otázke vzdelávania náboženských vodcov s cieľom zabrániť pôsobeniu kazateľov šíriacich nenávisť; vyzýva členské štáty, aby kriminalizovali teroristické činy, ku ktorým dôjde mimo ich jurisdikcie, a súhlasí s tým, že toto je jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti terorizmu a extrémizmu; vyzýva imámov a moslimských vodcov, aby sa ujali vedenia v úsilí zameranom na boj proti radikalizácii a nenávistným prejavom tým, že budú na propagandu fundamentalizmu a terorizmu odpovedať teologicky založenými argumentmi; vyzýva EÚ, aby podporovala výskumné a informačné projekty v oblasti boja proti fundamentalizmu a deradikalizácie zintenzívnením dialógu s moslimskými komunitami s cieľom prepojiť naše úsilie;

24.  konštatuje, že je potrebné užšie spolupracovať s krajinami mimo EÚ v záujme účinnejšej identifikácie občanov EÚ, ktorí odídu bojovať za teroristické organizácie a potom sa vrátia; rovnako podporuje výzvy v správe, aby ESVČ na podporu týchto cieľov posilnila výučbu arabčiny v prípade svojich pracovníkov;

25.  zdôrazňuje, že EÚ a krajiny západného Balkánu, Turecko, krajiny Perzského zálivu a ďalšie arabské štáty by mali vyvíjať spoločné úsilie, pokiaľ ide o boj proti radikalizácii a náboru, sledovanie financovania terorizmu a vypracovanie novej argumentácie proti islamistickému fundamentalizmu; zdôrazňuje, že protiteroristická spolupráca a výmena informácií by mali byť kľúčovými prvkami vo vzťahoch EÚ s týmito krajinami; zdôrazňuje, že je tiež nevyhnutné posilniť takúto spoluprácu s regionálnymi organizáciami, ako je Liga arabských štátov, Africká únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive;

26.  dôrazne by odmietol akékoľvek pokusy o odstránenie aspektov správy, ktoré sa zameriavajú na boj proti teroristickým a extrémistickým činom v pravom zmysle slova; zastáva názor, že je neužitočné a kontraproduktívne prerušiť prepojenie medzi bojom proti radikalizácii a bojom proti jej prejavom; vyzýva Radu, aby vytvorila čiernu listinu európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

52

5

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ryszard Czarnecki, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Cătălin Sorin Ivan, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Miloslav Ransdorf, Jean-Luc Schaffhauser, György Schöpflin, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Paavo Väyrynen

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Claudiu Ciprian Tănăsescu

17.9.2015

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k prevencii radikalizácie a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami

(2015/2063(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Angel Dzhambazki

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína Parížske vyhlásenie, ktoré prijali ministri školstva EÚ 17. marca 2015 a v ktorom sa vyzýva na posilnenie spolupráce členských štátov s cieľom podporovať rámec rovnakých príležitostí, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu vrátane slobody prejavu, demokraciu, ľudské práva, právny štát, sociálne začleňovanie a aktívne občianstvo prostredníctvom osobného rozvoja a vzdelávania na všetkých úrovniach, a to najmä osôb zo znevýhodnených pomerov; pripomína, že je povinnosťou EÚ rešpektovať základné práva, slobody a bezpečnosť svojich občanov, ako sa uvádza v Charte základných práv EÚ, vrátane slobody prejavu a informácií, zhromažďovania a združovania, a rešpektovania jazykovej, kultúrnej a náboženskej rozmanitosti;

2.  domnieva sa, že prevencia radikalizácie a náboru európskych občanov teroristickými skupinami je súčasťou súboru opatrení v rôznych oblastiach, ktorých cieľom je presadzovať bezpečnosť, spravodlivosť a rovnaké príležitosti pre všetkých; znovu zdôrazňuje, že medzi ďalšie faktory, ktoré môžu viesť k radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými skupinami, patria najmä nerovnosť, marginalizácia, sociálne vylúčenie a ťažkosti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu;

3.  zdôrazňuje význam investícií do programov celoživotného vzdelávania ako preventívneho opatrenia proti radikalizácii a tiež ako preferovaného nástroja na deradikalizáciu jednotlivcov;

4.  konštatuje, že predchádzanie terorizmu a boj proti všetkým druhom radikalizácie je jednou z kľúčových priorít európskeho programu v oblasti bezpečnosti, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek nedávnym reformám Európa ešte stále nie je schopná primerane reagovať na tieto nové výzvy; zdôrazňuje preto potrebu mnohostranného prístupu s cieľom riešiť základné kultúrne, hospodárske, sociálne a politické príčiny podporujúce terorizmus; podčiarkuje kľúčovú úlohu včasnej identifikácie osôb, ktorým hrozí, že budú vystavené radikalizácii, a zdôrazňuje, že zodpovedné sociálne a vzdelávacie inštitúcie by sa mali prostredníctvom odbornej prípravy primerane pripraviť na plnenie týchto úloh; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby si všetci aktéri uvedomovali svoju zodpovednosť pri prevencii radikalizácie či už na miestnej, vnútroštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni; pripomína zásadnú úlohu dialógu a spolupráce medzi všetkými aktérmi v rámci formálneho i neformálneho vzdelávania (napríklad rodiny, rodičia, učitelia a združenia), ako aj kultúry a športu; poukazuje na potrebu špecializovanej odbornej prípravy učiteľov, ktorí môžu byť pozitívnym vzorom a vedúcou osobnosťou, a na význam sociálnych politík a politík v oblasti mládeže, alternatívnych voľnočasových aktivít, celoživotného vzdelávania a medzináboženského a medzikultúrneho dialógu pri predchádzaní radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu;

5.  konštatuje, že je dôležité umožniť učiteľom, aby aktívne vystupovali proti všetkým formám diskriminácie a rasizmu; poukazuje na zásadnú úlohu vzdelávania a kompetentných a nápomocných učiteľov nielen pri posilňovaní sociálnych väzieb, stimulovaní pocitu spolupatričnosti, rozvíjaní znalostí, zručností a schopností, vštepovaní základných hodnôt a zlepšovaní sociálnych, občianskych a medzikultúrnych schopností, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, ale aj pri napomáhaní mladých ľudí – v úzkej spolupráci s ich rodičmi a rodinami –, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými členmi spoločnosti, ktorí sú otvorení iným názorom; zdôrazňuje, že školy môžu posilňovať odolnosť študentov voči radikalizácii tým, že poskytnú bezpečné prostredie a čas na diskusiu o kontroverzných a citlivých záležitostiach, ako aj na ich skúmanie; poukazuje na to, že dospievajúci mladí ľudia predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, pretože sa nachádzajú v zložitej životnej etape, keď si vytvárajú systém hodnôt, hľadajú zmysel svojho života a zároveň sú veľmi citliví a náchylní na manipuláciu; pripomína, že radikalizované môžu byť skupiny i jednotlivci, a uznáva, že rozvoj individuálnej a skupinovej radikalizácie a reakcie na ňu sa môžu líšiť; zdôrazňuje, že úlohou spoločnosti je ponúknuť mladým ľuďom lepšiu životnú perspektívu a uplatnenie, a to najmä prostredníctvom kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje úlohu vzdelávacích inštitúcií, ktoré učia mládež rozoznávať a zvládať riziko a vyberať si bezpečnejšie riešenia a podporujú silný pocit spolupatričnosti, spoločnej komunity, podpory starostlivosti a zodpovednosti za druhých; zdôrazňuje, že je potrebné využívať rôzne príležitosti, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a študijné programy, aby sa mladí ľudia oboznamovali s rozmanitými národnostnými, regionálnymi, náboženskými a etnickými identitami v Európe;

6.  konštatuje, že mladí ľudia bez príležitostí a pracovných miest majú veľa voľného času a sú zraniteľnejší a náchylnejší podľahnúť náboru zo strany teroristických organizácií, ktorý považujú za vzrušujúci;

7.  zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti radikalizácii sa musia zameriavať aj na sociálne začleňovanie a posilňovanie postavenia v zraniteľných komunitách, pričom budú presadzovať zapájanie komunít prostredníctvom dialógu, podporovať a rozvíjať aktívne občianstvo a posilňovať úlohu miestnych organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy, vypracúvali odporúčania a rozvíjali siete na miestnej, celoštátnej a európskej úrovni s cieľom zabezpečiť tak pozitívnu spoločenskú reakciu na radikalizáciu;

8.  zdôrazňuje, že počiatočné štádiá radikalizácie sa vyznačujú izoláciou jednotlivca, a to najmä od rodiny a školy; zdôrazňuje význam vhodnej komunikácie medzi rodičmi, pedagogickými pracovníkmi a orgánmi s cieľom odhaľovať príznaky radikalizácie mladých ľudí;

9.  zdôrazňuje, že rozmanitosť Európy a jej multikultúrne komunity tvoria neoddeliteľnú súčasť jej sociálnej štruktúry a sú kľúčovou kultúrnou hodnotou; tvrdí, že každá politika venovaná boju proti radikalizácii musí byť citlivá a primeraná, aby rešpektovala a posilňovala rozmanitú sociálnu štruktúru komunít;

10.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prípade politík v oblasti boja proti terorizmu a radikalizácii hrozí obmedzovanie slobody prejavu, a to buď priamo, alebo prostredníctvom odrádzajúceho účinku; konštatuje, že vymedzenie pojmov ako radikalizácia či extrémizmus musí byť jednoznačné a podrobné, aby sa zabránilo akémukoľvek negatívnemu vplyvu týchto politík na legitímne prejavy; zdôrazňuje, že v komunitách náchylných na radikalizáciu sú potrebné rôznorodé hlasy, aby umiernené a pokrokové myšlienky a prejavy mohli prekonať extrémizmus, a preto by sa takáto rôznorodosť názorov mala podporovať v otvorenej diskusii;

11.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich vzdelávacích systémoch presadzovali medzikultúrny prístup s cieľom umožniť vzájomné spoznávanie a rešpekt pri vyznávaní spoločných hodnôt;

12.  zdôrazňuje význam úlohy žien pri predchádzaní radikalizácii v rámci rodín;

13.  podčiarkuje význam medzináboženského a medzikultúrneho dialógu ako nástroja na dosiahnutie sociálnej súdržnosti a začlenenia, ako aj na mediáciu a zmierenie;

14.  uznáva význam stretnutí a verejného dialógu rôznych kľúčových náboženských predstaviteľov, ktoré môžu významne prispieť k prekonaniu stereotypov a fóbií v súvislosti s jednotlivými náboženstvami, a podporuje ich;

15.  so znepokojením poznamenáva, že teroristické organizácie využívajú na šírenie propagandistického materiálu a nábor členov internet a sociálne médiá; nabáda na aktívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, EÚ a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom bojovať proti šíreniu radikalizačného materiálu a propagandy na internete; požaduje zavádzanie programov zameraných na zvyšovanie informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a o rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu; zdôrazňuje preto potrebu jednak vypracovať s členskými štátmi inovačné komunikačné protiopatrenia online, ktoré tiež môžu stimulovať schopnosť všetkých zraniteľných užívateľov internetu vytvárať si kritický úsudok v digitálnom prostredí, a jednak vyvíjať technológie, ktoré by mohli preventívne potláčať tento jav a bojovať proti nemu; kladie dôraz na kľúčovú úlohu všetkých príslušných zainteresovaných strán pri vypracúvaní a šírení posolstiev, ktoré budú účinnou protireakciou; zdôrazňuje úlohu vzdelávania pri napomáhaní mladých ľudí pochopiť a akceptovať rozdielnosť názorov, presvedčení, vierovyznaní a životných štýlov a súčasne rešpektovať rozmanitosť a zásady právneho štátu, ako aj pri podporovaní kritického myslenia a dobrého úsudku, aby mladí ľudia najmä v kontexte internetu a sociálnych médií dokázali chápať realitu, rozlišovať fakty od názorov, rozpoznať propagandu a odolať všetkým formám indoktrinácie, nenávistných prejavov a internetového extrémizmu; nabáda členské štáty a zainteresované subjekty, aby sa dohodli na spoločných normách novinárskej etiky v záujme boja proti nenávistným prejavom v mediálnych materiáloch a internetových komentároch širokej verejnosti;

16.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie kontakty s mladými ľuďmi, a to aj prostredníctvom výmenných vzdelávacích pobytov a iných sietí, sú kľúčovým prvkom zameraným na budovanie mostov, prekonávanie predsudkov, podporovanie náboženského dialógu a rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti; domnieva sa, že prierezové akčné programy založené na alternatívnom vzdelávaní a kultúrnom prepojení, ktoré zohľadňujú existujúcu kultúrnu rozmanitosť a nutnosť chápať ju, môžu zohrávať významnú úlohu pri tvorbe spoločnej vízie budúcnosti založenej na rešpektovaní ľudských práv a dôstojnosti, medzinárodných noriem a hodnôt, na ktorých je EÚ vybudovaná;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zamerať úsilie na pomoc mladým ľuďom pri rozvoji ich vlastnej identity, pocitu sebaúcty, ducha spoločenstva a akceptácie multikultúrnych a mnohonárodných spoločností, pretože mladí ľudia hľadajúci identitu a pocit spolupatričnosti sú osobitne náchylní podľahnúť extrémistickej rétorike;

18.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich vzdelávacích systémoch kládli väčší dôraz na výučbu používania médií s cieľom dosiahnuť, aby sa deti a mladí ľudia mohli naučiť, ako rozumieť informáciám, s ktorými sa často stretávajú v nefiltrovanej podobe na internete, a ako tieto informácie správne posudzovať;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby študenti aj pedagógovia lepšie chápali radikalizáciu a extrémizmus, a že treba šíriť povedomie o používaní sociálnych médií na radikalizáciu a propagáciu extrémistických ideológií; nabáda členské štáty, aby do školských osnov v oblasti IKT zaviedli internetovú bezpečnosť s cieľom predchádzať radikalizácii cez internet;

20.  zdôrazňuje, že sociálne siete a internet sú iba jedným prostriedkom procesu radikalizácie a že boj proti šíriteľom radikalizácie v digitálnom prostredí je len časťou boja proti radikalizácii;

21.  pripomína médiám vzdelávací cieľ programu Kreatívna Európa, ktorý umožňuje, aby projekty zamerané na nadviazanie kritického dialógu s médiami – najmä digitálnymi médiami – získali finančné prostriedky v rámci boja proti radikalizácii;

22.  pripomína význam programov EÚ a nástrojov financovania ako program Horizont 2020, program Erasmus +, Kreatívna Európa, Európa pre občanov a strategický rámec Vzdelávanie a odborná príprava 2020 v oblasti vzdelávania, kultúry a športu, ktoré sú rozhodujúcimi nástrojmi na podporu úsilia členských štátov bojovať proti nerovnosti, neznášanlivosti a diskriminácii, predchádzať marginalizácii a začleňovať menšiny do spoločenského života jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok zmobilizovať existujúce cielené financovanie na podporu konkrétnych opatrení, ktorými by sa spochybnili extrémistické ideológie a radikalizácia, a to prostredníctvom dialógu so skupinami, ktoré sa najčastejšie stávajú cieľom; víta vyhlásenie Komisie, že do konca roka predloží odporúčania zamerané na posilnenie myšlienky začleňovania, rozmanitosti a občianskych hodnôt v školách na základe programu Erasmus+;

23.  poukazuje na úlohu neformálneho a informálneho učenia sa a na to, že je dôležité uľahčiť zapájanie mladých ľudí do dobrovoľných činností v rámci integračných mládežníckych organizácií a športu na miestnej úrovni s cieľom posilniť interakciu a pomôcť mladým ľuďom pri osvojovaní sociálnych a komunikačných schopností, kritického myslenia, zručností týkajúcich sa riešenia problémov a pozitívneho sebavnímania, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie;

24.  zdôrazňuje kľúčový význam podporných služieb vo vzdelávacích zariadeniach poskytovaných primerane školenými psychológmi a sociálnymi pracovníkmi; vyzýva Komisiu, aby presadzovala výmenu najlepších postupov, čo sa týka vzdelávania najnovších prisťahovalcov a utečencov, s cieľom zabrániť ich sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje význam vzájomného vzdelávania a spoločných aktivít náboženských vodcov v záujme pozitívneho ovplyvňovania verejných prejavov;

25.  vyzýva Komisiu, aby našla nové, kreatívne spôsoby prevencie radikalizácie a boja proti nej vrátane programov pre rodičov, ktorých deti by mohli podľahnúť náboru extrémistov;

26.  nabáda členské štáty, aby zaviedli stratégie výučby a učenia zamerané na kontroverzné otázky spôsobom, ktorý podporuje kritickú analýzu, sociálne hodnoty a spoločnú kultúru otvorenosti a plurality v školách a komunite;

27.  zdôrazňuje úlohu a význam MVO a organizácií občianskej spoločnosti v procese prevencie radikalizácie a deradikalizácie;

28.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), okrem iného prostredníctvom zlepšenia prístupu k informáciám a konkrétnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami v boji proti radikalizácii, a aby podporovala EÚ a jej členské štáty pri zavádzaní programov deradikalizácie a odklonu od teroristickej činnosti a pri vytváraní tzv. únikových stratégií na pomoc jednotlivcom vymaniť sa z násilného extrémizmu;

29.  zdôrazňuje význam cielených vzdelávacích projektov vo väzniciach, ktoré sú viac vystavené riziku radikalizácie;

30.  podčiarkuje, že je dôležité vytvárať komplexné politiky založené na medziodvetvovom prístupe medzi rôznymi oblasťami ako kultúra, šport, zamestnanosť a sociálne zabezpečenie a inými formami práce v oblasti sociálneho začleňovania a ochrany rozmanitosti, plurality a spoločných základných hodnôt na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

31.  konštatuje, že kampaň proti radikalizmu prostredníctvom kultúrneho a ľudského rozvoja by sa mala stať novou verejnou rétorikou a dlhodobým cieľom pre inteligentnejšie úsilie o strategický boj proti terorizmu;

32.  pripomína význam vzdelávania pre demokraciu, aktívne občianstvo a demokratickú politickú kultúru a dôležitosť hodnôt, ktoré sú základným kameňom Európskej únie – sloboda, tolerancia, rovnosť a právny štát;

33.  konštatuje, že vysoko inkluzívne vzdelávanie, ktoré je jedným zo strategických cieľov rámca Vzdelávanie a odborná príprava 2020, môže vyvážiť znevýhodnenie, s ktorým sa stretávajú mnohé deti a mladí ľudia v domácom prostredí, a tým pomôcť pri prevencii radikalizácie;

34.  opakuje, že je dôležité presadzovať rovnosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a dať deťom a mladým ľuďom šancu na rozvoj zručností a schopností potrebných pre aktívne občianstvo a medzikultúrny a medzináboženský dialóg;

35.  zdôrazňuje, že účasť na programe Erasmus+ zvyšuje úroveň aktívneho občianstva medzi mladými ľuďmi; pripomína, že v prípade bývalých študentov programu Erasmus sa prejavuje väčší pocit európskej identity a spolupatričnosti a pozitívne vnímanie EÚ, čo sú všetko prvky, ktoré môžu obmedziť možnosť radikalizácie a riešiť problémy neznášanlivosti a diskriminácie;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi slobodou prejavu a cieľmi bezpečnosti a prevencie radikalizácie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Yana Toom, Helga Trüpel, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, Dietmar Köster, Paul Nuttall, Hermann Winkler

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

19.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

7

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Michał Boni, Ignazio Corrao, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Mariya Gabriel, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Sophia in ‘t Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Vicky Maeijer, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Soraya Post, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Carlos Coelho, Pál Csáky, Daniel Dalton, Miltiadis Kyrkos, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Sander Loones, Andrejs Mamikins, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Daniele Viotti, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Jude Kirton-Darling, Kostadinka Kuneva, Maurice Ponga, Jutta Steinruck, Lola Sánchez Caldentey, Sabine Verheyen

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

Federley Fredrick, Griesbeck Nathalie, Pagazaurtundúa Ruiz Maite, in 't Veld Sophia

ECR

Dalton Daniel, Halla-aho Jussi, Kirkhope Timothy, Loones Sander, Stevens Helga

EPP

Boni Michał, Coelho Carlos, Csáky Pál, Dati Rachida, Díaz de Mera García Consuegra Agustín, Engel Frank, Gabriel Mariya, Gál Kinga, Kudrycka Barbara, Lenaers Jeroen, Metsola Roberta, Ponga Maurice, Sógor Csaba, Ungureanu Traian, Verheyen Sabine, Voss Axel, Zdechovský Tomáš

S&D

Arena Maria, Gomes Ana, Kaufmann Sylvia-Yvonne, Kirton-Darling Jude, Kyenge Kashetu, Kyrkos Miltiadis, Lauristin Marju, López Aguilar Juan Fernando, Mamikins Andrejs, Moraes Claude, Niedermüller Péter, Post Soraya, Steinruck Jutta, Viotti Daniele, Weidenholzer Josef

7

-

EFDD

Winberg Kristina

EFN

Maeijer Vicky

GUE/NGL

Albiol Guzmán Marina, Ernst Cornelia, Kuneva Kostadinka, Sánchez Caldentey Lola

NI

Voigt Udo

6

0

ECR

Škripek Branislav

EFDD

Corrao Ignazio, Ferrara Laura

(Verts/ALE)

Albrecht Jan Philipp, Eriksson Peter, Lambert Jean

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0384.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0032.

(4)

Dok. 9956/14.

Právne oznámenie