Postup : 2014/2242(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0319/2015

Predkladané texty :

A8-0319/2015

Rozpravy :

PV 02/12/2015 - 12
CRE 02/12/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 02/12/2015 - 13.5
CRE 02/12/2015 - 13.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0423

SPRÁVA     
PDF 631kWORD 232k
13.11.2015
PE 554.953v02-00 A8-0319/2015

o udržateľnej mestskej mobilite

(2014/2242(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajkyňa: Karima Delli

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o udržateľnej mestskej mobilite

(2014/2242(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2014 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Akčný plán mestskej mobility (COM(2009)0490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 25. septembra 2007 s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (COM(2007)0551),

  so zreteľom na osobitný Eurobarometer 406 z decembra 2013 s názvom Postoj Európanov voči mestskej mobilite,

–  so zreteľom na Európsku platformu plánov udržateľnej mestskej mobility, ktorú naštartovala Komisia,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 1995 pod názvom Občianska sieť – napĺňanie potenciálu verejnej osobnej dopravy v Európe (COM(1995)0601),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 1998 s názvom Doprava a CO2 – rozvoj prístupu Spoločenstva (COM(1998)0204),

  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2015 s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015)0081),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(3),

  so zreteľom nariadenie (ES) č. 715/2007(4) a nariadenie (ES) č. 595/2009(5), pokiaľ ide o zníženie emisií znečisťujúcich látok z cestných vozidiel,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2013 s názvom Program Čisté ovzdušie pre Európu (COM(2013)0918),

  so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie pre kvalitu ovzdušia a nástroj hospodárskeho hodnotenia v oblasti zdravia;

–  so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Chorobnosť súvisiaca s environmentálnym hlukom a vyčíslenie stratených rokov zdravého života v Európe,

–  so zreteľom na záverečnú správu Európskej environmentálnej agentúry v decembra 2013 s názvom Bližší pohľad na mestskú dopravu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 1988 o ochrane chodcov a o Európskej charte na ochranu chodcov(8),

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o cestnej premávke,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020 – akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o CARS 2020 – akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu – program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb(10),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(11),

  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest;

–  so zreteľom na Dohovor primátorov a starostov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0319/2015),

A.  keďže podľa odhadov bude v roku 2050 až 82 % občanov EÚ žiť v mestských oblastiach;

B.   keďže očakávaný značný nárast mestského obyvateľstva prináša mestským centrám výzvy v sociálnej oblasti, v oblasti kvality života, ako aj trvalo udržateľného rozvoja, ktoré si budú vyžadovať holistické plánovacie opatrenia;

C.    keďže mestská mobilita stále z veľkej časti spočíva na používaní konvenčne poháňaných vozidiel a keďže jej potreby závisia na 96 % od ropy a jej derivátov alebo predstavujú približne jednu tretinu celkovej spotreby energie;

D.  keďže mestská doprava je zodpovedná za 25 % všetkých emisií CO 2 a približne 70 % všetkých emisií v mestských oblastiach, ktoré sú zodpovedné za zmenu klímy, a je jediným sektorom v EÚ, v ktorom sa emisie skleníkových plynov naďalej zvyšujú;

E.  keďže podľa osobitnej správy Eurobarometra 406 z roku 2013 asi 50 % európskych občanov každodenne využíva na prepravu osobné vozidlo, len 16 % využíva verejnú dopravu a 12 % bicykel;

F.    keďže podľa rovnakej správy sa občania EÚ domnievajú, že nižšie ceny verejnej dopravy (59 %), zlepšenie služieb verejnej dopravy (56 %) a zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov (33 %) predstavujú účinné opatrenia na zlepšenie mestskej mobility;

G.  keďže približne 50 % trás v mestských oblastiach je kratších ako 5 km, a preto by sa mali zdolávať pešo, na bicykli,verejnou/hromadnou dopravou alebo iným dostupným spôsobom dopravy, ako je spolujazda;

H.  keďže rozsiahle používanie nafty v doprave, najmä v starších vozidlách a tých vozidlách, ktoré nemajú filtre pevných častíc, je jednou z hlavných príčin vysokej koncentrácie častíc v mestách EÚ a keďže preto by sa v mestskej doprave malo podporovať využívanie alternatívnych palív, ako aj zmeny obvyklých spôsobov využívania týchto druhov dopravy, a to bez toho, aby bola ohrozená mestská mobilita;

I.    keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2011 viac ako 125 miliónov európskych občanov vystavených znečisteniu hlukom nad bezpečnostným limitom 55 dB a spôsobovala ho hlavne cestná premávka;

J.    keďže vysoko kvalitné dopravné služby sú zásadné pre ľudí žijúcich v mestských oblastiach v záujme uspokojenia ich potrieb v oblasti mobility v súvislosti s ich pracovným životom, odbornou prípravou, cestovným ruchom, ako aj s rekreačnými aktivitami; keďže udržateľná mestská doprava môže prispieť k zníženiu spotreby energie, znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom, počtu nehôd, preťaženia dopravy, využívania pôdy a zástavby pôdy;

K.   keďže cielené opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility sú možné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa dopravy a životného prostredia;

L.  keďže s náležitým ohľadom na subsidiaritu na podporu miestnych činností by EÚ mala pomáhať rozvíjať integrovaný a dlhodobý prístup k mestskej mobilite, ktorý zníži znečisťovanie spôsobované premávkou, preťaženosť premávky, hluk a dopravné nehody, poskytovať náležitú podporu mestám a zabezpečiť lepšiu informovanosť, koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ;

M.  keďže je dôležité zdôrazniť význam verejnej dopravy pre mestské hospodárstva vrátane znevýhodnených oblastí a uznať jej sociálne výhody, ako napr. prispievanie k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zabezpečenie prístupu k pracovným miestam pre všetkých občanov;

N.    keďže dobrá a pohodlná verejná hromadná doprava je najlepším prostriedkom, ako odrádzať od súkromnej dopravy, a jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť dopravné zápchy;

O.  keďže 73 % európskych občanov sa domnieva, že bezpečnosť cestnej premávky je vážnym problémom v mestách a keďže k viac ako 30 % smrteľných a vážnych zranení na cestách dochádza v mestských oblastiach a často ide o zraniteľných účastníkov cestnej premávky a chodcov;

P.  keďže k 38 % všetkých smrteľných dopravných nehôd dochádza v mestských oblastiach a k 55 % na medzimestských cestách, keďže obeťami sú najčastejšie cyklisti a iní zraniteľní účastníci cestnej premávky a keďže nehody sú spojené s vysokou koncentráciou vozidiel a ich rýchlosťou;

Q.    keďže udržateľná mestská doprava je jedným z aspektov širších politík územného plánovania a keďže zelené plochy v mestách môžu čiastočne zmierniť vplyv znečistenia spôsobeného cestnou premávkou;

R.    keďže využívanie alternatívnych palív a spôsobov dopravy zahŕňa rozvoj potrebnej infraštruktúry spolu s úsilím zameraným na zmenu správania ľudí súvisiaceho s mobilitou;

S.   keďže mestá a iné väčšie mestské oblasti boli ako významné centrá hospodárskej činnosti a inovácií právom uznané za veľmi dôležité prvky v novej stratégii TEN-T a sú hlavným článkom dopravného reťazca pre osobnú a nákladnú dopravu;

T.   keďže multimodálne siete a integrácia jednotlivých druhov dopravy a služieb v mestských oblastiach a okolí môžu byť prospešné pre zlepšenie efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie;

U.   keďže sa hlavy štátov a vlád, ktoré sa v roku 2012 zúčastnili na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio + 20), zaviazali podporovať rozvoj trvalo udržateľných dopravných sietí(12);

V.   keďže jednotné riešenie pre všetky mestské oblasti neexistuje a mestá v celej Európskej únii čelia špecifickým situáciám a potrebám, ktoré súvisia najmä s geografickými a klimatickými podmienkami, demografickou štruktúrou, kultúrnymi tradíciami a inými faktormi;

W.    keďže za mestskú mobilitu a riadenie mestskej dopravy sú zodpovedné miestne a regionálne orgány, ktoré vypracúvajú a realizujú verejnú politiku v týchto oblastiach spoločne s platným národným rámcom a mestskou agendou Európskej únie;

X.    keďže je znepokojený, že Komisia hovorí o rozvíjaní dopravných konceptov na európskej úrovni, ktoré by sa potom mali prispôsobiť osobitostiam členských štátov; keďže namiesto zaujatia prístupu zhora nadol v súlade s týmto postojom a bez ignorovania potreby spoločných pravidiel a noriem by bolo vhodnejšie zvoliť prístup zdola nahor, ktorý zahrnuje paralelné experimentovanie na mieste v záujme podpory inovácií; keďže preto dôrazne podporuje vytvorenie platforiem na výmenu skúseností medzi miestnymi zainteresovanými stranami s cieľom umožniť vo väčšej miere šírenie úspešných modelov;

1.  zdôrazňuje, že doteraz vykonaná práca na európskej úrovni a v mnohých mestách bola pozitívna a mala by pokračovať, a preto víta uvedené oznámenie Komisie o mestskej mobilite;

Vrátenie priestorov a infraštruktúry všetkým občanom a zlepšenie dostupnosti

2.   poukazuje na to, že územné plánovanie je najdôležitejšia fáza vytvárania plynulých a bezpečných dopravných sietí, ktoré sú trvalé a majú ozajstný vplyv na objem prepravy a distribúciu; zdôrazňuje, že bezpečnosť musí byť vždy vnímaná ako kľúčový prvok udržateľného mestského plánovania;

3.   je presvedčený, že poskytovanie informácií občanom EÚ, maloobchodníkom, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a iným zainteresovaným stranám v oblasti mestskej mobility a konzultácia s nimi sú kľúčové pre transparentnejšie plánovanie, rozvoj a rozhodovanie; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť voľne a ľahko dostupné; pripomína, že je žiaduce podporovať spoluprácu medzi príslušnými subjektmi a medzi mestami na úrovni EÚ s cieľom podeliť sa o riešenia v oblasti udržateľnej mobility;

4.   je presvedčený, že dlhodobé plány udržateľnej mestskej mobility s podporou IKT technológií sú dôležitými nástrojmi na poskytovanie primeraných a bezpečných riešení mobility pre všetkých občanov; vyzýva príslušné orgány, aby v plánoch udržateľnej mestskej mobility zohľadňovali osobitné potreby, pokiaľ ide o komunikáciu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že bezbariérová infraštruktúra má zásadný význam pre mobilitu osôb so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby plány udržateľnej mestskej mobility zahŕňali osobitné stratégie pre bezpečnosť cestnej premávky a poskytovali bezpečnú infraštruktúru s primeraným priestorom pre najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky;

5.  zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility na dosahovanie cieľov EÚ, pokiaľ ide o emisie CO2, hluk, znečistenie ovzdušia a zníženie dopravných nehôd; domnieva sa , že rozvoj udržateľnej mestskej mobility by mal byť dôležitým prvkom, ktorý treba zohľadniť pri financovaní projektov EÚ v oblasti mestskej dopravy, a že financovanie a informačná podpora EÚ by mohla poskytovať stimuly pre tvorbu a plnenie takýchto plánov; vyzýva Komisiu, aby príslušným orgánom zabezpečili potrebné poradenstvo a technickú podporu pri tvorbe plánov udržateľnej mestskej mobility, pričom sa v plnej miere zohľadní zásada subsidiarity;

6.  nabáda orgány členských štátov, aby vypracovali plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré uprednostňujú spôsoby dopravy s nízkymi emisiami vrátane elektrického pohonu a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami a ktoré zahŕňajú inteligentné dopravné systémy; podporuje vytvorenie dopravných zón a intermodálnych platforiem, kde sa bude uprednostňovať využívanie verejnej dopravy;

7.   nabáda členské štáty a európske mestá, aby vypracovali politiku parkovania (poskytovanie parkovacích plôch, používanie inteligentných parkovacích systémov a primerané ceny), ktorá môže byť súčasťou integrovanej mestskej politiky, a aby súčasne vyvíjali väčšie úsilie na rozvoj funkčných intermodálnych uzlov, ktoré poskytujú rôzne dopravné služby a umožňujú hladkú kombináciu dopravných riešení, ako sú hromadná doprava, spoločná doprava, bicyklovanie a služby prenájmu; požaduje lepšiu prepojenosť prímestských parkovacích priestorov so železnicou a službami verejnej dopravy napr. využívaním systémov parkovísk s plynulou nadväznosťou prestupu na hromadnú dopravu (tzv. P & R); pripomína, že je potrebné odstrániť nedostatky v službách poskytovaných pre občanov so zdravotným postihnutím;

8.  zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu obmedziť negatívny vplyv na životné prostredie spôsobený závislosťou dopravného systému EÚ od ropy (ktorý prevažne využíva ropu a jej vedľajšie produkty) by sa EŠIF mali systematicky využívať na vypracúvanie a vykonávanie komplexných a integrovaných plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré budú doplnkovo a vzájomne posilňovať opatrenia mestskej mobility v širšom kontexte územného plánovania bez toho, aby sa vytvárali ďalšie dopravné potreby vedúce k nadmernému využívaniu automobilov, a to s dôrazom na integrovaný dopravný systém založený na spolupráci jednotlivých druhov dopravy;

9.    je pevne presvedčený, že platforma Komisie pre plány udržateľnej mestskej mobility by mala rozhodne podporovať mestá a regióny pri navrhovaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami do mestskej mobility je dôležité brať do úvahy všetky mestá bez ohľadu na ich veľkosť, ako aj kľúčovú úlohu, ktorú európske mestá a regióny musia zohrávať pri podpore a presadzovaní udržateľnej mestskej mobility; požaduje, aby sa do európskej platformy a do expertnej skupiny členských štátov pre mestskú mobilitu a dopravu zapojili zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov rôznych veľkostí a zástupcovia rôznych zainteresovaných strán (napr. združenia cyklistov);

10.  zdôrazňuje, že plány udržateľnej mestskej mobility by mali byť v súlade so súčasným programom EÚ a cieľmi, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa modálneho prechodu od cestnej k železničnej doprave stanovenými v bielej knihe z roku 2011;

11.    naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posúdili plány mestskej mobility a vykonali ich kontrolu v súlade s účelom a cieľmi stratégie Doprava 2050;

Zlepšenie životného prostredia, kvality života a zdravia

12.    poukazuje najmä na veľké množstvo škodlivých účinkov súčasného modelu dopravy na základné prvky prirodzeného prostredia vrátane ovzdušia, vody a pôdy a na rôzne ekosystémy;

13.  je presvedčený, že znečistenie ovzdušia má miestny, regionálny, národný a cezhraničný rozmer a vyžaduje si opatrenia na všetkých úrovniach riadenia; preto požaduje, aby sa posilnil prístup viacúrovňového riadenia, kde všetci aktéri preberú zodpovednosť za opatrenia, ktoré možno a treba prijať na každej úrovni;

14.  vyzýva mestá, aby starostlivo posúdili potreby občanov a podnikov a osobitosti jednotlivých druhov dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnú mobilitu v mestách a aby prijali opatrenia potrebné na zlepšenie kvality života v mestách, okrem iného podporou prechodu na udržateľné druhy dopravy vrátane chôdze a jazdy na bicykli a presadzovaním integrovanej intermodálnej a/alebo kombinovanej politiky;

15.  vyzýva miestne orgány, aby pri vypracúvaní udržateľných plánov mobility zohľadnili blaho svojich občanov; osobitne vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na zníženie hluku v mestách, ktorý spôsobuje premávka;

16.  nabáda príslušné orgány, aby v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou proporcionality prijali preventívne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a aby zabezpečili, aby koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahovali úrovne stanovené v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie; na tento účel podporuje vytvorenie zón s nízkymi emisiami na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že príslušné orgány sú zodpovedné za poskytovanie bezpečných a zdravých riešení mobility pre svojich občanov; zastáva názor, že takéto riešenia by mali byť založené na cenovo dostupných, inteligentných, spoľahlivých a prístupných systémoch verejnej dopravy; nabáda členské štáty, ako aj miestne orgány, aby v prípade, ak existuje riziko, že uvedené usmernenia WHO nebudú dodržané, zvážili prijatie opatrení s cieľom zlepšiť prístup k verejnej doprave, napríklad striedavou premávkou;

17.  poukazuje na potrebu holistického prístupu k znečisťovaniu ovzdušia v európskych mestách; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť súlad so smernicou o kvalite ovzdušia (2008/50/ES), predovšetkým stanovením účinných a ambicióznych emisných stropov na roky 2025 a 2030 podľa smernice o národných emisných stropoch a zabezpečením lepšej koordinácie opatrení podľa smernice o národných emisných stropoch a smernice o kvalite okolitého ovzdušia stanovením ambicióznych emisných noriem pre autá na roky 2025 a 2030 vo včasnom preskúmaní nariadenia (ES) č. 443/2009 o emisných normách osobných automobilov, ako aj stanovením jasného časového rámca na vykonávanie emisných skúšok počas skutočnej jazdy pre súkromné vozidlá;

18.  vyzýva Komisiu, aby v jednotlivých plánoch členských štátov posúdila umiestnenie staníc na meranie a monitorovanie atmosférického znečistenia v hlavných mestských aglomeráciách, ktoré majú problémy s kvalitou ovzdušia, keďže v dôsledku zlého umiestnenia týchto staníc často dochádza k skresľovaniu údajov, čo môže predstavovať riziko pre zdravie obyvateľstva;

19.  berie na vedomie zmeny v správaní v oblasti vlastníctva a používania vozidla (spoločné využívanie jedného auta viacerými osobami, tzv. carsharing, spájanie sa na účely dopravy, tzv.carpooling); nabáda Komisiu, aby rozvíjala a podporovala dopravné systémy zahŕňajúce kolektívne a verejné formy mobility;

20.  je presvedčený, že Komisia by mala posúdiť, ako by mohli nové formy mobility na základe modelu hospodárstva spoločného využívania zdrojov vrátane spolujázd (ride-sharing) ovplyvniť spoločnosť; zastáva názor, že na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali uplatňovať koncepciu tzv. zdieľaného mesta, ktorá súvisí s mobilitou a dopravou, pretože by občania z toho mohli mať prospech, a to najmä v malých a stredne veľkých mestách, kde sieť verejnej dopravy je menšia, a mohlo by to umožniť rozvoj riešení mobility na základe partnerstva;

21.  zdôrazňuje, že vysoko rozvinutá, efektívna, cenovo prístupná, bezpečná a dostupná verejná doprava je neoddeliteľnou súčasťou udržateľného rozvoja miest; je presvedčený, že spoľahlivé služby verejnej dopravy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní preťaženia, znečistenia ovzdušia a hluku v mestách; vyzýva členské štáty, aby podporovali verejnú dopravu s cieľom zvýšiť jej využívanie do roku 2030; takisto nabáda vnútroštátne a miestne orgány, aby podporovali dostupnosť digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc, rozvoj inovatívnych foriem mobility, ako aj využívanie inteligentných dopravných riešení a iných moderných technológií; zdôrazňuje, že služby ako carsharing, carpooling a ride-sharing lepšie využívajú existujúce zdroje a pomáhajú znížiť počet automobilov v mestách; uznáva význam európskych programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS a mobilných vysokorýchlostných sietí; podporuje vytvorenie právneho rámca, ktorý umožňuje využívanie nových foriem mobility a nových modelov zdieľania, ktoré lepšie využívajú existujúce zdroje;

22.  zdôrazňuje význam verejných informácií o ponukách mestskej verejnej dopravy, ktoré berú do úvahy aj jazykové potreby turistov, a výhody udržateľnej politiky cestovného ruchu; nabáda miestne orgány, aby poskytovali informácie v reálnom čase na internete a na dostatočne početných displejoch v mestách; vyzýva orgány a prevádzkovateľov dopravy, aby zlepšili dostupnosť bezplatných digitálnych služieb verejnej dopravy a staníc;

23.  zdôrazňuje sociálne prínosy koľajovej verejnej dopravy, pokiaľ ide o prístupnosť mestských oblastí, obnovu miest, sociálne začleňovanie a zlepšenie vzhľadu miest;

24.  uznáva kvalitu a rozmanitosť pracovných miest, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia verejnej dopravy, a súvisiaci prínos pre hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila príspevok verejnej dopravy k stratégiám týkajúcim sa ekologických pracovných miest a environmentálne udržateľného rastu na vnútroštátnej a európskej úrovni;

25.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zaistenie bezpečnosti verejnej dopravy pri súčasnom rešpektovaní právomocí na miestnej úrovni;

26.  pripomína, že nemotorizovaná individuálna mobilita, napr. chôdza a jazda na bicykli, má najväčší potenciál pre neutralitu, pokiaľ ide o CO 2;

27.  nabáda členské štáty, aby zrevidovali svoje stratégie na zlepšenie nemotorizovanej dopravy s cieľom vyhovieť zhodným záujmom na zlepšovaní mobility a mestského životného prostredia; nabáda členské štáty, aby podporovali tam, kde je to vhodné, používanie bicyklov, a to aj stanovením ambicióznych cieľov pre využívanie bicyklov do roku 2030, a aby zlepšili podmienky pre chôdzu a jazdu na bicykli;

28.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o cyklistike a alternatívnych druhoch dopravy, prispievali k zmene spôsobu dopravy smerom k udržateľným druhom dopravy a naďalej podporovali kampaň Európsky týždeň mobility; vyzýva mestá, aby zriadili systém spoločného využívania bicyklov spojený s verejnou dopravou; víta iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať a organizovať podujatia EÚ „v nedeľu bez áut“ a „deň bicyklov“, zamerané na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách;

29.  vyzýva súkromné spoločnosti, správne orgány a inštitúcie EÚ, aby naďalej zlepšovali služby riadenia mobility pre svojich členov, zamestnancov a návštevníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na nabádanie podnikov, aby obmedzili cesty do a zo zamestnania, okrem iného podporou telepráce a nabádaním na používanie informačných a komunikačných technológií a telekonferencií; domnieva sa, že opatrenia v oblasti mobility, ako sú tie, ktoré sú koordinované prostredníctvom Európskej platformy pre riadenie mobility, majú veľký potenciál na riešenie preťaženia dopravy v mestách a zabezpečenie dostupnosti pre všetkých;

30.   nabáda členské štáty a miestne orgány, aby v rámci postupov verejného obstarávania vymedzili požiadavky na environmentálne vlastnosti, a to najmä pri nákupe vozidiel pre verejnú dopravu alebo vozidiel, ktoré používajú verejné orgány;

Úspory energie a ochrana klímy

31.  domnieva sa, že energetická efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú kľúčom k dosiahnutiu udržateľnej mestskej mobility, a tiež k zlepšeniu environmentálnych podmienok, a že pri prijímaní opatrení na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti emisií CO2 a úspor energie by sa mala dodržiavať technologická neutralita;

32.  nabáda členské štáty, aby podporovali ciele bielej knihy o doprave znížiť počet konvenčne poháňaných automobilov v mestskej doprave do roku 2030 a postupne ich vyradiť z premávky v mestách do roku 2050; vyzýva mestá, aby presadzovali a podporovali prechod na alternatívne dopravné prostriedky a motorové vozidlá, a pritom zohľadnili ich reálnu uhlíkovú stopu, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2050; víta stimuly pre cestujúcich, aby kombinovali rôzne druhy dopravy;

33.  upozorňuje na význam využívania elektrických vozidiel a vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami (biopalivá druhej a tretej generácie, vodík založený na obnoviteľných zdrojoch energie, stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LNG)) na zníženie emisií v mestách; pripomína ustanovenia smernice 2014/94/EÚ týkajúce sa zavádzania alternatívnych palív a nabáda členské štáty, aby v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príslušným priemyselným odvetvím urýchlene vytvorili infraštruktúry, najmä pozdĺž transeurópskych dopravných sietí (TEN-T); vyzýva verejný a súkromný sektor, aby podporovali inštaláciu nabíjacích zariadení v oblastiach kolektívnych parkovísk;

34.   žiada Komisiu a vnútroštátne a miestne orgány, aby podľa možnosti podporovali vnútrozemskú plavbu ako riešenie integrovanej mobility v záujme ekologickej mobility v mestách;

35.   zdôrazňuje význam postupu zdola nahor; preto dôrazne podporuje napríklad Dohovor primátorov a starostov o znížení emisií skleníkových plynov s viac ako 6 000 podpismi a víta výzvu komisára Caneteho z 13. októbra 2015 v Bruseli s cieľom dosiahnuť ambicióznejší dohovor, o ktorom sa v súčasnosti rokuje; podporuje Komisiu v zohrávaní pozitívnej úlohy aktívneho katalyzátora pre takéto iniciatívy;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ambiciózne opatrenia v záujme udržateľnej mestskej mobility dali na popredné miesto programu COP 21, ktorý bude prebiehať v decembra 2015 v Paríži; nabáda Komisiu, aby aktívne podporovala akčný program iniciatív v oblasti integrovanej udržateľnej mestskej mobility;

Inovácie ako základ výskumnej politiky zameranej na inteligentné prístupy k mobilite

37.  pripomína, že inteligentné dopravné systémy umožňujú, aby sa mobilita stala bezpečnejšou, výkonnejšou, ekologickejšou a plynulejšou, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zriaďovanie inteligentných dopravných systémov vrátane inovácií a využívania v oblastiach poskytovania cestovných informácií v reálnom čase, vysoko automatizovaných vozidiel, inteligentných infraštruktúr a inteligentných dopravných signalizačných systémov; pripomína význam inteligentných dopravných systémov pri poskytovaní presných údajov o premávke a cestovaní v reálnom čase, a preto vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť digitálnej agendy na mestskú mobilitu; vyzýva zainteresované strany, aby úzko spolupracovali pri vývoji interoperabilných a integrovaných služieb mobility, ako je multimodálna verejná doprava, spoločné riešenia v oblasti mobility a intermodálne integrované zariadenia na predaj cestovných lístkov; žiada Komisiu, aby rozvoj inovačných aplikácií a nových technológií, ktoré umožňujú, aby účastníci cestnej premávky hrali proaktívnejšiu úlohu ako investori a poskytovatelia údajov v systéme dopravy, stanovila ako prioritu s cieľom prispieť k vytvoreniu platforiem pre služby mobility, a to v súlade s právom EÚ a ochranou údajov;

38.  nabáda všetky strany, aby plne využívali možnosti údajov a digitalizáciu a používali dereguláciu na podporu nových podnikateľských modelov;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy týkajúce sa nových technológií, nových obchodných modelov a nových postupov integrovanej udržateľnej mestskej mobility a mestskej logistiky; podporuje priority programu Horizont 2020, pokiaľ ide o spoločenskú výzvu na inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu a mestskú mobilitu, ako aj rozvoj iniciatív „mobilita ako služba“ v Európe; je presvedčený, že program Horizont 2020 musí podporiť výskum a inovácie v oblasti kvality života, udržateľných pracovných miest, demografie, zmien aktívnej mobility, ako aj životného prostredia a opatrení proti zmene klímy; zastáva názor, že Komisia by mala zohľadniť tieto priority, zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky EÚ pre budúce činnosti v rámci výskumu a vývoja v oblasti mestských železničných systémov a zlepšiť výkonnosť udržateľných dopravných riešení;

Dosiahnutie udržateľnejšej, bezpečnejšej a spoľahlivejšej mestskej mobility

40.  konštatuje, že dôkladné bezpečnostné podmienky, ako aj vyspelé riadenie dopravy a rýchlosti vedú k výraznému zníženiu počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení v mestách; poukazuje na to, že bezpečnostné sily, ktorých úlohou je riadenie a kontrola dopravy a konzistentné vykonávanie kontrol dopravných priestupkov, ako napr. prekročenia rýchlosti, jazdy pod vplyvom alkoholu, konzumácie drog a liekov a používania mobilných telefónov a iných komunikačných a informačných zariadení, prispievajú k znižovaniu dopravných nehôd v mestách;

41.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby v súlade s miestnymi podmienkami do roku 2020 prehodnotili riadenie rýchlosti, a to s cieľom zaručiť bezpečnosť, okrem iného v obytných oblastiach a v okolí škôl, ako aj vzdelávacích a sociálnych zariadení, a aby zvážili navrhnutie a vypracovanie bezpečnejšej cestnej infraštruktúry; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby využívali všetky moderné riešenia vrátane vyspelého inteligentného riadenia dopravy a aby zaručili bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane chodcov; nabáda európske mestá, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti riadenia bezpečnosti;

Inovácie v oblasti udržateľnej nákladnej dopravy

42.  domnieva sa, že rozvoj inovatívnych, udržateľných a ekologických mestských stratégií logistiky zahŕňajúcich verejné aj súkromné subjekty je mimoriadne dôležitý pre riešenie preťaženia a environmentálnych problémov v mestách; zastáva názor, že logistika by mala byť založená na udržateľných druhoch dopravy; žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach na základe nových, nákladovo efektívnych druhoch prevádzky, technológie a podnikateľského modelu; poukazuje na význam plánov udržateľnej mestskej mobility, ktoré zahŕňajú kombinované logistické stratégie, a zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, je potrebné, aby koľajnicová doprava, čistá vnútrozemská plavba a námorné prístavy boli integrované do logistických stratégií a plánov udržateľnej mestskej mobility; vyzýva príslušné orgány, aby tam, kde je to možné, znížili premávku nákladných vozidiel v centrách miest;

43.  poukazuje na to, že husto osídlené oblasti a iné oblasti, ako sú nákupné a maloobchodné centrá, čelia zvýšenej cestnej premávke a dopravným zápcham, a poukazuje na význam účinného a komplexného plánovania politiky na prepojenie týchto oblastí na efektívnu verejnú dopravu a inteligentné služby dodávky do domu;

44.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky s cieľom nabádať sektor nákladnej dopravy, aby zmenil svoj automobilový park na ekologický, a aby nabádala miestne orgány, aby poskytovali prevádzkovateľom podporu a stimuly v záujme udržateľnejšej mestskej nákladnej dopravy; pripomína, že železničná doprava a iné udržateľnejšie druhy dopravy spolu s dobre plánovanými výmenami a logistikou môžu zohrávať dôležitú úlohu pri preprave tovaru do prímestských oblastí;

Minimalizovanie vonkajších nákladov a zlepšovanie kvality investícií

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že hodnotenie nákladovej efektívnosti investícií by sa malo zameriavať na maximalizáciu externého spoločenského prínosu a minimalizáciu vonkajších nákladov spôsobených napríklad zmenou klímy, nehodami a otázkami zdravia, hluku, znečistenia ovzdušia, ako aj využívania priestorov;

46.  zdôrazňuje, že mestská mobilita by mala prispievať k cieľom EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov a mala by byť v plnej miere začlenená do týchto cieľov, najmä pokiaľ ide o tie, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom;

47.   pripomína, že tvorba cien pre cesty v mestách a parkoviská na základe nediskriminácie, interoperability a zásady „znečisťovateľ platí“ môže byť súčasťou integrovanej politiky v oblasti mestskej mobility;

48.  pripomína zásadu využívania príjmov, pokiaľ ide o cestné poplatky, a požaduje, aby tam, kde je to vhodné, bola časť príjmov z využívania cestnej infraštruktúry (cestné poplatky a/alebo Eurovignette) použitá na zlepšenie udržateľnej mestskej mobility;

49.   domnieva sa, že mestská mobilita by sa mala premietnuť do opatrení v súvislosti s Nástrojom na prepájanie Európy/transeurópskou dopravnou sieťou (TEN-T), ak je to vhodné a v súlade s právnymi predpismi v oblasti TEN-T, vrátane podpory pre mestské uzly a začlenenia plánov mobility pre mestá v cezhraničných oblastiach, pretože to podnecuje hospodársky a sociálny rozvoj a podporuje lepšiu prístupnosť; je presvedčený, že efektívne prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy a medzi dopravnými sieťami vrátane prímestských a medziregionálnych sietí by mohli zlepšiť mobilitu občanov; podporuje rozvoj integrovaných systémov predaja lístkov, ktoré by mohli potenciálne zvýšiť dostupnosť verejnej dopravy;

50.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby využívali nové možnosti financovania mestských projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy v mestských uzloch; pripomína, že je možné, aby Nástroj na prepájanie Európy financoval projekty súčinnosti s mimoriadnou mierou spolufinancovania dopravných projektov spolu s energetikou a telekomunikáciami, čo má obrovský potenciál pre mestské projekty; vyzýva Komisiu, aby pri revízii rozpočtu Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zvážila vhodné financovanie EÚ pre projekty udržateľnej mobility; žiada príslušné orgány, aby zabezpečili pevné prepojenie medzi inteligentnou a udržateľnou politikou mestskej mobility a projektmi mestskej mobility financovanými z fondov EÚ a aby stanovili jasné ciele a ukazovatele využitia s cieľom zabrániť nízkemu využívaniu projektov a oslabeniu ich hospodárskych a sociálnych prínosov; uznáva potrebu nových foriem udržateľného financovania verejnej dopravy, ktoré umožňujú environmentálnu udržateľnosť, digitalizáciu a prístupnosť, stimulujú hospodárstvo mestských oblastí a vytvárajú nové pracovné miesta;

51.  poukazuje na nedávno schválený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a na osobitnú pozornosť a zameranie tohto nástroja na horizontálne priority a inteligentné a udržateľné mestské projekty; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali projekty udržateľnej mestskej mobility, zabezpečili potrebnú súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania a programami a aby rozvíjali prepojenie medzi mestskou mobilitou, novou digitálnou agendou a energetickou úniou;

52.    zdôrazňuje význam budovania kapacít v rámci miestnych orgánov a v prímestských oblastiach, pokiaľ ide o vypracúvanie a realizáciu integrovaných stratégií rozvoja, s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi rozličnými územiami a podporiť tak vzájomnú previazanosť a komplementárnosť;

53.    domnieva sa, že investície do udržateľnej verejnej dopravy nie sú len reakciou na problémy mestskej mobility, ale zahŕňajú aj „prvky obnovy miest“, ktoré majú vplyv na celkový hospodársky systém mesta a uľahčujú vznik ekologického mestského prostredia, ako aj prístup do centier rôznorodých činností (obchodných, rezidenčných, voľnočasových, kultúrnych, vzdelávacích); zdôrazňuje, že riadna koordinácia mobility a mestského plánovania je zásadná, ak majú mať investície čo najväčší vplyv;

54.    požaduje, aby sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie EŠIF využívali na podporu zamestnanosti v oblastiach, ktoré stimulujú rozvoj udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že realizácia projektov mestskej mobility má pozitívny vplyv na všetky regióny a ich obyvateľstvo, pretože podporuje obsadzovanie existujúcich a voľných inovatívnych pracovných miest v príslušných oblastiach vrátane povolaní, v ktorých je nedostatok pracovných síl;

55.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; navyše požaduje, aby sa poskytovali používateľsky zrozumiteľné informácie o možnostiach spolufinancovania mestských dopravných projektov z prostriedkov EÚ; žiada Komisiu, aby pri riadení projektov mestskej mobility financovaných z prostriedkov EÚ zabezpečila, aby: a) sa zaviedli riadiace nástroje na monitorovanie kvality služieb a úrovne spokojnosti užívateľov po uvedení projektov do prevádzky, b) sa projekty mestskej mobility začlenili do vhodnej politiky mobility a c) uvedené otázky riešili aj orgány členských štátov; žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania využívania EŠIF v polovici trvania poskytla kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu, ako politika súdržnosti podporuje udržateľnú mestskú mobilitu;

Integrácia sietí účinných systémov mobility a posilnenie spolupráce

56.    žiada členské štáty, aby podporili viacúrovňové riadenie s cieľom posilniť spoluprácu medzi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v oblasti tvorby politík vrátane návrhu, vykonávania a monitorovania mestských politík, ktoré majú zreteľný vplyv na mestské oblasti;

57.  odkazuje na iniciatívu občianskej siete Komisie ako dobrého základu na presadzovanie a podporu intermodálnych, udržateľných reťazcov mobility založených hlavne na chodení, bicyklovaní, verejnej hromadnej doprave spolu so spoločnými (carsharing) a združenými (carpooling) jazdami autami a taxíkmi;

58.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala výmenu osvedčených postupov a usmernení na riešenie výziev mestskej mobility a uľahčenie prenosu znalostí a technológií v oblasti udržateľnej mobility, najmä v prospech verejných a súkromných zainteresovaných strán, ktoré pracujú na riešeniach pre udržateľnú mobilitu, a v prospech družstevného a neziskového sektora a sektora vzájomnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť udržateľnej mobility s príkladmi osvedčených postupov z oblasti územného plánovania a využívania priestoru; ďalej vyzýva členské štáty, aby podnecovali mestá k účasti na iniciatíve Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti na podporu mobility, ktorá je účinná, udržateľná a menej závislá od používania súkromných, konvenčne poháňaných automobilov;

59.  podporuje prácu strediska monitorovania mestskej mobility (ELTIS) a domnieva sa, že komunikácia týkajúca sa tejto iniciatívy vrátane tohto portálu by sa mala posilniť;

60.    víta snahu Komisie koordinovať a skonsolidovať iniciatívy EÚ v oblasti mestskej mobility, ako sú CIVITAS 2020 pre výskum a inovácie, stredisko monitorovania mestskej mobility na výmenu najlepších postupov a skúseností a platforma pre plány udržateľnej mestskej mobility; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie obmedziť roztrieštenosť a nedostatočnú koordináciu medzi príslušnými iniciatívami a programami EÚ a zohľadnila úspech programov ako URBAN a URBACT; vyzýva Komisiu, aby nabádala orgány v členských štátoch na vytváranie sietí excelentnosti v oblasti mestskej mobility, na pokračovanie v úsilí iniciatívy CIVITAS 2020 a na podnecovanie väčšieho počtu občanov EÚ, aby sa k tomuto projektu pripojili;

61.   domnieva sa, že by sa počas diskusie o vykonávaní budúcich politík mobility malo vyvinúť ďalšie úsilie na vytváranie sietí a koordináciu pilotných projektov, ako napr. prostredníctvom iniciatív Civitas, Polis a Eltis, a na integrovanie miest s ich praktickými skúsenosťami a know-how; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila ľahko dostupné prehľady programov mestskej mobility, ktoré spolufinancuje EÚ; ďalej žiada objasniť – spôsobom zrozumiteľným užívateľovi – ako získať spolufinancovanie EÚ na projekty mestskej mobility; zdôrazňuje, že je potrebné financovať nielen infraštruktúry, ale aj IT služby, postupy monitorovania a medziregionálne projekty a stanoviť strategické partnerstvá medzi priemyslom a európskymi mestami, a to s cieľom rozvíjať mestské systémy zajtrajška;

62.    vyslovuje sa za pevné prepojenie medzi plánmi mobility, udržateľnosťou miest a ďalšími iniciatívami, ako sú inteligentné mestá a Dohovor primátorov a starostov, ktoré sú zamerané na udržateľnejšie a sebestačnejšie mesto; domnieva sa, že dobrovoľný záväzok stanovený v Dohovore primátorov a starostov môže slúžiť ako odrazový mostík k osloveniu všetkých príslušných strán pri vytváraní plánov mobility a udržateľnosti, ktoré možno propagovať nákladovo efektívnym spôsobom; víta iniciatívu s názvom CiTIEs – mestá zajtrajška – investície do Európy a vyzýva Komisiu, aby využila existujúce platformy na vytvorenie komunikačných nástrojov zameraných na zbližovanie zainteresovaných strán v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.

(2)

Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 10.

(3)

Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 188, 19.7.2009, s. 1.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0375.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0314.

(8)

Ú. v. ES C 290, 14.11.1988, s. 51.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0547.

(10)

Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

(11)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(12)

Rezolúcia OSN č. 66/288 s názvom Budúcnosť, akú chceme, ods. 135.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Mobilita nie je samoúčelná, ale mala by byť právom pre všetkých občanov. V blízkej budúcnosti bude 80 % Európanov žiť v mestách. Mobilita by preto mala uľahčovať prístup všetkých ľudí vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou do školy, práce, ku kultúre, rekreačným aktivitám a zdravotnej starostlivosti. Mestská mobilita je však často vnímaná ako obmedzenie, ktorého príčina má svoj pôvod v príliš rozsiahlom používaní osobných áut na tradičné palivá. Z tohto dôvodu je prechod na udržateľnejšie spôsoby dopravy veľmi pomalý: vozidlo zostáva hlavným prostriedkom našej mobility, keďže predstavuje 43 % najazdených kilometrov na celom svete a tri štvrtiny cestovania v Európe. Závislosť od vozidiel a súvisiace dopravné preťaženie na cestách, ktorého náklady sa odhadujú vo všetkých európskych mestách na 80 miliárd EUR, vedie k tomu, že obyvatelia miest sú nútení mobilitu akceptovať a nemajú možnosť si ju vybrať. Táto závislosť je takmer absurdná, pretože 50 % cestovania v mestských oblastiach nepresahuje vzdialenosť 5 kilometrov. Úlohou tejto správy je preto preorientovať mestskú mobilitu na udržateľné spôsoby dopravy s cieľom čeliť výzvam nášho storočia, ako sú: ochrana klímy, zdravia, životného prostredia, blaho a bezpečnosť pre všetkých.

Zmena klímy je naliehavým problémom! V čase, keď boj proti globálnemu otepľovaniu je celosvetovou výzvou, organizácia nášho premiestňovania zameraná na autá bráni Európskej únii, aby sa jej v plnej miere zúčastňovala. Niektoré z odvetví, ako je poľnohospodárstvo a priemysel, znížili emisie skleníkových plynov, ale v odvetví dopravy sa emisie od roku 1990 zvýšili o 30 %. Pokiaľ ide o samotnú mestskú dopravu, pripadá na ňu štvrtina emisií skleníkových plynov, a to najmä v dôsledku cestnej dopravy. Zmena v tomto trende je kľúčová, ak má Európska únia do roku 2030 dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila v oblasti emisií.

Sanitárne otázky sú naliehavým problémom! Vysoký podiel motorovej nafty v európskom vozovom parku ohrozuje kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Kvalita ovzdušia v mestských centrách priamo ohrozuje zdravie ľudí, ktorí tu každý deň žijú a prepravujú sa, ale aj všetkých obyvateľov: veľké mestá Európskej únie žijú v rytme najvyšších hodnôt znečistenia a približne k 400 000 predčasným úmrtiam dochádza v dôsledku jemných tuhých častíc, ktoré pochádzajú najmä z naftových motorov predstavujúcich viac než 55 % európskeho vozového parku. Je tiež vhodné zdôrazniť, že výrazná spotreba fosílnych palív v doprave je veľké zaťaženie, pokiaľ ide o financovanie a energetickú nezávislosť členských štátov Európskej únie. Už nie je čas na vyčkávanie: podľa OSN hlavnou príčinou úmrtí na svete od roku 2050 bude znečistenie.

Otázky života účastníkov cestnej premávky sú naliehavé! Pokiaľ sa budeme stále zameriavať na autá, súčasný model mestskej mobility tiež ohrozuje ich život: k 38 % úmrtí v dôsledku dopravných nehôd dochádza v mestských podmienkach. Ak sa má pokračovať v úsilí v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, diverzifikácia spôsobov dopravy sa zdá byť riešením, ktoré je nevyhnutné pre výrazné zníženie týchto znepokojujúcich štatistík.

Aj sociálne otázky sú naliehavým problémom! V kontexte krízy, ktorou Európska únia prechádza, príliš veľa obyvateľov miest venuje veľkú časť svojho času a svojich príjmov na mestskú dopravu a niektorí z nich k nej nemajú prístup. V prípade prvej skupiny ide najčastejšie o dôsledok príliš veľkej vzdialenosti medzi obytnými zónami a zónami, kde sú pracovné miesta, ale aj obchody a lekárske a školské zariadenia. Pokiaľ ide o druhú skupinu, je to dôsledok cien, ktoré sú pre určitú časť obyvateľstva príliš vysoké, či už ide o staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo zraniteľné osoby.

Vzhľadom na preťaženie v mestských a predmestských oblastiach je iná mobilita nielen možná, ale aj nevyhnutná. Cieľom je prehodnotiť náš spôsob pohybu po meste v osobnej i nákladnej doprave. Na dosiahnutie tohto cieľa je mimoriadne dôležité, aby sme všetky druhy dopravy odteraz posudzovali z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. To si vyžaduje neustále hľadať rovnováhu medzi sociálnymi, environmentálnymi a hospodárskymi vplyvmi dopravy, ako aj medzi uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií. Z tohto hľadiska Organizácia spojených národov už v roku 1992 na konferencii v Riu vymedzila udržateľnú mobilitu ako „dopravnú politiku, ktorej cieľom je skĺbiť dostupnosť, hospodársky pokrok a ekologické ciele z udržateľného hľadiska“.

V záujme toho si Únia musí stanoviť ambiciózne ciele, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány dokázali spoločne vytvoriť tento nový model udržateľnej mestskej mobility.

Keďže Európska únia bude onedlho hostiť samit na tému klímy (COP21), musí spolu s členskými štátmi a miestnymi orgánmi brať energetickú účinnosť ako jadro politík v oblasti mestskej mobility. Na tento účel spravodajkyňa navrhuje Európskej komisii, aby čo najrýchlejšie začala s vypracúvaním legislatívneho balíka v oblasti dopravy a klímy, do ktorého by zapojila všetky zúčastnené strany, a najmä mestá, a to s cieľom stanoviť pre dopravu záväzné ciele zníženia emisií skleníkových plynov. Už teraz spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby pôsobila na členské štáty a miestne orgány s cieľom podporiť ukončenie využívania naftových motorov v mestských centrách v roku 2020, postupné znižovanie počtu benzínových vozidiel od roku 2030 a ich konečné odstránenie v roku 2050. Tieto tri nevyhnutné podmienky musia viesť k masívnemu využívaniu nefosílnych energií v službách mestskej mobility. Ide o zásadnú podmienku na to, aby Európska únia mohla dodržiavať svoje záväzky v tejto oblasti, ako aj v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby v plánoch elektrickej mobility mali prioritu ekologické spôsoby dopravy: električky, lanovky, bicykle a spoločné jazdy autom. Je naliehavé, aby členské štáty aktívne pracovali na prechode od cestnej prepravy k riečnej a železničnej preprave a aby venovali mimoriadnu pozornosť intermodalite s prepojením chôdze, cyklistiky a verejnej hromadnej dopravy. V tomto zmysle spravodajkyňa navrhuje, aby sa do roku 2025 zdvojnásobilo využívanie bicyklov v mestských oblastiach a do roku 2030 zdvojnásobilo prepájanie a využívanie verejnej hromadnej dopravy. Navrhuje tiež zavedenie európskeho dňa cyklistiky, aby sa tak zvýšila informovanosť širokej verejnosti o tejto otázke, a dňa bez áut jednu nedeľu za polrok, aby sa rozšírila pozitívna skúsenosť niekoľkých európskych miest, kde sa uhlíková neutralita dopravy už osvedčila.

Plány udržateľnej mestskej mobility nemajú ešte všetky členské štáty a miestne orgány. Spravodajkyňa žiada Európsku komisiu, aby tento nedostatok napravila tým, že financovanie mestskej mobility podmieni vypracovaním plánov udržateľnej mestskej mobility miestnymi orgánmi. Žiada členské štáty, aby zabezpečili vypracovanie a realizáciu plánov udržateľnej mestskej mobility v mestských oblastiach a aby sa tieto plány zaradili do širšej stratégie udržateľného mestského alebo územného rozvoja. Apeluje na členské štáty a ich príslušné orgány, aby sa občania stali jadrom politík mobility a aby umožnili konzultácie s občanmi pred vypracovaním a počas vypracovania politík, ako aj po ich vypracovaní. Tieto plány sú tiež riadiacimi pákami, ktoré slúžia na splnenie cieľov Únie, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, znečistenie hlukom, znečistenie ovzdušia a zníženie počtu nehôd.

Je potrebné sa hlbšie zamyslieť nad rýchlosťou prepravy, aby sa mestská mobilita stala udržateľnejšou. Spravodajkyňa preto vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby do roku 2020 zaviedli nové obmedzenie rýchlosti na 30 km/h: ide o najúčinnejší prostriedok na obmedzenie počtu smrteľných dopravných nehôd a zranení a na lepšie zosúladenie automobilu s ekologickými spôsobmi prepravy, ako je cyklistika a chôdza.

Úlohou udržateľnej mestskej mobility je tiež zahrnúť majetok a tovar, ktorých preprava dnes vedie k dopravným zápcham a environmentálnym problémom v mestách. Spravodajkyňa vyzýva, aby sa vytvoril európsky plán na oživenie nákladnej dopravy s cieľom udržateľným spôsobom prepracovať postup, akým sa uskutočnia posledné kilometre dodávky. V tejto súvislosti je hlavnou výzvou rozšírenie ekologickej mestskej logistiky, ktoré je spojené najmä so zvýšeným využívaním bicyklov na prepravu tovaru, nákladných člnov, elektrických dodávkových automobilov, nákladných električiek a autobusov.

Udržateľná mestská mobilita vyžaduje kvalitné investície v prospech všeobecného záujmu. Môže tak pomôcť plniť ciele Európskej únie v oblasti účinnosti zdrojov, najmä tých, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom vytvárajúcim nové pracovné miesta. Infraštruktúra v mnohých európskych krajinách je však v súčasnosti zastaraná a nákladná. Na jej zlepšenie spravodajkyňa navrhuje, aby sa 50 % príjmov z európskej diaľničnej známky venovalo na zlepšenie mestskej mobility a aby sa 75 % príjmov z mýta v mestách venovalo na údržbu a rozvoj infraštruktúr mestskej dopravy. Spravodajkyňa tiež vyzýva Európsku komisiu, aby 20 % z európskych fondov, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja, Nástroj na prepájanie Európy a kohézne fondy, vyčlenila na projekty udržateľnej mestskej mobility. Spravodajkyňa sa spolieha na Európsku komisiu, že prostredníctvom rámcových programov pre výskum a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) poskytne podporu výskumným a inovačným projektom súvisiacim s mestskou dopravou.

Mestská mobilita musí mať v súčasnosti aj v budúcnosti možnosť spočívať z veľkej časti na ekomobilite a sieťach družstevných spoločností. V čase, keď sa v mestskej preprave vyvíjajú nové postupy, ako sú spoločné jazdy autom, je mimoriadne dôležité, aby boli začlenené do reťazca intermodálnej mobility spolu s cyklistikou, chôdzou a hromadnými dopravnými prostriedkami, v prípade ktorých by znásobené využívanie mohlo poskytnúť viaceré výhody a vytvárať ekologické pracovné miesta.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (18.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o udržateľnej mestskej mobilite

(2014/2242(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eleonora Evi

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže mestská mobilita stále z veľkej časti spočíva na používaní konvenčne poháňaných vozidiel a keďže jej potreby závisia na 96 % od ropy a jej derivátov alebo predstavujú približne jednu tretinu celkovej spotreby energie;

B.  keďže táto závislosť od fosílnych palív je príčinou približne 23 % celkových emisií CO2 v mestských oblastiach, pričom cieľom je znížiť emisie o 80 % do roku 2050;

C.  keďže ekologicky, sociálne a ekonomicky udržateľná urbanizácia by mohla byť jedným z kľúčových faktorov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu;

D.  keďže asi 73 % obyvateľstva EÚ žije v mestách a očakáva sa, že do roku 2050 tento podiel dosiahne 82 %;

E.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2011 viac ako 125 miliónov európskych občanov vystavených znečisteniu hlukom nad bezpečnostným limitom 55 dB a spôsobovala ho hlavne cestná premávka;

F.  keďže 15 % až 40 % európskych občanov je vystavených koncentráciám jemných prachových častíc (PM2,5 a PM10), troposférického ozónu a NO2, ktoré sú vyššie ako normy kvality EÚ, a keďže tento percentuálny podiel sa zvyšuje na 90 %, ak sa zohľadňujú usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO);

G.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami (PM2,5) spôsobilo v roku 2011 asi 430 000 predčasných úmrtí a ďalších 16 000 predčasných úmrtí možno pripísať troposférickému ozónu, pričom ich celkový počet je 10 krát vyšší ako počet úmrtí pri automobilových nehodách v tom istom roku;

H.  keďže najmenej ďalších 9 000 predčasných úmrtí ročne možno pripísať srdcovým ochoreniam spôsobeným hlukom z cestnej premávky;

I.  keďže zdravotné náklady spôsobené znečistením ovzdušia v Európskej únii iba v roku 2010 dosiahli 330 až 940 miliárd EUR, čo zodpovedá 3 až 9 % HDP Európskej únie;

J.  keďže uplatňovaním usmernení WHO týkajúcich sa vystavenia ľudí časticiam PM 2.5 by s zvýšila očakávaná priemerná dĺžka života občanov o približne 22 mesiacov, čo by predstavovalo úspory vo výške približne 31 miliárd EUR ročne;

K.  keďže dobrá a pohodlná verejná hromadná doprava je najlepším prostriedkom, ako odrádzať od súkromnej dopravy, a jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť dopravné zápchy;

L.  keďže využívanie alternatívnych palív a spôsobov dopravy vyžaduje rozvoj potrebnej infraštruktúry spolu s úsilím zameraným na zmenu správania ľudí súvisiaceho s mobilitou;

M.  keďže udržateľná mestskej dopravy je jedným z aspektov širších politík územného plánovania a keďže zelené plochy v mestách môžu pomôcť čiastočne zmierniť vplyv znečistenia spôsobeného cestnou premávkou;

N.  keďže vybudovanie novej cestnej infraštruktúry má značný vplyv na krajinu a životné prostredie a bude pravdepodobne ďalej stimulovať využívanie osobných vozidiel ako dôsledku zvýšenej kapacity ciest;

O.  keďže vysoko kvalitné dopravné služby sú zásadné pre ľudí žijúcich v mestských oblastiach v záujme uspokojenia ich potrieb mobility s ohľadom na ich pracovný život a ich odbornú prípravu, cestovný ruch a rekreačné aktivity; keďže udržateľná mestská doprava môže prispieť k zníženiu spotreby energie, znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom, počtu nehôd, preťaženia dopravy, využívania pôdy a zástavby pôdy;

P.  keďže podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 406 z roku 2013 asi 50 % občanov EÚ každodenne využíva na prepravu osobný automobil, pričom len 16 % využíva verejnú dopravu a 12 % bicykel;

Q.  keďže podľa rovnakého prieskumu sa občania EÚ domnievajú, že nižšie ceny verejnej dopravy (59 %), zlepšenie služieb verejnej dopravy (56 %) a zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov (33 %) predstavujú účinné opatrenia na zlepšenie mestskej mobility;

R.  keďže z geografických a historických dôvodov môžu mať európske mestá veľmi odlišné požiadavky na infraštruktúru;

S.  keďže za mestskú mobilitu a riadenie mestskej dopravy sú zodpovedné miestne a regionálne orgány, ktoré vypracúvajú a realizujú verejnú politiku v týchto oblastiach spoločne s platným národným rámcom a mestskou agendou Európskej únie;

T.  keďže skutočnosť, že Komisia hovorí o rozvíjaní dopravných konceptov na európskej úrovni, ktoré by sa potom mali prispôsobiť osobitostiam členských štátov, vyvoláva znepokojenie; keďže namiesto zaujatia takéhoto prístupu zhora nadol a bez ignorovania potreby spoločných pravidiel a noriem by bolo vhodnejšie zvoliť prístup zdola nahor, ktorý zahrnuje paralelné experimentovanie na mieste v záujme podpory inovácií; keďže preto dôrazne podporuje vytvorenie platforiem na výmenu skúseností medzi miestnymi zainteresovanými stranami s cieľom umožniť vo väčšej miere šírenie úspešných modelov;

1.  vyzýva členské štáty, aby znížili dopravné potreby okrem iného podporovaním telepráce, informačných a komunikačných technológií a telekonferencií a zlepšením mobility podnikov; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rozvíjaní platných právnych predpisov v rámci smernice 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch (IDS), ktoré by mohli prispievať k posilňovaniu efektívnosti dopravy, zníženiu emisií CO2, zlepšovaniu kvality ovzdušia a znižovaniu hluku, a vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj inteligentných technológií vrátane IDS a systémov infomobility a aby posilnili plánovanie a riadenie udržateľnej mestskej mobility (vrátane logistického sektora), plány dochádzania za prácou a intermodálne a multimodálne systémy, pričom treba mať na pamäti, že verejná doprava sa stáva oveľa atraktívnejšou, keď je „posledný kilometer“ dobre pokrytý; nabáda členské štáty, aby zabezpečili aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane verejnosti na uvedených plánovacích činnostiach;

2.  víta podporu Európskej komisie pri vypracúvaní usmernení pre rozvoj a realizáciu plánov udržateľnej mestskej mobility, čo umožňuje včleniť plánované opatrenia do mestskej a územnej stratégie s cieľom podporiť vyvážený rozvoj a lepšiu integráciu rôznych druhov mestskej mobility; podporuje Európsku komisiu v zriaďovaní Európskej platformy plánov udržateľnej mestskej mobility v záujme lepšej koordinácie podpory miestnych a regionálnych orgánov Európskej únie a spolupráce s nimi, pokiaľ ide o výmenu osvedčených postupov, ako aj koncepciu a realizáciu plánov udržateľnej mestskej mobility;

3.  vyzýva členské štáty, aby podporovali verejnú dopravu s cieľom zdvojnásobiť jej využívanie do roku 2030 okrem iného uplatňovaním riešení s použitím informačných technológií, ako je diaľkový nákup elektronických lístkov, a podporovali využívanie jedného auta viacerými osobami a spoločné jazdy viacerých osôb, služby dopravy na vyžiadanie a propagovanie elektrických pohonných systémov pre miestnu verejnú dopravu; vyzýva členské štáty, aby vždy, keď je to vhodné, rozvíjali systémy pozemnej lanovky a lanovky v hornatých a kopcovitých mestách s cieľom zmierniť dopravné zaťaženie v mestách;

4.  vyzýva členské štáty, aby stanovili zóny dostupné iba pre verejnú dopravu, cyklistov, chodcov, vozidlá s nulovými emisiami a vozidlá, ktoré sú používané viacerými osobami a na spolujazdu;

5.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali rozľahlú infraštruktúru nabíjania elektrických vozidiel prostredníctvom inovačných systémov, napríklad tých, ktoré využívajú infraštruktúru verejného osvetlenia, a aby podporovali inštaláciu nabíjacích zariadení na súkromných parkoviskách, napríklad v nákupných centrách, a pripomína ustanovenia smernice 2014/94/EÚ o budovaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, napríklad pokiaľ ide o zemný plyn;

6.  dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili potrebné podmienky na plánovanie cezhraničnej dopravy, systémy rezervácie a platby zahrňujúce rôzne formy dopravy, pretože potreba používania rozličných informačných platforiem a platobných systémov je hlavnou prekážkou prijatia intermodálnych dopravných systémov a dopytu po nich;

7.  vyzýva členské štáty, aby chránili najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky zlepšením bezpečnosti chodcov, odstránením architektonických prekážok, stanovením bezpečných trás určených len chodcom a podporovaním tzv. chodiacich autobusov a bezpečných ciest medzi domovom a školou; ďalej vyzýva členské štáty, aby zlepšili cyklistickú mobilitu vytvorením špecializovaných a bezpečných cyklistických trás a parkovísk pre bicykle a podporovaním a zavedením služieb využívania bicyklov viacerými osobami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podnecovali cyklistickú mobilitu, predložili pozmeňujúce návrhy k Viedenského dohovoru o cestnej premávke s cieľom modernizovať pravidlá cestnej premávky v mestských zónach tak, aby sa zabezpečila najlepšia možná ochrana cyklistov;

8.  vyzýva tiež Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom vytvoriť jednotný trh inovačných riešení pre mestskú mobilitu;

9.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby pri prideľovaní verejných zákaziek na dopravné služby a logistiku v plnej miere zohľadnili kritériá udržateľnosti;

10.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali časť svojich príjmov zo spotrebnej alebo cestnej dane zo súkromných vozidiel na zníženie cestovného v mestskej verejnej doprave, aby bola pre miestnych obyvateľov bezplatná, a aby prehodnotili systémy cestovného vo verejnej doprave a uprednostnili systémy paušálnych platieb;

11.  vyzýva členské štáty, aby zvážili odstránenie priamych a nepriamych dotácií pre vozidlá poháňané tradičnými fosílnymi palivami; vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie daňových stimulov pre elektrické vozidlá, ako je znížená DPH alebo vyňatie z cestnej dane, a aby podporovali hospodárske stimuly pre spoločnosti, ktoré poskytujú podnikové výhody na podporu udržateľnej mobility medzi zamestnancami, pre cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú svojim zákazníkom udržateľné riešenia mestskej dopravy, a pre MSP, ktoré vyrábajú tovar alebo poskytujú služby zamerané na udržateľnú mestskú mobilitu;

12.  vyzýva členské štáty, aby pri zavádzaní systémov šrotovného zvážili podporovanie, a to v zostupnom poradí, využívania systémov verejnej hromadnej dopravy, elektrických vozidiel, vozidiel na vodíkový pohon vrátane tých, ktoré využívajú reformáciu metánu, vozidiel na zemný plyn, hybridných vozidiel a vozidiel na LPG;

13.  vyzýva Komisiu, aby v jednotlivých plánoch členských štátov posúdila umiestnenie staníc na meranie a monitorovanie atmosférického znečistenia v hlavných mestských aglomeráciách, ktoré majú problémy s kvalitou ovzdušia, keďže z dôvodu zlého umiestnenia týchto staníc môže často dochádzať k skresľovaniu údajov, čo môže predstavovať riziko pre zdravie obyvateľstva;

14.  je presvedčený, že Junckerov plán by mohol zohrať kľúčovú úlohu vo financovaní projektov udržateľnej mestskej dopravy a infraštruktúry, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zvýšili finančnú podporu pre projekty udržateľnej mestskej mobility, vytvorili potrebnú súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania a programami a aby rozvíjali prepojenie medzi mestskou mobilitou, novou digitálnou agendou a energetickou úniou; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavádzanie účinnej verejnej dopravy, najmä prostredníctvom elektrifikovaných dopravných systémov, aby prepájali mestské a prímestské oblasti a účinným a udržateľným spôsobom riešili potreby dochádzania za prácou pred investovaním do výstavby nových ciest a diaľnic;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov s cieľom uľahčiť prenos znalostí a technológií v oblasti udržateľnej mobility, najmä pokiaľ ide o pomoc rozvíjajúcim sa regiónom; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy týkajúce sa nových technológií, nových obchodných modelov a nových postupov integrovanej udržateľnej mestskej mobility a mestskej logistiky a aby uskutočnili verejné informačné kampane na podporu mobility, ktoré je účinná, udržateľná a menej závislá od používania súkromných, konvenčne poháňaných vozidiel.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

53

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Lynn Boylan, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Renata Briano, Nicola Caputo, James Nicholson, Marijana Petir, Sirpa Pietikäinen, Gabriele Preuß, Bart Staes, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Damian Drăghici, Fredrick Federley, Anthea McIntyre, Jens Nilsson


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (22.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k udržateľnej mestskej mobilite

(2014/2242(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ramón Luis Valcárcel

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že vyše 70 % obyvateľstva EÚ žije v mestách, ktoré vytvárajú približne 85 % HDP EÚ, a že udržateľná mestská mobilita je čoraz dôležitejším faktorom v rámci politiky súdržnosti, pretože ide o kľúčový prvok a hnaciu silu zamestnanosti a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; domnieva sa, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), by mali prostredníctvom operačných programov prispievať k financovaniu plánov udržateľnej mestskej mobility pre mestá a regióny a v celej EÚ tým, že budú presadzovať ekologické, dostupné a inovatívne formy mestskej dopravy, ktoré podporia multimodalitu a mobilitu v širšom územnom kontexte vrátane cezhraničnej mobility; v tejto súvislosti pripomína, že sektor dopravy, a to tak statickej, ako aj dynamickej, má výrazný vplyv na mestské prostredie a kvalitu života občanov, a domnieva sa, že účinný dopravný systém možno podporovať prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorého sa prerozdelia náklady a budú existovať možnosti rozvíjať inovatívny a účinný systém verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť značné úspory a zabezpečiť výmenu odborných znalostí medzi príslušnými orgánmi; poukazuje na význam dodržiavania zásady partnerstva pri plánovaní a vykonávaní operačných programov, aby sa zabezpečilo plné zapojenie sociálnych partnerov, profesijných organizácií, výskumných stredísk a podnikov;

2.  žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania využívania EŠIF v polovici trvania zhodnotila pokrok a poskytla kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu podpory, ktorá sa prostredníctvom politiky súdržnosti poskytuje na účely udržateľnej mestskej mobility;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posúdili a vykonali kontrolu plánov mestskej mobility v súlade s účelom a cieľmi stratégie Doprava 2050;

4.  zdôrazňuje, že vzhľadom na potrebu obmedziť negatívny vplyv na životné prostredie spôsobený závislosťou dopravného systému EÚ od ropy (prevažne od ropy a jej vedľajších produktov) by sa EŠIF mali systematicky využívať na vypracúvanie a vykonávanie komplexných a integrovaných plánov udržateľnej mestskej mobility s cieľom doplnkovo a vzájomne posilňovať opatrenia mestskej mobility v širšom kontexte územného plánovania bez toho, aby sa vytvárali ďalšie dopravné potreby vedúce k nadmernému využívaniu automobilov, a s dôrazom na integrovaný dopravný systém založený na spolupráci jednotlivých druhov dopravy;

5.  konštatuje, že presadzovanie udržateľnej dopravy a lepšej sieťovej infraštruktúry, podporovanie prispôsobenia sa zmene klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie patria medzi tematické ciele politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020;

6.  poukazuje najmä na mnohé škodlivé účinky súčasného dopravného modelu na základné prvky prírodného prostredia vrátane ovzdušia, vody a pôdy a na rôzne ekosystémy;

7.  domnieva sa, že je preto nevyhnutné zabezpečiť rozvoj a podporu plánov udržateľnej mestskej mobility a udržateľnosti miest vo všetkých európskych mestách, funkčných mestských oblastiach a regiónoch vrátane vypracovania analýzy potrieb a cieľov, čo sa týka infraštruktúry mobility, pričom sa treba zamerať na tie druhy dopravy a dopravné prostriedky, ktoré sú komplementárne v kontexte územného a celkového priestorového rozvoja, podporovať čistú, udržateľnú, bezpečnú, efektívnu a energeticky účinnú dopravu, uprednostňovať prepojenosť mestských a prímestských oblastí a presadzovať väčšiu sebestačnosť, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zvýšenú bezpečnosť cestnej premávky a lepšie pracovné podmienky; poukazuje tiež na to, že politika mestskej dopravy vrátane vytvorenia alternatívnych spôsobov dopravy na zníženie dopytu po preprave prostriedkami individuálnej dopravy patrí takisto do právomoci miest a miestnych orgánov;

8.  zdôrazňuje potenciál, ktorý má udržateľná mestská mobilita pri zvyšovaní príťažlivosti európskych miest a regiónov pre investorov aj obyvateľov tým, že zvyšuje prístupnosť a bezpečnosť cestnej premávky a znižuje objem dopravy a znečistenie; je presvedčený o pozitívnej úlohe, ktorú by mohla mať pri zabezpečovaní lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života z dôvodu skrátenia času potrebného na cestu do práce; žiada preto regionálne a miestne orgány, aby podporovali inovatívne riešenia v oblasti udržateľnej mestskej mobility;

9.  žiada členské štáty, aby podporili viacúrovňové riadenie s cieľom pomôcť rozvoju spolupráce medzi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v oblasti tvorby politík vrátane návrhu, vykonávania a monitorovania mestských politík, ktoré majú jasný vplyv na mestské oblasti;

10.  domnieva sa, že investície do udržateľnej verejnej dopravy nie sú len reakciou na problémy mestskej mobility, ale zahŕňajú aj „prvky obnovy miest“, ktoré majú vplyv na celkový hospodársky systém mesta vo všeobecnosti a uľahčujú vznik zeleného mestského prostredia, ako aj prístup do centier rôznorodých činností (obchodných, rezidenčných, voľnočasových, kultúrnych, vzdelávacích); zdôrazňuje, že riadna koordinácia plánovania mobility a miest je zásadná, ak majú mať investície čo najväčší vplyv;

11.  upozorňuje, že cyklistická doprava zohráva významnú úlohu v modernom plánovaní udržateľnej mestskej mobility a je súčasťou riešenia, pokiaľ ide o predchádzanie dopravným zápcham; zdôrazňuje, že samostatné trasy pre cyklistov a chodcov by mali byť samozrejmosťou pri budovaní alebo rekonštrukcii ciest;

12.  uznáva kvalitu a rozmanitosť pracovných miest, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia verejnej dopravy, a súvisiaci prínos pre hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila príspevok verejnej dopravy k stratégiám týkajúcim sa ekologických pracovných miest a environmentálne trvalo udržateľného rastu na vnútroštátnej a európskej úrovni;

13.  požaduje, aby sa iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ďalšie EŠIF využívali na podporu zamestnanosti v oblastiach, ktoré stimulujú rozvoj udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že realizácia projektov mestskej mobility má pozitívny vplyv na všetky regióny a ich obyvateľstvo, pretože podporuje obsadzovanie existujúcich a inovatívnych pracovných miest v príslušných oblastiach vrátane povolaní, v ktorých je nedostatok pracovných síl;

14.  je pevne presvedčený, že platforma Komisie pre plány udržateľnej mestskej mobility by mala rozhodne podporovať mestá a regióny pri navrhovaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami do mestskej mobility je dôležité zvážiť všetky mestá bez ohľadu na ich veľkosť, a kladie dôraz aj na kľúčovú úlohu, ktorú európske mestá a regióny musia zohrávať pri podpore a presadzovaní udržateľnej mestskej mobility; požaduje, aby sa do európskej platformy a do expertnej skupiny členských štátov pre mestskú mobilitu a dopravu zapojili zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov rôznych veľkostí a zástupcovia rôznych zainteresovaných strán (napr. združenia cyklistov);

15.  domnieva sa, že by bolo vhodné podporiť výmenu najlepších postupov v oblasti mestskej mobility s cieľom urýchliť šírenie najinovatívnejších riešení a dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti;

16.  vyzýva orgány, aby podporovali rozvoj systémov nabíjacích staníc pre elektrické a hybridné vozidlá, ktoré by boli vhodné pre všetky typy ciest, a aby presadzovali využívanie alternatívnych dopravných prostriedkov, riešenie integrovanej mobility, zavádzanie zón prístupných len pre určité druhy dopravy a vozidiel a udržateľné využívanie ekologických a elektrických vozidiel, bicyklov, trolejbusov, autobusov, električiek, bioetanolu a ekologických palív s cieľom bojovať proti globálnemu otepľovaniu, aby sa zvýšila dlhodobá kvalita života, ktorú prináša rozvoj inteligentných a intermodálnych dopravných systémov zabezpečujúcich mobilné informácie a územnú kontinuitu medzi mestskými centrami a prímestskými oblasťami;

17.  vyzýva orgány, aby presadzovali spôsoby znižovania dopytu po doprave tým, že budú posilňovať využívanie telepráce a nástrojov IKT, a aby brali do úvahy údaje prieskumu Eurobarometer, ktoré ukazujú, že občanov EÚ znepokojuje negatívny vplyv nárastu dopravy v mestách, pričom za najzávažnejšie problémy považujú preťaženie dopravy (76 %), kvalitu ovzdušia (81 %) a mieru nehôd (73 %); vyzýva Komisiu, aby monitorovala nové formy mobility súvisiace s dopravou (napr. vozidlá s vlastným riadením), aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala analýzu všetkých dostupných opatrení, ktoré pomôžu minimalizovať počet zranení a úmrtí najmä chodcov a cyklistov, a aby podporovala používanie bicyklov v mestách spoločne s investíciami do cyklistických chodníkov a opatreniami na zvýšenie informovanosti účastníkov cestnej premávky o bezpečnosti cyklistov; upozorňuje, že cyklistická doprava zohráva významnú úlohu v modernom plánovaní udržateľnej mestskej mobility a je súčasťou riešenia, pokiaľ ide o predchádzanie dopravným zápcham; zdôrazňuje, že samostatné trasy pre cyklistov a chodcov by mali byť samozrejmosťou pri budovaní alebo rekonštrukcii ciest; opätovne v tejto súvislosti pripomína, že vyššia miera používania bicyklov v mestách zlepšuje tok dopravy a verejné zdravie a znižuje emisnú stopu; zdôrazňuje, že vyššia miera používania bicyklov v mestách by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; žiada členské štáty, aby pokračovali v budovaní cestných obchvatov s cieľom minimalizovať počet vozidiel zbytočne prechádzajúcich cez mestá, a vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby, ako finančne podporiť tieto projekty; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť viac úsilia s cieľom znížiť počet automobilov v meste; vyzýva miestne orgány, aby presadzovali politiky na podporu ekologickej dopravy tým, že poskytnú vybavenie, znížia dane a vytvoria ekologické osvedčenia;

18.  zdôrazňuje význam cezhraničného prepájania miest v procese mestského plánovania, pretože sa tak stimuluje regionálny rozvoj; kladie dôraz na to, že mestá, ktoré sú rozdelené hranicou, ale vytvárajú celistvú funkčnú oblasť, by mali byť podporované pri prepájaní svojich električkových a autobusových sietí;

19.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy s cieľom zabezpečiť celkovú harmonizáciu a konzistentnosť, pokiaľ ide o reguláciu parkovania a prístupu vozidiel do mestských oblastí, kategorizáciu vozidiel, rôzne triedy emisií, dopravné značky, dopravné systémy priaznivé pre osoby so zdravotným postihnutím a technické normy pre inteligentné dopravné systémy, a aby podporila podnety na vytváranie peších zón a ochranu historických oblastí a všeobecne zlepšila životné prostredie a verejnú mobilitu; poukazuje na to, že základom plánov udržateľnej mestskej mobility je kvalita života, s čím je priamo spojený dôraz na uvoľňovanie miest od nadmerného preťaženia vozidlami, či plánovanie odstavných parkovísk, aby sa umožnil voľný pohyb chodcov a atraktívnosť centier miest; žiada Komisiu, aby podporovala koordinované a integrované strategické riešenia verejnej dopravy a odľahčila tak dopravné siete, mestské diaľnice a prístupové cesty na pracoviská s cieľom zvýšiť kvalitu života ľudí a podnietiť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života pri súčasnom zvýšení produktivity; vyzýva tiež orgány, aby viac využívali inteligentné technológie, ktoré môžu pomôcť riešiť problémy súvisiace s mestskou mobilitou, ako sú palubné satelitné snímače vo vozidlách a inteligentný predaj cestovných lístkov;

20.  víta snahu Komisie koordinovať a skonsolidovať iniciatívy EÚ v oblasti mestskej mobility, ako sú CIVITAS 2020 pre výskum a inovácie, stredisko monitorovania mestskej mobility na výmenu najlepších postupov a skúseností a platforma pre plány udržateľnej mestskej mobility; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie obmedziť roztrieštenosť a nedostatočnú koordináciu medzi príslušnými iniciatívami a programami EÚ a zohľadnila úspech programov ako URBAN a URBACT; vyzýva Komisiu, aby nabádala orgány v členských štátoch na vytváranie sietí excelentnosti v oblasti mestskej mobility, pokračovanie v úsilí iniciatívy CIVITAS 2020 a podnecovanie väčšieho počtu občanov EÚ, aby sa k tomuto projektu pripojili;

21.  žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia, odporúčania a ukazovatele týkajúce sa mestskej mobility s cieľom podnietiť dialóg a výmenu osvedčených postupov v oblasti sociálnej mobility medzi rozličnými zúčastnenými stranami a koordinovať stratégie mestskej politiky, ktoré by sa mali uplatňovať;

22.  vyslovuje sa za pevné prepojenie medzi plánmi mobility, udržateľnosťou miest a ďalšími iniciatívami, ako sú inteligentné mestá a Dohovor primátorov a starostov, ktoré sú zamerané na udržateľnejšie a sebestačnejšie mesto; domnieva sa, že dobrovoľný záväzok stanovený v Dohovore primátorov a starostov môže slúžiť ako odrazový mostík k osloveniu všetkých príslušných strán pri vytváraní plánov mobility a udržateľnosti, ktoré možno propagovať nákladovo efektívnym spôsobom; víta iniciatívu s názvom CiTIEs – Mestá zajtrajška: investície do Európy a vyzýva Komisiu, aby využila existujúce platformy na vytvorenie komunikačných nástrojov zameraných na zbližovanie zainteresovaných strán v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

23.  domnieva sa, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) môže zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní projektov udržateľnej mestskej dopravy; preto je presvedčený o nevyhnutnosti zabezpečiť rozhodné strategické plánovanie a konzistentnosť medzi projektmi mestskej mobility, ktoré by získavali podporu z EFSI, a cieľmi a prioritami týkajúcimi sa mestskej mobility, ktoré už vypracovali vnútroštátne, regionálne, miestne a európske orgány; vyzýva teda Komisiu, aby zahrnula verejné orgány ako potenciálnych príjemcov financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

24.  zdôrazňuje význam budovania kapacít v rámci miestnych orgánov a v prímestských oblastiach, pokiaľ ide o vypracúvanie a realizáciu integrovaných stratégií rozvoja s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi rozličnými územiami a podporiť tak vzájomnú previazanosť a komplementárnosť;

25.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplementárnosť a synergie medzi EFSI, EŠIF a programami a iniciatívami, ktoré subvencuje EÚ, ako aj vnútroštátnymi verejnými investíciami a súkromnými finančnými nástrojmi s cieľom získať maximálnu pridanú hodnotu z uskutočnených investícií;

26.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo prehodnotili vlastné stratégie rozvoja verejnej dopravy a nemotorovej dopravy s cieľom zabezpečiť kvalitnú mestskú mobilitu, ochranu životného prostredia a kvalitu života.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Monika Smolková, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Daniel Buda, Salvatore Cicu, Ivana Maletić, Jan Olbrycht

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Jens Nilsson, Georgi Pirinski, Daniele Viotti


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

5

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Tapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Massimo Paolucci, Evžen Tošenovský, Matthijs van Miltenburg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Paul Brannen, Jiří Maštálka, Flavio Zanonato

Právne oznámenie