SPRÁVA o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress

17.11.2015 - (2015/2042(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Sven Schulze

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress

(2015/2042(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 (COM(2014)0639),

–  so zreteľom na priebežné hodnotenie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress z 5. mája 2015[1],

–  so zreteľom na Štúdiu o nedostatkoch v oblasti mikrofinancovania a možnostiach, ako ich riešiť prostredníctvom finančného nástroja EÚ[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) (nariadenie o EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania[3] (ďalej len nástroj) (ďalej len rozhodnutie),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o Európskej iniciatíve za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti[5],

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 o európskom nástroji mikrofinancovania Progress – priebežné hodnotenie[6],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0331/2015),

A.  keďže mikrofinancovanie prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; keďže mikrofinancovanie môže ľuďom pomôcť vymaniť sa z chudoby a nezamestnanosti, dať im dôstojnosť a posilniť súdržnosť v komunitách, pretože zlepšuje sociálne začlenenie a minimalizuje sociálne rozdiely;

B.  keďže cieľom nástroja je zlepšiť prístup k financovaniu alebo jeho dostupnosť pre osoby, ktoré stratili zamestnanie alebo im hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so začlenením alebo návratom na trh práce, ako aj pre osoby, ktoré čelia hrozbe sociálneho vylúčenia, alebo zraniteľné osoby, ktoré sú v nevýhodnej pozícii z hľadiska prístupu na tradičný úverový trh a ktoré chcú rozbehnúť alebo rozvinúť svoje vlastné mikropodniky, a to vrátane samostatnej zárobkovej činnosti; keďže cieľom nástroja je tiež zvýšiť prístup k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosť pre mikropodniky a sociálne hospodárstvo;

C.  keďže cieľom nástroja je zlepšiť kapacitu sprostredkovateľov, aby sa zvýšil počet potenciálnych operácií a stimulovala zamestnanosť prostredníctvom tvorby kvalitných pracovných miest, rastu a sociálneho začleňovania do miestnych komunít;

D.  keďže finančná situácia žien dlžníčok sa javí ako horšia než situácia mužov, pričom vyšší podiel žien je nezamestnaných alebo ohrozených chudobou[7]; keďže pomer medzi podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí sú príjemcami prostriedkov z nástroja, je 36:64, čo je z hľadiska rodovej rovnováhy stále nepostačujúce;

E.  keďže marginalizácia a viacnásobná diskriminácia niektorých skupín žien ďalej zhoršuje ich ekonomické znevýhodnenie a ťažkosti s prístupom k financovaniu; keďže začlenenie žien, ktoré trpia v dôsledku vylúčenia by malo byť prioritou;

F.  keďže čoraz väčší počet žien zúčastňujúcich sa na trhu práce je tiež hlavnými živiteľkami ich rodín; keďže miera osamelých rodičov je vyššia u žien ako u mužov; keďže mikrofinancovanie by malo byť prínosom pre zvyšujúci sa počet žien;

G.  keďže sociálne hospodárstvo zahŕňa družstvá, vzájomné spoločnosti, neziskové združenia, nadácie a sociálne podniky, ktoré prispievajú k politikám Únie v oblasti zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, rozvoja regiónov a vidieka, ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rozvoja poľnohospodárstva tretích krajín a sociálneho zabezpečenia;

H.  keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti;

I.  keďže nástroj zlepšuje podmienky, za ktorých žiadatelia môžu získavať úvery a sprístupňuje finančné prostriedky pre inak neoprávnené osoby; keďže nástroj už využili sprostredkovatelia mikrofinancovania (SM) v 22 členských štátoch; keďže celkovým cieľom nástroja je vyplatiť 46 000 mikroúverov do roku 2020, čo predstavuje odhadovanú sumu 500 miliónov EUR;

J.  keďže miera splácania úverov ich čerpateľmi sa odhaduje na 95 %; keďže tento nástroj pomohol jednotlivcom vstúpiť alebo opätovne vstúpiť na trh práce alebo pri zakladaní vlastných podnikov a pomohol samostatne zárobkovo činným osobám zachovať alebo rozšíriť svoje mikropodniky z hľadiska zachovania pracovných miest, počtu novo prijatých zamestnancov a obratu; keďže tento nástroj dosiahol odľahlé oblasti Európy a podnietil hospodársku činnosť;

K.  keďže je naďalej zložité posúdiť dosah na menšiny, pretože väčšina SM sa osobitne nezasadzuje o posilnenie dosahu na menšiny; keďže prijímatelia mikroúverov sami seba nevyhnutne nepovažujú za marginalizovanú skupinu ani sa neobávajú diskriminácie pri udávaní svojho etnického pôvodu;

L.  keďže 60 % osôb, ktorých údaje sú k dispozícii, sú v čase podania svojej žiadosti o mikroúver buď nezamestnaní alebo neaktívni; 84 % príjemcov bolo vo vekovej skupine 25 až 54 rokov a 36 % zaznamenaných podnikateľov podporovaných týmito úvermi boli ženy;

M.  keďže tento nástroj by sa mal analyzovať nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska; keďže napriek tomu, že je ľahšie analyzovať nástroj z hľadiska hospodárskej efektívnosti, treba takisto analyzovať jeho účinnosť pri dosahovaní cieľa sociálneho začlenenia, ako aj kvalitu a nepriamy vplyv vytvorených pracovných miest;

N.  keďže cieľový pomer 40:60 medzi podnikateľkami a podnikateľmi sa už takmer dosiahol, a keďže je výrazne vyšší ako priemer Únie;

O.  keďže využívanie nástroja bolo najvýraznejšie v južných a východných členských štátoch EÚ;

P.  keďže služby rozvoja podnikania, ako sú odborná príprava a mentorstvo sú kľúčom k úspechu a životaschopnosti mikropodniku;

Q.  keďže ako nedostatok nástroja bolo identifikované chýbajúce financovanie podnikov sociálneho hospodárstva;

R.  keďže existujú náznaky, že mikrofinancovanie by mohlo byť jedným z prvkov pre podporu podnikov pri prechode od tieňového hospodárstva k legálnej hospodárskej činnosti;

S.  keďže väčšia miera zverejňovania údajov súvisiacich s poskytovaním mikroúverov zo strany sprostredkovateľov mikrofinancovania (SM) je najlepším spôsobom, ako podporovať lepšie využitie verejných prostriedkov; keďže väčšia miera zverejňovania údajov uľahčuje porovnanie výkonnosti SM;

T.  keďže existuje potenciál pre súčinnosť medzi nástrojom a Európskym sociálnym fondom (ESF), Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a inými fondmi EÚ, čo zabráni nežiaducemu prekrývaniu;

U.  keďže v článku 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že „rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti roz­počtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti“;

V.  keďže Európsky nástroj nástroj získava financovanie od EÚ a z finančných príspevkov Európskej investičnej banky, pričom financovanie z oboch zdrojov riadi Európsky investičný fond (EIF); počíta tiež s doplnkovým financovaním zo strany súkromných investorov;

W.  keďže tento nástroj je stále ešte málo známy potenciálnym príjemcom, čo dokazujú objemy mikroúverov poskytnutých na zamýšľaný cieľ;

X.  keďže tento nástroj je zatiaľ medzi potenciálnymi príjemcami relatívne málo známy, o čom svedčia objemy poskytnutých mikroúverov, ktoré sú v porovnaní so stanoveným cieľom nižšie, najmä v Taliansku, ako sa uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov č. 8/2015 s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane?;

Zlepšovanie prístupu k mikrofinancovaniu

1.  zdôrazňuje význam finančného nástroja, ako je tento nástroj, v čase finančnej krízy pri tvorbe nových podnikov, podpore nových pracovných miest a pri zabezpečovaní toho, aby mali nezamestnané osoby a mikropodniky prístup k financovaniu;

2.  konštatuje, že dosah na tvorbu pracovných miest bol menší, než sa pôvodne očakávalo, a to napriek skutočnosti, že nebyť mikroúverov, mnohí príjemcovia by boli z úverového trhu úplne vylúčení; domnieva sa, že tento menší vplyv na tvorbu pracovných miest sa dá čiastočne vysvetliť tým, že vykonávanie nástroja sa časovo zhodovalo s hlbokou hospodárskou krízou, ktorá ovplyvnila tak úverový trh, ako aj údaje o zamestnanosti; konštatuje však, že nástroj významne prispel k zachovaniu pracovných miest; berie do úvahy, že uvedené sa bude riešiť v rámci nového, pružnejšieho nástroja EaSI;

3.  vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom zamietnutých žiadostí o mikrofinancovanie (takmer 2 000 žiadostí bolo zamietnutých čiastočne kvôli nadmernému zadlženiu osôb a podnikov) a nad stále významnou medzerou na trhu mikrofinancovania, a to i napriek nárastu počtu príjemcov mikroúverov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu štúdiu dôvodov týchto zamietnutí vrátane spôsobov ich riešenia;

4.  zdôrazňuje význam nástroja, najmä v období krízy, pre jeho úlohu, ktorá spočíva v umožňovaní prístupu nezamestnaných a znevýhodnených osôb k financovaniu; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na súčasnú migračnú a azylovú krízu môže mikrofinancovanie pôsobiť ako zásadná podpora pre utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na pracovný trh EÚ;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili národné, regionálne a miestne kontaktné miesta a aby podporovali znalosti prípadných príjemcov a občanov vo všeobecnosti o európskych nástrojoch mikrofinancovania;

6.  na základe doposiaľ získaných skúseností vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie, a to najmä v odľahlých regiónoch a v komunitách, najmä v menšinových skupinách alebo v rámci organizácií pre osoby so zdravotným postihnutím, o existencii tohto nástroja, jeho výhodách a spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

7.  poznamenáva, že v roku 2013 opatrenia financované v rámci nástroja zahŕňali úvery v prvom rade a záruky; ďalej konštatuje, že niektorí SM dostávajú záruku aj úver, ale tieto dva nástroje sa vždy vzťahujú na rozličné portfóliá;.

8.  žiada, aby nástroj zohľadňoval pridanú hodnotu projektov v regiónoch, ktoré sú vážne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú napríklad riedko osídlené regióny alebo regióny postihnuté vyľudňovaním, keďže sa tým nielen podporí tvorba pracovných miest, ale prispeje to aj k udržaniu obyvateľstva v danej oblasti;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu a Európsky investičný fond (EIF), aby čo najrýchlejšie sprevádzkovali os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), s cieľom zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcov; očakáva, že EaSI bude úspešne riešiť nedostatky nástroja;

10.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vhodnosť platnej definície mikroúveru s cieľom zabezpečiť, aby budúce finančné nástroje spĺňali potreby trhu a príjemcov a aby spĺňali ciele vytýčené v článku 2 rozhodnutia;

11.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zhromažďovali a hodnotili údaje o charakteristikách mikropodnikov, ich potrebách a miere prežitia a aby prípadne v priebehu preskúmania v polovici trvania navrhli úpravy nariadenia o EaSI; víta skutočnosť, že zostatky a spätné toky prostriedkov dostupné po ukončení činnosti nástroja sa budú investovať do rozpočtu osi mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, čím sa zvýši počet záruk a financovaných nástrojov, ktoré sa budú ponúkať klientom;

12.  víta skutočnosť, že všetkých sedem doteraz realizovaných finančných nástrojov EPMF prilákalo dodatočné financovanie zo súkromných zdrojov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov, pokiaľ ide o záruky, presné cieľové hodnoty pre koeficienty pákového efektu sa dosiahli len v jednom zo siedmich prípadov a v dvoch prípadoch sa nedosiahli;

13.  víta zvýšenú pružnosť nového programu v rámci EaSI v reakcii na meniace sa potreby prerozdeľovania prostriedkov medzi osami programu; vyzýva Komisiu, aby predchádzala dvojitému financovaniu vytváraním jasných a transparentných synergií medzi EaSI a inými programami a iniciatívami Únie;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu publicitu a informácie o nástroji a o spôsoboch, ako k nemu získať prístup;

15.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila geografický rozsah nástroja, aby obsiahol všetky členské štáty; zdôrazňuje, že je potrebné rozšírenie sektorovej pôsobnosti týchto nástrojov, okrem poľnohospodárstva a obchodu;

Oslovenie cieľových skupín a predkladanie správ o sociálnom vplyve

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok jasne vymedzených sociálnych správ nebol sociálny vplyv nástroja presnejšie meraný, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, udržateľnosť podnikania a dosah na menšinové skupiny; vyzýva preto Komisiu, aby empirickým spôsobom dodržiavala normy na meranie sociálnej výkonnosti, aby sa zabezpečil čo najvyšší sociálny dosah, a to aj vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020, a aby posúdila, či treba ďalej objasniť vymedzenie cieľových skupín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím;

17.  konštatuje, že nástroj začal svoju činnosť ako pilotný projekt; ďalej konštatuje, že boli zistené nedostatky, pokiaľ ide o dosah na zraniteľné skupiny, ako sú migranti a osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa však, že poučenia už boli zohľadnené a niektoré nedostatky sa už riešili v novom nástroji pre (EaSI); víta skutočnosť, že v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 sa vypracovalo strategické hodnotenie cieľov;

18.  vyzýva EIF, aby spolupracoval so SM a požadoval od nich, aby uplatňovali Európsky etický kódex poskytovania mikroúverov a uprednostňovali tých SM, ktorí preukázali schopnosť spolupracovať s organizáciami poskytujúcimi konečným príjemcom ďalšiu podporu; ďalej vyzýva EIF na presadzovanie ustanovení dohôd s SM, ktoré od nich budú vyžadovať, aby užšie spolupracovali s organizáciami zastupujúcimi zraniteľné skupiny s cieľom efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny;

19.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila metódy hodnotenia životaschopnosti podnikov po splatení mikroúverov a vplyvu v rámci svojej komunity;

20.  vyzýva Komisiu a EIF na zlepšenie podávania správ o príjemcoch a o SM, pričom uznáva, že treba nájsť rovnováhu tak, aby to nadmerne nezaťažilo SM; zdôrazňuje, že informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané spravodajstvo, zabezpečujú SM, ako aj klienti uchádzajúci sa o mikroúver;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o využívaní úverov a záruk z tohto nástroja sú neucelené a neúplné, a že chýbajú podrobné údaje o stave zamestnanosti u konečných príjemcov, a to napriek tomu, že Dvor audítorov skonštatoval, že výkazy sú v súlade s požiadavkami rozhodnutia;

22.  vyzýva EIF, aby zabezpečil, že SM budú zverejňovať údaje o počte a objeme poskytnutých mikroúverov a o type konečných príjemcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k mikrofinancovaniu, a do budúcnosti naplánovala rovnaký cieľový pomer medzi podnikateľmi a podnikateľkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali SM vo vykonávaní konkrétnych stratégií zameraných na ženy a na podporu podnikateľských aktivít žien, a to aj prostredníctvom spolupráce s príslušnými združeniami a organizáciami v danej oblasti;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali viditeľnosť a informácie, pokiaľ ide o možnosti financovania v rámci tohto nástroja, a to aj prostredníctvom informačných kampaní, výmeny osvedčených postupov medzi podnikateľkami, seminárov a odbornej prípravy, ktoré sa špecificky zameriavajú na ženy s cieľom dosiahnuť lepšiu rodovú rovnováhu v prístupe k mikrofinancovaniu;

25.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prínosy mikrofinancovania pre ženy vrátane vytvárania udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu názorov a osvedčených postupov medzi podnikateľkami;

26.  uznáva význam cieľového pomeru medzi podnikateľkami a podnikateľmi; domnieva sa však, že úspech nástroja by sa nemal merať iba prostredníctvom cieľov, ale schopnosťou nástroja umožniť mikropodnikateľom a malých a stredných podnikov vydvihnúť svoje projekty z dna a prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti;

27.  nalieha na Komisiu, aby zameriavala svoje úsilie na zlepšenie prístupu k mikrofinancovaniu pre potenciálne vylúčených klientov, ako sú migranti, utečenci, dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia, ľudia s nízkymi príjmami, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a ľudia so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnosti neťažia dosť z nástroja;

28.  žiada Komisiu, aby vnímala utečencov a žiadateľov o azyl ako cieľovú skupinu;

29.  žiada Komisiu, aby znásobila iniciatívy a dostupné finančné prostriedky na poskytovanie mikroúverov inovatívnym začínajúcim podnikom, ktoré riadia mladí ľudia, s cieľom podporovať podnikanie mladých ľudí, vysokú úroveň technologických, vedeckých a sociálnych inovácií v časoch hospodárskej krízy a zložitejšieho prístupu k úverom; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné, aby sa členské štáty zasadzovali o obmedzenie byrokratických požiadaviek, ktoré musia podnikatelia splniť, aby získali prístup k finančným prostriedkom z Únie;

Podpora sociálneho hospodárstva

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci nástroja nebol financovaný výraznejší počet sociálnych podnikov; víta preto skutočnosť, že určité percento rozpočtu EaSI je určené na financovanie sociálnych podnikov;

31.  nabáda Komisiu, aby dôsledne sledovala tento nový prvok a aby podporovala členské štáty k výmene údajov, poznatkov a najlepších postupov v tejto oblasti a zabezpečila náležité podávanie správ od SM a motivoval ich k podpore projektov s vysokým sociálnym dosahom na ich potenciálnych klientov;

32.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby zrevidovala obmedzenie výšky úverov pre sociálne podniky v rámci EaSI tak, aby sa im poskytli dostatočné a nevyhnutné prostriedky s cieľom umožniť im priaznivý rozvoj a aby sa splnili potreby trhu;

33.  zdôrazňuje význam začlenenia rodového hľadiska do programov financovania; je presvedčený, že posúdenie rodového vplyvu a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri hodnotení a zlepšovaní vplyvu priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli systematicky zhromažďované a pravidelne analyzované údaje rozčlenené na základe rodovej príslušnosti;

Služby mentoringu a odbornej prípravy a komplementarita s inými nástrojmi

34.  víta možnosť financovania budovania kapacít v rámci EaSI pre SM a technickú pomoc pre SM na zvýšenie ich profesionalizácie, poskytovania služieb, ako aj zhromažďovanie a spracovanie údajov s cieľom umožniť lepšiu spätnú väzbu o nástroji; z tohto dôvodu navrhuje vytvorenie webového sídla, ktoré umožní prezentáciu a konzultácie projektov, ako aj vytvorenie databázy na úrovni Únie, ktorá bude obsahovať úverové informácie a prípadne možnosť oznámiť prípadné prekážky (predovšetkým byrokratické);

35.  nabáda Komisiu, aby prepojila nástroj so základnou odbornou prípravou v oblasti mikrofinancií tak, aby sa zabezpečila hospodárska životaschopnosť podnikov a cieľ poskytovania úverov;

36.  konštatuje, že 44 % všetkých podnikateľov podporovaných z nástroja fungovalo menej ako 1 rok, zatiaľ čo 56 % existovalo aj po roku; vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala životaschopnosť mikropodnikov financovaných prostredníctvom nástroja; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj udržateľnej zamestnanosti prostredníctvom primeraného vedenia a odbornej prípravy financovanej z EaSI v záujme zabezpečenia dlhodobého vplyvu;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že služby rozvoja podnikania vrátane mentoringu a odbornej prípravy, nemožno priamo financovať v rámci EaSI, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala budúce spôsoby financovania pomocou nových špeciálnych nástrojov v spolupráci s národnými fondmi alebo fondmi Únie;

38.  konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal poskytovať kľúčové financovanie na zakladanie podnikov, životaschopné mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje nie sú financované priamo z EaSI;

39.  odporúča Komisii a členským štátom, aby rozvíjali svoju strategickú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi organizáciami a inštitúciami, pokiaľ ide o EaSI, ESF a iné možné národné programy, a podporovali svoju spoluprácu so SM a konečnými príjemcami, s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú klientom mikroúverov z hľadiska odbornej prípravy, mentorstva a celkovej podpory väčšej obchodnej životaschopnosti;

40.  víta možnosť využívať prostriedky ESF na os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI, a vyzýva Komisiu a EIF, aby informovali SM o tejto možnosti podľa článku 38 nariadenia o spoločných ustanoveniach[8];

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bol na financovanie mikropodnikov k dispozícii EFSI;

Sprostredkovatelia mikrofinancovania

42.  nabáda Komisiu, aby koordinovala ESF a podporu EaSI s cieľom zlepšiť komplementárnosť medzi týmito dvoma programami so zreteľom na nástroje mikrofinancovania so zameraním okrem iného na spoluprácu medzi SM a centrami na podporu podnikania spolufinancovanými z ESF;

43.  víta proces výberu sprostredkovateľov mikroúverov, ktorý je v súlade s pravidlami a postupmi EIF, a opakuje žiadosť Parlamentu, aby títo sprostredkovatelia konali v súlade s zásadami zodpovedného poskytovania pôžičiek a bránenia nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov;

44.  odporúča, aby sa zjednodušil postup pre prístup k nástroju a aby dohody medzi SM a EIF boli pružnejšie a ľahšie zrozumiteľné, čo menším SM umožní naplno využiť nástroje financovania a rýchlo využiť nástroje EIF;

45.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že množstvo žiadostí o nástroj nebolo úplne vyplnených a Komisia ich nemohla schváliť; žiada Komisiu, aby posúdila dôvody tohto neúspechu (napr. nedostatok informácií, dostupnosť alebo byrokratické prekážky, ktoré si vyžadujú zjednodušenie); vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a tento problém vyriešila;

46.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu propagáciu a informovanosť o tomto nástroji a o možnostiach prístupu k nemu, zjednodušila postupy a zvýšila flexibilitu zmlúv medzi sprostredkovateľmi mikrofinancovania a EIF a zjednodušila ich, a umožnila tak rýchlejší prístup menších sprostredkovateľov na trh;

47.  vyzýva Komisiu a EIF, aby posúdili, ako lepšie informovať širokú verejnosť o prínosoch nástroja nad rámec existujúcich požiadaviek uložených pre SM;

48.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu medzi SM a organizáciami, ktoré obhajujú záujmy príjemcov, okrem propagácie produktov alebo hľadania nových klientov;

49.  vyzýva členské štáty, aby rozvíjali sektor mikrofinancovania s cieľom umožniť ich rozšírenie potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 a aby využívali nástroj skúmaním možností, ako by mohli vstúpiť na trh mikroúverov nebankoví sprostredkovatelia mikroúverov bez závislosti od partnerskej banky;

50.  nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg so subjektmi v oblasti mikrofinancií (SM, banky a nebankové subjekty, siete, ako sú Európska mikrofinančná sieť), ako aj so zainteresovanými stranami v súčasnosti nie sú zahrnuté, pokiaľ ide o dostupnosť, používanie a navrhovanie produktov, ktoré sa majú ponúkať v rámci programov financovaných Úniou;

51.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby uľahčili výmenu najlepších postupov medzi SM z rôznych členských štátov;

52.  vyzýva Komisiu a EIF, aby zabezpečili, aby os mikrofinancovania a sociálneho podnikania v oblasti EaSI ďalej podporovala šírenie a integráciu Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov v zmluvách so SM;

53.  nazdáva sa, že správa Komisie o vykonávaní Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 je veľmi všeobecná a obsahuje málo podrobných informácií o jeho vykonávaní;

54.  nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že nástroje EPMF a EaSI budú naďalej prispievať k pridanej hodnote a zviditeľňovaniu EÚ;

°

°  °

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=fr&pubId=7760
• [2]  http://bookshop.europa.eu/fr/study-on-imperfections-in-the-area-of-microfinance-and-options-how-to-address-them-through-an-eu-financial-instrument-pbKE0214424/?CatalogCategoryID=ZjsKABstHnIAAAEjH5EY4e5L
• [3]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238.
• [4]  Ú. v. EÚ L 87, 20.12.2013, s. 2.
• [5]  Ú. v. EÚ E 117 E, 6.5.2010, s. 85.
• [6]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/547555/EPRS_IDA(2015)547555_EN.pdf
• [7]  Priebežné hodnotenie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress
• [8]  NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013
  zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Poskytovanie mikroúverov má svoj pôvod v južnej Ázii a Latinskej Amerike, kde pred viac než štyridsiatimi rokmi vznikli prvé iniciatívy na poskytovanie mikroúverov a od tohto času fungujú väčšinou veľmi úspešne.

Pozitívne účinky na miestne hospodárstvo dosiahnuté v dôsledku poskytovania mikroúverov pri zmierňovaní chudoby v rozvojových krajinách prevzala EÚ vytvorením nástroja mikrofinancovania Progress v roku 2010 v celkovej sume 205 miliónov EUR, aby sa aj v Európe poskytla sociálne a finančne znevýhodneným ľuďom príležitosť zabezpečiť si dôstojné živobytie.

Nástroj Progress je v súčasnosti dostupný iba v 22 z 28 členských štátov. Je to spôsobené rôznymi úrovňami rozvoja európskych hospodárstiev, rôznymi trhovými záujmami, ako aj regulačnými podmienkami.

Európska komisia naposledy vo vykonávacej správe z roku 2013 preskúmala situáciu nástroja Progress a vypracovala okrem toho predbežnú správu pre nástroj, ktorý potrvá ešte do roku 2016.

Nástroj mikrofinancovania Progress má sociálny rozmer a uľahčuje prístup k mikroúverom na zakladanie a podporovanie mikropodnikov. Nefinancuje samotné mikropodniky, ale umožňuje sprostredkovateľom mikrofinancovania poskytovať v EÚ viac úverov prostredníctvom zlepšenej bonity vďaka refinancovaniu z nástroja Progress.

Nástroj Progress je dôležitým a účinným nástrojom na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci stratégie Európa 2020. Značný počet nových pracovných miest totiž vytvárajú novozriadené podniky. Takmer 85 % týchto pracovných miest sa vytvára v mikropodnikoch. Existuje vysoký potenciálny dopyt po mikroúveroch zo strany osôb, ktoré nemôžu v tradičnom bankovom sektore získať úver, pretože sú pre tento sektor príliš nákladnou cieľovou skupinou.

Nástroj Progress pomáha pri (opätovnom) návrate na trh práce, uvoľňovaní podnikateľského potenciálu, získavaní nových zručností prostredníctvom sprievodnej odbornej prípravy a mentorstva a umožňuje, aby ľudia mohli viesť zodpovedný a dôstojný život.

Podľa v súčasnosti platnej (otáznej) definície EÚ nesmie mikroúver, ktorý čerpá mikropodnik, presiahnuť sumu 25 000 EUR. (t. j. podnik, ktorý má menej ako 10 zamestnancov a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny EUR (článok 2 EaSI – Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie)).

Príjemcovia

Nástroj mikrofinancovania Progress je predovšetkým sociálnym nástrojom a až v druhom rade nástrojom hospodárskej politiky. Zameriava sa totiž na cieľové skupiny, ktorým sa v hospodárstve doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť: (dlhodobo) nezamestnaní, poberatelia sociálnych dávok, prisťahovalci, príslušníci národnostných menšín, osoby pôsobiace v neformálnom hospodárstve alebo žijúce vo vidieckych oblastiach a ženy.

Osobitné znaky nástroja mikrofinancovania Progress

Pre banky sú mikroúvery poskytované uvedeným cieľovým skupinám rizikovou a nákladnou činnosťou, hlavne ak je okrem samotného úveru potrebné aj sprievodné poradenstvo o podnikateľských plánoch a ich vykonávaní (mentoring a odborná príprava). Všetky tieto faktory predražujú mikroúvery, znižujú ich marže a odrádzajú od ich uvádzania na trh.

Znamená to, že podnikanie v oblasti mikroúverov sa od klasického bankovníctva vždy odlišuje, pretože má sociálny cieľ súvisiaci so sociálnym začleneňovaním. Poskytovanie mikroúverov je hospodársky a spoločensky prospešné, pretože finančná podpora dosiahnutia nezávislosti je pre štátne inštitúcie výhodnejšia ako náklady na systém dávok v nezamestnanosti a okrem toho slúži aj ako odrazový mostík pre podnikanie.

Situácia nástroja Progress v polovici obdobia

Nástroj Progress možno vo všeobecnosti označiť za úspešný. Bolo pridelených 13 252 mikroúverov v hodnote 124,6 mil. EUR, čo je o niečo nižší výsledok ako pôvodný cieľ 142,4 mil. EUR.

Pokryli sa mnohé, ak nie všetky cieľové skupiny.

Želaný pomer medzi podnikateľkami a podnikateľmi 40:60 sa takmer splnil (37 % príjemcov sú podnikateľky), hoci nie všetci sprostredkovatelia úverov vytvorili špecifické programy pre zakladanie podnikov ženami. Ide o výrazne vyšší podiel podnikateliek v porovnaní s priemerom EÚ. Napriek tomu sa však v tejto súvislosti treba snažiť o vyvážený pomer.

Podľa predbežnej správy 17 % respondentov nedostalo predtým tradičný úver v banke. 68 % opýtaných uvádza, že sa uchádzajú o úver po prvýkrát vôbec, pričom ďalších 56 % uviedlo, že nikde inde by úver za podobných podmienok nedostali. 43 % respondentov sa podľa vlastných slov nachádza pod hranicou chudoby príslušného štátu, čo je podstatne vyšší podiel, než je priemer v EÚ (18,2 %). 17 % dokonca udáva, že nemá žiadne prostriedky – čo je takmer dvojnásobok priemeru v EÚ. Nástroj Progress teda účinne znižuje prah, pri ktorom možno vôbec dostať úver.

Menej zrejmá je účinnosť nástroja Progress pri znevýhodnených skupinách obyvateľstva a pri sociálnom hospodárstve. Možno to pripísať jednak skutočnosti, že mnohí príjemcovia úverov sa zo strachu pred diskrimináciou neoznačujú za príslušníkov (etnických) menšín. Ďalej je to spôsobené tým, že zber údajov a s ním súvisiaca povinnosť podávania správ sú z dôvodu neprimeraných alebo nedostatočne rozvinutých ukazovateľov nedostatočné.

Účinnosť sociálneho hospodárstva je nízka, pretože veľa sprostredkovateľov úveru nevytvorilo žiadne osobitné programy pre tieto formy hospodárstva a okrem toho podniky sociálneho hospodárstva často potrebujú viac finančných prostriedkov, ako je podľa definície mikroúveru prípustné. Tento nedostatok sa zdá byť v rámci EaSI rozpoznaný: v článku 26 písm. c) sa stanovuje pre sociálne podniky lepší prístup k finančným prostriedkom. V tejto súvislosti treba overiť, či je predpokladané obmedzenie potrieb trhu namieste.

Udržateľnosť vytvorených pracovných miest je ešte stále zložité posúdiť, pretože mnohé úvery z nástroja Progress sú kratšie ako jeden rok. Je však dôležité umožniť sledovanie trhovej úspešnosti mikropodnikov aj po skončení trvania úveru.

Prideľovanie finančných prostriedkov z ESF na nástroj EaSI v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach

Mimoriadny význam má možnosť prideľovať prostriedky z ESF pre nástroj EaSI. Podľa článku 38 (1a) nariadenia o spoločných ustanoveniach je možné, aby orgány ESF prideľovali časti finančných prostriedkov z ESF na iné finančné nástroje EÚ, ako je EaSI. Napríklad regionálne finančné prostriedky z ESF pripísané pre EaSI by potom museli byť vynaložené v tom istom regióne.

Osobitné oddelenie pre ESF v rámci EaSI by muselo dodržiavať všeobecné parametre EaSI (napr. minimálny pákový efekt), ale mohli by sa takisto doplniť niektoré špecifické podmienky (napr. osobitná cieľová skupina, ako sú mladí klienti, ženy alebo zdravotne postihnutí ľudia).

Táto dohoda by obsahovala všeobecné pravidlá finančných nástrojov EaSI, ako aj pravidlá týkajúce sa konkrétne zvolenej oblasti. Tieto osobitné pravidlá by napríklad mohli zabezpečovať, že záruky a pôžičky sa použijú v prospech osôb alebo podnikov v krajine alebo regióne, na ktorý sa vzťahuje operačný program, a podľa možnosti budú zamerané na osobitné skupiny, ako sú mladí ľudia („účelovo viazaný príspevok“).

Výhodou je, že nielenže poverený subjekt (EIF) už Komisia vybrala, ale sú určené aj prakticky všetky parametre finančných nástrojov.

Členským štátom, ktoré túto možnosť využijú, by sa znížila administratívna záťaž, pretože riadenie a kontrola fondov by bolo úlohou EIF.

Členské štáty a ich regióny preto môžu zlúčiť finančné kapacity pri spájaní zdrojov EÚ a vnútroštátnych zdrojov a môžu využívať skúsenosti EIF pri riadení finančných nástrojov.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a mikropodniky

Stanoviskom výboru EMPL spoločným pre viaceré skupiny bolo sprístupňovať finančné prostriedky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) aj mikropodnikom. Toto stanovisko tu treba opäť podčiarknuť.

Záver

Mikroúvery fungujú nielen v rozvojových krajinách, ale aj v Európe. U nás na ne však treba nazerať ako na nástroj sociálnej politiky zameraný na poskytovanie šancí osobám v ťažkej sociálnej situácii. Na podporu MSP a inovatívnych nápadov sú k dispozícii iné možnosti financovania. Definícia mikroúverov v EÚ by sa mal prehodnotiť a mala by sa prispôsobiť súčasným podmienkam. Platí to aj pre maximálnu sumu úveru, ktorá asi nepostačuje pre všetky krajiny EÚ. Vo všetkých členských štátoch by sa malo umožniť zahrnúť do sprostredkovania mikroúverov aj nebankové subjekty. Odborná pomoc pri vypracúvaní podnikateľského plánu a monitorovanie a overovanie obchodnej myšlienky (odborná príprava a mentoring) by sa mali finančne podporovať v rámci programu EaSI.

Vo všeobecnosti možno odporučiť pokračovanie programu Progress s prihliadnutím na zlepšenia v rámci EaSI a ďalšie podnety v tejto správe.

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (20.10.2015)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k vykonávaniu Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013
(2015/2042(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Inés Ayala Sender

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v článku 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že „rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti“;

B.  keďže Európsky nástroj mikrofinancovania Progress („nástroj“) získava financovanie od EÚ a z finančných príspevkov Európskej investičnej banky, pričom financovanie z oboch zdrojov riadi Európsky investičný fond (EIF); počíta tiež s doplnkovým financovaním zo strany súkromných investorov;

C.  keďže nástroj bol zavedený s cieľom podporiť rast a zamestnanosť a bojovať proti sociálnemu a finančnému vylúčeniu;

D.  keďže podniky sociálneho hospodárstva zlepšujú situáciu najviac znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia a potrebujú lepší prístup k financovaniu;

E.  keďže tento nástroj je zatiaľ medzi potenciálnymi príjemcami relatívne málo známy, o čom svedčia objemy poskytnutých mikroúverov, ktoré sú v porovnaní so stanoveným cieľom nižšie, najmä v Taliansku, ako sa uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov č. 8/2015 s názvom Riešia sa finančnou podporou EÚ potreby mikropodnikateľov primerane?;

F.  keďže tento nástroj by sa mal analyzovať nielen z kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska; keďže napriek tomu, že je ľahšie analyzovať nástroj z hľadiska hospodárskej efektívnosti, treba takisto analyzovať jeho účinnosť pri dosahovaní cieľa sociálneho začlenenia, ako aj kvalitu a nepriamy vplyv vytvorených pracovných miest;

1.  poznamenáva, že v roku 2013 opatrenia financované v rámci nástroja zahŕňali úvery v prvom rade a záruky; ďalej konštatuje, že niektorí sprostredkovatelia dostávajú záruku aj úver, ale tieto dva nástroje sa vždy vzťahujú na rozličné portfóliá;.

2.  konštatuje, že nástroj sa vykonáva ako pilotný projekt od roku 2010; ďalej konštatuje, že boli zistené nedostatky, pokiaľ ide o dosah na zraniteľné skupiny, ako sú migranti a osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa však, že poučenia už boli zohľadnené a niektoré nedostatky sa už riešili v novom nástroji pre zamestnanosť a sociálnu inováciu (EaSI); víta skutočnosť, že v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 sa vypracovalo strategické hodnotenie cieľov;

3.  víta, že pre EaSI boli vyčlenené dodatočné rozpočtové prostriedky na mikrofinancovanie;

4.  zdôrazňuje, že geografické pokrytie nástroja v EÚ je stále obmedzené, pretože sa vzťahuje iba na 22, čoskoro 23 z 28 členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie o zabezpečenie plného geografického pokrytia a určila a analyzovala dôvody, prečo tento nástroj nepokrýva niektoré členské štáty; nabáda Komisiu, aby širšej verejnosti poskytla dostatočné informácie o možnostiach financovania prostredníctvom tohto nástroja;

5.  zdôrazňuje rastúci význam podnikania na základe mikrofinancovania v EÚ; víta prístup nástroja založený na dopyte, ktorý rieši potreby mikropodnikateľov a priťahuje súkromné financovanie; odporúča však, aby sa potreby príjemcov posudzovali aj ďalej;

6.  žiada, aby nástroj zohľadňoval pridanú hodnotu projektov v regiónoch, ktoré sú vážne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú napríklad riedko osídlené regióny alebo regióny postihnuté vyľudňovaním, keďže sa tým nielen podporí tvorba pracovných miest, ale prispeje to aj k udržaniu obyvateľstva v danej oblasti;

7.  víta proces výberu sprostredkovateľov mikroúverov, ktorý je v súlade s pravidlami a postupmi EIF, a opakuje žiadosť Parlamentu, aby títo sprostredkovatelia konali v súlade s zásadami zodpovedného poskytovania pôžičiek a bránenia nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálny vplyv tohto nástroja a jeho vplyv z hľadiska zamestnanosti nebol riadne posúdený, najmä pokiaľ ide o údaje týkajúce sa podnikania seniorov a podpory menšín; vyzýva Komisiu, aby od sprostredkovateľských inštitúcií vyžadovala, aby výslovne spolupracovali so združeniami zastupujúcimi menšiny, v záujme aktívneho zapojenia zraniteľných skupín, akými sú ženy a skupiny menšín, do programu; v tejto súvislosti Komisiu vyzýva, aby začala hĺbkové hodnotenie vplyvu, ktoré zanalyzuje nástroj a jeho nástupnícky program v rámci osi mikrofinancovania a sociálneho podnikania EaSI;

9.  víta skutočnosť, že všetkých sedem doteraz realizovaných finančných nástrojov EPMF prilákalo dodatočné financovanie zo súkromných zdrojov; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že, ako sa uvádza v správe Dvora audítorov, pokiaľ ide o záruky, presné cieľové hodnoty pre koeficienty pákového efektu sa dosiahli len v jednom zo siedmich prípadov a v dvoch prípadoch sa nedosiahli;

10.  zastáva názor, že miera prežitia projektov, ktoré sú financované prostredníctvom nástroja, sa musí zverejniť, a mala by sa zohľadniť pri aktualizácii Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov; vyzýva Komisiu, aby pri poskytovaní podpory vyžadovala uvádzanie miery prežitia ako povinnej informácie; zdôrazňuje, že táto informácia by bola vhodná pre posudzovanie výkonnosti v budúcnosti;

11.  domnieva sa, že úspech projektov sa nemôže hodnotiť iba na základe toho, či sa podarí udržať alebo vytvoriť pracovné miesta, ale že treba zohľadniť aj ich sociálny aspekt;

12.  konštatuje, že 44 % všetkých podnikateľov podporovaných z nástroja fungovalo menej ako 1 rok, zatiaľ čo 56 % pokračovalo v činnosti aj po roku; vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala životaschopnosť mikropodnikov financovaných prostredníctvom nástroja; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj udržateľnej zamestnanosti prostredníctvom primeraného usmerňovania a odbornej prípravy financovaných z nového nástroja EaSI v záujme zabezpečenia dlhodobého účinku;

13.  víta zvýšenú pružnosť nového programu v rámci EaSI v reakcii na meniace sa potreby prerozdeľovania prostriedkov medzi osami programu; vyzýva Komisiu, aby predchádzala dvojitému financovaniu vytváraním jasných a transparentných synergií medzi EaSI a inými programami a iniciatívami Únie;

14.  konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal poskytovať kľúčové financovanie na zakladanie podnikov, životaschopné mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje nie sú financované priamo z EaSI;

15.  konštatuje, že dosah na tvorbu pracovných miest bol menší, než sa pôvodne očakávalo, a to napriek skutočnosti, že nebyť mikroúverov, mnohí príjemcovia by boli z úverového trhu úplne vylúčení; domnieva sa, že tento menší vplyv na tvorbu pracovných miest sa dá čiastočne vysvetliť tým, že vykonávanie nástroja sa časovo zhodovalo s hlbokou hospodárskou krízou, ktorá ovplyvnila tak úverový trh, ako aj údaje o zamestnanosti; konštatuje však, že nástroj významne prispel k zachovaniu pracovných miest; berie do úvahy, že uvedené sa bude riešiť v rámci nového, pružnejšieho nástroja EaSI;

16.  vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom zamietnutých žiadostí o mikrofinancovanie (takmer 2 000 žiadostí bolo zamietnutých čiastočne kvôli nadmernému zadlženiu osôb a podnikov) a nad stále významnou medzerou na trhu mikrofinancovania, a to i napriek nárastu počtu príjemcov mikroúverov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnejšiu štúdiu dôvodov týchto zamietnutí vrátane spôsobov ich riešenia;

17.  zdôrazňuje význam nástroja, najmä v období krízy, pre jeho úlohu, ktorá spočíva v umožňovaní prístupu nezamestnaných a znevýhodnených osôb k financovaniu; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na súčasnú migračnú a azylovú krízu môže mikrofinancovanie pôsobiť ako zásadná podpora pre utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na pracovný trh EÚ;

18.  žiada Komisiu, aby vnímala utečencov a žiadateľov o azyl ako cieľovú skupinu;

19.  žiada Komisiu, aby znásobila iniciatívy a dostupné finančné prostriedky na poskytovanie mikroúverov inovatívnym začínajúcim podnikom, ktoré riadia mladí ľudia, s cieľom podporovať podnikanie mladých ľudí, vysokú úroveň technologických, vedeckých a sociálnych inovácií v časoch hospodárskej krízy a zložitejšieho prístupu k úverom; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné, aby sa členské štáty zasadzovali o obmedzenie byrokratických požiadaviek, ktoré musia podnikatelia splniť, aby získali prístup k finančným prostriedkom z EÚ;

20.  žiada Komisiu, aby zvýšila rozpočet na nástroj InnovFin v rámci programu Horizont 2020, a najmä zdroje určené pre produkt mikrofinancovania „InovFin ako záruka pre MSP“;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že údaje o využívaní úverov a záruk z tohto nástroja sú neucelené a neúplné, a že chýbajú podrobné údaje o stave zamestnanosti u konečných príjemcov, a to napriek tomu, že Dvor audítorov skonštatoval, že výkazy sú v súlade s požiadavkami rozhodnutia o zriadení EPMF;

22.  víta prvok sociálnej inovácie programu EaSI a najmä propagáciu podnikov sociálneho hospodárstva;

23.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že množstvo žiadostí o nástroj nebolo úplne vyplnených a Komisia ich nemohla schváliť; žiada Komisiu, aby posúdila dôvody tohto neúspechu (napr. nedostatok informácií, dostupnosť alebo byrokratické prekážky, ktoré si vyžadujú zjednodušenie); vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo a tento problém vyriešila;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu propagáciu a informovanosť o tomto nástroji a o možnostiach prístupu k nemu, zjednodušila postupy a zvýšila flexibilitu zmlúv medzi sprostredkovateľmi mikrofinancovania a EIF a zjednodušila ich, a umožnila tak rýchlejší prístup menších sprostredkovateľov na trh;

25.  nazdáva sa, že správa Komisie o vykonávaní Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress – 2013 je veľmi všeobecná a obsahuje málo podrobných informácií o jeho vykonávaní;

26.  nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že nástroje EPMF a EaSI budú naďalej prispievať k pridanej hodnote a zviditeľňovaniu EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	19.10.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	24 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Inés Ayala Sender, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Ingeborg Gräßle, Verónica Lope Fontagné, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Claudia Schmidt, Igor Šoltes, Bart Staes, Derek Vaughan, Anders Primdahl Vistisen, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Ashworth, Gerben-Jan Gerbrandy, Brian Hayes, Karin Kadenbach, Barbara Kappel, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera, Patricija Šulin, Marco Zanni
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrejs Mamikins

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	10.11.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Kostadinka Kuneva, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Tim Aker, Georges Bach, Amjad Bashir, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, António Marinho e Pinto, Edouard Martin, Joachim Schuster, Michaela Šojdrová, Ivo Vajgl, Flavio Zanonato
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sorin Moisă

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

49	+
ALDE ECR EFDD ENF GUE/NGL PPE     S&D     Verts/ALE	Enrique Calvet Chambon, António Marinho e Pinto, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Ivo Vajgl, Renate Weber Amjad Bashir, Arne Gericke, Zdzisław Krasnodębski, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská Laura Agea, Tiziana Beghin Mara Bizzotto Lynn Boylan, Tania González Peñas, Thomas Händel, Kostadinka Kuneva, Inês Cristina Zuber Georges Bach, David Casa, Danuta Jazłowiecka, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc, Michaela Šojdrová Guillaume Balas, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Edouard Martin, Sorin Moisă, Joachim Schuster, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato Tatjana Ždanoka

2	-
EFDD ENF	Tim Aker Dominique Martin

1	0
NI	Lampros Fountoulis

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania