Postup : 2015/2229(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0344/2015

Predkladané texty :

A8-0344/2015

Rozpravy :

PV 16/12/2015 - 15
CRE 16/12/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 17/12/2015 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0470

SPRÁVA     
PDF 1186kWORD 661k
30.11.2015
PE 567.654v03-00 A8-0344/2015

o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2015/2229(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Cristian Dan Preda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2015/2229(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012(2),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 12. mája 2014(3),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(4),

–  so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie(5),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014, ktorú Rada prijala 22. júna 2015(6),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(7),

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: zmena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ na roky 2016 – 2020 (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja(12),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti(13),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2015(21),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(29),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2014 o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2014 – 2015(30),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím(31),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo(32),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva(33),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia(35),

–  so zreteľom na výročnú správu Populačného fondu OSN (UNFPA) a Detského fondu OSN (UNICEF) za rok 2014 o spoločnom programe týkajúcom sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov(36),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0344/2015),

A.  keďže článok 21 ZEÚ zaväzuje EÚ, aby vyvíjala spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na zásadách demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti a zásady rovnosti a solidarity a dodržiavaní Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva;

B.  keďže podľa článku 6 ZEÚ Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže dodržiavanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv musia byť základnými kameňmi vonkajšej činnosti EÚ;

D.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv;

E.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

F.  keďže dodržiavanie ľudských práv sa spochybňuje a je ohrozené na celom svete; keďže viacero autoritárskych režimov vážne spochybňuje univerzálnosť ľudských práv, a to najmä na multilaterálnych fórach;

G.  keďže viac ako polovica svetového obyvateľstva stále žije v nedemokratických a represívnych režimoch a miera slobody vo svete v posledných niekoľkých rokoch neprestajne klesá; keďže nedodržiavanie ľudských práv spôsobuje náklady pre spoločnosť a pre jednotlivcov;

H.  keďže celosvetovo existuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj v Rade OSN pre ľudské práva;

I.  keďže okrem konania slobodných volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a rešpektovanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd a usmernení o dodržiavaní ľudských práv;

J.  keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) pri príležitosti návrhu nového spoločného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu uviedla, že ľudské práva sú jednou z hlavných priorít jej mandátu a určujúcim faktorom vo všetkých vzťahoch s inštitúciami EÚ, ako aj s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou; keďže v roku 2017 sa akčný plán pre ľudské práva a demokraciu podrobí preskúmaniu v polovici trvania, ktoré prebehne súbežne s preskúmaním externých finančných nástrojov v polovici trvania, čo by malo prispieť k väčšej súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ;

K.  keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisia, Rada a členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nového akčného plánu; keďže misie a zastúpenia EÚ v tretích krajinách môžu zohrávať významnú doplnkovú úlohu pri dosahovaní úspechu akčného plánu;

L.  keďže je potrebné zabezpečiť primerané zdroje a čo najefektívnejšie ich používať s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

M.  keďže EÚ by mala urobiť viac na to, aby zmerala vplyv svojich politík na ľudské práva, maximalizovala pozitívne účinky a zabránila negatívnym vplyvom alebo ich zmiernila a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

N.  keďže spolupráca s vedúcimi predstaviteľmi a orgánmi tretích krajín vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách; keďže organizácie občianskej spoločnosti v tretích krajinách sú kľúčovými partnermi pri formovaní a vykonávaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

O.  keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri riešení prípadov porušovania ľudských práv;

P.  keďže medzinárodná spolupráca by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní dodržiavania základných práv a účinného parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami, ktoré využívajú technológie digitálneho sledovania;

Q.  keďže EÚ a jej členské štáty sú úzkymi spojencami Medzinárodného trestného súdu od jeho vzniku a poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a zároveň podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť Medzinárodného trestného súdu;

R.  keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu, s cieľom pokračovať v presadzovaní dodržiavania ľudských práv;

S.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že obchodná politika EÚ vychádza zo zásad a z cieľov vonkajšej činnosti Európskej únie;

T.  keďže rôzne formy migrácie predstavujú dôležitú výzvu v oblasti vonkajšej politiky EÚ, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudské práva ľudí v núdzi, ako sú tí, ktorí utekajú pred vojnou a násilím, dodržiavali v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

U.  keďže svetové hospodárstvo prechádza vážnou krízou, ktorá má okrem určitých opatrení, najmä drastických rozpočtových škrtov, nepriaznivý vplyv na ľudské práva, a to najmä hospodárske a sociálne práva, na životné podmienky ľudí (rast nezamestnanosti a chudoby, nerovnosti a neistého zamestnania, ako aj nižšia kvalita služieb a obmedzený prístup k nim), a tým aj na ich blahobyt;

V.  keďže na základe univerzálnych a nedeliteľných hodnôt by sa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery mala stať jednou z priorít EÚ a treba ju bezpodmienečne podporovať; keďže tieto práva sú stále značne ohrozované, pretože počet prípadov násilia, ktoré s nimi súvisí, prudko stúpa;

W.  keďže všeobecné zrušenie trestu smrti je naďalej jednou z priorít EÚ v rámci jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; keďže v júni 2016 sa v nórskom Osle uskutoční 6. svetový kongres proti trestu smrti;

X.  keďže deti, ženy a príslušníci menšín čelia čoraz častejším a konkrétnejším hrozbám, násilným činom a sexuálnemu násiliu, a to najmä v oblastiach vojnových konfliktov;

Y.  keďže Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho vytrvalé úsilie ako lekárovi a obhajcovi ľudských práv, ktorý sa angažuje v mene obetí sexuálneho násilia a mrzačenia pohlavných orgánov; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je zásadným porušením práv žien a dievčat a keďže je absolútne nevyhnutné pripísať snahe bojovať proti mrzačeniu pohlavných orgánov a sexuálnemu násiliu ústrednú úlohu v rámci vonkajšej politiky EÚ a politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

Z.  keďže v roku 2014 sa počet detí, ktoré v súčasnosti žijú v krajinách a oblastiach postihnutých ozbrojenými konfliktami a ktoré sú vystavené extrémnemu násiliu a traume a násilným náborom alebo sa stávajú zámerným cieľom násilných skupín, odhadoval na 230 miliónov;

AA.  keďže v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci ktorého majú materstvo a detstvo nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, pričom zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28(37) sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že „požívanie čo najvyššej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomických alebo sociálnych podmienok“;

AB.  keďže zmena klímy ohrozuje najzákladnejšie ľudské práva, ako je prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

AC.  keďže cieľom zámerného a systematického ničenia cenných archeologických nálezísk tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, je destabilizovať obyvateľstvo a pripraviť ho o jeho kultúrnu identitu a toto ničenie by sa malo považovať nielen za vojnový zločin, ale aj za zločin proti ľudskosti;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ľudské práva a demokratické hodnoty, ako sú napríklad sloboda prejavu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a sloboda zhromažďovania a združovania, sú čoraz viac ohrozované v mnohých častiach sveta, a to aj v autoritárskych režimoch; vyjadruje takisto hlboké znepokojenie nad tým, že priestor pre občiansku spoločnosť sa zužuje a dochádza k útokom na čoraz väčší počet obhajcov ľudských práv na celom svete;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o účinné začlenenie ľudských práv a demokratických hodnôt do jadra ich vzťahov s okolitým svetom, ako sa zaviazali v rámci ZEÚ; konštatuje, že EÚ by mala využiť vhodné opatrenia pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv v tretích krajinách, najmä v prípade autoritárskych režimov, a to aj prostredníctvom vzťahov v oblasti obchodu, energetiky alebo bezpečnosti;

3.  opätovne zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ so zreteľom na rešpektovanie ľudských práv a demokratických hodnôt; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zatiaľ čo táto správa sa zaoberá vonkajšími politikami EÚ na presadzovanie ľudských práv, Parlament tiež prijíma výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii, ktorú vypracúva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; rovnako zdôrazňuje význam väčšej jednotnosti a súdržnosti a zabraňovania dvojitým štandardom vo vonkajších politikách EÚ a vo všetkých jej nástrojoch;

4.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby účinne riešili vnútorné výzvy v oblasti ľudských práv, ako sú situácia Rómov, zaobchádzanie s utečencami a migrantmi, diskriminácia lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, rasizmus, násilie páchané na ženách, podmienky zadržiavania a sloboda médií v členských štátoch, a zachovali tak dôveryhodnosť a konzistentnosť svojej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv;

5.  trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politiky EÚ v situáciách, keď dochádza k okupácii alebo anexii územia; pripomína, že vo všetkých takýchto situáciách by sa politika EÚ mala riadiť medzinárodným humanitárnym právom;

6.  je zásadne proti anexii, okupácii a osídľovaniu území a trvá na neodňateľnom práve národov na sebaurčenie;

7.  domnieva sa, že s cieľom splniť svoj záväzok dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete sa EÚ a jej členské štáty musia vyjadrovať konzistentne a jednotne a zabezpečiť, aby ich posolstvo bolo počuť;

8.  okrem toho zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, ESVČ, Parlamentom a delegáciami EÚ v záujme zlepšenia celkovej súdržnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a jej ústrednej pozície medzi všetkými politikami EÚ so zahraničným rozmerom, najmä v oblastiach týkajúcich sa rozvoja, bezpečnosti, zamestnanosti, migrácie, obchodu a technológií;

9.  vyzýva EÚ, aby zlepšila a systematizovala vplyv svojich politík na ľudské práva v plnom rozsahu a zabezpečila, aby tieto analýzy poslúžili na následné prepracovanie jej politík; vyzýva EÚ, aby vyvinula účinnejšie mechanizmy s cieľom maximalizovať pozitívne účinky jej politík na ľudské práva a zabrániť negatívnym vplyvom a zmierniť ich a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

10.  upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva a v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zámerným a systematickým ničením cenných archeologických nálezísk a rabovaním na týchto náleziskách tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa s cieľom destabilizovať obyvateľstvo a narušiť jeho kultúrnu identitu dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, ktoré financujú svoje násilné aktivity prostredníctvom nezákonného obchodu s ukradnutými umeleckými dielami; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s OSN a organizáciou UNESCO bojovala proti nezákonnému obchodovaniu s cennými umeleckými dielami z oblastí vojnových konfliktov a aby navrhla iniciatívy na ochranu kultúrneho dedičstva v týchto zónach; vyzýva Komisiu, aby klasifikovala zámerné ničenie spoločného dedičstva ľudstva ako zločin proti ľudskosti a aby v tejto súvislosti podnikla náležité právne kroky;

Nástroje politiky EÚ na presadzovanie ľudských práv a demokracie vo svete

Výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete

12.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských práva a demokracii vo svete za rok 2014; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu o politike EÚ v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu vo svete; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili komplexné nadviazanie na otázky nastolené vo výročnej správe vrátane konkrétnych návrhov zameraných na vyriešenie týchto problémov, ako aj väčšiu súdržnosť rôznych správ o vonkajšej politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

13.  opätovne pozýva PK/VP na diskusiu s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na správu Parlamentu; zdôrazňuje, že písomné reakcie Komisie a ESVČ na uznesenie Parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Parlament;

14.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2014; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a o dosiahnutom pokroku a že by bol ľahšie zrozumiteľný; ďalej požaduje podávanie správ o opatreniach prijatých v reakcii na uznesenia Parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

15.  v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ pri vypracúvaní výročnej správy zaujala analytickejší prístup a aby zároveň naďalej podávala správy o vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ; domnieva sa, že výročná správa by mala nielen zdôrazňovať úspechy EÚ a najlepšie postupy v tejto oblasti, ale tiež uviesť, pred akými výzvami a obmedzeniami EÚ stojí vo svojom úsilí o presadzovanie ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a aké ponaučenia možno vyvodiť pre konkrétnu činnosť v nadchádzajúcich rokoch;

16.  zastáva názor, že správy týkajúce sa jednotlivých krajín predložené v rámci výročnej správy by mali byť menej opisné a menej statické a namiesto toho by mali lepšie odrážať plnenie stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a poskytnúť prehľad o vplyve činnosti EÚ na danom mieste;

Strategický rámec EÚ a (nový) akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

17.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný medzník v snahe o to, aby sa ľudské práva a demokracia bez výnimky začlenili do jej vzťahov s okolitým svetom;

18.  víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019; vyjadruje ESVČ uznanie za konzultácie s Komisiou, Parlamentom, členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami pri hodnotení prvého akčného plánu a vypracúvaní nového plánu;

19.  víta obnovený záväzok EÚ presadzovať a ochraňovať ľudské práva a podporovať demokraciu na celom svete; berie na vedomie, že tento akčný plán má EÚ umožniť, aby mohla zaujať cielenejší, systematickejší a koordinovanejší prístup v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj posilniť vplyv svojich politík a nástrojov na danom mieste; v tejto súvislosti podporuje uprednostňovanie piatich strategických oblastí činnosti;

20.  vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie nového akčného plánu; upozorňuje najmä na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizácie miestneho vplyvu nástrojov, ktoré EÚ využíva na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie vo svete; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na prípady porušovania ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie o zahrnutie ľudských práv a demokracie do všetkých vonkajších činností EÚ, a to aj na vysokej politickej úrovni;

21.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a na ústredí, ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

22.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; pripomína, že akčný plán sa týka tak EÚ, ako aj členských štátov; preto rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by bez výnimky mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako svoj vlastný program pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni; s uspokojením berie na vedomie plánované predbežné hodnotenie nového akčného plánu a zdôrazňuje význam inkluzívnych konzultácií s cieľom dôsledne zohľadňovať dosiahnuté výsledky pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv;

23.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby pravidelne diskutovala o otázkach týkajúcich sa ľudských práv a demokracie; opätovne vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby každoročne usporadúvala verejnú diskusiu o činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

24.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za podávanie správ o vykonávaní prvého akčného plánu a očakáva, že tieto správy budú poskytovať aj naďalej v rámci nového akčného plánu; navyše pripomína svoje odhodlanie dôsledne sa zapájať do vykonávania nového akčného plánu a do príslušných konzultácií;

25.  vyzýva PK/VP, aby v spolupráci so všetkými ostatnými členmi Komisie pripravila návrh programu, prostredníctvom ktorého sa ľudské práva začlenia do rozličných činností EÚ, najmä v oblasti rozvoja, migrácie, životného prostredia, zamestnanosti, ochrany údajov na internete, obchodu, investícií, technológií a podnikania;

Prehľad ďalších nástrojov politiky EÚ

Mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva

26.  pripomína význam mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; oceňuje súčasného držiteľa mandátu za jeho významné úspechy a účasť na pravidelných výmenách názorov s Parlamentom a občianskou spoločnosťou;

27.  víta predĺženie mandátu OZEÚ do februára 2017 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; požaduje preto revíziu tohto mandátu tak, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, primerané ľudské a finančné zdroje a možnosť verejne vystupovať, podávať správy o výsledkoch návštev v tretích krajinách a komunikovať pozíciu EÚ v otázkach ľudských práv, aby sa posilnila úloha OZEÚ zlepšením jej viditeľnosti a účinnosti;

28.  opakuje svoju výzvu Rade, aby v mandáte geografických OZEÚ stanovila povinnosť úzko spolupracovať s OZEÚ pre ľudské práva;

Stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a úloha delegácií EÚ

29.  konštatuje, že Politický a bezpečnostný výbor v nadväznosti na spoločné úsilie delegácií EÚ, inštitúcií EÚ a členských štátov schválil 132 stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; opakovane vyjadruje podporu cieľu stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorým je prispôsobiť pôsobenie EÚ v každej krajine jej špecifickej situácii a potrebám; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne posudzovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v prípadne potreby ich upraviť a požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií;

30.  opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k obsahu stratégií v náležitom formáte, aby tak mohli riadne a transparentne vykonávať svoje povinnosti; odporúča, aby ESVČ a Komisia v záujme zlepšenia transparentnosti stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny navonok komunikovali cieľ každej tejto stratégie; trvá na tom, aby ESVČ mala pre každú jednotlivú stratégiu jasné a merateľné ukazovatele pokroku;

31.  dôrazne poukazuje na to, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu ku konkrétnym tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, dokumentov o stratégii krajiny a ročných akčných programov;

32.  víta skutočnosť, že všetky delegácie a misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zriadili kontaktné miesta pre ľudské práva a/alebo rodové otázky; konštatuje však, že verejne dostupné informácie na internete sú v mnohých prípadoch zastarané, a preto požaduje ich rýchle zrevidovanie;

33.  pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby tak mohli pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu, dodržiavajúc pritom súdržnosť a inkluzívnosť, s cieľom optimalizovať činnosť týchto delegácií; domnieva sa, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; zastáva názor, že práca kontaktných miest pre ľudské práva by mala byť úplne nezávislá a mala by sa vykonávať bez politického zasahovania a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä v rámci svojich kontaktov s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

34.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv, pod podmienkou, že nebudú samoúčelné, ale budú prostriedkom na zabezpečenie konkrétnych záväzkov a výsledkov protistrán; preto víta a podporuje nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín, ako je napríklad Mjanmarsko/Barma; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie napríklad šieste kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Moldavskom;

35.  naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby viedli svoje dialógy o ľudských právach a zodpovedajúce semináre občianskej spoločnosti s jasným zameraním orientovaným na výsledky, odzrkadľujúc stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky viedla prípravný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, ktorý by mal automaticky prispievať do samotného dialógu; ďalej trvá na tom, aby PK/VP, OZEÚ pre ľudské práva a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky, zodpovedne a transparentne poukazovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv, ktorí sú ohrozovaní alebo väznení, ako aj na jednotlivé prípady politických väzňov a porušovania ľudských práv; považuje za zásadné, aby ESVČ systematicky zabezpečovala, aby sa plnili všetky záväzky prijaté počas každého z dialógov o ľudských právach;

36.  opakuje svoju výzvu adresovanú ESVČ, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv vytvorila komplexný mechanizmus na monitorovanie a skúmanie fungovania dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich dosah; domnieva sa, že ak sú takéto dialógy sústavne neúspešné, mali by sa vyvodiť politické závery a použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v dotknutej krajine; v tejto súvislosti konštatuje, že dialóg o ľudských právach s Ruskom sa v roku 2014 pozastavil, a takisto berie na vedomie, že dialógy o ľudských právach s Čínou a Bieloruskom neprinášajú výsledky; naliehavo preto žiada, aby ESVČ zásadne prehodnotila svoju stratégiu v oblasti ľudských práv voči Rusku a Číne;

37.  vyzýva EÚ a jej delegácie, aby spoločne s občianskou spoločnosťou zintenzívnili svoj politický dialóg s vládami porušujúcimi ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu, a trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného v súvislosti s LGBTI osobami, náboženstvom alebo vierou, pohlavím, rasovým alebo etnickým pôvodom, vekom, ako aj so zdravotným postihnutím a sexuálnou orientáciou; zdôrazňuje, že najmä v krajinách, ktoré majú slabé výsledky v oblasti rozvoja aj dodržiavania ľudských práv, by sa mala rozvojová pomoc zachovať, a dokonca posilniť, ale mala by sa poskytovať predovšetkým prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych miestnych partnerov a systematicky monitorovať, pričom by sa mali prijímať vládne záväzky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na danom mieste;

38.  uznáva význam dodatočných opatrení proti jednotlivcom (cielené sankcie, ako je zmrazenie aktív alebo zákaz cestovať) pri zaobchádzaní s autoritárskymi režimami v prípade, že dialógy neustále zlyhávajú;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

39.  víta skutočnosť, že Rada v máji 2014 prijala usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline; pripomína však svoju žiadosť, aby ESVČ objasnila postup výberu tém, na ktoré sa usmernenia EÚ vzťahujú, a takisto aby v tejto veci konzultovala s Parlamentom a občianskou spoločnosťou pred výberom tém;

40.  opakuje svoju výzvu adresovanú PK/VP a ESVČ, aby účinne a dôsledne vykonávali usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,(38) a to aj pokiaľ ide o konflikty a humanitárne krízy v krajinách, ako je Sýria, Irak, Líbya a Ukrajina; v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ podporovala organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva štátnymi i neštátnymi aktérmi; okrem toho naliehavo žiada, aby EÚ aktívne využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k prebiehajúcej iniciatíve Švajčiarska a Medzinárodného výboru Červeného kríža zameranej na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

41.  dôrazne upozorňuje, že je dôležité pomocou riadne vymedzených kritérií systematicky posudzovať plnenie usmernení EÚ o ľudských právach vrátane vykonávania usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany práv dieťaťa; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie týchto usmernení treba prijať ďalšie opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o ich obsahu medzi pracovníkmi ESVČ a delegácií EÚ a na zastúpeniach členských štátov v zahraničí; opakuje svoju výzvu určenú občianskej spoločnosti a organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, aby sa aktívnejšie zapájali do výberu, vypracúvania, hodnotenia a skúmania týchto usmernení;

Ľudské práva a demokracia vo vonkajších politikách a nástrojoch EÚ

42.  pripomína, že EÚ sa zaviazala k tomu, že ľudské práva a demokracia budú ústrednou témou jej vzťahov s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad treba podporiť prostredníctvom všetkých politík EÚ a jej vhodných finančných nástrojov, ktoré majú vonkajší rozmer, ako napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a politík v oblasti rozvoja, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne snahy EÚ o zahrnutie otázky porušovania ľudských práv do svojho mechanizmu včasného varovania spojeného s predchádzaním krízam;

43.  zdôrazňuje záväzok EÚ vyplývajúci zo zmluvy, ktorým je zabezpečiť, aby sa všetky jej vonkajšie politiky a činnosti navrhovali a vykonávali spôsobom, ktorý upevňuje a podporuje ľudské práva a právny štát;

44.  považuje vonkajšie finančné nástroje EÚ za dôležitý prostriedok na podporu a obranu hodnôt demokracie a ľudských práv v zahraničí; opakuje svoje výzvy na zlepšenie súdržnosti rôznych tematických a geografických nástrojov;

45.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť týchto posúdení vplyvu a príslušné následné opatrenia a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto procese mohla zohrávať občianska spoločnosť;

Politika rozširovania a susedská politika

46.  pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pod vedením predsedu Junckera rozhodla výslovne zastaviť rozširovanie, víta však zavedenie nového prístupu v prístupových rokovaniach o kapitolách týkajúcich sa súdnictva a základných práv a spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, ktorý náležite zohľadňuje čas potrebný na riadne vykonanie príslušných reforiem;

47.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršením situácie týkajúcej sa slobody prejavu a médií v určitých krajinách zapojených do procesu rozširovania a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť nezávislosť a transparentnosť vlastníctva médií v týchto krajinách a riešiť otázku politického a hospodárskeho tlaku na novinárov, ktorý často vedie k cenzúre i autocenzúre; vyzýva Komisiu, aby v rámci procesu prístupových rokovaní naďalej monitorovala a uprednostňovala dodržiavanie slobody prejavu a médií;

48.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že náležité vykonávanie právnych rámcov na ochranu menšín je aj naďalej problémom, ako sa uvádza v stratégii rozširovania v rokoch 2014 – 2015 vypracovanej Komisiou(39); vyzýva krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie kultúry akceptovania menšín, a to prostredníctvom ich lepšieho zapájania do rozhodovacích procesov a posilnenia ich začleňovania do systému vzdelávania s osobitným zameraním na rómske deti; naliehavo vyzýva EÚ, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení o ochrane ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín a o boji proti všetkým formám diskriminácie vrátane trestných činov z nenávisti na základe sexuálnej orientácie;

49.  so znepokojením konštatuje zhoršovanie demokratickej politickej kultúry v niektorých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; pripomína, že dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda presvedčenia a ľudské práva, politický dialóg, dosiahnutie kompromisu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán do procesu rozhodovania sú základom demokratických režimov; s rovnakým znepokojením berie na vedomie slabý pokrok, ktorý dosiahli krajiny zapojené do procesu rozširovania pri zlepšovaní nezávislosti súdnictva a v boji proti korupcii; spolu s Komisiou nalieha na krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby dosiahli dôveryhodné výsledky vo vyšetrovaniach, v stíhaniach a konečných rozsudkoch;

50.  v kontexte prebiehajúceho preskúmania európskej susedskej politiky pripomína, že v ZEÚ sa stanovuje, že EÚ rozvíja so susednými krajinami osobitné vzťahy založené na hodnotách EÚ, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie(40); takisto pripomína, že v nadväznosti na Arabskú jar z roku 2011 EÚ opätovne vymedzila svoju politiku susedstva na základe zásady „viac za viac“, ktorej cieľom je posilniť demokratické inštitúcie a pokrok v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že na dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad majú výrazný dosah závažné problémy, ktorým susedstvo EÚ čelí v posledných niekoľkých rokoch, ako napríklad šírenie nestability a konfliktu na Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj extrémistické a džihádistické skupiny, ktoré tieto situácie využívajú, a takisto ľudské utrpenie spôsobené opatreniami Ruska;

51.  vyjadruje preto presvedčenie, že základnou súčasťou revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej podpora ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a demokracie je zároveň v záujme partnerských krajín aj EÚ;

52.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, občiansku spoločnosť a slobodné médiá v susedných krajinách; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie pokračujúcu výraznú podporu v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja na podporu občianskej spoločnosti; rovnako víta dôsledné a účinné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) vo východnom a južnom susedstve v prospech podpory demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v prvej hodnotiacej správe Parlamentu o Európskej nadácii pre demokraciu(41); dôrazne nabáda EÚ a členské štáty, aby naďalej poskytovali silné stimuly a odborné znalosti z vlastných transformačných procesov s cieľom podporiť procesy demokratických reforiem v susedstve EÚ;

53.  zastáva názor, že je absolútne nevyhnutné ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine a zabezpečiť stabilitu a dodržiavanie ľudských práv;

Ľudské práva prostredníctvom obchodu

54.  opakuje svoju podporu systematickému začleňovaniu doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, pričom sa okrem iného zohľadnia európsky sociálny dialóg a pracovné normy MOP; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala a posudzovala vykonávanie doložiek o ľudských právach a aby Parlamentu pravidelne podávala správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; víta skutočnosť, že Rada systematickejšie využíva reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám, ktoré úmyselne porušujú ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča, aby EÚ vždy, keď v tretej krajine, s ktorou bola uzatvorená dohoda, dôjde k hrubému porušeniu ľudských práv, podnikla konkrétne kroky v rámci uskutočňovania primeraných opatrení v zmysle doložiek o ľudských právach;

55.  víta nadobudnutie účinnosti nového všeobecného systému preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) 1. januára 2014; s uspokojením konštatuje, že 14 krajinám boli do konca roka 2014 udelené preferencie VSP+, a pripomína, že tieto krajiny sú povinné pokračovať v ratifikácii 27 hlavných medzinárodných dohovorov a monitorovať ich účinné vykonávanie v súlade s kritériami stanovenými v týchto dohovoroch, ako aj Európskou úniou; so záujmom očakáva, že Komisia tieto záležitosti riadne a transparentne posúdi a do konca roka 2015 podá Parlamentu a Rade správu o stave ratifikácie a účinného vykonávania dohovorov krajinami, na ktoré sa vzťahujú preferencie VSP+; pripomína svoje odporúčanie, aby bol Rímsky štatút zaradený do budúceho zoznamu dohovorov;

Podnikanie a ľudské práva

56.  domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu v podporovaní ľudských práv a demokracie; je presvedčený, že presadzovanie ľudských práv by malo vychádzať zo spolupráce medzi vládou a súkromným sektorom; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že európske spoločnosti by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že v rámci ich činností v tretích krajinách sa dodržiavajú normy v oblasti ľudských práv; okrem toho opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala sociálnu zodpovednosť podnikov a aby európske podniky zohrávali vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv; ďalej vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do 12. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporovala úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky; odporúča EÚ a jej členským štátom, aby sa zapojili do diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

57.  s ohľadom na uvedené výzvy sa domnieva, že ESVČ by mala vyžadovať, aby delegácie EÚ spolupracovali s podnikmi z EÚ pôsobiacimi v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v ich činnostiach súvisiacich s podnikaním; okrem toho pripomína svoju žiadosť, aby delegácie EÚ zahrnuli dodržiavanie ľudských práv v podnikateľskej činnosti ako prioritu do miestnych výziev na predkladanie návrhov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby delegácie EÚ prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu obhajcov ľudských práv v súlade s usmerneniami EÚ o obhajcoch ľudských práv;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca roka 2015 podala správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(42) členskými štátmi EÚ;

59.  žiada, aby EÚ vyvíjala spoločné úsilie o riešenie problému zaberania pôdy tým, že bude podporovať primerané záruky s cieľom predchádzať tomuto javu v dotknutých krajinách a v podnikoch EÚ a iných európskych podnikoch, ktoré pôsobia v týchto krajinách;

60.  vyzýva EÚ, aby vypracovala pilotný projekt zameraný na nedeliteľnosť ľudských práv, otázky týkajúce sa pôdy (zaberanie pôdy a nútené vysťahovanie) a súdržnosť politík EÚ v tejto súvislosti; vyzýva EÚ, aby informovala o svojich úvahách týkajúcich sa pristúpenia k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súlade so záväzkom prijatým v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019;

Ľudské práva a rozvoj

61.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že v prípade neexistencie prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; pripomína tiež, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny pri zohľadnení stavu ich vývoja a ich pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie; nabáda na zahrnutie jasne vymedzených rámcov výsledkov do všetkých nástrojov s cieľom zabezpečiť začlenenie marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovať prístup založený na ľudských právach;

62.  víta pracovný dokument útvarov Komisie o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva vrátane práv žien a dievčat, uverejnený v apríli 2014, ktorý Rada uvítala; nabáda Komisiu, aby monitorovala vykonávanie prístupu založeného na ľudských právach a zaručila, aby sa ľudské práva a rozvojová spolupráca vzájomne v praxi posilňovali; vyzýva Komisiu, aby poskytla transparentné a verejné posúdenie uplatňovania súboru nástrojov EÚ zameraného na prístup založený na právach; naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a uvážlivého využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a ich obhajcov a prostredníctvom účinnosti svojej politiky rozvojovej pomoci posilňovala svoju úlohu rozhodného podporovateľa ľudských práv vo svete v súlade s novým cieľom udržateľného rozvoja č. 16;

63.  víta prijatie ambiciózneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 na osobitnom samite OSN v New Yorku, ako aj vedúcu úlohu, ktorú zohráva EÚ v tomto procese, a najmä pokiaľ ide o začleňovanie základných hodnôt EÚ, ako sú ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; s uspokojením konštatuje, že tento nový program jasne vychádza zo záväzkov v oblasti ľudských práv a že jeho 17 cieľov a 169 úloh je zameraných na uplatňovanie ľudských práv pre všetkých; stotožňuje sa s víziou, o ktorú sa opiera tento dokument a ktorou je svet založený na všeobecnom dodržiavaní ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, právneho štátu, spravodlivosti, rovnosti a nediskriminácie, ako aj na rešpektovaní rasovej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti a rovnakých príležitostí, čím sa umožňuje plné využitie ľudského potenciálu a prispieva k spoločnej prosperite; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, opatrenia na jeho monitorovanie a jeho budúce vykonávanie všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a súkromného sektora vychádzali z prístupov založených na ľudských právach a rodovej rovnosti, ako aj z cieľov odstránenia chudoby, znižovania nerovností a obmedzovania sociálneho vylúčenia a demokratizácie hospodárstva;

64.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík v záujme rozvoja pre realizáciu nového programu trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu pochopeniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, keďže bez odstránenia prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby;

65.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť celosvetovú záťaž, ktorú predstavujú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

66.  trvá na tom, že akčný program z Addis Abeby predstavuje záväzok zabezpečovať všeobecné minimum sociálnej ochrany, všeobecné zdravotné poistenie a základné verejné služby pre všetkých vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania;

67.  s uspokojením berie na vedomie usmerňujúci dokument na boj proti terorizmu, ktorý vypracovali ESVČ a Komisia a ktorý schválila Rada, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili účinné vykonávanie tohto dokumentu, počnúc jeho rozsiahlym publikovaním; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných práv a slobôd je základom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o využívanie technológií digitálneho sledovania; podporuje medzinárodné úsilie o zastavenie porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš;

Práva pôvodného obyvateľstva

68.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záverečným dokumentom svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 69/2(43)) podporili preskúmanie mandátu mechanizmu expertov na práva pôvodného obyvateľstva s cieľom monitorovať, zhodnotiť a zlepšiť uplatňovanie Deklarácie o právach pôvodného obyvateľstva; naliehavo vyzýva členské štáty, aby požadovali, aby všetci držitelia mandátu na osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa žien a dievčat z radov pôvodného obyvateľstva a aby o týchto otázkach systematicky informovali Radu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporili systémový akčný plán pre pôvodné obyvateľstvo, o ktorého vypracovanie požiadalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii zo septembra 2014, najmä pokiaľ ide o organizovanie pravidelných konzultácií s pôvodným obyvateľstvom ako súčasť tohto procesu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v niektorých oblastiach západnej Afriky osoby postihnuté duševnými poruchami pripútavajú ku stromom v lesoch alebo ich zanechávajú na uliciach, čo sú všeobecne rozšírené praktiky so súhlasom miestnych spoločenstiev;

Opatrenia EÚ týkajúce sa migrácie a utečencov

69.  vyjadruje hlboké znepokojenie a solidaritu, pokiaľ ide o vysoký počet utečencov a migrantov, ktorí sú vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy a sietí nelegálneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi, pašovania, extrémistických skupín a zločineckých gangov; takisto vyjadruje hlboké poľutovanie nad tragickými stratami životov ľudí, ktorí sa snažia dostať k hraniciam EÚ;

70.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom nájdenia trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve a budovania spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ako aj pomocou vonkajších politík EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s OSN vrátane jej agentúr, ako aj s regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a zlepšiť situáciu v utečeneckých táboroch v blízkosti oblastí konfliktov; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom; pripomína, že globálna stratégia v oblasti migrácie je úzko spätá s rozvojovými a humanitárnymi politikami vrátane vytvorenia humanitárnych koridorov a poskytovania humanitárnych víz, ako aj s ostatnými vonkajšími politikami; berie na vedomie operáciu námorných síl Európskej únie (EUNAVFOR MED) v Stredozemnom mori namierenú proti pašerákom a prevádzačom v Stredozemnom mori; takisto zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať silnejšie politiky na úrovni Únie s cieľom riešiť naliehavé otázky týkajúce sa migrantov a utečencov a nájsť účinný, spravodlivý a udržateľný mechanizmus rozdelenia záťaže medzi členskými štátmi; vyzdvihuje opatrenia, ktoré Komisia navrhla 9. septembra 2015 na riešenie utečeneckej krízy, ako je napríklad plánovaná revízia dublinského nariadenia;

71.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoju podporu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom vonkajších politík, a to s osobitným dôrazom na ochranu obetí, a najmä maloletých osôb; rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami a ostatnými relevantnými aktérmi v záujme výmeny osvedčených postupov a prispievania k rozbitiu medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ vykonávali smernicu EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(44) a stratégiu na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi(45);

72.  poukazuje na to, že v roku 2014 bolo vysídlených 17,5 milióna osôb v dôsledku katastrof spojených s klímou; poukazuje na to, že toto vysídľovanie sa týka najmä južných regiónov, ktoré sú najviac vystavené vplyvom zmeny klímy; poukazuje na to, že k 85 % týchto vysídlení dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo v rámci určitých častí krajín; poukazuje na to, že členské štáty EÚ sa v rámci miléniových rozvojových cieľov zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HDP na financovanie rozvojovej pomoci;

73.  žiada EÚ, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v akýchkoľvek právne záväzných medzinárodných dohodách;

74.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí;

Medzinárodné kultúrne a športové podujatia a ľudské práva

75.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že niektoré hlavné športové podujatia sa organizujú v autoritárskych štátoch, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že treba organizovať kampane na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti v súvislosti s potrebou zaistiť ustanovenia o ľudských právach v súvislosti so športovými podujatiami vrátane problému nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s UNHCR a ďalšími viacstrannými fórami, ako aj s národnými športovými federáciami, podnikovými subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie ľudských práv na takýchto podujatiach, a to aj tým, že plné dodržiavanie ľudských práv bude jedným z rozhodujúcich kritérií na vyhodnotenie návrhov na organizovanie veľkých medzinárodných športových podujatí; v tejto súvislosti venuje osobitnú pozornosť nadchádzajúcim majstrovstvám sveta FIFA v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022, ako aj olympijským hrám v Pekingu v roku 2022;

Činnosť EÚ v rámci multilaterálnych organizácií

76.  opakuje svoju plnú podporu pevnému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, s Radou Európy, OBSE a OECD v súlade s článkami 21 a 220 ZEÚ; víta preto prijatie cieľov udržateľného rozvoja;

77.  okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne a dôsledne zapájala do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä do tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o posilnenie súdržnosti EÚ o otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o presadenie svojich názorov, a to aj zintenzívnením čoraz viac rozšíreného vytvárania medziregionálnych iniciatív, ako aj predkladaním spoločných rezolúcií a prevzatím vedúcej úlohy v tejto oblasti;

78.  pripomína význam zachovania inštitucionalizovanej praxe vysielania parlamentných delegácií do VZ OSN; víta obnovenie tohto postupu v roku 2015, a to na 28. zasadnutí UNHRC;

79.  zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a legitimitu UNHRC musia všetci jej členovia dodržiavať najvyššie normy ľudských práv a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv; domnieva sa že ľudské práva sa musia podporovať, rozvíjať a konsolidovať na všetkých medzinárodných fórach; vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu o činnostiach a opatreniach, ktoré vykonáva na presadzovanie programu v oblasti ľudských práv, a aby posilnila zodpovednosť a záväzky medzinárodných organizácií, ako sú WTO a Svetová banka (BIRD, IFC, MIGA), v oblasti ľudských práv;

80.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok ukončiť beztrestnosť za najzávažnejšie trestné činy ohrozujúce medzinárodné spoločenstvo a zabezpečiť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a preto opätovne pripomína svoju silnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu; považuje za poľutovaniahodné, že v roku 2014 žiaden štát neratifikoval Rímsky štatút; zdôrazňuje zodpovednosť ukončiť beztrestnosť osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, a tieto osoby stíhať; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa dosiaľ nevykonalo; naliehavo žiada, aby EÚ poskytovala aj naďalej silnú diplomatickú a politickú podporu pre posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj v rámci dvojstranných vzťahov a na všetkých ostatných fórach; vyzýva EÚ vrátane jej delegácií, ako aj členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri presadzovaní univerzálnosti Rímskeho štatútu a jeho ratifikácie a účinného vykonávania; vyzýva členské štáty, aby poskytli Medzinárodnému trestnému súdu potrebné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva, a to okrem iného finančnou podporou poskytovanou subjektom občianskej spoločnosti napríklad prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); požaduje realizáciu súboru nástrojov EÚ z roku 2013 v oblasti komplementárnosti medzinárodnej a národnej justície;

81.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd a potrebu presadzovania jeho rozhodnutí vo všetkých druhoch dialógov s tretími krajinami;

Zlepšenie dodržiavania ľudských práv vo svete

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

82.  pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery je základným ľudským právom, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj zaručené článkom 18 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach; pripomína, že táto sloboda je previazaná s inými ľudskými právami a základnými slobodami, ktoré zahŕňajú právo veriť či neveriť, slobodu praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru a právo prijať vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré krajiny OSN stále nedodržiavajú normy OSN a používajú štátnu represiu, ktorá môže zahŕňať fyzické tresty, tresty odňatia slobody, neprimerané pokuty, a dokonca trest smrti, čo je v rozpore so slobodou náboženského vyznania alebo viery; je znepokojený zvýšeným prenasledovaním náboženských alebo vieroučných menšín vrátane kresťanských komunít, ako aj nezákonným poškodzovaním miest ich zhromažďovania;

83.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom prispieť k odstráneniu všetkých foriem náboženskej diskriminácie a podporovať dialóg medzi náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; požaduje konkrétne opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich, odpadlíkov a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadzovali o zrušenie takýchto zákonov; víta záväzok EÚ podporovať slobodu náboženstva alebo viery na medzinárodných fórach, a to aj prostredníctvom podporovania mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; plne podporuje prax EÚ ujímať sa vedúcej úlohy pri prijímaní tematických rezolúcií o tejto otázke v rámci Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN; žiada prijať konkrétne akcie a opatrenia na účinné vykonávanie a zlepšovanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery; domnieva sa, že by sa na medzinárodných aj regionálnych fórach mali prijať opatrenia v rámci zachovania otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s náboženskými združeniami a spoločenstvami podľa článku 17 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ; rovnako upozorňuje na potrebu zabezpečiť systematickú a jednotnú odbornú prípravu zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách;

Opatrenia EÚ proti trestu smrti

84.  víta spoločné vyhlásenie PK/VP a generálneho tajomníka Rady Európy(46) z októbra 2014, v ktorom znovu potvrdili svoje dôrazné a absolútne odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; zastáva názor, že celosvetové zrušenie trestu smrti by malo byť jedným z ústredných cieľov EÚ v oblasti ľudských práv; konštatuje, že podpora tretím krajinám v rámci protidrogovej politiky by sa mala zamerať na zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada EÚ a členské štáty, aby sa v rámci šiesteho svetového kongresu proti trestu smrti, ktorý sa bude konať v júni 2016 v Osle (Nórsko), jednoznačne vyslovili proti trestu smrti, aby zintenzívnili záväzky týkajúce sa zrušenia trestu smrti a aby podporovali kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti o tejto téme;

85.  vyjadruje znepokojenie nad stúpajúcim počtom rozsudkov smrti a popráv na celom svete; vyjadruje hlboké poľutovanie, že niektoré tretie krajiny majú vo svojich právnych predpisoch ešte stále trest smrti; považuje za poľutovaniahodné, že Bielorusko po dvojročnej prestávke obnovilo vykonávanie popráv; preto opakovane vyzýva Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti, ktoré by malo v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu; konštatuje, že právne predpisy ôsmich štátov stanovujú trest smrti za homosexualitu;

86.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a účinnú európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

87.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v rokovaniach s krajinami, ktoré trest smrti stále uplatňujú, a využila pritom všetky nástroje diplomacie a spolupráce s cieľom zaistiť jeho zrušenie; okrem toho pripomína svoju výzvu, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa uskutočňujú popravy v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

88.  domnieva sa, že pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN proti mučeniu a vzhľadom na to, že mučenie a zlé zaobchádzanie sa naďalej používajú na celom svete, by EÚ mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie týchto závažných foriem porušovania ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že príslušníci zraniteľných skupín, ako sú deti a ženy alebo etnické, jazykové či náboženské menšiny, ktorí sú v prípade zadržania vystavovaní mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, si vyžadujú osobitnú pozornosť; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky, čo by odrážalo hodnoty a zásady, ku ktorým sa EÚ zaviazala; odporúča, aby ESVČ, delegácie a členské štáty využívali plný potenciál všetkých existujúcich nástrojov, napríklad usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia(47); v tejto súvislosti odporúča sústavné zlepšovanie mechanizmov kontroly vývozu liekov, ktoré možno použiť na popravy alebo mučenie, vrátane cielenej doložky o konečnom využití, ktorou by sa pozastavil alebo zastavil prenos tovaru súvisiaceho s bezpečnosťou, ktorý zjavne nemá žiadne iné praktické použitie ako na účely vykonania trestu smrti alebo mučenia;

89.  zdôrazňuje, že existujú krajiny, ktoré neprijali opatrenia na riešenie naliehavej potreby vytvorenia riadne financovaných plánov na zlepšenie podmienok vo väzeniach; poznamenáva, že sa dosiahol len veľmi malý pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby väzenské zariadenia spĺňali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a aby boli chránené práva väzňov na život, fyzickú nedotknuteľnosť a dôstojnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť podmienky zadržiavania, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, a že uväznené osoby by nemali byť predmetom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

Diskriminácia

90.  zdôrazňuje, že žiadnu formu diskriminácie, násilie, trestanie formou odplaty, mučenie, sexuálne zneužívanie žien a dievčat, mrzačenie pohlavných orgánov, detské manželstvá, nútené manželstvá, obchodovanie so ženami, diskrimináciu alebo sociálne vylúčenie na základe spoločenskej triedy alebo pôvodu ani domáce násilie nemožno za žiadnych okolností odôvodňovať na základe sociálneho, náboženského alebo kultúrneho presvedčenia či tradícií;

91.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; naliehavo žiada, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu a xenofóbie prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú tento cieľ, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Práva LGBTI osôb

92.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojej snahe zlepšiť dodržiavanie práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke(48); odporúča vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; vyjadruje poľutovanie, že v 75 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom osem z nich zaň ukladá trest smrti, a domnieva sa, že postupy a násilné činy voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie by nemali zostať nepotrestané; podporuje pokračujúcu prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným zákonom, ako aj činnosť ďalších orgánov OSN; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; konštatuje, že základné práva LGBTI osôb sa budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad registrované partnerstvo alebo manželstvo;

93.  zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby a že by sa mala podporovať ich úplná rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

94.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rozsah a dôsledky diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste vrátane odopierania prístupu k právnemu systému alebo zamestnaniu a pretrvávajúcej segregácie, chudoby a stigmatizácie; žiada prijatie nástroja EÚ na prevenciu a odstránenie diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste; odporúča zahrnúť túto tému do usmernení a akčných plánov ESVČ a Komisie, najmä v rámci boja EÚ proti všetkým formám diskriminácie a v rámci úsilia o boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách a proti všetkým formám diskriminácie voči nim;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

95.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína význam jeho účinného vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a všetky práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky;

96.  nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho ešte neratifikovali alebo ktoré ho zatiaľ nevykonávajú;

97.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo stanovilo situáciu žien so zdravotným postihnutím ako prioritu; pripomína závery Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že politiky a programy na riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím, uznávajúc ich autonómnosť, a s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu pravidelného dohľadu nad ústavmi a zodpovedajúcej odbornej prípravy pre opatrovateľov; vyzýva EÚ, aby boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím začlenila do svojich politík vonkajšej činnosti, spolupráce a rozvojovej pomoci vrátane EIDHR;

Práva žien a dievčat

98.  pripomína, že Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho výraznú angažovanosť v prípadoch obetí sexuálneho násilia a nepretržité presadzovanie práv žien, čo viedlo k zvýšeniu informovanosti o používaní násilia a mrzačenia pohlavných orgánov v prípade žien, dievčat a detí ako vojnového prostriedku; dôrazne odsudzuje všetky formy zneužívania a násilia páchaného na ženách, dievčatách a deťoch, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, ako aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, detské, predčasné a nútené manželstvá, sexuálne otroctvo, znásilnenie medzi manželmi a ostatné formy škodlivých tradičných praktík; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, dievčatá a deti zneužívané v konfliktoch mali prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti v súlade s medzinárodným právom; v tejto súvislosti berie na vedomie list PK/VP týkajúci sa politiky humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o predchádzanie sexuálnemu násiliu a zabezpečovanie primeranej podpory a prístupu k zdravotnej a psychologickej starostlivosti ženám v prípade znásilnení v konfliktných situáciách; vyzýva členské štáty Rady Európy, aby podpísali a ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

99.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov zo strany ESVČ v záujme boja proti nedostatočnému prístupu obetí trestných činov spojených so sexuálnym násilím k spravodlivosti; dôrazne odsudzuje nedostatočný prístup žien v tretích krajinách k spravodlivosti, najmä v prípadoch, keď sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti; žiada Komisiu, aby sa aktívne zapájala do trestného stíhania týchto trestných činov v tretích krajinách a v niektorých prípadoch aj v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s ESVČ s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú obetiam, začlenila intervencie v oblasti násilia založeného na rodovej príslušnosti do humanitárnych akcií EÚ a uprednostňovala humanitárne akcie EÚ zamerané na násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne násilie počas konfliktov; víta prijatie záväzku EÚ nadviazať na globálny samit o ukončení sexuálneho násilia počas konfliktov, ktorý sa konal v júni 2014 v Londýne, a naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia;

100.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom preventívnych politík týkajúcich sa násilia založeného na rodovej príslušnosti, nedostatkom podpory obetiam a vysokou mierou beztrestnosti pre páchateľov v mnohých krajinách; žiada ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala osvedčené postupy týkajúce sa postupov tvorby práva a programov odbornej prípravy pre policajných a súdnych pracovníkov a zamestnancov štátnej služby; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v tretích krajinách, a aby úzko spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, ako sú MOP, OECD, OSN a Africká únia, s cieľom vytvoriť synergie a podporovať posilnenie postavenia žien;

101.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia založeného na rodovej príslušnosti v mnohých častiach sveta a nad stúpajúcim počtom prípadov feminicídy v Latinskej Amerike, ku ktorému dochádza v kontexte všeobecného násilia a štrukturálnej diskriminácie; dôrazne odsudzuje násilie založené na rodovej príslušnosti vo všetkých formách a ohavné zločiny feminicídy, ako aj prevažujúcu beztrestnosť týchto zločinov, čo môže ešte viac povzbudiť k násiliu a vraždám;

102.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním ľudských práv týkajúceho sa žien a dievčat v utečeneckých táboroch na Strednom východe a v Afrike vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a dievčatami; žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách s cieľom ukončiť nerovnosť utečencov bez ohľadu na pohlavie;

103.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že polovica svetovej populácie čelí mzdovej diskriminácii, pričom ženy na celom svete zarábajú 60 až 90 % priemerného príjmu mužov;

104.  vyzýva Komisiu, ESVČ a PK/VP, aby pokračovali v podpore politického a hospodárskeho posilňovania postavenia žien a dievčat prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách a programoch, a to aj prostredníctvom štruktúrovaných dialógov s tretími krajinami, verejného nastoľovania otázok rodovej problematiky a vyčleňovania dostatočných finančných prostriedkov na tento účel; s uspokojením berie na vedomie nový rámec pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien na roky 2016 – 2020(49); zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na horizontálny pilier, ktorého cieľom je, aby si Komisia a ESVČ efektívnejšie plnili záväzky EÚ, pokiaľ ide o posilnenie práv žien a dievčat prostredníctvom vonkajších vzťahov;

105.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovej rovnosti v politickej sfére; pripomína, že ženy a muži sú si rovní a mali by mať rovnaké politické práva a občianske slobody, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovaní; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné mechanizmy ochrany pre obhajkyne ľudských práv; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom poskytnúť spôsob, ako podporovať účasť žien v politických orgánoch a na demokratickom procese, a to predovšetkým ako kandidátok;

106.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala posilnenie hospodárskeho, sociálneho a politického postavenia žien ako nástroj na presadzovanie riadneho uplatňovania ich práv a základných slobôd a aby prisudzovala najvyššiu dôležitosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre dievčatá vrátane dievčat z najchudobnejších a najviac marginalizovaných spoločenstiev; požaduje podporu zameranú na odborné vzdelávanie žien, na zabezpečenie lepšieho prístupu k odbornému vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky, na vytvorenie školiacich programov v oblasti rodovej rovnosti na vzdelávanie odborníkov v tretích krajinách a na prijatie krokov zabraňujúcich tomu, aby sa prostredníctvom učebných materiálov šírili stereotypy; naliehavo vyzýva EÚ, aby zahrnula túto prioritu do všetkých svojich diplomatických a obchodných činností a činností v oblasti rozvojovej spolupráce;

107.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať kontinuitu vzdelávania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v konfliktných oblastiach a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou a extrémnymi podmienkami životného prostredia, ako sú suchá a záplavy;

108.  nabáda EÚ, aby pokračovala v uplatňovaní podpory žien a dievčat v rámci operácií SBOP a štruktúr OSN zameraných na budovanie mieru a pokračovala vo svojom úsilí zameranom na vykonávanie a posilňovanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000)(50) a č. 1820(2008)(51) o ženách, mieri a bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a na procesoch prechodu k demokracii vedúcich k trvalým a stabilným politickým riešeniam; takisto zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplnú škálu ľudských práv pre ženy a prispievať k posilňovaniu ich postavenia, a to aj v rámci programu na obdobie po roku 2015 a prostredníctvom podpory Pekinskej akčnej platformy a istanbulského dohovoru; víta skutočnosť, že EÚ podporuje rezolúcie OSN o rodových otázkach, najmä pokiaľ ide o úlohu slobody prejavu a presvedčenia v posilňovaní postavenia žien; s uspokojením berie na vedomie závery 59. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien(52);

109.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala konkrétne opatrenia na zlepšenie účasti žien na volebných procesoch do všetkých volebných pozorovateľských misií EÚ v súlade s usmerneniami EÚ v tejto oblasti, s prihliadnutím na závery, ku ktorým dospel seminár vedúcich odborníkov na voľby, ktorý sa konal v apríli 2014 v Bruseli, a aby sa poučila zo skúseností z predchádzajúcich misií;

110.  víta úsilie, ktoré ESVČ vyvíja v tretích krajinách s cieľom posilniť plnenie povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Pekinskej akčnej platformy a káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015;

111.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispievajú k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

112.  považuje manželstvá neplnoletých za zásadné porušenie ľudských práv, ktoré ovplyvňuje všetky aspekty života dotknutých dievčat, ohrozuje ich vzdelávanie, a tým obmedzuje ich vyhliadky, ohrozuje ich zdravie a zvyšuje riziko, že budú obeťami násilia a zneužívania;

113.  s veľkým znepokojením konštatuje, že od 80. rokov 20. storočia alarmujúcou rýchlosťou vzrástol sektor neviest na objednávku; so znepokojením konštatuje, že existuje celý rad zdokumentovaných prípadov žien, ktoré boli ako „nevesty na objednávku“ napadnuté a/alebo zavraždené po svadbe s mužom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na webových stránkach zaoberajúcich sa „objednávaním neviest“ sa objavuje značný počet maloletých dievčat, a zdôrazňuje, že, ak sa deti využívajú na sexuálne účely, musí sa to považovať za zneužívanie detí;

114.  odsudzuje prax donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá narúša ľudskú dôstojnosť ženy, pretože jej telo a reprodukčné funkcie sa používajú ako tovar; domnieva sa, že prax gestačného donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá zahŕňa reprodukčné vykorisťovanie a využívanie ľudského tela na finančné účely alebo iný zisk, najmä v prípade zraniteľných žien v rozvojových krajinách, sa musí zakázať a považovať za naliehavú záležitosť v rámci nástrojov týkajúcich sa ľudských práv;

Práva detí

115.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov; vyzýva všetky štáty, aby sa zaviazali odstrániť najhoršie formy detskej práce, ako je vymedzené v článku 3 dohovoru MOP č. 182, ktoré zahŕňajú detské otroctvo, obchodovanie s deťmi, prostitúciu a nebezpečnú prácu a ktoré majú vplyv na telesné a duševné zdravie detí;

116.  víta závery Rady o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(53), ktoré boli prijaté v decembri 2014, a vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala partnerské krajiny v boji proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane sexuálneho vykorisťovania a posilnila ich kapacity na ochranu práv detí; víta globálne zavedenie súboru nástrojov EÚ a UNICEF v oblasti práv dieťaťa v roku 2014(54); berie na vedomie vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z mája 2014 o právach intersexuálnych detí;

117.  opätovne žiada Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán pre práva detí na nasledujúcich päť rokov, aby sa práva detí uprednostňovali v rámci vonkajších politík EÚ, čím podporí úsilie EÚ zamerané na presadzovanie ich práv, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygiene, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, zabezpečením rehabilitácie a reintegrácie detí zaradených do ozbrojených skupín, ako aj prostredníctvom odstránenia detskej práce, mučenia, problému detského čarodejníctva, detských manželstiev a sexuálneho vykorisťovania, poskytovaním pomoci deťom v ozbrojených konfliktoch a zabezpečovaním ich prístupu k vzdelávaniu v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch; vyzýva PK/VP, aby každoročne podávala Parlamentu správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti vonkajších opatrení EÚ zameraných na deti; oceňuje kampaň „Deti, a nie vojaci“ a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je ukončiť do roku 2016 nábor a využívanie detí v konfliktoch vládnymi ozbrojenými silami;

118.  víta spoluprácu EÚ s organizáciou UNICEF, ktorá vyústila do súboru nástrojov pre začleňovanie práv detí v rámci rozvojovej spolupráce a do podpory miléniových rozvojových cieľov a programov na ochranu detí, ktoré sú kľúčové v záujme uplatňovania práv detí, najmä v nestabilných situáciách, ako aj spoluprácu s UNRWA;

119.  víta skutočnosť, že EÚ aktívne spolupracuje s niekoľkými osobitnými spravodajcami OSN (OS OSN) pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vrátane OS v oblasti práva ľudí na bezpečnú pitnú vodu a hygienu, OS pre právo na vzdelanie, OS pre právo na výživu, OS pre extrémnu chudobu a ľudské práva a OS pre primerané bývanie; s uspokojením konštatuje, že podpora hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bola posilnená v rámci viacročného orientačného programu EIDHR na roky 2014 – 2017, ktorého cieľom je okrem iného prispieť k posilneniu odborových zväzov, zvýšeniu povedomia o otázkach súvisiacich so mzdami, ochrane pôdneho dedičstva, podpore sociálnej integrácie prostredníctvom zlepšovania ekonomického postavenia a zníženiu ekonomickej diskriminácie a násilia na pracovisku;

Posilnenie demokracie na celom svete

120.  zdôrazňuje záväzok EÚ presadzovať a podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt vo vzťahoch so zvyškom sveta; znovu pripomína, že demokratické režimy sú charakteristické nielen slobodnými a spravodlivými voľbami, ale okrem iných aspektov aj slobodou prejavu, tlače a združovania, zásadami právneho štátu a zodpovednosti, nezávislosťou súdnictva a nestrannou administratívou; zdôrazňuje, že ako sa pripomína v záveroch zo zasadnutia Rady z 18. novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, demokracia a ľudské práva sú neoddeliteľne spojené a navzájom sa posilňujú; víta skutočnosť, že nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu venuje zvýšenú pozornosť činnostiam zameraným na podporu demokracie;

Ochrana slobody prejavu a posilnenie občianskej spoločnosti

121.  opakuje, že sloboda prejavu je kľúčovou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia, a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov;

122.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách a aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali, dokonca aj keď sa používajú s legitímnymi cieľmi, ako je napríklad boj proti terorizmu, bezpečnosť štátu alebo presadzovanie práva; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; pripomína cieľ EÚ zabezpečiť a chrániť nediskriminačný prístup k informáciám a slobodu prejavu pre všetkých jednotlivcov, či už online, alebo offline;

123.  domnieva sa, že informačné a komunikačné technológie (IKT) tým, že čo najviac sprístupňujú informácie, predstavujú príležitosti na zlepšovanie ľudských práv, presadzovanie demokratických postupov a na sociálny a hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje príspevok IKT k úsiliu hnutí občianskej spoločnosti, najmä v nedemokratických režimoch; vyjadruje znepokojenie nad využívaním IKT zo strany niektorých autoritárskych režimov, čo stále viac ohrozuje aktivistov v oblasti ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie systému kontroly vývozu EÚ venovala osobitnú pozornosť aspektom ľudských práv, pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím;

Podpora EÚ pre obhajcov ľudských práv

124.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv je čoraz viac terčom útokov na celom svete; je hlboko znepokojený tým, že čoraz väčší počet krajín, ako sú Rusko a niektoré krajiny strednej Ázie, prijíma prísne právne predpisy na potláčanie činností mimovládnych organizácií obmedzovaním ich prístupu k financovaniu zo zahraničia a zavedením náročných požiadaviek na podávanie správ a prísnych sankcií za ich neplnenie; pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je základnou črtou demokratickej, otvorenej a tolerantnej spoločnosti; požaduje obnovenie úsilia s cieľom napádať obmedzenia a zastrašovanie, ktorému čelia ľudia pracujúci pre organizácie občianskej spoločnosti na celom svete, a požaduje, aby EÚ bola príkladom v oblasti ochrany a presadzovania príslušných práv;

125.  s uspokojením konštatuje, že v novom akčnom pláne PK/VP zopakovala záväzok EÚ posilniť postavenie miestnych aktérov a organizácií občianskej spoločnosti, a zdôrazňuje, že vzhľadom na výrazné zúženie jej priestoru si občianska spoločnosť, a to predovšetkým obhajcovia ľudských práv, vyžaduje zvýšenú pozornosť a úsilie zo strany EÚ; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preto vypracovali ucelenú a komplexnú reakciu na hlavné problémy, pred ktorými občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv stojí na celom svete;

126.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na každej úrovni politického dialógu neustále monitorovali a poukazovali na prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania, a to aj prostredníctvom rôznych foriem zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti a ich činnosti;

127.  okrem toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä osôb, ktoré sú v súčasnosti vo väzení; nabáda delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch, ako aj riešenia prípadov porušovania ľudských práv s príslušnými protistranami; trvá na tom, aby sa vyšší predstavitelia EÚ, predovšetkým PK/VP, komisári, osobitní zástupcovia EÚ a vládni úradníci z členských štátov pri cestách do krajín, v ktorých je občianska spoločnosť pod tlakom, systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv;

128.  pozitívne vníma pomoc EÚ pre obhajcov ľudských práv a občiansku spoločnosť na celom svete prostredníctvom financovania z EIDHR; zdôrazňuje osobitný význam využívania EIDHR na ochranu obhajcov ľudských práv, ktorí sú najviac ohrození; zdôrazňuje tiež, že podpora pre obhajcov ľudských práv vystavených riziku by mala v prvom rade zohľadniť kritérium účinnosti a vyhýbať sa príliš obmedzujúcim podmienkam; vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby zabezpečili, že finančné prostriedky dostupné pre obhajcov ľudských práv sa náležite využijú;

Podpora volebných procesov a posilnenie zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a nestrannej verejnej správy v tretích krajinách

129.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2014 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií (VPM) a osem misií expertov na voľby (MEV); opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom;

130.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania VPM ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ na presadzovanie demokratických noriem v dotknutých krajinách;

131.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom slobodné a spravodlivé voľby sú len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

132.  v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie začiatok druhej generácie pilotných projektov zameraných na podporu demokracie v rámci 12 vybraných delegácií EÚ v roku 2014 v nadväznosti na záväzok prijatý v záveroch Rady z novembra 2009 a v akčnom pláne na rok 2012 pre oblasť ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje význam týchto pilotných projektov pre dosiahnutie väčšej súdržnosti pri podpore demokracie prostredníctvom vonkajších politík a nástrojov EÚ;

133.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci nového akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevne a konzistentne spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami, miestnymi mimovládnymi organizáciami, obhajcami ľudských práv a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom intenzívnejšie ich zapojiť do monitorovania volieb a prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

134.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané Európskou úniou, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

135.  pripomína, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy, ako je uplatňovanie zásad právneho štátu a spravodlivého výkonu spravodlivosti; pripomína tiež, že EÚ požiadala o výlučnú právomoc na podpísanie Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC);

136.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami zdôrazňovať význam transparentnosti a prístupnosti, integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, verejného rozpočtu a verejného majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii; domnieva sa, že korupcia vo všetkých svojich formách oslabuje demokratické zásady a negatívne vplýva na sociálny a hospodársky rozvoj; požaduje kroky v nadväznosti na svoju požiadavku týkajúcu sa lepšieho monitorovania Dohovoru OSN proti korupcii a takisto aj správneho posúdenia odporúčaní OECD; domnieva sa, že EÚ by mala dôslednejšie a systematickejšie podporovať tretie krajiny v boji proti korupcii prostredníctvom odborných znalostí pri zriaďovaní a konsolidácii nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií, a to aj prostredníctvom proaktívnej spolupráce so súkromným sektorom; rovnako odporúča vyvinúť inovatívne finančné mechanizmy na posilnenie boja proti všetkým formám korupcie; v tejto súvislosti berie na vedomie výzvu na lepšiu reguláciu finančných transakcií na medzinárodnej úrovni;

137.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; takisto nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

Zlepšenie činností Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

138.  víta revíziu usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie, ktorú vykonala Konferencia predsedov delegácií v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča systematickejšiu a transparentnejšiu prax nastoľovania otázok týkajúcich sa ľudských práv, najmä jednotlivých prípadov uvedených v uzneseniach Parlamentu, počas návštev delegácií v tretích krajinách, ako aj prax podávania správ o prijatých opatreniach Podvýboru pre ľudské práva v písomnej forme a v prípade, že je to politicky opodstatnené, prostredníctvom osobitných informačných zasadnutí;

139.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úvahách o najvhodnejších spôsoboch, ako maximalizovať dôveryhodnosť, viditeľnosť a účinnosť uznesení Parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

140.  nabáda na diskusiu o zahrnutí rôznych nástrojov, ktoré má Parlament k dispozícii v súvislosti s podporou a presadzovaním ľudských práv, do jediného strategického dokumentu, ktorý prijme Parlament na plenárnej schôdzi;

* * *

141.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

12.11.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre zahraničné veci

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2015/2229(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Doru-Claudian Frunzulică

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv, rodová rovnosť, dobrá správa vecí verejných, zásada právneho štátu, mier a bezpečnosť sú nevyhnutnými predpokladmi pre odstránenie chudoby a nerovností a sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že ľudské práva sú všeobecne platné, neodňateľné, neoddeliteľné a prepojené a že kultúrna rozmanitosť sa preto nemôže použiť na odôvodňovanie porušovania ľudských práv, ktoré sú zaručené medzinárodným právom a vychádzajú z prirodzeného práva;

2.  trvá na tom, že škodlivé praktiky, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, skoré a nútené manželstvá, rodovo podmienené vraždenie vrátane zabíjania novorodencov alebo plodov ženského pohlavia, zločiny v mene cti alebo odopieranie náležitého vzdelania ženám, by preto mali byť zakázané a porušovanie týchto zákazov by sa malo prísne trestať; dôrazne odsudzuje, že znásilňovanie žien a dievčat sa naďalej používa ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že treba urobiť viac pre to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ľudských práv a prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti o ženy a dievčatá zneužívané počas konfliktov vrátane celej škály služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia pre obete vojnového znásilňovania;

3.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, jeho monitorovacie opatrenia a jeho budúce vykonávanie všetkými zainteresovanými stranami, vrátane občianskej spoločnosti a súkromného sektora, opierali o prístupy založené na ľudských právach a rodovej rovnosti, ako aj odstraňovaní chudoby, znižovaní nerovností a sociálneho vylúčenia a demokratizácii hospodárstva, pričom by mali zahŕňať práva žien vrátane práv na sexuálne a reprodukčné zdravie, iné práva, práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, práva menšín, vrátane práv sexuálnych menšín a osôb so zdravotným postihnutím, práva detí, posilnenú politickú účasť občanov, demokratické hodnoty, dobrú správu vecí verejných, podporu demokracie a boj proti korupcii, daňovým únikom, beztrestnosti, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým rajom;

4.  zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať vonkajším rozmerom migračnej krízy a tak základnými príčinami chudoby v tretích krajinách, ako aj základnými príčinami migrácie z tretích krajín do Európy, pričom uznáva, že vzťah medzi migráciou, bezpečnosťou a rozvojom je zložitý a mnohorozmerný a nemožno ho zredukovať na mechanickú a zjednodušenú súvislosť medzi väčšou rozvojovou pomocou a menším počtom migrantov; pripomína zásadu nevyhostenia a naliehavo vyzýva EU a jej členské štáty, aby nespolupracovali s niektorými tretími krajinami, najmä tými, kde prebieha občianska vojna alebo neexistuje fungujúca alebo akceptovaná vláda; zdôrazňuje, že deti a ženy sú v kontexte súčasnej krízy mimoriadne zraniteľné;

5.  zdôrazňuje, že obsahom akčného programu z Addis Abeby je záväzok poskytovať všeobecnú minimálnu úroveň sociálnej ochrany, všeobecnú zdravotnú starostlivosť a základné verejné služby pre všetkých, vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania;

6.  naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a uvážlivého využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a ich obhajcov a v záujme účinnosti svojej politiky rozvojovej pomoci posilnila jej úlohu rozhodného ochrancu ľudských práv vo svete v súlade s novým cieľom 16 v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie súboru nástrojov pre prístup založený na ľudských právach a zaručila, aby sa ľudské práva a rozvojová spolupráca vzájomne v praxi posilňovali; žiada, aby sa vo výročnej správe EÚ o ľudských právach prikladal väčší význam úlohe rozvojovej spolupráce;

7.  žiada EÚ a jej delegácie, spoločne s občianskou spoločnosťou, aby zintenzívnili politický dialóg s vládami porušujúcimi ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu, a trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného pokiaľ ide LGBTI osoby, diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie; zdôrazňuje, že najmä v krajinách, ktoré majú slabé výsledky v oblasti rozvoja aj dodržiavania ľudských práv, by sa mala rozvojová pomoc zachovať a dokonca posilniť, ale mala by sa poskytovať skôr prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych miestnych partnerov a mala by sa systematicky monitorovať, pričom by sa mali prijať vládne záväzky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv priamo na mieste;

8.  pripomína prvoradý význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom záväzných doložiek o ľudských právach zabezpečili v rámci každej dohody s rozvojovými krajinami, ktorá sa uzatvára alebo mení, skutočnú ochranu ľudských práv; odporúča postup konzultácie medzi príslušnými stranami, v ktorom by boli podrobne uvedené politické a právne mechanizmy použiteľné v prípade žiadosti o pozastavenie dvojstrannej spolupráce, ale aj mechanizmus varovania a postup používaný na opisné a hodnotiace účely; trvá na tom, aby Komisia systematicky posudzovala vplyv obchodných a investičných dohôd na ľudské práva s cieľom pomôcť zabezpečiť ich účinné presadzovanie; naliehavo žiada skutočné presadzovanie štatútu VSP+, ktorý by sa uplatňoval paralelne s vhodným mechanizmom transparentného podávania správ a monitorovaním poskytovania finančných prostriedkov občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali právne rámce a iniciatívy zamerané na transparentnosť a dobrú správu vecí verejných v oblasti ťažby a v ostatných odvetviach zdrojov;

9.  zdôrazňuje potrebu posilnenia zodpovednosti podnikov a mechanizmov transparentnosti, ako aj iniciatív zameraných na vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty podať správu o tomto vykonávaní; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné iniciatívy na to, aby v rámci OSN predložila právne záväzný medzinárodný nástroj pre oblasť ekonomických činností a ľudských práv; trvá najmä na tom, že je potrebné analyzovať dôsledky činnosti podnikov na ľudské práva v rozvojových krajinách a stanoviť účinné opatrenia s cieľom sankcionovať podniky porušujúce ľudské práva a poskytnúť odškodnenie pre obete takéhoto porušovania; vyzdvihuje povinnosť dodržiavať medzinárodné pracovné normy v súlade s plnením programu dôstojnej práce MOP;

10.  zdôrazňuje význam vlastníckych práv a zabezpečenie držby pôdy pri ochrane malých poľnohospodárov a miestnych spoločenstiev pred bezvýznamným získavaním pôdy zo strany štátu alebo neštátnych aktérov vrátane korporácií alebo pred bezdôvodnými nárokmi národných vlád na pôdu; žiada silnejšiu ochranu vlastníckych práv v rozvojových krajinách, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu držby pôdy, ako aj právam duševného vlastníctva;

11.  žiada EÚ a jej delegácie, aby zintenzívnili politický dialóg s vládami porušujúcimi ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu, a zastavili všetky v súčasnosti platné asociačné zmluvy a dohody s týmito krajinami, a trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného na základe náboženstva alebo viery, pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a rodovej identity. pripomína, že zapojenie občianskej spoločnosti do tohto dialógu je rozhodujúce pre podporu účinného požívania ľudských práv, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže zohrávať EÚ pri posilňovaní úlohy občianskej spoločnosti v tomto ohľade.

12.  uznáva, že ľudské práva, ako je sloboda náboženstva, myslenia alebo prejavu, zohrávajú priamu úlohu pri podpore a ochrane kultúrnej rozmanitosti a že požívanie ľudských práv podporuje práve pluralistická spoločnosť;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig, Joachim Zeller

12.11.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre zahraničné veci

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2015/2229(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Teresa Jiménez-Becerril Barrio

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020“(55);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(56),

A.  keďže ženy a dievčatá v mnohých častiach sveta sú naďalej vystavované násiliu založenému na rodovej príslušnosti vrátane znásilnenia, zotročovania, obchodovania s ľuďmi, manželstiev vynútených násilím, zločinov v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a krutých a neľudských trestov rovnajúcich sa mučeniu, ako aj porušovaniu ich základných práv na život, slobodu, spravodlivosť, dôstojnosť a bezpečnosť a narušovaniu ich fyzickej a duševnej nedotknuteľnosti a ich práva na sebaurčenie v otázkach sexuality a reprodukcie; keďže by sa za žiadnych okolností nemala ospravedlňovať akákoľvek forma diskriminácie a násilia páchaného na ženách z politických, sociálnych, náboženských či kultúrnych dôvodov alebo vo vzťahu k ľudovým alebo kmeňových tradíciám;

B.  keďže v krajinách, kde platí trest smrti, sa na jeho vykonávanie na ženách používajú metódy, ktoré sa rovnajú mučeniu (ako je smrť ukameňovaním) a zahŕňajú telesné poníženie (napríklad verejné obesenie), s cieľom zastrašiť ostatné ženy;

C.  keďže násilie páchané na ženách a dievčatách je svetovo najrozšírenejším porušovaním ľudských práv, týka sa všetkých spoločenských vrstiev bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje hlavnú prekážku pre dosiahnutie rovnosti žien a mužov;

D.  keďže pojem vraždenie žien sa opiera o právnu definíciu násilia páchaného na ženách, ktoré je stanovené v článku 1 dohovoru z Belém do Pará: „násilím na ženách sa rozumie akékoľvek konanie alebo správanie, na základe pohlavia, ktoré spôsobujú smrť alebo fyzické, sexuálne alebo duševné ublíženie alebo utrpenie žien, či už vo verejnej alebo v súkromnej sfére“;

E.  keďže EÚ sa zaviazala podporovať rodovú rovnosť a zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

F.  keďže akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 sa týka podpory nediskriminácie, rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v EÚ a mimo nej;

G.  keďže mnohým ženám a dievčatám sa bráni v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu a mnohé sú nútené zanechať svoje štúdium, keď sa vydajú alebo majú deti;

H.  keďže ženy a deti vrátane žien a detí, ktoré sú utečencami, žiadateľmi o azyl a osobami bez štátnej príslušnosti, patria v čase ozbrojeného konfliktu medzi najviac ohrozené skupiny v spoločnosti; keďže, podobne, riziká, ktorým sú vystavené vysídlené dospievajúce dievčatá, sa významne zvýšia počas humanitárnych kríz;

I.  keďže tri pätiny z miliardy ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, sú ženy(57);

J.  keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že „požívanie čo najvyššej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomických alebo sociálnych podmienok“(58);

K.  keďže ženy, dievčatá a deti tvoria dve tretiny z 960 miliónov ľudí na celom svete, ktorí sú negramotní(59);

L.  keďže prudký nárast terorizmu a ozbrojených konfliktov v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) viedol k výraznému zvýšeniu týchto foriem násilia, pričom znásilňovanie a zotročovanie žien a dievčat sa tu systematicky používa ako vojnová zbraň a obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, ako zdroj financovania teroristických aktivít; keďže účasť žien na procesoch budovania mieru a na demokratickej reforme je pre ich úspešnosť rozhodujúca;

M.  keďže napriek jasnému záväzku rešpektovať, chrániť a plniť práva súvisiace so sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami žien a dievčat, sú porušenia v mnohých štátoch stále časté a rozšírené;

N.  keďže podľa organizácie UNICEF viac ako 500 000 žien ročne na celom svete zomiera pri pôrode(60);

O.  keďže napriek pokroku v ostatných rokoch dievčatá naďalej čelia vážnym znevýhodneniam a vylúčeniu v rámci vzdelávacích systémov v mnohých krajinách, pričom dievčatá z najchudobnejších vrstiev sú najviac postihnuté;

P.  keďže ženy sa aj naďalej stávajú obeťami obchodu na účely prostitúcie, vo väčšine prípadov za podmienok, ktoré sa zodpovedajú otroctvu, pretože sú im odobraté doklady totožnosti a je im povedané, že ak sa pokúsia vzbúriť, prijmú sa kruté represálie voči ich rodinám;

Q.  keďže ženy a dievčatá tvoria 98 % obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania;

R.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú vystavené väčšiemu riziku násilia, zneužívania, nedbanlivého zaobchádzania a viacerým formám diskriminácie;

S.  keďže v niektorých krajinách sveta ženy ešte stále nemajú rovnaké hospodárske, sociálne, kultúrne, občianske a politické práva ako muži, vrátane práva na zhromažďovanie, a keďže sú tiež nedostatočne zastúpené v miestnych a národných rozhodovacích orgánoch; keďže stratégia EÚ pre rodovú rovnosť už upravuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ;

T.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zakotvené ako základné ľudské práva a sú podstatným prvkom ľudskej dôstojnosti(61); keďže prístup k službám základnej zdravotnej starostlivosti a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je preto základným aspektom rodovej rovnosti; keďže tento prístup doteraz nebol zaistený vo všetkých častiach sveta;

U.  keďže ženy a dievčatá z menšinových skupín z hľadiska kultúry, tradícií, jazyka, náboženstva, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie zažívajú viacnásobné a prierezové formy diskriminácie na základe ich postavenia ako členiek menšinovej skupiny a ich rodu;

V.  keďže ochrankyne ľudských práv sú viac vystavené riziku určitých foriem násilia ako ich mužské náprotivky a čelia špecifickým problémom;

1.  opakuje, že náboženské, kultúrne a tradičné rozdiely nikdy nemôžu byť odôvodnením diskriminácie alebo akejkoľvek formy násilia, najmä voči ženám a dievčatám, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie mladých dievčat, vraždenie žien, skoré a nútené manželstvá, domáce násilie, zabíjanie v mene cti a násilie z dôvodu cti a iné formy mučenia, ako sú napríklad tie, ku ktorým dochádza pri vykonávaní rozsudkov trestu smrti ukameňovaním;

2.  zdôrazňuje význam záväzku orgánov vypracovať informačné, osvetové a vzdelávacie kampane, a to najmä v komunitách, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv založenému na rodovej príslušnosti, s cieľom predchádzať a postupné odstrániť všetky formy násilia založeného na rodovej príslušnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zapojenia ochrancov ľudských práv, ktorí už v súčasnosti bojujú pri príprave a realizácii týchto kampaní za to, aby sa skoncovalo s týmito praktikami; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, aby povinnosti a záväzky týkajúce sa práv žien prijatých na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v rámci Pekinskej akčnej platformy rýchlejšie nadobudli účinnosť, a aby podporili organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na podporu rodovej rovnosti v tretích krajinách;

3.  vyzýva všetky členské štáty Rady Európy, aby bezodkladne podpísali a ratifikovali Dohovor o prevencii a boji proti násiliu na ženách; v tejto súvislosti žiada, aby EÚ podnikla kroky na pristúpenie k dohovoru, aby bola zabezpečená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami EÚ, pokiaľ ide o násilie na ženách;

4.  s veľkým znepokojením konštatuje, že od roku 1980 alarmujúcou rýchlosťou vzrástol priemysel objednávania neviest mailom; so znepokojením konštatuje, že existuje celý rad zdokumentovaných prípadov žien, ktoré boli ako „zásielkové nevesty“ napadnuté a/alebo zavraždené mužom po svadbe; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na webových stránkach zaoberajúcich sa „objednávaním neviest“ sa objavuje značný počet maloletých dievčat a zdôrazňuje, že, ak sa deti využívajú na sexuálne účely, musí sa to považovať za zneužívanie detí;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia založeného na rodovej príslušnosti v mnohých častiach sveta a nad rastúcou mierou vraždenia žien v Latinskej Amerike, ku ktorému dochádza v kontexte všeobecného násilia a štrukturálnej diskriminácie; dôrazne odsudzuje násilie založené na rodovej príslušnosti vo všetkých formách a ohavné zločiny vraždenia žien, ako aj prevažujúcu beztrestnosť týchto zločinov, čo môže ešte viac povzbudiť k násiliu a vraždám;

6.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo označilo situáciu žien so zdravotným postihnutím ako prioritu; pripomína závery úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že politiky a programy na riešenie problému násilia na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s osobami, ktoré majú postihnutie, uznávajúc ich autonómnosť, a organizáciami zdravotne postihnutých; zdôrazňuje nevyhnutnosť pravidelného dohľadu nad inštitúciami a zodpovedajúcej prípravy opatrovateľov; vyzýva EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii zdravotne postihnutých do svojich politík vonkajšej činnosti, spolupráce a rozvojovej pomoci vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

7.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovej rovnosti v politickej sfére; pripomína, že ženy a muži sú si rovní a mali by mať rovnaké politické práva a občianske slobody, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovaní; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné mechanizmy ochrany pre ženy – obhajkyne ľudských práv; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom poskytnúť spôsob, ako podporovať účasť žien v politických orgánoch a na demokratickom procese, a to predovšetkým ako kandidátok;

8.  odsudzuje porušovanie ľudských práv zo strany tretích krajín, ktoré predstavuje obmedzovanie počtu detí na rodinu zo strany vlády;

9.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala konkrétne opatrenia na zlepšenie účasti žien pri volebných procesoch vo všetkých volebných pozorovateľských misiách EÚ v súlade s usmerneniami EÚ v tejto oblasti, s prihliadnutím na závery, ku ktorým dospel seminár vedúcich odborníkov na voľby, ktorý sa konal v Bruseli v apríli 2014, a aby sa poučila zo skúseností z predchádzajúcich misií;

10.  opätovne pripomína, že EÚ by mala ísť v oblasti rodovej rovnosti príkladom; vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporili účasť žien na európskom volebnom procese tým, že do nasledujúcej revízie európskych právnych predpisov v oblasti volieb zahrnú rodovo vyvážené zoznamy;

11.  zdôrazňuje význam posilnenia úlohy žien pri predchádzaní konfliktom a presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, ako aj podpory systematickej účasti žien ako zásadnej súčasti mierového procesu a procesu obnovy po konflikte prostredníctvom efektívnejšej konzultácie a koordinácie s občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ, aby sa zabezpečilo presnejšie a systematickejšie hodnotenie vplyvu v oblasti ľudských práv; namieta proti akýmkoľvek právnym predpisom, nariadeniam alebo tlaku vlád, ktorý neprimerane obmedzuje slobodu prejavu, a to najmä pokiaľ ide o ženy a LGBTI;

12.  žiada, aby sa podpora práv žien, rodová rovnosť a boj proti násiliu na ženách systematicky začleňovali do stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v rámci dialógov o ľudských právach a politických dialógov s tretími krajinami a kandidátskymi krajinami; víta vymenovanie poradcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre rodové otázky a programy odbornej prípravy zohľadňujúce rodové hľadisko pre diplomatov a úradníkov, ktorí sa zúčastňujú na delegáciách EÚ; pripomína záväzok zahrnúť ľudské práva do všetkých hodnotení vplyvu EÚ s cieľom zabezpečiť, aby EÚ rešpektovala, podporovala a realizovala ľudské práva a aby jej vonkajšie politiky a činnosti boli formulované a vykonávané tak, aby posilňovali ľudské práva v zahraničí; poukazuje na to, že rodová rovnosť sa neobmedzuje len na mužov a ženy, ale musí zahŕňať aj celú komunitu LGBTI; poukazuje na potrebu výraznejšie zahrnúť rodovú problematiku do humanitárnej pomoci EÚ;

13.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby základné záruky v oblasti ľudských práv, a to najmä práv žien a dievčat, boli súčasťou hospodárskych a obchodných dohôd s tretími krajinami, a aby podrobila tieto dohody revízii v prípadoch, keď nie sú dodržiavané tieto práva;

14.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním ľudských práv týkajúceho sa žien a dievčat v utečeneckých táboroch na Strednom východe a v Afrike vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a dievčatami; žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách s cieľom ukončiť nerovnosť utečencov bez ohľadu na pohlavie;

15.  pripomína, že akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v oblasti rozvoja je jedným zo základných nástrojov EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti v tretích krajinách, a preto sa domnieva, že nový akčný plán pre rodovú otázku (GAP2) by mal mať formu oznámenia Komisie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu o obnovení akčného plánu pre rodovú otázku (GAP);

16.  vyzýva na používanie rodovo citlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a systematický a včasný zber rodovo rozčlenených údajov ako súčasť procesu monitorovania a hodnotenia v rámci nového akčného plánu pre rodové otázky;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých tretích krajinách sú zákonné manželstvá medzi dospelými a deťmi, pričom v niektorých prípadoch ide o nevesty do veku deviatich rokov (detské nevesty), a odsudzuje túto skutočnosť;

18.  považuje manželstvá neplnoletých za zásadné porušenie ľudských práv, ktoré ovplyvňuje všetky aspekty života dotknutých dievčat, ohrozuje ich vzdelávanie, a tým obmedzuje ich vyhliadky, ohrozuje ich zdravie a zvyšuje riziko, že budú obeťami násilia a zneužívania;

19.  upozorňuje na to, že je potrebné, aby sa ženám bezplatne poskytovala riadna zdravotná starostlivosť počas pôrodu, aby sa znížil stále extrémne vysoký počet matiek a detí, ktoré zomrú pri pôrode v mnohých tretích krajinách v dôsledku nedostatočnej alebo neexistujúcej zdravotnej starostlivosti;

20.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom preventívnych politík týkajúcich sa násilia založeného na rodovej príslušnosti, nedostatkom podpory obetiam a vysokou mierou beztrestnosti pre páchateľov v mnohých krajinách; žiada ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala osvedčené postupy týkajúce sa postupov tvorby práva a programov odbornej prípravy pre policajných a súdnych pracovníkov a zamestnancov štátnej služby; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v tretích krajinách, a aby úzko spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, ako sú MOP, OECD, OSN a Africká únia, s cieľom vytvoriť synergie a podporovať posilnenie postavenia žien;

21.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov zo strany ESVČ v boji proti nedostatočnému prístupu obetí trestných činov spojených so sexuálnym násilím k spravodlivosti; dôrazne odsudzuje nedostatočný prístup žien v tretích krajinách k spravodlivosti, najmä ak sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti; žiada Komisiu, aby sa aktívne zapájala do trestného stíhania týchto trestných činov v tretích krajinách a v niektorých prípadoch aj v členských štátoch; žiada Komisiu, aby spolupracovala s ESVČ s cieľom zlepšiť podporu určenú obetiam, začleniť intervencie v oblasti násilia založeného na rodovej príslušnosti do humanitárnych akcií EÚ a aby uprednostňovala humanitárne akcie EÚ zamerané na násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne násilie počas konfliktov; víta prijatie záväzku EÚ nadviazať na globálny samit na ukončenie sexuálneho násilia počas konfliktov, ktorý sa konal v Londýne v júni 2014, a naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia;

22.  vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky aj v rámci EÚ v boji proti násiliu na ženách a navrhla osobitnú smernicu v tejto oblasti;

23.  naliehavo vyzýva všetky subjekty zapojené do konfliktov, aby obetiam poskytovali všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť vrátane interrupcií, a to bez rozdielu na základe rodovej príslušnosti za všetkých okolností a bez ohľadu na miestne právne predpisy, ako sa ustanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy a dievčatá sú najviac postihnuté extrémnou chudobou, hoci je fakticky preukázané, že investície do žien a dievčat a posilňovanie ich postavenia prostredníctvom vzdelávania sú jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti chudobe; zdôrazňuje, že treba vykonať viac s cieľom zaistiť právo na vzdelávanie a na prístup k nemu, najmä prístup dievčat k vzdelávaniu, a že sa musia prijať opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby museli zanechať svoje štúdium, k čomu často dochádza, keď sa vydajú a majú deti; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť ženy a dievčatá do procesov týkajúcich sa investícií a rastu v tretích krajinách; zastáva názor, že je nevyhnutné aj naďalej odstraňovať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; poznamenáva, že európske spoločnosti pôsobiace v tretích krajinách majú zásadnú úlohu pri presadzovaní rodovej rovnosti v týchto krajinách, pretože pôsobia ako vzor; povzbudzuje ženy, aby sa aktívne zapájali do odborov a ďalších organizácií, pretože to výrazne pomôže pri zavádzaní rodových aspektov do pracovnoprávnych vzťahov a pracovných podmienok;

25.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že extrémne a fundamentalistické zákony a sociálne, kultúrne a náboženské ideológie v niektorých krajinách bránia ženám vo vykonávaní určitých povolaní;

26.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že polovica svetovej populácie čelí mzdovej diskriminácii, pričom ženy na celom svete zarábajú medzi 60 a 90 percentami priemerného príjmu mužov;

27.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať kontinuitu vzdelávania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v konfliktných oblastiach a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou a extrémnymi podmienkami životného prostredia, ako sú suchá a záplavy;

28.  víta úsilie, ktoré ESVČ vyvíja v tretích krajinách, aby sa posilnilo plnenie povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Pekinskej akčnej platformy, káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji a z rozvojového programu na obdobie po roku 2015;

29.  víta prehodnotenú politiku humanitárnej pomoci EÚ, ktorá umožňuje ženám a dievčatám znásilneným počas ozbrojeného konfliktu prístup k službe bezpečnej interrupcie podľa medzinárodného humanitárneho práva; zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie tejto prehodnotenej politiky;

30.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala posilnenie hospodárskeho, sociálneho a politického postavenia žien ako nástroj na presadzovanie riadneho uplatňovania ich práv a základných slobôd a aby prisudzovala najvyššiu dôležitosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre dievčatá vrátane dievčat z najchudobnejších a marginalizovaných spoločenstiev; vyzýva na podporu pre odborné vzdelávanie žien, na zabezpečenie väčšieho etablovania odborného vzdelávania v oblasti vedy a techniky, na vytvorenie vzdelávacích programov v oblasti rodovej rovnosti na výchovu odborníkov v tretích krajinách a na prijatie krokov na zabránenie tomu, aby sa do učebných materiálov dostávali stereotypy; naliehavo vyzýva EÚ, aby zahrnula túto prioritu do všetkých svojich diplomatických a obchodných činností a činností v oblasti rozvojovej spolupráce.

31.  zdôrazňuje význam boja proti rodovým stereotypom a diskriminačným spoločensko-kultúrnym postojom, ktoré posilňujú podriadené postavenie žien v spoločnosti a predstavujú jednu z hlavných príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami, porušovanie ľudských práv páchané na ženách a násilie založené na rodovej príslušnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie v boji proti pretrvávaniu stereotypov, a to prostredníctvom osvetových kampaní zameraných na všetky spoločenské vrstvy, väčšieho zapojenia médií, stratégií na podporu žien a zaangažovanie mužov, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo vzdelávaní a vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ, najmä v oblasti vonkajšej činnosti, spolupráce a podpory rozvoja a humanitárnej pomoci;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú príliš často diskriminované tým, že v porovnaní s mužmi majú ťažší prístup k finančným zdrojom, ako sú pôžičky od bánk; zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien v podnikateľskej sfére sa ukázalo ako zásadný faktor posilnenia hospodárstva a, v dlhodobom horizonte, boja proti chudobe;

33.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých tretích krajinách je homosexualita zločinom, za ktorý sa v niektorých prípadoch ukladá trest smrti;

34.  vyjadruje poľutovanie nad častým porušovaním sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odmietnutia prístupu k službám plánovaného rodičovstva; pripomína článok 16 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý zaručuje právo zvoliť si počet detí a odstup medzi ich narodením a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom na výkon tohto práva;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispieva k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnej interrupcii sú dôležitými prvkami pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

36.  odsudzuje kritickú situáciu a neľudské životné podmienky utečencov v Európe, ktoré sú obzvlášť nebezpečné nielen pre deti, ale aj pre ženy, pri ktorých je pravdepodobnejšie, že sa stanú obeťami násilia, zneužívania alebo dokonca obchodovania s ľuďmi;

37.  vyzýva EÚ, aby venovala náležitú pozornosť migrantkám a zvýšila ich ochranu, ako aj aby im poskytla pomoc, ktorú potrebujú, a chránila ich pred obchodovaním s ľuďmi a zneužívaním zločineckými organizáciami na prostitúciu, k čomu dochádza príliš často.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Margot Parker, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Mariya Gabriel, Constance Le Grip, Elly Schlein, Branislav Škripek, Dubravka Šuica, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Seb Dance, Davor Ivo Stier, Claudiu Ciprian Tănăsescu

ANNEX I

INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT BETWEEN JANUARY AND DECEMBER 2014

COUNTRY

Individual

BACKGROUND

ACTION TAKEN BY THE PARLIAMENT

AZERBAJIAN

Leyla Yunus, Arif Yunus and Rasul Jafarov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Intigam Aliyev

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hasan Huseynli

Rauf Mirkadirov

Seymur Haziyev

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ilqar Nasibov

 

 

 

 

Ilgar Mammadov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Anar Mammadli

Bashir Suleymanli

 

 

 

 

 

 

 

Omar Mammadov, Abdul Abilov and Elsever Murselli

 

 

Leyla Yunus is the well-known director of the Institute for Peace and Democracy. She has been imprisoned together with her husband, the historian Arif Yunus, and Rasul Jafarov, the chair of Azerbaijan’s Human Rights Club on apparent politically motivated charges.

Leyla Yunus has been subjected to acts of violence in prison committed by her cellmate, and no measures have been taken to punish the cellmate or to ensure the protection of Ms Yunus. In addition, Ms Yunus’ health has deteriorated in prison and no suitable medical care has been provided.

 

Intigam Aliyev is the chair of Azerbaijan’s Legal Education Society and a human rights lawyer who has defended more than 200 cases before the European Court of Human Rights in the areas of infringement of freedom of speech, the right to a fair trial and electoral law in Azerbaijan, was arrested on 8 August 2014 and subjected to three month’s detention on criminal charges.

 

Hasan Huseynli is another prominent human rights activist and head of the Intelligent Citizen Enlightenment Centre Public Union, was sentenced to 6 years’ imprisonment on 14 July 2014. Rauf Mirkadirov is an investigative journalist with the leading Russian-language newspaper ‘Zerkalo’ who held on pre-trial detention on charges of treason. Seymour Haziyev is a prominent opposition journalist who was charged with criminal hooliganism and held in 2 months' pre-trial custody.

 

Ilqar Nasibov is a journalist who was viciously beaten in his office on 21 August 2014 and no prompt, effective and thorough investigation has been carried out.

 

The European Court of Human Rights (ECHR) has issued numerous rulings in cases of breaches of human rights in Azerbaijan, the latest being on 22 May 2014 in the case of Ilgar Mammadov, chair of the Republican Alternative Civic Movement (REAL); in which despite it being ruled that his detention was politically motivated, the authorities refused to release him.

 

Anar Mammadli is the chair of the Election Monitoring and Democracy Studies Centre (EMDS), and Bashir Suleymanli is the director of the same centre. Both were sentenced to prison terms of, respectively, 5 years and 6 months and 3 years and 6 months, on charges ranging from tax evasion to illegal entrepreneurship.

 

Omar Mammadov, Abdul Abilov and Elsever Murselli are social media activists and were sentenced to between 5 and 5.5 years’ imprisonment on charges of drug possession. None of them is having access to a lawyer of their own choosing and all complaining of ill treatment in police custody.

 

 

 

In its Resolution, adopted on 18 September 2014, the European Parliament:

 

- Condemns in the strongest possible terms the arrest and detention of Leyla Yunus, Arif Yunus, Rasul Jafarov, Intigam Aliyev and Hasan Huseyni, and demands their immediate and unconditional release as well as the withdrawal of all charges against them; demands an immediate and thorough investigation into the assault on Ilqar Nasibov, and calls for all those responsible to be brought to justice

 

- Calls on the authorities in Azerbaijan to guarantee the physical and psychological integrity of Leyla Yunus, Arif Yunusov and all human rights defenders in Azerbaijan, and to ensure the urgent provision of suitable medical care, including medication and

Hospitalisation

 

- Calls on the Azerbaijani authorities to cease their harassment and intimidation of civil society organisations, opposition politicians and independent journalists and to refrain from interfering in or undermining their valuable work for the development of democracy in Azerbaijan; also calls on them to ensure that all detainees, including journalists and political and civil society activists, enjoy their full rights to due process, in particular access to a lawyer of their choosing, access to their families, and other fair trial norms

BAHRAIN

Nabeel Rajab

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Abdulhadi-al-Khawaja

 

Ibrahim Sharif

 

 

 

 

 

 

 

Naji Fateel

 

 

 

 

 

 

 

Zainab Al-Khawaja

 

Nabeel Rajab is the President of the Bahrain Centre for Human Rights (BCHR) and Deputy Secretary General of the International Federation for Human Rights (FIDH). He was convicted to three years in prison in August 2012 on charges of calling for and participating in ‘illegal gatherings’ and ‘disturbing public order’ between February and March 2011. His sentence was reduced to two years in prison on appeal. Before this imprisonment Mr Rajab was repeatedly detained for peacefully expressing criticism of the government during the pro-democracy protests that erupted Bahrain in 2011.

 

On Friday 29 November 2013 Nabeel Rajab had served three-quarters of his two year sentence and had become legally eligible for release. A third request for early release was submitted on 21 January 2014 to the Court, but was rejected.

The United Nations Working Group on Arbitrary Detention has described the detention of Mr Nabeel Rajab as arbitrary.

 

Abdulhadi-al-Khawaja, who has Danish nationality, is the founder of the BCHR and the regional coordinator of Front Line Defenders and Ibrahim Sharif is the Secretary General of the National Democratic Action Society. On 22 June 2011, they were sentenced to life in prison by a special military court. The legal process came to a conclusion after 3 years of appeals and the sentences were upheld.

 

Naji Fateel is a Bahraini human rights activist and a member of the Board of Directors of the Bahraini human rights NGO Bahrain Youth Society for Human Rights (BYSHR). He has been imprisoned since 2007, tortured and also under death threats during the period of the Bahraini uprising (dated February 2011)

 

Zainab Al-Khawaja is a human rights defender and leading social media activist in Bahrain. She has been a crucial figure in the pro-democracy uprising that started in Bahrain in February 2011. She has suffered legal harassment, arrest, imprisonment, denial of procedural rights, and undertaken hunger strikes in defence of human rights in Bahrain.

 

 

In its Resolution, adopted on 6 February 2014, the European Parliament:

 

-Calls for the immediate and unconditional release of all prisoners of conscience, political activists, journalists, human rights defenders and peaceful protesters, including Nabeel Rajab, Abdulhadi Al-Khawaja, Ibrahim Sharif, Naji Fateel, and Zainab Al-Khawaja

 

- Expresses its grave concern regarding the Bahraini authorities’ treatment of Nabeel Rajab and other human rights activists, in addition to their refusal to grant him the early release for which he is eligible in accordance with the law

 

 

Regarding the situation of Mr Rajab, a letter of concern was also sent on 2 October 2014.

BANGLADESH

 

Hana Shams Ahmed

 

Hana Shams Ahmed is the coordinator of the International Chittagong Hill Tracts Commission (CHTC). On 27 August 2014 she and her friend were brutally attacked by 8 to 10 members of Somo Odhikar Andolon during a private visit to Shoilopropat in Bandarban in the Chittagong Hill Tracts. Four members of the police Detective Branch (DB) who were supposedly providing them with security did not intervene, and even disappeared while the assault was taking place.

 

In its Resolution, adopted on , the European Parliament:

 

- Urges the Government of Bangladesh to bring the state security forces, including the police and the RAB, back within the bounds of the law; strongly calls on the Bangladeshi authorities to put an end to the RAB’s impunity by ordering investigations and prosecutions in respect of alleged illegal killings by RAB forces.

 

BURUNDI

 

Pierre Claver Mbonimpa

 

Pierre Claver Mbonimpa is a leading human rights defender and President of the Association for the Protection of Human Rights and Detained Persons (Association pour la protection des droits humains et des personnes détenues, APRODH) who was arrested on 15 May 2014 and later charged with ‘threatening the external security of the state’ and ‘threatening the internal security of the state by causing public disorder’ and has been in pre-trial detention since he was taken in for questioning.

 

Mr Mbonimpa’s work in the defence of democracy and human rights in Burundi over the past two decades and more has earned him several international awards and widespread recognition domestically and beyond. The charges against him relate to comments he made on Radio Publique Africaine (RPA) on 6 May 2014 that the youth wing of the ruling party CNDD-FDD, also known as the Imbonerakure, is being armed and sent to the Democratic Republic of Congo (DRC) for military training.

 

The arrest of Pierre Mbonimpa is representative of the mounting risks facing human rights defenders, the harassment of activists and journalists and the arbitrary arrest of opposition party members, which according to human rights groups and the UN Assistant Secretary-General for Human Rights have largely been carried out by the Imbonerakure.

 

 

In its Resolution, adopted on 18 September 2014, the European Parliament:

 

- Firmly condemns the detention of human rights defender Pierre Claver Mbonimpa and calls for his immediate unconditional release; expresses concern about his deteriorating state of health and demands that he be given urgent medical assistance

 

 

A letter of concern was also sent in this regard on 18 December 2014.

CAMBODIA AND LAOS

 

Sombath Somphone (Laos)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sam Rainsy and Kem Sokha (Cambodia)

 

 

Sombath Somphone is a human rights and environmental rights activist, civil society leader and co-chair of the 9th Asia-Europe People’s Forum held in Vientiane in October 2012 ahead of the ASEM 9 Summit. He was allegedly the victim of an enforced disappearance on 15 December 2012 in Vientiane. Sombath Somphone’s family have been unable to locate him since that day, despite repeated appeals to the local authorities and searches in the surrounding area.

 

During the visit of the Delegation for relations with the countries of South East Asia and the Association of South East Nations (ASEAN) to Laos on 28 October 2013 the disappearance of Sombath Somphone was raised with the Lao authorities. Crucial questions linked to the case, including whether or not an investigation has been carried out, remain unsolved more than a year after his disappearance and the Lao authorities declined assistance from abroad for the investigation into the disappearance.

 

On 15 December 2013 62 NGOs called for a new investigation into his disappearance and on 16 December 2013 the UN Working Group on Enforced or Involuntary Disappearances urged the Government of Laos to do its utmost to locate Sombath Somphone, to establish his fate and whereabouts, and to hold the perpetrators accountable. There have been several other cases of enforced disappearances where the whereabouts of nine other people – two women, Kingkeo and Somchit, and seven men, Soubinh, Souane, Sinpasong, Khamsone, Nou, Somkhit, and Sourigna – who were arbitrarily detained by the Lao security forces in November 2009 in various locations across the country remain unknown.

 

Sam Rainsy and Kem Sokha are the Cambodia National Rescue Party (CNRP) leaders who were summoned to appear at the Phnom Penh Municipal Court on 14 January 2014 for questioning. Sam Rainsy and Kem Sokha may be convicted of incitement to civil unrest. The King amnestied Sam Rainsy on 14 July 2013, making it possible for him to return to Cambodia; however, his right to vote and run in the elections was not restored.

 

 

In its Resolution, adopted on 16 January 2014, the European Parliament:

 

- Calls on the Lao Government to clarify the state of the investigation into the whereabouts of Sombath Somphone, to answer the many outstanding questions around Sombath’s disappearance, and to seek and accept assistance from foreign forensic and law enforcement experts

 

- Considers that the lack of reaction from the Lao Government raises suspicions that the authorities could be involved in his abduction.

- Reiterates its call on the Vice-President / High Representative to closely monitor the Lao Government’s investigations into the disappearance of Sombath Somphone

 

- Calls on the Member States to continue raising the case of Sombath Somphone with the Lao Government; stresses that enforced disappearances remain a major impediment to Laos joining the UN Human Rights Council

 

- Urges the Cambodian Government to recognise the legitimate role played by the political opposition in contributing to Cambodia’s overall economic and political development; calls on the Cambodian authorities to immediately drop the summonses issued to the CNRP leaders, Sam Rainsy and Kem Sokha, and union leader Rong Chhun of the Cambodia Independent Teachers’ Association (CITA) and the Cambodian Confederation of Unions (CCFU)

EGYPT

 

Alaa Abdel Fattah, Mohamed Abdel, Ahmed Maher and Ahmed Douma.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peter Greste

Mohamed Fahmy

Baher Mohamed

Rena Netjes

 

 

 

 

 

 

 

 

Alaa Abdul Fattah

 

 

 

 

 

 

 

Mohamed Adel, Ahmed Douma, Mahienour El-Massry, Ahmed Mahe, Yara Sallam and Sana Seif

 

Alaa Abdel Fattah, Mohamed Abdel, from the Egyptian Centre for Economic and Social Rights and

Ahmed Maher and Ahmed Douma, leaders of the April 6 movement, are political and civil society activists who were arrested, convicted and held in Tora prison. It has been reported bad conditions of detention and mistreatment in prison.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

The Australian Peter Greste, the Canadian-Egyptian Mohamed Fahmy and the Egyptian Baher Mohamed are three Al Jazeera journalists who were, together and, in absentia, with the Netherlands citizen Rena Netjes, on 23 June 2014 handed down jail sentences of between 7 and 10 years under accusations of ‘falsifying news’ and of belonging to or assisting a terrorist cell. Rena Netjes was falsely accused of working for Al Jazeera.

 

Alaa Abdul Fattah is a prominent activist who played a leading role in the 2011 revolution who was sentenced on 11 June 2014 with others to 15 years’ imprisonment on charges of violating Law 107 on the Right to Public Meetings, Processions and Peaceful Demonstrations of 2013 (Protest Law).

 

Mohamed Adel, Ahmed Douma, Mahienour El-Massry and Ahmed Maher, Yara Sallam and Sana Seif are prominent human rights activists that continue to be detained.

 

 

In its Resolution, adopted on 6 February 2014, the European Parliament:

 

- Strongly condemns all acts of violence, terrorism, incitement, harassment, hate speech and censorship; urges all political actors and security forces to show the utmost restraint and avoid provocation, with the aim of avoiding further violence in the best interests of the country; extends its sincere condolences to the families of the victims

 

- Urges the Egyptian interim authorities and security forces to ensure the security of all citizens, irrespective of their political views, affiliation or confession, to uphold the rule of law and respect human rights and fundamental freedoms, to protect the freedoms of association, of peaceful assembly, of expression and of the press, to commit to dialogue and non-violence, and to respect and fulfil the country’s international obligations

 

- Calls for an immediate end to all acts of violence, harassment or intimidation – by state authorities, security forces or other groups – against political opponents, peaceful protesters, trade union representatives, journalists, women’s rights activists, and other civil society actors in Egypt; calls for serious and impartial investigations in such cases and for those responsible to be brought to justice; calls again on the interim government to guarantee that domestic and international civil society organisations, independent trade unions and journalists can operate freely, without government interference, in the country

 

In its Resolution, adopted on 17 July 2014, the European Parliament:

 

- Expresses its deepest concern over a series of recent court decisions in Egypt, including the lengthy jail terms handed down on 23 June 2014 to three Al Jazeera journalists and 11 other defendants tried in absentia, as well as the confirmation of death sentences against 183 people

 

- Calls on the Egyptian authorities to immediately and unconditionally release all those detained, convicted and/or sentenced for peacefully exercising their rights of freedom of expression and association, as well as all human rights defenders; calls on the Egyptian judiciary to ensure that all court proceedings in the country meet the requirements of a free and fair trial and to ensure respect for defendants’ rights; calls on the Egyptian authorities to order independent and impartial investigations into all allegations of ill-treatment and ensure that all detainees have access to any medical attention they may require

 

ETHIOPIA

 

Andargachew Tsege

 

Andargachew Tsege is a British national and member of the opposition party Ginbot 7, who has apparently been held incommunicado and in an undisclosed location by the Ethiopian authorities since earlier 2014 after being arrested while in transit in Yemen, and then deported to Ethiopia.

 

 

A letter of concern was sent on 7 August 2014 and on 8 October 2014.

IRAN

 

Ms Reyhaneh Jabbari

 

 

 

 

 

Ms Maryam Naghash Zargaran, Mr Saeed Abedinigalangashi, Ms Farhsid Fathi Malayeri, Mr Alireza Sayyedian, Mr Behnam Irani, Mr Amin Khaki, Mr Seyed Abdolreza Ali Hagh Nejad, and the seven members of the "Church of Iran": Mohammad Roghangir, Suroush Saraie, Massoud Rezai, Mehdi Ameruni, Seyed Bijan Farokhpour Haghigi, Eskandar Rezai

 

 

 

 

 

Ms Jabbari was sentenced to death in the Islamic Republic of Iran and she is at risk of imminent execution despite evidence that she has not been granted a fair hearing during the legal procedures that led to her conviction.

The below-mentioned names belong to Iranian citizens of the Christian faith that have been imprisoned, or continue to languish in prison due to their conversion from Islam to Christianity:

 

Ms Maryam Naghash Zargaran who was sentenced to four years in prison in 2013; Mr Saeed Abedinigalangashi who was sentenced to eight years in prison in early 2013; Ms Farhsid Fathi Malayeri who was arrested at her home in Tehran on 26 December 2010 along with at least 22 other Christians, and sentenced in 2012 to six years in prison; Mr Alireza Sayyedian who was convicted in November 2011 and sentenced to a six year (reduced to 3 ½ years in May 2013) imprisonment, 90 lashes and a fine; Mr Behnam Irani who was arrested and tried on two occasions (December 2006, April 2010). Shortly before he was due to be released on 18 October 2011, he was informed by letter that he was required to serve a five year prison sentence imposed back in 2008; Mr Amin Khaki who was arrested in early 2014 and reportedly transferred to the Ministry of Intelligence Security Detention; Mr Seyed Abdolreza Ali Hagh Nejad who was arrested on 5 July 2014 and finally; the seven members of the "Church of Iran" who were arrested on 12 October 2012 in Shiraz and condemned on 16 July 2013 to sentences ranging from one year to six years in prison.

 

 

A letter of concern was sent on 8 October 2014.

 

 

 

 

A letter of concern was sent on 24 September 2014.

MAURITANIA

 

Biram Dah Abeid

 

Biram Dah Abeid is the son of freed slaves and he is engaged in an advocacy campaign to eradicate slavery. In 2008 he founded the Initiative for the Resurgence of the Abolitionist Movement (Initiative pour la Résurgence du Mouvement Abolitionniste). This organisation is seeking to draw attention to the issue and to help take specific cases before courts of law. In addition, Biram Dah Abeid was awarded the United Nations Human Rights Prize for 2013.

 

On 11 November 2014, Biram Dah Abeid was arrested following a peaceful anti-slavery march. He has been charged with calling for a demonstration, participating in a demonstration and belonging to an illegal organisation. Some reports suggest that he is at risk of facing the death penalty. The death penalty is still provided for in the Mauritanian Criminal Code, is not restricted to the most serious crimes, and is imposed following convictions based on confessions obtained under torture.

 

Biram Dah Abeid was voted runner-up in the 2014 Mauritanian presidential elections. His reputation has made him a prime target for the Mauritanian authorities. In fact, his arrest and those of his colleagues represent a crackdown on political opposition as well as civil society.

 

 

In its Resolution, adopted on 18 December 2014, the European Parliament:

 

- Condemns strongly the arrest and ongoing detention of anti-slavery activist Biram Dah Abeid and his fellow campaigners, and calls for their immediate release; expresses concern about reports of violence used against some of the activists, and urges the Mauritanian authorities to prosecute those officials who have been involved in the abuse and torture of prisoners

 

- Calls upon the Mauritanian Government to stop using violence against civilians who participate in peaceful public protests and media campaigns in support of Biram Dah

Abeid, to cease its crackdown on civil society and political opposition, and to permit anti-slavery activists to pursue their non-violent work without fear of harassment or intimidation; urges the Mauritanian authorities to allow freedom of speech and assembly, in accordance with international conventions and Mauritania’s own domestic law.

MEXICO

 

Disappearance of 43 teaching students

 

On 26 September 2014, six people, among them three students, were killed when the police opened fire on protesting teaching students from the Escuela Normal (‘Normal School’) of Ayotzinapa in Iguala, Guerrero state. Since then 43 students remain disappeared. According to various sources those students were rounded up and driven away by police officers and handed over to unidentified armed men linked to a drug cartel.

 

According to the Mexican Government, 51 persons linked to the crimes have been arrested; most of them police agents from the municipalities of Iguala and Cocula. On 14 October 2014 the Mexican Attorney-General declared that according to forensic analyses of the 28 bodies found in clandestine graves near Iguala on 4 October 2014 the bodies do not correspond to those of the missing students. The Mexican authorities have captured the suspected main leader of the criminal gang Guerreros Unidos (United Warriors), allegedly involved in the disappearance of the 43 students.

 

The Mayor of Iguala, his wife, and the police chief of Iguala are fugitives from justice and accused of links to the local Guerreros Unidos drug cartel.

 

 

In its Resolution, adopted on 23 October 2014, the European Parliament:

 

- Strongly condemns the unacceptable forced disappearances and crimes in Iguala and calls on the Mexican authorities to investigate all the crimes, including the finding of 28 bodies in clandestine graves; calls on the relevant authorities to take all necessary steps to act promptly and in a transparent and impartial manner to identify, arrest and bring to justice the perpetrators of the crimes, and calls for those responsible to be identified and prosecuted, using all available information and resources internally and externally and with no margin for impunity; calls for the investigations to be continued until the students have been brought to safety

 

- Extends its sympathy and support to the families and friends of the victims, and to the Mexican people, whom it encourages to continue to fight by peaceful means to defend democracy and the rule of law

 

- Takes note of the detentions that have taken place; calls for the search to be continued for the Mayor of Iguala, his wife and the police chief of Iguala; is deeply concerned at the apparent infiltration of local law enforcement and administrative entities by organised crime.

 

PAKISTAN

 

Shafqat Emmanuel and Shagufta Kausar

 

 

 

 

 

 

 

Sawan Masih

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Asia Bibi

 

 

 

 

 

 

 

 

Rimsha Masih

 

 

 

 

 

 

Mohammad Asgar

 

 

 

 

 

Masood Ahmad

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Shama Bibi and Shahbaz Masih

 

Shafqat Emmanuel and Shagufta Kausar are a Christian couple who was sentenced to death on 4 April 2014 for allegedly sending a text message insulting the Prophet Mohammed, despite of the fact that the couple denied responsibility and declared that the phone from which the text originated was lost a while before the message was sent.

 

Sawan Masih is a Pakistani Christian from Lahore who was sentenced to death on 27 March 2014 for blasphemy against the Prophet Mohammed. The announcement of allegations against Masih sparked fierce rioting in Joseph Colony, a Christian neighbourhood in the city of Lahore, in which many buildings, including two churches, were burnt down.

 

Asia Bibi is a Christian woman from Punjab who was arrested in June 2009 and received a death sentence in November 2010 on charges of blasphemy. After several years, her appeal has finally reached the high court in Lahore; however for the two first hearings in January and March 2014 the presiding judges appeared to be on leave.

 

Rimsha Masih is a 14-year-old Christian girl who was wrongfully accused in 2012 of desecrating the Quran. She was acquitted after being found to have been framed and the person responsible was arrested. However, she and her family had to leave the country.

 

Mohammad Asghar is a UK citizen with a mental illness living in Pakistan. He was arrested after allegedly sending letters to various officials claiming he was a prophet, and was sentenced to death in January 2014.

 

Masood Ahmad is a 72-year-old UK citizen and member of the Ahmaddiya religious community, who was only recently released on bail after having been arrested in 2012 on charges of citing from the Quran, which is considered as blasphemy in the case of Ahmaddis who are not recognised as Muslims and are forbidden to ‘behave as Muslims’ under Section 298-C of the criminal code.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Shama Bibi and Shahbaz Masih are Pakistani Christian couple from Punjab province in Pakistan, who have been beaten and then burned to death by a mob under accusations of insulating and desecrating the Muslim holy book.

 

 

 

In its resolution, adopted on 17 April 2014, the European Parliament:

 

- Expresses its deep concern that the controversial blasphemy laws are open to misuse which can affect people of all faiths in Pakistan; expresses its particular concern that use of the blasphemy laws, which were publicly opposed by the late Minister Shahbaz Bhatti and by the late Governor Salman Taseer, is currently on the rise and targets Christians and other religious minorities in Pakistan

 

- Calls on the Pakistani authorities to release prisoners who are convicted on the grounds of blasphemy, and to overrule the death sentences on appeal; calls on the Pakistani authorities to guarantee the independence of the courts, the rule of law and due process in line with international standards on judicial proceedings; calls furthermore on the Pakistani authorities to provide sufficient protection to all those involved in blasphemy cases, including by shielding judges from outside pressure, by protecting the accused and their families and communities from mob violence, and by providing solutions for those who are acquitted but cannot go back to their places of origin

 

- Strongly condemns the application of the death penalty under any circumstances; calls on the Government of Pakistan as a matter of urgency to turn the de facto moratorium on the death penalty into the effective abolition of the death penalty

 

- Calls on the Government of Pakistan to carry out a thorough review of the blasphemy laws and their current application – as contained in Sections 295 and 298 of the Penal Code – for alleged acts of blasphemy, especially in light of the recent death sentences; encourages the government to withstand pressure from religious groups and some opposition political forces to maintain these laws.

 

A letter of concern was sent on 6 November 2014 and on 16 December 2014 regarding the case of Asia Bibi.

 

 

In its resolution, adopted on 27 November 2014, the European Parliament:

 

- Is deeply concerned and saddened by the Lahore High Court’s decision of 16 October 2014 to confirm the death sentence handed down to Asia Bibi for blasphemy; calls on the Supreme Court to start its proceedings on the case swiftly and without delay and to uphold the rule of law and full respect for human rights in its ruling

 

- Strongly condemns the murders of Shama Bibi and Shahbaz Masih and offers its condolences to their families, as well as to the families of all the innocent victims murdered as a result of the blasphemy laws in Pakistan; calls for the perpetrators of these acts to be brought to justice; takes note of the decision of the Punjab government to set up a committee to fast-track the investigation into the killings of Shama Bibi and Shahbaz Masih and to order additional police protection for Christian neighbourhoods in the province; underlines, however, the need to end the climate of impunity and for broader reforms in order to address the issue of violence against religious minorities, which remains pervasive in Pakistan

 

RUSSIA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mikhail Kosenko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Boris Nemtov and Aleksei Navalny

 

 

 

 

 

Ilya Yashin, Gleb Fetisov and Yevgeny Vitishko

 

 

Bolotnaya Square demonstration took place on 6 May 2012 in which, as reported by several international and Russian human rights organizations, excessive use of violence and disproportionate measures have been used leading to the arrest and detention of hundreds of "anti-government" protesters.

 

Mikhail Kosenko is an activist who was sentenced to forced psychiatric treatment by a Russian court due to his involvement at the Bolotnaya Square demonstration. In addition, on 24 February 2014 Russian judicial authorities handed down guilty verdict against eight of those demonstrators, ranging from a suspended sentence to four years’ imprisonment, following three more severe prison sentences in 2013.

 

Boris Nemtov and Aleksei Navalny are opposition leaders who were sentenced to 10-day jail terms. Moreover, Aleksei Navalny has been placed under house arrest for two months and on 5 March 2014 was fitted with an electronic bracelet to monitor his activities.

 

Ilya Yashin is the leader of the Solidarity movement, Gleb Fetisov is the co-chair of the Alliance of Greens and Social Democrats, and Yevgeny Vitishko is an ecological activist and pre-eminent member of Yabloko. All of them belong to opposition parties and movements and have been subject to harassment by the Russian authorities and detained under various allegations.

 

 

In its Resolution, adopted on 13 March 2014, the European Parliament:

 

- Calls on the Russian judicial authorities to reconsider the sentences in the appeal process and to release the eight demonstrators, as well as Bolotnaya prisoner Mikhail Kosenko, who was sentenced to forced psychiatric treatment

 

- Expresses, equally, its deep concern over the detention of a large number of peaceful protesters following the Bolotnaya verdicts and calls for the dropping of all charges against the protesters; calls, furthermore, on the Russian Government to respect the rights of all citizens to exercise their fundamental freedoms and universal human rights

SERBIA

 

The case of accused war criminal Šešelj

 

 

Vojislav Šešelj is the president of the Serbian Radical Party who is indicted before the ICTY for persecutions on political, racial or religious grounds, deportation, inhumane acts (forcible transfer) (crimes against humanity), and for murder, torture, cruel treatment, wanton destruction of villages or devastation not justified by military necessity, destruction or wilful damage done to institutions dedicated to religion or education, plunder of public or private property (violations of the laws or customs of war) in Croatia, Bosnia and Herzegovina and parts of Vojvodina (Serbia), committed between 1991 and 1993.

 

On 6 November 2014, after more than eleven years of detention and while his trial is still ongoing, the Trial Chamber of the Tribunal issued an order proprio motu for the provisional release of Šešelj on the grounds of the deterioration of his health, subject to the conditions that he: (i) does not influence witnesses and victims; and (ii) appears before the Chamber as soon as it so orders.

 

Following his return to Serbia Šešelj made several public speeches in Belgrade in which he emphasised that he will not voluntarily return to the Tribunal when requested to do so, thereby announcing his intention to violate one of the two conditions under which he was released.

 

In his public statements Šešelj repeatedly called for the creation of ‘Greater Serbia’, publicly stating claims on neighbouring countries, including EU Member State Croatia, and inciting hatred against non-Serb people. In a press release he congratulated the Serbian Chetniks on the ‘liberation’ of Vukovar, on the 23rd anniversary of the fall of that Croatian city to Serbian paramilitary forces and the Yugoslav army in 1991 and the associated atrocities, thereby violating the requirement not to influence the victims.

 

In its Resolution, adopted on 27 November 2014, the European Parliament:

 

- Strongly condemns Šešelj’s warmongering, incitement to hatred and encouragement of territorial claims and his attempts to derail Serbia from its European path; deplores his provocative public activities and wartime rhetoric since his provisional release, which have reopened the victims’ psychological wounds from the war and the atrocities of the early 1990s; stresses that Šešelj’s recent statements could have the effect of undermining the progress made in regional cooperation and reconciliation and subverting the efforts of recent years

 

- Reminds the Serbian authorities of their obligations under the framework for cooperation with the ICTY and of Serbia’s obligations as an EU candidate country; notes with concern that the absence of an adequate political reaction and legal response by the Serbian authorities regarding Šešelj’s behaviour undermines the trust of the victims in the judicial process; encourages the Serbian authorities and the democratic parties to condemn any public manifestation of hate speech or wartime rhetoric and to promote the protection of minority and cultural rights; asks the Serbian authorities to investigate whether Šešelj has violated Serbian law and to strengthen and fully apply the legislation outlawing hate speech, discrimination and incitement to violence; supports all political parties, NGOs and individuals in Serbia that fight against hate speech.

 

SUDAN

 

Meriam Yahia Ibrahim

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dr Amin Mekki Medani

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Farouk Abu Issa

Farah Ibrahim Mohamed Alagar

 

Meriam Yahia Ibrahim is the daughter of an Ethiopian Christian mother and a Sudanese Muslim father, who was raised as a Christian. In 2013 she was accused of adultery by her father’s side of the family after they reported her to the authorities for her marriage to a Christian man. In addition, an accusation of apostasy was added in December 2013. The verdict of the court of first instance was delivered on 12 May 2014, sentencing Meriam Ibrahim, then eight months pregnant, to a hundred lashes on charges of adultery and to death by hanging on charges of apostasy, but giving her three days to renounce Christianity.

Meriam Ibrahim was convicted under Islamic sharia law, in force in Sudan since 1983, which outlaws conversions on pain of death. On 15 May 2014 the verdict was reconfirmed, as Meriam Ibrahim chose not to convert to Islam. On 27 May 2014 Meriam Ibrahim gave birth to a baby girl, Maya, in prison. It is alleged that Meriam Ibrahim’s legs were kept in shackles and chains while she was in labour, seriously endangering the health of both mother and child. On 5 May 2014 her case was successfully transferred to the Appeal Court.

Meriam Ibrahim was released from Omdurman Women’s Prison on 23 June 2014 after the Appeal Court found her not guilty of both charges, but she was arrested again at Khartoum airport as the family was about to depart for the USA, for allegedly attempting to leave the country with forged travel documents issued by the South Sudan Embassy in Khartoum. Meriam Ibrahim was freed again on 26 June 2014 and took refuge in the United States embassy with her family, and negotiations are ongoing to enable her to leave Sudan, where she faces death threats from extremist Muslims.

 

Dr Amin Mekki Medani is a 76 year-old renowned human rights activist and former President of the Sudan Human Rights Monitor (SHRM) who was arrested by the Sudanese National Intelligence and Security Services (NISS) on 6 December 2014 at his house in Khartoum. The NISS allegedly refused to allow him to take his medication with him when he was arrested despite his poor health.

 

Dr Medani symbolises a strong commitment to human rights, humanitarianism and the rule of law, having held high-level positions within a range of different national and international institutions, including the Sudan judiciary, the democratic transitional government of Sudan (as Cabinet Minister for Peace), and the UN. He has represented victims of violations and has persistently spoken out against abuse of power, and was awarded the ‘Heroes for Human Rights Award 2013’ by the EU Delegation in Sudan for his local and international efforts in promoting human rights.

 

Dr Medani was arrested shortly after his return from Addis Ababa, having signed the ‘Sudan Call’ on behalf of civil society organisations – a commitment to work towards the end of the conflicts raging in different regions of Sudan and towards legal, institutional and economic reforms.

 

Farouk Abu Issa, the leader of the opposition National Consensus Forum, and Dr Farah Ibrahim Mohamed Alagar were arrested in a similar manner, on 6 and 7 December 2014 respectively, following their involvement with the ‘Sudan Call’.

 

In its Resolution, adopted on 17 July 2014, the European Parliament:

 

- Condemns the unjustified detention of Meriam Ibrahim; calls on the Government of Sudan to repeal all legislation that discriminates on grounds of gender or religion and to protect the religious identity of minority groups

 

- Stresses that it is degrading and inhumane for a pregnant woman to give birth while chained and physically detained; calls on the Sudanese authorities to ensure that all pregnant women and labouring women in detention receive appropriate and safe maternal and newborn health care

 

- Reaffirms that freedom of religion, conscience or belief is a universal human right that needs to be protected everywhere and for everyone; strongly condemns all forms of violence and intimidation that impair the right to have or not to have, or to adopt, a religion of one’s choice, including the use of threats, physical force or penal sanctions to compel believers or non-believers to renounce their religion or to convert; highlights the fact that adultery and apostasy are acts which should not be considered to be crimes at all.

 

 

 

 

 

In its Resolution, adopted on 18 December 2014, the European Parliament:

 

- Strongly condemns the arbitrary arrest and detention of Dr Medani and other peaceful activists as an unlawful breach of their peaceful and legitimate political and human rights activities; calls for their immediate and unconditional release.

 

SYRIA AND IRAQ

 

James Foley, Steven Sotloff and David Haines

 

James Foley and Steven Sotloff were American journalists, and David Haines was a British aid worker. They were abducted in 2013 and in 2012 in the case of Mr Foley in Syria and held hostage by the Islamic State until 2014 when they were murdered.

 

 

In its Resolution, adopted on 18 September 2014, the European Parliament:

 

- Strongly condemns the murders of the journalists James Foley and Steven Sotloff and the aid worker David Haines by IS, and expresses grave concern for the safety of others still being held captive by the extremists; expresses its deep sympathy and condolences to the families of these victims and to the families of all victims of the conflict.

 

SYRIA

 

Razan Zeitouneh

 

 

 

 

 

 

 

Ioan Ibrahim and Bulos Jazigi

(Buolos

Yazigi and John Ibrahim)

 

 

 

Paolo Dall’Oglio

 

 

 

 

 

Frans van der Lugt

 

 

 

 

 

 

Bassel Safadi Khartabil

 

Razan Zeitouneh is a Syrian human rights defender, writer and winner of the Sakharov Prize in 2011, who was abducted alongside her husband and other human rights defenders in Damascus in December 2013 and their fate remains unknown.

 

 

Ioan Ibrahim and Bulos Jazigi are bishops from Assyrian Orthodox and the Greek Orthodox respectively, who have been kidnapped in the context of harassment, arrest, torture or disappearance against peaceful civil society activists, human rights defenders, religious figures by the Syrian regime and increasingly also of the several rebel groups. Paolo Dall’Oglio is another religious figure who has been missing since July 2013.

 

 

 

 

Dutch Jesuit Father Frans van der Lugt had been living in Syria for many decades and was well known for refusing to leave the besieged city of Homs. He was beaten and shot dead by gunmen on 7 April 2014.

 

 

Bassel Safadi Khartabil is a 34 year-old fervent defender of a free Internet and promoter of open source culture. He has been held prisoner since 15 March 2012 by the Syrian regime of Bashar al-Assad.

 

In its Resolution, adopted on 6 February 2014, the European Parliament:

 

- Calls for the immediate, unconditional and safe release of all political prisoners, medical personnel, humanitarian workers, journalists, religious figures and human rights activists, including 2011 Sakharov Prize winner Razan Zeitouneh, and for coordinated EU action to secure her release; calls on all parties to ensure their safety; urges the Syrian Government to grant immediate and unfettered access to all its detention facilities for international documentation bodies, including the UN Commission of Inquiry on Syria.

 

 

In its Resolution, adopted on 17 April 2014, the European Parliament:

 

- Condemns in the strongest possible terms the killing of Father Frans Van der Lugt, an inhumane act of violence against a man who stood by the people of Syria amid sieges and growing difficulties; pays tribute to his work, which extended beyond the besieged city of Homs and continues to help hundreds of civilians with their everyday survival needs

 

- Recalls the pressing need to release all political detainees, civil society activists, humanitarian aid workers, religious figures (including Father Paolo Dall’Oglio, Greek Orthodox Bishop Boulos Yazigi and Assyrian Orthodox Bishop John Ibrahim), journalists and photographers held by the regime or by rebel fighters, and to grant independent monitors access to all places of detention; urges once again the EU and its Member States to make all possible efforts to achieve the release of 2011 Sakharov Prize winner Razan Zaitouneh and of all other human rights activists in Syria, including internet activist Bassel Safadi Khartabil.

 

UKRAINE

 

Yulya Tymoshenko

 

Yulia Tymoshenko is one of Ukraine's most high-profile political figures. In 2011 she was convicted due to a gas deal arranged and agreed with Russia and given a seven-year sentence on charges of abuse of power; charges that apparently were politically motivated.

 

 

In its resolution, adopted on 6 February 2014, the European Parliament:

 

- Calls on President Yanukovych to order a stop to these practices and demands the immediate and unconditional release and political rehabilitation of all the demonstrators and political prisoners illegally detained, including Yulya Tymoshenko; calls for the setting-up of an independent investigative committee under the auspices of a recognised international body, such as the Council of Europe, in order to investigate all the human rights violations that have taken place since the demonstrations began.

UZBEKISTAN

 

Human rights activists: Azam Farmonov, Mehriniso Hamdamova, Zulhumor Hamdamova, Isroiljon Kholdorov,

Nosim Isakov, Gaybullo Jalilov, Nuriddin Jumaniyazov, Matluba Kamilova, Ganikhon

Mamatkhanov, Chuyan Mamatkulov, Zafarjon Rahimov, Yuldash Rasulov, Bobomurod

Razzokov, Fahriddin Tillaev and Akzam Turgunov

 

Journalists:

Solijon Abdurakhmanov, Muhammad Bekjanov, Gayrat Mikhliboev, Yusuf Ruzimuradov, and Dilmurod Saidov

 

Peaceful political opposition activists: Murod Juraev, Samandar Kukanov, Kudratbek Rasulov and Rustam Usmanov

 

Three independents religious figures: Ruhiddin Fahriddinov, Hayrullo Hamidov and Akram Yuldashev

 

 

The exercise of the right to freedom of expression has been deteriorated in the country. The mentioned group of people, fifteen well-known human rights activists, five journalists, four peaceful political opposition activists and three independent religious figures have been imprisoned for no reason other than exercising peacefully their right to freedom of expression.

 

In addition, peaceful protesters including, Dilorom Abdukodirova, Botirbek Eshkuziev, Bahrom Ibragimov, Davron Kabilov, Erkin Musaev, Davron Tojiey and Ravshanbek Vafoev were shot and killed by governmental forces.

 

In its Resolution, adopted on 23 October 2014, the European Parliament:

 

- Calls for the immediate and unconditional release of all persons imprisoned on politically motivated charges, held for peaceful expression of their political views, civil society activism, journalistic activity or religious views.

VENEZUELA

 

Leopoldo Lopez

 

 

 

 

 

 

 

Daniel Ceballos, Vicencio Scarano and Salvatore Lucchese

 

 

Juan Carlos Caldera, Ismael García and Richard Mardo

 

 

 

 

Sairam Rivas, Cristian Gil and Manuel Cotiz

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

María Corina Machado

 

Leopoldo López is the opposition leader who was arbitrarily detained on 18 February 2014 on charges of conspiracy, instigating violent demonstrations, arson and damage to property. Since his detention he has suffered physical and psychological torture and undergone solitary confinement.

 

Daniel Ceballos and Vicencio Scarano are opposition mayors and Salvatore Lucchese is a police office. They have been arrested for failing to end protests and civil rebellion in their cities, and have been sentenced to several years in prison. In addition, Juan Carlos Caldera, Ismael García and Richard Mardo who are opposition congressmen are facing investigations and trial proceedings aimed at their suspension and disqualification from Congress.

 

Sairam Rivas is the president of the Students’ Centre of the School of Social Work at the Central University of Venezuela. She has been unjustly held on premises belonging to the Bolivarian Intelligence Service for more than 120 days together with Cristian Gil and Manuel Cotiz. They have been subjected to torture and ill-treatment in connection with the protests that took place between February and May 2014, having been accused of the offences of instigating crimes and using minors to commit crimes.

 

María Corina Machado is a Member of the National Assembly who had obtained the largest popular vote in Venezuela. In March 2014 she was unlawfully and arbitrarily removed from office, deprived of her mandate and expelled from Parliament by the President of the National Assembly, Diosdado Cabello, who accused her of treason because she had spoken out against the massive and systematic violation of human rights in Venezuela before the Permanent Council of the OAS. In the course of her political and parliamentary activity María Corina Machado was subjected to a series of criminal proceedings, political persecution, threats, intimidation, harassment and even physical violence from government supporters inside the Chamber of the National Assembly. In addition, she was recently charged with attempting to assassinate President Maduro and may face up to 16 years in prison.

 

In its Resolution, adopted on 18 December 2014, the European Parliament:

 

- Urges the immediate release of those arbitrarily detained prisoners, in line with the demands made by several UN bodies and international organisations

 

- Strongly condemns the political persecution and repression of the democratic opposition, the violations of freedom of expression and of demonstration, and the existence of media and web censorship

 

- Strongly condemns the use of violence against protesters; expresses its sincere condolences to the families of the victims; calls on the Venezuelan authorities to investigate these crimes and to hold those responsible fully accountable with no margin of impunity.

ANNEX II

LIST OF RESOLUTIONS

List of resolutions adopted by the European Parliament during the year 2014 and relating directly or indirectly to human rights violations in the world

Country

Date of adoption in plenary

Title

Africa

Burundi

18.09.2014

Burundi, in particular the case of Pierre Claver Mbonimpa

Egypt

06.02.2014

Situation in Egypt

Egypt

13.03.2014

Security and human trafficking in Sinai

Egypt

17.07.2014

Freedom of expression and assembly in Egypt

Libya

18.09.2014

Situation in Libya

Mauritania

18.12.2014

Mauritania, in particular the case of Biram Dah Abeid

Nigeria

17.07.2014

Nigeria, recent attacks by Boko Haram

Nigeria and Uganda

13.03.2014

Launching consultations to suspend Uganda and Nigeria from the Cotonou

Agreement in view of recent legislation further criminalising homosexuality

South Sudan

16.01.2014

Situation in South Sudan

South Sudan

13.11.2014

Humanitarian situation in South Sudan

Sudan

17.07.2014

Sudan, the case of Meriam Yahia Ibrahim

Sudan

18.12.2014

Sudan: the case of Dr Amin Mekki Medani

Americas

Ecuador

17.12.2014

Tariff treatment for goods originating from Ecuador

Mexico

23.10.2014

Disappearance of 43 teaching students in Mexico

Venezuela

18.12.2014

Persecution of the democratic opposition in Venezuela

Asia

Azerbaijan

18.09.2014

Persecution of human rights defenders in Azerbaijan

Bangladesh

16.01.2014

Recent Elections on Bangladesh

Bangladesh

18.09.2014

Human rights violations in Bangladesh

Cambodia and Laos

16.01.2014

Situation of rights defenders and opposition activists in Cambodia and Laos

Georgia

18.12.2014

Conclusion of the Association agreement with Georgia

Japan

17.04.2014

Negotiation of the EU-Japan strategic partnership agreement

North Korea

17.04.2014

Situation in North Korea

Pakistan

17.04.2014

Pakistan: recent cases of persecution

Pakistan

27.11.2014

Pakistan: blasphemy laws

Thailand

06.02.2014

Situation in Thailand

Uzbekistan

23.10.2014

Human rights in Uzbekistan

Europe

Moldova

13.11.2014

Association agreement between the European Union and the Republic of Moldova

Ukraine

06.02.2014

Situation in Ukraine

Ukraine

17.07.2014

Situation in Ukraine

Ukraine

18.09.2014

Situation in Ukraine and state of play of EU-Russia relations

Russia

13.03.2014

Russia: sentencing of demonstrators involved in the Bolotnaya Square events

Russia

23.10.2014

Closing down of Memorial (Sakharov Prize 2009) in Russia

Russia

06.02.2014

EU-Russia summit

Serbia

27.11.2014

Serbia: the case of accused war criminal Šešelj

Transnistrian region

06.02.2014

Right to education in the Transnistrian region

Middle East

Bahrain

06.02.2014

Bahrain, in particular the cases of Nabeel Rajab, Abdulhadi al-Khawaja and Ibrahim Sharif

Iraq

17.07.2014

Situation in Iraq

Iraq

27.11.2014

Iraq: kidnapping and mistreatment of women

Iraq

27.02.2014

Situation in Iraq

Iraq and Syria

18.09.2014

Situation in Iraq and Syria and the IS offensive including the persecution of

minorities

Syria

06.02.2014

Situation in Syria

Syria

17.04.2014

Syria: situation of certain vulnerable communities

Iran

03.04.2014

EU strategy towards Iran

Israel-Palestine

17.07.2014

Escalation of violence between Israel and Palestine

Israel-Palestine

18.09.2014

Israel-Palestine after the Gaza war and the role of the EU

Cross-cutting issues

LGBTI

16.01.2014

Recent move to criminalise LGBTI people

Female genital mutilation

06.02.2014

Elimination of female genital mutilation

25th Session of the UN Human Rights Council

13.03.2014

EU priorities for the 25th session of the UN Human Rights Council

Right to food

27.11.2014

Child undernutrition in developing countries

Rights of the child

27.11.2014

25th anniversary of the UN Convention on the Rights of the Child

Religious and cultural differences

17.04.2014

Resolution on EU foreign policy in a world of cultural and religious differences

Crime of aggression

17.07.2014

Crime of Aggression

Use of armed drones

27.02.2014

The use of armed drones

Arms Trade Treaty

05.02.2014

Ratification of the Arms Trade Treaty

EU and global development framework after 2015

25.11.2014

The EU and the global development framework after 2015

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

4

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, James Carver, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Alyn Smith, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Luis de Grandes Pascual, Angel Dzhambazki, Tanja Fajon, Mariya Gabriel, Liisa Jaakonsaari, Javi López, Norica Nicolai, Soraya Post, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Igor Šoltes, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ramona Nicole Mănescu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivan Štefanec, Jaromír Štětina, Patricija Šulin

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.

(2)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf.

(3)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/142549.pdf.

(4)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137585.pdf.

(5)

http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201203/20120329ATT42170/20120329ATT42170EN.pdf.

(6)

http://www.consilium.europa.eu/en/policies/pdf/st10152-en15_pdf/.

(7)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf.

(8)

http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/.

(9)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf.

(10)

http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.

(11)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32015D0260.

(12)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf.

(13)

http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0226.

(15)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.

(17)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.

(18)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.

(19)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0420.

(20)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.

(21)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.

(22)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0206.

(24)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.

(25)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.

(26)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.

(27)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.

(28)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(29)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.

(30)

http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.

(31)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52011DC0200.

(32)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0303:FIN:sk:PDF.

(33)

http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2014/EN/10102-2014-152-EN-F1-1.Pdf.

(34)

http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/082/52/PDF/G1408252.pdf?OpenElement.

(35)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.

(36)

http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/Joint%20Programme%20on%20FGMC%20Summary%20Report.pdf.

(37)

http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/086/06/PDF/G1408606.pdf?OpenElement.

(38)

https://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/hr/news53.pdf.

(39)

http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.

(40)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2014:077:0027:0043:SK:PDF.

(41)

Prijaté texty, P8_TA-PROV(2015)0274.

(42)

http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.

(43)

http://wcip2014.org/wp-content/uploads/2013/03/N1446828.pdf.

(44)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:101:0001:0011:SK:PDF.

(45)

https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/eu_strategy_towards_the_eradication_of_trafficking_in_human_beings_2012-2016_1.pdf.

(46)

http://www.coe.int/en/web/portal/10-october-against-death-penalty.

(47)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/TortureGuidelines.pdf.

(48)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/foraff/137584.pdf.

(49)

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5690_en.pdf.

(50)

http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).

(51)

http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1820(2008).

(52)

http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=E/2015/27.

(53)

http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.

(54)

http://www.unicef.org/eu/crtoolkit/downloads/Child-Rights-Toolkit-Web-Links.pdf.

(55)

SWD(2015)0182.

(56)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(57)

Zdroj: http://www.aidos.it/files/1226588271Frontes_Introduzione.pdf

(58)

http://www.ohchr.org/Documents/Publications/Factsheet31.pdf

(59)

Zdroj: http://www.aidos.it/files/1226588271Frontes_Introduzione.pdf

(60)

Zdroj: http://www.unicef.org/factoftheweek/index_52778.html

(61)

Pozri odsek 7 body 2 a 3 akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji.

Právne oznámenie