Postup : 2015/2010(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0349/2015

Predkladané texty :

A8-0349/2015

Rozpravy :

PV 15/12/2015 - 11
CRE 15/12/2015 - 11

Hlasovanie :

PV 16/12/2015 - 11.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0457

SPRÁVA     
PDF 734kWORD 257k
2.12.2015
PE 560.686v02-00 A8-0349/2015

s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii

(2015/2010(INL))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajcovia: Anneliese Dodds, Luděk Niedermayer

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii

(2015/2010(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na návrh správy Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (2015/2066(INI ) (výboru TAXE),

–  so zreteľom na projekt Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) uverejnený 5. októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 46 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0349/2015),

HLAVNÉ ZISTENIA ZO ŠKANDÁLU LUXLEAKS

A.  keďže medzinárodné konzorcium novinárov International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých daňových praktikách v Luxembursku (LuxLeaks) v novembri 2014 odhalilo, že takmer 340 nadnárodných spoločností uzatvorilo tajné dohody s Luxemburskom, ktoré mnohým z nich umožnilo znížiť globálne daňové účty na minimum, a to na úkor verejného záujmu Únie, a zároveň nevykonávať žiadnu alebo takmer žiadnu hospodársku činnosť v Luxembursku;

B.  keďže odhalenia ukázali, že niektorí daňoví poradcovia úmyselne a cielene pomáhali nadnárodným spoločnostiam získať najmenej 548 daňových rozhodnutí v Luxembursku v rokoch 2002 až 2010; keďže tieto tajné dohody obsahujú zložité finančné štruktúry určené na vytváranie značného zníženia dane;

C.  keďže v dôsledku týchto daňových rozhodnutí požívalo veľké množstvo spoločností daňové sadzby nižšie než 1 % zo ziskov, ktoré presunuli do Luxemburska; keďže v mieste svojho pôsobenia niektoré nadnárodné spoločnosti využívajú rozličné verejné tovary a služby, pričom neplatia svoj spravodlivý podiel dane; keďže takmer nulové účinné sadzby dane za zisky vytvorené niektorými nadnárodnými spoločnosťami môžu poškodzovať Úniu a iné ekonomiky;

D.  keďže dcérske spoločnosti podnikov v Luxembursku spravujúce transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v mnohých prípadoch len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti v Luxembursku, pričom na niektorých adresách sídli vyše 1 600 spoločností;

E.  keďže vyšetrovania výboru TAXE odhalili, že praktika daňových rozhodnutí sa nevykonáva výlučne v Luxembursku, ale ide o obvyklý postup v celej Únii; keďže praktika daňových rozhodnutí sa môže legitímne použiť na poskytnutie potrebnej právnej istoty pre podniky a na zníženie finančného rizika čestných firiem, je však otvorená možnému zneužitiu a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a tým, že sa zabezpečí právna istota len pre niektoré vybrané subjekty, môže vzniknúť istá nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli daňové rozhodnutia poskytnuté, a spoločnosťami, ktoré k týmto rozhodnutiam prístup nemajú;

F.  keďže sa berie ohľad na správu OECD z 12. februára 2013 s názvom Addressing Base Erosion and Profit Shifting, v ktorej sa navrhujú nové medzinárodné normy na boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

G.  keďže sa berie ohľad tiež na komuniké zo zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 5. októbra 2015;

H.  keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek vrcholní politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam v zdaňovaní príjmov právnických osôb;

I.  keďže Európska únia vykonala veľký pokrok v hospodárskej integrácii, príkladom ktorého je hospodárska a menová únia a banková únia, a že koordinácia daňových politík na úrovni Únie v rámci obmedzení stanovených zmluvou je neodmysliteľnou súčasťou integračného procesu;

ZDAŇOVANIE PRÁVNICKÝCH OSÔB A AGRESÍVNE DAŇOVÉ PLÁNOVANIE

J.  keďže dane z príjmu právnických osôb príjmy v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012(1);

K.  keďže v situácii, keď chýbajú investície a rast, je dôležité udržať spoločnosti v Únii alebo prilákať do nej nové spoločnosti a keďže je preto rozhodujúce, aby Únia zvýšila svoju príťažlivosť pre miestne a zahraničné podniky;

L.  keďže celé daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a uplatniteľných zmlúv;

M.  keďže agresívne daňové plánovanie spočíva vo využívaní technických aspektov daňového systému alebo rozdielov medzi dvoma či viacerými daňovými systémami či právnych medzier na účely zníženia daňovej povinnosti;

N.  keďže systémy agresívneho daňového plánovania majú často za následok použitie kombinácie medzinárodných daňových rozdielov, veľmi priaznivých špecifických vnútroštátnych daňových pravidiel a daňových rajov;

O.  keďže na rozdiel od agresívneho daňového plánovania daňové podvody a daňové úniky predstavujú predovšetkým nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností;

P.  keďže najprimeranejšou odpoveďou na agresívne daňové plánovanie sa zdajú byť dobré právne predpisy, ich riadna implementácia a medzinárodná koordinácia, pokiaľ ide o zamýšľaných výsledky;

Q.  keďže celková strata štátnych príjmov v dôsledku vyhýbaniu sa daňovej povinnosti pri zdaňovaní príjmov právnických osôb sa všeobecne dá vyrovnať buď zvýšením celkovej sadzby dane, škrtmi vo verejných službách alebo zvýšením verejného dlhu, čím sa poškodzujú ostatní daňoví poplatníci, ako aj celkové hospodárstvo;

R.  keďže podľa štúdie(2) sa odhaduje, že straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane právnických osôb môžu dosiahnuť približne 50 – 70 miliárd EUR ročne, pričom táto suma predstavuje sumu stratenú presunom ziskov, a keďže táto štúdia odhaduje, že uvedené straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane právnických osôb by mohli v skutočnosti dosahovať výšku približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové dohody, nedostatky vo výbere dane a iné podobné činnosti;

S.  keďže tá istá štúdia odhaduje efektívnosť dane z príjmu právnických osôb na 75 %, hoci štúdia tiež potvrdzuje, že nejde o sumy, pri ktorých možno očakávať, že ich daňové orgány vyberú, pretože určité percento týchto súm by bolo neprimerane nákladne a technicky ťažko vyberateľné; keďže ak by podľa štúdie bolo nájdené a implementované v celej Únii úplné riešenie problému narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), predpokladaný pozitívny vplyv na daňové príjmy členských štátov by predstavoval 0,2 % z celkových daňových príjmov;

T.   keďže straty spôsobené BEPS predstavujú hrozbu pre riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveryhodnosť, účinnosť a spravodlivosť systémov zdaňovania právnických osôb v rámci Únie; keďže tá istá štúdia okrem toho spresňuje, že výpočty nezahŕňajú odhady činnosti v rámci tieňovej ekonomiky, a že nedostatočná prehľadnosť štruktúr a platieb niektorých spoločností znamená, že je ťažké odhadnúť presný vplyv na daňové príjmy, a preto môže mať oveľa väčší vplyv, než odhaduje správa;

U.  keďže škody spôsobené BEPS taktiež dokazujú neexistenciu rovnakých podmienok medzi spoločnosťami, ktoré pôsobia len v jednom členskom štáte, najmä MSP, rodinné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, a v nej platia dane, a niektorými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré dokážu presunúť zisky z jurisdikcií s vysokou daňovou sadzbou do jurisdikcií s nízkou daňovou sadzbou a využívať agresívne daňové plánovanie, a tak znížiť svoj celkový základ dane a vyvíjať dodatočný tlak na verejné financie na úkor občanov a MSP;

V.  keďže nadnárodné spoločnosti používajú prax agresívneho daňového plánovania v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sú zakotvené v oznámení COM (2011) 681 final, pretože navrhovanie stratégií daňového plánovania si vyžaduje zdroje, ktoré sú dostupné iba veľkým podnikom, a keďže týmto sa vytvárajú rozdielne podmienky pre MSP a pre veľké korporácie, čo treba urýchlene riešiť;

W.  keďže ďalej zdôrazňuje, že daňová súťaž v rámci Únii a vo vzťahu k tretím krajinám môže byť v niektorých prípadoch na škodu a môže viesť k pretekom o čo najnižšiu daňovú sadzbu, pričom lepšia transparentnosť, koordinácia a konvergencia poskytujú účinný rámec, ktorý môže zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi v Únii a ochrániť štátne rozpočty pred nepriaznivými výsledkami;

X.  keďže opatrenia umožňujúce agresívne daňové plánovanie sú nezlučiteľné so zásadou lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi;

Y.  keďže agresívne daňové plánovanie uľahčuje rastúca zložitosť podnikania a digitalizácia a globalizácia hospodárstva, ktoré popri iných faktoroch vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré poškodzuje rast a podniky Únie, najmä MSP;

Z.  keďže boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu nedokážu riešiť jednotlivé členské štáty samostatne; keďže netransparentné a nekoordinované politiky zdaňovania príjmov právnických osôb so sebou prinášajú hrozbu pre fiškálnu politiku členských štátov, čo vedie k neproduktívnym výsledkom, akým je vyššie zdaňovanie menej mobilných daňových základov;

AA.  keďže absencia koordinovanej činnosti spôsobuje, že mnohé členské štáty prijímajú jednostranné vnútroštátne opatrenia ; keďže takéto opatrenia sa často ukázali ako neúčinné, nedostatočné a v niektorých prípadoch na škodu veci;

AB.  keďže je preto potrebný koordinovaný a viackoľajový prístup na úrovni jednotlivých štátov, Únie a na medzinárodnej úrovni;

AC.  keďže Únia je priekopníkom v celosvetovom boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, a to najmä pri podpore pokroku na úrovni OECD v projekte BEPS; keďže Únia by mala pri vývoji projektu BEPS naďalej zohrávať priekopnícku úlohu v snahe zabrániť škodám, ktoré môže BEPS napáchať v členských štátoch, ale aj v rozvojových krajinách po celom svete; pritom by mala zabezpečiť prijatie opatrení týkajúcich sa otázky BEPS a iných závažných otázok pre rozvojové krajiny, ako sú tie uvedené v správe pracovnej skupiny G20 pre rozvoj z roku 2014;

AD.  keďže Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa na úrovni Únie ako minimálny štandard vykonával komplexný balík opatrení OECD pre BEPS a aby bol naďalej ambiciózny; keďže je rozhodujúce, aby všetky krajiny OECD vykonávali projekt BEPS;

AE.  keďže okrem oblastí činnosti uvedených v tejto správe by Komisia mala jasne stanoviť, ako bude vykonávať všetkých 15 výstupov projektu OECD/G20 BEPS, a čo najskôr navrhnúť ambiciózny plán legislatívnych opatrení, aby povzbudila ostatné krajiny k tomu, aby sa pri vykonávaní akčného plánu riadili usmerneniami OECD a príkladom Únie; keďže Komisia by mala zvážiť aj oblasti, v ktorých by Únia mala ísť ďalej ako minimálne normy, ktoré odporúča OECD;

AF.  keďže podľa zmlúv Únie je právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní právnických osôb v súčasnosti v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy;

AG.  keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jedinú schodnú cestu, ako vytvoriť rovnocenné podmienky a vyhnúť sa opatreniam, ktoré uprednostňujú nadnárodné spoločnosti na úkor MSP;

AH.  keďže nedostatočná koordinácia daňových politík v Únie vedie k významnej finančnej a administratívnej záťaži občanov a podnikov pôsobiacich vo viac než jednom členskom štáte Únie – čo platí ešte viac pre MSP – a k neúmyselnému dvojitému zdaňovaniu, dvojitému nezdaneniu alebo k uľahčeniu agresívneho daňového plánovania a keďže takéto prípady treba odstrániť, čo si vyžaduje transparentnejšie a jednoduchšie riešenia;

AI.  keďže osobitnú pozornosť pri tvorbe daňových pravidiel a primeraných administratívnych postupov treba venovať MSP a rodinným podnikom, ktoré sú kostrou hospodárstva Únie;

AJ.  keďže celoeurópsky register skutočného vlastníctva musí byť funkčný do 26. júna 2017, čo by pomohlo pri odhaľovaní možných daňových únikov a presunu ziskov;

AK.  keďže z odhalení škandálu LuxLeaks a práce výboru TAXE jasne vyplýva potreba legislatívnych opatrení Únie na zlepšenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie v politikách zdaňovania právnických osôb v Únii;

AL.  keďže zdaňovanie príjmov právnických osôb by sa malo riadiť zásadou zdaňovania ziskov v mieste ich vzniku;

AM.  keďže Európska komisia a členské štáty by mali naďalej zohrávať veľmi aktívnu úlohu na medzinárodnej scéne s cieľom pracovať na zriadení medzinárodných noriem založených predovšetkým na transparentnosti, výmene informácií a zrušení škodlivých daňových opatrení;

AN.  keďže zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), požaduje, aby Únia zabezpečila, aby všetky fázy tvorby politiky vo všetkých oblastiach, a to i vo vzťahu k zdaňovaniu právnických osôb, neodporovali cieľu udržateľného rozvoja, ale naopak ho podporovali;

AO.  keďže koordinovaný prístup k systému zdaňovania príjmov právnických osôb v celej Únii by umožnil riešiť problém nekalej hospodárskej súťaže a posilnil konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP;

AP.  keďže Komisia a členské štáty by mali ďalej rozvíjať elektronické riešenia uplatňované v postupoch týkajúcich sa zdaňovania s cieľom znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať cezhraničné postupy;

AQ.  keďže Komisia by mala posúdiť dosah daňových výhod udelených existujúcim osobitným hospodárskym zónam v Únii a v tejto súvislosti podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi;

TRANSPARENTNOSŤ

AR.  keďže zvýšenie transparentnosti v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery verejnosti v daňové systémy a vlády, a práve to by malo byť významnou prioritou;

(i)  keďže zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti veľkých nadnárodných spoločností, a najmä pokiaľ ide o zisky, uhradenú daň zo zisku, získané dotácie a vrátenie daní, množstvo zamestnancov, vlastné aktíva, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného riešenia BEPS zo strany daňových správ; keďže je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi transparentnosťou, ochranu osobných údajov a obchodnou citlivosťou údajov, ako aj posúdiť dosah na menšie podniky; keďže jednou z dôležitých foriem tejto transparentnosti je výkazníctvo podľa jednotlivých krajín; keďže akýkoľvek návrh Únie týkajúci sa výkazníctva podľa jednotlivých krajín by mal v prvom rade vychádzať zo šablóny OECD; keďže je možné, aby Únia konala nad rámec usmernení OECD a aby zaviedla výkazníctvo podľa jednotlivých krajín ako povinné a verejné, a keďže Európsky parlament hlasoval za úplné verejné výkazníctvo podľa jednotlivých krajín v svojich pozmeňujúcich návrhoch prijatých 8. júla 2015(3) k návrhu revidovanej smernice o právach akcionárov; keďže Európska Komisia viedla konzultáciu na túto tému od 17. júna do 9. septembra 2015 s cieľom preskúmať rôzne možnosti vykonávania výkazníctva podľa jednotlivých krajín(4); keďže 88 % subjektov, ktorí verejne odpovedali na túto konzultáciu, vyhlásilo, že podporujú zverejňovanie daňových informácií podnikmi;

(ii)  keďže vykonávanie agresívneho daňového plánovania korporáciami nie je zlučiteľné so sociálnou zodpovednosťou podnikov; keďže niektoré podniky v rámci Únie už začali dokazovať, že si v plnej miere plnia daňové povinnosti, tým, že požiadali o označenie „spravodlivý platca dane“(5) a hlásia sa k tomuto označeniu, a keďže tieto opatrenia môžu mať silný odrádzajúci účinok a dokážu meniť správanie podnikov z dôvodu rizika, ktoré nedodržiavanie predpisov môže predstavovať pre ich reputáciu, a preto by toto označenie malo vychádzať z jednotných kritérií na európskej úrovni;

(iii)  keďže zvýšená transparentnosť by sa dosiahla, keby sa členské štáty informovali seba navzájom a Komisiu o každom novom príspevku, pomoci, stimule alebo podobných opatreniach, ktoré by mohli mať významný vplyv na ich efektívnu sadzbu dane; keďže takéto oznamovanie by mohlo pomôcť členským štátom pri zisťovaní škodlivých daňových praktík;

(iv)  keďže napriek nedávneho súhlasu Rady so zmenou smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o automatickú výmenu rozhodnutí, existujú dôkazy, že členské štáty medzi sebou dostatočne nekomunikujú o možnom vplyve ich daňových dohôd s určitými spoločnosťami na výber daní v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne daňové orgány by si mali automaticky vymieňať všetky daňové rozhodnutia bezodkladne po ich vydaní; keďže Komisia by mala mať prístup k daňovým rozhodnutiam prostredníctvom zabezpečeného centrálneho registra; keďže daňové rozhodnutia, ktoré využívajú daňové orgány by mali podliehať zvýšenej transparentnosti za predpokladu, že budú zachované dôverné informácie a obchodné informácie citlivého charakteru;

(v)  keďže bezcolné prístavy sa údajne používajú na skrytie transakcií pred daňovými orgánmi;

(vi)  keďže pokrok v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť monitorovaný pomocou harmonizovanej metodiky, ktorú možno použiť na odhad veľkosti priamych a nepriamych daňových medzier vo všetkých členských štátoch a v Únii ako celku; keďže odhad medzery v daňových príjmoch by mal byť iba začiatkom v poskytovaní ďalších informácií o daňových otázkach;

(vii)  keďže súčasný právny rámec Únie na ochranu informátorov je nedostatočný a existujú značné rozdiely medzi spôsobmi, akými jednotlivé členské štáty poskytujú ochranu informátorov; keďže pri neexistencii tejto ochrany zamestnanci, ktorí majú dôležité informácie, pochopiteľne nebudú ochotní zverejniť informácie, a tie potom nebudú k dispozícii; keďže informátori pomohli zmobilizovať pozornosť verejnosti na problematiku nespravodlivého zdanenia, členské štáty by mali zvážiť opatrenia, ktoré ochránia takúto činnosť; keďže by preto bolo vhodné poskytnúť v celej EÚ ochranu informátorov, ktorí vnútroštátnym alebo európskym orgánom oznámia podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosti alebo pretrvávajúce neriešené porušovanie pravidiel, pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonné činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na verejný záujem, verejnosť ako celok; keďže takáto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom; keďže táto ochrana by mala byť účinným prostriedkom proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám či diskriminácii;

KOORDINÁCIA

AS.  keďže právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní právnických osôb je v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy; keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jediný možný spôsob, ako riešiť problémy BEPS a agresívneho daňového plánovania;

(i)  keďže povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) na úrovni Únie by bol významným krokom smerom k vyriešeniu týchto problémov spojených s agresívnym daňovým plánovaním v rámci Únie a mal by sa naliehavo zaviesť; keďže konečným cieľom je úplný, povinný CCCTB s možnými výnimkami pre malé a stredné podniky, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a pre spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, pričom metóda vzorca pre rozdelenie by mala vychádzať z kombinácie objektívnych premenných; keďže do zavedenia úplného CCCTB Komisia zvažuje prijatie dočasných opatrení proti príležitostiam na presun ziskov; keďže je potrebné zabezpečiť, aby tieto opatrenia vrátane kompenzácie cezhraničných strát neviedli k zvýšeniu rizika BEPS; keďže tieto opatrenia nie sú dokonalou náhradou konsolidácie a bol by potrebný čas, aby sa tento nový režim plne sprevádzkoval;

(ii)  keďže napriek práci skupiny pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov pretrvávajú opatrenia agresívneho daňového plánovania v celej Únii; keďže predchádzajúce pokusy o posilnenie správy a mandátu skupiny a o prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí neboli úspešné; keďže činnosti skupiny sú charakteristické všeobecným nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti; keďže z tohto dôvodu musí prebehnúť zásadná reforma efektívnosti a fungovania skupiny a musí sa zabezpečiť jej väčšia účinnosť a transparentnosť, najmä prostredníctvom uverejňovania výročných správ a zápisníc, v ktorých sa budú uvádzať aj stanoviská členských štátov; keďže skupina by mala byť schopná zaujať stanovisko k otázkam plynúcich z daňových politík vo viac než v jednom členskom štáte bez toho, aby malá menšina členských štátov blokovala odporúčania;

(iii)  keďže hlavnou zásadou zdaňovania právnických osôb v Únii by malo byť, že dane sa platia v krajinách, kde sa vykonáva skutočná hospodárska činnosť spoločnosti a kde sa tvorí hodnota; keďže by sa mali vypracovať kritériá, aby sa zabezpečilo, že sa tak stane; keďže akékoľvek použitie patentovej kolónky či iných preferenčných daňových režimov musí tiež zabezpečiť, aby sa dane platili v mieste ich vzniku podľa kritérií definovaných v opatrení č. 5 projektu BEPS, pričom sa tiež ustanovia spoločné európske vymedzenia toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a vymedzenia pre harmonizáciu využitia patentových a inovačných kolónok, a zároveň sa zrušenie starého režimu presunie na 30. júna 2017;

(iv)  keďže niektoré členské štáty jednostranne zaviedli pravidlá o kontrolovaných zahraničných podnikoch (KZP) s cieľom primerane zabezpečiť, aby zisky zaparkované v krajinách s nízkou alebo žiadnou daňou boli účinne zdaňované; keďže tieto pravidlá treba koordinovať s cieľom predchádzať rôznorodosti vnútroštátnych pravidiel o KZP v Únii, ktorá by narušila fungovanie vnútorného trhu;

(v)  keďže smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011(6) stanovuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti daňových kontrol a auditov a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi; keďže však nástroje ustanovené v uvedenej smernici nie sú dostatočne účinné a rozdielne vnútroštátne prístupy k audítorským spoločnostiam sú v kontraste s vysoko organizovanými metódami daňového plánovania určitých spoločností;

(vi)  keďže na to, aby bola automatická výmena informácií vo všeobecnosti a konkrétne o daňových rozhodnutiach účinná, je potrebný spoločný európsky režim daňového identifikačného čísla; keďže Komisia by mala zvážiť zriadenie spoločného európskeho registra podnikov;

(vii)  keďže Komisia sa rozhodla predĺžiť mandát platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach, ktorá sa mala skončiť v roku 2016, ako aj rozšíriť jej pôsobnosť a posilniť jej pracovné metódy; keďže platforma môže pomôcť dosiahnuť nový akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, uľahčiť rokovania o daňových rozhodnutiach členských štátov vzhľadom na navrhované nové pravidlá výmeny informácií a poskytnúť spätnú väzbu o nových iniciatívach proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; keďže však Komisia musí posilniť profil, rozšíriť členstvo a zvýšiť účinnosť platformy pre dobrú správu daňových záležitostí;

(viii)  keďže Komisia by mala analyzovať a žiadať vykonávanie reforiem v daňových správach v rámci procesu európskeho semestra s cieľom posilniť kapacity daňových správ na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby tak mohli účinne vykonávať svoje úlohy, a teda posilniť pozitívny dosah účinného výberu daní a účinných opatrení proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti na príjmy členských štátov;

KONVERGENCIA

AT.  keďže samotná zlepšená koordinácia nevyrieši základné problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že existujú rozdielne pravidlá týkajúce sa zdanenia právnických osôb v rôznych členských štátoch; keďže súčasťou celkovej reakcie na agresívne daňové plánovanie musí byť zosúlaďovanie obmedzeného počtu vnútroštátnych daňových postupov; keďže toto sa dá dosiahnuť pri súčasnom zachovaní suverenity členských štátov v súvislosti s ďalšími prvkami ich systémov dane z príjmov právnických osôb;

(i)  keďže postupy agresívneho daňového plánovania niekedy môžu vyplynúť z kumulatívnych výhod zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených jednotlivými členskými štátmi, ktoré majú naopak za následok dvojité nezdanenie; keďže rozšírenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia podpísaných medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími krajinami môže viesť k príležitostiam pre nové medzery; keďže v súlade s opatrením 15 postupov agresívneho daňového plánovania projektu OECD/G20 BEPS je potrebné vypracovať multilaterálny nástroj na zmenu dvojstranných daňových zmlúv; keďže Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú dvojstranné rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov a podniky Únie, najmä na MSP, ktorý by plynul z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretích krajín v jurisdikcii Únie a jej členských štátov;

(ii)  keďže Únia by mala mať vlastné aktuálne vymedzenie pojmu tzv. daňových rajov;

(iii)  keďže Únia by mala uplatňovať protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú takéto daňové raje; keďže toto sa už požadovalo v správe Európskeho parlamentu o výročnej správe o daniach za rok 2014(7), v ktorom sa žiada „zavedenie prísnejších sankcií zameraných na predchádzanie tomu, aby spoločnosti porušovali daňové štandardy EÚ alebo ich obchádzali, a to vo forme neposkytnutia finančných prostriedkov EÚ a prístupu k štátnej pomoci alebo k verejnému obstarávaniu podvodným spoločnostiam“; nalieha na členské štáty, aby získali späť všetky druhy verejnej pomoci poskytnutej spoločnostiam, ak sa tieto spoločnosti podieľajú na porušovaní daňových noriem Únie; keďže aj členské štáty by mali podliehať protiopatreniam v prípade, že odmietnu pristúpiť k zmene svojich škodlivých preferenčných daňových režimov, ktoré oslabujú existenciu rovnocenných podmienok v Únii;

(iv)  keďže nové záväzné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa zdaňovanie uskutočňovalo tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a kde sa vytvára hodnota; keďže toto by mali sprevádzať minimálne záväzné kritériá s cieľom určiť, či má hospodárska činnosť dostatočnú váhu, aby sa zdaňovala v konkrétnom členskom štáte, s cieľom vyhnúť sa problému tzv. schránkových firiem, najmä pokiaľ ide o výzvy, ktoré plynú z digitálneho hospodárstva;

(v)  keďže prebiehajúce vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajným porušovaním pravidiel štátnej pomoci Únie odhalili neužitočný nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa tieto pravidlá mali uplatňovať; keďže na nápravu tohto stavu by Komisia mala vydať usmernenia o štátnej pomoci s cieľom objasniť, ako určí prípady štátnej pomoci daňovej povahy, čím by poskytla väčšiu právnu istotu pre podniky a členské štáty; keďže v rámci modernizácie režimu štátnej pomoci by mala Komisia zabezpečiť účinnú ex-post kontrolu zákonnosti udelenej štátnej pomoci;

(vi)  keďže jedným z nezamýšľaných účinkov smernice Rady 2003/49/ES(8) je, že cezhraničné vyplácanie úrokov a licenčných poplatkov môže byť nezdanené (alebo zdanené na veľmi nízkej úrovni); keďže by sa malo zaviesť všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v tejto smernici, ako aj v smernici Rady 2005/19/ES(9) a iných príslušných právnych predpisoch Únie;

(vii)  keďže celoeurópska zrážková daň alebo opatrenie s podobným účinkom by zabezpečilo, že všetky zisky vytvorené v Únii alebo tie, ktoré majú z Únie odísť, budú skôr, než opustia jej hranice, aspoň raz v Únii zdanené;

(viii)  keďže súčasný rámec Únie na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi nefunguje účinne a bolo by prínosom, ak by existovali jasnejšie pravidlá a prísnejšie harmonogramy, ktoré by nadväzovali na systémy, ktoré sú už v prevádzke;

(ix)  keďže daňoví poradcovia zohrávajú ústrednú úlohu v umožňovaní agresívneho daňového plánovania, pretože pomáhajú spoločnostiam vytvoriť zložité právne štruktúry, aby mohli využiť nezrovnalosti a medzery, ktoré sa objavujú v rozličných daňových systémoch; keďže k podstatnej revízii systému zdaňovania príjmov právnických osôb nemôže dôjsť bez toho, aby sa prešetrili postupy týchto poradenských firiem; keďže v rámci tohto vyšetrovania sa musí posúdiť vnútorný konfliktu záujmov v týchto firmách, ktoré na jednej strane poskytujú poradenstvo národným vládam o tvorbe daňových systémov a na druhej zase poradenstvo podnikom o tom, ako najlepšie optimalizovať svoje daňové záväzky v rámci týchto systémov;

AU.  keďže celkovú efektívnosť výberu daní, pojem daňovej spravodlivosti a dôveryhodnosť vnútroštátnych daňových správ neohrozuje len agresívne daňové plánovanie a činnosti BEPS; keďže Únia a členské štáty by mali prijať podobne rozhodné kroky na vyriešenie problému daňových únikov a daňových podvodov v zdaňovaní právnických aj fyzických osôb, ako aj problémov, ktoré sa týkajú výberu iných daní než daní z príjmov právnických osôb, najmä DPH; keďže tieto ostatné prvky výberu daní a správy daní predstavujú podstatnú časť existujúcich daňových medzier;

AV.  keďže Komisia by preto mala zvážiť aj to, ako bude riešiť tieto širšie otázky, najmä presadzovanie pravidiel týkajúcich sa DPH v členských štátoch a ich uplatňovania v cezhraničných prípadoch, ako aj nedostatky pri výbere DPH (ktorá je v niektorých členských štátoch významným zdrojom národných príjmov), prax vyhýbania sa povinnosti platby DPH a tiež negatívne dôsledky určitých daňových amnestií alebo netransparentných systémov odpúšťania daní; keďže takéto nové opatrenia by mali zahŕňať posúdenie rovnováhy nákladov a prínosov,

1.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila do júna 2016 jeden alebo viaceré legislatívne návrhy v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu treba pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA: PODROBNÉ ODPORÚČANIA  K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

A. Transparentnosť

Odporúčanie A1. Povinné, verejné výkazníctvo podľa krajín pre všetky odvetvia zo strany nadnárodných spoločností

Európsky parlament opakovane vyzýva Európsku komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia a do prvého štvrťroka 2016 zaviedla výkazníctva podľa krajín (CBC-R) pre všetky nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach.

•  Tento návrh by mal byť vypracovaný na základe požiadaviek, ktoré predložila OECD vo svojej šablóne údajov CBC-R uverejnenej v septembri 2014 (opatrenie č. 13 OECD/G20 projekt BEPS).

•  Pri vypracúvaní návrhu by Komisia mala taktiež zvážiť:

o  výsledky konzultácie Komisie o CBC-R, ktorá sa uskutočnila od 17. júna do 9. septembra 2015 a skúmala rôzne možnosti prípadnej implementácie CBC-R v Únii;

o  návrhy na verejné CBC-R načrtnuté v revidovanej smernici o právach akcionárov, ktorú odhlasoval Európsky parlament 8. júla 2015(10) , a podľa výsledku prebiehajúceho trialógu o tejto smernici.

Odporúčanie A2. Nové označenie „spravodlivý platca dane“ pre spoločnosti, ktoré uplatňujú dobré postupy v oblasti daní

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na dobrovoľné európske označenie „spravodlivý platca dane“.

•  Návrh by mal zahŕňať európsky rámec kritérií oprávnenosti, podľa ktorého by označenie mohli udeľovať národné orgány.

•  Tento rámec kritérií oprávnenosti by mal jasne uvádzať, že označenie „spravodlivý platca dane“ sa udeľuje iba tým spoločnostiam, ktoré išli nad rámec toho, čo je povinné podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

•  Pre spoločnosti by toto označenie „spravodlivý platca dane“ malo byť motiváciou k tomu, aby sa platba spravodlivého podielu daní stala súčasťou ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov a aby vyjadrovali svoj postoj k daňovým záležitostiam vo svojich výročných správach.

Odporúčanie A3. Povinné oznamovanie nových daňových opatrení

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila čo najskôr návrh na nový mechanizmus, podľa ktorého budú členské štáty povinné bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu, ak majú v úmysle zaviesť nový príspevok, úľavu, výnimku, stimul alebo podobné opatrenie, ktoré by mohlo mať významný vplyv na efektívnu sadzbu dane v členskom štáte alebo na základ dane v inom členskom štáte.

•  Tieto oznámenia členských štátov obsahujú analýzy presahu významného vplyvu nových daňových opatrení na iné členské štáty a rozvojové krajiny na podporu činnosti skupiny pre kódex správania pri zisťovaní škodlivých daňových praktík.

•  Tieto nové daňové opatrenia by mali byť tiež zahrnuté v procese európskeho semestra, a mali by sa vypracovať odporúčania k ďalším krokom.

•  Európskemu parlamentu by mali byť poskytnuté pravidelné aktualizované informácie o týchto oznámeniach, ako aj hodnotenie vykonané Európskou komisiou.

•  Mali by sa naplánovať sankcie pre členské štáty, ktoré si tieto oznamovacie povinnosti nebudú plniť.

•  Komisia by mala tiež zvážiť, či by bolo vhodné prinútiť firmy poskytujúce daňové poradenstvo, aby vnútroštátnym daňovým orgánom oznamovali, že vytvorili a začnú presadzovať isté daňové systémy s úmyslom pomôcť spoločnostiam znížiť si svoje daňové záväzky, ako je to v súčasnosti bežné v niektorých členských štátoch; a tiež by mala zvážiť, či by výmena týchto informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom skupiny pre kódex správania predstavovala efektívny nástroj na zlepšenie v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii.

Odporúčanie A4. Rozšírenie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach na všetky daňové rozhodnutia a do určitej miery ich zverejnenie

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby doplnila smernicu 2011/16/EÚ, ktorá obsahuje návrhy na automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach, o:

•  rozšírenie rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií nad cezhraničné daňové rozhodnutia s cieľom zahrnúť všetky daňové rozhodnutia v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Poskytované informácie musia byť súhrnné a vo vzájomne dohodnutom formáte, aby sa zabezpečilo ich efektívne využitie daňovými orgánmi v príslušných krajinách.

•  podstatné zvýšenie transparentnosti daňových rozhodnutí na úrovni Únie, s náležitým prihliadnutím na dôvernosť a obchodné tajomstvo a berúc do úvahy súčasné najlepšie postupy uplatniteľné v niektorých členských štátoch, prostredníctvom každoročného uverejňovania správy, ktorá bude zhŕňať hlavné prípady obsiahnuté v zabezpečenom centrálnom registri daňových rozhodnutí a predbežných cenových dojednaní, ktorý nedávno zriadila Komisia.

•  informácie v správe musia byť poskytované v dohodnutej, štandardizovanej podobe, aby ich mohla verejnosť efektívne používať.

•  zabezpečí sa, že Komisia bude zohrávať kompletnú a zmysluplnú úlohu v povinnej výmene informácií o daňových rozhodnutiach a vo vytvorení zabezpečeného centrálneho registra prístupného pre členské štáty a Komisiu o všetkých daňových rozhodnutiach dohodnutých v Únii.

•  zabezpečí sa, aby sa tým členským štátom, ktoré automaticky nevymieňajú informácie o daňových rozhodnutiach tak, ako by mali, ukladali primerané sankcie.

Odporúčanie A5. Transparentnosť bezcolných prístavov

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

•  stanoviť maximálnu lehotu, v rámci ktorej sa môže tovar predávať v bezcolných prístavoch oslobodený od cla, spotrebných daní a DPH;

•  zaviazať orgány bezcolných prístavov, aby bezodkladne informovali príslušné daňové orgány členských štátov a tretích krajín o každej transakcii vykonávanej ich daňovými rezidentmi v priestoroch bezcolných prístavov.

Odporúčanie A6. Odhad Komisie daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby:

  vytvoriť na základe osvedčených postupov v súčasnosti používaných členskými štátmi harmonizovanú metodiku, ktorá bude sprístupnená verejnosti a ktorú budú môcť členské štáty používať na odhad veľkosti priamej a nepriamej daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb, teda rozdielu medzi dlžnými a zaplatenými daňami z príjmu právnických osôb, vo všetkých členských štátoch a v Únii ako celku.

  spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť poskytovanie všetkých potrebných údajov, ktoré sa majú analyzovať pomocou metodiky s cieľom vytvoriť čo najpresnejšie údaje.

  používať dohodnutú metodiku a všetky potrebné údaje s cieľom vypracúvať a uverejňovať každý polrok odhad priamych a nepriamych daňových medzier v celej Únii.

Odporúčanie A7. Ochrana informátorov

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

  chrániť informátorov, ktorí konajú iba vo verejnom záujme (a nie aj pre peniaze alebo z iných osobných pohnútok) s cieľom odhaliť pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť vo vzťahu k zdaňovaniu právnických osôb v členskom štáte Európskej únie. Takýto informátori by mali byť chránení, ak oznámili podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť svojim príslušným orgánom, a takisto by mali byť chránení, ak v prípadoch pretrvávajúceho neriešeného porušovania pravidiel, pochybenia, protiprávneho konania, podvodov alebo nezákonnej činnosti vo vzťahu k zdaňovaniu právnických osôb, ktorá by mohla ovplyvniť verejný záujem, oznámili svoje obavy verejnosti všeobecne;

  zabezpečiť, aby sa v Európskej únii zachovalo právo na slobodu prejavu a právo na informácie;

  Táto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom a mala by účinne riešiť neodôvodnené trestné stíhanie, hospodárske sankcie a diskrimináciu;

  Tento legislatívny návrh by mal vychádzať z nariadenia (EÚ) č. 596/2014 Európskeho parlamentu a Rady a mal by zohľadňovať ďalšie budúce právne predpisy Únie v tejto oblasti;

•  Tento legislatívny návrh by mohol tiež zohľadňovať odporúčania Rady Európy CM/Rec(2014)7(11) o ochrane informátorov, a najmä vymedzenie pojmu informátor ako osoby, „ktorá oznamuje či zverejňuje informácie o ohrození alebo poškodení verejného záujmu v kontexte svojho pracovného pomeru, či je to už vo verejnom alebo súkromnom sektore“.

B. Koordinácia

Odporúčanie B1. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb:

V prvej fáze, ktorá potrvá do júna 2016, povinný spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (CCTB) v Únii, v rámci možností s výnimkou pre malé a stredné podniky, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, aby existoval len jeden súbor pravidiel pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch na výpočet zdaniteľného zisku.

Ako druhý krok čo najskôr, ale určite najneskôr do konca roka 2017, povinný CCCTB, pri náležitom zohľadnení rôznych možností (s ohľadom na náklady, napríklad začlenenia malých a stredných podnikov a spoločností bez cezhraničnej činnosti);

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) by mal vychádzať zo metódy vzorca pre rozdelenie, ktorá odráža reálne hospodárske činnosti spoločností a nezvýhodňuje neodôvodnene isté členské štáty.

Počas prechodného obdobia medzi zavedením povinného CCTB a úplného CCCTB súbor opatrení na obmedzenie presunu ziskov (najmä prostredníctvom transferového oceňovania) minimálne vrátane legislatívneho návrhu Únie proti BEPS. Tieto opatrenia by nemali zahŕňať dočasný režim cezhraničného vyrovnávania strát, pokiaľ Komisia nebude môcť zaručiť, že bude transparentný a nevytvorí možnosť zneužitia na agresívne daňové plánovanie.

Komisia by mala zvážiť, do akej miery by bolo potrebné vypracovať spoločný súbor všeobecne akceptovaných účtovných zásad s cieľom prípravy podkladových účtovných údajov, ktoré sa majú použiť na účely CCCTB.

Akýkoľvek návrh na CCTB či plnú CCCTB by mal zahŕňať doložku o zákaze vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Odporúčanie B2. Posilniť mandát a zlepšiť transparentnosť skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov)

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie kódexu správania do metódy Spoločenstva, ako pracovnú skupinu Rady, za účasti Európskej komisie a Európskeho parlamentu ako pozorovateľov.

•  Skupina pre kódex správania musí byť transparentnejšia, účinnejšia a zodpovednejšia, a to aj prostredníctvom:

o  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania svojho dohľadu nad mierou, do akej členské štáty spĺňajú odporúčania stanovené skupinou v jej polročnej správe o pokroku ministrom financií;

o  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania zoznamu škodlivých daňových praktík každé dva roky;

o  pravidelnej prípravy, poskytovania a uverejňovania svojich zápisníc vrátane vyššej transparentnosti v procese tvorby odporúčaní, v ktorých sa budú uvádzať najmä pozície zástupcov členských štátov;

o  vymenovania politického predsedu ministrami financií;

o  vymenovania predstaviteľa na vysokej úrovni a zástupcu každým členským štátom s cieľom zvýšiť viditeľnosť tohto orgánu;

•  Úlohy skupiny pre kódex správania zahŕňajú:

o  identifikáciu škodlivých daňových praktík v Únii;

o  navrhovanie opatrení a harmonogramov na elimináciu škodlivých daňových postupov, a monitorovanie výsledkov odporúčaní/navrhovaných opatrení;

o  skúmanie správ o účinkoch presahovania nových daňových opatrení, ktoré poskytujú členské štáty, ako je uvedené vyššie, a posudzovanie, či je potrebná činnosť;

o  navrhovanie ďalších iniciatív zameraných na daňové opatrenia vo vonkajšej politike Únie;

o  zlepšovanie mechanizmov presadzovania proti praktikám, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie.

Odporúčanie B3. Patentové kolónky a iné preferenčné režimy: Prepojenie preferenčných režimov s miestom tvorby hodnoty

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej poskytovala usmernenie členským štátom o tom, ako zaviesť režimy patentových kolóniek v súlade s tzv. upraveným prístupom na základe spojitosti (modified nexus approach) tak, aby sa zabezpečilo, že nebudú škodlivé.

•  Tieto usmernenia by mali jasne stanoviť, že preferenčné režimy, ako napríklad patentové kolónky, musia byť založené na upravenom prístupe na základe spojitosti, v zmysle jeho vymedzenia v opatrení č. 5 OECD pre projekt BEPS, to znamená, že musí existovať priama súvislosť medzi dotknutými daňovými výhodami a príslušnými činnosťami výskumu a vývoja.

•  Rozsiahle schémy patentových kolóniek, ktoré nemajú žiadnu spojitosť so zemepisným pôvodom a „vekom“ znalostí, by sa mali považovať za škodlivé praktiky.

•  Ak do 12 mesiacov členské štáty nebudú dôsledne uplatňovať tento nový prístup, Komisia by mala predložiť záväzný legislatívny návrh.

•  Komisia predloží návrhy na spoločné európske normy a vymedzenia pojmov toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a na harmonizáciu používania patentových a inovačných kolóniek a zároveň presunie zrušenie starého režimu na 30. júna 2017 tým, že skráti harmonogram pravidiel o zachovaní predchádzajúceho stavu;

Odporúčanie B4. Kontrolované zahraničné podniky

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

•  zabezpečiť koordinovaný rámec Únie pre pravidlá o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky zaparkované v krajinách s nízkymi alebo žiadnymi daňami účinne zdaňované a aby sa predišlo tomu, že by rôznorodosť vnútroštátnych pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach v Únii narušovala fungovanie vnútorného trhu. Tento rámec by mal zabezpečiť plné využitie právnych predpisov o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach mimo situácií čisto umelých konštrukcií. To by nemalo brániť jednotlivým členským štátom v zavádzaní prísnejších pravidiel.

Odporúčanie B5. Zlepšenie koordinácie členských štátov v oblasti daňových kontrol

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh na zmenu smernice 2011/16/EÚ s cieľom:

•  zabezpečiť účinnejšie súbežné daňové audity a kontroly, keď sa dva alebo viaceré vnútroštátne daňové orgány rozhodnú vykonávať kontroly jednej alebo viacerých osôb, ktoré pre nich predstavujú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy.

•  zabezpečiť, aby materskú spoločnosť a jej dcérske spoločnosti so sídlom v Únii auditovali jednotlivé príslušné daňové orgány v rovnakom čase pod vedením daňových orgánov krajiny, v ktorej sídli materská spoločnosť, s cieľom zabezpečiť efektívny tok informácií medzi daňovými orgánmi. Ako súčasť tohto:

o  by si daňové orgány mali pravidelne vymieňať informácie o svojich vyšetrovaniach s cieľom zabezpečiť, aby skupiny nevyužívali nesúlady alebo medzery v kombinácii rôznych vnútroštátnych daňových systémov.

o  lehoty na výmenu informácií o prebiehajúcich auditoch by sa mali znížiť na minimum.

o  daňové orgány spoločnosti by mali systematicky informovať daňové orgány iných subjektov v rovnakej skupine, pokiaľ ide o výsledok daňovej kontroly.

o  žiadne rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly daňovým orgánom by nemalo byť prijaté skôr, než budú iné dotknuté daňové orgány informované.

Odporúčanie B6. Zavedenie spoločného európskeho daňového identifikačného čísla

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ).

•  Návrh sa zakladá na návrhu Európskeho DIČ v akčnom pláne Komisie o boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom z roku 2012 (opatrenie č. 22)(12)a následnej konzultácii v roku 2013(13).

C. Konvergencia

Odporúčanie C1. Nový prístup k medzinárodným daňovým dohodám

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý umožní Únii vystupovať jednotne vo vzťahu k medzinárodným daňovým opatreniam.

•  Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú bilaterálne rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom, najmä v prípade rozvojových krajín.

•  Komisia musí zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov Únie a podniky, najmä MSP, ktorý by plynul z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretej krajiny v jurisdikcii Únie a jej členských štátov.

•  Mala by sa zaviesť spoločná únijná mnohostranná dohoda o zdaňovaní, ktorá by nahradila početné dvojstranné daňové dohody uzatvorené medzi členskými štátmi navzájom a s inými krajinami.

•  Všetkých nové dohody o medzinárodnom obchode uzatvorené Úniou by mali obsahovať doložku týkajúcu sa dobrej daňovej správy.

•  Všetky medzinárodné daňové dojednania musia ustanovovať mechanizmus presadzovania.

Odporúčanie C2. Vytvoriť spoločné a presvedčivé vymedzenie pojmu „daňové raje“

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh na stanovenie presvedčivých kritérií na vymedzenie tzv. daňových rajov, v spolupráci o. i. s OECD a OSN.

•  Tieto kritériá by mali byť založené na komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívnych overiteľných a všeobecne uznávaných ukazovateľoch, s ďalším rozvojom zásad dobrej správy v zmysle oznámenia Komisie z roku 2009 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(14): výmena informácií a administratívna spolupráca; spravodlivá hospodárska súťaž a transparentnosť.

•  Tieto kritériá by sa mali týkať pojmov ako bankové tajomstvo, záznamy o vlastníctve podnikov, zvereneckých fondov a nadácií, uverejňovanie účtov podnikov, kapacita na výmenu informácií, efektívnosť daňovej správy, podpora daňových únikov, existencia škodlivých právnych nástrojov, prevencia prania špinavých peňazí, automatická výmena informácií, existencia dvojstranných dohôd a medzinárodné záväzky v oblasti transparentnosti a súdna spolupráca.

•  Na základe týchto kritérií by Komisia mala predložiť revidovaný zoznam daňových rajov, ktorý by nahradil predbežný zoznam navrhnutý v júni 2015.

•  Tento zoznam daňových rajov by mal byť prepojený s príslušnými daňovými právnymi predpismi ako referenčný bod pre iné politiky a právne predpisy.

•  Komisia by mala preskúmať zoznam najmenej každé dva roky alebo po odôvodnenej žiadosti niektorej z jurisdikcií na zozname.

Odporúčanie C3. Protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú daňové raje

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh katalógu protiopatrení, ktoré by Únia a členské štáty mali uplatňovať ako akcionári a poskytovatelia financií verejných inštitúcií, bánk a programov financovania, ktorý sa bude uplatňovať na spoločnosti, ktoré využívajú daňové raje s cieľom zaviesť režimy agresívneho daňového plánovania a preto nespĺňajú únijné normy dobrej správy v daňových záležitostiach.

•  Tieto protiopatrenia by mali zahŕňať:

o  zákaz prístupu k štátnej pomoci alebo verejnému obstarávaniu na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni

o  zákaz prístupu k niektorým fondom Únie

•  Toto by malo byť možné dosiahnuť okrem iného prostredníctvom:

o  zmeny štatútu Európskej investičnej banky (EIB) (protokol č. 5 priložený k zmluvám), aby sa zabezpečilo, že žiadne financovanie EIB nebude môcť ísť konečným príjemcom alebo finančným sprostredkovateľom, ktorí využívajú daňové raje alebo škodlivé daňové praktiky(15)

o  zmeny nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky EFSI nemohli ísť takýmto spoločnostiam(16)

o  zmeny štyroch nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) s cieľom zabezpečiť, aby žiadne finančné prostriedky SPP nemohli ísť takýmto spoločnostiam

o  pokračovania procesu modernizácie štátnej pomoci, aby sa zabezpečilo, že členské štáty nebudú poskytovať štátnu pomoc takýmto spoločnostiam(17)

o  zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach s cieľom zabezpečiť, aby žiadne peniaze z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre námorné otázky a rybárstvo) nemohli ísť takýmto spoločnostiam(18)

o  zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) s cieľom zabezpečiť, aby žiadne financovanie EBOR nemohlo ísť takýto spoločnostiam(19)

o  zákazu uzatvárania obchodných dohôd EÚ s jurisdikciami, ktoré Komisia vymedzila ako „daňové raje“

Komisia skontroluje, či je možné existujúce obchodné dohody s krajinami identifikovanými ako daňové raje pozastaviť či ukončiť.

Odporúčanie C4. Stála prevádzkareň

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

•  upraviť vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť. Toto vymedzenie by sa malo tiež vzťahovať na situácie, v ktorých spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

•  zaviesť na úrovni Únie vymedzenie minimálnej „ekonomickej podstaty“, ktoré sa bude vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo, aby sa zabezpečilo, že spoločnosti skutočne vytvárajú hodnotu a prispievajú do ekonomiky členského štátu, v ktorej majú zdaniteľnú prítomnosť.

Predchádzajúce dve vymedzenia by mali tvoriť súčasť konkrétneho zákazu schránkových spoločností.

Odporúčanie C5. Zlepšenie rámca EÚ pre transferové oceňovanie

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

•  vypracovať na základe skúsenosti a analýzy nových zásad OECD pre transferové oceňovanie špecifické usmernenia Únie, ktoré stanovia, akým spôsobom by sa mali uplatňovať zásady OECD a ako by sa mali vykladať v kontexte Únie, aby:

o  zodpovedali hospodárskej realite vnútorného trhu;

o  poskytovali istotu, jasnosť a spravodlivosť pre členské štáty a pre spoločnosti pôsobiace v Únii;

o  znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunu ziskov.

Odporúčanie C6. Nesúlady z dôvodu rozdielnej klasifikácie

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom buď:

•  harmonizovať vnútroštátne vymedzenia pojmov dlhové, kapitálové, neprehľadné a transparentné subjekty, harmonizovať aktíva a pasíva na stálu prevádzkareň, a harmonizovať rozdelenie nákladov a ziskov medzi rôznymi subjektmi v rámci tej istej skupiny; or

•  predchádzať dvojitému nezdaneniu v prípade nesúladu.

Odporúčanie C7. Zmena režimu štátnej pomoci EÚ, keďže sa týka dane

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2017 predložila návrh na:

•  usmernenia k štátnej pomoci, ktoré objasnia, akým spôsobom Komisia určí príklady štátnej pomoci daňovej povahy, a tým poskytne väčšiu právnu istotu podnikom a členským štátom vzhľadom na skutočnosť, že v iných odvetviach sa takéto usmernenia prejavili ako vysoko účinné pri ukončovaní praktík v členských štátoch, ktoré sú v rozpore s právom Únie v oblasti štátnej pomoci, a pri boji proti nim; pričom tento účinok možno dosiahnuť iba prostredníctvom veľmi podrobných usmernení vrátane číselných prahových hodnôt.

•  verejné určenie daňových politík, ktoré nie sú v súlade s politikou štátnej pomoci, s cieľom poskytnúť spoločnostiam a členským štátom usmernenia a lepšiu právnu istotu; Komisia na tento účel vyčlení zdroje pre GR pre hospodársku súťaž, aby mohlo účinne zasahovať v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa nezákonnej štátnej pomoci (vrátane selektívnych daňových výhod).

Európsky parlament tiež vyzýva Komisiu, aby v dlhodobejšom horizonte posúdila možnosť upraviť existujúce pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel EÚ o štátnej pomoci, boli vrátené členským štátom, ktoré nezákonnú pomoc daňovej povahy poskytli, ako je to v súčasnosti. Sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel EÚ o štátnej pomoci by sa napríklad mohli vrátiť členským štátom, ktoré boli poškodené narušením ich daňových základov.

Odporúčanie C8. Zmeniť smernicu Rady 90/435/ES(20), smernicu 2003/49/ES, smernicu 2005/19/ES a iné príslušné právne predpisy Únie a zavedenie všeobecného pravidla proti zneužívaniu

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh:

•  Po zavedení všeobecného pravidla proti zneužívaniu (VPPZ) do smernice 90/435/ES s cieľom čo najskôr začať so zavádzaním VPPZ do smernice 2003/49/ES a predložiť návrhy VPPZ do smernice 2005/19/ES a iných príslušných právnych predpisov Únie.

•  Na zahrnutie takéhoto pravidla proti zneužívaniu do všetkých budúcich právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú daňových záležitostí alebo majú daňové účinky.

•  Vo vzťahu k smernici 2003/49/ES, okrem zavedenia VPPZ tiež odstrániť požiadavku, aby členské štáty zvýhodňovali platby úrokov a  licenčných poplatkov, ak neexistuje účinné zdaňovanie niekde inde v Únii.

•  Vo vzťahu k smernici 2005/19/ES, okrem zavedenia VPPZ zaviesť aj dodatočné povinnosti týkajúce sa transparentnosti a – ak sa tieto zmeny ukážu ako nedostatočné na to, aby zabránili agresívnemu daňovému plánovaniu – zaviesť minimálnu daňovú rezervu ako požiadavku na používanie „daňových výhod“ (ako napríklad nezdanenie dividend) alebo iné opatrenia podobného účinku.

Odporúčanie C9. Zlepšenie cezhraničných mechanizmov riešenia sporov týkajúcich sa zdaňovania

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby do leta 2016 predložila legislatívny návrh

•  na zlepšenie súčasných mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov v Únii, ktoré by sa nezameriavali len na prípady dvojitého zdanenia, ale dvojitého nezdanenia. Cieľom je vytvoriť koordinovaný prístup Únie k riešeniu sporov, jasnejšie pravidlá a prísnejšie časové rozvrhy, opierajúc sa o existujúce systémy.

•  Činnosť a rozhodnutie mechanizmu riešenia sporov by mali byť transparentné, aby sa znížila neistota, ktorú pociťujú spoločnosti pri uplatňovaní daňových právnych predpisov.

Odporúčanie C10. Zaviesť zrážkovú daň alebo opatrenie s podobným účinkom s cieľom zabrániť tomu, aby z Únie unikali nezdanené zisky

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby do leta 2016 predložila návrh na zavedenie zrážkovej dane alebo opatrenia s podobným účinkom s cieľom zabezpečiť, aby všetky zisky vytvorené v Únii, ktoré majú Úniu opustiť, boli skutočne zdanené v Únii ešte predtým, než prekročia hranice Únie.

D. Iné opatrenia

Odporúčanie D1. Dodatočné opatrenia na riešenie daňových medzier

Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby sa zamerala aj na ďalšie faktory presahujúce agresívne daňové plánovanie a činnosti BESPS, ktoré prispievajú k existujúcim daňovým medzerám, vrátane:

•  vyšetrovania príčiny nízkej účinnosti, pokiaľ ide o výber daní vrátane výberu DPH;

•  vyšetrovania zdrojov daňovej nespravodlivosti alebo slabej dôveryhodnosti daňových správ v iných oblastiach, ako zdaňovanie právnických osôb;

•  stanovenia zásad pre daňové amnestie vrátane okolností, za ktorých by boli vhodné, a tých, za ktorých by boli lepšie iné politické možnosti, ako aj uloženia požiadavky členským štátom, aby vopred informovali Komisiu o akejkoľvek novej daňovej amnestii, s cieľom odstrániť negatívne dôsledky týchto politík na budúci výber daní;

•  navrhnutia minimálnej úrovne transparentnosti pre opatrenia na odpúšťanie daní a dobrovoľné daňové prázdniny vykonávané národnými vládami;

•  poskytnutia väčšieho priestoru členským štátom pri zohľadňovaní dodržiavania daňových povinností spoločnosťami, a najmä systematických prípadov nedodržiavania týchto pravidiel, ako faktora pri zadávaní verejných zákaziek;

•  zabezpečenia, aby daňové úrady mali úplný a zmysluplný prístup k centrálnym registrom skutočného vlastníctva spoločností a trustov, a aby tieto registre boli riadne udržiavané a kontrolované.

Toto môžu členské štáty dosiahnuť, ak urýchlene transponujú štvrtú smernicu proti praniu špinavých peňazí, aby tak zabezpečili rozsiahly a zjednodušený prístup k informáciám v centrálnych registroch skutočných vlastníkov vrátane organizácií občianskej spoločnosti, novinárov a občanov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa článku 225 ZFEÚ môže rozhodnutím väčšiny svojich členov Európsky parlament požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že pre plnenie zmlúv je potrebné vydať akt Únie. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje Európsky parlament o svojich dôvodoch.

Európsky parlament sa v decembri 2014 rozhodol povoliť vypracovanie legislatívnej iniciatívnej správy o transparentnosti, koordinácii a konvergencii politík zdaňovania právnických osôb v Európskej únii. Toto rozhodnutie bolo priamym pokračovaním odhalenia LuxLeaks konzorciom novinárov z novembra 2014, ktoré zistilo, že mnohé nadnárodné spoločnosti uzatvorili tajné zmluvy s luxemburskými orgánmi, ktoré im umožnili znížiť daňovú povinnosť, v niektorých prípadoch na takmer 1 percento, a zároveň vytvoriť malú alebo žiadnu hospodársku činnosť v danej krajine.

Následné verejné diskusie, najmä pod záštitou novo vytvoreného výboru Európskeho parlamentu TAXE, ukázali, že tieto praktiky tzv. agresívneho daňového plánovania nie sú obmedzené na Luxembursko, ale v skutočnosti sú rozšírené v celej EÚ. Fenomén agresívneho daňového plánovania spočíva vo využití technických detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť. Hoci sa tento postup líši od daňových podvodov a daňových únikov, ktoré predstavujú nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností, v podstate všetky tri postupy slúžia na zníženie daňového základu a podkopávajú dôveru vo vlády štátov a podniky.

Podľa štúdie(21) , ktorú si objednal Európsky parlament, EÚ stráca približne 50 – 70 miliárd EUR ročne z dôvodu vyhýbania sa daňovým povinnostiam právnických osôb prostredníctvom presunu ziskov. Tento údaj sa zvyšuje na približne 160 – 190 miliárd EUR, ak sa zohľadnia osobitné daňové režimy, nedostatky vo výbere a iné prvky.

Takéto postupy by nemali byť prípustné v nijakom prípade, len v zložitých hospodárskych okolnostiach, ako napríklad tých, ktorým Európa čelí dnes, spoluspravodajcovia považujú za nevyhnutné, aby všetci účastníci hospodárskeho diania prispievali na spravodlivom základe. Ak niektoré nadnárodné podniky neprispievajú, nastávajú nerovnaké podmienky, za ktorých sa menšie podniky v jednotlivých krajinách usilujú s nimi súťažiť – čo je úplne v rozpore so zásadou jednotného trhu. Ďalšie vplyvy potom pociťujú národné vlády, ktoré sú vzhľadom na klesajúci daňový základ nútené zvážiť obmedzenie verejných služieb, zvyšovanie daní pre občanov alebo vypožičiavanie viac peňazí.

Nedávne skúsenosti ukázali, že členské štáty nemôžu konať samostatne v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Samotná skutočnosť, že by sme mali mať jednotný trh v rámci Európskej únie, vyžaduje koordinovaný postup. Pri zachovaní princípu suverenity členských štátov v súvislosti s daňovou politikou sa spoluspravodajcovia domnievajú, že je potrebné, aby existovali legislatívne opatrenia EÚ na zlepšenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie v daňových politík v Únii.

Táto správa obsahuje sériu opatrení, ktoré spoluspravodajcovia žiadajú od Komisie, aby ich navrhla ako legislatívne akty. Z dôvodu jasnosti sú opatrenia uvedené v troch samostatných oddieloch: i) transparentnosť ii) koordinácia a iii) konvergencia.

11.11.2015

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

Začleniť transparentnosť, koordinovanosť a konvergenciu do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii

(2015/2010(INL))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Massimiliano Salini

(Podnet – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie nedávne iniciatívy Komisie a nabáda členské štáty, aby zintenzívnili boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, presadzovali jasnejšie, transparentnejšie a spravodlivejšie záväzné daňové stanoviská, bojovali proti agresívnemu daňovému plánovaniu, zamedzovali dvojitému zdaneniu a nezdaneniu a ukončili nespravodlivé a škodlivé fiškálne súťaženie medzi sebou;

2.  požaduje oživenie režimu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a naliehavo vyzýva, aby bol v plnej miere uplatnený na základe komplexného posúdenia vplyvu dodržujúc zásadu subsidiarity a s využitím vlastných nástrojov na zamedzenie jeho zneužitia; domnieva sa, že CCCTB by mal zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži a nákladom na dodržiavanie predpisov a mal by odstrániť medzery medzi systémami jednotlivých členských štátov; domnieva sa tiež, že CCCTB by mal doplniť zavedenie verejného a transparentného výkazníctva za jednotlivé krajiny pre nadnárodné spoločnosti;

3.  pripomína, že na úrovni Rady sa neprijímajú žiadne významné rozhodnutia o zdaňovaní právnických osôb, a to napriek nedávnemu vývoju, a domnieva sa, že CCCTB je rozhodujúcim krokom k ďalšej integrácii Únie;

4.  berie na vedomie prístup Komisie spočívajúci v predložení jednoduchého spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (bez konsolidácie) ako prvého kroku a skutočnosť, že kým sa konsolidácia znovu nezavedie v neskoršej fáze, Komisia zahrnie prvok cezhraničnej úľavy; poukazuje na to, že tento prvok nie je dokonalou náhradou konsolidácie a bol by potrebný čas, aby sa tento nový režim plne sfunkčnil;

5.  domnieva sa, že fiškálna politika a zdaňovanie právnických osôb by mali byť dôležitým nástrojom na podporu inovácie, hospodárskej súťaže, rastu, zamestnanosti a investícií; domnieva sa, že členské štáty musia vytvoriť efektívnejší, značne menej neurčitý, transparentnejší a spravodlivejší daňový režim pre všetky spoločnosti, a presadzovať tak atraktívne, súťažné a vyvážené podnikateľské prostredie, ktoré umožní podnikateľským subjektom vrátane malých a stredných podnikov (MSP), inovatívnych podnikov, rodinných podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb a slobodných povolaní vykonávať cezhraničné činnosti v rámci Únie jednoducho, a to aj s cieľom priťahovať viac zahraničných investícií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadnárodné spoločnosti, ktoré majú v porovnaní s MSP výhodu, využívajú nástroje agresívneho daňového plánovania a prispievajú tak k zníženiu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov; požaduje presadzovanie konkurencieschopných, jednoduchých a koordinovanejších daňových systémov s obmedzeným počtom výnimiek a odstránenie škodlivých daňových opatrení v úzkej spolupráci s členskými štátmi a medzi nimi;

6.  je pevne presvedčený, že boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by mal prebiehať v širšom kontexte a v súlade s odporúčaniami OECD; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na stanovenie kritérií na vymedzenie „daňových rajov“ vychádzajúcich z vymedzenia Únie a aby o tejto otázke rokovala v mene Únie s tretími krajinami; zdôrazňuje, že absencia spoločného vymedzenia narúša vnútorný trh a spôsobuje právnu neistotu;

7.  zdôrazňuje, že dane a dividendy sa musia platiť v krajinách, v ktorých sa uskutočňuje hospodárska činnosť alebo pridáva hodnota a v ktorých sa využívajú verejné služby a infraštruktúry; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali tieto zásady vo vnútroštátnych daňových zákonoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadmerná zložitosť a rozdiely národných daňových systémov sa využívajú na účely agresívneho daňového plánovania;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú potrebné jasné, transparentné a jednotné pravidlá účtovania ziskov a vytvárania hodnoty;

9.  podporuje zásadu transparentnosti a automatickej výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách medzi daňovými orgánmi; poznamenáva, že to môže zvýšiť dôveru medzi členskými štátmi; domnieva sa, že záväzné daňové stanoviská sa používajú na zabezpečenie právnej istoty a priaznivého podnikateľského prostredia pre daňovníkov;

10.  poukazuje na to, že digitalizácia takisto predstavuje výzvu pre vnútroštátne daňové systémy a cezhraničné činnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu konzistentného uplatňovania všeobecných zásad zdaňovania právnických osôb; vyzýva Komisiu, aby presadzovala harmonizovanú definíciu „stálej prevádzkarne“ a „ekonomickej podstaty“ digitálnych podnikov s cieľom zlepšiť hodnotenie zisku vytváraného v určitej oblasti tak, aby bolo možné náležite určiť daňové príspevky;

11.  domnieva sa, že základné zásady riadenia spoločností – transparentnosť a zodpovednosť – prispejú k silnému a stabilnému hospodárstvu znížením nestálosti trhov a zvýšením dôvery k podnikom; vyzýva na verejné predkladanie správ o veľkých podnikoch podľa jednotlivých krajín vo všetkých odvetviach s cieľom zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o ich činnosti, najmä pokiaľ ide o dosiahnutý zisk, zaplatenú daň zo zisku a získané dotácie; domnieva sa, že povinné predkladanie správ v tejto oblasti je dôležitý prvok sociálnej zodpovednosti podnikov voči akcionárom a spoločnosti;

12.  domnieva sa, že na to, aby mohol vnútorný trh účinne fungovať, potrebuje transparentnejší, kooperatívny a postupne harmonizovaný rámec pre zdaňovanie; zdôrazňuje skutočnosť, že v súčasnej situácii môžu MSP Únie čeliť nespravodlivej hospodárskej súťaži v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré by mohli umelo plánovať svoju štruktúru s cieľom znížiť svoje daňové sadzby;

13.  domnieva sa, že by sa mali zohľadniť zvrchované práva členských štátov, ako aj rozdiely hospodárskych, obchodných a podnikových sektorov z hľadiska vplyvu na rast a rozvoj, ako aj sociálnu súdržnosť v členských štátoch a Únii ako celku;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dosiahnutie cieľa daňovej transparentnosti a zároveň zaručiť ochranu osobných údajov, dôvernosť vymieňaných informácií a slobodu podnikania; v tejto súvislosti nabáda k hľadaniu riešení, ktoré vytvoria rovnováhu medzi transparentnosťou a dôvernosťou;

15.  zdôrazňuje, že iniciatívy Únie by mali zabrániť zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže a nákladov na dodržiavanie predpisov; domnieva sa, že všetky návrhy by mali viesť k väčšej právnej istote, transparentnosti, jednoduchosti a rýchlosti administratívneho procesu;

16.  pripomína, že napriek vynaloženému úsiliu existujú stále prípady dvojitého zdanenia, ktoré treba vyriešiť; podporuje jednoduchšie, rýchlejšie a transparentnejšie riešenia, najmä pre MSP, samostatne zárobkovo činné osoby a slobodné povolania; navrhuje zjednodušenie využívania prostriedkov pochádzajúcich z daní zaplatených v zahraničí;

17.  poznamenáva, že zložitosť dvojstranných a mnohostranných daňových zmlúv často vytvára medzery, ktoré umožňujú vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v súvislosti s národnými daňovými systémami;

18.  zdôrazňuje nutnosť automatickej, transparentnej, okamžitej a úplnej výmeny informácií – vrátane záväzných daňových stanovísk – medzi daňovými orgánmi, ktorá by mohla mať podobu centrálneho registra Únie, a nabáda na lepšiu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v daňovej oblasti;

19.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali ďalej rozvíjať elektronické riešenia uplatňované v postupoch týkajúcich sa zdaňovania s cieľom znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať cezhraničné postupy;

20.  zdôrazňuje význam silnej daňovej zvrchovanosti a požaduje, aby v súlade so zmluvou zdaňovanie ostalo vo vnútroštátnej kompetencii každého členského štátu; nabáda však na posilnenie výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi v daňovej oblasti;

21.  navrhuje, aby Komisia posúdila vplyv existujúcich osobitných hospodárskych zón v Únii, ktoré slúžia na podporu rastu a oživenia hospodárstva vo vymedzených oblastiach, akými sú pohraničné oblasti, ktoré sú hlboko zasiahnuté krízou či vysokou mierou nezamestnanosti; v tejto súvislosti podporuje výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi; zdôrazňuje, že politiky zamerané na poskytovanie daňových výhod pre znevýhodnené regióny musia byť v súlade s cieľmi Únie, pokiaľ ide o zavedenie väčšej daňovej transparentnosti a boj proti daňovým únikom a podvodom, a nesmú narúšať existujúci právny rámec EÚ pre regionálnu pomoc;

22.  žiada, aby prístup k informáciám o konečnom vlastníkovi/konečných vlastníkoch spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť v Únii podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(22)

, obsahoval aj informácie o celosvetovej efektívnej sadzbe dane z príjmov spoločností na základe účtovnej závierky, ktorá sa stanovuje a uverejňuje podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ(23), a aby prístup k týmto informáciám bol priamy, online, bez zbytočných formalít a poskytovaný v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre príslušné orgány verejnej moci;

23.  zdôrazňuje, že predpokladom nastolenia hospodárskej stability v Únii v dlhodobom horizonte je dosiahnutie fiškálnej únie;

24.  domnieva sa, že iniciatívy na účinnejšie zdaňovanie právnických osôb by mali zahŕňať návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia pre začínajúce podniky, ako sú daňové stimuly pre investorov podporujúce opätovné investovanie kapitálových ziskov do rizikovejších malých podnikov Únie alebo jasnejšie pravidlá pre zdaňovanie opcií na akcie;

25.  zdôrazňuje potrebu podporovať až do dokončenia úplnej implementácie CCCTB činnosť Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku vyšetrujúceho zneužívanie patentových kolónok, schránkových spoločností a iných postupov daňového inžinierstva určených na vyhnutie sa daniam alebo ich minimalizáciu, pretože každé vyhnutie sa daňovým povinnostiam sa v konečnom dôsledku premietne do väčšieho verejného dlhu a/alebo vyšších daní pre MSP a občanov;

26.  vyzýva na stanovenie pravidla, že verejné subjekty vrátane Únie, členských štátov a podnikov v ich vlastníctve nemôžu z verejných zdrojov vyplatiť spoločnosti, ktoré nezverejnili svojho konečného vlastníka/konečných vlastníkov, celosvetovú efektívnu sadzbu dane z príjmov spoločnosti a správy za jednotlivé krajiny;

27.  žiada Komisiu, aby navrhla harmonizované kritériá na oslobodenie investícií podnikov do výskumu a vývoja od dane s cieľom splniť cieľ Únie v oblasti výdavkov na výskum, ktorým je dosiahnutie 3 % z HDP do roku 2020;

28.  žiada Komisiu, aby sa nezdráhala použiť článok 116 ZFEÚ, ktorý Európskemu parlamentu a Rade poskytuje potrebný právny základ na to, aby konali v súlade s riadnym legislatívnym postupom s cieľom odstrániť praktiky, ktoré vedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, napríklad daňovej súťaže, ktorú uplatňujú členské štáty prostredníctvom netransparentných a nespravodlivých záväzných daňových stanovísk;

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie a bojovalo proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v Únii;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

49

8

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Nicolas Bay, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Juan Carlos Girauta Vidal, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Ernest Maragall, Edouard Martin, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Anna Záborská, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ian Duncan, Cornelia Ernst, Jude Kirton-Darling, Olle Ludvigsson, Marian-Jean Marinescu, Clare Moody, Massimiliano Salini, Maria Spyraki, Pavel Telička

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Paul Brannen, Nessa Childers

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

3

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Matt Carthy, Philippe De Backer, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Ildikó Gáll-Pelcz, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Alessia Maria Mosca, Maria João Rodrigues

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Agnes Jongerius, Anneleen Van Bossuyt, Igor Šoltes

(1)

http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf

(2)

Európska pridaná hodnota legislatívnej správy o transparentnosti, koordinácii a konvergencii politík zdaňovania právnických osôb v Európskej únii, Dr. Benjamin Ferrett, Daniel Gravino a Silvia Merler – zatiaľ neuverejnené.

(3)

Prijaté texty z 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.

(4)

http://ec.europa.eu/finance/consultations/2015/further-corporate-tax-transparency/index_en.htm.

(5)

Napríklad Fair Tax Mark: http://www.fairtaxmark.net/.

(6)

Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(7)

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2015-0040+0+DOC+XML+V0//SK

(8)

Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157 , 26.6.2003, s. 49)

(9)

Smernica Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/434 EHS o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií (Ú. v. EÚ L 58, 4.3.2005, s. 19).

(10)

Prijaté texty z 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.

(11)

http://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/cdcj/Whistleblowers/protecting_whistleblowers_en.asp

(12)

COM(2012) 722 final

(13)

https://circabc.europa.eu/faces/jsp/extension/wai/navigation/container.jsp

(14)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0201:FIN:SK:PDF

(15)

http://www.eib.org/attachments/general/governance_of_the_eib_en.pdf

(16)

http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/docs/proposal_regulation_efsi_en.pdf

(17)

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2013-0026+0+DOC+XML+V0//SK

(18)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R1303&:PDF

(19)

http://www.ebrd.com/news/publications/institutional-documents/basic-documents-of-the-ebrd.html

(20)

Smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, 20. 8. 1990, s. 6.

(21)

Pozri štúdiu, ktorú vypracoval Dr Benjamin Ferrett, Daniel Gravino a Silvia Merler na žiadosť Oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty Riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu v rámci Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby (DG EPRS) Generálneho sekretariátu Európskeho parlamentu

(22)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(23)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

Právne oznámenie