Postup : 2015/2147(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0371/2015

Predkladané texty :

A8-0371/2015

Rozpravy :

PV 19/01/2016 - 4
CRE 19/01/2016 - 4

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.9
CRE 19/01/2016 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0009

SPRÁVA     
PDF 944kWORD 571k
21.12.2015
PE 567.714v02-00 A8-0371/2015

o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajcovia: Kaja Kallas, Evelyne Gebhardt

(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Jutta Steinruck, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Petra Kammerevert, Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Angel Dzhambazki, Výbor pre právne veci

Michał Boni, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o iniciatíve Smerom k aktu o digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)100 final),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zriadenie programu pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2) – Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora (COM/2014/0367),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu kolektívneho financovania v Európskej únii (COM(2014)0172),

–  so zreteľom na prílohu Komisie k oznámeniu s názvom Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. septembra 2011 s názvom Opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012(COM(2013)0627),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 s názvom Akčný plán elektronického obchodu na roky 2012 – 2015 – Stav v roku 2013 (SWD(2013)0153),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. marca 2013 o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM(2013)0147),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. februára 2013 o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 s názvom O obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–  so zreteľom na návrh Európskej komisie v oblasti duševného vlastníctva: Lehota ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (COM(2008)0464),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 910/2014 Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 283/2014 Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu 2014/26/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu(4),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o informáciách verejného sektora)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie a jeho úrad(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz(14),

–  so zreteľom na prvé hodnotenie smernice 9/96//ES o právnej ochrane databáz,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vrátane zmien predložených v nariadení (ES) č. 1882/2003(15),

–  so zreteľom na dohodu z 28. septembra 2015 o partnerstve Číny a Európskej únie pri vývoji siete 5G a súvisiace dohody,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vykonávaní smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 s názvom Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o podpore práv spotrebiteľa na jednotnom digitálnom trhu(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 so stanoviskom k hodnotiacej správe týkajúcej sa orgánu BEREC a jeho úradu(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2013 o správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o klamlivých reklamných praktikách(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o dokončení jednotného digitálneho trhu(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: Na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(37)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(38),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý EÚ ratifikovala 23. decembra 2010 (2010/48/ES),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na články 9, 12, 14, 16 a 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2015),

A.  keďže rýchlo sa rozvíjajúce využívanie internetu a mobilných komunikácií zmenilo spôsob, akým občania, spoločnosti a ich zamestnanci komunikujú, dostávajú sa k informáciám a poznatkom, inovujú, spotrebúvajú, spoločne využívajú, zúčastňujú sa na aktivitách a pracujú; keďže sa tým rozšírilo a zmenilo hospodárstvo, uľahčil sa prístup malých a stredných podnikov k potenciálnej zákazníckej základni 500 miliónov zákazníkov v rámci EÚ, ako aj na celosvetové trhy a jednotlivcom sa umožnil rozvoj nových podnikateľských nápadov a obchodných modelov;

B.  keďže všetky politiky Únie a právne predpisy v oblasti jednotného digitálneho trhu by mali používateľom a podnikom poskytovať nové príležitosti a umožňovať vznik a rozvoj nových cezhraničných služieb online za konkurencieschopné ceny, odstraňovať prekážky medzi členskými štátmi a uľahčovať prístup európskych podnikov, najmä MSP a začínajúcich podnikov, na cezhraničný trh, keďže ide o kľúčový faktor pre rast a zamestnanosť v EÚ, a zároveň by mali uznať, že si tieto príležitosti vyžiadajú štrukturálne zmeny a celostný prístup vrátane sociálneho rozmeru a potrebu rýchleho zaplnenia medzery v oblasti digitálnych zručností;

C.  keďže aj napriek tomu, že 75 % hodnoty pridanej vďaka digitálnemu hospodárstvu pochádza z tradičných priemyselných odvetví, miera digitálnej transformácie tradičného priemyslu ostáva naďalej nízka – len 1,7 % podnikov EÚ plne využíva moderné digitálne technológie a len 14 % MSP využíva internet ako predajný kanál; keďže Európa musí využiť obrovský potenciál IKT na digitalizáciu priemyslu a zachovanie si celosvetovej konkurencieschopnosti;

D.  keďže budovanie dátového hospodárstva vo veľkej miere závisí od právneho rámca, ktorý podporuje rozvoj, správu, udržiavanie a rozširovanie databáz, a vyžaduje si preto právny rámec, ktorý je otvorený inováciám a je praktický;

E.  keďže v roku 2013 dosahoval celosvetový trhový podiel hospodárstva spoločného využívania zdrojov približne 3,5 miliardy a dnes Komisia odhaduje rastový potenciál, ktorý presahuje 100 miliárd;

F.  keďže vysoká a konzistentná úroveň ochrany spotrebiteľov, posilňovanie ich postavenia a spokojnosti nevyhnutne zahŕňa výber, kvalitu, flexibilitu, transparentnosť, informácie, interoperabilitu a dostupné, bezpečné internetové prostredie s vysokou úrovňou ochrany dát;

G.  keďže hnacou silou digitálneho hospodárstva sú tvorivosť a inovácie a keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva;

H.  keďže 44,8 % domácností v EÚ(39) nemá prístup k rýchlemu internetu a súčasné politiky a stimuly nepriniesli primeranú digitálnu infraštruktúru, a to najmä vo vidieckych oblastiach;

I  keďže regióny v EÚ sú na veľmi odlišných úrovniach, čo sa týka ich digitálnej prepojiteľnosti, ľudského kapitálu, využívania internetu, integrácie digitálnych technológií podnikmi a verejných digitálnych služieb, ako ukazuje hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy; keďže regiónom, ktoré pri týchto piatich ukazovateľoch dosahujú slabé výsledky, hrozí, že premeškajú výhody digitálnej doby;

1. ÚVOD: PREČO POTREBUJEME JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

1.  víta oznámenie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; domnieva sa, že dosiahnutie jednotného digitálneho trhu založeného na súbore spoločných pravidiel, by mohlo podporiť konkurencieschopnosť EÚ, pozitívne vplývať na rast a tvorbu pracovných miest, znovu naštartovať jednotný trh a prispieť k tomu, aby bola spoločnosť inkluzívnejšia a ponúkala občanom a podnikom nové príležitosti, a to najmä výmenou inovácií, je presvedčený, že vykonávanie horizontálneho prístupu sa teraz musí posilniť vrátane včasného prijatia 16 iniciatív, keďže digitálne hnacie prvky ovplyvňujú každého občana a každý rozmer spoločnosti a hospodárstva;

2.  súhlasí s Komisiou, že Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne zodpovedajú za riadenie a včasnú realizáciu jednotného digitálneho trhu; nabáda Komisiu, aby sa spojila so zainteresovanými stranami v spoločenskej a sociálnej oblasti a aby ich v maximálnej miere zapojila do rozhodovacieho procesu;

3.  domnieva sa, že lepšia regulácia si vyžaduje taký prístup k právnym predpisom, ktorý je štandardne digitálny, založený na zásadách a technologicky neutrálny; aby sa poskytol priestor inováciám, treba posúdiť, či sú existujúce právne predpisy, doplnkové neregulačné opatrenia a rámce presadzovania v nadväznosti na nevyhnutné konzultácie a hodnotenia vplyvu na tento účel v digitálnom veku vhodné, a to vo svetle nových technológií a obchodných modelov, s cieľom prekonať právnu roztrieštenosť jednotného trhu, znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast a inovácie;

4.  domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou uvoľnenia inovácií a rastu v digitálnom hospodárstve je dôvera používateľov a podnikov v digitálne prostredie; je presvedčený, že základom verejnej politiky by malo byť posilňovanie ich dôvery prostredníctvom ochrany údajov a noriem bezpečnosti, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a posilňovanie ich postavenia a moderné právne predpisy pre podniky, pričom uznáva, že obchodné modely pre digitálne podniky sú postavené na dôvere ich používateľov;

5.  poukazuje na to, že elektronický obchod prináša v Európskej únii 500 miliárd EUR ročne a je dôležitým doplnkom kamenného obchodu, pričom spotrebiteľom zároveň prináša väčšiu ponuku, a to najmä v odľahlých oblastiach, a poskytuje malým a stredným podnikom nové príležitosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekážky, ktoré ovplyvňujú elektronický obchod, s cieľom vytvoriť skutočný cezhraničný elektronický trh; domnieva sa, že medzi tieto prekážky patria nedostatok interoperability a spoločných noriem, nedostatok primeraných informácií, ktoré spotrebiteľom umožňujú prijímať informované rozhodnutia a nedostatočný prístup k moderným cezhraničným platbám;

6.  podporuje plán Komisie zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže EÚ plne uplatňovala na jednotný digitálny trh, keďže hospodárska súťaž prináša spotrebiteľom väčší výber, ale tiež poskytuje rovnaké podmienky a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný nedostatok európskeho digitálneho rámca zvýraznil zlyhanie v oblasti zosúladenia záujmov malých a veľkých poskytovateľov;

7.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia a členské štáty podporili dynamickejšie hospodárstvo, ktoré umožňuje, aby sa darilo inováciám a odstraňuje prekážky pre podniky, najmä inovatívne podniky, MSP, začínajúce podniky a rozvíjajúce sa podniky, tzv. scale-ups, aby mali prístup na trhy za rovnakých podmienok, prostredníctvom rozvoja elektronickej verejnej správy, nadčasového a integrovaného regulačného a neregulačného rámca, prístupu k financovaniu vrátane nových modelov financovania začínajúcich podnikov EÚ, MSP a iniciatív občianskej spoločnosti a dlhodobej stratégie investovania do digitálnej infraštruktúry, zručností, digitálneho začlenenia, výskumu a inovácií; pripomína, že ústretová politika voči inováciám, ktorá podporuje hospodársku súťaž a inovácie, by mala poskytovať aj možnosť prístupu projektov k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila bezproblémové cezhraničné kolektívne financovanie a nabáda členské štáty, aby vytvárali podmienky pre kolektívne financovanie;

8.  domnieva sa, že je potrebné posúdiť účinky digitalizácie na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a náležite prispôsobiť existujúce opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti; upozorňuje na možnosť úrazov, ktorým môžu byť ľudia vystavení pri telepráci alebo hromadnej práci (crowdworking) z domu; zdôrazňuje, že duševné zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia spôsobený neustálou dostupnosťou a ústupom tradičného pracovného času, predstavujú pre pracovníkov vážne riziko; vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o vedľajších účinkoch digitalizácie, napr. vyššej intenzite práce, o psychickej pohode a rodinnom živote pracovníkov, ako aj o rozvoji kognitívnych schopností detí;

9.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi ďalej rozvíjala iniciatívy na podporu podnikania, najmä inovatívne obchodné modely, ktoré pomôžu zmeniť pohľad na to, ako je definovaný úspech a podporia kultúru podnikania a inovácií; okrem toho sa domnieva, že rôznorodosť a špecifické vlastnosti rôznych vnútroštátnych inovačných stredísk sa môžu zmeniť na skutočnú konkurenčnú výhodu pre EÚ na globálnom trhu, a preto by sa mali prepojiť a inovatívne ekosystémy by sa mali posilniť tam, kde spolupracujú rôzne odvetvia a podniky;

10.  je znepokojený doterajšími rozdielnymi vnútroštátnymi prístupmi členských štátov k regulácii internetu a hospodárstva spoločného využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s právomocami EÚ prijala opatrenia na podporu inovácií a spravodlivej hospodárskej súťaže, odstránenie prekážok digitálneho obchodu, ako aj na zachovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a integrity jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zachovanie internetu ako otvorenej, neutrálnej, zabezpečenej, inkluzívnej, globálnej platformy pre komunikáciu, výrobu, zapojenie sa, tvorbu, kultúrnu diverzitu a inovácie v záujme občanov a spotrebiteľov a s cieľom prispieť k úspechu európskych podnikov na celom svete;

11.  poznamenáva, že digitálna revolúcia ovplyvňuje každý aspekt našich spoločností a prináša výzvy a príležitosti; je presvedčený, že má potenciál posilniť ešte viac postavenie občanov, spotrebiteľov a podnikateľov, a to spôsobmi, ktoré doteraz neboli možné; vyzýva Komisiu, aby vytvorila politiku, ktorá podporuje aktívnu účasť občanov a umožňuje im využívať zmenu smerom k digitálnym technológiám vo svoj prospech; vyzýva ďalej Komisiu, aby naďalej posudzovala, ako digitálna revolúcia formuje európsku spoločnosť;

12.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti právnej roztrieštenosti tým, že výrazne zvýši mieru koordinácie rôznych GR pri vypracúvaní novej regulácie a aby dôrazne nabádala členské štáty k tomu, aby zabezpečili, aby spôsob, akým sa regulácia implementuje, zostal jednotný;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad so základnými právami, najmä s právnymi predpismi o ochrane údajov, prostredníctvom všetkých iniciatív vypracovaných v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a zároveň uznáva pridanú hodnotu tejto stratégie pre hospodárstvo EÚ; pripomína, že je dôležité urýchlene prijať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernicu o ochrane údajov, a to v záujme dotknutých subjektov i podnikov; požaduje revíziu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby sa zabezpečil súlad jej ustanovení s balíkom o ochrane údajov, keď tento balík nadobudne účinnosť;

2. LEPŠÍ PRÍSTUP PRE SPOTREBITEĽOV A PODNIKY V CELEJ EURÓPE NA JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

2.1 Pravidlá cezhraničného elektronického obchodu, ktorým môžu spotrebitelia a podniky dôverovať

14.  víta snahu Komisie prijať zásadný návrh v oblasti online zmlúv týkajúcich sa digitálneho obsahu zakúpeného na internete a zlepšiť právnu ochranu spotrebiteľov v tejto oblasti; domnieva sa, že takéto zlepšenia musia byť cielené a že rozdiely medzi obsahom na jednej strane a hmotným tovarom na strane druhej, treba pozorne analyzovať; poukazuje na to, že kým spotrebitelia kupujúci digitálny obsah na hmotnom nosiči sú chránení zákonmi na ochranu spotrebiteľa, práva spotrebiteľov pri kúpe digitálneho obsahu na internete ostávajú naďalej prevažne neregulované a nejasné, a to najmä so zreteľom na právne záruky, vadný obsah a špecifické nepoctivé podmienky, pokiaľ ide o digitálne služby; zdôrazňuje, že súčasné zaradenie celého digitálneho obsahu pod služby môže vzbudzovať obavy, keďže nemusí zodpovedať očakávaniam spotrebiteľov, pretože registrácia pre stríming nie je rozlíšená od kúpy obsahu na stiahnutie; súhlasí s tým, že spotrebitelia by mali mať rovnakú a nadčasovú úroveň ochrany bez ohľadu na to, či nakupujú digitálny obsah online alebo offline;

  domnieva sa, že ďalšia harmonizácia právneho rámca upravujúceho online predaj digitálneho obsahu a hmotného tovaru spoločnosťami zákazníkom, bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné alebo tuzemské transakcie a pri zachovaní súdržnosti pravidiel pre online a offline predaj, ktorá sa vyhýba pretekom až k regulačnému dnu, vypĺňa legislatívne medzery a vychádza z existujúcej právnej úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, je základom pre praktický a vyvážený prístup; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom a podnikom by nemali vznikať neprimerané náklady;

16.  domnieva sa, že návrhy Komisie na pravidlá pre spotrebiteľov a podniky týkajúce sa cezhraničných zmlúv by mali zamedziť riziku zväčšovania rozdielov medzi platnými právnymi normami pre nakupovanie offline a online a domnieva sa, že predaj online a offline by sa mal riešiť celistvo a malo by sa k obom typom predaja pristupovať rovnako, na základe existujúcej vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pretože odlišné právne normy by spotrebitelia mohli vnímať ako odopieranie svojich práv; trvá na tom, že akýkoľvek nový návrh by mal byť v súlade s článkom 6 nariadenia Rím I a poukazuje na skutočnosť, že Komisia plánuje na rok 2016 REFIT celého acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov; v tomto kontexte opäť vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa jej plánovaný návrh pre hmotné tovary nemal predložiť v rovnakom čase ako REFIT;

17.  domnieva sa, že zmluvné pravidlá pre digitálny obsah musia byť založené na zásadách, ak majú byť technologicky neutrálne a nadčasové; v súvislosti s návrhom Komisie v tejto oblasti okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nejednotnosti a prekrývaniu s existujúcimi právnymi predpismi, ako aj akémukoľvek riziku vzniku neopodstatnených právnych rozdielov medzi online a offline zmluvami a rôznymi distribučnými kanálmi z dlhodobého hľadiska, a to aj s prihliadnutím na REFIT v oblasti spotrebiteľského acquis;

  žiada, aby sa v stratégii pre aktívnych spotrebiteľov posúdilo najmä to, či je v online prostredí uľahčený prechod spotrebiteľov ku konkurencii a či je potrebné prijať opatrenia, aby sa spotrebiteľom prechod ku konkurencii uľahčil, a to v záujme posilnenia konkurencie na online trhoch; poukazuje tiež na to, že je potrebné zaistiť dostupné služby elektronického obchodu v celom hodnotovom reťazci, a to vrátane dostupných informácií, platobných mechanizmov a služieb pre zákazníkov;

  vyzýva Komisiu, aby spolu so zainteresovanými stranami posúdila uskutočniteľnosť, užitočnosť a potenciálne príležitosti a nedostatky spôsobené zavedením značiek dôvery EÚ pre konkrétne odvetvia online predaja, a to s využitím najlepších postupov existujúcich systémov značky dôvery v členských štátoch, s cieľom získať dôveru spotrebiteľov a zabezpečiť kvalitu, najmä vo vzťahu k cezhraničnému internetovému predaju, a odstrániť veľký počet existujúcich značiek dôvery, ktorý môže vyvolávať zmätok, a aby súbežne posúdila ďalšie možnosti, napríklad samoreguláciu alebo zakladanie skupín zainteresovaných strán na vymedzenie spoločných zásad pre služby zákazníkom;

  víta celkové úsilie Komisie pri vytváraní celoeurópskej platformy pre riešenie sporov online (RSO) a vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pracovala na včasnom a správnom vykonávaní nariadenia o RSO, najmä pokiaľ ide o prekladateľské služby, ako aj smernice o ARS; vyzýva Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby posúdili, ako by sa dal ďalej zlepšiť prístup k informáciám o spoločných sťažnostiach spotrebiteľov;

21.  požaduje ambiciózny rámec na presadzovanie spotrebiteľského acquis a smernice o službách; nabáda Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie úplného a správneho uplatňovania platných právnych predpisov a konaní o porušení predpisov vždy, keď sa zistí nesprávne alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia proti online predaju nelegálneho obsahu a tovaru tým, že zvýšia spoluprácu a výmenu informácií a najlepších postupov v záujme boja proti nelegálnym aktivitám na internete; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že digitálny obsah dodaný spotrebiteľom by mal byť bez akýchkoľvek práv tretích strán, ktoré by mohli brániť spotrebiteľom využívať digitálny obsah v súlade so zmluvou;

23.  žiada dôslednú, cielenú a na dôkazoch založenú analýzu zameranú na otázku, či by všetky subjekty v hodnotovom reťazci vrátane online sprostredkovateľov, online platforiem, poskytovateľov obsahu a služieb, ako aj offline sprostredkovateľov, ako sú distribútori a maloobchodníci, mali prijať primerané a zodpovedajúce opatrenia proti nezákonnému obsahu, falšovaným výrobkom a porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni, pričom by pre koncových používateľov bola zabezpečená možnosť získavať prístup k informáciám a šíriť ich alebo používať aplikácie a služby podľa vlastného výberu;

24.  zdôrazňuje, že zásada nulovej tolerancie v oblasti transpozície nariadení EÚ musí byť základným pravidlom pre členské štáty aj Európsku úniu; domnieva sa však, že konanie o porušení povinnosti by malo byť vždy až krajnou možnosťou a malo by sa začínať až po uskutočnení niekoľkých pokusov o koordináciu a nápravu; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité tieto konania skrátiť;

25.  víta revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktorú Komisia ohlásila; domnieva sa, že rozšírenie právomocí orgánov dohľadu a posilnenie ich vzájomnej spolupráce je nutnou podmienkou efektívneho presadzovania spotrebiteľských pravidiel v oblasti nakupovania online;

2.2. Cenovo dostupné vysokokvalitné cezhraničné doručovanie zásielok

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci služby doručovania zásielok fungujú dobre pre spotrebiteľov v niektorých členských štátoch, neefektívne doručovacie služby, najmä pokiaľ ide o konečný úsek doručovania, sú jednou z hlavných prekážok pre cezhraničný elektronický obchod v niektorých členských štátoch a jedným z najčastejšie hlásených dôvodov ukončenia využívania online transakcií spotrebiteľmi a podnikmi; domnieva sa, že nedostatky systému cezhraničného doručovania zásielok je možné vyriešiť len z perspektívy európskeho jednotného trhu a zdôrazňuje význam hospodárskej súťaže v tomto odvetví, ako aj potrebu, aby sa doručovacie odvetvie prispôsobilo moderným životným návykom a ponúkalo flexibilné možnosti doručovania, ako napr. siete zberných miest, odberné centrá a porovnávanie cien;

27.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné, účinné a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným predpokladom pre prosperujúci cezhraničný elektronický obchod a preto podporuje navrhované opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o štruktúre ceny, zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia tovaru, interoperabilite a regulačnom dohľade, ktorý by mal byť zameraný na hladké fungovanie trhov s cezhraničným doručovaním zásielok, ako aj na podporu systémov na sledovanie zásielok, čo umožní dostatočnú flexibilitu na to, aby sa trh s doručovaním mohol rozvíjať a prispôsobovať technologickým inováciám;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si aktívne vymieňali najlepšie postupy v doručovacom odvetví a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o konzultácii s verejnosťou o cezhraničnom doručovaní zásielok, ako aj o výsledkoch samoregulácie; víta vytvorenie pracovnej skupiny ad hoc pre cezhraničné doručovanie zásielok,

29.  vyzýva ďalej Komisiu, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi navrhla komplexný akčný plán vrátane usmernení pre najlepšie postupy, s cieľom nájsť inovatívne riešenia na zlepšenie služieb, zníženie nákladov a vplyvu na životné prostredie v záujme prehĺbenia integrácie jednotného trhu s doručovaním zásielok a poštovými službami, a aby odstránila prekážky, s ktorými sa prevádzkovatelia poštových služieb stretávajú pri cezhraničnom doručovaní a posilnila spoluprácu medzi orgánom BEREC a regulačnými orgánmi pre poštové služby (ERGP) a v prípade potreby navrhla revíziu príslušných právnych predpisov;

30.  zdôrazňuje, že ďalšia harmonizácia doručovania zásielok zamýšľaná Komisiou by nemala viesť k nižšej sociálnej ochrane a horším pracovným podmienkam doručovateľov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rešpektovanie práv pracovníkov v tomto odvetví, pokiaľ ide o prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a právo na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje skutočnosť, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu;

2.3. Predchádzanie neopodstatnenému geografickému blokovaniu (geo-blocking)

31.  domnieva sa, že sú potrebné ambiciózne, cielené kroky na zlepšenie prístupu k tovarom a službám, najmä odstránením praktík neopodstatneného geografického blokovania a nespravodlivej cenovej diskriminácie na základe zemepisnej polohy, ktorých dôsledkom je často vytváranie monopolov a uchyľovanie sa k nezákonnému obsahu zo strany spotrebiteľov;

32.  podporuje záväzok Komisie účinne riešiť problém neopodstatneného geografického blokovania doplnením existujúceho rámca elektronického obchodu a posilnením relevantných ustanovení existujúcich právnych predpisov; považuje za zásadne dôležité zamerať sa na vzťahy medzi podnikmi, ktoré vedú ku geografickému blokovaniu, napríklad na selektívnu distribúciu v prípadoch, keď je to v rozpore s právom hospodárskej súťaže a segmentáciu trhov, ako aj na technologické opatrenia a technické postupy (sledovanie IP adresy alebo zámerná nekompatibilita systémov), ktorých výsledkom je neodôvodnené obmedzovanie prístupu k cezhraničným službám informačnej spoločnosti, na uzatváranie cezhraničných zmlúv o kúpe tovaru a služieb, ale aj na súvisiace činnosti, ako sú platby a doručovanie tovaru, pričom sa zohľadní zásada proporcionality, najmä pre malé podniky a mikropodniky;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby internetoví obchodníci predávajúci v jednom či viacerých členských štátoch pristupovali ku všetkým spotrebiteľom v rámci Únie rovnako, a to aj z hľadiska prístupu k zľavám a iným akciám;

34.  podporuje najmä plánované preskúmanie praktického uplatňovania článku 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu zo strany Komisie s cieľom analyzovať možné formy neodôvodnenej diskriminácie spotrebiteľov a ďalších prijímateľov služieb na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska; vyzýva Komisiu, aby určila a vymedzila výstižné skupiny prípadov odôvodnenej diskriminácie podľa článku 20 ods. 2 smernice o službách na vnútornom trhu s cieľom ozrejmiť, čo je neodôvodnené diskriminačné správanie zo strany súkromných subjektov, a poskytnúť pomoc pri výklade orgánom zodpovedným za uplatňovanie článku 20 ods. 2 v praxi, ako sa to uvádza v článku 16 smernice o službách na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné úsilie o doplnenie ustanovenia článku 20 ods. 2 do prílohy k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 s cieľom zužitkovať vyšetrovacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, ktoré má sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa;

35.  zdôrazňuje, že pomocou zákazu geografického blokovania by sa nikdy nemala maloobchodným predajcom ukladať povinnosť dodávať tovar zo svojich internetových obchodov do určitého členského štátu, ak vôbec nemajú záujem predávať svoje výrobky do všetkých členských štátov a chcú radšej zostať maloobchodníkmi alebo predávať len spotrebiteľom v blízkosti svojich obchodov;

36.  ďalej poukazuje na význam prebiehajúceho vyšetrovania odvetvia elektronického obchodu z hľadiska hospodárskej súťaže s cieľom preskúmať okrem iného to, či obmedzenia využívajúce neodôvodnené geografické blokovanie, napríklad diskriminácia na základe IP adresy, poštovej adresy alebo krajiny vydania kreditnej karty, porušujú pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov a podnikov zohľadnením výsledkov vyšetrovania odvetvia a posúdením toho, či sú cielené zmeny nariadenia o skupinovej výnimke vrátane článku 4a a článku 4b nevyhnutné, s cieľom obmedziť nežiaduce presmerovanie a územné obmedzenia;

37.  víta návrh Komisie na zvýšenie prenosnosti a interoperability s cieľom stimulovať voľný pohyb legálne nadobudnutého a sprístupneného obsahu alebo služieb ako prvý krok smerom k ukončeniu neodôvodneného geografického blokovania, ako aj smerom k dostupnosti a cezhraničnej funkčnosti registrácií; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi zásadou teritoriality a opatreniami na odstránenie prekážok prenosnosti obsahu;

38.  varuje pred nekontrolovaným vydávaním záväzných celoeurópskych licencií, keďže by to mohlo viesť k zníženiu dostupného obsahu pre používateľov; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam územných licencií v EÚ predstavuje zásada teritoriality zásadný prvok systému autorských práv;

2.4. Lepší prístup k digitálnemu obsahu – moderný, európskejší rámec pre autorské práva

  víta záväzok Komisie modernizovať súčasný rámec upravujúci autorské právo s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku; zdôrazňuje, že akákoľvek zmena by mala byť cielená a zameraná nielen na spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov a iných držiteľov práv, hospodársky rast, konkurencieschopnosť a lepšie spotrebiteľské skúsenosti, ale aj na potrebu zabezpečenia ochrany základných práv;

40.  zdôrazňuje, že zárobkové činnosti alebo obchodné modely založené na porušovaní autorského práva, sú vážnou hrozbou pre fungovanie jednotného digitálneho trhu;

41.  vyjadruje presvedčenie, že reforma by mala zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi všetkými zainteresovanými záujmami; upozorňuje, že kreatívny priemysel má svoje špecifiká a čelí odlišným výzvam vyplývajúcim hlavne z rôznych typov obsahu a kreatívnych diel a z použitých obchodných modelov; keďže v štúdii s názvom Teritorialita a jej vplyv na financovanie audiovizuálnych diel (Territoriality and its impact on the financing of audiovisual works) sa zdôrazňuje dôležitá úloha územných licencií vzhľadom na refinancovanie európskych filmov; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie identifikovala a zohľadnila tieto špecifiká;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli v akejkoľvek reforme smernice o autorskom práve zohľadnené výsledky ex-post hodnotenia vplyvu a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o smernici 2001/29/ES a aby bola akákoľvek reforma založená na pevných dôkazoch vrátane posúdenia možného vplyvu akýchkoľvek zmien na rast a pracovné miesta, kultúrnu rozmanitosť a najmä na výrobu, financovanie a distribúciu audiovizuálnych diel;

43.  zdôrazňuje, že cielené výnimky a obmedzenia vzťahujúce sa na autorské právo majú zásadnú úlohu v tom, že prispievajú k hospodárskemu rastu, inováciám a tvorbe pracovných miest, podporujú budúcu tvorivosť a zlepšujú inovatívnosť a tvorivú a kultúrnu rozmanitosť v Európe; pripomína podporu Parlamentu pre preskúmanie uplatňovania minimálnych noriem v rámci výnimiek z autorského práva a jeho obmedzení a riadne uplatňovanie týchto výnimiek a obmedzení stanovených v smernici 2001/29/ES;

44.  zdôrazňuje, že prístup k výnimkám z autorského práva a jeho obmedzeniam by mal byť vyvážený, cielený a formátovo neutrálny a mal by sa zakladať len na preukázaných potrebách a nemal by mať vplyv na kultúrnu rozmanitosť Európy, jej financovanie a spravodlivé odmeňovanie autorov;

45.  zdôrazňuje, že kým využívanie analýzy textu a údajov si vyžaduje väčšiu právnu istotu, ktorá výskumným pracovníkom a vzdelávacím inštitúciám umožní vo väčšej miere využívať materiál chránený autorským právom, a to aj v rámci rôznych štátov, každá výnimka platná v celej Európe týkajúca sa analýzy textu a údajov by sa mala uplatňovať iba vtedy, keď má používateľ zákonný prístup, a mala by sa vypracovať po porade so všetkými zainteresovanými stranami po posúdení vplyvu založenom na dôkazoch;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť zrozumiteľnosť a transparentnosť systému autorského práva, najmä so zreteľom na obsah vytvorený používateľmi a na poplatky za kopírovanie na súkromné účely v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú ich uplatňovať; v tejto súvislosti poznamenáva, že občania by mali byť informovaní o skutočnej výške poplatku spojeného s autorským právom, jeho účele a ako bude použitý;

2.5. Zníženie záťaže a prekážok týkajúcich sa DPH pri predaji cez hranice

47.  domnieva sa, že pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych právomocí je potrebná lepšia koordinácia v oblasti zdaňovania s cieľom zabraňovať deformáciám trhu, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vytvoriť skutočný európsky jednotný digitálny trh, čo si okrem iného vyžaduje vytvorenie celoeurópskeho spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

48.  domnieva sa, že v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov v prípade malých a inovačných podnikov pôsobiacich v celej Európe je mimoriadne dôležité vytvoriť zjednodušený, jednotný a konzistentný systém DPH na internete; víta zavedenie malého režimu jedného kontaktného miesta pre DPH, čo predstavuje krok smerom k ukončeniu dočasného režimu EÚ v oblasti DPH; vyjadruje však znepokojenie, že neexistencia prahovej hodnoty komplikuje určitým MSP snahy o dodržiavanie súčasného režimu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala tento režim a urobila ho ústretovejším voči podnikateľom;

49.  žiada tiež, aby sa pre podobné tovary a služby plne rešpektovala zásada daňovej neutrality bez ohľadu na to, či sú digitálne alebo fyzické; vyzýva Komisiu, aby v súlade s prijatými záväzkami čo najskôr predložila návrh umožňujúci členským štátom znížiť sadzby DPH pre tlač, elektronickú vydavateľskú činnosť, elektronické knihy a publikácie online s cieľom vyhnúť sa diskriminácii na jednotnom trhu;

50.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať vhodné riešenia v oblasti platenia daní v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

51.  víta prijatie revízie smernice o platobných službách; zdôrazňuje, že ak má Únia rozšíriť celoeurópske elektronické obchodovanie, je potrebné bezodkladne na úrovni celej EÚ zaviesť okamžité platby prostredníctvom internetu alebo mobilného telefónu na základe spoločných noriem a musí sa urýchlene dosiahnuť primerané vykonávanie revidovanej smernice o platobných službách;

3. VYTVORENIE VHODNÝCH A ROVNAKÝCH PODMIENOK PRE MODERNÉ DIGITÁLNE SIETE A INOVATÍVNE SLUŽBY

3.1. Prijatie účelných pravidiel v oblasti telekomunikácií

  zdôrazňuje, že súkromné investície do rýchlych a ultrarýchlych komunikačných sietí sú predpokladom akéhokoľvek digitálneho pokroku, pričom tento pokrok musí byť stimulovaný stabilným regulačným rámcom EÚ, ktorý umožňuje investovať všetkým účastníkom, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach; domnieva sa, že posilnená hospodárska súťaž sa spája s vyššou úrovňou investícií do infraštruktúry, inováciami, väčšou možnosťou výberu a nižšími cenami pre spotrebiteľov a podniky; domnieva sa, že existuje málo dôkazov o spojitosti medzi zlučovaním operátorov a zvýšenými investíciami a výstupmi do sietí; domnieva sa, že túto skutočnosť treba starostlivo posúdiť a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii trhu, vytváraniu oligopolov na európskej úrovni a negatívnemu vplyvu na spotrebiteľov;

53.  zdôrazňuje význam úspešného vykonávania EFSI v záujme maximalizovania investícií zameraním sa na projekty s rizikovejším profilom, stimuláciou hospodárskeho oživenia, podporou rastu a poskytovaním stimulov na súkromné investície vrátane mikroúverov a rizikového kapitálu na podporu financovania inovatívnych podnikov na rôznych stupňoch vývoja; v prípadoch zlyhania trhu zdôrazňuje , význam plného využívania verejných prostriedkov dostupných pre digitálne investície, zabezpečenia synergického účinku medzi programami EÚ, ako sú Horizont 2020, Nástroj na prepojenie Európy, ďalšie príslušné štrukturálne fondy a iné nástroje vrátane komunitných projektov a štátnej pomoci, v súlade s usmerneniami pre štátnu pomoc s cieľom podporiť verejné siete WLAN vo väčších a menších obciach, keďže sa ukázalo, že je to nevyhnutným predpokladom pre regionálnu, sociálnu a kultúrnu integráciu, ako aj vzdelávanie;

54.  pripomína členským štátom ich záväzok dosiahnuť do roku 2020 celoplošné zavedenie cieľových rýchlostí aspoň 30 Mb/s; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, či je súčasná stratégia širokopásmového pripojenia pre mobilné a pevné siete vrátane jej cieľov nadčasová a či spĺňa podmienky pre rýchle pripojenie pre všetkých s cieľom zabrániť digitálnej priepasti pre potreby hospodárstva založeného na údajoch a pre rýchle zavedenie 5G a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia;

55.  zdôrazňuje, že rozvoj digitálnych služieb vrátane tzv. služieb over-the-top zvýšil dopyt a hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov, ako aj potrebu investícií do digitálnej infraštruktúry, zdôrazňuje, že modernizácia telekomunikačného rámca by nemala viesť k zbytočnej regulačnej záťaži, ale mala by zaručiť nediskriminačný prístup k sieťam a zavádzať nadčasové riešenia, ktoré tam, kde je to možné, vychádzajú z podobných pravidiel pre podobné služby podporujúce inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž, a mala by zaručovať ochranu spotrebiteľov;

56.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli práva koncových používateľov stanovené telekomunikačným rámcom koherentné, primerané a nadčasové a po prijatí balíka „prepojeného kontinentu“ zahŕňali ľahšiu zmenu a transparentnosť zmlúv pre koncových používateľov; víta nadchádzajúcu revíziu smernice o univerzálnych službách popri revízii telekomunkačného rámca, ktorou sa zaručí účinnosť požiadaviek na prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu, s cieľom znížiť digitálnu priepasť a preskúmať dostupnosť služby čísla 112;

57.  zdôrazňuje, že európsky jednotný digitálny trh by mal koncovým spotrebiteľom každodenný život uľahčovať; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila problém cezhraničného prenosu telefónnych hovorov, aby sa spotrebiteľom umožnilo telefonovať neprerušovane pri prekračovaní hraníc v Únii;

58.  víta rôzne prebiehajúce konzultácie, ktoré nedávno spustilo GR CNECT v oblasti digitálnej agendy pre Európu, najmä v oblastiach revízie telekomunikačných pravidiel EÚ, potreby rýchlosti a kvality internetu po roku 2020, a online platforiem, cloudových a dátových služieb, zodpovednosti sprostredkovateľov a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, naliehavo však žiada Komisiu, aby zaistila konzistentnosť medzi všetkými týmito súbežnými iniciatívami;

59.  zdôrazňuje, že rádiové frekvenčné spektrum je kriticky dôležitým zdrojom pre vnútorný trh s mobilnou, bezdrôtovou širokopásmovou komunikáciou, ako aj pre vysielanie, a je zásadne dôležité pre budúcu konkurencieschopnosť Európskej únie; vyzýva predovšetkým na harmonizovaný, hospodársku súťaž podporujúci rámec na alokáciu frekvenčného spektra a jeho účinné riadenie, aby sa zabránilo prieťahom pri jeho alokácii, a na rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a vo svetle Lamyho správy(40) na dlhodobú stratégiu pre budúce použitia rôznych frekvenčných pásiem, ktoré sú potrebné najmä na uvedenie 5G internetu do používania;

60.  zdôrazňuje, že včasné vykonávanie a jednotné a transparentné presadzovanie telekomunikačných pravidiel v členských štátoch EÚ, ako je balíček „prepojený kontinent“, je zásadným pilierom pre vytvorenie jednotného digitálneho trhu, pre zabezpečenie prísneho uplatňovania zásady neutrality siete a, najmä v súvislosti s včasným komplexným prehodnotením, pre zrušenie roamingových poplatkov pre všetkých európskych spotrebiteľov do 15. júna 2017;

61.  vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšej integrácie jednotného digitálneho trhu zabezpečila zavedenie účinnejšieho inštitucionálneho rámca posilnením úlohy, kapacity a rozhodnutí orgánu BEREC s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie regulačného rámca, zabezpečiť dohľad na rozvojom jednotného trhu a riešiť cezhraničné spory; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť finančné a ľudské zdroje a tomu primerane ďalej zlepšiť štruktúru riadenia BEREC;

3.2. Mediálny rámec pre 21. storočie

62.  zdôrazňuje duálny charakter audiovizuálnych médií ako sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho kapitálu; poznamenáva, že potreba budúcej regulácie médií na európskej úrovni vyplývala z potreby zabezpečiť a podporovať rozmanitosť audiovizuálnych médií a stanoviť prísne normy pre ochranu neplnoletých osôb a spotrebiteľov, spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť viac flexibility, pokiaľ ide o kvantitatívne a komerčné pravidlá v oblasti komunikácie;

63.  zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady krajiny pôvodu zakotvenej v smernici AVMS je na ceste k spoločnému trhu so službami nevyhnutným predpokladom pre cezhraničné poskytovanie audiovizuálneho obsahu; zdôrazňuje zároveň, že uplatňovanie tejto zásady nebráni dosahovaniu cieľov v sociálnej a kultúrnej oblasti a nevylučuje sa tým potreba prispôsobiť aj iné právne predpisy Únie, než je smernica AVMS, zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), by sa mala krajina pôvodu zisku z reklamy, jazyk služby a verejnosť, ktorú má reklama a obsah osloviť, považovať za súčasť kritérií na určenie alebo namietanie „krajiny pôvodu“ audiovizuálnej mediálnej služby;

64.  domnieva sa, že každý, vrátane poskytovateľov online audiovizuálnych mediálnych platforiem a užívateľských rozhraní, by mal podliehať smernici AVMS, pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby; zdôrazňuje význam pravidiel zameraných na zlepšenie vyhľadávania legálneho obsahu a informácií s cieľom posilniť slobodu médií, pluralizmus a nezávislý výskum a zaručiť dodržiavanie zásady nediskriminácie zabezpečujúcej jazykovú a kultúrnu rozmanitosť; zdôrazňuje, že na realizovanie možnosti nájdenia audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme, môžu členské štáty zaviesť osobitné pravidlá, ktorých cieľom je zachovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a rôznorodosť informácií, názorov a médií, zaručiť ochranu detí, mladých ľudí a menšín a ochranu spotrebiteľov vo všeobecnosti; vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie dostupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb pre zraniteľné skupiny ľudí; vyzýva Komisiu, aby podporila zákonnú ponuku audiovizuálneho mediálneho obsahu uprednostňovaním nezávislých európskych diel;

65.  nalieha na Komisiu, aby zohľadnila meniace sa návyky sledovania a nové spôsoby prístupu k audiovizuálnemu obsahu, a to zosúladením lineárnych a nelineárnych služieb a stanovením spoločných minimálnych požiadaviek na európskej úrovni pre všetky audiovizuálne mediálne služby, s cieľom zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie, okrem prípadov, keď je takýto obsah nevyhnutným ukončením iného než audiovizuálneho obsahu alebo audiovizuálnych služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali pojem „mediálna služba“ vymedzený v článku 1 smernice AVMS takým spôsobom, aby sa pri zachovaní primeranej flexibility v rozhodovaní členských štátov viac zohľadnil možný sociálno-politický dosah služieb a jeho osobitné prvky, a to najmä ich význam z hľadiska formovania mienky a jej rozmanitosti, ako aj otázka redakčnej zodpovednosti;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rovnako vykonávali a efektívne uplatňovali zákaz akejkoľvek audiovizuálnej mediálnej služby v EÚ, ktorou sa porušuje ľudská dôstojnosť a podnecuje k nenávisti či rasizmu;

67.  zdôrazňuje, že prispôsobenie smernice AVMS by malo znížiť reguláciu a posilniť spoločnú reguláciu a samoreguláciu vyvážením pomeru práv a povinností vysielateľov s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu, a to prostredníctvom horizontálneho a prierezového regulačného prístupu k médiám; domnieva sa, že je potrebné uprednostniť zásadu jasnej rozpoznateľnosti a rozlišovania medzi reklamou a obsahom programu pred zásadou oddeľovania reklamy a obsahu programu, naprieč všetkými formami médií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je zachovanie bodu 6.7 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej podpory na verejnoprávne vysielanie primerané a relevantné;

68.  domnieva sa, že právna koncepcia upravená v smernici 93/83/EHS, by po ďalšom posúdení mohla zlepšiť cezhraničný prístup k legálnemu online obsahu a službám na jednotnom digitálnom trhu bez spochybnenia zásady zmluvnej slobody, primeranej odmeny autorov a umelcov a územného charakteru výlučných práv;

3.3. Účelné regulačné prostredie pre platformy a sprostredkovateľov

3.3.1. Úloha online platforiem

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, či je možné vyriešiť potenciálne problémy spojené s online platformami riadnym a úplným vykonávaním existujúcich právnych predpisov a účinným presadzovaním práva hospodárskej súťaže EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi online platformami a zabrániť vytváraniu monopolov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku ústretovú k inováciám, ktorá uľahčí vstup na trh a podporí inovácie; domnieva sa, že prioritami by mali byť transparentnosť, nediskriminácia, uľahčenie prechodu medzi platformami alebo online službami, čím sa spotrebiteľom poskytne výber, prístup k platformám a identifikácia a odstraňovanie prekážok vytvárania a rozvoja platforiem;

70.  konštatuje navyše, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode boli následne vylepšené smernicou o nekalých obchodných praktikách, smernicou o právach spotrebiteľov, ako aj inými zložkami spotrebiteľského acquis, a že tieto smernice sa musia riadne presadzovať a uplatňovať voči obchodníkom, ktorí využívajú online platformy, ako aj voči obchodníkom na tradičných trhoch; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi a Parlamentom zaviedla jasné usmernenia v oblasti možnosti uplatňovania spotrebiteľského acquis na obchodníkov, ktorí využívajú online platformy, a prípadne aby pomáhala orgánom na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch s riadnym presadzovaním spotrebiteľského práva;

71.  oceňuje iniciatívu Komisie s cieľom analyzovať úlohu platforiem v digitálnej ekonomike v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu, keďže to ovplyvní niekoľko nadchádzajúcich legislatívnych návrhov; domnieva sa, že táto analýza by mala slúžiť na identifikáciu potvrdených a jasne vymedzených problémov v špecifických oblastiach podnikania a možných nedostatkov v oblasti ochrany spotrebiteľa a na rozlišovanie medzi online službami a poskytovateľmi online služieb; zdôrazňuje, že k platformám, ktoré sa zaoberajú kultúrnym tovarom, najmä audiovizuálnym médiám, sa musí pristupovať osobitným spôsobom, ktorý rešpektuje Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

72.  vyzýva Komisiu, aby v prvom štvrťroku 2016 podala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch relevantných konzultácií a zabezpečila jednotný prístup v rámci nadchádzajúcich legislatívnych revízií; varuje pred deformáciami trhu alebo prekážkami vstupu na trh pre online služby zavedením nových povinností pre krížové subvencovanie predovšetkým zastaraných obchodných modelov;

73.  zdôrazňuje, že obmedzená zodpovednosť sprostredkovateľov má zásadný význam z hľadiska ochrany otvorenosti internetu, základných práv, právnej istoty a inovácií; uznáva v tejto súvislosti, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode v oblasti zodpovednosti sprostredkovateľa sú nadčasové a technologicky neutrálne;

74.  upozorňuje na skutočnosť, že v záujme využitia obmedzenej zodpovednosti musí poskytovateľ služby informačnej spoločnosti pri získaní skutočnej vedomosti o nezákonnej činnosti alebo podozrení na takúto činnosť konať promptne, s cieľom odstrániť alebo znemožniť prístup k danej informácii; žiada Komisiu, aby zabezpečila jednotné vykonávanie tohto ustanovenia v súlade s Chartou základných práv, aby sa zabránilo akejkoľvek privatizácii presadzovania práva, a aby zaručila prijatie dostatočných a primeraných opatrení proti predaju nelegálneho obsahu a tovaru;

75.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúce trhy a rozmanitosť platforiem, od neziskových po medzipodnikové platformy (B2B), ktoré zahŕňajú rôzne služby, sektory a širokú škálu účastníkov, neexistuje jasné vymedzenie platforiem a univerzálny prístup by mohol vážne spomaliť inovácie a z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti znevýhodniť európske spoločnosti;

76.  domnieva sa, že príjmy niektorých online sprostredkovateľov a online platforiem pochádzajú z kultúrnych diel a obsahu, ale o tieto príjmy sa nie vždy delia s ich autormi; vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky možné riešenia založené na dôkazoch v záujme prevodu hodnoty z obsahu do služieb, čo umožní, aby autori, umelci a držitelia práv boli spravodlivo odmeňovaní za používanie svojich diel na internete bez toho, aby sa tým obmedzili inovácie;

3.3.2 Nové možnosti, ktoré ponúka hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

77.  víta silnejšiu hospodársku súťaž a lepšie možnosti výberu pre spotrebiteľa vyplývajúce z hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj príležitosti na vytváranie pracovných miest, hospodársky rast, konkurencieschopnosť, inkluzívnejší trh práce a posilnenie obehového hospodárstva EÚ prostredníctvom efektívnejšieho využívania zdrojov, zručností a iných aktív; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ďalší rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov identifikovaním umelých prekážok a príslušných právnych predpisov, ktoré bránia jeho rastu;

78.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov analyzovala, ako nájsť rovnováhu medzi posilnením postavenia spotrebiteľov a ich ochranou, a aby v prípade, ak je potrebné objasnenie, zabezpečila primeranosť spotrebiteľského právneho rámca v oblasti digitálnych technológií, a to aj v prípadoch možného zneužívania, a aby tiež určila, v ktorých prípadoch sú dostatočné alebo účinnejšie následné nápravné opatrenia;

79.  poznamenáva, že je vo vlastnom záujme spoločností, ktoré využívajú tieto nové obchodné modely založené na dobrej povesti a dôvere, aby prijímali opatrenia na odrádzanie od nezákonnej činnosti pri poskytovaní nových prvkov na ochranu spotrebiteľov;

80.  žiada Komisiu, aby vytvorila skupinu zainteresovaných strán poverenú presadzovaním najlepších postupov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

81.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť politiky zamestnanosti a sociálnej politiky z hľadiska digitálnych inovácií, podnikania a rastu hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jeho potenciálu pre flexibilnejšie formy zamestnania, a to identifikovaním nových foriem zamestnania a posúdením potreby modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania tak, aby existujúce práva zamestnancov a systémy sociálneho zabezpečenia mohli byť v digitálnom svete zachované; zdôrazňuje, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu; žiada Komisiu, aby identifikovala a uľahčila výmenu najlepších postupov v EÚ v týchto oblastiach a na medzinárodnej úrovni;

3.3.3. Boj proti nezákonnému obsahu na internete

82.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na politikách a právnom rámci na boj proti nezákonnému obsahu a materiálom na internete vrátane nenávistných prejavov, ktoré budú v plnej miere v súlade so základnými právami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie, najmä s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, existujúcimi právnymi predpismi EÚ a členských štátov, ako aj zásadami nevyhnutnosti, proporcionality, riadneho súdneho procesu a právneho štátu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

–  zabezpečiť konzistentné a účinné nástroje na presadzovanie práva pre európske a vnútroštátne policajné orgány a orgány presadzovania práva;

–  poskytnúť jasné usmernenia, pokiaľ ide o boj proti nezákonnému obsahu na internete vrátane nenávistných prejavov;

–  podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dialóg medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ;

–  objasniť úlohu sprostredkovateľov a online platforiem v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

–  zabezpečiť, aby vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu malo vhodný právny základ pre aktivity, ktoré jednotka bude vykonávať;

–  zabezpečiť osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete a účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zaručiť práva a ochranu detí na internete a podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečný internet pre deti, ako aj

  spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami pri podporovaní vzdelávacích a osvetových kampaní;

83.  víta akčný plán Komisie na modernizáciu uplatňovania práv duševného vlastníctva online, pokiaľ ide o ich porušovanie na komerčnej úrovni; domnieva sa, že presadzovanie autorského práva stanovené v smernici 2004/48/ES je mimoriadne dôležité a že autorské právo a s ním súvisiace práva sú účinné len do tej miery, do akej sú účinné opatrenia na ich presadzovanie a ochranu;

84.  zdôrazňuje, že EÚ čelí značnému počtu prípadov porušenia práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje úlohu Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva pri poskytovaní spoľahlivých údajov a objektívnej analýzy dôsledkov porušovania práv pre hospodárske subjekty; vyzýva na prijatie účinného, udržateľného, primeraného a modernizovaného prístupu k presadzovaniu, vykonávaniu a ochrane práv duševného vlastníctva online, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv na komerčnej úrovni;

85.  poznamenáva, že porušovanie autorského práva môže byť v niektorých prípadoch dôsledkom toho, že je ťažké nájsť legálne dostupný želaný obsah; žiada preto vytvorenie širšej škály používateľsky jednoduchých legálnych ponúk a ich verejnú propagáciu;

86.  víta prístup zameraný na sledovanie toku peňazí a nabáda účastníkov dodávateľského reťazca, aby prijali koordinované a primerané opatrenia na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni na základe praxe dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala podporovať informovanosť a náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci a mala by nabádať na výmenu informácií a najlepších postupov, ako aj na posilnenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; trvá na tom, aby boli všetky opatrenia odôvodnené, koordinované a primerané a aby pre poškodené strany zahŕňali možnosť uplatniť účinné a ľahko použiteľné prostriedky nápravy; domnieva sa, že je potrebné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o dôsledkoch porušovania autorského práva a s ním súvisiacich práv;

3.4. Posilňovanie dôvery a bezpečnosti v oblasti digitálnych sietí, odvetví, služieb a infraštruktúr a nakladanie s osobnými údajmi

87.  domnieva sa, že zabezpečenie dôvery v digitálne služby, dátové technológie, systémy informačných technológií a platobné systémy, kritickú infraštruktúru a online siete a posilňovanie ich bezpečnosti si vyžaduje zvýšené zdroje, ako aj spoluprácu medzi európskym odvetvím kybernetickej bezpečnosti, verejným a súkromným sektorom, najmä prostredníctvom spolupráce v oblasti výskumu vrátane programu Horizont 2020, ako aj verejno-súkromnými partnerstvami; podporuje výmenu najlepších postupov členských štátov v rámci verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti;

88.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie na zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom s výraznejšou úlohou pre ENISA, najmä s cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách a znalosť základných bezpečnostných procesov medzi používateľmi, najmä MSP, v záujme zabezpečenia základnej úrovne zabezpečenia pre podniky, ako sú šifrovanie údajov a komunikácie bez medzifáz (end-to-end encryption) a aktualizácie softvéru, a aby sa podporovalo využívanie koncepcie zabudovaných bezpečnostných prvkov (security-by-design);

89.  domnieva sa, že poskytovatelia softvéru by mali lepšie propagovať bezpečnostné výhody slobodného softvéru a aktualizácií softvéru pre používateľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala celoeurópsky koordinovaný program odhaľovania zraniteľných miest (coordinated vulnerability disclosure programme) vrátane nápravy už známych zraniteľných miest softvéru, ako prostriedku proti zneužívaniu týchto miest a porušovaniu bezpečnosti a ochrany osobných údajov;

90.  domnieva sa, že je potrebné urýchlene prijať účinnú smernicu o NIS, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; domnieva sa, že vyššia úroveň spolupráce medzi členskými štátmi a príslušnými inštitúciami a orgánmi v EÚ a výmena najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom ďalšej digitalizácie tohto odvetvia, pričom je potrebné zaistiť ochranu základných práv, najmä v oblasti ochrany údajov;

91.  zdôrazňuje skutočnosť, že rýchlo rastúci počet útokov na siete a prípadov počítačovej kriminality si žiada harmonizovanú reakciu EÚ a jej členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti siete a informácií; vyjadruje presvedčenie, že zaistenie bezpečnosti na internete zahŕňa ochranu sietí a kritickej infraštruktúry, zabezpečenie schopnosti agentúr na presadzovanie práva bojovať proti trestnej činnosti vrátane terorizmu, násilnej radikalizácie, sexuálneho využívania a zneužívania detí na internete, a tiež využívanie údajov nevyhnutne potrebných na boj proti trestnej činnosti na internete a mimo neho; zdôrazňuje, že takto vymedzená bezpečnosť je spolu s ochranou základných práv v kyberpriestore potrebná na posilnenie dôvery v digitálne služby, a preto je nutným základom pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu;

92.  pripomína, že nástroje ako šifrovanie sú užitočné pre občanov aj podniky ako nástroje na zabezpečenie súkromia a aspoň základnej úrovne komunikačnej bezpečnosti; odsudzuje skutočnosť, že ich možno využiť aj na trestnú činnosť;

93.  víta Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu, ktoré prispieva k rýchlejším reakciám v prípade kybernetických útokov; žiada legislatívny návrh na posilnenie mandátu EC3 a žiada urýchlenú transpozíciu smernice 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy;

94.  konštatuje, že odhalenia hromadného elektronického sledovania poukazujú na potrebu opätovného získania dôvery občanov v dôvernosť a bezpečnosť digitálnych služieb, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prísneho dodržiavania existujúcich právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva; v tej súvislosti pripomína dôležitosť existujúcich nástrojov, napríklad zmlúv o vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu a znižujú riziko nenáležitého prístupu k údajom, ktoré sú uložené na cudzom území;

95.  pripomína, že podľa článku 15 ods. 1 smernice o elektronickom obchode: (2000/31/ES) „Členské štáty neuložia poskytovateľom všeobecnú povinnosť pri poskytovaní služieb, na ktoré sa vzťahujú články 12, 13 a 14, aby monitorovali informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť.“; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (v jednom prípade poskytovateľov prístupu k internetu a v druhom prípade sociálnej siete) a spresnil, že akýkoľvek príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

4. MAXIMALIZÁCIA RASTOVÉHO POTENCIÁLU DIGITÁLNEHO HOSPODÁRSTVA

96.  domnieva sa, že s ohľadom na zásadný význam európskeho priemyslu a oveľa rýchlejší rast digitálneho hospodárstva v porovnaní so zvyškom hospodárstva má digitálna transformácia odvetví zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a jeho energetickú transformáciu, ale môže byť úspešná iba vtedy, ak európske spoločnosti pochopia jej význam z hľadiska zvýšenia efektívnosti a prístupu k nevyužitému potenciálu, čo umožní integrovanejšie a prepojené hodnotové reťazce schopné reagovať rýchlo a pružne na požiadavky spotrebiteľov;

97.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala plán digitálnej transformácie zahŕňajúci modernizáciu právnych predpisov a využitie príslušných nástrojov na investovanie do VaV a infraštruktúry, s cieľom podporiť digitalizáciu odvetvia vo všetkých oblastiach, ako sú výroba, energetika, doprava a maloobchod, a to podporením prijatia digitálnych technológií a koncovej prepojenosti v hodnotových reťazcoch, ako aj inovatívnych služieb a obchodných modelov;

98.  domnieva sa, že regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prijímať a predvídať tieto zmeny, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

99.  žiada zároveň, aby sa venovala osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, predovšetkým prípadnému preskúmaniu iniciatívy „Small Business Act“, keďže ich digitálna transformácia je nevyhnutná z hľadiska konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v hospodárstve a užšej spolupráce medzi podnikmi a začínajúcimi podnikmi, ktorá by mohla viesť k udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu modelu a vzniku globálnych lídrov;

100.  opätovne zdôrazňuje význam európskych satelitných navigačných systémov, a to najmä systémov Galileo a Egnos, pre rozvoj jednotného digitálneho trhu, pokiaľ ide o označovanie polohy údajov a časové označovanie pre aplikácie veľkých dát (big data) a internetu vecí;

4.1. Budovanie dátového hospodárstva

101.  domnieva sa, že hospodárstvo založené na údajoch je kľúčom k hospodárskemu rastu; zdôrazňuje príležitosti, ktoré môžu hospodárstvu a spoločnosti poskytnúť nové informačné a komunikačné technológie, napríklad veľké dáta (big data), cloud computing, internet vecí, 3D tlač a iné technológie, najmä ak sa integrujú do iných odvetví, ako sú energetika, doprava a logistika, finančné služby, vzdelávanie, maloobchod, výroba, výskum alebo zdravotnícke a núdzové služby, a ak ich orgány verejnej moci použijú na rozvoj inteligentných miest, lepšie riadenie zdrojov a zlepšenie ochrany životného prostredia; zdôrazňuje predovšetkým príležitosti, ktoré prináša digitalizácia energetického sektoru prostredníctvom inteligentných meračov, inteligentných sietí a dátových stredísk pre efektívnejšiu a flexibilnejšiu výrobu energie; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev a víta iniciatívy Komisie v tejto súvislosti;

102.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zabezpečiť, aby každý vedecký výskumný projekt, ktorý je aspoň z 50 % financovaný z verejných zdrojov, bol prístupný a bezplatný v digitálnej podobe v primeranom časovom rámci, ktorý nebude ohrozovať hospodárske a sociálne prínosy vrátane využívania vydavateľstiev v tejto súvislosti;

103.  vyzýva Komisiu, aby do marca 2016 spolu so všetkými relevantnými expertmi vrátane výskumných pracovníkov, občianskej spoločnosti a verejného a súkromného sektoru vykonala rozsiahle a transparentné preskúmanie veľkých dát (big data) s cieľom predvídať potreby technológií veľkých dát, ako aj potreby pre výpočtovú infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o európske superpočítače, a to vrátane lepších podmienok v rámci neregulačného a existujúceho regulačného rámca pre rast a inovácie v tomto odvetví a v záujme maximalizácie príležitostí a riešenia možných rizík a výziev pri budovaní dôvery napríklad v súvislosti s prístupom k údajom, bezpečnosťou a ochranou údajov;

104.  žiada vypracovanie nadčasového a technologicky neutrálneho európskeho prístupu a ďalšiu integráciu jednotného trhu súvisiacu s internetom vecí a priemyselným internetom s transparentnou stratégiou pre určovanie noriem a interoperabilitu a posilnenie dôvery v tieto technológie prostredníctvom cielených a štandardných opatrení v oblasti bezpečnosti, transparentnosti a súkromia; víta iniciatívu „voľného toku údajov“, ktorá by na základe komplexného posúdenia mala objasniť pravidlá používania, prístupu a vlastníctva údajov, pri zohľadnení obavy z vplyvu požiadaviek na lokalizáciu údajov na fungovanie jednotného trhu, a uľahčiť zmenu poskytovateľov služieb s cieľom zabrániť viazanosti na určitého poskytovateľa a deformácii trhu;

105.  domnieva sa, že vo verejnej správe by sa mal štandardne využívať prístup otvorených údajov; naliehavo vyzýva, aby sa dosiahol pokrok v otázke rozsahu a rýchlosti uvoľňovania informácií ako otvorených údajov, identifikovania kľúčových súborov údajov, ktoré sa majú sprístupniť, v otázke podpory opätovného použitia otvorených údajov v otvorenej forme, ich prínosu pre rozvoj inovatívnych služieb vrátane cezhraničných riešení, transparentnosti a prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť;

106.  uznáva rastúce obavy spotrebiteľov v EÚ v súvislosti s používaním a ochranou osobných údajov poskytovateľmi online služieb, keďže majú rozhodujúci význam pri budovaní dôvery spotrebiteľov v digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje dôležitú úlohu aktívnych spotrebiteľov pri posilňovaní hospodárskej súťaže; zdôrazňuje tým, aké dôležité je pre spotrebiteľov, aby boli lepšie informovaní o používaní svojich údajov, najmä v prípade služieb poskytovaných výmenou za údaje a ich práva na prenosnosť údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá v oblasti kontroly prenosnosti údajov v súlade s kľúčovou zásadou, že občania by mali mať kontrolu nad svojimi údajmi;

107.  vyjadruje presvedčenie, že súlad s právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a účinné záruky ochrany súkromia a bezpečnosti v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane osobitných ustanovení týkajúcich sa ochrany detí ako zraniteľných spotrebiteľov, sú rozhodujúce pre zvyšovanie dôvery občanov a spotrebiteľov v odvetvie hospodárstva založené na údajoch; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o úlohe údajov a význame výmeny údajov pre spotrebiteľov v súvislosti s ich základnými právami a v rámci hospodárstva a stanoviť pravidlá upravujúce vlastníctvo údajov a kontrolu občanov nad svojimi osobnými údajmi; zdôrazňuje úlohu individuálne zameraných služieb a produktov, ktoré by sa mali pripravovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov; žiada podporu štandardnej ochrany súkromia a ochranu súkromia už v štádiu návrhu, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na inovácie a hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nediskriminačný prístup k spracúvaniu všetkých údajov; zdôrazňuje, že najmä pre malé a stredné podniky je dôležité uplatňovať prístup založený na riziku, ktorý pomáha odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž a poskytuje právnu istotu, a tiež zabezpečiť demokratický dohľad a nepretržité monitorovanie zo strany verejných orgánov; zdôrazňuje, že osobné údaje potrebujú osobitnú ochranu a uznáva, že zavedenie dodatočných záruk, ako sú pseudonymizácia a anonymizácia, môže zvýšiť ochranu tam, kde sa osobné údaje používajú v aplikáciách veľkých dát a poskytovateľmi online služieb;

108.  konštatuje, že Komisia vo svojom hodnotení smernice o databázach považuje túto smernicu za prekážku pre rozvoj európskeho hospodárstva založeného na údajoch; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na možnosti politiky zrušila smernicu 9/96/ES;

4.2. Posilňovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom interoperability a normalizácie

109.  domnieva sa, že európsky plán normalizácie IKT a revízia rámca interoperability vrátane poverení Komise pre európske normalizačné organizácie, by mali byť súčasťou európskej digitálnej stratégie na dosiahnutie úspor z rozsahu, úspor v rozpočte a zlepšenia konkurencieschopnosti európskych spoločností a zvýšenie medziodvetvovej a cezhraničnej interoperability tovarov a služieb prostredníctvom rýchlejšieho zadefinovania dobrovoľných, trhovo orientovaných a globálnych noriem otvoreným a konkurencieschopným spôsobom, ktoré dokážu MSP ľahko realizovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby procesy štandardizácie zahŕňali všetky príslušné zainteresované strany, pritiahli najlepšie technológie a zabránili riziku vytvárania monopolov alebo uzavretých hodnotových reťazcov, najmä pre MSP a začínajúce podniky, a aby na medzinárodnej úrovni aktívne podporovala európske normy vzhľadom na globálny charakter iniciatív normalizácie IKT;

110.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili podiel voľne dostupného a slobodného softvéru a jeho opätovné používanie v rámci orgánov verejnej správy a medzi nimi ako riešenie na zvýšenie interoperability;

111.  konštatuje, že Komisia v súčasnosti konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi o zavedení palubnej interoperabilnej, normalizovanej a bezpečnej platformy s otvoreným prístupom, pre možné budúce aplikácie alebo služby, ako to požaduje Parlament v nariadení o systéme eCall; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že táto platforma nebude obmedzovať inovácie, voľnú hospodársku súťaž a možnosť výberu pre spotrebiteľov;

112.  vyzýva Komisiu, s prihliadnutím na rýchlo sa šíriace inovácie v sektore dopravy, aby vypracovala koordinovanú stratégiu o prepojení v tomto sektore a najmä vytvorila regulačný rámec pre prepojené vozidlá s cieľom zabezpečiť interoperabilitu s rôznymi službami, vrátane diagnostiky a údržby na diaľku, v záujme podpory spravodlivej hospodárskej súťaže a uspokojenia naliehavej potreby výrobkov, ktoré sú v súlade s požiadavkami kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov, a aby zároveň zabezpečila fyzickú bezpečnosť pasažierov; je presvedčený, že partnerstvá medzi automobilovým a telekomunikačným odvetvím sú potrebné v záujme zabezpečenia toho, aby sa prepojené vozidlá a infraštruktúra týkajúca sa prepojených vozidiel vyvíjali na základe spoločných noriem v celej Európe;

4.3. Inkluzívna elektronická spoločnosť (e-society)

113.  konštatuje, že internet a IKT majú obrovský vplyv na emancipáciu žien a dievčat; uznáva, že účasť žien v digitálnom sektore EÚ má pozitívny vplyv na európsky HDP; zdôrazňuje výrazný potenciál žien inovátoriek a podnikateliek a úlohu, ktorú môžu zohrávať v digitálnej transformácii; zdôrazňuje potrebu prekonania rodových stereotypov a plne podporuje digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, ako aj integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti;

114.  uznáva potenciál jednotného digitálneho trhu zabezpečiť prístup a účasť pre všetkých občanov vrátane osôb s osobitnými potrebami, starších ľudí, menšín a iných občanov patriacich do zraniteľných skupín, pokiaľ ide o všetky aspekty digitálneho hospodárstva, vrátane produktov a služieb chránených autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami, najmä prostredníctvom rozvoja inkluzívnej digitálnej spoločnosti a zabezpečenia toho, aby všetky programy elektronickej verejnej správy boli plne prístupné; je hlboko znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o ratifikáciu Marakéšskej zmluvy, a nalieha na je urýchlenú ratifikáciu; nalieha v tejto súvislosti na rýchle prijatie návrhu smernice o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora;

4.3.1. Digitálne zručnosti a znalosti

115.  poukazuje na skutočnosť, že nesúlad medzi ponukou a dopytom, pokiaľ ide o zručnosti, predstavuje problém z hľadiska rozvoja digitálneho hospodárstva, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti Únie a vyzýva Komisiu, aby ako naliehavú prioritu vypracovala stratégiu v oblasti zručností, ktorá tento nedostatok odstráni; vyzýva Komisiu, aby použila rozpočtové prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na podporu združení (tzv. grassroots movements), ktoré sprostredkúvajú digitálne zručnosti znevýhodneným mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu sprístupňovaním priestorov;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili mediálnu a internetovú gramotnosť pre všetkých občanov EÚ, najmä pre zraniteľné skupiny ľudí, prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení a investovania do vytvárania európskych sietí na výučbu mediálnej gramotnosti; zdôrazňuje, že schopnosť samostatne a kriticky používať médiá a nakladať s nadmerným množstvom informácií si vyžaduje celoživotné vzdelávanie zahŕňajúce všetky generácie, ktoré podlieha neustálym zmenám, a že táto schopnosť umožňuje všetkým generáciám osvojiť si primerané a nezávislé nakladanie s nadmerným množstvom informácií; poukazuje na to, že tým, že sa profily pracovných miest a zručností stali komplexnejšími, sa na odbornú prípravu, ako aj na ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie kladú nové nároky – najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

117.  nabáda členské štáty, aby integrovali nadobúdanie digitálnych zručností do školských osnov, zlepšili potrebné technické vybavenie a podporovali spoluprácu medzi univerzitami a technickými vysokými školami s cieľom rozvíjať spoločné osnovy v oblasti elektronického vzdelávania, ktoré sú uznané v systéme ECTS; zdôrazňuje, že osnovy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť zamerané na rozvoj kritického myslenia v prístupe k používaniu a dôkladnému pochopeniu nových médií, digitálnych a informačných zariadení a rozhraní, aby ľudia mohli byť aktívnymi používateľmi nových technológií, a nie iba koncovými používateľmi; zdôrazňuje význam náležitej odbornej prípravy učiteľov v oblasti digitálnych zručností, spôsobov efektívnej výučby vrátane úspešnej výučby hravou formou a využívania týchto zručností v procese učenia vo všeobecnosti prostredníctvom zatraktívnenia odborov matematiky, IT a vedy a technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum o účinkoch digitálnych médií na duševné schopnosti;

118.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a nové možnosti ich financovania, aby sa zabezpečilo, že pracovníci, najmä tí menej kvalifikovaní, budú mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so súkromným sektorom vyvinuli ľahko dostupné, štandardizované a certifikované školenia online a inovatívne a dostupné programy výučby e-zručností s cieľom sprostredkovať účastníkom určité minimálne množstvo digitálnych zručností; nabáda členské štáty, aby z týchto online kurzov urobili neoddeliteľnú súčasť záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali základ pre vzájomné uznávanie digitálnych zručností a kvalifikácií prostredníctvom vytvorenia európskeho systému certifikácie alebo klasifikácie podľa príkladu spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové vzdelávanie a výučbu; zdôrazňuje, že cezhraničný prístup k obsahu prospieva ku kultúrnej rozmanitosti a mnohojazyčnosti Európy;

119.  víta skutočnosť, že na európskej úrovni bol naštartovaný projekt s názvom Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta, nabáda podniky, aby sa do tohto projektu zapojili a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili aktívnu účasť MSP; víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o vytvorení nových systémov ukladania poznatkov pre verejný sektor prostredníctvom certifikovaných cloudových technológií a hĺbkovej analýzy údajov a textu, ktoré sú certifikované a zabezpečené legislatívou v oblasti ochrany údajov; domnieva sa, že používanie takýchto technológií si vyžaduje osobitnú odbornú prípravu v oblasti knihovníctva, archivácie a dokumentácie; navrhuje, aby sa digitálne formy spolupráce a spoločnej komunikácie vyučovali a uplatňovali na základe využívania a vývoja CC-licencií bez ohľadu na štátne a jazykové hranice pri vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj vo verejných výskumných zariadeniach, a aby sa presadzovali pri verejných súťažiach; poukazuje na kľúčovú úlohu duálneho vzdelávania;

120.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že pracovná sila v EÚ vrátane „digitálnej pracovnej sily“ pracujúcej v neštandardných formách zamestnania bude mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli práva, ktoré pracovníkom zaručujú minimálne nároky na platené študijné voľno ako opatrenie na zlepšenie prístupu pracovníkov ku vzdelávaniu a k odbornej príprave;

4.3.2. Elektronická verejná správa

121.  domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je prioritou pre inovácie, pretože má pákový efekt vo všetkých odvetviach hospodárstva a zvyšuje efektívnosť, interoperabilitu a transparentnosť, znižuje náklady a administratívnu záťaž, umožňuje lepšiu spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy a poskytuje lepšie, jednoduchšie a personalizovanejšie služby pre všetkých občanov a podniky vzhľadom na možnosti, ktoré ponúkajú digitálne sociálne inovácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby išla príkladom, pokiaľ ide o oblasť elektronickej verejnej správy, a spolu s členskými štátmi vypracovala ambiciózny a komplexný akčný plán elektronickej verejnej správy; vyjadruje presvedčenie, že tento akčný plán by mal vychádzať z potrieb používateľov a najlepších postupov vrátane kritérií pre pokrok, postupného sektorového prístupu pre uplatňovanie zásady „len raz“ vo verejnej správe, podľa ktorej by sa od občanov a podnikov nemali požadovať informácie už raz poskytnuté verejným orgánom, pričom sa zabezpečí súkromie občanov a vysoká úroveň ochrany údajov v súlade s požiadavkami a zásadami balíka o reforme ochrany údajov EÚ a plne v súlade s Chartou základných práv, ako aj vysokou úrovňou bezpečnosti týkajúcou sa týchto iniciatív; domnieva sa, že by sa ním malo takisto zabezpečiť úplné cezhraničné zavádzanie silného šifrovania elektronickej identifikácie a elektronických podpisov, najmä prostredníctvom rýchleho vykonávania nariadenia eIDAS a zvýšenej dostupnosti online verejných služieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali občania a podniky prístup k navzájom prepojeným obchodným registrom;

122.  vyzýva na vytvorenie komplexnej a plne dostupnej jednotnej digitálnej brány, stavajúc na už existujúcich iniciatívach a sieťach, ako jednotného koncového digitálneho procesu pre zriaďovanie a prevádzku podnikov v celej EÚ od online zakladania podnikov cez názvy domén, výmenu informácií o súlade, uznávanie elektronických faktúr, podávanie daňových priznaní, zjednodušený online systém DPH, online informácie o zhode výrobkov, najímanie zdrojov a vysielanie pracovníkov, práva spotrebiteľov, prístup k spotrebiteľským a obchodným sieťam až po oznamovacie postupy a mechanizmy urovnávania sporov;

123.  vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zabezpečili budovanie jednotných kontaktných miest podľa smernice o službách a aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich efektívneho fungovania a tým uvoľnili ich plný potenciál;

124.  je znepokojený tým, že cloudové infraštruktúry pre výskumných pracovníkov a univerzity sú rozdrobené; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vypracovala akčný plán, ktorý by viedol k vytvoreniu otvoreného a jednotného cloudu pre vedu do konca roka 2016, ktorý by mal plynulo integrovať už existujúce siete, dátové a vysokovýkonné počítačové systémy a služby elektronickej infraštruktúry naprieč vedeckými oblasťami v rámci spoločných politík, noriem a investícií;; domnieva sa, že tento cloud by mal slúžiť ako stimul na rozvoj cloudov aj v iných oblastiach, než je veda, na lepšie prepojenie inovačných centier a ekosystémov pre začínajúce podniky a na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a priemyslom pri komerčnom využívaní technológií, v súlade s príslušnými pravidlami v oblasti dôvernosti informácií a na uľahčenie medzinárodnej koordinácie a spolupráce v tejto oblasti;

125.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili svoj záväzok voči cieľom stratégie EÚ 2020 v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú základnými piliermi konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, prostredníctvom komplexného prístupu k otvorenej vede, otvoreným inováciám, otvoreným údajom a prenosu poznatkov; domnieva sa, že by to malo zahŕňať revidovaný právny rámec pre analýzu textu a údajov na účely vedeckého výskumu, zvýšené využívanie bezplatného a slobodného softvéru, a to najmä vo vzdelávacích zariadeniach a verejnej správe a ľahší prístup malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov k financovaniu v rámci Horizontu 2020 prispôsobenému krátkym inovačným cyklom v odvetví IKT; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam všetkých príslušných iniciatív, od verejno-súkromných partnerstiev a inovačných klastrov po európske technologické a vedecké parky, najmä v menej industrializovaných regiónoch Európy, a akcelerátorov začínajúcich podnikov a spoločných technologických platforiem, ako aj schopnosti získať licencie pre patenty nevyhnutné pre normu, v rámci obmedzení právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných podmienok, s cieľom zachovať stimuly výskumu a vývoja a normalizácie a podporiť inovácie;

126.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na uplatňovanie ustanovení v oblasti elektronického obstarávania, ako aj zavedenie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (pasu PP) s cieľom uľahčiť celkový hospodársky prínos, a tiež prístup na trh EÚ pre všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá výberu, vylúčenia a vyhodnotenia ponúk; zdôrazňuje povinnosť verejných obstarávateľov uvádzať hlavné dôvody svojich rozhodnutí nerozdeliť zákazky na viacero častí v súlade s existujúcimi právnymi predpismi, aby sa zlepšil prístup inovačných podnikov a MSP na trhy verejného obstarávania;

4.4. Medzinárodný rozmer

127.  zdôrazňuje dôležitosť úplne nezávislej štruktúry správy internetu, aby sa internet zachoval ako transparentný a inkluzívny model multilaterálnej správy založenej na zásade, že internet je jedinečná, otvorená, bezplatná a stabilná platforma; považuje preto za zásadné, aby sa oneskorenie v prechode správcovstva ICAAN využilo na tento účel; je pevne presvedčený, že je potrebné vziať do úvahy globálny rozmer internetu vo všetkých príslušných politikách EÚ a vyzýva ESVČ, aby v plnej miere využila príležitosti, ktoré jej ponúka digitalizácia, pri vytváraní súdržnej vonkajšej politiky, zabezpečila, aby bola EÚ zastúpená v platformách internetovej správy a aby jej hlas zaznieval na globálnych fórach hlasnejšie, a to najmä pri stanovovaní noriem, pokiaľ ide o toky údajov, pri príprave na zavedenie 5G a v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

128.  uznáva globálny charakter dátového hospodárstva; pripomína, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu závisí od voľného toku údajov v rámci Európskej únie i mimo nej; žiada preto, aby EÚ a členské štáty v spolupráci s tretími krajinami v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a existujúcou judikatúrou EÚ v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh vykonávali počas tejto spolupráce opatrenia na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany údajov a bezpečných medzinárodných presunov údajov;

129.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia 6. mája 2015 prijala návrh oznámenia s názvom Digitálna agenda pre Európu, ktorý zahŕňa 16 iniciatív, ktoré sa majú uskutočniť do konca roka 2016. Porovnaním jednotného digitálneho trhu s jednotným trhom si zákonodarcovia EÚ uvedomili nesmierne možnosti pre podnikateľov a podniky v EÚ, aby prosperovali, a pre pracovný trh EÚ, aby sa úplne zotavil z dôsledkov hospodárskej krízy a následných opatrení. Inovácia v digitálnom sektore neustále mení spôsob, ako občania komunikujú, ako sa delia, ako spotrebúvajú a dokonca ako sa správajú, a preto prináša nové príležitosti pre podniky aj pre používateľov. Intenzívnejšie využívanie digitálnych technológií môže okrem toho zlepšiť prístup občanov k informáciám a kultúre, zlepšiť ich pracovné príležitosti a poskytnúť im širší výber výrobkov. Má tiež potenciál na modernizáciu a zlepšenie správy a administratívy v EÚ a jej členských štátoch. Podpora dynamického hospodárstva je nevyhnutná na rozvoj inovácií a rozmach inovatívnych spoločností. Preto by mala byť v stredobode pozornosti Európskej komisie a členských štátov. Takisto je potrebné urobiť viac pre podporu podnikateľskej kultúry vrátane inovatívnych podnikateľských modelov a pre lepšie prepojenie mnohých úspešných inovačných centier v Európe.

Stratégia v oblasti jednotného digitálneho trhu je rozdelená do troch častí: 1) Prístup: lepší prístup pre spotrebiteľov a podniky k digitálnemu tovaru a službám v celej Európe; 2) Prostredie: vytvorenie správnych a rovnakých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a inovatívnych služieb; 3) Hospodárstvo a spoločnosť: maximalizácia rastového potenciálu digitálneho hospodárstva. Táto správa reaguje na 16 návrhov predložených Európskou komisiou, ďalej analyzuje opatrenia, ktoré treba prijať na dobudovanie jednotného digitálneho trhu, ako aj dôsledky zavedenia jednotného digitálneho trhu na spoločnosť a hospodárstvo ako celok.

Právne predpisy v oblasti online predaja

Komisia identifikuje chýbajúci spoločný súbor pravidiel pre cezhraničný online predaj ako jednu z hlavných prekážok pre MSP a spotrebiteľov, aby mohli predávať alebo nakupovať online a v celej EÚ. Ďalej Komisia uvádza, že dôležité aspekty právnych predpisov v oblasti predaja online a offline už boli buď úplne alebo čiastočne harmonizované prostredníctvom smernice o predaji spotrebného tovaru a smernice o oneskorených platbách, zatiaľ čo online predaj digitálneho obsahu zostáva z väčšej časti neregulovaný, či už v právnych predpisoch EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisoch. Pokiaľ ide o poslednú uvedenú regulačnú oblasť, treba vziať do úvahy, že trh s online digitálnym obsahom neprestajne rastie. v súčasnosti má spotrebiteľ kupujúci hmatateľný digitálny obsah prístup k celej škále práv, zatiaľ čo spotrebiteľ kupujúci rovnaký digitálny obsah dodaný elektronickými prostriedkami ho nemá.

Pokiaľ ide o hmotný tovar, Európska komisia navrhuje, že najpraktickejším prostriedkom proti neochote európskych obchodníkov a spotrebiteľov zapojiť sa do cezhraničného obchodu je priznať prednosť právnym predpisom krajiny, v ktorej sídli predajca, a zároveň stanoviť „spoločný súbor pravidiel“.

Z tohto prístupu vyplýva nebezpečenstvo navrhnutia odľahčenej verzie spoločných európskych právnych predpisov v oblasti online predaja, a teda voliteľného právneho režimu. Európska vzorová zmluva obsahujúca „hlavné práva a povinnosti strán kúpnopredajnej zmluvy“ pre cezhraničný a tuzemský online predaj nie je v súlade s tvorbou sekundárneho práva EÚ – ktoré v zásade tvoria nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská (článok 288 ZFEÚ). To naznačuje prinajmenšom na začiatku doplnkový, a teda voliteľný režim. Vzhľadom na už ďalekosiahlu úroveň harmonizácie v oblasti kúpneho práva v EÚ sa úplná harmonizácia kúpneho práva v EÚ zdá byť vhodnejšia, najmä s ohľadom na deklarovaný cieľ oznámenia zlepšiť podmienky pre cezhraničný online predaj.

Lepšie presadzovanie príslušných sekundárnych právnych predpisov

Európska komisia stanovila prevenciu neodôvodneného geografického blokovania a ďalšej diskriminácie spotrebiteľov v cezhraničných situáciách ako jeden zo svojich hlavných cieľov. Diskriminácia spotrebiteľov na základe krajiny pobytu sa deje predovšetkým prostredníctvom odmietnutia uzatvoriť zmluvu a presmerovania na tuzemské webové stránky. Napriek častému výskytu takýchto diskriminačných opatrení, ktoré rozdeľujú jednotný trh a bránia obchodu naprieč štátnymi hranicami, je judikatúra Súdneho dvora relatívne zanedbateľná.

Komisia oznamuje opatrenia najmä v súvislosti s rámcom stanoveným v článku 20 ods. 2 smernice o službách. Opatrenia na presadzovanie prijaté Komisiou by však nemali viesť k nadmernému zaťaženiu mikropodnikov a malých podnikov v tejto konkrétnej oblasti. Komisia by teda pomohla aj identifikovaním a vymedzením skupín prípadov odôvodnenej diskriminácie podľa článku 20 ods. 2 smernice o službách. Ďalším sľubným opatrením by bolo zapojenie siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa v záujme prísnejšieho presadzovania, ktoré je ešte stále veľmi rozdielne. Navyše sa javí ako vhodné objasnenie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

Právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže súvisiace s elektronickým obchodom

Dôležité je, že súčasné nariadenie o skupinových výnimkách v oblasti internetového predaja (článok 4a) a územných obmedzení (článok 4b) sa musí revidovať s cieľom spresniť ho tak, aby bolo ľahšie uplatniteľné maloobchodníkmi a organizáciami na ochranu spotrebiteľov. Hoci územná ochrana povolená podľa tohto nariadenia je obmedzená na „aktívny“ predaj a obmedzenia pasívneho predaja nie sú povolené v žiadnom prípade, príslušné usmernenia o tom, ako možno definovať „pasívny“ predaj, ponechávajú príliš veľký priestor na interpretáciu, a tým podporujú územnú ochranu, a teda porušovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

Elektronická verejná správa

Verejná správa zohráva zásadnú úlohu v inovácii digitálnych služieb, ale aj v ich prijímaní zo strany občanov a podnikov. Prechod na digitálne technológie je príležitosť, ktorú musí verejná správa v Európe využiť na všetkých úrovniach s cieľom modernizovať organizáciu verejnej správy zvýšením efektívnosti v prospech občanov a hospodárskych subjektov, a na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný nový akčný plán pre elektronickú verejnú správu. Investície do digitalizácie verejnej správy prostredníctvom interoperabilných riešení predstavuje spôsob, ako dosiahnuť lepšie verejné výdavky a hlbšie integrovať a prepojiť územia, ľudí a podniky v EÚ.

Zároveň musí byť zámerom všetkých technologických systémov elektronickej verejnej správy posunutie kontroly nad rozhodnutiami bližšie k občanom, čím sa zvýši prístup k službám a ich transparentnosť. Dostupnosť otvorených údajov by sa mala rozšíriť a mali by sa identifikovať kľúčové súbory údajov, ktoré sa uvoľnia. Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi preskúmať uplatňovanie zásady „len raz“ vo verejnej správe, pretože šetrí čas aj náklady. Založenie spoločnosti a dodržiavanie zákonných požiadaviek v celej EÚ by mali byť umožnené prostredníctvom komplexnej jednotnej digitálnej brány umožňujúcej napríklad použitie elektronických podpisov, technológií elektronickej totožnosti, elektronickej fakturácie, prístupu k verejnému obstarávaniu a dodržiavaniu predpisov o DPH. Toto by malo zjednodušiť postupy najmä pre malé podniky a mikropodniky, ktoré chcú pôsobiť a rozširovať sa naprieč hranicami.

Vytvorenie vhodných a rovnakých podmienok pre moderné digitálne siete a inovatívne služby

Digitálna infraštruktúra je základným pilierom digitálneho jednotného trhu. Európska komisia by mala zabezpečiť, aby regulačný rámec stimuloval hospodársku súťaž, a tým aj súkromné investície do sietí. Nevyžaduje si to oslabenie pravidiel hospodárskej súťaže, pretože existuje len málo dôkazov o prepojení medzi zlučovaním spoločností a zvyšovaním investícií. Revízia telekomunikačného rámca by sa mala usilovať zabezpečiť, aby boli pravidlá vhodné pre digitálny vek a podporovali hospodársku súťaž a inovácie v oblasti služieb over-the-top a telekomunikačných operátorov v prospech spotrebiteľov. Stimulácia súkromných investícií do sietí si vyžaduje aj to, aby Európska únia mala harmonizovaný rámec pre prideľovanie frekvenčného spektra, a to v záujme poskytnutia právnej istoty investorom. Európska komisia by mala urýchlene dosiahnuť dynamiku s členskými štátmi, aby sa pokročilo s týmto návrhom. V neposlednom rade by Európska komisia mala navrhnúť jednotný regulačný orgán pre telekomunikácie, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel.

Pokiaľ ide o online platformy, Komisia by sa mala zaoberať hlavnými hnacími silami inovácie a hospodárskej súťaže medzi platformami a v ich rámci a vypracovať politiku vo vzťahu k online platformám orientovanú na budúcnosť a priaznivú k inováciám. Znásobovanie online platforiem vytvorilo hospodársky rast v Európe a otvorilo nové príležitosti pre občanov, spotrebiteľov, malé podniky alebo dokonca mikropodniky – vzhľadom na rozmanitosť a rôznorodosť platforiem. Komisia by takisto mala zvážiť možnosti posilnenia postavenia používateľov týchto platforiem prostredníctvom väčšej transparentnosti, prenosnosti údajov a možnosti prechodu z jednej platformy do druhej, ale aj identifikovať a riešiť prekážky pre rast a rozmach týchto spoločností. Komisia by okrem toho mala analyzovať potrebu ochrany spotrebiteľov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov a v prípadoch, kde je to vhodné a potrebné, predložila návrhy na zabezpečenie primeranosti právneho rámca týkajúceho sa spotrebiteľov v digitálnej oblasti.

Maximalizácia rastového potenciálu digitálneho hospodárstva

Jednou z hlavných kritík stratégie jednotného digitálneho trhu je chýbajúca vízia digitálnej transformácie priemyslu, pretože 75 % pridanej hodnoty digitálneho hospodárstva pochádza z tradičného priemyslu, ale integrácia digitálnych technológií v ňom je naďalej veľmi slabá. Komisia by preto mala vypracovať plán digitálnej transformácie priemyslu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, zvýšiť efektívnosť a využiť nevyužitý potenciál. To si vyžaduje európsky prístup vrátane stratégie stanovovania noriem, ako aj integráciu jednotného trhu v rámci technológií založených na údajoch, napríklad cloudov, internetu vecí a veľkých dát, odstraňovanie obmedzení na voľný tok údajov v Európe a zvýšenie dostupnosti otvorených údajov.

Posilňovanie dôvery v digitálne technológie je nevyhnutné aj pre rozvoj hospodárstva založeného na údajoch. V tejto súvislosti by Komisia mala objasniť pravidlá týkajúce sa vlastníctva údajov a prenosnosti údajov a zabezpečiť, aby občania mali kontrolu nad svojimi vlastnými údajmi. Okrem toho sú potrebné zvýšené verejné a súkromné zdroje na posilnenie bezpečnosti IT a online bezpečnosti, šifrovanie komunikácie, predchádzanie kybernetickým útokom a zvýšenie znalosti základnej bezpečnosti IT medzi používateľmi digitálnych služieb.

16.11.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci(*)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k téme Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Jutta Steinruck

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktoré príjmu, tieto návrhy.

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na postup z vlastnej iniciatívy s názvom Sociálna ochrana pre všetkých vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (2013/2111(INI)),

–  so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pre svoj Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa k integrovanému trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ (2013/2043(INI)),

A.  keďže 35 % populácie EÚ hrozí vylúčenie z jednotného digitálneho trhu, najmä ľuďom starším ako 50 rokov a zdravotne postihnutým osobám;

B.  keďže dopyt po pracovníkoch s digitálnymi zručnosťami narastá približne o 4 % za rok, pričom 47 % pracovnej sily v EÚ nemá dostatočné digitálne zručnosti a nedostatok odborníkov so zručnosťami v oblasti IKT by do roku 2020 mohol presiahnuť 900 000, ak sa nepodniknú nijaké rozhodné kroky;

C.  keďže len 1,7 % podnikov EÚ v plnej miere využíva moderné digitálne technológie, zatiaľ čo 41 % ich nepoužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam z hľadiska zachovania a zlepšenia konkurencieschopnosti EÚ;

D.  keďže cieľmi vnútorného trhu EÚ sú aj podpora sociálnej spravodlivosti a ochrany vymedzené v článku 3 ZEÚ a článku 9 ZFEÚ;

E.  keďže integrácia osôb so zdravotným postihnutím je základným právom Európskej únie a je zakotvená v článku 26 Charty základných práv Európskej únie;

1.  víta stratégiu Komisie pre jednotný digitálny trh, ktorá ponúka príležitosti pre inovácie, rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že digitálna revolúcia podstatne zmení európsky pracovný trh, keďže vzniknú nové pracovné miesta, ktoré si budú vyžadovať digitálne zručnosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné formovať jeho rozvoj sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom;

2.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že stratégia jednotného digitálneho trhu Komisie sa obmedzuje predovšetkým na technické hľadiská; žiada, aby sa zohľadňovala digitálna revolúcia, ktorá je kľúčovou hnacou silou pri vytváraní nových foriem života a práce; zdôrazňuje, že v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu je potrebné prihliadať na sociálne otázky, aby sa plne využil súvisiaci potenciál rastu a zamestnanosti;

3.  poukazuje na to, že digitálna revolúcia už v niektorých segmentoch do veľkej miery zmenila pracovný trh a tento trend sa v nadchádzajúcich rokoch zintenzívni; zdôrazňuje, že digitalizácia na jednej strane vytvára nové obchodné modely a nové pracovné miesta, najmä pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ale aj pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale na druhej strane vedie k presunu pracovných miest alebo časti práce do krajín s nízkymi nákladmi na prácu; poukazuje na to, že v dôsledku automatizácie môžu niektoré pracovné miesta dokonca úplne zaniknúť, najmä pokiaľ ide o stredne kvalifikovanú pracovnú silu;

4.  uznáva, že jednotný digitálny trh sa môže stať skutočnosťou len vtedy, keď všetky regióny EÚ, teda mestá aj vidiek, budú mať prístup k vysoko výkonnej širokopásmovej infraštruktúre;

5.  domnieva sa, že prekážky digitálneho a cezhraničného podnikania bránia rastu a tvorbe pracovných miest;

6.  vo vedomej, cielenej digitalizácii práce vidí veľkú príležitosť na vytvorenie novej pracovnej kultúry v Európe;

7.  konštatuje, že začínajúce podniky sú dôležitou hnacou silou čistej tvorby pracovných miest v celej EÚ a že v čase vysokej nezamestnanosti ponúka jednotný digitálny trh v mnohých členských štátoch jedinečnú príležitosť pre MSP, mikropodniky a začínajúce podniky na stimuláciu rastu a tvorby pracovných miest;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť rozsiahly a prosperujúci jednotný digitálny trh, v rámci ktorého budú odstránené zbytočné prekážky, aby mali spotrebitelia a podniky príležitosti a odvahu pôsobiť v celej EÚ, vďaka čomu vzniknú nové, dlhodobé a udržateľné pracovné príležitosti;

9.  poukazuje na súčasný trend spoločností, ktoré presúvajú výrobu a služby späť do Európy, a na súvisiace príležitosti vznikajúce v oblasti tvorby pracovných miest; domnieva sa, že dokončenie jednotného digitálneho trhu môže pomôcť urýchliť tento trend obnovy pracovných miest;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby politiky zamestnanosti a sociálne politiky v plnom rozsahu zodpovedali možnostiam digitálnej inovácie a podnikania v tejto oblasti, aby sa využívali príležitosti a riešili potenciálne riziká, ktoré s tým môžu byť spojené; uznáva, že možno bude potrebné upraviť politiku práce a sociálnu politiku; poukazuje na to, že stratégia jednotného digitálneho trhu by sa mala zaoberať aj opatreniami zameranými na riešenie špecifických problémov pracovného trhu, ako sú integrácia osôb so zdravotným postihnutím, nezamestnanosť mládeže a dlhodobá nezamestnanosť, sociálny dumping a demografické zmeny; domnieva sa, že na odstránenie prekážok podnikania v digitálnej oblasti a cezhraničného podnikania je potrebná digitálna infraštruktúra, ako sú výkonné širokopásmové siete;

11.  požaduje pravidelnú výmenu najlepších postupov všetkých príslušných zúčastnených strán vrátane sociálnych partnerov, s cieľom prediskutovať, ako možno rozvinúť takúto európsku digitálnu víziu a sformovať budúcu digitálnu Európu a ako na základe jasného plánu navrhnúť priemysel 4.0, pracoviská 4.0 a inteligentné digitálne služby;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky nové politické iniciatívy boli naklonené inováciám a boli podrobené digitálnemu záťažovému testu v rámci posúdenia ich vplyvu a aby sa uskutočnila revízia súčasných právnych predpisov, a to aj v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, aby sa zabezpečilo, že stále zodpovedajú účelu digitálneho veku;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a podľa potreby orgánmi regionálnej a miestnej správy pravidelne vykonávali posúdenie vplyvu digitalizácie na počet pracovných miest a typy pracovných príležitostí a aby určili zdroje informácií o nových formách zamestnania, ako sú crowdsourcing a skupinové zamestnávanie (crowdworking), ako aj o ich účinkoch na pracovný a súkromný život vrátane rodinného života a o súboroch zručností potrebných na využívanie týchto príležitostí;

14.  poukazuje na to, že tým, že sa profily pracovných miest a zručností stali komplexnejšími, na odbornú prípravu, ako aj na ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sa kladú nové nároky – najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) – s cieľom presadzovať digitálnu gramotnosť, prekonať rodový rozdiel a preklenúť generačnú priepasť, najmä v prípade znevýhodnených osôb v tejto súvislosti; zdôrazňuje význam lepšej súčinnosti sociálnych partnerov a rôznych vzdelávacích inštitúcií odbornej prípravy s cieľom aktualizovať obsah kurzov a vypracovať stratégie v oblasti zručností a prepojiť tak oblasť vzdelávania s pracovnou oblasťou;

15.  upozorňuje na to, že v získavaní zručností existujú podľa Komisie významné nedostatky; poukazuje na to, že nesúlad medzi ponukou a dopytom, pokiaľ ide o zručnosti, predstavuje problém z hľadiska rozvoja digitálneho hospodárstva, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala stratégiu v oblasti zručností, ktorá môže odstrániť ich nedostatok;

16.  uznáva, že digitalizácia povedie k štrukturálnej zmene; poukazuje na to, že štrukturálna zmena je neustály proces, a že digitálne zručnosti sú flexibilnejšie, pokiaľ ide o rôzne potreby priemyslu, a štrukturálna zmena ich menej ovplyvňuje;

17.  vyzýva členské štáty, aby prispôsobili vzdelávacie systémy tam, kde je to potrebné, aby podporovali výučbu a záujem o matematiku, informatiku, vedu a techniku vo všetkých vzdelávacích inštitúciách a vytvárali stimuly pre ženy, aby pôsobili v oblasti IKT; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali digitálne zručnosti učiteľov v rámci ich odbornej prípravy;

18.  pripomína, že ženy nie sú dostatočne zastúpené v oblasti informačných a komunikačných technológií; poukazuje na to, že ženy v Európe, ktoré študujú nezvyčajné predmety súvisiace s IKT, si zriedkavo nájdu zamestnanie v tomto odvetví a málokedy zastávajú vedúce pozície v technologických spoločnostiach; vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodového rozdielu v odvetví IKT prostredníctvom vytvárania väčšieho množstva stimulov pre ženy, aby sa zamestnali v tomto odvetví;

19.  ďalej poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že pracovná sila v EÚ vrátane „digitálnej pracovnej sily“ pracujúcej v neštandardných formách zamestnania bude mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné pre všetkých pracovníkov; domnieva sa, že sú potrebné nové možnosti financovania celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre mikropodniky a malé podniky;

20.  zdôrazňuje, že osnovy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť zamerané na rozvoj kritického myslenia pri prístupe k používaniu a dôkladnému pochopeniu nových médií, digitálnych a informačných zariadení a rozhraní, aby ľudia mohli byť aktívnymi používateľmi nových technológií, a nie iba koncovými používateľmi;

21.  konštatuje, že v záujme zabezpečenia úspešného prechodu zo vzdelávania alebo odbornej prípravy do zamestnania je mimoriadne dôležité vybaviť ľudí prenosnými zručnosťami, ktoré im umožnia prijímať informované rozhodnutia a rozvíjať zmysel pre iniciatívu a sebauvedomenie, čo je tiež dôležité na to, aby mohli využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh; preto vyzýva členské štáty, aby zvážili výhody celkovej zmeny koncepcie vzdelávacích systémov, osnov odbornej prípravy a pracovných metód holistickým a ambicióznym spôsobom v záujme náležitého riešenia výziev a príležitostí digitálnej revolúcie;

22.  vyzýva členské štáty, aby zamestnávateľom vyčlenili prostriedky zo všetkých možných dostupných fondov, aby mohli vo väčšej miere investovať do vzdelávania svojich zamestnancov s nižšou kvalifikáciou v oblasti digitálnych zručností alebo zamestnávať zamestnancov s nižšou kvalifikáciou s prísľubom ďalšieho vzdelávania financovaného z týchto prostriedkov; konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli práva, ktoré pracovníkom zaručujú minimálne nároky na platené študijné voľno ako opatrenie na zlepšenie prístupu pracovníkov ku vzdelávaniu a k odbornej príprave; preto vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zvážili, či by takéto práva mohli byť zavedené aj v ich krajinách;

23.  vyzýva Komisiu, aby okrem iného použila prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na podporu združení (tzv. grassroots movements), ktoré sprostredkúvajú digitálne zručnosti znevýhodneným mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu sprístupňovaním priestorov;

24.  zdôrazňuje, že v digitalizovanej oblasti musí byť normou celoživotné vzdelávanie pracovníkov všetkých vekových skupín;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so súkromným sektorom vyvinuli bezplatné, voľne dostupné, štandardizované a certifikované školenia on-line s cieľom sprostredkovať účastníkom minimum digitálnych zručností; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli inovačné a dostupné programy odbornej prípravy v oblasti elektronických zručností, v ktorých budú plne zohľadnené potreby ľudí, ktorí sú najviac vylúčení z pracovného trhu;

26.  nabáda členské štáty, aby boli tieto kurzy on-line neoddeliteľnou súčasťou záruky pre mladých ľudí;

27.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi univerzitami a odbornými školami s cieľom vypracovať spoločné osnovy v oblasti elektronického vzdelávania a udeliť úspešným študentom ECTS kredity za študijné programy, kurzy alebo ich čiastočné ukončenie;

28.  víta skutočnosť, že na európskej úrovni bol naštartovaný projekt s názvom Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta, a podporuje podniky, aby sa do tohto projektu zapojili; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili aktívnu účasť MSP v tejto koalícii; poukazuje na potrebnú úlohu súkromného sektora, pokiaľ ide o odstránenie rozdielov vo vzdelávaní v oblasti digitálnych zručností, a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu duálneho vzdelávania; víta kampaň Komisie zameranú na elektronické zručnosti a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby ich ďalej rozvíjali v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a podnikmi; vyzýva celoeurópsku Veľkú koalíciu pre digitálne pracovné miesta, aby vypracovala odporúčania súvisiace s novými formami učenia, t. j. učenie sa on-line, krátke kurzy navrhnuté zamestnávateľom atď. s cieľom udržať krok s rozvíjajúcou sa digitálnou technológiou a zmenami;

29.  pripomína Komisii, že dlho sľubovaný a dlho očakávaný európsky akt o dostupnosti bude realizovateľný iba v inkluzívnej digitálnej spoločnosti, v ktorej sa zohľadňuje potreba rovnakého prístupu k platformám pre používateľov so zdravotným postihnutím; okrem toho zdôrazňuje, že digitálnu rozmanitosť nesmie sprevádzať vylúčenie ľudí so zdravotným postihnutím;

30.  je presvedčený, že dostupnosť sa najlepšie dosiahne a bude nákladovo najefektívnejšia vtedy, keď sa zahrnie od samého začiatku s použitím univerzálneho prístupu, a že predstavuje aj potenciálnu obchodnú príležitosť;

31.  vyzýva Komisiu, aby prijala akt o dostupnosti, ktorý ľuďom so zdravotným postihnutím zaručí dostupnosť on-line tovarov a služieb;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii jednotného digitálneho trhu pre Európu, ktorú uverejnila Komisia, sa vôbec nezohľadňuje potreba zaistiť pre všetkých plnohodnotný, rovnocenný a neobmedzený prístup k novým digitálnym technológiám, trhom a telekomunikáciám, a to najmä pokiaľ ide o ľudí so zdravotným postihnutím;

33.  zdôrazňuje význam „práce 4.0“ a jej digitálnej budúcnosti pri vytváraní pracovného prostredia priaznivého pre rodiny a dosiahnutí lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

34.  zdôrazňuje potenciál digitalizácie pri zavádzaní flexibilných foriem zamestnávania, a najmä pri uľahčovaní návratu žien, ktoré ukončili materskú dovolenku, na pracovný trh;

35.  poukazuje na to, že digitálna revolúcia mení aj spôsob práce, čo vedie k nárastu počtu atypických a flexibilných pracovných vzťahov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili potrebu modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania, s cieľom udržiavať krok s takýmito zmenami a nabádať sociálnych partnerov k tomu, aby aktualizovali existujúce kolektívne dohody, aby existujúce normy ochrany na pracovisku bolo možné zachovať aj v digitálnom pracovnom prostredí;

36.  uznáva, že pružný pracovný režim má pre niektorých ľudí pozitívne účinky, pretože im umožňuje dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; poukazuje na výhody vstupu ľudí z vidieckych a hospodársky menej rozvinutých oblastí na digitálny pracovný trh; upozorňuje však na to, že zvyšovanie flexibility v dôsledku digitalizácie by mohlo viesť tiež k nestabilným formám zamestnania; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zachovali súčasné normy, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, minimálne mzdy tam, kde je to vhodné, účasť pracovníkov a ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci;

37.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali stratégie, ktorými sa zabezpečí, aby títo pracovníci – bez ohľadu na to, či majú oficiálny štatút ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo iný štatút – mali náležité práva podľa pracovného práva vrátane práva na kolektívne vyjednávanie;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť pojem „samostatnej zárobkovej činnosti“ s cieľom predchádzať fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu informácií medzi členskými štátmi o rôznych formách samostatnej zárobkovej činnosti, so zreteľom na mobilitu a premiestňovanie digitálnej práce; domnieva sa, že táto problematika by prioritne mala byť zahrnutá do práce platformy proti nelegálnej práci;

39.  zdôrazňuje potenciál hospodárstva založeného na platformách vytvárať pracovné miesta a doplnkový príjem;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné chrániť kontinuitu kultúrnych a tvorivých pracovných miest v digitálnom veku tým, že sa zabezpečí, aby umelci a tvorcovia dostávali primeranú protihodnotu za kultúrne a tvorivé diela šírené na internetových platformách;

41.  zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov si vyžaduje prehodnotenie pracovnej oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoje právne rámce digitálnemu hospodárstvu a najmä hospodárstvu spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby vypracovali stratégie na zabezpečenie dostupnosti všetkých relevantných informácií pre vnútroštátne orgány, ako aj platenia všetkých príspevkov za všetky formy práce;

42.  zdôrazňuje, že harmonizácia doručovania balíkových zásielok zamýšľaná Komisiou by nemala viesť k nižšej sociálnej ochrane a horším pracovným podmienkam doručovateľov balíkov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rešpektovanie práv pracovníkov v tomto odvetví, pokiaľ ide o prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a právo na kolektívne vyjednávanie;

43.  zdôrazňuje, že sloboda združovania, ktorá je základným právom, musí platiť aj pre nové formy zamestnávania vo všetkých odvetviach; zdôrazňuje, že sa to vzťahuje aj na právo na uzatváranie kolektívnych zmlúv v mene pracovníkov a právo na organizovanie pracovníkov;

44.  vyzýva sociálnych partnerov, aby pracovníkom poskytli primerané informácie o pracovných podmienkach a právach pracovníkov v rámci platforiem tzv. crowdworkingu;

45.  ďalej zdôrazňuje, že digitalizácia pracoviska predstavuje pre zamestnávateľov aj zamestnancov nové výzvy, čo sa musí odraziť aj v jasných pravidlách týkajúcich sa ochrany údajov zamestnancov; vyzýva Komisiu, aby podľa základného nariadenia o ochrane údajov v EÚ stanovila prísne minimálne normy; poukazuje na to, že členské štáty musia mať možnosť zavádzať prísnejšie opatrenia, ktoré siahajú nad rámec prísnych minimálnych noriem EÚ;

46.  ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť opatrenia na ochranu údajov zamestnancov, ktoré budú zahŕňať nové formy zhromažďovania údajov; zdôrazňuje, že nové vzťahy medzi ľuďmi a robotmi vytvárajú aj príležitosti na odstránenie prekážok a podporu pri zahrnutí starších a fyzicky alebo mentálne znevýhodnených pracovníkov; upozorňuje na aspekt ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, pokiaľ ide o vzťahy medzi ľuďmi a robotmi;

47.  domnieva sa, že je potrebné posúdiť účinky digitalizácie na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a náležite prispôsobiť existujúce opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti; upozorňuje na možnosť úrazov, ktorým môžu byť ľudia vystavení pri telepráci alebo skupinovom zamestnávaní (crowdworking) z domu; zdôrazňuje, že duševné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia spôsobený neustálou dostupnosťou a ústupom tradičného pracovného času, predstavujú závažné riziko pre pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o vedľajších účinkoch digitalizácie, ako sú vyššia intenzita práce, na psychickú pohodu a súkromný život pracovníkov, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností detí;

48.  vyzýva členské štáty, aby zaistili primerané sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činné osoby a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí sú kľúčovými aktérmi pri nových formách zamestnania;

49.  zdôrazňuje, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu;

50.  uznáva, že pre samostatne zárobkovo činné osoby v členských štátoch existujú veľmi odlišné formy sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy sociálneho zabezpečenia spoločne so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou s cieľom zabezpečiť lepšiu sociálnu ochranu, najmä pokiaľ ide o dôchodky, zdravotné postihnutie, materstvo/otcovstvo, práceneschopnosť a nezamestnanosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Kostadinka Kuneva, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Georges Bach, Amjad Bashir, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, António Marinho e Pinto, Edouard Martin, Joachim Schuster, Michaela Šojdrová, Ivo Vajgl, Flavio Zanonato

Substitutes under Rule 200(2) present for the final vote

Sorin Moisă

16.11.2015

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie(*)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k téme Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Petra Kammerevert

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktoré príjmu, tieto návrhy:

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Amsterdamskej zmluve, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(41),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o hybridnej televízii (Connected TV)(42),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet(43),

A.  keďže digitalizácia ovplyvňuje všetky aspekty života európskych občanov; keďže kultúrny a kreatívny priemysel, najmä audiovizuálne odvetvie so svojou rastúcou ponukou atraktívnych a doplnkových elektronických služieb, vytvára v EÚ významnú kultúrnu a hospodársku hodnotu, zamestnanosť, rast a inovácie; keďže je potrebné výraznejšie podporovať toto odvetvie v jeho úsilí využívať digitálne príležitosti, rozširovať okruh svojich divákov a podporovať rast; a keďže činnosti úzko spojené s autorským právom tvoria významnú časť kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

B.  keďže EÚ sa pristúpením k Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov po boku svojich členských štátov zaviazala zabezpečiť účinné prostriedky na to, aby mediálna rozmanitosť nezávisela iba od ekonomických príležitostí na trhu;

C.  keďže technická konvergencia médií sa medzičasom stala skutočnosťou, najmä v prípade vysielania, tlače a internetu, a keďže európske politiky v oblasti médií, kultúry a sietí musia rýchlo prispôsobiť regulačný rámec týmto novým podmienkam a zabezpečiť zavedenie a vykonávanie jednotnej úrovne regulácie, a to aj so zreteľom na nových účastníkov na trhu z EÚ a tretích krajín;

D.  keďže smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica AVMS) je dôležitá z hľadiska európskej regulácie médií a podpory európskych diel; keďže by mala vychádzať zo zásady technologickej neutrality a zabezpečiť rovnaké podmienky, ako aj lepší prístup k digitálnemu obsahu a digitálnym službám a ich lepšiu vyhľadateľnosť;

E.  keďže transpozícia článku 13 smernice AVMS týkajúceho sa podpory európskych diel zo strany služieb na požiadanie nie je vo väčšine členských štátov dostatočne normatívna na to, aby naplnila cieľ v oblasti kultúrnej rozmanitosti, ktorý je v smernici zakotvený;

F.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je závislý od autorského práva, ktoré si vyžaduje konsolidovaný regulačný rámec na zabezpečenie životaschopnosti, rozširovania a rozmanitosti európskej kultúry; keďže rastúca sila a niekedy dominantné postavenie a obmedzená zodpovednosť sprostredkovateľov internetu môžu ohroziť trvalo udržateľnú tvorbu hodnôt pre autorov a umelcov a majú negatívny vplyv na ich tvorivý potenciál; keďže v štúdii s názvom Teritorialita a jej vplyv na financovanie audiovizuálnych diel (Territoriality and its impact on the financing of audiovisual works) sa zdôrazňuje dôležitá úloha územných licencií vzhľadom na refinancovanie európskych filmov;

1.  víta návrhy Komisie na urýchlenie digitalizácie v EÚ a jej iniciatívy na zjednodušenie cezhraničného prístupu k digitálnemu obsahu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú verejnoprávni vysielatelia a verejnoprávne digitálne služby pre obyvateľstvo, najmä pre ľudí v okrajových regiónoch a pre zraniteľné skupiny(44) ľudí; vyzýva Komisiu, aby lepšie identifikovala osobitné potreby tvorivého priemyslu so zreteľom na rôzne druhy obsahu, tvorivé diela a obchodné modely, a aby ich zohľadnila pri navrhovaní zmien a riešení;

2.  zdôrazňuje duálny charakter audiovizuálnych médií ako kultúrneho a hospodárskeho kapitálu; poznamenáva, že je potrebné, aby budúca regulácia médií na európskej úrovni nevyplývala z nedostatku spôsobov komunikácie, ale hlavne z nutnosti zabezpečiť rozmanitosť, a trvá na tom, že prístup k rozmanitým a kvalitným médiám a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kvalite by nemal závisieť od hospodárskych možností jednotlivca;

3.  nalieha na Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii smernice AVMS zohľadnila technologické zmeny a nové podnikateľské modely v digitálnom svete, ako aj meniace sa návyky sledovania a nové spôsoby prístupu k audiovizuálneho obsahu, a to zosúladením lineárnych a nelineárnych služieb a stanovením spoločných minimálnych požiadaviek na úrovni EÚ pre všetky audiovizuálne mediálne služby, s cieľom zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie v EÚ zo strany všetkých aktérov pôsobiacich v audiovizuálnych mediálnych službách, okrem prípadov, keď je takýto obsah nevyhnutným ukončením iného než audiovizuálneho obsahu alebo audiovizuálnych služieb; domnieva sa, že táto revízia by sa mala zamerať na sociálne, kultúrne a hospodárske ciele, ako aj na vysoké štandardy ochrany detí a spotrebiteľov a osobných údajov, ako aj podpory kultúrnej rozmanitosti; domnieva sa, že by sa zároveň mala zamerať na zintenzívnenie investícií do audiovizuálneho obsahu a platforiem v EÚ a na šírenie tohto obsahu, čím sa podporí dostupnosť európskych diel, v súlade so súčasnými právnymi predpismi v oblasti autorského práva alebo ich prípadnými budúcimi zmenami;

4.  zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady krajiny pôvodu zakotvenej v smernici AVMS je nevyhnutným predpokladom pre cezhraničné poskytovanie audiovizuálneho obsahu a míľnikom na ceste k spoločnému trhu so službami; zdôrazňuje, že sa tým nebráni dosahovaniu cieľov v sociálnej a kultúrnej oblasti a nevylučuje sa potreba prispôsobiť aj iné právne predpisy Únie, než je smernica AVMS, prostrediu internetu a digitálnemu prostrediu, ani potreba venovať osobitnú pozornosť spoločnostiam, ktoré ponúkajú audiovizuálny obsah on-line alebo na požiadanie a usilujú sa vyhnúť zdaneniu a regulácii audiovizuálneho obsahu tým, že majú sídlo v krajinách s nízkou sadzbou dane alebo nedostatočnou reguláciou audiovizuálneho obsahu;

5.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali pojem „mediálna služba“ vymedzený v článku 1 smernice AVMS takým spôsobom, aby sa pri zachovaní primeranej slobody v rozhodovaní členských štátov viac zohľadnil možný sociálno-politický dosah služieb a jeho osobitné prvky, a to najmä ich význam z hľadiska formovania mienky a jej rozmanitosti, ako aj otázka redakčnej zodpovednosti;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rovnako zaviedli a efektívne uplatňovali zákaz akejkoľvek audiovizuálnej mediálnej služby v EÚ, ktorá porušuje ľudskú dôstojnosť, podnecuje k nenávisti či rasizmu; vyzýva, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie dostupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb pre zraniteľné skupiny ľudí, zamedzenie akejkoľvej forme diskriminácie, ako sa uvádza v článku 21 Charty základných práv Európskej únie, naprieč všetkými typmi audiovizuálnych mediálnych služieb, a zabezpečenie práva na odpoveď voči všetkým audiovizuálnym mediálnym službám, na ktoré sa vzťahuje redakčná zodpovednosť;

7.  konštatuje, že sprostredkovatelia, on-line platformy a užívateľské rozhrania majú popri zjednodušovaní prístupu k obsahu čoraz viac možností ovplyvňovať rozmanitosť; domnieva sa preto, že popri politike hospodárskej súťaže a regulačných aspektoch si osobitnú pozornosť vyžaduje aj demokratický politický cieľ v oblasti zabezpečenia rozmanitosti; vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojmy „on-line platforma“ a „užívateľské rozhranie“, a upravila tiež úlohu ostatných sprostredkovateľov bez toho, aby ohrozila ich inovačný potenciál, pričom zohľadní ich aktívnu alebo pasívnu úlohu; domnieva sa, že každý, vrátane poskytovateľov on-line platforiem a užívateľských rozhraní, by mal podliehať smernici AVMS, pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité uplatňovať pravidlá zamerané na zlepšenie vyhľadávania legálneho obsahu a informácií s cieľom posilniť slobodu médií, pluralizmus a nezávislý výskum a zaručiť dodržiavanie zásady nediskriminácie, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti;

8.  žiada opatrenia na sprístupnenie audiovizuálnych mediálnych služieb ľuďom so zdravotným postihnutím a zabránenie všetkým formám diskriminácie, ako je stanovené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie;

9.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Komisia by sa pri tom mala zamerať na spoločné ciele, ako sú nediskriminácia a zmluvná sloboda, dostupnosť, vyhľadateľnosť, technologická neutralita, neutralita siete, transparentnosť a vytvorenie rovnakých podmienok;

10.  žiada, aby audiovizuálne mediálne služby vo verejnom záujme alebo s vplyvom na mienkotvorný proces boli ľahko dostupné a vyhľadateľné pre všetkých používateľov, najmä ak sú konfrontovaní s obsahom vopred stanoveným výrobcami zariadení, prevádzkovateľmi sietí, poskytovateľmi obsahu alebo inými zostavovateľmi takým spôsobom, ktorý nerešpektuje možnosť používateľov rozhodovať o nastavení/nainštalovaní vlastných pravidiel a preferencií; zdôrazňuje, že na realizovanie myšlienky vyhľadateľnosti audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme môžu členské štáty zaviesť osobitné pravidlá, ktorých cieľom je zachovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a rôznorodosť informácií, názorov a médií, zaručiť ochranu detí, mladých ľudí a menšín a ochranu spotrebiteľov vo všeobecnosti;

11.  zdôrazňuje, že prispôsobenie smernice AVMS by malo vytvoriť zníženie regulácie, spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, väčšiu flexibilita v súvislosti s kvantitatívnymi a obchodnými pravidlami komunikácie a posilniť spoločnú reguláciu a samoreguláciu vyvážením pomeru práv a povinností vysielateľov, a to prostredníctvom horizontálneho a prierezového regulačného prístupu k médiám, s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu; domnieva sa, že je potrebné uprednostniť zásadu jasnej rozpoznateľnosti a rozlišovania medzi reklamou a obsahom programu pred zásadou oddeľovanie reklamy a programov naprieč všetkými formami médií;

12.  zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), by sa mali krajina pôvodu zisku z reklamy, jazyk služby a verejnosť, ktorú má reklama a obsah osloviť, považovať za súčasť kritérií na určenie audiovizuálnej regulácie, ktorá sa má použiť na audiovizuálne mediálne služby alebo na prvotné určenie príslušnosti členského štátu;

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že požiadavky uvedené v článku 13 na podporu európskych diel prostredníctvom služieb na požiadanie sa vykonávajú v mnohých členských štátoch odlišným spôsobom, čo vedie k absencii jasných povinností a monitorovania, a tým k podpore svojvoľného výberu jurisdikcie pre služby na požiadanie; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila článok 13 zavedením kombinácie jasných požiadaviek vrátane finančného príspevku a nástrojov na monitorovanie podpory európskych diel prostredníctvom služieb na požiadanie; vyzýva Komisiu, aby podporila zákonnú ponuku audiovizuálneho mediálneho obsahu presadzovaním nezávislých európskych diel;

14.  domnieva sa, že členské štáty by mali byť povinné zaviesť zoznamy hlavných podujatí vrátane športových a zábavných, o ktoré je všeobecný záujem, a mali by mať povinnosť predkladať tieto zoznamy Komisii; podujatia uvedené na zozname by mali byť prístupné a v súlade so všeobecnými normami kvality;

15.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s preskúmaním smernice AVMS skontrolovala, do akej miery je zachovanie bodu 6.7 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej podpory na verejnoprávne vysielanie primerané a aktuálne;

16.  zdôrazňuje, že zákonná audiovizuálna on-line ponuka by sa mala naďalej rozvíjať s cieľom zlepšiť prístup spotrebiteľov k širokému a rozmanitému obsahu s možnosťou výberu rôznych jazykov a titulkov;

17.  vyzýva Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), aby podrobnejšie preskúmal distribučné kanály a spôsoby predaja používané sieťami sprostredkujúcimi obsah alebo distribučnými sieťami v EÚ, a aký to má vplyv na rozmanitosť médií;

18.  podporuje z kultúrneho a politického hľadiska cieľ Komisie urýchliť budovanie širokopásmového pripojenia na internet, najmä vo vidieckych oblastiach, a žiada podporiť verejné bezdrôtové miestne počítačové siete (WLAN) vo veľkých aj malých obciach, keďže takýto prístup poskytuje nevyhnutnú infraštruktúru pre ich budúcu prevádzku v záujme sociálnej a kultúrnej integrácie, moderných procesov vzdelávania a poskytovania informácií, cestovného ruchu a regionálneho kultúrneho hospodárstva;

19.  poukazuje na uzatvorenie Marakéšskej zmluvy, ktorou sa uľahčí prístup zrakovo postihnutých ku knihám, a podporuje jej urýchlenú ratifikáciu;

20.  vyzýva Komisiu, aby v záujme zlepšenia prístupu k informáciám a kultúrnym objektom a v súlade s prijatými záväzkami, čo najskôr predložila návrh zníženia sadzieb DPH pre tlač, elektronickú vydavateľskú činnosť, knihy a elektronické publikácie;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby z právneho hľadiska zabezpečili jednotnosť digitálneho obsahu a najmä zakázali tretím stranám prekrývať tieto služby s obsahom alebo inými službami alebo ich rozdeľovať, pokiaľ to výslovne neinicioval používateľ, a, v prípade obsahu, ktorý nespadá pod definíciu individuálnej komunikácie, pokiaľ ich povolil poskytovateľ obsahu; poukazuje na skutočnosť, že je nevyhnutné zabrániť nepovoleným zásahom tretích strán do obsahu alebo vysielacieho signálu poskytovateľa a nepovolenému dekódovaniu, využívaniu alebo ďalšiemu šíreniu takéhoto obsahu alebo signálu;

22.  konštatuje, že autorské právo je dôležitým hospodárskym základom pre tvorivosť, zamestnanosť a inovácie, ako aj zárukou kultúrnej rozmanitosti, a je nevyhnutné z hľadiska možnosti európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu súťažiť v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v oblasti autorského práva v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi všetkými kľúčovými aktérmi, a že akákoľvek jeho revízia by mala zaistiť primeranú ochranu, ktorá stimuluje investície a rast kultúrneho a kreatívneho priemyslu a zároveň odstraňuje právnu neistotu a nesúlad, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie jednotného digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to potrebné, preskúmala regulačný rámec pre autorské právo, s cieľom dosiahnuť lepší prístup európskych občanov ku kreatívnemu obsahu a stimulovať európskych výskumníkov, vzdelávacie zariadenia, inštitúcie kultúrneho dedičstva a kreatívny priemysel k prispôsobeniu svojich činností digitálnemu svetu; zdôrazňuje, že tí, ktorí využívajú diela chránené autorským právom musia platiť primeranú odmenu, a že akékoľvek riešenia v tejto súvislosti by nemali odrádzať od vyžívania služieb legálnych prevádzkovateľov; pripomína, že digitálne technológie zmenili hodnotový reťazec v kultúrnom priemysle, najmä v prospech sprostredkovateľov a často na úkor tvorcov; žiada Komisiu, aby preskúmala rozsah a dosah týchto zmien a navrhla opatrenia na zlepšenie odmeňovanie autorov a umelcov na európskej úrovni; zdôrazňuje, že všetky revidované ustanovenia by mali byť nadčasové a technologicky neutrálne, založené na dôkazoch a starostlivo posúdené v súlade s cieľom Komisie na lepšiu právnu úpravu, pričom by zohľadňovali rozdiely medzi digitálnymi a analógovými prostrediami;

23.  víta ambíciu Komisie zlepšiť cezhraničný prístup k digitálnemu obsahu prostredníctvom jednoduchšieho vysporiadania práv a zohľadniť nové možnosti odmeňovania vyplývajúce z digitalizácie a posilniť právnu istotu; zdôrazňuje, že minimálne normy pre výnimky a obmedzenia, a tam, kde je to vhodné, ďalšia harmonizácia, sú kľúčové aspekty zlepšenia právnej istoty, a vždy, keď je to možné, by mali zohľadňovať kultúrne osobitosti; zdôrazňuje, že cezhraničná dostupnosť by nemala brániť procesu financovania obsahu alebo služieb, a že by mala rešpektovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť ako kapitál; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať audiovizuálny priemysel v záujme rozvoja inovatívnych licenčných riešení a prispôsobenia modelov ich financovania digitálnemu veku;

24.  zdôrazňuje, že zárobkové činnosti alebo obchodné modely založené na porušovaní autorského práva, sú vážnou hrozbou pre fungovanie jednotného digitálneho trhu, a žiada celoeurópsky prístup na zabezpečenie toho, že nikto nebude zneužívať úmyselné porušovanie autorského práva;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala prenosnosť a interoperabilitu s cieľom stimulovať voľný pohyb legálne nadobudnutého a sprístupneného obsahu alebo služieb v celej EÚ, ako aj prístupnosť a cezhraničnú funkčnosť predplatného, pričom sa bude rešpektovať, že niektoré hospodárske modely sú založené na zásade teritoriality práv v Európe, predovšetkým pokiaľ ide o financovanie audiovizuálnej tvorby a najmä predbežne financovaných filmových produkcií, čím sa umožní silná kultúrna rozmanitosť; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi zásadou teritoriality a opatreniami na podporu prenosnosti obsahu; domnieva sa, že celoeurópske licencie by mali zostať ako možnosť, mali by sa zavádzať na báze dobrovoľnosti a malo by im predchádzať hodnotenie vplyvu; zdôrazňuje, že takéto licencie nemôžu nahradiť teritorialitu a že modely financovania audiovizuálnych diel sú založené na národných licenčných modeloch a prispôsobené národným trhom; požaduje, so zreteľom na článok 118 ZFEÚ, ďalší rozvoj celoeurópskeho riadenia práv a jeho zatraktívnenie;

26.  domnieva sa, že s ohľadom na konzultácie je potrebné objasniť, čo predstavuje „neodôvodnené geografické blokovanie“ (unjustified geo-blocking); pripomína, že existujú konfigurácie, pri ktorých je geografické blokovanie potrebné, najmä vzhľadom na aspekt kultúrnej rozmanitosti, vo vzťahu ku ktorej je často nevyhnutným nástrojom na zabránenie vzniku monopolu na trhu; konštatuje, že územné obmedzenie sa javí ako nevyhnutné tam, kde náklady spojené s cezhraničnou ponukou obsahu alebo služieb nie sú pokryté a refinancovanie nie je k dispozícii;

27.  žiada Komisiu, aby prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými stranami zoptimalizovala načasovanie distribúcie diel v záujme urýchlenia dostupnosti audiovizuálneho obsahu, pričom ostane zachovaná udržateľná prvá a druhá distribučná fáza v závislosti od schém financovania audiovizuálneho obsahu;

28.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili rozsah výnimiek v oblasti citácií bez toho, aby tým boli dotknuté morálne práva autora, krátke audiovizuálne citácie, ktoré neslúžia na reklamné alebo politické účely, a to za predpokladu, že je uznané autorstvo použitého diela, že citácia nie je v rozpore s bežným používaním diela a že sa nedotýka oprávnených záujmov autorov;

29.  žiada ďalší dialóg medzi tvorcami, držiteľmi práv a sprostredkovateľmi v záujme posilnenia vzájomne prospešnej spolupráce, ktorou sa chránia autorské práva a zároveň sa umožňujú a podporujú inovačné spôsoby vytvárania obsahu; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na modernizáciu autorského práva s cieľom poskytnúť a rozvíjať nové inovačné licenčné formy, ktoré sú efektívnejšie, pokiaľ ide o používanie kreatívneho obsahu na internete, a vzala tiež do úvahy možnosti kolektívnych licencií;

30.  domnieva sa, že právna koncepcia upravená v smernici 93/83/EHS, by po ďalšom posúdení mohla zlepšiť cezhraničný prístup k legálnemu on-line obsahu a službám na jednotnom digitálnom trhu bez spochybnenia zásady zmluvnej slobody, primeranej odmeny autorov a umelcov a územného charakteru výlučných práv a víta iniciatívu Komisie uskutočniť verejnú konzultáciu o smernici 93/83/EHS;

31.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problematické hranice medzi právom na reprodukciu diela a právom na verejný prenos; zdôrazňuje potrebu objasnenia pojmu „verejný prenos“ v súvislosti s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť spoločný pojem „verejná doména“ s cieľom zabezpečiť rozsiahle šírenie kultúrneho obsahu v EÚ;

32.  naliehavo vyzýva na zavedenie povinných obmedzení a výnimiek, ktoré sú ustanovené v platných právnych predpisoch o autorských právach, napríklad v oblasti vzdelávania, výskumu, knižníc a múzeí, aby sa umožnilo rozsiahlejšie šírenie obsahu v celej EÚ, pričom by sa mala brať do úvahy sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda umenia a vedeckého bádania, ako aj náboženská a jazyková rozmanitosť;

33.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia skutočného jednotného digitálneho trhu v Európe a umožnenia občanom – vrátane zraniteľných skupín ľudí – plne využívať nové digitálne technológie, je potrebné ďalšie úsilie o zlepšenie mediálnej gramotnosti; nabáda preto členské štáty, aby uznali význam mediálneho vzdelávania, začlenili nadobúdanie digitálnych zručností do školských učebných osnov a skvalitnili potrebné technické vybavenie; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam riadnej odbornej prípravy učiteľov v oblasti digitálnych zručností, spôsobov efektívnej výučby a využívania týchto zručností v procese učenia vo všeobecnosti;

34.  zdôrazňuje, že schopnosť samostatne a kriticky využívať médiá si vyžaduje celoživotné vzdelávanie zahŕňajúce všetky generácie, ktoré súčasne s rozvojom médií podlieha neustálej zmene, a že táto schopnosť predstavuje jednu zo základných zručností; zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia úrovne profesionality v oblasti IKT v Európe a uspokojenia zvyšujúceho sa dopytu po odborníkoch s digitálnymi zručnosťami v EÚ, je nevyhnutné prispôsobiť tomu aj systémy vzdelávania a odbornej prípravy, vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby vypracovali základ pre vzájomné uznávanie digitálnych zručností a kvalifikácií prostredníctvom vytvorenia európskeho systému certifikácie alebo klasifikácie podľa príkladu spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové vzdelávanie a výučbu; zdôrazňuje nevyhnutnosť vyvíjania ďalšieho úsilia v oblasti zlepšovania mediálnej gramotnosti u občanov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili mediálnu gramotnosť pre všetkých občanov EÚ, najmä pre zraniteľné skupiny ľudí, prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení; navrhuje, aby sa internetová gramotnosť stala trvalou súčasťou rozsahu úsilia o zvýšenie mediálnej gramotnosti;

35.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty prijali dvojsmerný prístup k otázke právomoci a digitálnych zručností prostredníctvom investovania do digitálneho vzdelávania a digitálnych infraštruktúr, ako aj do začleňovania digitálneho obsahu a metód do existujúcich vzdelávacích programov; odporúča naďalej sa zameriavať na zlepšovanie spôsobu ochrany detí na internete prostredníctvom transparentných samoregulačných opatrení v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, prípadne právnymi predpismi EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali ponuky pre všetky generácie v záujme sprostredkovania primeraného a autonómneho nakladania s nadmerným množstvom informácií, investovali viac do vytvárania európskych sietí na výučbu mediálnej gramotnosti, podporovali výmenu najlepších postupov a zviditeľňovali vnútroštátne, regionálne, ale aj miestne iniciatívy v celej Európe.

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum o účinkoch digitálnych médií na duševné schopnosti, o účinných metódach sebakontroly, ako aj o výsledkoch digitálneho vzdelávania hravou formou;

37.  zdôrazňuje, že živá rozmanitosť jazykov a rastúca viacjazyčnosť predstavujú zásadný kultúrny základ európskeho jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že digitálna podpora jazykovej rozmanitosti, zvýšenie jej prístupnosti, podpora a zabezpečenie príslušných zručností sa stanú základným predpokladom toho, aby sa jednotný digitálny trh mohol rozvíjať sociálne udržateľným spôsobom; očakáva vzhľadom na produktívne uplatňovanie viacjazyčnosti, že Komisia vynaloží väčšie úsilie smerom k produktívnej interakcii s viacjazyčnosťou s cieľom urýchliť začlenenie technologickej základne pre aktívnu podporu a produktívne uplatňovanie európskej viacjazyčnosti vo vzdelávaní, filme, kultúrnom dedičstve, výskume a verejnej správe, ako aj bežnom a pracovnom živote;

38.  zdôrazňuje dôležitosť zásady teritoriality, napríklad v oblasti európskej filmovej kultúry, a žiada, aby sa modely financovania audiovizuálnych diel, ktoré sú založené na vnútroštátnych modeloch poskytovania licencií, neodstránili prostredníctvom povinných celoeurópskych licencií; zdôrazňuje, že by sa naopak mala podporovať cezhraničná prenosnosť zákonne nadobudnutého obsahu;

39.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad so zásadou neutrality internetu, ktorá je nevyhnutná pri konvergencii médií;

40.  zdôrazňuje, že keďže rozsiahle zabezpečenie neutrality siete je ústredným prvkom sociálne spravodlivej stratégie v oblasti jednotného digitálneho trhu, nesmie sa ani sčasti oslabiť v záujme odstránenia roamingových poplatkov, ktoré je nutné z krátkodobého hľadiska;

41.  pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami držiteľov práv a užívateľmi produktov chránených autorským právom;

42.  víta iniciatívu Komisie viesť verejné konzultácie o smernici 93/83/EHS o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii a preskúmať možnosť rozšírenia pôsobnosti smernice na on-line sprístupňovanie audiovizuálnych diel prostredníctvom strímingového vysielania a videoprenosov na požiadanie, čo by výraznou mierou prispelo k schopnosti verejnoprávnych vysielateľov plniť úlohy verejného záujmu v digitálnom veku a prispieť k dokončeniu jednotného digitálneho trhu;

43.  očakáva od Komisia, tak v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh ako aj inde, že vynaloží väčšie úsilie smerom k produktívnej interakcii s viacjazyčnosťou s cieľom urýchliť začlenenie technologickej základne pre aktívnu ochranu a produktívne uplatňovanie európskej viacjazyčnosti vo vzdelávaní, filme, kultúrnom dedičstve, výskume a verejnej správe, ako aj bežnom a pracovnom živote;

44.  víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o vytvorení nových systémov ukladania poznatkov pre verejný sektor prostredníctvom certifikovaných cloudových technológií a hĺbkovej analýzy údajov a textu, ktoré sú chránené legislatívou v oblasti ochrany údajov; domnieva sa, že používanie takýchto technológií vo vzdelávacích inštitúciách, verejných knižniciach a archívoch si vyžaduje osobitné vzdelávanie v oblasti knihovníctva, archivácie a dokumentácie, ako aj primeranú viacjazyčnú prístupnosť pre užívateľov;

45.  odporúča, aby sa v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh dôkladnejšie preskúmalo zavádzanie voľného a otvoreného softvéru do vzdelávacích inštitúcií a verejnej správy, keďže prístupnosť a viditeľnosť zdrojového kódu zvyšuje efektívnu spoluúčasť verejných orgánov na rozhodovaní o využívaní spoločných inovácií; domnieva sa, že viac otvoreného softvéru môže najmä vo vzdelávacích inštitúciách umožniť osvedčovanie digitálnych zručností užívateľov;

46.  navrhuje, aby sa digitálne formy spolupráce a spoločnej komunikácie, a to na základe využívania a vývoja CC-licencií, vyučovali a uplatňovali bez ohľadu na hranice štátov a jazykov pri vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj vo verejných výskumných zariadeniach, a aby sa presadzovali pri verejných súťažiach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxelà, Sylvie Guillaume, György Hölvényi, Ilhan Kyuchyuk, Ernest Maragall, Emma McClarkin, Martina Michels, Elisabeth Morin-Chartier, Michel Reimon, Hannu Takkula

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Julia Reid

7.12.2015

STANOVISKO Výboru pre právne veci(*)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k oznámeniu s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Angel Dzhambazki

    (*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že podpora rastu, inovácií, možnosti výberu pre občanov a spotrebiteľov, tvorby pracovných miest vrátane kvalitných pracovných miest a konkurencieschopnosti má mimoriadny význam, a domnieva sa, že jednotný digitálny trh je kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov prostredníctvom odstránenia prekážok obchodu, zvyšovaním produktivity, zefektívnením procesov pre internetové obchody, podpory tvorcov, investorov a spotrebiteľov a tých, ktorí pracujú v digitálnom hospodárstve, s osobitným dôrazom na MSP a komerčné zatraktívnenie súkromných investícií do tvorivej infraštruktúry, pričom sa minimalizuje byrokracia a uľahčí zakladanie nových podnikov; poznamenáva okrem toho, že je dôležité uľahčiť legálny prístup k akademickým a tvorivým dielam a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a údajov na jednotnom digitálnom trhu; žiada nadčasovú právnu reguláciu a posúdenie vplyvu všetkých nových návrhov, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, rast, MSP, inovačný potenciál a tvorbu pracovných miest, ako aj potenciálne náklady na ne a ich prínosy, spolu s posúdením ich environmentálnych a sociálnych vplyvov;

2.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a v ňom zahrnutý záväzok modernizovať súčasný rámec upravujúci autorské právo s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku; zdôrazňuje, že akákoľvek zmena tohto rámca by sa mala preskúmať cielene a so zameraním na spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov a iných držiteľov práv za použitie ich diel, na hospodársky rast, konkurencieschopnosť a lepšie spotrebiteľské skúsenosti, ale aj na potrebu zabezpečenia ochrany základných práv;

3.  poukazuje na význam práv duševného vlastníctva a pripomína, že výnimky a obmedzenia autorského práva sú jedným z aspektov systému autorského práva; zdôrazňuje zásadnú úlohu cielených výnimiek a obmedzení vzťahujúcich sa na autorské právo spočívajúcu v tom, že prispievajú k hospodárskemu rastu, inováciám a tvorbe pracovných miest, podporujú budúcu tvorivosť a zlepšujú inovatívnosť a rozmanitosť EÚ v oblasti tvorivosti a kultúry;

4.  zdôrazňuje v tomto ohľade, že kultúrny a kreatívny priemysel EÚ je motorom hospodárskeho rastu, inovácií a konkurencieschopnosti, keďže podľa údajov z odvetia zamestnáva viac ako 7 miliónov ľudí a vytvára viac ako 4,2 % HDP EÚ(45);

5.  je presvedčený, že reforma by mala zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi všetkými zainteresovanými záujmami; zdôrazňuje, že kreatívne odvetvie má svoje špecifiká a čelí odlišným výzvam vyplývajúcim hlavne z rôznych typov obsahu a kreatívnych diel a z použitých obchodných modelov; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie identifikovala tieto špecifiká a zohľadnila ich pri navrhovaní zmien a riešení;

6.  zdôrazňuje, že akákoľvek reforma rámca autorského práva by mala byť založená na vysokej úrovni ochrany, keďže práva majú rozhodujúci význam pre duševnú tvorbu a poskytujú stabilný, jasný a pružný právny základ, ktorým sa stimuluje investovanie a rast v kultúrnom a tvorivom priemysle, pričom sa zároveň odstraňuje právna neistota a nesúlad, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prípadná reforma smernice o autorskom práve zohľadní výsledky ex-post hodnotenia vplyvu smernice o autorskom práve z roku 2001 a bude založená na pevných dôkazoch vrátane posúdenia možného vplyvu modifikujúcich prvkov, najmä pokiaľ ide o výrobu, financovanie a distribúciu audiovizuálnych diel, ako aj kultúrnu rozmanitosť; zastáva názor, že je nevyhnutné vykonať riadnu hospodársku analýzu vrátane vplyvu na zamestnanosť a rast;

8.  vyzýva okrem toho Komisiu, aby zohľadnila uznesenie Parlamentu z 9. júla 2015 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(46),

9.  konštatuje, že 56 % Európanov používa internet na kultúrne účely, a preto poukazuje na význam niektorých výnimiek z autorského práva; pripomína Komisii, že väčšina poslancov Európskeho parlamentu podporuje preskúmanie uplatňovania minimálnych noriem v rámci výnimiek z autorského práva a jeho obmedzení a riadne uplatňovanie týchto výnimiek a obmedzení stanovených v smernici 2001/29/ES; zdôrazňuje, že prístup k výnimkám z autorského práva a jeho obmedzeniam by mal byť vyvážený, cielený a formátovo neutrálny a mal by sa zakladať len na preukázaných potrebách a nemal by mať vplyv na kultúrnu rozmanitosť EÚ, jej financovanie a spravodlivé odmeňovanie autorov; zdôrazňuje, že kým využívanie analýzy textu a údajov si vyžaduje väčšiu právnu istotu, ktorá výskumníkom a vzdelávacím inštitúciám umožní vo väčšej miere využívať materiál chránený autorským právom, a to aj v rámci rôznych štátov, každá výnimka platná v celej EÚ týkajúca sa analýzy textu a údajov by sa mala uplatňovať iba vtedy, keď má používateľ zákonný prístup, a mala by sa vypracovať po porade so všetkými zainteresovanými stranami po posúdení vplyvu založenom na dôkazoch;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť jasnosť a transparentnosť systému autorského práva, najmä so zreteľom na obsah vytvorený používateľmi a na poplatky za kopírovanie na súkromné účely v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú ich uplatňovať; v tejto súvislosti poznamenáva, že občania by mali byť informovaní o skutočnej výške poplatku spojeného s autorským právom, jeho účele a ako bude použitý;

11.  zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh by mal poskytnúť príležitosť na zabezpečenie prístupu pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím k produktom a službám chráneným autorským právom a s ním súvisiacimi právami; v tejto súvislosti je hlboko znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o ratifikáciu Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a nalieha, aby ho čo najskôr ratifikovali; netrpezlivo očakáva rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) v tejto súvislosti;

12.  vyzýva na cielené a na dôkazoch založené reformy na zlepšenie cezhraničného prístupu k on-line obsahu, ktorý je legálne dostupný alebo nadobudnutý, ale varuje pred nekontrolovaným vydávaním záväzných celoeurópskych licencií, keďže by to mohlo viesť k zníženiu obsahu, ktorí je používateľom k dispozícii; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam územných licencií v EÚ predstavuje územný princíp zásadný prvok systému autorských práv; vyzýva na ukončenie neoprávneného geografického blokovania prostredníctvom uprednostňovania cezhraničnej prenosnosti legálne nadobudnutého alebo legálne dostupného obsahu ako prvý krok k väčšej právnej istote, ako aj zavedeniu nových obchodných modelov pre flexibilné a inovačné licenčné systémy; poznamenáva, že takéto modely by mali priniesť výhody spotrebiteľom pri zabezpečení jazykovej a kultúrnej rozmanitosti bez toho, aby sa tým narušila zásada teritoriality alebo zmluvná sloboda;

13.  víta ambíciu Komisie posilniť výskum a inovácie v EÚ prostredníctvom zlepšenia cezhraničného využívania materiálu chráneného autorským právom; domnieva sa, že toto úsilie má zásadný význam z hľadiska zlepšovania prístupu k vedomostiam a on-line vzdelávaniu a zlepšovania celosvetovej konkurencieschopnosti vzdelávacích inštitúcií EÚ;

14.  zdôrazňuje dôležitosť prístupu k informáciám a obsahu z verejných zdrojov; zdôrazňuje, že obsah z verejných zdrojov v jednom členskom štáte by mal byť prístupný vo všetkých členských štátoch; je presvedčený, že verejný obsah pochádzajúci z inštitúcií EÚ by mal byť prístupný prostredníctvom verejných zdrojov všade tam, kde je to možné;

15.  zastáva názor, že akákoľvek úprava smernice o audiovizuálnych mediálnych službách by mala zohľadňovať nové spôsoby prístupu k audiovizuálnemu obsahu a mala by byť v súlade so súčasnou reformou právnych predpisov týkajúcich sa autorského práva;

16.  domnieva sa, že príjmy niektorých on-line sprostredkovateľov a on-line platforiem pochádzajú z kultúrnych diel a obsahu, ale o tieto príjmy sa nie vždy delia s ich autormi; vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky možné riešenia založené na dôkazoch v záujme prevodu hodnoty z obsahu do služieb, čo umožní, aby autori, umelci a držitelia práv boli spravodlivo odmeňovaní za používanie ich diel na internete bez toho, aby sa tým obmedzili inovácie;

17.  poukazuje na skutočnosť, že rýchly technologický rozvoj na digitálnom trhu si vyžaduje technologicky neutrálny rámec pre autorské právo;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa stratégia EÚ pre jednotný digitálny trh navrhne v spolupráci s krajinami, ktoré sú lídrami v oblasti procesov dobrej digitalizácie, v záujme ľahšieho zapracovania technologických inovácií z krajín mimo EÚ, najmä vzhľadom na duševné vlastníctvo, čím by sa zlepšila interoperabilita a rozšírili možnosti pre rast a rozširovanie európskych spoločností na medzinárodnom trhu;

19.  vyzýva distribútorov, aby uverejňovali všetky dostupné informácie o technologických opatreniach potrebných na zabezpečenie interoperability ich obsahu;

20.  podporuje úsilie Komisie pri zabezpečovaní interoperability medzi digitálnymi komponentmi a zdôrazňuje význam normalizácie, ktorú možno dosiahnuť tak prostredníctvom patentov nevyhnutných pre normu, ako aj prostredníctvom otvorených licenčných modelov; víta snahy Komisie o vytvorenie vyváženého rámca pre rokovania medzi držiteľmi práv a realizátormi patentov nevyhnutných pre normu, s cieľom zabezpečiť spravodlivé licenčné podmienky; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie a konala v duchu rozhodnutia SDEÚ C-170/13 (Huawei v. ZTE), v ktorom sa dosiahla rovnováha medzi držiteľmi patentov nevyhnutných pre normu a realizátormi noriem, v záujme potláčania porušovania patentového práva a účinného uzatvárania spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných dohôd;

21.  víta akčný plán Komisie, ktorého cieľom je modernizovať uplatňovanie práv duševného vlastníctva online, pokiaľ ide o ich porušovanie na komerčnej úrovni; zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zákona o autorskom práve a s ním súvisiacich práv v digitálnom veku; domnieva sa, že presadzovanie autorského práva stanovené v smernici 2004/48/ES vo všetkých členských štátoch je mimoriadne dôležité a že autorské právo a s ním súvisiace práva sú účinné len do tej miery, do akej sú účinné opatrenia na ich presadzovanie a ochranu; zdôrazňuje, že EÚ čelí značnému počtu prípadov porušenia práv duševného vlastníctva a že podľa údajov Komisie colné orgány zaznamenali viac ako 95 000 prípadov zaistenia v roku 2014, pričom odhadovaná hodnota 35,5 milióna zhabaných výrobkov predstavuje viac ako 600 miliónov EUR(47); zdôrazňuje úlohu Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva pri poskytovaní spoľahlivých údajov a objektívnych analýz dôsledkov porušovania práv pre hospodárske subjekty; preto vyzýva na prijatie účinného, udržateľného, primeraného a modernizovaného prístupu k presadzovaniu, vykonávaniu a ochrane práv duševného vlastníctva online, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv na komerčnej úrovni; poznamenáva, že porušovanie autorského práva môže byť v niektorých prípadoch dôsledkom toho, že je ťažké nájsť legálne dostupný želaný obsah; preto žiada vytvorenie širšej škály používateľsky jednoduchých legálnych ponúk a ich verejnú propagáciu;

22.  víta prístup sledovania toku peňazí a nabáda účastníkov dodávateľského reťazca, aby prijali koordinované a primerané opatrenia na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni na základe praxe dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala podporovať informovanosť a náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci a mala by nabádať na výmenu informácií a najlepších postupov, ako aj na posilnenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; trvá na tom, aby akékoľvek opatrenia, ktoré prijali účastníci dodávateľského reťazca na boj proti porušovaniu práv na komerčnej úrovni, boli odôvodnené, koordinované a primerané a aby zahŕňali možnosť pre poškodené strany uplatniť účinné a ľahko použiteľné prostriedky nápravy; domnieva sa, že je potrebné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o dôsledkoch porušovania autorského práva a s ním súvisiacich práv;

23.  vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala začať diskusiu a mali by sa vykonať analýzy založené na dôkazoch a zamerané na otázku, či by všetky subjekty v hodnotovom reťazci vrátane online sprostredkovateľov, online platforiem, poskytovateľov obsahu a služieb, ako aj offline sprostredkovateľov, ako sú distribútori a maloobchodníci, mali prijať primerané a zodpovedajúce opatrenia proti nezákonnému obsahu, falšovaným výrobkom a porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni, pričom zároveň by bola zabezpečená možnosť pre koncových používateľov získať prístup k informáciám a šíriť ich alebo prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu; zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o objasnení úlohy sprostredkovateľov, najmä pokiaľ ide o boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, na základe dôkladnej a cielenej analýzy založenej na dôkazoch a s ohľadom na všetky relevantné verejné konzultácie Komisie; upozorňuje, že povinnosti poskytovateľov internetových služieb a online sprostedkovateľov by v každom prípade mali byť presne vymedzené, aby sa predišlo tomu, že títo poskytovatelia, resp. sprostredkovatelia budú vykonávať presadzovanie práva namiesto súdov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotiacu štúdiu o účinnosti súdom nariadených blokovaní webových stránok a systémov oznámenia a stiahnutia nelegálneho obsahu z internetu;

24.  uznáva úlohu, ktorú zohrávajú poskytovatelia obsahu pri rozvoji a šírení diel, a to aj na internete, a skutočnosť, že rast online platforiem je podnecovaný dopytom spotrebiteľov; uznáva, že platné zásady zodpovednosti sprostredkovateľov umožnili rast online platforiem, a upozorňuje, že vznik novej právnej neistoty v tejto oblasti by mohol mať negatívny vplyv na hospodársky rast; berie na vedomie rastúcu úlohu a potenciálny negatívny vplyv dominantného postavenia niektorých internetových sprostredkovateľov na tvorivý potenciál a spravodlivé odmeňovanie autorov a na rozvoj služieb ponúkaných ďalšími distribútormi diel;

25.  navrhuje, aby základom nadchádzajúceho legislatívneho návrhu týkajúceho sa online platforiem boli záujmy spotrebiteľov, tvorcov a digitálnej pracovnej sily, najmä ochrana zraniteľných osôb;

26.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia zmysluplného presadzovania autorského práva by verejnosť mala mať jednoduchý prístup k úplným informáciám o totožnosti držiteľov práv a v príslušných prípadoch aj o trvaní právnej ochrany;

27.  pripomína, že podľa článku 5 smernice 2000/31/ES sú poskytovatelia online služieb povinní jasne uviesť svoju totožnosť a že dodržiavanie tejto požiadavky má rozhodujúci význam pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v elektronický obchod;

28.  berie na vedomie zámer Komisie stiahnuť návrh o spoločnom európskom kúpnom práve a v tejto súvislosti pripomína pozíciu Parlamentu v prvom čítaní z 26. februára 2014; trvá na tom, že je potrebné zbierať a analyzovať čo najviac dôkazov a uskutočniť pred prijatím akéhokoľvek prístupu konzultácie so zainteresovanými stranami, najmä pokiaľ ide o možný dosah tohto prístupu na súčasnú ochranu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, najmä so zreteľom na prostriedky nápravy v prípade nedodržania zmluvy o online predaji hmotného tovaru alebo digitálneho obsahu a na právnu istotu v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Rím I;

29.  domnieva sa, že zmluvné pravidlá pre digitálny obsah musia byť založené na zásadách, ak majú byť technologicky neutrálne a odolné voči budúcim zmenám; pokiaľ ide o budúce návrhy Komisie v tejto oblasti, takisto zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nejednotnosti existujúcich právnych predpisov a presahom s nimi a zamedziť akémukoľvek riziku, že z dlhodobého hľadiska dôjde k vzniku neopodstatnených právnych rozdielov medzi online a offline zmluvami a rôznymi distribučnými kanálmi, a to aj s prihliadnutím na spotrebiteľské acquis REFIT;

30.  nazdáva sa, že zmenený návrh Komisie by mal takisto objasniť, ako sa existujúce pravidlá uplatňujú v digitálnom prostredí pri cezhraničnom predaji online vrátane uplatňovania smernice o službách v záujme riešenia online cenovej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta;

31.  nabáda Komisiu, aby vykonala analýzu jednak úrovne ochrany podstatných právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, a jednak akýchkoľvek nerovnováh medzi stranami v zmluvných vzťahoch medzi spotrebiteľmi, ktoré sú podporované čoraz rozsiahlejším využívaním služieb poskytovaných prostredníctvom hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť postupy zakladania podnikov a ich online prevádzky, a to vo všetkých členských štátoch, pričom tieto postupy by sa mali zefektívniť a digitalizovať, a vyzýva Komisiu, aby túto otázku ďalej zohľadnila vo svojej stratégii vnútorného trhu;

33.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa osobitná pozornosť venovala problémom, ktoré bránia jednak spotrebiteľom a podnikom v tom, aby využívali výhody celého spektra výrobkov a služieb, či už digitálnych alebo takých, ktoré sú poskytované prostredníctvom digitálnych kanálov v EÚ, a jednak zakladaniu a rozširovaniu podnikov, ako aj ich inovovaniu a cezhraničnému pôsobeniu;

34.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s digitálnou správou uplatňovali spoločné normy a osvedčené postupy, najmä so zameraním na súdne a miestne orgány;

35.  zdôrazňuje, že digitálny vývoj takisto prináša užitočné zmeny vo verejnej správe, keďže jeho výsledkom je vo väčšej miere účinná, zjednodušená a používateľsky ústretová elektronická verejná správa; v tejto súvislosti sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby občania a podniky mali k dispozícii navzájom prepojené obchodné registre;

36.  vyjadruje podporu myšlienke vytvoriť v roku 2016 platformu na riešenie sporov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa na úrovni celej EÚ; zdôrazňuje, že spotrebiteľské práva nemožno zaručiť bez účinných právnych predpisov a prístupu k právnym nástrojom; zastáva názor, že elektronický obchod by tiež mohol prosperovať, keby spotrebitelia mali možnosť nakupovať online za podmienok podobných v celej EÚ;

37.  zdôrazňuje, že online bezpečnosť je jedným zo základných predpokladov jednotného digitálneho trhu, a z tohto konkrétneho dôvodu sa domnieva, že je potrebné, aby bola na tomto rýchlo sa rozvíjajúcom trhu zabezpečená sieťová a informačná bezpečnosť; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie zriadiť verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pokiaľ ide o technológie a riešenia pre online sieťovú bezpečnosť;

38.  žiada efektívnejší právny rámec pre financovanie odbornej prípravy v oblasti IKT zo zdrojov EÚ s cieľom vytvoriť podmienky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ;

39.  upozorňuje, že technologické rozdiely v EÚ treba riešiť prostredníctvom právneho rámca politík jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že v záujme zníženia rozdielov medzi regiónmi, vidieckymi a mestskými oblasťami a medzi generáciami je potrebné uplatňovať proaktívny prístup;

40.  upozorňuje, že na podporu pevného právneho rámca pre politiku jednotného digitálneho trhu je potrebná priama podpora rozvoja a inovácií v podnikoch EÚ; preto zdôrazňuje, že je potrebné nabádať MSP, aby využívali digitálne technológie a rozvíjali zručnosti a služby v oblasti IKT;

41.  upozorňuje, že digitálne inovácie vytvárajú rast a že pevný právny rámec pre politiku v oblasti digitálneho trhu musí stimulovať podnikanie; zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozvíjať podporné programy určené pre mladých inovátorov s cieľom využiť potenciál mladých Európanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

21

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Laura Ferrara, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Jiří Maštálka, Emil Radev, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Stefano Maullu, Rainer Wieland, Kosma Złotowski

01.12.2015

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci(*)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k oznámeniu s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Michał Boni

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad so základnými právami, najmä s právnymi predpismi o ochrane údajov a všetkými iniciatívami vyvinutými v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a zároveň uznať pridanú hodnotu tejto stratégie pre hospodárstvo EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že rešpektovanie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu osobných údajov, je rozhodujúcim prvkom budovania dôvery občanov a bezpečnosti, ktorý umožní vývoj hospodárstva založeného na údajoch s cieľom využívať potenciál digitálneho sektora, a teda by mali byť považované za vytváranie príležitostí a konkurenčnej výhody; kladie dôraz na potrebu spolupráce medzi technológiami, podnikmi a verejnými orgánmi s cieľom zabezpečiť súlad s platnými právnymi predpismi EÚ; pripomína, že je dôležité urýchlene prijať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernicu o ochrane údajov, a to v záujme dotknutých subjektov i podnikov; požaduje revíziu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby sa zabezpečila konzistentnosť ustanovení s balíkom o ochrane údajov, keď tento balík nadobudne účinnosť;

  3.3.2. Boj proti nezákonnému obsahu na internete

2.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci v oblasti politík a právneho rámca na boj proti nezákonnému obsahu a materiálom na internete vrátane nenávistných prejavov, ktoré budú v plnej miere dodržiavať základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na slobodu prejavu a právo na informácie, existujúce právne predpisy EÚ a členských štátov, ako aj zásady nevyhnutnosti, proporcionality, riadneho súdneho procesu a právneho štátu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

  –  zabezpečiť konzistentné a účinné nástroje na presadzovanie práva pre európske a vnútroštátne policajné orgány a orgány presadzovania práva;

  –  poskytnúť jasné usmernenia, pokiaľ ide o boj proti nezákonnému obsahu na internete vrátane nenávistných prejavov;

  –  podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dialóg medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ;

  –  objasniť úlohu sprostredkovateľov a internetových platforiem v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

  –  zabezpečiť, aby vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu malo vhodný právny základ pre aktivity, ktoré jednotka bude vykonávať;

  –  zabezpečiť osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online a účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zaručiť práva a ochranu detí na internete a podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečný internet pre deti, ako aj

  –  spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami pri podporovaní vzdelávacích a osvetových kampaní;

3.  pripomína, že článok 12 smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES) stanovuje, že ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby, prostredníctvom komunikačnej siete alebo z poskytnutia prístupu do komunikačnej siete, musia členské štáty zabezpečiť, aby poskytovateľ služby nebol zodpovedný za prenášané informácie za podmienky, že poskytovateľ neiniciuje prenos (nedal podnet na začatie prenosu), nevyberá príjemcu prenosu a nevyberá ani neupravuje informácie, ktoré sú prenášané;

  3.4. Posilňovanie dôvery a bezpečnosti v oblasti digitálnych služieb a pri spracúvaní osobných údajov

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že rýchlo rastúci počet útokov na siete a prípadov počítačovej kriminality si žiada harmonizovanú reakciu EÚ a jej členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň sieťovej a informačnej bezpečnosti; vyjadruje presvedčenie, že zaistenie bezpečnosti na internete zahŕňa ochranu sietí a kritickej infraštruktúry, zabezpečenie schopnosti agentúr na presadzovanie práva bojovať proti trestnej činnosti vrátane terorizmu, násilnej radikalizácie, sexuálneho využívania a sexuálneho zneužívania detí na internete, a tiež využívanie údajov nevyhnutne potrebných na boj proti trestnej činnosti na internete a mimo neho; zdôrazňuje, že takto vymedzená bezpečnosť je spolu s ochranou základných práv v kyberpriestore potrebná na posilnenie dôvery v digitálne služby, a preto je nutným základom pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu;

5.  požaduje konečné prijatie smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti s cieľom poskytnúť jednotný regulačný rámec, ktorým sa zaistí strategická a operačná kybernetická bezpečnosť na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov pri súčasnom zaistení základných práv EÚ, predovšetkým ochrany súkromia a údajov pre podniky, verejnú správu a dotknuté subjekty;

6.  pripomína, že nástroje ako šifrovanie sú užitočné pre občanov aj podniky ako nástroje na zabezpečenie súkromia a aspoň základnej úrovne komunikačnej bezpečnosti; odsudzuje skutočnosť, že ich možno využiť aj na trestnú činnosť;

7.  víta zriadenie Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu, ktoré prispieva k rýchlejším reakciám v prípade kybernetických útokov; žiada legislatívny návrh na posilnenie mandátu EC3 a žiada urýchlenú transpozíciu smernice 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorá je tiež zameraná na zlepšenie operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva členských štátov a príslušnými agentúrami EÚ (Eurojust, Europol, EC3 a ENISA);

8.  víta iniciatívu Komisie na vytvorenie verejno-súkromného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu spolupráce a zapojenia podnikov, ako aj zavedenia konceptu zabudovaných bezpečnostných prvkov; podporuje výmenu osvedčených postupov členských štátov v prípade verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad ukončením európskeho verejno-súkromného partnerstva pre odolnosť (EP3R);

9.  konštatuje, že odhalenia hromadného elektronického sledovania poukazujú na potrebu toho, aby občania opäť začali veriť v dôvernosť a bezpečnosť digitálnych služieb, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prísneho dodržiavania existujúcich právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva; v tej súvislosti pripomína dôležitosť existujúcich nástrojov, napríklad zmluvy o vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu a znižujú riziko nenáležitého prístupu k údajom, ktoré sú uložené na cudzom území;

10.  pripomína, že podľa článku 15 ods. 1 smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES) členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (v jednom prípade poskytovateľov prístupu k internetu a v druhom prípade sociálnej siete) a spresnil, že akýkoľvek príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

  4.1. Budovanie dátového hospodárstva

11.  nazdáva sa, že kľúčom hospodárskeho rozvoja sú veľké údaje, služby cloudu, internet vecí (Internet of Things), výskum, inovácie, ktoré potrebujú jednotný prístup v rámci všetkých právnych predpisov EÚ; vyjadruje presvedčenie, že súlad s právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a účinné záruky ochrany súkromia a bezpečnosti v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane osobitných opatrení týkajúcich sa ochrany detí ako zraniteľných spotrebiteľov, sú rozhodujúce pre zvyšovanie dôvery občanov a spotrebiteľov v odvetvie hospodárstva založené na údajoch; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o úlohe údajov a význame výmeny údajov pre spotrebiteľov v súvislosti s ich základnými právami a v rámci hospodárstva a stanoviť pravidlá upravujúce vlastníctvo údajov a kontrolu občanov nad ich osobnými údajmi; zdôrazňuje úlohu individuálne zameraných služieb a produktov, ktoré by sa mali pripravovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov; žiada podporu štandardnej ochrany súkromia a ochranu súkromia už v štádiu návrhu, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na inovácie a hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nediskriminačný prístup k spracúvaniu všetkých údajov; zdôrazňuje, že najmä pre malé a stredné podniky je dôležité uplatňovať prístup založený na riziku, ktorý pomáha odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž a poskytuje právnu istotu, ako je to v prípade všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a tiež zabezpečiť demokratický dohľad a nepretržité monitorovanie zo strany verejných orgánov; zdôrazňuje, že zavedenie dodatočných záruk na ochranu a zabezpečenie osobných údajov, ako je pseudonymizácia a anonymizácia, môžu pomôcť zvýšiť ochranu tam, kde sa osobné údaje používajú aplikácie odvetvia veľkých dát a poskytovatelia online služieb;

  4.2. Posilňovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom interoperability a normalizácie

12.  zdôrazňuje, že akékoľvek spracúvanie osobných údajov prostredníctvom riešení založených na interoperabilite, t.j. prevádzkovaných prostredníctvom programu ISA² , musí spĺňať požiadavky právnych predpisov EÚ na ochranu údajov; žiada zlepšenie spolupráce s cieľom vypracovať spoločné celosvetové normy pre hospodárstvo založené na údajoch, medzi ktoré by mali patriť predovšetkým bezpečnosť, rešpektovanie súkromia a ochrana údajov; zdôrazňuje význam práva občanov na prenosnosť údajov;

  4.3.2. Elektronická verejná správa

13.  podporuje digitalizáciu verejných služieb v Európe a vývoj elektronickej verejnej správy, elektronickej demokracie a politík otvorených údajov, prístup k verejným dokumentom a ich opätovné využívanie založené na transparentnosti a existujúcom právnom rámci EÚ a na vysokých štandardoch ochrany údajov, ako sa navrhuje v balíku reforiem v oblasti ochrany údajov a plne v súlade s chartou základných práv; pripomína, že elektronická verejná správa prispieva ku skutočnej účasti, ku konzultáciám a k transparentnejšej, zodpovednejšej a efektívnejšej verejnej správe; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

14.  zdôrazňuje, že hoci podporuje rozvoj elektronickej verejnej správy vrátane zásady „stačí len raz“, všetky iniciatívy týkajúce sa elektronickej verejnej správy musia byť v súlade s požiadavkami a zásadami balíka reforiem v oblasti ochrany údajov a že pre tieto iniciatívy treba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany, aby bolo možné chrániť údaje občanov, ktoré sa poskytujú verejným inštitúciám;

  5.2.Medzinárodný rozmer

15.  uznáva globálny charakter dátového hospodárstva; pripomína, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu závisí od voľného toku údajov v rámci Európskej únie i mimo nej; žiada preto, aby EÚ a členské štáty v spolupráci s tretími krajinami v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a existujúcou judikatúrou EÚ počas tejto spolupráce v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh vykonávali opatrenia na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany údajov a bezpečných medzinárodných presunov údajov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Michał Boni, Ignazio Corrao, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Sophia in ‘t Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, Alessandra Mussolini, József Nagy, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Harald Vilimsky, Udo Voigt, Beatrix von Storch, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Marek Jurek, Ska Keller, Miltiadis Kyrkos, Jeroen Lenaers, Nuno Melo, Emilian Pavel, Morten Helveg Petersen, Barbara Spinelli, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Geier, Gabriele Preuß, Marco Zanni

4.12.2015

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k oznámeniu s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Renato Soru

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že udržateľný hospodárky rast v Európe možno dosiahnuť iba rozvojom sektorov s vysokou pridanou hodnotou pre hospodárstvo; preto podporuje všetko úsilie Komisie o podporu prechodu na digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu vytvoriť globálne prepojenia a prekonať súčasnú fragmentáciu vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa digitálnych služieb; vyzýva Komisiu, aby dodržala plánovaný harmonogram zameraný na dosiahnutie skutočného jednotného digitálneho trhu založeného na spravodlivej hospodárskej súťaži a vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa;

2.  zdôrazňuje, že pozitívny vplyv digitalizácie finančných služieb z hľadiska nákladovej účinnosti a lepších a na mieru prispôsobených služieb pre zákazníkov má potenciál poskytnúť ústretové finančné služby a produkty, ktoré zjednodušia skúsenosti spotrebiteľov;

3.  zdôrazňuje dôležitosť jednotného digitálneho trhu pre európske hospodárstvo; pripomína, že podľa odhadov Komisie by rozvoj jednotného digitálneho trhu mohlo prispieť do európskeho hospodárstva sumou 415 miliárd EUR ročne a vytvoriť 3,8 milióna nových pracovných miest; zdôrazňuje, že nielenže digitálny sektor udržateľným spôsobom rastie, ale digitálne technológie tiež ponúkajú nové možnosti v tradičných odvetviach európskeho hospodárstva;

4.  považuje digitalizáciu hospodárstva za neodvratných a priaznivý posun, ktorý stimuluje pokrok, rast a inovácie v európskych podnikoch, v neposlednej miere v MSP, a domnieva sa, že ju treba podporovať;

5.  vyzýva Komisiu, aby podporila prístup „digitalizácia ako prvý krok“ vo fungovaní verejných inštitúcií a pri navrhovaní legislatívnych aktov; domnieva sa, že stratégia uprednostňujúca proces digitalizácie by mohla byť prínosná pokiaľ ide o úspory nákladov, environmentálnu udržateľnosť a zlepšenie kvality služieb, čím by sa mohlo dosiahnuť zmenšenie priepasti medzi občanmi a európskymi inštitúciami;

6.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie hospodárskej konvergencie vo všetkých európskych regiónoch je potrebné podstatne zmenšiť digitálnu priepasť a je potrebné všetkým európskym občanom a spoločnostiam, najmä MSP, zaručiť spravodlivý, otvorený a nediskriminačný prístup k internetu; zdôrazňuje, že prístup k internetu by sa mal považovať za verejný statok, ktorý má rastúci význam pre každodenný život; podporuje ďalšie verejné a súkromné investície do infraštruktúry s cieľom umožniť dosiahnutie rozvoja internetu v okrajových regiónoch EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci; víta zamýšľané úsilie Európskeho fondu pre strategické investície v tejto oblasti;

7.  domnieva sa, že aby bolo možné spustiť účinné fungovanie jednotného digitálneho trhu, koncoví používatelia musia mať istotu toho, že sú zabezpečené jednotné štandardy ochrany a podniky treba uistiť o zabezpečení všeobecného a spravodlivého regulačného systému presadzujúceho podobné pravidlá pre podobné služby;

8.  víta prijatie revidovanej smernice o platobných službách; zdôrazňuje, že ak má Únia rozšíriť celoeurópske elektronické obchodovanie, je potrebné bezodkladne na úrovni celej EÚ spustiť okamžité platby prostredníctvom internetu alebo mobilného telefónu na základe spoločných noriem a primeraného vykonávania revidovanej smernice o platobných službách;

9.  upozorňuje, že napriek vysokej miere nezamestnanosti v EÚ zostávajú mnohé pracovné miesta neobsadené vzhľadom na nedostatočné zosúladenie zručností; konštatuje, že ak sa majú využiť hospodárske príležitosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh, je nevyhnutné uplatňovať politiky zamestnanosti a vzdelávania zamerané na zlepšenie digitálnych zručností Európanov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy, ktoré prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov;

10.  domnieva sa, že celoeurópske systémy platieb prostredníctvom internetu alebo mobilného telefónu (e-SEPA) vďaka účinnejším a rýchlejším maloobchodným platbám podnietia cezhraničný elektronický obchod; konštatuje, že získané skúsenosti s programami ako napr. Rýchlejšie platby (Faster Payments) alebo PayM sú mimoriadne poučné;

11.  konštatuje, že pre rozvoj digitálneho hospodárstva je potrebné zlepšiť prístupu ku kapitálu pre nové aj existujúce podniky, a osobitne pre MSP a mikropodniky; víta prácu Komisie na únii kapitálových trhov, ktorá poskytuje alternatívne zdroje financovania pre európske podniky a dlhodobé projekty, a preto dopĺňa stratégiu jednotného digitálneho trhu; podporuje ďalšie konzultácie, hodnotenie existujúcich právnych predpisov, šírenie najlepších postupov v oblastiach ako kolektívne financovanie alebo úvery medzi partnermi a ďalšie stimuly pre režimy rizikového kapitálu v EÚ;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol jednotný digitálny trh podporený efektívnym a pre zákazníkov jednoducho použiteľným systémom platieb; víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v súvislosti s  umožnením prístupu, posilnením hospodárskej súťaže, zlepšením bezpečnosti a uľahčením cezhraničných činností na trhu s platobnými službami (napríklad prostredníctvom SEPA, novej smernice o platobných účtoch, nového nariadenia o výmenných poplatkoch a revidovanej smernice o platobných službách); zdôrazňuje, že v nadchádzajúcich rokoch by sa mali zvážiť dodatočné opatrenia s cieľom udržať krok s inovatívnymi trendmi a pripraviť pôdu pre ďalšiu cezhraničnú integráciu;

13.  žiada, aby Európsky orgán pre cenné papiere a trhy podporoval inovácie v regulovaných odvetviach, akými sú post-transakčná infraštruktúra a oznamovanie údajov, aby sa zabezpečilo, že existujúce subjekty na trhu nariadenie nevyužijú na zabraňovanie vývoju nových technológií, napr. technológií ako tzv. block chain a distribution ledger, čo by mohlo zvýšiť efektívnosť a znížiť náklady;

14.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je kľúčom k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu, najmä v bankovom a finančnom sektore, elektronickom obchode a v sektore platobných systémov, a preto vyzýva Komisiu, aby monitorovala hrozby vyplývajúce predovšetkým z počítačových podvodoch a kybernetických útokov, posilnila preventívne opatrenia, stanovila rámec pre koordinovanú celoeurópsku reakciu na počítačovú kriminalitu a vypracovala celoeurópske informačné kampane s cieľom upozorniť občanov EÚ na hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

15.  vyzýva Komisiu, aby pri vyjednávaní o ochrane údajov a o dohodách o výmene údajov v plnej miere zohľadňovala osobitosti finančných údajov a potreby globálnych regulačných orgánov a orgánov dohľadu;

16.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné mať k dispozícii jednoduché, efektívne a bezpečné platobné systémy, aby sa jednotný digitálny trh mohol vyvíjať a rásť; víta pokrok dosiahnutý v oblasti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa platobných systémov; vyzýva Komisiu, aby tento vývoj zohľadnila pri vykonávaní svojej stratégie jednotného digitálneho trhu;

17.  domnieva sa, že digitálne technológie otvoria prístup k úverom pre mnohých ľudí, ktorí tradične boli vylúčení z bankového a finančného systému, čím sa podporí sociálny a hospodársky rozvoj; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu začleňovania umožňujúcu slabším skupinám obyvateľstva prístup k jednotnému digitálnemu trhu, a tým aj k novým finančným a bankovým službám;

18.  domnieva sa, že vzhľadom na osobitosti digitálneho hospodárstva nemožno naďalej uplatňovať súčasný daňový rámec; domnieva sa, že pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych právomocí je potrebná lepšia koordinácia v oblasti zdaňovania s cieľom zabraňovať daňovým únikom, agresívnym postupom daňového plánovania a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, aby sa zabránilo deformáciám trhu a nečestnej hospodárskej súťaži a aby sa vytvoril skutočný európsky jednotný digitálny trh; vyzýva Komisiu, aby podporila rozšírenie režimu výkazníctva daní podľa krajín pre nadnárodné spoločnosti s výnimkou MSP a podnikov so strednou kapitalizáciou vo všetkých odvetviach, aby schválila spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a podporila zavádzanie digitálnych technológií a najlepších postupov s cieľom uľahčiť efektívnejšie a včasné zachytávanie daňových údajov; žiada Komisiu, aby zohľadnila najnovšie odporúčania vychádzajúce z projektu proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktorý realizuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;

19.  domnieva sa, že v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov v prípade malých a inovačných podnikov pôsobiacich v celej Európe je mimoriadne dôležité vytvoriť zjednodušený, jednotný a konzistentný systém DPH na internete; žiada ďalej, aby sa zásada daňovej neutrality v plnej miere dodržiavala bez ohľadu na formu, či už fyzickú alebo elektronickú; vyzýva Komisiu, aby v súlade s prijatými záväzkami čo najskôr predložila návrh umožňujúci členským štátom znížiť sadzby DPH pre tlač, elektronickú vydavateľskú činnosť, knihy a publikácie online; konštatuje, že podľa súčasnej smernice o DPH členské štáty EÚ majú nárok na uplatňovanie zníženej sadzby DPH na kultúrny obsah; vyzýva Komisiu, aby sprostredkovala výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať vhodné riešenia v oblasti platenia daní v hospodárstve spoločného využívania zdrojov; víta zavedenie malého režimu jedného kontaktného miesta pre DPH, čo predstavuje krok smerom k ukončeniu dočasného režimu EÚ v oblasti DPH; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že chýbajúci limit stavia niektoré MSP do zložitej situácie v súvislosti s dodržiavaním tohto režimu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tento režim s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie;

20.  zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie a rovnaké podmienky pre všetkých s rovnakými prevádzkovými, bezpečnostnými a kapitálovými požiadavkami pre všetky finančné subjekty v digitálnej ekonomike;

21.  poukazuje na osobitné daňové problémy, ktorým čelia MSP pri pôsobení za hranicami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti na prekonanie týchto prekážok pre MSP;

22.  zdôrazňuje význam elektronickej identifikácie a dôverných služieb pre zvýšenie objemu a kvality elektronického obchodu v perspektíve rastu; vyzýva preto členské štáty, aby do 1. júla 2016 podnikli všetky potrebné opatrenia na vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (nariadenia eIDAS);

23.  podporuje rozhodnutie Komisie začať verejnú diskusiu pozostávajúcu z dvoch konzultácií o geografickom blokovaní a o platformách, sprostredkovateľoch na internete, údajoch, cloud computingu a kooperatívnom hospodárstve; zdôrazňuje, že na stanovenie jasného východiskového bodu pre preskúmanie na základe práva hospodárskej súťaže je potrebné vymedziť pojem platforma; podnecuje Komisiu, aby vytvárala obchodné prostredie na zabezpečenie rozvoja inovačných myšlienok, ochrany pracovných noriem, spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok pre všetkých aktérov v oblasti digitálnych služieb; uznáva, že rýchly technologický rozvoj na digitálnom trhu si vyžaduje technologicky neutrálny rámec pre budúce iniciatívy;

24.  vyjadruje poľutovanie nad dlhým trvaním vyšetrovania postupov spoločnosti Google a nad tým, že sa toto vyšetrovanie ťahá už niekoľko rokov bez akéhokoľvek konečného výsledku; víta preto oznámenie námietok, ktoré Komisia spoločnosti Google zaslala, ktoré sa týka služby porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby s rozhodnosťou pokračovala v preverovaní všetkých otázok, ktoré odhalí počas svojho vyšetrovania, a to aj vo všetkých ostatných oblastiach vertikálneho vyhľadávania, keďže v konečnom dôsledku ide o súčasť zaisťovania rovnosti podmienok pre všetky subjekty na digitálnom trhu;

25.  víta zámer Komisie ukončiť neodôvodnené praktiky geografického blokovania, ktoré obmedzujú výber pre spotrebiteľa; považuje za nevyhnutné, aby sa zabezpečilo primerané uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách, ktorým sa zakazuje diskriminácia pri poskytovaní služieb na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ako aj článku 8 ods. 3 smernice o právach spotrebiteľov, na základe ktorého sa vyžaduje, aby sa na obchodných internetových stránkach najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky uvádzalo, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké platobné prostriedky sa prijímajú;

26.  domnieva sa, že digitálne platobné služby sú kľúčové pre hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby odstránila všetky prekážky platieb na internete v Únii a zabezpečila, aby žiadna komerčná stránka v EÚ, ktorá prijíma platby prostredníctvom platobných služieb ako elektronické bankovníctvo alebo kreditné karty, nebola diskriminačná na základe členského štátu, v ktorom sú tieto platobné služby registrované;

27.  domnieva sa, že pre rozvoj európskeho digitálneho hospodárstva sa vyžaduje dostatočná úroveň hospodárskej súťaže a pluralita poskytovateľov služieb, a zdôrazňuje, že prítomnosť sieťových efektov umožňuje vytvorenie monopolov a oligopolov; podporuje úsilie Komisie pri predchádzaní zneužívania trhu a presadzovaní záujmov spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby s výnimkou prípadov, v ktorých je to potrebné na prudenciálne účely alebo na ochranu práv spotrebiteľov, odstránila prekážky vstupu do digitálneho hospodárstva v odvetviach s malým počtom dominantných aktérov; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti diskriminačným praktikám vo všetkých oblastiach digitálneho hospodárstva, vrátane nakupovania a platieb na internete, vyhľadávania a sociálnych sietí a neutrality siete, čo predstavuje ďalší spôsob otvorenia trhu pre hospodársku súťaž;

28.  poukazuje na význam dátového hospodárstva pre rozvoj jednotného digitálneho trhu; konštatuje, že ohrozenie súkromia osôb je dôležitou výzvou, pretože ovplyvňuje dôveru v digitálnom prostredí; vyzýva Komisiu, aby posúdila úroveň transparentnosti, používanie informácií a nezákonné používanie osobných údajov na online platformách a v prípade potreby navrhla vhodnú právnu úpravu;

29.  víta skutočnosť, že Komisia v septembri 2015 začala verejné konzultácie o modernizácii DPH v prípade cezhraničného elektronického obchodu a vníma to ako dôležitý prvý krok v záujme zjednodušenia spôsobu platby DPH pri cezhraničných transakciách na internete; vyzýva Komisiu, aby posúdila výsledky verejných konzultácií a následne o nich informovala Parlament a širšiu verejnosť;

30.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, aké produkty nakupujú a kde ich nakupujú, teda či nakupujú prostredníctvom platformy elektronického obchodu alebo v tradičnom obchode;

31.  zdôrazňuje, že by sa mala vykonať dôkladná analýza rôznych typov tzv. hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom zaistiť, aby príslušné právne predpisy umožňovali rozvoj týchto služieb v záujme umožnenia nových foriem spotreby a výroby, pričom súčasne je nutné zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov;

32.  víta iniciatívu Komisie zameranú na nový akčný plán pre elektronickú verejnú správu; konštatuje, že interoperabilné elektronické podpisy a súvisiace nariadenie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách (eIDAS) sú veľmi dôležité pre jednotný digitálny trh v oblasti finančných služieb, keďže poskytujú nové nástroje pre banky a poisťovne, ako elektronická identifikácia pre digitálny proces onboardingu alebo nástroje elektronického podpisu pre zmluvy a platby;

33.  domnieva sa, že by sa malo vyvinúť viac úsilia na odstránenie prekážok vstupu pre nové a rozvíjajúce sa podniky v oblasti elektronických služieb, pričom od týchto podnikov zároveň treba vyžadovať, aby dodržiavali dlhodobo platné vnútroštátne predpisy, napríklad tie, ktoré sa týkajú zdaňovania, zdravia a bezpečnosti a práv pracovníkov a zároveň musia dodržiavať rovnaké vysoké štandardy ako existujúce podniky v týchto oblastiach;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozvoj jednotného digitálneho trhu pokračoval súbežne s rozvojom aktuálneho a účinného rámca, s cieľom zabezpečiť kontinuitu elektronického podnikania a ochranu proti počítačovej kriminalite, najmä v dôležitých oblastiach, akými sú bankové služby;

35.  poukazuje na to, že ekonomické zásady, na základe ktorých sa vyvíja a šíri internet, konkrétne neutralita siete, otvorenosť a nediskriminácia, sa oslabujú rozširovaním uzavretých ekosystémov v rámci siete; tvrdí, že vznik a rast týchto ekosystémov, ako aj na oligopoloch založenej štruktúry, ktorú vytvárajú v rámci trhu digitálnych služieb a tovarov, má negatívny vplyv na záujmy spotrebiteľov a inovácie a v dlhodobom výhľade preto môže dokonca ohroziť rozvoj jednotného digitálneho trhu;

36.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene prevzala iniciatívu s cieľom upraviť právne predpisy tak, aby zohľadňovali technologický pokrok, a odstránila zásadné prekážky vývoja trhu s elektronickými knihami a elektronickými novinami;

37.  zdôrazňuje, že Komisia musí naďalej presadzovať antitrustové pravidlá, najmä nariadenie o vertikálnych obmedzeniach a sprievodné usmernenia, s cieľom zabezpečiť, aby sa osobitné pravidlá o selektívnej distribúcii nezneužívali na obmedzenie dostupnosti výrobkov prostredníctvom obchodných kanálov na internete a na zabraňovanie hospodárskej súťaži na úkor spotrebiteľov;

38.  domnieva sa, že charakteristické vlastnosti digitálneho hospodárstva, ktoré vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že marginálne náklady majú tendenciu znižovať sa až na nulu a sieťové účinky majú zásadný význam, vedú k úsporám z rozsahu, a teda ku koncentrácii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku hospodárskej súťaže, ktorá zohľadňuje osobitosti digitálneho hospodárstva a s ním súvisiacej problematiky,

39.  vyzýva Komisiu, aby pripravila odvážny návrh revízie smernice o DPH (2006/112/ES) s cieľom dosiahnuť, aby bol cezhraničný systém DPH jednoznačnejší a menej zaťažoval podniky, najmä MSP;

40.  poukazuje na to, že súbeh hospodárstva spoločného využívania zdrojov a trhového hospodárstva by na niektorých trhoch mohol narušiť voľnú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o jednotný regulačný rámec, ktorým sa podporí rozvoj v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ale zároveň zabezpečia rovnaké podmienky a dodržiavanie právnych predpisov EÚ, najmä v súvislosti s daňovými a pracovnoprávnymi otázkami;

41.  poznamenáva, že rozvoju jednotného digitálneho trhu by mohla prospieť prítomnosť inovačných klastrov v rámci EÚ, t. j. geografických oblastí s vysokou koncentráciou digitálneho podnikania a zručností; vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší rozvoj týchto oblastí a šírenie najlepších postupov a znalostí;

42.  poukazuje na význam podnikateľských inkubátorov, podnikateľských anjelov a rôznych verejných aj súkromných zainteresovaných subjektov a agentúr, ktoré pracujú na rozvoji podnikov v digitálnom sektore; vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu, ktorá umožní, aby tieto zainteresované subjekty boli zapojené do rozvoja jednotného digitálneho trhu a položí tak základy európskej siete podnikateľských inkubátorov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

49

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Steven Woolfe, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Ildikó Gáll-Pelcz, Marian Harkin, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Alessia Maria Mosca, Michel Reimon, Maria João Rodrigues

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Agnes Jongerius, Anneleen Van Bossuyt, Igor Šoltes

11.11.2015

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k oznámeniu s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

(2015/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Merja Kyllönen

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; zdôrazňuje, že vykonávanie digitalizácie a širšie využívanie interoperabilných inteligentných dopravných systémov (IDS) sú kľúčové nástroje na zvýšenie účinnosti a produktivity európskeho dopravného systému a na lepšie využitie jeho existujúcej kapacity, čím sa aj každodenná doprava, mobilita a logistika stanú plynulejšími, bezpečnejšími, zdrojovo efektívnejšími a udržateľnejšími;

2.  uznáva, že príliš veľká administratívna záťaž v niektorých krajinách môže byť prekážkou pre nové dopravné projekty s veľkým potenciálom (vrátane začínajúcich podnikov a digitálnych projektov); žiada, aby jednotný digitálny trh zahŕňal aj osobitnú časť venovanú znižovaniu rozsahu administratívnych formalít (daňový systém, zakladateľská listina, prijímanie pracovníkov atď.), a to najmä pri spúšťaní projektov;

3.  konštatuje, že digitalizácia odvetvia dopravy a cestovného ruchu zabezpečuje Európe nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta a zohráva ústrednú úlohu pri premene európskych miest na inteligentné mestá; poukazuje na silný rast odvetvia inteligentných dopravných systémov s očakávaným celosvetovým ročným rastom 16,4 % za obdobie 2014 – 2019; uznáva, že hoci odvetvie dopravy bolo jedným z prvých vo využívaní a zavádzaní nových informačných technológií, stále je potrebný ďalší rozvoj; zdôrazňuje preto prístup inovačných MSP a začínajúcich podnikov v odvetví dopravy a cestovného ruchu k financovaniu a domnieva sa, že EFSI by mal zohrávať významnú úlohu pri digitalizácii odvetvia;

4.  poukazuje na skutočnosť, že digitalizácia odvetvia dopravy a cestovného ruchu pripraví cestu menej mechanizovaným pracovným miestam a predstavuje potenciál pre tvorivejšie úlohy; pripomína, že vzdelávacie programy odbornej prípravy na pracovisku sú zásadne potrebné na udržanie tempa s technologickým rozvojom; zdôrazňuje, že je nutné, aby sociálne plány a vzdelávanie zamerané na rozvoj ďalších atraktívnejších a udržateľnejších pracovných miest vyvažovali riziko straty pracovných miest z dôvodu digitalizácie v určitých povolaniach;

5.  uznáva, že digitalizácia môže viesť k štrukturálnym zmenám v odvetví dopravy a cestovného ruchu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby boli zahrnuté nové obchodné modely, digitálne platformy a služby založené na digitalizácii a hospodárstve spoločného využívania zdrojov; víta skutočnosť, že digitalizácia umožňuje rozvoj koncepcie mobility ako služby, a nabáda Komisiu, aby začala podrobnú analýzu ako podporu krokov k mobilite ako službe, ktorá sa bude vzťahovať napríklad na spotrebiteľov, dopravné infraštruktúry a mestské plánovanie;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby zhodnotila potrebu zmodernizovať politiky EÚ v oblasti dopravy a cestovného ruchu a prispôsobiť ich digitálnemu veku; žiada Komisiu, aby harmonizovala regulačný rámec rôznych druhov dopravy s cieľom podporovať udržateľný multimodálny systém a hospodársku súťaž medzi druhmi dopravy alebo medzi rôznymi subjektmi v celom hodnotovom reťazci a povzbudzovať nové inovácie a služby pre mobilitu a logistiku vrátane služieb založených na hospodárstve spoločného využívania zdrojov, a aby zároveň vytvorila rovnaké podmienky pre existujúce aj nové subjekty na trhu, pokiaľ ide o prísne európske normy v oblasti bezpečnosti, prístupnosti, pracovných podmienok, spravodlivého zdaňovania, ochrany spotrebiteľov, ochrany údajov a predchádzania škodlivým účinkom na životné prostredie; okrem toho sa domnieva, že by sa mala rešpektovať zásada technologickej neutrality a nemalo by sa brániť inovácii;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli v doprave práva cestujúcich jasne vymedzené a transparentné; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh charty práv cestujúcich, ktorá bude zahŕňať všetky formy dopravy vrátane jasnej a transparentnej ochrany práv cestujúcich v multimodálnom kontexte;

8.  upozorňuje Komisiu na to, že pomocou lepšieho využitia digitalizovaných a inovačných technológií možno v európskom odvetví cestovného ruchu dosiahnuť účinnejšiu podporu;

9.  podporuje rozvoj nových digitálnych technológií zameraných na vlastné hodnotenie dopravných služieb a na ich zlepšovanie v prospech používateľov;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v regulačnom rámci pre jednotný európsky trh navrhla stratégiu európskej spolupráce s poprednými štátmi uplatňujúcimi osvedčené postupy v procesoch digitalizácie dopravy v záujme ľahšieho prispôsobenia sa technologickým inováciám iných krajín, čím by sa zlepšila interoperabilita a rozšírili možnosti rastu a expanzie európskych podnikov na medzinárodnej úrovni;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri prispôsobovaní odvetvia dopravy digitálnemu veku nevynechala ľudský faktor, keďže v naliehavých prípadoch musí byť zakaždým umožnená kontrola inteligentných a automatizovaných systémov odborníkmi; žiada, aby sa pri vzdelávaní pracovníkov v tomto odvetví nevynechala možnosť kontroly automatických systémov kontroly a vedenia;

12.  vyzýva členské štáty, aby podporovali digitalizáciu dopravných služieb pre používateľov so zdravotným postihnutím tak, aby tieto služby predstavovali pomoc a nie ďalšiu prekážku;

13.  zastáva názor, že čoraz väčšia digitalizácia dopravy prináša tri výzvy: v oblasti dôvery, v oblasti prepojiteľnosti a v oblasti kapacity; zdôrazňuje, že dôvera a spoľahlivá ochrana údajov sú predpokladmi dokončenia jednotného digitálneho trhu; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu zabezpečiť vysoké normy, pokiaľ ide o kapacitu, prístupnosť a bezpečnosť údajov, a to zabezpečením komplexnej, spoľahlivej a interoperabilnej dátovej infraštruktúry a zaistením bezpečnosti a spoľahlivosti zberu, spracúvania, využívania a uchovávania údajov; pripomína, že je dôležité mať takú infraštruktúru, ktorá dokáže zvládať množstvo nových generovaných tokov, čo možno dosiahnuť investíciami do vysokorýchlostných sietí, plnohodnotným využívaním možností, ktoré ponúka systém Galileo, a lepším využívaním frekvencií;

14.  vyzýva členské štáty a miestne samosprávy, aby predvídali a do realizácie plánov mestskej mobility vždy zahŕňali digitálny rozmer dopravy a zabezpečili tak plnú dostupnosť a využiteľnosť zo strany používateľov;

15.  zastáva názor, že odvetvia dopravy a cestovného ruchu budú patriť medzi najvýznamnejšie oblasti implementácie internetu vecí, a preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinovanú stratégiu prepojiteľnosti v odvetví dopravy; zdôrazňuje význam predvídania a ex ante posúdenia vplyvu pri rozhodovaní v oblasti regulácie a investícií do infraštruktúry v záujme vybudovania vhodného základu pre digitalizovanú a automatizovanú dopravu, pričom sa osobitná pozornosť venuje bezpečnosti, efektívnemu využívaniu infraštruktúry, ochrane, bezpečnosti a prístupnosti údajov; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné prísne opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a požiadavky na prepojené vozidlá, pričom zdôrazňuje, že to nie je len otázkou ochrany údajov, ale aj fyzickej bezpečnosti vozidla a jeho cestujúcich;

16.  očakáva, že Komisia predstaví komplexnú správu zahŕňajúcu posúdenie súčasného stavu digitalizácie v odvetví cestovného ruchu EÚ vzhľadom na identifikáciu a riešenie výziev a príležitostí pre rôznych verejných a súkromných aktérov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; domnieva sa, že táto správa by mala obsahovať vhodné odporúčania s cieľom zabezpečiť spravodlivú konkurenciu a rovnaké podmienky pre všetky subjekty a chrániť spotrebiteľov poskytovaním transparentnosti, neutrality a dostupnosti.

17.  zdôrazňuje význam digitalizácie v odvetví cestovného ruchu a potrebu zjednodušiť prístup k všetkým digitálnym infraštruktúram, a to najmä v súvislosti s MSP, pri súčasnom zohľadnení rozvoja platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

18.  je presvedčený, že digitalizácia ponúka významný potenciál na zintenzívnenie integračného prístupu; vyzýva Komisiu, aby identifikovala existujúce nedostatky týkajúce sa integrácie, interoperability a normalizácie; podporuje holistický prístup k telekomunikačným, prepravným a inteligentným energetickým sietiam v súvislosti s vývojom nových typov digitálnych služieb pre spotrebiteľov a dodávateľov; zdôrazňuje potrebu partnerstva medzi automobilovým a telekomunikačným odvetvím s cieľom zabezpečiť, aby sa prepojené vozidlá a infraštruktúra týkajúca sa prepojených vozidiel vyvíjali na základe spoločných noriem v celej Európe, ako aj na celom svete;

19.  opätovne pripomína, že je nutná ambiciózna podpora informácií o multimodálnom a cezhraničnom cestovaní, služieb v oblasti plánovania ciest a vydávania cestovných lístkov prostredníctvom digitálnych a online platforiem, a na posilnenie tohto pokroku vyzýva Komisiu, aby predložila návrh požadujúci od poskytovateľov, aby sprístupňovali všetky potrebné informácie;

20.  zdôrazňuje, že všetky nástroje IKT – siete i aplikácie – by mali byť komplexné, prístupné a jednoducho použiteľné pre všetkých používateľov vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a starších osôb; vyzýva Komisiu, aby pri zavádzaní jednotného digitálneho trhu vzala do úvahy riziko vylúčenia týchto používateľov;

21.  zdôrazňuje význam vysokorýchlostného bezdrôtového prístupu na internet pre všetkých občanov a návštevníkov v Európe, najmä v dopravných uzloch a centrách cestovného ruchu a vo vidieckych a okrajových oblastiach; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa ukončenia poplatkov za roaming v Európe; konštatuje, že je nanajvýš dôležité odstrániť prekážky, ktoré bránia rozvoju elektronických služieb v odvetví dopravy a cestovného ruchu; zdôrazňuje, že na tento účel by sa malo zabrániť geografickému blokovaniu služieb súvisiacich s dopravou;

22.  zdôrazňuje, že EÚ musí zohrávať aktívnu úlohu na Svetovom fóre OSN o predpisoch v automobilovom odvetví, a najmä v neformálnej pracovnej skupine pre inteligentné dopravné systémy a automatizované vozidlá (WP.29); domnieva sa, že toto zapojenie je nevyhnutné nato, aby sa normy EÚ o prepojených vozidlách stali východiskom pre celosvetové normy; je tiež presvedčený, že EÚ by mala posilniť spoluprácu so Spojenými štátmi v oblasti noriem a predpisov o prepojených vozidlách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Tapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Paul Brannen, Jiří Maštálka, Flavio Zanonato

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

14.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

80

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jerzy Buzek, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Theresa Griffin, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, András Gyürk, Hans-Olaf Henkel, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Paloma López Bermejo, Antonio López-Istúriz White, Ernest Maragall, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Dan Nica, Angelika Niebler, Margot Parker, Eva Paunova, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Marcus Pretzell, Michel Reimon, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Paul Rübig, Jean-Luc Schaffhauser, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Sergei Stanishev, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Mylène Troszczynski, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Anneleen Van Bossuyt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Pervenche Berès, Michał Boni, Lefteris Christoforou, Gunnar Hökmark, Werner Langen, Vladimír Maňka, Marian-Jean Marinescu, Roberta Metsola, Clare Moody, Julia Reda, Massimiliano Salini, Adam Szejnfeld

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Andrea Bocskor, Petra Kammerevert, Ulrike Müller

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

80

+

ALDE, ECR, EFDD, ENF, PPE, S&D, Verts/ALE

Philippe De Backer, Antanas Guoga, Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Ulrike Müller, Morten Helveg Petersen, Robert Rochefort, Daniel Dalton, Vicky Ford, Hans-Olaf Henkel, Marcus Pretzell, Richard Sulík, Evžen Tošenovský, Anneleen Van Bossuyt, David Borrelli, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Dario Tamburrano, Marco Zullo, Barbara Kappel, Bendt Bendtsen, Andrea Bocskor, Michał Boni, Jerzy Buzek, Lefteris Christoforou, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, András Gyürk, Ildikó Gáll-Pelcz, Gunnar Hökmark, Philippe Juvin, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Antonio López-Istúriz White, Marian-Jean Marinescu, Roberta Metsola, Angelika Niebler, Eva Paunova, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Adam Szejnfeld, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera, Lucy Anderson, José Blanco López, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Theresa Griffin, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Eva Kaili, Petra Kammerevert, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Vladimír Maňka, Csaba Molnár, Clare Moody, Dan Nica, Miroslav Poche, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Sergei Stanishev, Catherine Stihler, Patrizia Toia, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho, Pascal Durand, Ernest Maragall, Julia Reda, Michel Reimon, Igor Šoltes, Claude Turmes

6

-

ECR, EFDD, ENF, S&D

Amjad Bashir, Margot Parker, Jean-Luc Schaffhauser, Mylène Troszczynski, Pervenche Berès, Virginie Rozière

3

0

GUE

Xabier Benito Ziluaga, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77.

(2)

Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.

(3)

Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14.

(4)

Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72.

(5)

Ú. v. EÚ L 348 20.12.2013, s. 129.

(6)

Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7.

(10)

Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(11)

Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(13)

Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(14)

Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.

(15)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(16)

Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0220.

(18)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.

(19)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0071.

(20)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.

(21)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0067.

(22)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0535.

(24)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0536.

(25)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0454.

(26)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0436.

(27)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0377.

(28)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0327.

(29)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0239.

(30)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0215.

(31)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0468.

(32)

Ú. v. EÚ C 353E, 3.12.2013, s. 64.

(33)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0237.

(34)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0140.

(35)

Ú. v. EÚ C 50E, 21.2.2012, s. 1.

(36)

Ú. v. EÚ C 236E, 12.8.2011, s. 33.

(37)

Ú. v. EÚ C 81E, 15.3.2011, s. 45.

(38)

Ú. v. EÚ C 236E, 12.8.2011, s. 24.

(39)

Eurostat, 2014: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Information_society_statistics_at_regional_level#People_who_never_used_the_internet

(40)

Správa o výsledkoch činnosti skupiny na vysokej úrovni týkajúcej sa budúceho použitia pásma UHF.

(41)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(42)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0329.

(43)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0232.

(44)

Vymedzenie podľa Tuniskej agendy a Ženevskej deklarácie zásad prijatej na svetovom samite o informačnej spoločnosti.

(45)

Štúdia EY s názvom Creating growth – Measuring cultural and creative markets in the EU (Vytváranie rastu – hodnotenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu v EÚ).

(46)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0273.

(47)

Pozri správu o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi EÚ – výsledky na hraniciach EÚ za rok 2014, GR TAXUD, 2015.

Právne oznámenie