Postup : 2015/2233(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0009/2016

Predkladané texty :

A8-0009/2016

Rozpravy :

PV 01/02/2016 - 10
CRE 01/02/2016 - 10

Hlasovanie :

PV 03/02/2016 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0041

SPRÁVA     
PDF 842kWORD 365k
25.1.2016
PE 567.814v02-00 A8-0009/2016

s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajkyňa: Viviane Reding

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS)(1), ktorá nadobudla účinnosť v januári 1995 ako výsledok uruguajského kola rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–  so zreteľom na správu z 21. apríla 2011 o osobitnom rokovacom zasadnutí o obchode so službami, ktorú predložil predseda Rady WTO pre obchod so službami, veľvyslanec Fernando de Mateo, Výboru WTO pre obchodné rokovania(2),

–  so zreteľom na stanovisko skupiny „Really Good Friends of Services“ (RGF) z 5. júla 2012(3),

–  so zreteľom na smernice EÚ týkajúce sa rokovaní o dohode o obchode so službami (TiSA), ktoré Rada prijala 8. marca 2013 a ktoré odtajnila a zverejnila 10. marca 2015(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách(5),

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera z 15. júla 2014 určené pre budúcu Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,

--  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na konečné znenie úvodnej správy zo 17. júla 2014, ktorú pre Komisiu vypracovala spoločnosť Ecorys, s názvom Posúdenie trvalého vplyvu obchodu na podporu rokovaní o viacstrannej dohode o obchode so službami (TiSA)(6),

–  so zreteľom na dokumenty, o ktorých sa rokuje a ktoré boli predložené všetkými stranami TiSA, najmä na dokumenty, ktoré Komisia odtajnila a zverejnila 22. júla 2014, vrátane pôvodnej ponuky EÚ(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie komisárky Malmströmovej z 5. februára 2015 týkajúce sa mobility pacientov v TiSA(8),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA z 20. marca 2015 o verejných službách(9) v súvislosti s rokovaniami o TiSA a TTIP,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

–  so zreteľom na článok 39 Zmluvy o Európskej únii, článok 8 Charty základných práv Európskej únie o ochrane osobných údajov a na článok 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa presadzuje rovnosť medzi ženami a mužmi ako jedna zo základných hodnôt EÚ,

–  so zreteľom na články 14 a 106 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na protokol 26 k tejto zmluve o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) v rámci WTO vrátane kultúrnej rozmanitosti(10);

–  so zreteľom na článok 21 ZEÚ,

--  so zreteľom na články 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na zásadu súdržnosti v záujme rozvoja stanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k miestnemu a regionálnemu rozmeru dohody o obchode so službami (TiSA) (CDR 2700/2015),

–  so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0009/2016),

A.  keďže rokovania o TiSA by mali zabezpečiť účinnejšiu medzinárodnú reguláciu, a nie oslabiť domácu reguláciu;

B.  keďže hoci je TiSA vo svojej súčasnej podobe a so súčasnými členmi rokovaní mnohostrannou dohodou, cieľom by malo byť, aby uzavretá dohoda dosiahla potrebný počet strán na to, aby mohla byť mnohostrannou dohodou v rámci WTO;

C.  keďže akákoľvek obchodná dohoda musí poskytnúť viac práv a nižšie ceny pre európskych spotrebiteľov, viac pracovných miest a väčšiu ochranu pracovníkov; keďže musia tiež prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja, sociálnej zodpovednosti podnikov na celosvetovej úrovni a zaisťovať rovnaké podmienky pre európske spoločnosti; keďže obchodná politika by mala prispievať k programu dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a byť s nimi v plnom súlade;

D.  keďže akákoľvek obchodná dohoda musí otvárať trh pre naše spoločnosti v zahraničí a byť záchrannou sieťou pre našich občanov doma; keďže TiSA by mala zlepšiť prístup na zahraničné trhy, podporovať najlepšie postupy a formovať globalizáciu, s cieľom zabezpečiť, aby odrážala hodnoty, zásady a záujmy EÚ a pomáhala podnikom EÚ prosperovať v ére globálnych hodnotových reťazcov; keďže spotrebiteľské práva, ako aj sociálne a environmentálne normy nie sú prekážkami obchodu, ale nespochybniteľnými piliermi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; keďže obchodná politika EÚ musí presadzovať ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 ZFEÚ; keďže poskytovanie služieb v EÚ vychádza zo zásad všeobecného prístupu, kvality, bezpečnosti, cenovej dostupnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré musia byť nepretržite zaručené vo všetkých mestách a regiónoch; keďže EÚ by mala podporovať rodovú rovnosť na medzinárodnej úrovni;

E.  keďže v kontexte globalizácie, orientácie na služby a digitalizácie našich hospodárstiev a medzinárodného obchodu je naliehavo potrebné prijať politické opatrenia na posilnenie medzinárodných pravidiel; keďže EÚ má zásadný záujem na posilňovaní pravidiel svetového obchodu s cieľom riadiť svetové dodávateľské reťazce; keďže viacstranný obchodný systém je ešte stále tým najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni;

F.  keďže TiSA je pre EÚ príležitosťou na upevnenie pozície celosvetovo najväčšieho vývozcu služieb, ktorý predstavoval 25 % celosvetového vývozu služieb a vytváral obchodný prebytok vo výške 170 miliárd EUR v roku 2013; keďže hodnota vývozu EÚ v službách sa za posledných 10 rokov zdvojnásobila a v roku 2014 dosiahla sumu 728 miliárd EUR; keďže služby zamestnávajú približne 70 % pracovnej sily EÚ a predstavujú 40 % hodnoty tovaru vyvážaného z Európy; keďže 90 % nových pracovných miest, ktoré sa vytvoria v EÚ v rokoch 2013 až 2025, sa zakladá na odvetví služieb; keďže táto dohoda má potenciál podporiť tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže obchod so službami je motorom pre zamestnanosť a rast v EÚ, čo by sa dohodou TiSA mohlo posilniť;

H.  keďže mnoho dôležitých trhov, v neposlednom rade v rozvíjajúcich sa ekonomikách, je pre európske podniky stále zatvorených; keďže zbytočné prekážky obchodu so službami, ktoré pri prepočte na ekvivalentné colné sadzby predstavujú 15 % pre Kanadu, 16 % pre Japonsko, 25 % pre Južnú Kóreu, 44 % pre Turecko a 68 % pre Čínu, naďalej bránia európskym spoločnostiam plne využívať výhody svojej konkurencieschopnosti; keďže EÚ, kde ekvivalentná colná sadzba obmedzení pre služby predstavuje len 6 %, je podstatne otvorenejšia než väčšina jej partnerov; keďže EÚ by mala využiť svoju pozíciu najvýznamnejšieho dovozcu a vývozcu služieb, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky prostredníctvom recipročného prístup na trh a spravodlivej hospodárskej súťaže;

I.  keďže necolné prekážky obchodu, ktoré v priemere predstavujú vyše 50 % nákladov na cezhraničné služby, neúmerne zaťažujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria jednu tretinu poskytovateľov vyvážaných služieb z EÚ a ktorým často chýbajú ľudské a finančné zdroje potrebné na prekonanie týchto prekážok; keďže odstránením zbytočných prekážok by sa uľahčila internacionalizácia MSP, pokiaľ tieto prekážky možno odstrániť bez toho, aby sa ohrozilo plnenie cieľov verejnej politiky, o ktoré sa opierajú; keďže by sa mali zachovať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky;

J.  keďže globalizáciou hodnotových reťazcov sa zvyšuje dovozný obsah domácej výroby a vývozu; keďže obchod s tovarom a obchod so službami sú vzájomne prepojené a globálne pravidlá sú potrebné na riadenie týchto dodávateľských reťazcov; keďže v kontexte globálnych hodnotových reťazcov sú záväzné základné medzinárodné normy ešte viac potrebné s cieľom predchádzať pretekom ku dnu, ako aj sociálnemu a environmentálnemu dumpingu;

K.  keďže dôveru občanov v obchodnú politiku EÚ treba podporiť tým, že sa nielenže zabezpečia pozitívne výsledky z hľadiska zamestnanosti a vytvárania bohatstva pre občanov a podniky, ale aj zaručí najvyššia úroveň transparentnosti, zapojenia a zodpovednosti, a to udržiavaním neustáleho dialógu so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami a stanovením jasných usmernení pri rokovaniach;

L.  keďže väčšina záväzkov v pláne EÚ odkazuje na vnútroštátne právne predpisy členských štátov; keďže plnenie záväzkov ovplyvňuje najmä regionálne a miestne samosprávy;

M.  keďže ochrana údajov nie je hospodárskou záťažou, ale zdrojom hospodárskeho rastu; keďže obnovenie dôvery v digitálny svet má zásadný význam; keďže toky údajov sú pre obchod so službami nevyhnutné, ale nikdy by nemali ohroziť acquis EÚ v oblasti ochrany údajov a práva na súkromie;

N.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 26. júna 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách(11) požadoval, aby Komisia pracovala na svojom zámere pripraviť „posúdenie vplyvu na udržateľnosť“;

O.  keďže TiSA prinesie aj pohyb fyzických osôb medzi krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, a keďže v tejto súvislosti by sa malo so všetkými európskymi občanmi zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o prístup na územie ostatných zmluvných strán dohody;

P.  keďže Európsky parlament má prostredníctvom postupu súhlasu posledné slovo vo veci obchodných dohôd a jeho poslanci rozhodnú o schválení alebo zamietnutí TiSA až po skončení rokovaní; keďže ratifikácia si v niektorých členských štátoch môže vyžadovať ratifikáciu regionálnymi parlamentmi a/alebo parlamentnými komorami zastupujúcimi regionálnu úroveň;

Q.  keďže Parlament si vyhradzuje právo vyjadriť stanovisko po konzultovaní akýchkoľvek budúcich návrhov znenia dohody o TiSA;

1.  v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o dohode o obchode so službami adresuje Komisii tieto odporúčania:

  a)  v súvislosti s kontextom a rozsahom:

i.  považovať rokovania o TiSA za odrazový mostík k obnoveným ambíciám na úrovni WTO s cieľom opätovne otvoriť rokovania o reformovanej dohody GATS;

ii.  opätovne zdôrazniť podporu ambicióznych, komplexných a vyvážených rokovaní, ktoré by mali využiť plný potenciál integrovanejšieho trhu globálnych služieb, a pritom predchádzať sociálnemu, environmentálnemu a hospodárskemu dampingu a plne zabezpečiť súlad s acquis EÚ; formovať a regulovať globalizáciu a posilňovať medzinárodné normy a zároveň právne zaistiť právo regulovať a presadzovať legitímne ciele verejnej politiky, ako napr. verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie; zabezpečiť lepší prístup na trh pre európskych dodávateľov služieb vrátane MSP v kľúčových odvetviach záujmu so zahrnutím možnosti osobitných výnimiek pre citlivé odvetvia vrátane všetkých verejných služieb; zabezpečiť, aby tieto rokovania spravodlivo a podstatne prispievali k vytváraniu pracovných miest a inkluzívnemu rastu, a stanoviť ambiciózne normy v oblasti obchodu so službami pre 21. storočie; rešpektovať politické, sociálne a kultúrne modely EÚ a členských štátov, ako aj základné zásady zakotvené v zmluvách EÚ, a modely, ktoré sú obsiahnuté v Charte základných práv Európskej únie, ako je rodová rovnosť; podporovať a chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát na celom svete;

iii.  zamerať sa na mnohostrannosť a odmietnuť akékoľvek ustanovenia alebo prílohy, ktoré by jej zabraňovali, čo by bolo nezlučiteľné s dohodou GATS a bránilo budúcej integrácii do systému WTO; prijímať nové zmluvné strany pod podmienkou, že prijmú už dohodnuté pravidlá a úroveň ambícií; podnietiť širšiu účasť na rokovaniach; upozorniť, že v krajinách BRICS a MINT sa nachádza najviac prekážok spolu s najväčším rastovým potenciálom, pokiaľ ide o obchod so službami; uznať dôležitosť týchto krajín pre EÚ ako vývozných destinácií s rastúcou strednou triedou, ako zdrojov medziproduktov a ako kľúčových uzlov globálnych hodnotových reťazcov;

otvoriť cestu pre účasť zodpovedných rozvíjajúcich sa a dynamických ekonomík a opätovne potvrdiť svoju podporu žiadosti Číny o vstúpenie do rokovaní; zabezpečiť záväzok všetkých účastníkov dohody TiSA týkajúci sa multilateralizácie výsledkov rokovaní; zaistiť, aby sa osobitná pozornosť venovala rozvojovým krajinám, a zahrnúť do dohody TiSA ustanovenia obsiahnuté v článku IV dohody GATS;

iv.  vziať na vedomie, že podľa Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) sektor služieb tvorí približne 51 % HDP v rozvojových krajinách a že vývoz služieb z afrických krajín sa zvyšuje; uznať, že obchod vrátane obchodu so službami by mohol byť za určitých podmienok spúšťacím mechanizmom pre inkluzívny rast, udržateľný rozvoj, znižovanie chudoby a nerovnosti a vytváranie pracovných miest a mohol by stimulovať inovácie prostredníctvom uľahčovania výmen know-how, technológií a investícií do výskumu a vývoja, a to aj prostredníctvom zahraničných investícií; zdôrazniť preto, že ak sa rozvojovým krajinám umožní získať spravodlivý prístup na svetové trhy so službami, mohlo by to posilniť ich hospodársku integráciu a mieru ich prispôsobenia sa globalizácii;

v.  uznať, že z dôvodu, že sa vedú rokovania o preferenčnom základe, budú výhody vyplývajúce z dohody pre zmluvné strany TiSA obmedzené, kým sa nestane mnohostrannou dohodou; odmietnuť uplatňovanie doložky najvyšších výhod (DNV) na strany, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohody TiSA, až kým sa táto dohoda nestane mnohostrannou; podobne ako v prípade dohody GATS odmietnuť začlenenie dohôd o voľnom obchode do doložky najvyšších výhod;

vi.  opätovne oživiť rokovania o službách v dauhaskom kole rokovaní o rozvoji;

vii.  zabezpečiť súčinnosť a konzistentnosť bilaterálnych, viacstranných a mnohostranných dohôd, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako aj súčinnosť a konzistentnosť s vývojom jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o jednotný digitálny trh; zabezpečiť súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a presadzovať integrovaný prístup k zahraničným veciam; dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja prijatých v septembri 2015;

viii.  navrhnúť osobitné záruky pre turistov, okrem iného s cieľom zabezpečiť transparentnosť medzinárodných roamingových poplatkov a poplatkov uplatňovaných na medzinárodné hovory a posielanie správ s cieľom obmedziť nadmerné poplatky účtované spotrebiteľom za použitie kreditných kariet mimo Európy a zachovať právo EÚ a členských štátov vydávať bezpečnostné upozornenia týkajúce sa turistických destinácií;

ix.  bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu zverejniť posúdenie vplyvu na udržateľnosť a po skončení rokovaní ho zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať s osobitným zreteľom na vplyv dohody TiSA na občanov, miestne a regionálne orgány a rozvojové krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na rokovaniach, ako aj na sociálnu situáciu a situáciu v oblasti zamestnanosti v EÚ; uskutočniť podrobné a včasné posúdenie účinku dohody GATS na európske hospodárstvo od nadobudnutia jej platnosti; do finalizácie posudzovania vplyvu na udržateľnosť plne zapojiť sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť; požiadať, aby výskumné služby Európskeho parlamentu uverejnili komplexnú a informatívnu štúdiu o rozsahu a potenciálnom vplyve dohody TiSA, a to aj z rodového hľadiska, a o potrebe bojovať proti javom, ako sú sklený strop a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; vykonať kontrolu dodržiavania základných práv s cieľom umožniť Parlamentu prijať informované rozhodnutie o vyjadrení súhlasu či nesúhlasu s dohodou TiSA;

x.  zabezpečiť, aby mechanizmy riešenia sporov medzi investorom a štátom nemohli byť „importované“ z iných bilaterálnych investičných zmlúv na základe doložky najvyšších výhod;

  b)  v súvislosti s prístupom na trh:

i.  vylúčiť z rozsahu uplatňovania dohody verejné a audiovizuálne služby a zaujať opatrný prístup ku kultúrnym službám, a to bez toho, aby boli dotknuté záväzky EÚ v rámci dohody GATS, usilovať o ambiciózne záväzky medzi jednotlivými stranami, odvetviami a úrovňami vlády, najmä o ďalšie otváranie zahraničných trhov, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, telekomunikácie, dopravu a finančné a odborné služby;

ii.  zabezpečiť reciprocitu na všetkých úrovniach; podporiť využívanie horizontálnych ustanovení súvisiacich so záväzkami ako prostriedku na stanovenie spoločnej úrovne ambícií, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti vyplývajúce z článkov XVI a XVII dohody GATS, a vziať na vedomie, že týmito minimálnymi požiadavkami by sa stanovili jasné parametre pre krajiny, ktoré majú záujem o účasť; v súlade s článkom IV dohody GATS zabezpečiť rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám flexibilitu pri stanovovaní úrovne ambícií dohody; zabezpečiť, aby cieľom dohody bolo vytvoriť rovnaké podmienky v odvetví služieb a otvoriť nové trhy pre poskytovateľov služieb z EÚ;

iii.  vylúčiť zo záväzkov EÚ poskytovanie nových služieb, ktoré nie sú zaradené v príslušnom systéme klasifikácie, a zároveň si zachovať možnosť začleniť ich neskôr;

iv.  odmietnuť uplatňovanie doložiek o zachovaní stavu a návrate do pôvodného stavu („ratchet clause“) na záväzky týkajúce sa prístupu na trh a zamietnuť ich uplatňovanie v citlivých odvetviach, akými sú verejné a kultúrne služby, verejné obstarávanie, režim 4, doprava a finančné služby; umožniť dostatočnú flexibilitu, aby sa na služby všeobecného hospodárskeho záujmu opäť vzťahovala verejná kontrola; zachovať právo EÚ a členských štátov upraviť svoje listiny záväzkov v súlade s dohodou GATS;

v.  prijať obmedzené záväzky v režime 1, najmä v oblasti digitálnych a finančných služieb a cestnej dopravy, s cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži a sociálnemu dampingu; prijať však ambiciózne záväzky a uznať ofenzívne záujmy v oblasti satelitných telekomunikačných služieb, služieb námornej dopravy a zaistenia; uznať, že takéto záväzky môžu byť prínosné iba v primerane regulovanom prostredí; zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré poskytujú európskym spotrebiteľom služby zo zahraničia, plne dodržiavali právne predpisy EÚ a presadzovali ich u zahraničných poskytovateľov a začleniť ustanovenia zaručujúce jednoduchý prístup spotrebiteľov k odškodneniu; zároveň zistiť problémy, ktorým čelia spotrebitelia v kontakte s poskytovateľmi služieb so sídlom v tretích krajinách, poskytnúť spotrebiteľom usmernenia o ich práve na nápravu za takýchto okolností a  ak to bude potrebné, navrhnúť konkrétne opatrenia;

vi.  prijať ambiciózny prístup v režime 3 snahou o odstránenie prekážok tretích krajín pre komerčnú prítomnosť a usídlenie, ako sú obmedzenia vlastníckych podielov pre investorov zo zahraničia a požiadavky na vytváranie spoločných podnikov, čo má rozhodujúci význam z hľadiska zvýšenia rastu služieb poskytovaných v rámci režimov 1 a 4, a zároveň zachovať súčasnú úroveň výhrad v celej EÚ;

vii.  mať na zreteli, že EÚ má ofenzívny záujem na mobilite vysoko kvalifikovaných odborníkov smerom navonok; zdržať sa prijímania nových záväzkov nad rámec dohody GATS, pokiaľ ide o mobilitu smerom do EÚ, kým ostatné strany podstatne nezlepšia svoje ponuky; uznať, že pracovnou doložkou sa zachováva právny záväzok zahraničných poskytovateľov služieb dodržiavať právne predpisy EÚ a členského štátu v oblasti sociálneho a pracovného práva, ako aj kolektívne zmluvy; prijať ambiciózne záväzky v režime 4 v prípadoch, o ktoré sa opierajú záväzky v rámci režimu 3; zachovať schopnosť vykonávať testy hospodárskych potrieb a trhu práce týkajúce sa poskytovateľov zmluvných služieb a nezávislých odborníkov;

viii.  rešpektovať zvrchované právo členských štátov vybrať si, ktoré sektory otvoria zahraničnej súťaži a v akom rozsahu prostredníctvom obmedzení a výnimiek; zdržať sa nátlaku na členské štáty, aby toto právo plne nevyužívali;

ix.  v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom 26 k ZFEÚ vylúčiť z rozsahu pôsobnosti dohody súčasné a budúce služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu (o. i. vrátane služieb v oblasti dodávky vody, zdravotníckych služieb, sociálnych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania, nakladania s odpadom a verejnej dopravy); zabezpečiť, aby sa zachovalo plné právo orgánov EÚ a vnútroštátnych a miestnych orgánov zaviesť, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenia týkajúce sa uvedenia do prevádzky, organizácie, financovania a poskytovania verejných služieb; uplatniť toto vylúčenie bez ohľadu na to, ako sú verejné služby poskytované a financované; zaistiť, aby systémy sociálneho zabezpečenia boli z rozsahu uplatňovania dohody vylúčené; zamietnuť návrh o prílohe týkajúcej sa mobility pacientov, proti ktorému je väčšina účastníkov dohody TiSA; uznať veľký význam kvalitných verejných služieb, ktoré prispievajú k sociálnej a územnej súdržnosti, pre európskych občanov;

x.  namietať proti obmedzeniam krížových dotácií podnikov podliehajúcich tomu istému miestnemu orgánu v prípade, ak prekročia obmedzenia existujúce podľa právnych predpisov EÚ a vnútroštátneho práva;

xi.  bez toho, aby bolia dotknutá dohoda GATS, usilovať o zavedenie priamej doložky o „zlatom štandarde“, ktorá by sa mohla začleniť do všetkých obchodných dohôd a ktorou by sa zabezpečilo, aby sa doložka o verejných službách vzťahovala na všetky spôsoby dodávok a na všetky služby, ktoré európske, vnútroštátne alebo regionálne orgány považujú za verejné služby v ktoromkoľvek sektore a bez ohľadu na monopolné postavenie služby;

xii.  v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 zabezpečiť prostredníctvom horizontálnej a právne záväznej doložky uplatniteľnej na celú dohodu, aby si zmluvné strany zachovali svoje právo prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie vo vzťahu k ochrane alebo podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a to bez ohľadu na použitú technológiu alebo distribučnú platformu online aj offline;

  c)  v súvislosti s pravidlami digitálneho hospodárstva:

i.  zabezpečiť cezhraničné toky údajov v súlade so všeobecným právom na súkromie;

ii.  zaujať opatrný prístup k rokovaniam o kapitolách týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia;

iii.  uznať, že ochrana údajov a právo na súkromie nie sú obchodnými prekážkami, ale základnými právami, ktoré sú zakotvené v článku 39 ZEÚ a článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v článku 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; uznať, že vysoká úroveň dôvery je nevyhnutná na rozvoj hospodárstva založeného na údajoch; zaručiť plné dodržiavanie tohto základného práva, berúc náležite do úvahy nedávny vývoj v digitálnom hospodárstve a v plnom súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora týkajúcim sa bezpečného prístavu; začleniť komplexné, jednoznačné, horizontálne, samostatné a právne záväzné ustanovenie na základe článku XIV GATS, ktorým sa z rozsahu pôsobnosti tejto dohody úplne vylučuje existujúci a budúci právny rámec EÚ na ochranu osobných údajov, a to bez akýchkoľvek podmienok, že musí byť v súlade s inými časťami dohody TiSA; uplatňovať takéto ustanovenia na všetky ostatné prílohy k dohode TiSA; okamžite a formálne podporiť takéto návrhy v prílohe k dohode TiSA týkajúcej sa elektronického obchodu; podporiť návrhy, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa vnútroštátne právne rámce na ochranu osobných údajov užívateľov uplatňovali na nediskriminačnom základe; uplatňovať ustanovenia o ochrane údajov zakotvené v uvedenej prílohe na všetky ostatné prílohy k dohode TiSA vrátane prílohy týkajúcej sa finančných služieb;

iv.  zabezpečiť, aby globálny tok osobných údajov európskych občanov bol v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov a bezpečnosti platnými v Európe; zabezpečiť, aby občania mali svoje údaje aj naďalej pod kontrolou; preto odmietnuť akékoľvek ustanovenia o univerzálnej kontrole tokov údajov, v ktorých sa neuvádza odkaz na nevyhnutné dodržiavanie noriem na ochranu údajov;

v.  okamžite a formálne namietať proti návrhom USA o pohybe informácií;

vi.  zvážiť, že jasne vymedzený a vzájomne dohodnutý právny rámec zaručí rýchlu výmenu informácií, keď je potrebné riešiť bezpečnostné hrozby; zabezpečiť, aby sa článok XIVa GATS prevzal do znenia základného textu dohody TiSA; zabezpečiť, aby ustanovenia o národnej bezpečnosti vychádzali z vhodných kritérií nutnosti; pevne však odmietnuť akékoľvek rozšírenie pôsobnosti, pokiaľ ide o vyňatie národnej bezpečnosti zakotvené v článku XIVa GATS, a akékoľvek tzv. zadné vrátka v oblasti technológií; okamžite a formálne namietať proti takýmto návrhom v rámci dohody TiSA;

vii.  uznať, že digitálna inovácia je hnacou silou hospodárskeho rastu a produktivity v celom hospodárstve; uznať, že toky údajov sú kľúčovou hybnou silou ekonomiky služieb, základným prvkom globálneho hodnotového reťazca tradičných výrobných spoločností a rozhodujúcim faktorom pre rozvoj jednotného digitálneho trhu; preto usilovať o celkový zákaz požiadaviek na vynútenú lokalizáciu údajov a zabezpečiť, aby dohoda TiSA obsahovala nadčasové pravidlá a bránila rozdrobenosti digitálneho sveta; zvážiť, že požiadavky na vynútené umiestnenie údajov, napr. nútenie poskytovateľov služieb využívať miestnu infraštruktúru alebo stanovenie miestnej prítomnosti ako podmienky poskytovania služieb odrádzajú priamych zahraničných investícií od účasti; preto sa maximálne snažiť o zastavenie uplatňovania takýchto praktík v najväčšom možnom rozsahu v rámci a mimo Európy, pričom sa zahrnie možnosť stanoviť potrebné výnimky založené na legitímnych cieľoch verejnej politiky, ako sú ochrana spotrebiteľov a ochrana základných práv;

viii.  zabezpečiť, aby ustanovenia konečnej dohody boli v súlade so súčasnými a s budúcimi právnymi predpismi na úrovni EÚ vrátane nariadenia o jednotnom európskom trhu s elektronickými komunikáciami, všeobecného nariadenia o ochrane údajov, smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a 16 opatrení, ktoré sú súčasťou oznámenia o jednotnom digitálnom trhu; chrániť neutralitu siete a otvorený internet; zabezpečiť, aby sa osobné údaje mohli prenášať mimo Únie iba v prípade, že sa dodržiavajú ustanovenia o ich prenose do tretích krajín obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov; zaručiť najmä, že EÚ si zachová schopnosť pozastaviť prenos osobných údajov z EÚ do tretích krajín, ak pravidlá tretej strany nespĺňajú európske normy primeranosti, ak spoločnosti nepoužívajú alternatívne možnosti, ako sú záväzné podnikové pravidlá alebo štandardné zmluvné ustanovenia, a ak sa nedodržiavajú výnimky uvedené v článku 26 ods. 1 smernice 95/46/ES; zabrániť geografickému blokovaniu a dodržiavať zásadu otvoreného spravovania internetu; spolupracovať s tretími krajinami na vhodnom fóre s cieľom prijať dostatočne vysoké normy ochrany údajov;

ix.  podporovať hospodársku súťaž založenú na pravidlách v telekomunikačnom sektore v prospech poskytovateľov služieb a spotrebiteľov; riešiť pretrvávajúce regulačné asymetrie v sektore telekomunikácií tým, že sa zmluvným stranám zabráni zavádzať obmedzenia vlastníckych podielov pre investorov zo zahraničia, ustanovia sa pravidlá veľkoobchodného prístupu na trh pre siete etablovaných operátorov, ktorými sa podporí hospodárska súťaž, stanovia sa jasné a nediskriminačné pravidlá udeľovania licencií, zabezpečí sa skutočný prístup k infraštruktúram posledného úseku na vývozných trhoch pre poskytovateľov telekomunikačných služieb z EÚ, zaručí sa nezávislosť regulačných orgánov a podporí sa rozsiahle vymedzenie telekomunikačných služieb pokrývajúce všetky typy siete; zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých prevádzkovateľov a to, aby spoločnosti z oligopolných trhov z krajín mimo EÚ nevyužívali fragmentáciu trhu EÚ; zaručiť, aby účastníci dohody TiSA dodržiavali zásadu otvoreného a nediskriminačného prístupu k internetu pre poskytovateľov služieb a spotrebiteľov; zaručiť, aby mali prevádzkovatelia z EÚ v účastníckych krajinách dohody TiSA spravodlivý a vyvážený prístup na trh s telekomunikačnými službami, a to bez akýchkoľvek necolných prekážok a prekážok za hranicami vrátane regulačných požiadaviek, asymetrie v normách, technologických podmienok či obmedzení;

x.  výrazne podporiť ustanovenia o medzinárodnom mobilnom roamingu a rozšíriť ich platnosť na medzinárodné volania a posielanie správ; zvýšiť v krátkodobom horizonte verejne dostupné informácie o maloobchodných sadzbách a podporovať v dlhodobom horizonte limity s cieľom znížiť ceny; zabezpečiť, aby dohoda TiSA nevytvárala žiadnu prekážku pre dvojstranné dohody v tejto oblasti; usilovať o online ochranu spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k nevyžiadaným elektronickým reklamným oznámeniam;

xi.  zabezpečiť účinnú spoluprácu v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky na základe práce na platforme Komisie pre dobrú správu daňových záležitostí a zaručiť najmä prepojenie medzi zdaňovaním a skutočnou hospodárskou činnosťou podnikov v tomto odvetví,  d)  v súvislosti s pravidlami mobility:

i.  zabezpečiť, aby EÚ a jej členským štátom nič nebránilo v zachovaní, zlepšovaní a uplatňovaní predpisov v oblasti práce a sociálnych vecí, kolektívnych zmlúv a právnych predpisov upravujúcich vstup fyzických osôb na ich územie EÚ alebo členských štátov alebo ich dočasný pobyt na tomto území vrátane opatrení na zabezpečenie organizovaného pohybu fyzických osôb cez hranice, napr. vstupu alebo podmienky vstupu na územie; v súlade so smernicou 96/71/ES o vysielaní pracovníkov zaručiť, aby minimálne podmienky zamestnávania v hostiteľskej krajine boli uplatniteľné na všetkých poskytovateľov služieb vstupujúcich do EÚ, a to v súčasnosti i v budúcnosti; zabezpečiť, aby všetci pracovníci prichádzajúci do Európy bez ohľadu na svoju domovskú krajinu mohli využívať rovnaké pracovné práva ako štátni príslušníci hostiteľskej krajiny a aby sa dodržiavala zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu; zabezpečiť, aby strany dohody TiSA dodržiavali osem základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP); žiadať všetky strany aby ratifikovali a uplatňovali základné normy MOP a presadzovali ostatné relevantné dohovory MOP a rezolúcie OSN; zabezpečiť, aby sa na území EÚ dodržiavali pracovnoprávne predpisy a kolektívne zmluvy EÚ a členských štátov; posilniť mechanizmus EÚ na monitorovanie a presadzovanie s cieľom odradiť od porušovania predpisov; naliehať na členské štáty, aby posilnili dostupné zdroje pre inšpektoráty práce; urýchlene zhromaždiť a predložiť informácie o počte a type poskytovateľov služieb, ktorí v súčasnosti pôsobia v EÚ v rámci režimu 4, vrátane trvania ich pobytu; zaistiť oveľa efektívnejší cezhraničný prístup k údajom v rámci EÚ v budúcnosti; zahrnúť ochrannú doložku, ktorou sa spoločnostiam zabraňuje porušovať alebo podkopávať právo protestovať, prostredníctvom používania pracovníkov z tretích krajín počas rokovaní o kolektívnych dohodách a pracovných sporoch, a umožniť účastníkom dohody TiSA uplatniť akékoľvek potrebné záruky, ak by bol vyvíjaný tlak na domáce mzdy alebo ak by boli ohrozené práva domácich pracovníkov alebo porušované ostatné dohodnuté normy, v súlade s obmedzeniami stanovenými v článku X dohody GATS; naliehavo žiadať, aby všetky zmluvné strany dodržiavali usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

ii.  pripomenúť, že záväzky podľa režimu 4 sa musia vzťahovať len na pohyb vysoko kvalifikovaných odborníkov, napríklad osôb, ktoré ukončili univerzitné alebo ekvivalentné magisterské štúdium alebo sú zamestnané na vedúcich manažérskych pozíciách, na konkrétny účel, na obmedzený čas a za presne stanovených podmienok na základe vnútroštátnych právnych predpisov krajiny, kde sa služba poskytuje, a na základe zmluvy, ktorá je v súlade s týmto vnútroštátnym právom; požaduje v tejto súvislosti, aby sa zohľadňoval a uplatňoval článok 16 smernice o službách (2006/123/EC); zamietnuť podstatné zmeny v pravidlách režimu 4 vymedzených v dohode GATS a zvážiť revíziu smernice 2014/66/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu zamestnanca;

iii.  uznať prílohu k režimu 4 za ofenzívny záujem Európy vzhľadom na to, že odborníci v EÚ sú vzdelaní a mobilní a že spoločnosti v EÚ v čoraz väčšej miere vyžadujú špecifické zručnosti zahraničných odborníkov v rámci Európy a ich personálu mimo Európy na podporu vzniku nových obchodných činností; zaistiť, aby táto mobilita bola prínosom nielen pre európske podniky, ale aj pre európskych pracovníkov;

iv.  namietať proti akýmkoľvek ustanoveniam týkajúcim sa víz a iných postupov pri vstupe, okrem postupov zameraných na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie administratívnych postupov; zabezpečiť, aby sa dohoda TiSA nevzťahovala na opatrenia týkajúce sa fyzických osôb, ktoré sa usilujú o prístup na trh práce niektorej zo zmluvných strán, ani na opatrenia týkajúce sa občianstva, bydliska alebo zamestnania na trvalom základe; stanoviť primerané záruky na zabezpečenie, aby sa poskytovatelia dočasných služieb vrátili domov;

v.  usilovať o horizontálny zákaz požiadavky na zriadenie obchodnej prítomnosti alebo bydliska ako podmienky poskytovania odborných služieb; obmedziť rozsah pôsobnosti prílohy o odborných službách na zoznam záväzkov prijatých každou zmluvnou stranou;

vi.  usilovať sa o vytvorenie rámca na vzájomné uznávanie odbornej prípravy, úrovní akademického vzdelania a profesijných kvalifikácií, najmä v sektoroch architektúry, účtovníctva a práva, a zároveň zabezpečiť spôsobilosť dodávateľa, a tým aj kvalitu poskytovaných služieb, v súlade so smernicami EÚ o odborných kvalifikáciách, a zároveň sa vyhnúť automatickému a kvantitatívnemu uznávaniu vysokoškolských titulov;

vii.   žiadať jasné vymedzenie pracovníkov zahrnutých do prílohy k režimu 4;

  e)  v súvislosti s pravidlami finančných služieb:

i.  dosiahnuť dohodu, ktorá obsahuje ambicióznu, ale vyváženú prílohu zahŕňajúcu poskytovanie všetkých typov finančných služieb, a to najmä v bankovníctve a poisťovníctve, ktorá presahuje rámec prílohy k dohode GATS o finančných službách a ktorá podporuje dlhodobo udržateľný rast v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; zamerať sa na posilnenie stability finančného systému a jednotlivých finančných inštitúcií, zaručenie úplného súladu s pokrízovým regulačným prostredím a zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb; dosiahnuť dohodu, ktorá prinesie európskym spotrebiteľom výhody a ochranu v podobe konvergencie finančnej regulácie smerom k vyššej úrovni a väčšieho výberu finančných služieb; usilovať sa o zabezpečenie primeranej ochrany spotrebiteľov vrátane ochrany osobných údajov a práva na súkromie, ako aj poskytovania zrozumiteľných a správnych informácií, ktoré sú nevyhnutné na obmedzenie asymetrie informácií;

ii.  stanoviť záväzok strán dohody TiSA, pokiaľ ide o vykonávanie a uplatňovanie medzinárodných noriem regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, ako sú normy, ktoré schválili krajiny skupiny G20, Bazilejský výbor pre bankový dohľad, Rada pre finančnú stabilitu, Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere a Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu nad poisťovníctvom; podniknúť kroky s cieľom zaistiť, aby sa do dohody TiSA zahrnuli kľúčové prvky dohody WTO o finančných službách, pričom sa zdokonalí návrh dohody tak, aby bol v plnom súlade s presnými súčasnými smermi politiky EÚ v týchto oblastiach; zabezpečiť, že dohoda TiSA pomôže zmierniť dvojité zdaňovanie a žiadnym spôsobom nevytvorí priestor alebo neposkytne príležitosť na daňové podvody, daňové úniky, agresívne daňové plánovanie alebo pranie špinavých peňazí; vyžadovať prijatie rozsiahlych záväzkov, najmä pokiaľ ide o prístup na trh, od krajín, ktoré v súčasnosti nemajú dvojstranné obchodné dohody s EÚ, ako napr. Austrália, Nový Zéland, Hongkong a Taiwan, veľmi obmedzené záväzky na úrovni WTO, napr. Čile a Turecko, alebo veľmi obmedzené dvojstranné záväzky v oblasti finančných služieb, napr. Mexiko;

iii.  zahrnúť do dohody TiSA výhradu z dôvodov obozretnosti uvedenú v komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA), ktorá zachováva zvrchované právo strany vyhnúť sa svojim obchodným záväzkom a prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na reguláciu svojho finančného a bankového sektora z dôvodov obozretnosti a dohľadu s cieľom zabezpečiť stabilitu a integritu finančného systému strany;

iv.  zabezpečiť, aby sa v oblasti finančných služieb neprijímali žiadne nové záväzky, ktoré by mohli ohroziť finančnú reguláciu EÚ tým, že by Úniu nútili, aby opustila svoj posilnený regulačný rámec pre finančný sektor, alebo tým, že by Únii bránili v tom, aby uplatňovala právne predpisy s cieľom zabrániť nadmernému riskovaniu finančných inštitúcií; zabezpečiť, aby žiadne z ustanovení tejto dohody neobmedzovalo schopnosť regulačných orgánov EÚ povoliť alebo zamietnuť akékoľvek súčasné alebo nové finančné produkty v súlade s regulačným rámcom EÚ;

v.  vylúčiť zo záväzkov EÚ cezhraničné finančné služby vrátane riadenia portfólia, kým nenastane zblíženie v oblasti finančnej regulácie na najvyššej úrovni, s výnimkou veľmi obmedzených a riadne odôvodnených prípadov, akými sú zaisťovacie služby poskytované medzi jednotlivými podnikmi, pričom sa zdôrazní, že je potrebné zvýšiť celosvetový prístup k finančným službám vzhľadom na ich význam pre rast a hospodárstvo; zvážiť najmä, že jasné a primerané pravidlá a postupy povoľovania spoločnostiam so sídlom v tretích krajinách, aby takéto služby v EÚ poskytovali, a prípadne výslovného uznania zo strany EÚ, že krajina pôvodu týchto spoločností má vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu rovnocenný s rámcom EÚ, sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby v Únii nemohol pôsobiť žiadny nekontrolovaný subjekt a aby sa dosiahli rovnocenné podmienky pre európske aj zahraničné spoločnosti, bez ohľadu na ich jurisdikciu v krajine, v ktorej sídlia; súbežne s dohodou TiSA bezodkladne podniknúť opatrenia na zmenšenie rozdielov medzi rôznymi spôsobmi, akými krajiny v súčasnosti uznávajú rovnocennosť regulačných a kontrolných režimov iných jurisdikcií, čo v súčasnosti spôsobuje fragmentáciu svetových trhov s finančnými službami, a to dosiahnutím spoločnej dohody o tom, že rozhodnutie o rovnocennosti by malo byť výsledkom transparentného posúdenia toho, či pravidlá každej jurisdikcie slúžia na plnenie rovnakých cieľov, a že hoci by sa takéto rozhodnutie malo opierať o včasné a časté dvojstranné dialógy, môže byť jednostranné, ak nie je vzájomné uznanie možné;

vi.  žiadať o dôkladné predbežné nezávislé posúdenie hospodárskych a sociálnych účinkov ďalšej finančnej liberalizácie v rámci TISA;

vii.  uznať, že opatrenia opätovnej regulácie v nadväznosti na finančnú krízu, ktorá ešte neskončila, vrátane požiadaviek týkajúcich sa určitých právnych foriem, štiepenia (napr. odčleňovanie bánk), zmien podnikania alebo znižovania stavov;

  f)  v súvislosti s pravidlami logistiky:

i.  nájsť ambiciózne, ale vyvážené riešenie pre oblasť dopravy, ktorá je dôležitá pre udržateľný rozvoj globálnych hodnotových reťazcov; zvýšiť rýchlosť, spoľahlivosť, bezpečnosť a interoperabilitu dopravných služieb v prospech firemných zákazníkov a jednotlivých používateľov a pracovníkov; zabezpečiť súlad s politikou EÚ v oblasti klímy; zohľadňovať význam prepravných a doručovacích služieb pre európske hospodárstvo a zamestnanosť, keďže európski vlastníci lodí ovládajú 40 % svetovej obchodnej flotily, letecký priemysel predstavuje viac ako 5 miliónov pracovných miest a európsky železničný priemysel predstavuje viac ako polovicu svetovej produkcie železničných zariadení a služieb a vzhľadom na skutočnosť, že cestná doprava je pre logistiku EÚ naďalej dôležitá; uznať preto potenciál dopravných služieb, pokiaľ ide o znižovanie úrovne nezamestnanosti v Európe; zabezpečiť, aby rokovania zohľadňovali rýchlo sa vyvíjajúce odvetvie dopravy a rastúci význam spôsobov dopravy, ktoré sa využívajú v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, pre každodenný život Európanov; vyžadovať, aby zahraničné spoločnosti pri poskytovaní svojich prepravných a doručovacích služieb na území EÚ plne dodržiavali všetky platné regulačné normy EÚ;

ii.  usilovať o zlepšenie prístupu na zahraničné trhy a o obmedzenie regulačných postupov, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, predovšetkým tých, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a znižujú účinnosť dopravných služieb, ako aj obmedzení uložených krajinami mimo EÚ, ktoré sa týkajú zahraničného vlastníctva, a zároveň právne zabezpečiť právo verejných orgánov regulovať v oblasti dopravy a zaručiť verejnú dopravu; riešiť obmedzenia v sektore kabotáže a vyhnúť sa návratom prepravcov z hostiteľskej krajiny bez nákladu, najmä v prílohách týkajúcich sa námornej a leteckej dopravy;

iii.  predložiť ustanovenia zamerané na posilnenie práv cestujúcich, najmä v prílohe týkajúcej sa leteckej dopravy, ale aj vo všetkých dopravných prostriedkoch, aby bola dohoda prínosom aj pre spotrebiteľov;

iv.  chrániť práva členských štátov v súvislosti s existujúcimi alebo budúcimi vnútroštátnymi predpismi a dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami o cestnej doprave vrátane požiadaviek na vydávanie povolenia tranzitu; vylúčiť z rozsahu pôsobnosti prílohy týkajúcej sa cestnej dopravy akékoľvek ustanovenia, ktorými sa uľahčuje vstup a pobyt profesionálnych vodičov; odmietnuť všetky požiadavky na prijatie akýchkoľvek záväzkov v rámci režimu 4 v sektore cestnej dopravy;

v.  zabezpečiť súlad s medzinárodnými normami, napríklad s normami, ktoré schválila Medzinárodná námorná organizácia a Medzinárodná organizácia civilného letectva, a považovať ich za minimálne normy a postaviť sa proti akémukoľvek zníženiu úrovne týchto medzinárodných meradiel; ako dlhodobý cieľ presadzovať záväzné pravidlá medzinárodného obchodu pre sektor námornej a leteckej dopravy; zabezpečiť uplatňovanie dohovorov MOP týkajúcich sa odvetvia logistiky a dopravy, napríklad Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave; zdôrazniť, že právne predpisy EÚ a členských štátov zabezpečujú výhody pre pracovníkov, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť, spotrebiteľov a životné prostredie; zdôrazniť, že všetci poskytovatelia služieb v rámci EÚ, či už ide o zahraničné alebo domáce subjekty, musia tieto právne predpisy dodržiavať; uznať, že kvalita služieb je nerozlučne spätá s kvalitou pracovných miest a platnými regulačnými rámcami;

vi.  nájsť správnu rovnováhu medzi liberalizáciou konkurencieschopného poštového sektora, ktorý má kľúčový význam pre ďalší rozvoj ekonomiky služieb a digitálneho hospodárstva, a ochranou univerzálnych poštových služieb, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; zabrániť preto krížovým dotáciám, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, a zlepšiť prístup na trhy krajín mimo EÚ, pričom sa zároveň zabezpečí splnenie povinností univerzálnej služby, ako sú vymedzené každou zmluvnou stranou;

vii.  pripomínať dôležitú úlohu, ktorú námorná doprava zohráva vo svetovom hospodárstve ako samotné priemyselné odvetvie a zároveň ako sprostredkovateľ medzinárodného obchodu; presadzovať zrozumiteľný text s pevnými záväzkami, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu do prístavov, prístupu na trh a vnútroštátne postupy týkajúce sa medzinárodných námorných prepravných služieb;

  g)  v súvislosti s pravidlami domácej regulácie a transparentnosti:

i.  právne zaistiť právo európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov na reguláciu vo verejnom záujme spôsobom, ktorý nie je obmedzujúcejší než dohoda GATS a nepodlieha overovaniu nevyhnutnosti; zabezpečiť, aby ustanovenia príloh neboli obmedzujúcejšie ako zásady zakotvené v článku VI GATS alebo v práve EÚ;

ii.  uznať, že strany zúčastňujúce sa rokovaní dodržiavajú zásady právneho štátu a nezávislého súdneho systému s možnosťou opravného prostriedku s cieľom chrániť práva investorov a občanov;

iii.  podporovať dobrú správu vecí verejných a transparentnosť a presadzovať osvedčené postupy pri administratívnych, regulačných a legislatívnych procesoch tým, že sa podporí široké zavádzanie opatrení, ktorými sa posilní nezávislosť subjektov s rozhodovacou právomocou, zvýši transparentnosť a demokratická zodpovednosť rozhodnutí a zníži byrokracia; zdôrazniť, že stredobodom regulačných úsilí musí byť ochrana a bezpečnosť spotrebiteľov, zdravia a životného prostredia, ako aj pracovné práva; zabezpečiť, aby sa akákoľvek zmena úrovní ochrany prostredníctvom regulácie v EÚ mohla vykonať len smerom k vyššej, nie k nižšej úrovni;

iv.  uznať, že v súlade s ustanoveniami dohody GATS by mala príloha týkajúca sa domácej regulácie zabrániť zmluvným stranám zavádzať skryté obchodné bariéry a zbytočne zaťažovať zahraničné spoločnosti, najmä ak ide o rozličné typy povolení; zabezpečiť, aby sa prostredníctvom domácej regulácie naďalej plnili ciele verejnej politiky;

v.  zabezpečiť, aby sa dohodnuté pravidlá vzťahovali len na opatrenia týkajúce sa obchodu, ako sú kvalifikácia a licenčné požiadavky a postupy, a to len v odvetviach, v ktorých zmluvná strana prijala záväzky;

vi.  pred hlasovaním Parlamentu o konečnej dohode požadovať a zverejniť právne stanovisko s cieľom dôkladne posúdiť dve prílohy týkajúce sa domácej regulácie a transparentnosti z hľadiska práva EÚ a posúdiť, či sa zákonné povinnosti stanovené v týchto prílohách už v EÚ dodržiavajú;

vii.  jasne vymedziť zásady transparentnosti a objektívnosti tvorby práva, aby sa zabezpečilo, že tieto koncepty sa nezmenia na ustanovenia o univerzálnej kontrole;

viii.  sprístupniť pre verejnosť online informácie o nariadeniach týkajúcich sa obchodu a spôsobe ich riadenia vrátane nariadení, ktoré sa týkajú subfederálnej úrovne; klásť dôraz na pravidlá upravujúce udeľovanie licencií a povolení; osobitne sa zasadzovať za vytvorenie webového miesta jednotného kontaktu ako informačného mechanizmu pre malé a stredné podniky a začleniť MSP do jeho vytvárania;

ix.  zabezpečiť, aby správne poplatky účtované zahraničným spoločnostiam boli spravodlivé a nediskriminačné, aby pre zahraničných a domácich poskytovateľov boli rovnako dostupné dostatočné opravné prostriedky umožňujúce podať žalobu na vnútroštátnych súdoch a aby sa rozhodnutia prijímali v primeraných lehotách;

x.  zachovať postupy EÚ, ktoré spočívajú vo vykonávaní verejných konzultácií pred podaním legislatívnych návrhov; zaistiť, aby sa výsledky týchto konzultácií zohľadňovali počas rokovaní;

xi.  byť proti akýmkoľvek návrhom, v ktorých sa požaduje povinné predkladanie legislatívnych návrhov tretím stranám pred ich zverejnením; mať na pamäti, že zainteresované strany majú rozdielny prístup k zdrojom a odborné znalosti, a zabezpečiť, aby zavedenie dobrovoľného procesu konzultácií so zainteresovanými stranami v súvislosti s dohodou TiSA nespôsobilo posun k lepšie financovaným organizáciám;

  h)  v súvislosti s pravidlami uvedenými v iných regulačných oblastiach:

i.  uznať, že dohoda TiSA je príležitosťou na zabezpečenie hospodárskej súťaže podľa pravidiel, nie pre pravidlá;

ii.  zabezpečiť, aby sa vzájomne dohodnuté záväzky dodržiavali v praxi, umožniť účinné odvetné opatrenia a odrádzať od porušovania záväzkov; zahrnúť preto do dohody mechanizmus riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi, ktorý sa má využívať, až kým sa dohoda nestane mnohostrannou a nebude k dispozícii urovnávanie sporov WTO; zrevidovať nariadenie (EÚ) č. 654/2014 o výkone práv Únie na účely uplatňovania a presadzovania pravidiel medzinárodného obchodu, aby sa zabezpečilo, že EÚ môže prijať odvetné opatrenia v odvetví služieb;

iii.  obhajovať začlenenie regulačnej prílohy o vládnom obstarávaní s cieľom maximalizovať zapojenie európskych spoločností do zahraničných výberových konaní pri zachovaní kritérií EÚ vrátane sociálnych a environmentálnych kritérií a postupov v rámci európskych výberových konaní, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k verejným zákazkám, kritériá oprávnenosti vychádzajúce z najlepšieho pomeru kvality a ceny, ako aj prahy, pod ktorými sa záväzky neuplatňujú; prekonať nedostatočnú transparentnosť a prekážky vstupu na trh, pokiaľ ide o mimoeurópske výzvy na predkladanie ponúk, a odsúdiť chýbajúcu reciprocitu v tejto oblasti na všetkých úrovniach správy, napríklad preferenčné zaobchádzanie s domácimi spoločnosťami v niektorých krajinách, a zároveň zabezpečiť možnosť rozhodnúť sa pre záväzky týkajúce sa prístupu na trh a vnútroštátneho zaobchádzania v záujme multilateralizácie; podporiť ratifikáciu a uplatňovanie Dohody WTO o vládnom obstarávaní a jej revízie z roku 2011 tými stranami, ktoré tak ešte neurobili; vyzvať Európsku úniu, aby zaviedla „European Business Act“ podľa vzoru „American Business Act“, ktorý podporuje hospodársky rozvoj MSP a európskeho priemyslu;

iv.  zabezpečiť ochranu malých a stredných poskytovateľov služieb z EÚ pred nekalými obchodnými praktikami poskytovateľov služieb z krajín mimo EÚ;

v.  znížiť zbytočné prekážky obchodu so službami týkajúcimi sa energetiky a životného prostredia, najmä tými, ktoré sa týkajú rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov energie a ekologických technológií, a zároveň zachovať možnosť výhrad týkajúcich sa prístupu na trh a vnútroštátneho zaobchádzania v rámci všetkých spôsobov poskytovania v tejto oblasti vzhľadom na to, že v týchto dvoch oblastiach sa zvyšuje počet služieb (napr. zavedenie, správa a opravy), ktoré sa predávajú spoločne s produktmi; potvrdiť výslovné uznanie zvrchovanosti každej zmluvnej strany nad jej energetickými zdrojmi v súlade s ustanoveniami zmluvy a prostredníctvom zlepšenia ustanovení rovnocenných s GATS právne zabezpečiť právo EÚ na reguláciu, najmä s cieľom dosiahnuť európske ciele týkajúce sa udržateľnosti, politiky v oblasti klímy, bezpečnosti a cenovej dostupnosti;

vi.  zaistiť, aby budúce záväzky v oblasti obstarávania neboli nad rámec miestneho alebo vnútroštátneho práva žiadnej zmluvnej strany;

  i)  v súvislosti s dosahom na verejnosť a s politickým dosahom:

i.  zabezpečiť najvyššiu úroveň transparentnosti, dialógu a zodpovednosti;

ii.  v plnom rozsahu a bezodkladne informovať Európsky parlament, a to vo všetkých etapách rokovaní; zabezpečiť, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu dostávali všetky dokumenty, o ktorých sa rokuje a ktoré sa týkajú TiSA, ako aj interné dokumenty Európskej komisie, akými sú podrobné zhrnutia rokovacích kôl a dôkladné posúdenia ponúk predložených stranami dohody TiSA, za predpokladu, že je zabezpečená primeraná dôvernosť; v súlade s politikou WTO, judikatúrou Európskeho súdneho dvora o utajovaných dokumentoch a s obmedzeniami zakotvenými v acquis EÚ, najmä v nariadení (ES) č. 1049/2001 o prístupe k dokumentom, zverejňovať dokumenty týkajúce sa rokovaní, s výnimkou tých, ktoré majú byť utajované, a to s jasným zdôvodnením podľa jednotlivých prípadov;

iii.  uvítať výrazný posun v súvislosti s transparentnosťou smerom k verejnosti od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 vrátane zverejňovania ponúk na prístup na trh EÚ a mandátu udeleného Radou; pokračovať v tomto úsilí poskytovaním prehľadov s vysvetlením každej časti dohody jasným a zrozumiteľným spôsobom a zverejňovaním vecných správ so spätnou väzbou o každom kole na webovom sídle Europa; podporovať našich partnerov na rokovaniach, aby zvýšili transparentnosť, aby sa o dohode TiSA nerokovalo za menej prehľadných podmienok ako keď sa rokuje pod záštitou WTO;

iv.  zabezpečiť zodpovedné a nepretržité zapájanie sa inštitúcií EÚ so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami do procesu rokovaní počas celého jeho trvania; žiadať, aby sa toto zapájanie v priebehu rokovaní zintenzívnilo, tak aby sa primerane zohľadnili očakávania európskej občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán aj v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou; zdôrazniť, že členské štáty, ktoré vypracúvajú smernice na rokovania, zohrávajú v tomto smere rozhodujúcu úlohu ;

v.  nabádať členské štáty, aby zapojili svoje národné parlamenty, ako aj miestne a regionálne orgány a konzultovali s nimi a aby ich náležite informovali o prebiehajúcich rokovaniach;

vi.  pozvať do dialógov, ktoré organizuje Komisia na začiatku a konci každého kola rokovaní; zástupcov miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zastúpené na úrovni EÚ Výborom regiónov,

2.  požiadať Komisiu, aby toto uznesenie vzala plne do úvahy a reagovala do šiestich mesiacov od jeho prijatia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Komisii a pre informáciu Rade, vládam a parlamentom členských štátov a orgánom štátnej správy a parlamentom všetkých zmluvných strán TiSA.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky parlament zohráva rozhodujúcu úlohu v obchodnej politike EÚ. Podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, jeho poslanci majú nielen posledné slovo k obchodným dohodám, musia byť tiež bezodkladne a dôkladne informovaní vo všetkých fázach postupu rokovania a uzatvárania obchodných dohôd, aby mohli vykonávať nepretržitý dohľad nad obchodnými rokovaniami.

S cieľom usmerňovať priebeh rokovaní je Parlament oprávnený vyjadrovať svoju pozíciu počas celého postupu. V súlade s tým by Vaša spravodajkyňa prostredníctvom správy na základe článku 108 ods. 4 rokovacieho poriadku rada zhodnotila dva a pol roka a trinásť kôl rokovaní o dohode o obchode so službami (TiSA) a vypracovala jasné a dôsledné odporúčania Európskej komisii.

Podľa spravodajkyne rokovania o TiSA musia zabezpečiť väčšiu reciprocitu v prístupe na trh, vytvoriť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, poskytnúť spotrebiteľom hmatateľné výhody a poskytnúť zainteresovaným stranám prístup k rokovaniam na uľahčenie budúcej mnohostrannosti. Verejné služby a služby v oblasti kultúry, základné práva na ochranu údajov a spravodlivé pracovné podmienky a právo regulovať však nemôžu byť predmetom rokovaní a mali by byť jednoznačne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto dohody.

Dohodu TiSA nemožno predtým, ako sa dokončí, označiť za liek alebo pohromu. Miesto toho musí Európsky parlament pracovať konštruktívne a pragmaticky na pozitívnom vnímaní, demystifikovaní a zvýšení priority rokovaní o TiSA s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahla dobrá dohoda, v záujme európskych spoločností aj spotrebiteľov. TiSA bude vyvážená alebo jednoducho nebude.

7.12.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii na rokovania o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že obchodné a investičné politiky Únie sú prepojené s rozvojovými politikami Únie a majú vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva Komisiu, aby pri všetkých obchodných rokovaniach dodržiavala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a začlenila do nich zásady pomoci obchodu; zdôrazňuje potrebu zamerať sa na účinné vykonávanie a monitorovanie nedávno prijatých cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby zaručila najvyššie celosvetové štandardy v oblasti ľudských práv, noriem MOP, sociálnej ochrany, sociálneho dialógu, rodovej rovnosti, verejného a všeobecného zdravotného poistného krytia, všeobecného prístupu k liekom a potravinovej bezpečnosti vo všetkých obchodných dohodách;

2.  uznáva nedávne kroky EÚ smerujúce k zvýšeniu transparentnosti jej obchodných dohôd; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej zvyšovala transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, pokiaľ ide o rokovací postup v súvislosti s dohodou o obchode so službami (TiSA); uznáva neustálu spoluprácu inštitúcií EÚ so širokou škálou zainteresovaných strán počas celého procesu; nabáda Komisiu, aby pokračovala v tomto proaktívnom prístupe k transparentnosti obchodných politík EÚ a prípadne ho rozšírila; zdôrazňuje potrebu zohľadniť obavy odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií občianskej spoločnosti rozvojových krajín; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila dostupnosť všetkých verejných konsolidovaných dokumentov z rokovaní, keďže sú jediným demokratickým prostriedkom, prostredníctvom ktorého môžu byť príslušné organizácie občianskej spoločnosti a občania informovaní o tomto procese a môžu sa doňho zapojiť; nabáda Komisiu, aby zadala vypracovanie nezávislej štúdie o vplyve dohody o obchode so službami (TiSA) na rozvojové krajiny z hľadiska dosahovania cieľov udržateľného rozvoja v tretích krajinách a aby starostlivo posúdila jej výsledky;

3.  upozorňuje, že podľa UNCTAD predstavuje sektor služieb v rozvojových krajinách približne 51 % HDP; konštatuje tiež, že vývoz služieb z afrických krajín rastie; uznáva, že obchod, vrátane služieb, by mohol byť za určitých podmienok spúšťacím mechanizmom pre rast podporujúci začlenenie, udržateľný rozvoj, znižovanie chudoby a nerovnosti a pre vytváranie pracovných miest a môže stimulovať inovácie prostredníctvom uľahčovania výmeny know-how, technológií a investícií do výskumu a vývoja, a to aj prostredníctvom zahraničných investícií; zdôrazňuje teda, že ak bude rozvojovým krajinám umožnené získať spravodlivý prístup na svetové trhy so službami, môže sa posilniť ich hospodárska integrácia a miera ich prispôsobenia sa globalizácii;

4.  konštatuje, že na rokovaniach o dohode TiSA sa zúčastňuje iba obmedzený počet rozvojových krajín; opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť mnohostranný prístup k celosvetovému obchodu, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi EÚ a demokratickými medzinárodnými subjektmi, ako sú OSN a WTO, v ktorých sú riadne zastúpené rozvojové krajiny; pripomína, že dohoda TiSA by mala byť založená na Všeobecnej dohode WTO o obchode so službami (GATS), ktorej zmluvnými stranami sú všetci členovia WTO; pripomína však, že odmieta všetky ustanovenia, ktoré by neboli v súlade s dohodou GATS, a ktoré by znemožňovali budúce začlenenie do systému WTO; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vplyv dohody TiSA na krajiny, ktoré nie sú súčasťou rokovaní, najmä rozvojové krajiny, a zahrnúť do dohody TiSA ustanovenia obsiahnuté v článku IV dohody GATS;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa snažila vyvarovať nerovnováh v medzinárodných obchodných vzťahoch; pripomína, že cieľ udržateľného rozvoja 17.15 uznáva, že je potrebné rešpektovať politický priestor a smerovanie každej krajiny s cieľom zaviesť a vykonávať politiky zamerané na odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj; trvá na tom, že právo celoštátnych a miestnych orgánov na reguláciu treba počas všetkých rokovaní o dohode TiSA zachovávať; zdôrazňuje, že na zmiernenie možných negatívnych účinkov pre rozvojové krajiny, ktorých prioritou je rozvíjať vlastné odvetvie služieb, vrátane služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a vlastné regulačné rámce, je potrebné, aby EÚ zintenzívnila svoje opatrenia zamerané na začlenenie rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov v oblasti služieb a zvážila flexibilnejší prístup pre rozvojové krajiny pri stanovovaní úrovne ambícií dohody;

6.  explicitne vyzýva Komisiu, aby z rokovaní o dohode TiSA vylúčila verejné služby a kultúrne a audiovizuálne služby a osobitne zabezpečila, aby boli rozvojové krajiny schopné zachovať si svoje kultúrne bohatstvo, keďže predstavuje základný nástroj udržateľného rozvoja a zaručuje úctu k ľudskej dôstojnosti; pripomína, že dohoda TiSA, rovnako ako každá iná medzinárodná dohoda, musí byť v súlade s medzinárodne dohodnutými normami v oblasti práce, životného prostredia a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podporovala a monitorovala úsilie rozvojových krajín v oblasti budovania kapacít, ktoré slúžia na zabezpečovanie udržateľných verejných služieb;

7.  pripomína, že kríza finančného systému v roku 2008 poukázala na potrebu vymedziť silné prudenciálne predpisy o liberalizácii finančných služieb s cieľom zachovať spoľahlivosť a stabilitu finančných trhov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že aspekty finančných služieb dohody TiSA budú zabezpečovať najvyššie normy transparentnosti a zodpovednosti, zaisťovať udržateľnosť dlhu a zaručovať zásadu spoločnej zodpovednosti veriteľov a dlžníkov, pričom ale nebudú zvyšovať hospodársku volatilitu a nestabilitu;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaradila otázku rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien do svojej obchodnej politiky vzhľadom na existujúce obavy, a aby dôsledne monitorovala vplyv obchodných dohôd EÚ na rodovú rovnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodový rozmer obchodu so službami v Afrike, kde podiel žien zamestnaných v odvetví služieb presahuje zamestnanosť žien v odvetví výroby, by mohol byť príležitosťou na rozvoj podnikania žien a dôstojných pracovných miest pre ženy;

9.   pripomína, že dohoda o obchode so službami nesmie oslabiť právne predpisy EÚ a musí dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie, ktorá je záväzná pre inštitúcie EÚ a ktorá sa vzťahuje na vnútroštátne vlády pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ; pripomína, že Európska únia je založená na pevnom záväzku presadzovať a chrániť ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu na celom svete; v tejto súvislosti trvá na tom, že ľudské práva sú stredobodom vzťahov EÚ s inými krajinami a regiónmi;

10.  vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad nedávnym odstúpením Uruguaja od rokovaní o dohode TiSA a aby vyvodila potrebné závery tým, že bude venovať väčšiu pozornosť potrebám rozvojových krajín, ktoré sa na dohode TiSA zúčastňujú.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Doru-Claudian Frunzulică, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jordi Sebastià

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pál Csáky, José Inácio Faria, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández

2.12.2015

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Alessia Maria Mosca

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

  a.  stanoviť finančné služby za jednu z priorít Únie na rokovaniach o dohode TiSA, keďže samotný trh EÚ s týmito službami je už pomerne otvorený; dosiahnuť dohodu, ktorá bude obsahovať ambiciózne a zároveň vyrovnané pravidlá a ustanovenia týkajúce sa poskytovania všetkých druhov finančných služieb, najmä v bankovníctve a poisťovníctve, prostredníctvom všetkých dodávateľských modelov, a aby sa pritom venovala osobitná pozornosť novým pravidlám pre nové služby; dosiahnuť dohodu, ktorá prinesie európskym spotrebiteľom výhody v podobe konvergencie regulácie finančného sektora smerom k vyššej úrovni, väčšieho výberu finančných služieb a lepšej ochrany spotrebiteľa (zrozumiteľné a správne informácie sú nevyhnutné na dosiahnutie lepšej rovnováhy v rámci informačnej asymetrie) a podporí dlhodobý rast v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

  b.  navrhnúť, aby dohoda TiSA v oblasti finančných služieb podporovala implementáciu a vykonávanie medzinárodných noriem, aby sa neprijímali žiadne nové záväzky, ktoré by mohli ohroziť finančnú reguláciu EÚ tým, že by Úniu nútili, aby opustila svoj posilnený regulačný rámec pre finančný sektor alebo tým, že by Únii bránili v tom, aby uplatňovala právne predpisy s cieľom zabrániť nadmernému riskovaniu finančných inštitúcií, a aby naďalej regulačným orgánom EÚ umožňovala schvaľovať alebo zamietať akýkoľvek súčasný alebo nový finančný produkt z dôvodov obozretnosti po dôkladnom posúdení rizík a výhod, ktoré by zavedenie takýchto produktov alebo služieb prinieslo Únii; uplatňovať systém pozitívneho zoznamu v prípade záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh;

  c.  vzhľadom na význam finančných služieb pre rast a hospodárstvo umožniť v rámci dohody TiSA, vo vhodných pododvetviach a s výhradou obmedzených a riadne odôvodnených prípadov, cezhraničné poskytovanie finančných služieb v EÚ (pre limitovaný počet pododvetví ako napríklad zaistenie) zo strany subjektov so sídlom v tretích krajinách na základe jasných pravidiel a postupov, ktoré uvedeným subjektom umožní tieto služby v EÚ poskytovať, a to prípadne až po tom, čo EÚ uzná, že krajina pôvodu týchto subjektov má vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu rovnocenný s rámcom Únie, a to s cieľom zabezpečiť, aby v Únii nemohol pôsobiť žiadny nekontrolovaný subjekt a aby sa dosiahli rovnocenné podmienky pre subjekty bez rozdielu na ich jurisdikciu v krajine, v ktorej sídlia;

  d.  zabezpečiť, aby mali strany dohody TiSA právo vylúčiť citlivé odvetvia z tzv. valorizačnej doložky, najmä pre cezhraničné záväzky vo finančných službách, a tým obhájiť postoj, že otvorenosť trhu nebude brániť v zavádzaní nových opatrení a úprav existujúcich vnútroštátnych pravidiel v súvislosti s obozretnosťou a ochranou spotrebiteľov alebo prípadnému exteritoriálnemu uplatňovaniu týchto pravidiel;

  e.  zohľadniť osobitné obchodné a investičné prekážky, s ktorými sa stretávajú MSP; pomôcť v oblasti mobility a rozvoja väčších spoločností, ale predovšetkým MSP a samostatne zárobkovo činných podnikateľov prostredníctvom posilnených ustanovení týkajúcich sa poskytovania finančných služieb v rámci režimu IV, ktorý umožňuje dočasný cezhraničný pohyb vysoko kvalifikovaných odborníkov na osobitné účely a obmedzenú dobu a za podmienok stanovených v zmluve a vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

  f.  vyvinúť silnejší tlak na ostatné rokujúce strany, aby naďalej ponúkali krajinám BRICS, najmä Indii a Brazílii, možnosť pripojiť sa k rokovaniam a vyhovieť žiadosti Číny, pod podmienkou, že je Čína pripravená byť rovnako ambiciózna ako rokujúce strany, predovšetkým na úrovni jej ponuky záväzkov v oblasti prístupu na trh a uplatňovania zásady vnútroštátneho zaobchádzania, a neotvárať znovu rozhovory o štruktúre dohody a kľúčových ustanoveniach regulačných kapitol, na ktorých sa už dohodlo;

  g.  podporiť nové strany, aby sa pripojili k rokovaniam o dohode TiSA, pretože rozhovory už zahŕňajú krajiny ako EÚ, USA a Japonsko, ktoré sú zodpovedné za významný podiel svetového obchodu s finančnými službami; s cieľom dosiahnuť významné hmatateľné výsledky pre EÚ, vyžadovať presadzovanie dôležitých záväzkov (najmä pokiaľ ide o prístup na trh) od krajín, ktoré v súčasnosti nemajú dvojstranné obchodné dohody s Úniou, ako napr. Austrália, Nový Zéland, Hongkong, Taiwan, alebo veľmi obmedzené záväzky na mnohostrannej úrovni, napr. Čile a Turecko, alebo veľmi obmedzené dvojstranné záväzky v oblasti finančných služieb, napr. Mexiko;

  h.  zabezpečiť, aby dohoda TiSA nijako neobmedzovala program rokovaní WTO, ale skôr aby podnecovala cennú diskusiu o tom, ako najlepšie odstrániť neoprávnené obchodné prekážky, ktorým čelia finančné služby, a ako rozvíjať osvedčené regulačné postupy v oblasti finančných služieb, ktoré podporujú hospodárske ciele a ciele v oblasti udržateľnosti, a takisto pripravila pôdu pre jeho možné prijatie na mnohostrannej úrovni, a to na základe pravidiel, ktoré už na mnohostrannej úrovni existujú;

  i.  naliehať na rokujúce strany, aby zaviedli regulačné režimy v oblasti, ktoré budú siahať nad rámec prílohy o finančných službách Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) WTO, a aby prijali väčšie záväzky presahujúce sui generis Dohody o záväzkoch vo finančných službách, čo nie je pre členov WTO záväzné, a preto sa vzťahuje iba na veľmi obmedzenú skupinu zmluvných strán dohody TiSA; usilovať sa o to, aby bola do kapitoly dohody TiSA o finančných službách zahrnutá obozretná výnimka založená na verzii dohodnutej v obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou, ktorá posilňuje výnimku stanovenú v článku 2 písm. a) prílohy o finančných službách GATS, ktorá zachováva zvrchované právo strán prijať opatrenia z dôvodu obozretnosti, ak tieto opatrenia nemajú za cieľ vyhnúť sa plneniu iných záväzkov, a to s cieľom zaručiť, že vlády budú mať i naďalej možnosť podniknúť potrebné kroky na účely zachovania stability a integrity finančného systému; podniknúť kroky, aby sa do dohody TiSA zaradili kľúčové prvky uvedené v dohode, ako osobitné ustanovenie o prenose údajov a nediskriminačnom prístupe k zúčtovacím systémom, pričom sa vylepší návrh dohody tak, aby bol v plnom súlade s presnými súčasnými smermi politiky Únie v týchto oblastiach;

  j.  stanoviť v regulačnej kapitole o finančných službách jasné interdisciplinárne pravidlá regulačnej transparentnosti, ktoré by mali zvýšiť kapacitu všetkých zainteresovaných strán analyzovať a pripravovať právne predpisy, pravidlá a verejné rozhodnutia a posilniť dôveru poskytovateľov finančných služieb potrebnú k tomu, aby začali podnikať v zahraničí alebo poskytovali služby zákazníkom v tretích krajinách bez toho, aby sa oslabili riadne stanovené demokratické procesy, a takisto presadzovať riešenia na zabezpečenie dodržiavania ustanovení o vnútroštátnom zaobchádzaní s cezhraničnými poskytovateľmi finančných služieb; podniknúť v tejto súvislosti bezodkladné opatrenia na zmenšenie rozdielov medzi rôznymi spôsobmi, akými krajiny v súčasnosti uznávajú rovnocennosť regulačných a kontrolných režimov iných jurisdikcií, čo v súčasnosti spôsobuje fragmentáciu svetových trhov s finančnými službami, a to dosiahnutím spoločného porozumenia, že rozhodnutie o rovnocennosti by malo byť výsledkom transparentného posúdenia toho, či pravidlá každej jurisdikcie slúžia na plnenie rovnakých cieľov, a hoci by sa takéto rozhodnutie malo opierať o včasné a časté dvojstranné rozhovory, môže byť jednostranné, ak nie je vzájomné uznanie možné;

  k.  zaručiť, aby Komisia v súlade so zásadou proporcionality činností Únie stanovenej v Zmluve o fungovaní EÚ (ZFEÚ) nevyhovela v dohode TiSA požiadavkám týkajúcim sa vnútroštátnej regulácie, ktoré by presahovali rámec toho, čo je nevyhnutné k dosiahnutiu týchto cieľov;

  l.  zabezpečiť, že dohoda TiSA pomôže odstrániť dvojité zdaňovanie a žiadnym spôsobom nevytvorí priestor alebo neposkytne príležitosť na daňové podvody, daňové úniky, agresívne daňové plánovanie alebo pranie špinavých peňazí v oblasti finančných služieb; takisto zabezpečiť, že dohoda podporí zmluvných partnerov, predovšetkým tie štyri krajiny, ktoré sú aj na čiernej listine EÚ daňových rajov, aby prijali a dodržiavali spoločný štandard oznamovania OECD (CRS) pre automatickú výmenu informácií (AEOI) na daňové účely, odporúčania OECD v súvislosti s narúšaním daňových základov a presunov zisku (BEPS) a celosvetové normy Finančnej akčnej skupiny (FATF) proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaním Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne normy dobrej správy v daňových záležitostiach(12);

  m.  uplatňovať rozumný prístup v súvislosti s cezhraničným tokom finančných údajov, a to zákazom opatrení, ktoré neoprávnene bránia prenosom informácií do alebo z územia krajiny alebo spracovaniu finančných informácií, pričom sa zabezpečí ochrana osobných údajov (ktorá sa považuje za základné právo v súlade s článkom 8 Európskej charty základných práv), súkromie a dôvernosť jednotlivých záznamov a účtov, čím sa zlepší dohoda GATS v oblasti finančných služieb; zaistiť preto, aby bola akákoľvek dohoda v rámci dohody TiSA v plnom súlade s revidovaným nariadením EÚ o ochrane údajov;

  n.  pokiaľ ide o nákupy finančných služieb verejnými subjektmi, zabezpečiť, aby nedávno prijaté právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní boli zastrešované a podporované v rámci rokovaní, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k verejným zákazkám, kritériá oprávnenosti na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny namiesto najnižšej ceny, trhy vyhradené pre podniky sociálneho hospodárstva, možnosť podpory spolupráce medzi komunitami pre zmluvné orgány a zachovanie prahových hodnôt pre vylúčenie z verejného obstarávania podľa pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel;

  o.  zaručiť najvyšší stupeň transparentnosti, dialóg a zodpovednosť za celý proces rokovaní v súlade s povinnosťou Komisie podľa ZFEÚ; zabezpečiť, aby členovia parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod dostali všetky dokumenty, o ktorých sa rokuje a ktoré sa týkajú dohody TiSA a aby poslanci príslušných výborov Európskeho parlamentu mali prístup ku konsolidovaným textom rokovaní a informáciám, ktoré sa týkajú ich oblastí zodpovednosti; zintenzívniť rázne úsilie o dosiahnutie transparentnosti voči verejnosti od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014, v rámci ktorého sa doteraz zverejnili ponuky na prístup na trh EÚ a mandát udelený Radou;

  p.  zverejniť čo najskôr nezávislé posúdenie vplyvu na udržateľnosť a po skončení rokovaní ho zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať;

  q.  vylúčiť zo záväzkov EÚ v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom 26 k ZFEÚ súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (o. i. vrátane služieb v oblasti dodávky vody, zdravotníckych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia a vzdelávania); zabezpečiť, aby sa zachovalo plné právo európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov zaviesť, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek ustanovenia týkajúce sa uvedenia do prevádzky, organizácie, financovania a poskytovania verejných služieb; uplatniť toto vylúčenie bez ohľadu na to, ako sú verejné služby poskytované a financované;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

14

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Ildikó Gáll-Pelcz, Marian Harkin, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Alessia Maria Mosca, Michel Reimon, Maria João Rodrigues

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Agnes Jongerius, Anneleen Van Bossuyt, Igor Šoltes

3.12.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thomas Händel

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam úplnej a účinnej ratifikácie, vykonávania a presadzovania ôsmich základných pracovných dohovorov MOP signatármi dohody TiSA; vyzýva signatárov dohody TiSA, aby dodržiavali a presadzovali ostatné relevantné dohovory MOP a dohody a rezolúcie OSN, medzi ktoré patrí, ale nie výlučne, dohovor o pracovných doložkách (C 94), program dôstojnej práce a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

2.  žiada prijať ustanovenia s cieľom stanoviť vymáhateľnosť dohodnutých noriem ILO a iných noriem; domnieva sa, že akákoľvek budúca dohoda o obchode so službami musí obsahovať doložku týkajúcu sa mechanizmov kontroly a presadzovania s cieľom odrádzať spoločnosti od porušovania pracovných a sociálnych práv vrátane kolektívnych zmlúv a zabraňovať im v tom; požaduje, aby v prípade, že vzniknú spory týkajúce sa pracovnoprávnych ustanovení, boli takéto spory predmetom mechanizmu riešenia sporov vrátane možnosti uloženia sankcií, a to s náležitým prihliadnutím na dozorné orgány MOP;

3.  žiada, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby dohoda TiSA významne prispievala k tvorbe pracovných miest a stanovovala ambiciózne normy obchodu so službami, ktoré zahŕňajú hlavné problémy 21. storočia, konkrétne pretrvávajúcu krízu zamestnanosti v niektorých členských štátoch, rastúce nerovnosti, nezamestnanosť mladých ľudí a iné sociálne výzvy, a podporovať vyššie úrovne ochrany pracovných a environmentálnych noriem, bojovať proti všetkým formám sociálneho dumpingu a zabezpečiť dodržiavanie zákazu diskriminácie;

4.  berie na vedomie významnú úlohu, ktorú odvetvie služieb zohráva v hospodárstve EÚ, keďže predstavuje 70 % hospodárskej činnosti a poskytuje 90 % nových pracovných miest; zároveň uznáva, že 90 % globálneho rastu sa vyskytuje mimo EÚ, a preto zdôrazňuje, že je zásadne dôležité zabezpečiť nové možnosti prístupu na trh pre signatárov zmluvy a zabezpečiť spravodlivé, nediskriminačné a rovnocenné zaobchádzanie pre poskytovateľov služieb; pripomína zásadnú úlohu sektora služieb v tvorbe kvalifikovaných pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dohoda využila svoj potenciál na podporu vytvárania pracovných miest v EÚ; domnieva sa, že treba tiež zabezpečiť, aby sa zavedené normy posilnili a vylepšili s cieľom zaviesť ich v širšej miere na multilaterálnej úrovni;

5.  zdôrazňuje, že podpísaním vyváženej dohody v tomto zmysle by vznikol potenciál pre udržateľný a inkluzívny rast a tvorbu nových kvalifikovaných pracovných miest; očakáva, že sa zohľadnia konkrétne prekážky, ktorým čelia MSP, najmä preto, že MSP vytvárajú najviac pracovných miest;

6.  zdôrazňuje, že potenciálne príležitosti, ktoré predstavuje dohoda TiSA z hľadiska internacionalizácie európskych podnikov, musia sprevádzať aj skutočné politiky na pomoc pracovníkom, aby sa prispôsobili novému prostrediu; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ zaviedla mechanizmy financovania, ktoré by mohli sprevádzať tieto kroky, ako je napríklad Európsky sociálny fond;

7.  požaduje, aby jeho Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci bol bezodkladne informovaný, aby sa tak vytvoril priestor na diskusiu a rozhodovanie v prípade, že akékoľvek ustanovenia konečnej dohody TiSA ohrozia normy v uvedených oblastiach alebo budú v rozpore s nimi;

8.  zdôrazňuje, že rastúcu mobilitu musia sprevádzať vysoké sociálne a pracovné normy, aby sa zabezpečilo, že pracovníci sú chránení proti vykorisťovaniu; je osobitne znepokojený účinkami komplexných cezhraničných subdodávateľských reťazcov, prostredníctvom ktorých je už veľmi ťažké zabezpečiť a monitorovať dodržiavanie; zdôrazňuje skutočnosť, že inšpektoráty práce a odbory zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri prevencii a monitorovaní zneužívania; požaduje oveľa efektívnejší cezhraničný prístup k údajom v rámci EÚ;

9.  preto vyzýva Komisiu, aby zvážila navrhnutie právnych predpisov EÚ zabezpečujúcich zodpovednosť, najmä v rámci dlhých subdodávateľských reťazcov, a domnieva sa, že takáto zodpovednosť sa musí uplatňovať a byť vykonateľná aj v prípade spoločností z tretích krajín;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že predovšetkým inšpekcie práce čelia problémom pri monitorovaní spoločností, v ktorých sú zamestnaní migrujúci pracovníci a vyslaní pracovníci z krajín EÚ a tretích krajín; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili počet zamestnancov a zdroje, ktoré majú ich inšpektoráty práce k dispozícii, aby bolo možné splniť cieľ jedného inšpektora na každých 10 000 pracovníkov, ako odporúčala MOP;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala dosiahnuť sociálny cieľ, ktorý si stanovila počas rokovaní o dohode TiSA formou pracovnej doložky; pripomína, že ustanovenia predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávnych predpisov na európskej aj vnútroštátnej úrovni, ako aj kolektívne zmluvy a sociálne normy treba zaručiť s cieľom zabezpečiť kvalitu služieb; pripomína, že politiky členských štátov a prípadne EÚ v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a pracovné podmienky nesmú byť negatívne ovplyvňované;

12.  v tejto súvislosti žiada vylúčiť pracovné normy z pojmov netarifných prekážok a technických prekážok a zahrnúť sociálnych partnerov do procesu regulačnej spolupráce vo vyváženom zastúpení, aby sa zabezpečilo, že regulačná spolupráca neobmedzuje právo vlád a Európskeho parlamentu tvoriť právne predpisy vo verejnom záujme a nevedie k regulačnému spomaleniu alebo k oslabeniu pracovných noriem vrátane zdravotných a bezpečnostných noriem;

13.  domnieva sa, že všetci pracovníci bez ohľadu na ich domovskú krajinu musia mať na svojom pracovisku rovnaké práva a podmienky zamestnávania ako domáci štátni príslušníci; ďalej sa domnieva, že akákoľvek budúca dohoda o obchode so službami musí zahŕňať doložku, ktorou sa spoločnostiam zabraňuje porušovať alebo podkopávať právo na protestné opatrenia tým, že využívajú pracovníkov z tretích krajín počas rokovaní o kolektívnych dohodách a pracovných sporoch;

14.  žiada, aby sa prijali opatrenia v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom č. 26 k ZEÚ s cieľom vylúčiť súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (ktoré zahŕňajú, ale nie výlučne, zásobovanie vodou, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, systémy sociálneho zabezpečenia a vzdelávanie) z dohody, aby sa zabezpečilo, že európske, celoštátne a miestne orgány si zachovajú plné právo zaviesť, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenia súvisiace so zadávaním, s organizáciou, financovaním a poskytovaním verejných služieb, ako aj aby sa táto výnimka uplatňovala bez ohľadu na to, akým spôsobom sa verejné služby poskytujú a financujú, a zabezpečilo, aby boli systémy sociálneho zabezpečenia z rokovaní vylúčené;

15.  takisto trvá na tom, aby sa doložky o povinnosti zdržať sa konania ani doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu nevzťahovali na záväzky v oblasti prístupu na trh ani v oblasti vnútroštátneho zaobchádzania;

16.  žiada Komisiu, aby zaručila, že ekologické a sociálne kritériá vrátane kritérií rodovej rovnosti sa môžu uplatňovať pri zadávaní verejnej zákazky; trvá na tom, že obchodné dohody by za žiadnych okolností nemali ovplyvniť ustanovenia smernice o verejnom obstarávaní, ktorými sa zabezpečuje presadzovanie pracovného práva a umožňuje verejným obstarávateľom použiť osobitné ustanovenia týkajúce sa sociálnych, zdravotných a iných služieb priamo poskytovaných jednotlivcom; pripomína Komisii veľmi citlivé otázky vo vzťahu k regulácii koncesií na služby a potrebu zachovať politický priestor na reakcie na neúspešné modely verejno-súkromných partnerstiev;

17.  domnieva sa, že rokovania o ďalšej liberalizácii služieb poskytovaných na cezhraničnej úrovni v EÚ by mali sprevádzať opatrenia sociálnej ochrany v súlade s postupmi danej krajiny a spolupráca na úrovni celej EÚ s cieľom zachovať pracovné podmienky v súlade s príslušnými pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi právnymi predpismi, ako aj kolektívnymi zmluvami krajiny, kde sa služba, a teda aj práca poskytuje; domnieva sa, že by tým nemali byť dotknuté výhodnejšie ustanovenia v právnych predpisoch alebo dohodách platných vo vysielajúcej krajine;

18.  domnieva sa, že schopnosť vlád prijať sociálne a ekologicky zodpovedné politiky verejného obstarávania služieb, ktorými sa riešia spoločenské a environmentálne potreby, nesmie byť ohrozená, a že by sa teda pri akejkoľvek dohode mal rešpektovať dohovor MOP č. 94 o pracovných doložkách v zmluvách o verejnom obstarávaní;

19.  nabáda európske inštitúcie, aby naďalej uskutočňovali nezávislé dôkladné štúdie hodnotenia sociálnych vplyvov, ktoré sa zameriavajú na možný vplyv dohody TiSA na sociálnu situáciu a situáciu v oblasti zamestnanosti v EÚ a na ostatné strany dohody vrátane dostupnosti, cenovej dostupnosti, kvality a prístupnosti služieb všeobecného záujmu a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a nediskriminačného rovnakého prístupu k nim; požaduje uverejňovanie neustále aktualizovaných štatistických prognóz o stratách a získavaní pracovných miest prostredníctvom prípadnej dohody, aby Komisia mohla vykonať včasný zásah na podporu dotknutých regiónov alebo členských štátov; okrem toho žiada, aby sa zaviedol systém monitorovania s cieľom zabrániť akémukoľvek porušeniu;

20.  domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť veľmi obmedzené záväzky, pokiaľ ide o akékoľvek budúce právne predpisy, prostredníctvom súčasného režimu 1 GATS, aby nedošlo k narušeniu vysokých pracovných noriem a podmienok v EÚ prostredníctvom poskytovania služieb z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o odvetvie IKT;

21.  domnieva sa, že regulačné prekážky by sa mali obmedziť, aby sa zabezpečilo, že mobilita pracovníkov s vysokou úrovňou kvalifikácie prináša výhody nielen pre európske podniky, ale aj pre európskych pracovníkov; opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dohoda TiSA za žiadnych okolností nebránila uplatneniu pracovných a sociálnych noriem vrátane noriem týkajúcich sa vysielania pracovníkov;

22.  pripomína, že doložky v dohode TiSA, ktoré sa týkajú odvetvia dopravy, by nemali poškodzovať európskych pracovníkov tohto odvetvia; nalieha na Európsku komisiu, aby zaviedla jasné obmedzenia, pokiaľ ide o kabotáž, s cieľom úplne zabrániť sociálnemu dampingu;

23.  požaduje jasné vymedzenie pracovníkov zahrnutých do prílohy k režimu 4;

24.  domnieva sa, že dohoda musí plne rešpektovať právo signatára zmeniť alebo stiahnuť svoj zoznam, ako sa stanovuje v článku XXI dohody GATS; očakáva, že dohoda, a najmä príloha k režimu 4, bude obsahovať ustanovenia, ktorých cieľom je predchádzať vykorisťujúcim pracovným vzťahom pre zahraničných pracovníkov, a doložku o bezpečnosti, podľa ktorej sa stranám dohody TiSA umožňuje uplatniť akékoľvek potrebné záruky, ak by bol vyvíjaný tlak na domáce mzdy alebo ak by boli ohrozené práva domácich pracovníkov alebo porušované ostatné dohodnuté normy;

25.  žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia na otvorenie trhu verejného obstarávania vo všetkých krajinách rokujúcich o dohode TiSA; zdôrazňuje, že na udelenie zákaziek musia spoločnosti dodržiavať základné pracovné a sociálne normy MOP; domnieva sa, že zákazky by sa nemali zadávať len na základe ceny, ale že takéto opatrenia nemôžu fungovať ako druh obchodnej prekážky;

26.  zdôrazňuje úsilie, ktoré vynaložila Komisia o to, aby boli rokovania čo najtransparentnejšie; požaduje však, aby sa vykonávalo a zintenzívňovalo pretrvávajúce úsilie v súlade s odporúčaniami európskej ombudsmanky o TTIP, aby sa tak zvýšila transparentnosť pri rokovaniach, a to zverejňovaním dokumentov súvisiacich s dohodou TiSA; požaduje prijatie opatrení na posilnenie trvalého a transparentného zapájania národných parlamentov a všetkých príslušných ministerstiev na úrovni členských štátov; zdôrazňuje význam zainteresovaných strán, organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a ich odborných znalostí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich zapájali a úzko s nimi spolupracovali počas rokovaní o dohode TiSA, najmä s ohľadom na prípadný dosah, ktorý by akákoľvek obchodná dohoda v oblasti služieb mohla mať na trh práce; nabáda všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zapojili a aby predkladali iniciatívy, nastoľovali obavy a problematické otázky a poskytovali informácie týkajúce sa rokovaní, a vyzýva Komisiu, aby lepšie zohľadňovala podnety sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;

27.  domnieva sa, že možnosť, aby krajiny uplatňovali testy hospodárskych potrieb, by sa mala zachovať;

28.  vyjadruje poľutovanie, že s Parlamentom sa nekonzultovalo skôr, než Rada prijala mandát; považuje to za stratenú príležitosť na to, aby boli rokovania čo najdemokratickejšie a aby sa tí, ktorých dohoda TiSA pravdepodobne najviac ovplyvní, zapojili do procesu už od začiatku;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistujú štatistiky a údaje o pohybe fyzických osôb (režim 4) v rámci už existujúcej Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); berie na vedomie zámer zahrnúť podobnú kapitolu do dohody TiSA; zdôrazňuje význam monitorovania tejto kategórie poskytovateľov služieb, aby sa predišlo zneužívaniu a vykorisťovaniu pracovníkov z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zhromaždila a predložila informácie o počte a type poskytovateľov služieb, ktorí vstupujú do EÚ prostredníctvom režimu 4 dohody GATS; zdôrazňuje, že všetky budúce ustanovenia režimu 4 sa musia týkať iba vysoko kvalifikovaných odborníkov, teda osôb, ktoré ukončili univerzitné alebo ekvivalentné magisterské štúdium a sú zamestnané na vedúcich riadiacich pozíciách, a že dĺžka ich pobytu v EÚ musí spĺňať konkrétny účel, a to na presne stanovené, obmedzené obdobie a za špecifických podmienok;

30.  ďalej požaduje, aby sa prostredníctvom smernice EÚ harmonizoval a sledoval tok jednotlivých poskytovateľov služieb z tretích krajín prichádzajúcich do EÚ na základe týchto ustanovení s cieľom stanoviť podmienky vstupu a pobytu jednotlivých poskytovateľov služieb;

31.  zdôrazňuje, že členské štáty si musia zachovať úplnú zvrchovanosť, pokiaľ ide o určenie toho, či sa zaviazať k akýmkoľvek budúcim ustanoveniam režimu 4; ďalej zdôrazňuje, že všetky sektory zahrnuté v týchto ustanoveniach musia byť určené spolu so sociálnymi partnermi a v rámci úplnej spolupráce s nimi;

32.  zdôrazňuje, že pred prijatím akýchkoľvek nových záväzkov týkajúcich sa svetového obchodu so službami Komisia musí predložiť rozsiahle posúdenie vplyvov všetkých súčasných režimov dohody GATS od nadobudnutia jej účinnosti na hospodárstvo a na trh práce; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila posúdenie vplyvu dohody TiSA, pokiaľ ide o pracovné podmienky, možné účinky v súvislosti s nekalou hospodárskou súťažou a prípadný pokles v určitých odvetviach v dôsledku väčšej konkurencie z tretích krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

38

11

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lynn Boylan, Mircea Diaconu, Tania González Peñas, Paloma López Bermejo, Csaba Sógor, Monika Vana, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Diane James, Martina Michels, Estefanía Torres Martínez

3.12.2015

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii na rokovania o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Borrelli

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o dohode TiSA adresuje Komisii tieto odporúčania:

Čo sa týka všeobecného smerovania:

1.  zabezpečiť: najvyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti, prístup k dokumentom z rokovaní a konzultácie s občianskou spoločnosťou, podnikmi a sociálnymi partnermi; aby rovnaké pravidlá platili pre poskytovateľov služieb z EÚ, ako aj z krajín mimo EÚ; reciprocitu medzi zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach, vyjadrujúcu ich rovnaké ciele; včasné a dôkladné hodnotenia vplyvu; maximálne úsilie, aby bola dohoda TiSA skutočne mnohostranná, a to dohodnutím doložky o pristúpení k dohode a ústretovosťou voči tým, ktorí majú podobné ciele ako zúčastnené strany;

2.  zaručiť: neobmedzenú kapacitu členských štátov regulovať, poskytovať a financovať existujúce a budúce verejné služby a služby všeobecného hospodárskeho záujmu na všetkých úrovniach; osobitnú pozornosť telekomunikačným a energetickým službám, ktoré sú pre občanov a podniky dôležité a prispievajú k súdržnosti, prostrediu, ktoré podporuje elektronický obchod a podnikanie a kvalitné pracovné miesta; súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia;

Čo sa týka telekomunikačného trhu:

3.  zabezpečiť: aby dohoda TiSA priniesla jasné výhody pre spotrebiteľov a podniky v EÚ, najmä pre malé a stredné podniky a podnikateľov; aby spoločnosti z oligopolných trhov z krajín mimo EÚ nevyužívali fragmentáciu trhu EÚ; rovnaké podmienky pre všetkých prevádzkovateľov;

4.  zaručiť: aby hospodárske subjekty EÚ mali v signatárskych krajinách TiSA spravodlivý a vyvážený prístup na trh, bez necolných prekážok a prekážok za hranicami vrátane regulačných a licenčných požiadaviek, asymetrie v normách, technologických podmienkach či obmedzeniach a v pravidlách na spoločné využívanie infraštruktúry (najmä v prípade posledného úseku), ktoré uprednostňujú etablované subjekty; aby signatári dohody TiSA dodržiavali zásadu otvoreného a nediskriminačného prístupu k internetu pre poskytovateľov služieb;

5.  neprijímať žiadne nové záväzky, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi EÚ; zachovať právomoci regulačných orgánov EÚ; dodržiavať zásadu otvoreného spravovania internetu; zaručiť, aby všetci signatári dohody TiSA mali nezávislý regulačný orgán v oblasti telekomunikácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

3.12.2015

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Wim van de Camp

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o dohode o obchode so službami adresuje Komisii tieto odporúčania:

(i)  zohľadňovať význam prepravných a doručovacích služieb a služieb cestovného ruchu pre európske hospodárstvo a zamestnanosť, keďže európski vlastníci lodí ovládajú 40 % svetovej obchodnej flotily, letecký priemysel predstavuje viac ako 5 miliónov pracovných miest a európsky železničný priemysel predstavuje viac ako polovicu svetovej produkcie železničných zariadení a služieb a skutočnosť, že železničná doprava je pre logistiku naďalej dôležitá; uznať potenciál dopravných služieb, pokiaľ ide o znižovanie úrovne nezamestnanosti v Európe; uznať vplyv liberalizácie obchodu so službami na odvetvie cestovného ruchu;

(ii)  zabezpečiť, aby rokovania zohľadňovali rýchlo sa vyvíjajúce odvetvie dopravy a rastúci význam spôsobov dopravy, ktoré sa využívajú v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, pre každodenný život Európanov;

(iii)  zdôrazniť, že právne predpisy EÚ a členských štátov zabezpečujú výhody pre zamestnancov, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť; zdôrazniť, že všetci poskytovatelia služieb v rámci EÚ, či už ide o zahraničné alebo domáce subjekty, musia tieto právne predpisy dodržiavať; uznať, že kvalita služieb je nerozlučne spätá s kvalitou pracovných miest a platnými regulačnými rámcami; zohľadňovať sociálnu a environmentálnu udržateľnosť dohody; nedopúšťať sa nespravodlivého narúšania trhu a súčasne zaručiť dodržiavanie existujúcich sociálnych práv;

(iv)  zohľadniť význam služieb všeobecného záujmu v odvetví dopravy a záväzky verejnej služby, ako aj príspevok tohto odvetvia k sociálnej a územnej súdržnosti;

(v)  posilniť ustanovenia o právach cestujúcich vo všetkých dopravných prostriedkoch, aby sa dohoda stala prínosom aj pre spotrebiteľov;

(vi)  ako dlhodobý cieľ sa usilovať dosiahnuť lepšie normy kvality a bezpečnosti dopravných služieb a zároveň znižovať čas prepravy, čím by sa podporila výkonnosť a inovácie v tejto oblasti;

(vii)  zabezpečiť, aby sa rokovania zaoberali sektormi dopravy a cestovného ruchu zmysluplným spôsobom a v duchu reciprocity; zachovať politický priestor s cieľom reagovať na vývoj v odvetví dopravy a v poštovom a doručovateľskom sektore; dodržiavať zásadu nediskriminácie; vylúčiť z dohody služby verejnej dopravy;

(viii)  mať na pamäti negatívne skúsenosti z liberalizácie, ako napríklad negatívne vplyvy na kvalitu služieb, pracovné podmienky a bezpečnosť dopravy;

(ix)  podporovať rokovania o regulácii, ktoré sa zamerajú na otázky ako transparentnosť, termíny, riadny proces, zbytočné zaťaženie, nediskriminácia a možnosť nápravy, pričom sa bude naďalej vyžadovať, aby zahraničné spoločnosti, ktoré chcú poskytovať prepravné a doručovacie služby v rámci Európskej únie, dodržiavali platné regulačné normy EÚ; vyzývať tretie krajiny, aby prostredníctvom osobitných informačných dokumentov zverejňovali vlastné právne predpisy v tejto oblasti s cieľom podporovať jednoduchší, účinnejší dialóg;

(x)  vylúčiť z uplatňovania dohody TiSA všetky služby súvisiace s verejnou dopravou a poštovými službami, ak sú verejné;

(xi)  zaoberať sa obmedzeniami, ktoré stanovili určité krajiny, týkajúcimi sa zahraničného vlastníctva a kontroly leteckých spoločností, ako aj práv na kabotáž; ako dlhodobý cieľ sa snažiť o záväzné pravidlá medzinárodného obchodu pre odvetvie letectva, a zároveň mať na vedomí, že zodpovednosť za reguláciu hospodárskych a bezpečnostných záležitostí nesie Medzinárodná organizácia civilného letectva; v prípade, že významní obchodní partneri nie sú ochotní dosiahnuť výrazný pokrok, preskúmať iné možnosti s cieľom zabezpečiť, aby európski prepravcovia pôsobili v spravodlivých podmienkach hospodárskej súťaže;

(xii)  pripomínať dôležitú úlohu, ktorú námorná doprava zohráva vo svetovom hospodárstve ako samotné priemyselné odvetvie, a zároveň ako sprostredkovateľ medzinárodného obchodu; presadzovať zrozumiteľný text s pevnými záväzkami, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu do prístavov, prístupu na trh a vnútroštátne postupy týkajúce sa medzinárodných námorných prepravných služieb;

(xiii)  využiť túto príležitosť na zakotvenie platných právnych predpisov a postupov týkajúcich sa námornej dopravy do právne záväzného medzinárodného textu, ktorým sa predíde budúcemu zavádzaniu protekcionistických pravidiel jednotlivými zmluvnými stranami a zároveň zabezpečiť súlad s medzinárodnými normami, napríklad normami stanovenými Medzinárodnou námornou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou práce;

(xiv)  riešiť a odstrániť súčasné obmedzenia pre služby námornej dopravy a usilovať sa o reciprocitu, keďže spoločnostiam EÚ sa veľmi často bráni v prístupe k určitým segmentom trhu v zahraničí, ktoré sú naopak v EÚ zahraničným spoločnostiam otvorené, napríklad v sektore príbrežnej námornej dopravy a kabotáže;

(xv)  zachovávať práva členských štátov v súvislosti s existujúcimi alebo budúcimi vnútroštátnymi predpismi a dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami o cestnej doprave vrátane požiadaviek na vydávanie povolenia tranzitu;

(xvi)  odmietnuť akékoľvek záväzky týkajúce sa prístupu na trh vo vzťahu k cestnej doprave, najmä pokiaľ ide o režim 4, pretože by mohli viesť k pohybu pracovníkov cez hranice bez akejkoľvek ochrany zamestnanosti a k oslabovaniu vyspelejších pracovnoprávnych predpisov v hostiteľských krajinách;

(xvii)  zabezpečovať, aby rozšírený prístup na trhy tretích krajín pre doručovacie služby neohrozoval súčasné povinnosti univerzálnej služby v poštovom sektore; uznať zásadnú úlohu univerzálnych poštových služieb pri podpore sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; posilniť tieto univerzálne služby;

2.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti, ktorý bol doteraz zjavný, a nad skutočnosťou, že Parlament nemal možnosť vyjadriť vlastnú pozíciu predtým, ako Rada prijala svoj mandát na rokovanie;

3.  žiada, aby všetkým poslancom Európskeho parlamentu bola poskytnutá kompletná dokumentácia týkajúca sa rokovaní o dohode TiSA a aby všetky texty, o ktorých sa rokuje, boli zverejňované.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

14

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Isabella De Monte, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Peter Lundgren, Georg Mayer, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Claudia Schmidt, Keith Taylor, Pavel Telička, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Fabio De Masi, Bas Eickhout, Markus Ferber, Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Werner Kuhn, Massimo Paolucci, Franck Proust, Olga Sehnalová, Patricija Šulin, Ruža Tomašić, Matthijs van Miltenburg

16.11.2015

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii na rokovania o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Vana

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva potrebu aktualizovať existujúci systém založený na Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS), ktorý je už zastaraný, a podporiť obchod s novými službami; uznáva hodnotu verejných služieb v EÚ a na celom svete a poznamenáva, že podľa Komisie budú hnacou silou rastu zamestnanosti v EÚ od roku 2013 do roku 2025 pracovné miesta v sektore služieb, pričom 90 % nových pracovných miest v EÚ vznikne práve v sektoroch služieb, najmä v tých, ktoré si vyžadujú vyššiu kvalifikáciu, ako sú odborné služby, služby pre podniky a výpočtové služby; konštatuje tiež, že služby tvoria asi 70 % hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali ciele hospodárskej, spoločenskej a územnej súdržnosti, ako sa stanovuje v článku 174 ZFEÚ v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o dohode o obchode so službami (TiSA);

2.  pripomína, že poskytovanie služieb v EÚ vychádza zo zásad všeobecného prístupu, kvality, bezpečnosti, cenovej dostupnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré musia byť zaručené nepretržite vo všetkých mestách a regiónoch; domnieva sa, že tieto zásady by dohoda TiSA nemala obmedzovať; opätovne zdôrazňuje význam udržania verejných služieb osobitnej povahy, ako je sektor vodohospodárstva, v právomoci členských štátov s cieľom zabrániť prípadným negatívnym vplyvom na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

3.  pripomína, že politika súdržnosti EÚ je hlavným investičným nástrojom nielen na plnenie cieľov stratégie Európa 2020, ale aj na riešenie naliehavých sociálno-ekonomických potrieb; zdôrazňuje, že jej základné zásady a ciele sa musia zachovať a posilniť v rámci dohody TiSA;

4.  domnieva sa, že liberalizácia obchodu so službami môže podporiť regionálny rast prostredníctvom zvyšovania investičných príležitostí na regionálnej a miestnej úrovni; opakuje, že táto liberalizácia by mala rešpektovať politický, sociálny a kultúrny model EÚ a základné zásady zakotvené v zmluvách EÚ;

5.  vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, ktoré dali Komisii mandát na rokovanie, aby monitorovali a vyhodnotili vplyv dohody TiSA na súdržnosť a na miestnu a regionálnu správu v EÚ, a to najmä počas celého procesu rokovaní; vyzýva Komisiu, aby zozbierala a zverejnila komplexné a porovnateľné údaje a zapracovala hodnotenia územných vplyvov; žiada Komisiu, aby v kontexte rokovaní o dohode TiSA brala do úvahy právomoci miestnych a regionálnych orgánov;

6.  zdôrazňuje, že právomoci miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zodpovedajú za veľký podiel verejných investícií v rámci politiky súdržnosti EÚ a ktoré sa aktívne podieľajú na poskytovaní kľúčových verejných služieb na celom území, by dohoda TiSA nemala narúšať a nemala by ani obmedzovať ich schopnosti na podporu miestneho a regionálneho rozvoja a na ochranu všeobecných záujmov svojich občanov; opakuje, že právomoci členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov musia zostať dohodou TiSA nedotknuté a že tieto orgány by mali mať právo regulovať poskytovanie služieb a zavádzať nové právne akty na svojich územiach s cieľom dosiahnuť svoje ciele verejnej politiky; dúfa, že počas rokovaní sa tieto úvahy zohľadnia v záujme zabezpečenia plného vykonávania politiky súdržnosti tak, aby regionálne a miestne orgány mohli nezávisle zastupovať záujmy svojich občanov;

7.  opakuje význam verejných služieb a potrebu rešpektovať právomoci miestnych a regionálnych orgánov, ako je stanovené v zmluvách a ich protokole 26, ako aj ustanovenia o vnútroštátnej regulácii a o verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že ich výsada vytvárať nové verejné služby v budúcnosti by sa tiež mala rešpektovať; preto víta skutočnosť, že Komisia verejne a opakovane vyhlásila, že vylúči verejné služby z rokovaní o dohode TiSA, a vyzýva ju teda, aby zaistila, že súčasné a nové služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu zostanú mimo rozsahu pôsobnosti dohody TiSA s cieľom zabezpečiť, aby si vnútroštátne a prípadne miestne a regionálne orgány zachovali plné právo zavádzať, prijímať, zachovávať alebo odvolávať akékoľvek opatrenia týkajúce sa obstarávania, organizovania, financovania a poskytovania verejných služieb, ako sa stanovuje v zmluvách; okrem toho sa domnieva, že je potrebné regulovať pohyb poskytovateľov profesionálnych služieb;

8.  zastáva názor, že rokovania o dohode TiSA majú čoraz väčší význam pre hospodárstvo EÚ; zdôrazňuje, že rokovania o dohode TiSA môžu byť príležitosťou na posilnenie celosvetového obchodu založeného na pravidlách, ktorý bude otvorený a transparentný, bude rešpektovať normy EÚ, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov, a zvýši reciprocitu v oblasti prístupu na trh;

9.  pripomína, že sociálne modely, ktoré prijali členské štáty, sa uplatňujú nielen na povinnosti, pokiaľ ide o poskytovanie, kontinuitu a kvalitu verejných služieb, ale aj na demokratický dohľad nad nimi zo strany občanov; vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala vo verejnej konzultácii s cieľom zapojiť a konzultovať popri hospodárskych a sociálnych partneroch a organizáciách občianskej spoločnosti aj miestne a regionálne orgány a zahrnúť ich názory do smerníc na rokovania v rámci rokovaní o dohode TiSA, a to vzhľadom na ich kľúčovú úlohu pri regulácii a zabezpečovaní verejných služieb, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest; v tejto súvislosti víta, že Komisia zaviedla zasadnutia v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou, ako aj pokračujúce úsilie o to, aby bolo postavenie EÚ v rámci rokovaní o dohode TiSA čo najtransparentnejšie, a to prostredníctvom pravidelného informovania o aktuálnom vývoji procesu rokovaní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Victor Boştinaru, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andor Deli, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, Jan Olbrycht, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Claudia Schmidt, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Milan Zver

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg, Claudiu Ciprian Tănăsescu

24.11.2015

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)  

(2015/2233(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Philipp Albrecht

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na smernice Rady na rokovania o dohode o obchode so službami (TiSA)(13),

A.  keďže Únia je viazaná Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) vrátane jej článku 8 o práve na ochranu osobných údajov a článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o rovnakom základnom práve, čo predstavuje základný pilier primárneho práva EÚ, ktoré musia všetky medzinárodné dohody v plnom rozsahu dodržiavať;

B.  keďže Európska únia je článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) viazaná dodržiavať okrem iného hodnoty demokracie a právneho štátu;

C.  keďže Únia je článkami 20 a 21 charty viazaná dodržiavať zásady rovnosti pred zákonom a nediskriminácie;

D.  keďže v článkoch 1 a 10 ods. 3 ZEÚ sa stanovuje, že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“; keďže transparentnosť a otvorený dialóg medzi partnermi vrátane občanov majú počas rokovaní a vo fáze vykonávania mimoriadny význam; keďže Parlament podporuje výzvu ombudsmanky na transparentný prístup;

E.  keďže prebiehajúce rokovania o medzinárodných obchodných dohodách vrátane dohody o obchode so službami (TiSA) sa týkajú aj medzinárodných tokov dát, pričom je úplne vylúčené súkromie a ochrana údajov, o ktorých sa má rokovať súbežne;

F.  keďže návrh znenia kapitoly o elektronickom obchode v rámci TiSA podľa USA by podkopal všetky pravidlá a záruky EÚ týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretích krajín; keďže Parlament si vyhradzuje právo vyjadriť stanovisko po konzultovaní akýchkoľvek budúcich návrhov a znení dohody o TiSA;

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

  a)  zabezpečiť, aby dohoda zaručila úplné dodržiavanie noriem EÚ v oblasti základných práv prostredníctvom doložky o základných právach ako štandardnej súčasti obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, ktorá bude právne záväzná a bude mať pozastavujúci účinok;

  b)  začleniť do návrhu ako hlavnú prioritu komplexné a jednoznačné horizontálne samostatné ustanovenie vychádzajúce z článku XIV Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), ktoré úplne vyníma platné a budúce právne rámce EÚ pre ochranu osobných údajov z dohody, a to bez akejkoľvek podmienky, že musí byť v súlade s ostatnými časťami TiSA, a zabezpečiť, aby dohoda nebránila presadzovaniu výnimiek týkajúcich sa dodávania služieb, ktoré sú odôvodniteľné príslušnými predpismi Svetovej obchodnej organizácie (článok XIV a XIVa GATS);

  c)  zabezpečiť, aby sa osobné údaje mohli prenášať mimo Únie iba v prípade, že sa dodržiavajú ustanovenia o ich prenose do tretích krajín obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov; rokovať o ustanoveniach, ktoré sa týkajú toku osobných údajov len za predpokladu, že je zaručené a rešpektované úplné uplatňovanie pravidiel EÚ o ochrane údajov;

  d)  namietať voči ustanoveniam o ochrane osobných údajov v kapitole o elektronickom obchode dohody TiSA podľa návrhu USA;

  e)  brať na vedomie skutočnosť, že pravidlami EÚ o prenose osobných údajov sa môže zakázať spracovanie takýchto údajov v tretích krajinách, ak nespĺňajú normu EÚ týkajúcu sa primeranosti; trvať na tom, aby všetky požiadavky na umiestnenie vybavenia a zariadení na spracovanie údajov boli v súlade s pravidlami EÚ o prenosoch údajov; spolupracovať s tretími krajinami na vhodnom fóre s cieľom prijať adekvátne vysoké normy ochrany údajov na celom svete;

  f)  v plnej miere zohľadniť potrebu transparentnosti a zodpovednosti v rokovaniach počas celého procesu a plniť svoje záväzky podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ, ktorého právne záväzný charakter potvrdil v nedávnom rozsudku Súdny dvor(14), v plnom rozsahu informovať Parlament, a to okamžite vo všetkých etapách rokovaní; zabezpečiť prístup verejnosti k príslušným rokovacím dokumentom všetkých strán s výnimkou tých, ktoré sa v jednotlivých prípadoch s jasným odôvodnením označia za tajné, spolu s poskytnutím verejného odôvodnenia rozsahu, v akom môže prístup k nezverejneným častiam predmetného dokumentu konkrétne a skutočne ohroziť záujmy chránené výnimkami, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(15); zabezpečiť, aby dohoda v žiadnom prípade neoslabovala právne predpisy EÚ ani jej členských štátov o prístupe verejnosti k úradným dokumentom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

13

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Ana Gomes, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Iliana Iotova, Eva Joly, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Vicky Maeijer, Barbara Matera, Roberta Metsola, Louis Michel, József Nagy, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Harald Vilimsky, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Pál Csáky, Miriam Dalli, Daniel Dalton, Petra Kammerevert, Ska Keller, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Salvatore Domenico Pogliese, Josep-Maria Terricabras, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Michela Giuffrida, Daniel Hannan, Jude Kirton-Darling, Edouard Martin, Julia Pitera, Jarosław Wałęsa

18.11.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)

(2015/2233(INI))

Spravodajkyňa: Monika Vana

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže napriek tomu, že obchodné dohody vplývajú na ženy a mužov z dôvodu rodovej nerovnosti v určitých sektoroch odlišne, v rámci verejnej konzultácie o dohode TiSA sa nepoukázalo na požiadavku, aby sa bral väčší ohľad na začlenenie otázok rodovej rovnosti, a neexistuje dostatočný konsenzus týkajúci sa spôsobov začleňovania otázok rodovej rovnosti v oblasti obchodu, pričom rodový aspekt je v súčasnosti do obchodných politík a dohôd začlenený iba v obmedzenom rozsahu; keďže následky prebiehajúcej liberalizácie obchodu z rodového hľadiska ešte neboli úplne preskúmané;

B.  keďže úspešnosť obchodnej politiky by sa mala posudzovať podľa toho, či má rovnaký pozitívny dosah na ženy aj mužov, a preto je potrebné, aby sa už od predbežných fáz skúmali, analyzovali a zisťovali rôzne a komplexné účinky na obe pohlavia; zdôrazňuje, že aj v tomto prípade by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti;

C.  keďže rodové vzťahy majú vplyv na všetky hospodárske aktivity a procesy a prejavujú sa v otázkach práce, zamestnanosti a platov; keďže ženy sú zo štrukturálneho hľadiska stále diskriminované a napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov stále existujú vo všetkých regiónoch sveta; keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa využívajú aj ako konkurenčná výhoda, ale dohodou o obchode sa má tomu zabrániť;

D.  keďže Parlament nemal možnosť vyjadriť svoju pozíciu pred tým, ako Rada prijala rokovací mandát v súvislosti s dohodou o obchode so službami (TiSA), a 4. júla 2013 hlasoval o návrhu uznesenia, aby vyjadril svoju pozíciu týkajúcu sa rokovacieho mandátu v súvislosti s dohodou TiSA;

E.  keďže v celosvetovom meradle sú to najmä ženy, ktoré musia znášať následky zmeny klímy, a v dôsledku toho sú niektoré z nich dokonca nútené opustiť svoje domovy; konštatuje, že obchodná politika by sa mala snažiť predchádzať takýmto situáciám, a preto by sa pri jej vypracúvaní mala zohľadňovať udržateľnosť životného prostredia;

F.  keďže ženy sú vo väčšej miere ako muži zamestnávané vo verejnej službe alebo v sektore verejných služieb a ako používateľky týchto služieb sú v porovnaní s mužmi viac závislé od vysokokvalitných a cenovo dostupných verejných služieb, ktoré sú v blízkosti bydliska a sú riadené dopytom, najmä pokiaľ ide o sociálne služby, ako je starostlivosť o deti a starších ľudí; keďže obmedzovania a škrty v oblasti verejných služieb, ako aj nárast ich cien zvyčajne vedú k prevzatiu týchto služieb starostlivosti ženami, ktoré ich poskytujú bez nároku na odmenu, a preto nemôžu vykonávať zamestnanie s povinným sociálnym poistením alebo ho môžu vykonávať len na čiastočný úväzok;

G.  keďže obmedzovanie alebo škrty v oblasti verejných služieb a verejného poskytovania starostlivosti obvykle vedú k presúvaniu nákladov a rizík práce na neplatených opatrovateľov a do ekonomiky domácností, v ktorej prevládajú ženy, a tým bránia rodovej rovnosti;

H.  keďže dohoda TiSA by mohla byť príležitosťou na udržateľný rast, mala by tiež všetky zúčastnené strany nabádať na výmenu najlepších postupov a na dodržiavanie vysokých noriem v oblasti ľudských práv; keďže dohoda TiSA by mala podporovať rodovú rovnosť a za žiadnych okolností by nemala oslabovať pokrok, ktorý EÚ a jej členské štáty v tejto oblasti dosiahli;

I.  keďže cieľom dohody TiSA je zriadiť nový model globálneho obchodu s 51 účastníkmi, ktorí predstavujú 70 % celosvetového obchodu so službami, a keďže je nevyhnutné, aby sa akýmikoľvek novými globálnymi obchodnými opatreniami podporovala rodová rovnosť;

1.  poukazuje na to, že dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie je právne záväzná požiadavka, ktorú by Komisia by mala realizovať okrem iného prostredníctvom posúdenia vplyvu na trvalú udržateľnosť; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zahrnula rodovo špecifické ukazovatele a vykonala hodnotenie vplyvu podľa rodu, ktoré bude rozčlenené na základe veku a sociálno-ekonomických faktorov a ktoré odzrkadlí rozdielne úlohy žien, aby sa zaručilo, že EÚ bude pri dodržiavaní a presadzovaní práv žien postupovať bezchybne;

2.  zdôrazňuje, že EÚ je v záujme podpory rodovej rovnosti a sociálnych a environmentálnych noriem povinná zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudských práv, pracovných práv a práv spotrebiteľov; domnieva sa, že tieto hodnoty by mali usmerňovať nadnárodný a vnútroštátny obchod vrátane dohôd, ako je TiSA, ktoré by sa mali využívať aj ako prostriedok na aktívnu podporu plnenia týchto cieľov;

3.  domnieva sa, že Komisia by mala monitorovať a po troch rokoch od nadobudnutia platnosti dohody TiSA zhodnotiť dosah dohody na rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami a na dodržiavanie základných ľudských práv;

4.  v každom prípade sa domnieva, že všetky členské štáty, ktoré sú signatármi dohody TiSA, by sa mali zaviazať k zabezpečeniu dodržiavania rodovej rovnosti a rešpektovania základných práv, a to aj vzhľadom na liberalizáciu a otváranie vnútroštátnych a lokálnych trhov;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť čo najvyššiu transparentnosť relevantných textov a v prípade potreby zaistiť kvalitu prebiehajúcich rokovaní;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú v európskom sektore obchodu a vo vzťahoch s tretími krajinami zastúpené len v nepatrnej miere a že sa len málo pozornosti venuje tomu, aby muži a ženy mali rovnaké príležitosti na prístup k službám;

7.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pred tým, ako Rada udelila mandát, nepočkala na názor Parlamentu, a považuje to za premárnenú príležitosť zabezpečiť plne demokratický priebeh rokovaní a zapojiť do nich už od úplného začiatku tých, na ktorých by dohoda TiSA mohla mať najväčší dosah, napríklad ženy;

8.  vyzýva Komisiu, aby udržovala a zvyšovala politickú súdržnosť rôznych, ale navzájom prepojených politík, ako sú politiky v oblasti obchodu, rozvoja, zamestnanosti, migrácie a rodovej rovnosti, a aby do nich začlenila vplyv na práva žien a dievčat, posilňovanie ich postavenia, ako aj právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, výživu, prácu a vodu; vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zahrnula do svojich posúdení vplyvu, aby sa tak predišlo akýmkoľvek negatívnym vplyvom vyplývajúcim z dohody TiSA alebo zo vzájomného pôsobenia rôznych obchodných dohôd;

9.  dôrazne odporúča, aby EÚ presadzovala svoju politickú vôľu s cieľom zabezpečiť, aby si európske, vnútroštátne a miestne orgány v plnej miere ponechali právo na zavedenie, prijatie, zachovanie alebo zrušenie akýchkoľvek opatrení súvisiacich so zadaním, organizovaním, financovaním a poskytovaním verejných služieb, a aby z rozsahu pôsobnosti dohody TiSA vyňala najmä všetky sociálne služby, či už financované z verejných, alebo zo súkromných zdrojov, a začlenila doložku o zlatom štandarde vzťahujúcu sa na tieto služby, aby sa tak zabezpečila ich kvalita; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a zdravia, ako aj zabezpečenia trvalého prístupu žien a dievčat k týmto službám;

10.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dosah dohody TiSA by mohol byť z rodového hľadiska nevyvážený; v tejto súvislosti pripomína význam zaistenia rodovo vyvážených rokovacích tímov a v prípade potreby aj opatrení zohľadňujúcich rodové hľadisko v členských štátoch po tom, ako sa dohoda TiSA začne vykonávať;

11.  požaduje začlenenie doložky o ľudských právach do dohody TiSA, ktorá zahŕňa rodovú rovnosť, s cieľom zaručiť ochranu práv žien a dievčat a ich účasť na obchode a službách, ako aj začlenenie vhodných ukazovateľov, aby sa zaistilo, že rodová rovnosť je zaručená po tom, ako sa dohoda TiSA začne vykonávať;

12.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zbierali štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia v záujme lepšieho posúdenia vplyvu obchodných politík a dohôd na rodovú rovnosť a aby vykonávali opatrenia pozitívnej diskriminácie;

13.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa ekologické a sociálne kritériá vrátane kritérií rodovej rovnosti mohli uplatňovať pri zadávaní verejných zákaziek;

14.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby časť dohody TiSA, v ktorej sa venuje pozornosť službám IKT, zodpovedala zvyšujúcemu sa zastúpeniu žien v tomto sektore;

15.  v súlade s odporúčaniami európskej ombudsmanky pre Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo požaduje naďalej pokračovať v úsilí a o zvýšenie transparentnosti pri rokovaniach, a to bezodkladným zverejňovaním všetkých dokumentov súvisiacich s dohodou TiSA vrátane návrhov na rokovania, a najmä konsolidovaných textov z rokovaní; naliehavo požaduje posilnenie plynulého a transparentného zapájania národných parlamentov a všetkých príslušných ministerstiev na úrovni členských štátov; požaduje, aby sa všetkým zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií žien, a európskym sociálnym partnerom umožnilo zúčastňovať sa na procese rokovaní;

16.  domnieva sa, že má rozhodujúci význam, aby dohoda zahŕňala doložku, ktorou sa krajinám umožní zvrátiť liberalizáciu služieb, najmä v prípade, že liberalizácia bude mať negatívny dosah na ženy; požaduje preto vypracovanie pozitívneho zoznamu, ako aj vylúčenie doložky znemožňujúcej návrat do pôvodného stavu a doložky o povinnosti zdržať sa konania z dohody.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

9

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Margot Parker, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Mariya Gabriel, Constance Le Grip, Elly Schlein, Branislav Škripek, Dubravka Šuica, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Seb Dance, Davor Ivo Stier, Claudiu Ciprian Tănăsescu

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Yannick Jadot, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Marine Le Pen, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Hannu Takkula, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Klaus Buchner, Edouard Ferrand, Seán Kelly, Sander Loones, Bolesław G. Piecha, Lola Sánchez Caldentey, Ramon Tremosa i Balcells, Marita Ulvskog, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton, Andrew Lewer

(1)

https://www.wto.org/english/docs_e/legal_e/26-gats_01_e.htm

(2)

TN/S/36

(3)

http://eeas.europa.eu/delegations/wto/press_corner/all_news/news/2012/20120705_advancing_negotiations_services.htm

(4)

http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/03/150310-trade-services-agreement-negotiating-mandate-made-public/

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0325.

(6)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2014/july/tradoc_152702.pdf

(7)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2014/july/tradoc_152702.pdf

(8)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1254

(9)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/march/tradoc_153264.pdf

(10)

Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 289.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0325.

(12)

Ú. v. EÚ L 338, 14.11.2012, s. 37.

(13)

Dokument Rady 6891/13 dodatok 1.

(14)

Vec C-658/11 Parlament/Rada, rozsudok z 24. júna 2014.

(15)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

Právne oznámenie