Postup : 2015/2115(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0012/2016

Predkladané texty :

A8-0012/2016

Rozpravy :

PV 01/02/2016 - 9
CRE 01/02/2016 - 9

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.12
CRE 25/02/2016 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0063

SPRÁVA     
PDF 453kWORD 105k
28.1.2016
PE 565.149v02-00 A8-0012/2016

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2014

(2015/2115(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Notis Marias

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2014

(2015/2115(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-62/14 zo 16. júna 2015;

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0012/2016),

A.  keďže Komisia podľa svojej poslednej prognózy z jesene očakáva väčšie oživenie hospodárstva v eurozóne, pričom reálny HDP sa pravdepodobne zvýši o 1,4 % v roku 2015 a o 1,8 % v roku 2017; keďže základy pre rast sú krehké; keďže na posilnenie hospodárskeho rastu je kľúčové silné politické odhodlanie uskutočniť udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy;

B.  keďže podľa tej istej prognózy sa v eurozóne očakáva pomalý pokles nezamestnanosti z 11,6 % na konci roka 2014 na 10,5 % na konci roka 2016; keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely v mierach nezamestnanosti, a to od 6,4 % v Nemecku až po 26,6 % v Grécku; keďže miera nezamestnanosti zostáva v mnohých členských štátoch na znepokojivo vysokej úrovni, pričom má dosah najmä na mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

C.  keďže podľa tej istej prognózy by sa fiškálne vyhliadky v eurozóne mali zlepšiť, pričom očakávaný deficit verejných financií by mal klesnúť (z 2,4 % v roku 2014 na 1,7 % v roku 2016) a verejný dlh (z 94 % na konci roka 2014 na 92,5 % na konci roka 2016);

D.  keďže nízke ceny energií, hoci majú negatívny vplyv na inflačné očakávania, by mohli pomôcť pri oživení hospodárstva;

E.  keďže tieto procesy sú podporované najmä súkromnou spotrebou, vývozom a vonkajšími faktormi, ako je napríklad nízka cena energií, najmä ropy, zatiaľ čo súkromné investície v eurozóne sa zvyšujú len pozvoľne a aj naďalej zostávajú na úrovni, ktorá je významne nižšia oproti úrovni zaznamenanej v období pred začiatkom krízy, a relatívny podiel investícií na HDP už po niekoľko desaťročí sústavne klesá;

F.  keďže podľa prognózy ECB zo septembra minulého roka sa priemerná miera inflácie v eurozóne po takmer nulovej úrovni v prvej polovici roku 2015 pravdepodobne zvýši na 1,1% v roku 2016 a 1,7% v roku 2017;

G.  keďže podľa článku 127 ods. 2 ZFEÚ má Európsky systém centrálnych bánk za úlohu „podporovať plynulé fungovanie platobných systémov“;

H.  keďže v roku 2014 Európska centrálna banka znížila svoje hlavné refinančné sadzby na efektívnu dolnú hranicu a znížila sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie na – 0,20 %; keďže nižšie reálne úrokové sadzby sa neprejavili ani výrazným zvýšeným poskytovaním úverov pre domácnosti a podniky, najmä MSP, čo prispelo k tomu, že ECB začala smerovať k opatreniam nekonvenčnej menovej politiky;

I.  keďže ECB pri výkone svojej úlohy v oblasti dohľadu doteraz dostatočne nezohľadňovala zásadu proporcionality;

J.  keďže MSP sú pilierom európskeho hospodárstva a bankový systém napomáha zabezpečovať ich konkurencieschopnosť a rast; keďže zabezpečenie toku úverov pre mikropodniky a MSP má zásadný význam, pretože predstavujú 99 % všetkých podnikov a 80 % všetkých pracovných miest v Únii, a preto majú kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárskeho rastu, v tvorbe pracovných miest a pri odstraňovaní sociálnych nerovností; keďže objem bankových úverov pomaly narastá;

K.  keďže v roku 2014 ECB zrealizovala rad cielených dlhodobejších refinančných operácií a programov nákupov vybraných aktív súkromného sektora s cieľom podporiť poskytovanie úverov do reálnej ekonomiky;

L.  keďže 22. januára 2015 ECB spustila rozšírený program nákupu aktív (APP) vo výške 1,1 bilióna EUR, ktorý má fungovať do septembra 2016, a v každom prípade dovtedy, kým sa nezabezpečí trvalá úprava vývoja inflácie;

M.  keďže ECB svojim rozhodnutím zapájať sa do programu nákupov dlhopisov zaťažila svoju súvahu vysokou rizikovosťou;

N.  keďže jednotný mechanizmus dohľadu, prvý pilier bankovej únie, sa stal plne funkčným 4. novembra 2014, keď ECB prevzala dohľad nad 122 najväčšími bankami v eurozóne; keďže v týchto významných bankách sa zároveň vykonalo komplexné posúdenie, ktoré pozostávalo z preskúmania kvality aktív a stresového testu, ktoré bolo dokončené 26. októbra 2014; keďže jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, druhý pilier bankovej únie, nadobudol účinnosť začiatkom roka 2015, zatiaľ čo tretí pilier, ktorým je jednotný systém ochrany vkladov, nebol doteraz zriadený;

1.  pripomína, že geograficky nerovnomerné a mierne oživenie, ktoré sa v eurozóne očakáva v najbližších rokoch, bude musieť byť posilnené a potenciálny hospodársky rast bude potrebné navýšiť, aby došlo k zníženiu vysokej miery nezamestnanosti v mnohých členských štátoch eurozóny a k zníženiu dlhu; zdôrazňuje, že mnohé členské štáty čelia podobným makroekonomickým výzvam; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť podmienky ako pre verejné, tak aj pre súkromné investície zamerané na posilnenie rastu a tvorbu pracovných miest, a preto vyzýva na ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky; je presvedčený o tom, že členské štáty budú musieť vykonávať trvalo udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy;

2.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnými rozdielmi medzi úrokovými sadzbami financovania MSP a sadzbami úrokov pre väčšie spoločnosti, hoci sa postupne znižujú, rozdielmi medzi úrokovými sadzbami pre malé a veľké pôžičky a medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, aj keď uznáva, že možnosti menovej politiky sú v tomto smere obmedzené; v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu úspor a družstevných a vzájomných bánk a zdôrazňuje, že regulačný rámec by mal vyhovovať ich príslušnému spôsobu fungovania a rešpektovať ich osobitné poslanie, a orgány dohľadu by si mali byť vedomé týchto aspektov a zohľadňovať ich vo svojich postupoch a prístupoch;

3.  zdôrazňuje, že hoci ECB vykonáva svoje opatrenia s cieľom udržať priaznivé podmienky financovania, súkromné a verejné investície v eurozóne sa aj naďalej pohybujú výrazne pod úrovňou pred začiatkom krízy; v tejto súvislosti víta, že bol zriadený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a bol tiež prijatý plán Komisie na vytvorenie skutočnej únie kapitálových trhov, čo by malo diverzifikovať zdroje financovania v hospodárstve EÚ, zvýšiť cezhraničné investície a zlepšiť prístup podnikov, hlavne MSP, k financovaniu;

4.  konštatuje, že ECB sa v reakcii na zložitú situáciu v súvislosti s krízou štátneho dlhu, klesajúcu infláciu, obmedzenie úverov a pomalý hospodársky rast a so svojimi úrokovými sadzbami takmer na nulovej dolnej medzi uchýlila k nekonvenčným nástrojom menovej politiky;

5.  berie na vedomie pozitívny, hoci zatiaľ mierny, vplyv programu nákupu aktív na peňažnú a úverovú dynamiku, keď sa poskytuje zatiaľ nízky objem pôžičiek podnikom, ktoré však využívajú postupné uvoľňovanie úverových štandardov, pokračuje uvoľňovanie podmienok pre nové úvery, klesá počet prípadov zamietnutia žiadosti, rastie dopyt po úveroch a postupne sa za prvé tri štvrťroky roka 2015 zvýšili súkromné investície, hoci v rámci eurozóny pretrvávajú výrazné rozdiely; okrem toho konštatuje, že od spustenia programu nákupu aktív sa začali zvyšovať strednodobé inflačné očakávania, pričom sa postupne približujú k cieľu 2 %, a zároveň sa mohli znížiť riziká deflačnej pasce; žiada, aby ECB pokiaľ možno uplatňovala program nákupu aktív bez diskriminácie u všetkých členských štátov a rešpektovala pritom pravidlá, ktorými je ECB viazaná;

6.  očakáva, že ECB v súlade s článkom 282 ZFEÚ prispeje k všeobecným hospodárskym politikám v Únii a k dosiahnutiu ich cieľov bez toho, aby bola ohrozená jej hlavná úloha, ktorou je zabezpečenie cenovej stability;

7.  zdôrazňuje, že príspevok ECB zahŕňa úsilie, ktoré je zamerané na poskytovanie úverov reálnej ekonomike za nízke výpožičné náklady a napomáhanie oživeniu hospodárstva v záujme vytvárania pracovných miest, rastu a udržiavania stability;

8.  je znepokojený možnými nechcenými a dlhodobými dôsledkami nekonvenčných nástrojov menovej politiky ECB; je si vedomý toho, že ukončiť tieto opatrenia bude veľmi zložité a bude sa musieť dôkladne naplánovať, aby sa zabránilo nezamýšľaným narušeniam trhu, najmä pokiaľ ide o vhodné, obozretné a včasné riadenie ukončenia; žiada ECB, aby pozorne sledovala riziká spojené s programami nákupov; trvá na tom, že menová politika nemôže vyriešiť fiškálne a hospodárske problémy, ktoré existujú v mnohých členských štátoch, a nemôže byť náhradou za potrebné trvalo udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, fiškálnu konsolidáciu a cielené investície;

9.  vyzýva na obozretnosť, pokiaľ ide o potenciálne riziká pre finančnú stabilitu v dôsledku pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb v niektorých členských štátoch, čo môže mať negatívny vplyv na životné poistenie a penzijné plány; uznáva, že dlhodobé úrokové miery odrážajú základné makroekonomické podmienky a rozhodnutie menovej politiky;

10.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie makroprudenciálneho dohľadu a dostupných nástrojov politiky, ktoré by zmierňovali riziká tieňového bankovníctva, a to s ohľadom na varovanie ECB uvedené v jej výročnej správe, keďže vzhľadom na dlhodobý stály nárast nebankovej úverovej činnosti v poslednom desaťročí, a to až na hodnotu aktív 22 biliónov EUR, je potrebné vyvinúť ďalšie iniciatívy na sledovanie a posudzovanie slabých miest v rastúcom odvetví tieňového bankovníctva;

11.  víta kategorický záväzok ECB „urobiť všetko“ pre záchranu eura, ktorý prijala v auguste 2012;

12.  dospieva k záveru, že program nákupov verejných a súkromných dlhových cenných papierov na sekundárnych trhoch by mohol byť efektívnejší;

13.  poukazuje na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora zo 16. júna 2015 vo veci C-62/14, v ktorom sa uvádza, že keď ECB nakupuje štátne dlhopisy na sekundárnych trhoch, môže byť vystavená značnému riziku straty, ako aj riziku zníženia dlhu; konštatuje, že v rovnakom rozsudku sa objasňuje, že to nič nemení na tom, že ECB je oprávnená nakupovať vládne dlhopisy na sekundárnych trhoch a že tieto nákupy nie sú porušením zákazu menového financovania členských štátov;

14.  zdôrazňuje, že vysoké a rozdielne úrovne zadlženia verejného a súkromného sektora v niektorých členských štátoch spolu s doteraz vyriešenými štrukturálnymi slabinami bankového sektora sú prekážkou správneho prenosu menovej politiky, a že nekonvenčná menová politika, ktorú uplatňuje ECB, nedokáže túto situáciu zmeniť;

15.  nalieha na tie členské štáty eurozóny, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav, aby konali v súlade s článkom 7 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 472/2013 z 21. mája 2013 s cieľom vykonať komplexný audit svojich verejných financií, aby okrem iného posúdili dôvody, ktoré viedli k nadmernému zadlženiu, a tiež sledovali možné nezrovnalosti; zdôrazňuje, že cieľom tohto auditu by malo byť získanie lepšieho pochopenia chýb z minulosti, a nie začať ad hoc proces reštrukturalizácie dlhu, ktorý by mohol v niektorých krajinách opäť zažať dlhovú krízu;

16.  zdôrazňuje, že pravidlá súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí by sa mali riadne rešpektovať a presadzovať, a to bez toho, aby sa rozlišovalo medzi malými a veľkými členskými štátmi; zdôrazňuje, že dodržiavanie strednodobého cieľa stavov rozpočtu, ktoré sa blížia k rovnováhe alebo dosahujú prebytok v cyklicky upravenom vyjadrení bez vplyvu jednorazových a dočasných opatrení, umožní členským štátom zvládať bežné cyklické výkyvy a zároveň udržať schodok verejných financií v medziach 3 % referenčnej hodnoty HDP; domnieva sa, že v záujme lepšieho udržania stability a rastu by sa mali uplatniť všetky existujúce nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci posilneného Paktu stability a rastu;

17.  potvrdzuje svoj záväzok rešpektovať nezávislosť ECB pri vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v zmluvách; domnieva sa, že nezávislosť centrálnej banky je kľúčová pre dosiahnutie cieľa zachovania cenovej stability; zdôrazňuje, že žiadne vlády a národné verejné orgány by sa nemali uchýliť k tomu, že od ECB budú vyžadovať prijatie konkrétnych opatrení;

18.  pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že ECB, bez toho, aby bol dotknutý jej hlavný cieľ udržať cenovú stabilitu, podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii, a že to je bližšie špecifikované v článku 282 ZFEÚ;

19.  upozorňuje na článok 123 ZFEÚ, článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a na článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 3603/1993 z 13. decembra 1993, ktorý zakazuje priamy nákup dlhových nástrojov vydaných EÚ alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy alebo orgánmi národnými centrálnymi bankami alebo ECB; pripomína však, že tieto nákupy sú povolené na sekundárnych trhoch;

20.  víta, že sa ECB pokúša zvýšiť infláciu na úroveň tesne pod 2 %, pretože to môže prispieť aj k úspechu iných politík EÚ a zvýšiť konkurencieschopnosť, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Európe, ak budú tento cieľ sprevádzať cielené investície, ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a fiškálna konsolidácia;

21.  víta, že ECB urobila krok vpred tým, že zverejňuje zhrnutia zápisníc zo svojich schôdzí, a so záujmom očakáva oznámenie ďalších krokov na zlepšenie transparentnosti jej komunikačných kanálov; domnieva sa, že v tejto oblasti by bolo možné dosiahnuť ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o jednotný mechanizmus dohľadu;

22.  víta súčasnú všeobecnú tendenciu hlavných centrálnych bánk verejne vysvetľovať menové rozhodnutia ihneď po ich prijatí, čo je prax, v ktorej ECB ide príkladom; ďalej víta zverejnenie jasnejších, transparentnejších príslušných postupov programu núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA) u platobne schopných finančných inštitúcií (prevažne národných bánk) s dočasnými problémami s likviditou;

23.  pripomína svoju žiadosť, aby výročná správa ECB zahŕňala spätnú väzbu na podnety uvedené vo výročnej správe Európskeho parlamentu; domnieva sa, že zároveň so svojím hodnotením menových a finančných podmienok by bolo vhodné, ak by ECB mohla uviesť vo svojom vyhlásení po stretnutí Rady guvernérov ECB, ktoré sa koná každý mesiac, odhad miery výpadku produkcie v eurozóne;

24.  pripomína, že na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu a širokej verejnosti je dôležitý menový dialóg raz za štvrť roka; víta, že predstavitelia ECB poskytujú presné a podrobné odpovede na otázky poslancov EP; taktiež víta, že ECB poskytuje dodatočné informácie písomnou formou, ak odpovede poskytnuté počas rokovaní nie sú dostatočné alebo vyčerpávajúce;

25.  zdôrazňuje, že je nutné jednoznačne rozlišovať medzi úlohou ECB v oblasti dohľadu a jej funkciou v menovej politike, pričom kombinácia oboch funkcií by pre ECB nemala vyvolávať konflikt záujmov; v tejto súvislosti pripomína hlavnú zásadu, že nástroje používané na utváranie politík – či už v oblasti menovej, alebo dohľadu – by sa mali vyberať v závislosti od sledovaného cieľa a príslušného problému;

zdôrazňuje, že vzhľadom na nové povinnosti zverené ECB v oblasti dohľadu a takisto jej poradenskú úlohu v programoch trojky a kvadrigy je potrebná demokratická zodpovednosť;

26.  zdôrazňuje význam organizačnej nezávislosti Európskeho výboru pre systémové riziká a vyzýva ECB, aby zvážila, akými spôsobmi by bolo možné jeho nezávislosť zvýšiť;

27.  vyzýva ECB, aby úplne prepracovala návrh na zriadenie komplexných súborov analytických údajov o úveroch (Anacredit), najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality, a aby pritom dbala na to, aby stanovené úrovne prahových hodnôt zodpovedali snahe o minimalizovanie administratívnych nákladov predovšetkým pre menšie finančné inštitúcie;

28.  víta ochotu, ktorú vyjadril Mario Draghi v priebehu menového dialógu 23. septembra 2015, „informovať Európsky parlament o stanoviskách prijatých ECB“ na pôde subjektov, ako sú Rada pre finančnú stabilitu alebo Bazilejský výbor pre bankový dohľad;

29.   pripomína, že úloha ECB zahŕňa aj ochranu finančnej stability, a teda potrebu zabezpečiť dostatok likvidity na to, aby sa zamedzilo hromadnému vyberaniu bankových vkladov v platobne schopných bankách, ktoré sú súčasťou siete Eurosystému;

30.  pripomína, že úloha ECB v trojke a kvadrige bola kodifikovaná balíkom dvoch právnych predpisov (článok 7 nariadenia 472/2013); berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora vo veci C-62/14 zo 16. júna 2015 a vyzýva ECB, aby ho pri svojich činnostiach zohľadnila; naliehavo vyzýva ECB, aby opätovne posúdila a v prípade potreby posilnila svoju nezávislosť od politických rozhodnutí;

31.  žiada dôkladné posúdenie spôsobu fungovania trojky a zapojenia ECB do rámcov trojky a kvadrigy v záujme vysvetlenia rozsahu zodpovedností a zabezpečenia väčšej demokratickej zodpovednosti v oblasti prijímania a vykonávania programov záchrany pomocou vonkajších zdrojov;

32.  pripomína správu Parlamentu z 28. februára 2014 o vyšetrovaní úlohy a činností trojky, v ktorej sa nadchádzajúci Parlament vyzýva, aby nadviazal na výsledky práce v rámci tejto správy, rozvinul jej kľúčové zistenia a pokračoval vo vyšetrovaní;

33.  vyzýva členské štáty, Radu a ECB, aby sa usilovali o vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch ECB a aby venovali tomuto hľadisku väčšiu pozornosť pri obmene členov týchto orgánov, najmä v prípade Rady guvernérov a Výkonnej rady;

34.  berie na vedomie, že Komisia predložila 24. novembra 2015 návrh európskeho systému ochrany vkladov, ktorý sa vzťahuje na vklady v celej eurozóne;

35.  víta projekt únie kapitálových trhov a jeho potenciál vyvážiť možnosti financovania, bez toho, aby bolo potrebné znížiť financovanie či zachovať jeho súčasnú úroveň, a to prostredníctvom ich rozšírenia a ich väčšou rozmanitosťou, čím prispieva k zníženiu nadmernej závislosti krajín eurozóny na bankovom systéme a vytvára zásadný ochranný prvok menovej únie; varuje však, že únia kapitálových trhov by nemala odrádzať od bankovníctva zameraného na reálnu ekonomiku, lebo je najvhodnejšou formou financovania menších podnikov;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2016

 

 

 

Result of final vote

+:

–:

0:

38

13

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Pervenche Berès, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Eva Kaili, Othmar Karas, Rina Ronja Kari, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Notis Marias, Fulvio Martusciello, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Nessa Childers, Bas Eickhout, Ramón Jáuregui Atondo, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Eva Paunova, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Beatrix von Storch

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Mark Demesmaeker, Theresa Griffin, Marc Tarabella

Právne oznámenie