Postup : 2015/2325(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0024/2016

Predkladané texty :

A8-0024/2016

Rozpravy :

PV 08/03/2016 - 5
CRE 08/03/2016 - 5

Hlasovanie :

PV 08/03/2016 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0073

SPRÁVA     
PDF 689kWORD 192k
10.2.2016
PE 571.702v02-00 A8-0024/2016

o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ

(2015/2325(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Mary Honeyball

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ

(2015/2325(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 8 a článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 32 výboru CEDAW o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti zo 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda COM(2015)0240,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015 s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2015 o migrácii, a najmä v nich vyjadrený záväzok týkajúci sa ľudských práv žien a dievčat,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,

–  so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 s názvom Akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. marca 2015 s názvom Vykonávanie európskej susedskej politiky v roku 2014 (SWD(2015)0076),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom,(1)

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0024/2016),

A.  keďže v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov, regionálnej nestability a porušovania ľudských práv vrátane rodového násilia a využívania znásilňovania ako vojnovej zbrane hľadá v EÚ medzinárodnú ochranu čoraz väčší počet mužov, žien a detí, ktorý nemá v histórii obdobu;

B.  keďže medzi žiadateľmi o azyl v celej Európskej únii existuje veľká miera rodovej nerovnosti; keďže ženy tvoria v priemere jednu tretinu osôb, ktoré žiadajú o azyl; keďže od začiatku roka 2015 do novembra toho istého roka priplávalo cez Stredozemné more k európskym brehom asi 900 000 ľudí, pričom približne 38 % z celkového počtu tvorili ženy a deti; keďže Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) informoval, že 55 % osôb, ktoré od januára 2016 prišli do Grécka s cieľom požiadať o azyl v EÚ, predstavujú ženy a deti; keďže počas týchto ciest poháňaných nádejou prišlo o život už príliš veľa ľudí, z toho mnoho žien;

C.  keďže ženy a osoby LGBTI sú terčom osobitných foriem prenasledovania na základe rodu, ktoré sa v konaniach o azyle príliš často stále nezohľadňujú;

D.  keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj hlavný cieľ chrániť ženy a podstatne zvýšiť ich účasť na politických a rozhodovacích procesoch;

E.  keďže podľa odhadov UNHCR sa každoročne uchádza o azyl v členských štátoch EÚ 20 000 žien a dievčat z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií; keďže značný počet žien, ktoré podajú žiadosť o azyl, tak robí na základe strachu z mrzačenia ženských genitálií;

F.  keďže UNHCR odhaduje, že 71 % žiadateliek o azyl v EÚ z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií, tvoria ženy, ktoré sa stali obeťami takéhoto mrzačenia; keďže Európsky súd pre ľudské práva svojimi rozsudkami zastavil vyhostenie dievčat, ktorým hrozilo nútené podstúpenie mrzačenia genitálií, a to so zreteľom na nenapraviteľné škody na ich fyzickom a psychickom zdraví, ku ktorým by pravdepodobne došlo;

G.  keďže ženy a dievčatá žiadajúce o azyl potrebujú osobitnú ochranu a majú iné obavy ako muži, čo si vyžaduje, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov vrátane posudzovania žiadostí o azyl zohľadňovala rodová otázka a aby sa jednotlivé prípady posudzovali individuálne; keďže žiadosti o azyl súvisiace s násilím by sa mali vybavovať spôsobom, ktorý ochráni ženy pred druhotnou viktimizáciou v priebehu azylového konania;

H.  keďže integračný proces a práva žien a dievčat sú oslabené, keď ich právne postavenie závisí od ich manžela;

I.  keďže príslušné akty, ktoré tvoria spoločný európsky azylový systém, sa musia transponovať a vykonávať v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov a s ďalšími relevantnými nástrojmi;

J.  keďže zaobchádzanie so ženami a s dievčatami žiadajúcimi o azyl sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, pričom pretrvávajú závažné nedostatky;

K.  keďže utečenky a žiadateľky o azyl sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii a vo väčšej miere im hrozí sexuálne a rodovo motivované násilie v krajinách ich pôvodu, tranzitu a v cieľových krajinách; keďže obzvlášť zraniteľné sú ženy a dievčatá bez sprievodu, ženy, ktoré sú hlavami rodiny, tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

L.  keďže utečenky sa nestretávajú len s hrozbami v súvislosti s ich osobnou bezpečnosťou (dlhé a nebezpečné cesty do exilu, obťažovanie, ľahostajnosť úradov a často sexuálne zneužívanie a násilie, dokonca aj potom, čo sa dostanú na miesto, ktoré sa zdá byť bezpečné, a z toho vyplývajúca spoločenská stigmatizácia), ale sú tiež zodpovedné za fyzickú bezpečnosť, dobré životné podmienky a prežitie svojich rodín;

M.  keďže mnoho utečencov, ktorí prišli do Európy, žije v provizórnych podmienkach v táboroch alebo na uliciach, pričom ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné;

N.  keďže zločinecké siete využívajú nedostatok bezpečných ciest do EÚ pre žiadateľov o azyl a utečencov, regionálnu nestabilitu, konflikty a zraniteľnosť žien a dievčat na úteku na ich vykorisťovanie prostredníctvom obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

O.  keďže ženy, ktoré sú obeťami násilia a obchodovania s ľuďmi, sú viac vystavené riziku pohlavne prenosných chorôb;

P.  keďže Úrad UNHCR informoval o prípadoch násilia voči utečenkám a deťom a ich zneužívania vrátane sexuálneho násilia, a to počas celej ich cesty i pobytu v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

Q.  keďže ženy a dievčatá, ktoré hľadajú útočisko v EÚ, často utekajú pred režimami, ktoré ženy utláčajú, neuznávajú rovnosť žien a mužov, tolerujú násilie voči ženám i zneužívanie a detské, skoré a nútené manželstvá;

R.  keďže prijímacie centrá veľmi často nemajú žiadne vnútorné priestory, kde by mohli ubytované matky opatrovať svoje deti a starať sa o ne; keďže zariadenia na poskytovanie právnej pomoci navyše neposkytujú dostatočnú podporu pri informovaní o rodinných príslušníkoch a pri pátraní po nich;

S.  keďže prijímacie ani tranzitné zariadenia v celej Európskej únii nespĺňajú najzákladnejšie požiadavky na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako sú samostatné kúpeľne, sprchy a priestory na nocľah pre ženy;

T.  keďže dievčatám na úteku pred konfliktom a prenasledovaním hrozí väčšie riziko detského, skorého a núteného manželstva, znásilnenia, sexuálneho a fyzického zneužívania a prostitúcie;

U.  keďže odlúčenie od rodinných príslušníkov, a to aj počas zadržania, vystavuje ženy a deti väčším rizikám;

V.  keďže napriek tomu, že zlúčenie rodiny je základným ľudským právom, jeho výkon sa systematicky odkladá a dokonca sa toto právo porušuje a keďže ženy a deti sú prvými obeťami odopierania tohto práva alebo odloženia jeho výkonu;

W.  keďže ženy sú často nútené prijať nelegálnu prácu v nedôstojných podmienkach, aby mohli zostať v krajine, do ktorej pricestovali;

X.  keďže v Pekinskej akčnej platforme sa zdôrazňuje potreba zvýšiť účasť žien na riešení konfliktov na rozhodovacej úrovni a nutnosť náležite zapájať utečenky, vysídlené ženy a migrantky do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú;

Y.  keďže jedným z cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 5) je dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien do roku 2030;

1.  je presvedčený, že v záujme zvýšenia bezpečnosti utečeniek treba sprístupniť bezpečné a zákonné spôsoby vstupu do EÚ pre tých, ktorí utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, a že by sa mal zohľadňovať rod; zdôrazňuje najmä to, že do programov EÚ zameraných na presídľovanie by sa malo zapojiť viac členských štátov; je presvedčený, že právne predpisy a politiky týkajúce sa neregulárnej migrácie by nemali brániť v prístupe ku konaniam EÚ o azyle; zdôrazňuje, že právo na azyl je zakotvené v článku 18 Charty základných práv EÚ;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu okamžite zaistiť bezpečné a legálne azylové cesty s cieľom bojovať proti prevádzačským sieťam a vo väčšej miere umožniť ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím hľadať útočisko bez toho, aby riskovali svoje životy; je hlboko znepokojený úmrtiami, navracaním a hrubým porušovaním ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ; zastáva názor, že zodpovednosť a náklady a prínosy by si malo rozdeliť všetkých 28 členských štátov a nielen krajiny prvého príchodu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom solidarity medzi členskými štátmi;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby utečenky boli registrované jednotlivo a aby im boli vydané dokumenty, ktoré zaručia ich osobnú bezpečnosť, slobodu pohybu a prístup k základným službám, ako požaduje UNHCR;

4.  zdôrazňuje, že koordinačné výbory a všetky ďalšie druhy orgánov zastupujúce utečencov, či už v mestských alebo vidieckych oblastiach a v utečeneckých táboroch vrátane oblastí, do ktorých sa navracajú utečenci, by mali dodržiavať zásadu rodovej rovnosti, aby sa zabezpečilo rešpektovanie práv a napĺňanie potrieb utečeniek a žiadateliek o azyl;

5.  pripomína svoju výzvu všetkým členským štátom a Európskej únii, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor);

6.  žiada všetky členské štáty, aby v spolupráci s EÚ zabezpečili pre ženy, ktoré utrpeli ujmu na základe rodovej príslušnosti, špecializované posttraumatické poradenstvo a psychologickú a sociálnu starostlivosť, a to s priamym zapojením kvalifikovaných pracovníčok, ktoré sú odborníčkami v danej oblasti, a aby zaistili dostupnosť týchto služieb vo všetkých fázach konania o azyle;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o tom, že ženy a deti poskytujú v snahe o prežitie sexuálne služby s cieľom zaplatiť prevádzačom, aby mohli pokračovať v ceste za azylom v EÚ; opätovne zdôrazňuje, že bezpečné a legálne cesty do Európy majú kľúčový význam pre účinné predchádzanie tejto situácii;

8.  naliehavo vyzýva EÚ, aby pri zriaďovaní mechanizmu vybavovania sťažností v rámci kancelárie úradníka Frontexu pre základné práva zahrnula rodové hľadisko a aby riešila prípady porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila agentúra Frontex, členské štáty a úradníci tretích krajín pri spolupráci s agentúrou Frontex, ako Parlament žiadal vo svojom uznesení z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom;

9.  požaduje prijatie cielených opatrení, ktoré zabezpečia plnú integráciu utečeniek a žiadateliek o azyl zamedzením všetkých foriem vykorisťovania, zneužívania, násilia a obchodovania s ľuďmi;

10.  zdôrazňuje, že pri navrhovaní, realizácii a vyhodnocovaní všetkých politík a opatrení EÚ týkajúcich sa migrácie a azylu by sa malo brať do úvahy rodové hľadisko;

Rodová dimenzia rozhodovania o štatúte utečenca

11.  žiada, aby sa v rámci širších reforiem migračnej a azylovej politiky prijal nový komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike, ktoré plne zohľadnia sociálne, kultúrne a politické dimenzie prenasledovania a budú zahŕňať opatrenia zamerané na prijímanie a integráciu;

12.  zdôrazňuje, že aj v krajinách považovaných za bezpečné môžu byť ženy vystavené prenasledovaniu založenému na rodovej príslušnosti, pričom osoby LGBTI môžu byť takisto terčom zneužívania, a majú preto oprávnený nárok žiadať o poskytnutie ochrany; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli konania o azyle a snažili sa vypracovať programy odbornej prípravy, ktoré budú zohľadňovať potreby žien s početnými marginalizovanými identitami vrátane LGBTI žien; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby bojovali proti škodlivým stereotypom, pokiaľ ide o správanie a vlastnosti LGBTI žien, a plne uplatňovali Chartu základných práv EÚ v súvislosti s ich žiadosťami o azyl; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť, aby prijímacie zariadenia vo všetkých členských štátoch zohľadňovali potreby LGBTI osôb; upozorňuje, že násilie páchané na LGBTI osobách je v prijímacích zariadeniach bežné;

13.  zdôrazňuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, medzi ktoré okrem iného patrí znásilnenie a sexuálne násilie, mrzačenie ženských genitálií, nútené manželstvo, domáce násilie, tzv. zločiny zo cti a rodová diskriminácia povolená štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by sa považovať za opodstatnené dôvody na žiadanie o azyl v EÚ, čo by sa malo odzrkadliť v nových rodových usmerneniach;

14.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala podrobné štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane s cieľom doplniť viac kategórií údajov rozdelených podľa rodovej príslušnosti, najmä v súvislosti s etapami azylového konania po prijatí pôvodného rozhodnutia;

15.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala vysvetľujúce usmernenia pre problematiku mrzačenia ženských genitálií, v ktorých sa naplno zohľadnia usmernenia UNHCR týkajúce sa prenasledovania na základe rodovej príslušnosti a pokyny k otázke mrzačenia ženských genitálií a jasne stanovia povinnosti členských štátov, pričom sa osobitný dôraz bude klásť na identifikáciu zraniteľných žiadateľov o azyl a na komunikáciu s nimi; zdôrazňuje, že ženy, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií, môžu mať ťažkosti pri vyjadrovaní svojej traumy z tohto mrzačenia; vyzýva členské štáty na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby všetky formy násilia na ženách vrátane mrzačenia ženských genitálií mohli byť uznané ako formy prenasledovania a aby sa tak na obete vzťahovala ochrana podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 v súlade s článkom 60 Istanbulského dohovoru;

16.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby azylové konania na hraniciach boli v súlade s usmerneniami UNHCR o medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na prenasledovanie založené na rodovej príslušnosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na opísanú situáciu preskúmala zvýšenie financovania programov Daphne a Odysseus a ich širší rozsah a aby posúdila, či by sa tieto programy mohli prispôsobiť súčasnej situácii s cieľom chrániť utečenky;

18.  berie na vedomie návrh Komisie zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu; žiada, aby sa podnikli všetky náležité kroky na zabezpečenie súladu tohto prístupu so zásadou nevyhostenia a aby sa neoslabovali práva žien, detí a iných zraniteľných skupín; žiada, aby sa uplatňovala rodová diferenciácia; domnieva sa, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal viesť k menej priaznivému procesnému zaobchádzaniu so ženami, ktorých žiadosti o azyl sú založené na strachu z rodovo motivovaného násilia alebo na skúsenosti s ním; zdôrazňuje, že treba predísť unáhleným rozhodnutiam, ktoré náležite nezohľadňujú nebezpečenstvo, a dokonca hrozbu smrti pre ženy, ktoré boli vystavené rodovo motivovanému násiliu, ak sa ich žiadosť zamietne a ony sú nútené vrátiť sa do svojej krajiny;

19.  žiada, aby sa pri posudzovaní dôveryhodnosti vo všetkých členských štátoch uplatňoval objektívnejší a rodovo citlivý prístup a aby sa pre osoby zodpovedné za rozhodovanie zaviedla rozšírená odborná príprava zameraná na posudzovanie dôveryhodnosti, ktorá bude zahŕňať rodový rozmer; upozorňuje, že posudzovania dôveryhodnosti nikdy nemôžu byť úplne presné a nemali by sa využívať ako jediný základ pre zamietavé rozhodnutie o azyle; odporúča, aby sa pri posudzovaní žiadostí žien o azyl zohľadňovali kultúrne, sociálne a psychologické profily vrátane kultúrneho zázemia, vzdelania, tráum, strachu, hanby a/alebo kultúrnych nerovností medzi mužmi a ženami;

20.  vyzýva členské štáty, aby uvádzali dôvody kladných rozhodnutí o azyle s cieľom sprístupniť užitočné údaje o zohľadňovaní rodovo motivovaného násilia a zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých sa podľa dohovoru vyhovelo žiadostiam o azyl;

21.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali ženám informácie o azylových konaniach, ich právach a osobitných službách pre žiadateľky o azyl; zdôrazňuje, že právo žien podať žiadosť o azyl nezávisle od ich manžela má kľúčový význam pre posilnenie postavenia žien a zásadu nevyhostenia; naliehavo žiada členské štáty, aby informovali všetky ženy o ich práve podať nezávislú žiadosť o azyl, a tak im umožnili žiadať o priznanie postavenia utečenky alebo žiadateľky o azyl a udržať si toto postavenie bez ohľadu na situáciu ostatných členov ich rodiny;

22.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

23.  zastáva názor, že kedykoľvek existuje podozrenie na rodovo motivované násilie, mali by sa urýchlene prijať opatrenia, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, a to vzhľadom na skutočnosť, že zraniteľné skupiny, ako sú ženy a deti, sú v extrémne vysokej miere vystavené formám fyzického násilia a psychického nátlaku na trasách nelegálnej migrácie, kde sú upierané všetky druhy práv;

24.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné voči vykorisťovaniu zo strany prevádzačov; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili svoju policajnú a súdnu spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom, Frontexom, Eurojustom a Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) s cieľom účinne bojovať proti prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s nimi;

25.  zdôrazňuje zásadný význam poskytovania starostlivosti o deti a o závislé osoby počas preverovania a azylových pohovorov s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť podať žiadosť o azyl;

Potreby žien v konaniach o azyle

26.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby riadne informovali žiadateľky o azyl o ich právach, najmä o práve požiadať, aby s nimi viedli pohovor a tlmočili im osoby ženského pohlavia, a práve na osobný pohovor bez účasti tretej osoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pre osoby vedúce pohovor a tlmočníčky zabezpečili komplexné a povinné školenie o sexuálnom násilí, traume a pamäti, nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že sa tieto práva budú dodržiavať;

27.  so znepokojením konštatuje, že mnoho pracovníkov zapojených do konaní o azyle v EÚ nie je oboznámených s problematikou mrzačenia ženských genitálií; vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni spolupracovali so svojimi azylovými orgánmi s cieľom zaviesť lepšie postupy na podporu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií alebo im toto mrzačenie hrozí;

28.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby poskytovali aktuálne a dostupné informácie o azylovom konaní a osobitných právach a nárokoch žiadateliek o azyl;

29.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a aby urýchlene vyčlenili ďalšie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ženám ochranu a pomoc počas ich pobytu v utečeneckých táboroch, pri hraničných kontrolách a samozrejme po vstupe do EÚ;

31.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a uplatňovali jeho článok 59, v ktorom sa jasne uvádza, že zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zastavenie konania o vyhostení a/alebo udelenie samostatného povolenia na pobyt v prípade zániku manželstva tým migrantkám, ktorých pobytový status závisí od statusu ich manžela;

32.  požaduje, aby sa žiadateľkám o azyl a migrantkám udelilo právne postavenie nezávislé od postavenia ich manžela s cieľom zabrániť vykorisťovaniu, znížiť zraniteľnosť a dosiahnuť väčšiu rovnosť;

33.  zdôrazňuje, že migrujúce ženy a dievčatá bez dokumentov by mali mať plný prístup k svojim základným právam a že by sa mali vypracovať možnosti pre legálnu migráciu;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s mužským členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

35.  dôrazne odsudzuje využívanie sexuálneho násilia na ženách ako vojnovej zbrane; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať migrujúcim ženám a dievčatám zneužitým v rámci konfliktov, a to zabezpečením prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci;

36.  víta skutočnosť, že úrad EASO vytvoril nový modul odbornej prípravy v oblasti rodovej problematiky, rodovej identity a sexuálnej orientácie; požaduje, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie plne začlenilo do činnosti úradu EASO prostredníctvom kontaktných miest pre rodové otázky a formálnej spolupráce s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE); požaduje, aby informácie o krajine pôvodu zahŕňali aj údaje o právnej a faktickej situácii žien vrátane informácií o prenasledovaní žien alebo hrozbe prenasledovania zo strany neštátnych subjektov;

37.  odporúča, aby úradníci uplatňovali aktívny prístup pri posudzovaní žiadostí o azyl najmä v prípade žien z Afganistanu, Iraku a zo Somálska, a to vzhľadom na skutočnosť, že sú vystavené vyššiemu riziku, že sa po návrate do svojej krajiny pôvodu stanú obeťami sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia;

38.  nabáda všetky členské štáty, aby plne využívali dublinské nariadenie s cieľom zabezpečiť, že rodiny budú môcť byť spolu a ich žiadosti o azyl budú spracúvať rovnaké orgány;

Prijímanie a zadržiavanie

39.  žiada, aby sa skoncovalo s akýmkoľvek zadržiavaním detí v EÚ a aby rodičia mohli žiť so svojimi deťmi v primerane prispôsobených zariadeniach, kým budú čakať na rozhodnutie o azyle;

40.  zdôrazňuje, že by nemalo dochádzať k zadržiavaniu žiadateľov o azyl a je možné ho uplatniť iba vtedy, ak naň existuje legitímny dôvod a v každom jednotlivom prípade sa stanovilo, že je potrebné a primerané, pričom nikdy nemôže byť odôvodnené v prípade osôb mladších ako 18 rokov; domnieva sa, že dodržiavanie práva požiadať o azyl znamená zavedenie otvorených a humánnych opatrení na prijímanie žiadateľov o azyl vrátane bezpečného a dôstojného zaobchádzania v súlade s ľudskými právami; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť alternatívy zadržiavania vrátane prístupov zameraných na zapojenie, ktoré spĺňajú potreby zraniteľných skupín;

41.  poukazuje na to, že mnohé žiadateľky o azyl a utečenky zažili extrémne násilie a zadržiavaním sa ich trauma môže ešte prehĺbiť; zdôrazňuje, že zadržiavanie žiadateľov o azyl len na administratívne účely je porušením práva na slobodu zakotveného v článku 6 Charty základných práv EÚ; žiada, aby všetky členské štáty okamžite skoncovali so zadržiavaním detí, tehotných a dojčiacich žien a obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi a aby pre ne zabezpečili primeranú psychologickú podporu;

42.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby skrátili maximálnu možnú dĺžku zadržiavania pred odsunom tak, aby neprekračovala lehotu stanovenú v smernici o návrate; domnieva sa, že dlhotrvajúce zadržiavanie spôsobuje zraniteľným skupinám neprimeranú ujmu;

43.  naliehavo žiada, aby sa pre zadržiavané žiadateľky o azyl, ktoré boli vystavené sexuálnemu zneužívaniu, zabezpečilo náležité lekárske poradenstvo, a to aj v prípadoch, keď zneužitie viedlo tehotenstvu, a aby sa im poskytla nevyhnutná fyzická a psychická zdravotná starostlivosť, podpora a právna pomoc; žiada, aby Komisia a členské štáty okamžite prikročili k opatreniam, ktorými zaistia bezpečné, ľudské a primerané podmienky prijímania, tranzitu a zadržiavania, pričom ženy a rodiny budú mať k dispozícii samostatné ubytovanie a hygienické zariadenia; poukazuje na to, že poskytovanie vhodných základných hygienických potrieb pre všetky ženy a dievčatá by malo byť bežnou praxou v rámci programov pomoci;

44.  poukazuje na to, že priamym aj nepriamym zapojením utečeniek do riadenia distribúcie potravín a nepotravinárskeho tovaru sa zabezpečí, aby tieto výrobky distribuovali a kontrolovali priamo dospelé členky domácností, čo zaručí ich spravodlivé rozdeľovanie;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prijímacích centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl zariadili vhodné priestory, ktoré im umožnia starať sa o svoje deti a opatrovať ich;

46.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo posilnili mechanizmy na monitorovanie preplnených prijímacích centier v EÚ, v ktorých sa nemusia nutne uplatňovať minimálne normy na zmiernenie rodovo motivovaného násilia, s cieľom zabrániť, aby obťažovanie žien a detí pokračovalo aj v krajine príchodu;

47.  zdôrazňuje, že v rámci postupov prijímania by sa mali uprednostniť potreby zraniteľných osôb, ako sú ženské obete násilia a dievčatá, najmä dievčatá bez sprievodu;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v prijímacích zariadeniach náležitú právnu pomoc pre ženy s cieľom poskytnúť im cennú podporu, pokiaľ ide o informácie o rodinných príslušníkoch a pátranie po nich;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie núteným manželstvám, ktoré musia ženy a dievčatá uzavrieť po získaní postavenia utečeniek na nátlak mužov dúfajúcich, že si tak zaistia bezpečný prístup, na ktorý by inak nemali právo;

50.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa nezávisle vyšetrili všetky obvinenia vrátane prípadov sexuálneho zneužitia a násilia založeného na rodovej príslušnosti na miestach zadržiavania prisťahovalcov alebo na hraniciach a aby sa zabezpečil prístup pre novinárov a príslušné organizácie občianskej spoločnosti;

51.  domnieva sa, že pri zadržiavaní žiadateliek o azyl je potrebné, aby zariadenia a materiály spĺňali osobitné hygienické potreby žien, malo by sa podporovať využívanie strážkyň a dozorkýň a všetok personál určený na prácu so zadržanými ženami by mal absolvovať školenie týkajúce sa rodovo špecifických potrieb a ľudských práv žien;

52.  zastáva názor, že zadržiavaným žiadateľkám o azyl, ktoré nahlásia zneužívanie, treba poskytnúť okamžitú ochranu, podporu a poradenstvo a ich tvrdenia musia vyšetriť príslušné a nezávislé orgány pri plnom rešpektovaní zásady dôvernosti vrátane prípadov, keď sú ženy zadržiavané spoločne so svojimi manželmi/partnermi/ďalšími príbuznými; domnieva sa, že v rámci ochranných opatrení by sa malo špeciálne zohľadňovať nebezpečenstvo odplaty;

53.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami pre ľudské práva s cieľom zmierniť nepríjemnú situáciu utečencov prežívajúcich v provizórnych podmienkach, najmä pokiaľ ide o zraniteľné ženy a dievčatá;

Sociálne začlenenie a integrácia

54.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali a realizovali konkrétne opatrenia na uľahčenie účasti utečeniek a žiadateliek o azyl na trhu práce vrátane jazykových kurzov, programov zameraných na gramotnosť, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili právo dievčat z radov utečencov na prístup k vzdelávaniu stanovenému zákonom; zdôrazňuje význam informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, ako aj kultúrnej výmeny pri začleňovaní a posilňovaní postavenia mladých žien a dievčat; zdôrazňuje význam rozšírenia prístupu utečeniek k vysokoškolskému vzdelávaniu; požaduje spoľahlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili finančné prostriedky a ďalšie zdroje pre organizácie občianskej spoločnosti a organizácie pre ľudské práva, ktoré poskytujú pomoc, podporujú začlenenie a monitorujú situáciu utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ, najmä pokiaľ ide o prekonávanie prekážok a slabých miest, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá;

56.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vedúcim predstaviteľkám, ktoré boli prenasledované vo svojich krajinách pôvodu a teraz sú v postavení utečeniek, poskytli záruky, že budú môcť bezpečne vykonávať svoje politické a sociálne aktivity v prospech práv žien a rodovej rovnosti v rámci EÚ;

57.  vyzdvihuje kľúčový význam dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby z hľadiska posilnenia ekonomického a sociálneho postavenia utečeniek;

58.  nabáda členské štáty, aby okrem Fondu pre azyl, migráciu a integráciu využívali aj štrukturálne a investičné fondy s cieľom podporiť integráciu utečencov na trhu práce, a to s osobitným zameraním na starostlivosť o deti;

59.  požaduje rýchlejšie a efektívnejšie postupy zlučovania rodín a zber údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zlučovania rodín; zdôrazňuje význam prístupu k právnej pomoci v prípadoch týkajúcich sa zlučovania rodín;

60.  je presvedčený, že vzájomným uznávaním kladných azylových rozhodnutí by sa otvorili väčšie možnosti pre pracovné miesta, integráciu a zlúčenie rodín;

61.  zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručovať neobmedzený prístup k právu na kvalitné bezplatné verejné vzdelávanie, na služby zdravotnej starostlivosti, a to najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, na zamestnanie, ktoré napĺňa potreby utečeniek, a na bývanie, ktoré zodpovedá potrebám žien a dievčat z radov utečencov; zdôrazňuje, že sociálna politika je kľúčom k integrácii;

62.  vyzýva na zavedenie komplexných programov, ktoré budú disponovať dostatočnými zdrojmi, s cieľom zaoberať sa nenaplnenými krátkodobými i dlhodobými zdravotnými potrebami utečeniek vrátane psychologického a sociálneho, ako aj posttraumatického poradenstva;

63.  zdôrazňuje významnú pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, napríklad vzájomné spoločnosti a družstvá, pri ekonomickom posilňovaní postavenia utečeniek a ich integrácii na trhu práce, ako aj v sociálnej a kultúrnej oblasti;

64.  nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zapájanie miestnych komunitných organizácií a priamu účasť utečencov v súvislosti so sprostredkúvaním názorov utečeniek a žiadateliek o azyl tvorcom politík;

65.  domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri začleňovaní utečeniek a žiadateliek o azyl, a to najmä so zreteľom na ich začlenenie na trhu práce; vyzýva tieto orgány, aby podporovali dialóg a diskusiu medzi utečenkami a miestnymi ženami;

°

°  °

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a UNHCR.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V roku 2014 tvorili polovicu svetovej populácie utečencov ženy a dievčatá.(2) V minulosti sa v medzinárodných dohovoroch a v rámci azylových politík jednotlivých štátov zvyčajne prehliadalo osobitné postavenie žiadateliek o azyl a rodový charakter situácií utečencov. Azylové systémy sa zväčša posudzovali mužskou optikou. Napriek vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému (CEAS) sú medzi členskými štátmi naďalej výrazné odlišnosti z hľadiska právnych predpisov, opatrení a postupov, pričom badať zjavné rozdiely v ochrane žiadateliek o azyl v EÚ.

Už z povahy štatistiky demografickej rozmanitosti utečencov, ktorí sa každoročne snažia dostať do Európy, vyplýva, že jej presné vypracovanie je náročné. Všetky súčasné výskumy však naznačujú, že v porovnaní so ženami a s deťmi hľadajú v EÚ medzinárodnú ochranu skôr slobodní muži. Z veľkej časti je to dôsledkom rodových prekážok v prístupe k ochrane, ktorým čelia ženy na cestách. Tradičné nerovné rozdelenie práce znamená, že ženy sú často ponechávané v krajine pôvodu, aby sa starali o deti a starších rodinných príslušníkov. Mnohým z nich chýba predovšetkým finančná i administratívna nezávislosť nato, aby mohli odísť.

Na úteku je však čoraz viac žien. Sú zraniteľné vo všetkých fázach cesty: v krajinách pôvodu, tranzitu, aj v cieľových krajinách. Kľúčovým faktorom, ktorý ženy motivuje k rozhodnutiu utiecť, je rodovo podmienené násilie, ktoré je zároveň bežným javom na ich cestách do EÚ a na jej území.

Rodové aspekty rozhodovania o štatúte utečenca

Európsky parlament je vraj prvým medzinárodným orgánom, ktorý uznal, že dohovor o utečencoch treba vykladať s prihliadnutím na rodovú stránku. Stalo sa tak v uznesení z 13. apríla 1984(3), ktoré bolo následne prebrané do záverov a usmernení UNHCR. Viacero členských štátov EÚ prijalo vlastné usmernenia pre rodovú otázku; sú však nezáväzné a ich účinnosť je čiastočná a nevyvážená.

Panuje rozšírený názor, že násilie páchané na žiadateľkách o azyl páchajú neštátni aktéri vrátane rodinných príslušníkov. K prenasledovaniu dochádza, keď štát v takýchto prípadoch nedokáže alebo nie je ochotný ženy chrániť. Prenasledovanie teda treba vnímať z vertikálneho i horizontálneho hľadiska, najmä v kontexte rodovo podmienených žiadostí o azyl.

Mnohé členské štáty stále nepodpísali a neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Dohovor od zmluvných štátov vyžaduje, aby dôvody uvedené v dohovore o utečencoch vykladali s prihliadnutím na rodový aspekt a aby tento aspekt zohľadnili aj v rámci podmienok prijímania, podporných služieb a konaní o azyle.

Kvalita a forma procesu rozhodovania v rámci konania o azyle sa žien dotýka inak ako mužov. Ženy zväčša nedisponujú dôkazmi na podporu svojich žiadostí o azyl. Podpisuje sa pod to veľa faktorov vrátane ich ekonomického, politického a spoločenského postavenia v krajine pôvodu a povahy prenasledovania, ktoré zažili alebo ktorého sa obávajú. Dôležitejšiu úlohu v žiadostiach žien o azyl preto zvyčajne zohráva ústne svedectvo, najmä pri posudzovaní dôveryhodnosti.

Ženy, ktoré zažili traumu, pravdepodobne odhaľujú príslušné informácie neochotne alebo pomaly. Niektoré mimovládne organizácie hovoria o kultúre nedôvery, v ktorej osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí nedokážu pochopiť zložitosť príbehov násilia a traumy, ktoré si ženy vybavujú, a na utečenky žiadajúce o azyl, ktoré majú iba málo listinných dôkazov, kladú priveľké bremeno.

Navrhované nariadenie, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu(4), vyvoláva dôležité otázky v súvislosti so situáciou žiadateliek o azyl v EÚ. Ak bude prijaté, Komisia musí zabezpečiť, aby tieto zmeny plne zohľadnili situáciu žien, osôb LGBTI a iných zraniteľných skupín a aby sa v prípade potreby stanovili špecifické výnimky. Keďže rodovo motivované násilie je celosvetovým a zakoreneným problémom, žiadnu krajinu nemožno považovať za úplne bezpečnú pre ženy a dievčatá. Táto skutočnosť by sa mala výslovne uznať vo všetkých nových predpisoch a mala by sa uplatňovať rodová diferenciácia.

V rámci širších reforiem migračnej a azylovej politiky by sa mal prijať nový komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike.

Potreby žien v konaniach o azyle

Žiadateľky o azyl by mali mať pri prvej možnej príležitosti prístup ku kvalitnému právnemu poradenstvu. Vzhľadom na psychologickú traumu, hanbu a stigmatizáciu, ktorú zažívajú mnohé ženy v dôsledku násilia, môžu mať právni zástupcovia ťažkosti so získavaním dôvery. Je mimoriadne dôležité, aby ženy mali odvahu zveriť sa s podrobnosťami svojich traumatických zážitkov.

Žiadosti o azyl odôvodnené rodovou problematikou sú často zložité, a teda si môžu vyžadovať dodatočnú právnu aktivitu. V mnohých členských štátoch boli za posledné roky v rámci úsporných opatrení znížené výdavky na právnu pomoc. Nedostatočné financovanie môže odradiť právnych zástupcov, aby sa v zložitých prípadoch týkajúcich sa rodovej problematiky odvolali, v dôsledku čoho mnohým žiadateľkám o azyl nezostáva nič iné ako podať odvolanie bez právneho zastúpenia.

Nesprávne rozhodnutia môžu viesť k nezvratným tragédiám. Právna pomoc je teda rozhodujúcou zárukou na zabránenie chybným rozhodnutiam. Aj Agentúra pre základné práva poukázala na prekážky, s ktorými sa žiadatelia o azyl stretajú v snahe využiť účinné opravné prostriedky.(5) Nedostatočná právna pomoc tiež znamená, že utečenci si často nemôžu uplatniť právo na zlúčenie s rodinou.

Ženy majú osobitné potreby, čo sa týka preverovaní a pohovorov. V každom členskom štáte však stále platia iné normy. Na vyriešenie tejto situácie by mali členské štáty pristúpiť aspoň k týmto krokom:

•  zaručiť právo vyžiadať si na pohovor a tlmočenie osoby ženského pohlavia a verejne o tomto práve informovať,

•  osobám vedúcim pohovor a tlmočníčkam poskytnúť komplexné a povinné školenie o sexuálnom násilí, traume a pamäti,

•  poskytnúť psychologické poradenstvo ženám, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia,

•  informovať o konaní o azyle, právach a nárokoch, ktoré sa konkrétne týkajú žiadateliek o azyl,

•  počas preverovania a pohovorov v rámci konania o azyle zabezpečiť starostlivosť o deti,

•  informovať ženy o práve podať samostatnú žiadosť o azyl.

Je potrebné zabezpečiť koordinovanejšiu odbornú prípravu všetkých pracovníkov, ktorí by mohli prísť do kontaktu s obeťami mrzačenia ženských genitálií, vrátane školení o existujúcich iniciatívach, ako je webová vedomostná platforma venovaná komplexnej odbornej príprave pracovníkov.(6)

Obchodovanie, pašeráctvo a sexuálne násilie

Nútene vysídľovanie prináša mnoho sprievodných foriem vykorisťovania a prenasledovania motivovaných rodovou príslušnosťou vrátane obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho alebo pracovného vykorisťovania. Ženám a dievčatám na úteku pred konfliktom hrozí vyššie riziko detského, skorého a núteného manželstva. Existujú tiež dôkazy, ktoré naznačujú, že v niektorých regiónoch sa sex v záujme prežitia stal platidlom pre bezohľadných pašerákov.

Sexuálne násilie je často využívanou stratégiou, ako ženy a dievčatá pozbaviť ich základných práv, a jeho dôsledkom môžu byť nútené, nechcené a detské tehotenstvá. K viac ako tretine úmrtí spojených s tehotenstvom v celosvetovom meradle dochádza v krízových prostrediach, napr. v utečeneckých táboroch. Túto skutočnosť treba pripísať na vrub hlavne nedostatočnému prístupu k základnej pohotovostnej pôrodníckej starostlivosti a vyškolenému zdravotníckemu personálu. Nepostačujúce alebo chýbajúce poskytovanie starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vystavuje milióny žien a detí zbytočnému riziku chorôb a smrti.

Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť plný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii. Treba urýchlene vyčleniť ďalšie zdroje.

Problémy obchodovania s ľuďmi a ich pašovania často spolu súvisia a sú vzájomne prepojené. Tieto dve kategórie sú však odlišné a vyplývajú z nich rôzne právne záväzky. Obchodovanie vždy zahŕňa donucovanie a vykorisťovanie a nemusí zahŕňať neregulárne prekročenie hraníc. V záujme zabezpečenia vhodných a cielených politických a trestnoprávnych reakcií by sa tieto dva javy mali posudzovať oddelene.

Čoraz častejšie využívanie pašerákov a neistých migračných trás predstavuje pre ženy špecifické problémy. Ak ženy a ich rodiny nemajú na výber a musia sa vydať nebezpečnejšou trasou, vzrastá ich ohrozenie násilím a závislosť od pašerákov. Na zvýšenie bezpečnosti utečeniek treba napokon sprístupniť bezpečné a zákonné cesty do EÚ pre osoby, ktoré sú na úteku pred konfliktom a prenasledovaním.

Bezpečnosť a dodržiavanie práv žien si ako politické ciele nemusia odporovať.

Prijímanie a zadržiavanie

Pokiaľ ide o prijímací proces, ženy majú určité špecifické potreby, ako sa uvádza aj v článku 60 ods. 3 Istanbulského dohovoru, v ktorom sa od zmluvných strán vyžaduje, že

„prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na prijatie rodovo citlivých postupov a podporných služieb pre žiadateľov o azyl (...)“.

Podľa smernice o podmienkach prijímania sa však ženy systematicky nepovažujú za kategóriu „zraniteľných osôb“ či osôb s nárokom na špeciálne ubytovanie.

Nátlak na azylové prijímacie systémy by nikdy nemal byť ospravedlnením za neschopnosť chrániť ženy pred násilím a voči žiadateľkám o azyl by sa zároveň nemal používať dvojaký meter: mali by mať rovnaké práva ako ostatné obete rodovo motivovaného násilia. Aj v smernici o obetiach sa stanovuje, aby práva, ktoré sú v nej ustanovené, neboli podmienené povahou pobytu obete, občianstvom ani štátnou príslušnosťou obete.

Riešiť by sa malo aj množstvo ďalších otázok súvisiacich s podmienkami prijímania:

•  odborná príprava zamestnancov zameraná na rodovú problematiku vrátane komplexnej prípravy z oblastí sexuálneho násilia, obchodovania s ľuďmi a mrzačenia ženských genitálií,

•  oddelené priestory na spanie a sanitárne zariadenia pre ženy a mužov,

•  prístup k rodovo rozlíšenej zdravotnej starostlivosti vrátane predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti,

•  prístup k poradenstvu,

•  starostlivosť o deti.

Zadržiavanie by malo byť až poslednou možnosťou, pričom zraniteľné osoby by sa nemali zadržiavať. Potrebám tehotných žien, žien s malými deťmi a obetí sexuálneho násilia sa dá lepšie vyhovieť inými alternatívami, napríklad odobratím cestovných dokladov alebo povinnosťou pravidelne sa hlásiť.

Sociálne začlenenie a integrácia

Utečenky čelia množstvu špecifických výziev z hľadiska integrácie a zažívajú mnohonásobnú a prierezovú diskrimináciu vzhľadom na aspekty rodovej a menšinovej etnickej príslušnosti. Tým sú ešte viac ohrozené sociálnym vylúčením, násilím a chudobou.

V súčasnej Európe žijú žiadatelia o azyl z príjmov, ktoré sú hlboko pod hranicou chudoby, a niektorí z nich sa musia spoliehať na charitu, aby splnila ich základné ľudské potreby. Je nanajvýš znepokojivé, že tehotné ženy a mladé matky nedostávajú primeranú finančnú pomoc. Aj po udelení štatútu utečenca sa ženy stretávajú na ceste k zamestnaniu a sociálnej pomoci s dosť závažnými prekážkami vrátane nedostatočného prístupu k poskytovaniu starostlivosti o deti.

Na podporu integrácie do pracovného trhu by členské štáty mali popri Fonde pre azyl, migráciu a integráciu väčšmi využívať kohézne fondy. Starostlivosť o deti má kľúčový význam pre to, aby utečenky mohli mať účasť na živote spoločnosti, a z tohto dôvodu by mala byť prioritou.

Nárast krajne pravicového populizmu a extrémizmu v Európe predstavuje pre utečenky a žiadateľky o azyl ďalšie riziko rasistického zneužívania, diskriminácie a násilia. Členské štáty majú povinnosť podporovať bezpečné a ústretové prostredie pre osoby hľadajúce medzinárodnú ochranu a bojovať proti všetkým podobám diskriminácie. Tvorcovia politík na všetkých úrovniach musia hovoriť o pozitívnom ekonomickom, sociálnom a kultúrnom prínose, ktorý môžu predstavovať utečenci.

Záver

Kľúčové právne akty, ktoré tvoria spoločný európsky azylový systém, zatiaľ nezaručujú ucelený a rodovo citlivý prístup k ženám, ktoré v Európe hľadajú ochranu. Napriek existujúcim právnym predpisom a stratégiám, ktoré majú zohľadňovať rodovú otázku, pretrvávajú dosť výrazné nedostatky. Aj v prípade, že stratégie túto problematiku zohľadňujú, vždy to neznamená, že v praxi sa účinne vykonávajú.

Európska azylová politika musí v každej etape citlivo pristupovať k skúsenostiam žien. Ak majú tvorcovia politík v plnej miere pochopiť, ako mocenské vzťahy medzi pohlaviami vedú k nútenému vysídľovaniu a dávajú vzniknúť osobitným rodovým skúsenostiam a potrebám, musí sa dať žiadateľkám o azyl a utečenkám väčší priestor na vyjadrenie.

Mimoriadny rozsah humanitárnej krízy, pred ktorou stojí Európa, je dôvodom na vážne znepokojenie. V časoch krízy sa nerovnaké rodové vzťahy ešte väčšmi zvýrazňujú. Tento čas neistoty a zmätku je však zároveň príležitosťou na zharmonizovanie najlepších postupov pre zaobchádzanie so žiadateľkami o azyl a utečenkami v Európe.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

k situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ (2015/2325(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, spravodajkyňa: Mary Honeyball

Menšinové stanovisko predložené poslankyňou EP za ECR Beatrix von Storchovou

Angela Merkelová (CDU/EĽS) poškodzuje EÚ tak ako nikto pred ňou od roku 1945. Svojím rozhodnutím, ktoré prijala na základe vlastného uváženia ako kancelárka, porušila ústavné a európske právo a vyvolala utečeneckú krízu.

Jej priania zasahujú do vecnej príslušnosti Výboru pre vnútorné veci, pre neplatených dobrovoľných pracovníkov, krajinských radcov a regionálne orgány znamenajú značné dodatočné zaťaženie a nerešpektujú zásadu rovnosti pred zákonom. Pre mladé dievčatá sa vyžadujú osobitné postupy prijímania, ale nie pre maloletých chlapcov. Homosexuálni utečenci majú mať počas pobytu k dispozícii osobitné miestnosti (ako by asi mali byť vybavené?). Nevyhnutná ochrana prenasledovaných kresťanov, ktorí sú v zariadeniach pre žiadateľov o azyl preukázateľne vystavení útokom moslimov, sa však výslovne odmieta. Vyžadovanie opatrení týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva predstavuje vrchol pokrytectva: nenarodené deti utečencov sú pre ľavicovú liberálnu väčšinu samozrejme príliš veľkou prekážkou.

Nerozlišuje sa medzi vojnovými utečencami a ekonomickými utečencami. Členské štáty nemajú mať možnosť kontrolovať svoje vlastné štátne hranice. Za toto všetko neprevezmem spoluzodpovednosť.

Infraštruktúra dosahuje vo všetkých členských štátoch svoje hranice. Pripravujú sa dokonca zákony na vyvlastňovanie súkromného majetku, ktorý sa má pretvoriť na zariadenia slúžiace na ubytovanie utečencov. EP by mohol poskytnúť konkrétnu pomoc tým, že dá dočasne k dispozícii na účely ubytovania nevyužívané budovy v Štrasburgu: 750 jednoposteľových izieb so sprchou a WC, jedálne pripravené na prevádzku a zasadacie miestnosti, ktoré sa môžu využívať na ďalšie vzdelávanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Vicky Maeijer, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Ernest Urtasun, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Ildikó Gáll-Pelcz, Constance Le Grip, Clare Moody, Julie Ward

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pedro Silva Pereira, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Kristina Winberg

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

18

+

S&D

Maria Arena, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Clare Moody, Maria Noichl, Pedro Silva Pereira, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Julie Ward

ALDE

Catherine Bearder, Izaskun Bilbao Barandica, Angelika Mlinar

GUE/NGL

Malin Björk, Stefan Eck, Eleonora Forenza

VERTS/ALE

Terry Reintke, Jordi Sebastià, Ernest Urtasun,

EFDD

Daniela Aiuto

10

-

EPP

Anna Maria Corazza Bildt, Ildikó Gáll-Pelcz, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Marijana Petir

ECR

Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská, Beatrix von Storch

EFDD

Kristina Winberg

ENF

Vicky Maeijer

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0422.

(2)

World at war. UNHCR Global Trends. Forced displacements in 2014 (Svet vo vojne. Správa UNHCR o globálnych trendoch. Nútené vysídľovanie obyvateľstva v roku 2014.), http://unhcr.org/556725e69.html.

(3)

Uznesenie EP z 13. apríla 1984 o uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, Ú. v. ES C 127, 14.5.1984, s.137.

(4)

COM(2015)0452 final, 9. septembra 2015.

(5)

Access to effective remedies: The asylum-seeker perspective (Prístup k účinným opravným prostriedkom z pohľadu žiadateľov o azyl), tematická správa Agentúry pre základné práva, 2011.

(6)

www.uefgm.org.

Právne oznámenie