SPRÁVA o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov

17.3.2016 - (2015/2060(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Sylvie Goulard

Postup : 2015/2060(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0027/2016
Predkladané texty :
A8-0027/2016
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov

(2015/2060(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 121 a 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokol č. 14 o Euroskupine pripojený k ZFEÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámci stability Únie, najmä v eurozóne[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o riadení hospodárstva[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy[4],

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla o vytváraní únie kapitálových trhov[5],

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Európskej únii (Larosièrova správa) z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z júna 2015, v ktorej žiada konsolidáciu vonkajšieho zastúpenia eura,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0027/2016),

A.  keďže stabilita finančného systému, ktorá je podmienkou dobrého prideľovania zdrojov v prospech rastu a zamestnanosti, sa stala celosvetovým verejným statkom;

B.  keďže rastúca vzájomná závislosť medzi hospodárstvami na celom svete si vyžaduje pristúpiť k čoraz globálnejším formám riadenia;

C.  keďže ak EÚ nedokáže vystupovať jednotne v medzinárodných inštitúciách/orgánoch, všetky európske názory by mali byť koordinované s cieľom tvorby globálneho riadenia pri dosahovaní cieľov a hodnôt zakotvených v zmluvách EÚ;

D.  keďže EÚ by mala prispieť k vytvoreniu demokratického rámca na riešenie celosvetových problémov;

E.  keďže spolupráca na celosvetovej úrovni nesmie viesť k oslabeniu zodpovednosti na úkor demokracie; keďže národné parlamenty a Európsky parlament by sa nemali obmedzovať na úlohu jednoduchého automatického schvaľovania rozhodnutí, ale musia sa aktívne a dôsledne začleniť do celého rozhodovacieho procesu;

F.  keďže existujúce medzinárodné inštitúcie/orgány s vlastnými riadiacimi štruktúrami a právomocami boli v minulosti vytvorené ako reakcia na každú osobitnú situáciu; keďže to viedlo k zložitosti a niekedy duplicite úloh, a k systému, ktorý môže byť nejasný a vykazovať nedostatok celkovej koordinácie;

G.  keďže článok 42 Charty základných práv a nariadenie (ES) č. 1049/2001[6], podľa ktorých majú občania Únie právo na prístup k dokumentom, by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách/orgánoch;

H.  keďže v zmluvách sa ustanovuje, že každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom z členských štátov má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič (článok 42 Charty základných práv); keďže rovnaký stupeň transparentnosti by sa mali uplatňovať na inštitúcie a agentúry Únie, ktoré majú účasť v medzinárodných organizáciách a fórach, najmä pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa občanov EÚ;

I.   keďže rozmanitosť právnych štruktúr a spôsobov financovania a fungovania medzinárodných ekonomických organizácií/orgánov[7] sťažuje celkové monitorovanie, hoci konzistentnosť finančných a prevádzkových postupov má zásadný význam pri zabezpečovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni; keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú skutočnými medzinárodnými organizáciami vytvorenými na základe dohovorov, so široko koncipovanou misiou a zložením a skupina G20, Rada pre finančnú stabilitu a Bazilejský výbor sú neformálne subjekty združujúce len obmedzený počet štátov a niektoré z nich sa rozvinuli v dôsledku krízy, pričom Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu v poisťovníctve (IAIS), Medzinárodná organizácia orgánov dohľadu nad dôchodkovými systémami (IOPS) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) sú súkromnými odbornými združeniami sektorového charakteru s väčším či menším stupňom zapojenia do príslušných odvetví;

J.  keďže už funguje neformálna výmena názorov medzi Európskym parlamentom a niektorými z týchto organizácií/orgánov, ktorá však nie je systematická;

K.  keďže transparentnosť je dôležitá pre demokraciu, zatiaľ čo sa musí riadne zohľadniť ochrana trhovo citlivých informácií;

L.   keďže kríza viedla skupinu G20 k tomu, aby zaviedla globálny program zameraný na účinný súbor konkrétnych reforiem, pričom v dlhodobom horizonte je základom jeho legitimity skutočný multilaterálny a demokratický rámec;

M.  keďže úlohy bankového sektora a trhov pri financovaní ekonomiky sa v jednotlivých štátoch líšia;

N.  keďže hospodárska a finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008, poukázala na absenciu hospodárskeho a finančného riadenia vo svete; keďže viaceré makroekonomické záležitosti si vyžadujú lepšiu koordináciu, najmä vo vzťahu k daňovým záležitostiam; keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán by malo byť vytvorenie komplexného rámca finančnej stability a zabezpečiť konzistentnosť na globálnej a miestnej úrovni;

O.  keďže vytvorenie nových európskych orgánov dohľadu by nemalo automaticky znamenať zvýšenie počtu zástupcov EÚ, čo by mohlo mať nedemokratické účinky, ako napríklad väčšiu pravdepodobnosť blokovania menšín a neistotu u partnerov EÚ;

P.  keďže MMF sa rozhodol zahrnúť renminbi do koša mien, ktoré tvoria zvláštne práva čerpania MMF; keďže to malo za následok zníženie významu eura i libry, ale žiadnu zmenu vo význame amerického dolára; keďže to poukazuje na potrebu silnejšieho hlasu Európy;

1.   zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie so silným zapojením Európskeho parlamentu;

2.   je znepokojený nedostatočnou súdržnosťou spôsobenou fragmentáciou a rozmanitosťou rôznych organizácií/orgánov a oneskorovaním pri zavádzaní pravidiel a zameraní dohodnutých na medzinárodnej úrovni;

3.   žiada, aby sa objasnila pôsobnosť každej z týchto organizácií/orgánov a spôsob, akým fungujú a sú financované, ako aj dobrovoľné príspevky a dary, aby sa zamedzilo skupinovým záujmom a zaručila zákonnosť rozhodnutí;

4.   žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami prostredníctvom zavedenia komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; domnieva sa, že by sa to, okrem iného, malo týkať:

– vzťahov s verejnosťou (napríklad prístupu verejnosti k dokumentom, otvoreného dialógu s rôznymi zainteresovanými stranami, zriadenia povinnej transparentnosti registrov a pravidiel transparentnosti lobistických stretnutí);

– vnútorných pravidiel (napr. ľudských zdrojov založených na zručnostiach, riadneho finančného hospodárenia, predchádzania konfliktom záujmov);

5.   je presvedčený, že nedostatočné zastúpenie najmenej rozvinutých krajín vo väčšine medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov vytvára nerovnováhu a že v dôsledku toho jestvuje riziko, že problémy spojené s nerovnosťou alebo financovaním najchudobnejších krajín sa nebudú náležite riešiť;

6.   domnieva sa, že tak, ako geografické rozdiely v zastúpení, existujú aj niektoré sektory, predovšetkým občianska spoločnosť, MSP, zástupcovia spotrebiteľov a zástupcovia zamestnancov, ktorých zapojenie do konzultačného procesu by sa mohlo v medzinárodných rokovaniach o finančných, menových a regulačných orgánov zlepšiť; domnieva sa, že je povinnosťou týchto orgánov a sektorov pracovať na zlepšení tejto situácie;

7.   zastáva názor, že EÚ by mala zjednodušiť a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto útvaroch, jej vplyv a presadzovanie predpisov, ktoré demokraticky prijala; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala byť aktívnejším globálnym aktérom pri zabezpečovaní budúcich záväzkov G20, ako je napríklad premena tieňového bankovníctva, implementácia reforiem v oblasti OTC derivátov zameraných na riešenie systémových rizík a zabezpečenie toho, aby sa do programu príslušnej globálnej inštitúcie prevzali nové riziká pre globálnu ekonomiku;

8.   vyzýva európskych aktérov na silnejšie zameranie na globálnu konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ pri tvorbe politiky na európskej a medzinárodnej úrovni;

9.  pripomína, že EÚ by sa mala usilovať o plné členstvo v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách pokiaľ jej ešte nebolo udelené a je to vhodné (napríklad v prípade OECD a MMF); vyzýva príslušné medzinárodné ekonomické a finančné inštitúcie, aby urobili všetky potrebné zmeny vo svojich štatútoch s cieľom umožniť plnú účasť EÚ;

10.   domnieva sa, že Únii škodia situácie, v ktorých by zástupca členského štátu alebo národného orgánu zastával v niektorej z celosvetových organizácií/orgánov postoje, ktoré sú v rozpore s európskymi legislatívnymi alebo regulačnými rozhodnutiami demokraticky prijatými väčšinou štátov; preto požaduje, aby sa koordinácia medzi týmito zástupcami zlepšila a zefektívnila, napríklad prostredníctvom záväznejších mechanizmov;

11.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia, ktorá zastupuje celú Úniu v medzinárodnom orgáne alebo organizácii alebo monitoruje súkromný špecializovaný orgán, priamejšie zodpovedala občanom; zdôrazňuje význam úlohy Parlamentu v tomto procese;

12.   domnieva sa, že priority organizácií a súvisiacich pracovných skupín by sa mali vyjasniť a formálne vymedziť; zastáva názor, že systematické využívanie konsenzu môže nielen spomaľovať rokovania, ale aj oslabovať obsah príslušných odporúčaní, a že zloženie organizácií musí odrážať ich rozmanitosť, a to vo finančnom i hospodárskom zmysle, ako aj v zmysle dohľadu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť hodnotenia ex ante pri príprave regulačnej politiky, politiky dohľadu a iných politík týkajúcich sa finančného sektora na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že takýmito hodnoteniami nie sú dotknuté politické právomoci spoluzákonodarcov;

14.   zastáva názor, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je stále nedostatočné v zmysle prispievania k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle;

15.   konštatuje, že Rada pre finančnú stabilitu je v súčasnosti zapojená do vypracovávania noriem v sektore poisťovníctva; uznáva, že IAIS zohráva významnú úlohu, čo sa týka celosvetového poistenia, ale zdôrazňuje, že zapojenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) by prinieslo prospech posilnenia prínosu európskych odborných poznatkov v oblasti poisťovníctva a zaručilo by, aby normy vypracované na celosvetovej úrovni neboli v rozpore s logikou, ktorú ako prvá vypracovala EÚ;

16.   víta prácu, ktorú vykonala OECD v daňových otázkach, najmä projekt OECD/G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS); domnieva sa, že monitorovanie vykonávania je novou výzvou; zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF) by sa mala zlepšiť, aby EÚ mohla vyjadriť svoj názor;

17.   priaznivo hodnotí zámer prezidenta ECB naďalej spolupracovať s Parlamentom, pokiaľ ide o úlohu ECB v bankovej oblasti, najmä v rámci globálnych normalizačných orgánov ako Rada pre finančnú stabilitu;

18.   víta organizačné dohody uzatvorené v krajinách eurozóny, ktoré sú členmi Ázijskej investičnej banky pre infraštruktúru vo forme jediného sídla v Rade guvernérov, ktorí zastupujú týchto členov eurozóny;

19.  v tejto súvislosti predkladá preto tieto návrhy:

  nabáda Komisiu, aby sa inšpirovala existujúcimi osvedčenými postupmi na európskej úrovni a národných úrovniach a vypracovala európsky kódex správania týkajúci sa transparentnosti, integrity a zodpovednosti, ktorým by sa mali riadiť zástupcovia EÚ v medzinárodných organizáciách/orgánoch; požaduje, aby bol Parlament úzko zapojený do procesu navrhovania;

  zdôrazňuje predovšetkým svoje obavy týkajúce sa štatútu, financovania a fungovania uvedených organizácií/orgánov, ich interakcie s orgánmi, zainteresovanými subjektmi a verejnosťou, ich komunikácie a prístupu k ich dokumentom; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivé vyváženie záujmov vrátane MVO, dostatočné technické odborné znalosti a finančné prostriedky na posilnenie hlasu občianskej spoločnosti;

  vyzýva európske inštitúcie a agentúry, ako aj členské štáty, aby podporovali zodpovednosť každého európskeho zástupcu v demokraticky zvolených orgánoch;

  žiada prijatie medziinštitucionálnej dohody s cieľom formalizovať „finančný dialóg“ organizovaný s Európskym parlamentom s cieľom stanoviť usmernenia týkajúce sa prijímania a súladu európskych pozícií pred veľkými medzinárodnými rokovaniami a zabezpečiť, aby sa o týchto pozíciách diskutovalo a boli známe ex ante a zabezpečiť následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení a ich kontrole; navrhuje, aby na účasť na tomto dialógu boli pozvané príslušné európske inštitúcie, členské štáty a v prípade potreby vedúci predstavitelia dotknutých medzinárodných organizácií; domnieva sa, že povaha (verejný alebo neverejný) a periodicita tohto dialógu by boli stanovené pragmatickým spôsobom; zastáva názor, že je takisto potrebná aktívna účasť národných parlamentov na ich príslušných úrovniach prostredníctvom kontroly pozícií zástupcov členských štátov;

  domnieva sa, že tieto podrobnejšie usmernenia by mohli dopĺňať proaktívne usmerňovacie uznesenia, ktoré prijme Parlament s vhodnou periodicitou, v ktorých by spresnil svoje názory na všeobecné politické smerovanie;

  domnieva sa, že v otázkach, v ktorých je Európsky parlament spoluzákonodarcom s Radou, by tento dialóg slúžil na vymedzenie mandátu pre rokovania, ktorý by zjednocoval európske pozície na základe legislatívnych opatrení prijatých väčšinou štátov alebo by zabraňoval nesúladu s právnymi predpismi, ktoré sa prijímajú v príslušnom období;

  vyzýva európskych predstaviteľov, aby osobitnú pozornosť v rámci medzinárodných rokovaní venovali súdržnosti a konzistentnosti medzinárodných požiadaviek/noriem a záväzných prijatých právnych predpisov EÚ, a súladu s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni;

  žiada posilnenie zodpovednosti Komisie voči Európskemu parlamentu prostredníctvom zefektívnenia procesu stanovenia pozícií EÚ na zasadnutiach skupiny G20 v oblastiach politiky týkajúcich sa zamestnanosti, energetiky, obchodu, rozvoja a boja proti korupcii;

  naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dodržiavali ustanovenia lojálnej spolupráce;

  vyzýva členské štáty, aby akceptovali zastúpenie bankovej únie v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu;

  vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu zahrnula vonkajší rozmer hospodárskej a finančnej regulácie, t. j. prácu v medzinárodných finančných inštitúciách, a aby s cieľom posilniť vnútornú súdržnosť politík vytvorila pracovnú skupinu pre globálnu správu ekonomických záležitostí a finančné inštitúcie;

  berie na vedomie iniciatívu Komisie na pokrok pri vytváraní jednotného zastúpenia eurozóny v MMF; domnieva sa, že to treba urobiť bez toho, aby bol dotknutý dlhodobý cieľ vytvorenia jedného obvodu v Európskej únii;

  pripomína, že podľa protokolu č. 14 k zmluve je užšia koordinácia medzi členskými štátmi eurozóny v zodpovednosti euroskupiny, ktorej povaha je dočasná a neformálna pokým sa euro nestane menou všetkých členských štátov Únie, domnieva sa, že úroveň transparentnosti a zodpovednosti Euroskupiny by sa mohli zlepšiť; zastáva názor, že v súlade s tzv. Thyssenovej správou z 20. novembra 2012[8], ktorá určuje dodatočné odporúčania týkajúce sa bankovej, hospodárskej, fiškálnej a politickej únie, by sa malo nájsť formálnejšie a trvalejšie riešenie; pripomína, že nezávislosť úlohy komisára pre hospodárske a menové veci sa musí posilniť, a to spolu so silným mechanizmom zodpovednosti voči Parlamentu a Rade;

  domnieva sa, okrem samotného prípadu MMF, by sa v nasledujúcich rokoch malo realizovať postupné zefektívňovanie zastúpenia EÚ, najprv prostredníctvom posilnenej koordinácie a neskôr, na základe vyhodnotenia situácie, prostredníctvom zjednotenia kresiel; domnieva sa, že členstvo v týchto organizáciách a orgánoch by sa malo prideľovať v súlade s príslušnými právomocami inštitúcií EÚ a európskych orgánov dohľadu (ESA), Rady/ Euroskupiny, ako aj vnútroštátnych orgánov; domnieva sa, že EÚ by zároveň mala pracovať na fungovaní týchto organizácií a orgánov s cieľom odkloniť sa od konsenzu v prospech systému hlasovania váženou väčšinou;

  zdôrazňuje, že je povinnosťou Komisie, Rady alebo prípadne Euroskupiny posilňovať koordináciu prostredníctvom prípravných schôdzí; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mali vytvoriť nové ad hoc pracovné skupiny Rady podľa vzoru Hospodárskeho a finančného výboru (HFV), pracovnej skupiny pre MMF (SCIMF), pracovnej skupiny pre Euroskupinu (EWG) a Výboru pre hospodársku politiku (VHP);

  žiada dôkladné posúdenie dvoch samostatných kresiel v súčasnosti pridelených predsedníctvam Európskej rady a Komisie na zasadnutiach skupiny G20 s cieľom určiť, do akej miery tento model znižuje vonkajšiu dôveryhodnosť EÚ, najmä vzhľadom na existenciu jednotného trhu s finančnými službami; domnieva sa, že s cieľom podporovať zbližovanie členských štátov zastúpených jednotlivo sú možné rôzne zlepšenia, ktoré by mali pomôcť dosiahnuť účinnú koordináciu pred uskutočnením stretnutí a podporovať na stretnutiach silný európsky hlas;

  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby presadzovali plán na vytvorenie Svetovej finančnej organizácie, podľa vzoru de Larosièrovej správy, so širokým mandátom, právomocami vydávať odporúčania, rokovať o minimálnych záväzných normách, viacstranných mechanizmoch urovnávania sporov a prípadne aj sankciách; je presvedčený, že skúsenosti, najmä v odvetví obchodu prostredníctvom WTO, by sa mohli využiť na vytvorenie uvedeného multilaterálneho mechanizmu urovnávania sporov; zdôrazňuje, že navrhované organizácie by mali podliehať najprísnejším normám transparentnosti a zodpovednosti;

  zastáva názor, že Komisii by sa mal poskytnúť jednoznačný mandát podporovať nový impulz na podporu multilateralizmu v oblasti finančnej, menovej a regulačnej medzinárodnej spolupráce;

  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky finančné legislatívne návrhy EÚ dopĺňali opatrenia na celosvetovej úrovni;

20.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kto bude rozhodovať? Kto stanoví pravidlá upravujúce fungovanie finančného sektora? Majú parlamenty a vlády posledné slovo, keď sú v hre experti a súkromné záujmy? Ako Európska únia a eurozóna bráni svoje strategické záujmy? Európskym inštitúciám a národným vládam sa nedarí uspokojivo odpovedať na tieto jednoduché a legitímne otázky. Cieľom tejto správy je k tomu prispieť a preskúmať činnosť EÚ v približne desiatich organizáciách[9] politického a/alebo technického charakteru.

Táto správa vychádza z troch zistení.

V dôsledku voľného pohybu kapitálu závisí stabilita finančného systému, ktorá je rozhodujúca pre investície a rast, od schopnosti pripravovať a podporovať normy a pravidlá správania na nadnárodnej úrovni.

Zmena úrovne, ktorá je veľmi potrebná, však nesmie viesť k oslabeniu zodpovednosti na úkor demokracie. Predovšetkým úlohou národných parlamentov a Európskeho parlamentu nesmie byť len jednoduché registrovanie rozhodnutí. Aj keď je nezávislá odborná expertíza súkromných záujmov a politických hier určite kľúčová, je potrebné, aby bol opäť nadviazaný dialóg medzi expertmi a zvolenými zástupcami. Jeden príklad nám tento problém ozrejmí. Môže hodnotenie toho, ako sa uplatňujú pravidlá Bazilej III (kapitálové požiadavky na banky), ignorovať skutočnosť, že v Európe financujú MSP väčšinou banky, a nie trhy? Tieto špecifické črty majú pritom zásadný vplyv na rast, preto to tak vykladá európsky zákonodarca v texte smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV)[10].

EÚ a eurozóna musia byť predsa schopné brániť svoje strategické záujmy. Zastúpenie Európy v týchto organizáciách je však prinajmenšom zmätené. Je to veľmi dôležitá otázka, pokiaľ ide o finančnú stabilitu, ale predovšetkým o rast a zamestnanosť, a bolo by poľutovaniahodné, keby sme sa s tým zmierili. Treba pragmaticky usilovať o dosiahnutie pokroku, pričom si musíme byť vedomí, že napriek tomu, že Európa je dosiaľ finančnou veľmocou, jej relatívna demografická váha na celosvetovej úrovni klesá. Európska únia by mohla účinne prispieť k nadviazaniu mnohostrannej a vyrovnanejšej spolupráce v hospodárskej a finančnej oblasti.

1.  Transparentnosť

Komplexnosť globálnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti financií, ktorá je výsledkom historických procesov a v ktorej sa odráža zložitosť sveta financií, rovnako ako vnútorná zložitosť týchto inštitúcií, sťažuje ich celkové posúdenie.

MMF

Dohliada na stabilitu svetového menového systému a v prípade potreby poskytuje technickú a finančnú pomoc.

OECD

Poskytuje štúdie, ktoré majú za cieľ podporiť hospodársky rast. Jeho úloha v oblasti daní stále naberá na význame.

G20

Ide o neformálne politické zoskupenie so všeobecným zameraním, ktoré združuje 19 najvýznamnejších svetových ekonomík a EÚ.

FSB

V mene G20 zabezpečuje lepšiu koordináciou medzinárodnej regulácie finančného sektora po tom, čo v roku 2009 došlo k finančnej kríze.

Bazilejský výbor pre bankový dohľad

Pracuje na konvergencii dohľadu nad bankovníctvom a vyvíja prudenciálne pravidlá, ktoré sa vzťahujú na tento sektor (napríklad minimálne kapitálové požiadavky).

IOSCO

Dbá na zbližovanie pravidiel v oblasti cenných papierov s cieľom zefektívniť trhy a zabezpečiť väčšiu transparentnosť.

IAIS

Podporuje efektívny a účinný dohľad v oblasti poisťovníctva na medzinárodnej úrovni; od roku 2013 plní novú úlohu, ktorá spočíva vo vývoji štandardov v oblasti medzinárodného kapitálu pre poisťovne.

IOPS

Má za cieľ vyvíjať a podporovať štandardy medzinárodnej spolupráce v oblasti dôchodkového poistenia prostredníctvom výmeny najlepších postupov a čoraz viac aj prostredníctvom pravidiel.

IASB

Zaoberá sa vytvorením harmonizovaného systému účtovných štandardov s cieľom poskytnúť investorom užitočné finančné údaje.

O niektorých zásadných rozhodnutiach sa takmer vôbec nediskutuje. Zdá sa, že nie vo všetkých prípadoch sa súkromným inštitúciám podarilo presadiť všeobecný záujem, ako ukazuje paradoxný prípad účtovných štandardov IFRS, ktoré vypracovala globálna organizácia, na ktorú sa vzťahuje americké právo, bez toho, aby ich Spojené štáty uznali. Logika verejných orgánov tiež nie je vždy evidentná: Je vhodné v období, keď európsky zákonodarca práve prijal pravidlá pre riešenie krízy európskych bánk (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk/jednotný mechanizmus na riešenie kríz), aby Rada pre finančnú stabilitu, v ktorej zasadá rad členských štátov a ECB, začala globálny projekt TLAC (Total Loss Absorbing Capacity), ktorý sa zakladá na inej logike? Alebo aby sa táto organizácia zaoberala témami týkajúcimi sa poistenia, a to najmä identifikáciou „systémových" poisťovní, keď zmluva vylučuje ECB z dohľadu v poisťovníctve?

Nedostatok transparentnosti zakrýva aj veľké rozdiely v rozsahu pôsobnosti. Ak napríklad IOSCO združuje členov z celého sveta, iné organizácie združujú členov z podstatne menšieho počtu krajín. Nie je to len otázka zásady, ale aj podstaty: nedostatočné zastúpenie Afriky a južnej Ameriky, ktoré nie je príliš spravodlivé, by mohlo viesť k tomu, že budú zakrývané problémy spojené s nerovnosťou alebo s financovaním najchudobnejších krajín.

Poradný alebo technický charakter odporúčaní, ktoré niektoré organizácie vydávajú, nemôže ospravedlniť čiastočnú nepriehľadnosť v situácii, keď sa niektoré hospodárske subjekty spontánne podriaďujú odporúčaniam, aby ratingová agentúra neznížila ich hodnotenie (banky/kapitálové požiadavky) alebo aby zlepšili svoje šance na získanie finančných prostriedkov (podniky/účtovné štandardy).

Zlepšenie povedomia o problematike a možnostiach voľby je prirodzene hlavnou zodpovednosťou politických činiteľov. Pokiaľ však ide o technickejšiu úroveň, je potrebné, aby subjekty na úrovni centrálnych bánk, Komisie alebo iných európskych inštitúcií systematickejšie komunikovali so širokou verejnosťou prostredníctvom médií a akademických alebo odborných kruhov. Niektorí tak robia, iní menej.

Osobitnú pozornosť treba venovať overovaniu prijatých záväzkov („compliance“). Je v tom určitý paradox, ak zdôrazňujeme význam celosvetového úsilia pre stabilitu, usporadúvame veľkolepé stretnutia svetových lídrov, ako je G20, a nakoniec sa uspokojíme s vykonávacími postupmi, ktoré sú sklamaním. Nebolo by potrebné odpovedať na tento nesúlad, ktorý má za následok stratu dôvery, a hľadať záväznejšie postupy?

2. Zodpovednosť

Ako vhodné fórum pre verejnú diskusiu v rámci vnútorného trhu s finančnými službami môže EP prispieť na troch úrovniach:

– poskytnutím záväzného mandátu na rokovania, pokiaľ ide o európske právne predpisy prijímané EÚ-28, pričom sa budú rešpektovať rozhodnutia prijaté väčšinou;

– pred veľkými medzinárodnými rokovaniami (napríklad schôdza skupiny G20) usmernením a zverejnením postoja Európanov;

– zaistením dodržiavania záväzkov („compliance“).

Verejnosť od politických činiteľov očakáva, že verejne vysvetlia, o čom rokujú. Obdobie tajnej diplomacie je za nami. Je v záujme partnerov Európy, aby záväzky prijaté na celosvetovej úrovni dobre akceptovalo obyvateľstvo. Skutočnosť, že sa európski vyjednávači opierajú o náročný Európsky parlament, nemusí byť pre nich zlá, naopak, môže to posilniť ich pozíciu.

V súčasnosti dochádza k výmenám názorov medzi výborom ECON Európskeho parlamentu a určitými zástupcami globálnych organizácií, zostávajú však príliš stručné a povrchné. Európsky parlament by sa mal snažiť o nadviazanie hlbšieho a pravidelného dialógu.

3. Zastúpenie EÚ/eurozóny

Je vždy ťažké presne určiť mieru vplyvu. Je však zrejmé, že EÚ svoj vplyv stále nemaximalizuje. Zastúpenie Európy má toľko rôznych podôb, že sa stáva neprehľadným. Komisia niekedy zastáva úlohu, ktorá jej neprislúcha, a zastupuje len krajiny EÚ s menším počtom obyvateľov, ktoré v týchto organizáciách nie sú prítomné, a nie celú EÚ.

Európska roztrieštenosť je o to viac poľutovaniahodná vzhľadom na to, že členské štáty a EÚ v súhrne pokrývajú väčšinu rozpočtu niektorých organizácií (napríklad OECD). Rovnako tak si zaslúži preskúmanie otázka geografickej rovnováhy a spravodlivosti v prideľovaní postov.

Nedostatky v zastupovaní EÚ majú rôzny vplyv v závislosti od toho, či majú organizácie skôr poradnú úlohu (OECD), riešia krízové situácie (G20/FSB) alebo vytvárajú technické normy.

Globálne fóra nesmú umožniť vládam, centrálnym bankám alebo orgánom dohľadu členských štátov EÚ, ktoré sa ocitli v rámci legislatívneho konania Únie v menšine, aby sa určitým spôsobom "mstili" svojim partnerom, ktorí ich prehlasovali. Je to v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce, ktorá je zakotvená v zmluvách.

Je nutné, aby EÚ vytvorila účinnejšie mechanizmy s cieľom zjednotiť svoj prejav s ambíciou jednotného zastúpenia, ktoré síce nemožno uskutočniť zo dňa na deň, ale malo by zostať hlavným cieľom.

Pragmatickým riešením by bolo v prvom rade vytvoriť záväznejšie postupy koordinácie prostredníctvom „finančného dialógu“ medzi členskými štátmi a európskymi orgánmi.

Pokiaľ ide o eurozónu, článok 138 zmluvy vyzýva na posilnenie jej vonkajšieho zastúpenia, ako pripomenula „správa 5 predsedov“[11]; cieľom by malo byť zjednotenie po etapách. Odvtedy, čo MMF zasahuje v eurozóne, najmä pokiaľ ide o úlohu, ktorú zohral v Grécku, vyvstáva táto otázka s čoraz väčšou naliehavosťou.

EÚ by mohla byť ešte ambicióznejšia. David Wright, generálny tajomník Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) vyjadril osobnú predstavu „globálneho inštitucionálneho rámca, ku ktorému by pravdepodobne bola potrebná medzinárodná zmluva, ktorá by v prípade nesplnenia povinností štátmi stanovovala právomoc zabezpečiť vykonávanie jeho odporúčaní, organizovať záväzné postupy urovnávania sporov a ukladať sankcie“[12].

Záver:

Vzhľadom na globálny charakter kapitálových tokov a finančných profesií nie je realistické, aby finančný sektor dostal rámec bez zmeny úrovne verejných opatrení.

EÚ má dobré predpoklady na riešenie tejto otázky: vytvorila vnútorný trh finančných služieb svetového významu, ktorý čoskoro posilní únia kapitálových trhov. Má uznávané finančné centrá, výbor, ktorého úlohou je predchádzať systémovým rizikám (Európska rada pre systémové riziká, ESRB), ako aj tri úrady, ktoré v krátkom čase upevnili svoju pozíciu. Euro je celosvetovou menou. Eurozóna počas krízy vyvinula záchranné mechanizmy a orgány pre dohľad nad bankami a riešenie ich kríz, ktoré nemajú obdobu. EÚ má aj výnimočné know-how v oblasti nadnárodnej demokracie a kontroly nad štátmi, pokiaľ ide o dodržiavanie ich záväzkov, pričom jej náročné pravidlá týkajúce sa transparentnosti a prístupu k dokumentom si môžu globálne inštitúcie brať za vzor.

Strategický význam finančného sektora pre rast a pracovné miesta si žiada prehodnotenie svetovej multilaterálnej spolupráce posilnením vplyvu EÚ a eurozóny.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

predložené v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku

Miguel Viegas, Matt Carthy, Fabio De Masi, Paloma López Bermejo, Rina Ronja Kari, Marisa Matias, Miguel Urbán a Dimitris Papadimoulis

Hoci táto správa obsahuje pozitívne ustanovenia, napríklad potrebu medzinárodnej regulačnej spolupráce, obavu z oslabenia zodpovednosti na úkor demokracie v dôsledku globálnej koordinácie; je založená na myšlienke prehĺbenia právomoci nadnárodných orgánov, ktoré ešte viac oddialia politickú moci od ľudí, s čím rozhodne nesúhlasíme.

Bezvýhradne odmietame:

– túto EÚ, ktorá ohrozuje spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi, ako ich národnú zvrchovanosť;

– myšlienku, že partnerské preskúmanie umožňuje väčšiu zodpovednosť voči ľuďom ako tradičná formálna demokratická zodpovednosť modelu založeného na koncepcii zastupovaného a zástupcu;

– vytvorenie univerzálneho zastúpenia vystupujúceho jednotne pre všetky krajiny EÚ v rámci medzinárodných finančných inštitúcií;

– zavedenie kódexu správania na zabránenie individuálnym opatreniam členských štátov;

– vytvorenie Svetovej finančnej organizácie.

Dôrazne zastávame názor, že:

– silnejšiu demokratickú legitímnosť a zodpovednosť nemožno dosiahnuť narastajúcimi nadnárodnými záväzkami;

– členské štáty by sa nemali zbavovať svojich vlastných zastúpení na medzinárodných fórach; i

– medzinárodná regulačná spolupráca musí byť založená na solidarite medzi krajinami, a nie na obhajobe hlavných hospodárskych a finančných záujmov.

20.11.2015

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov

(2015/2060(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paulo Rangel

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  je presvedčený, že EÚ by mala v procese globálnej správy ekonomických záležitostí zohrávať aktívnejšiu a prominentnejšiu úlohu prostredníctvom svojho členstva v medzinárodných inštitúciách, pričom by mala zohľadňovať svoju špecifickú povahu ako nadnárodného orgánu, súčasnú vysokú úroveň vzájomnej previazanosti krajín a posun v rovnováhe právomocí; zdôrazňuje, že je potrebné vykonať inštitucionálne reformy s cieľom dosiahnuť jednotné zastúpenie EÚ a výraznú európsku prítomnosť v medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúciách a orgánoch;

2.  domnieva sa, že EÚ by ako člen medzinárodných fór mala presadzovať reformu procesu medzinárodnej a ekonomickej správy v súlade so svojimi zásadami, ktoré sa stanovujú najmä v článkoch 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii;

3.  vyzýva na pristúpenie EÚ k medzinárodným fóram, ktoré regulujú a ovplyvňujú medzinárodnú ekonomiku; je však presvedčený, že EÚ by si mala vyjasniť právny status rozhodnutí prijatých neformálnymi orgánmi, ktoré vedú menovú úniu;

4.  upozorňuje, že v priebehu hospodárskej a finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2008, sa prejavila potreba posilniť správu ekonomických záležitostí vo svete a nutnosť vytvoriť nadnárodné orgány, ktoré by mohli intervenovať, a pravidlá fungovania na dosiahnutie lepšej koordinácie rozhodnutí prijatých v rámci národných hospodárskych politík;

5.  požaduje zavedenie konzistentných a lepšie štruktúrovaných mechanizmov včasnej koordinácie s cieľom vytvárať a zastávať spoločnú pozíciu EÚ zameranú na efektívnejšie presadzovanie cieľov a politík EÚ – ako sa uvádza napríklad v článkoch 2, 3 a 6 Zmluvy o EÚ a v článkoch 8, 9, 10, 11 a 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – v medzinárodných ekonomických fórach, a to s ohľadom na značný stupeň previazanosti svetových ekonomík, ako si to vyžaduje význam medzinárodného obchodu pre celosvetový ekonomický poriadok;

6.  zdôrazňuje, že koordinovaná stratégia EÚ by sa mala rozvíjať v každej z týchto finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov tak, aby Únia mohla prijať koordinovanú pozíciu a zvýšiť svoj vplyv na rozhodovací proces;

7.  zdôrazňuje význam jednotného vystupovania Európy v medzinárodných inštitúciách a orgánoch a vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky kódex správania týkajúci sa transparentnosti a zodpovednosti, ktorý by bol koncipovaný tak, aby riadil činnosť európskych zástupcov v medzinárodných organizáciách a využíval existujúce najlepšie postupy; je presvedčený, že by tento kódex správania mohol neskôr slúžiť ako príklad pre všetky medzinárodné inštitúcie a orgány pri vytváraní ich vlastných kódexov správania;

8.  pripomína, že v tých inštitúciách, v ktorých je zastúpená EÚ aj jej členské štáty, by sa mala plne rešpektovať zásada lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a že členské štáty by nemali prijať„žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“;

9.  vyslovuje sa za to, aby Únia podporovala jednotný a inkluzívny európsky prístup, aby sa zabezpečilo, že jej politiky a opatrenia budú konzistentné, efektívne a kontinuálne, a aby sa pri definovaní spoločnej pozície brali do úvahy záujmy a príspevky tých členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v týchto inštitúciách alebo orgánoch;

10.  domnieva sa, že by sa tento jednotný a inkluzívny európsky prístup mohol lepšie realizovať prostredníctvom pravidelného a formalizovaného „finančného dialógu “ organizovaného v Parlamente, ktorého cieľom by bolo stanoviť usmernenia pre prijatie európskych pozícií pred veľkými medzinárodnými rokovaniami a zabezpečiť zoznámenie sa s týmito pozíciami a ich plnenie; zastáva názor, že by k účasti v tomto dialógu mali byť prizvané európske inštitúcie, členské štáty a podľa okolností vedúci predstavitelia dotknutých medzinárodných organizácií a povaha tohto dialógu (verejného alebo neverejného) a jeho frekvencia by mala závisieť od praktických požiadaviek;

11.  domnieva sa, že tento dialóg by slúžil na vymedzenie mandátu pre rokovania v otázkach, v ktorých je Parlament spoluzákonodarcom s Radou, zjednocoval by európske pozície na základe právnych predpisov prijatých väčšinou a zabraňoval by nezrovnalostiam s právnymi predpismi, ktoré sa prijímajú v príslušnom období;

12.  naliehavo vyzýva Úniu, aby prostredníctvom svojich inštitúcií plne rešpektovala Chartu základných práv a uznávala neprekročiteľné hranice, ktoré sú v nej stanovené pre činnosť vo všetkých oblastiach vrátane opatrení ekonomickej povahy, o ktorých sa predpokladá, že budú mať zásadný vplyv na životy jej občanov;

13.  pripomína, že EÚ by sa mala usilovať o plné členstvo v medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúciách, pokiaľ jej ešte nebolo udelené a je vhodné (napríklad v prípade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Medzinárodného menového fondu (MMF)); vyzýva príslušné medzinárodné ekonomické a finančné inštitúcie, aby urobili všetky potrebné zmeny vo svojich štatútoch s cieľom umožniť plnú účasť EÚ;

14.  je presvedčený, že v budúcnosti by sa s ohľadom na rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členské štáty a vzhľadom na pokrok dosiahnutý smerom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie malo zabezpečiť jednotné vonkajšie zastúpenie EÚ v rámci MMF a ďalších medzinárodných hospodárskych fór, aby tak EÚ mohla plne využiť svoj potenciál, podporiť dosiahnutie svojich cieľov, chrániť svoje záujmy a záujmy všetkých svojich členských štátov a zvýšiť svoj význam a vplyv v rámci celosvetovej hospodárskej a finančnej štruktúry; považuje za nevyhnutné, aby sa toto jednotné zastúpenie začalo pokrokom smerom k dosiahnutiu jednotného zastúpenia eurozóny v MMF bez toho, aby bolo dotknuté vytvorenie jednotného volebného obvodu EÚ v dlhodobom horizonte;

15.  zdôrazňuje potrebu skutočnej reformy politiky EÚ s cieľom zabrániť vnútornej hospodárskej a sociálnej nerovnováhe medzi členskými štátmi a umožniť postupy reštrukturalizácie dlhu;

16.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že medzinárodným finančným, menovým a regulačným inštitúciám a účasti EÚ v nich chýba demokratická zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o rozhodovacie postupy;

17.  je presvedčený, že by sa malo zvážiť zavedenie jedného zastúpenia predsedníctva Rady a Komisie na zasadnutiach skupiny G20 vzhľadom na to, že súčasná situácia, keď sú tu dve oddelené zastúpenia, oslabuje dôveryhodnosť EÚ v zahraničí;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plnú transparentnosť, demokratickú zodpovednosť a legitimitu účasti Únie v existujúcich hospodárskych a finančných inštitúciách;

19.  zdôrazňuje, že zástupcovia EÚ by mali mať možnosť vykonávať rotujúce predsedníctvo v skupine G20;

20.  zastáva názor, že Európska únia by mala zaviesť plne transparentný systém pre lobistov pri rokovaniach medzi európskymi inštitúciami a orgánmi a uvedenými medzinárodnými inštitúciami;

21.  domnieva sa, že Parlament by mal byť riadne a pravidelne informovaný o činnostiach a pozíciách Únie v rámci existujúcich hospodárskych a finančných inštitúcií; je presvedčený, že Parlament by mal mať právo vyjadrovať svoje stanovisko a mal by hrať monitorujúci úlohu, pokiaľ ide o činnosť zástupcov EÚ v týchto inštitúciách, a to s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a posilniť demokratickú legitimitu;

22.  vyzýva na vytvorenie medziinštitucionálnych pracovných skupín, ktoré by sa schádzali pred oficiálnymi zasadnutiami medzinárodných finančných, menových a regulačných orgánov a inštitúcií a poskytli by Európskemu parlamentu príležitosť na vyjadrenie stanoviska k otázkam, ktoré sa budú prerokúvať na nadchádzajúcich zasadnutiach; domnieva sa, že je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil zohľadniť stanovisko Parlamentu k týmto otázkam;

23.  zdôrazňuje, že Parlamentu by mal byť poskytnutý prístup k príslušným dokumentom vydaným hospodárskymi a finančnými inštitúciami, mal by sa vytvoriť vhodný, otvorený, pravidelný a efektívny mechanizmus podávania správ a účastníci z EÚ by mali Parlamentu systematicky poskytovať spätnú väzbu o rozhodnutiach prijatých na týchto fórach;

24.  zastáva názor, že EÚ by mala hrať vedúcu a aktívnejšiu úlohu v presadzovaní reformy medzinárodných hospodárskych a finančných inštitúcií s cieľom zabezpečiť, aby ich fungovanie bolo demokratickejšie, transparentnejšie a zodpovednejšie, a tým ich priblížiť k občanom.

25.  považuje za vhodné, aby EÚ obhajovala na všetkých medzinárodných hospodárskych fórach koordináciu a posilňovanie globálnej správy ekonomických záležitostí, európsky sociálny model, spoluprácu v daňových otázkach a kultúru udržateľnosti podnikov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

13

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Elmar Brok, Richard Corbett, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Max Andersson, Enrique Guerrero Salom, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Andrej Plenković

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sofia Ribeiro

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

18

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Neena Gill, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Diane James, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Notis Marias, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Peter Simon, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Mady Delvaux, Bas Eickhout, Marian Harkin, Ramón Jáuregui Atondo, Rina Ronja Kari, Thomas Mann, Eva Paunova, Michel Reimon, Antonio Tajani, Beatrix von Storch

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Andrey Kovatchev, Adam Szejnfeld

  • [1]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0377.
  • [2]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0229.
  • [3]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0457.
  • [4]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
  • [5]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
  • [6]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
  • [7]  Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Finančná akčná skupina (FATF) a Svetová obchodná organizácia (WTO) majú tiež za úlohu tvorbu pravidiel; Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) zohráva významnú úlohu v globálnom riadení hospodárstva; Africká rozvojová banka (ADB), Ázijská rozvojová banka (ADB), Karibská rozvojová banka (CD), Západoafrická rozvojová banka (WADB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation (IIC)), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Rozvojová banka Rady Európy (CEB), skupina Svetovej banky, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA), Medzinárodná finančná korporácia (IFC) a Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA) podporujú financovanie rozvojovej spolupráce.
  • [8]  Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii.
  • [9]  Táto správa, ktorej rozsah je obmedzený, sa nesnaží byť vyčerpávajúca. Vedome bola zvolená obmedzená oblasť, ktorá zodpovedá právomociam výboru ECON, ale umožňuje preskúmať kľúčové problémy, predovšetkým transparentnosť, zodpovednosť a strategickú obranu európskych záujmov. Spravodajkyňa ďakuje autorom rozmanitých štúdií, ktoré boli vypracované na účely tejto správy a sú dostupné na webových stránkach Európskeho parlamentu v oddiele Think tank.
  • [10]  REAKCIA NA STANOVISKO BAZILEJSKÉHO VÝBORU K CRD IV (SMERNICA O KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVKÁCH PRE BANKY), tlačová správa výboru ECON, 5.12.2014 [URL: http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20141205IPR82904/html/REACTION-TO-THE-OPINION-OF-THE-BASEL-COMMITTEE-ON-CRD-4]
  • [11]  Správa o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie: Jean-Claude Juncker v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom [URL: http://ec.europa.eu/priorities/economic-monetary-union/docs/5-presidents-report_fr.pdf]
  • [12]  Poznámky Davida Wrighta, generálneho tajomníka IOSCO, Atlantická rada, Washington, DC, 10. decembra 2012 [URL: https://www.iosco.org/library/speeches/pdf/20121210-Wright-David.pdf]