Postup : 2015/2330(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0031/2016

Predkladané texty :

A8-0031/2016

Rozpravy :

PV 24/02/2016 - 14
CRE 24/02/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0059

SPRÁVA     
PDF 668kWORD 229k
22.2.2016
PE 573.167v02-00 A8-0031/2016

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016

(2015/2330(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Sofia Ribeiro

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016

(2015/2330(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o EÚ a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 145, 148 a 152 a článok 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje osobitný status najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Ročný prieskum rastu 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady z 26. novembra 2015 o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2015)0692),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 26. novembra 2015, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 2. marca 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2015)0098) a na legislatívne uznesenie Parlamentu z 8. júla 2015 na túto tému(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2014 o efektívnych, prístupných a pružných systémoch zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu (COM(2013)0778),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 a následný Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý sa priamo zmieňuje o zamestnanosti a ekonomickej nezávislosti žien,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce,

–  so zreteľom na „správu piatich predsedov“ z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (13414/15 SOC 614 EMPL 404),

–  so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z roku 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(4),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000121/2015 - B81102/2015 Rade a na svoje s ňou spojené uznesenie z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(13),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(14),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám(15),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu z apríla 2015 o nezamestnanosti v regiónoch Európskej únie,

–  so zreteľom na európsku štvrťročnú správu o stave zamestnanosti a sociálnej situácii z marca 2015(16),

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD z 9. decembra 2014 o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast,

–  so zreteľmi na piaty a šiesty prieskum európskych pracovných podmienok z roku 2010 a 2015(17),

–  so zreteľom na nadchádzajúcu správu Eurofoundu zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri,

–  so zreteľom na správu Eurofoundu zo 17. júna 2014 s názvom Zmeny mechanizmov stanovovania výšky miezd v kontexte krízy a nového režimu hospodárskej správy EÚ,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2016),

A.  keďže miera nezamestnanosti od polovice roku 2013 pomaly klesá, nie však dostatočne na odstránenie nezamestnanosti a chudoby, a to aj napriek podporným makroekonomickým politikám a účinku štrukturálnych reforiem; keďže však miera nezamestnanosti je v mnohých členských štátoch naďalej príliš vysoká a v súčasnosti dosahuje 9,9 % aktívnych obyvateľov, t. j. 23 miliónov Európanov, pričom asi polovicu z nich tvoria dlhodobo nezamestnaní, a v eurozóne predstavuje viac ako 10 %, čo je stále podstatne viac ako v roku 2008; keďže preto je nevyhnutné vziať do úvahy špecifické mikroekonomické okolnosti a sú potrebné vhodné štrukturálne reformy, ktorých sociálny vplyv musí byť posúdený pred tým, než nadobudnú účinnosť;

B.  keďže hospodárske oživenie pokračuje už tretí rok, pričom sa predpokladá, že v roku 2016 dosiahne tempo rastu v EÚ-28 mieru 2 % a v eurozóne 1,8 %, avšak medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci ich územia je toto tempo nerovnomerné a čiastočne ho ženú dočasné faktory, ako je pokračujúci pokles cien energie, čo prispieva k rastu kúpnej sily v prípadoch, keď to má vplyv na reálnu ekonomiku; keďže táto skutočnosť ukazuje, že EÚ môže urobiť viac pre to, aby svoje ekonomické a sociálne oživenie zintenzívnila a aby bolo v strednodobom horizonte udržateľnejšie, najmä v súčasnej situácii neistoty panujúcej v globálnom hospodárstve;

C.  keďže fiškálna konsolidácia sa v EÚ-28 zlepšuje, pričom deficit všeobecných rozpočtov klesol z 4,5 % v roku 2011 na 2,5 % v roku 2015,

D.  keďže ako uviedla Komisia(18) rozdiely v zamestnanosti a sociálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi pretrvávajú a sociálny vývoj smeruje k ďalšej divergencii v celej EÚ, ktorá brzdí rast, zamestnanosť a súdržnosť; keďže spoločnosti, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou rovnosti a investícií do ľudí, majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o odolnosť v oblasti rastu a zamestnanosti;

E.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ je 22,6 % a v roku 2014 12,3 % mladých ľudí nebolo zamestnaných, zapojených do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), čím boli vystavení riziku vylúčenia z pracovného trhu a straty zručností a ľudského kapitálu; keďže táto situácia prispieva k nedostatku individuálnej autonómie a ohrozuje sociálnu integráciu; keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

F.  keďže v roku 2014 sa nezamestnanosť v EÚ-28 zvýšila o 0,8 % a v eurozóne o 0,4 % a existujú značné rozdiely vo výsledkoch európskych krajín, keď sa v piatich krajinách miera zamestnanosti znížila v rokoch 2009 až 2014 najmenej o päť percentuálnych bodov; keďže v roku 2014 sa počet samostatne zárobkových osôb zvýšil zhruba rovnakým tempom ako zamestnanosť a od roku 2013 je nárast celkovej zamestnanosti spôsobený predovšetkým väčším počtom zmlúv na dobu určitú, hoci situácia v tejto oblasti sa medzi jednotlivými členskými štátmi významne líši; keďže úroveň nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky sa v rôznych európskych krajinách líšia; keďže mnohí mladí ľudia buď začnú ďalšie postgraduálne štúdium v snahe vyhnúť sa nezamestnanosti, alebo opustia svoju krajinu pôvodu s cieľom hľadať prácu v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne štatistiky o nezamestnanosti mladých ľudí nepostihujú tieto dva prípady;

G.  keďže miera zamestnanosti žien (63,5 % v máji 2015) stále výrazne zaostáva za cieľom Európy 2020 (75 %) a práca žien na čiastočný úväzok zostáva naďalej nadmerne vysoká (32,2 %) v porovnaní s mužmi (8,8 %), i keď sa zohľadní vlastná vôľa a potreby jednotlivcov; keďže zvýšením účasti žien na pracovnom trhu možno znížiť tieto rozdiely a riešiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré vo zvýšenej miere hrozí ženám;

H.  keďže strata ľudského kapitálu z dôvodu nezamestnanosti je obrovská a keďže celkové náklady na nezamestnanosť mládeže sa odhadujú na 153 miliárd eur za rok(19); keďže popri finančných a sociálnych účinkoch nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť negatívne ovplyvňujú sociálnu konvergenciu a v konečnom dôsledku brzdia udržateľný hospodársky rast;

I.  keďže v roku 2014 bolo asi 5 % pracovnej sily v EÚ-28 nezamestnaných dlhšie ako jeden rok a 3,1 % viac ako dva roky; keďže iba polovica pracovníkov vo veku 55 až 65 rokov je zamestnaná a dlhodobá nezamestnanosť je obzvlášť rozšírená medzi mladšími a staršími pracovníkmi; keďže diskriminácia dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie je, žiaľ, veľmi častá; keďže takéto praktiky sú založené na psychologickej stigme spojenej s nezamestnanosťou a spôsobujú, že zamestnávatelia vnímajú nezamestnaných a starších žiadateľov ako menej kompetentných a horšie zamestnateľných než zamestnané osoby; keďže je potrebné, aby zamestnávatelia školili manažérov ľudských zdrojov tak, aby prekonali svoje predsudky voči nezamestnaným a starším pracovníkom a zamerali sa skôr na kvalifikáciu a skúsenosti než na aktuálny status zamestnanosti;

J.  keďže približne 20 % aktívnych občanov v EÚ má iba základné digitálne zručnosti a 40 % obyvateľov EÚ možno považovať za nedostatočne digitálne zručných; keďže napriek problémom, ktoré majú mnohí ľudia vrátane mladých pri vstupe na pracovný trh, existujú v EÚ približne 2 milióny voľných pracovných miest, z ktorých je takmer 900 000 v digitálnom odvetví, a 39 % spoločností stále ťažko hľadá zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou, hoci prieskumy ukazujú, že práve spoločnosti, ktorým sa nedarí nájsť pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou, často odmietajú uzatvárať dlhodobé pracovné zmluvy; keďže len každý tretí Európan bol v roku 2012 tým, ktorý nebol nadmieru kvalifikovaný alebo nedostatočne kvalifikovaný so zreteľom pracovné miesto, ktoré zastával; keďže nízka úroveň vzdelania a nesúlad medzi vzdelaním a potrebami pracovného trhu sú hlavnými príčinami, prečo sa mladí ľudia stávajú osobami NEET, čo negatívne ovplyvňuje rast; keďže je nevyhnutné určiť hlavné príčiny predčasného ukončovania školskej dochádzky a členské štáty inštruovať, aby na vzdelávanie vynakladali opäť také množstvo prostriedkov, ktoré umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

K.  keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o ich sociálne a pracovné práva, podporuje sociálny damping, má vážne rozpočtové dôsledky, pretože vedie k strate daňových príjmov a sociálnych príspevkov, má negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu a kvalitu práce, rozvoj zručností a celoživotné vzdelávanie a nepriaznivo ovplyvňuje efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv, okrem iného tým, že prehlbuje dôchodkové rozdiely a takisto negatívne ovplyvňuje prístup k zdravotnej starostlivosti v niektorých členských štátoch; keďže existuje potreba väčšieho úsilia o zmenu nelegálnej práce na legálnu;

L.  keďže napriek skutočnosti, že atypické alebo neštandardné formy zamestnávania ako také nepredstavujú neistú prácu, situácie neistej práce sa vyskytujú častejšie v prípade zmlúv tohto druhu, aj keď takéto zmluvy predstavujú menšinu existujúcich pracovnoprávnych vzťahov(20); keďže nedostatočné zabezpečenie je ďalším kľúčovým prvkom neistej životnej situácie a zahŕňa neistú prácu, nedostatočný príjem, absenciu ochrany pred prepustením a neznámu dĺžku pracovného pomeru; keďže v niektorých členských štátoch sa množstvo zmlúv tohto typu v znepokojujúcej miere zvyšuje; keďže s cieľom zabrániť nevhodnému využívaniu takýchto zmlúv je potrebné implementovať efektívny a účinný mechanizmus kontrol na vnútroštátnej úrovni; keďže je dôležité stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré poskytujú dostatočný príjem a ekonomickú bezpečnosť rodinám;

M.  keďže jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť aspoň o 20 miliónov počet osôb, ktoré žijú v chudobe alebo im hrozí chudoba a sociálne vylúčenie; keďže takmer 123 miliónov ľudí v EÚ sa nachádza v tejto situácii; keďže v roku 2013 26,5 milióna detí v 28 krajinách EÚ bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže počet Európanov ohrozených chudobou sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil, ale situácia sa stabilizovala so zreteľom na počty v roku 2013 a 2014; keďže bezdomovectvo sa zvýšilo v mnohých členských štátoch EÚ; keďže v roku 2012 bolo 32,2 milióna postihnutých osôb vo veku nad 16 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže ciele Európy 2020 ešte neboli dosiahnuté, a preto je potrebné okamžité vyhodnotenie stratégie EÚ 2020;

N.  keďže počet osôb vo veku nad 65 rokov v pomere k počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ má do roku 2060 vzrásť z 27,8 % na 50,1 % a celková miera ekonomickej závislosti sa má stabilizovať na úrovni viac ako 120 % do polovice budúceho desaťročia a potom vzrásť na viac ako 140 % do roku 2060; keďže tieto faktory, ako aj ďalšie demografické zmeny, ako je starnutie populácie, hustota obyvateľstva alebo rozptyl obyvateľstva, poukazujú na nutnosť, aby verejné orgány zaviedli komplexné a sociálne zodpovedné politiky s cieľom zvýšiť mieru pôrodnosti, umožniť vysokú mieru kvalitnej zamestnanosti, podporiť získavanie dostatočných prostriedkov pre systémy sociálneho zabezpečenia a aktívne starnutie, zaviesť sociálne zodpovedné reformy na pracovnom trhu a v dôchodkových systémoch a zabezpečiť dostatočnosť a primeranosť prvého dôchodkového piliera v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte;

O.   keďže rozdiely medzi dôchodkami žien a mužov dosahujú v EÚ aj naďalej významnú úroveň – 40 %, čo odráža rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o prácu na plný a čiastočný úväzok, rodové rozdiely v platoch a kratšiu kariéru žien;

P.  keďže rastúci počet závislých starších ľudí má a bude mať stále väčší vplyv na systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a potrebu zdrojov formálnej, ako aj neformálnej starostlivosti; keďže súčasné systémy sociálneho zabezpečenia dostatočne nezohľadňujú situáciu neformálnych poskytovateľov starostlivosti, ktorí pre spoločnosť predstavujú obrovský zdroj;

Q.  keďže verejné a súkromné zadlženie zostáva v mnohých členských štátoch príliš vysoké, čo znižuje silu hospodárstva EÚ; keďže nízke úrokové miery v eurozóne možno využiť na rozšírenie poľa pôsobnosti pre opatrenia v členských štátoch; keďže je naliehavo potrebná dôkladná diskusia o riešení dlhu v EÚ;

R.  keďže so zreteľom na súčasný trend v nasledujúcich 10 až 15 rokoch sa bude 90 % svetového rastu vytvárať mimo EÚ; domnieva sa preto, že je potrebné pokračovať v rozvoji a podpore stratégií reálneho rastu a tvorby pracovných miest v členských štátoch; keďže je nevyhnutné zaviesť inovatívne priemyselné a trhové politiky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v rámci EÚ a globálnu konkurencieschopnosť EÚ, a teda zaručiť udržateľné a sociálne inkluzívne príležitosti pre zamestnanosť;

S.  keďže 20 % výdavkov Európskeho sociálneho fondu by sa malo použiť na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch;

T.  keďže v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) bolo už schválených 69 projektov v 18 krajinách a 56 operácií (celkové financovanie v rámci EFSI vo výške približne 1,4 miliárd EUR) a očakáva sa, že to bude viesť k investíciám v objeme viac než 22 miliárd EUR a účasti približne 71 000 MSP; keďže v záujme splnenia dlhodobých barcelonských záväzkov je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov pre sociálnu infraštruktúru, ako je starostlivosť o deti; keďže tieto projekty zahŕňajú predovšetkým projekty veľkej infraštruktúry, zatiaľ čo malé a stredné podniky a mikropodniky sú zvyčajne vylúčené z týchto fondov napriek ich dôležitosti ako chrbtice európskeho hospodárstva a generátora kvalitných pracovných miest;

U.  keďže podniky sociálneho hospodárstva predstavujú 2 milióny podnikov (10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 6,5 % pracovníkov v EÚ;

V.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam súvisiacim s ich špecifickými charakteristikami, ktoré obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 15 % do 32,4 %;

W.  keďže 6,9 milióna občanov EÚ si v súčasnosti uplatňuje svoje základné právo na voľný pohyb a žije a pracuje v inej krajine EÚ; keďže počet cezhraničných pracovníkov predstavuje viac ako 1,1 milióna; keďže voľný pohyb osôb má zásadný význam pre väčšie zbližovanie európskych krajín;

X.  keďže zvyšujúci sa počet utečencov v Európe si žiada solidaritu a vyrovnanejšie a väčšie úsilie zo strany členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o integračné opatrenia, ako je sociálna pomoc, v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti azylu a strednodobé až dlhodobé akcie a stratégie pre prijímanie a integráciu utečencov do spoločnosti;

Investovanie do ľudí

1.  zdôrazňuje, že nutnosť investovať do sociálneho rozvoja nie je len prostriedkom, ako zaručiť možnosť dosiahnuť udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj a konvergenciu, ale musí byť aj osobitným cieľom ako takým; zdôrazňuje preto význam kvality ukazovateľov zamestnanosti, chudoby a nerovnosti; víta výzvu Komisie na investície do služieb, ako sú podpora bývania, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a rehabilitačné služby; zdôrazňuje, že hlavným cieľom všetkých politík EÚ by mala zostať hospodárska a sociálna súdržnosť a že je potrebné vynaložiť viac úsilia na realizáciu komplexnejšieho a objektívnejšieho hodnotenia na základe rozmanitosti a charakteristík členských štátov;

2.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu (RPR) zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť sociálnej spravodlivosti v kontexte nových národných programov stability a reforiem a do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pridáva tri ukazovatele v oblasti zamestnanosti (miera aktivity obyvateľstva, nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť); naliehavo žiada, aby mali tieto ukazovatele skutočne rovnakú váhu ako existujúce ukazovatele, čo im umožní začať hĺbkovú analýzu v príslušných členských štátoch a zaručiť, že ich vnútorné nerovnováhy sa budú ďalej hodnotiť, pričom sa navrhnú a budú monitorovať hospodárske a sociálne reformy;

3.  víta skutočnosť, že Komisia v tomto ročnom prieskume rastu postavila sociálnu spravodlivosť do stredobodu oživenia európskeho hospodárstva; zdôrazňuje úspechy EÚ v oblasti konvergencie vytvorením EMÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na väčšie posilnenie sociálneho zbližovania v Únii; žiada Komisiu, aby definovala a vyčíslila svoju koncepciu sociálnej spravodlivosti, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ročného prieskumu rastu na rok 2016 a európskeho semestra, pričom zohľadní politiku v oblasti zamestnanosti i sociálnu politiku,

4.  konštatuje, že kvalitné a inkluzívne pracovné miesta sú zásadným pilierom sociálnej spravodlivosti a podporujú ľudskú dôstojnosť pre všetkých; domnieva sa, že v tomto zmysle musia byť vytváranie kvalitných pracovných miest a tvorba rastu stredobodom politík EÚ a členských štátov, najmä politík týkajúcich sa mladých ľudí a generácie vo veku nad 55 rokov, ako spôsob budovania udržateľnejších sociálnych ekonomík v EÚ; nalieha na členské štáty, aby zaviedli a ďalej rozvíjali politiky zamestnanosti mladých ľudí a prispôsobili tieto politiky skutočným potrebám trhu práce;

5.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila typy spolupráce zahŕňajúcej vlády, podniky vrátane sociálnych podnikov, vzdelávacie zariadenia, personalizované služby, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov, a to na základe výmeny najlepších postupov a s cieľom lepšie zladiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, aby bolo možné bojovať proti nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými kvalifikáciami, uspokojovať potreby trhu práce a podporiť prístup k zamestnaniu a jeho udržanie na otvorenom trhu práce pre všetkých ľudí v Európe, najmä prostredníctvom duálneho odborného vzdelávania; nabáda členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi starostlivo navrhli a zhodnotili ex ante všetky štrukturálne reformy v národných vzdelávacích systémoch, aby sa zaručilo, že vzdelanie poskytne občanom náležité nástroje; vyzýva členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania a odbornej prípravy zahrnuli podnikateľskú kultúru a zásady sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila širšiu investičnú stratégiu celého cyklu vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý zahŕňa všetky odvetvia celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik a formálne aj neformálne vzdelávanie;

6.  poznamenáva, že vzdelávacie úsilie je v prvom rade zamerané na mladšiu časť pracovnej sily, avšak mnohé členské štáty potrebujú rozšíriť zameranie vzdelávania pracovnej sily tak, aby zahŕňalo vzdelávanie dospelých a odbornú prípravu; zdôrazňuje, že z nedostatočných investícii do vzdelávania, najmä digitálnych zručností, plynie riziko pre konkurenčné postavenie Európy a pre zamestnateľnosť európskej pracovnej sily; preto povzbudzuje členské štáty, aby si ako prioritu stanovili rozsiahle vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov presadzovala širšiu investičnú stratégiu pre celý cyklus vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňajúci všetky sektory celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik, duálne vzdelávanie a formálne aj neformálne vzdelávanie a aby zohľadnila potrebu zlepšiť vzdelávanie dospelých s cieľom reagovať na demografické zmeny lepším prispôsobením systémov členských štátoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce; vyzýva členské štáty, aby podporovali učňovské vzdelávanie a plne využívali prostriedky programu ERASMUS +, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy;

7.  zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; preto požaduje zabezpečenie prístupu ku kvalitným, inkluzívnym a cenovo dostupným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti vo všetkých členských štátoch;

8.  pripomína význam zručností a schopností získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí z hľadiska zlepšenia zamestnateľnosti mladých ľudí a ľudí, ktorí boli po určitý čas mimo trhu práce v dôsledku opatrovateľských povinností; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckych činností; domnieva sa, že jednotné osvedčovanie a vzájomné uznávanie kvalifikácií prispeje k preklenutiu priepasti medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a mladými uchádzačmi o zamestnanie; trvá na tom, aby sa pristúpilo k vykonávaniu rámca celoživotného vzdelávania zameraného na flexibilnú dráhu vzdelávania, v ktorej sa bude uznávať formálne, ale aj neformálne a informálne vzdelávanie, s cieľom podnietiť rovnocennosť a sociálnu súdržnosť a poskytnúť možnosť zamestnania zraniteľnejším skupinám;

9.  víta návrh Komisie posilniť záruku pre mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že záruka pre mladých ľudí nebola v mnohých členských štátoch účinne implementovaná; zdôrazňuje potrebu zaručiť vhodné formy spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a sociálnymi podpornými službami, a to väčšinovými i individualizovanými; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby záruka pre mladých mala dosah na mladých ľudí, ktorí sú vystavení viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe; vzhľadom na to vyzýva Komisiu, aby zvážila cielené preskúmanie záruky pre mladých ľudí a jej finančných nástrojov vrátane Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; je presvedčený, že Komisia môže zohrávať úlohu v zameraní pozornosti členských štátov na potrebu konať a uľahčiť výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o to, ako najlepšie bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí;

10.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa individualizovaného prístupu k dlhodobo nezamestnaným, ale je znepokojený vážnou situáciou dlhodobo nezamestnaných v Európe, ktorých počet prevyšuje 12 miliónov; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať zvýšené úsilie v oblasti ľudských zdrojov, ako potrebnú úroveň vzdelania zúčastnených, aby mohli usmerňovať nezamestnaných, pokiaľ ide o to, ako odstrániť prípadné nedostatky vo vzdelaní alebo odbornej príprave; žiada primeranú podporu uchádzačom o zamestnanie v podobe poskytovania integrovaných služieb a prístupu k vysoko kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave, aby sa odstránili prípadné nedostatky; zdôrazňuje, že profesijné kvalifikačné procesy si vyžadujú primerané finančné zdroje, ktoré je potrebné smerovať k nezamestnaným osobám všetkých vekových kategórií, a že na to, aby boli aktívne politiky v oblasti zamestnanosti účinné, musia obsahovať požiadavky na príslušné vnútroštátne orgány a zamestnávateľov, ako aj na dlhodobo nezamestnaných;

11.  pripomína, že integrácia nezamestnaných osôb má zásadný význam pre ich sebadôveru, život a budúci rozvoj a je kľúčom k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v neposlednom rade prispeje k zabezpečeniu udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že je potrebné vziať do úvahy sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby; zdôrazňuje však, že 12,7 % osôb v produktívnom veku trpí chudobou pracujúcich (na základe údajov za rok 2014, zvýšenie z 11 % v roku 2009), takže je nevyhnutný prístup zahŕňajúci integrované aktívne začlenenie a sociálne investície; žiada Komisiu, aby zapojila členské štáty do stratégií a opatrení zameraných na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia v súlade so stratégiou Európa 2020. vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o vytvorenie inkluzívnych možností celoživotného vzdelávania pre pracovníkov a uchádzačov o prácu všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a prípadne uvoľnila ďalšie zdroje, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

12.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa úsilie EÚ v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu aktívne zameralo na rastúci počet ľudí bez domova, ktorých momentálne nezachytávajú ukazovatele používané na meranie cieľa EÚ v oblasti boja proti chudobe, ale ktorí predstavujú znepokojivú sociálnu realitu, v ktorej sa ročne ocitnú minimálne 4 milióny ľudí(21);

13.  zdôrazňuje potrebu rýchlo a účinne reagovať na potreby nezamestnaných ľudí vo veku nad 55 rokov; žiada Komisiu i členské štáty, aby podporovali flexibilné riešenia zamestnania pre týchto ľudí (vrátane čiastočného pracovného úväzku a dočasného zamestnania), ktoré budú uspokojovať ich osobitné potreby, a tým sa zabráni ich predčasnému vypadnutiu z pracovného pomeru; zdôrazňuje, že je dôležité, aby starší zamestnanci na pracovisku odovzdávali svoje poznatky a skúsenosti mladším pracovníkom, napríklad tým, že budú na pracovisku viac zapojení do procesov odbornej prípravy, čím sa zabezpečí, že sa pracovníci starší ako 55 rokov neocitnú v situácii bez práce;

Štrukturálne reformy sociálnym a zodpovedným spôsobom

14.  konštatuje, že EÚ ako celok aj mnohé členské štáty EÚ naďalej trpia štrukturálnymi problémami, ktoré je naliehavo potrebné riešiť; je znepokojený sociálnym vplyvom opatrení fiškálnych úprav, ktoré sa zameriavajú na zníženie výdavkov, a zdôrazňuje, že by hospodárska politika mala byť v súlade s článkom 9 ZFEÚ; poukazuje na to, že je potrebné naďalej uprednostňovať verejné a súkromné ​​investície a spoločensky a ekonomicky vyvážené štrukturálne reformy, ktoré znižujú nerovnosti, a podporovať udržateľný rast a zodpovednú fiškálnu konsolidáciu (s ohľadom na udržateľnosť dlhu, ekonomický cyklus a investičné medzery), vrátane politík v oblasti príjmov prostredníctvom boja proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čím sa posilní vývoj smerom k väčšej súdržnosti a vzrastajúci sociálnej konvergencii; domnieva sa, že tieto politiky podporujú priaznivé prostredie pre podnikanie a verejné služby s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, dosahovať sociálny pokrok a podporovať investície, ktoré poskytujú sociálne aj ekonomické prínosy; zdôrazňuje, že tieto priority sa dosiahnu, len ak budú primerané investície do ľudského kapitálu a do celoživotného vzdelávania prioritou a spoločnou stratégiou; trvá na zapojení sociálnych partnerov, pokiaľ ide o štrukturálne reformy a politiky na trhu práce;

15.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom prerozdelení bohatstva – to je model, ktorý zaručuje rovnosť a sociálnu ochranu, chráni zraniteľné skupiny a zlepšuje životnú úroveň všetkých občanov.

16.  zdôrazňuje potrebu presadzovať a chrániť sociálne trhové hospodárstvo, ktoré vytvára rámec, v ktorom konkurencieschopnosť a vysoké sociálne normy prispievajú k sociálnej spravodlivosti a sociálna spravodlivosť stimuluje konkurencieschopnosť; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi hospodárskymi hľadiskami a potrebou zabezpečiť účinnú fiškálnu konsolidáciu, udržateľné hospodárstvo, skutočnú sociálnu súdržnosť a zvýšenú sociálnu ochranu; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoj prístup k platobnej neschopnosti a bankrotu(22) a zlepšila reštrukturalizáciu dlhu a programy „druhej šance“;

17.  zdôrazňuje, že ročný prieskum rastu by mal konzistentnejšie hodnotiť vývoj nerovnosti v Európe prostredníctvom ekonomických ukazovateľov, akými sú indexy Gini a Palma;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do platformy pre nelegálnu prácu a v nadväznosti na výmenu osvedčených postupov prijali konkrétne opatrenia s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; vyzýva členské štáty, aby sa viac snažili o to, aby sa nelegálna práca zmenila v deklarovanú prácu, a primerane vybavili inšpekcie práce, posilnili mechanizmy inšpekcie práce a navrhli opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť zo šedej ekonomiky do oficiálnej ekonomiky, a aby tak získali prístup k systémom na ochranu pracovníkov; nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové sadzby súvisiace so stupňom stability a kvality rôznych foriem pracovnoprávnych vzťahov ako jeden zo stimulov stálych pracovných zmlúv;

19.  domnieva sa, že mzdový rozptyl zvyšuje nerovnosť a škodí produktivite a konkurencieschopnosti podnikov; žiada Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia zlepšujúce kvalitu pracovných miest s cieľom obmedziť roztrieštenosť trhu práce v kombinácii s opatreniami na zvýšenie minimálnych miezd na primeranú úroveň v súlade so zásadou subsidiarity a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, aby sa znížilo mzdové rozpätie; je presvedčený, že je to potrebné vykonať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich;

20.  domnieva sa, že starostlivo zvážená flexiistota prispieva k zabráneniu pracovnej roztrieštenosti a k ​​podpore zachovania udržateľnej kvalitnej zamestnanosti, ale obáva sa, že v mnohých členských štátoch nie je flexiistota dostatočne uplatňovaná; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri uplatňovaní modelu flexiistoty zabezpečili v prípade potreby ochranu pracovných práv a noriem sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje právne predpisy na ochranu zamestnanosti s cieľom podporiť väčšiu stabilitu v zamestnaní a bezpečnosť pri prechode medzi pracovnými miestami, ako aj – v prípade potreby – prostredníctvom užšej a lepšej spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, a prístup zamestnancov k právam sociálneho zabezpečenia; niekoľko členských štátov vykonalo reformy, ktorých pozitívne výsledky sú viditeľné napríklad vo zvyšovaní miery zamestnanosti, ale ľutuje, že v niektorých prípadoch uprednostnili v reformách trhu práce flexibilitu na úkor pracovnej istoty, čo vedie k neistote a nedostatočnej ochrane zamestnania; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú, ako aj po sebe nasledujúcich atypických zmlúv v súkromnom i verejnom sektore;

21.  vyzýva členské štáty, aby vzali do úvahy celkový vývoj príjmov pracovníkov verejných služieb, prípadne aj minimálnych príjmov bez toho, aby bol dotknutý rast produktivity, udržateľným a stabilným spôsobom, ktorý neohrozí ich vlastné právomoci;

22.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa investícií do ľudského kapitálu s cieľom obnoviť úroveň zamestnanosti a udržateľného rastu, ale je veľmi znepokojený skutočnosťou, že verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 %(23) od roku 2010 a pokles v jedenástich členských štátoch v poslednom roku, pre ktorý sú údaje k dispozícii (2013); zdôrazňuje, že v záujme toho, aby tieto reformy boli účinné, mali by sa zamerať na učebné osnovy žiakov a verejný sektor;

23.  zdôrazňuje význam aktívnych politík v oblasti trhu práce v súčasnom kontexte; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce;

24.  poznamenáva, že je potrebné chápať prechod k digitálnemu hospodárstvu v kontexte zvyšovania kvalifikácie a odbornej prípravy, ako aj nových foriem zamestnania;

25.  vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje spôsobom, ktorý nebude prekážať ani najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti, najmä zle plateným pracovníkom, ani celkovej konkurencieschopnosti, a pritom zabezpečili dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkových systémov a zodpovedajúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby takisto implementovali daňové predpisy, ktoré podporia stimuly pre podnikanie a tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a aj pre osoby nad 55 rokov, aby bolo možné využiť odborné skúsenosti týchto pracovníkov a zabezpečiť odovzdanie ich znalostí a posilniť projekty v oblasti výskumu a inovácií v európskych podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby znížili administratívnu záťaž s cieľom podporiť podnikanie mladých ľudí;

26.  vyzýva, aby sa v rámci európskeho semestra a RPR vyhodnotila dôležitosť politík v oblasti príjmov vrátane dôchodkov, ukazovateľov príjmov a fiškálnej politiky, s cieľom zabezpečiť sociálnu súdržnosť a zvrátiť trend nerovnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby posúdili a zvýšili investície do svojich súčasných systémov sociálnej ochrany, aby efektívne riešili problém chudoby a nerovností a zamedzovali chudobe a nerovnostiam, a zároveň aby boli ich systémy sociálnej ochrany udržateľné vzhľadom na očakávané demografické, sociálne a hospodárske výzvy a aby zlepšovali odolnosť členských štátov v časoch krízy; zdôrazňuje, že vysokokvalitné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálne investície sú mimoriadne dôležité, ak si chce Európa zachovať svoju hlavnú konkurenčnú výhodu – vysoko kvalifikovaných pracovníkov a produktívne podniky;

28.  v súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch pilierov dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. domnieva sa, že by dôchodkové systémy mali poskytovať záruky proti chudobe v starobe a že z tohto dôvodu je nutné vykonávať politiky pre zabezpečenie silného, udržateľného a primeraného prvého dôchodkového piliera;

29.  nabáda členské štáty, aby sa maximálne vynasnažili odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a prijali aktívnejšie opatrenia na podporu účasti žien na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podľa okolností v súlade so zásadou subsidiarity a za pomoci sociálnych partnerov propagovali rodinne zamerané politiky, ktoré by zabezpečili lepšiu starostlivosť o ďalšie závislé osoby a tiež schopnosť rodičov ako takú, vhodné ustanovenia týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenke a finančne prístupnú starostlivosť o deti, ktorá by zabezpečila dobré podmienky pre deti, a umožnili ošetrujúcim osobám rovnaký prístup na pracovný trh, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu vyváženosť medzi súkromným a pracovným životom, čo je dôležité najmä pri zapájaní žien na pracovný trh; nabáda členské štáty, aby preskúmali pretrvávanie nízkej pôrodnosti v EÚ a zvážili uplatnenie výhodnejšej daňovej diferenciácie podľa počtu detí v domácnosti; vyzýva členské štáty, aby poskytovali rodinám pomoc nielen prostredníctvom finančnej podpory, ale aj vo forme služieb;

30.  poznamenáva, že nízka hustota obyvateľstva alebo vysoké rozptýlenie obyvateľstva značne zvyšujú náklady na poskytovanie verejných služieb, akými sú zdravotná starostlivosť a školstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri analyzovaní účinkov demografických zmien a ich vplyvu na udržateľnosť verejných financií zohľadňovali uvedené príčiny a následky;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme účinnosti je potrebné zamerať investície EFSI na vytváranie nových investícií v oblastiach, v ktorých je nízka chuť investovať, namiesto toho, aby nahrádzali investície, ktoré by boli vytvorené inde, alebo vysoko ziskové investície, ktoré by sa uskutočnili tak či tak; opakovane zdôrazňuje význam investícií do ľudského kapitálu a iných sociálnych investícií, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti alebo cenovo dostupné bývanie, a zdôrazňuje potrebu účinného vykonávania balíka týkajúceho sa sociálnych investícií;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany do určenia prekážok, ktoré bránia investíciám, a zamerali sa pritom na regióny a sektory, v ktorých je to najnaliehavejšie, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie;

Podpora udržateľného rastu prostredníctvom oživenia investícií

33.  zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľný inkluzívny rast, ktorý vedie k vytváraniu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest pre všetkých a konkrétnych vyhliadok, a to aj pre mladých ľudí, s cieľom reagovať na vnútorné a vonkajšie výzvy, ktorým čelí EÚ; podotýka, že s cieľom zabezpečiť udržateľnosť by sa mala väčšia pozornosť venovať prispôsobeniu existujúcich pracovných miest, a to aj pracovných miest pre ohrozené skupiny obyvateľstva, rýchlo sa meniacemu pracovnému trhu a novo vznikajúcim odvetviam;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní udržateľného a inkluzívneho rozvoja a vytvárania pracovných miest a pri vyrovnávaní rozdielov v pomere medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o samostatne zárobkovú činnosť ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli daňové režimy spojené s udržateľnými modelmi podnikania, ktoré zvýhodňujú inovatívne začínajúce podniky a uľahčujú vytváranie pracovných miest malými a strednými podnikmi, monitorovali vplyv daňových stimulov na udržateľný rozvoj a aby vytvorili mechanizmy, ktoré by mohli viesť tieto podniky k tomu, aby dosiahli medzinárodnú úroveň a fungovali v tomto kontexte; zdôrazňuje preto nutnosť zaviesť komplexné politiky na úrovni EÚ, aby umožnili členským štátom čeliť výzvam, ktoré budú predstavovať konkurenti mimo EÚ;

35.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia na zabezpečenie lepšej informovanosti o všetkých európskych fondoch a programoch, ktoré majú potenciál podporiť podnikanie, investície a prístup k financovaniu, ako je Erasmus pre podnikateľov, Európska sieť služieb zamestnanosti (sieť EURES), Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI); pripomína význam zásady partnerstva, prístupu zdola nahor a primeraného prideľovania zdrojov;

36.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky uvedené programy komplexným spôsobom s cieľom predísť konfliktom medzi cieľmi a požiadavkami a obmedziť byrokraciu; súčasťou tohto preskúmania by mala byť analýza implementácie každým členským štátom, čím sa zabezpečí väčšia rovnosť v prístupe k finančným prostriedkom;

37.  Európsky sociálny fond by mal venovať viac prostriedkov na financovanie možnosti, aby sa nezamestnaní pracovníci okrem programov odbornej prípravy vo svojej krajine pôvodu zapojili aj do programov odbornej prípravy v členských štátoch EÚ, čím sa uľahčí ich integrácia na európskom trhu práce, ktorý si zvolia, a podporí sa tak ich európske občianstvo;

38.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky oživujúce záujem o podnikanie medzi mladými ľuďmi už od útleho veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov;

39.  vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory podnikania medzi mladými ľuďmi podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom pri vypracúvaní inovačných projektov, tým, že im poskytnú administratívnu, právnu alebo organizačnú podporu;

40.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva vrátane podnikov poskytujúcich sociálne služby sa pri získavaní súkromného alebo verejného financovania stretávajú s ešte väčšími ťažkosťami ako tradičné podniky, čo je okrem iného spôsobené tým, že pracovníci inštitúcií finančného sprostredkovania nepoznajú realitu týchto podnikov; zdôrazňuje potrebu poskytnúť im väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov; zdôrazňuje aj skutočnosť, že treba obmedziť administratívnu záťaž v záujme podpory sociálnych podnikov; nalieha, že je nutné poskytnúť im právny rámec, napr. prostredníctvom európskeho štatútu družstiev, združení, nadácií a vzájomných spoločností, uznať ich činnosť v EÚ a zabrániť nekalej hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do sociálneho hospodárstva, a oceňuje skutočnosť, že časť financovania programu EaSI je vyčlenená na pomoc zabezpečovaniu prístupu k financovaniu podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva;

41.  zdôrazňuje vysokú spoločenskú a hospodársku hodnotu investícií v oblasti sociálnej ochrany vrátane sociálnych služieb; uvádza, že týmto sociálnym investíciám by sa malo udeliť viac flexibility v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, a preto nabáda členské štáty, aby investovali do sociálnych služieb v záujme pozitívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

Lepšie využívanie európskych fondov na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti

42.  víta v prvý rok vykonávania EFSI a jeho úlohu, ktorou je podpora najlepších projektov na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EFSI umožní lepšie sociálne a hospodárske zbližovanie členských štátov a ich regiónov v rámci EÚ a že všetky členské štáty využijú možnosť prístupu k tomuto fondu v súlade s cieľmi kohéznej politiky; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a kontrolovala investície v rámci EFSI; je presvedčený, že treba zverejniť správu, ktorá by sa mala zamerať na audit a meranie ekonomického a sociálneho vplyvu príslušných investícií v reálnom vyjadrení;

43.  poukazuje na to, že investičné priority musia byť orientované na projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sú jednoznačne potrebné na zaručenie väčšej súdržnosti, sociálnej spravodlivosti alebo rozvoja ľudského kapitálu, alebo na zvýšenie udržateľného inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby v prípade každého investičného projektu financovaného z prostriedkov EÚ požadovala predchádzajúcu prezentáciu očakávaných sociálnych a hospodárskych výsledkov a jeho následné monitorovanie a vyhodnotenie; poukazuje na to, že je nutné zabrániť negatívnemu vplyvu, ktoré by mohli mať tieto projekty na životné prostredie;

44.  vzhľadom na ťažkosti členských štátov plne využívať európske fondy zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečovať riadne a lepšie využívanie svojich investícií, ktoré musia byť v súlade s jej prioritami a so základnými hodnotami, ako je uvedené v zmluvách a Charte základných práv, ako aj efektívne riadenie svojich zdrojov, a musí znížiť administratívne zaťaženie a prekážky v súvislosti s prístupom, vykonávaním a hodnotením; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mali všetky podniky rovnakú možnosť prístupu k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ;

45.  víta výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby zintenzívnili sociálne investície s cieľom podporiť hospodársku, teritoriálnu a sociálnu súdržnosť, najmä v oblasti (formálnej a neformálnej) zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj sociálnych služieb, starostlivosti o dieťa, podpory bývania a rehabilitačných služieb; vyzýva podniky a všetkých ďalších oprávnených príjemcov, aby lepšie využívali investičné mechanizmy, ktoré sú poskytované európskymi fondmi a projektmi, ktoré majú priame uplatňovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby monitorovala, či členské štáty riadne vykonávajú odporúčania EÚ;

46.  zdôrazňuje, že formálni a najmä neformálni opatrovatelia predstavujú dôležitý pilier v rámci snahy zvládnuť rýchlo rastúce požiadavky súvisiace s budúcimi systémami starostlivosti v Európe; zdôrazňuje potrebu zlepšiť sociálnu ochranu opatrujúcich rodinných príslušníkov, ktorí musia často obmedziť svoju platenú prácu, aby mohli poskytovať neplatenú starostlivosť, a preto strácajú práva na sociálne zabezpečenie;

47.  uznáva úsilie Komisie zvýšiť využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a berie na vedomie návrh Komisie členským štátom týkajúci sa financovania technickej pomoci; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by sa nemali použiť výlučne na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pretože by to mohlo viesť k tomu, že by sa vynechali iné dôležité oblasti investovania;

48.  súhlasí s tým, že je potrebné rozvíjať proces hospodárskej a sociálnej konvergencie s cieľom podporiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v členských štátoch a ich regiónoch a medzi nimi, ale zdôrazňuje, že to treba považovať za cieľ spoločného projektu, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu sociálny dialóg a zapojenie všetkých relevantných zúčastnených strán; poukazuje na to, že sociálna politika je súčasťou spoločných právomocí rozdelených medzi EÚ a členské štáty a že úloha EÚ v tejto oblasti je v súlade s článkom 153 ZFEÚ a so zásadou subsidiarity obmedzená na podporu a dopĺňanie činnosti členských štátov;

49.  vyzýva na riešenie ekonomických nerovností, ktoré sú prekážkou brániacou dlhodobému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje, že rozdiely medzi najchudobnejšími regiónmi a zvyškom EÚ sa prehlbujú, a požaduje bezodkladné cielené úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni na podporu súdržnosti a rastu v týchto regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto podporili strategické investície s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v súlade s článkom 174 ZFEÚ, najmä v regiónoch, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami;

50.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ s cieľom dosiahnuť väčšiu integráciu najvzdialenejších regiónov do Európy regiónov a aby diferencovala politiky EÚ s cieľom zaručiť rovnakú hodnotu regiónov a podporiť väčšiu konvergenciu; zdôrazňuje, že je nutné venovať osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj o vplyv, ktorý európske politiky môžu mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európske rozhodnutia a prideľovanie finančných prostriedkov bude sprevádzať náležité monitorovanie a že prinesú výrazné zlepšenie životných podmienok občanov najvzdialenejších regiónov;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania VFR v polovici trvania preverila možnosť zvýšenia financovania z ESF na zabezpečenie primeranosti jeho cieľov a zohľadnenie nových výziev, ktoré boli zahrnuté, ako je dlhodobá nezamestnanosť alebo začlenenie utečencov. vyzýva tiež na to, aby sa v rámci viacročného finančného rámca vytvoril konkrétny program pre tie subregióny EÚ, v ktorých miera nezamestnanosti presahuje 30 %, ako bolo dohodnuté;

Sociálne začlenenie ako príležitosť pre spoločnosť

52.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že dôležitosť stratégie Európa 2020 od jej vytvorenia vzrástla, a vyzýva členské štáty, aby posilnili jej uplatňovanie v praxi; žiada Komisiu a Radu, aby pozornejšie sledovali jej vykonávanie na celosvetovej a vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že je nevyhnutné začať pripravovať scenár na obdobie po stratégii Európa 2020 spojený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

53.  je znepokojený tým, že práca už sama o sebe nie je zárukou toho, že sa človek vymaní z chudoby, ani najlepším nástrojom na zaistenie sociálneho začlenenia, keďže v roku 2014 trpelo chudobou 12,7 % zamestnaných osôb v produktívnom veku, čo predstavuje zvýšenie oproti 11 % v roku 2009; vyzýva Komisiu, aby predložila integrovanú stratégiu EÚ zameranú na boj s chudobou, aby bolo možné bojovať proti mnohostrannosti chudoby vo všetkých skupinách, najmä v prípade najviac ohrozených skupín, a podporovať ich integrované aktívne zapojenie, ktoré by bolo podporené právom na skutočnú sociálnu ochranu; v tomto zmysle opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu, ktorá by podporila zavedenie minimálnej mzdy v členských štátoch bez toho, aby došlo k porušeniu zásady subsidiarity;

54.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali a monitorovali efektívnejšie, účinnejšie a inkluzívnejšie formy systémov sociálnej ochrany a podpory príjmu, aby sa zabezpečilo, že tieto systémy poskytnú adekvátnu životnú úroveň nezamestnaným a osobám, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, a aby zároveň zaručili, že tieto mechanizmy nebudú udržiavať sociálnu závislosť a budú zaručovať prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam, ktoré im umožnia vstup na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa účinnosti minimálneho príjmu z hľadiska znižovania nerovnosti a sociálneho vylúčenia v Európe;

55.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti udeľovania azylu prijali potrebné opatrenia, ktoré by zabezpečili zapojenie utečencov, migrantov s legálnym sídlom na území EÚ a žiadateľov o azyl do spoločnosti; zdôrazňuje však, že tieto opatrenia môžu byť účinné len vtedy, ak ich vykonajú spoločne všetky členské štáty; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať pridelenie adekvátnych finančných prostriedkov, ktoré, vzhľadom na nestabilnú situáciu, nemôžu poskytnúť iba samotné členské štáty; vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky potrebné na vypracovanie komplexného prístupu k migrácii v rámci viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc utečencom usadiť sa a integrovať sa a aby zabezpečili aj to, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje a budú včas predvídať požiadavky s cieľom uľahčiť hladký prechod utečencov na trh práce vrátane rýchleho uznávania kvalifikácií a schopností; miestne orgány a sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní riadnej integrácie migrantov na trh práce a predchádzaní tomu, aby boli vystavení pracovnému zneužívaniu;

56.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov v plnej miere transponovali a uplatňovali všetky ustanovenia obsiahnuté v aktualizovanej európskej migračnej agende; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia musela vo vzťahu k niekoľkým členským štátom prijať 40 rozhodnutí o porušení právnych predpisov vrátane 19 formálnych výziev členským štátom za neprijatie nevyhnutných opatrení na transpozíciu smernice o podmienkach prijímania; podporuje Komisiu v jej úsilí posilniť európsku migračnú agendu;

57.  vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva a vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých oblastiach EÚ upozorňuje členské štáty na sociálne riziko, ktoré predstavuje neschopnosť zabezpečiť udržateľnosť, bezpečnosť, primeranosť a účinnosť systémov sociálneho zabezpečenia v nadchádzajúcich desaťročiach; nabáda preto členské štáty, aby vypracoval stratégiu, ktorá by zabezpečila, že v spoločnosti zostane aktívne väčšie množstvo ľudí;

58.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri odstraňovaní prekážok spravodlivej pracovnej mobility, pretože voľný pohyb je základným právom v EÚ, a aby na jednej strane konali tak, aby došlo k zvýšeniu miery zamestnanosti, a na druhej strane tak, aby sa zabezpečilo , že sa s pracovníkmi využívajúcimi možnosťou mobility v rámci EÚ bude zaobchádzať rovnako ako s pracovníkmi príslušného členského štátu, že nebude dochádzať k ich zneužívaniu alebo diskriminácii a že budú zaručené ich práva v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pracovnú mobilitu medzi členskými štátmi v celej EÚ ako prostriedok k vytváraniu príležitostí pre pracujúcich aj pre podniky; žiada členské štáty, aby využívali a podporovali existujúce európske nástroje na uľahčenie tejto mobility pracovnej sily, najmä Európsku sieť služieb zamestnanosti EURES; v cezhraničných regiónoch, kde je mobilita pracovnej sily skutočne vysoká, nabáda členské štáty, aby rozvíjali cezhraničné partnerstvá siete EURES s cieľom pomôcť pracovníkom pri projektoch mobility;

60.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétny plán, ako bude európsky semester využitý na vykonávanie zásad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

61.  konštatuje, že sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom na zlepšenie pracovných podmienok a že – v záujme toho, aby sa zabezpečili najlepšie možné podmienky pre dialóg medzi sociálnymi partnermi, – v tejto súvislosti je predpokladom existencia silných odborových zväzov, účasť zamestnancov na záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti a posilnenie kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili kvalitu sociálneho dialógu aj na európskej úrovni a zabezpečili včasné a zmysluplné konzultácie so sociálnymi partnermi, a umožnili tak potrebné analýzy a zahrnutie návrhov do rozhodovacích procesov.

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o riešenie sociálneho a mzdového dampingu v EÚ, ktorý významne poškodzuje postihnutých pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia členského štátu; ďalej žiada, aby do tohto úsilia boli zapojení sociálni partneri na všetkých úrovniach;

Lepšia koordinácia európskeho semestra

63.  víta odporúčanie Komisie o eurozóne, ktoré posilňuje spoločnú analýzu a vymedzenie stratégií sociálneho a hospodárskeho rozmeru členských štátov v rámci HMÚ a zdôrazňuje potrebu zladiť tieto kritériá; varuje však pred možnosťou vzniku dvojúrovňovej EÚ;

64.  domnieva sa, že východiskom pre posilnenie sociálneho rozmeru musia byť odporúčania týkajúce sa eurozóny, a to pokiaľ ide o:

(a) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva, vrátane usilovanie o lepšie mzdové úrovne pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovených na dôstojné úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;

(b) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva s predpokladom lepšej mzdovej úrovne, pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovenej na dôstojnej úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;

(c) spoločné zasadnutia Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom podporiť tvorbu koordinovaných sociálno-ekonomických politík zameraných na podporu konkurencieschopnosti v Európe, ako aj na udržateľné oživenie rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest;

(d) zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí eurozóny s cieľom lepšie integrovať jej sociálny rozmer a náležite riešiť sociálne nerovnováhy;

65.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila návrh na vytvorenie piliera pre sociálne práva, ktorý by bol schopný zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a ktorý by bol súčasťou snahy o vybudovanie skutočne celoeurópskeho pracovného trhu a tiež prostriedkom na podporu väčšieho hospodárskeho a sociálneho zbližovania, s cieľom vyriešiť ekonomické a sociálne nerovnosti, ktoré existujú v členských štátoch a medzi nimi;

66.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané monitorovanie a sledovanie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zaručila primeraný dôraz na otázky zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

67.  požaduje silnejšiu úlohu pre stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast a žiada, aby sa jej ciele, najmä sociálne ciele, odrážali rovnako vo všetkých nástrojoch európskeho semestra vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

68.  víta skutočnosť, že Komisia jasne odlišuje európsku a vnútroštátnu fázu, pokiaľ ide o európsky semester; zdôrazňuje potrebu užšej koordinácie medzi európskymi inštitúciami pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení európskej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasnú agendu v tomto smere, a to aj zapojením sociálnych partnerov, národných parlamentov a ďalších relevantných zúčastnených strán z občianskej spoločnosti, čím sa zabezpečí, že jarné zasadnutie Európskej rady bude hlavným časovým rámcom pre definovanie politických priorít na základe návrhov Komisie, Parlamentu a Rady; domnieva sa, že Komisia by mohla prevziať monitorovanie a podávanie správ, pokiaľ ide o to, či boli zohľadnené návrhy na uplatňovanie niektorých odporúčaní pre jednotlivé krajiny na základe konzultácií so sociálnymi partnermi;

69.  domnieva sa, že v záujme zladenia európskych a vnútroštátnych politík v oblasti rastu a zabezpečenia ich relevantnosti v praxi je nevyhnutné posilniť úlohu sociálnych partnerov na európskej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia pokroku, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu a vyváženú konkurencieschopnosť a spravodlivosť, musí sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; v tomto zmysle víta úsilie Komisie zamerané na oživenie sociálneho dialógu a zjednodušený prístup zavedený ročným prieskumom rastu na rok 2015; poukazuje však na to, že situácia v mnohých členských štátoch je naďalej neuspokojivá na vnútroštátnej úrovni;

70.  domnieva sa, že Komisia by mohla posilniť úlohu úradníkov pre európsky semester prostredníctvom lepšieho vymedzenia ich cieľov a funkcií;

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

9

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, António Marinho e Pinto, Tamás Meszerics, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

38

+

Skupina ALDE

NI

Skupina PPE

 

Skupina S&D

 

 

 

Skupina Verts/ALE

 

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, António Marinho e Pinto, Ivo Vajgl, Renate Weber

Lampros Fountoulis,

David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc,

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Sergio Gutiérrez Prieto, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Emilian Pavel, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog,

 

Jean Lambert, Tamás Meszerics, Tatjana Ždanoka,

 

9

-

Skupina EFDD

Skupina ENS

Skupina GUE/NGL

 

Jane Collins,

Mara Bizzotto, Dominique Martin, Joëlle Mélin,

Tania González Peñas, Thomas Händel, Patrick Le Hyaric, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis,

 

8

0

Skupina ALDE

Skupina ECR

Skupina EFDD

 

Martina Dlabajová,

Amjad Bashir, Arne Gericke, Czesław Hoc, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská,

Laura Agea, Tiziana Beghin,

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.

(2)

Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0389.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0068.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0060.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.

(13)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0033.

(15)

http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf

(16)

http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89⟨Id=en≠wsId=2193&furtherNews=yes.

(17)

http://www.eurofound.europa.eu/european-working-conditions-surveys-ewcs.

(18)

Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 2.

(19)

http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf

(20)

Study on Precarious Work and Social Rights (VT/2010/084), s. 164-170.

(21)

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9770&langId=en

(22)

Vyjadrené v odporúčaní z 12. marca 2014.

(23)

Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 19.

Právne oznámenie